UČEBNÉ OSNOVY ISCED 2 Vzdelávacia oblasť Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby
Človek a príroda Geografia siedmy 1 hod týţ/33 hod ročne
1. Charakteristika učebného predmetu Učebný predmet geografia rozvíja u ţiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah predmetu. Ţiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme. Uvedomia si, ţe dokonalé pochopenie princípov existencie Zeme im pomôţe ju vyuţívať a chrániť. Kompetencie, ktoré ţiaci prehlbujú štúdiom geografie, umoţňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, moţnosti optimálneho vyuţitia a ochrany krajiny človekom. Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, ţiaci získajú aj skúsenosti ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť. Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju, analyzovať obsah mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť jednoduchý náčrt okolia a i. Túto základnú kompetenciu podporujú i záujmy ţiakov, nielen o svoje okolie, ich moţnosť cestovať, pracovať s internetom a i. Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Kaţdé miesto na Zemi je iné, líši sa podnebím, rastlinstvom, ţivočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych častiach sveta sa líši nielen jazykom ale aj svojou kultúrou či spôsobom ţivota. Poznanie týchto charakteristík a ich pochopenie vedie k porozumeniu predovšetkým vzájomných väzieb v krajine. Posúdiť postavenie Slovenska v porovnaní s ostanými štátmi, ako ďalej zmeniť súčasný stav a pričiniť sa o rozvoj Slovenska a jeho regiónov tieţ patria do geografického poznávania. Námety, čo môţe kaţdý ţiak urobiť pre svoje mesto, svoj región, sú súčasťou praktického geografického výstupu potrebného pre beţný ţivot. 2. Ciele predmetu Geografia rozvíja súbor cieľov, ktoré majú prevaţne priestorový a integrujúci charakter. Povaţuje sa za ne súbor vedomostí, zručností a schopností, ktoré vie ţiak správne skombinovať a tak porozumieť, interpretovať a prakticky vyuţívať danosti krajiny. Výchova a vzdelávanie v predmete geografia smeruje k vytváraniu cieľov tým, ţe ţiakov vedie k: orientácii v čase a priestore pouţívaniu a interpretácii máp rôznych druhov (automapy, mapy na internete, turistické mapy, tematické mapy a i.) porozumeniu informáciám o krajine ako časti Zeme (aj Zeme ako celku), ich praktickému vyuţitiu v beţnom ţivote a schopnosti vyhľadať a pouţiť ich pre praktické potreby (textové a dátové zdroje v tlačenej či digitálnej podobe). Získané
poznatky systemizovať do oblastí fyzickej a humánnej geografie. Poznatky fyzickej geografie sú u oblasti prírodných charakteristík Zeme. Získané informácie vyuţije ţiak pri správnom pochopení vzniku a vývoji hlavných povrchových tvarov, pri porovnávaní a vyuţívaní nerovností zemského povrchu napríklad i turistike, ale aj pri rozhodovaní umiestňovaní aktivít v rozvoji regiónov – dopravných sietí, prípadne ťaţbe nerastných surovín poznaniu vplyvov a účinkov vnútorných a vonkajších síl, ktoré pôsobia na povrch Zeme a umoţnia ľuďom chrániť sa pred ţivelnými pohromami. To isté platí aj pri poznaní zákonitostí počasia v rôznych podnebných oblastiach 3 sveta. V oblasti humánnej geografie sa vyučovanie zameriava na človeka na Zemi, na premeny, ktorými ovplyvnil krajinu porozumeniu premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek (vrátane kultúrnych aspektov) zhodnoteniu perspektívy rozvoja pre budúcnosť (vývoj počtu obyvateľstva, rozvoja sídel, hospodárstva a i.) porozumenie a rozvíjanie čítania a interpretácie obrázkov, fotografií, grafov, tabuliek, prierezov, schém a diagramov ako základných vyjadrovacích prostriedkov geografie rozvíjaniu podnikateľských zručností spracúvaním projektov, ako sú napr. modelové cestovné kancelárie, projekty na inventarizáciu predpokladov rozvoja regiónov a pod. poznaniu rôznych kultúr na celom svete pri zachovaní vlastnej identity, prejavovaniu záujmu o spôsob ţivota ľudí v rôznych častiach sveta poznaniu ľudovej kultúry a kultúrnych tradícií. Kultúrne pamiatky sú súčasťou obsahu regionálnej geografie. vyuţitiu schopností a zručností pri oddychových aktivitách (cestovaní, rekreácii a i.). rozvíjaniu schopnosti objavovať a snahy vysvetľovať všímaniu si priestoru, v ktorom ţijeme a jeho zmeny. 3. Kľúčové kompetencie 1. Komunikácia v materinskom jazyku – je schopnosť vyjadrovať a tlmočiť koncepty, myšlienky, pocity, fakty a názory ústnou a písomnou formou (počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie) a z jazykového hľadiska interaktívne reagovať primeraným a kreatívnym spôsobom v rôznych spoločenských a kultúrnych súvislostiach; vo vzdelávaní a odbornej príprave, v práci, doma a vo voľnom čase. 2. Komunikácia v cudzích jazykoch – zahŕňa hlavné rozmery komunikácie v materinskom jazyku: je zaloţená na schopnosti porozumieť, vyjadrovať a tlmočiť koncepty, myšlienky, pocity, fakty a názory ústnou a písomnou formou (počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie) v primeranej škále spoločenských a kultúrnych súvislostí (vo vzdelávaní a odbornej príprave, práci, doma a vo voľnom čase) podľa ţelaní a potrieb jednotlivca. Komunikácia v cudzích jazykoch si takisto vyţaduje zručnosti ako sprostredkovanie a medzikultúrne porozumenie.
3. Matematická kompetencia a základné kompetencie v oblasti vedy a techniky – Matematická kompetencia je schopnosť rozvíjať a pouţívať matematické myslenie na riešenie rôznych problémov v kaţdodenných situáciách. Vychádzajúc z dobrých numerických znalostí sa dôraz kladie na postup a aktivitu, ako aj na vedomosti. Matematická kompetencia zahŕňa na rôznych stupňoch schopnosť a ochotu pouţívať matematické modely myslenia (logické a priestorové myslenie) a prezentácie (vzorce, modely, diagramy, grafy, tabuľky). 4. Digitálna kompetencia – zahŕňa sebaisté a kritické pouţívanie technológie informačnej spoločnosti (TIS) na pracovné účely, vo voľnom čase a na komunikáciu. Je zaloţená na základných zručnostiach v IKT: pouţívanie počítača na získavanie, posudzovanie, ukladanie, tvorbu, prezentáciu a výmenu informácií a na komunikáciu a účasť v spolupracujúcich sieťach prostredníctvom internetu. 5. Naučiť sa učiť – je schopnosť pokračovať a zotrvať v učení sa, organizovať vlastné učenie sa, aj pomocou efektívneho manaţmentu času a informácií, a to individuálne alebo v skupinách. Táto kompetencia zahŕňa uvedomenie si procesu učenia sa a potrieb jednotlivca, určenie dostupných príleţitostí a schopnosť prekonať prekáţky na účel úspešného vzdelávania sa. Táto kompetencia znamená získavať, spracovávať a prispôsobovať nové vedomosti a zručnosti, ako aj hľadať a vyuţívať poradenstvo. Naučiť sa učiť podnecuje učiacich sa, aby stavali na predchádzajúcom vzdelaní a ţivotných skúsenostiach, aby mohli pouţívať a uplatňovať vedomosti a zručnosti v rozličných súvislostiach: doma, v práci, pri vzdelávaní sa a odbornej príprave. Motivácia a sebadôvera sú pri tejto kompetencii jednotlivca rozhodujúce. 6. Spoločenské a občianske kompetencie – kompetencie zahŕňajú individuálne, medziľudské a medzikultúrne kompetencie a pokrývajú všetky formy správania, ktoré jednotlivec vyuţíva na efektívnu a konštruktívnu účasť na spoločenskom a pracovnom ţivote, a to najmä v čoraz rozmanitejších spoločnostiach, a v potrebných prípadoch na riešenie konfliktov. 7. Iniciatívnosť a podnikavosť – vzťahuje sa na schopnosť jednotlivca zmeniť myšlienky na skutky. Zahŕňa kreativitu, inovácie a prijímanie rizika, ako aj schopnosť plánovať a riadiť projekty so zámerom dosiahnuť ciele. Toto podporuje jednotlivcov nielen v ich kaţdodennom ţivote doma a v spoločnosti, ale aj na pracovisku, aby si boli vedomí kontextu svojej práce, a aby mohli vyuţiť príleţitosti, a je to základom pre špecifickejšie zručnosti a vedomosti, ktoré potrebujú tí, ktorí zakladajú podnik zameraný na spoločenskú alebo obchodnú činnosť alebo naň prispievajú. Tieto by mali zahŕňať zmysel pre etické hodnoty a presadzovanie dobrého riadenia. 8. Kultúrne povedomie a vyjadrovanie – uvedomovanie si dôleţitosti kreatívneho vyjadrovania myšlienok, skúseností a emócií prostredníctvom rôznych médií vrátane hudby, scénických umení, literatúry a výtvarných umení.
4. Témy a požiadavky na výstup Tematický celok
Rozvíjajúce ciele
Obsahový štandard Téma Opakovanie a utvrdzovani e učiva 6. a 5. Ročníka
Výkonný štandard
-určiť svetové strany -zdôvodniť vytvorenie zem.siete súradníc
Glóbus, zemská os, póly, svetové strany, zemské pologule, rovnobeţky, poludníky, určovanie geografickej polohy ( bez stupňov)
-určiť na nástennej mape svetové strany -vysvetliť pojmy rovník, rovnobeţka, poludník
Čas na Zemi, časové pásma.
-vedieť určiť čas v rôznych krajinách
Mapa, číselná mierka.
-podľa mierky mapy vypočítať vzdialenosť ľubovoľných dvoch miest na mape
Premeny Zeme
Mapa a glóbus
-určiť rovnobeţky a poludníky -určiť polohu ľubovoľného miesta pomocou súradníc -vysvetliť určovanie času v rôznych zem.dĺţkach -vypočítať vzdialenosť medzi dvoma bodmi na mape
Afrika
-oboznámiť ţiaka s polohou svetadielu, jeho horizontálnu a vertikálnu členitosť,
-určiť na mape polohu Poloha, Afriky geografickými zobrazenie Afriky súradnicami (vzhľadom na mapách za základné rovnobeţky a poludníky) -určiť rozdiel medzi ostrovom , polostrovom. -ukázať na mape ostrovy, polostrovy, moria, zálivy, prielivy, prieplavy. -vysvetliť rozdiel medzi prielivom a prieplavom Členenie povrchu
-vymenovať a určiť vybrané povrchové celky
-charakterizovať
-vysvetliť pojem zem.šírka a dĺţka, z mapy určiť polohu bodov pomocou zem.súradníc
-odlíšiť níţiny a vysočiny -určiť na mape vybraté povrchové celky. Opísať ich polohu. Orientovať sa bez problémov na mape. -poznať názvy najvyšších vrchov pohorí, vedieť ich porovnať podľa výšky.
Prierezové témy, medzipredmetov é vzťahy
Matematika Uhol a jeho veľkosť 6.ročník
Matematika Priama úmera, mierka mapy 7.ročník
Matematika Uhol a jeho veľkosť 6.ročník
Stavba Zeme Pohyby zem.kôr y Geolog.procesy a ich zdroje Magm. a sop.činnosť Zemetrasenia
prírodné svetadielu,
pomery
-určiť na mape sopečné oblasti, najvyššie poloţenú náhornú plošinu na svete, najvyššie pohorie na svete, oblasti zemetrasení. Opísať ich výnimočnosť.
Horizontálna činnosť a poruchy zem.kôry Biológia 8.ročník
Podnebie -určiť a ukázať na mape rozloţenie podnebných pásiem Afriky podľa geografickej šírky.
-porovnať podnebie v jednotlivých častiach Afriky
Vodstvo -určiť na mape úmoria riek -ukázať na mape Viktóriine vodopády, Viktóriine jazero, jazero Tanganika
-porovnať nadmorskú výšku sneţnej čiary na rôznych miestach na svete. Zdôvodniť rozdiely. Rastlinstvo a ţivočíšstvo
-určiť rozloţenie typov krajiny -v kaţdom type uviesť charakteristická rastliny a ţivočíchy
Obyvateľstvo a sídla
-porovnať časti Afriky podľa rozmiestnenia rás -porovnať obyv podľa kultúry, spôsobu ţivota a náboţenstva
-určiť na mape toky riek, polohu jazier, a vodopádov. -vysvetliť vznik morských prúdov a ich vplyv na podnebie priľahlých pevnín. -určiť podľa mapy rozloţenie typov krajín (rastlinných a ţivočíšnych pásiem) na Zemi v rôznych oblastiach sveta. Ň
vymenovať a ukázať na mape národný park Serengeti a Krugerov NP
-opísať svetadiel podľa rozmiestnenia obyv.,
-porovnať pôsobenie, ako ovplyvňuje geografická šírka, vzdialenosť od oceána, nadmorská výška,
-opísať polohu národných parkov
-poznať históriu osídľovania Afriky - charakterizovať rozmiestnenie obyvateľstva -určiť oblasti husto osídlené a riedko osídlené a uviesť
Etická výchova Etické aspekty ochrany prírody 5.ročník
Etická výchova Poznanie a pozitívne hodnotenie druhých 5.ročník Kognitívna a emocionálna empatia, pochopenie druhých
-určiť polohu ľubovoľných miest podľa mapy geografickými súradnicami. Hospodárske aktivity -vymenovať oblasti vhodné na poľnohospodárstvo -vymenovať plodiny pestované pre výţivu obyv
-vysvetliť, ako prírodné pomery ovplyvňujú ţivot obyvateľstva, napríklad v oázach, vo vysoko poloţených oblastiach
Vţitie sa do pozície druhých 6.ročník Objavenie vlastnej identity a jedinečnosti 7.ročník
-stručne charakterizovať najvýznamnejšie hospodárske aktivity človeka a odlíšiť ich.
-vymenovať ner.suroviny a určiť oblasti, kde sa ťaţia -stručne charakterizovať hospodárstvo jednotlivých oblastí
-ukázať na mape hospodársky najvyspelejšie regióny Afriky Projekty -na politickej mape určiť polohu vybraných štátov a ich hlavných miest
.
Ázia
-opísať moţnosti rozvoja CR
Poloha, zobrazenie Ázie na mapách
-určiť na mape polohu Ázie geografickými súradnicami (vzhľadom za základné rovnobeţky a poludníky)
-určiť polohu Ázie pomocou zem.súradníc, vzhľadom na ostatné svetadiely a oceány -vymenovať a určiť vybrané prvky členitosti pobreţia
-vymenovať a určiť vybrané povrchové celky -určiť na mape sopečné oblasti a odôvodniť ich vznik
-vymenovať a určiť na mape oblasti vhodné pre cestovný ruch.
Členenie povrchu
-určiť rozdiel medzi ostrovom , polostrovom. -ukázať na mape ostrovy, polostrovy, moria, zálivy, prielivy, -odlíšiť níţiny a vysočiny -určiť na mape vybraté povrchové celky. Opísať ich polohu. Orientovať sa bez problémov na mape.
Matematika Uhol a jeho veľkosť 6.ročník
Stavba Zeme Pohyby zem.kôry Geolog.procesy a ich zdroje Magm. a sop.činnosť Zemetrasenia Horizontálna činnosť a poruchy
-určiť na mape najvyššie pohorie sveta
-poznať názvy najvyšších vrchov pohorí, vedieť ich porovnať podľa výšky. -určiť na mape sopečné oblasti, najvyššie poloţenú náhornú plošinu na svete, najvyššie pohorie na svete, oblasti zemetrasení. Opísať ich výnimočnosť. Podnebie
zem.kôry Biológia 8.ročník
-určiť a ukázať na mape rozloţenie podnebných pásiem Ázie podľa geografickej šírky. -porovnať pôsobenie, ako ovplyvňuje geografická šírka, vzdialenosť od oceána, nadmorská výška,
-určiť rozloţenie pod.pásem v Ázii podľa zem.šírky
-porovnať nadmorskú výšku sneţnej čiary na rôznych miestach na svete. Zdôvodniť rozdiely.
-určiť na mape monzúnové oblasti Vodstvo
-určiť na mape toky riek, polohu jazier, a vodopádov. -vysvetliť vznik morských prúdov a ich vplyv na podnebie priľahlých pevnín. -vymenovať rieky a určiť úmorie -určiť na mape jazerá
-určiť podľa mapy rozloţenie rastlinných pásem -vymenovať charakteristické rastlinstvo a ţivočíšstvo
-charakterizovať oblasti husto
Rastlinstvo a ţivočíšstvo
Obyvateľstvo a sídla
-určiť podľa mapy rozloţenie typov krajín (rastlinných a ţivočíšnych pásiem) na Zemi v rôznych oblastiach sveta. -opísať polohu národných parkov - charakterizovať rozmiestnenie obyvateľstva -určiť oblasti husto osídlené a riedko geografickými súradnicami. vysvetliť, ako prírodné pomery ovplyvňujú ţivot obyvateľstva,
Etická výchova Poznanie a pozitívne hodnoteniedruhýc h 5.ročník Kognitívna a emocionálna empatia, pochopenie druhých Vţitie sa do pozície druhých 6.ročník Objavenie vlastnej identity a jedinečnosti 7.ročník
a riedko osídlené -určiť najrozšírenejšie rasy a oblasti, kde ţijú -určiť jazyky a náboţenstvá jednotlivých oblastí
napríklad v púšťach,monzúnpvýc h oblastiach alebo vo vysoko poloţených oblastiach a níţinách Hospodárske aktivity
-opísať ţivot pôvodných obyvateľov -stručne charakterizovať najvýznamnejšie hospodárske aktivity človeka a odlíšiť ich.
-určiť oblasti ťaţby ner.surovín určiťpoľnohospodárs ke oblast a charakteristické plodiny a ţivočíchy -určiť zameranie priemyslu v jednotlivých regiónoch
Oblasti Ázie
Projekty
-ukázať na mape hospodársky najvyspelejšie regióny -na politickej mape určiť polohu vybraných štátov a ich hlavných miest. -vymenovať a určiť na mape oblasti vhodné pre cestovný ruch.
-charakterizovať hospodárstvo jednotlivých regiónov -opísať moţnosti rozvoja CR
5. Metódy a formy práce Pri vyučovaní sa budú vyuţívať nasledujúce metódy a formy vyučovania: 1.metódy: práca s glóbusom a tematickými mapami, odbornou literatúrou, encyklopédiami, vyuţívanie IKT, riadený rozhovor, výklad, DVD a CD nosiče, riešenie úloh, 2. postupy: rozprávanie, porovnávanie, tvorba projektov, riešenie problémov 3. formy práce: diskusia, analýza ukáţok a údajov, prezentácia projektov, frontálna výučba, frontálna a individuálna práca ţiakov
6. Materiálno výučbové prostriedky Pri vyučovaní sa pouţijú nasledovné materiálno výučbové prostriedky: 1. materiálne prostriedky - učebnice, zošity, atlasy, nástenné mapy, glóbus, tabuľa, výkresy 2. didaktická technika – počítače, interaktívna tabuľa, dataprojektor,
7. Učebné zdroje Pri výučbe sa bude čerpať z nasledovných zdrojov: 1. učenica Geografia pre 7. Ročník základných škôl, L. Talmáči a kol. autorov, VKÚ Harmanec 2010 2. odborná literatúra – časopisy Geo, Ľudia a Zem, Plus 7 dní, Školský atlas sveta VKÚ Harmanec 3. ďalšie zdroje – internet, aplikácie Google Earth, Editor máp 2
8. Hodnotenie predmetu 1. Písomné práce Po jednotlivých tematických celkoch ţiaci napíšu písomnú prácu v trvaní cca 30 min. Počet písomných prác za kvalifikačné obdobie je závislý od počtu tematických celkov. Termíny písomných prác vyučujúci ţiakom vopred oznámi. Otázky budú mať bodové hodnoty, výsledky sa budú hodnotiť podľa počtu získaných bodov. Za správne odpovede známkou. Známka je stanovená podľa nasledovnej stupnice : 1.... 100% - 90 % 2.... – 75 % 3..... – 50 % 4..... - 25 % 5..... –0% 2 .Ústne odpovede Ústne odpovede z jednotlivých prebratých tém – ţiak by mal mať minimálne jednu ústnu odpoveď za jeden polrok. Termíny ústnych odpovedí vyučujúci vopred neoznamuje. Ţiak bude hodnotený známkou 1 aţ 5 podľa presnosti, istoty vo vybranej téme, úrovne zvládnutia učiva a stupňa samostatnosti pri formulovaní odpovede. Ţiaci 5. Ročníka sú ústnou formou hodnotení aţ v druhom polroku. 3. Práca s mapou Ţiak preukáţe svoje zručnosti pri orientácii a práci s mapou, atlasom aspoň raz za jeden polrok. Hodnotení bude známkou 1 aţ 5. Termín preskúšania vyučujúci neoznamuje vopred. 4. Projektové práce Ţiak vypracuje projekt na tému vopred zadanú vyučujúcim. Projekt je niekedy moţné vypracovať aj vo dvojici alebo v skupine. Táto moţnosť je vopred daná. Ţiak bude hodnotený známkou 1 aţ 5 podľa obsahovej a prezentačnej úrovne projektu.
5. Zošit Ku koncu polroku (ţiak je oboznámený s termínom) je hodnotený ţiakov zošit. Hodnotená je celková úprava zošita ( poţívanie podloţky, okraje v zošite), kontroluje sa úplnosť poznámok jednotlivých učív a úplnosť zadávaných domácich úloh ( zväčša ilustrácie). 6. Celkové hodnotenie Výsledné hodnotenie bude súhrnom vyššie uvedených kritérií. Výsledná známka nebude získaná aritmetickým priemerom priebeţných známok. Odrazí sa v nej aj aktívna práca ţiaka na hodinách, systematickosť učenia sa a účasť na geografickej olympiáde. Vypracovala: Mgr. Alena Ţugecová
