ZAUJÍMAVÉ INTERVIEW S NAŠÍM P. UČITEĽOM TELESNEJ VÝCHOVY •
Pán učiteľ, ste vyučujúcim tejto školy, počítate, koľko rokov tu pôsobíte?
- Ak ma pamäť neklame, tak začínal som v školskom roku 2000/2001, predtým som učil 2 roky na ZŠ Mládeže na Podháji. •
Ako ste prežili Veľkú noc? Venovali ste čas kúpačkám či ste radšej išli na túru?
- Túto Veľkú noc som strávil u rodiny na Liptove, kde okrem maškrtenia som aktívne športoval a tiež som symbolicky pofŕkal vodou moje baby, ale žiadne oblievanie vedrami, to mi je proti srsti. •
Vieme o Vás, že pôsobíte v Horskej záchrannej službe a máte radi šport. Ktorý výstup bol podľa Vás ten najťažší a zároveň ten najlepší?
- Už odmlada som inklinoval k horám a turistike, k tomu sa časom pridalo horolezectvo a skialpinizmus a nakoniec túžba spojiť toto všetko s pomocou v núdzi ľuďom, ktorí to potrebujú. Je to ten najkrajší šport, pretože ho realizujete v prirodzenom prostredí a na čerstvom vzduchu, kde okrem športu vnímate aj tú krásu, čo príroda stvorila. Čo sa týka výstupov, tak na konte ich mám požehnane, ťažko sa mi vyberá nejaký naj, ale krásny je ten, kde je sneh, slniečko, ticho a kde sa vrátite zdravý a spokojný domov k blízkym. •
Na túru chodíte radšej sám alebo v partii?
- Aj, aj, ale ak mám byť úprimný, tak oceňujem samotu. Aj keď je to častokrát nebezpečné, príroda vie nastražiť nejednu pascu a osamotený človek by si nemusel s jej nástrahami pomôcť. Na druhej strane len takto dokážem premýšľať a vyčistiť si hlavu.
• Mnohým športovcom zistili, že dopovali. Aký máte na to názor? Užívate aj Vy niečo na podporu energie? -
O tomto neduhu dobre viem a je mi ľúto každého takéhoto „športovca“ , ktorý podľahol vidine úspechu aj za cenu poškodzovania si vlastného zdravia. Dnes je vrcholový šport najmä o peniazoch, človek sa dá zlákať vidinou rýchleho zbohatnutia. Ja som tiež závislý na „dopingu“ a to najmä na čokoláde, klobáske, zákuskoch a iných maškrtách, ktoré sú výborným zdrojom energie pri mojom športovaní.
•
Naša p. riaditeľka nám prezradila, že rada hrá squash. Je vám tento šport blízky?
- Poznám tento šport, aktívne ho nehrávam, pani riaditeľka by ma naisto porazila vo vzájomnom zápase. •
Akým športom sa venujete?
•
- Závisí to od ročného obdobia – v zime je to najmä skialpinizmus, ktorý robím aj súťažne, k tomu pridám lezenie v ľadopádoch, ktoré je tiež adrenalínovou záležitosťou. V lete je to najmä horský bicykel, turistika, skalolezectvo, plávanie. V kolektívnych športoch si rád zahrám basketbal alebo volejbal. Môj obľúbený šport je tiež obyčajná chôdza, na ktorú ľudia už takmer zabudli, radšej sa vozia na autách.
•
Kabinet máte s p. uč. Tormovou. Obaja sa venujete športu, zhodujete sa v nejakých veciach?
- Moja kolegyňa je výborná učiteľka, ktorú si vážim aj pre jej aktívny vzťah k športu. Veď akýže by to bol telocvikár, ktorý by nerád športoval? Zhodujeme sa takmer vo všetkom, v práci vytvárame ideálny team, dúfam, že aj žiaci to tak vnímajú.
•
Ste s kondíciou našich žiakov spokojný?
-
Nie, nie som a bohužiaľ to ide dolu vodou. Nechcem porovnávať, ale generácia otcov a mamiek našich žiakov bola na tom pohybovo oveľa lepšie. Dnešné deti aj vďaka nám dospelým zabudli na hranie sa vonku, lezenie po stromoch, hry na indiánov, skrývačky, naháňačky – to, čomu sme sa venovali my po príchode domov zo školy. Dnešné deti poznajú PC, facebook, playstation a ďalšie výdobytky doby, ale ich kondícia a zdravotný stav je stále horší, bojím sa o ich budúcnosť.
•
Na žiakov ste prísny, ale je to tým, že nemáme disciplínu a žiaci to pochopia v 9. ročníku, žiaľ niektorí ani vtedy nie. Uveďte, čo od nich vyžadujete.
- To, či som prísny, neviem posúdiť, nechám to na žiakov, ako ma vnímajú. Ja vyžadujem len to, čo hovoria predpisy, na ktoré sa tak rado zabúda. Žiaci kladú dôraz na svoje práva, menej už na povinnosti. Základom všetkého je poriadok a disciplína, len vtedy môžem deťom odovzdať to, čo chcem. Ak by hodina bola bez disciplíny, tak by sme sa nenaučili nič, bola by to anarchia. Keď stretnem žiakov, ktorí už nechodia do našej školy, sú dospelí, majú svoju prácu, rodinu a rozprávam sa o tom, ako to vnímali vtedy a dnes, tak väčšina z nich to ocenila a pochopila – to je pre mňa najlepšia vizitka toho, že to asi robíme dobre. •
V škole máme dosť veľkú telocvičňu, posilňovňu či multifunkčné ihrisko, privítali by ste ešte niečo?
- Samozrejme, že áno. Potešil by som sa atletickej dráhe a ďalšiemu ihrisku s umelým trávnikom, tiež doskočisku a ak mám byť neskromný, tak aj tenisovému kurtu a malému bazénu. K tomu ešte jedna podobná telocvičňa a moje snívanie by bolo dokonalé. K tomu všetkému deti, ktoré majú radi pohyb a k šťastiu viac nepotrebujem.
•
Do Álp cestuje veľa Slovákov. Patríte medzi nich alebo ostávate verný našim Tatrám a martinským lyžiarskym strediskám?
- Niekoľko ráz som navštívil Alpy, sú to nádherné hory, ale postupom času som zistil, že nepoznám to, čo máme doma za humnami. Začal som poznávať krásu našich hôr, ktoré sú podľa mňa ešte krajšie ako tie v cudzine. Nie sú tak poškodené zásahmi človeka, už nie je veľa takých miest, kde môžete stretnúť rysa, medveďa, vlka. Bohužiaľ ľudia si to nevážia, správajú sa k prírode panovačne a vykorisťovateľsky. •
Vaše prezývky pre nás sú Janíčko a Anička. Prečo práve tie?
-
Priznám sa, že som to prebral od jedného môjho staršieho kolegu, ktorý už je na dôchodku. Okrem toho, že sú to pekné slovenské mená, tak na 99% to funguje, že koho takto oslovím, ten aj zareaguje. Vo vyšších ročníkoch si už mená pamätám, takže je to len pre tých, s ktorými neprichádzam tak často do kontaktu, dúfam, že nikoho tým neurážam.
•
Máme rešpekt pred Vašimi schopnosťami, ale často Vás poslúchneme až na druhý či tretí raz. Prečo je to tak?
- Lebo deti si neuvedomujú, že takto ochudobňujú seba o hodinu, kde môže byť zábava a kde sa niečo nové môžu dozvedieť. Učitelia plytvajú energiou na udržanie disciplíny namiesto vzdelávania, žiakom to potom v živote bude chýbať, ale uvedomia si to väčšinou až keď je neskoro. Aj my sme boli vo veku, v ktorom ste aj vy, aj my sme vystrájali, ale učiteľ bol veľkou autoritou a nedovoľovali sme si to, čo dnes vidíme na školách. Chýba slušnosť, pokora, úcta k autoritám, nie k takým, ktoré mám núka TV, ale k takým, čo niečo vedia a chcú to odovzdávať ďalej s láskou a nezištne.
•
Ste na tejto škole spokojný?
- Určite áno, inak by som to tak dlho na jednom mieste nevydržal. Stále ma baví práca s mladými ľuďmi, robí to mladým aj mňa. Ak sa nič nestane, tak možno stihnem popreháňať po ihrisku aj ďalšie generácie, možno vaše deti, ktorým o mne budete rozprávať príhody so mnou, keď ste mali 14 rokov. •
Vedeli by ste si predstaviť, že nepracujete na tejto škole, ale niekde inde?
- Ak áno, tak len niekde na horách ako záchranár, nič iné okrem tohto nepripadá zatiaľ do úvahy, aj keď nikdy netreba hovoriť nikdy. Práca má byť koníčkom, hobby, ktoré vám prináša radosť. U mňa by to mala byť práca predovšetkým s ľuďmi. •
Máte nejaké životné motto?
-
Staré a ošúchané, ale stále aktuálne – Nerob druhým to, čo nechceš, aby druhí robili tebe.
Za rozhovor veľmi pekne ďakujeme p. učiteľovi Mgr. Michalovi Frankovi. Zuzka Kostrabová a Kika Varsová VI. B
JAR Pomaly sa končí zima. Začína jar. Je to prekrásne pestrofarebné obdobie. Vtedy sa rodia mláďatká, rastú nádherné kvietky a všetko sa prebúdza zo zimného spánku. Aj keď som sa narodila na jeseň a podľa niektorých ľudí by som mala mať najradšej práve ju, mám najradšej jar. Nie je to len o farbách a malých zvieratkách, ale aj o zvykoch, ktoré mám takisto veľmi rada. No povedzte, ktoré dievča by sa netešilo na zdobenie vajíčok pre chlapcov (veď predsa chytiť dievku, aby ju potom mohli vyšibať je riadna drina, preto keď sa im to konečne podarí, zaslúžia si odmenu). Mám rada aj fašiangy. Sú veľmi zábavne a ja obľubujem zábavné sviatky. Nielen ja sa teším, ale úžasné je, keď aj ľudia okolo mňa sú veselí. A svet je vtedy krajší.
Soňa Kmeťová 5.D
PRVOAPRÍLOVÉ ŠIBALSTVÁ A je to tu. Ten bláznivý mesiac. Nedajte sa nachytať, nachytajte vy. Dám vám zopár rád:
Prestavte súrodencovi hodinky. Vymeňte nálepky „Tlačiť“ a „Ťahať“ na dverách. Prilepte priesvitnú fóliu na záchodovú misu.
S týmito radami určite nachytáte svojich blízkych, spolužiakov či decká na dvore. Nepovedzte, že vás ešte nikdy nikto nedostal. Nikto vám neprestavil budík, nenastrašil vás, že doma máte myš s tou trápnou formulkou „prvý apríl“?
Raz na 1. apríla som z tmavého papiera nastrihala pavúčikov, ideálne je, keď máte aj malý plastový hmyz a plyšovú myš. Pavúčikov som porozkladala po celom dome. Jedného som len tak položila na stôl, druhého som dala do chladničky, ďalšieho som dokonca položila pod čajník s tým úmyslom, že ten, kto ho zdvihne, bude si myslieť, že je pripučený. Tých zvyšných som rozhodila do kútov. (Plastovú) muchu som vložila do sáčka s chlebom a ostatný „hmyz“ som uložila do kvetináčov. Potom som si z čierneho papiera vystrihla polkruh a prilepila lepiacou páskou o stenu ako myšaciu dieru, najlepšie pod stôl. K „otvoru“ som priložila plyšovú myš a hotovo. Zaručená zábava. Tak veľa šťastia a nech vám všetky vaše prvoaprílové šibalstvá vyjdú.
Soňa Kmeťová 5.D
PROJEKTOVÉ VYUČOVANIE – JÁN AMOS KOMENSKÝ Celý mesiac sme venovali Jánovi A. Komenskému. Chcel, aby sa učilo hrou a to sa aj stalo. Na vybraných hodinách nám učitelia pripravili všelijaké prezentácie, aby sa celá trieda o ňom dozvedela čo najviac. Na ďalších hodinách sme sa na začiatku rozprávali o jeho živote a do konca hodiny sme sa hrali. Pani učiteľka Jurisová nám pripravila veľmi dobrú súťaživú hodinu. Nakoniec sme boli víťazmi všetci. Pracovali sme v skupinách. Najprv sme si zapisovali dôležité informácie o ňom a jeho ťažkom živote. Za to sme dostávali body. Na konci hodiny sme si zvolili (každý sám) nášho učiteľa sympaťáka. Myslím, že každý volil jednoznačne pána učiteľa Chmúrneho.
Vybraní žiaci, ktorí sa prihlásili na triednickej hodine, išli na záverečný kvíz. Cez hodiny si mali zapisovať o Komenskom najdôležitejšie informácie, ktoré budú na kvíze a neskôr sa ich aj naučili. Bol veľký hrdina, no aj keď mu zomrela celá jeho rodina, dostal sa veľmi ďaleko a myslím, že by sme si z neho všetci mali zobrať veľký príklad.
Paulína Poloncová 5.D
TAJNIČKA * *
2.
1. 3. 4. 5.
7.
6. 8.
9. 10. 12.
11. * *
RIEŠENIE TAJNIČKY Nedávno bola jarná ...........
Martina Lalíková 5.D
1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12.
Najbláznivejší mesiac Začínajú pučať kvety a _______ Na deň Zeme niektorí žiaci doniesli svoje ___ Chlapci majú radi Veľkú ___ Ľudové odevy 23.4. bol na našej škole ___ Zeme Mesiac knihy Prvé jarné kvety Múzeum ľudovej architektúry v prírode Ročné obdobie hneď po jari je ____ Máj je mesiac _____ Na jar treba zrno ____
DEŇ ZEME Deň Zeme je výnimočný deň, v tento deň sa staráme hlavne o našu planétu Zem. Na našej škole ZŠ Jahodníckej sa Deň zeme uskutočnil v slnečný a krásny deň. Na prvej hodine z piatich sme sa s pani učiteľkou rozprávali o našej Zemi a hlavne o flóre. Táto hodina bola poučná a bavila ma. Celý deň Zeme bol o tom, kto vyhrá v rôznych súťažiach. Súťažilo sa na stanovištiach. Na druhej hodine sme sa snažili nájsť voľné stanovištia. Nakoniec sme ho našli v počítačovej miestnosti na prvom stupni. Tých pár minút, čo sme tam boli, sme mali zaraďovať, čo k akému zvieraťu patrí. Tých stanovíšť bolo veľa ... Ale dve sa nám páčili najviac, stanovište „klokany“ a u „žabiek“. Keď sa vyhlásili víťazi, naša piata D vyhrala.
V. Miháliková V.D
DEŇ MATIEK MAMA Tá, ktorá ma pod svojím srdcom nosila, tá, ktorá sa tak veľmi trápila, keď ma rodila. Ty jediná si sa po nociach pre mňa budila, pri zlom sne ma bozkom tíšila. Ďakujem ti za lásku, ktorú mi ešte stále dávaš, za to, že o mňa aj v dospelosti strach mávaš. Ďakujem, že si. Ľúbim Ťa !
Barbora Senková VI.A
DEŇ MODRÉHO GOMBÍKA NA NAŠEJ ŠKOLE Modrý gombík – symbol pomoci si niektorí žiaci všimli už pri pozeraní televíznych novín na Markíze. Mali ich pripnuté na hrudi televízni hlásatelia. Deň sedemnásty máj sa niesol v znamení Modrého gombíka aj na našej škole. Žiaci z 8.C triedy vytvorili nástenku. Jej hlavnou myšlienkou bolo heslo: „Modrým gombíkom napojíme smädnú Ugandu“. Čo to vlastne znamená ? Tretí májový týždeň od 13. do 19. mája patril už po deviaty raz slovenskej zbierke – „Týždeň modrého gombíka“, ktorú organizuje UNICEF – SLOVENSKO. Dievčatá z rozhlasového krúžku „Jahoda“ – Rebeka Sviteková, Gabika Cíňová, Renáta Lacková, Natália Candríková a Saška Užíková oboznámili žiakov so životom detí v Ugande. Dozvedeli sme sa veľa smutných informácií. My si život bez vody nevieme ani predstaviť. A čo v Ugande ? Znečistená voda je pre deti veľké riziko. Viac ako 15% detských chorôb a 12% detských úmrtí spôsobuje závadná „pitná voda“.
Mnohí ľudia nevlastnia zariadenia na umývanie rúk, nepoužívajú vodu. Nedostatok hygieny tak šíri chorelu a dyzentériu. Som rada, že aj naša ZŠ Jahodnícka prispela finančnou čiastkou zo zberu papiera na to, aby sa v Ugande vystavali čističky vôd, na školách umývadlá a toalety. Veď keď sa z celého Slovenska pospájajú „malé finančné čiastky“,, môže to byť veľká pomoc pre tak ťažko skúšanú krajinu. Ako výraz solidarity dievčatá pripínali malé modré gombíky žiakom aj učiteľom. Ďakujem všetkým žiakom a kolegom, ktorí podporili túto myšlienku pomoci.
PaedDr. R. Jurisová
KONIEC ŠKOLSKÉHO ROKA Koniec školského roka je tu, a len vy, deviataci, na to máte, že všetko dáte. Učitelia pokúšajú sa vám známky napraviť,
preto aj vy skúste si ich opraviť. Veď učiteľ je ako kamarát, určite každého z vás má veľmi rád.
Prajeme vám, milí deviataci, aby ste mali v živote veľa úspechov, preto na ten deň, keď ste odchádzali zo základky ako deviataci, nikdy nezabudnite ! Barbora Senková 6.A
NA TVORBE 4.ČÍSLA ŠKOLSKÉHO ČASOPISU „JAHODNÍČEK“ SA POD VEDENÍM P. UČ. JASTRABANOVEJ A P. UČ. ŽIAKOVEJ PODIEĽALI ŽIACI : v
L. Košarišťanová 8.C
T. Jakubíková 8.C S. Kmeťová 5.D V. Miháliková 5.D P. Poloncová 5.D
M. Lalíková 5.D B. Senková VI.A Z. Kostrabová VI. B K. Varsová VI. B PaedDr. R. Jurisová
