UČEBNÉ OSNOVY ISCED 2 Vzdelávacia oblasť Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby
Človek a príroda Geografia deviaty 2hod týž/66hod ročne
1. Charakteristika učebného predmetu Učebný predmet geografia rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme. Uvedomia si, že dokonalé pochopenie princípov existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom geografie, umožňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, možnosti optimálneho využitia a ochrany krajiny človekom. Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, žiaci získajú aj skúsenosti ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť. Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju, analyzovať obsah mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť jednoduchý náčrt okolia a i. Túto základnú kompetenciu podporujú i záujmy žiakov, nielen o svoje okolie, ich možnosť cestovať, pracovať s internetom a i. Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Každé miesto na Zemi je iné, líši sa podnebím, rastlinstvom, živočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych častiach sveta sa líši nielen jazykom ale aj svojou kultúrou či spôsobom života. Poznanie týchto charakteristík a ich pochopenie vedie k porozumeniu predovšetkým vzájomných väzieb v krajine. Posúdiť postavenie Slovenska v porovnaní s ostanými štátmi, ako ďalej zmeniť súčasný stav a pričiniť sa o rozvoj Slovenska a jeho regiónov tiež patria do geografického poznávania. Námety, čo môže každý žiak urobiť pre svoje mesto, svoj región, sú súčasťou praktického geografického výstupu potrebného pre bežný život. 2. Ciele predmetu Geografia rozvíja súbor cieľov, ktoré majú prevažne priestorový a integrujúci charakter. Považuje sa za ne súbor vedomostí, zručností a schopností, ktoré vie žiak správne skombinovať a tak porozumieť, interpretovať a prakticky využívať danosti krajiny. Výchova a vzdelávanie v predmete geografia smeruje k vytváraniu cieľov tým, že žiakov vedie k: orientácii v čase a priestore používaniu a interpretácii máp rôznych druhov (automapy, mapy na internete, turistické mapy, tematické mapy a i.) porozumeniu informáciám o krajine ako časti Zeme (aj Zeme ako celku), ich praktickému využitiu v bežnom živote a schopnosti vyhľadať a použiť ich pre
praktické potreby (textové a dátové zdroje v tlačenej či digitálnej podobe). Získané poznatky systemizovať do oblastí fyzickej a humánnej geografie. Poznatky fyzickej geografie sú u oblasti prírodných charakteristík Zeme. Získané informácie využije žiak pri správnom pochopení vzniku a vývoji hlavných povrchových tvarov, pri porovnávaní a využívaní nerovností zemského povrchu napríklad i turistike, ale aj pri rozhodovaní umiestňovaní aktivít v rozvoji regiónov – dopravných sietí, prípadne ťažbe nerastných surovín poznaniu vplyvov a účinkov vnútorných a vonkajších síl, ktoré pôsobia na povrch Zeme a umožnia ľuďom chrániť sa pred živelnými pohromami. To isté platí aj pri poznaní zákonitostí počasia v rôznych podnebných oblastiach 3 sveta. V oblasti humánnej geografie sa vyučovanie zameriava na človeka na Zemi, na premeny, ktorými ovplyvnil krajinu porozumeniu premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek (vrátane kultúrnych aspektov) zhodnoteniu perspektívy rozvoja pre budúcnosť (vývoj počtu obyvateľstva, rozvoja sídel, hospodárstva a i.) porozumenie a rozvíjanie čítania a interpretácie obrázkov, fotografií, grafov, tabuliek, prierezov, schém a diagramov ako základných vyjadrovacích prostriedkov geografie rozvíjaniu podnikateľských zručností spracúvaním projektov, ako sú napr. modelové cestovné kancelárie, projekty na inventarizáciu predpokladov rozvoja regiónov a pod. poznaniu rôznych kultúr na celom svete pri zachovaní vlastnej identity, prejavovaniu záujmu o spôsob života ľudí v rôznych častiach sveta poznaniu ľudovej kultúry a kultúrnych tradícií. Kultúrne pamiatky sú súčasťou obsahu regionálnej geografie. využitiu schopností a zručností pri oddychových aktivitách (cestovaní, rekreácii a i.). rozvíjaniu schopnosti objavovať a snahy vysvetľovať všímaniu si priestoru, v ktorom žijeme a jeho zmeny. 3. Kľúčové kompetencie 1. Komunikácia v materinskom jazyku – je schopnosť vyjadrovať a tlmočiť koncepty, myšlienky, pocity, fakty a názory ústnou a písomnou formou (počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie) a z jazykového hľadiska interaktívne reagovať primeraným a kreatívnym spôsobom v rôznych spoločenských a kultúrnych súvislostiach; vo vzdelávaní a odbornej príprave, v práci, doma a vo voľnom čase. 2. Komunikácia v cudzích jazykoch – zahŕňa hlavné rozmery komunikácie v materinskom jazyku: je založená na schopnosti porozumieť, vyjadrovať a tlmočiť koncepty, myšlienky, pocity, fakty a názory ústnou a písomnou formou (počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie) v primeranej škále spoločenských a kultúrnych súvislostí (vo vzdelávaní a odbornej príprave, práci, doma a vo voľnom čase) podľa želaní a potrieb jednotlivca. Komunikácia v cudzích jazykoch si takisto vyžaduje zručnosti ako sprostredkovanie a medzikultúrne porozumenie.
3. Matematická kompetencia a základné kompetencie v oblasti vedy a techniky – Matematická kompetencia je schopnosť rozvíjať a používať matematické myslenie na riešenie rôznych problémov v každodenných situáciách. Vychádzajúc z dobrých numerických znalostí sa dôraz kladie na postup a aktivitu, ako aj na vedomosti. Matematická kompetencia zahŕňa na rôznych stupňoch schopnosť a ochotu používať matematické modely myslenia (logické a priestorové myslenie) a prezentácie (vzorce, modely, diagramy, grafy, tabuľky). 4. Digitálna kompetencia – zahŕňa sebaisté a kritické používanie technológie informačnej spoločnosti (TIS) na pracovné účely, vo voľnom čase a na komunikáciu. Je založená na základných zručnostiach v IKT: používanie počítača na získavanie, posudzovanie, ukladanie, tvorbu, prezentáciu a výmenu informácií a na komunikáciu a účasť v spolupracujúcich sieťach prostredníctvom internetu. 5. Naučiť sa učiť – je schopnosť pokračovať a zotrvať v učení sa, organizovať vlastné učenie sa, aj pomocou efektívneho manažmentu času a informácií, a to individuálne alebo v skupinách. Táto kompetencia zahŕňa uvedomenie si procesu učenia sa a potrieb jednotlivca, určenie dostupných príležitostí a schopnosť prekonať prekážky na účel úspešného vzdelávania sa. Táto kompetencia znamená získavať, spracovávať a prispôsobovať nové vedomosti a zručnosti, ako aj hľadať a využívať poradenstvo. Naučiť sa učiť podnecuje učiacich sa, aby stavali na predchádzajúcom vzdelaní a životných skúsenostiach, aby mohli používať a uplatňovať vedomosti a zručnosti v rozličných súvislostiach: doma, v práci, pri vzdelávaní sa a odbornej príprave. Motivácia a sebadôvera sú pri tejto kompetencii jednotlivca rozhodujúce. 6. Spoločenské a občianske kompetencie – kompetencie zahŕňajú individuálne, medziľudské a medzikultúrne kompetencie a pokrývajú všetky formy správania, ktoré jednotlivec využíva na efektívnu a konštruktívnu účasť na spoločenskom a pracovnom živote, a to najmä v čoraz rozmanitejších spoločnostiach, a v potrebných prípadoch na riešenie konfliktov. 7. Iniciatívnosť a podnikavosť – vzťahuje sa na schopnosť jednotlivca zmeniť myšlienky na skutky. Zahŕňa kreativitu, inovácie a prijímanie rizika, ako aj schopnosť plánovať a riadiť projekty so zámerom dosiahnuť ciele. Toto podporuje jednotlivcov nielen v ich každodennom živote doma a v spoločnosti, ale aj na pracovisku, aby si boli vedomí kontextu svojej práce, a aby mohli využiť príležitosti, a je to základom pre špecifickejšie zručnosti a vedomosti, ktoré potrebujú tí, ktorí zakladajú podnik zameraný na spoločenskú alebo obchodnú činnosť alebo naň prispievajú. Tieto by mali zahŕňať zmysel pre etické hodnoty a presadzovanie dobrého riadenia. 8. Kultúrne povedomie a vyjadrovanie – uvedomovanie si dôležitosti kreatívneho vyjadrovania myšlienok, skúseností a emócií prostredníctvom rôznych médií vrátane hudby, scénických umení, literatúry a výtvarných umení. Temat ický
Rozvíjajúce
Obsaho vý
Výkonný
Prierezov é témy,
celok
ciele
štandar d
štandard
Téma
Geogra fia v bežn om živote
Práca s mapou – zemepisné súradnice, rovnobežky, poludníky
Mapy. Geografické súradnice na mapách, číselná mierka mapy Tematické mapy,
Určiť polohu ľubovoľného miesta na mape geografický mi súradnicami .
GPS v praxi
Zákla dné infor mácie o regi óne v kont exte planét y Zem
Objav ovani e prírod ných a člov ekom vytvo renýc h osobi
Poloha, zobrazenie Slovenska na mapách – Slovensko na severnej pologuli
Vonkajšie činitele pôsobiace na povrch a príklady ich činnosti pri tvarovaní zemského povrch (pieskové presypy, sprašové nánosy,
Prírodné krásy, povrch – pohoria, nížiny, kotliny, jaskyne, rieky, jazerá, plesá, vodopád y.
medzipre dmetové vzťahy
Matematik a Uhol a jeho veľkosť
Určiť na mape polohu Slovenska zemepisným i súradnicami
Na mape ukázať povrchové celky Slovenska a charakteri zovať ich polohu a porovnať nadmorskú výšku podľa mapy
6.ročník Priama úmera, mierka mapy 7.ročník
Stavba Zeme Pohyby zem. kôry Geolog.pr ocesy a ich
tostí regió nu a ich porov nanie so Slove nsko m (miest nou krajin ou)
skalné mesto, riečna dolina, ľadovcová dolina, pleso, meander, mŕtve rameno, močariská, jaskyne
Rieky (Morava, Dunaj, Váh, Nitra, Hron, Hornád, Torysa, Dunajec). Jazerá a vodné nádrže (Veľké Hincovo pleso, Štrbské pleso, Oravská priehrada, Zemplínska šírava, Liptovská Mara, Gabčíkovo).
Podzemné vody, minerálne a termálne (Žitný ostrov), kúpele (Piešťany, Bardejovské Kúpele, Trenčianske Teplice).
zdroje Opísať a ako pôsobia vonkajšie činitele na povrch v jednotlivýc h častiach Slovenska a uviesť ich príklady.
Vysvetliť na príkladoch ako vzniká skalné mesto, riečna dolina, ľadovcová dolina, sprašové nánosy, jaskyne meandre, mŕtve ramená, jazerá a vymenova ť príklady
Stručne opísať vznik slovenských pohorí Určiť, ktorý činiteľ prevládal v danej lokalite a dotvoril zemský povrch podľa rôznych obrázkov oblastí
Magm. a sop.činno sť
Zemetras enia
Horizontál na činnosť a poruchy zem.kôry Biológia 8.ročník
Slovenska. Vodstvo v miestnej krajine. Podnebné činitele Vplyv podnebných činiteľov na povrch Slovenska Zmena podnebia s nadmorsko u výškou a v priebehu roka na Slovensku
Podnebi e
Opísať, ako človek pôsobí na tvárnosť povrchu uviesť konkrétne príklady.
Opísať podnebie na Slovensku ako sa mení počasie v priebehu jednotlivých ročných období, ako sa mení teplota a množstvo zrážok (použiť diagramy). Charakteriz ovať rozloženie nížin a kotlín na Slovensku a ich význam pre obyvateľstvo Na mape určiť vybrané toky riek, jazerá, vodné nádrže, podzemné vody, kúpele, oblasti minerálnych a termálnyc
h vôd.
Charakteriz ovať význam vodstva na Slovensku na vybratých príkladoch.
Opísať negatívne zásahy do vodstva Slovenska.
Zhodnotiť možnosti využitia podzemnýc h vôd. Vymenovať kúpele.
Obyvateľst vo a sídla: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Bardejov, Bratislava, Komárno, Košice, Kremnica, Levoča, Nitra, Martin, Michalovce Piešťany, Poprad, Prešov, Prievidza, Trnava,
Historick é udalosti na Slovens ku, vznik Slovens ka Obyvateľ stvo a mestá – charakte ristika miest
Porovnať povrch a osídlenie. Na základe porovnania uviesť, ktoré oblasti sú vhodné na osídlenia a ktoré nie. Uviesť podmienky pre vznik sídla.
Etická výchova Poznanie a pozitívn e hodnoteni e druhých 5.ročník
Zdôvodniť nerovnomer né osídlenie obyvateľstva na území Slovenska. Posúdiť
Kognitívn a a emocion álna empatia,
Trenčín, Zvolen, Žilina.
príčiny nerovnomer ného osídlenia územia.
pochopeni e druhých Vžitie sa do pozície druhých 6.ročník
Hospodárst vo – ťažba nerastných surovín, poľnohospo dárstvo, priemysel, doprava, služby, obchod
Regióny Slovens ka – možnosti rozvoja regiónov
Strediská letnej a zimnej rekreácie
Envir
Čím je Slovens ko známe vo svete.
Slovensko ako cieľ pre cestovný ruch
Cestovný ruch –
Prírodné kultúrne lokality, ľudová kultúra
Hospodá rske aktivity na Slovens ku
a
Znečiste
Charakteriz ovať najvýznamn ejšie hospodársk e aktivity človeka na Slovensku a odlíšiť ich.
Objavenie vlastnej identity a jedinečn osti 7.ročník
Ukázať na mape hospodársk y najvyspelejš ie regióny Slovenska.
Charakteriz ovať dopravu v jednotlivýc h regiónoch Slovenska.
Podľa mapy vyznačiť dôležité oblasti pre CR a opísať ich zaujímavé miesta pre CR. Vymenovať a ukázať na mape národné parky a čím sú
Etická výchova Etické aspekty ochrany prírody
onme ntálne súvisl osti spest rené zaují mavo sťami o regió ne
nie prírody Miestna krajina
TANAP, PIENAP, NP Nízke Tatry, NP Malá Fatra, NP Veľká Fatra, NP Slovenský raj, NP Muránska planina, NP Slovenský kras, NP Poloniny. Jaskyne Slovenského krasu, Vlkolínec, Spišský hrad a Spišská Kapitula, Bukové lesy Nízkych Beskýd, Bardejov, Banská Štiavnica a okolie.
Kalamity a prírodn é hrozby Rozdiely medzi regiónmi Slovens ka Historick é územia a tradície
charakteristi cké
Zdôvodniť význam ochrany vybratých objektov na Slovensku a vo svete.
Porovnať vybrané NP Zeme a Slovenska .
5.ročník
Voľnočas ové aktivity
5. Metódy a formy práce Pri vyučovaní sa budú využívať nasledujúce metódy a formy vyučovania: 1.metódy: práca s glóbusom a tematickými mapami, odbornou literatúrou, encyklopédiami, využívanie IKT, riadený rozhovor, výklad, DVD a CD nosiče, riešenie úloh, 2. postupy: rozprávanie, porovnávanie, tvorba projektov, riešenie problémov 3. formy práce: diskusia, analýza ukážok a údajov, prezentácia projektov, frontálna výučba, frontálna a individuálna práca žiakov 6. Materiálno výučbové prostriedky Pri vyučovaní sa použijú nasledovné materiálno výučbové prostriedky: 1. materiálne prostriedky - učebnice, pracovné zošity, zošity, atlasy, glóbus, nástenné mapy, tabuľa, 2. didaktická technika – počítač, dataprojektor, interaktívna tabuľa 7. Učebné zdroje Pri výučbe sa bude čerpať z nasledovných zdrojov: 1. učebnica Zemepis pre 9 .Ročník základných škôl 2. odborná literatúra – časopisy Geo, Ľudia a Zem, Plus 7 dní, Školský atlas sveta VKÚ Harmanec 3. ďalšie zdroje – internet, aplikácie Google Earth, Editor máp 2, Stellarium
8. Hodnotenie predmetu 1. Písomné práce Po jednotlivých tematických celkoch žiaci napíšu písomnú prácu v trvaní cca 30 min. Počet písomných prác za kvalifikačné obdobie je závislý od počtu tematických celkov. Termíny písomných prác vyučujúci žiakom vopred oznámi. Otázky budú mať bodové hodnoty, výsledky sa budú hodnotiť podľa počtu získaných bodov. Za správne odpovede známkou.
Známka je stanovená podľa nasledovnej stupnice : 1.... 100% - 90 % 2.... – 75 % 3..... – 50 % 4..... - 25 % 5..... –0% 2 .Ústne odpovede Ústne odpovede z jednotlivých prebratých tém – žiak by mal mať minimálne jednu ústnu odpoveď za jeden polrok. Termíny ústnych odpovedí vyučujúci vopred neoznamuje. Žiak bude hodnotený známkou 1 až 5 podľa presnosti, istoty vo vybranej téme, úrovne zvládnutia učiva a stupňa samostatnosti pri formulovaní odpovede. 3. Práca s mapou Žiak preukáže svoje zručnosti pri orientácii a práci s mapou, atlasom aspoň raz za jeden polrok. Hodnotení bude známkou 1 až 5. Termín preskúšania vyučujúci neoznamuje vopred. 4. Projektové práce Žiak vypracuje projekt na tému vopred zadanú vyučujúcim. Projekt je niekedy možné vypracovať aj vo dvojici alebo v skupine. Táto možnosť je vopred daná. Žiak bude hodnotený známkou 1 až 5 podľa obsahovej a prezentačnej úrovne projektu. 5. Zošit Ku koncu polroku (žiak je oboznámený s termínom) je hodnotený žiakov zošit. Hodnotená je celková úprava zošita ( požívanie podložky, okraje v zošite), kontroluje sa úplnosť poznámok jednotlivých učív a úplnosť zadávaných domácich úloh ( zväčša ilustrácie). 6. Celkové hodnotenie Výsledné hodnotenie bude súhrnom vyššie uvedených kritérií. Výsledná známka nebude získaná aritmetickým priemerom priebežných známok. Odrazí sa v nej aj aktívna práca žiaka na hodinách, systematickosť učenia sa a účasť na geografickej olympiáde.
