Postavenie Ruskej federácie v globálnej ekonomike

Ing. Daniela Nerečová [email protected] Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave

Postavenie Ruskej federácie v globálnej ekonomike 2.časť

1. Hrubý domáci produkt

Vo federálnom rozpočte Ruskej federácie na rok 2014 je naplánovaných približne 13,57 bilióna rubľov príjmov a z toho 6,242 bilióna rubľov pripadá na príjmy z ropy a plynu. To znamená, že príjmy rozpočtu sú prakticky z polovice (46%) formované príjmami z ropy a zemného plynu. Z tohto hľadiska cena ropy predstavuje hranične dôležitý parameter federálneho rozpočtu. Do veľkej miery vplývajú na príjmy a následne na výdavky štátu. Podiel ropno-plynového sektora v ekonomike Ruskej federácie za posledné desaťročie prevyšuje jednu tretinu HDP, konkrétne 34% HDP RF v roku 2013. V rámci toho, 17% HDP predstavuje hodnotu exportovanej ropy, ropných produktov a plynu v roku 2013 a necelých 17% HDP predstavuje hodnotu ich vnútornej spotreby na základe svetových cien.1 Z historického hľadiska hrubý domáci produkt RF rástol za posledných 13 rokov, okrem výnimky a to konkrétne roku 2009. Dlhodobý vývoj HDP je zachytený v grafe č.3.

1

Ministerstvo finansov Rosijskoj federacii. 2013. Dinamika valovovo vnutrennevo produkta. [online]. 2014 [cit. 2014.01.09.] Dostupné na internete: .

FOR FIN, Odborný mesačník pre financie a investovanie, Bratislava, Fin Star 2015, ISSN 1339-5416, Marec/2015

Graf č.3: Vývoj hrubého domáceho produktu v období 2000-2013 (v mil.USD) 600 500 400 300 200 100 0

Zdroj: vlastné spracovanie autorom na základe údajov z www.cbr.ru

Z grafu vyplývajú nasledovné skutočnosti. V roku 2000 išlo o 10% nárast HDP oproti predchádzajúcemu roku, v roku 2001 o 5,1% nárast a v rokoch 2003 a 2004 nárast prevyšoval 7%.Objem HDP v roku 2005 predstavoval 21665 miliardy rub. a zvýšil sa o 6,4% v porovnaní s predchádzajúcim rokom.2 V roku 2007 tempo rastu ruskej ekonomiky bolo na úrovni 8%, čo predstavovalo najvyššiu úroveň za niekoľko posledných rokov. Na základe toho sa RF ocitla medzi siedmimi najväčšími ekonomikami sveta, zanechávajúc za sebou Taliansko a Francúzsko. Taktiež sa zaradila do skupiny krajín s vysokou úrovňou ľudského rozvoja. Svetová ekonomická kríza neobišla ani RF. V máji 2009 sa HDP znížil o 11% v porovnaní s totožným mesiacom predchádzajúceho roku. V druhej polovici daného roku bol pád zastavený a v 3. a 4.kvartáli HDP rástlo. V roku 2009 sa HDP znížilo o 7,9%, čo predstavovalo jednu z najhorších úrovní prepadu HDP vo svete. Avšak spomedzi krajín bývalého ZSSR sa zaradil medzi najlepšie hodnoty, čím získal tretie miesto v HDP na obyvateľa (14 900 USD) spomedzi krajín bývalého ZSSR. Podarilo sa mu predbehnúť

2

Federaľnaja služba gosudarstvennoj statistiki. 2013. Nacionaľnye sčiota – valovoj vnutrennij produkt. [online]. 2013 [cit. 2014.1.28.] Dostupné na internete: .


Lotyšsko a vyššie priečky obsadili len Estónsko a Litva. V danom roku HDP predstavoval 2109 miliárd dolárov. Podobný HDP dosahujú krajiny ako Veľká Británia, Francúzsko či Brazília. Začiatkom roku 2010 Svetová banka vyhlásila, že reálne straty ruskej ekonomiky sú menšie v porovnaní s predikciami na začiatku krízy. Hlavný dôvod vidí v rozsiahlych protikrízových opatreniach prijatých vládou. V prvom kvartáli 2010 tempo rastu HDP dosahovalo úroveň 2,9%, čím RF obsadila druhé miesto spomedzi krajín G83, predbehlo ju len Japonsko. Celkový rast HDP v roku 2010 bol 4% a RF sa ocitla na šiestom mieste spomedzi krajín sveta podľa HDP. V roku 2011 HDP vzrástol o 4,3%, avšak od tohto roku môžeme vidieť spomalenie rastu HDP, keďže v roku 2012 bol nárast 3,6% a v roku 2013 už len 1,5%.4 Na grafe č.4 môžeme vidieť dlhodobú dynamiku cien ropy Brent a HDP Ruskej federácie. Opäť sme použili kvartálne údaje za obdobie rokov 2000-2013. Graf č.4: Závislosť medzi cenou ropy Brent a HPD RF 140

600

120

500

100

400 300

60 200

40

100

20 0

0

BRENT

HDP


3

V súčasnosti je postavenie Ruskej federácie v skupine G8 otázne. Krajina bola na neurčito vylúčená zo skupiny G8 (G7 + RF) v reakcii na pripojenie Krymu k Ruskej federácii. Lídri krajín skupiny G7 sa koncom marca dohodli aj na pozastavení svojej účasti na plánovanom summite G8 v Soči, kým Kremeľ nezmení postup voči Ukrajine. 4 Federaľnaja služba gosudarstvennoj statistiki. 2013. Nacionaľnyje sčiota – valovoj vnutrennij produkt. [online]. 2013 [cit. 2014.1.28.]Dostupnénainternete: .


HDP

Brent

80

Stupeň závislosti medzi HDP a cenou ropy Brent určíme pomocou koeficientu korelácie. Výsledná korelácia je na úrovni 0,962066. Vieme učiť, že ide o takmer dokonalú koreláciu, pretože zistená hodnota sa nachádza v rozmedzí 0,9–1. Z dlhodobej perspektívy môžeme objem prírastku HDP odôvodniť aj úrovňou cien ropy Brent. V krátkodobej perspektíve pri znížení cien ropy môže nastať spomalenie stáleho rastu HDP, a naopak, pri raste svetových cien ropy môže dôjsť k rastu objemu exportu, a následne v prípade existencie voľných kapacít a pracovnej sily aj k rastu úrovne HDP. Avšak neustále výkyvy cien ropy nemusia automaticky predstavovať prechod HDP na novú dlhodobú trajektóriu rastu. Na základe grafu č.4 a koeficientu korelácie môžeme vyvodiť záver, že ruský HDP ako jeden z ukazovateľov reálneho sektora je okrem iných faktorov veľmi výrazne ovplyvňovaný aj dynamikou vývoja cien ropy Brent.

2. Index spotrebiteľských cien

Od roku 2000 sa uplatňuje v RF antiinflačná politika. V rokoch 2001-2005 sa inflácia nachádzala pravidelne nad požadovanou plazivou úrovňou

(1,1–1,12 za rok). Dôraz na

uplatňovanie monetárnych metód antiinflačnej politiky a monopolizácia prakticky všetkých odvetví ekonomiky viedli k brzdeniu rastu reálnych príjmov obyvateľstva, k rozvoju surovinových odvetví pri stagnácii alebo degradácii výrobného priemyslu, predovšetkým znalostných odvetví. V programe sociálno-ekonomického rozvoja RF zo strednodobej perspektívy (20062008) bola vytýčená úloha dosiahnuť zníženie úrovne inflácie v roku 2006 na 7-8,5%, v roku 2007 v rozmedzí 6-7,5% a v roku 2008 na úrovni 5-6%. Avšak vytýčené ciele sa nepodarilo dosiahnuť. V roku 2006 úroveň inflácie predstavovala 9%, v 2007 vyrástla na 11,9%. V roku 2008 pokračoval rast cien, úroveň inflácie takmer dvojnásobne prevýšila prognózu a predstavovala 13,3%.V súvislosti s tým, že úroveň inflácie od roku 2007 rástla, v RF sa objavili myšlienky o tom, že národná ekonomika vstupuje do fázy prehriatia.5 Ihneď na začiatku prepuknutia finančnej krízy v Rusku v septembri – októbri 2008 sa stala najvážnejšou otázka o fungovaní národného bankového systému.Vláda RF a Centrálna 5

Federaľnyj portal PROTOWN.RU. 2011. Prioritety sociaľno-ekonomičeskovo razvitia Rossii na 2011-2013 gg.. [online]. 2011 [cit. 2014.02.06.] Dostupné na internete: .


banka Ruska realizovali rozsiahlu finančnú podporu bánk a podnikov. Bankový systém získal podporu vo výške takmer 4 triliónov rubľov a korporácie 11 miliárd dolárov. Inflácia zostávala naďalej na vysokej úrovni nielen vďaka štátnej pomoci, ale aj vplyvom devalvácie domácej meny, ktorá bola zapríčinená pádom cien ropy a panickým dopytom po zahraničnej mene zo strany bánk, podnikov a obyvateľstva. Na základe týchto podmienok Centrálna banka Ruska začala začiatkom roku 2009 realizovať politiku drahých peňazí. Základnými parametrami danej politiky boli vysoké percentuálne sadzby na poskytované finančné prostriedky. Výsledkom bolo, že zadlženosť bankového systému voči Centrálnej banke Ruska sa znížila o 1,4 triliónov rubľov od začiatku roku. Peňažná politika bola v podmienkach krízy tak prísna, že odborníci očakávali druhú vlnu krízy. Na jeseň 2009 sa inflácia znížila aj vďaka posilneniu rubľa, no predovšetkým znížením príjmov obyvateľstva a vnútorného dopytu. Centrálna banka Ruska videla tento trend, a preto niekoľkokrát znížila sadzbu refinancovania, avšak efekt nebol významný. Maximálny príspevok k eliminácii hrozby druhej vlny krízy predstavovala realizácia rozsiahlej expanzie. Prudký nárast rozpočtových výdavkov nielen zachránil podniky pred firemnými krachmi, ale taktiež zabezpečil pokles úrokových sadzieb na peňažnom trhu. Centrálna banka Ruska koncom roku 2008 v projekte základných smerovaní kreditnopeňažnej politiky v roku 2009 a v období 2010-2011 vytvoril prognózu rastu cien – v roku 2009 na úrovni 7-8,5%, v roku 2010 úroveň 5,5-7% a v 2011 úroveň 4,5-6,2%. Hoci daná predpoveď nezohľadňovala hĺbku svetovej finančnej krízy a jej dôsledkov na ekonomiku Ruska, pre rok 2009 sa stala dostatočne presnou. Dosiahnutie týchto úrovní predstavovalo zníženie inflácie v strednodobom horizonte.6 Hlavným cieľom súčasnej kreditno-peňažnej politiky je udržanie inflácie vo vopred určených hraniciach, teda uplatňovanie inflačného cielenia. Roky 2010-2013 boli charakteristické umiernenou infláciou, ktorá bola sprevádzaná rastom príjmov obyvateľstva a oživením domácej výroby. Cieľom centrálnej banky bolo zníženie inflácie na úroveň 6-7% v roku 2011 a 5-6% v roku 2012. Takéto postupné znižovanie úrovne inflácie predstavuje jednu z prioritných úloh ekonomickej stratégie zameranej na prekonanie dôsledkov globálnej krízy a presmerovanie ruskej ekonomiky na trajektóriu dlhodobého rastu.7

6

Centraľnyj bank RossijskojFederácii. 2014. Denežno-kreditnaja i financovaja statistika. [online]. 2014 [cit. 2014.02.08.] Dostupné na internete: . 7 Federaľnyj portal PROTOWN.RU. 2011. Prioritety sociaľno-ekonomičeskovo razvitia Rossii na 2011-2013 gg.. [online]. 2011 [cit. 2014.02.06.] Dostupné na internete: .


Podľa údajov z roku 2011 inflácia RF predstavovala 6,1%, čo zodpovedalo naplánovanej úrovni (6-7%). Minimálne ročné tempo inflácie bolo pozorované v apríli a máji 2012, len 3,6%. Avšak so zvýšením taríf prirodzených monopolov sa tempo rastu indexu spotrebiteľských cien výrazne zrýchlilo. V danom roku dosiahla inflácia 6,6%.8 Centrálna banka Ruska plánuje do roku 2015 prejsť k uplatňovaniu režimu inflačného cielenia. Daný režim je považovaný za najefektívnejší v boji s infláciou. Ide o verejné oznámenie cieľových hodnôt inflácie v určitom časovom horizonte, pričom dlhodobým cieľom je stabilita cien. Iné ciele, ako napríklad zamestnanosť či stabilita výmenného kurzu, sa tiež berú do úvahy, avšak sú druhoradé. Graf č.5: Vývoj indexu spotrebiteľských cien 500 450 400 350 300 250 200 150 100 50 0 2 0 0 0

2 0 0 1

2 0 0 2

2 0 0 3

2 0 0 4

2 0 0 5

2 0 0 6

2 0 0 7

2 0 0 8

2 0 0 9

2 0 1 0

2 0 1 1

2 0 1 2

2 0 1 3


Za posledných päť rokov sa tempo inflácie v RF znížilo približne dvojnásobne a v súčasnosti sa nachádza na úrovniach blízkych minimám v roku 1992. Inflácia sa znížila na úroveň 6-7% ročne (6,5% v roku 2013), avšak stále dosahuje hodnoty vyššie, ako sú cieľové hodnoty Centrálnej banky Ruska, ktoré sa nachádzajú pod úrovňou 6%. Na grafe č.5 môžeme vidieť vývoj indexu spotrebiteľských cien. Z dôvodu čo najpresnejšieho zobrazenia sme použili mesačné údaje za posledných trinásť rokov. Ministerstvo financií RF uplatňuje metodiku vykazovania indexu v percentách v porovnaní

8

Centraľnyj bank Rossijskoj Federácii. 2014. Infľacija na potrebiteľskom rynke. [online]. 2014 [cit. 2014.02.06.] Dostupné na internete: < http://cbr.ru/statistics/?PrtId=macro_sub>.


s predchádzajúcim mesiacom daného roka. Pre potreby našej analýzy sme si v mesiaci január v roku 2000 stanovili ako východiskovú úroveň indexu hodnotu 100 a na základe toho sme prepočítali ostatné hodnoty indexu spotrebiteľských cien. Silu závislosti medzi indexom spotrebiteľských cien a cenou ropy Brent určíme pomocou koeficientu korelácie. Výslednou koreláciou je hodnota -0,409759806. Ide o strednú koreláciu, pretože zistená hodnota sa nachádza v rozmedzí 0,3 – 0,49. Znamienko mínus predstavuje nepriamu závislosť medzi porovnávanými veličinami. Graf č.6: Závislosť medzi cenou ropy Brent a indexom spotrebiteľských cien 500 450 400 350 300 250 200 150 100 50 0 2 0 0 0

2 0 0 1

2 0 0 2

2 0 0 3

2 0 0 4

2 0 0 5

2 0 0 6

2 0 0 7

Brent

2 0 0 8

2 0 0 9

2 0 1 0

2 0 1 1

2 0 1 2

2 0 1 3

CPI

Zdroj: vlastné spracovanie autorom na základe údajov z www.cbr.ru a www.eia.gov

Na základe grafu č.6 a koeficientu korelácie môžeme vyvodiť záver, že medzi indexom spotrebiteľských cien a cenami ropy Brent nie je výrazný priamy vzťah, a to hlavne z toho dôvodu, že Centrálna banka Ruska dlhodobo uplatňuje opatrenia zamerané na spomaľovanie tempa inflácie. 3. Platobná bilancia Platobná

bilancia

RF

zaznamenáva

všetky

ekonomické

transakcie

medzi

rezidentskými a nerezidentskými subjektmi RF počas určitého obdobia. Bilancia bežného účtu vyjadruje pozíciu ekonomiky voči zahraničiu, zatiaľ čo kapitálový a finančný účet vysvetľuje, ako sa táto pozícia financuje. Platobná bilancia RF ako štatistický systém devízových operácií FOR FIN, Odborný mesačník pre financie a investovanie, Bratislava, Fin Star 2015, ISSN 1339-5416, Marec/2015

je zložená zo 4 pozícií: saldo bežného účtu; saldo kapitálového účtu a finančných nástrojov; čisté chyby a opomenutia; zmena devízových rezerv. Platobná bilancia RF sa spracováva podľa metodiky Medzinárodného menového fondu od roku 1992.9 Bežný účet zahŕňa v sebe operácie s tovarmi, službami, mzdy, príjmy z investícií a bežné transfery. Účet operácií s kapitálom a s finančnými inštrumentmi poukazuje na kapitálové transfery, ktoré vedú k zmene aktív alebo povinností krajiny – darcu a krajiny – prijímateľa. Finančný účet obsahuje operácie s aktívami a povinnosťami rezidentov vo vzťahu k nerezidentom. Aktíva a povinnosti sú klasifikované podľa sektorov ruskej ekonomiky, konkrétne vládny sektor, bankový sektor a sektor nefinančných spoločností. V rámci každého z nich je poskytnutý prehľad o operáciách na základe priamych, portfóliových, iných investíciách a rezervných aktívach (zlaté rezervy Centrálnej banky Ruska). Časť chyby a opomenutia sa využíva na vyrovnanie kladného alebo záporného salda platobnej bilancie, ktoré vzniklo ako súčet všetkých devízových transakcií. Devízové rezervy obsahujú menové zlato a likvidné zahraničné aktíva Banky Ruska a Ruského ministerstva financií vo voľne zameniteľnej mene. V platobnej bilancii sledujeme ich zmenu za 1 rok. Záporné hodnoty zmien devízových rezerv predstavujú zvýšenie a naopak. Súvisí to s osobitosťami štatistickej konštrukcie platobnej bilancie, ktorá je založená na tom, že na zlaté devízové rezervy sa pozeráme ako na jedno z miest, kde využívajú svoje zdroje ruskí devízoví cudzozemci. Pre platobnú bilanciu RF sú charakteristické nasledujúce črty: 

prebytok na bežnom účte



udržateľný prebytok obchodnej bilancie



rast záporného salda bilancie služieb



vysoká úroveň chýb a opomenutí



ostré výkyvy v objeme devízových rezerv



minimálne skutočné platby externej dlhovej služby vzhľadom k jej poklesu

9

Centraľnyj bank Rossijskoj Federácii. 2013. Poňatie platiožnovo balansa. [online]. 2013 [cit. 2014.02.08.] Dostupné na internete: .


Graf č.7: Štruktúra exportu tovarov bežného účtu platobnej bilancie v rokoch 2000-2013 (v mld.USD)

500 400 300 200 100 0

iné

zemný plyn

ropné produkty

surová ropa

*január – september Zdroj: vlastné spracovanie autorom na základe údajov z www.cbr.ru

Prebytok obchodnej bilancie sa v Rusku tvoril prevažne v dôsledku vývozu neobnoviteľných zdrojov - minerálnych látok – energií. Základom ruského vývozu zostávajú palivovo-energetické výrobky. Nevýhodou zvýšenia vývozu energií a surovín z Ruska je zníženie exportu strojov, zariadení a dopravných prostriedkov, a to aj cez výrazné zvýšenie dodávok zbraní a špeciálneho vybavenia.10 Surovinová štruktúra exportu predurčuje možnosť náhlych zmien objemu v závislosti od situácie vo svete. Zvýšený význam v rámci vonkajších faktorov sa venuje zmene kurzu národnej meny a parite kúpnej sily. U ruských vývozcov to znamená stratu konkurenčnej výhody na základe rozdielu medzi domácimi a svetovými cenami. Bilancia na kapitálovom účte a účte finančných inštrumentov má negatívny zostatok. Analýzy platobnej bilancie RF ukazujú, že významné zlepšenie v jej štruktúre je možné dosiahnuť iba prostredníctvom radikálnych zmien v štruktúre ekonomiky RF.

10

Ministerstvo finansov Rosijskoj federacii. 2013. Vnešnetorgovyj oborot. [online]. 2014 [cit. 2014.01.09.] Dostupné na internete: < http://info.minfin.ru/export_import.php>.


Rozšírenie medzinárodnej investičnej pozície Ruska v sledovanom období bolo podmienené pohybom devízových aktív a pasív mimovládneho sektora - bánk, nefinančných spoločností a domácností. Výrazný rast je charakteristický pre aktíva a pasíva bankového sektora, avšak rola tohto sektora v rozvoji medzinárodnej investičnej pozície Ruska zostáva na nízkej úrovni (8-10%). Dynamika medzinárodnej investičnej pozície verejného sektora odráža zlepšenie platobných pozícií a devízovej situácie v krajine: 

vďaka odpísaniu nedobytných pohľadávok z mnohých rozvojových krajín sa znížila hodnota pochybných aktív



zvýšenie objemu rezervných aktív



zvýšenie investícií do dlhodobých cenných papierov, čo viedlo k celkovému zvýšeniu podielu spoľahlivých aktív



zlepšenie dlhovej pozície krajiny z hľadiska medzinárodných záväzkov, ktoré sú spojené s aktívnym splácaním zahraničného dlhu v Rusku v posledných rokoch



zvýšil sa koeficient zabezpečenia verejného zahraničného dlhu devízovými rezervami (v roku 2001 dosahoval úroveň 21% a v roku 2006 už 221%) Graf č.8: Vývoj bežného účtu platobnej bilancie v rokoch 2000-2013 (v mld. USD) 120 100 80

60 40 20 0 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013



3.1. Pozitívne saldo bežného účtu a dlhodobý veľký prebytok obchodnej bilancie Ako sme mohli vidieť na grafe č.8, štruktúra ruského exportu je tvorená prevažne zo surovej ropy, ropných produktov a prírodného plynu. Práve preto sa táto skupina tovarov uvádza oddelene v exporte platobnej bilancie RF. Surovinová orientácia exportu dovoľuje rýchle zmeny v jeho objeme v závislosti od svetového vývoja (ako napr. v roku 1998). V posledných rokoch sa objavil ďalší trend vývoja ruského zahraničného obchodu, čo vyvoláva určité obavy: ide o výrazné spomalenie vývozu a zároveň urýchlenie rastu dovozu. Pričom pri exporte významným faktorom zvyšujúcim jeho príjem zostal rast cien pohonných hmôt a surovín, no pri dovoze vzrastali náklady predovšetkým v dôsledku rozšírenia fyzického objemu nákupov. Tento trend predstavuje príčinu poklesu prebytku obchodnej bilancie. Na základe tohto javu môžeme výraznejšie vidieť, že zo všetkých položiek tvoriacich bežný účet platobnej bilancie RF, ktorý je dlhodobo s veľkým prebytkom, sa prostredníctvom obchodnej bilancie kompenzujú deficity všetkých ostatných položiek.

3.2. Dlhodobo záporné saldo bilancie služieb Počas celého obdobia tvorby platobnej bilancie od roku 1992 sa v bilancii služieb RF tvoril deficit, čomu nie je inak ani v posledných rokoch. Rezidenti sú nútení platiť veľké sumy za služby cestovného ruchu, dopravné a obchodné služby. Hlavná časť výdavkov súvisí s cestami ruských občanov do zahraničia. Počas týchto ciest tratia viac cudzej meny ako zahraniční turisti v RF. Tento rozdiel sa zvyšuje Počas celého obdobia, napr. keď v roku 2000 schodok položky "Cesty" bol 5,4 miliardy amerických dolárov, v roku 2007 sa zvýšil viac ako dvojnásobne na 12,6 miliárd amerických dolárov.11

11

Centraľnyj bank Rossijskoj Federácii. 2013. Platiožnyj balans Rossijskoj Federacii- analitičeskoje predstavlenie. [online]. 2013 [cit. 2014.02.06.] Dostupné na internete: .


Graf č.9: Dynamika bilancie tovarov a služieb v rokoch 2000-2013 (v mld. USD) 250 200

150 100 50 0 -50

Bilancia tovarov

Bilancia služieb


3.3. Deficit na účte príjmy z investícií Tejto bilancii vždy pripadá taktiež záporné saldo v platobnej bilancii RF. V priebehu sledovaného obdobia vzrástli mnohonásobne príjmy z ruského kapitálu v zahraničí a platby pre zahraničné investície v Rusku. Pričom najväčšiu časť ruských platieb do zahraničia predstavovali platby na súkromné investície a podiel vládnych platieb klesol zo 76% v roku 2000 na 4% v roku 2012 k všeobecnej výške investičných výdavkov.


Graf č.10: Závislosť medzi cenou ropy Brent a bežným účtom platobnej bilancie (v mld.USD) 120 100 80 60 40 20 0 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 Current account balance

BRENT

Zdroj: vlastné spracovanie autorom na základe údajov z www.cbr.ru awww.eia.gov

V prípade bežného účtu bolo možné určiť koeficient korelácie, avšak z dôvodu nedostatočného množstva údajov (len 13 hodnôt) sme ho neurčovali, pretože by nemal dostatočnú výpovednú hodnotu. Vzájomný vzťah sme pozorovali len v grafickom vyjadrení. V grafe č.10 sme použili ročné údaje ceny ropy Brent a bežného účtu platobnej bilancie v období od roku 2000 do roku 2013. V dlhodobom horizonte je viditeľný kladný vzťah medzi porovnávanými veličinami. Výraznejšiu diferenciu môžeme badať počas posledných dvoch rokov. Pokles hodnoty bežného účtu platobnej bilancie je spôsobený v prevažnej miere poklesom vývozu tovaru. Ten bol spôsobený poklesom objemov dodávok ropy a plynu, a to aj napriek skutočnosti, že ceny energií sa nezmenili v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Tento jav možno objasniť spomalením hospodárskeho rastu a apreciáciou rubľa. Zaujímavosťou je, že vývoz nepalivových zložiek exportu dosiahol mierny rast (+3,3%), a to aj napriek prebiehajúcej recesii v Eurozóne, ktorá je dominantným obchodným partnerom Ruska. 4. Menový kurz Od roku 1999 Centrálna banka Ruska uskutočňuje kurzovú politiku v režime riadeného plávajúceho menového kurzu, ktorý umožňuje eliminovať vplyvy zahraničných ekonomických zmien na ruské finančné trhy a ekonomiku RF ako celku. V súvislosti s týmto, FOR FIN, Odborný mesačník pre financie a investovanie, Bratislava, Fin Star 2015, ISSN 1339-5416, Marec/2015

jednou z úloh Centrálnej banky Ruska bolo postupné znižovanie intervencií v procesoch trhového výmenného kurzu a príprava na prechod k plávajúcemu výmennému kurzu, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre vykonávanie nezávislej menovej politiky, zameranej na zabezpečenie cenovej stability (režim cielenej inflácie). Centrálna banka Ruska začala používať dvojmenový kôš skladajúci sa z amerického dolára a eura od roku 2005. Pri tomto ukazovateli stanovila interval prípustných hodnôt, pričom na jeho hraniciach boli vykonané devízové intervencie (konverzia rubeľ/USD a rubeľ/euro na burzových a mimoburzových segmentoch medzibankového devízového trhu, do roku 2005 devízové intervencie vykonávala iba pre rubeľ/USD). Tieto intervencie zabraňujú nežiaducemu kolísaniu daného koša mien. Hranice intervalu zohľadňujú trendy v platobnej bilancii RF, situácie a konjunktúru ruského menového trhu . Vzhľadom k rastúcej úlohe meny euro v zahraničnom obchode RF sa podiel eura v štruktúre menového koša postupne zvyšoval. Od februára 2007 štruktúra menového koša obsahuje 45 eurocentov a 55 centov USA. Od februára 2009 centrálna banka prešla k používaniu mechanizmu automatickej korekcie hraníc intervalu prípustných hodnôt dvojmenového koša. Od 10.12.2013 parametre posunu hraníc intervalu sú nastavené tak, že pri naakumulovaní operácií nákup (predaj) zahraničnej meny v objeme 350 miliónov amerických dolárov nastane automatický posun u hraníc o 5 kopejok nadol (nahor).12 V roku 2000 sa obchodovanie na finančných trhoch začína 5.1., kedy bol zafixovaný kurz 27 rubľov za dolár. Počas celého roku bola zachovaná stabilita kurzu, pričom hodnota dolára neprekročila 29 dolárov za rubeľ a maximálnu hodnotu 28 rubľov a 87 kopejok dosiahla vo februári. Rast hodnoty americkej meny v roku 2001 nepriniesol žiadne prekvapenie: dolár prekonal psychologickú úroveň 30 rubľov na začiatku decembra 2001 a na poslednej aukcii daného roka, ktorá sa konala 29. decembra 2001, bol dolár 30 rubľov a 14 kopejok. Nasledujúce roky sa dolár pohyboval medzi 28 a 30 rubľami. Rekord dosiahol v decembri 2002, kedy bola hodnota dolára zafixovaná na úrovni 31 rubľov a 86 kopejok.

12

Centraľnyj bank Rossijskoj Federácii. 2014. Politika vaľutnovo kursa Banka Rossii. [online]. 2014 [cit. 2014.03.14.] Dostupné na internete: .


V roku 2003 bol zaznamenaný najvýraznejší rast kurzu USD/RUB v období medzi defoltom 1998 a finančnou krízou 2008.13

Graf č.23: Vývoj kurzu USD/RUB v rokoch 2000-2013 38 36 34 32 30 28 26 24 22 20

Zdroj: vlastné spracovanie autorom na základe údajov z www.cbr.ru V rokoch 2004 a 2007 došlo dokonca k poklesu kurzu. Rok 2004 začal na úrovni 29 rubľov a 45 kopejok, no v decembri daného roku bol dolár za 27 rubľov a 74 kopejok. Rok 2007, začínajúci cenou 26 rubľov a 33 kopejok za 1 dolár, sa skončil 31. decembra 2007, kedy len 24 rubľov a 54 kopejok predstavovalo 1 dolár. Rok 2008 bol charakteristický trvalým znižovaním hodnoty americkej meny až do augusta, kedy zasiahla globálna finančná kríza. Od augusta 2008, kedy bol dolár za 23 rubľov a 41 kopejok, začal kurz trvalo klesať a vyžadoval intervenciu ministerstva financií. Maximálny pokles kurzu bol zaznamenaný 16.7.2008. Posledné tendre roku 2008 sa konali 30. novembra a mali zafixovanú cenu 27 rubľov a 60 kopejok. Maximálny rast kurzu bol zaznamenaný 19.2.2009, pričom k obnove rubľa voči doláru došlo až koncom roku 2009, kedy cena dolára bola 33 rubľov a 42 kopejok. Za obdobie od augusta 2008 do februára 2009 boli zničené päťročné výsledky menovej politiky centrálnej banky Ruska.

13

Russkij portal. 2013. Kursdollara k rubľuirubľa k dollaru s 1792 po 2013 gody. [online]. 2013 [cit. 2014.03.14.] Dostupné na internete: .


V decembri 2010 začal klesajúci trend, ktorý skončil na hodnote 27,911 v júli 2011, čo viedlo k posilneniu domácej meny o 11,7%. Mesiac júl 2011 je historicky významný z pohľadu súčasnej dynamiky menového páru USD/RUB, odvtedy začal vzostupný trend, ktorý pretrváva až dodnes.14 Počas dvojročného vývoja 2011 a 2012 boli dosiahnuté maximá v októbri a v novembri 2011 na úrovni 31,29 a 31,49 a v júni 2012 na úrovni 32,88. Je pozoruhodné, že historické maximum kurzu USD/RUB nebolo prekonané. Za posledný rok rubeľ stabilne lacnel, tak ako postupne slabli jeho pozície. Minimum dosiahol na začiatku februára 2013 na úrovni 30,043 a ku koncu roku bol kurz USD/RUB 32,86. Graf č.24: Dynamika cien ropy Brent a kurzu USD/RUB v rokoch 2000-2013 40

160

35

140

30

120

25

100

20

80

15

60

10

40

5

20

0 1 04, 1 04, 1 04, 1 04, 1 04, 1 04, 1 04, 1 04, 1 04, 1 04, 1 04, 1 04, 1 04, 1 04, 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

0

USD/RUB

Brent

Zdroj: vlastné spracovanie autorom na základe údajov z www.cbr.ru a z www.eia.gov Ruský rubeľ sa čoraz viac stáva súčasťou globálneho menového systému, kde hlavným trendom je výnos investorov z aktív rozvojových krajín. V súčasnosti je mena v porovnaní s rokom 2008 oveľa menej citlivá na vonkajšie šoky, hoci stále zostáva náchylná na ceny ropy. Experti konštatujú, že len ceny ropy dosahujúce vyššie hodnoty, od 110

14

Centraľnyj bank Rossijskoj Federácii. 2011. Osnovnyje proizvodnyje pokazateli dinamiki obmennogo kursa rubľa. [online]. 2011 [cit. 2014.03.14.] Dostupné na internete: < http://cbr.ru/statistics/print.aspx?file=credit_statistics/ex_rate_ind_10.htm&pid=svs&sid=analit>.


dolárov/barel, budú podporovať rast kurzu rubľa, čo môžeme vidieť na grafe č.24 predovšetkým v posledných rokoch. Ako sme mohli vidieť v kapitole 3.1.3, ruská mena je silne závislá od cien ropy cez platobnú bilanciu. Ak sa cena ropy zvyšuje, potom rastú aj tržby ropno-plynárenských spoločností, do krajiny prichádza zahraničná mena (predovšetkým dolár a euro), ktorú je potrebné zameniť za domácu menu (dane a mzdy pracovníkov sú vyplácané v rubľoch). Na základe toho sa zvyšuje dopyt po ruskej mene. V roku 2012 si môžeme všimnúť, že ruský rubeľ si neupevnil svoju pozíciu dostatočne silno (začiatkom roku americký dolár sa obchodoval za cenu 31,2 rubľa, ale 14.9. bol na úrovni 30,65 rubľa), hoci ropa bola na rekordnej úrovni. Dôvodom je vplyv ďalšieho faktora na kurz rubľa - odlivu kapitálu. V prvom polroku daného roku bolo z RF vyvezených 42,4 miliónov dolárov. V danej situácii je príčin hneď niekoľko, ako hlavné môžeme určiť zlú investičnú klímu, politickú nestabilitu a korupciu. Výpočtom korelácie medzi cenou ropy Brent a kurzom USD/RUB je záporná hodnota 0,10042. Korelácia je definovaná ako slabá a znamienko mínus signalizuje nepriamy vzťah medzi sledovanými veličinami. Flexibilný menový kurz umožňuje centrálnej banke RF vyrovnávať vplyvy výrazných cenových výkyvov v národnej mene na medzinárodných trhoch a efektívnejšie využívať devízové rezervy RF. Dostatočná flexibilita výmenného kurzu predstavuje pre krajinu väčšiu ochranu pred kolísaním cien ropy a ďalšími vonkajšími šokmi, z tohto dôvodu môžeme povedať, že politika centrálnej banky vo vzťahu k národnej mene je absolútne správna a účinná.


Postavenie Ruskej federácie v globálnej ekonomike

Recommend Documents