Benedikt Vavrinec Nedožerský Autorka textu: Marta Balážová Charakteristika jednou vetou: Patril k najvýznamnejším osobnostiam obdobia humanizmu a renesancie, pôvodom Slovák, pôsobil v Čechách, bol vedcom, filozofom, básnikom a pedagogickým reformátorom; svojimi žalmami a náboženskými piesňami obohatil renesančnú duchovnú lyriku a spismi o lepšom školskom vzdelávaní a školskej sústave sa stal priekopníkom v pedagogike ešte pred Jánom Amosom Komenským. Životopisné údaje: Vavrinec Benedikt sa narodil 10. augusta 1555 v dedine Nedožery. Najskôr študoval v Prievidzi pod vedením rektora školy Alberta Husselia. Pokračoval v Jihlave a na Karlovej univerzite v Prahe. Po skončení univerzity bol učiteľom v Uherskom Brode, po získaní hodnosti bakalára sa stal rektorom partikulárnej školy v Žatci a v Nemeckom (Havlíčkovom) Brode. Začiatkom sedemnásteho storočia získal titul magister filozofie, od roku 1603 prednášal na Karlovej univerzite rétoriku, poetiku, klasickú filológiu, ku koncu života aj fyziku a aritmetiku. V roku 1611 sa stal dekanom, neskôr prorektorom a rektorom Karlovej univerzity, ktorej po smrti odkázal celý svoj majetok. Zomrel v Prahe 4. júna 1614. Diela: Znalosť klasickej poetiky a obdiv k žalmovej tvorbe škótskeho básnika Juraja Buchanana sa uplatnili v Benediktovej tvorbe žalmových parafráz. Svojou knihou Žalmové někteří v písně české na způsob veršů latinských v nově uvedeni a vydáni z roku 1606 obohatil osobnú, intímnu duchovnú lyriku o desať rytmometrických (časomerných a rýmovaných) prekladov parafráz Dávidových žalmov. Sú to pomerne voľné parafrázy, ktoré umožňovali osobnú i dobovú aktualizáciu žalmov a ich premenu na intímnu lyriku. Námet o pominuteľnosti krátkeho a strastiplného ľudského života podáva s nevšednou básnickou pôsobivosťou a sviežosťou (napríklad Králi nejvyšší, Bože nejsvětější - parafráza 90. žalmu). Pôvodnou Benediktovou skladbou je náboženská časová pieseň Bože svatý, jakých časův sme dočkali. Básnik v nej reaguje na vojny s Turkami, vyjadruje svoj vlastenecký postoj, vyzýva k svornosti. Pripomína turecké i žoldnierske rabovanie a vraždenie, lamentuje o nepriaznivých časoch, o neutešenom stave krajiny ako o božom treste za hriechy. Latinské humanistické veršovanie sa Benedikt usiloval nahradiť českým humanistickým veršovaním. Podobné ciele mala kniha Žalmové devadesátý první a stý třetí na způsob latinských veršův vydáni (z roku 1606). Benediktov časomerný preklad celého žaltára a štyri knihy Poetiky sa nezachovali. Vavrinec Benedikt bol tiež významným predstaviteľom jazykovej prózy. Po deväťročnej prípravnej práci vydal po latinsky napísanú českú gramatiku Dve knihy českej gramatiky (Grammaticae Bomicae... libri duo). Táto práca je prvou českou systematickou gramatikou, Benedikt pri nej vychádzal zo živého hovorového jazyka a z kultivovaného cirkevného jazyka, z nich odvodzoval gramatické pravidlá. Veľkým prínosom do odbornej spisby sú aj Benediktove práce z pedagogiky. V hexametroch v latinčine napísal básnickú skladbu Štruktúra nižšej školy (Penitioris scholae structura). Zamyslel sa v nej nad vyučovacím poriadkom partikulárnej školy a nad príčinami neúspechov pri vyučovaní a podal mnohé novátorské návrhy na reformu školského vyučovania, napríklad zdôraznenie materinského jazyka a vyučovanie prírodných vied. Podobné reformné myšlienky propagoval aj v latinskom spise z roku 1612 Oratio therapeutica - Nápravná reč. Podával v ňom návrhy na nápravu a povznesenie univerzitného štúdia na pražskej univerzite. K vyučovaniu matematiky napísal učebnicu Základy aritmetiky. Podrobnejšie o dielach:
Dve knihy českej gramatiky - Benedikt rozdelil svoju gramatiku na dve knihy. V prvej (De etymologia) si všíma tvaroslovie a čiastočne hláskoslovie, druhá (De syntaxi) je venovaná skladbe reči. Benediktiho gramatika bola najlepším a najsamostatnejším gramatickým dielom takmer dve storočia. Autor si v nej všímal aj rozdiely medzi češtinou a slovenčinou (ou, ř, l ú, r, l, ľ). Odvolával sa na iné vtedy známe gramatiky (napríklad Varro, Priscianus, Melanchton, a Peter Ramus). V predhovore okrem iného vyčítal rodákom, že zanedbávajú pestovanie materinského jazyka. Nápravná reč - Benedikt v tomto diele na povznesenie a nápravu štúdia na pražskej univerzite navrhoval napríklad umožniť štúdium nadaným študentom, určiť poriadok a čas prednášok alebo lepšie zabezpečiť hmotnú existenciu profesorov. Úryvky Dve knihy českej gramatiky - úryvok z venovacieho listu ... Usiloval som sa základné poučky a pravidlá gramatickej vedy odvodiť z toho druhu reči, ktorý je v cirkvi najvycibrenejší, v krajine najskvelejší a najvypracovanejší. Ako totiž maliar nemaľuje takého leva alebo jeleňa, akého by si hádam vo svojej hlave vytvoril, ale akého bol očami pozoroval a o ktorého podobe v duchu veľmi starostlivo pouvažoval, tak ani gramatik netvorí spôsob reči, neodvodzuje pravidlá odnikiaľ ako z bežného používania, ktoré je najznamenitejším učiteľom reči. Všimne si tých, ktorí najlepšie hovoria a píšu. Odtiaľ si vyberie príklady, porovná podobné s podobnými a z toho vyvodí všeobecné pojmy a uzavrie ich pravidlami. A toto mi bude obranou proti tým, ktorým sa zdá neviem ako neprimeraným, že Slovák píše českú gramatiku: ako by sa nezdalo neprimeranejším, že Nemci, Taliani, Francúzi, Česi a iní napíšu grécku alebo latinskú gramatiku, hoci im je grécky alebo latinský jazyk veľmi vzdialený. Z bežného používania po česky správne hovoriacich a píšucich som totiž vzal pravidlá a chcel som, aby znova boli vhodné pre to isté bežné používanie... Ale tu sa mi naozaj zdá, že musím napomenúť najmä svojich rodákov Slovákov, ktorí najväčšmi zanedbávajú pestovanie svojho jazyka - natoľko, že niektorí (vravím o daktorých zo skúsenosti) vystatujú sa tým, že nielenže nečítajú české knihy, ale že ani jednu nemajú vo svojich knižniciach. Preto sa stáva, že musia rozprávať pololatinsky, keď im o veciach domácim jazykom prichodí zhovárať sa. Ostatné škody jeho zanedbávaného štúdia nebudem uvádzať. Boli však aj takí, čo sa ako-tak usilovali. Nuž takým bol blahej pamäti veľmi učený muž Albert Husselius v Prievidzi, ktorý svojich žiakov priúčal aj správnemu pravopisu aj ozdobnejšej a vycibrenejšej reči. Ale pretože im chýbala vhodná metóda, nie je čudné, že dosiahli menej, než chceli. A tak ich pre tú lásku, ktorou som im povinný, znova a znova nabádam k usilovnejšiemu čítaniu českých kníh a k cvičeniu v rodnej reči. (A kiež to dovolia vojnové búrky!) Keď uvidím, že som im v tej veci pomohol touto naozaj krátkou knižkou, budem sa nazdávať, že som dosiahol cieľ práce, na ktorú som sa podujal. A ani ich tu ja nenútim k českému jazyku, ale vyzývam k cvičeniu a pestovaniu vlastnej reči, najmä keď oplývajú školami nielen v mestečkách a mestách, ale aj na dedinách... (preklad: Jozef Minárik) Žalmové někteří v Písně české na způsob veršů latinských v nové uvedeni a vydáni Při všech sněmích Bůh přítomně sám sedí, na soudy lidské bedlivě sám hledí. A když neřád při soudu bývá, přísně na nich se neřád ozývá.
„Což vám za nic,“ říká, „bude již chudý? Takliž sa bídným křivda děje všudy? Proč nepravostem folk se pouští? Proč vše se nešlechetným dopouští? Proč ssouženým křivdou nepomůžete? Na jich se těžkost proč neohlédnete? Spomozte bídnému, spomozte! Z nešlechetných ho rukou vymozte! Darmo mluvím, neb nic zhola neznají, ve tmách chodíc, nic nesrozumívají. Za příčinou tou svět se bouří, nespravedlnost jako dým se kouří. Řekl jsem byl ovšem já: „Bohové ste vy, ovšem boží“, řekl jsem, „synové ste vy. Avšak vědet to všickni máte, že všickni jakžto jiní skonáte!“ Ó, rač, prosím, rač sám, Bože, povstati a soudy sám své rač vykonávati! Nebos´ty sám všech národův Pán, všech si ty soudce lidí pravý sám. Ach, Bože svatý, jakých časův sme dočkali - úryvok Ach, Bože svatý, jakých časův sme dočkali, s čím sme se pro naše těžké hříchy potkali! Stůj při nás, bojůj za nás, ó, Kriste, Králi náš! K nám se teď nepřátelé Turci přiblížili, tvých věřících křesťanův množství mečem zbili. Stůj při nás, bojůj za nás, ó, Kriste, Králi náš! Města, zámky, kostely mnohé vyvrátili, vsi mnohé, tvrze mnohé ohněm vypálili. Stůj při nás, bojůj za nás, ó, Kriste, Králi náš! Co starých postínali, mladých navázali, k bídě věčné před sebou do svých krajin hnali! Stůj při nás, bojůj za nás, ó, Kriste, Králi náš! Jak se velmi jim daří, štěstí jaké mají, s pokřtěnými Turky nás, tvůj lid přemáhají! Stůj při nás, bojůj za nás, ó, Kriste, Králi náš! Králi nejvyšší, Bože nejsvětější - úryvok Králi nejvyšší, Bože nejsvětější, od věkův tys´v své moci nejslavnější, od věkův ty svým voleným pomáháš, z nouze vymáháš. Dříve než jest svět, než i grunty zemské,
nežli výsost hor, vody nežli mořské, vždycky zůstávals´v sobě dostatečný, jsa v sobě věčný. Než člověk z bídné narozen jsa matky, jak život má, všickni vidíme, krátký. Jak mu zas zpátkem poručíš se bráti, v prach se vobrátí. Byť tisíc let pak mohl živ kdo býti, byť tisíc let pak mohl též přejíti, před Bohem toť jest jako jen jeden den, neb minulý sen. Velmi je z končin světa prudce mýtíš, rovně co příval mezi lidmi řídíš. Jich život krátký jako sen pomíjí, smrt je dravá jí. Jakžto polní květ z jara, jakžto tráva, již časem ranním kosa podsekává, když sluneční horko na to připadne, rychle zavadne tak se též všechněm rovně přihází, když na nás hněv tvůj prchlivý přichází. Nelze nám, než což ty velíš, přijíti a z světa jíti. Jsou tobě známé neprávosti naše, an je každý den tělo naše páše. Známá lidská jest tobě nestatečnost, známá ničemnost. Takž pro velké tvé, Pane, rozhněvání velmi náš věk prudce běží k skonání. Tak jako když řeč vochotne mluvíme, k cíli běžíme. Sedmdesát jest let našeho starání, osmdesát nejvíc všeho bídování. Jenž by pak zůstat živi mohli dále, těch je na mále. V tom věku krátkém mnoho práce máme, bíd a těžkostí mnoho podnikáme. Když něco v tomto světě se zdržíme, v prach se měníme... Vnútorná sústava školská - úryvok Iní budú chváliť rozsiahlu a veľkolepú budovu, ktorú egidiánske zhromaždenie otcov vynáša vo svojich rečiach k nebesám; časť zakladateľov, ktorých zásluhou sa táto stavba dotýka hviezd, dokončí chválu básňou. Mojou úlohou je ospievať jej domáci poriadok a spôsob, ako
treba zaobchodiť s mládežou. Vy, čo je vám zverená starostlivosť o mládež, bedlivo sledujte (chcem byť stručný), či ukazujem správny smer cesty. Pri všetkom, čokoľvek podnikáš a robíš, riaď sa určitým plánom, jasný plán znamená viac než polovicu diela, po kľukatom chodníčku je zdĺhavejšia cesta k vytýčenému cieľu. Vyučovanie mládeže gramatike, rétorike a logike možno rozvrhnúť do piatich tried a taktiež je správne žiadať si najmenej toľko učiteľov. Chlapci, ktorí už môžu opakovať uložené slovká, nech začnú hneď poznávať základné tvary, nech sa naučia rozoznávať samohlásku od spoluhlásky. Nech sa naučia ako z nich vzniká slabika a ako sa tvorí zo slabík slovo. Tieto nech hneď čítajú a potom nech si zapamätajú vzory slov, základy gramatiky a jej prvé poučky. Taktiež nech sa učia po česky katechizmus a božské evanjeliá. Bedlivý učiteľ nech napraví každú chybu útlych úst, aby sme sa márne neusilovali vyvrátiť jej korene, keď mladík dospeje. Videl som už mladíka, ktorého roky prezrádzali chĺpky na lícach, ako sa onen veľa ráz zajakával, koľkokrát mal len vysloviť slovo „pluraliter“ (v množnom čísle), pravda, túto chybu neodstránil učiteľ v útlej bylinke! Choď na vyučovanie a poobzeraj sa po všetkých chlapcoch; udiví ťa, že všetci chlapci trpia touto chybou. Len čo sa útle chlapcove ústa zbavili zajakávania, už môže ľahšie čítať slová; taktiež si viac aj zapamätá, čo bol čítal. Prežuté jedlo sa ľahšie spúšťa do žalúdka. Keď sa chlapec učí vzorom podľa určitého pravidla, dbaj na to, aby útle ústa správne vyslovovali. Mnohé vzory sa miešajú pri podobnom tóne, najmä pri slovesách sa vynára podobný obraz, keď pri určitom dôraze sa samohlásky menia alebo ostávajú stále. Sú štyri vzory slovies, ktoré, ak si chlapec osvojí na základe správnej výslovnosti, bude správne vyslovovať päťstotisíc ohybných slov; svedkom mi je Varro (starorímsky učenec). Taktiež treba vynaložiť úsilie, aby sme si zapamätali zmysel slov, ktoré k nám uviedli obyvatelia Talianska; práve tak treba sa cvičiť v oboch jazykoch pri osvojovaní si ich písanej podoby. Až potiaľ sme usmerňovali prvý beh chlapca. Hľa, hľa, zaraz ho uveďte ho druhej triedy. Privádzam chlapca, ktorý si už navykol ohýbať nesčíselné slová, dajte mu väčšiu úlohu, chlapec dychtí po tom, aby sa viac naučil... (preklad František Buchta) Zaujímavosti: Svoje meno Vavrinec Benedikti Nedožerský písal v latinčine ako Laurentius Benedictus Nudozerinus. V 16. storočí bol český literárny humanizmus, do ktorého sa zaradil aj Vavrinec Benedikti bilingvistický, osvojovanie si tradícií klasickej latinčiny pôsobilo aj na utváranie novej podoby českého spisovného jazyka. Na Slovensku to tak nebolo, lebo chýbala stredoveká tradícia domáceho písomníctva v národnom jazyku. Myšlienky: „Plutarchos hovorí, že základy vedomostí sú vecou prírody, pokroky v nich vecou vzdelávania či teórie, bežné používanie vecou cvičenia a dokonalosť vecou týchto všetkých. Ak je tomu tak, kto by pochyboval, že i tu je pre dokonalosť užitočná teória? A ak osoží teória pri pestovaní tým, ktorým je táto reč rodnou, prečo by sme nemohli povedať, že bude mať veľkú váhu aj pri učení inojazyčnom...:“ (Vavrinec Benedikti Nedožerský v diele Dve knihy českej gramatiky) „ Vavrinec Benedikti z Nedožier v úvode k svojej Českej gramatike zdôrazňoval, že slovenskí vzdelanci tých čias, ak potrebovali hovoriť o nejakej vážnejšej veci, používali „pololatinskú“ jazykovú miešaninu. Za takejto situácie sa ani rýchle šírenie reformácie nemohlo stať hneď spočiatku takým silným stimulom jazykového „znárodňovania“ literárnej tvorby, ako by sa azda malo očakávať. Zostáva faktom, že vari všetci významnejší autori 16. storočia boli
prívržencami reformácie, no veľká väčšina z nich ako svoj literárny jazyk používala latinčinu. A rovnako nebude náhoda, že tí autori, ktorí urobili z tohto pravidla výnimku a literárne sa priklonili k domácemu jazyku, ako napríklad Silván a Kyrmezer, urobili tak v tesnej životnej spätosti s českým kultúrnym a spoločenským prostredím.“ (Stanislav Šmatlák - Dejiny slovenskej literatúry)
