DOPADY EKONOMICKEJ RECESIE NA POSTAVENIE EÚ VO SVETOVOM OBCHODE

NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS IX.

DOPADY EKONOMICKEJ RECESIE NA POSTAVENIE EÚ VO SVETOVOM OBCHODE Aneta SVRČEKOVÁ Technická Univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta [email protected] Abstrakt Predmetom práce je analýza zmien prebiehajúcich počas svetovej recesie v oblasti medzinárodného obchodu Európskej únie (EÚ). Prvá časť príspevku je zameraná na teoretické vymedzenie názorov dotýkajúcich sa problematiky regionalizmu prebiehajúceho v EÚ, a jeho vplyvu na zahraničný obchod. Druhá časť je venovaná analýze zmien v teritoriálnej a komoditnej štruktúre zahraničného obchodu EÚ, ktoré nastali počas krízy. V práci taktiež venujeme pozornosť indexu otvorenosti a postaveniu EÚ tak v globálnom obchode ako i v rámci ostatných krajín ekonomickej triády. Kľúčové slová: svetová recesia, medzinárodný obchod, regionalizmus, Európska únia 1

ÚVOD Hospodárska recesia prebiehajúca v globálnej ekonomike v období rokov 2007-2009 prostredníctvom rôznych transmisných kanálov ovplyvnila vonkajšie obchodné vzťahy EÚ. Cieľom tejto práce je posúdiť nakoľko sa hospodárska recesia odzrkadlila v poklese intenzity zahraničného obchodu EÚ a či mala výrazný vplyv na postavenie EÚ v rámci svetového obchodu. V práci poukazujeme na fakt, že práve proces regionalizmu prebiehajúci na území EÚ umožnil zmierniť dopady ekonomickej recesie v oblasti zahraničného obchodu EÚ. Prostredníctvom vybraných ukazovateľov sa zameriavame na hodnotenie postavenia EÚ vo svetovom obchode súvisiaceho s globálnou krízou, analyzujeme teritoriálnu a komoditnú štruktúru obchodu EÚ a zmeny prebiehajúce v otvorenosti EÚ. 2

TEORETICKÉ VYMEDZENIE NÁZOROV NA REGIONALIZMUS Pri procese regionalizmu sa stretávame s rôznorodosťou, nejednotnosťou a neprehľadnosťou jeho definícii a názorov naň. Ekonómovia zastávajú nejednotné názory ohľadom vplyvu regionalizmu na trend liberalizácie svetového obchodu a na mnohostranný obchodný systém. Taktiež sa nezjednocujú v predstavách, či

501

Dopady ekonomickej recesie na postavenie EÚ vo svetovom obchode

regionalizmus podporuje, alebo spomaľuje hospodársky vývoj a medzinárodný obchod vytváraných regionálnych blokov a či pomáha stabilizovať ekonomický vývoj integračných zoskupení počas turbulencií vo svete. Vo všeobecnosti môžeme regionalizmus vysvetliť ako politiku zameranú na znižovanie obchodných bariér medzi určitými krajinami. Eva Cihelková (2010) popisuje regionalizmus ako odstraňovanie prekážok medzinárodného obchodu minimálne medzi dvomi štátmi, ktoré sú spojené s vytváraním určitých prvkov koordinácie a spolupráce medzi integrujúcimi sa štátmi. B. Balassa (2010) pod regionalizmom nerozumie len odstraňovanie diskriminačných opatrení medzi krajinami, ale aj proces politického a ekonomického zbližovania krajín. Práve tento proces ekonomického zbližovania sprevádzaný koordinovanými politickými krokmi podľa Balassu umožňuje čiastočne eliminovať dopady globálnych negatívnych turbulencií na ekonomické veličiny integračných blokov. Fredrik Sörderbaum (2012) takisto zastáva názor, že najmä v časoch globálnych cyklických výkyvov je regionalizmus v praktickej rovine významnejší a prínosnejší ako multilateralizmus. Oponuje tak Richardovi Baldwinovi (2008), ktorý presadzuje multilateralizmus ako najlepšiu stratégiu pre globálnu ekonomiku. Regionálna integrácia umožňuje vo všeobecnosti zvýšiť obranyschopnosť regiónov proti turbulenciám a nestabilitám v globalizovanom svete. Môžeme teda povedať, že dôvodom rozkvetu regionalizmu v multilaterálnom obchodnom systéme sú z veľkej časti najmä zvyšujúce sa neistoty a nestability globálneho sveta. V podobnom zmysle vysvetľuje výhody regionalizmu aj Jean B. Grugel (2012), ktorý chápe regionalizmus ako obrannú stratégiu štátu určenú na minimalizáciu rizík v neistých podmienkach globalizovanej svetovej ekonomiky, spočívajúcej v podpore aktivít na úrovni regiónu. Ďalšou nemenej známou a ekonómami často presadzovanou výhodou v procese regionalizmu je zvýšenie intraregionálneho obchodu. Regionalizmus nemusí zákonite znamenať aj zvýšenie intenzity extra obchodu najmä z dôvodu, že regionálne obchodné dohody liberalizujú obchodné toky v rámci regionálneho zoskupenia, ale nie automaticky so zvyškom sveta. Ako výhodu vidíme i možnosť využitia úspor z rozsahu a špecializácie, zníženie transakčných nákladov, vyššiu produktivitu a stabilitu v regióne. Veľmi dôležitým prínosom integračného zoskupenia je aj politicky vyššia vyjednávacia sila, zdieľanie nákladov na vedu a výskum i väčšia atraktivita regiónu pre zahraničných investorov. 3

POSTAVENIE A ZMENY POSTAVENIA EÚ VO SVETOVOM OBCHODE Podiel zahraničného obchodu EÚ na svetovom obchode má klesajúci charakter tak ako to vidíme na Obrázku 1. Ako si môžeme všimnúť podiel zahraničného obchodu EÚ v súčasnosti opisuje klesajúci trend tak na strane importu, ako aj na strane exportu. Záporný trend je zapríčinený v prvom rade rozmachom rozvojových krajín, špeciálne ázijských krajín, ktoré sa dostávajú svojou exportnou a priemyselnou orientáciou na

502


vrchol svetových obchodných rebríčkov. Ďalším faktorom, stojacím za poklesom intenzity obchodovania EÚ je globálna finančná kríza a následná hospodárska recesia prebiehajúca v rokoch 2007-2009. Práve tento svetový kolaps spomalil ekonomický vývoj rozvinutých krajín, medzi ktoré patrí aj EÚ a zároveň umožnil nadmerný rozvoj a expanziu ázijských krajín. Posledným činiteľom je dlhová kríza, ktorej začiatky datujeme práve do obdoba svetovej recesie. Aj napriek tomuto faktu si EÚ udržiava svoje najsilnejšie postavenie vo svetovom obchode (v súčasnosti EÚ-34%, Japonsko 6%, USA-10%). Je evidentné, že po abstrahovaní od vnútroúnijného obchodu EÚ dlhodobo udržiavané prvenstvo vo svetovom obchode nie je až natoľko dominantné oproti ostatným krajinám ekonomickej triády (EÚ-16%).

Obrázok 1 Podiel zahraničného obchodu EÚ (extra, intra) na svetovom obchode za obdobie rokov 2005-2010 (%) Zdroj: Vlastné spracovanie autora na základe údajov z [7] Tabuľka 1 Podiel intra obchodu na celkovom obchode EÚ 2005 2006 2007 2008 2009 2010 66 66 66 65 65 64 Zdroj: Vlastné spracovanie autora na základe údajov z [8] Približne 66 % obchodu z celkového obchodu EÚ je tvorených práve vnútrounijným obchodom. Podiel intra obchodu na celkovom obchode EÚ sa počas svetovej recesie výrazne nezmenil. Zo 66 % dosahovaných v roku 2005 poklesol podiel intra obchodu na 64 % v roku 2010. Spomalenie intenzity vnútroúnijného obchodu bolo spôsobené prebiehajúcou finančnou a následnou dlhovou krízou.

503


Obrázok 2 Rast objemu obchodu EÚ v období rokov Q1 2005 - Q3 2011 (%) Zdroj: Vlastné spracovanie autora na základe údajov z [7] Pri sledovaní kvartálneho vývoja obchodu EÚ (Obrázku 2) zaregistrujeme významný pokles obchodu práve v krízovom období. Prvotné zoslabenie vidieť už v Q1 2008. Nasledujúce mierne oživenie v Q2 2008 nepretrvalo a EÚ zaznamenala opätovne strmý pokles. V Q1 2009 export i import poklesli simultánne o 11 % oproti predchádzajúcemu kvartálu. Podobný trend vývoja vidieť i v prípade dlhovej krízy od prvého štvrťroku 2011, keď export i import EÚ vykazovali negatívne tempá rastu. Z Obrázku 3 je zrejmé, že obchodná bilancia EÚ poukazuje na dlhodobo pretrvávajúci deficitný trend. Môžeme si všimnúť výrazné zlepšenie tohto stavu v krízovom období. Za zmiernením negatívneho salda obchodnej bilancie stojí zvyčajne zlepšenie terms of trade (TT), zníženie domáceho dopytu spojené so znížením importu do EÚ, alebo výrazný rast exportu. Pod terms of trade rozumieme vyjadrenie príčinného vzťahu medzi pomerom cien exportovaných a importovaných výrobkov.

Obrázok 3 Obchodná bilancia EÚ za obdobie rokov 2005-2010 (mld. EUR) Zdroj: Vlastné spracovanie autora na základe údajov z [8] Dedukujeme, že v prípade Európskej únie za výrazným zlepšením deficitu obchodnej bilancie v uvedenom období stojí práve zlepšenie výmenných relácii, teda terms of trades, ktoré bolo spôsobené výrazným poklesom cien do EÚ importovaných

504


tovarov (viď. Obrázok 5). Vývoj terms of trade znázorňuje nasledujúci obrázok (Viď. Obrázok 4). S miernym oživením európskeho exportu a s rastom cenových indexov v období po roku 2009 sa stretávame s opätovným prehlbovaním deficitného stavu obchodnej bilancie EÚ.

Obrázok 4 Terms of trade EÚ za obdobie rokov 2005-2010 Zdroj: Vlastné spracovanie autora na základe údajov z [8]

Obrázok 5 Cenové indexy medzinárodne obchodovaných komodít za obdobie 2005-2011 Zdroj: Vlastné spracovanie autora na základe údajov z [7] 3.1

Teritoriálna štruktúra obchodu Európskej únie počas recesie Pri sledovaní štruktúry exportu EÚ môžeme vyvodiť významnú závislosť EÚ na exporte do USA. Trhy Spojených štátov amerických sú pre EÚ niekoľkonásobne významnejšie ako trhy ostatných krajín. Táto evidentná naviazanosť EÚ na export do USA pripravila podmienky pre prenos krízy z USA do EÚ prostredníctvom obchodu. V približne rovnakej miere exportuje EÚ do Švajčiarska, Ruska a Číny. V menšej

505


miere sa export EÚ orientuje na Japonsko, Hong Kong a Nórsko. V krízovom období dochádza k významnému poklesu exportu do USA. Pri sledovaní mesačného vývoja teritoriálnej štruktúry exportu EÚ do 5 najvýznamnejších obchodných partnerov sme zistili, že výrazné turbulencie pretrvávali už v roku 2008. Významné poklesy môžeme pozorovať už v marci, máji a auguste 2008, keď výrazné spomalenie zaznamenal export EÚ do Švajčiarska (- 6,3 %, - 7,5 % a - 7,9 %) a Japonska (- 9,2 % - marec 2008). V spomínaných mesiacoch zaznamenávame súčasne spomalenie exportu do všetkých hlavných obchodných partnerov EÚ. November 2008 poukazuje na simultánny pokles exportu do USA o 13,9 %, Ruska 17,3 % a Švajčiarska o 7,8 %. Najvýraznejšie spomalenie pozorujeme v januári 2009, keď export do Číny poklesol o 20,1 %, Ruska o 22 %, USA o 6 % a Japonska o 10,6 %. Vzhľadom na vyššie uvedené údaje môžeme dedukovať, že najzávažnejší pokles v exporte EÚ nastal v januári 2009.

Obrázok 6 Teritoriálna štruktúra exportu EÚ (mil. USD) Zdroj: Vlastné spracovanie autora na základe údajov z [7] Aj na importnej strane dlhodobo prevažovalo USA. Od roku 2005 môžeme sledovať výrazne posilnenie postavenia Číny v európskom importe. Postavenie Číny v rámci importu do EÚ sa výrazne posilnilo najmä po období svetovej recesie. V predkrízovom období rástol význam importu Ruskej federácie. Nórsko, Japonsko a Švajčiarsko si v importe EÚ udržiavajú približne rovnaké podiely. Najmenej významným partnerom je Taiwan. Na strane importu sa taktiež stretávame s významnými turbulenciami už počas roka 2008. Prvé simultánne spomalenie pozorujeme v marci 2008. V tomto mesiaci import od všetkých obchodných partnerov vykazoval spomalenie. Najvýznamnejší pokles (12,4 %) zaznamenala Čína. August 2008 bol sprevádzaný výrazným spomalením importu zo strany Ruska a Číny. Najsilnejšie spomalenie môžeme vidieť na prelome rokov 2008-2009 (november 2008-január 2009). Ruský import poklesol o 13,3 % - november 2008, 12,7 % - december 2008 a 12,2 % - január 2009. Čína vo

506


vymedzených mesiacoch dosahovala pokles o 5,1 %, 3,5 % a 3,8 %. Významné boli i zmeny prebiehajúce na strane Japonska, a to zníženie o 4,9 %, 3,2 % a 4,6 %.

Obrázok 7 Teritoriálna štruktúra importu EÚ (mil. USD) Zdroj: Vlastné spracovanie autora na základe údajov z [7] 3.2

Komoditná štruktúra obchodu EÚ počas recesie Najväčšou exportnou zložkou EÚ je export strojov a dopravných zariadení. Aj napriek prevládajúcemu obchodu so strojmi a dopravnými prostriedkami vidieť význam i iných exportných zložiek (obchod s trhovými výrobkami1 a chemikáliami). V menšej miere je export orientovaný na priemyselný spotrebný tovar, potraviny a živé zvieratá. Exportná orientácia EÚ je približne identická s ostatnými krajinami ekonomickej triády, teda s Japonskom a USA. Importná štruktúra EÚ taktiež vykazuje vysokú podobnosť s ostatnými hospodárskymi centrami. Najvýznamnejšou importnou položkou EÚ je dovoz minerálnych palív, mazív a príbuzných materiálov. Druhou najväčšou zložkou je import potravín a živých zvierat. Významným je pre EÚ aj import surových materiálov, nejedlých s výnimkou palív a import živočíšnych a rastlinných olejov, tukov a voskov. Podobnosť exportných a importných štruktúr ekonomických centier umožnila prostredníctvom ich vzájomného obchodu vyššiu synchronizáciu ich ekonomického diania. Máme za to, že práve podobnosť vzájomného zahraničného obchodu medzi týmito krajinami stojí na pozadí prenosu krízy a patričným podielom sa táto podobnosť podieľala aj na vzniku svetovej recesie. V rámci mesačného vývoja komoditnej štruktúry exportu a importu EÚ sme zaregistrovali silný turbulentný vývoj už v roku 2008. V novembri 2008 poklesol export minerálnych palív, mazív a príbuzných materiálov o 24,1 %. Druhým 1

(trhové výrobky surovinového charakteru – polovýrobky s nízkym stupňom finalizácie

507


najvýraznejším bol pokles exportu surových materiálov (-22,9 %) nasledovaný 15,1 percentným znížením exportu trhových výrobkov. Vývoj v januári 2009 poukazuje na najvýraznejší pokles exportu v oblasti strojov a dopravných prostriedkov (-18,4 %). Export trhových výrobkov poklesol o16,3 %, a export surových materiálov o 14,7. V spomínaných dvoch mesiacoch zaznamenali všetky komoditné skupiny negatívny rast. Tabuľka 2 Vývoj exportu EÚ podľa SITC v 2008 M11 -2009 M01 (%) Obdobie/Skupina SITC2 7 6 5 8 0 1 2

3

4

2008M11

-7.5

-15.1

-6.6

-5.3

-10.1

-4.1

-22.9

-24.1

-6.6

2008M12

2.2

-2.6

0.8

1.5

1.4

1.8

-0.3

-13.9

-6.4

2009M01

-18.4

-16.3

-3.2

-8.6

-10.1

-6.1

-14.7

-8.2

-7.1

Zdroj: Vlastné spracovanie autora na základe údajov z [9] Pri sledovaní importného zloženia obchodu EÚ poukazujeme na mesiace, v ktorých väčšina obchodovaných komodít vykazovala negatívny trend rastu. Výnimkou s rastúcim trendom bol import živočíšnych a rastlinných olejov a priemyselného spotrebného tovaru. V prvom rade sa zameriame na november 2008, keď najvyšší pokles nastal v oblasti importu nápojov a tabaku (-13,4 %) a pri importe minerálnych palív, mazív a príbuzných materiálov (-13,1 %). Ďalšou významnou zložkou importu reprezentujúcou strmý pokles boli surové materiály (-10,4 %) a trhové výrobky (-9,6 %). V januári 2009 zaznamenávajú všetky skupiny komodít, s výnimkou dovozu nápojov a tabaku, výrazný pokles. Tento mesiac sa všeobecne medzi ekonómami považuje za najhorší v oblasti obchodu z obdobia krízových rokov. Najvýraznejší pokles zaznamenáva import živočíšnych a rastlinných olejov (-29,8 %), dovoz surových materiálov (-22,5 %) a taktiež dovoz strojov, dopravných prostriedkov, trhových výrobkov, potravín a živých zvierat. Tabuľka 3 Vývoj importu EÚ podľa SITC v 2008 M11 -2009 M01 (%) Obdobie/Skupina SITC2 7 6 5 8 0 1 2 3

4

2008M11

-1.4

-9.6

-2.7

1.7

-0.6

-13.4

-10.4

-13.1

11.5

2008M12

-5.2

-10

-2.7

-0.9

-0.8

1.8

-9.1

-9.6

-3.9

2009M01

-7.1

-9.4

-2.2

-2.2

-8.9

2.4

-22.5

-13.9

-29.8

Zdroj: Vlastné spracovanie autora na základe údajov z [9] 2

SITC0 – potraviny, SITC1 – nápoje a tabak, SITC2 – surové materiály, SITC3 – nerastné palivá, SITC4 – oleje a tuky, SITC5 – chemikálie, SITC7 – stroje a zariadenia, SITC8 – priemyselné výrobky, SITC9 ostatné

508


3.3

Zmeny otvorenosti EÚ počas recesie Otvorenosť EÚ reprezentuje veľkosť jej vonkajších obchodných tokov pripadajúcich na jednotku HDP. Čím vyššia otvorenosť prevláda voči sledovanej krajine, tým je analyzovaná krajina závislejšia na ekonomickom vývoji tej druhej krajiny. Z Tabuľky 4Chyba! Nenašiel sa žiaden zdroj odkazov. vidieť, že EÚ má najvyššiu otvorenosť voči USA, čo znamená, že je závislá na hospodárskom dianí v USA. Tento úsudok z časti reprezentuje názor, že jedným z transmisných kanálov krízy medzi USA a EÚ bol práve medzinárodný obchod medzi USA a EÚ. Z poskytnutých údajov si môžeme všimnúť pokles otvorenosti počas recesie. Miera otvorenosti sa vyvíja práve v závislosti od veľkosti obchodných tokov medzi sledovanými krajinami, teda s poklesom obchodu klesá aj otvorenosť. Pokles otvorenosti nám len potvrdzuje zníženie obchodných tokov v čase recesie. Tabuľka 4 Otvorenosť EÚ voči svetu a hlavným obchodným partnerom Q1 2008 Q2 2008 Q3 2008 Q4 2008 Q1 2009 Svet 22.967 23.179 23.832 22.328 19.824 USA 3.432 3.381 3.474 3.352 3.204 Japonsko 0.983 0.964 0.916 0.898 0.816 Čína 2.521 2.511 2.688 2.732 2.518 Rusko 2.251 2.345 2.486 1.998 1.509 Q3 2009 Q4 2009 Q1 2010 Q2 2010 Q3 2010 Svet 19.418 20.109 21.503 23.175 24.026 USA 2.905 2.976 3.080 3.357 3.561 Japonsko 0.787 0.791 0.846 0.902 0.908 Čína 2.506 2.589 2.918 3.212 3.419 Rusko 1.589 1.716 1.817 1.986 2.041 Zdroj: Vlastné spracovanie autora na základe údajov z [8] 4

Q2 2009 19.166 3.005 0.762 2.479 1.420 Q4 2010 24.328 3.471 0.903 3.358 2.147

ZÁVER Popísali sme zmeny, ktoré nastali v medzinárodnom obchode EÚ. Najprv sme poukázali na klesajúci podiel európskeho obchodu v rámci svetového obchodu. Zistili sme, že za týmto poklesom stojí najmä hospodárska recesia, ktorá na jednej strane viedla k oslabeniu samotné postavenie EÚ a na druhej strane dovolila nadmernú čínsku expanziu, čo zároveň znovu oslabilo postavenie EÚ. Aj napriek klesajúcemu trendu EÚ pri zarátaní intra aj extra obchodu udržiava svoje prvenstvo približne 34 percentným podielom na strane exportu i importu. V prípade odrátania intra obchodu EÚ (približne 66 % obchodu EÚ tvorí intra obchod) predstavuje podiel EÚ na svetovom exporte 16 % a importe 18 %. EÚ si udržiava prvotné, i keď nie natoľko dominantné postavenie vo svetovom obchode.

509


Obchodná bilancia EÚ v krízovom období zaznamenala výrazné zlepšenie. Dlhodobý deficitný vývoj sa síce nepodarilo zvrátiť, ale došlo k jeho zníženiu o približne 150 mil. eur. Za zlepšením obchodnej bilancie stál vývoj terms of trades (zníženie cien medzinárodne obchodovaných tovarov, najmä palív a ropy), ktorý bol pre EÚ pozitívnym javom. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] ROCHA, N., TEH, R. 2011. Preferential trade agreements and the WTO. In VOX [online]. Geneva VOX, 2011. [cit. 2012-01-26] Dostupné na internete : < http://www.voxeu.org/index.php?q=node%2F6777> [2] CIHELKOVÁ, E.: Regionalismus a multilateralismus : základy nového světového obchodního řádu?. Vyd. 1. Praha: C.H. Beck, 2010, 373 s. Beckova edice ekonomie. ISBN 978-807-4001-963. [3] BALDWIN, R., THORNTON, P.: Multilateralising regionalism : ideas for a WTO action plan on regionalism. Vyd. 1. Londýn: CEPR, 2008, 65 s. Beckova edice ekonomie. ISBN 978-189-8128-991. [4] SÖDERBAUM, F. The comparative advantage of regionalism. In: VOX [online]. [cit. 2012-01-26]. Dostupné na internete: < http://www.voxeu.org/index.php?q=node%2F959> [5] GRUGEL, J. B. New Regionalism and Modes of Governance : Comparing US and EU Strategies in Latin America. In: European Journal of International Relations [online]. 10(4), 603-626 [cit. 2012-01-26]. DOI: 10.1177/1354066104047850. Dostupné na internete: < http://ejt.sagepub.com/cgi/doi/10.1177/1354066104047850> [6] CIHELKOVÁ, E. Světová ekonomika: regiony a integrace. 1. vyd. Praha: Grada, 2002, 244 s. ISBN 80-247-0193-6. [7] UNCTAD. Unctad Stats: Reports [online]. Geneva: UNCTAD [cit. 2012-03-05]. Dostupné na internete: < http://unctadstat.unctad.org/ReportFolders/reportFolders.aspx> [8] UNCTAD. Unctad Stats: Reports [online]. Geneva: UNCTAD [cit. 2012-03-05]. Dostupné na internete: < http://unctadstat.unctad.org/ReportFolders/reportFolders.aspx> [9] EUROPEAN COMMISION. Eurostat: Your key to European statistics [online]. 15.04.2012 [cit. 2012-04-15]. Dostupné na internete:< http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/external_trade/data/main_tables >

510

DOPADY EKONOMICKEJ RECESIE NA POSTAVENIE EÚ VO SVETOVOM OBCHODE

Recommend Documents