Polepíme a...pochválime sa dobrou prácou?!?

Seriál: Stavbári, nefusujte!

Polepíme a... ...pochválime sa dobrou prácou?!? Malá „lego skladačka“ pre murárov – tak by sa dalo pomenovať toto polepené murivo z tehál pootáčaných, ako murárovi prišla tehla do „ruky“. Žlté elipsy ukazujú zvislú styčnú škáru po celej výške muriva. Tehly nie sú preväzované a ich statická súčinnosť je „zlepená“ maltou.

Táto metóda murovania je zaujímavá tým, že murár, aby nemusel rozpočítavať ukladanie tehál v horizontálnom smere, „roztiahol“ zámok – zazubenia tehál tak, aby dosiahol potrebnú dĺžku muriva. Čo tam po tom, že tehly majú zazubenie, ktorým sa preväzujú a má sa tak docieliť vzduchotesnosť. Do medzier sa „nafúka“ montážna pena a po omietnutí a zateplení nikto nič neuvidí. Menšia snímka ukazuje, „ako sa to robí“.

O

nekvalitnej práci „murárov“ sme už uverejnili nejeden príspevok. Žiaľ, trend fušovania murárskych prác stúpa aj napriek tomu, že výrobcovia stavebných materiálov investujú do školení montážnych firiem aj živnostníkov. Snímky týchto stavbárskych polepencov som urobil veľmi blízko pri Bratislave vo „vychytených“ lokalitách výstavby satelitných štvrtí. Murovali tieto stavby vôbec remeselníci, ktorí aspoň tušia, že tehly sa majú preväzovať tzv. krížovou väzbou? Murovali tieto steny remeselníci, ktorí vôbec tušia, na čo sú na tehlových tvarovkách zazubenia na previazanie jednotlivých tvaroviek? Vedia títo remeselníci niečo

Ukážka „odborného lepenia“ tehál cementovou maltou. O tom, že takto sa v murive vytvorilo množstvo tepelných mostov, murár – „špecialista“ nevie nič!

o skladobných rozmeroch a module murovacích tvaroviek, ktorý sa má pri každom rade murovania rozpočítať? Vedia títo remeselníci niečo o tepelných mostoch? Snímky dokazujú, že nevedia nič, a tak polepia zvislé škáry betónom či maltou, „ako to vydá“. Ukladajú tehlu na tehlu a nevadí, že zvislá škára ide po celej výške muriva. Stav realizácie murárskych prác, ktorý popisujem a vidíte na snímkach, ma núti smutne skonštatovať, že páni remeselníci fušujú a fušujú a investor platí a ani netuší, že platí za ??? Ing. Pavel Kleskeň, Snímky: autor

Kritickým miestom každej stavby je pripojenie okna do muriva. Tak, ako je tento nadodverný preklad tohto muriva „pribetónovaný“ do celku, sa riziko tvorenia plesní v pripojovacej škáre len zväčšuje. Tento mega-tepelný most neopraví žiadne zateplenie.

7/8_2015

71


Preco 99 % základových dosiek RD je postavených zle!

Na tomto obrázku je „štandardný“ technologický postup zhotovenia základovej dosky „na teréne“. Žiadna tepelná izolácia len zhutnený? štrkopieskový? násyp, na ktorom je rozložená sieťovinová armatúra. Príde domiešavač betónu a doska sa zaleje.

C

ez tepelne neizolované podlahy základových dosiek RD strácame 6 % tepelnej energie, tak hovoria merania certifikačných a skúšobných inštitúcií. Každodenná stavebná prax však tento fakt úplne ignoruje. Aký je výsledok? To vám ukazuje obrázok termovíznej snímky z hotového domu. Základy a základová doska sú miestom prechodu tepla, čo zvýrazňuje červená farba na snímke. „Odborník“ vás bude presviedčať, že na železobetónovú dosku sa predsa dá tepelná izolácia pod podlahové kúrenie. Aká bude jej hrúbka? Len max. 5 cm, čo z tepelnotechnického hľadiska nestačí. Ako by sa teda mali základové dosky realizovať? Samozrejmosťou by mala byť celoplošná tepelná izolácia z extrudovaného polystyrénu min. hrúbky 10 cm a taktiež treba uložiť tepelnú izoláciu aj po obvode – celej výšky budúcej železobetónovej dosky. Eliminujú sa tak tepelné straty cez dosku a aj líniový tepelný most spojenia obvodových murív so základovou doskou. Ing. Pavel Kleskeň, Snímky: autor

Trochu lepšie riešenie tepelnej izolácie základovej dosky. Tepelný izolant je položený po obvode a má za úlohu zlepšiť tepelnú ochranu železobetónovej dosky a čiastočne eliminovať aj tepelný most spojenia obvodového muriva.

70

6_2015

Obdoba prvého chybného riešenia železobetónovej dosky. Len pod armovacou sieťovinou je uložená PVC fólia, aby sa armatúra nezamazala od štrku. Stavbári, ktorí ju položili, jej prisúdili ešte jednu „úlohu“ – ochrany železobetónovej dosky pred zemnou vlhkosťou?!

Červená farba na termovíznej snímke ukazuje, že táto základová doska a jej uchytenie do rastlého terénu cez základový pás nie sú tepelne izolované.

Schéma, ako uniká teplo cez stavebné konštrukcie. Z tohto obrázku je vidieť, že cez základové dosky uniká až 6 % tepelnej energie.

Ani toto riešenie celoplošnej tepelnej izolácie dosky, ktorú práve stavbári betónujú, nie je správne. Je použitý „fasádny“ (biely) polystyrén. Tento je možné stlačiť, a tak sa pod váhou mokrého betónu zdeformuje. Mal sa použiť iný typ extrudovaného – nestlačiteľného polystyrénu ružovej, zelenej či modrej farby.


Nevedomost ci „lajdácina”?!

D

á sa na tieto snímky vôbec nájsť pomenovanie? Asi nie. Ktorý hospodár si pustí pod svoj dom všetku dažďovú vodu, ako je to na týchto fotografiách. Len „lajdák“, ktorému je všetko jedno. Platí v takýchto prípadoch, že súkromné vlastníctvo je najlepšie ochránené a ošetrované? Ešte zaujímavejšia je však história realizácie prác. Fotografie sú z malého mestečka na juhu Slovenska na križovaní ulíc v dĺžke cca150 m. Všetko sú to fotky z rodinných domov. Dve sú z výstavby RD zo 70. rokov minulého storočia a jedna je z výstavby okolo roku 2000. To, že sa chodníky pri domoch vymieňali z asfaltových na chodník zo zámkovej dlažby, tak ako to dokumentujú fotografie, je ukážkou, ako sa „robia“ obstarávania na projekty a výbery dodávateľov prác. Výberovej komisii je to jedno a dodávatelia si robia, čo chcú. Je jedno, čo a ako urobia. Žiadny odvodňovací prvok, nech si dažďová voda nájde cestu sama. Ešte horšie je, ak sa na toto pozrieme očami kolaudačnej komisie. Tá preberie aj... Čo sú to za

predstavitelia mesta, akí sú to lokálpatrioti? Kto ich „inštaloval“ do funkcií? Nemajte mi za zlé, ale ako sa takíto ignoranti dostali na svoje miesta, veď by tam nemali byť ani hodinu. Pritom možno riadia mestečko už veľa rokov. Majitelia domov sa aj sťažovali a bolo im vysvetlené, že zapojenie na kanalizáciu projekt neobsahuje, lebo by nebolo dosť peňazí na celý chodník. Tým „to“ pre úradníka končí. Takže zas jedna „fušerina ako vyšitá“ a občan ťahá za kratší koniec. Jemu voda poškodzuje dom, má sa teda „starať“, kolaudujúceho úradníka to „nemusí“ zaujímať... Ing. Pavel Kleskeň, Snímky: autor

14

5_2015


Co urobí voda na balkóne

V

oda v stavebnej konštrukcii neurobí nič dobré. „Len“ navlhčí stavebné materiály a keď je jej veľa a môže dlhodobo pôsobiť, tak začne svoju „deštrukčnú“ činnosť. Ak takýto stav pretrváva dlhodobo, potom je výsledok taký, ako vidíte na snímkach novopostaveného bytového domu v Bratislave. Dom má 7 rokov! A nie je to žiadna sláva! Fasáda vyzerá, ako by dom mal 20 rokov a nik sa oň nestaral. Problémom je zlé, lepšie povedané nijaké odvádzanie zrážkovej vody z plochy balkónov. Tento stav je nebezpečný tým, že dlhodobé premáčanie bezpečnostného múrika balkónu znižuje jeho statickú pevnosť. Dažďová voda neodtečie mimo plochu balkóna – bráni jej v tom múrik, a tak vsiakne do jeho vnútornej štruktúry. V zime voda v múriku zamrzne a kryštáliky ľadu začnú svoju deštrukčnú činnosť. Pozdĺžne praskliny naznačujú, že sa tak už stalo. Je takýto múrik ešte bezpečným zábradlím týchto balkónov? Voda ďalej rozrušuje omietku, na ktorej je nanesená fasádna farba, táto sa pod tlakom pary, na ktorú sa voda premieňa v lete, olupuje. Fasáda je škaredá, signalizuje však, že ide o vážnu poruchu. Kto je za tento stav zodpovedný? Projektant a dodávateľ stavby. Ako? Projektant tým, že zle vyhodnotil množstvá dažďových vôd, ktoré sa budú na balkónoch zhromažďovať, a preto zle – lepšie povedané vôbec nenavrhol, ako ich z balkónov odvádzať. Dodávateľ stavby – ten urobil tak, ako nakreslil projektant. Ako keby jeho stavbyvedúci, mimochodom, musí mať štátne skúšky, aby mohol prácu stavbyvedúceho vykonávať, a teda by o stavebníctve mal čosi vedieť, nemal záujem urobiť svoju prácu zodpovedne. Stavbyvedúci mal na problém upozorniť stavebný dozor a ten spolu s projektantom navrhnúť opravu ešte počas stavby alebo aspoň počas záručnej lehoty, ktorá je 2 roky po kolaudácii. Riešenie? Už dnes sa musia majitelia bytov rozhodnúť, ako „minú“ Fond opráv, nakoľko ich balkóny sú už životu nebezpečné.

Že takéto situácie sú „len o ľuďoch“, o tom svedčí posledná fotografia z bytového domu len o 500 m ďalej na tom istom sídlisku. Tu je každý balkón odvodnený jednoducho a pritom je plne funkčný. Ing. Pavel Kleskeň, Snímky: autor

3_2015

21


Ked sa klampiarom „zadarí”...

T

ak toto je teda riadna klampiarska fušerina. Z obrázku zatepleného paneláku je zrejmé, že majstri klampiari, ktorí inštalovali dažďový zvod, mali zlomený meter, a tak im chýba niekoľko metrov rúr, aby dažďová voda zo strechy netiekla na stenu domu. Poradili si – kdesi zohnali plastovú rúru, pridrôtovali ju a hotovo. Tento stav pretrváva už 4 mesiace!!! Za tento čas si klampiari nenašli čas, aby priniesli jednu 3 m rúru a svoju prácu opravili!!! Ako sa bude takáto práca odovzdávať, na to sme teda zvedaví aj my v redakcii. Čo robil či skôr nerobil na tejto stavbe stavebný dozor? Čo robili na stavbe majster a stavbyvedúci, ktorí riadili prácu zatepľovacích partií, keď si nechajú zničiť svoju prácu? Tragédiou tejto FUŠERINY je aj umiestnenie, pretože stena domu je otočená do frekventovanej ulice, a tak každý človek, ktorý kráča po ulici, si vytvorí neuveriteľne zlý obraz o stavbároch. A vôbec sa niet čo čudovať, pretože toto nie je vtip... Aby však neboli v hanbe len klampiari z vyššie popisovanej stavby, omrkli sme aj neďaleko dokončenú novostavbu, kam sa práve sťahujú majitelia bytov. Aj tu je vidieť, že hoci je voda najväčší nepriateľ stavieb, akosi to nik zo stavbárov neberie do úvahy. Kolená tohto dažďového zvodu držia spolu „silou vôle“ – stačí, aby sa k tejto časti domu prišli hrať troška hyperaktívne deti a dielo skazy bude dokonané. Kolená sa odpoja, spadnú, tenká plastová rúra zapojená do lapača nečistôt spadne, lebo nie je pripevnená do steny, zlomí sa a nebude toho, kto by to opravil, lebo na dom „platí“ ešte záruka!!! Verte, bude to tak na 100 %, veď prečo by mala správcovská organizácia opravovať niečo, na čo platí záruka. Hlavne, že zo zákona je nariadené, že noví majitelia bytov musia ku kolaudácii mať určeného správcu, musia mesačne platiť za vykonávanie „správy“ a platiť do fondu opráv. Názor nás v redakcii je, že takéto drobné opravy by dobrý správca mal svojim klientom urobiť ako samozrejmú službu za to, že mu dajú každý mesiac peniaze na jeho výplatu. Nie sa vyhovárať na záruky a pod. Toto je teda aj o podnikateľskej čestnosti.

Ilustračné foto: Fotolia

Ing. Pavel Kleskeň Snímky: autor

1-2_2014

25


Nefusujte, lebo vám zhorí dom!

P

rvý obrázok je jasným dôkazom, ako vie požiar z neodborne postaveného komína vie znehodnotiť nový dom do ktorého sme vložili celoživotné úspory. Viacerí mi asi budete namietať, že v dobe keď sa predávajú len systémové riešenia komínov nemôže byť takýto systémový komín zdrojom katastrofy. Boli by ste však prekvapení, ako často na Slovensku sa vyskytujú „odvážnejšie“ vyhotovenia komína. Takéto „riešenia“ obvykle dopadnú tak ako vidíte na prvej fotografii. Príčina? Zákazníci často hľadia len na cenu a bohužiaľ slepo uveria nízkej cene. Nekúpi sa celé systémové riešenie, ale komín sa „vyskladá“ podľa % zľiav ktoré majú remeselníci u rôznych stavebnín. Druhou príčinou je aj zlá realizácia stavby komínového telesa, keď sa nerešpektujú technologické predpisy montáže. Na priložených fotografiách uvádzam pár príkladov zlého vyhotovenia zaústenia do komína.

Človek veru spochybnie ako môže byť vyhotovený celý komín, keď len zaústenie je takto „sfušované“. Napojenie šamotového komína prechádza cez drevenú hradu. V tomto prípade staviteľ komína „šikovne“ vypílil časť dreveného trámu aby sa mu do stavby stropu zmestilo zaústenie dymovodu od vykurovacieho telesa do zvislej časti komínového dymovodu. Majstrovi sa to zdalo ako dobré riešenie. V skutočnosti by počas prevádzky hrozilo vysoké riziko vzniku požiaru. Ochrana šamotového dymovodu minerálnou vatou je preč. Mechanická ochrana betónovou tvarovkou je preč. Drevený hranol sa dotýka dymovodu ktorý môže mať teplotu až 600 °C Našťastie zákazník stretol dobrého kachliara a ten ho upozornil na neprávne vyhotovenie a dal pred realizáciou diela kachľovej pece premiestniť drevený trám.

Cez komín sú vedené rúrky kúrenia. Cez komín nesmú ísť žiadne elektro, ani iné inštalácie. V tomto prípade realizátor ústredného kúrenia viedol medené rúrky cez komínový prieduch. Zrejme si myslel, že takto získa ešte zvyšné teplo zo spalín. Našťastie majú revízni technici komínov komínové kamery a vedia takéto obrovské chyby stavebných firiem odhaliť. Bohužiaľ náprava chýb stojí zákazníka nakoniec veľa peňazí a nervov.

Napojenie šamotového komína vyhotovené v strope. Veľmi častý problém, s ktorým sa stretávajú kachliari. Opäť sa jedná o úsporu a stavebná firma zrealizovala komín len od stropu vyššie. Takéto riešenie síce znamená pre zákazníka úsporu ceny komína za výšku 1 podlažia, ale toto riešenie je technicky neprípustné, zaniká záruka od výrobcu komínov a je vysoké riziko, že zaliata šamotová vložka v stropnej doske pri prvom zakúrení praskne. Keď takéto nedostatky zistí revízny technik komínov, tak zakáže prevádzku diela a komín sa bude musieť prerobiť. Úspora, ktorá prináša len riziká.


Ďalší veľmi častý problém. Napojenie šamotového komína cez roh komínového systému. Akonáhle realizátor komína takto vyhotoví vyústenie komína, tak zaniká záruka na komín od výrobcu. Komínový systém má totiž v rohoch betónovej tvarovky odvetranie, ktoré je takouto „úpravou“ znemožnené. Riešením je prerobenie komína.

Ing. Robert Šalvata konateľ J&R INSPIRE prezident medzinárodného zväzu kachliarov VEUKO viceprezident Cechu kachliarov

10_2014

25


Úvaha o tepelnom moste

V

eľmi veľakrát sme písali, aké nebezpečné môžu byť tepelné mosty v stavebných konštrukciách. Obvykle vznikajú nekvalitnou prácou remeselníkov a nie prácou projektantov. Svedčia o tom aj tieto dve fotografie z reálnych stavieb zo stredoslovenského kraja. Tá zimná je síce zo svojpomocne stavanej stavby, kde si svoje bývanie rieši sociálne slabšia rodina. Pre stavbu použili tehly zo zbúranej stavby a túto materiálovú základňu doplnili časťou nových tehlových tvaroviek. Za snahu vyriešiť si svoje bývanie si zaslúžia pochvalu – prekvapuje však, ako si sami skomplikovali murovanie svojho príbytku. Na pravej strane fotografie vidíte, že rady tehál ukladali pri murovaní tak, ako sa má správne murovať z plných pálených tehál, teda tehly sú ukladané na ležato a na krížovú väzbu. To, čo je však vidieť na ľavej strane fotografie (tehly sú murované „na stojato“), je nepochopiteľné. Neviem si predstaviť, ako sa im tehly podarilo upevniť vo zvislej polohe, kým malta zatvrdla. Práca hodná Sizyfa.

Druhá fotografia je z novostavby a je šokujúca preto, lebo túto stavbu „realizuje“ malá stavebná firma. Povedali nám to remeselníci, ktorí na stavbe pracovali, keď sme stavbu fotili. Murovanie a aj tepelné zaizolovanie monolitických betónových nadokenných prekladov a venca prvého poschodia sa dá hodnotiť ako správne. Betónový rám balkónového vikiera a betónovej dosky balkóna v podkroví sa však nedá zhodnotiť ináč ako – fušerina!!! Remeselníci dokážu vo vodorovnom betónovom venci uložiť tepelnoizolačný polystyrén asi preto, že v „šalungu“(spisovne – debnení) drží sám. V tom zvislom by ho bolo potrebné pridržať aspoň pridrôtovaním k drevenej konštrukcii pomocného debnenia. To je však práca navyše a vyžaduje si presnosť, nuž tak sa rám vikiera zabetónoval bez zateplenia. Pre upresnenie – keby si „páni remeselníci“ uvedomili, čo stavajú, tak by „šalung urobili menší o 3 – 5 cm, tepelná izolácia sa mohla vložiť ako „zatepľovák“ a tepelný most okolo balkónových dverí by nevznikol. Takto sa budúci majiteľ môže „tešiť“ na plesne okolo týchto dverí tak za dva až tri roky, keď začne podkrovie využívať. O tepelnej izolácii betónovej balkónovej dosky sa dá tiež povedať, že je odfušovaná, nakoľko aj doska balkóna by už vo fáze hrubej stavby mala mať zabudované tepelnoizolačné dosky po celom obvode.



9_2014

35


Drevostavba bez horizontálnej hydroizolácie na základovej doske????

J

e ozaj ťažké opísať túto fušerinu. Takéto ignorovanie stavebných postupov si nedokáže predstaviť žiaden investor ani v najhoršom nočnom sne. Stavbári, ktorí realizovali montáž tejto obvodovej konštrukcie drevostavby na betónovú základovú dosku by sa mali od hanby „prepadnúť pod čiernu zem“, ináč sa ani nedá zhodnotiť táto práca. Táto základová železobetónová doska, na ktorú sa montovala drevostavba, nemá pod drevenými obvodovými stenami položenú žiadnu horizontálnu hydroizolačnú vrstvu. Ako bude drevo, tvoriace nosnú časť obvodových (staticky) nosných stien tejto drevostavby, chránené pred vlhkosťou, ktorá je príčinou hnilobných procesov, si nevie predstaviť žiaden troška zodpovedný stavbár. Výška základovej dosky je pritom od rastlého terénu vzdialená len 15 cm, takže každý dážď bude spôsobovať navlhčenie spoja betónu a dreva. Nastriekaná polyuretánová pena medzi betón a drevený kotviaci prah nemá žiadnu hydroizolačnú odolnosť. Predpokladám, že pri „tvorbe“ sokla tejto stavby stavbári nalepia z vonkajšej strany 2-3 cm hrubý pás extrudovaného polystyrénu, ktorým „prekryjú“ železobetónovú dosku, a tak skryjú tento nesprávne realizovaný detail. Zemná kapilárna vlhkosť tak bude pôsobiť na drevo skryte a majiteľ sa po 3 rokoch začne čudovať prečo mu plesnivejú rohy stavby v mieste spoja steny a podlahy. Príčinu tejto poruchy nedokáže odhaliť žiaden diagnostický prístroj.



22

5_2014


Nestacilo ani dvadsat rokov zateplovania, aby sa „to” naucili!

H

anba a ešte raz hanba a znova a znova... Tak by sa dal správne pomenovať technologický postup vyhotovenia kontaktného zatepľovacieho systému na tomto rodinnom dome.

Nafotil som ho celkom náhodne v marci tohto roka, keď som sa išiel pozrieť na vzorovú drevostavbu v blízkej obci. Predpokladám, že odtrhnutie dosiek polystyrénu kontaktného zatepľovacieho systému nie je náhodné a pravdepodobne to urobil stavebný dozor alebo aj sám majiteľ novostavby, keď zistil, že „páni majstri“ realizujú práce na zateplení vysoko neodborne. Lepiť polystyrén na „buchty“ sa nikdy neodporúčalo, a to už od doby, keď sa začalo na Slovensku intenzívne zatepľovať, čo je min. 20 rokov! Z pohľadu, ako zateplenie vyzerá, je „staré“ tak polroka a majiteľ asi nevie ako ďalej, keďže platne polystyrénu sú už fixované aj rozperkami (hmoždinkami). Nezávidím mu túto situáciu a asi bude veľmi ťažko rozhodnúť ako s prácami na zateplení ďalej. Existujú dve možnosti: 1. Celé zateplenie strhnúť a zničené platne polystyrénu aj s rozperkami (hmoždinkami) zahodiť na smetisko a zateplenie urobiť tak, ako sa má (pozri obrázok správneho nanášania lepidla na zatepľovaciu platňu). 2. Je možnosť „zatepľovák“ zachrániť pridaním kotviacich rozperiek (hmoždiniek) do plochy zatepľovacích platní po uhlopriečkach, aby sa eliminovali dĺžkové deformácie platní pri ich zohrievaní slnkom. V lete býva na povrchu až 70 °C. Vtedy dochádza k vydúvaniu platní – ich slabo prilepené časti „buchtami“ lepidla by sa mohli od muriva odtrhnúť a časť „zatepľováku“ by mohla spadnúť. Precízne prestierkovanie stavebným lepidlom a dokonalé prekrytie pásov stužujúcej sieťky v tomto lepidle – stierke tvoriacej podklad pre finálnu povrchovú úpravu, by malo byť samozrejmosťou. Tu by som odporučil ešte inštalovať kotviace rozperky (hmoždinky) aj cez sieťku – istota je istota. Ing. Pavel Kleskeň, šéfredaktor Snímky: autor


Správny postup pri montáži.

10

4_2014


Skolský príklad tepelných mostov

N

a tejto vstavbe podstrešnej bytovej jednotky stavanej na bývalej strešnej terase sa „páni majstri“ prezentujú priam školskou realizáciou tepelných mostov.

Obvodové murivo tejto vstavby je z výborného tepelnoizolačného materiálu, tvárnic YTONG Lambda +375, pričom tepelný odpor takéhoto muriva je Ru = 4,21 m2.k/W. Tento materiál má jednu zo svojich vlastností a tá spočíva v pohodlnom delení – teda rezaní na potrebné dĺžky, keď stačí obyčajná píla na drevo, ak už si šetrní murári nekúpili troška drahšiu špeciálnu ručnú pílu s vídiovými zubami. Na tejto ukážke je vidno, že murári boli až hriešne šetrní, keďže pri murovaní zvislých špaliet pre okná použili plnú pálenú tehlu (starú, zo sanácie), aby si ušetrili prácu s rezaním tvaroviek YTONG. Vytvorili tak školský príklad tepelných mostov, najkritickejšieho miesta každej stavby, teda miesta pripojenia okien do stavby. Tepelný odpor tohto tehlového muriva z plnej pálenej tehly je Ru = 0,60 m2.k/W – je teda až 7-násobne horší!!!! ako u tvárnic YTONG. Poviete si – však to určite zateplia. Áno, ale akou hrúbkou izolantu? Bežných je 6(!) centimetrov. Ak teda použijú len 6 cm, tak tepelnotechnický odpor tepelného mostu širokého až 30 cm a dlhého po celej výške okna bude 2,14 m2.k/W, čo je na hrane odporúčanej STN pre rekonštrukcie. Skôr by som povedal, že tento tepelný odpor už nevyhovuje požiadavkám, pretože túto vstavbu by sme mali hodnotiť ako novostavbu a pre tieto platí hodnota Ru = 3,3 m2.k /W. Aký bude následok tejto lajdáckosti? Plesne počas celej doby životnosti, pretože ide o najvyššiu časť bytovky a vstavba je otočená na severozápad ku Karpátom. Vietor od Karpát tak bude steny stále ofukovať a ochladzovať, takže vnútorná povrchová teplota tohto mostu bude vždy okolo bodu kondenzácie, teda 12,6 °C. Riešením je zateplenie tejto nadstavby minimálne 15 cm hrubou tepelnou izoláciou a veľmi kvalitne ošetrená – teda aj zateplená pripojovacia škára rámu okna a tehly. Tu by som odporúčal „obetovať“ skoro celú pohľadovú šírku rámu okna pre inštaláciu tepelného izolantu. Len tak sa zabráni ochladzovaniu miesta spoja, takže vzdušná vlhkosť nebude na vnútornej špalete okna kondenzovať!



20

3_2014


Casom nebude okrasou, ale miestom problémov

T

ento sklenený arkier má oživiť architektonický vzhľad domu.

Neodborná montáž do stavby Keď si pozorne pozriete spodnú pásnicu rámu pevného presklenia arkieru, uvidíte v oboch rohoch a v strede malé ružové kocky extrudovaného polystyrénu, ktoré „nesú“ celú váhu sklenenej výplne. Kocky polystyrénu slúžili ako pomocné vypodloženie pri montáži a po jej skončení ich montážnici nevybrali, veď poslúžili a majú slúžiť ako podpera rámu aj naďalej. Dokedy? Až sa niektorá kocka máličko nezdeformuje (stačí 1 cm) a nestlačí sa pod váhou skla. Následne dôjde k pnutiu skla v plastovom ráme arkiera. Po prekročení prípustnej deformácie, izolačné sklo praskne!!!

merne prenáša celkovú váhu okna do stavebnej konštrukcie. V našom prípade sa podbetónovanie uskutočnilo pri betonáži vnútorných poretov a betón si zatiekol, ako on sám chcel. Montážny profil zároveň vymedzuje priestor pre montáž vonkajšej parapety. V našom prípade bude jej montáž veľmi zložitá (pozatekaný betón) a asi sa „prišróbuje“ na rám a ich spoj (plech a plast) sa „pretesní“ silikónom. Dažďová voda hnaná vetrom časom spôsobí zatekanie pod rám a do vnútra podlahy.

Celkovo je montáž tohto skleneného arkieru v plastovom ráme urobená „štandardne“ na montážnu penu (pozri horné a bočné rámy) v hojnom množstve. Táto sa bude musieť orezať, čím sa jej otvorí vnútorná štruktúra. Pri takomto spôsobe montáže sa stane, že časom pripojovacie škáry prevlhnú a z interiérovej strany sa objavia plesne. Ing. Pavel Kleskeň Snímky: autor


Čo je na tejto montáži zarážajúce, je to, že výrobca, ale ani montážnici akoby nepoznali pojem montážny podkladný profil, ktorý sa má montovať po celej dĺžke spodnej pásnice rámov okien a tento podkladný profil vlastne podopiera rám okna po celej dĺžke. V našom prípade sú to tri kocky polystyrénu. Keď je rám okna vycentrovaný, zafixovaný do stavebného otvoru, tak sa tento montážny profil podbetónuje a spolupôsobenie montážneho profilu – betónu a kotvenia rovno-

11_2013

71


STALAKTIT na novostavbe? Áno, aj to je mozné!

S

talaktit je visiaci kvapeľ, ktorý chodíme obdivovať do jaskýň. Z chemického hľadiska je stalaktit vlastne uhličitan vápenatý CaCO3, teda je to bežný vápencový minerál. Jeho vznik podporuje voda a v jaskyniach vápencových pohorí je jeho výskyt normálny. Aby však bol stalaktit súčasťou stavieb a, žiaľ, aj nových, to už normálne nie je. Ako vidíte na fotografických snímkach, pričinením stavbárskych „tiež odborníkov“ je u nás na Slovensku všetko možné. Príčinou rastu stalaktitov na staršej terase, ale aj na tej novej, je fušerská práca hydroizolatéra, ale aj klampiara a tiež obkladača, ktorý pokladal dlažbu na povrch týchto terás.

Ako prvé je sfušované spádovanie terás k odvodňovaciemu žľabu – to robí obkladač pred položením a vyškárovaním dlažby. Spádovanie neodvádza vodu k dažďovému zvodu, ale k okraju terás. Voda premáča tento okraj a pri zimných teplotách pod bodom mrazu zmrzne a rozruší (pozdľžna čiara tesne pod klampiarskym plechom) stavebnú konštrukciu. Aj škárovanie terasovej dlažby bolo odfláknuté, pretože, ak sa použijú flexibilné škárovacie hmoty, nemôže voda z dažďov vnikať do konštrukcií terás. Tu sa to žiaľ deje, a tak je z podkladných vrstiev povrchovej úpravy terás vyplavovaný roztok, v ktorom je CaCO 3. Tento sa pozdľžnou prasklinou dostane na povrch konštrukcie kde sa voda odparí a vytvorí sa usadenina bielej farby. Ak je tohto roztoku veľa tak vznikne stalaktit. Pre objasnenie – všetky „buklébery“, cementy, škárovacie hmoty... majú za základ mletý vápenec a ten je základný materiálom už spomínaných usadenín - stalaktitov. Hydroizolatér a klampiar vykonali tiež fušerskú prácu. Po nich by voda nemala odtekať z terasy „kade ona chce“, ale mala by byť smerovaná do dažďového zvodu. Vodováha je pre takýchto „odborníkov“ zrejme neznáme pracovné náradie. Svoj diel viny na tomto stave má aj projektant, ktorý zle navrhol odvodnenie terasy. No a na záverečnej snímke je ukážka, ako si jednotliví remeselníci vážia prácu svojich kolegov. Keď prišli zámočníci namontovať balkónové zábradlie a vyčnievajúci klampiarsky „nos“, ktorý zabezpečuje odvádzanie dažďovej vody od stavebnej konštrukcie balkónu, im sťažil priskrutkovanie zábradlí, tak použili kladivo. „Pomohli si“. Že zničili ochranu tohto balkónu pred dažďovou vodou, im bolo jedno, veď balkón nie je ich!



10_2013

45


Absolútna nezodpovednost

A

j táto ukážka nášho seriálu poukazuje na lajdáckosť a nezodpovednosť remeselníkov, ktorí „opravovali“ hydroizolačnú vrstvu na streche paneláku v jednom meste stredného Slovenska. Poslal nám ju náš čitateľ, ktorý ako člen domového výboru bol na streche pozrieť ukončenú (a aj vyfaktúrovanú) prácu remeselníkov. Správcovská organizácia ich objednala na základe schváleného plánu opráv. Po takejto „oprave“ síce nebude zatekať do bytov pod strechou, ale do schodišťa, lebo výlezy na strechu sú v „panelákoch“ zo spoločných priestorov. Zarážajúce je, že správcovská organizácia nebola prevziať vykonanie práce a bez kontroly práce zaplatila z FO tohto domu. Jej reakcia na sťažnosť? Dobre, napíšeme firme reklamáciu. A tak tieto fotografie ukazujú, ako sa dajú sfušovať dve práce. Prvá je práca izolatérov, druhá je „fušerina“ pri správe bytovky.

Ako pomohla nasa rubrika

V aprílovom čísle sme ukázali „fušérsku“ prácu a aj kolaudáciu pri hydroizoláciách prekrytia vstupu do domu. O to viac nás potešilo, keď nám z bytovky zavolali, aby sme prišli odfotiť, ako sa reklamovaný nedorobok urýchlene opravil. Asi stálo za to, že sme fušerinu skritizovali...


Ing. Pavel Kleskeň

7/8_2013

57


Nezaduste seba a ani susedov!

N

euveriteľné ale pravdivé a smrteľne nebezpečné sú tieto „inštalácie“ plynových vykurovacích telies s tkz turbovývodami! Riziko spočíva v rozptyle spalín týchto turbokomíno Akonáhle sa zmenia tlakové pomery vonkajšieho tlaku vzduchu, hlavne na jeseň, zhoršia sa rozptylové podmienky splodín horenia ktoré obsahujú CO2 (CO2 nie je cítiť!) a vzniká akútne nebezpečenstvo ich vniknutia do obytných priestorov. Nakoľko je zvykom nechávať poortvorené štrbinové vetranie okien pre prívod „čistého“ vzduchu (obrázok to potvrdzuje) sú majitelia týchto objektov v permanentnom ohrození života hlavne počas vykurovacej sezóny. Kúrenári ktorí ich inštalovali asi nemali ani kvapku zodpovednosti, aby majiteľov bytov a rodinného domu upozornili na riziko takejto inštalácie.

Riešením je oprava vykurovacieho systému tak aby vývody dymovodov z vykurovacích telies boli zústené do komínového telesa. Pôjde o finančne náročné práce ,život však asi za to stojí. Ing Kleskeň


Snímku: autor Ing. Pavel Kleskeň

9_2013

85


Svojpomoc síce setrí, ale???

N

a tejto svojpomocne realizovanej prístavbe vstupného zádveria, ktorého primárnou funkciou je vytvoriť tepelný filter interiéru staršieho rodinného domu (prízemie) a rozšírenie obytnej miestnosti (poschodie), sa nepodarí predpokladané funkcie dosiahnuť k spokojnosti majiteľa. Pýtate sa prečo? Na prízemí, kadiaľ sa bude vstupovať do domu, sú síce okná, ale už dnešné snímky ukazujú, že priestor bude tmavý a slnka si moc neužije. Ak si pozorne pozriete spôsob murovania a vytvorenie mohutného stužujúceho venca, určite mi dáte za pravdu, že po dvoch troch rokoch bude v okolí okien plieseň. Majiteľ sa bude diviť prečo? Takýto tepelný most by dokázalo eliminovať zateplenie min. 20 cm izolácie. Majiteľ ju takto hrubú určite nepoužije – veď je to „len“ zádverie! Tehly sú navyše uložené o 90 stupňov ako by sa mali ukladať, a teda nespĺňajú statickú úlohu. Horné rozšírenie niektorej izby tiež nenaplní majiteľove predstavy o komforte vnútorného prostredia. Pod každé okno sa bude musieť inštalovať radiátor, aby sa netvorili plesne na tepelných mostoch z betónu po celej výške prístavby, ktorými sa vytváral segment šesťuholníka. Horný stužujúci veniec tiež bude vytvárať po celom obvode prístavby tepelný most. Otázna je aj jeho kvalita, pretože zo spracovania vidieť veľmi slabé – skôr nijaké zhutnenie betónu a žiadne krytie výstuže, ktorá hrdzavie a hrdza bude rozrušovať budúce omietky. Zateplenie bude musieť byť dostatočne hrubé – min. 20 cm. Zle je zrealizovaná aj tesárska práca – nepresné spájanie trámov svedčí o tom, že tesári mali „zlý“ meter. Pomohlo by použitie kovových príložiek, ktoré spoja všetky trámy do jedného celku. Problematická bude aj výška tepelnej izolácie pod strechou, lebo tá má malý sklon, a tak v mieste spojenia krokvičiek a vencovky bude vznikať tepelný most ochladzujúci celý obvod stropu. Dosky podbíjania s medzerami svedčia o nedostatočných informáciách majiteľa o problematike tepelných mostov v stavbe. Je zrejmé, že práce sa realizovali svojpomocne a, žiaľ, napriek finančným úsporám bude výsledok tejto práce neuspokojivý.



6_2013

29


O tom ako preniká vlhkost do interiéru cez zle namontované okno

S

právna montáž okna je veľmi veľmi dôležitá, pretože zle realizovaná pripojovacia spára je zdrojom prenikania exteriérovej vlhkosti do okolia okna z interiérovej strany. Keď je montáž vykonaná zle(len na montážnu penu) môže spôsobiť vznik plesní na osteniach(špaletách) okien. Na tento fakt sme upozorňovali veľmi veľa krát. Žiaľ ako ukazujú fotorafie konkrétnej realizácie naše upozornenie „nepadli na úrodnúpôdu“. Ako sa prejaví zlé namontovanie okna a ako sa vnikanie vlhkosti na okolí okna „vyvíja“ v prípade ,že sa prvé príznaky takejto zlej montáže neriešia, ukazujú obrázky konkrétneho okna. Okno je na schodišti, ktoré je orientované na sever smerom k prevládajúcim vetrom. Tieto veľmi často ženú dážď na okno. Vonkajšia fasádna úprava dostatočne neizoluje pripájaciu spáru okna a murovanej steny proti vlhkosti a tak montážna pena je dlhodobo prevlhčená. Stratila svoje tepelnoizolačné vlastnosti( už 5% prevlhčenie znižuje tepelnoizolačné vlastnosti montážnej peny o 40%) a zo strany interiéru je vidieť ako vlhkosť prenikajúca cez montážnu penu ničí vnútorné povrchové úpravy ostenia okna .Je len otázkou času kedy sa objavia plesne. Na obrázku z exteriéru je vidieť ako sa na stále prevlhčenej fasáde už usadili zárodky plesní a začína degradácia fasádneho náteru. Obrázok zo strany interiéru zachtáva degradáciu maľovky a začínajúce olupovanie štruktúry omietky z ktorej je stálou vlhkosťou vyplavované spojivo. Žltá farba na ráme okna a špalete naznačuje stálu vlhkosť montážnej peny a čierne bodky vľavo dole sú už zárodky plesní. Môžete namietať, že tento jav sa môže ukázať po mnohých rokoch od montáže okna do stavby. Veľký omyl! Stav tohto pripojenia je po 3 rokoch od kolaudácie domu!!! Tu teda platí už tisíckrát opakované. Komu niet rady tomu niet pomoci. Znova opakujeme Stavbári nefušujte.



5_2013

29


Takto „fusersky” sa kolauduje novostavba!!!

T

o, čo vidíte na oboch fotografiách, sa však nedá nazvať ani fušerinou. Je to do neba kričiace odfláknutie (!!!) práce izolatérov a klampiarov, ale aj konkrétnych stavebných technikov na prekrytí hlavného vstupu do bytového domu, ktorý bol „skolaudovaný“ v roku 2011.

Pri pohľade na cencúle ľadu visiace z rímsy prekrytia si poviete, však to je z množstva snehu, ktoré vietor nafúkal, to tak vždy nebude. Žiaľ druhá fotografia ukazuje, že bude a bude ešte horšie! „Páni klampiari“ neurobili olemovanie oblúkového muriva a „izolatér“, ktorý mal betónovú dosku tvoriacu rímsu ochrániť pred účinkami dažďa a vody zo snehu, neuveriteľne odflákol svoju prácu. Nalepil jeden

pás asfaltovej izolačnej lepenky krížom po oblúkovej rímse a ... Teraz si môžete domyslieť, čo sa deje v betónovej doske plnej vody, ktorá vniká do jej štruktúry cez nezaizolované časti. Armatúra koroduje a aj šupinky hrdze vytvárajú nepredstaviteľný vnútorný tlak. Je len otázkou času, 2 – 3 roky a betón sa rozpadne. Samozrejme, tomuto javu „pomôže“ aj zamrznutá voda v štruktúre betónu. Kto ďalší si svoju prácu, za ktorú berie výplatu, odflákol? Majster a stavbyvedúci tým, že neskontrolovali pánov klampiarov a izolatérov a podpísali im výkaz o vykonanej práci a, nedajbože, že im ju aj zaplatili!!! Technik developera, ktorý „preberal“ stavebné práce za celý dom od stavebnej firmy a dostáva za túto činnosť výplatu!!! Stavebný dozor, ktorý zodpovedá za kvalitu vykonaných prác a dostáva za to finančnú odmenu!!! Kolaudačná komisia príslušného stavebného úradu, keď pri tvaromiestnom zisťovaní, ktoré je súčasťou kolaudácie, nezistila, že izolačné práce na rímse sú odfláknuté (tento nedostatok nie je zapísaný ako kolaudačná chyba). Pritom je táto „špecializovaná štátna správa“ platená z našich daní!!! Systém kontroly vykonávaných stavebných prác mal byť skontrolovaný najmenej 5 odborníkmi – a výsledok? V zime vyteká zo stavebnej konštrukcie voda, mrzne a čo sa stane, ak raz časť tohto betónového prekrytia spadne na dieťa či dospelého, to ani nechcime vedieť. Vinník sa už bude ťažko hľadať. Žiaľ, aj takto sa kolaudujú stavby!



4_2013

19


Dajte pozor, aby ste sa nepo......

V

ďaka vyšším nárokom, zmenenej kultúre k hygiene či dostatku kvalitných pekných materiálov na realizáciu kúpeľní a toaliet si väčšina z nás myslí, že prístup projektantov a realizátorov stavieb bytov i rodinných domov k hygienickým zariadeniam v našich príbytkoch sa posunul k lepšiemu.

Veľký omyl ! - fotografie, ktoré vidíte (poslali nám ich naši čitatelia) dokazujú, že nič sa nezmenilo. Stále platí, že WC je miestnosť, nad ktorej dispozičným riešením sa netreba zamýšľať - „akosi sa to“ urobí... A čo nezvládne projektant, snáď opraví stavbár... A keď ani ten nie... Nič sa nedeje! Je to „len“ WC a zamýšľať sa nad komfortom pri jeho užívaní je bezpredmetné. Zo sprievodných mailov od našich čitateľov sme sa dozvedeli, že v oboch prípadoch stavbári do bodky zrealizovali to, čo „nakreslil“ projektant. Nikoho zo „zúčastnených“ na realizácii nezaujímal fakt, že do miestnosti, v ktorej je WC umiestnené sa najprv jeho „používateľ“ musím nejakým zázrakom „vtlačiť“, aby ho mohol použiť. Stačilo pritom veľmi málo – otočiť zárubňu dverí , aby sa do WC majitelia nemuseli, doslova a dopísmena, dobíjať a pred jeho použitím cvičiť gymnastické prostné či spartakiádu.


Ing. Pavel Kleskeň

10

1_2013

seriál

Stavbári, nefusujte!

O

správnej montáži okna sme už písali nespočetne krát. Žiaľ neúspešne. Svedčí o tom táto snímka nového domu, v ktorom „vďaka“ nekvalitne vyrobenému oknu ho dodávateľská firma v reklamácii vymieňala. Ako? Znova zle!

Po vybúraní omietok a odstránení pripevňovacích kotiev, „majstri“ pôvodné okno vybrali a vložili nové. Nesprávne je vyhotovenie pripojovacej škáry. TU montážnik nastriekal montážnu penu ako omietku a tak, keď sa budú vykonávať murovacie vysprávky fasády, vytečenú penu orežú. Otvorí sa tým jej buková štruktúra, ktorú murár zamaže, zatrie akýmsi murárskym klébrom (stavebným lepidlom) a tepelný most z exteriéru do interiéru je hotový. Majiteľ domu sa bude určite čudovať (o 2 – 3 roky), prečo má na vnútornej strane ostenia plesne.


Ing. Pavel Kleskeň

54

5_2012

seriál

Stavbári, nefusujte!

O

chrana stavebných konštrukcií, ktoré sú v zemi je veľmi dôležitá, pretože bráni unikaniu pôdnej vlhkosti do stavby.

Na príklade nesprávne vyhotovenej hydroizolácie schodišťových základových konštrukcií vám chceme ukázať silu vlhkosti z kapilárnej vzlínavosti vody nachádzajúcej sa v konštrukcii základu a nosného muriva. Ako vidíte na fotografii tejto stavebnej poruchy, nosné murivo je vlhké do výšky cm. A to má stavba iba 3 roky. Z toho, čo sa deje na povrchu omietok z interiérovej strany sa dá usudzovať: počas stavby bol zle zaizolovaný základový pás steny schodiska + aj vodorovná hydroizolácia pod stenou, ako keby nebola vôbec vyhotovená. Inak by nemohla vzlínajúca (stúpajúca) vlhkosť v stene poškodzovať omietky tak, že už sa v jednej časti odlúpili a v druhej sa už olupuje maľovka, čo je signálom, ako vysoko je už kapilárna voda v stavebnej konštrukcii. Ďalší vývoj tejto poruchy bude taký, že v momente, keď sa tehlové murivo a omietky nasýtia soľami, vlhkosť, ktorá je v murive sa nebude mať kadiaľ odparovať a tak vystúpi vyššie. Zavlhne tak ďalší horizont muriva a omietok. Opraviť tento stav je možné tak, že sa z vonkajšej strany stavby odstráni zemina, ktorá „leží“ na murive a základoch a znova sa (už správne) vyhotoví zvislá a vodorovná hydroizolácia.


Ing. Pavel Kleskeň

domabyt.sk

69

seriál

Preco vietor „odfúkol” zateplovací systém?

K

ontaktné zatepľovacie systémy sa realizujú nalepením zatepľovacej hmoty na exteriérovú časť obvodovej stavebnej konštrukcie. Aj v prípade tejto poruchy sa tak stalo, pretože realizačná firma podcenila sacie účinky vetra, ktorý namáha každý stavebný objekt. Zatepľovacia hmota sa lepí na steny stavby tak, že po obvode každej tabule tepelného izolantu sa po nanesie stavebné lepidlo a do stredu tabule sa umiestnia dve až tri „buchty“ lepidla. Toto sa pri tejto realizácii urobilo. Čo však chýba sú kotviace rozperky (hmoždinky) ktorými sa tabuľa tepelného izolantu ešte pripevňuje do steny, aby ju aj sacie účinky vetra neodlepili od muriva. V tomto prípade vietor „podfúkol“ prvú vrstvu zatepľovacieho systému tam kde lepidlo pre neakú príčinu, nap. viac prachu na stene sa nedokonale spojilo s murivom steny. Nie je to však jediná chyba tejto realizácie. Ďaľšou chybou bolo, že pri zahájení zatepľovania sa na stenu nepripevnil „zakladací“ soklový profil do ktorého sa upevňuje prvý pás tepelného izolantu. Keďže sa zatepľovala sa len poschodová časť objektu v ktorej sú obytné priestory, nedostatočne preškolení remeselníci nevedeli prečo sa zakladacie lišty montujú. Lišty bránia „podfúknutiu“ nakoľko sa cez ne preloží stužujúca sieťka a pretrie sa stavebným lepidlom aj v soklovej časti stavby. V tomto prípade sú to murivá prízemia. Nevznikne tak žiadna škára do ktorej sa môže vietor oprieť. Ešte jedna poznámka prečo je realizácia tohto zateplenia chybná. Straty tepla sa v tomto prípade dejú aj cez prízemie a tak sa očakávaný % efekt úspory tepla zateplením v tomto prípade stratil.

Červená čiara ktorú sme nakreslili v počítači, ukazuje ako je odtrhnutý zatepľovací systém na ďaľšej časti steny, pretože technológia správnej inštalácie zatepľovacieho systému bola zanedbaná remeselníkmi.

Pri pohľade na stenu je názorne vidieť, zľahčenie si práce remeselníkmi pri začatí zatepľovania, chýba soklový zakladací profil.


Na zemi ležiaci vetrom odtrhnutý zatepľovací systém ukazuje, že pri prácach nebola použitá ani jedna kotviaca rozperka.

domabyt.sk

81

Polepíme a...pochválime sa dobrou prácou?!?

Recommend Documents