s
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Mgr. Monika Hajtingerová
Vlastné stratégie a námety rozvíjajúce predčitateľskú gramotnosť v predprimárnej edukácii Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe
Bratislava 2014
Vydavateľ:
Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava
Autor OPS/OSO:
Mgr. Monika Hajtingerová
Kontakt na autora:
Materská škola, Hospodárska 7, Nitra, 949 01
[email protected] Názov OPS/OSO: Vlastné stratégie a námety rozvíjajúce predčitateľskú gramotnosť v predprimárnej edukácii Rok vytvorenia OPS/OSO:
2014 XII. kolo výzvy
Odborné stanovisko vypracoval:
Mgr. Eva Pupíková
Za obsah a pôvodnosť rukopisu zodpovedá autor. Text neprešiel jazykovou úpravou. Táto osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe/osvedčená skúsenosť odbornej praxe bola vytvorená z prostriedkov národného projektu Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnancov. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie.
Kľúčové slová Predčitateľská gramotnosť, počiatočné čítanie a písanie, predprimárna edukácia, edukačné projekty
Anotácia V práci sa zmieňujem o predčitateľskej gramotnosti detí v predškolskom veku, ako jednej z dôležitých a kľúčových kompetencií nadobudnutých v predprimárnej edukácii. Práca sa zaoberá metódami rozvoja predčitateľskej gramotnosti a ponúka konkrétne návody a inšpirácie do pedagogickej praxe v predprimárnej edukácii.
Akreditované programy kontinuálneho vzdelávania Názov akreditovaného vzdelávacieho programu KV
Číslo akreditovaného vzdelávacieho programu KV
Školský vzdelávací program a plánovanie v materskej škole
802/2012 – KV
Rozvoj čitateľskej gramotnosti v primárnom vzdelávaní
108/2010 – KV
Metódy a formy práce podporujúce rozvoj myslenia a kreativity žiakov
1371/2014 - KV
OBSAH
ÚVOD ............................................................................................................................................................
5
1 VÝCHODISKÁ A CIELE OSVEDČENEJ PEDAGOGICKEJ SKÚSENOSTI ............................
6
1.1 Kontext a rámec .............................................................................................................................
6
1.2 Ciele OPS ..........................................................................................................................................
7
1.3 Vymedzenie kompetencií a ich rozvoj................................................................................
8
2 PREDČITATEĽSKÁ GRAMOTNOSŤ .............................................................................................
9
2.1 Ciele predčitateľskej gramotnosti ...........................................................................................
9
2.2 Metódy rozvoja predčitateľskej gramotnosti .....................................................................
10
2.3 Práca s detskou knihou, ako primárna metóda počiatočnej čitateľskej gramotnosti .......................................................................................................................................
11
2.4 Metódy fonematického uvedomovania .................................................................................
12
3 NÁMETY NA ROZVOJ PREDČITATEĽSKEJ GRAMOTNOSTI ............................................
14
3.1 Edukačný projekt: O dvanástich mesiačikoch ....................................................................
14
3.2 Edukačný projekt: V kúzelnej krabici .................................................................................
20
3.3 Edukačný projekt: Vianočné priania ...............................................................................
25
3.4 Ďalšie námety a inšpirácie rozvíjajúce predčitateľskú gramotnosť......................
28
ZÁVER ..........................................................................................................................................................
29
ZOZNAM PRÍLOH .....................................................................................................................................
31
PRÍLOHA 1 Ako vznikol jazyk a písmo ...........................................................................................
32
ÚVOD Materská škola pripravuje dieťa na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami, čím priamo vstupuje do života dieťaťa s cieľom, vybaviť ho potrebnými spôsobilosťami. Podľa školského zákona materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej a estetickej. Zároveň je jej poslaním rozvíjať schopnosti a zručnosti detí, utvárať u nich predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Keďže významným znakom dnešnej materskej školy je profesionálne pôsobenie na dieťa so zreteľom na rozvoj primárnych kľúčových kompetencií, na ktoré bude dieťa nadväzovať i v ďalšom primárnom vzdelávaní, problematika rozvoja predčitateľskej gramotnosti by sa mala stať jeho prirodzenou súčasťou. Vo všeobecnosti sa dieťa s rôznymi druhmi gramotnosti stretáva počas celej dochádzky do materskej školy. Či už ide o predčitateľskú, grafomotorickú, prírodovednú, matematickú, kultúrnu, počítačovú, či ďalšie druhy gramotnosti, sú prelínané v celom obsahu predprimárnej edukácie. Jednou z dôležitých spôsobilostí dieťaťa, ktorú taktiež formujeme v materskej škole je byť i kultúrne gramotným, čo zahŕňa aj predčitateľskú gramotnosť, či počiatočnú podporu čitateľských a pisateľských kompetencií. Predčitateľská gramotnosť ako taká, je vždy aktuálna téma, s ktorou je potrebné zaobchádzať veľmi citlivo a s rešpektom. Súčasná materská škola kladie i naďalej dôraz na rozvoj predčitateľskej gramotnosti, na aktívne počúvanie s porozumením, na využitie metód tvorivej dramatiky a na rozvoj aktívnej slovnej zásoby. Kľúčovým podnetom pre písanie tejto práce bolo poskytnúť hlavne pedagógom v predprimárnej edukácii, ale taktiež elementeristom svoju vlastnú skúsenosť s rozvíjaním predčitateľskej gramotnosti u detí v materskej škole. Vytvorená OPS bude svojimi overenými praktickými námetmi, inšpirujúcim návodom pre rozvíjanie predčitateľskej gramotnosti v materskej škole a to prostredníctvom edukačných projektov vytvorených v súlade s učebnými osnovami našej materskej školy. Jedná sa o metódy a stratégie, ktoré rozvíjajú u detí počiatočnú čitateľskú a pisateľskú gramotnosť a sú spracované do edukačných projektov, ktoré sú vytvorené k jednotlivým témam školského vzdelávacieho programu. Materiály, ktoré sú v práci použité sú overené niekoľkoročnou praxou, neustále inovované a dotvárané. Sú koncipované tak, aby rešpektovali poznatkovú úroveň celej skupiny detí a zároveň, aby rešpektovali tempo každého zainteresovaného dieťaťa. Svoju prácu som rozdelila do troch kapitol, pričom v prvej sa venujem východiskám a cieľom práce, v druhej časti teoreticky opisujem predčitateľskú gramotnosť, jej metódy a stratégie a v poslednej tretej kapitole ponúkam praktické námety edukačných projektov, ktoré dlhodobo využívame v materskej škole pre rozvoj predčitateľskej gramotnosti detí.
5
1 VÝCHODISKÁ A CIELE OSVEDČENEJ PEDAGOGICKEJ SKÚSENOSTI Hlavným cieľom predprimárneho vzdelávania je dosiahnuť optimálnu perceptuálno motorickú, kognitívnu a citovo-sociálnu úroveň, ako základ pripravenosti na školské vzdelávanie a na život v spoločnosti. Východiskom je jedinečnosť dieťaťa, aktívne učenie a začleňovanie sa do skupiny a kolektívu. Cieľom predprimárneho vzdelávania je pripraviť dieťa na bezproblémový vstup na ďalší stupeň vzdelávania, vybaviť dieťa kľúčovými kompetenciami a rozvinúť detskú osobnosť v každej oblasti, v čo najvyššej možnej miere. Svojou vlastnou pedagogickou skúsenosťou som si overila, akým spôsobom sa dá rozvíjať predčitateľská gramotnosť a zefektívniť predprimárna edukácia. Myslím, že v súčasnom poňatí predčitateľskej gramotnosti, je nám už všetkým známe, že nejde o výučbu čítania a písania, ako ju poznáme z elementárneho vyučovania. Nejedná sa teda o získanie akého si predstihu, alebo dokonca zníženie vekovej hranice, keď začínajú deti písať a čítať. Ide skôr o reagovanie na fakt, že dnešné deti majú nespočetne viac podnetov a prostriedkov na ich celkový rozvoj a je nutné sa tomuto faktu prispôsobiť i v predškolskej edukácii. Zvládnutá predčitateľská gramotnosť je dôležitá schopnosť, ktorá je nezastupiteľná pre ďalšie celoživotné vzdelávanie. V predškolskom veku ide najmä o to, aby sa plne využili senzitívne štádia vývinu predškolského dieťaťa, pretože ako vieme, ak sa nerozvinú v pravý čas, neskôr už nemusia dosiahnuť potrebnú úroveň. Výskumy ukazujú, že podpora gramotnosti detí v tomto veku má významný vplyv na rozvoj všestrannej gramotnosti človeka vôbec. Je teda na nás, akú úroveň prípravy dieťaťu poskytneme a nakoľko podnetné prostredie mu pripravíme v každodennej edukácii v materskej škole. 1.1 Kontext a rámec OPS „Vlastné stratégie a námety rozvíjajúce predčitateľskú gramotnosť v predprimárnej edukácii “ je určená: Typ školy: materská škola, predprimárne vzdelávanie Východiská: k využitiu tejto OPS sa predpokladá, že pedagogický zamestnanec si uvedomuje význam inovatívnych metód v procese predprimárnej edukácie, a taktiež prikladá dôraz na prípravu predškolských detí v oblasti rozvoja predčitateľskej gramotnosti, ako jednu z kľúčových kompetencií, nadobudnutú a osvojenú na elementárnej úrovni v predprimárnom vzdelávaní. Špecifikácia cieľovej skupiny. OPS je určená: Kategória pedagogických zamestnancov: učiteľ Podkategória pedagogických zamestnancov: učiteľ pre predprimárne vzdelávanie (učiteľ materskej školy) Oblasť výchovy: vzdelávacia Škola: materská
6
1.2 Ciele OPS Hlavným cieľom osvedčenej pedagogickej skúsenosti je na základe odborných a vlastných teoretických a praktických poznatkov, taktiež doterajších pedagogických skúseností, poskytnúť materiály, námety a inšpirácie vhodné pre pedagógov v predprimárnej edukácii, taktiež pre elementaristov. Jedná sa o vlastné stratégie, metódy a námety pre rozvoj predčitateľskej gramotnosti, a to aj prostredníctvom edukačných projektov, taktiež inšpirácie na využitie metód predčitateľskej gramotnosti. 1.3 Vymedzenie kompetencií a ich rozvoj Prostredníctvom interaktívneho a zážitkového učenia, ktoré je založené na skúsenosti a prepojené so životom dieťaťa, sa rozvíjajú všetky spôsobilosti, ktoré by dieťa malo mať zvládnuté a osvojené pri ukončení predprimárneho vzdelávania. Prostredníctvom rozvíjania predčitateľskej gramotnosti sa u detí rozvíjajú najmä komunikatívne kompetencie. Na konci predprimárneho vzdelávania takmer každé dieťa:
počúva aktívne a s porozumením myšlienky a informácie, ovláda reč, formuluje vety, vyjadruje svoje myšlienky a názory, vedie monológ, nadväzuje a vedie dialóg a rozhovor s deťmi i dospelými, samostatne opisuje zážitky, nálady, slovne vyjadruje svoje emócie, reprodukuje oznamy a texty, volí primeraný, kreatívny spôsob komunikácie vzhľadom na situáciu, komunikuje osvojené poznatky, prejavuje predčitateľskú gramotnosť, rozlišuje niektoré symboly, a piktogramy, rozumie ich významu, chápe a rozlišuje, že niektorí ľudia sa dorozumievajú aj inými jazykmi
V edukačných aktivitách zameraných na rozvoj predčitateľskej gramotnosti sa rozvíjajú i ďalšie kompetencie. Sociálne kompetencie: správa sa v skupine, v kolektíve podľa spoločenských pravidiel a noriem, hrá sa a pracuje vo dvojici, v skupine, v tíme, v kolektíve, plánuje, organizuje a hodnotí činnosť, zotrvá v hre a inej činnosti a dokončí ju, Kognitívne kompetencie: a/ elementárne základy riešenia problémov: hľadá a objavuje súvislosti medzi jednotlivými informáciami, objavuje tie, ktoré sú nápomocné pri riešení problému, rieši samostatne alebo s pomocou učiteľa problémy v osobnej a spoločenskej rovine, rieši jednoduché problémové úlohy,
7
b/ elementárne základy kritického myslenia: odôvodňuje svoje názory, prejavuje postoje, vyslovuje jednoduché úsudky, páči/nepáči, čo je správne/nesprávne, čo je dobré/zlé na veciach, osobách, názoroch, Učebné kompetencie: prejavuje zvedavosť a spontánny záujem o spoznávanie nového, kladie otázky a hľadá odpovede, aby porozumelo obklopujúcemu svetu vecí, javov, dejov a vzťahov, pozoruje, skúma, experimentuje, objavuje a hľadá súvislosti medzi vlastnými skúsenosťami a poznatkami, aplikuje v hre, v rôznych aktivitách a situáciách získané poznatky a skúsenosti, kladie otázky a hľadá odpovede, aby porozumelo obklopujúcemu svetu vecí, javov, dejov a vzťahov, učí sa spontánne (vlastnou zvedavosťou) aj zámerne (pod učiteľovým vedením), vyvíja vôľové úsilie v hre a inej činnosti, prekonáva prekážky v učení, plánuje a organizuje si optimálne prostredie na činnosť, prejavuje aktivitu v individuálnom i skupinovom učení, hodnotí vlastný výkon, teší sa z vlastných výsledkov, uznáva aj výkon druhých, zvláda základy učenia sa na základe osobnej motivácie, naučí sa pracovať s hračkami, knihou, učebnými pomôckami, sústredí sa primerane dlhý čas na hru a na zámernú riadenú výchovnovzdelávaciu činnosť, Informačné kompetencie: využíva rôzne zdroje získavania a zhromažďovania informácií aj mimo materskej školy /od osôb v okolitom prostredí, z detských kníh, časopisov a encyklopédií, prostredníctvom informačno-komunikačných technológií, z rôznych médií/, prejavuje radosť zo samostatne získaných informácií,
8
2 PREDČITATEĽSKÁ GRAMOTNOSŤ Predčitateľská gramotnosť súvisí s kompetenciami dieťaťa, objavovať vo svojom okolí všetko, s čím súvisí svet písma a číslic. Je to schopnosť reagovať na čítaný text, porozumieť mu, zreprodukovať ho, pokúsiť sa ho napodobniť a graficky zaznamenať to, čo dieťa vidí. Aktivity a rôzne hry s písmenami a číslicami sú pre deti veľmi zaujímavou a obľúbenou činnosťou, preto je veľmi dôležité poskytnúť im tak estetické prostredie, aby ich iniciovalo k rozvoju počiatočnej čitateľskej a pisateľskej gramotnosti. Ide o také podnety, s ktorými sa dieťa bežne stretáva počas dňa v materskej škole, napríklad rôzne nápisy, označenia detských portfólií, označenia detských skriniek, označenie pravidiel a i., ale i o súbor edukačných aktivít, ktoré sú zamerané práve na rozvoj predčitateľských schopností. Výskumy totiž ukazujú, že najmä dostatok akýchkoľvek príležitostí a skúseností v určitom veku vedú deti k ich celkovému rozvoju gramotnosti, ako takej. Aktivity podporujúce čitateľskú a pisateľskú gramotnosť dieťaťa musia korelovať s jeho individuálnou rozvojovou úrovňou. Dieťa v žiadnom prípade nesmie mať pocit, že je nútené „písať alebo čítať“. Prirodzenou formou realizácie sa tak činnosti stanú pre dieťa samozrejmosťou, prirodzenou potrebou sebavyjadrenia. Či je už kvalita prejavu dieťaťa vyššia alebo nižšia, treba ju rešpektovať, lebo úzko súvisí so zrením organizmu dieťaťa. Rešpektovaním tejto skutočnosti docielime, že dieťa bude písmo chápať ako užitočnú súčasť svojho života. Aktívnym využívaním stimulujúcich aktivít z hľadiska rozvoja vynárajúcej sa gramotnosti a nadobúdaním praktických zručností dieťa získa trvalú skúsenosť, že jazyk je nevyhnutnou potrebou v jeho živote. 2.1 Ciele predčitateľskej gramotnosti Pod pojmami predčitateľská gramotnosť, či počiatočná čitateľská a počiatočná pisateľská gramotnosť rozumieme kompetenciu dieťaťa objavovať vo svojom bezprostrednom okolí všetko, s čím súvisí svet písma a čísel, schopnosť reagovať na čítaný text, porozumieť mu, zreprodukovať ho, napodobňovať a graficky zaznamenať to, čo vidí. V materskej škole sa predčitateľská gramotnosť dieťaťa rozvíja kontinuálne prostredníctvom prípravy na zvládanie procesov čítania a písania v základnej škole a podporou objavného čítania a písania v sociálnej interakcii a v komunikácii. Gramotnosť v ponímaní predškolského vyučovania neznamená učiť sa písať a čítať, ale je chápaná ako komplex vzájomne prepojených a rovnocenných zložiek – rozprávanie, počúvanie, vzájomná komunikácia, stretávanie sa s písmom v písanej a čítanej forme. K tomuto komplexu komunikačných zručností materská škola pristupuje cez jeho „úplné, celostné (holistické) rozvíjanie“ (Lipnická 2009). Niektoré deti sa spontánne, z vlastného záujmu naučia čítať už pred vstupom do základnej školy. Väčšina z nich vie prečítať niekoľko slov, vie ich aj napísať. Deti tak odchádzajú do primárneho vzdelávania so značnými rozdielmi v dosiahnutej úrovni rozvoja predčitateľskej gramotnosti. Preto by im mala byť edukácia v materskej
9
škole nápomocná k tomu, aby činnosti, či informácie, o ktoré prejavia deti spontánne záujem, aby boli uspokojené. Poukazujeme na dôležitosť rozvoja predčitateľskej gramotnosti, ako jednu z kľúčových kompetencií nadobudnutých v predprimárnej edukácii. Nakoľko je nám známe, že čitateľská zručnosť je predpokladom pre ďalšie primárne vzdelávanie, pristupujeme k nej s veľkou zodpovednosťou a so záujmom pritiahnuť deti k čítaniu, ako takému a k vytvoreniu základov počiatočného čítania a písania, čo je dôležitým predpokladom nadobúdania ďalších vedomostí v primárnom vzdelávaní. Vysoká úroveň stimulácie rozvoja gramotnosti detí predškolského veku tvorí totiž základ ich úspešného jazykového rozvoja. K primárnym cieľom rozvoja predčitateľskej gramotnosti patrí:
počúvať aktívne a s porozumením myšlienky a informácie, vyjadrovať sa a komunikovať svoje myšlienky, názory, skúsenosti a poznatky, voliť primeraný a kreatívny spôsob komunikácie vzhľadom na situáciu, objavovať svet písmen a čísel, rozlišovať niektoré symboly, rozumieť ich významu, vedome vytvárať vzťah ku knihám, k detskej literatúre a k časopisom, k encyklopédiám a ku knižnému svetu, rozvíjať spôsobilosti napomáhajúce k vytváraniu počiatočného čítania a písania, hľadať a objavovať súvislosti medzi jednotlivými informáciami, prostredníctvom zážitkovej metódy rozvíjať osobnosť dieťaťa.
2.2 Metódy predčitateľskej gramotnosti Rozvoj predčitateľskej gramotnosti v materských školách sa realizuje uplatňovaním inovatívnych špecifických metód, rozvíjaním aktívneho počúvania s porozumením, čítaním rozprávok, veršov, príbehov s detským hrdinom, spoluprácou so školskými knižnicami a pod. V neposlednom rade ide najmä o podnetné prostredie, plné písmen a číslic, rôzne centrá gramotnosti, písacie potreby, knižný fond, časopisecká literatúra a mnoho ďalších. Okrem metód rozvíjajúcich predčitateľskú gramotnosť, ako sú metóda lona, metóda kalendár, metóda slovná banka, metóda tvorby pravidiel, metóda tvorby kníh a časopisov, metóda tvorby pojmovej mapy, metóda tajničky či maľovaného čítania, menovky detí na skrinkách, či označenie detských portfólií, označenie výtvarných a iných produktov menami detí, rôzny edukačný materiál a ďalšie, som vo svojej práci využila i metódy fonematického uvedomovania podľa Eľkonina, ktoré som dlhodobo aplikovala vo svojej edukačnej realite v materskej škole K ďalším metódam rozvíjania predčitateľskej gramotnosti, ktoré v našej materskej škole využívame sú:
Rôzne informačné tabule a postery Dať myšlienku do slov, slová na papier - zaznamenávame myšlienky detí Písanie denníkov pomocou dospelého – Kniha priateľstva
10
Ranné odkazy Hlasné čítanie Zapisovanie detských výrokov Výtvarné a dramatické stvárnenie
2.3 Práca s detskou knihou, ako primárna metóda počiatočnej čitateľskej gramotnosti Keďže detská kniha plní niekoľko dôležitých funkcií v živote dieťaťa, mali by sme výberu kníh pre deti venovať náležitú pozornosť. Autor by mal svojim textom vytvárať v čitateľovi silný emocionálny, estetický a morálny zážitok, ktorý zostane zakotvený v tomto mladom čitateľovi na dlhšie obdobie. Mal by byť úplne stotožnený s detskou dušou a na čas, kedy sa venuje písaniu knihy znovu sa stať dieťaťom. Knihy deťom poskytujú potrebu objavovať nové veci, snívať o svetoch, ktoré existujú len v ich mysli, zdokonaľovať ich fantáziu a obrazovú predstavivosť a to aj na základe kvalitnej ilustrácie. Dobrá kniha je tá, ktorá dieťaťu utkvie tak v pamäti, že sa k nej bude chcieť vracať po celý život, a až v dospelosti nastane úplne pochopenie všetkých metafor a skrytých významov tejto knihy. Prostredníctvom čítanej knihy, dieťa získava nové životné skúsenosti, vedomosti, rozvíja svoju myseľ a prispôsobuje sa novým vnemom. Kontinuálne s jeho psychickým vývojom sa vyvíja aj jeho estetické vnímanie a s rastúcim vekom rastú aj jeho estetické potreby. Preto sa i literatúra písaná pre deti rozdeľuje do niekoľkých kategórií, pričom prvou z nich je predškolský vek alebo inak aj predčitateľská fáza. Spoločným znakom tejto kategórie je, že deti ešte nevedia čítať. Delíme ju na mladší predškolský vek, pre deti od 1-3 rokov a starší predškolský vek, od 3-6 rokov. Kniha je pre deti v mladšom období života zároveň i hračkou. Mala by spĺňať estetickú funkciu a taktiež podnecovať deti k tvorivosti. Zväčša sú týmito knihami leporelá, knihy s omaľovánkami a vystrihovačkami, priestorové knihy a knihy s malým obsahom textu, ktoré sú prevažne len predčítane rodičmi, ale práve na ktorých dieťa získava aj najviac poznatkov. Tieto knihy sú predovšetkým zamerané na výtvarnú zložku. Pre deti staršieho predškolského veku už nie sú postačujúce knihy, ktoré sú len predmetom hry. Ich duša baží po knihách s umeleckým zážitkom. Zaujímajú ich nové informácie a veci. Chcú sa niečo dozvedieť a zároveň potrebujú spoznávať svet okolo seba. Preto často siahajú po encyklopédiách, ľudových alebo autorských rozprávkach, poviedkach zo života, literatúre faktu, rôznych spievankách a rečňovankách. V týchto dvoch fázach dieťa recipuje literárnu tvorbu prevažne zvukovo, pomocou živého čitateľa alebo nahrávky a tiež vizuálne z ilustrácií kníh. Podľa výskumov mnohých psychológov je táto fáza detstva práve tá, ktorá dokáže ovplyvniť celkový psychický vývin dieťaťa, formuje sa jeho intelekt a osobnosť. Preto autori píšuci knihy pre deti v tomto vekovom ohraničení, by si mali dať čo najviac záležať, ako na textovej, tak aj na výtvarnej stránke knihy.
11
Okrem výchovnej funkcie detskej literatúry, ukrýva vo svojich textoch a ilustráciách niekoľko ďalších významných funkcií, ktoré vplývajú na rozvoj detskej osobnosti. Estetická funkcia sa v detskom literárnom texte prejavuje tým, ako v mnohých aspektoch vplýva na detského čitateľa. Rozhodujúci dôvod k vytvoreniu estetického vzruchu je podnet, ktorý i ten najmladší čitateľ dostáva z textu v momente, keď ho vtiahne do deja a on sa postupne stotožňuje nie len s hrdinom, ale aj s autorovými myšlienkami a názormi. Ďalšou významnou funkciou v edukácii dieťaťa prostredníctvom detských kníh je jazyková funkcia. V neposlednom rade nemôžeme nespomenúť azda tú najpríjemnejšiu funkciu pre deti, ktorou je zábavno – rekreačná. Zo skúseností vieme, že knihy sú pre deti významným zdrojom nových informácii, skúseností, podnecujú deti k poznávaniu a utváraniu hodnôt, vychovávajú, zabávajú, ale i inšpirujú. Sú veľmi dôležitým momentom v živote každého dieťaťa a je na nás, ako sa nám podarí vtiahnuť deti do farebného sveta kníh a ilustrácií. Nakoľko nám je známe, že dnešný svet, ktorého súčasťou je i dnešné dieťa, je plný médií a informačných technológií. Tieto knihu zo života vytesňujú takmer na minimum. Pokúsme sa poskytnúť deťom priestor na knihu, ako prvú z možností k rozvíjaniu neskoršej čitateľskej gramotnosti. Metódy a stratégie v rozvíjaní predčitateľskej gramotnosti dieťaťa môžeme rozšíriť aj o poznávanie špecifických prvkov knihy a tlače. Dieťa má prostredníctvom knihy možnosť spoznať
druh knihy – rozprávková, detská encyklopédia, slovník, leporelo, súčasti knihy – listy, iné pomôcky – šablóny, záložky, postupnosť strán vyjadrenú číslami, smerovú orientáciu pri čítaní zhora nadol, zľava doprava ap.). vlastnosti obalov kníh, umiestnenie a podoby názvov kníh a nadpisov, meno autora, meno ilustrátora, rozlíšiť, čo je písaný text, čo fotografia, obrázok, ilustrácia, kde sú písmená, slová, medzery medzi slovami,
2.4 Metódy fonematického uvedomovania Fonematické uvedomovanie môžeme chápať, ako schopnosť vedome narábať so segmentmi slov, je to schopnosť uvedomovať si zvukovú štruktúru slov, identifikovať poradie zvukov reči v plynulom toku reči, uskutočňovať hláskovú analýzu, syntézu aj zložitejšie manipulácie so zvukmi reči, napríklad pridať, odobrať, zmeniť poradie hlások v slove. Rozvíjanie tejto schopnosti napomáha neskoršiemu chápaniu grafémovo– fonémovej korešpondencie v jazyku, preto je predpokladom, že dieťa si úspešne osvojí schopnosť čítať. Systematickým tréningom v predškolskom veku stimulujeme u detí predčitateľské spôsobilosti, deti sa učia byť pozornejšie, sústredenejšie, vnímavejšie, majú viac rozvinutý jazykový cit a komunikačné zručnosti.
12
Medzi metódy fonematického uvedomovania, ktoré vo svojej edukačnej praxi využívam, patrí: Metóda rytmizácie slabík, Metóda tvorby slabičnej schémy (zakresľovanie slabík oblúčikmi), Metóda rozlišovania a zakresľovania krátkych a dlhých slabík, Metóda hlásulienok (rozlišovanie hlások v slove), Metóda tvorby okienok ( určovanie počtu hlások v slove).
13
3 NÁMETY NA ROZVOJ PREDČITATEĽSKEJ GRAMOTNOSTI Ústredným projektom rozvoja predčitateľskej gramotnosti v našej materskej škole je edukačný projekt s názvom O dvanástich mesiačikoch. Je to celoročný interaktívny projekt, ktorý je prepojený s rodinou a ďalšími inštitúciami. Jednotlivé aktivity sú zaznamenávané na informačnej tabuli v priestoroch vstupnej chodby materskej školy. Je tu tiež podporená spolupráca rodiny a školy, čo je tiež veľmi dôležitým faktom pre rozvoj osobnosti dieťaťa v každej jeho oblasti. 3.1 Edukačný projekt: O dvanástich mesiačikoch Obsah projektu: Jedná sa o celoročný projekt, v ktorom sa deti hravou formou oboznamujú s predčitateľskou gramotnosťou, s počiatočným čítaním a písaním. Týmto projektom sa snažíme deťom priblížiť svet písmen a číslic. Prostredníctvom rozprávky O dvanástich mesiačikoch sa počas celého školského roka deti budú stretávať s rôznymi inovatívnymi metódami predčitateľskej gramotnosti, pričom dej príbehu budú neustále rozvíjať a dotvárať interaktívnymi aktivitami. Dĺžka trvania projektu: celý školský rok Vek: 5 - 6 r. Téma: V krajine slov a písmen Získanie novej kompetencie:
aktívne počúva s porozumením myšlienky, či dej, dokáže viesť monológ, či dialóg na danú tému, vyjadruje a komunikuje svoje myšlienky, sústredí sa primerane dlhý čas na hru a na zámernú edukačnú činnosť, prejavuje predčitateľskú gramotnosť, chápe a rozlišuje, že niektorí ľudia sa dorozumievajú aj inými jazykom, porovnáva podobnosti a rozdiely predmetov, hodnotí samostatne a spontánne, čo sa mu páči rieši jednoduché problémové úlohy.
Ciele:
počúvať s porozumením, rozširovať pasívnu a aktívnu slovnú zásobu, používať spisovnú podobu materinského jazyka, vyslovovať správne a zreteľne všetky hlásky, dodržiavať zvolené pravidlá, spolupracovať a rešpektovať ostatných, využívať koordináciu zraku a ruky, uvedomovať si vlastnú jedinečnosť a vlastné nápady, vedieť sluchom rozlišovať jednotlivé hlásky v slove, ich kvalitu a lokalizáciu,
14
Čiastkové ciele:
viesť deti k vytvoreniu citového vzťahu ku knihám, literatúre, k encyklopédiám a časopisom, poznať niektoré rozprávkové knihy, podieľať sa na vytvorení spoločnej výstavky kníh, priradiť číslo k danému počtu mesiacov v roku komunikovať otvorene bez bariér, prijať názorovú odlišnosť vedieť sa orientovať v časových vzťahoch jedného týždňa, mesiaca a roka, tvorivo využiť rôzne výtvarné techniky.
Prostredie: Materská škola, kníhkupectvo, knižnica Pomôcky: Knihy, obrázky, kartóny, pohľadnice, internet, fotoaparát, knihy, časopisy, bulletiny, výkresy, veľký formát papiera, nožnice, lepidla, farbičky, iný výtvarný materiál, kartónové písmená, navliekačky, rôzne písmená, edukačný materiál, CD a i. Popis projektu Úvodná časť: Pred samotnou realizáciou celého projektu sa porozprávam s deťmi o tom, že počas celého roka sa budeme hrať na krajinu písmen, slov a číslic a budeme mať k tejto hre pripravenú informačnú tabuľu na chodbe materskej školy. Oboznámim deti s názvom projektu a aj s obsahom vo všeobecnosti, taktiež o tom, že ju budeme hrať aj s rodičmi a zrealizujeme počas hry aj nejaké výlety. Upovedomím ich o tom, že ak hru zvládnu, nakoniec ich čaká odmena a potom už zvládnu určite aj prvú triedu v naozajstnej škole. Realizačná časť: SEPTEMBER Rozprávka O dvanástich mesiačikoch Cieľ: Oboznámime deti s rozprávkou, jednotlivými postavami a pozornosť budeme venovať deleniu slov na slabiky. Deti oboznámime s písmom, písmenami a číslami. Spoločne si vypočujeme audio rozprávku O dvanástich mesiacoch, ktorá je ústredným motívom celoročného projektu. http://www.youtube.com/watch?v=52tLKZFbUbk Spoločne sa porozprávame o obsahu rozprávky, o postavách a ich vlastnostiach, taktiež o ich vystupovaní. Postavy: Maruška, Holena, Macocha, 12 mesiacov – ústredné postavy rozprávky, s ktorými pracujeme počas celého školského roka a ktoré sa budú vždy viazať k projektu.
15
Metóda maľovaného čítania. Rozprávku O dvanástich mesiacoch si spracujeme do podoby maľovaného čítania na veľký plagát-A1, celý mesiac ho budeme mať k dispozícii v triede, neskôr na informačnej tabuli, venovanej predčitateľskej gramotnosti. Všetky postavy si spoločne počas celého mesiaca spracujeme výtvarne na formát papiera A3- kartón, budeme s nimi pracovať počas celého trvania projektu. Metóda tvorby kníh. Dej rozprávky si spracujeme i výtvarne, a to tak, že každý vytvorí vlastný obrázok, z čoho si vytvoríme maxi knihu spojením všetkých prác. Knihe vytvoríme názov, ktorý spolu napíšeme z písmen a dolepíme do knihy na obal knihy. Metóda tvorby pojmovej mapy. Na informačnú tabuľu povkladáme napísané veľkými tlačenými písmenami jednotlivé názvy mesiacov, ktoré vychádzajú zo slova ROK. K mesiacom počas celého mesiaca vkladáme obrázky, ktoré vystihujú jednotlivé mesiace(týkajú sa ročných období a počasia). Taktiež vkladáme na kartičkách napísané slová, ktoré priradíme k mesiacom.(SNEH, DÁŽĎ, TEPLO, VODA, ZIMA) a iné. OKTÓBER Cieľ: Pozornosť venujeme čítaniu s porozumením, rozprávame sa o rozprávke a zhrnieme si dej. Metóda lona. Deti sedia tak, aby videli text rozprávky pred sebou, ukazujem im smer čítania i riadkovanie. Vypočujú si rozprávku v prečítanej podobe z knihy. Následne si rozprávku, ako i konanie postáv znova priblížime. Metóda slovná banka. Slová si napíšeme na tabuľu a potom ich prepíšeme spoločne na papier. Vytvoríme si kartičky, ktoré si rozstriháme. Deti skladajú slová podľa predlohy. Taktiež majú pred sebou obrázkovú podobu slov.∣ MA∣ RUŠ∣ KA, MA∣ CO∣ CHA, HO∣ LE∣ NA, OK∣ TÓ∣ BER, FI∣ AL∣ KY, JA∣ HO∣ DY, JA∣ BL∣ KÁ Metóda tvorby slabičných schém. FIALKY-∪∪∪ JABLKÁ-∪∪∪ JAHODY-∪∪∪ MED-∪ Metóda jazykovej skúsenosti. Na papier zaznamenávam výpovede detí o vlastnostiach a konaní postáv v rozprávke. Text píšem, potom čítam a prikladám na informačnú tabuľu.
16
NOVEMBER Cieľ: Naučiť sa samostatne deliť slovo na slabiky, určovať slabičnú schému. Metóda tvorby slabík a slabičných schém. Ma-ruš-ka, Ho-le-na, Sep-tem-ber, Ok-tó-ber, No-vem-ber, De-cem-ber, Ja-nu-ár, Fe-bruár, Ma-rec, A-príl, Máj, Jún, Júl, Au-gust, JAR, LETO, JESEŇ, ZIMA – tvorba slabičných schém prostredníctvom oblúkov: JAR-∪ LETO-∪∪ JESEŇ-∪∪ ZIMA- ∪∪ Taktiež si vytvoríme slabičné schémy všetkých postáv v rozprávke: MARUŠKA-∪∪∪ HOLENA-∪∪∪ MACOCHA-∪∪∪ A priradíme slabičné schémy aj k jednotlivým mesiacom: September -∪∪∪ Október-∪∪∪ November-∪∪∪ December-∪∪∪ Január-∪∪∪ Február-∪∪∪ Marec-∪∪ Apríl-∪∪ Máj-∪ Jún-∪ Júl-∪ August-∪∪ Metóda kalendár. Jednotlivé mesiace z pojmovej mapy si spoločne prepíšeme na lístky papiera, aktivitu realizujeme celý týždeň. Snažíme sa o to, aby sa deti pokúsili orientovať sa v časových vzťahoch celého kalendárneho roka. K jednotlivým mesiacom deti dokresľujú určité výstižné znaky, viažuce sa k počasiu, ako i k významným udalostiam kalendárneho roka, ktoré sa viažu na život a dianie materskej školy. Do nasledovného kalendára, ktorý je spracovaný do jednej nástennej tabule v triede, si postupne vkladáme mená detí, ktoré v daný mesiac slávia narodeniny. Deti si svoje meno vpisujú samé na vopred pripravené kartičky a vždy, na začiatku mesiaca si ich spoločne pripichneme na tabuľu, čím vzniká priestor i na to, aby deti videli, ako sa kalendár používa a na čo slúži. knižného veľtrhu BIBLIOTÉKA
17
DECEMBER Cieľ: Oboznámiť deti s krátkymi a dlhými slabikami, naučiť sa ich foneticky rozlišovať a zaznamenávať do slabičných schém. LÚKA MESIAC SLIMÁK KÚZLA Metóda slovná banka. Zapadol kraj bielym snehom, spúšťame sa dolu brehom. Hurá, s vetrom o preteky, mihajú sa čierne smreky, zamihá sa v očiach svet, to je cesta, to je let! Krátku báseň napíšeme a rozstriháme na kartičky, pričom deti majú kedykoľvek možnosť veršíky poskladať podľa predlohy. Vrátime sa k textu a k tomu, čo prikázali Holena a Macocha Maruške priniesť z lesa v januári. Číselné vyjadrenie počtu – 2 jabĺčka, 6 fialiek, 4 jahody, 12 mesiacov. Snažíme sa o vytvorenie počtu v danej skupine, pričom zakresľujeme i dané predmety. Ak deti vedia, priraďujeme i dané číslo na tabuľu. Ak nevedia deti priradiť danú číslicu, vedia vyjadriť iba počet, učiteľka zapisuje čísla a deti ich môžu prepisovať na kartičky, ktoré neskôr povkladajú na nástennú tabuľu. JANUÁR Cieľ: Oboznámiť deti so slovom, ktoré sa delí na hlásky- vedieť počúvať a neskôr analyzovať celé slovo na hlásky. ZIMA SANE OKO DOM Metóda spoločného čítania. Spoločne si čítame rozprávku O dvanástich mesiacoch a snažíme sa o to, aby text vedeli deti zreprodukovať čo najsamostatnejšie. Metóda tajničky. Syntéza slov ZIMA – Z(obrázok zvonček) I(obrázok ihla) M(obrázok Maruška) A(obrázok auto)
18
FEBRUÁR Cieľ: Oboznámiť deti s hláskami v jednotlivých slovách a viesť ich k tomu, aby ich vedeli foneticky vyčleniť. Hra na hlásulienky: Z hláskového lesa prileteli zázračné Hlásulienky – víly, ktoré nosia na svojich krídlach označenia hlásky. Každá nosí iba jednu a podľa nich sa aj volajú. Deti sa snažia podľa vzoru učiteľky priraďovať svoje mená ku kartičkám hlásulienok. Počúvajte: SSSSSSSSSSSS Hlásulienka SSSSSSSSSSSSSS, nosí na krídlach túto hlásku a podľa nej patria všetky slová, ktoré sa začínajú na rovnakú hlásku ku nej. Triedime slová k Hlásulienkam. (Hlásulienky máme na kartičkách nakreslené). Metóda hlásulienok. MARUŠKA, MACOCHA, MESIAC, HOLENA, HRUŠKA, DECEMBER, DARČEKY, SLNKO, SNEH Deti si tvoria svoje vlastné hlásulienky a to kreslením na kartičky. Priraďovanie obrázkov k jednotlivým Hlásulienkam. Skladáme slová z písmen. Deti podľa obrázkovej predlohy skladajú jednotlivé slová z hlások: FEBRUÁR ZIMA SNEH SANE MAREC-APRÍL Cieľ: Strom múdrosti - vytvoríme si veľký strom, pričom kmeň je vytvorený z kartónu a korunu tvoria hlásky jednotlivých mesiacov a postáv z rozprávky. Hlásky sú vytvorené z veľkých tlačených písmen, vystrihnuté z výkresu a domaľované olejovými voskovkami. Strom vložíme na info-tabuľu. Metóda písania denníkov. Deti prenášajú zážitky a pocity z prečítanej rozprávky do vlastných denníkov, ktoré sme si spoločne vytvorili z papiera a zošili zošívačkou. Daný text učiteľka individuálne zapisuje do denníkov podľa výpovede detí. Deti si vlepia na obal denníkov názov rozprávky, ktorý máme pripravený vo vytlačenej podobe. Deti si zapisujú do denníka všetko, čo chcú a zakresľujú taktiež. Spolupráca s kníhkupectvom – návšteva kníhkupectva Martinus, spojená s detskou čítačkou. MÁJ-JÚN, JÚL-AUGUST V mesiaci máj a jún zhrnieme všetky vedomosti a nadobudnuté zručnosti, ktoré sme počas ostatných mesiacov získali. Využívame info tabulu a všetky obrázky, ako i edukačný materiál, ktorý sme počas celého školského roka používali.
19
Cieľ: Upevniť si nadobudnuté schopnosti a oboznámiť deti so slovom, vysvetliť im vzťah slova k označovanému predmetu. Metóda tvorby okienok – počet hlások v slove. K V E T ⎕⎕⎕⎕ M AR UŠ K A ⎕⎕⎕⎕⎕⎕⎕ H OL E N A ⎕⎕⎕⎕⎕⎕ M E S I AC ⎕⎕⎕⎕⎕⎕ Zhrnutie všetkých úloh opakovaním a upevnením vedomostí. Návšteva mestskej knižnice, spojená s besedou o spisovateľoch. Vyhodnotenie výsledkov projektu: Tento projekt považujem za veľmi prínosný pre všetky 5-6 ročné deti, nielen v rozvoji predčitateľskej gramotnosti, ale i pre interaktívne činnosti, s ktorými dieťa príde do kontaktu počas celého školského roka. Prostredníctvom projektu má dieťa nesmierne veľa podnetov k osobnostnému rozvoju a taktiež k rozvoju ďalších kľúčových kompetencií. Deti si uvedomujú zvukovú štruktúru slov, hláskovú analýzu, syntézu, ako i poradie hlások v slove. Poznajú niektoré písmená, oboznámia sa s písaním číslic a vedia, že slová sa sa skladajú z hlások a niečo vyjadrujú. Vedia, ako vzniká kniha, ako sa knihy čítajú a k čomu nám slúžia. Celý projekt vnímajú ako zaujímavú hru a novú skúsenosť.
3.2 Edukačný projekt: V kúzelnej krabici Obsah projektu: Jedná sa mesačný projekt, v ktorom sa deti oboznamujú s počiatočným čítaním a písaním trochu inak. Trvanie projektu sme vymedzili približne na jeden mesiac. Cieľom projektu je oboznámiť deti s tvorbou kníh, z históriou tvorby kníh, s históriou vzniku písma a premeny písma od počiatku až po dnešnú podobu písma. Každý týždeň vyberáme z kúzelnej krabice jednu rozprávočku, ktorá nám slúži ako prostriedok k naplneniu čiastkových cieľov. Projekt je naplánovaný v mesiaci marec, kedy sa celý mesiac zaoberáme knihami, čo vychádza z učebných osnov našej materskej školy. Vyvrcholením projektu je návšteva kníhkupectva Martinus, ktorá je spojená s čítačkou detskej knihy. Dĺžka trvania projektu: jeden mesiac Vek: 3-6 r.
20
Obsahový celok: Kniha je náš kamarát Téma: I. týždeň: Rozprávky a bájky II. týždeň: Poézia - ohýbaj sa jazýček III. týždeň: Maľované čítanie a časopisecká literatúra IV. týždeň: Čo ukrývajú knihy a knižnice Získanie novej kompetencie: dieťa aktívne počúva s porozumením myšlienky, či dej, dokáže viesť monológ, či dialóg na danú tému, vyjadruje a komunikuje svoje myšlienky, sústredí sa primerane dlhý čas na hru a na zámernú edukačnú činnosť, prejavuje predčitateľskú gramotnosť, chápe a rozlišuje, že niektorí ľudia sa dorozumievajú aj inými jazykom, porovnáva podobnosti a rozdiely predmetov, hodnotí samostatne a spontánne, čo sa mu páči rieši jednoduché problémové úlohy. Ciele: počúvať s porozumením, rozširovať pasívnu a aktívnu slovnú zásobu, používať spisovnú podobu materinského jazyka, vyslovovať správne a zreteľne všetky hlásky, dodržiavať zvolené pravidlá, spolupracovať a rešpektovať ostatných, využívať koordináciu zraku a ruky, uvedomovať si vlastnú jedinečnosť a vlastné nápady, vedieť sluchom rozlišovať jednotlivé hlásky v slove, ich kvalitu a lokalizáciu, pochopiť význam práce na základe rozmanitých ľudských činností. Čiastkové ciele: viesť deti k vytvoreniu citového vzťahu ku knihám, literatúre, k encyklopédiám a časopisom, poznať niektoré rozprávkové knihy, podieľať sa na vytvorení spoločnej výstavky kníh, vnímať a pozorovať krásu umeleckých diel – ako vzniká ilustrácia, pokúsiť sa samostatne prednášať krátke literárne útvary, s citovým zaangažovaním vnímať bábkové divadlo, či dramatizáciu, čítať kreslený príbeh výtvarne vyjadriť pocity z návštevy kníhkupectva. Prostredie: Materská škola, kníhkupectvo, Pomôcky: Knihy, obrázky, kartóny, pohľadnice, fotografie, internet, fotoaparát, knihy, časopisy, bulletiny, výkresy, veľký formát papiera, nožnice, lepidlá, farbičky, iný výtvarný materiál, kartónové písmená, navliekačky, kniha Rozprávky o psíčkovi a mačičke, písací stroj, pánske sako
21
Popis projektu Cieľ: Oboznámiť deti s obsahom projektu, pokúsiť sa im priblížiť históriu písma na elementárnej úrovni a oboznámiť ich s rozprávkou O psíčkovi a mačičke. Zároveň využiť knihu, ako prostriedok na vysvetlenie kto je autorom, kto ilustrátorom knihy, aké má kniha funkcie a z akých častí sa skladá. 1. týždeň: Úvodná časť: Motivácia dramatizáciou: spisovateľ Jozef Čapek prichádza do triedy s fajkou a s písacím strojom, chce dopísať knihu Rozprávky o psíčkovi a mačičke. Realizačná časť: Interaktívnou formou spolupracuje s deťmi na ,,dopísaní knihy,,. Rozpráva o tom, ako vznikla kniha a ako knihy vznikli vôbec. ( taktiež sa spoločne presunú do dávnej minulosti, k vzniku písma ). - viď.príloha 1 - internetové zdroje: http://blog.subject.sk/grafika/grafika-zaklady/pismo-a-jeho-historia-v-skratke.html Používa pri tom dejepisnú mapu a obrázky na interaktívnej tabuli, deťom objasňuje prečo je dôležité sa dorozumievať a ako písmo vzniklo. J. Čapek: Rozprávky o psíčkovi a mačičke Ako psíček s mačičkou piekli tortu. Metóda spoločného čítania Metóda spoločného čítania. Spoločne si prečítame rozprávku. Pokúsime sa o spoločnú reprodukciu textu, pričom využívam obrázky z knihy. Metóda brainstormingu. Čo všetko pridáme do našej spoločne vyrobenej torty – popremýšľajte.. Nápady a návrhy detí zapisujem na interaktívnu tabuľu pod seba. Metóda pojmovej mapy. Návrhy detí, čo pridáme do našej torty si deti samé zakreslia do pojmovej mapy, ktorú vytvoríme na veľkom formáte papiera. Deti pracujú v dvoch skupinkách. Metóda jazykovej skúsenosti. Ako ste pripravovali spoločne s mamičkou jedlo? (výpovede detí zapisujem na veľký hárok papiera).
22
2. týždeň: Rozprávka o kozliatkach. Metóda lona. Spoločne s deťmi si prečítame rozprávku o kozliatkach, pričom v lone učiteľky sedí dieťa a pomáha pri čítaní. Využívame pri čítaní obrázky z rozprávky, ktoré máme pripravené na magnetickej tabuli. O deji rozprávky sa po prečítaní porozprávame a zhodnotíme konanie postáv z rozprávky. Metóda slovná banka. Skladanie slov z nastrihaných písmen. KOZLIATKA, MAMIČKA, VLK, HORÁR, LES – práca v skupinách. Metóda tvorby kníh. obrázok
obrázok
obrázok
obrázok
Text pod deťmi vytvorenými obrázkami vpisuje učiteľka podľa slovnej výpovede detí. Metóda tvorby mien. Deti vymýšľajú mená pre kozliatka, mená kozliatok si zapíšeme na kartičky a dokresľujeme k nim obrázky kozliatok. 3.týždeň: MALÁ ROZPRÁVKA O REPE FrantišeHrubín Dedko repku zasadil, na medzu sa posadil. Čakal, čakal, mráz ho ľakal, slniečka sa bál, na dážď nadával. Bez obeda, bez večere dedko vyčkáva. V tom sa dvihne hlina bledá, kopček povstáva.
- Babka, rastie repa! - Riedko, dedko, riedko. - Babka, ty si slepá! - Ty ma klameš, dedko! Zavolali vnučku, vnučka psíka, psíček mačku, mačka myš. Chytili sa, čakajú. Šepty-šeptom šepkajú nevidíš?
23
Myške bola dlhá chvíľa, trošičku sa povrtela. Mykla mačku, mačka psíka, psíček vnučku, vnučka babku, babka dedka. Dedko prázdne ruky mal, ničoho sa nedržal, - urobili bác! A kopček sa ešte chveje, tak sa krtko pod ním smeje.
Metóda spoločného čítania. Rozprávku O repke si spoločne v kruhu prečítame aj v podobe prózy, pričom deti pri čítaní kreslia príbeh o repe. Metóda maľovaného čítania. Vytvoríme plagát s maľovaným čítaním. Metóda tvorby slabičných schém. Kľúčové slová: babka, dedko, vnučka, psíček, mačka, myš Tvoríme slabičné schémy: Babka-∪∪ Dedko-∪∪ Vnúčička-∪∪∪ Psíček-∪∪ Mačička-∪∪∪ Myš-∪ Metóda nalepovania písmen na veľký formát papiera. Deti nalepujú slová podľa predlohy z nastrihaných písmen pod obrázky. 4.týždeň: Vymyslená rozprávka Dej príbehu začína rozprávať učiteľka, deti ho rozvíjajú, čím spoločne vytvoria vlastnú rozprávku. K príbehu má učiteľka pripravené slová – barličky, ktoré sú taktiež premenené do obrázkovej podoby. Obrázky sú na tabuli pripevnené a deti sú oboznámené s tým, že tieto obrázky patria do našej rozprávky, a tvoria dej príbehu. Touto aktivitou sa u detí rozvíja najmä predstavivosť a fantázia. Učiteľka aktivitu facilituje a snaží sa o to, aby mal dej príbehu logický sled a aby boli využité v rozprávke všetky vopred pripravené slová. Napr. Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna rozprávková krajina, kde bolo všetulinko všetko z čokolády. Čokoládové boli domy, čokoládové boli stromy, i kvety boli z čokolády. Uprostred nádhernej farebnej lúky stál obrovský hrad, ktorý bol čokoládový. A tak... Kľúčové slová k rozprávke HRAD, KOPEC, KVET, TROJHLAVÝ DRAK, MOTÝLIE VÍLY, PRINCEZNÁ, PRINC, FUTBALOVÁ LOPTA. Metóda skladania slov z písmen. Kľúčové slová máme pripravené na rozstrihaných kartičkách, ktoré skladáme z písmen podľa predlohy. Metóda tajničky. S - SLNKO R - RYBA D - DÚHA C - CESTA E - ESKIMÁK
24
Metóda pojmovej mapy. Z kľúčových slov vytvoríme pojmovú mapu, pričom slová máme zobrazené aj v obrázkovej podobe. K slovám na pojmovej mape dopisujem ďalšie slová, ktoré deti vypovedajú, podľa toho, čo v nich slová evokujú. Metóda tvorby denníkov. Deti si nakoniec vytvoria denníky, kde si svoj príbeh zakresľujú a učiteľka im vpíše ich výpovede a výroky pod obrázky. Deti ľubovoľne prepisujú slová, či písmená do svojich denníkov. Vyhodnotenie výsledkov projektu: Projekt je zameraný na rozvoj komunikačných schopností a kognitívnych procesov. Deti sa prostredníctvom rôznych aktivít oboznamujú so svetom písmen a číslic, taktiež spoznávajú fonetickú stránku slov. Celý mesiac majú k dispozícií knihy, pracujú aj s časopismi a na záver sme navštívili i kníhkupectvo Martinus, kde sme mali dohodnutú detskú čítačku. Myslím, že vzťah ku knihám a rozvoj počiatočnej čitateľskej, či pisateľskej gramotnosti sa dá hravou formou zvládnuť už v predčitateľskom období. Deti sú neustále obklopené písmenkami, slovami a číslicami, knihy majú neustále k dispozícii v knižnici, z ktorej si kedykoľvek knihu môžu vybrať.
3.3 Edukačný projekt: Vianočné priania Obsah projektu: Edukačný projekt, v ktorom sa deti oboznamujú s počiatočným písaním a čítaním vianočných prianí a odkazov prostredníctvom rôznych metód predčitateľskej gramotnosti. Dĺžka trvania projektu: jeden týždeň a viac Vek: 3-6 r. Obsahový celok: Čas už všetko ligoce, sú tu krásne Vianoce. Téma: Sviatky pokoja a lásky Získanie novej kompetencie: aktívne počúva s porozumením myšlienky, či dej, dokáže viesť monológ, či dialóg na danú tému, vyjadruje a komunikuje svoje myšlienky, sústredí sa primerane dlhý čas na hru a na zámernú edukačnú činnosť, prejavuje predčitateľskú gramotnosť, chápe a rozlišuje, že niektorí ľudia sa dorozumievajú aj inými jazykom, porovnáva podobnosti a rozdiely predmetov, hodnotí samostatne a spontánne, čo sa mu páči rieši jednoduché problémové úlohy. Ciele: počúvať s porozumením, rozširovať pasívnu a aktívnu slovnú zásobu,
25
používať spisovnú podobu materinského jazyka, vyslovovať správne a zreteľne všetky hlásky, dodržiavať zvolené pravidlá, spolupracovať a rešpektovať ostatných, využívať koordináciu zraku a ruky, uvedomovať si vlastnú jedinečnosť a vlastné nápady, vedieť sluchom rozlišovať jednotlivé hlásky v slove, ich kvalitu a lokalizáciu,
Čiastkové ciele: aktívne sa zapojiť do prípravy sviatkov Vianoc písaním želaní a odkazov z lásky, písať obrázkový list pre Ježiška Prostredie: Materská škola, Pomôcky: Výkresy, vianočné pohľadnice, knihy, časopisy, nožnice, lepidlá, farbičky, výtvarný materiál, rôzne druhy písmen, navliekačky písmen, lyrická hudba na hudobné podfarbenie aktivít Popis projektu Cieľ: Viesť deti k citovému prežívaniu vianočného posolstva, k precíteniu predvianočnej nálady a atmosféry, ale taktiež k uvedomeniu si faktu, že nie všetky deti majú rovnaké možnosti a príležitosti. Písaním vianočných odkazov a želaní, ako i listu Ježiškovi sa spoločne s deťmi presunieme znova do krajiny slov a písmen. Úvodná časť: Deti oboznámim s aktivitami, ktoré nás čakajú v predvianočnom týždni. Rozprávame sa v kruhu priateľstva s hudobným podfarbením o tom, čo očakávame od blízkych ľudí a kamarátov v predvianočnom období. Nie však materiálne veci, skôr nabádam deti k tomu, aby sa snažili orientovať sa na hodnoty. Spomenieme deti, ktoré nemajú rodičov, deti, ktoré žijú v iných krajinách, ktoré sú chudobné a odkázané na pomoc druhých. Dám deťom priestor k slovnému vyjadreniu ich názorov, prípadne skúseností. Realizačná časť: Metóda lona. Deti sedia tak, aby videli text rozprávky pred sebou, ukazujem im smer čítania i riadkovanie. Prečítame si rozprávku od spisovateľa H.Ch. Andersena, s názvom Dievčatko so zápalkami. Pozornosť venujeme čítaniu s porozumením, rozprávame sa o rozprávke a zhrnieme si dej. Pozornosť venujeme tomu, aké pocity vyvoláva u detí prečítaný príbeh. Metóda jazykovej skúsenosti. Na papier zaznamenávam výpovede detí o tom, čo prežívalo dievčatko so zápalkami. Text píšem, potom čítam a prikladám na tabuľu.
26
Metóda slovná banka. Slová si napíšeme na tabuľu a potom ich deti prepisujú na papier. Vytvoríme si kartičky, ktoré si rozstriháme. Deti skladajú slová podľa predlohy. Taktiež majú pred sebou obrázkovú podobu slov.∣ VIANOCE, DIEVČATKO, SNEH, ZÁPALKY, STROMČEK Metóda tajničky. Syntéza slov LÁSKA – L (obrázok list) Á (obrázok akvárium) S (obrázok snehová vločka) K (obrázok korčule) A(obrázok auto) Skladáme slová z písmen. Deti podľa obrázkovej predlohy skladajú jednotlivé slová z hlások: ZIMA SNEH SANE STROMČEK VIANOCE Metóda maľovaného čítania. Rozprávku máme spracovanú vo forme maľovaného čítania. Je umiestnená počas celého týždňa na tabuli v triede. S deťmi ju spoločne prečítame a nechám im priestor počas celého dňa vracať sa k plagátu. Metóda kresleného čítania. Počas celého týždňa si tvoríme obrázky, ktoré sa týkajú Vianoc a želaní na Vianoce. Z obrázkov si vytvoríme výstavku, ktorú si spoločne pred tabuľou ,,čítame,, z obrázkov. Metóda písania vianočných prianí a odkazov. Deti hovoria svoje priania, vinše a odkazy, ktoré zaznamenávam na malé lístočky papiera. Tie si potom vložené vo vopred pripravených mini obálkach vešiame na spoločný strom želaní. Obálky si deti samé podpíšu menom a posledný deň pred Vianocami ich prinášajú domov, kde ich vešajú na svoj vianočný strom. Píšeme list Ježiškovi. Spoločnou aktivitou je aj písanie listu Ježiškovi. Deti sedia v kruhu, učiteľka zaznamenáva výpovede detí na papier. List nakoniec čítame na vianočnom večierku s rodičmi a ,,zasielame Ježiškovi,,. Vyhodnotenie výsledkov projektu: Projekt poskytuje mnoho metód na rozvoj predčitateľských schopností detí. V emotívnom podfarbení s hudbou a Vianocami deti rady píšu a kreslia Ježiškovi, taktiež sme sa zamerali na posolstvo Vianoc.
27
3.4 Ďalšie námety a inšpirácie rozvíjajúce predčitateľskú gramotnosť Metóda tvorby vlastných portrétov Deti si nakreslia vlastný portrét, ktorý pozorujú zo zrkadla. Neskôr si jednotlivé časti tváre vyrábajú z číslic a písmen. Táto činnosť je pre deti veľkou zábavou. Metóda kreslených práv dieťaťa Táto téma je vhodná v edukácii o multikultúrnej výchove. Deti sa spoločne dohodnú na právach, ktoré chcú, aby boli dodržiavané na celom svete. Učiteľka píše výpovede detí o znázornenom práve pod obrázok, ktorý dieťa nakreslí. Metóda tvorby komiksov Deti si tvoria komiksy individuálne na určitú tému, či podľa vlastnej voľby témy. Učiteľka podľa slovnej výpovede detí zapisuje text do bublín. Deti veľakrát do bublín píšu rôzne slová, či písmená podľa predlohy. Metóda zapisovania udalostí a blížiacich sa sviatkov na veľké plagáty Na stenách tried, či na chodbách máme pripravené veľké plagáty, ktoré oznamujú nejakú blížiacu sa udalosť. Plagáty zapisujeme farebnými fixkami, veľkými tlačenými písmenami, dopĺňame o rôzne symboly, či jednoduché obrázky, ktoré spoločne s deťmi predčítavame. Metóda prepisovania jednoduchého textu Niektoré deti majú osvojenú schopnosť písania už v tomto období. V tomto prípade, podľa ich úrovne im predkladáme jednoduché riekanky, verše, či texty. (Deti s obľubou prepisujú hymnu slovenskej republiky, ktorá tvorí súčasť dekorácie steny spolu s vlajkou.) Metóda hry na poštu S veľkou obľubou sa deti hrajú na poštu, ,,píšu,, pohľadnice, listy, vkladajú ich do obálok, pečiatkujú ich písmenkami, dokresľujú a vkladajú do poštovej schránky. Pri tejto aktivite rady prepisujú rôzne symboly, číslice, písmená, či slová.
28
ZÁVER Je mnoho spôsobov, stratégií a metód, akými možno rozvíjať počiatočné čitateľské a pisateľské zručnosti u predškolských detí. Vytvorenie kladného vzťahu k detskej literatúre , k detským encyklopédiám, k časopisom, či ku knihe ako takej, je dôležitým momentom v živote dieťaťa, nakoľko prostredníctvom kníh deti objavujú svet, rozvíjajú sa v jazykovej oblasti, v komunikácii a v neposlednom rade, knihy nám pomáhajú deti vychovávať. To, či sa dieťa neskôr naučí čítať, je i v našej zodpovednosti, aké estetické prostredie sme mu vytvorili, či sme mu poskytli dostatočne veľa podnetov a či sme u dieťaťa vytvorili záujem o knihu. Predčitateľskú gramotnosť považujeme za schopnosť dieťaťa, ktorú ak má dieťa zvládnutú, je pripravené na ozajstné čítanie z kníh, teda i na školskú edukáciu. Ak má dieťa osvojené počiatočné čitateľské zručnosti, nemusí sa obávať zo zlyhania v škole a z neúspechov pri učení. Predchádzame tým neskorším poruchám učenia detí. Téma predčitateľskej gramotnosti v predškolskom veku je naozaj obsiahla a je zaujímavé sa s ňou zaoberať podrobnejšie. V našom poňatí je to veľmi dôležitá schopnosť, či zručnosť, ktorú by mali mať deti zvládnutú pri odchode z predprimárneho vzdelávania. Preto kladieme veľký dôraz na to, aby si predčitateľské zručnosti deti rozvíjali počas každodenného pobytu v materskej škole. Záleží nám totiž na tom, aby mali deti radosť z prekonávania prekážok a rozvíjali tak zónu najbližšieho rozvoja. Svojou prácou som sa chcela podeliť o moje ponímanie rozvíjania počiatočných čitateľských či pisateľských zručností u detí predškolského veku. Je určená učiteľom predprimárneho vzdelávania, elmentaristom, ale i širokej verejnosti. Je určená všetkým tým, ktorým táto oblasť nie je ľahostajná. Možno nájdu v nej inšpiráciu, či návod, akým spôsobom možno s deťmi pracovať, aby si predčitateľské zručnosti na elementárnej úrovni osvojili už v materskej škole.
29
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ZDROJOV 1. FICHNOVÁ, K., SZOBIOVÁ, E. Rozvoj tvorivosti a kľúčových kompetencií detí. Náměty k RVP pro předškolní vzdělávání. Portál. Praha. 2007. ISBN: 978-80-7367323-9 2. KIKUŠOVÁ, S. 1998. Gramotnosť dieťaťa predškolského veku a možnosti jej rozvíjania v MŠ. In: Predškolská výchova, roč. 52,1998 č. 4, s. 1-2 3. LIPNICKÁ, M. 2009. Počiatočné čítanie a písanie detí predškolského veku. ROKUS. 2009. ISBN: 978-80-89055-81-4 4. MIKULAJOVÁ, M., DUJČÍKOVÁ, O. Tréning fonematického uvedomovania podľa D.B.Eľkonina. Metodická príručka. Dialóg. Bratislava. 2001. ISBN: 80-968502-1-0 Internetové zdroje 5. Písmo a jeho história v skratke. Dostupné na www: http://blog.subject.sk/grafika/grafika-zaklady/pismo-a-jehohistoria-v-skratke. 6. Rozprávka o dvanástich mesiacoch. Dostupné na www: https://www.youtube.com/watch?v=52tLKZFbUbk 7. O jazyku a písme Dostupné na www: http://www.oskole.sk/?id_cat=8&clanok=1509
30
ZOZNAM PRÍLOH Príloha 1 Ako vznikol jazyk a písmo
31
Príloha 1 Ako vznikol jazyk a písmo Na začiatku svojho vývoja človek ešte nevedel hovoriť. Dorozumieval sa posunkami, gestami a mimikou tváre, rôznymi zvukmi a výkrikmi. Vývoj myslenia viedol k vytvoreniu hovorenej reči a neskôr k vynálezu písma. Bolo to v období, kedy končil pravek a začínal starovek. Typy jazykov Podľa povesti z histórie Babylonu vraj kedysi ľudia hovorili jednou rečou. Keď sa rozhodli postaviť vysokú vežu, Boh sa na nich nahneval, vežu zrútil a za trest im zmiatol jazyky, takže odrazu každý hovoril inou rečou. Tak sa vysvetľuje vznik mnohých jazykov, ktorými dnes ľudia hovoria. Skutočnosť ja však taká, že každé spoločenstvo ľudí si vytvorilo vlastnú reč celkom prirodzene. Jazyky sú veľmi odlišné a predpokladá sa, že v súčasnosti existuje na svete asi 5 600 jazykov. Medzi najrozšírenejšie jazyky sveta dnes patria – čínština, angličtina, hindčina, španielčina, ruština, arabčina, bengálčina, portugalčina, japončina, nemčina, francúzština a taliančina. Také veľké množstvo jazykov ľuďom bránilo v komunikácii, preto sa snažili zaviesť jazyk, ktorým by sa dorozumeli všetci. V stredoveku bola takýmto jazykom latinčina, dnes je to angličtina. Neskôr ľudia vytvorili aj akýsi umelý jazyk, zložený z viacerých svetových jazykov a nazvali ho esperanto Typy písma Vynález písma sa pripisuje národu Sumerov. Postupne vznikali nové typy písma a šírili sa po celom svete. Dnes ich podľa podobných znakov rozdeľujeme: 1. Nepravé písmo - sa považuje za predchodcu pravého písma, pretože zvuk sa nezapisuje nejakým znakom (písmenom), ale celé pojmy sa zapisujú ako obrázky – obrázkové písmo alebo symboly (piktogramy) – piktografické písmo. Kedysi bolo obrázkové písmo veľmi rozšírené, dnes sa piktografický jazyk používa na doplnenie písma, ako ilustrácia k textu, ako symbol zákazu alebo informačný symbol.
32
Medzi najznámejšie nepravé staroveké písma patria: Klinové písmo Boli to znaky v podobe klinov a čiar, ktoré spolu tvorili slová. Sumeri „písali“ klinové znaky tak, že do mäkkej hlinenej tabuľky odtláčali zahrotené trstinové steblo. Znak mal tvar klinu – odtiaľ pochádza aj jeho pomenovanie. Písali zhora dole, neskôr zľava doprava. Mnohé texty tesali do kameňa.
33
Hieroglyfy Bolo to obrázkové písmo – posvätné písmo starých Egypťanov vyryté do kameňa alebo napísané atramentom na papyruse, či farbami na stenách chrámov a pyramíd.
34
2. Pravé písmo - v tomto type už existuje na zápis jedného zvuku jeden znak. Patrí sem písmo: - logografické - znakové (napr. čínske znaky) - slabičné – v slabičnom písme zodpovedá jeden symbol (graféma) jednej slabike (napr. japončina) - hláskové písmo - v hláskovom písme zodpovedá väčšinou jedno písmeno (graféma) jednému základnému zvuku reči (fonéme). Sada písmen sa nazýva abeceda. Patria sem napríklad arabské písmo, latinské písmo, cyrilské písmo a pod. Medzi najznámejšie pravé písma patria: Fenické písmo V druhom tisícročí p. K. žili na území dnešnej Sýrie Feničania, ktorí vytvorili spoluhláskovú abecedu, ktorá mala 22 písmen. Z fenického písma vznikla väčšina známych abecedných sústav. Fenické písmo sa písalo sprava doľava. Grécke písmo Grécka abeceda (alfabeta) mala 24 písmen a okrem spoluhlások označovala aj samohlásky. Toto písmo ovplyvnilo vznik slovanského písma. Gréci tesali písmo do kameňa – monumentálne písmo, ďalej písali na papyrus a pergamen štetcom alebo písacou tyčinkou. Latinské písmo Grécke písmo sa dostalo prostredníctvom gréckych kolonistov na Sicíliu a Apeninský polostrov, kde sa s ním zoznámili Etruskovia a Italikovia. Začal sa vývoj latinčiny. Rimania trochu pozmenili vonkajšiu formu a počet etruských písmen. Tak vzniklo latinské písmo, ktoré tvorilo 24 písmen, písali a čítali sa zľava doprava. Latinka Latinka alebo latinská abeceda je najpoužívanejšie hláskové písmo na svete. Obsahuje 26 písmen a s drobnými obmenami sa používa vo väčšine jazykov Európy, Severnej a Južnej Amerike, v subsaharskej Afrike a na ostrovoch v Tichom oceáne. Veľké písmená sú odvodené z jazyka starovekých Rimanov. Vznikla na základe etruského písma, ktoré bolo odvodené z gréckej alfabety. Staroveká latinka obsahovala 21 písmen: A B C D E F Z H I K L M N O P Q R S T V X. Väčšina malých písmen vznikla v stredoveku.
35
36
Hlaholika, cyrilika, azbuka Hlaholiku vytvorili pre starosloviensky jazyk Cyril a Metod a priniesli ho na Veľkú Moravu v roku 863. Neskôr, po odchode z Veľkej Moravy, vytvorili žiaci Cyrila a Metoda nové písmo, ktoré na počesť Cyrila nazvali cyrilikou. Z cyriliky sa postupne vytvorila azbuka, ktorú používajú Rusi, Ukrajinci,
Bielorusi,
Bulhari, Srbi a Macedónci.
37
hlaholika
Písacie materiály a potreby Ľudia používali na písanie rôzne materiály – drevo, kôru stromov, hlinené tabuľky, textil, kameň, kov, kosti, papyrus (vyrobený z rastliny papyrusovníka), papier (vyrobený z dreva), pergamen (vyrobený z kože zvierat) a i. Potreby na písanie záviseli od materiálu, na ktorý sa písalo – dláta na sekanie do kameňa a kovu, duté steblá rastlín, štetce zo srsti zvierat, perie vtákov (brká), ktoré sa namáčali do atramentu, tuha, kriedy, uhlíky a rôzne perá používané aj dnes.
Brailovo písmo Je názov pre písmo – špeciálny systém určený pre nevidiacich. Pomenované je podľa učiteľa Louisa Brailla, ktorý ho vytvoril pre ľudí po strate zraku. Každý znak tvorí mriežka 6-tich znakov usporiadaných do obdĺžnika 2x3, prázdny znak sa používa ako medzera.
38
