VRÁTIŤ ŽELEZNICI VÝZNAM A POSTAVENIE, KTORÉ SI ZASLÚŽI

OBSAH ČÍSLA

ROČNÍK 10 l ČÍSLO 9

SEPTEMBER 2013

Milí čitatelia, prvý parný vlak prišiel na územie Slovenska z Viedne do Bratislavy 20. augusta 1848. To znamená, že slovenské železnice slávia tohto roku už 165. výročie tejto udalosti. Aj vy sa môžete pri tejto príležitosti stať tvorcami zaujímavých článkov so železničiarskou tematikou - z histórie i súčasnosti. Vaše námety, postrehy, príspevky alebo zaujímavé fotografie môžete zasielať do našej redakcie e-mailom: [email protected] alebo poštou na adresu Železničné ozveny, Pri bitúnku 2, 040 01 Košice alebo Odbor komunikácie ZSSK, Rožňavská 1, 832 72 Bratislava.

NOVÁ KOLEKTÍVNA ZMLUVA 2014 str. 2 Zo strany zamestnávateľa i odborových organizácií je v nej najdôležitejší bod číslo 49, ktorý sa týka rastu miezd.

PROJEKT S CELOSLOVENSKOU BUDÚCNOSŤOU

str. 3

Starostlivosť rušňovodičov o pridelené vozidlá sa po pilotnej fáze dostala do riadnej prevádzky. Prínos i záujem prevýšili očakávania...

NAŠI VYZNAMENANÍ!

str. 4

Celkom 13 našich kolegov si na celoslovenských oslavách vo Zvolene prevzalo ministerské vyznamenania. Pri tejto významnej príležitosti sme sa opýtali na ich vzťah k železnici.

ŠAFRAN ZO ŽELEZNIČIARSKEJ ZÁHRADKY str. 5 Organizátori 15. ročníka Grand Prix Zvolen 2013 pripravili ozajstné prekvapenie. Okrem majstrov motorovej a parnej trakcie sa prvýkrát na stanovišti rušňovodiča ukázali ženy – rušňovodičky.

• Vyznamenaní zamestnanci ZSSK zapózovali na schodoch zvolenského divadla aj s generálnym riaditeľom. Zľava dole: Miroslav Jarábek, Daniela Jankovičová, Pavol Gábor, Anna Hupková, Ladislav Varga, Peter Kozempel. V hornom rade zľava: Vladimír Pastierik, Miroslav Belorit, Peter Hegedűš, Juraj Füzy, Jaroslav Vančo a Ján Pillár. Z ocenených na snímke chýbajú Pavol Košťany a Arnošt Špatina.

VRÁTIŤ ŽELEZNICI VÝZNAM A POSTAVENIE, KTORÉ SI ZASLÚŽI

n OSLAVY DŇA ŽELEZNIČIAROV 2013 - VĎAKA ZA PRÁCU, ENERGIU, NÁPADY A DÔSLEDNOSŤ Železnica je úžasným fenoménom, ale aj modelom spoločnosti s pestrosťou profesií, náročnosťou, potrebou disciplíny, presnosti. Často aj malé zaváhanie môže spôsobiť bolesť, smútok. Železnica je úžasným miestom, kde sa križujú osudy. Miestom radostného zvítania ľudí, ale aj lúčenia. Týmito slovami otváral celoštátne oslavy Dňa železničiarov moderátor Miloš Bubán. Pozvaní železničiari z troch železničných spoločností sa tentoraz zišli v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. V príhovoroch štátny tajomník ministerstva dopravy František Palko zaspomínal na časy svojho detstva. Keď si jeho strýko, železničiar, obliekal uniformu, bol to malý obrad a všetci pociťovali rešpekt. Zdôraznil, že na ministerstve si uvedomujú celospoločenský význam železnice a chcú jej vrátiť postavenie, ktoré si zaslúži. Generálny riaditeľ ZSSK Pavol Gábor sa poďakoval 55 oceneným železničiarom za dlhoročnú poctivú a zmysluplnú prácu. Uviedol,

že zámerne nepoužil pri oslovení slová „tí najlepší“, pretože medzi 27 tisíckami železničiarov je tých vynikajúcich oveľa viac. Denne dokazujú, ako im na železnici záleží a ako majú túto prácu radi. Poďakoval za energiu, nápady a dôslednosť, s akou pristupujú ľudia k práci, a vyjadril presvedčenie, že našu železničiarsku budúcnosť musíme stavať práve na takýchto zamestnancoch (podstatnú časť príhovoru zverejňujeme osobitne). Vladimír Ľupták, generálny riaditeľ ZSSK

CARGO, hovoril o množstve zmien, ktoré súčasnosť prináša. Otváranie železničného trhu novým dopravcom, ktorý sa dotýka už aj osobnej dopravy, vyžaduje výraznú zmenu v chápaní železnice. Navyše v spojení s recesiou sme nútení meniť schémy pracovných postupov, lebo naše spoločnosti čelia súťaži, na ktorú ľudia neboli zvyknutí. Generálny riaditeľ ŽSR Štefan Hlinka sa v príhovore zmienil o snahe dostať železnicu z okraja spoločnosti späť do centra diania,

Z PRÍHOVORU GENERÁLNEHO RIADITEĽA PAVLA GÁBORA

VLAK, KTORÝ VIDÍ I POČUJE

str. 6

Kamerový systém, interkom, automatické hasenie požiaru v strojovni, elektrické zásuvky pri každom druhom sedadle. Aj taká je nová poschodová jednotka EPJ 671.

ISLAND - KRÁSA, KTORÁ TRYSKÁ ZHORA I ZDOLA

str. 8

Napriek ťažkým podmienkam v nehostinnej pustatine, v čase leta a polárneho dňa, vás privíta rozkvitnutými rôznofarebnými kvetmi, kolóniami vtákov, zvedavými tuleňmi, veľrybami a delfínmi alebo typickými islandskými poníkmi.

Po roku sa znova stretávame na Dni železničiarov, kedy sa bilancuje, hodnotí a oceňuje. Je to dobrá tradícia či prežitok? Príjemná tradícia, ktorá má svoj zmysel aj pri nových pravidlách a v novom, oveľa tvrdšom svete ako zažívali naši otcovia železničiari pred desiatkami rokov. Máme za sebou ťažký rok. Realizovať služby 43 miliónom cestujúcich a to 24 hodín denne a 365 dní v roku je pri súčasných ekonomických podmienkach neľahká úloha. Špeciálne pre nás – osobného dopravcu bol posledný rok predsa len o niečo zložitejší, dynamickejší ako predošlé. Je to dôsledkom troch zásadných skutočností. V prvom rade sme vlani v decembri zaviedli jednu z najrevolučnejších zmien vo vzťahu k cestujúcemu na železnici – taktovanie verejnej dopravy. Odštartovali sme ju preto, že veríme v jej prínosy z dlhodobého hľadiska. Vďaka zásadnej prehľadnosti a systémovosti je to služba, ktorú cestujúci skôr či neskôr ocenia. Druhá zásadná zmena predstavuje našu snahu postaviť železničnú spoločnosť

ekonomicky na nohy tak, aby bez citeľnejších výkyvov dokázala fungovať aj rozvíjať sa pri nerastúcich požiadavkách na financie od štátu. Asi sa zasmejete, že je to cieľ podobný ako zostrojiť perpetuum mobile. Možno je. Treba sa však o to aspoň pokúsiť. A do tretice sme odštartovali zmeny v prozákazníckom prístupe. Túto oblasť by som dnes mohol charakterizovať vtipom: Po náhlom zastavení icečka v lese medzi Popradom a Liptovským Mikulášom hlási vlakvedúci cestujúcim: ,,Máme pre vás dve správy, jednu zlú a jednu dobrú. Tá zlá je, že došlo k poruche motora, ktorý je nefunkčný. A tá dobrá, že sme vo vlaku a nie v lietadle." V praxi však podobné situácie berieme vážne, snažíme sa otvorenejšie pomenovať aj riešiť problémy v dlhodobo podhodnotenej a investične zanedbávanej prevádzke. Preto zdanlivo pribúda pripomienok, sťažností a narastá aj tlak na prácu ľudí. Ja osobne otvorené pomenovanie problémov považujem za veľmi dôležitý krok na ešte veľmi dlhej trati za spokojným cestujúcim. Verím totiž, že kvalita služieb bude

rásť. Najmä vďaka naštartovaniu investícii do lepších vozňov a vlakov. V súčasnosti denne nasadzujeme 32 nových vlakov zakúpených v priebehu posledných troch rokov s prispením zdrojov z Operačného programu doprava. Tým sa zásadne zlepšila kvalita cestovania na regionálnych linkách. Na trasách, kde nové vlaky jazdia, sa už

aby železnica bola tak ako v minulosti nositeľkou civilizovanosti a vzdelanosti. To najcennejšie, čo železnica má, nie je majetok, ale ľudia. Ak železnica bude mať ľudí, ktorí sú jej oddaní, tak sa nemusíme báť, že vlak nedorazí do cieľovej stanice. Program osláv spríjemnili herci zvolenského divadla Svetlana Sarvašová, Štefan Šafárik a Richard Sanitra spolu s Radoslavom Kuricom, ktorý program uvádzal v historickej železničiarskej uniforme a s červeným terčíkom v rukách. Vo Zvolene si 13. septembra prebralo 55 zamestnancov z troch železničných spoločností ocenenia za celoživotnú prácu. Mimoriadne ocenenie ministra za záslužný čin si prevzala Zuzana Böhmannová zo ŽSR, ktorá výrazne pomohla pri záchrane života mladého rušňovodiča ZSSK v zácviku po zásahu elektrickým prúdom. (mcik) (Viac o ocenených zamestnancoch ZSSK na 4. strane.)

dnes vozí takmer milión ľudí mesačne a realizuje sa nimi 12 percent výkonov ZSSK. Som veľmi rád, že europrojekt číslo 2, ktorý je výsledkom našej tvrdej ročnej práce, bude postupne od jesene 2014 zlepšovať túto skutočnosť, keďže pribudne ďalších 29 nových vlakov a s nimi milióny vlakokilometrov realizovaných v žiadanej kvalite.

• Oceneným zablahoželali riaditelia železničných spoločností a zástupca ministerstva dopravy. Na snímke blahoželá Ladislavovi Vargovi štátny tajomník ministerstva dopravy František Palko; v pozadí je Daniela Jankovičová s generálnym riaditeľ Pavlom Gáborom.

SPOLOČNOSŤ

GLOSUJEME

ZAČALO SA VYJEDNÁVANIE O KOLEKTÍVNEJ ZMLUVE 2014

OD MINCÍ K BETÓNU Väčšina z nás si pamätá na detské časy, keď sme ukladali na koľajnice mince a so zatajeným dychom spoza rohu sledovali, ako po nich prejde vlak. Potom sme sa tešili, keď na koľajnici zostala z mince vylisovaná placka. Doba však pokročila a dnes sa na koľajniciach objavujú veľké kamene, kusy železa, drevo, či dokonca handrová figurína. V týchto prípadoch však ťažko hovoriť o pokroku. Zväčša neznámi vandali si vôbec neuvedomujú, aké stresové situácie spôsobujú našim rušňovodičom. Rušňovodič má na pleciach obrovskú zodpovednosť, ktorá sa znásobuje práve vtedy, keď sa približuje k prekážke, pri ktorej netuší, čo môže spôsobiť. O takýchto situáciách by rušňovodiči po uplynulých prázdninách vedeli napísať

V súlade s aktuálne platnou Kolektívnou zmluvou Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s., 2012 - 2013 sa v Bratislave v stredu 18. septembra stretli kolektívni vyjednávači za zamestnávateľa a za jednotlivé odborové organizácie, čím sa začal proces kolektívneho vyjednávania na nasledujúce obdobie. Hlavný kolektívny vyjednávač za zamestnávateľa riaditeľ odboru riadenia ľudských zdrojov (ORĽZ) Jozef Luha predložil odborárom návrh novej Kolektívnej zmluvy na rok 2014. Zo strany zamestnávateľa i odborových organizácií je v nej najdôležitejší bod číslo 49, ktorý sa týka rastu miezd. Zamestnávateľ v ňom navrhuje zabezpečiť v roku 2014 priemernú mzdu vo výške skutočne dosiahnutej priemernej mzdy za rok 2013 s tým, že sledovanie vývoja priemerných miezd bude sledované na úrovni ZSSK, jednotlivých úsekov a vybraných profesií. Predseda rady Federácie strojvodcov Peter Dubovský v mene všetkých odborových organizácií zamestnávateľovi oznámil, že spoločné stanovisko k predloženému návrhu KZ dostane v zákonnej lehote. Zástupcovia zamestnancov by totiž mali v rámci kolektívneho vyjednávania vystupovať spoločne, a preto sa musia pred podaním tzv. protinávrhu či oznámením súhlasu stretnúť a dohodnúť jednotné stanovisko. V ďalšom priebehu rokovania zástupcovia zamestnancov predložili na diskusiu rôzne problémy z prevádzky, z ktorých najviac rezonovalo riešenie pracovnej pohotovosti. Riaditeľ Jozef Luha riešenie ozrejmil z pohľadu zamestnávateľa a oznámil, že ORĽZ pripravilo k tejto problematike ďalšie usmernenie. V závere stretnutia všetci vyjadrili nádej, že kolektívne vyjednávanie bude úspešne ukončené čo najskôr a do nového roka 2014 vstúpime s už podpísanou a platnou kolektívnou zmluvou. (dd)

ZÁTOPEK UŽ „BEHÁ“ PO ŽILINU Rušne Českých dráh radu 151 vystriedal na vlakoch Ex 121/122 v úseku Praha – Žilina ich generačný nástupca – moderný rušeň radu 380. Od 24. augusta 2013 začali 380-ky po prvýkrát pravidelne jazdiť mimo územia Českej republiky. Koncom septembra 15 rušňovodičov Strediska prevádzky depa v Žiline absolvovalo teoretické zaškolenie aj praktickú prípravu. Na našom území by sa mali rušne 380 objavovať ešte na vlakoch 123/120, 441/128 a 129/440, ale o konkrétnom nasadení rozhoduje česká strana. V novom grafikone sa predbežne plánuje, že budú jazdiť až na východ do Trebišova. Aj keď sú modro-strieborné rušne radu 380 na našich tratiach novinkou, tento typ vozidiel je u nás predsa len známy. Dva obdobné stroje modifikované pre prímestské push-pull súpravy s označením 381 jazdia v okolí Bratislavy. V rokoch 2008 až 2011 vyrobili v Škode Plzeň pre České dráhy 20 rušňov továrenského označenia 109E1. Ide o štvornápravový trojsystémový elektrický rušeň s maximálnou rýchlosťou 200 km/h a trvalým výkonom 6 400 kW určený pre medzištátnu dopravu z Česka do všetkých okolitých krajín a Maďarska. Rušne označené radom 380 podstúpili päť rokov trvajúci zložitý schvaľovací proces, ktorého vyvrcholením bolo získanie nemeckej certifikácie TSI pre interoperabilitu európskych vysokorýchlostných železničných koľajových vozidiel. Rušeň radu 380 získal certifikát TSI ako druhý na svete a pri

príležitosti jeho plnohodnotného uvedenia do života bol na konci júna na pražskej hlavnej stanici pokrstený menom Emil Zátopek na počesť svetoznámeho českého atléta. Dva rušne radu 381 pre ZSSK s typovým označením 109E2 sa od tých českých líšia červeno-bielo-sivým korporátnym náterom, maximálnou rýchlosťou softvérovo obmedzenou na 160 km/h, nainštalovaným zabezpečovačom ETCS, kamerovým systémom a ďalšími menšími odlišnosťami. Plzenskej Škoda Transportation sa darí presadzovať nielen na Slovensku. Tohto roku vyhrala súťaž na dodávku šiestich vratných súprav v zložení rušeň 109E, päť poschodových vložených vozňov a riadiaci vozeň pre nemeckého dopravcu DB Regio. Dodávka rušňov a súprav na bavorské trate je považovaná za prelomový bod a kľúčový úspech v presadení sa výrobcu na pomerne náročnom západnom trhu. Oceľovému Emilovi Zátopkovi ostáva zaželať veľa síl, vytrvalosti a úspechov pri náročnom behu na dlhé európske trate a čo najmenej technických problémov na našom území. (tch), snímka autor

možno aj knihu. Vrcholom vandalizmu bolo, keď si niekto dal tú námahu a vyložil na koľajnice dva hektometrovníky (betónové bloky vyznačujúce vzdialenosť pri trati). A tu už zrejme nešlo o malé deti. Veď vytiahnuť zo zeme takýto kus betónu dá zabrať aj dospelým chlapom. Našťastie, v tomto prípade si to odniesli len plechy, avšak škoda aj tak presiahla šesť tisíc eur. Zamyslime sa preto nad tým, ako trávia naše deti svoj voľný čas, buďme k nim viac všímavejší. Ušetríme tak peniaze spoločnosti, ale najmä vrásky na čelách rušňovodičov. Vysvetlime deťom, a asi aj tým starším, že ukladať čokoľvek na koľajnice je nebezpečné. Železničná trať predsa nie je ihrisko na hranie. Dominik DREVICKÝ

HORKÉ POCHVALY Každému dobre padne, keď si ho okolie všíma a oceňuje. Sme železnica, takže železničiarom dobre padne, keď ich cestujúci pochvália, poďakujú, keď po dobrej skúsenosti neváhajú zdvihnúť telefón, zavolať alebo napísať. Dnes v ére elektronickej komunikácie - žiadny problém. A iste vtedy dobre padne aj zamestnávateľovi, keď sa cez takúto spätnú väzbu dozvedá, akých má zamestnancov. Už sme ale menej radi, keď cestujúci tiež neváhajú zavolať a vynadať nám za zbabranú prepravu alebo napísať neraz siahodlhú sťažnosť a v kópii ju poslať na všetky možné inštitúcie. Ale chceme hovoriť o tom prvom. O pochvalách. Napálený cestujúci môže kričať, aké pochvaly, veď tí železničiari

sú za to platení! Vnímavý cestujúci však rozozná, kedy železničiar do svojej práce dáva aj pridanú hodnotu – úsmev, milé slovo, vtip, všímavosť, ochotu, snahu poradiť, pomôcť. A často si to nenechá pre seba, zavolá, napíše. Pochváli. Až potiaľ je všetko v poriadku. Zarazilo nás, že existujú vážne indície o tom, že sa nájdu aj takí, ktorí pochvalu na seba dokážu napísať aj sami (fiktívne meno s mailovou adresou sa predsa dá vytvoriť za chvíľku) alebo organizujú svojich priateľov a známych, čo to napíšu za nich. Akú cenu má potom taká pochvala? Najmä keď skôr či neskôr pravda vypláva na povrch. No, musí „chutiť“ poriadne horko. Samozrejme len tomu, kto to dokáže v sebe rozpoznať. Ján KERESTEŠ

AJ TO SA STALO

KTO JE OBEŤ A KTO ÚTOČNÍK? Vlakvedúci vám povedia, že cestujúci sú čoraz agresívnejší. Okrem slovných útokov sa v minulosti k slovu dostali aj nože. K arzenálu zbraní cestujúcich treba zrejme po nedávnom prípade priradiť aj zvieratá. Začiatkom septembra vlakvedúcu pri kontrole lístkov pohrýzol pes do zápästia ľavej ruky. Vlakvedúca ukončila predčasne službu a šla na ošetrenie do nemocnice. Skúška na alkohol bola negatívna. Ale nie toho psa, ale vlakve- zamestnancov, že nám ani nepríde zvláštdúcej! Už sme si tak zvykli kontrolovať ne, pýtať sa, kto je obeť a kto útočník.

n PÝTALI SME SA CESTUJÚICH VO VLAKOCH

ANKETA: AKO DOBRE POZNÁTE CESTOVNÝ PORIADOK „SVOJICH“ VLAKOV, VLAKOV NA „SVOJEJ“ TRATI? Milan LEITMAN, cestujúci, Martin: - Viem, kedy idú pravidelné vlaky. Ale vždy si kupujem cestovný poriadok a dokonca si ho odkladám. Ak ich teraz porovnám, tak pred pár rokmi bol hrubší. Nejako z neho stále niečo ubúda. Raz trate, inokedy vlaky. Pri mnohých vlakoch je veľa poznámok či obmedzení. Raz ide, raz nejde. Raz po celej trase, inokedy len na jej časti. Cez internet vyhľadávam optimálne spojenia na svojich cestách do Čiech. Už mi aj na známej českej stránke vyšlo spojenie, ktoré reálne neexistovalo.

2

Jana PETRÁŠKOVÁ, cestujúca, Liptovský Mikuláš: - To, čo potrebujem, poznám naspamäť. U nás na hlavnom ťahu chodia rýchliky pravidelne. Ale osobných vlakov je stále menej, tak to ani nie je také umenie si ich odchody zapamätať. Ak to takto pôjde ďalej a vy budete na osobných vlakoch ďalej šetriť, tak za pár rokov už sa nebude veľmi čo učiť. Každoročné zmeny cestovného poriadku mi vôbec nevyhovujú. Často sú to posuny len o pár minút a nerozumiem tomu, prečo to tak je.

Michal TATRANSKÝ, cestujúci, Košice:

Anna SLIACKA, cestujúca, Lučenec:

Jozef HRUŠOVSKÝ, cestujúci, Kružná:

- Nie nepoznám. Na to mám internet. Mám približné vedomosti o ceste do Bratislavy. Viem, že rýchliky týmto smerom idú každé dve hodiny, ale nikdy neviem kedy presne. Načo v mojom veku držať v hlave niečo, čo si viem vyhľadať. Doba sa mení a aj my starší sa prispôsobujeme. Najčastejšie cestujem na trati Košice – Bratislava, tam mi vyhovuje aj hustota spojov. Ale uvedomujem si, že na ostatných tratiach je tých vlakov stále menej.

- Denne cestujem za prácou do Banskej Bystrice. Vyhovuje mi, že vlaky chodia každú hodinu a prestup vo Zvolene zvyčajne trvá okolo 10 – 15 minút. Keď však potrebujem byť v práci o šiestej ráno, musím ísť už o 3.32 h, lebo práve pri nasledujúcom vlaku musím čakať na prestup až 42 minút. Pri cestovaní po Slovensku si vyhľadávam spoje na internete. Minule som tak zistila, že z Banskej Bystrice na východ do Sniny by som mala podľa vášho systému ísť cez Považskú Bystricu, čo je o 150 km viac, ako treba.

- Vôbec nepoznám, chodievam skôr autobusom, keďže k nám do dediny železnica nevedie. Ak už musím ísť vlakom do alebo zo sedem kilometrov vzdialenej Rožňavy, spojenie si vyhľadávam cez internet. Keď som to skúšal prvýkrát, mal som problém sa zorientovať. Ale zvykol som si, pretože tu nemusím zisťovať, či ten vlak ide iba v pracovných dňoch alebo len cez víkendy. Ak by som mal vlaky hľadať ináč ako cez počítač, určite by mi to narobilo problémy. (mcik) SEPTEMBER 2013

SPOLOČNOSŤ

PROJEKT STAROSTLIVOSTI O VOZIDLÁ MÁ CELOSLOVENSKÚ BUDÚCNOSŤ n O TÉME, KTORÁ ZAUJÍMA RUŠŇOVODIČOV, HOVORÍME S DEZIDEROM TURÁKOM V uplynulých číslach Železničných ozvien sme informovali o projekte s názvom Starostlivosť rušňovodičov o pridelené vozidlá. Prvoradou podmienkou zapojenia sa do projektu bolo dobrovoľné rozhodnutie rušňovodičov, že sa budú starať o konkrétne vozidlo. Zároveň sa prihliadalo na to, aby sa tým nenavýšila turnusová potreba a nenarušili obehy. Do pilotnej fázy projektu sa zapojilo 81 rušňovodičov s 20 vozidlami. Pilotná fáza skončila a projekt sa zaviedol natrvalo. Na podrobnosti sme sa opýtali riaditeľa sekcie riadenia a realizácie prevádzky Dezidera Turáka. - K projektu a k jeho trvalému zavedeniu nás viedlo množstvo problémov týkajúcich sa technického stavu a poruchovosti vozidiel. Dalo by sa povedať, že sme v prevádzke mali takzvané vozidlá nikoho. Rušňovodiči síce na nich jazdili, odovzdávali a preberali ich, avšak akýkoľvek bližší vzťah zamestnancov k prostriedkom, s ktorými robili, tu chýbal. Chceli sme, aby sa o vozidlá starali, nie však v osobnom voľne, ale v práci príkladnejším technickým narábaním s nimi. Ak k tomu navyše budú tieto vozidlá čisté zvonku aj zvnútra, ide len o bonus nielen pre nich, ale aj pre spoločnosť. * S akými výsledkami ste vyhodnotili pilotný projekt? Naplnili sa vaše očakávanie alebo aj niečo nevyšlo? - Najväčším prínosom a pre mňa príjemným zistením bol veľký záujem rušňovodičov. Môžem povedať, že pilotné overovanie splnilo naše očakávania. Počnúc osobnou iniciatívou rušňovodičov, cez ich zodpovedný prístup k práci, občasný dohľad na vozidlo aj pri odstavení v depe alebo počas opráv, až po vzornú čistotu HDV. Dokonca sme museli niektoré iniciatívy trochu brzdiť, nakoľko musíme rešpektovať aj vedľajšie dopady našej činnosti. Napríklad sme nemohli povoliť umývanie vozidiel wapkou bez vytvorenia podmienok z pohľadu ekológie. Na druhej strane sa nepotvrdilo, že dôjde k zhoršeniu vzťahov medzi turnusovými zamestnancami, ktorí majú vozidlo v starostlivosti a zamestnancami zaradenými „letmo“, alebo že zaradené vozidlá budú prevádzkované aj na úkor potrebnej údržby, aby ich odstavenie z prevádzky bolo minimálne. Hádam jediná vec, ktorú nevieme reálne ovplyvniť a môže nabúrať plány a zmariť snahu rušňovodičov, sú poškodenia vozidiel pri nehodových a mimoriadnych udalostiach. Totiž v čase,

SEPTEMBER 2013

keď je vozidlo vyradené z prevádzky, nemôže byť hodnotené. Takýto prípad sa stal v Humennom, keď pri strete vlaku s osobným autom • Dezider Turák na priecestí došlo k poškodeniu vozidla. Značne poškodené vozidlo však bolo sprevádzkované pomerne v krátkom čase (oprava trvala len o niečo viac ako tri týždne) aj vďaka vzájomnému pochopeniu rušňovodičov a opravárov RD Humenné, ktorí vykonali kus dobrej roboty. Toto je aj jeden z námetov pre budúcnosť – zainteresovať do projektu i zamestnancov údržby a opráv. * Projekt starostlivosti je vlastne aj súťažou. Kto a akým spôsobom vyhodnocuje snahu rušňovodičov? - Prípravu podkladov na vyhodnotenie plnenia stanovených kritérií zabezpečujú rušňovodiči inštruktori za každé vozidlo, ktoré je pridelené do starostlivosti rušňovodičov. Vlastné vyhodnotenie výsledkov a vyhlásenie poradia vozidiel za jednotlivé rady je raz za mesiac na úrovni prednostov stredísk prevádzky a za účasti rušňovodičov inštruktorov. Každá skupina rušňovodičov si môže viesť samostatnú evidenciu a prehľady o stave vozidla, ktoré sú taktiež súčasťou komplexného posúdenia plnenia kritérií a pre vyhlásenie výsledkov. * Nie sú výhrady k súťažným kritériám? - Stalo sa nám na začiatku, že sme ich napríklad pri zubačke nedomysleli, čo by v podstate znamenalo, že vždy by vyhrávala rovnaká partia. A to by voči ostatným nebolo férové. Mimochodom, na Tatranských elektrických železniciach súťažia všetky popradské električky. Preto sme následne upravili nastavenie aj kritériá tak, aby hodnotenie bolo maximálne objektívne. Dôraz sme

dali aj na nastavenie vhodných počtov „súťažiacich“ vozidiel a rozumné počty zapojených zamestnancov, aby ohodnotenie v závere malo zmysel. V prípade napríklad 20 rušňovodičov na jednom vozidle by efekt prípadnej výslednej odmeny bol zanedbateľný. * Koľko financií a z akých prostriedkov sa vynaložilo na doterajšie fungovanie projektu. - Doteraz sme vyplatili 1640 €. Odmeny pre rušňovodičov sú z fondu odmien generálneho riaditeľa, aby ich vyplatenie nebolo na úkor ostatných zamestnancov. Keďže finančné ocenenie je limitované financiami a sadzbami na jednotlivé rady vozidiel a pri vyššom počte rušňovodičov, ktorí sa starajú o vozidlo, nie je podiel z odmeny až taký vysoký, chceme uznanie riešiť aj prostredníctvom rôznych rezortných ocenení. Výhľadovo zainteresovať na projekte aj zamestnancov údržby a opráv a pri trvalých prínosoch nevylučujem aj zvýšenie finančnej odmeny. * Po pilotnej prevádzke sa projekt Starostlivosť rušňovodičov o pridelené vozidlá dostal do riadnej prevádzky. Čo ho čaká v budúcnosti? - Už v septembri sa zapojili ďalšie vozidlá, čo svedčí o narastajúcom záujme o projekt. Výraznejšie rozšírenie je však limitované vhodnými turnusmi vozidiel a turnusmi rušňovodičov. Nemáme dôvod odmietať ďalších, ale momentálne práve preto nevieme všade nájsť vhodné vozidlá a prispôsobiť pre ne prijateľný počet rušňovodičov. Osobne si myslím, že projekt má budúcnosť a očakávam jeho rozšírenie naprieč celým Slovenskom. Bol by som rád, ak by sa tento systém dal nastaviť aj na nové eurofondové vozidlá. Poschodové jednotky radu 671 však jazdia od Čiernej nad Tisou po Nové mesto nad Váhom či Lipany. Keďže sa na nich vystrieda množstvo rušňovodičov z rôznych stredísk, zatiaľ to nebude možné. Čo sa týka vozidiel radu DMJ 861 v Humennom či v Nových Zámkoch, v budúcnosti nevylučujem ich zaradenie do projektu. Ďakujeme za rozhovor. Dominik DREVICKÝ

VIAC VLAKOV V DIAĽKOVEJ I REGIONÁLNEJ DOPRAVE

n ANI GVD 2013/2014 NEVYHOVIE KAŽDÉMU

Tvorba GVD už finišuje, momentálne sa riešia posledné technologické činnosti na jeho zabezpečenie a pripravuje sa tlač knižného cestovného poriadku. Čo nového nám GVD 2013/2014 prináša, nám povedal riaditeľ sekcie marketingu Stanislav Koči. Pre nasledujúci grafikon ministerstvo dopravy ako objednávateľ odsúhlasil navýšenie dopravných výkonov o 500 tisíc vlakových kilometrov, pričom 140 tisíc z nich sa využije v diaľkovej doprave a 360 tisíc v prímestskej a regionálnej doprave.

AUTOVLAKOM Z HUMENNÉHO

IC vlaky budeme aj naďalej prevádzkovať ako komerčné bez štátnej dotácie. Zmeny v dopravnom výkone ani vo vedení IC vlakov oproti súčasnému GVD nenastanú. Zavedením IC 502 v tomto GVD sme dobudovali štvorhodinový interval IC vlakov a môžeme byť spokojní s jeho obsadením. V diaľkovej doprave sme zvýšili dopravný výkon pridaním dvoch párov vlakov, aby sme vytvorili dvojhodinový takt zo Žiliny cez Horní Lideč do Prahy. Dva páry vlakov tejto trasy budú premávať do a zo Zvolena, čím bude mať stred Slovenska dve priame prepojenia na Prahu. Na južnom ťahu z Bratislavy cez Zvolen do Košíc budú chodiť R 810/R 811 aj v dňoch pracovného pokoja. Pri plánovaní grafikonu sme reagovali na žiadosti cestujúcich a upravili sme odSnímky archív redakcie chod rýchlika 720 z Prievidze do Bratislavy. a Mikuláš ČIKOVSKÝ Po úprave odíde rýchlik z Prievidze neskôr (4.43 h) a bude brať cestujúcich z autobusových prípojov v Partizánskom a Topoľčanoch. Môžeme konštatovať, že v rámci celého Slovenska už máme pri denných vlakoch diaľkovej dopravy vytvorený taktový dopravný systém. Rozširujeme počet jázd vozňov na prepravu automobilov v autovlaku na tratiach Poprad – Praha a späť počas letnej sezóny. Počet prepravených áut v našich vlakoch neustále rastie, a preto reagujeme na záujem našich zákazníkov zavedením aj vnútroštátneho spojenia. V nasledujúcom GVD plánujeme zaviesť prepravu automobilov medzi Humenným a Bratislavou.

pripomienkovať prostredníctvom vyšších územných celkov (VÚC). Došlo tak k niekoľkým zmenám hlavne v časových posunoch niektorých vlakov. Typickým príkladom je posun odchodu posledného vlaku z Nitry do Topoľčian. Vlak 5073 nepôjde v takte o 22.18 h, ale až o 22.30 h, aby sa ľudia po poobedňajších zmenách mohli dostať vlakom domov. Samozrejme boli aj požiadavky, ktorým sme nedokázali vyhovieť. Je to buď z technologických dôvodov, alebo keď zmena grafikonu v prospech časti cestujúcich by znevýhodnila inú skupinu prestupujúcich zákazníkov. Ďalším dôvodom, kvôli ktorému musíme odmietať niektoré požiadavky VÚC, je nedostatok dopravných výkonov. Zaviesť nový vlak na nejakej trati znamená niekde inde ho zrušiť. Preto veľmi zvažujeme každú jednu možnosť. Základnými kritériami, podľa ktorých sa rozhodujeme, je počet cestujúcich vo vlaku a možnosť cestovať aj iným dopravným prostriedkom.

Z PEZINKU RÁNO KAŽDÝCH 15 MINÚT

V prímestskej a regionálnej doprave sme v prvom rade uplatnili požiadavky objednávateľa na vytvorenie základnej kostry grafikonu jazdou osobných vlakov v dvojhodinovom takte a so zabezpečením prestupných väzieb na diaľkové vlaky. Na trati Bratislava – Pezinok zavádzame nové vlaky. V rannej dopravnej špičke sme pridali osobné vlaky z Pezinka. V novom grafikone pôjde na tejto trati prímestská doprava v 15-minútových intervaloch v rannej dopravnej špičke a v 20-minútových intervaloch v čase popoludňajšej dopravnej špičky. V oblasti Žiliny sme zaviedli spoje zamestnancom a žiakom z Turčianskych Teplíc do Vrútok a tzv. piatkové vlaky z Kraľovian na Oravu do Trstenej. Na východe sme výrazne zlepšili spojenia do Prešova. Na trati Košice – Lipany sme vyhoveli požiadavkám a väčšina vlakov PRIPOMIENKY AJ OD VÚC v Prešove zastavuje len na výstup a náV máji bol zverejnený rámcový návrh stup ľudí, čím sme skrátili jazdu vlakov nového grafikonu, ktorý cestujúci mohli o 20 minút. (mcik)

3

SPOLOČNOSŤ

NAŠI VYZNAMENANÍ!

Anna Hupková:

Mgr. Daniela Jankovičová:

Ing. Miroslav Belorit:

Titul ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zaslúžilý zamestnanec dostali: Vladimír Pastierik, strojmajster, Žilina Juraj Füzy, vedúci prevádzky, Košice Jaroslav Vančo, rušňovodič, Poprad Miroslav Jarábek, analytik údržby, Bratislava Ing. Peter Hegedűš, vedúci údržby a opráv, Bratislava Pavol Košťany, vozmajster, Bratislava Ing. Miroslav Belorit, vedúci tímu služieb zákazníkom, Bratislava Peter Kozempel, vodič, Poprad

Železničiarkou som od skončenia školy, a toto rozhodnutie neľutujem. Začala som v Žiline vo vozňovo prepravnej kancelárii, ale čoskoro som sa upísala účtovníctvu. Účtovníci sú kronikou doby, cez ich hlavy a ruky idú všetky dôležité zmeny spoločnosti. Keby som zozbierala všetky zákony, vyhlášky a nariadenia účtovania, bol by z toho najnovší dejepis ekonomiky Slovenska a encyklopédia pokusov financovať železnice. Náš sektor má obrovský plus skúsenosť pracovníkov budujúcich profesionalitu dva, tri či štyri desiatky rokov. Ak človeka čaká ťažká operácia, čo si vyberie - chirurga s 20 alebo päť ročnou praxou? Skúsenosť treba stokrát zužitkovať a nie, označovať ju za problém. Problémov je veľa, jednoznačne treba zastaviť zadlžovanie sektora. A riešiť, či skutočne v našich firmách pracujú všetci s nasadením, ktoré si pýta doba.

Vždy som pracovala v dobrom kolektíve. Veľmi rada spomínam na všetky kolegyne, s ktorými som začínala. Môj vzťah k železnici? V starom, ošarpanom, zničenom a špinavom vlaku sa hanbím vytiahnuť režijku. Ale v novej, čistej vlakovej súprave s milým personálom som na režijku hrdá. Mrzí ma, keď idú o železničiaroch negatívne správy v médiách. Naopak, teší ma, keď vidím, koľko nadšencov napriek rôznym negatívam železnica ešte stále má (bývam totiž v mieste, kde sa každoročne konajú zrazy historických koľajových vozidiel). Keby som mala Arabelin prsteň, tak by som ním vytočila vyššie mzdy všetkým zamestnancom. Keďže ho nemám, môžem týmto nápadom vytočiť akurát tak generálneho riaditeľa.

Od čias v roku 1975, kedy som ako čerstvý vysokoškolák vypravoval vlaky v Dolnom Kubíne, som prešiel veľa profesiami na železnici. Vyšetroval som nehody, kreslil grafikon a stál pri projektoch rozvoja bratislavskej hlavnej stanice a vytváral prvé slovenské železničné tarify. V rozvoji služieb cestujúcim, kde pracujem dodnes, vidím budúcnosť železnice. Za nešťastný krok pre sektor považujem rozdelenie na tri firmy. Prestali sme riešiť jednu službu cestujúcemu, prehadzujeme si problémy a zodpovednosť. Príkladom sú historické debaty o využití staničných budov, či pružnosť riešenia meškaní spôsobených prestavbou tratí. Firmy, jednotlivci, regióny robia fúzie, spájajú sa v globálnom svete do väčších celkov, aby lepšie prežili. Len železnice a to nielen na Slovensku sa štiepia. To sa mi nezdá logické.

Ján Pillár:

Ladislav Varga:

Juraj Füzy:

Jaroslav Vančo:

Ing. Peter Hegedűš:

Dnešným mladým rušňovodičom chýba skúsenosť, ktorou sme kedysi v opravovniach prešli. Je dobré, že sa k tomu dnes čiastočne vraciame a novoprijatí rušňovodiči idú aspoň na krátky čas spoznať prácu údržbárov. Chce to ísť krôčik za krôčikom a tak sa posúvať dopredu. Železnica je veľká organizácia, kde musíte porozumieť tomu, čo robia druhí. Ak to tak nie je, vzniká nesúlad práce. Cestujúci to vidí a pristupuje k tomu kriticky. Vrcholom celej našej snahy musí byť plnenie grafikonu. Ak budú mať ľudia dobré prípoje, aj IC vlak bude plný. Ale dobrý grafikon znamená aj lepšie turnusy pre zamestnancov v prevádzke. Čo môžeme urobiť my, je nezabúdať, že základom sú medziľudské vzťahy. Treba spolu komunikovať.

Aj keď si mnohí môžu myslieť, že byť inšpektorom je ľahké, tak práve spomienky na časy, keď som robil rušňovodiča, sú tie najkrajšie. Keď ma ako inšpektora poslali na moju prvú nehodu, stretol som spolužiaka, ktorého som tridsať rokov nevidel, a ja som mu musel odobrať preukaz odbornej spôsobilosti. Aj taká je práca. Ľudia často nadávajú na železnicu, aj keď vlak mešká po zrážke na priecestí. Ja sa však vžívam do pocitov rušňovodiča, ktorý kohosi zrazil. Celkovo sa nedá povedať, že železnica je dobrá alebo zlá. Všetko je to na konkrétnych ľuďoch. Kedysi som prišiel za šéfom depa a povedal mu, že toto a toto treba vyriešiť. Zdvihol telefón a bolo vybavené. Dnes nie je za kým ísť. Každý krčí ramenami, že to už má na starosti iný úsek.

S radosťou sa hlásim k tomu, že som jedným z tých železničiarov, ktorí už trinásť rokov v košickom rušňovom depe pripravujú akciu známu ako Prebúdzanie Katky. Rád sa hlásim k modrej armáde, keď sa verejnosť pochvalne vyjadruje o našej neľahkej práci. No naopak sa ma dotýka, keď sa v médiách prezentuje práca železničiarov nedostatočne a skreslene. A doslova ma zahanbuje, keď sa naši zamestnanci nesprávajú k cestujúcim podľa prepravného poriadku, ale správajú sa k nim povrchne a niekedy aj nedôstojne. Asi nielen mňa trápi nedostatok osobných vozňov, preto je mojím veľkým želaním, aby sa už „niekde“ našli finančné prostriedky na náhradné dielce, lebo veľmi veľa vozňov v správkovom stave čaká na ich zakúpenie.

Teraz, keď po dvojročnej prestávke opäť jazdíme s historickou električkou Kométa na tratiach TEŽ, znova vidím to neskutočné nadšenie v očiach detí i dospelých. S údivom sledujem, s akou bázňou sa chytajú starých kľučiek na vozni, ako hladkajú odznaky na mojej historickej uniforme či signálnu trúbku. Vtedy sa cítim ako „obrovský“ železničiar. Je to neskutočný pocit, ktorý by som doprial každému z nás. Na druhej strane mám možnosť nie raz sledovať, čo sa deje, keď v Tatrách na železnici dôjde k nejakej mimoriadnosti. Aký je hlad po informáciách, aký chaos nastane. Keďže sprievodcov sme na TEŽ zrušili, ľudia - medzi nimi veľa cudzincov - sa nemajú koho opýtať. Keď sme sprievodcov mali, predávali i kontrolovali lístky, usmernili cestujúcich, vedeli poradiť.

Najviac ma teší, keď sa prevádzke darí a cestujúci sú spokojní. Na tom má svoj nezanedbateľný podiel „čierna“ práca opravovne rušňového depa, ktorú navonok nie je vôbec vidieť. Skrýva sa za ňou náročná a zodpovedná práca robotníkov, technikov a inžinierov, nie vždy dostatočne ohodnotená. Napriek tomu sa stane, že vlak mešká napríklad kvôli poruche rušňa. Samozrejme, sprievodca informuje cestujúcich o príčine meškania a v mene ZSSK sa im ospravedlní. Potom sme tu my, keď si poruchu detailne „rozoberieme“, zistíme, kde sa stala chyba a prijímame také opatrenia, aby sa podobné poruchy už neopakovali. Ešte keby sa nám podarilo vo firme odbúrať nadbytočnú byrokraciu, urýchliť obnovu vozidlového parku a zmodernizovať opravárenskú základňu, bol by som celkom spokojný.

Peter Kozempel:

Vladimír Pastierik:

Miroslav Jarábek:

Pavol Košťany:

Arnošt Špatina:

Z elektromechanika vodič cestného motorového vozidla. Aj to prinesie železnica. Začínal som ako elekromechanik v popradskom depe. Navíjal som trakčné motory a sem tam, keď potrebovali, som zaskočil za šoféra, až som sa ním stal nastálo. Takéto skoky sú možné len na železnici. Práca šoféra je zaujímavá. Slovensko sa vám neokuká ani na stýkrát. Ale najkrajší pohľad je, keď sa vraciam po celom dni a zbadám Tatry. Už viem, že som doma. Aj keď už dnes nie som v prevádzke na železnici, stále sa považujem za železničiara, len som platený za to, že sa v práci vozím autom a nie vlakom. Keď vidím na cestách tie hordy osobných áut, premýšľam, prečo tí ľudia necestovali vlakom. Treba modernizovať železnicu a upraviť cestovné.

Železničiar, to kedysi bolo naozaj povolanie. A človek bol, povedal by som, tak všeobecne hrdý na to, že je železničiar. Samozrejme, aj dnes sa k tomu hlásim, veď ak mám prácu rád, je zaujímavá i zodpovedná, musím byť na ňu aj hrdý. Dlhé roky som robil rušňovodiča, takže viem, čo to obnáša, koľko stresov a nepravidelností v práci. Preto si myslím, že už ako 55-ročný nemá na rušni čo hľadať. V tom čase by si už mal užívať plný dôchodok. Nerozumiem tiež rozdeleniu železnice. Za spoločných ŽSR to bolo jednoduchšie. Teraz, keď mám neschopný rušeň a chcem použiť náhradný z Carga, aby som sa pýtal dvoch dispečerov. Samozrejme, že potom to trvá aj dve hodiny, kým dostanem náhradný rušeň a vlak sa znovu pohne.

Od vojny sa v našej rodine povolanie železničiara prenáša z generácie na generáciu. Prišiel som sem po priemyslovke ako kandidát rušňovodiča. Hneď prvý nástup som zmeškal. Mal som prísť o polnoci v sobotu. Hej, ale nepovedali, že mysleli z piatku na sobotu. Takže som sa hneď „zapísal”. Začínal som ešte na parných rušňoch. Keď sme čistili komín, vyzerali sme ako čerti. Dnes už našťastie nie je na rušni taká špina, toľko oleja. Po 10 rokoch ma lanárili na metro v Bratislave. Neodišiel som. Metro doteraz nie je, ale železnica, tá tu bude vždy. Teší ma, ak sa na trať podarí kúpiť nové mašinky. Mám pocit, že dnes je celá údržba na chvoste železnice. Je taká doba, že o všetkom rozhodujú peniaze.

Aj keď sa to nezdá, práca na železnici prináša stále zmenu. Nie je monotónna, a preto ma tak baví. Som tu už viac ako 40 rokov. Už od malička mám vzťah ku kovu. Môj dedo i strýko boli kováči. Aj mňa to lákalo. Lenže nie som len zamestnanec železníc, ale aj cestujúci. Vidím, v akom stave sú naše vlaky. Ale keď počujem niečo pozitívne na železnicu, vždy ma to zahreje pri srdci. Každý z nás sa nejakým spôsobom podieľa na tom, ako železnica vyzerá. Niektorí lepšie a niektorí horšie. Väčšina problémov sa odvíja od peňazí. Ale keď nie sú, tak musíme pracovať s tým, čo máme. Snažíme sa opravovať aj staršie vozne, no tie sa tým novým nevyrovnajú. Nové sú spoľahlivejšie, príjemnejšie a pokiaľ ich ľudia neponičia, aj krajšie.

Bolo mi, a je mi stále potešením pracovať ako železničiar. Ale ja som taký realista železničiar. Podľa môjho názoru je potrebné sa na železnicu pozerať reálne a nemať „veľké oči“. A z tohto pohľadu si myslím, že v rámci možnosti štátu máme železnicu na celkom slušnej úrovni. Iste, vlaky meškajú kvôli výlukám alebo kvôli poruchám rušňov. Ale to meškajú všade. A mešká nielen železnica. Nedávno som sa vrátil z Talianska. Domov sme mali letieť ráno, no letecká spoločnosť nás informovala, že odletíme až popoludní. Čo sme mali robiť? Iba sa s tým zmieriť. Škoda, že u nás nie je osobná a nákladná doprava v „jednom“. Potom by pri poruche rušňa na osobnom vlaku nebol problém stiahnuť iný z najbližšieho nákladného vlaku. Teraz, kým príde náhradný rušeň, treba dlho čakať.

Celoslovenské oslavy Dňa železničiarov sa v tomto roku uskutočnili vo Zvolene v priestoroch Divadla Jozefa Gregora Tajovského. Na pódium vystúpili aj zamestnanci ZSSK, aby si za svoju záslužnú a dlhoročnú prácu prevzali ministerské vyznamenania. Pri tejto významnej príležitosti sme sa našich kolegov opýtali na ich vzťah k železnici. Poctu ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky dostali: Anna Hupková, vedúca účtovného oddelenia, Bratislava Mgr. Daniela Jankovičová, manažérka pre odmeňovanie a motiváciu, Bratislava Ladislav Varga, predpisár a inšpektor bezpečnosti železničnej dopravy, Košice Ján Pillár, rušňovodič inštruktor, Prešov Arnošt Špatina, strojmajster, Bratislava

4

SEPTEMBER 2013

ŽELEZNIČNÁ HISTÓRIA I SÚČASNOSŤ

NULTÝ ROČNÍK SI PÝTA ĎALŠIE POKRAČOVANIE Pozornému oku železničiara i fanúšika železníc počas prvého septembrového týždňa a následného víkendu v okolí Humenného určite neušlo, že sa na koľajniciach deje niečo nezvyčajné. Do humenského depa sa postupne schádzali vozidlá, ktoré tam bežne nevídať. V sobotu 7. septembra sa totiž otvorili jeho brány, aby ukázali prierez dieselovou históriou železničnej dopravy v tomto regióne.

• Pozor, na Grand Prix Zvolen 2013 je pripravený štart ďalšej súťažnej disciplíny - prekážka na koľajniciach!

ŠAFRAN ZO ŽELEZNIČIARSKEJ ZÁHRADKY n VO ZVOLENE PO PRVÝKRÁT SÚŤAŽILI AJ ŽENY - RUŠŇOVODIČKY Okrúhle jubileum ponúka každému, kto pripravuje oslavu, jedinečnú šancu ukázať niečo prekvapujúce. Výnimkou nebol ani pätnásty ročník Grand Prix Zvolen 2013. Najskôr prekvapil počasím. To sa ukázalo ako nie práve najprívetivejšie a výdatné mrholenie sa výrazne podpísalo pod nízku číslicu diváckej návštevnosti. Avšak pre návštevníkov, ktorým dážď neprekážal, organizátori pripravili ozajstné prekvapenie. Veľkú cenu okorenili skutočným šafranom zo železničiarskej záhradky. Okrem majstrov motorovej a parnej trakcie sa prvýkrát na stanovišti rušňovodiča ukázali ženy – rušňovodičky. Séria súťaží sa už tradične začala nástupom motorových vozňov. Ich posádky najskôr vážne, neskôr s recesiou zabávali divákov. Historické „motoráky“ sa nedali zahanbiť. Šprint, presnosť zastavenia, zachraňovanie dám z koľajníc aj „slepého rušňovodiča“ odmeňovali diváci potleskom. Súťaž pre ženy - rušňovodičky v ničom nezaostávala za kritériami, ktoré plnili muži. Všetky tri zástupkyne nežného pohlavia jazdili na mašinkách 712 - 407.

Šprint, presné zastavenie, zachraňovanie rytierov z koľajníc – to všetko sa dialo pod prísnym dohľadom súťažnej poroty. „Mne sa najviac páčila jazda Danky Mičencovej,“ povedal člen komisie Peter Kalman. „To, ako vedela odhadnúť dĺžku mašinky, jej rýchlosť aj spôsob, ako brzdí. Práve na tom bolo krásne vidno jej techniku – zastala 14 centimetrov od prekážky.“ Tradičnú „kráľovskú“ disciplínu – parnú trakciu už sprevádzala obloha bez dažďa. Pred štartom sa k návštevníkom prihovoril generálny riaditeľ Sekcie železničnej dopravy a dráh Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Jiří Kubáček: „Príhovory na takýchto podujatiach by mali byť krátke, ale predsa mi nedá, aby som nedodal pár slov navyše. Zvolenská veľká

• Rozhodujú sekundy - člen rakúskej posádky šprintuje hasiť oheň.

• Palma víťazstva prvých majstrovstiev Európy rušňovodičiek, k tomu bonus 300 € a putovný pohár tejto novej súťažnej kategórie skončili v rukách Antónie Vlčákovej (uprostred). Ak ju ešte nepoznáte, je rušňovodičkou motorovej trakcie viac ako rok a jazdí na úzkorozchodnej železnici v Oravskom múzeu. Rada ovláda stroje a s mužmi si to vie rozdať v tradične mužských povolaniach nielen ako rušňovodička, ale aj ako vodička autobusu v zájazdovej doprave. Na druhom mieste skončila Marie Sehnalová (vpravo) z Českej republiky a tretia priečka pripadla Dane Mičencovej (vľavo) zo ZSSK. Ďalšie poháre víťazov z jubilejného pätnásteho ročníka si odniesli: za motorovú trakciu posádka M 131.1125 v zložení Peter Pajtáš, Michal Hruška a Ján Báthory, za parnú trakciu posádka parného rušňa III.175 - 27. – MÁV z Maďarskej republiky v zložení Garda Béla, Fábry Peter a Ficza Lászlo. SEPTEMBER 2013

cena patrí k našim najväčším železničným nostalgickým podujatiam. Chcem poďakovať všetkým, ktorí sa zaslúžili o jej prípravu, organizáciu a dnešný priebeh a súčasne aj všetkým nadšencom, ktorí sa starajú o železničné skvosty pripomínajúce slávnu históriu našich železníc. Moja vďaka patrí aj všetkým železničným spoločnostiam, pretože tiež majú svoj podiel na tomto železničiarskom sviatku. Teší ma dnešná prezentácia nových aj modernizovaných železničných vozidiel pre regionálnu osobnú dopravu. Chcem zdôrazniť, že je to prvýkrát v takomto rozsahu, čo svedčí o tom, že naše železnice nemajú len históriu, ale aj budúcnosť.“ Nuž a potom už bolo nad Zvolenom toľko dymu a voňavej pary, koľko jej obyvatelia zažili naposledy minulý rok. Parné mašinky sa ukázali v tom najlepšom svetle. Nešlo o „trhanie“ svalov, ako povedal jeden z organizátorov prednosta Strediska riadenia trakcie ZSSK CARGO Juraj Greguš: „Skôr je to exhibícia, vystúpenie pre oko diváka a nadšenca železničnej techniky. V porovnaní so súčasnými vozidlami sa tu pripája zvukový aj vizuálny efekt, parná mašinka sa dá precítiť okom, uchom aj nosom, skrátka je to taká zvláštna atmosféra, a tá mnohých divákov doslova dostane...“ Pätnásty ročník GP Zvolen 2013 rozhodne nie je iba bodkou za určitým sumárom rokov. Ako konštatoval Juraj Greguš, veľká cena vo Zvolene už zažila lepšie aj horšie roky a prúd času jej stále ponúka šancu na nové začiatky. Tento ročník môžeme považovať za jeden z míľnikov na ceste slovenskej železničnej nostalgie, za míľnik na ceste upevňovania partnerstva medzi susedskými železnicami, no predovšetkým za míľnik na ceste vedúcej od histórie k budúcnosti našej železničnej dopravy. Verme, že tá budúcnosť sa bude niesť v jasných farbách tak, ako ju naznačil aj pätnásty ročník GP Zvolen. (mpk), snímky autor

Železničiarski nadšenci z Podvihorlatského železničného spolku v spolupráci so ZSSK a ostatnými železničnými spoločnosťami usporiadali v Rušňovom depe Humenné nultý ročník Dňa železnice. Pre návštevníkov boli pripravené vozidlá, ktoré v humenskej oblasti jazdili kedysi, takisto tie, ktoré stretávajú na koľajniciach aj dnes. Svojou troškou prispelo Cargo - vystavilo dva rušne radu 751 a 752 a jeden vynovený rušeň 742. V pristavenom nákladnom vozni deti za sladkú odmenu kreslili vláčiky, ktoré si mohli potom vlastnoručne pripnúť na stenu. „Najdôležitejším vozidlom, priam pilierom tejto akcie, bola staručká dáma 810.004, ktorú voláme Stakčínska strela. Podľa dostupných informácií je totiž najstarším strojom svojho druhu v bývalom Československu a takmer celý svoj profesionálny život prežila v Humennom. Má náter v pôvodnom odtieni a chlapi jej svojou starostlivosťou dali taký glanc, že vyzerá ako nová“ hovorí za organizátorov Ján Lukáč z humenského depa. Kým jej hodnotu, či už historickú alebo technickú, obdivovali najmä tí starší, pre deti sa najväčším ťahákom stalo vozenie na posunovacom rušni 199.410 zvanom Samko. Možno rovnakej pozornosti sa tešila i rušňoparáda, na ktorej sa predstavili ďalšie mená ako Vrana z Popradu (DMU 840), Bageta z Košíc (MV 813/913), Xénia z Humenného (754.085) a „dízle“ DMJ 861 v tandeme s najnovšou 757-čkou. Ak niekoho obzeranie vlakov a príjemné slnečné počasie unavilo, oddýchol si

v klimatizovanom vozni s WiFi pripojením. Keďže organizátori mysleli hlavne na deti, ďalším ťahákom pre nich boli

• Ukážky techniky hasičov a policajtov úplne zatienili skákací hrad i 5D kino.

ukážky techniky hasičov a policajtov, ktorí úplne zatienili skákací hrad či 5D kino. Veď kto by odolal možnosti sadnúť si na naozajstnú policajnú motorku, povedať niečo do megafónu alebo vyskúšať hasičskú striekačku? Rodičia si zatiaľ mohli načerpať informácie o modernizácii železníc a bezpečnosti na priecestiach v stánkoch ŽSR či ministerstva dopravy. Medzitým, pre veľký záujem, zopakovali organizátori popoludní rušňoparádu a všetci zúčastnení sa lúčili s nádejou, že nultý ročník bude mať ešte veľa pokračovaní a z tejto akcie bude pekná tradícia. Najšťastnejší však na konci dňa boli samotní organizátori a takmer 40 dobrovoľníkov z radov železničiarov, ktorým sa jedinou odmenou stali úsmevy a rozžiarené očká tých najmenších. (dd) Snímky Miroslav DACEJ

• Stakčínska strela - najstarší stroj svojho druhu v bývalom Československu.

• V spoločenskom vozni mohli návštevníci sledovať prezentáciu Operačného programu doprava a videá o modernizácii železníc.

5

PÝTATE SA, ODPOVEDÁME

SPOLOČNOSŤ V spolupráci s Odborom inšpekcie a kontroly (OIK) prinášame v Železničných ozvenách rubriku – Pýtajte sa, odpovedáme. Jej cieľom je oboznámiť zamestnancov ZSSK s niektorými zaujímavými prípadmi či pomôcť s vysvetlením zložitejších predpisových ustanovení. V dnešnom pokračovaní sa na žiadosti našich čitateľov venujeme podrobnejšie riadeniu a ovládaniu EPJ 671 z pohľadu obsluhujúceho personálu. Vaše otázky či problémy môžete posielať aj anonymne na adresu:

zsskoik@ slovakrail.sk alebo na adresu redakcie [email protected]. • Rušňovodič má vďaka kamerovému systému celú súpravu ako na dlani...

pomocou jazdnej páky na svojom pulte. Jednotky medzi sebou spája samočinné spriahadlo. Ak treba neschopnú EPJ odtiahnuť rušňom s klasickým narážacím zabrániť úniku vzduchu z hlavného po- a spriahadlovým ústrojenstvom, treba trubia a doplniť vzduch do hlavného po- na hák rušňa nasadiť tzv. adaptér autotrubia tak, aby zabránil zastaveniu vlaku matického spriahadla. na nebezpečnom mieste (mosty, tunely, nemožnosť prístupu záchranných zložiek). POŽIAR POD KONTROLOU Po opustení nebezpečného miesta vlak Jednotka je vybavená automatickým okamžite zastaví. systémom na eliminovanie požiaru. Komunikáciu s pracovníkmi riadiacimi Systém automaticky monitoruje situáciu dopravu na dráhe zabezpečuje rádiosta- v určených priestoroch jednotky a v prínica Tesla VS 67. Zariadenie MIREL RM1 pade, že niektorý zo snímačov detekuje a MIREL VZ1 kontroluje bdelosť rušňovo- požiar, prenáša túto informáciu rušňovodiča, prenáša návestné znaky návestidiel dičovi. Na požiar v strojovni má systém do jeho kabíny a archivuje dáta. nainštalovanú i hasiacu funkciu. Hasenie Rušňovodič môže EPJ ovládať pri auto- sa aktivuje automaticky po nastavenom matickom riadení, kedy jazdu aj brzdy riadi čase, rušňovodič môže hasenie odložiť, riadiaci systém, ako aj manuálnym riade- zrušiť alebo aktivovať okamžite. ním, kedy rušňovodič ovláda jazdu a brzdu Dvere v súprave sa môžu ovládať zo

VLAK, KTORÝ VIDÍ I POČUJE Kamerový systém, interkom, automatické hasenie požiaru v strojovni, elektrické zásuvky pri každom druhom sedadle. Aj taká je nová elektrická poschodová jednotka EPJ 671, ktorú môžete vidieť na trati Nové Mesto nad Váhom – Žilina (Čadca) – Košice (Prešov – Lipany) – Čierna nad Tisou. EPJ je konštruovaná na najvyššiu prevádzkovú rýchlosť 160 km/h. Skladá sa z elektrického poschodového vozňa radu 671, poschodového vloženého vozňa radu 071 a poschodového riadiaceho vozňa radu 971. Ako zdroj energie z trolejového vedenia môže používať menovité napätie 3 kV DC alebo 25 kV/50 Hz AC. Jednotku možno prevádzkovať aj na viacnásobné riadenie pri zložení vlakovej súpravy z maximálne troch trojvozňových elektrických poschodových jednotiek radu 671, pričom vlakovú súpravu vedie jeden rušňovodič bez prítomnosti ďalšej osoby v riadiacich kabínach EPJ.

v zadných nástupných dverách a v služobnom oddiele. Cestujúci môže v prípade núdze (pred použitím je potrebné strhnúť plombu) pomocou tlačidla na interkome hovoriť s rušňovodičom, prípadne prehovoriť priamo do súpravy. Kamerový systém monitoruje priestor v jednotke, obraz z jednotlivých kamier sa prenáša na obrazovku na stanovišti rušňovodiča a ukladá sa na záznamové zariadenie.

SPOJENIE CESTUJÚCEHO S RUŠŇOVODIČOM

Na pohon má EPJ inštalované 4 výkonné trakčné motory (2000 kW), pre bezpečné ovládanie rýchlosti má rušňovodič okrem iných k dispozícii elektrodynamickú brzdu, samočinnú pneumatickú kotúčovú brzdu a permanentnú magnetickú koľajovú brzdu. Pre prípad potreby je vo vozňoch zabudovaný systém záchrannej brzdy, ktorá sa aktivuje zatiahnutím za ktorúkoľvek rukoväť z 39 záklopiek záchrannej brzdy v oddieloch vozňov. Zatiahnutie záchrannej brzdy sa signalizuje rušňovodičovi na pulte. On má možnosť

Rušňovodič môže ovládať z kabíny osvetlenie, kúrenie a klimatizáciu tak vlastného vozňa, ako aj všetkých ostatných vozňov v súprave. Ďalej ovláda všetky nástupné dvere a informačný systém pre cestujúcich, ktorý informuje akusticky (vlakový rozhlas) a vizuálne (vonkajšie a vnútorné informačné tabule). Personál môže vstúpiť do vlakového rozhlasu cez zabudované interkomy

SYSTÉM ZÁCHRANNEJ BRZDY

stanovišťa rušňovodiča, z nástupných priestorov v jednotke alebo z nástupišťa. Rušňovodič spínačom centrálne zatvorí a zablokuje dvere. Tým sa v nástupných priestoroch a zvonka vozňa tam, kde sú dvere otvorené, aktivuje akustická a svetelná signalizácia, ktorá je v činnosti až do zatvorenia dverí. Proti privretiu počas zatvárania chráni cestujúcich tlaková lišta, optická závora a kontrola prúdu motora. Ak počas zatvárania dvere narazia na prekážku, otvoria sa a potom sa začnú znovu zatvárať. Zablokovanie je signalizované zhasnutím tlačidiel ovládania dverí, cestujúci ich nemá možnosť otvoriť, pokiaľ ich rušňovodič neodblokuje. Centrálne môže rušňovodič nástupné dvere odblokovať až po úplnom zastavení vlaku. Cestujúci môže otvoriť dvere len v odblokovanom stave, ktorý je signalizovaný podsvietením ovládacích tlačidiel. Otváranie dverí sprevádza zvukový a svetelný signál. Po uplynutí cca 30 sekúnd a prechode posledného cestujúceho sa dvere automaticky zatvoria. Personál vlaku môže ovládať dvere pomocou ovládacieho štvorhranu, ktorý sa nachádza pri každých vstupných dverách. Po jeho otočení sa aktivuje výstražná zvuková a svetelná signalizácia a uzatvoria sa všetky dvere na príslušnej strane vlaku okrem dverí, z ktorých je spustené zatváranie, aby personál mohol skontrolovať súpravu pred odchodom. Núdzovo je možné odistiť ktorékoľvek vonkajšie nástupné dvere zvonku i zvnútra. Použitie je signalizované rušňovodičovi na stanovišti. (oip), snímky mcik

• EPJ disponuje výklopnou plošinou na nástup a výstup imobilných cestujúcich na vozíku.

ROZBITÉ SKLÁ OHROZUJÚ BEZPEČNOSŤ CESTUJÚCICH

Čas školských prázdnin so sebou prináša aj zvýšený vandalizmus na želez- Koterba zo sekcie riadenia a realizácie pre- nákladu, keď okolo prechádza osobný vlak. nici. Niekedy sú to poukladané kamene na koľajniciach, ale v poslednom vádzky. „Pri poškodení okien je potrebné Vtedy je potrebné zastaviť aj nákladný vlak prázdninovom týždni sme mali skoro každý deň rozbité nejaké okno vo vlaku. vykonať také opatrenia, aby sa podľa v nácestnej stanici a skontrolovať správNajčastejšie sa takto zabávajú deti. Hádžu kamene do idúceho vlaku a neuvedomujú si riziko, ktoré hrozí cestujúcim. Často sa to deje na rovnakých úsekoch na okraji dedín. Už sa stal prípad, že rušňovodič sám naháňal chlapca, ktorý kameňom rozbil bočné sklo na motorovom vozni. Rušňovodič chlapca v poli dostihol, vzal ho až na konečnú, kde už čakala hliadka železničnej polície, ale tej sa chlapec stratil medzi cestujúcimi. Sklá v oknách na vozňoch majú vyššiu pevnosť. Ich kvalitu určuje vyhláška UIC. Po rozbití sa takéto sklo rozletí na malé časti, ktoré sú pre ľudí menej nebezpečné. Na vozňoch sa používajú dvojsklá. Prvé sklo sa pri náraze rozbije, ale často dostatočne stlmí náraz tak, že druhé sklo nepraskne.

6

Na miestach, kde deti hádžu kamene opakovane, sa snažíme tento problém riešiť v spolupráci s políciou. Veľa toho ale neurobíme v prípade technických porúch. Zvláštny prípad sa stal minulý rok v decembri, keď rýchlik v Tvrdošovciach narazil do odtrhnutého izolátora trakčného vedenia. Ten sa od rušňa odrazil tak nešťastne, že rozbil okno na kupé v prvom vozni. Úlomky skla poranili cestujúcu. Sanitka ju s krvácajúcou hlavou odviezla na ošetrenie do nemocnice. Ak sa rozbije okno počas jazdy, vozeň sa z vlaku vyradí, len ak to ohrozuje cestujúcich. „Všetko závisí od okolností. Riešenie týchto situácií si vyžaduje profesionálnu súčinnosť sprevádzajúceho personálu, majstrov pre vozne a dispečerského aparátu,“ hovorí Martin

možností zabránilo vyradeniu vozňa z vlaku v nácestnej stanici (uzamknutie oddielu, resp. vozňa). Vozeň treba dopraviť do najbližšieho sídla obvodu majstra pre vozne, kde ho vyradia z vlaku a postarajú sa o jeho opravu.“ O poškodení okna vlakvedúci okamžite vyrozumie príslušného dispečera. Telefonicky oznámi poškodenie aj majstrovi pre vozne a zaeviduje to v iPOP a do Knihy vozňa. Pri rozbitom okne sa škody počítajú v stovkách eur, dôležitejšie môžu byť problémy, ktoré to na niekoľko dní spôsobí prevádzke. Vozeň musí byť vyradený a nahradený iným. V niektorých prípadoch dodanie nového okna môže trvať i mesiac. Aj keď najčastejšie rozbíjajú okná školáci, tak aj nákladné vlaky vedia narobiť problémy. Stáva sa, že z naloženého vozňa odletí časť

nosť naloženia tovaru podľa predpisu. A čo hovoria právne predpisy o prípadných škodách, ktoré cestujúcim pri preprave vznikli? Podľa riaditeľa sekcie právnych služieb Martina Bahurinského naša spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne cestujúcemu na zdraví alebo veciach, ktoré mal pri sebe, najmä vtedy, ak bola vyvolaná tzv. „osobitnou povahou prevádzky“. „Aby sa určili tieto podmienky, je nevyhnutné vždy podrobne zistiť okolnosti, za ktorých škoda vznikla. Ak si poškodený spôsobil škodu sám (napr. si obleje notebook a ten sa stane nefunkčným), naša spoločnosť za ňu, samozrejme, nemôže zodpovedať. Keď však škodu naša spoločnosť zaviní, je správne, že za ňu preberie zodpovednosť.“ (mcik) SEPTEMBER 2013

ZÁBAVA

SERVIS

Z REDAKČNEJ POŠTY

ZO ZAHRANIČIA HNEV PÚTNIKOV PO INDICKY Uháňajúci vlak vo východnej Indii zrazil skupinu hinduistických pútnikov, ktorí sa skoro ráno vracali z chrámu neďaleko mesta. Tridsiatich siedmich pútnikov prechádzajúcich krížom cez železničnú trať usmrtil a desiatky ďalších zranil. Rozhnevaný dav vytiahol z kabíny rušňovodiča a zbil ho na smrť. Potom dav vytiahol z vlaku aj všetkých cestujúcich a niektoré vozne podpálil. Skupiny mladíkov navyše porozbíjali okná na dvoch iných vlakoch v stanici. MAĎARI MAJÚ SOLÁRNY VLAK Prvý vlak jazdiaci na energiu zo slnka má za sebou už desaťtisíc kilometrov. Slúži na dopravu turistov na železničnej trati v okolí Budapešti. Je to vlastne vozeň pripomínajúci menšiu električku, ktorý má kolektory umiestnené na streche a pri nepriaznivom počasí využíva energiu z batérií. Uvažuje sa, že časom by mohol byť súčasťou mestskej hromadnej dopravy. Jeho maximálna rýchlosť je 25 km/h, čo ho predurčuje na vyhliadkovú jazdu krásnou prírodou. PREDBEHLI SME BRITOV Aj keď sú elektronické cigarety zdravším nástupcom klasických cigariet, mnohí nefajčiari považujú ich dym za rovnako nepríjemný. A keďže nové výskumy ukázali, že aj e-cigarety rozptyľujú do okolia nikotín, ktorý vdychujú aj nefajčiari, tak sa tri britské železničné spoločnosti dohodli na ich zákaze vo vlakoch. V našich vlakoch zákaz fajčenia platí už niekoľko rokov a ten sa vzťahuje na všetky druhy cigariet. (red) /H©LD WUDMD PRWRUNgUL Y QHPRFQLFL 3UmGHGRNWRUDS¬WDVDSUYkKR ²RVDYgPVWDOR" ,§LHOVRPQD
PHVWRY ²HFKgFK

SULHPHW ]RVWUDQ\ JHRP

Vaše otázky, postrehy a názory do tejto rubriky môžete zasielať poštou na adresu redakcie: Železničné ozveny, Pri bitúnku 2, 040 01 Košice alebo e-mailom na [email protected].

X BICYKEL IBA V POKLADNICI

V KOŠICKOM DEPE HORELO

Na adresu našej spoločnosti prišla výčitka od cestujúceho, že cez internet si nevie kúpiť rezerváciu na bicykel. Píše: „Teraz, keď cestujem zo zahraničia a chcem si zobrať bicykel so sebou, budem na vážkach, či bude voľné miesto pre môj bicykel. Prosím Vás, zariaďte, aby sa rezervácia na bicykel dala kúpiť aj cez internet. Všade v zahraničí to funguje, len na Slovensku nie!“ Cestujúci má pravdu, že nie je možné cez internet zakúpiť rezerváciu miesta na batožinu (bicykel). V IC vlakoch je

navyše rezervácia miesta pre batožinu povinná a je zahrnutá v cene batožinového lístka (2,50 €). My si uvedomujeme tento problém, ale každá nová požiadavka na zadávanie rôznych typov cestujúcich a cestovného si vyžaduje určité finančné náklady. Predaj cestovných dokladov na batožinu, vrátane rezervácie, prostredníctvom internetového predaja je súčasťou rozširovania internetového predaja v budúcnosti. Predpokladáme, že v priebehu tohto roku bude možný nákup povinnej rezervácie na batožinu na IC vlaky.

Zásah hasičov v rušňovom depe pri simulovanom požiari nádrží s naf- X BACKSPACE MÁ NÁHRADU tou. Kým ide o cvičný zásah, vládne v okolí dobrá nálada, ale v realite Cestujúca nám napísala, že naša ako napríklad pohyblivý riadok aktualít, nato býva celkom iné. internetová stránka slovakrail.sk je vigátor či nová štruktúra stránok. Zmena už Požiar výbušných látok treba dopredu nasimulovať. Ide o veľa. Cieľom je zistiť, ako rýchlo dôjdu hasičské autá na miesto, ako sa budú hasiči na konkrétnom mieste pohybovať, ale aj to, kde sú požiarne hydranty. Pri každom zásahu je najdôležitejšia záchrana osôb. Špecifikom železničných hasičov je, že sú jediní, ktorí sú schopní zasahovať na miestach, kde je trolejové vedenie. Hasiť vodou smú, až keď majú B príkaz, ktorý potvrdzuje vypnuté trolejové vedenie. V košickom rušňovom depe sa simuloval únik nafty s následným požiarom. Pri zásahu Závodu protipožiarnej ochrany železníc prešlo od prijatia správy o požiari po dojazd na miesto šesť minút. Veliteľ zásahu sa na mieste oboznámil so situáciou a dal príkaz na nasadenie Pomoc: apis, spat, Araan, Eil, Asa, lan

[ SULYH» [ NVSgQNX

RWg]ND [ SgGX [

OHWHFN¬ [ RGGLHO [ VNU

ochranných oblekov. Do dvoch minút sa začalo hasenie. Po požiari utesnili poškodený plášť cisterny a zásah ukončili dekontamináciou hasičov prúdom vody. Podľa železničných hasičov môže byť takýto únik veľmi nebezpečný a zamestnanci by ho nemali podceňovať. Pri požiari nádrží s naftou treba počítať aj s evakuáciou ľudí v okolitých budovách. Pre hasičov je dôležité vedieť, či všetci ľudia opustili priestory. V zhone často nikto nevie, kto už vyšiel von a kto nie. Preto sa ľudia musia zhromaždiť na určenom mieste, aby bolo jasné, že v budove sa už nikto nenachádza. Pri evakuácii je potrebné myslieť aj na to, že sa v takýchto priestoroch často nachádzajú nebezpečné látky. Ak by začali horieť, treba sa vyhnúť smeru, odkiaľ fúka vietor. (mcik), snímka jkk [ FLWRVORYFH SULHNXSQmN [ EHGgNDQLD

[ ORYN\ÈD [ SHUgO

EDUPVNg G©NRYg PLHUD

XVSRUDGr YDO

podľa nej nepraktická. Problémy má hlavne pri vyhľadaní spojenia, nefunguje ani tlačidlo pre návrat (Backspace). Mali by sme to vylepšiť, alebo sa vrátiť k pôvodnej verzii. Vo februári tohto roku ZSSK prešla na nový dizajn internetovej stránky. Zlúčili sme dovtedy dve existujúce stránky slovakrail.sk a zssk.sk do jednej. Stará verzia webovej stránky bola síce funkčná, ale z pohľadu nových funkcionalít a súčasných požiadaviek na internetové stránky už bola zastaraná. Zisťovali sme správanie ľudí na našich stránkach, na čo klikajú, čo vyhľadávajú. Na základe takejto analýzy sme pristúpili k zmene. Súčasná stránka má všetky funkcionality, ktoré boli dostupné aj v predošlej verzii, navyše pribudli novinky

bola po šiestich rokoch potrebná. Cestujúca má pravdu, že tlačidlo na klávesnici „Backspace“ ani obľúbené „šípky“ pre návrat na predchádzajúcu stránku u nás nefungujú, ako sú ľudia zvyknutí. Ich funkčnosť je na časti našich stránok zámerne nepovolená, pretože ich používanie môže spôsobovať problémy pri navigácii a prenášaní údajov a môže zobrazovať nesprávne údaje. Podobne je to aj na niektorých iných zabezpečených stránkach, napríklad u bánk. Rôzne verzie prehľadávačov by mohli nekorektne preniesť časť údajov, a tak sme ich znefunkčnili. Na navigáciu medzi jednotlivými krokmi preto u nás slúžia samostatné tlačidlá aplikácie „Späť“ alebo „Návrat na vyhľadané spojenie“.

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE S hlbokým zármutkom oznamujeme všetkým kolegom, priateľom a známym, že 19. augusta 2013 vo veku 54 rokov nás navždy opustila naša kolegyňa a priateľka

Ing. Klára Beliczayová, rodená Abariová. Česť jej pamiatke.

1

S úctou spomína kolektív sekcie účtovníctva a daní v Košiciach a v Bratislave.

(²9RNU 3UH§RY R]Q KHNWROLWUD

PX©PHQR ,,,

UHÁDNITE: ČO TO JE ?

GR]ULHYDO

MoGRYRGmN

VNRQ]X PXMH

SRGPLHQN VSRMND

§SDQLHOVN\ OLWHUgW

PRUVNgYOQD DH§WH³RVL Y\YRODQg NQL© ]HPHWUD VHQmP

ELEOLFN¬ YUFK

RFKUDQQg YUVWYD

RPRWDÔ

ULYDO

WODNNUYL VNU

PDVWQg WHNXWLQD

GRGDWRN YOLVWH

VWMHGQRW XKOD

SRVYiWE¬N (I\SÔDQRY

SRK\ERY¬ rVWURMWHOD

$PHULFDQ 5DLO8QLRQ Y¬SOÈ RNLHQ

RSiÔ ]QRYD

V našich novinách vám dávame možnosť precvičiť si mozgové závity aj fotohádankami. Preto uverejňujeme fotografie z rôznych oblastí železnice. Vašou úlohou je zistiť, čo je na fotografii.

Y]GLDOHQRVÔ VDGHQmF MD]HURY $XVWUgOLL

UR]YUK §SRUWRYk GUX©VWYR ]Q SDVFDOX

DWROY ,QGRQk]LL

2 MXGHMVN¬ NUgÄ

SEPTEMBER 2013

UrEDOR VHNDOR

NUHPmN ]Q

časti autovozňa, ktorý dopravuje autá cestujúcich z Popradu do Prahy a spať a z Košíc do Prahy a späť. Od ďalšieho grafikonu pribudne táto možnosť aj na trati Bratislava – Humenné. Zo správnych odpovedí sme vyžrebovali Vlastu Sekerovú zo Žiliny.

Odpoveď na aktuálnu fotohádanku od vás očakávame do 16. októbra. Do hádankárskej rubriky môžete prispieť aj vy, naši čitatelia. Za uverejnenú fotografiu pošleme, samozrejme, honorár. Snímky môžete posielať poštou na adresu: Železničné ozveny, Pri bitúnku 2, 040 01 Košice alebo e-mailom na [email protected]. V augustovom čísle bola fotka

7

ZAUJALO NÁS

... AJ TATRANSKÁ ZUBAČKA MÁ TALENT „Už sme boli v nížinách, do vzduchu sme sa vzniesli, aj pod vodou sme boli, nuž a teraz sme v našich veľhorách a vezieme sa v zubačke,“ zneli úvodné slová dialógu moderátorov Martina a Jakuba vo vozni dnes už 117-ročnej tatranskej ozubnicovej železnice. Celá akcia začala v stredu 28. augusta krátko po trinástej hodine na parkovisku Železničnej stanice Štrba. Zastavila tu malá kolóna vozidiel, z nich rýchlo vystúpil filmový štáb a svižne sa pustil do príprav. Času nebolo nazvyš, zhruba polhodina. Maskérka sa v provizórnych podmienkach na sedadle dodávky venovala tváram oboch populárnych moderátorov a ostatní prenášali techniku po schodoch hore na nástupište, kde stáli dva vozne zubačky. Hovorí produkčná Zuzana Galambošová z TV JOJ: „V ozubnicovej železnici ideme natáčať moderátorské vstupy s Martinom Pyco Rauschom a Jakubom Prachařom do show Česko Slovensko má talent a musíme to stihnúť počas jazdy zo Štrby na Štrbské Pleso.“ Pokiaľ režisér s technikmi inštalovali

v prázdnom vozni, aby scénu nerušili zbytočné šumy. Obavy však boli zbytočné, išlo o spoj so slabou frekvenciou, a tak sa cestujúci pohodlne usadili v prvom vozni a druhý ostal k dispozícii filmárom. „Dáte mi z jednej strany celý dialóg, z druhej tiež celý rozhovor a naposledy to zosnímame od obloka“, rozhodol režisér, keď predtým usmernil osvetľova- • Tam, kde sa dá vystúpiť na vrchol dúhy – v Dúhových horách. ča a zvukára. Do zvuku píšťalky výpravcu zaznel ešte pokyn asistentky režiséra: „Prosím, všetci si stíšte mobily a môžeme začať.“ Zubačka naberala rýchlosť a nastala klasická filmárska práca: moderátori (2. ČASŤ) vchádzali do vozňa, sadali si na lavicu, pozerali z obloka a hovorili svoje repli- Island vás prekvapí svojou krásou, čistotou a pestrosťou života. Napriek ky, osvetľovač so zvukárom sa venovali ťažkým podmienkam v nehostinnej pustatine, v čase leta a polárneho svojej technike a kameraman sa snažil dňa, vás privíta rozkvitnutými rôznofarebnými kvetmi, kolóniami vtákov,

ISLAND - KRÁSA, KTORÁ TRYSKÁ ZHORA I ZDOLA

zvedavými tuleňmi, veľrybami a delfínmi alebo typickými islandskými poníkmi. Určite nikde nestretnete toľko čiernych oviec ako tu. Na cestách pozor, majú prednosť! J VODA, KTORÁ TRYSKÁ ZO ZEME Naša cesta pokračuje na juhozápad Islandu k najznámejšiemu tryskajúcemu termálnemu prúdu Strokkur, ktorý strieka až do výšky 30 metrov. Nahromadená ohriata termálna voda v úzkej pukline sa pri povrchu ochladí, premení na paru a rozpráši do vzduchu chladnejšiu vodu nad sebou. Pôvodný Geysir, podľa ktorého sú všetky gejzíry pomenované, naposledy vytryskol v roku 2000. Nadbytok prehriatej pary, horúcej vody a bublajúce bahenné jazierka tu cítiť všade naokolo. Island má 22 aktívnych sopiek, 250 geotermálnych oblastí, 780 termálnych prameňov. Vďaka geotermálnej

• Nie každodenná udalosť – v okne zubačky sa objavili tváre populárnych televíznych moderátorov Jakuba Prachařa a Martina Pyca Rauscha.

na vozeň zvonka tri externé kamery, pripravovali hlavnú kameru, skúšali osvetlenie a zvuk, obaja hlavní aktéri si v zostávajúcom čase opakovali pripravené texty. Mierne znepokojenie vzbudzovala otázka, či nebude náhodou príliš veľa cestujúcich. Režisér mal totiž v pláne natáčať

• Natáčalo sa počas riadnej prevádzky ozubnicovej železnice. Cestujúci sa usadili v prvom vozni a druhý ostal k dispozícii filmárom.

vyhovieť režisérovi. Cez jednu z krátkych prestávok, keď sa moderátori kochali pohľadom na tatranské štíty, sa Jakub obrátil na Pyca s otázkou: „A prečo my vlastne nechodíme do Tatier na dovolenku?“ Odpovede sa už nedočkal, pauza skončila. Po štvrťhodine čas na natáčanie vypršal, zubačka zastala na Štrbskom Plese a štáb vystúpil. Ostal ešte priestor na pár otázok populárnej dvojici. Ako povedali, ani jeden sa cestovaniu vlakmi nevyhýba, Pyco už dokonca v zubačke pred pár rokmi natáčal. Jakub Prachař na margo náročnej práce železničiarov povedal, že bolo by dobre, keby sa už konečne niečo urobilo so starými vozňami a s kultúrou cestovania. Vzápätí dodal: „U nás v Česku máme ten istý problém“. Ešte jedna snímka a obaja sa ponáhľali za štábom, ktorý sa rýchlo presúval k Štrbskému plesu. Počasie hrozilo dažďom a oni potrebovali ešte natočiť ďalšie zábery. A tak sa stalo, že v show Česko Slovensko má talent 2013 si popri tanečných, speváckych a iných talentoch zahrá drobnú úlohu aj tatranská zubačka. mpk, snímky autor

energii sa počas zimy v Reykjavíku vyhrievajú chodníky. Dôvod je jednoduchý – ne- • Trpezlivosť odmenená vysokým bublajúcim gejzírom vody. musia odhŕňať sneh. Alebo sú najväčším pestovateľom banánov v Európe. Ani si naj. Jeden z najznámejších islandských neuvedomíte, že ste nejaké tie kilometre vodopádov Gullfoss je veľkolepá dvojitá už od polárneho kruhu. kaskáda, ktorá padá z výšky 32 metrov a s hrmotom sa valí hlbokou úzkou roklinou. Ak chcete zájsť za chrbát vodopádu, VODA, KTORÁ PADÁ Z NEBA Vodopády Islandu sú kapitolou samou za mohutným vodopádom Seljalandsfoss o sebe. Výlety za vodopádmi Islandu, to vedie úzka cestička. Tá nám umožnila zaby mohol byť jeden námet na návštevu ujímavý výhľad a tváre osviežené od roztohto ostrova a nič iné by ste nemuseli prášenej vody. navštíviť. Toľko ich je a jeden krajší ako Ďalší úžasný vodopád Skógafoss sa valí druhý. Môžete si vybrať svoj najobľúbe- cez skalnú stenu z výšky 62 metrov. Keď nejší z tých najkrajších. Každý má svoje sme vyšli strmé schody po strane vodopádu, otvoril sa nám výhľad na šíru krajinu. V jej strede dve rieky obtekali čiernu zem a vytvorili tvar veľkého srdca. Pod nohami sme mali rútiacu vodu. A keď sme dole pri „nohách vodopádu“, v určitej vzdialenosti ho môžete objať a zobrať do svojho náručia. Teda naozaj symbolicky. Príroda na Islande všade naokolo ukazuje, že je krásna. Ale aj divoká, živelná a o jej sile netreba pochybovať a zbytočne riskovať.

TAM, KDE VZNIKÁ DÚHA

• Prevaľujú sa cez skaly a rútia sa z neba vodopády, ktoré vás očaria.

Ak snívate vystúpiť na vrchol dúhy, aj to je na Islande možné. Dúhové hory, či islandsky Landmannalaugar, sú naozaj dúhové. Láva obsahuje rôzne minerály, ktoré sa ochladzovali veľmi pomaly a v rôznom čase, a tak vznikli všetky jej farebné odtiene. Tu vlastne vznikla dúha? My sme si urobili denný výstup údolím Graenegil na horu Bláhnúkur (943 m) a mali sme to všetko ako na dlani. Farebné odtiene, ale aj čierno-biele, so „šľahačkovými“ kopčekmi snehu na veľkých kopcoch. Čistý islandský vzduch zaručuje, že pri jasnej oblohe je viditeľnosť stovky kilometrov. Ten vzdialený kopec, tam vzadu, nie je od nás vzdialený 5 kilometrov, ale 500 kilometrov. Neschopnosť odhadnúť vzdialenosti podľa našich zvyklostí, aj to je realita Islandu. Zuzana ČERVENÁ Snímky autorka

Noviny pre zamestnancov Železničnej spoločnosti Slovensko, akciovej spoločnosti, Bratislava. Vydáva: Železničná spoločnosť Slovensko, akciová spoločnosť, Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod číslom 3185/2004. ISSN: 1336-6071. Adresa redakcie: Pri bitúnku 2, 040 01 Košice, železničný telefón: 910/5113, e-mail: [email protected]. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Tlač: Róbert Jurových – NIKARA, M. R. Štefánika 25, 963 01 Krupina, tel./fax: +421 45 55 11 115, +421 45 55 11 570, e-mail: [email protected].