TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE PRÁVNICKÁ FAKULTA
Družstvá v porovnaní s obchodnými spoločnosťami v trhovej ekonomike
TRNAVA 2013 Tím 4BTT: Ľuboš Feledík Jozef Matej Martin Pavlík Darko Čirovič
1
V tejto práci budeme porovnávať družstvo s obchodnými spoločnosťami. Na začiatku by sme si spomenuli históriu formovania družstiev, aby sme správne pochopili myšlienku tejto právnej formy spoločnosti. Ďalej sa budeme venovať právnej úprave družstiev a obchodných spoločností, aby sme zistili rozdiely medzi nimi. Následne sa presunieme k ekonomickej analýze, ktorá nám priblíži aktivitu týchto spoločností v modernom trhovom prostredí. V závere sa dostaneme k výhodám a nevýhodám jednotlivých spoločností. Myšlienka družstiev sa zrodila v prvej polovici 19. storočia. Vychádzala z myšlienok utopistického socializmu. V roku 1844 vznikla prvá družstevná spoločnosť Rochdale Society of Equitable Pioneers v Anglicku. Toto družstvo bolo postavené na dvoch základných princípoch a to na princípe solidarity malých podnikateľov za cieľom vzájomnej pomoci a druhým bol princíp sociálnej pomoci malých podnikateľov proti nespravodlivému trhovému prostrediu, ktoré právne nechránilo malé podniky. Veľmi zaujímavá myšlienka sa zrodila v Česku za čias rakúsko- uhorskej monarchie. V roku 1858 sa založila vo Vlašime prvá družstevná spoločnosť v Česku s názvom Záložná kapsa. Myšlienka tohto družstva bola vcelku jednoduchá a účelná. Súdobí malí podnikatelia a to hlavne roľníci si nemohli dovoliť v stave finančnej tiesne zobrať úver od obyčajnej banky. Úroky boli vysoké a to by malých roľníkov, podnikateľov zničilo. Záložná kapsa združovala malých podnikateľov, ktorí hromadili určité financie do spoločného imania a ak roľník potreboval úver, poskytol sa mu z tejto nahromadenej finančnej masy. Úrok nebol vysoký, ale len symbolický. Čo sa týka obchodných spoločností, ich históriu nie je potrebné rozoberať, vzhľadom k tomu, že sú to moderné formy spoločností, ktoré sú v súčasnosti najviac rozšírené.
Právna úprava Pojem družstvo Problematika družstiev je upravená v II. Hlave , druhej časti Obchodného zákonníka ďalej Obch.z.). Na základe systematiky Obch.z. máme za to, že družstvo nie je obchodnou spoločnosťou. Podobnosť družstva a obchodných spoločností je nepopierateľná. Táto istota smeruje a vyplýva z § 260, ktorý ustanovuje použitie všeobecných ustanovení o obchodných spoločnostiach, pokiaľ táto hlava (rozumej II. Hlava druha časť) neustanovuje inak. Môžeme povedať, že ide o vzťah subsidiarity.
2
Pojem družstva je upravený v § 221 ods.1 Obch.z. nasledovne „ Družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov“. Z § 222 ods.1 vyplýva, že družstvo je právnickou osobou. Z citovaného paragrafu je zrejmé, že pokiaľ hovoríme o účele na ktorý je družstvo založené, nemusí ním byť nevyhnutne len podnikateľská činnosť, ale aj iná činnosť (zabezpečovanie hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb členov družstva). Právna úprava sa vzťahuje na všetky družstvá bez ohľadu na predmet ich činnosti. Na rozdiel od obchodných spoločností, ktoré sú v zásade založené len za účelom dosiahnutia zisku, predmetom činnosti družstva je popri podnikateľskej činnosti zabezpečovanie hospodárskych, sociálnych a iných potrieb členov družstva. Zároveň je nutné podotknúť, v prípade ak je družstvo založené za účelom iným než podnikanie, teda zabezpečovanie už spomínaných potrieb sa viaže len na potreby členov tohto konkrétneho družstva. Družstvo má vždy postavenie podnikateľa, povinne sa zapisuje do Obchodného registra. Rozdiel medzi družstvom a obchodnými spoločnosťami z pohľadu účelu, na ktorý boli založené tkvie v primárnej činnosti obchodných spoločností, čo predstavuje podnikanie. Uvedené potvrdzuje i § 56 ods.1 prvá veta Obch.z., ktorého obsahom je: „Obchodná spoločnosť (ďalej len „spoločnosť“) je právnickou osobou založenou za účelom podnikania.“ Samozrejme uvedené neplatí úplne pre všetky spoločnosti. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnoť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. Členovia družstva Zo znenia § 221 ods.3 vyplýva, že podmienkou pre vznik a trvanie družstva je minimálny počet členov v počte 5 fyzických , to neplatí pokiaľ členmi družstva sú aspoň 2 právnické osoby. Z uvedeného je zrejme, že družstvo nemôže založiť jedna právnická osoba a jedna fyzická osoba. Zákon ďalej uvádza, že na trvanie družstva nemá vplyv pristúpenie alebo zánik členstva členov družstva, čo je aj prejavom charakteru družstva ako spoločenstva neuzavretého počtu členov. Družstvo nemá obmedzený počet členov, v čom vidíme pozitívum družstva najme s ohľadom na už spomínaný účel zabezpečovania potrieb členov družstva. Počet členov nesmie klesnúť pod počet ustanovený § 221 ods.3. V prípade ak počet členov klesne pod uvedený počet postupuje sa podľa § 257 ods.1 pism.a.). 3
V prípade obchodných spoločností Obch. z. ustanovuje obligatórny počet osôb potrebných na založenie spoločnosti. Ak zákonodárca hovorí o osobe, hovorí o právnickej alebo fyzickej osobe. Pri verejnej obchodnej spoločnosti obligatórny počet osôb potrebných na založenie spoločnosti sú minimálne 2 osoby. V prípade komanditnej spoločnosti ide o počet minimálne 2 osôb a to tak, že jedna je komanditistom a druhá komplementárom. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže založiť jedna osoba maximálne však 50 spoločníkov. Pri právnej úprave založenia a vzniku akciovej spoločnosti badať istú podobu s úpravou družstva a to najmä v jasnom zvýraznení možnosti založiť spoločnosť právnickou osobou. V tomto prípade spoločnosť môže založiť jedna a viac právnických osôb. V inom prípade dvaja alebo viacerí zakladatelia (fyzické osoby). Je potrebné odlišovať vznik a založenie družstva, rovnako ako pri obchodných spoločnostiach. Založenie družstva Založenie družstva predchádza vzniku družstva a je jeho nevyhnutnou podmienkou. Podľa § 224 Obch.z sa na založenie družstva vyžaduje konanie ustanovujúcej schôdze družstva, kde sa určuje zapisované základné imanie, schvaľujú stanovy, volí predstavenstvo a kontrolná komisia. Zvolávateľ vedie schôdzu do zvolenia predsedu ustanovujúcej schôdze. Po zvolení predsedu členmi, ktorí podali prihlášku do družstva vedie schôdzu zvolený predseda. Až následne sa rozhoduje o veciach vyššie uvedených. Voľba a prijímanie uznesení sa uskutočňuje schálením nadpolovičnou vačšinou prítomných členov. Pre založenie družstva je potrebné, aby sa uchádzači o členstvo v družstve zaviazali k členským vkladom, ktorých súčet tvorí zapisované základné imanie družstva. Tieto vklady (základný, vstupný) sa musia splatiť do 15 dní od konania ustanovujúcej schôdze určenému členovi predstavenstva družstva a to spôsobom určeným schôdzou. Z ustanovujúcej členskej schôdze sa vyhotovuje notárska zápisnica, ktorá obsahuje zoznam členov a ich príslušné vklady ku ktorým sa zaviazali, plus schválené stanovy. Je potrebné ešte dodať, že v prípade ak uchádzač o členstvo nesúhlasí so stanovami a teda sa vyjadril v hlasovaní proti ich prijatiu je oprávnený vziať späť svoju prihlášku. Isté rozdiely medzi založením družstva a založením obchodnej spoločnosti môžeme badať v absencii ustanovení, ktoré by obsahovali povinnosť vyhotoviť spoločenskú zmluvu (resp. Zakladateľskú zmluvu), ktorej existencia ako predpoklad pre vznik obchodnej spoločnosti je zakotvená v § 87 Obch. z. a v ostatných ustanoveniach upravujúcich založenie jednotlivých 4
obchodných spoločností. Je zaujímavé, prečo zákonodarca postavil na úroveň spoločenskej zmluvy ustanovujúcu schôdzu členov družstva a následné vyhotovenie notárskej zápisnice. Máme za to, že ide o osobitý charakter družstva a to hneď vo viacerých rovinách. Ide najmä o rovinu členskej základne s čím súvisí otvorenosť družstva a neobmedzenosť počtu členov družstva. V druhej rovine ide najmä o už spomínaný účel, za ktorým sa družstvo zriaďuje, táto rovina je podmienená rovinou členskej základne, keďže prioritným prvkom vo fáze zakladania družstva je člen družstva v spojitosti s členským vkladom. Iným pohľadom môže byť jednoducho subsumovanie ustanovujúcej schôdze pod pojem spoločenská zmluva i s ohľadom na odlíšenie družstva od obchodnej spoločnosti. Proces zakladania družstva a obchodných spoločností s poukazom na už uvedené je do značnej miery odlišný a komplikovanejší. Vznik a zánik družstva Účinky vzniku, teda konštitutívny účinok, má až zápis do Obchodného registra. Ide o rovnakú podmienku ako pri obchodných spoločnostiach. Podmienkou na zápis do Obchodného registra, ako u s.r.o. , je splatenie aspoň polovice základného imania (§ 225 ods.1). Návrh na zápis podáva predstavenstvo, návrh musí byť podpísaný všetkými členmi. Družstvo zaniká výmazom z obch. registra. Zodpovednosť družstva a ručenie členov Družstvo zodpovedá za svoje záväzky celým svojim majetkom. Táto úprava sa neodlišuje od úpravy obchodných spoločností. V prípade členov družstva zákon stanovuje, že členovia neručia za záväzky družstva, stanovy môžu určiť uhradzovaciu povinnosť členov družstva, alebo len niektorých z nich na základe rozhodnutia členskej schôdze a to do stanovenej výšky nad výšku členských vkladov a to len v prípade strát družstva. Teda nehovoríme o ručení v pravom zmysle slova, keďže ide o uhradzovaciu povinnosť voči družstvu. Rovnako spoločníci a.s. neručia za záväzky spoločnosti. V prípade obchodných spoločností spoločníci ručia za záväzky spoločnosti buď do určitej výšky ( do výšky nesplateného vkladu u s.r.o.) alebo celým svojim majetkom ako solidárni dlžníci (v.o.s., komplementári v k.s.) Základné imanie družstva a členské vklady členov družstva § 223 ods.1 charakterizuje, čo je základné imanie družstva a to nasledovne. Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, ku ktorým sa členovia zaviazali. Na základné imanie a členské vklady, s ohľadom na § 260 sa použijú všeobecné ustanovenia o obchodných 5
spoločnostiach. Teda z uvedeného vyplýva, že členským vkladom môže byť peňažný aj nepeňažný vklad. V prípade peňažného vkladu hovoríme o peňažných prostriedkoch, u nepeňažného vkladu o peniazmi oceniteľných hodnotách. Nepeňažné vklady vo forme služieb resp. záväzku poskytnúť službu sa zakazujú. Rozdiel oproti obchodným spoločnostiam možno badať v spôsobe oceňovania nepeňažných vkladov. Pri obchodných spoločnostiach sa hodnota nepeňažného vkladu určuje znaleckým posudkom zatiaľ čo pri družstvách sa spôsob ocenenia týchto vkladov spravuje stanovami alebo dohodou všetkých členov pri založení družstva. Nepeňažným vkladom člena družstvia môžu byť aj DPL (drustevné podielnické listy), ktoré sa započítavajú v menovitej hodnote. Rozoznávame tzv. základný členský vklad a vstupný vklad, ďalší členský vklad člena družstva. Základný členský vklad predstavuje vklad ku ktorému sa člen zaviazal a je ho povinný splatiť do 3 rokov od vzniku členstva, vstupný vklad predstavuje vklad, ktorý je povinný splatiť už pri vzniku členstva a práve súčet vstupných vkladov všetkých členov musí tvoriť v prípade založenia družstva minimálne zákonom ustanovené základné zapisované imnanie družstva. Základný členský vklad je vyšší alebo rovný ako vstupný (podľa stanov), a rozdiel je taktiež v lehote splatnosti pre prípad rozdielnej výšky. Ďalší členský vklad je fakultatívny, a len v prípade ak ho povoľujú stanovy družstva. Stanovy upravuju možnosť ďalšich členských vkladov, výšku základného členského vkladu a rôznu výšku pre fyzické a právnické osoby, možnosť splatenia len časti základného členského vkladu ( vstupný vklad). Nie všetky obchodné spoločnosti si obligatórne vytvárajú základné imanie. V.o.s si vytvára základné imanie len v prípade ak tak ustanovuje spoločenská zmluva. Zákonodárca nehovorí o základnom imaní ale o majetku spoločnosti a o vkladoch spoločníkov. V prípade k.s sú povinní splatiť vklad len komanditisti a to najmenej vo výške 250 eur pokiaľ spoločenská zmluva neustanovuje inak. S.r.o a a.s si povinne vytvárajú základné imanie. Pri s.r.o. je nutné aby bol každý z peňažných vkladov splatený do výšky min 30 % a celková hodnota splatených penažných a nepeňažných vkladov musí predstavovať aspoň ½ zo zákonom určeného minimálneho základného imania. A.s. sa zakladá 2 spôsobmi a to výzvou na upisovanie akcii a bez výzvy. Ak sa a.s. zakladá výzvou na upisovanie akcíí je potrebné zvolať ustanovujúce valné zhromaždenie. Podmienky konania zhromaždenia sú: do 60 dní od upísania navrhovaného imania, splatenie 30% menovitej hodnoty akcií vo forme peňažných vkladov. Zhromaždenie musí byť schopné uznášať sa. Ak ide o založenie a.s. bez výzvy zakladatelia sa dohodnú, že splatia základné imanie v určitom pomere.
6
Zákonodárca pri obchodných spoločnostiach nepouživa pojem členský vklad, základný členský vklad ani vstupný či ďalši. Členstvo je charakteristické pre družstvo. Samozrejme je nápadná istá podoba s inými pojmami, ktoré obsahovo sa dajú porovnať. Opäť môžme len hádať, či šlo o zámer zvýrazniť odlišnosť družstiev alebo o neodôvodnenú pojmovú nejednotnosť. V súvislosti s členským vkladom je správne spomenúť aj členský podiel. Členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve. Výška sa určuje pomerom členského vkladu k súčtu všetkých členských vkladov tj. k základnému imaniu družstva. Každý člen má len jeden členský podiel. Vznik a zánik členstva v družstve Členom v družstve sa môže stať právnická aj fyzická osoba. Členstvo v družstve môže byť podmienené pracovným vzťahom k družstvu. V takomto prípade sa členom môže stať fyzická osoba, ktorá nadobudla pracovnoprávnu subjektivitu, teda dovŕšila 15 rok veku a skončila povinnú školskú dochádzku. Ďalším znakom je jeho otvorenosť. Táto špecifická vlastnosť znamená, že do družstva môžu vstúpiť ďalší členovia. A to bez zmeny korporačného dokumentu družstva. Členom sa môže stať každý, kto splní zákonom stanovené podmienky vyššie uvedené. U družstiev nie je ohraničený maximálny počet členov, ako napr. pri s. r.o., kde je tento počet ohraničený zákonom počtom 50 spoločníkov. Členstvo sa môže nadobudnúť aj po založení družstva a to viacerými spôsobmi. Podaním písomnej prihlášky, prevodom členstva, ak to nevylučujú stanovy ( na iného člena, alebo tretiu osobu), alebo iným spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V prípade smrti fyzickej osoby, alebo zániku právnickej osoby, ktoré sú členmi družstva sa zníži základné imanie o vklad toho člena, ak členstvo neprešlo na dediča, prípadne na právneho nástupcu. Orgány družstva Orgánmi družstva podľa dielu III § 237 Obch.z. sú: členská scôdza, predstavenstvo, kontrolná komisia a iné, ak tak určia stanovy.
7
Najvyšším orgánom družstva je podľa § 239 schôdza členov družstva. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva a riadi jeho činnosť. Kontrolná komisia kontroluje činnosť družsta a rieši sťažnosti členov. Orgány družstva je možné porovnať len s s.r.o a a.s. kedže v.o.s. a k.s. sú osobné spoločnosti, ktoré nevytvárajú obligatórne svoje orgány. S.r.o: Valné zhromaždenie je obdobné k členskej schôdzi, vymenúvava, odvoláva a odmeňuje konaťeľov a členov dozornej rady. Členská schôdza môže voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie. A.s.: Valné zhromaždenie má rovnakú povahu ako valné zhromaždenie v s.r.o. Každý spoločník má obdobne ako člen družstva jeden hlas, pokiaľ v stanovách nie je uvedené inak. Postavenie vlastníkov Družstevných podielnických listov Družstevný podielnický list ( ďalej DPL) podľa § 17a ods.3, Zák. 42/1992 Z.z. je cenným papierom na meno, alebo na doručiteľa, ktorý sa vydáva v zaknihovanej, alebo listinnej podobe. Na podielnické listy sa vzťahujú všeobecné záv. predpisy o cenných papieroch, ak tento zákon neustanovuje inak. Vlastník DPL má podľa Transformačného zákona právo voľne nakladať s DPL. Vlastník môže požiadať o prijatie za člena družstva. To sa viaže na splnenie zákonom stanovených podmienok. Ďalej môže DPL premeniť na členský vklad do družstva, alebo môže ostať podielnikom v družstve ako doteraz. Podľa zákona by sa mal podielnik podieľať na zisku družstva, no družstvá v praxi nezvyknú zisk vyplácať. A ďalej môže DPL predať družstvu, alebo inému kupcovi. Pri likvidácii družstva má podielnik postavenie veriteľa a taktiež pri konkurznom konaní a konaní o vyrovnaní. No v skutočnosti majú DPL na trhu minimálnu hodnotu a ich vlastník nemá voči družstvu skoro žiadne oprávnenia, nemôže sa podieľať na riadení družstva a taktiež nemá ani právny nárok na členstvo v družstve. DPL sa dajú dediť a dedič s nimi môže voľne nakladať. Vydanie DPL spôsobilo značné problémy pre družstvá a tiež pre vlastníkov DPL, ktorí očakávali vyplatenie ich majetkových podielov z družstiev. Ale nestalo sa, keďže ich majetkové podiely boli transformované do cenných papierov v podobe DPL. Forma
8
transformácie družstiev prostredníctvom DPL nemá obdobu v celej EÚ a domnievame sa, že aj táto transformácia prispela k súčasnej devastácii družstiev. Transformácia družstiev spôsobila nárast kvázivlastníkov, ktorí de facto vlastnia časť družstva, celá vlastnícka štruktúra sa javí ako rozdrobená a pomery v družstve sú neisté. V súčasnosti sa niektoré družstvá snažia odkupovať späť DPL, ktoré po nadobudnutí družstvom fakticky zaniknú. Tým sa snažia o stabilizáciu vlastníckych pomerov. Pri odkúpení DPL tak možno premeniť DPL na nepeňažný členský vklad do základného imania družstva a tak ho navyšovať. Niektoré družstvá riešia problém s DPL ich premenou zo zaknihovanej podoby do listinnej. Za DPL, ktoré su v zaknihovanej podobe musí ich vlastník platiť poplatky centrálnemu depozitáru cenných papierov, alebo banke, kde ich má uložené a tiež sa platia poplatky za ich prevod a o to je zložitejší ich predaj. Takto môže družstvo legálne znížiť náklady vlastníkov a získať väčšiu kontrolu nad DPL. Právna úprava DPL sa nám javí ako zbytočná a nepriaznivá, či už pre družstvá, ale aj pre samotných vlastníkov, ktorí sú nútení platiť poplatky neúmerné súčasnej trhovej hodnote DPL. Mnohí vlastníci začali prevádzať tieto DPL na Fond národného majetku bezodplatne s vidinou nízkej hodnoty DPL a vysokých nákladov na vedenie účtu. A takto sa stáva vlastníkom týchto podielov štát. Čo sa týka de lege ferenda, zákonodarca momentálne neprejavuje záujem o napravenie tohto stavu, keďže má z toho profit.
Ekonomické porovnanie a analýza družstevných spoločností a spoločnosti s ručením obmedzeným Myslíme si, že pri porovnávaní družstiev a ostatných foriem obchodných spoločností nie je dôležité prebrať a analyzovať len právnu úpravu týchto foriem. Dôležité je zamerať sa aj na ich reálne ukazovatele a uplatnenie sa na trhovom prostredí. Je jasne preukázateľné, že právo pozná dva pramene práva. Okrem už spomenutých formálnych prameňov, kde sa teda značne preberá právna úprava sú to ešte materiálne pramene práva. Tie sú súhrnom politických, spoločenských, kultúrnych a čo je pre nás a našu analýzu najdôležitejšie, aj ekonomických zložiek spoločnosti. Právo sa vyvíjalo veľmi úzko s rozvíjaním sa ekonómie a hlavne ekonomiky. Ako náhle sa rozvíjala ekonomika a jej
9
chápanie, napríklad v rámci prechodu buržoáznej ekonomickej podstaty ku trhovej ekonomike, muselo sa rozvinúť aj samotné právo a právna úprava ekonomického prostredia. Je nutné a dôležité porozumieť tomu, že človek musí uspokojovať svoje potreby, to, čo je základnou hybnou silou ekonomiky. A na základe toho sa vyvinulo aj ekonomické chápanie a samotný obchod. Zisk sa stal prvoradou vecou v rámci ekonomického a čo je najdôležitejšie, aj tak trhového prostredia. A my sa budeme okrem právnej úpravy zaoberať tým, čo reálne poukazuje na výhody a nevýhody založenia a chodu družstevnej spoločnosti a ostatných foriem obchodných spoločností a to je práve dosahovanie zisku v rámci trhového prostredia a taktiež aktívnosť a pôsobenie na trhovom prostredí. Zanalyzovali sme 6 spoločností z hľadiska ekonomiky. Budeme preberať a porovnávať ich ročné výdavky, príjmy, zisk, alebo stratu. Taktiež si opíšeme a porovnáme ich podieľanie sa a aktivitu na trhovom prostredí. Nebudeme manipulovať s vymyslenými číslami a údajmi. Oslovili sme 6 spoločností. 3 družstevné spoločnosti sú zástupcami družstiev. Dlho sme rozmýšľali, kto bude „ zástupcom“ ostatných foriem obchodných spoločností. Vybrali sme si najrozšírenejší typ spoločností a právnických osôb v Slovenskej republike. A to sú 3 spoločnosti s ručením obmedzením. Právna úprava je už vyššie spomenutá a rozobratá. V nasledujúcich odsekoch a komentároch je rozobraný výhradne ekonomický profil oslovených spoločností. Tie nám poskytli ročnú manipuláciu s ich rozpočtom a hospodárením. Na konci tejto ekonomickej analýzy a porovnávania prídeme na to, ktorým spoločnostiam sa darí viac a ktorým menej. A to aj z hľadiska zisku, ako aj z hľadiska aktivity na trhovom prostredí. Budeme rozoberať nasledujúce veci: ročné náklady, zahrňujúce náklady na mzdy zamestnancov, investície do výroby ( nákupy strojov, technológií ) a taktiež náklady, pre potrebné opravy a reklamu. Ročný príjem predstavuje hlavne zisky z predaja produktov a služieb. Ročný profit, alebo stratu sme logicky zaznamenali z porovnania nákladov a príjmov. Tieto veci si rozoberieme pre väčší prehľad v jednoduchých odsekoch. Predchádzať tomuto rozoberaniu finančných profilov spoločností bude opis každej spoločnosti. A to koľko má zamestnancov, kedy a ako boli jednotlivé spoločnosti založené a taktiež kde sa založili a kde je ich obchodné sídlo a taktiež kde vykonávajú svoje ekonomické, výrobné a trhové aktivity. V rámci porovnávania a analýzy sme nezabudli zachovať objektivitu tohto prieskumu. Budeme porovnávať malé, stredné a veľké spoločnosti. A to z hľadiska rozmeru personálneho substrátu, čiže počtu zamestnancov, čo je bežné trhové delenie a chápanie veľkosti 10
spoločností medzi podnikateľmi. V každom type podľa veľkosti spoločnosti bude jeden zástupca družstva a jeden zástupca spoločnosti s ručením obmedzeným. V každej skupine sme oslovili spoločnosť s priblížne rovnakým počtom zamestnancov, pri čom družstevné spoločnosti majú väčšinou o pár zamestnancov viac. Objektivita je ďalej zachovaná taktiež rovnakým predmetom činnosti a podnikania ( obchodu ). A v poslednom rade sú to spoločnosti z rovnakých regiónov Slovenska. Spoločnosti však v prevažnej miere nesúhlasili so zverejnením ich obchodného názvu.
1. Malé spoločnosti
Družstevná spoločnosť Zástupcom družstiev medzi malými spoločnosťami je družstvo, ktoré sa zaoberá výrobou a stavbou bazénov, montážou bazénovej technológie a príslušenstiev k bazénom. Družstvo bolo založené v roku 2004 5 fyzickými osobami. Sídlo družstva je na strednom Slovensku. V súčasnosti má 5 družstevníkov, ktorí sú zároveň zamestnancami družstva. Ekonomické aktivity družstva sú výlučne orientované na území Slovenskej, i Českej republiky, čiže na trhovom prostredí veľmi neparticipujú.
Spoločnosť s ručením obmedzeným Zástupcom spoločnosti s ručeným obmedzením je spoločnosť, ktorá sa zaoberá taktiež výrobou a stavbou bazénov, montážou bazénovej technológie a príslušenstiev k bazénom. Spoločnosť bola založená 2 fyzickými osobami v roku 2005. Nachádza sa na strednom Slovensku a pracujú tu 2 zamestnanci, ktorí sú zároveň spoločníkmi v podniku. Ekonomické aktivity sa orientujú okrem Slovenska na Česko, Poľsko a Nemecko.
Ekonomické porovnanie: Družstvo: - v roku 2011 bolo v strate – 1156, 64 € -
rok 2012: ročné náklady: 45 448, 36 €, ročný príjem: 47 639, 17 €, zisk: 2190, 81 €
s. r. o. : - v roku 2011 v zisku 545, 65 € -
rok 2012: ročné náklady: 59 246, 44 €, ročný príjem: 67 823, 26 €, zisk: 8576, 82 €
Komentár: z dokazovaných čísel vyplýva vyšší zisk pre s. r. o. A to aj vzhľadom k tomu, že má družstvo viac zamestnancov. Vyššie čísla vyplývajú z aktivity sro spoločnosti na 11
zahraničnom trhu a vyšší počet klientov. Družstevná spoločnosť v tomto prípade nie je veľmi naklonená obchodu so zahraničnými spoločnosťami a to z dôvodu staršieho veku družstevníkov a ešte trochu staršieho chápania ekonomiky ako takej a preferovanie družstva.
2. Stredné spoločnosti
Družstevná spoločnosť Toto družstvo sa zaoberá výrobou športových dresov, športových potrieb, športového príslušenstva a taktiež predajom tohto tovaru, ktoré si samo vyrába. Družstvo bolo založené v roku 1993 10 družstevníkmi, teda fyzickými osobami. Má 47 zamestnancov vo výrobe a predajniach. Sídlo, výroba a 3 predajne sídlia na východnom Slovensku. Obchodné aktivity sa orientujú na Slovensko, Poľsko a Česko. K pozitívu patrí, že táto družstevná spoločnosť má 3 väčších odoberateľov a zákazníkov v podobe 3 väčších športových klubov a družstiev na východnom Slovensku.
Spoločnosť s ručením obmedzeným Táto spoločnosť sa zaoberá výrobou a predajom totožného charakteru ako vyššie spomenuté družstvo. Spoločnosť bola založená v roku 1997, 1 zakladateľom. V súčasnosti má 3 spoločníkov, 41 zamestnancov vo výrobe a 5 predajniach na východnom Slovensku. Obchodné aktivity sa okrem Slovenska sústreďujú na dodávku vyrobeného tovaru do Česka, Nemecka, Švajčiarska, Poľska, Talianska, Španielska, Rakúska, Ukrajiny a Anglicka.
Ekonomické porovnanie: Družstvo: - v roku 2011 zisk 675, 56 € -
rok 2012: ročné náklady:
684 358, 86 €, ročný príjem: 543 687, 65 €, strata: -
140 671, 21 € s. r. o. : - v roku 2011 strata – 1123, 54 € - rok 2012: ročné náklady: 819 275, 06 €, ročný príjem: 1 578 864, 25 €, zisk: 759 589, 19 €
Komentár: v tomto prípade vykázalo družstvo dosť vysokú stratu. Po otázke uvedenia dôvodu nám jeden z družstevníkov uviedol, že družstvo výrazne obmedzilo obchodné kontakty s Poľskom, odkiaľ minulé roky plynul značný príjem. Družstevníci taktiež
12
potrebnou
mierou
neschválili
obchodnú
účasť
v zahraničí.
Spoločnosť
s ručeným
obmedzením vykázala výrazný zisk, najmä kvôli počtu zahraničných zákazníkov.
3. Veľké spoločnosti
Družstvo Zástupca tzv. veľkého družstva sa zaoberá výrobou a predajom poľnohospodárskych strojov. Obrábacích, ťažných, ako aj výrobou a predajom poľnohospodárskych hnojív. Založené bolo v roku 1997 skupinou 16 družstevníkov, ktorí sú v ňom doteraz. Družstvo má 276 zamestnancov a nachádza sa na západnom Slovensku. Obchodné aktivity sú orientované na Slovensko, Česko, Bielorusko, Rusko, Maďarsko, Rumunsko, Moldavsko a Estónsko.
Spoločnosť s ručením obmedzeným S. r. o. bola založená v roku 1999 skupinou 5 spoločníkov. Zaoberá sa taktiež výrobou, avšak aj predajom poľnohospodárskych strojov rovnakého typu, ako porovnávané družstvo. Spoločnosť má 254 zamestnancov, nachádza sa na západnom Slovensku, kde má aj predajňu. Obchodné aktivity sa sústreďujú okrem Slovenska na Česko, Poľsko, Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko, Srbsko a USA.
Ekonomické porovnanie Družstvo: - v roku 2011 zisk 20 004, 56 € -
v roku 2012: ročné náklady: 4 855 518, 69 €, ročný príjem: 2 744 642, 40 €, strata: 2 110 876, 29 €
s. r. o. : - v roku 2011 strata – 207, 87 € -
v roku 2012: ročné náklady: 5 726 937, 90 €, ročný príjem: 11 654 876, 25 €, ročný zisk: 5 927 938, 35 €
Komentár: v prípade veľkých spoločností spoločnosť s ručením obmedzeným jednoznačne ekonomicky porazila družstevnú spoločnosť, ktorá je v hlbokej strate. Úspech znovu tkvie v sústredení sa spoločnosti s ručením obmedzeným na trh v západnej Európe a taktiež zisk veľmi lukratívneho partnera z USA.
13
Záver ekonomickej analýzy V tejto ekonomickej analýze a dokazovaní sme jednoznačne preukázali vyššie zisky a aktivitu na trhovom prostredí zo strany spoločností s ručením obmedzeným. Sú flexibilnejšie, hravo dokážu odpovedať na moderné požiadavky trhu a spoločníci s. r. o. dokážu urýchlene nájsť spoločný názor vo výbere ekonomických aktivít. Spoločnosti s ručením obmedzeným sa viac sústreďujú na tzv. západný trh a aj práve kvôli tomu majú vyššie profity a ekonomické zisky. Čo sa týka družstevných spoločností, tie sa orientujú na trh domáci. Je u nich väčšinou problémom nájsť potrebnú a zákonom požadovanú zhodu a súhlas družstevníkov na vstup na iné, výnosnejšie trhy. Väčšinou nedokážu moderný trh uspokojiť svojimi výrobkami a službami. Dokázali sme teda, že najrozšírenejšie spoločnosti s ručením obmedzeným sú ekonomicky výhodnejšie a profitujúcejšie.
Záver V tejto práci sme porovnávali právnu úpravu družstevných spoločností a obchodných spoločností a prišli sme na to, že v súčasnosti je chápanie družstva ako takého zastarané a nepribližuje sa pôvodnému zámeru zakladania družstiev v historickom kontexte. Základná myšlienka s poukázaním na Záložnú kapsu vyššie spomenutú sa v súčasnosti neprejavuje ani v právnej úprave. Pôvodná myšlienka družstiev v 19. storočí bola najmä pomôcť malým podnikateľom, alebo roľníkom. V súčasnej situácii, keď vládne finančná recesia a zlý stav trhového prostredia by sa mali malí podnikatelia spájať do podobných družstiev za účelom vzájomnej hospodárskej a sociálnej pomoci. V tom vidíme veľký potenciál družstiev. Pozitívum družstiev je dispozitivita právnej úpravy družstiev a taktiež ich otvorenosť voči prijímaniu nových členov. Flexibilita právnej formy taktiež. Negatívom družstiev je ich staršie chápanie, hlavne z obdobia pred 89. rokom. To z družstva robí neflexibilný subjekt na trhu, keďže nevie vyhovieť požiadavkám trhu. Veľký priestor vidíme v možnej či už legislatívnom, alebo hospodárskom zjednodušení cezhraničnej spolupráce družstiev. Krokom v pred je napríklad druh Európskeho družstva. No i napriek snahe krajín Európskej únie o istú harmonizáciu a unifikáciu pomerov v tejto oblasti, zdajú sa tieto snahy márne i pre náročne kritéria zakladania Euróspkeho družstva a slabú informovanosť verejnosti.
14
Pozitívom obchodných spoločností je určite z hľadiska zisku a participácie na trhu ich vyššia aktivita a spolupodieľanie sa na trhu. Právna úprava sa nám vidí jednoduchšia v prípade družstiev a to hlavne, čo sa týka vzniku, zániku a taktiež personálneho substrátu.
Zoznam použitej literatúry Tomáš Dvořák, Družstevní právo, 2006 Mária Patakyová a kol., Komentár k obchodnému zákonníku, 2010 http://openiazoch.zoznam.sk/cl/21006/Druzstevne-podiely-a-podielnicke-listy http://mpsr.sk/?navID=1&id=6972
15
