Vojenské lesy Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Ročník X / júl – august – september 2016
vojenské lesy
ISSN 1338-3221
SLOVO NA ÚVOD
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. 3/2016 Ročník 10 júl – august – september 2016 Vydavateľ: Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Lesnícka 23 962 63 PLIEŠOVCE tel: 045/5306 101 fax: 045/5306 102 e-mail:
[email protected] web: www.vlm.sk Redakcia: Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Lesnícka 23 962 63 PLIEŠOVCE tel: 045/5306 121 mobil: 0902 913 223 fax: 045/5306 122 Redakčná rada: Predseda: Mgr. Marianna Huljaková (šéfredaktor – odborný garant pre lesnú pedagogiku) Podpredseda: Ing. et. Ing. Filip Kuffa (zástupca šéfredaktora) Členovia: Ing. Jozef Bittara (redaktor) Ing. Marián Hojdan (redaktor) Ing. Jozef Joppa (redaktor) Ing. Ivan Schlosser (redaktor – odborný garant pre strelectvo) Jaroslav Jurský (redaktor – odborný garant pre kynológiu) Registrácia: MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007 ISSN 1338-3221 LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky TLAČ: Ars spektrum, s. r. o. NEPREDAJNÉ!
Milé kolegyne, kolegovia, je tu leto, pre mnohých najkrajšia časť roka. Začal sa vytúžený čas voľna, deti sa konečne dočkali prázdnin a my, „prácepovinní“, letných dovoleniek. Leto má svoje čaro - teplo, slnko a dlhé letné večery si môžeme vychutnávať iba pár týždňov v roku. Niekto má rád vôňu mora a šum vĺn, iní radšej vyrazia do hôr. Keď sa to tak vezme, za krásnymi zážitkami netreba vždy chodiť ďaleko, veľa čarovných zákutí máme aj doma. Leto nás vyzýva stráviť čas s blízkymi a priateľmi, nabiť sa pozitívnou energiou, ktorú rozdávajú slnečné lúče a príjemná spoločnosť, a potom sa vrátiť späť do práce povznesení novými zážitkami, pretože zážitky majú farbu. Tie najpríjemnejšie hrajú celou paletou. Užívajte si tento letný čas, lebo preletí veľmi rýchlo. Po ňom príde september, ktorým sa každoročne začne hektické obdobie poľovačiek na jeleniu zver, jelenia ruja. Pre personál v prevádzke je to veľmi náročné obdobie organizačného zabezpečenia, sprevádzania poľovných hostí, ale i očakávania, čo prinesie nové a pekné táto poľovnícka sezóna. Želám všetkým krásne leto. • Bc. Oľga Petrasová
Neprešlo jazykovou úpravou.
fotografia na titulnej strane © xxx ?
2
vojenské le sy 3/2016
OBSAH SLOVO NA ÚVOD . . . . . . . . . . . . 2 Lesníctvo
od spoločných koreňov
kynológia
Kynologický seminár vo Zvolene. . . . . . . . . . . 24 Nové poldre splnili svoju úlohu. . . . . . . . . . . . . 4 Pozemný chemický postrek. . . . . . . . . . . . . . . . . 5 Poloautomatizované sadenie na Záhorí. . . . . . 6
Lesnické parky umožňují lesnické hospodaření, ochranu přírody i využití lesa veřejností. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19
Zrod nového plemena. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25
spoločenská rubrika
HISTÓRIA
Kalamitné premnoženie listožravého hmyzu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7 Postrek AGIL 100EC. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7
poľovníctvo a rybárstvo
Ako som zorganizovala športové hry. . . . . . . 26 Jedinečná výstava „Vtáky“. . . . . . . . . . . . . . . . . 20
strelectvo
Tatranská kosba a Špica guláš 2016. . . . . . . . . 28
Lesná pedagogika
Výstava Poľovníctvo a príroda 2016 v Nitre . . 8 Chovateľská prehliadka zhodov a trofejí ChPO Poľana. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 Škody spôsobené poľovnou zverou a na zveri.11 Keď nie je cieľom veľká ryba, alebo ako som chytil pstruha v Starej rieke. . . . . . . . . . . . . . . . 12
Výkonná kozlica Huglu Super Poze v kalibri 20/76. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22
Lesná pedagogika v škôlke v Krupine. . . . . . . 30 Vyberte najkrajšie obrázky . . . . . . . . . . . . . . . . 31 Príloha Pexeso
aktuality . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13
vojenské le sy 3/2016
3
LesnÍctvo
nové poldre splnili svoju úlohu Biotechnické opatrenia Kolačkov
Eduard Kriššák, vedúci oddelenia lesnej výroby, OZ Kežmarok text, foto
V dňoch 16 až 17. júla 2016 po výdatných dažďoch v katastroch obcí Jakubany, Kolačkov a Lomnička sa protipovodňové poldre naplnili a tým splnili úlohu protipovodňovej ochrany v takomto čase. Jednak zachytili prívalovú vodu, ktorú postupne prepúšťali cez bezpečnostnú hrádzu do koryta riek, ale predovšetkým zachytili naplaveniny – sedimenty, ktoré by narobili obrovské škody na mostoch a v samotných obciach. Napriek lokálne extrémnym zrážkam nevznikli v dotknutých obciach žiadne škody a tým nebolo nutné vyhlasovať žiaden stupeň povodňovej ochrany. V televíznych reláciách po týchto výdatných dažďoch plne ocenili význam a úlohu protipovodňových poldrov postavených VLM SR jednotliví starostovia dotknutých obcí ako aj samotní občania. • Kontrola Lomnická rieka
Polder Poľný potok (pri obci Lomnička okr. Stará Ľubovňa) zo 18. 7. 2016 npo povodniach
Prietok bezpečnostnou hrádzou Lomnická rieka
4
Polder Jakubianka pri obci Jakubany okr. Stará Ľubovňa z povodní 17. 7. 2016
Polder Kolačkov - po povodni zo 17. 7. 2016 voda tečúca cez bezpečnosný prepad
vojenské le sy 3/2016
LesnÍctvo
Pozemný chemický postrek V dňoch 12. až 13. júla sme na LS Riadok urobili pozemný postrek proti podkôrnemu hmyzu. Chceme tak zvrátiť nepriaznivý zdravotný stavu porastov trvalo poškodzovaných od roku 2012, aby sme ich revitalizovali a zachovali. Chemický pozemný postrek na LS Riadok sme urobili na ploche 109,56 ha na porastoch: 44A000, 44B000, 44D000, 44E010, 58A010, 58B000, 58H000, 91A000, 104A000, 104B000, 104D000, 104G000, 105D000, 106C000. Použili sme chemický prípravok Vastak, ktorý sme šírili postrekovačmi na traktoroch Zetor 7540 a John Deere. Dúfame, že postrek pomôže zlepšiť stav našich borovicových porastov. • Róbert Maráček, lesník LS Riadok, OZ Malacky, text, foto
vojenské le sy 3/2016
5
LesnÍctvo
Poloautomatizované sadenie na Záhorí Dobre zvládnuté zalesňovanie patrí medzi priority každého lesného hospodára. Včasné začatie a tým aj ukončenie prác je pri súčasných klimatických podmienkach a extrémnych výkyvoch počasia nevyhnutnosť. Aj preto sa v rámci Odštepného závodu Malacky začala znovu využívať technológia zalesňovania pomocou sadzača ako adaptéra za UKT.
Ing. Patrik Kuriš, technik LS Jablonové, OZ Malacky
V podstate ide o poloautomatizovaný sadzač, pôvodne navrhnutý pre poľnohospodárske potreby. Variant, ktorý pracoval v rámci LS Jablonové, bol vyrobený pre dve osoby. Celkový počet osôb potrebných na výkonné a kvalitné zvládnutie zalesňovania príslušnou technológiou je päť. Jeden vodič traktora, dve osoby pracujúce na sadzači a dve osoby, ktoré chodia za sadzačom a dosádzajú, respektíve opravujú tie sadenice, ktoré z rôznych príčin nie sú dobre zasadené. V takomto zložení bola schopná päťčlenná skupina podať výkon od 12 000 ks/deň do 25 000 ks/deň. Výkonnosť sadzača ovplyvňovala najmä veľkosť plochy, prejazdy medzi jednotlivými plochami a v neposlednom rade kvalita prípravy pôdy. Kvalita sadenia v kombinácii s výkonom spomínanou technológiou pri správnom nastavení sadzača je z môjho pohľadu v podmienkach Záhoria nenahraditeľná. Aj preto dúfam, že tam, kde to umožnia podmienky prostredia, bude táto technológia v budúcnosti preferovaná. • 6
vojenské le sy 3/2016
LesnÍctvo
Kalamitné premnoženie listožravého hmyzu text: Ing. Richard Hájek, samostatný odborný referent oddelenia výroby, OZ Malacky FOTO Ing. Juraj Laco, Ing. Luboš Jureček
Počas uplynulého týždňa v dňoch 11-12.8.2016 bolo zamestnancami LS Riadok v obvode LS Hrdzavý jarok na plochách cca 200 ha spozorované kalamitné premnoženie listožravého hmyzu druhu Diprion Pini – Hrebenárka borovicová. Tento druh sa vyznačuje tým, že požiera staršie ročníky ihlíc. V čase kalamitného premnoženia a nedostatku potravy sa však vyskytuje jav, že hrenbenárky požierajú aj jedno ročné ihlice a dochádza tak k úplnej defoliácii stromov. V priebehu 3 dní gradoval požer v takom rozsahu, že dňa 15.8.2016 bol pozorovaný na ploche niekoľko 100 ha n LS Riadok a LS Jablonové a porasty boli postihnuté 80-90 % defoliáciou stromov. V súčasnosti sa za účasti CHKO a NLC určuje rozsah poškodenia a následné vykonanie obranných opatrení.
Hrebenárka na ihliciach
Okraj mladiny napadnutý hrebenárkou
Hrebenárka - detail pahúseníc
Postrek AGIL 100EC Po skončení zalesňovacích prác a na zrážky celkom priaznivom počasí nastal čas začať sledovať novo zalesnené a staršie zalesnené kultúry. Na plochách sa v hojnom množstve začal rozmach bylinného krytu. Ak chceme mladým stromčekom pomôcť pri ich prijatí a zlepšiť ich prírastok, treba začať s ošetrovaním. Na LHC Bažantnica sme v apríli začali s chemickým postrekom. Po zhodnotení stavu s technikom na lesnej správy Ing. Patrikom Kurišom sme sa rozhodli, ktoré porasty by sa mohli chemicky ošetrovať. Za pomoci tech-
vojenské le sy 3/2016
niky VLM sme aplikovali chemický prípravok AGIL 100 EC. Tento prípravok pôsobí a vniká nadzemnou časťou rastlín (list, stonka). Prvá fáza účinku prípravku je zastavenie rastu, následne sa objavujú škvrny na lis-
toch (10-15dní), pri pýre plazivom do 21 dní a v konečnej fáze rastlina zasychá a hynie. Na LS Jablonové, LHC Bažantnica, sme v tomto roku takto chemicky ošetrili 31,35 ha kultúr. Použitý prípravok sme aplikovali v množstve 1,5 litra/ha za jasného počasia bez zrážok. V súčasnosti pri kontrole lesných obvodov sledujeme účinnosť aplikácie chemického postreku AGIL 100 EC a možnosť jeho používania aj v ďalšom období. Lukáš Šrámek, technik LS Jablonové, OZ Malacky
7
Poľovníctvo a rybárstvo
Výstava Poľovníctvo a príroda 2016 v Nitre Už tradične v päťročnom intervale hostí Nitra celoštátnu poľovnícku výstavu s medzinárodnou účasťou Poľovníctvo a príroda. Tento rok bola na výstavisku Agrokomplex 9. – 12. júna. Návštevníci sa mohli tešiť z mnohých výstavných a predajných stánkov, ale aj množstva sprievodných akcií, z ktorých si každý mohol vybrať to, čo je jeho srdcu najbližšie. Každý deň výstavy sa niesol v duchu určitej príležitosti. V prvý deň s titulom Deň poľovníckej odbornosti sprevádzalo mnoho odborných poľovníckych seminárov a ukážok z poľovníckeho života a premietanie filmov z medzinárodného filmového festivalu. Druhý výstavný deň nazvaný Deň slovenského sokoliarstva a poľovníckej kynológie bol venovaný naším najlepším a najvernejším pomocníkom a odmeňovaniu odborníkov, ktorí sa im venujú. Sobota sa niesla v duchu Dňa poľovníckej kultúry a posledný výstavný deň v znamení Dňa poľovníckeho umenia. Asi najzaujímavejší pre všetkých poľovníkov bol pavilón F, v ktorom bola situovaná expozícia domácich medailových poľovníckych trofejí. Vystavené boli nádherné trofeje ulovenej zveri za posledných päť rokov z celého Slovenska, ale zaujímavé boli určite aj trofeje s podtitulom Národný rekord, či historická „Trofej neznámeho strelca“. Okrem spomínaných medailových trofejí boli vytvorené v pavilóne F expozície najvýznamnejších partenrov – spoluorganizátorov: Vojenské lesy a majetky SR 8
Lukáš Vataha Ing., lesník, OZ Kamenica nad Cirochou, LS Kamienka
Detský kútik - lesná pedagogika VLM SR, š.p. na celoštátnej poľovníckej výstave
vojenské le sy 3/2016
Poľovníctvo a rybárstvo Detský kútik - lesná pedagogika VLM SR, š.p. na celoštátnej poľovníckej výstave
pravený aj detský kútik, kde naši lesní pedagógovia prezentovali prácu v lese a poľovníctvo detským návštevníkom tak, aby získavali čo najpozitívnejší vzťah k lesu a prírode. Poľovnícka osveta a lesná pedagogika patria k dôležitým častiam lesníckeho a poľovníckeho života. Je preto v záujme nás všetkých, aby sa poľovnícke výstavy a podujatia rovnakého charakteru usporadúvali v čo najvyššej kvalite. Vojenské lesy a majetky SR š.p., a ich zamestnanci opäť prispeli svojou obetavou prácou a odborným prístupom k príprave a priebehu jednej z najkrajších poľovníckych akcií na Slovensku. • š.p., Štátne lesy TANAP, Lesy SR, š.p., Múzeum vo Sv. Antone, Štátna ochrana prírody a Klub trubačov. Ďalší partneri a spoluorganizátori mali expozície pripravené v pavilóne A: Slovenská lesnícka komora, SLŠ v B. Štiavnici, SLŠ v Liptovskom Hrádku, SLŠ v Prešove ako aj okresné organizácie, záujmové kluby a mnohé ďalšie. V ostatných pavilónoch boli situované najmä predajné stánky rôznych slovenských, ale aj zahraničných výrobcov a predajcov širokého sortimentu poľovníckeho oblečenia a vybavenia. V neposlednom rade boli zaujímavé sprievodné programy na vonkajšom pódiu, kde si mohli poľovníci a široká verejnosť pozrieť ukážky vábenia zveri, poľovníckych signálov a tradícií, sokoliarstva, kynológie a podobne. Vojenské lesy a majetky SR š.p. mali pripravenú expozíciu v pavilóne F. Ako už býva dobrým zvykom, okrem expozície našich poľovníckych trofejí a pohostinnosti k našim významným partnerom a hosťom sme nezabudli ani na najmenších návštevníkov poľovníckej výstavy. Pri našom výstavnom stánku bol privojenské le sy 3/2016
Expozícia VLM SR, š.p.
9
Poľovníctvo a rybárstvo Chovateľská prehliadka zhodov a trofejí pod holým nebom
Chovateľská prehliadka zhodov a trofejí ChPO Poľana Na LS Kyslinky v ChPO Poľana bola 20. mája prehliadka zhodov a trofejí jelenej zveri ulovených v sezóne 2015/2016 v ChPO Poľana a generačnej zverničke Trnavy. Spolu s kolegami zo Správy lesov Pliešovce a z GR sme mali možnosť si túto prehliadku obzrieť. Ing. Pavel Vilhan, lesník, SL Pliešovce
Obhospodarovaním ChPO Poľana sú poverené Lesy SR š.p., Banská Bystrica prostredníctvom OZ Kriváň a OZ Čierny Balog. Poľovný revír je zaradený do v I. akostnej triedy s NKS 459 kusov jelenej zveri. V roku 2015 bol naplánovaný lov jelenej zveri v ChPO Poľana vo výške 159 kusov (41 jeleňov,62 jeleníc,56 jelenčiat). V generačnej zverničke Trnavy bolo plánovaných 7 kusov (4 jelene, 1 jelenica,2 jelenčatá). V sezóne 2016/2016 bol napokon dosiahnutý úlovok 166 kusov, čo predstavuje 100% 10
vojenské le sy 3/2016
Poľovníctvo a rybárstvo plánu. Lov podstatne ovplyvnil aj nájdený úhyn jeleňov, ktoré strhli vlky. V čase od 1. marca 2015 do 29. februára 2016 bolo v tejto oblasti nájdených a zaevidovaných osem strhnutých jeleňov. Z celkového počtu jeleňov ulovených v sezóne 2015/2016 bolo 18 trofejí medailových, z toho šesť zlatých, osem strieborných a štyri bronzové. Najsilnejší jeleň bol ulovený vo zvernici a bodová hodnota jeho trofeji dosiahla 242,81 bodov CIC. Druhý najsilnejší jeleň bol z voľného PR, jeho bodová hodnota trofejí dosiahla 234,25 bodov CIC. Bohužiaľ, táto trofej je práve z jeleňa, ktorý bol strhnutý vlkmi. Ďalšie zlaté jelenie trofeje z voľného PR dosiahli hodnoty 217,68 b. CIC, 210,78b.CIC a 210,12 b. CIC. Na tejto prehliadke sme mali možnosť prezrieť si aj zhody z jeleňov nájdené v sezóne 2015/2016. Celkovo bolo vystavených 168 párov zhodov z 84 jeleňov a samostatných 156 zhodov, spolu 240 kusov zhodov. Na otvorení výstavy zaznelo, že v ChKO Poľana sa každoročne pracovníci Lesov SR š.p. stretávajú s problémom tzv. „zhodárov“ a veľká časť zhodov z tejto oblasti tak skončí v rukách neznámych ľudí, ktorí ich väčšinou speňažia. Zaujímavosťou tejto výstavy je, že ju každoročne organizujú na území LS Kyslinky a trofeje sú vystavené pod holým nebom, na drevených paneloch a zhody sú voľne položené na zemi.
Škody spôsobené poľovnou zverou a na zveri
•
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora v spolupráci so Slovenskou poľovníckou komorou a Slovenskou lesníckou komorou zorganizovala konferenciu s názvom Škody spôsobené zverou a na zveri. Táto konferencia sa konala v budove okresného úradu v Banskej Bystrici dňa 9. marca 2016. Ako už názov napovedá, konferencia bola zameraná na škody spôsobovane zverou na lesných porastoch, poľnohospodárskych pozemkov, ale v neposlednom rade aj vo vinohradoch. Následok týchto škôd je narastajúca populácia voľne žijúcej raticovej zveri. Jelenia zver v roku 2014 podľa údajov Národného les-
štatistík NLC aj na lesných porastoch, keď už v roku 2009 dosahovali skoro jeden milión eur. Na vyriešenie tejto situácie padlo niekoľko názorov z radov odbornej verejnosti ako aj predstaviteľov jednotlivých komôr. Asi najviac mi v pamäti utkvel názor prezidenta SPK Ing. Tibora Lebockého PhD. presadiť do legislatívy
níckeho centra presiahla početnosť 29 000 ks, srnčia zver 24 000 ks, diviačia 54 000 ks, danielia 7 000 ks a muflonia 5 000 ks. Tento ohromný počet raticovej zveri spôsobil v roku 2015 podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory škody na poľnohospodárskej pôde vo výške presahujúcej 12,2 mil.€ na ploche 107- tisíc ha. Výrazne škody boli podlá
celoročný lov raticovej zveri, ako aj predkladania čeľusti odlovenej samičej zveri na chovateľskú prehliadku. Spolupráca na riešení škôd spôsobovaných zverou bola spečatená podpisom memoranda predsedom Slovenskej lesníckej komory Jaroslavom Šulekom, prezidentom Slovenskej poľovníckej komory Ing. Tiborom Lebockým PhD. a predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ing. Milanom Semančíkom. Dokument bol uzavretý na dobu určitú do 31. 12. 2025 a nadobudol účinnosť dňom podpisu. •
Lebka z medveďa uloveného v CHPO Poľana
Ing. Dávid Greňa, Referent oddelenia výroby GR, text, foto
vojenské le sy 3/2016
11
Poľovníctvo a rybárstvo
Keď nie je cieľom veľká ryba, alebo ako som chytil pstruha v Starej rieke Keď som nastúpil pracovať do VLM SR, na SL Pliešovce, po čase som sa dozvedel, že tu máme dokonca aj rybárske revíry, ba čo viac, ešte k tomu aj pstruhové. Rybárčeniu sa venujem už od mala, no najviac ma baví lov na prívlač a najmä lov pstruhov.
bradlie a… jalce usilovne zbierali. Rozmýšľam, čo dať ako prvé, vobler či rotačku? Samozrejme, zasa vyhrala rotačka. K vode sa zakrádam zboku, opatrne odhŕňam žihľavu a nahadzujem. Darí sa mi chytiť hneď jedného jalca, ale po ňom akoby uťal. Ryby stále vidím, skúšam meniť rotačky, ale jalce nie a nie poriadne zabrať, ako keby videli, že prvý sa oklamal. Posúvam sa ešte bližšie k vode a blyskáč pomaly vediem popod nohy popri paneli. Vtom vyštartoval ako blesk, tak ako to len pstruh vie, a zabral! Ja som sa ale zľakol a nezasekol som dobre, a tak pstruh zaparkoval zase pod panel. V duchu si myslím, výborne, ste tu! Som šťastný, pomaly ako keby som nejakého polmetrového chytil. Znova nahadzujem, a zasa to isté. Prudký štart a záber. Ale už som bol pripravený a zasekol som ho. Dvíham ho nad vodu, Mikro rotačky (pre porovnanie druhá zľava Mepps č. 1, tretia zľava Mepps č. 00)
Ing. et Ing. Filip Kuffa, referent OV GR Pliešovce
Hneď som si zistil, kto mi môže dať povolenku, a bol som si ju na riaditeľstve u Ing. Derca vybaviť. Keď som si „okukol“ potoky, len som skonštatoval, že na náš „Ľubičák“ a Bielu vodu v Kežmarku sa síce nechytajú, ale ich charakter vyzerá byť dobrý a pstruhy by tam mohli byť. Prvé dva roky sa mi tam síce nepodarilo pstruha chytiť (to som však bol chytať len symbolicky, možno na troch vychádzkach), ale kolegovia mi vraveli, že každý rok sa zarybňuje a že sa určite dočkám. A keď mi kolega Jano povedal, že tento rok má vo výkaze zase nejaké tie pstruhy zapísané, zamyslel som sa nad sebou a stanovil si cieľ, že musím pstruha chytiť aj ja. Ešte úplne prvýkrát pri vode som si všimol, že v potoku bolo pomerne veľa čereblí a jalcov. Prišiel som na to počas rybačky, keď som mal zábery, ale ryby nie. Samozrejme, začínal som chytať ako tradične mepskou, tuším dvojkou, osvedčená klasika na pstruha, ale nielen naň. Po chvíľke som vytiahol 35-centimetrového jalca a jedného menšieho, pustil som ich však späť. Všimol som si však, že mi išli aj menšie 12
Zarybňovanie revírov GR Pliešovce
ryby a tak som zamenil rotačku za menšiu. Za dve hodiny som mal nachytané nejaké čereble a asi 20 jalcov, ktorých som už potom ani nepočítal. Po tejto rybačke som si povedal, že najbližšie si vezmem už iba veci na mikroprívlač. V jednu nedeľu túto sezónu som sa konečne vybral na potok, vyzbrojený mojou ultra ľahkou udičkou na prívlač a krabičkami s malými a drobnými nástrahami. Cieľ bol jasný – trochu sa odreagovať, ale najmä chytiť konečne prvého pstruha. Miesto som mal už dlhšie vyhliadnuté. Most v Strhárskej doline, kde voda padala cez panely a bola poriadne okysličená, na brehu jelše s koreňmi siahajúcimi až do vody, to boli dobré predpoklady. Jednoducho ideálny „flek“ na pstruha. Pomaly nazriem cez zá-
usmievam sa. Vravím si, paráda, konečne je tam, prvý pstruh. Obzerám si ho, nechcem ho brať zbytočne na breh, chcem si namočiť ruku. Vtom sa pstruh zatrepe, vyslobodzuje sa z trojháčika a padá späť do vody. Dokelu, to je pomaly ako keby som ho ani nechytil, ale neprekáža mi to. Postupujem pomaly dolu prúdom a prechytávam všetky miesta. Všade, kde je len trochu hlbšia voda, ryby útočia. Už mám pár jalcov sem-tam aj čerebľa sa podarí. Vtom mám v jednom z prúdikov ďalší záber. Zasekávam a vidím, že je to malá ryba. Hneď mi napadlo, že je to čerebľa, dnes už piata. Namáčam ruku a keď sa prizriem lepšie – no veď to je malý pstruh! Určite z tých, čo sa zarybňovali tohto roku. Vyberám mobil a dokumentujem si ho. Opatrne ho púšťam, nahadzujem, a hneď mám ďalší záber a vyťahujem podobného pstruha ako toho prvého. V duchu si myslím, paráda, podarilo sa mi splniť cieľ, chytiť pstruha. Som spokojný, je vidieť, že je ich tu viac. Aj tohto som opatrne pustil späť. Potom som ešte prechytal ďalší úsek potoka, poťahal nejaké rybky a zabalil som to, že na dnes stačí. Aj keď to boli malé ryby, predsa ma všetky potešili a prišiel som si na svoje. Spokojný odchádzam domov, veď cieľom neboli veľké ryby, ale pstruh… • vojenské le sy 3/2016
Poľovníctvo a rybárstvo prvé losie mláďa narodené na území Slovenska článok nám z vlastnej iniciatívy zaslala Ing. Zdenka Olšanská Marketingová asistentka Zveroparku.
ktorého hlavnou dominantou je krásna príroda. Prehliadka zvierat či rôzne ďalšie služby a atrakcie sú doplnkom, ktorý spestrí celodenný výlet návštevníkov. Jar bola v Zveroparku naozaj plodná, narodili sa líščie mláďatá, muflóniky, daniele, jahniatka, zajačiky či kuriatka bažanta zlatého.
Po 74 rokoch vyšla nová publikácia o histórii lesníctva na Slovensku
V Zveroparku sa podaril unikát, o akom sa na Slovensku ani nechyrovalo. Narodilo sa tu prvé mláďa losa mokraďového. Po 300 rokoch je to prvé losie mláďa narodené na území Slovenska. V areáli, ktorý sa nachádza neďaleko Žarnovice žije mnoho zvierat, spomedzi všetkých druhov sú však najväčším lákadlom losy mokraďové. Mohutný los Hans, ktorého majiteľ Zveroparku Ing. Vladimír Vikor priniesol z Nórska a krásna losica Gigi, ktorá pochádza z Nemecka sú zo všetkých zvierat pre návštevníkov najzaujímavejšie. Losy mokraďové sú pôvodnými obyvateľmi našich lesov, bohužiaľ ich posledný výskyt na našom území bol zaznamenaný približne pred 300 rokmi. My ľudia, sme ich totiž sami vyhubili. To, že sa v Zveroparku narodilo malé losíča, ktoré zatiaľ ešte nemá meno, považuje Ing. Vikor za jedinečnú udalosť nielen na farme, ale na celom Slovensku. V to, že by sa mohlo narodiť malé losíčatko, všetci tajne dúfali. Počas ruje so záujmom sledovali ako si Hans pripravuje rujisko a pokúša sa o párenie. Samotný akt párenia však nikto zo zamestnancov nevidel. Brezivosť samice Gigi tak naznačovalo až jej narastajúce bruško. Mláďa prišlo na svet 18. 5. 2016 v doobedných hodinách. Pôrod bol veľmi rýchly a bezproblémový. Mláďatko sa už od začiatku javilo veľmi životaschopne, krátko po narodení sa dožadovalo matkinho mlieka. Niekoľko týždňov stravu mláďaťa tvorilo výhradne mlieko, dnes už, ochutnáva aj stravu svojich rodičov a zo všetkého mu najviac chutí mrkvička. Prvé týždne mali možnosť pozorovať samicu s mláďatkom len zamestnanci Zveroparku. Matka aj mláďa potrebovali určitý čas pokoj a oddych. Dnes si už pohľad na kompletnú losiu rodinku môžu vychutnávať aj návštevníci farmy. Areál farmy sa rozprestiera na ploche 21 hektárov pričom losia obora zaberá takmer tretinu. Zveropark sa vyhýba označeniu zoologická záhrada, je to areál pre rodiny s deťmi, vojenské le sy 3/2016
Lesy Slovenskej republiky vydali jedinečnú publikáciu o histórii lesníctva na Slovensku. Dielo Viliama Stockmanna Dejiny lesníctva na Slovensku obsahuje viac ako 1000 strán textu, fotografií a historických dokumentov, ktoré tento lesník, ochranca prírody a historik spracovával takmer tri roky. Doposiaľ jedinou podobnou publikáciou boli Dejiny lesníctva a drevárstva na Slovensku Andreja Kavuliaka z roku 1942. Neboli však také obsiahle a ich zameranie sa od novej publikácie líšilo, nakoľko venoval značnú časť práce dendrológii drevín a drevárskemu vývoju. „Lesníctvo je súčasne s baníctvom odvetvie, ktoré má na území Slovenska najbohatšiu históriu. Podnik Lesy Slovenskej republiky je najväčším správcom lesov a preto bolo logické, že podporil snahu o zhrnutie tejto bohatej histórie v jednej publikácii. Som presvedčený že táto kniha bude zdrojom informácií pre celé generácie nielen lesníkov, ale i žiakov, študentov, či záujemcov o históriu,“ povedal poverený generálny riaditeľ podniku Lesy Slovenskej republiky Jozef Bystriansky. Dejiny lesníctva na Slovensku sú dlho očakávaná a pre ďalší vývoj slovenského lesného hospodárstva a lesníctva významná publikácia. Mapujú vývoj lesného hospodárstva od prelomu prvého a druhého tisícročia až po začiatok fungovania podniku Lesy Slovenskej republiky v roku 2000. Autor knihu rozdelil do desiatich kapitol podľa štátoprávnych formácií, ktoré postupom stáročí na území dnešného Slovenska existovali. Začína postupujúcim vznikom vlastníckeho hájenia lesov pre poľovníctvo, pokračuje vznikom baníctva a hutníctva, keď pribúda potreba drevnej hmoty, ktorá neskôr vyústi do postupného riadeného lesného hospodárstva spojeného so vznikom lesníckej legislatívy. „Takto som postupoval cez obdobie tisíc rokov – samozrejme len stručne, pretože som mal k dispozícii len tisíc strán,“ vysvetľuje Viliam Stockmann.
Kompletný materiál je výsledok niekoľkých desaťročí archívnych výskumov. V publikácii autor cituje listy a ďalšie dokumenty, ich čísla a dátumy, z ktorých archívnych fondov pochádzajú. V prevažnej časti publikácie sa autor vyhýba subjektívnym hodnoteniam, hoci poznamenáva: „Niekedy sa tomu vyhnúť nedalo“. Práca hlavného lesného radcu Andreja Kavuliaka z roku 1942 mapuje vývoj lesov a lesného hospodárstva od 1. storočia až do 40. rokov 20. storočia a hoci sa v dnešných odborných kruhoch považuje skôr za odborno-popularizačnú prácu, stala sa základným kameňom pre výskum dejín lesov a lesníctva na Slovensku a vyzdvihla historický význam lesníctva pre celé územie Slovenska. Od konca 90. rokov sa myšlienkou súborného spracovania dejín lesníctva na Slovensku zaoberal aj dlhoročný pracovník Lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea, lesník-historik a autor deviatich knižných publikácií z lesníckej histórie Ing. Jozef Urgela, CSc. Zámer však nestihol zrealizovať. Zdroj: tlačová správa Lesy SR, š.p.
Dni svätého Huberta 2016 Srdečne pozývame všetkých čitateľov „Vojenských lesov“ na celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni sv. Huberta, ktorých 26. ročník bude v areáli svätoantonského kaštieľa 3. a 4. septembra. Hlavnými organizátormi sú Múzeum vo Svätom Antone, Slovenská poľovnícka komora, Slovenský poľovnícky zväz, firma Šomek a významnými spoluorganizátormi sú Vojenské lesy a majetky SR, š. p. a LESY SR, š. p. Nad oslavami prevzalo záštitu Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Návštevníci sa môžu sa tešiť na osvedčené sprievodné podujatia - ukážky sokoliarstva, poľovníckej kynológie, atraktívny rybolov, módnu prehliadku poľovníckeho oblečenia, poľovnícky chodník, súťaž „Stopami zveri“, ukážky streľby z lukov, kuší a historických zbraní, divadelné predstavenie Paradájz Pikčr, špeciálnu klubovú výstavu alpských jazvečíkovitých duričov, laserové strelnice, dychovú hudbu Sitňanka, folklórnu skupi13
aktuality nu Sitňan. Chýbať nebudú súťaže Hájnikova žena – o najsympatickejšiu poľovníčku, Poľovníctvo vo fotografii, Poľovnícky nôž 2016, Poľovnícky šperk 2016, Poľovnícky klobúk, Naj brada – o najdlhšiu a najkrajšiu bradu, vtipné súťaže „5F poľovníka“, v hádzaní flinty do žita, Antonský diviak 2016 – v streľbe lukom na terč, Majstrovstvá Slovenska vo vábení jeleňov Halali a MS vo vábení srnčej, diviačej a dravej zveri. Na podujatí odovzdajú medaily MPRV SR a medaily sv. Huberta zaslúžilým poľovníkom. Zlatým klincom programu osláv bude už tradične svätohubertovská omša so sprievodom s uloveným jeleňom a obetnými darmi. Bohoslužba je dôstojným vzdaním vďaky Stvoriteľovi za prírodu a život v nej. Pred omšou bude koncert, na ktorom vystúpi už tradične Barbora Šaling Legényová, kvarteto lesných rohov Laugarício a domáci chrámový spevokol zo Svätého Antona. Tohtoročné Dni sv. Huberta prinesú aj novinky: výstavu Vtáky (výtvarné práce, sokoliarstvo, pernatá poľovná zver, Ferdinand Coburg ako ornitológ, unikátne kolibríky, fotografie biómov Brazílie, motívy vtákov na odznakoch, známkach, minciach…), výstavu Unikátne trofeje Spiša, program o vtákoch a ornitológii (45 rokov SKS pri SPK), výstavu výtvarných prác akad. soch. Ladislava Sulíka, výstavu fotografií poľovnej zveri Jána Slováka a Vladimíra Viciana a pripravujeme ďalšie. Aj tento rok sa môžu návštevníci osláv zapojiť do „Hubertovskej kvapky krvi“. Počas šiestich ročníkov sa na odbere zúčastnilo spolu už 216 darcov. Veríme, že poľovníci a lesníci opäť dokážu pomôcť aj s tou najvzácnejšou tekutinou. Vopred úprimne ďakujeme. Tešíme sa na Vašu návštevu. za organizátorov: Marian Číž janosikove-dni-2016/
LIGNUMEXPO – Les 2016 Bohatý sprievodný program bude počas celého trvania veľtrhu LIGNUMEXPO – Les 2016 (27. – 30. septembra 2016) na výstavisku Agrokomplex v Nitre sprevádzať odborných návštevníkov. Obohatí ich o cenné poznatky z oblasti drevospracujúceho odvetvia (vrátane výroby nábytku). Všetky sprievodné podujatia sa počas veľtrhu budú konať priamo na výstavisku a účasť pre každého odborníka bude vítaná. Výstavisko bude prístupné od 9:00 do 17:00 (v piatok do 15:00). Keďže sa veľtrh koná raz za 2 roky, spĺňa podmienky zaradenia do svetového kalendára akcií EUMABOIS so zameraním na drevárske a lesné hospodárstvo. Jubilejný 20. ročník veľtrhu LIGNUMEXPO je výnimočný aj tým, že počas jeho konania budeme sláviť 25. výročie založenia tejto veľtrhovej tradície. Premiérový ročník sa konal od 28. 9. do 2. 10. 1991 za účasti 222 vystavovateľov na ploche 12 tis. m². Záujem o prehliadku moderných technológií sa prvých 15 rokov neustále zvyšoval. Keď sa už podarilo slovenský drevársky priemysel zmodernizovať a technologicky vyrovnať, nitrianska prehliadka prešla na 2-ročnú periodicitu. Rozsah prehliadky sa stabilizoval a kopíruje súčasné trendy. Na uplynulom 19. ročníku LIGNUMEXPO – Les 2014 sa zúčastnilo 174 vy14
stavovateľov zo Slovenska, Českej republiky, Rakúska, Nemecka, Talianska, Poľska, Maďarska na ploche 12 tis. m². Do veľtrhových expozícií prišlo 8230 návštevníkov. Odbornosť veľtrhu LIGNUMEXPO 2016 bude garantovať Zväz spracovateľov dreva SR a jeho súčasť – prehliadku LES 2016 š.p. Lesy SR. www.lesmedium.sk
Jánošíkove dni 2016 Aj tento rok sa môžete tešiť už na 54.ročník jedného z najlepších folklórnych festivalov na Slovensku Jánošíkove dni. Tento rok sa uskutočnia v dňoch 4. 8. – 7. 8. 2016. Program bude opäť bohatý a určite nebude chýbať Terchovská muzika zapísaná v UNESCO, konský vozový sprievod či obľúbené vystúpenie Terchovského symfonického orchestra. http://terchova.info/podujatia/
Zvolen má titul Mesto lesníctva Zvolen a jeho história sú dlhodobo prepojené s lesníctvom. Aj v súčasnosti tam sídli viacero významných lesníckych organizácií a je tiež hostiteľom Lesníckych dní. Preto mesto 18. apríla spečatilo dlhoročnú spoluprácu s jedenástimi miestnymi lesníckymi organizáciami podpisom memoranda o spolupráci na Starej radnici. Zvolen tak prijal titul „mesto lesníctva“. Lesníctvo sa stalo významnou súčasťou jeho života s dôrazom na vedu a výskum, vzdelanie, hospodárstvo, životné prostredie, kultúru a cestovný ruch. Základným poslaním spolupráce je podpora prezentácie mesta Zvolen ako mesta lesníctva. Hlavným cieľom spolupráce je koordinovať aktivity a spolupracovať pri konkrétnych aktivitách jednotlivých organizácií a inštitúcií, zapojených do spolupráce, s cieľom maximálne využiť odborný potenciál jednotlivých partnerov.
Obvodná poľovnícka komora MALACKY Slovenský poľovnícky zväz Okresná organizácia Malacky
Zámocký park Malacky Od 9.00 hod
uprácou s cezhraničnou spol
13. august 2016
PROGRAM
- klubová výstava jazvečíkov a kokršpanielov - oblastná výstava psov všetkých plemien Od 10.00 hod - „Poľovníci deťom„ - súťaž v kreslení, lukostreľba, preteky v streľbe zo vzduchovky, maľovanie na tvár, výstava živých zvierat skákací hrad, Sagittarius – historický šerm Od 11.00 hod - slávnostné otvorenie PD 2016 - oceňovanie osobností SPZ v okrese Malacky - pripomenutie si duchovného odkazu Sv. Huberta - Divadelná scéna o poľovníckych začiatkoch – SPIDUCH Rohožník - Malacké halali Od 13.00 hod - hudobné pódium - skupina Black Horse Od 16.00 hod - vyhodnotenie súťaží Od 16.25 hod - žrebovanie darov od priateľov Poľovníckeho dňa od 19.00 do 24.00 hod - poľovnícka tancovačka ECHO BAND
Sprievodné podujatia:
• Vystúpenie sokoliarov – Danko Dolany • Výstava terénnych automobilov Nissan • Ukážky vábenia zveri • Výstava fotografií od Jána Hlaváča • Medzinárodná súťaž vo varení gulášu „Gulášnik PD 2016„ • Poľovnícke projekty na ochranu životného prostredia • Predajné stánky poľovníckych potrieb, šperkov ale aj jedál a nápojov • historia a súčastnosť poľnohospodárskych strojov
Partneri podujatia: Sponzori a partneri: - Mesto Malacky - Agropartner Plavecké Podhradie - Bratislavský samosprávny kraj - Margita s.r.o. - Klub slovenských poľovníčok - Junior s.r.o. -Centrum voľného času Malacky - Lovinteriér s.r.o. ČASOPIS - Vojenské lesy a majetky š.p. - DIGI SLOVAKIA s.r.o. POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO OZ Malacky
Mediálni partneri: časopis Poľovníctvo a rybárstvo Malacký hlas Poľovnícka informačná databáza Vydavateľstvo Šomek Zoznam.sk
vojenské le sy 3/2016
Aby ste sa ani v jednom z našich čísel nenudili a mohli sa ja trošku zahrať, vymýšľame pre vás, naši malí kamaráti vždy novú hru, alebo aktivitu. Teraz máte vložené pexeso, ktoré treba iba vystribnúť a hra sa môže žačať.
od spoločných koreňov
Lesnické parky umožňují lesnické hospodaření, ochranu přírody i využití lesa veřejností „Území pro přírodu i pro lidi“, s tímto mottem v květnu 2010 založili Lesnický park Křivoklátsko tři partneři - státní podnik Lesy České republiky, Jerome Colloredo-Mannsfeld a základní pobočka České lesnické společnosti Křivoklát. V pondělí 9. května požehnal parku i lesníkům kardinál Dominik Duka. Akce na Křivoklátsku v areálu u lesnické chaty Emilovna se konala 9. 5. 2016 pod záštitou prezidenta České republiky. Součástí neformální oslavy 5. výročí založení Lesnického parku Křivoklátsko byla i lesnická exkurze v jeho lesích.
slav Pecha, ředitel obecně prospěšné společnosti, která o park pečuje. Na své si v parku přijdou nejen lesníci, ale i geologové, botanici, entomologové či ornitologové. Do křivoklátských lesů se postupně vracejí vzácné druhy ptáků – raritou je aktivní hnízdění páru orla mořského, ale i savců, jako je vydra říční a bobr evropský, které se tu desítky i stovky let nevyskytovaly. Ing.Pecha připomněl jména dvou lesnických odborníků, kteří se o založení lesnického parku zasloužili: Ing. Vladimíra Krečmery a Ing. Jiřího Nováka. LPK vznikl jako alternativa k národnímu parku. Brzy však dostal jiný rozměr. Položil základ novému pojetí péče o lesy i kra-
se podíl přirozené obnovy i podíl podrostního způsobu hospodaření. Lesy produkují nezanedbatelné množství dřevní hmoty, naší jediné obnovitelné suroviny. „Lesnický park se stává jakýmsi oknem do hospodaření v lesích bez ohledu na formu vlastnictví,“ uvádl Michal Pernica, ředitel společnosti Colloredo-Mannsfeld. Motto "Území pro přírodu i pro lidi" je v parku uplatňováno prakticky. „Lesy jsou volně přístupné, v parku budujeme odstavná parkoviště či přístřešky, upravujeme zdroje vody. Přestože se v parku lesnicky hospodaří, myslíme i na návštěvníky, kteří les využívají ke sportu, houbaření i odpočinku,“ říká Miro-
jinu a byl impulsem k založení dalších dvou lesnických parků - na Bezdězu v areálu Vojenských lesů a statků, s. p. a v lesích Školního lesního podniku Masarykův les Křtiny MU Brno. „Máme ambice zapojit se do mezinárodní sítě modelových lesů a sdílet tak informace o způsobech hospodaření v lesích za hranicemi,“ dodal Miroslav Pecha. Mapový materiál i další informace o parku jsou k dispozici v Informačním a vzdělávacím středisku Lesů ČR se sídlem na Křivoklátě nebo na webových stránkách www.lpkrivoklatsko.cz.
Zachovat a podpořit přírodní, krajinné a kulturní hodnoty v jednom z nejucelenějších komplexů lesa v republice, na Křivoklátsku, to byl záměr zakladatelů lesnického parku. Ten se rozkládá na třinácti tisících hektarech od Zbiroha až po Nižbor, tedy v Plzeňském i Středočeském kraji. „Je ukázkou zachování přírodních hodnot Křivoklátska a současně produkčního potenciálu lesů i lesnictví jako kulturního odkazu našich předků,“ vysvětlil generální ředitel státního podniku Lesy ČR Daniel Szórád. V posledních letech se v křivoklátských lesích postupně mění druhová skladba ve prospěch listnáčů a jedle, které nahrazují smrk, borovici a modřín. Zvyšuje vojenské le sy 3/2016
Z tiskové zprávy připravil a doplnil Jiří Junek, foto internet •
19
história
Vernisáž výstavy Vtáky
Jedinečná výstava „Vtáky“ V Múzeu vo Svätom Antone sme radi uvítali myšlienku našich priateľov Evky Linhartovej Bachratej a PhDr. Bohumíra Bachratého, CSc., zrealizovať výstavu výtvarných prác s tematikou vtáctva. Súhlasili sme, no zároveň sme sa rozhodli výstavu obohatiť a rozšíriť z umeleckého aj na odborný rozmer. Tak vznikla unikátna výstava Vtáky, ktorá predstavuje túto skupinu živočíchov vskutku nevídaným spôsobom: okrem výtvarných prác členov Spoločnosti voľných výtvarných umelcov Slovenskej výtvarnej únie sme predstavili ozaj veľmi širokú škálu artefaktov a súvislostí, ktoré sa k vtákom viažu. Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom Antone (text), Lubomír Lužina (foto)
V našom kaštieli býval ako posledný užívateľ bulharský cár Ferdinand Coburg (1861 -1948) - uznávaný ornitológ, ktorý na svoje prírodovedné výpravy cestoval aj mimo Európy. Táto skutočnosť je na výstave spomenutá a prezentuje aj jeho poznávacie cesty do Brazílie, Argentíny, Čile a iných krajín, na ktorých získal mnoho vzácnych exponátov exotického vtáctva. Ako malému chlapcovi mu otec August Coburg daroval párik austrálskych piniek, čo v ňom prebudilo záujem o vtáctvo. Ornitológom bol už od svojich 13. rokov. Ako prvý ho zaúčal korunný princ Rudolf Habsburgský. Ako 18-ročný sa stal členom Nemeckej ornitologickej spoločnosti a neskôr bol členom aj Maďarskej a Anglickej ornitologickej spoločnosti. Nebol len obyčajným zberateľom prírodnín, no taktiež uznávaným odborníkom – výskumníkom. Spoločne s bratom Ľudovítom Augustom (1845 – 1907) podnikol v roku 1879 cestu do Brazílie a ďalšiu do Južnej Ameriky (Brazília, Argentína a Čile) absolvoval v rokoch 1927- 1928. Vo vitríne vystavujeme aj publikáciu z nemeckého Prírodovedného múzea v Coburgu s fotografiami kolibríkov, ktoré do múzea daroval brat Ferdinanda – Ľudovít August - manžel dcéry brazílskeho cisára Pedra II. – Leopoldíny a tiež výborný prírodovedec. Výstava predstavuje aj skutočnosť, že Ferdinand Coburg navštívil tiež Afriku, kde cestoval v stopách Alfreda Edmunda Brehma (1829 – 1884). Keď založil v Sofii zoologickú záhradu, jej prvým chovaným vtákom bol sup tmavohnedý (Aegypius monachus). V zbier20
kach múzea nechýbajú nádherné výtvarné práce i práce umeleckého remesla s motívmi vtákov, z ktorých časť je na výstave predstavená. Medzi najznámejších slovenských výtvarníkov, ktorí sa venujú poľovníckym motívom, patrí bezpochyby Karol Sovánka (1883 – 1961). Na výstave nechýbajú jeho krásne olejomaľby „Hlucháň“ a „Súboj roztokaných tetrovov“. Naše múzeum je poľovnícke, teda sa nám na výstave patrí predstaviť aj pernatú zver a dnes už najmä ochranárske poslanie poľovníkov vo vzťahu k zveri a životnému prostrediu. Slovenská poľovnícka komora a Slovenský poľovnícky zväz dnes zaznamenávajú dostatok poľovnej zveri z radov cicavcov, ale práve u pernatej zveri je táto situácia opačná. Aj preto venujú veľa úsilia na zlepšenie životných podmienok pre druhy, ktorých preparáty môžu návštevníci uvidieť vo vitrínach: jarabica poľná (Perdix perdix), sluka lesná (Scolopax rusticola) a bažant poľovný (Phasianus colchicus). Keďže je naše múzeum aj významným odborným prírodovedným pracoviskom, predstavujeme stručne aj biológiu, etológiu, stavbu pera a vo vitríne nechýbajú na porovnanie aj zoopreparáty nášho najväčšieho vtáka – dropa fúzatého (Otis tarda) i najmenšieho králika zlatohlavého (Regulus regulus). Naše múzeum mnoho rokov úspešne spolupracuje so Slovenským klubom sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore. Sokoliarstvo – lov za pomoci pernatých dravcov, má na Slovensku bohatú históriu a tradície. Jeho korene môžeme hľadať už v 2. tisícročí pred n. l. v ázijských krajinách. Do Európy sa dostalo asi v 4. storočí n. l. a veľký rozmach zaznamenalo v stredoveku. Vycvičiť dravca na lov sa považuje za veľké umenie a sokoliari boli vždy na panovníckych dvoroch vysoko cenení. Dnes sokoliarstvo pomáha najmä
Karol Sovánka Súboj roztokaných tetrovov
pri ochrane samotných dravcov, pri biologickej ochrane letísk, no taktiež ako súčasť výchovno-vzdelávacích aktivít, pri ktorých sa človek učí poznávať prírodu a jej zákonitosti. Sokoliarstvo je zapísané aj na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Slovenský klub sokoliarov pri SPK bol uvedený v roku 2011 do Siene úcty a slávy poľovníctva na Slovensku a v roku 2016 si pripomína svoje 45. výročie. Na vernisáži výstavy VTÁKY vystúpil s príhovorom aj Ing. Alojz Kaššák – prezident Slovenského klubu sokoliarov pri SPK. Na Slovensku má sokoliarstvo bohaté tradície, je medzinárodne uznávané, a práve v našom banskoštiavnickom regióne máme zaujímavé svetové prvenstvo: na ZŠ s MŠ Maximiliána Hella v Štiavnických Baniach sa začalo sokoliarstvo vyučovať ako predmet na základnej škole vlastne prvýkrát na svete. Sokoliarstvo na výstave predstavujú práve exponáty z tejto školy (sokoliarske pomôcky – rukavica, pútka, čiapočky, dĺžec, rolničky, obrazy s pierkami sokola i jastraba). V rukách detí je budúcnosť našej prírody. Naše múzeum robí veľké množstvo vojenské le sy 3/2016
história aktivít s deťmi a pre deti. Na vernisáži výstavy nechýbali deti z tejto školy so živými dravcami a pod mikroskopom s monitorom zapožičaným z tejto školy mohli návštevníci uvidieť jedno z úžasných diel prírody - sojčie pierko. Aj ZŠ s MŠ Ferdinanda Coburga vo Svätom Antone s nami spolupracuje už mnoho rokov a aj deti z tejto školy obohatili výstavu Vtáky o výtvarné práce. Na vernisáži prispeli deti zo svätoantonskej školy aj kultúrnym programom – odzneli pesničky i básne s tematikou vtáctva. Príroda od nepamäti inšpirovala, inšpiruje a nikdy neprestane inšpirovať umelcov. Vtáky patria medzi najvďačnejšie stvárňované živočíchy. Ich zobrazenia nachádzame na poštových známkach, odznakoch, platidlách, medailách, vlajkách, erboch, najnovšie aj logách… Súčasťou našej výstavy je aj zbierka známok, odznakov a mincí s tematikou vtáctva. Unikátnu kolekciu platidiel – predovšetkým mincí s vtáčou tematikou láskavo poskytol na výstavu Mgr. Ján Kautman – riaditeľ SNM – Prírodovedného múzea z Bratislavy. Platidlá sú z 35 krajín všetkých kontinentov: Juhoafrická republika, Venezuela, Indonézia, Čile, Zambia, Kanada, Austrália, Namíbia, Trinidad a Tobago, Vatikán, Singapur, Nórsko, Andorra, Ma-
ďarsko, Chorvátsko, EÚ, Somálsko, Zimbabwe, Írsko, Anglicko, Slovinsko, Nový Zéland, Botswana, Poľsko, Britské Panenské Ostrovy, Falklandské Ostrovy, USA, Malta, Gambia, Tanzánia, Kuba, Filipíny a Grécko. Na výstave sú prezentované aj veľkorozmerné fotografie vtákov 6 biómov Brazílie – láskavo zapožičané z veľvyslanectva Brazílie v Bratislave a zoopreparáty exotického vtáctva - vrátane kolibríkov - drahokamov vtáčej ríše, láskavo zapožičané zo Slovenského národného múzea - Prírodovedného múzea v Bratislave. Vystavené sú Tukan pestrý, Amazoňan bielohlavý, Skalniak peruánsky a 10 druhov kolibríkov, ktoré sú vskutku jedinečné. Medzi zaujímavé ľudské aktivity, ktoré na výstave predstavujeme, patrí aj vtáčnikárstvo. Ide o odchyt drobného vtáctva, existuje pri love a sokoliarstve od nepamäti a to aj na našom území. Prvé záznamy nachádzame už v staroveku (Stredomorie, Rím). Do 15. storočia bolo chytanie drobných vtákov voľné, no neskôr dochádzalo k postupným obmedzeniam. Vtáctvo sa chytalo na lep (z bobulí imela), do sietí, klietok, pascí, sklopcov, na vývojenské le sy 3/2016
rovku, na volavcov… Aj Ján Amos Komenský spomína vtáčnikárstvo - čižbu vo svojom diele Orbis Pictus. Dnes je vtáčnikárstvo legálne ešte napr. v Španielsku, Rakúsku a poznatky z odchytu vtákov používajú aj ornitológovia pri krúžkovaní. V oblasti baníckych osád sa chytené drobné vtáctvo používalo aj v bani ako indikátor dostatku vzduchu. Najčastejšie sa chytali stehlíky, čížiky, krivonosy, sýkorky, drozdy, hýle a škovránky. Hlavnou zložkou výstavy sú práce členov Slovenskej výtvarnej únie – Spoločnosti voľných výtvarných umelcov, no téma vtáctva dáva priestor predstaviť tieto nádherné operené stvorenia v tom najširšom poňatí. Nie náhodou sme výstavu sprístupnili v apríli – Mesiaci lesov, ktorý začína vždy Dňom vtákov. Na výstave si môžu návštevníci pozrieť 63 prác od 29 autorov z Bulharska, Českej republiky, Číny, Nemecka, Španielska a Slovenska. Na vernisáži veľmi pútavo o vystavených dielach a ich autoroch rozprával kurátor výstavy PhDr. Bohumír Bachratý, CSc., ktorý je aj členom Múzejnej rady nášho múzea. Obrazy, kresby, grafiku, sochy, fotografie i gobelín vytvorili Ladislav Berger, Jitka Bezúrová, Zuzana Augustínová-Boteková, Martin Djuračka, Orest Dubay, Ruth
Dubayová, Ľubica Fabriciová, Igor Faško, Květoslava Fulierová, Anton Galkov, Anna Galková, Stanislav Harangozó, Peter Horák, Violeta Bázlik-Králová, Vladimír Kudlík, Eugénia Lehotská, Eva B. Linhartová, Milan Lukáč, Alexander Molnár, Vladimír Petrík, Mirolav Pribiš, Drahomír Prihel, Maria Jesus Machek-Rivero, Vladimír Šimanovský, Milan Tvrdoň, Miloš Vanko, Paolo Zhang, Daniela Zhangová a Uljana Zmetáková. Ako zaujímavosť uvádzam, že i vek autorov zaznamenal veľmi širokú škálu – od 4. ročníka základnej školy až po 88-ročného Antona Galka. Vystavené práce sú predajné a už pri pokladni výstavu predznamenávajú exponáty preparátov, kŕmidiel, búdok i vtáčích vajíčok, umiestnené vo vitrínach. Výstava je sprístupnená do 30. septembra 2016. Na slávnostnú vernisáž 16. apríla prijali pozvanie aj významní hostia: J. E. Susan Kleebank – veľvyslankyňa Brazílie v Bratislave, Violeta Bázlik Kráľová – predsedníčka Spoločnosti voľných výtvarných umelcov Slovenskej výtvarnej únie, PhDr. PaedDr. Viktor Jasaň - generálny riaditeľ Slovenského národného múzea, Mgr. Ján Kautman – riaditeľ SNM Prí-
rodovedného múzea, Ing. Alojz Kaššák - prezident Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore, Simona Guláková – starostka obce Svätý Anton, Ing. Štefan Filip – prednosta Okresného úradu Banská Štiavnica a mnohí ďalší. Súčasťou vernisáže J.E. Susan Kleebank veľvyslankyňa Brazílie v Bratislave
boli fanfáry v podaní trubačov zo Svätého Antona a Banskej Štiavnice pod vedením Mariána Plentu. Do pamätne knihy múzea sa všetci hostia z vernisáže zapísali brkom z bažanta. J. E. Susan Kleebank - veľvyslankyňa Brazílie v krátkom príhovore predstavila brazílsku avifaunu. Konštatovala, že brazílske vtáky sú farebne pestré, sú veľmi rozmanité a zázračne spievajú (návštevníci vernisáže mali možnosť počúvať nahrávky brazílskeho vtáctva z reproduktorov v loveckom salóne). Vtáky na fotografiách sú zo šiestich rôznych biotopov, ktoré charakterizujú Brazíliu: Amazónia (s najväčšou biologickou diverzitou), Cerrado (tropické savany), Caatina (ktorú Indiáni nazývajú biely les), Atlantický les (zo severu na juh pri pobreží), Pantanal (mokrade) a Pampa (zelená krajina). Podľa štatistiky z roku z roku 1997 žilo v Brazílii 1677 druhov vtákov, čo reprezentuje 20% všetkých vtáčích druhov na svete a viac ako 50% druhov vtákov v Južnej Amerike. Čo sa týka endemických druhov, ktoré sa nikde inde nevyskytujú, je ich v Brazílii 196 – teda je na 3. mieste na svete po Indonézii (397druhov) a Austrálii (355 druhov). Pani veľvyslankyňa pozvala všetkých navštíviť Brazíliu, aby sami spoznali nádhernú prírodu a zažili krásne vtáčie koncerty. V úvode katalógu k výstave je prezentovaná jedinečná myšlienka zosúladiť výtvarné práce s odbornými informáciami a s veľmi pestrým obsahom „vtáčích podtém“. Výstava Vtáky je ozaj jedinečná – spojila mnoho ustanovizní i jednotlivcov, ktorí sa navzájom predtým vôbec nepoznali. Napĺňa to aj filozofiu Múzea vo Svätom Antone, ktoré systematicky zbiera stretnutia dobrých ľudí vo svätoantonskom kaštieli a také, aké sa uskutočnilo napríklad na vernisáži výstavy Vtáky, tu ozaj ešte nebolo. Aj preto sa chcem úprimne poďakovať autorom myšlienky Evke B. Linhartovej a PhDr. Bohumírovi Bachratému, CSc. i samotným vtákom, bez ktorých si ja veru vôbec neviem predstaviť svoj život. Na výstavu srdečne pozývam všetkých čitateľov Vojenských lesov.
Marian Číž – inak aj čížik – stehlík čížavý (Carduelis spinus) •
21
strelectvo 1
Výkonná kozlica Huglu Super Poze v kalibri 20/76 Keď sa na strelnici stretnete s mladou poľovníčkou, ktorá má peknú zbraň a vie s ňou dobre narábať, zaujmú vás obe. Je to ako vystrihnuté z dajakého tureckého zaláskovaného seriálu. Realita sa k tomu takmer priblížila, keď tá pekná štíhla zbraň bola broková kozlica Huglu Super Poze 20/76 Magnum tureckej produkcie. V povedomí slovenskej streleckej verejnosti táto zbrojovka z juhotureckej Antálie s viac ako 100 - ročnou tradíciou veľmi nerezonuje, napriek tomu, že je najväčším producentom loveckých zbraní v Turecku a desiatou spoločnosťou vo svete. Na export ide 80 percent brokovníc do viac ako 50 krajín sveta, predovšetkým do USA a Francúzska. Na americkom trhu si nechala firma zaregistrovať svoju ochrannú známku už v roku 1962. Za svoj úspech vďačí zbrojovka Huglu nielen dlhoročným skúsenostiam, ale aj progresívnym výrobným postupom, vysokej kvalite a veľmi priaznivým cenám. Svoje postavenie si firma zlepšila aj vďaka zavedeniu medzinárodne platných noriem ISO 9001, ISO 14001, systému environmentálneho manažérstva a OHSAS 18001. Vysoká presnosť streľby, spoľahlivosť a dlhá životnosť, to sú hlavné prednosti brokovej kozlice Huglu Super Poze v stále obľúbenejšom kalibri 20/76 Magnum. Na prvý pohľad ide 2
o elegantnú, jednouchú zbraň s hmotnosťou tri kilogramy. Základom koncepcie je úzka a nízka baskula, široká len 46 mm. Firma Huglu používa pre spojenie hlavňového zväzku s basku3
lou patentovaný systém Four Lock. Ten tvorí klasický pár uzamykacích hákov medzi hlavňami, ktorý zabraňuje ich vertikálnemu pohybu. Systém je doplnený ďalšími dvoma uzamykacími hákmi, ozubmi, umiestnenými zospodu hlavňového zväzku a na dne baskule, ktoré fixujú horizontálny pohyb hlavní proti baskule. Týmto je dosiahnuté maximálne pevné spojenie hlavní vo všetkých smeroch v baskuli, i záruka dlhodobej spoľahlivosti uz amknutia zbrane a jej bezpečnosti. Brokovnicu rozoberieme ľahko, tradičným spôsobom ako každú zbraň s lôžkovým záverom a hlavňovými hákmi. Po vyklopení záchytky predpažbia a súčasnom ľahkom pritlačení k hlavniam, predpažbie od nich oddelíme. Potom jednou rukou uchopíme pažbu a súčasne stlačíme temennú kľučku, záver sa odomkne a druhou rukou otáčame hlavne okolo čapu, pri 40 stupňoch zväzok hlavní vysunieme. Hlavne dlhé 710 mm s hladkým vývrtom a chrómovaním spája do zväzku ventilovaná lišta. Nábojové komory sú vybavené spoločným vyťahovačom. Hlavne majú vymeniteľné chocky. V príslušenstve je ich celkovo päť. Od cylindra po plné zahrdlenie. Súčasťou je aj špeciálny kľúč na ich montáž. Mieridlá tvorí 7 mm široká, tiež ventilovaná lišta, naletovaná na vrchnej hlavni, doplnená mosadznou perličkovou muškou. Antireflexné zdrsnenie vrchnej časti výrobca riešil frézovanými oblúčikmi.
4
5
22
vojenské le sy 3/2016
strelectvo Pyramídová poistka, zároveň selektívny prepínač odpaľovania hlavní na krku pažby sa ovláda ľahko a pohodlne palcom ruky držiacej pištoľovú rukoväť. Po nabití zbraň nie je samočinne zaistená, preto treba poistku presunúť smerom dozadu, čím sa zablokuje spúšťový mechanizmus. Zatlačením poistky dopredu zbraň odistíme a zvolíme režim streľby. Presunutím poistky doprava dochádza k odpáleniu spodnej hlavne ako prvej, čo je najzaužívanejší spôsob streľby, spätný náraz je menší. V ľavej polohe odpaľuje prvá horná hlaveň. V konštrukcii zbrane sa nachádza ešte jeden bezpečnostný prvok – záverová poistka. Zabraňuje fatálnym možným následkom pri náhodnom odpálení náboja v nedovretom závere. Temenná kľučka sa ovláda pohodlne a ľahko. Pažba a predpažbie sú vyrobené z kvalitného tureckého orecha, zdrsnené ostrou strojovou rybinou. Ergonomicky tvarovaná americTechnické údaje: Výrobca: Model: Typ zbrane: Kaliber: Celková dĺžka: Dĺžka hlavní: Hmotnosť: Výška zbrane: Šírka zbrane: Dĺžka komory: Vyťahovač: Spúšť: Cena:
Huglu AV Tufekleri Kooperatifi, Turecko Huglu Super Poze 20/76 Magnum broková kozlica 20/76 Magnum 1140 mm 710 mm 3 000 g 183 mm 46 mm 76 mm spoločný pre obe hlavne spoločná pre obe hlavne 930,00 Eur
ká pažba je ukončená botkou z čiernej gumy, vhodná pre praváka i ľaváka. Tomu zodpovedá rovnako tvarovaný krk z pravej i ľavej strany, pištoľová pažbička je kratšia. Tvarom pažba bude vyhovovať azda všetkým strelcom, svojou dĺžkou tým s priemernou postavou, ale určite bude spĺňať požiadavky nežnejšieho pohlavia. Brokovnica sa dá zamieriť skutočne veľmi rýchlo. Na celom povrchu zbrane, okrem vnútorných plôch baskule, sme nenašli výraznejšie stopy po strojovom obrábaní. Kovové súčasti presne lícujú s drevenými časťami, bez viditeľných nerovností. Vzhľadom na určité skúsenosti so zbraňami tureckej produkcie musím konštatovať, že aj Huglu venuje dostatočnú pozornosť zdobeniu svojich zbraní. Baskulu aj lúčik opatril jemným rastlinným motívom. Na vrchu temennej kľučky je umiestnené logo firmy v podobe dvojhlavého orla, symbolu výšok a moci. Praktické vlastnosti zbrane, ako aj u nás málo rozšíreného streliva 20/76 Magnum sme si vyskúšali na strelnici pri Mochovciach. Vzhľadom na to, že brokovnica ako zbraň je určená na reflexívnu až pudovú streľbu a fakt, že Huglu pri tvarovaní svojich pažieb spolupracuje s poprednými svetovými strelcami, zaujímalo nás predovšetkým ako bude kozlica strieľať a vyhovovať z ergonomického hľadiska. Aj keď uprednostňujem streľbu z guľových zbraní a predovšetkým mierenú, musím konvojenské le sy 3/2016
štatovať, že streľba z tejto kozlice ma bavila úmerne s počtom zasiahnutých terčov tak na parkúrových stanovištiach, ako aj na klasickom trape. Potom sme strieľali na medzinárodný pištoľový terč, papierový, s rozmermi 50x50 cm na vzdialenosť 25 m. Použili sme náboje českého výrobcu Sellier & Bellot 20/76 s 33,5 g laboráciou 4,0 mm brokov. Broky sú umiestnené v nábojnici v plastovom kontajneri, uzavreté plstenou zátkou. Pre zaujímavosť uvádzame, že náboj rovnakého výrobcu v kalibri 12/70 výrobného radu Corona je laborovaný brokmi o hmoti len 32 g. Aj tento fakt svedčí o výbornom výkone kozlice s nábojmi Magnum. Pri streľbe sme použili štvrtinové a trojštvrtinové chocky. S väčším zahrdlením sme namerali kruh asi 32 cm a s menším 40 cm priemer zásahu. Pokrytie brokmi v terči malo takmer kruhový tvar a zhodovalo sa s miestom zamierenia. Po vystrelení sa nábojnice dajú ľahko vybrať z nábojových komôr
s oceľovými brokmi do priemeru 3,25 mm. Kozlicu odporúčame poľovníkom, ktorí ocenia nižšiu hmotnosť zbrane, nakoľko každý dekagram navyše sa stáva ťažším prejdenou vzdialenosťou i časom stráveným v prírode. Samozrejme v porovnaní s najrozšírenejším kalibrom 12 je tu malý hendikep v menšom krytí cieľa. Svoje plus má však pri použití nábojov laborovaných väčším priemerom brokov. V každom prípade je to zbraň predurčená poľovníčkam, vyvážená, ergonomicky dobrá, presná, s malým odporom spúšte. Podobnosť s loveckou kozlicou Redhead z produkcie CZ-USA nie je náhodná, veď Česká Zbrojovka a.s. rozšírila svoje portfólio o rad moderných brokových kozlíc, dvojok a samonabíjacích brokovníc práve s tureckým výrobcom zbraní Huglu. Pokiaľ nechcete tureckú kozlicu, tak je tu to isté v českej verzii, obe za prijateľnú cenu. Pripravil: Ing. Ľubomír Ivanovčan •
6
7
8
9
o čo sa postará spoločný vyťahovač. Už pri 60 stupňovom uhle zlomenia hlavní zbraň pohodlne prebijeme. Dobré vyváženie zbrane zaručuje pohotové a ľahké zacielenie. Pri spúšťaní nebolo cítiť žiadne trenie súčiastok, chod jazýčka spúšte bol plynulý a krátky bez prepadu. K charakteristike spúšte dodávame, že jej odpor sme namerali 15 N s 1 mm chodom. Spätný náraz tejto relatívne ľahkej brokovnice sa dá porovnať približne s nárazom, na aký sme zvyknutí pri zbrani v kalibri 16/70. Pokiaľ by to bol dosť rušivý moment, dá sa eliminovať použitím menej výkonného streliva, napríklad 20/70, prípadne opatriť hlavisko pažby gumenou, ventilovanou botkou. Tá sa určite oplatí pri streľbe s jednotnou strelou. Odskúšali sme si aj „mierenú“, s nábojmi S & B Special Slug Magnum s úsťovou rýchlosťou 560 m/s. Bez problémov do 50 metrov vhodná zbraň aj na čiernu zver. Brokovnica má vyššiu tlakovú skúšku, čo umožňuje použitie nábojov
1) Elegantná, univerzálna broková kozlica v kalibri 20/76 2) Kovové súčasti presne lícujú s drevenými, bez viditeľných nerovností. Po výstrele idú nábojnice plynulo vybrať, uhol 3) zlomenia dovoľuje pohodlné prebitie. 4) Na vrchu baskule je kolíček záverovej poistky, temenná kľučka s dvojhlavým orlom, logom firmy. 5) Nábojové komory sú vybavené spoločným vyťahovačom. 6) Poistka, zároveň selektívny prepínač odpaľovania hlavní. 7) Baskula aj lúčik sú zdobené jemným rastlinným motívom. 8) Mieridlá tvorí ventilovaná lišta naletovaná na vrchnej hlavni, doplnená mosadznou perličkovou muškou. 9) Vnútorné závity pre vymeniteľné chocky, ktorých je celkovo päť.
23
kynológia Praktická ukážka - pomôcky vodiča psa
Kynologický seminár vo Zvolene Vo Zvolene usporiadali 4. júna kynologický seminár zameraný na výcvik poľovníckych psov farbiara a duriča. Skladal sa z teoretickej časti, ktorá bola na katedre Lesníckej fakulty vo Zvolene, a praktických ukážok v teréne v Kováčovej. Cieľom stretnutia bolo zvyšovanie výkonnosti psov cestou odborného rastu vodičov. Slavomír Kocik, lesník, O.Z. Kamenica nad Cirochou, LS Kamienka
Praktická ukážka - ukážky nástrelov
24
Propagácia akéhokoľvek plemena je spoločný výsledok výkonov psa a schopností jeho vodiča. Stála spolupráca tejto dvojice bude naďalej zvyšovať záujem o chov plemien farbiarov a duričov ako vysoko efektívnych a špecializovaných plemien v poľovných revíroch Slovenska. Farbiar si pomerne rýchlo získal priazeň poľovníkov svojou povahou a vrodenými schopnosťami (čuch, orientácia, vytrvalosť). K nemenej vzácnym vlastnostiam tohto psa patrí prijímanie potrebných návykov, schopnosť udržiavať si ich a byť ovládateľný. Duriče sa na území dnešného Slovenska využívajú už mnoho storočí vďaka bohatej lesnatosti krajiny, čo ich predurčilo do úlohy pomocníka
lovca. Od vodiča farbiara i duriča sa očakáva vysoká erudovanosť nielen pri love zveri, ale tiež v oblasti znalosti prírody, života zveri, životného prostredia a v ochrane i cieľavedomej regulácii života prírode. V súvislosti s tým by mali chovatelia poznať jednotlivý profil plemien – boli totiž časy, keď sa farbiare a duriče považovali za konkurentov. Medzi poľovníkmi kolovali zámerne znevažujúce historky o jednom či druhom plemene. Tieto príbehy väčšinou šírili tí, ktorí neboli schopní správnym výcvikom dosiahnuť optimálne výkony. Normálne a prirodzene sa javí to, že niektorí farbiari - vďaka svojej vrodenej schopnosti a povahovým vlastnostiam – dokážu zvládnuť prácu duriča aj s krátkym durením zdravej zveri za líniou strelcov a návratom k vodičovi práve tak dobre ako niektoré cielene vedené jedince duriča dokážu urobiť nádherné práce pri dohľadávaní na stope poranenej zveri. Jedným z hlavných organizátorov tohto podujatia bol Ing. Miroslav Stanovský CSc., prednášajúcimi boli predsedovia Klubu chovateľov farbiarov a Klubu chovateľov Slovenského kopova. • vojenské le sy 3/2016
kynológia
Zrod nového plemena V malej kinosále Agrokomplexu bol popoludní seminár k plemenu tatranský durič. Bol oň značný záujem, ktorý vysoko prekročil plánovanú účasť. V úvode Ing. Jaroslav Jevčák predstavil zámer šľachtenia plemena tatranský durič. Informoval o začiatkoch šľachtenia a o vytýčených cieľoch. Prvým podnetom na šľachtenie bola požiadavka poľovníckej praxe po menšom duričovi s menším akčným rádiusom a prácou po výstrele. Pri jeho šľachtení sa vychádzalo z domácej populácie, ktorá sa využíva ako durič a farbiar, a typovo spĺňala naše predpoklady. Vzhľadom na to, že v prvej etape šľachtenia boli v populácií využité aj jedince odlišného typu, ešte aj v súčasnosti sa v populácii vyskytujú jedince menšieho ale aj väčšieho rámca, ktoré považujeme za nežiadúce pre ďalší chov.
s dokumentovaním štrukturálnej skladby plemena z hľadiska genealogických línií, ale ani z hľadiska príbuznosti a zdravotného stavu. Ing. Jursa CSc. informoval o výsledkoch biometrických meraní jedincov plemena tatranský durič, ktoré sa robili v mesiacoch marec až máj. Pri meraniach komisia zisťovala 21 telesných mier, ktoré sa využili pri dopracovávaní štandardu plemena, z výsledkov boli prepočítané jednotlivé indexy, ktoré by mali v budúcnosti plemeno charakterizovať. Záver dňa bol venovaný predstaveniu tatranského duriča verejnosti – návštevníkom CVPP 2016. Cieľ bol preukázať kynologickej i laickej verejnosti, že aj v dnešnej dobe sa dajú mnohé už uznané čistokrvné plemená psov určitým spôsobom „prispôsobiť okolnostiam doby“, čím môže celkom opodstatnene vzniknúť „nové plemeno“ s možnosťou medzinárodného uznania FCI a jeho následným etablovaním sa v plejáde už existujúcich plemien. Cesta k tomuto cieľu nebola jednoduchá, je plná prekvapení, stojí veľa úsilia a námahy, práce a finančných prostriedkov. Je však spojená so zanietenými ľuďmi, ktorí sa pri prvých známkach neúspechu nenechali odradiť, ale mali jasnú predstavu o výsledku tohto zámeru. Patrí im preto poďakovanie. Aj vďaka zápa-
Doc. Ing. Radovan Kasarda PhD. poinformoval prítomných o budovaní rodinnej a líniovej skladby plemena a stupni príbuznosti v rámci populácie i jednotlivých línií. Plemeno sa buduje tak, aby v budúcnosti pri žiadosti o jeho medzinárodné uznanie neboli problémy
lu týchto ľudí pre vec uznávacia komisia 9. júna odporučila plemeno tatranského duriča SKJ uznať ako nové národné plemeno a 14. júna ho VZ SKJ oficiálne uznalo, čo umožnilo jeho vystavovanie na všetkých výstavách v skupine neuznaných plemien FCI. •
Tento ročník celoštátnej výstavy Poľovníctvo a príroda 2016 si budú pamätať najmä kynológovia. Etablovalo sa nové národné plemeno tatranského duriča. V rámci sprievodných akcií výstavy Kynologická rada SPZ v spolupráci s kynologickým odborom SPZ a SPK priblížili našu kynológiu
sedníctvom rozhodcovského zboru SKJ. V bonitačných znakoch a indexoch je potrebné zvýrazniť predovšetkým znaky charakterizujúce plemeno a odlišujúce ho od ostatných príbuzných plemien.
Šľachtenie plemena
Jaroslav Jurský, OZ Kežmarok
formou prezentácie klubov všetkých slovenských národných plemien zároveň so svetovou výstavou národných plemien.
Uznávanie tatranského duriča
Pre Klub chovateľov tatranských duričov sa 9. jún 2016 stal výnimočný, lebo to bol deň uznávacieho konania plemena tatranský durič. Program venovaný tatranskému duričovi bol bohatý. O 11. hodine predviedli jedincov plemena a posúdila ich uznávacia komisia vymenovaná SKJ v zložení: MVDr. Gabriela Ridarčíková – predsedníčka komisie, Ing. Jozef Jursa CSc, Ing.Jaroslav Matyáš, MVDr. Vladimír Piskay – členovia komisie. Pred komisiu predviedli približne štyri desiatky tatranských duričov. KCHTD v spolupráci s Kynologickou radou SPZ pred CVPP 2016 zorganizoval chovateľské zvody tatranského duriča, na ktorých urobili biometrické merania jedincov. Jedince, ktoré sa približovali navrhovanému štandardu, boli pozvané na uznávací proces. Komisia posúdila ich exteriér a konštatovala, že medzi predvedenými boli jedince, ktoré zodpovedali navrhovanému štandardu a cieľu šľachtenia plemena. Na ustálenie exteriérových znakov i charakteristických pracovných vlastností plemena je potrebné v ďalších krokoch uvažovať aj o použití príbuzenskej plemenitby, niekedy aj užšej. Pri tom však treba dôkladne sledovať výsledok a prípadný výskyt dedičných chýb. Do selekčného programu plemena by sa malo zaradiť organizovanie bonitácii, ktoré by vykonávali skúsení rozhodcovia menovaní predvojenské le sy 3/2016
25
spoločenská rubrika Vedúci družstiev jednotlivých OZ
Ako som zorganizovala športové hry Myšlienka zorganizovať športové hry vznikla „tak nejako“ spoločne na jednom z rokovaní Celopodnikového výboru SOZ ZO. Keby som vtedy vedela, čo všetko nás čaká, asi by som si ten nápad veľmi rýchlo rozmyslela… Ale, slovo dalo slovo a začalo sa organizovanie športových hier zamestnancov VLM SR, š.p. 2016.
Ing. Katarína Belanová, referent OV GR Pliešovce.
Žijeme v uponáhľanej dobe. V práci aj v súkromí sa izolujeme, nemáme čas porozprávať sa, ani sa stretnúť. Aj to je jeden z dôvodov, prečo považujem podobné spoločné akcie, akými sú aj športové hry, za veľmi dôležité. Okrem preverenia si športových daností sa noví zamestnanci majú možnosť spoznať, tí služobne starší „oprášiť“ pracovné i priateľské kontakty. Mnohí ľudia však majú predsudky a takéto akcie považujú za prežitky. Je preto veľmi dôležité, aby sme my, ktorým na tom aspoň trochu záleží, poukazovali na význam podobných akcií a prebudili v ľuďoch záujem o ich organizovanie. Šestnásteho júna nastal deň „D“, pre mňa plný očakávaní. Keď som sa ráno zobudila, počasie bolo nádherné, obloha vyjasnená a vonku sa ukazoval príjemný deň. Čo čert nechcel, nastal zvrat a kým prišli prví kolegovia, po jasnej oblohe a prísľube krásneho dňa už nebolo ani stopy. „Vyššia moc“ si síce vynútila drobné úpravy harmonogramu, ale v podstate program plynul podľa plánu. 26
vojenské le sy 3/2016
spoločenská rubrika
Celkovo sme mali na športových hrách osem disciplín: nohejbal, rybolov, stolný tenis, trojboj Smrekovica, šípky, ruské kolky, preťahovanie lanom a hod na basketbalový kôš. Za každú organizačnú zložku súťažilo jedno družstvo. Súťažiaci z Malaciek hájili česť svojho závodu v tričkách červenej farby, OZ Kežmarok mal pridelené zelené, OZ Kamenica nad Cirochou žlté a Správa lesov Pliešovce spolu so zástupcami z generálneho riaditeľstva tyrkysové. Niektorí kolegovia prišli s cieľom zvíťaziť, niektorí s cieľom zúčastniť sa.
Pliešovčania pri súťažnej disciplíne preťahovanie lanom
Víťazi jednotlivých disciplín
Nohejbal – OZ Kežmarok Rybolov – OZ Malacky Stolný tenis – OZ Kežmarok Trojboj Smrekovica – OZ Malacky Šípky – OZ Kamenica nad Cirochou Ruské kolky – SL a GR Pliešovce Preťahovanie lanom – OZ Kamenica nad Cirochou Hod na basketbalový kôš – SL a GR Pliešovce Celkovým víťazom Športových hier zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. 2016 sa stal Odštepný závod Malacky. Ceny víťazom odovzdal generálny riaditeľ Ing. Ján Jurica pri spoločnom večernom posedení. Okrem víťazov jednotlivých disciplín boli vyhlásení aj najlepší športovci z každej organizačnej zložky.
najlepší športovci
OZ Malacky: Ján Kráľovič OZ Kežmarok: Milan Rak OZ Kamenica nad Cirochou: Jozef Dudič SL a GR Pliešovce: Jaroslava Peliešková Cenu generálneho riaditeľa VLM SR, š.p. získal Ján Ščavnický. Mnohí kolegovia ani nevedia, akého vzácneho človeka máme medzi sebou. Možno je to práve jeho skromnosťou, lebo sme sa mnohí až na športových hrách dozvedeli, že je majstrom sveta v speedbadmintone. Spomedzi zamestnancov VLM SR, š.p. boli ocenení aj najsympatickejší športovec – Ján Dulák z OZ Kežmarok a najsympatickejšia športovkyňa - Ing. Katka Hyžová z OZ Malacky. Udeľovali sa aj „špeciálne ocenenia“. Najkrajší športovec Ing. Ján Kaplán si odniesol zrkadlo a hrebeň, najrýchlejší športovec Ing. Ondrej Hodovanec keramického slimáka a najlepší športovec Ing. Jozef Bittara sladkosti vo forme 1 kg kryštálového cukru a pohára medu. vojenské le sy 3/2016
Kubiatkovci ako čestní hostia
Generálny riaditeľ zároveň poďakoval kolegom, ktorí dovŕšili životné jubileum 60 rokov, za ich snahu a prácu v prospech VLM SR, š.p. a slávnostne im odovzdal pamätnú medailu. Počas večera sa oslavovalo a utužovali sa pracovné vzťahy i priateľstvá. Športové hry zamestnancov VLM SR, š.p. hodnotím ako úspešné. Preto sa chcem poďakovať predovšetkým generálnemu riaditeľovi Ing. Jánovi Juricovi za to, že nám umožnil usporiadať ich, ale aj všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na ich organizácii. V neposlednom rade sponzorom, vďaka ktorým sme mohli oceniť každého účastníka športových hier, pretože skutočným víťazom je každý z nás, kto sa zúčastnil
a nepokazil našu snahu zorganizovať športové hry a svojou prítomnosťou posilnil ich poslanie. Ďakujem.
ďakujeme našim partnerom
Slovak Telekom, a. s. Margita Čadca Stavebniny DUMA s.r.o. VMV STAVBY A OBCHOD s.r.o Kayla s.r.o. Lesnícke náradie GRUBE s.r.o. Agrokombinát, a.s., Sabinov Mondi SCP, a.s. Ružomberok AGROFERT, a.s.
•
víťazný tím z Malaciek
27
spoločenská rubrika
Tatranská kosba a Špica guláš 2016
Posledný júnový piatok bola v Bielovodskej doline súťaž lesníkov v kosení tradičným spôsobom - kosou a vo varení guláša. Bol to už 12. ročník Tatranskej kosby a 8. ročník Špica guláša. Ing. Miloš Labanc, lesník LS Jovsa, OZ Kamenica nad Cirochou, (text autor, foto – Ing. Lukáš Vataha)
Súťažili lesníci zo štyroch štátov - Slovenska, Česka, Poľska a Ukrajiny: lesníci Štátnych lesov TANAPu, Lesov SR š.p., Banská Bystrica, zástupcovia Mestského podniku Spišská Belá, Pozemkového spoločenstva – bývalí urbarialisti obce Východná, Slovwoodu Ružomberok, Vojenských lesov a majetkov, odštepného závodu Kamenica nad Cirochou, Poľnohospodárskeho družstva Družba Poprad-Veľká, Tatranskego parku narodowego (TPN) z Poľska, Krkonošského národného parku z Česka, ako aj s lesníci z Ukrajiny. Vojenské lesy a majetky, odštepný závod Kamenica nad Cirochou, reprezentovali v kosení Ing. Lukáš Va28
vojenské le sy 3/2016
spoločenská rubrika
blahoželáme Životné jubileá
Pracovné jubileá
júl 2016
júl 2016
Miroslav Cvek,
samostatný referent EO, OZ Kežmarok, 60 rokov
Dušan Holič,
vojenské le sy 3/2016
lesník SL Pliešovce, 35. výročie
Milan Rak,
lesník LS Jablonové, OZ MALACKY, 55 rokov
samostatný referent HÚL, OZ Kežmarok, 20. výročie
Alojz Valla,
Vlastimil Pľuta,
robotník, LS Mikulášov, OZ Malacky, 55 rokov taha a Ing. Miloš Labanc, vo varení guláša Ján Brezáni a Ľubomír Čarny. S päťdesiat metrov dlhým a štyri metre širokým pásom lúky si spomedzi dvadsiatich piatich súťažných dvojíc najľahšie poradili štyria oravskí a dvaja poľskí lesníci. Náš tím sa umiestnil na peknom devätnástom mieste, bol to pre nás v porovnaní s minulým rokom veľký úspech. Keď to bude takto pokračovať ďalej, o dva roky sme v prvej trojke… Vo varení guláša sme mali horúce želiezko v ohni v podobe nášho dlhoročného gulášmajstra Janka. Súťažné tímy hodnotila profesionálna porota a všetky získali jednu z troch medailí - bronzovú, striebornú alebo zlatú. Náš tím získal zlatú medailu. Nakoniec porota vybrala spomedzi tímov, ktoré získali zlato, toho najlepšieho. Na milé prekvapenie sa najlepším tímom vo varení guláša stal tím VLM, odštepný závod Kamenica nad Cirochou. Ako poznamenal Janko: „Tohle není rychlokurz, tohle jsou léta dřiny“, takže víťazstvo bolo zaslúžené, tajné prísady musia ostať aj naďalej tajnými a prvé miesto na ďalší rok máme opäť vo vrecku. Ľutujem len jedno, že ste vy, naši ostatní kolegovia, nemohli ten skvelý špica guláš • ochutnať.
Ján Sluka,
august 2016
robotník DDS Kamenica n.C., 25. výročie
august 2016
Michal Rušin,
Igor Herkeľ,
Pavol Olšovský,
Ing. Pavol Tomala,
strážnik, OZ Kežmarok, 55 rokov
lesník LS Mikulášov, OZ Malacky, 60 rokov
september 2016 Ján Kráľovič,
lesník LS Mikulášov, OZ Malacky, 60 rokov
strážnik, OZ Kežmarok 30. výročie
vedúci LS 30.výročie
Martin Béreš,
vedúci polesia LS Jovsa, 35. výročie
SEPTEMBER Jozef Sninčák,
lesník LS Kamienka, 30.výročie
29
lesná pedagogika
Lesná pedagogika v škôlke v Krupine V máji sme z oddelenia výroby GR absolvovali akciu, ktorá bola zameraná pre našich najmenších – škôlkarov a jasličkárov. Navštívili sme Súkromnú materskú školu a Súkromné detské centrum v Krupine. Pripravili sme si rôzne aktivity, stačilo už len nasledujúci deň vyraziť – smer deti. Ing. at. Ing. Filip Kuffa, GR Pliešovce.
Deti boli rozdelené do dvoch skupiniek, keďže jedná veková kategória boli jasličkári, a druhá veková kategória bola trochu staršia – škôlkari. Spolu s kolegami Ing. Zuzanou Balandovou a Ing. Dávidom Greňom sme pre nich mali pripravené rôzne aktivity, ktoré boli samozrejme také, aby ich zvládli. Jasličkárom sme ako prvé každému dali nálepku s veveričkou, a tí celí šťastní si ju hneď obzerali na svojich vetrovkách. Ako ďalšia úloha bola vymaľovať obrázok, ku ktorému ale nedostali farbičky, ale kaž-
dý si musel nájsť nejakú prírodnú farbičku. Na obrázku bola nakreslená žaba, tak sa deti dali do trhania trávy a usilovne maľovali. Kto vymaľoval obrázok, dostal na svoje dielo pečiatku, ktorá deti tiež veľmi tešila. Ako odmenu za usilovnosť pri maľovaní, dostal každý kto vymaľoval obrázok pastelky. Nasledovala krátka poznávačka a ukázanie rozdielov medzi jeleňom, srncom a danielom. Na záver si každé dieťa mohlo nakŕmiť medveďa. Usilovne mu triafali šišky do brucha, a spokojné a šťastné odchádzali so svojou pani učiteľkou naspäť do triedy. Po tejto aktivite sa skupinky vymenili a na rad prišli škôlkari, ktorí tiež dostali nálepku, ale pre nich bola pripravená trochu ťažšia ak-
Sadenie stromčeka
30
Aktivita – maľovanie žabky
tivita – poznávanie byliniek, a až potom maľovanie žaby. Musím uznať že deti sa vedeli do toho pustiť s poriadnou vervou. Ešte šťastie že sme nepriniesli obrázok jeleňa alebo medveďa, lebo ktovie akú hnedú „farbičku“ by si boli vzali. Aby sme im ukázali aspoň malé zrniečko z lesníckeho života, tak sme mali pripravené sadenice, a jednu sme im ukážkovo zasadili do črepníka. Na záver mal Dávid pripravené ešte jedno prekvapenie. Priniesol so sebou totiž aj svojho daxlíka. V krátkosti vysvetlil že poľovný psík je nenahraditeľným pomocníkom pri love zveri, a povedal deťom, že kto sa nebojí, tak môže ho prísť aj pohladkať. Na rozlúčku každé dieťa dostalo malí balíček s pastelkami. Mohli si dokonca vybrať aj z rôznych farieb, lebo pastelky boli zabalené vo viacerých farebných obaloch, aj keď vnútri boli vždy tie isté pastelky. Po tejto odmene si pani učiteľky deti zoradili pekne do dvojradu, a zborov sa s nami rozlúčili – do viideeniaaaa! • vojenské le sy 3/2016
lesná pedagogika
Vyberte najkrajšie obrázky Milé deti, do súťaže o nakreslenie najkrajšieho poľovného zariadenia bolo zaradených 8 obrázkov. Tie sú označené číslami. Vyberte víťaza a napíšte, ktorý obrázok sa Vám najviac páči. posielalajte svoje hlasy na e-mail
[email protected]. Hlasovať môže ktokoľvek, aj vaši rodičia, alebo príbuzní, či kamaráti. Započítajú sa iba tie hlasy, ktoré prídu do 31. 8. 2016. V ďalšom čísle sa dozviete, kto získal 1, 2 a 3 miesto. Každý, kto sa súťaže zúčastnil však dostane za svoju snahu maličkú odmenu.
1.
3.
2. 4.
6. 5.
7.
8. Mgr. Marianna Huljaková, samostatný referent oddelenia Kancelárie riaditeľa OZ Malacky / text / foto zdroj internet
vojenské le sy 3/2016
31