DRUŽSTVÁ V TRHOVEJ EKONOMIKE – PRE A PROTI
Adspirantes Legum Nikola Cervanová Soňa Bojkovská Martin Bako
Úvodom Družstva v súčasnosti predstavujú organickú a neopomenuteľnú súčasť ekonomiky prakticky naprieč celým svetom.1 Avšak, hoci je družstevníctvo tak v rozvojových, ako aj vo vyspelejších štátoch s rozvinutým trhovým hospodárstvom, značne rozšírené, v tzv. postkomunitických krajinách (resp. krajinách s prechodnou ekonomikou) sa stretáva s istou nedôverou občanov a nevôľou podnikateľov vykonávať predmet svojej činnosti práve prostredníctvom tejto právnej formy. Družstevníctvo v postkomunistických krajinách trpí okrem iného tým, že deformácie družstiev počas bývalého spoločensko-politického režimu sú neraz, a to celkom nesprávne, považované práve za ich podstatu. V dôsledku toho sa nedarí vo väčšom rozsahu vzkriesiť svojpomocné družstevníctvo, ktoré by podľa niektorých autorov uľahčilo obnovu drobného podnikania občanov2 a otvorilo možnosť pre zvýšenie ich životnej úrovne. Hospodársky a sociálny význam družstiev zdôraznila i Organizácia Spojených národov („OSN“). Podľa uznesenia Valného zhromaždenia OSN, družstevné podniky sa stali pre veľkú časť ľudstva možnosťou, ako si samostatne vytvoriť dostatok pracovných miest (a tým zvýšiť produktívnu zamestnanosť), predísť chudobe a dosiahnuť taktiež sociálnu integráciu. Zároveň konštatuje, že družstvá podstatne prispievajú k skvalitňovaniu trhovej ekonomiky.3 K podpore družstevníctva sa kladne stavia taktiež aj Európska únia („EÚ“), a to vo viacerých ňou vydaných záväzných i nezáväzných právnych aktoch.4 Družstvá tak, zdá sa, môžu v oblasti hospodárstva predstavovať nezanedbateľný prínos. Cieľom tejto práce je analyzovať a zhodnotiť, aj prostredníctvom komparácie s obchodnými spoločnosťami, pre koho družstvá predstavujú najväčší benefit, v čom spočíva, a kde sú ich slabiny. K personálnemu substrátu družstva (Člen vs. spoločník) Kým personálny substrát obchodných spoločností je tvorení subjektmi, ktoré ObZ5 označuje ako spoločníkov, pri družstvách sa tieto osoby nazývajú členmi. Je tento rozdiel iba v označení alebo má nejaký zásadný význam? Môže sa táto rozdielnosť prejaviť aj v rámci 1
Helešic, F. Evropské a české družstevní právo. Praha : Eurolex Bohemia, 2006. s. 25. Ibidem, s. 3 Uznesenie Valného zhromaždenia OSN č. A/49/213 z 1. júla 1994. 4 Pozri napr. Nariadenie Rady a Európskeho parlamentu č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o Štatúte Európskej družstevnej spoločnosti (SCE); Oznámenie Komisie z 23 februára 2004 o podpore družstiev v Európe 5 Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“). 2
podnikateľskej činnosti družstiev? Môže pre ne predstavovať výhodu, či skôr príťaž? Týmito otázkami sa budeme zaoberať v nasledujúcej časti našej eseje. Asi najzákladnejší rozdiel, ktorý môžeme vyčítať už z legálnej definície družstva je ten, že členstvo družstva nie je uzavreté, tzn. že za existencie družstva môžu do neho vstupovať alebo naopak z neho vystupovať členovia bez toho, aby bolo potrebné meniť stanovy. Táto črta je pre družstvo typická a pokiaľ by nebola naplnená, nemohli by sme danú korporáciu v zmysle platnej právnej úpravy vôbec družstvom nazývať. Akým spôsobom však môže tento znak vplývať na postavenie družstva v rámci trhového hospodárstva? To, že je členstvo otvorené, ešte neznamená, že ktokoľvek sa bez ďalšieho môže stať jeho členom. Za trvania družstva možno prijať nového člena na základe písomnej prihlášky, pričom družstvo nemá povinnosť prihlasovateľa za člena prijať. Predpokladom vzniku členstva je teda jednak podanie písomnej prihlášky, a jednak jej následné prijatie predstavenstvom alebo členskou schôdzou, ak tak určujú stanovy. Zákon taktiež odkazuje na stanovy ohľadom podrobnejšieho určenia otázok súvisiacich s členstvom, jeho vznikom alebo zánikom. Právna úprava teda umožňuje družstvu strážiť si svoju členskú základňu, vymedziť si podľa svojej subjektívnej potreby, podľa akých kritérií a podmienok sa budú jednotlivé prihlášky posudzovať a kto a za akých okolností bude za nového člena prijatý. Ak sa však družstvo rozhodne, v súlade so stanovami a pri splnení určitých zákonných obmedzení6, relevantný prejav vôle prihlasovateľa stať sa členom prijať, nič nebráni tomu, aby sa prihlasovateľ ním stal a za predpokladu, že má splatený vstupný vklad, stáva sa členom už okamihom prijatia jeho prihlášky družstvom, nie je potrebné vykonať žiadne ďalšie úkony. Tento proces je preto pomerne jednoduchý. Naopak, proces rozširovania počtu spoločníkov v prípade obchodných spoločností je procesom zložitým a zdĺhavým, kde je nevyhnutné vykonať aj potrebné kroky vo vzťahu k obchodnému registru a v zásade si vyžaduje zmenu spoločenskej zmluvy. To vyplýva práve z uzavretosti počtu spoločníkov obchodných spoločností. Ako už bolo naznačené, člen prijatý za trvania družstva sa do obchodného registra nezapisuje. Zapíše sa len do zoznamu, ktorý si vedie samotné družstvo (tu možno poukázať na podobnosť s akciovou spoločnosťou, ktorá si vedie zoznam svojich akcionárov v prípade akcií na meno). Zoznam členov je interným dokumentom, ktorý nie je ani súčasťou zbierky listín obchodného registra a družstvo má povinnosť dať ho k nahliadnutiu inej osobe ako
6
Členom družstva môže byť len právnická alebo fyzická osoba a ak je členstvo podmienené pracovnoprávnym vzťahom k družstvu, môže sa členom stať len fyzická osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku. (§ 227 ods. 1 ObZ).
členovi družstva len v prípade, ak osvedčí právny záujem. Takáto anonymita môže byť na jednej strane pre určitých členov výhodná a zabezpečovať ochranu osobných údajov, avšak na druhej strane môže vytvárať priestor pre obchádzanie zákona alebo priestor pre zatajovanie majetku dlžníka pred svojimi veriteľmi alebo znižovať dôveryhodnosť družstva vo vzťahu k svojim prípadným obchodným partnerom, poprípade aj zákazníkom. Veriteľ je síce podľa nášho názoru jednoznačne osobou, ktorá má právny záujem na nahliadnutí do predmetného zoznamu, otázne však je, či má vždy reálnu možnosť dopracovať sa k podozreniu, že jeho dlžník figuruje ako člen v konkrétnom družstve. Vzhľadom na zabezpečenie korektnosti podnikateľských vzťahov máme za to, že vedenie zoznamu členov si vyžaduje vyššiu mieru transparentnosti a mal by byť zverejnený, a to napr. na webovom sídle Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Otvorené členstvo v družstve sa prejavuje aj v práve člena družstva na jednostranné ukončenie účasti v družstve bez viazanosti na určitý dôvod, pričom toto právo mu nie je možné v stanovách odňať, nakoľko úprava má v tomto smere kogentný charakter. Tu sa prejavuje ďalší rozdiel oproti obchodným spoločnostiam. Konkrétne, spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným (ďalej len ,,SRO“) nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže len podať návrh na súd, aby ten zrušil jeho účasť v spoločnosti, a to len za predpokladu, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Status spoločníka akciovej spoločnosti má akcionár, pričom toto postavenie je vždy viazané na akciu. V rámci osobných, resp. kváziosobných spoločností môže zo spoločnosti vystúpiť spoločník iba zmenou spoločenskej zmluvy a za podmienky, že zostanú v spoločnosti aspoň dvaja spoločníci.7 Otvorenosť členstva môže pre družstvo na jednej strane znamenať výhodu, pretože komplikované a zdĺhavé procesy si vyžadujú čas, personál aj zvýšené financie na náležité vykonanie všetkých potrebných úkonov. Družstvu umožňujú týmto spôsobom určitú flexibilitu a možnosť reagovať na určité situácie rýchlejšie, napr. zvyšovať takýmto spôsobom základné imanie družstva v prípade potreby, čo je v rámci kapitálových spoločností náročný proces alebo bez zdĺhavého procesu prijať nového člena, ktorého členstvo môže byť pre družstvo výhodné. Avšak neobmedziteľné právo člena jednostranne z družstva vystúpiť môže pre družstvo predstavovať aj hrozbu. Napríklad, v prípade nepriaznivej situácie v rámci družstva sa môžu členovia namiesto hľadania prijateľných riešení rozhodnúť situáciu riešiť hromadnými výstupmi z družstva, čo môže spôsobovať jeho nestálosť a v prípade, ak klesne počet členov pod zákonom požadovaný minimálny počet, je to dôvod na zrušenie družstva 7
Pri komanditnej spoločnosti uvedené o spoločníkoch osobných obchodných spoločností platí pre komplementára, pre komanditistu platí uvedené o SRO na základe § 93 ods. 2 ObZ.
súdom.8 Toto právo člena však podľa nášho názoru jednoznačne predstavuje výhodu pre samotného člena. Členstvo v družstve môže o. i. zaniknúť aj na základe vylúčenia z družstva, a to v prípade, ak člen opätovne, aj napriek predchádzajúcej výstrahe, porušuje členské povinnosti, alebo z iných dôležitých dôvodov uvedených v stanovách. Fyzická osoba môže byť vylúčená tiež z dôvodu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin, ktorý spáchala proti družstvu alebo jeho členovi. Možnosť družstva vylúčiť člena z uvedených dôvodov, pričom zdôrazňujeme možnosť úpravy dôležitých dôvodov vylúčenia v stanovách považujeme za jeho veľkú výhodu, pričom obdobný inštitút vylúčenia spoločníka z obchodnej spoločnosti neexistuje. Inštitút vylúčenia, avšak v inej podobe, poznáme v rámci kapitálových spoločností, kde je pri zachovaní zákonných podmienok možné spoločníka vylúčiť v rámci tzv. kadučného konania9, a to výlučne v prípade, že je spoločník v omeškaní so splatením vkladu. Osobitným prípadom vylúčenia spoločníka je vylúčenie spoločníka SRO súdom.10 Zaujímavým aspektom družstva, na ktorý by sa podľa nášho názoru nemalo zabúdať, je vplyv člena ako ľudského faktoru, ktorý môže priaznivo vplývať na konkurencieschopnosť družstva. Zákon počíta so situáciou, v ktorej člen družstva je zároveň zamestnancom družstva, dokonca počíta s členstvom podmieneným pracovnoprávnym vzťahom k družstvu. Tým že zamestnanci sú členmi inštitúcie, pre ktorú pracujú, môžu ju považovať za svoju, podieľajú sa na jej zisku, svojim hlasom môžu ovplyvňovať jej chod a pod. Tieto skutočnosti môžu vplývať na zamestnancov motivačne, zvyšovať ich lojalitu, produktivitu a výkonnosť práce, čo sa môže prejaviť vo vyššej kvalite a kvantite vykonanej práce a následne na zvýšení konkurencieschopnosti družstva v rámci trhovej ekonomiky. K uvedenému môže napomáhať aj spájanie ekonomickej a sociálnej funkcie družstva, pretože družstvo môže vznikať nie len za účelom podnikania, ale aj uspokojovania potrieb svojich členov, prípadne ich kombinácie. Uvedené má pôvod v histórii družstva, tzv. družstevných princípov a v celkovej filozofie družstevníctva.11 Napriek tomu, členský vzťah a pracovnoprávny vzťah je potrebné oddeľovať. V družstvách okrem pracovnoprávneho vzťahu je možné využiť aj iné formy, ktorými členovia poskytujú družstvu určité služby alebo práce, napríklad svojpomocná výstavba,
8
Pozn.: Minimálny počet členov družstva predstavuje päť fyzických osôb alebo dve právnické osoby. Škrinár, A.- Nevolná, Z. a kol. Obchodné právo. 2. rozšírené vydanie. Plzeň : Aleš Čeněk, s. r. o., 2012. s. 122. 10 Pozri § 149 ObZ. 11 Šúbertová, E. Družstevníctvo v procese globalizácie. Bratislava : KARTPRINT, 2004. s. 21-33. 9
poskytovanie výrobkov, či služieb členmi, ktorí majú samostatné podnikateľské oprávnenie atď.12 Osobitosťou právnej úpravy družstva je aj viazanosť majetkových práv s dĺžkou členstva členov družstva. Výpočet vyrovnacieho podielu závisí od počtu ukončených rokov členstva. Nárok na likvidačný zostatok nad rámec vrátenia členských vkladov majú iba členovia, ktorých členstvo ku dňu zrušenia trvalo najmenej jeden rok a taktiež podiel na zisku sa pomerne kráti členom, ktorých členstvo netrvalo počas celého roka, ktorý je pre rozdelenie zisku rozhodným. Predmetná právna úprava má však dispozitívny charakter a uplatní sa jedine v prípade, ak stanovy neurčujú inak. Z uvedeného však možno vyvodiť, že sa ráta s aktívnym
prístupom
člena
k družstvu,
ktorým
bude
člen
družstvu
napomáhať
k napredovaniu, dosahovaniu vytýčených cieľov a napĺňaniu jeho účelu. K Majetku družstva a jeho zdrojom Jedným z dôležitých kritérií pri výbere právnej formy je bezpochyby rozsah kapitálu potrebného vôbec na ich založenie a výška vkladovej povinnosti spoločníkov, resp. členov. Splatenie členského vkladu je podmienkou vzniku samotného členstva v družstve. Pre akciové spoločnosti a SRO sú vklady spoločníkov predovšetkým vyjadrením miery ich účasti na spoločnosti, nakoľko od nich sa odvíja rozsah práv spoločníkov voči spoločnosti. U družstiev je vzhľadom na ich poslanie situácia iná, keďže tu vládne princíp družstevnej demokracie a z nej plynúce rovné práva a povinnosti členov, pričom od tohto princípu je možné sa odchýliť len v rámci stanovami poskytnutých dispozícií. Členské vklady slúžia predovšetkým k zaisteniu kumulácie prostriedkov nevyhnutných k plneniu účelu družstva vyjadreného v rámci predmetu jeho činnosti. Hlavný účel členských vkladov je teda iný ako pri kapitálových spoločnostiach, charakter vkladu však ostáva rovnaký.13 ObZ, ako ani žiaden iný právny predpis, pri družstvách minimálnu výšku členského vkladu, resp. základného členského vkladu, neustanovuje. Pri určovaní jeho hodnoty prostredníctvom stanov je potrebné mať na zreteli len skutočnosť, že súčet členských vkladov všetkých členov družstva musí dosiahnuť najmenej hodnotu 1.250,- EUR, t.j. minimálnu výšku zapisovaného základného imania v zmysle § 223 ods. 3 ObZ. V porovnaní so zákonom stanovenou minimálnou výškou základného imania pri akciových spoločnostiach a SRO, táto
12
Ovečková, O. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Tretie, doplnené a prepracované vydanie 1. Bratislava : IURA EDITION, s.r.o., 2012. 1092 s. 13 Řimalová, O. – Holešovský, J. Družstva. Praha : C. H. Beck, 1999. s. 74, 75.
hodnota je relatívne nízka.14 Navyše, nakoľko družstvá sa zväčša vyznačujú širokou členskou základňou, základné imanie družstva sa takto „triešti“ medzi viacero členov, v dôsledku čoho sú vkladové nároky uchádzačov o účasť v družstve v podstate zanedbateľné, a tým sa družstvá stávajú prístupnými pre veľmi široké spektrum obyvateľstva (t.j. aj pre menej majetných občanov). Členský vklad má zrejme najčastejšie peňažnú formu. ObZ však počíta aj s alternatívou – vkladom nepeňažným. Podľa § 223 ods. 6 ObZ, „[n]epeňažné vklady sa ocenia spôsobom určeným stanovami alebo pri založení družstva dohodnutým všetkými členmi.“ Pozitívnym aspektom tohto ustanovenia je skutočnosť, že sa nevyžaduje nevyhnutne znalecký posudok (ako je tomu napr. pri akciovej spoločnosti), ktorého vyhotovenie je pomerne nákladné a aj časovo náročné. Máme avšak za to, že uvedené ustanovenie nie je bez nedostatkov. Podľa viacerých autorov, zo znenia § 223 ods. 6 ObZ vyplýva, že ak stanovy o spôsobe oceňovania nepeňažných vkladoch mlčia (a tento nebol dohodnutý ani pri založení družstva), vloženie takéhoto vkladu nie je prípustné.15 Pritom však treba brať ohľad na skutočnosť, že toto mlčanie môže byť nezriedka spôsobené nedopatrením a zapríčinené tým, že osoby podieľajúce sa na zakladaní družstva nie sú si tejto skutočnosti vedomé. Pripomeňme, že zakladania družstiev sa často zúčastňujú osoby bez silného právneho povedomia, čo pravdepodobnosť takéhoto pochybenia len zvyšuje. Z tohto dôvodu považujeme za vhodné, aby ObZ obsahoval subsidiárne ustanovenie, že ak stanovy neurčujú inak, nepeňažné vklady sa oceňujú znaleckým posudkom. Na rozdiel od akciovej spoločnosti je po založení družstva kapitál, potrebný k zahájeniu jeho činnosti, získavaný adresne od jeho členov. Inými slovami, vklady môžu do družstva vnášať iba jeho členovia a nik iný.16 Tým sú možnosti družstva získať nový kapitál obmedzené a družstvo tak v praxi získava, aj s ohľadom na malé členské vklady, relatívne málo prostriedkov na investovanie do rozvoja svojej činnosti. V tomto ohľade majú navrch kapitálové spoločnosti. Získavanie nových prostriedkov družstva je limitované aj tým, že ďalšie vklady členov nad rámec základných členských vkladov je prípustné len za predpokladu, že to umožňujú stanovy družstva.
14
Kým SRO (označovaná v právnej teórii ako kvázikapitálová spoločnosť) musí mať základné imanie aspoň v hodnote 5 000 eur, pri akciovej spoločnosti je táto suma dokonca 5-násobne vyššia. 15 Pozri napr. Dvořák, T. Družstevní právo. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2001.s. 61; Eliáš, K., Bartošíková, M., Pokorná, J. a kol. Kurs obchodního práva. Právnické osoby jako podnikatelé. 3. vydání. Praha : C. H. Beck, 2001, s.406. 16 Helešic, F. Evropské a české družstevní právo. Praha : Eurolex Bohemia, 2006. s. 206, 207.
Za určitých okolností sa môžu na podnikaní družstva majetkovo podieľať aj tretie osoby, teda nečlenovia. Tomuto záveru nasvedčuje aj možnosť oprávnenej osoby dohodnúť sa v rámci transformácie družstiev tak, že si ponechá majetok v družstve. To môže znamenať majetkovú účasť v družstve bez toho, aby bol jeho členom.17 Nadobúda teda postavenie podobné akcionárovi, ktorý sa taktiež zúčastňuje podnikania spoločnosti len majetkom. Nič to však nemení na skutočnosti, že družstvo bude mať v zásade slabšiu pozíciu pri získavaní vyšších finančných zdrojov ako kapitálové spoločnosti. Zákonodarca pamätal pri potenciálne častom menení sa počtu členov družstva (majúcom korene v charakteristickej otvorenosti družstva) na to, že s takýmito zmenami bude dochádzať aj k častej zmene výšky základného imania družstva. Aby predišiel nadmernému administratívnemu zaťaženiu vyplývajúcemu z potreby častej registrácie týchto zmien v obchodnom registri, rozlišuje medzi skutočným a zapisovaným základným imaním. Ako už zo samotného pomenovania vyplýva, do obchodného registra sa zapisuje len zapisované základné imanie družstva. Tým sa stáva proces zvyšovania i znižovania základného imania jednoznačne jednoduchší ako pri kapitálových spoločnostiach. Pokiaľ ide o výhody družstiev, nehodno opomenúť, že členovia družstiev, na rozdiel od spoločníkov v osobných, kváziosobných18, no i kvázikapitálových obchodným spoločností, vôbec neručia za záväzky družstva svojím majetkom. Tým, že osobný majetok členov nemôže byť pri prípadnom hospodárskom neúspechu družstva takýmto akcesorickým spôsobom postihnutý,
predstavuje pre členov
elimináciu hrozby znášania pomerne silného
podnikateľského rizika. V prípade strát je len na členskej schôdzi družstva, či, ak to umožňujú stanovy, uloží členom uhradzovaciu povinnosť nad rámec ich členského vkladu za účelom krytia týchto strát. Na druhej strane, absencia zákonného ručenia členov, v spojení aj s limitovanými finančnými zdrojmi, znižuje úverovú schopnosť družstiev, čo opäť len podčiarkuje vyššiu náročnosť nadobúdania kapitálu potrebného na rozvoj predmetu ich činnosti. Možno zhrnúť, že výhodná nízka kapitálová náročnosť zakladania družstiev ide ruka v ruke s ich obmedzenými investičnými možnosťami. Z tohto dôvodu sú právne formy družstiev výhodnejšie najmä pre malé samostatne zárobkovo činné subjekty, ktorých činnosť si nevyžaduje veľké investičné zdroje. V opačných prípadoch je vhodnejšie zvoliť podnikanie formou kapitálových alebo kvázikapitálových19 spoločností.
17
Řimalová, O. – Holešovský, J. Družstva. Praha : C. H. Beck, 1999. s. 86. Osobnou spoločnosťou máme na mysli verejnú obchodnú spoločnosť a kváziosobnou komanditnú spoločnosť. 19 T.j. formou akciovej spoločnosti alebo SRO. 18
K orgánom družstva Už z legálnej definície družstva, ako spoločenstva neuzavretého počtu osôb, možno vyvodiť jeden zo základných princípov, a síce že zásadne nejde o jednočlennú korporáciu. Na tomto princípe je budovaná aj samotná jeho samospráva, pričom o otázkach chodu družstva rozhodujú hlasovaním kolektívne orgány družstva. Uvedené vyplýva z tzv. ,,Rochdalských princípov“, najmä z princípu družstevnej demokracie – rovnosti všetkých členov družstva, a taktiež z požiadavky demokratického rozhodovania väčšiny pri ochrane práv menšiny.20 Najvýznamnejším a zároveň základným interným dokumentom družstva sú už viackrát v tejto práci spomenuté stanovy, ktoré sa schvaľujú na ustanovujúcej schôdzi družstva. Stanovy v podmienkach tejto súkromnoprávnej korporácie suplujú kmeňové dokumenty, ktoré môžeme nájsť v obchodných spoločnostiach. Sú nimi spoločenská, resp. zakladateľská zmluva alebo listina, pričom akciová spoločnosť obligatórne vydáva aj stanovy Na platnosť stanov sa nevyžaduje ich vyhotovenie vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone, ako to možno vidieť pri zakladajúcich dokumentoch akciovej spoločnosti, taktiež nie je potrebné ani úradné overenie podpisov, ako je to pri spoločnosti s ručeným obmedzením. To všetko prispieva k jednému z najväčších pozitív družstva, a síce k nenáročnosti jeho vzniku. Relevantnosť stanov družstva tkvie predovšetkým v úprave jeho vnútornej organizácie. Na rozdiel od spomínaných zakladajúcich dokumentov obchodných spoločností, pri stanovách sa výrazne prejavuje dispozitívnosť zákonnej úpravy. Koncepcia tzv. „malého družstva“ (družstvo s počtom členov menej ako 50) má úpravu orgánov nastavenú ešte dispozitívnejšie, nakoľko by zriadenie predstavenstva a kontrolnej komisie nemuselo byť účelné. Ponecháva na vôli členov družstva určiť si v stanovách, že pôsobnosť predstavenstva a kontrolnej komisie bude plniť členská schôdza ako najvyšší orgán družstva. Stanovy musia zároveň určiť, kto bude jediným obligatórnym orgánom ex lege - štatutárnym orgánom. Za pozitívum tejto možnosti odchylnej úpravy orgánov „malého družstva“ možno označiť omnoho jednoduchšie riadenie korporácie a výkon družstevnej demokracie priamo členmi družstva a nie zastupiteľsky, prostredníctvom orgánu predstavenstva. Ako negatívum sa môže javiť absencia požiadavky určitej odbornosti týchto členov, nakoľko ak si „malé družstvo“ v stanovách určí, že pôsobnosť predstavenstva a kontrolnej komisie plní členská schôdza, zákon už ďalej ich odbornú spôsobilosť neupravuje tak ako je to upravené v ustanovení § 243a ods. 1 ObZ. Tento na prvý pohľad malý legislatívny nedostatok sa v praxi často javí ako veľký problém, nakoľko členovia družstva, ktorí prostredníctvom členskej schôdze organizujú 20
Dvořák, T. Družstevní právo, 1. vydání. Praha : C. H.Beck, 2001. s. 109.
a riadia činnosť „malého družstva“, sú nie vždy dostatočne kompetentní a odborne spôsobilí, čo nezriedka zapríčiní jeho neúspech a úpadok. Fakultatívnu úpravu orgánov, podobne ako „malé družstvo“, má tiež napríklad verejná obchodná spoločnosť, ktorej orgány sa nevytvárajú povinne zo zákona, ale jej chod a riadenie zákonodarca výlučne ponecháva v kompetencii všetkých spoločníkov spoločnosti, vystupujúcich v rovnakom postavení. Spoločníci si však takisto môžu vzájomné pomery upraviť odchylne v spoločenskej zmluve. Družstvá a obchodné spoločnosti napriek majú napriek viacerým rozdielom mnoho spoločného, najmä v úprave týkajúcej sa orgánov. Najväčšiu podobnosť možno badať práve v porovnaní s kapitálovými obchodnými spoločnosťami. Najvyšším a najtypickejším kolektívnym orgánom v družstve je členská schôdza. Už zo samotného názvu možno vyvodiť, že ide o orgán, v ktorom sa sústreďujú všetci členovia družstva, pričom v súlade s princípom družstevnej demokracie, disponuje každý takýto člen v zásade jedným hlasom, bez ohľadu na mieru účasti člena na družstve. Týmto hlasom sa podieľa na rozhodovaní o základných otázkach rozvoja družstva a jeho fungovaní. Nakoľko niektorí autori uznávajú výslovnú povinnosť členov podieľať sa na činnosti družstva, možno z tejto povinnosti odvodiť podľa nich aj povinnosť členov zúčastňovať sa na rozhodovaní členskej schôdze, napriek tomu, že to explicitne z ustanovení zákona nevyplýva. Pôsobnosť
členskej
schôdze
v kapitálových
spoločnostiach
vykonáva
valné
zhromaždenie, pričom má takisto obligatórny charakter. Valné zhromaždenie spoločnosti s ručeným obmedzením je v podstate zhromaždenie spoločníkov, pričom ObZ vo svojom ustanovení § 130 pripúšťa možnosť spoločníkov prijímať rozhodnutia týkajúce sa spoločnosti aj mimo valného zhromaždenia – tzv. rozhodovanie per rollam. Na rozdiel od spomínaného, akcionári akciovej spoločnosti a tiež členovia členskej schôdze družstva nemôžu mimo zasadania valného zhromaždenia prijať žiadne rozhodnutie.21 Zásadný rozdiel je vo výkone pôsobnosti rozhodovaním o dôležitých otázkach na základe hlasovania „normotvorných“ orgánov v jednotlivých formách právnických osôb. Zatiaľ čo je hlasovanie v družstvách výrazne ovplyvnené demokratickým charakterom tejto korporácie, čo sa prejavuje v zásade jeden člen = jeden hlas bez ohľadu na členský podiel člena, počet hlasov jednotlivého spoločníka v spoločnosti s ručeným obmedzením je ovplyvnený mierou hodnoty jeho vkladu k výške základného imania, pričom spoločenská zmluva môže určiť aj iný počet hlasov.22 Podobnú úpravu má aj hlasovanie v akciovej spoločnosti, kde je priebeh hlasovania určený
21
Strapáč, P. a kol. Orgány obchodných spoločností a družstva. Bratislava : EUROUNION, spol. s r. o., 2013. s. 107. 22 Škrinár, A., Nevolná, Z. a kol. Obchodné právo, 2. vydanie. Plzeň : Aleš Čeněk, 2012. s. 115.
skladbou akcionárov a počtom hlasov, ktoré vlastnia.23 Dispozitívna úprava počtu hlasov v družstvách je podľa nášho názoru pre menšinových členov priaznivejšia, nakoľko nevytvára rozdiely na základe rôznej kapitálovej dispozície jednotlivých členov pri spravovaní a rozhodovaní o záležitostiach, ktoré boli členskej schôdzi vyhradené do jej pôsobnosti zákonom alebo stanovami. Na druhej strane, demokratické hlasovanie môže spôsobovať ťažšie presadzovanie určitých inovácií, pričom inovácie a inovačná schopnosť podniku je podľa nášho názoru dôležitým faktorom jeho konkurencieschopnosti. Pri podieľaní sa na rozhodovaní o dôležitých veciach družstva nemožno opomenúť vlastníkov družstevných podielnických listov. Transformačným zákonom24 bola ustanovená povinnosť družstiev vydať za majetkové podiely oprávneným osobám, ktoré nie sú členmi družstva a neboli im vydané tieto majetkové podiely, družstevné podielnické listy (ďalej len „DPL“). Takýto podielnik družstva má na základe vydaného DPL okrem iného právo najmä podieľať sa na zisku družstva a byť prijatý za člena tohto družstva, ak o to požiada, pričom družstvo túto žiadosť nemôže bez závažných dôvodov odmietnuť. Prijatím citovaného zákona došlo podľa niektorých názorov k významnému posilneniu postavenia podielnikov, ktorí zároveň nie sú členmi družstva. V praxi však často dochádza k skutočnosti, že nakoľko je posúdenie závažnosti dôvodov, a tým možnosť podielnika stať sa členom družstva, plne v rukách členskej schôdze družstva, táto členstvo v družstve podielnikom, niekedy zrejme aj nesprávne, neumožní. Podielnici, ktorým nebolo umožnené stať sa členom družstva, sa tak reálne nedostanú k možnosti podieľať sa na rozhodovaní a riadení družstva prostredníctvom zmeny stanov, rozhodovania o rozdelení a použití zisku a pod. Preto ak družstvo nemá od začiatku v stanovách upravenú možnosť vlastníkov DPL podieľať sa na zisku družstva, títo sa na zisku podieľať nebudú, nakoľko nie sú jeho členmi a teda nemajú právomoc zúčastňovať sa na zmene stanov. Táto problematika je častou témou mnohých diskusií o „cennosti“, resp. „bezcennosti“ DPL. Určite by stálo za zmienku ustáliť túto právnu úpravu v prospech vlastníkov DPL, nakoľko sú často krát významnými investormi v družstvách. Transformačný zákon taktiež upravil povinnosť orgánom družstva poskytovať určitý druh informácií o chode družstva podielnikom, čo je obdobne upravené pri orgánoch akciových spoločností. Transformačný zákon ustanovuje fakultatívnu možnosť vydať DPL aj členom družstva, pričom si družstvo v stanovách ustanoví, že títo členovia (podielnici) majú právo na
23
Ibidem, s. 136. Zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách (ďalej len „transformačný zákon“). 24
viac hlasov pri hlasovaní na členskej schôdzi, pričom počet hlasov bude výrazne ovplyvnený menovitou hodnotou ich DPL (ustanovenie § 17g ods. 4 transformačného zákona). Členovia družstva si na členskej schôdzi volia spomedzi seba členov predstavenstva, t.j. štatutárneho, organizačného a riadiaceho orgánu družstva, a teda nepriamo aj predsedu predstavenstva. Predstavenstvo rozhoduje o tých záležitostiach družstva, ktoré nie sú vyhradené na rozhodovanie členskej schôdzi družstva. Na rozdiel od členov členskej schôdze musia členovia predstavenstva vykonávať svoju funkciu s náležitou odbornosťou (ako sme to už spomenuli vyššie pri tzv. „malých družstvách“). Štatutárne orgány obchodných spoločností (konatelia pri spoločnosti s ručeným obmedzením alebo predstavenstvo pri akciovej spoločnosti) môžu pôsobiť ako orgány monokratické tak aj kolektívne. Odlišná úprava vyplýva z dikcie ustanovenia § 243 ods. 3 ObZ pri družstvách, kde zákonodarca upravil predstavenstvo ako kolektívny orgán.25 V družstvách každému členovi predstavenstva, obdobne ako pri členskej schôdzi, patrí jeden hlas. Kontrolná komisia je posledným orgánom družstva, ktoré sa obligatórne kreuje ex lege. Plní obdobnú funkciu ako dozorná rada pri spoločnosti s ručeným obmedzením a akciovej spoločnosti a rovnako ako dozorná rada je nezávislým orgánom od ostatných orgánov družstva a zodpovedá iba členskej schôdzi. Na rozdiel od družstva a akciovej spoločnosti sa však dozorná rada pri SRO ustanovuje, ak tak určí spoločenská zmluva. Záverom Právna forma družstva môže predstavovať v porovnaní s obchodnými spoločnosťami, ako bolo načrtnuté, určité výhodné črty. Družstvo však nie je výhodnejšie ako iné korporácie vždy. Bude záležať najmä od potrieb a možností jednotlivých osôb združujúcich sa za účelom podnikania (alebo inej činnosti), ktorá z foriem bude v konkrétnom prípade najadekvátnejšia.
25
Strapáč, P. a kol. Orgány obchodných spoločností a družstva. Bratislava : EUROUNION, spol. s r. o., 2013. s. 509.
