Rolland Romain Autorka textu: Marta Balážová Charakteristika jednou vetou: Francúzsky prozaik, dramatik, publicista a hudobný historik, nositeľ Nobelovej ceny, ktorú mu udelili ako prejav vysokej pocty za „vznešený idealizmus“ jeho literárnych diel. Životopisné údaje: Narodil sa 29. januára1866 v burgundskom mestečku Clamecy, bol synom miestneho notára, ktorý pochádzal zo starobylého roku staviteľov. Keď už ako dieťa prejavoval veľké nadanie a túžil študovať, rodina sa v roku 1880 rozhodla presťahovať do Paríža, aby Romain mohol získať čo najlepšie vzdelanie. Tu vyštudoval v rokoch 1886 - 1889 históriu na elitnej škole Ecole Normale Supérieure. V tom čase sa sústredil na dielo Benedikta de Spinozu a Leva Tolstého a rozvíjal svoju vášeň pre vážnu hudbu. Po absolvovaní štúdia histórie odišiel študovať umenie do Talianska. Tam v roku 1892 uverejnil svoju prvú historickú esej pod názvom Posledný proces Louisa de Berquin. V rokoch 1893 - 1912 bol profesorom dejín umenia na Ecole Normale a prednášal dejiny hudby na Sorbonne. Súčasne bol hudobným kritikom a písal hudobné kompozície a monografie. Od roku 1912 sa venoval výhradne umeleckej činnosti. V roku 1914, počas 1. svetovej vojny, odišiel do Švajčiarska, kde vydal „výzvu k „ľuďom dobrej vôle“, aby zastavili krviprelievanie. V roku 1915 dostal Nobelovu cenu za literatúru. Fakt, že v niektorých esejach sa tento spisovateľ - humanista neskôr priklonil k propagácii Sovietskeho zväzu sa vysvetľuje tým, že pravdu o hrôzach tamojšieho režimu Rolland nepoznal. Po uzatvorení paktu Molotov - Ribbentrop však zaujal kritický postoj aj k Stalinovi. Neskôr na sklonku života sa obrátil ku katolíckej viere. Romain Rolland zomrel 30. decembra 1944 vo Vézelay. Diela: Romain Rolland literárne tvoril už počas štúdia v Taliansku. Jeho literárne dedičstvo obsahuje množstvo esejí, kritík, životopisov, divadelné hry, no jeho najtrvalejšou hodnotou sa stali romány. V roku 1904 začal pracovať na svojom kľúčovom diele Ján Krištof, ktorý vyšiel v roku 1914. V roku 1915 bol zaň Rolland ocenený Nobelovou cenou. Tento 10 zväzkový román pôvodne vychádzal časopisecky. Je komponovaný ako symfónia a jeho hrdina v mnohom pripomína Beethovena, ale i samotného autora. Veľmi známym a prekladaným dielom sa stal jeho nasledujúci román Dobrý človek ešte žije, ktorý je dodnes veľmi obľúbený. Je naplnený filozofickým nadhľadom hlavného hrdinu Colasa Bruegnona, ktorému autor vložil do úst tvrdenie, že človek si musí urobiť život na zemi príjemným za každých okolností. V krátkom čase vytvoril Rolland aj svoje rozsahom menšie, ale pritom klasické protivojnové dielo Peter a Lucia. Už vtedy však pripravoval svoj ďalší román Očarená duša, v ktorom autor hlavnú postavu zveril žene. Štvorzväzkové dielo charakterizuje vkusne dávkovaný sociálny dôraz i skvelá drobnokresba hrdinky. Román obsahuje protifašistické myšlienky a autorovi priniesol také spoločenské renomé, že ani počas okupácie Francúzska sa fašisti neodvážili Romaina Rollanda zatknúť, lebo nechceli spôsobiť svetovú vlnu nevôle. Významnými sú tiež Rollandove biografické diela Beethovenov život, Hudobníci minulosti, Hudobníci prítomnosti, Spomienky na Richarda Straussa, Michelangelov život, Život Tolstého. V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa zameral na Áziu, obzvlášť na Indiu, svojimi dielami Mahatma Gandhi a Život Ramakrishnu chcel predstaviť túto mystickú filozofiu. Rollandova publicistika, práce ako Revolúciou k mieru alebo Zabráňte vojne a ďalšie svedčia o humanistickom zmýšľaní tohto autora. Ako autor divadelných hier sa na prelome storočí Rolland stal známym cyklom 10 drám o Veľkej francúzskej revolúcii. Je to trilógia Divadlo revolúcie, cyklus divadelných hier Tragédie viery, dráma Svätý Ľudovít, Víťazstvo rozumu, Vlci, Danton, Štrnásty júl, Hra o láske a smrti, Robespierre a iné. Svojim dramatickým dielom podporil Rolland myšlienku vytvorenia divadla pre ľud.
Podrobnejšie o dielach: Peter a Lucia - je slávna Rollandova psychologická novela s protivojnovým zameraním. Tento strhujúci poetický príbeh lásky medzi osemnásťročným študentom Petrom a nedoštudovanou výtvarníčkou Luciou sa odohráva v Paríži, ktorého bombardovanie na Veľký piatok roku 1918 autora bezprostredne inšpirovalo k napísaniu novely. Mladí hrdinovia sa náhodou stretávajú v metre, bombardovanie spôsobí paniku a vlna ľudských tiel primkne Petra a Luciu tesne k sebe. Hoci sa nikdy predtým nevideli, vznikne medzi nimi silné citové puto. Peter chytí Luciu za ruku a v citovom vzplanutí zabúdajú na ťaživé starosti, vyplývajúce z besniacej vojny. Hoci sa o chvíľu bez bližšieho zoznámenia rozídu, neprestávajú na seba myslieť. Po dlhšej dobe sa stretnú, odvtedy žijú iba jeden pre druhého, v ružových oparoch snov lásky si uvedomujú, že len ona dáva životu zmysel. Peter, chlapec zo zámožnej meštianskej rodiny má byť čoskoro povolaný do armády, pritom vojnu z celej duše nenávidí. Cíti nesmiernu hrôzu z krutosti, ktorú vojna sprevádza. Lucia je dcérou chudobnej robotníčky, z existenčných dôvodov nedoštudovala a živí sa maľovaním gýčovitých obrázkov na objednávku. City Petra a Lucie majú vyvrcholiť vo veľkonočnom týždni, chcú sa oddať jeden druhému. No práve pri organovom koncerte na Veľký piatok v Chráme sv. Garvaisa zomierajú pod jeho troskami. Rozsahom neveľké dielko autor vybudoval na kontraste krutej vojnovej reality, nezmyselného zabíjania, krutosti, spoločenskej skepsy a súkromného sveta dvoch nevinných mladých ľudí, intímnych scén citov a snov, morálnej čistoty a nevinnosti mileneckej dvojice. Ján Krištof - je Rollandovo veľdielo, jeden z najrozsiahlejších románov, aké vznikli vo svetovej literatúre a je príkladom cyklického románu vo Francúzsku. Román má desať zväzkov, jeho štruktúru, dejové línie, jednotlivé motívy a myšlienky autor precízne naplánoval tak, aby román pripomínal výstavbu veľkolepej symfónie. Príbeh hovorí o živote hudobného skladateľa nemeckej národnosti Jean-Christophe Kraffta, ktorý žil v Paríži medzi Parížskou komúnou a 1. svetovou vojnou. Spisovateľ premietol do diela autobiografické prvky hrdinu, ale i prvky vlastnej osobnosti, svoje hudobné vedomosti a črty milovaného Beethovena. V diele však vyjadril i svoje mravné krédo - len prekonávaním prekážok sa človek vyvíja a dospieva k vnútornej slobode. Román Ján Krištof vychádzal pre kompletným vydaním od februára 1904 osem rokov ako zošitový formát každé dva týždne. Zobrazuje hrdinovo detstvo v rodnom Porýní, jeho hudobné nadanie, podporované starým otcom a brzdené otcom - alkoholikom, prvé úspechy a ťažkosti chlapca, živiaceho rodinu, rodinné problémy, prvé lásky a citové otrasy, získanie uznania v spoločnosti, nepokoje vo Francúzsku, útek do Švajčiarska, až po posledné roky hrdinovho života. Román si získal obrovský ohlas čitateľov a bol preložený do tridsiatich jazykov. Kritika ho označila pojmom román - rieka. Dobrý človek ešte žije - autor napísal tento román po veľmi ťažkej a dlhej práci na románe Ján Krištof. Jeho zámerom bolo vytvoriť úplne iný žáner, dielo veselé, uvoľnené, v znamení rabelaisovského ľudového humoru. Dej románu sa odohráva v Burgundsku za vlády kráľa Ľudovíta XIII. Román sleduje osudy Nicolasa Breugnona, truhlára, stolára a rezbára, vtipného, dobrosrdečného bonvivána a dobrého rozprávača. Colas žije na vidieku v dedine Clamecy a píše si denník. Ten sa stáva kronikou burgundského vidieka s jeho zvyklosťami, sviatkami, legendami a pod., ale aj školou životnej múdrosti. Colas zažije nielen veselé príhody, ale aj nešťastné udalosti, napriek tomu si však zachová životný optimizmus. Napríklad počas jedného tragického roka mu umrie žena, vyhorí, príde o väčšinu svojich umeleckých prác, nakazí sa morom a napokon si zlomí nohu. Colas však miluje život a tak sa na svoju situáciu pozerá s optimizmom: Keď už nič nemá, nemá ani starosti, nič ho neťaží. Aspoň sa cíti slobodný a „vznáša sa na prúde svojich rozmarov“. Román sa vyznačuje pevnú štruktúrou a ucelenosťou. Očarená duša - v ďalšom svojom rozsiahlom - štvorzväzkovom románe, ktorý sa žánrovo podobne ako Ján Krištof charakterizuje ako román - rieka, zveril autor heroickú úlohu mladej
hrdinke Anete Rivierovej. Táto žena za vymanila z meštianskych predsudkov, stala sa členkou ľavicovej strany a bojuje za svoju predstavu života pre seba a pre svojho syna Marka. Je to priama, otvorená žena a s hrdosťou nesie bremeno slobodnej matky v meštiackej spoločnosti. Neprechádza životom bez omylov, ale cíti odhodlanie a silu porozumieť veciam, meniť seba a meniť i svet. Svoju aktivitu vlieva i do syna Marka, ktorý sa rozhodne bojovať proti útlaku. V troch zväzkoch posledného dielu Zvestovateľka sú už individuálne osudy zasadené do dejinných udalostí - svetovej hospodárskej krízy, nastupujúceho fašizmu. Marek spolu s matkou začína chápať, že nestačí vôľa, ale je potrebný čin a neúnavný boj. Marek v tomto boji zomiera a na jeho miesto nastupuje Aneta a Markova žena Asja. Keď Aneta zomiera, vie, že nežila zbytočne a v jej úsilí budú pokračovať ďalšie generácie. Dielo je širokou dobovou freskou, vyniká psychologickou analýzou citových a myšlienkových stavov hrdinov a vyjadruje autorov hlboký humanizmus. Beethoven - Romain Rolland rozdelil svoje celoživotné dielo o Beethovenovi do niekoľkých úsekov, z ktorých tri veľké životné obdobia sú podrobne rozpracované. Prvý zväzok zahŕňa obdobie veľkého tvorivého rozmachu slávneho hudobníka a jeho prvé úspechy, ktoré vybojoval v odbore symfonickej hudby Eroikou, v klavírnej hudbe Appassionatou a na javisku Leonorou. Rolland v diele podáva podrobný rozbor diel, ich zrod a proces tvorby až po výsledok - diela samotné. Divadlo revolúcie - je cyklus národných a hrdinských drám o Veľkej francúzskej revolúcii. Autorov záujem o revolučnú tematiku podnietila Dreyfusova aféra ešte pred vznikom koncepcie revolučného divadla. Pod jej vplyvom vznikla revolučná trilógia - Vlci, Danton a Štrnásty júl. V tretej časti Rolland opisuje dobytie Bastily. Neskôr k tomuto cyklu pričlenil aj historickú drámu Triumf rozumu, ktorej dej sa odohráva v roku 1793. Niektorí kritici zaraďujú do cyklu aj ďalšie hry, ktoré čerpali námet z revolúcie alebo z predrevolučného obdobia - Hru o láske a smrti, Kvetnú nedeľu, Leonidy a drámu Robespierre. Úryvky: Peter a Lucia - úryvok z románu Vošli do chrámu. Nad hlavami im hrkútal holub. Posledný zvuk zvonku. Hlasy Paríža zmĺkli. Voľné nebesá ustúpili. Velebné tóny organa, veľké klenby, kamenná a zvuková opona ich oddelila od sveta. Zastavili sa v bočnej lodi, medzi druhým a tretím oltárom, vľavo od vchodu. Schúlili sa vo výklenku piliera na schodoch, ukrytí pred pohľadmi ostatných ľudí. Chrbtom boli obrátení ku chóru a keď zdvihli zrak, videli štít oltára, kríž a farebné obloky bočnej kaplnky. Krásne starodávne spevy plakali zbožnou melanchóliou. Peter a Lucia, dvaja mladí pohania, držali sa za ruky pred svojím veľkým Priateľom, v chráme ponorenom do smútku. A obidvaja súčasne tíško šeptali: - Ty veľký náš priateľ, pred tvojou tvárou si ho beriem, pred tvojou tvárou si ju beriem. Spoj nás! Vidíš naše srdcia. A ich prsty zostali spojené, spolu prepletené ako prútiky na košíku. Boli jediným telom, ktorým v záchvevoch prúdili vlny tónov. Dali sa snívať, akoby boli ležali na tom istom lôžku. Lucia v duchu uzrela zasa to rusovlasé dievčatko. A tu sa jej náhle zazdalo, že ho už bola videla v sne, práve minulej noci. Nepodarilo sa jej zistiť, či ho naozaj videla v sne, alebo či si to len premietala súčasný obraz do minulého spánku. Potom, keď sa unavila týmto úsilím, jej myšlienky zasa voľne blúdili. Peter dumal o dňoch svojho krátkeho doterajšieho života. Škovránok, ktorý sa vznesie nad hmlistú dolinu, aby hľadal slnce... (preklad Jozef Felix) Dobrý človek ešte žije - úryvok z románu
Svätému Martinovi sláva! Robiť sa mi už neoddáva. Načo mám toľko hrdlačiť? Pracovnú dravosť treba potlačiť. Je najvyšší čas užiť si dobrých čias... Tak si tu sedím za stolom zas a zas, krčah vína po pravici, kalamár s brkom po ľavici, a novučičká písanka pred nosom na mňa žmurká úkosom... - Na tvoje zdravie, milý synku, pozhovárajme sa na hodinku! Na dvore moja starká kričí a vonku severák fičí! V krajine vojna stojí, ech, nechajme všetko na pokoji... Aká radosť, ty môj chlpáč, ty môj pupkatý brucháč, že sme sa tu znova stretli tvárou v tvár... Áno, s tebou sa zhováram, ty moja krásna korheľská papuľa, ty moja vyškerená gebuľa s dlhým zrezaným burgundským nosom, s nakrivo narazeným širákom... Povedz mi, ty gambáč gambatý, prečo som odrazu taký dojatý, keď na teba zízam, skláňajúc sa nad tvojím starigánskym parsúnom, figliarsky sa brodím brázdami tvojich vrások a ako z hlbokej studne - voda, fuj! - vyciedzam dúšok dávnych spomienok? Že by som sníval? To by nebolo najhoršie!... Ale písať o tom, čo sa mi sníva?... Čo sa mi marí?... Nie som ešte predsa taký starý! Oči mám dokorán, kútiky zvráskavené z oboch strán, pokojné a potmehúdsky prižmúrené. Rozprávam iba o tom, čo som v živote videl, vravel a robil... Nie som blázon. Pre koho vlastne píšem? Určite nechcem byť slávny! A nie som ani vrecom udretý! Chvalabohu viem, čoho som schopný. Možno píšem pre vnúčatá. Ale čo bude z mojich čarbaníc o desať rokov? Moja starká na ne žiarli a všetko, na čo naďabí, najradšej do ohňa dala by... Pre koho teda? Pre seba leda. Pre svoju potechu! Tuším by som zhltol varechu, keby som nesmel písať! (preklad Blahoslav Hečko) Myšlienky: „Plačeš, Praha. Ale aj ty budeš plakať, Nemecko!... Prekľaješ víťaza, ktorého dnes oslavuješ, lebo v tvojom mene zaniesol do dlžobnej knihy strašlivý dlh, ktorý budeš musieť splatiť...“ (Romain Rolland v Revue Europe, keď Hitler napadol Československo a obsadil Prahu) „V láske, tak ako v umení, sa nesmie čítať to, čo o tom povedali druhí. Každý musí sám vyjadriť, čo cíti.“ (Romain Rolland) „Je to reakcia proti desaťročiam nevoľnosti v brnení Jána Krištofa, ktoré síce bolo robené na moju mieru, ale nakoniec mi bolo príliš tesné. Cítil som neprekonateľnú túžbu po voľnej galskej veselosti, až bezohľadnosti.“ (Romain Rolland k dielu Dobrý človek ešte žije) „Neodvážim sa dúfať, že by spoločnosť môjho Colasa dokázala pobaviť čitateľa tak, ako bavila autora. Nech aspoň príjmu knihu, aká je, celkom úprimnú, bez najmenšej falošnosti, bez nárokov na premenu alebo výklad sveta, bez politiky, bez metafyziky, má to byť kniha zdravo, bodro francúzska, smejúca sa životu, pretože sa jej zdá dobrý a pretože sa v ňom má dobre...“ (Romain Rolland) „Hovor priamo! Tak, aby ti každý rozumel! Aby ti rozumela nie skupina snobov, ale tisíce tých najjednoduchších a najskromnejších čitateľov...“ (Romain Rolland) Zaujímavosti: Finančnú odmenu, ktorá bola spojená s Nobelovou cenou za literatúru, Rolland z väčšej časti venoval na zmiernenie útrap ľudí postihnutých prvou svetovou vojnou. Svoje humanistické a pacifistické názory prejavoval aj prácou v novovzniknutom Červenom kríži a ovplyvňovaním verejnej mienky početnými esejami z oblasti politiky, filozofie, divadla a hudby. Rýchlo sa tak dostal do kultúrneho povedomia Európy. Rollandova obsiahla korešpondencia s významnými osobnosťami, ako boli Albert Schweitzer, Albert Einstein, Bertrand Russell a ďalší, bola publikovaná v roku 1948.
Ešte ako študent sa Rolland zaľúbil a rýchlo aj oženil. Manželstvo sa však skončilo rozvodom a on sa odvtedy vážnym vzťahom so ženami vyhýbal. Znova sa oženil až v roku 1934 ako 68 ročný.
