Ako sa stať dobrou mzdovou účtovníčkou Praktická príručka pre začínajúcich mzdových účtovníkov a personalistov

Ako sa stať dobrou mzdovou účtovníčkou Praktická príručka pre začínajúcich mzdových účtovníkov a personalistov

2015 Autorka príručky: Marta Weberová Príručka je vlastníctvom autorky. Svojvoľné kopírovanie a šírenie je právne postihnuteľné podľa autorského zákona!

Predhovor

Príručka, ktorú máte pred sebou vznikla na podnet adeptov mojich rekvalifikačných a kvalifikačných kurzov mzdového účtovníctva a personalistiky. Obsahuje najzákladnejšie informácie, ktoré by mala ovládať každá mzdová účtovníčka (účtovník). Oblasť mzdového účtovníctva a personalistiky značne rozsiahla a toto profesijné zaradenie si vyžaduje celoživotné vzdelávanie, sledovanie zákonov a ich noviel. Rozhodla som sa uľahčiť začínajúcim mzdovým účtovníčkam (účtovníkom) a personalistkám (personalistom) vstup do ich náročnej profesijnej oblasti. Na základe dlhoročných skúseností z rekvalifikačných kurzov v danej oblasti som vyňala najdôležitejšie oblasti a informácie, ktoré potrebujete mať po ruke počas začínajúcej praxe. Dúfam, že aj dlhoročným mzdovým účtovníčkam (účtovníkom) a personalistkám (personalistom) prinesie zhrnutie a pripomenutie vedomostí, najmä informácii s ktorými denne nepracujú. Považujem aj z vlastnej praxe za dôležité mať veci popísané na jednom mieste. Verím, že Vám bude toto dielko nápomocné pri Vašej práci, prinesie nové vedomosti alebo osvieži už poznané. Príručka obsahuje základné náležitosti nevyhnutné k uzatvoreniu, priebehu a ukončeniu pracovného pomeru, alebo dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. K jednoduchosti majú prispieť vzorové pojmové mapy a praktické príklady. Ak bude pre Vás príručka prínosom, alebo ak Vám v nej niečo chýba, prípadne budete mať námety na vylepšenie, či doplnenie ďalších častí, neváhajte mi to napísať! V prípade, že budete niektoré časti potrebovať prekonzultovať, do jedného mesiaca od zakúpenia Vám rada poskytnem poradenstvo zadarmo. Vaše otázky očakávam na e-mailovej adrese, alebo si môžeme dohodnúť konzultáciu telefonicky, či prostredníctvom skype. Každý Váš podnet, či už pozitívny, ale aj negatívny prispeje k zlepšeniu mojej práce a skvalitnenie informácií pre Vás v mojich ďalších prácach!

Marta Weberová

Kontakty: [email protected] Skype: nova.intereal1

2 Príručka je vlastníctvom autorky. Svojvoľné kopírovanie a šírenie je právne postihnuteľné podľa autorského zákona!

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK DBPŠ DPČ DPN DVP DVZ FO MD ND NP OČR PHM PO PP PPV PV PZ RD RZ RZD RZZP SF SP SR SZČO VPP VZ ZCN ZD ZPO ZP

Dohoda o brigádnickej práci študentov Dohoda o pracovnej činnosti Dočasná pracovná neschopnosť Dohoda o vykonaní práce Denný vymeriavací základ Fyzická osoba Materská dovolenka Nemocenské dávky Náhrada príjmu Ošetrovanie člena rodiny Pohonné hmoty (látky) Právnická osoba Pracovný pomer Pracovno-právny vzťah Právny vzťah Pracovná zmluva Rodičovská dovolenka Ročné zúčtovanie Ročné zúčtovanie dane Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia Sociálny fond Sociálna poisťovňa, sociálne poistenie Slovenská republika Samostatne zárobkovo činná osoba Vedľajší pracovný pomer Vymeriavací základ Zákon o cestovných náhradách Základ dane Zdravotná poisťovňa, zdravotné poistenie Zákonník práce

Dôležité linky: http://www.novaintereal.com – informačný, poradenský a propagačný portál http://www.porada.sk/ - diskusný a poradenský portál http://www.zbierka.sk – Zbierka zákonov http://orsr.sk/ - portál Obchodného registra http://drsr.sk/ - portál Daňového riaditeľstva – Finančná správa http://www.socpoist.sk/ - portál Sociálnej poisťovne http://www.vszp.sk/ - portál Všeobecnej zdravotnej poisťovne http://www.unionzp.sk/ - portál zdravotnej poisťovne UNION http://mic.iom.sk/ - informácie o zamestnávaní cudzincov 3 Príručka je vlastníctvom autorky. Svojvoľné kopírovanie a šírenie je právne postihnuteľné podľa autorského zákona!

OBSAH 1. 2.

Pracovnoprávne vzťahy Vznik, zmena, priebeh a skončenie pracovnoprávnych pomerov * Predzmluvné vzťahy * Pracovná zmluva * Pracovný pomer na dobu určitú * Skončenie pracovného pomeru * Zákaz výpovede * Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

3.

Pracovná disciplína * Pracovný čas * Práca nadčas * Pracovná pohotovosť * Odpočinok a prestávky v práci * Prekážky v práci * Zodpovednosť za škodu

4.

Odmeňovanie * Spôsoby a formy odmeňovania * Minimálna mzda * Mzdové zvýhodnenia * Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely * Odstupné a odchodné

5.

Dovolenka * Nároky na dovolenku * Krátenie dovolenky * Čerpanie dovolenky

6. 7.

Zrážky zo mzdy Spôsob a výplata mzdy * Výplata mzdy * Celková cena práce * Mzdový list * Stravné

8.

Zdravotné poistenie * Definícia platiteľa * Povinnosti platiteľa * Vymeriavací základ, sadzby poistného, výpočet poistného * Vykazovanie a odvádzanie poistného

9.

Sociálne poistenie * Definícia zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia * Povinnosti zamestnávateľa * Odvody a vykazovanie poistného * Odvody z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru * Nemocenské poistenie a dávky nemocenského poistenia pre zamestnanca

10.

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti * Rozhodné obdobie * Denný vymeriavací základ pre účely náhrady príjmu pri DPN * Výpočet DPN a výplata DPN

11. 12. 13. 14.

Dôchodkové poistenie – ELDP Tvorba sociálneho fondu Daň z príjmov zo závislej činnosti FO Tabuľka veličín PaM

4 Príručka je vlastníctvom autorky. Svojvoľné kopírovanie a šírenie je právne postihnuteľné podľa autorského zákona!

1. PRACOVNOPRÁVNE VZŤAHY Predzmluvné vzťahy Zamestnávateľ má povinnosť ešte pred uzatvorením PP oboznámiť FO s právami a povinnosťami, ktoré budú plynúť z PZ. Pred uzatvorením PZ je zamestnávateľ povinný: -

oboznámiť zamestnanec s právami a povinnosťami vyplývajúcimi z PZ, oboznámiť zamestnanca s pracovnými podmienkami, oboznámiť zamestnanca so mzdovými podmienkami, oboznámiť zamestnanca s pracovným zaradením, oboznámiť zamestnanca s pracovnou náplňou, oboznámiť zamestnanca s miestom výkonu práce, oboznámiť zamestnanca s hierarchiu firmy a nadriadených. pri uzatváraní PP s mladistvým žiada lekárske potvrdenie a súhlas zákonného zástupcu.

Zamestnávateľ môže požadovať len také informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú má zamestnanec vykonávať. § 42 ods.6 Zamestnávateľ nesmie požadovať : - informácie o rodinných pomeroch, - informácie o tehotenstve, - informácie o politickej a náboženskej príslušnosti, - informácie o trestnej bezúhonnosti (ak to nevyžaduje povaha povolania)

Povinnosti zamestnanca pred nástupom: Predloženie dokladov k uzatvoreniu pracovného pomeru: motivačný list, profesijný životopis, kópie dokladov o dosiahnutom najvyššom vzdelaní (overený personalistkou podľa originálu), zápočet odpracovaných rokov od predch. zamestnávateľov, pracovné hodnotenia, prípadne odporúčania od predch. zamestnávateľov, doklad o platnej zdravotnej poisťovni, k nahliadnutiu, doklady o prípadných priznaných dôchodkoch (správa od SP prípadne MVSR o priznanom typu dôchodku), Daňové vyhlásenie k dani z príjmov a daňový bonus – ak si zamestnanec chce uplatniť, v prípade bonusu – kópiu rodných listov detí, doklad o zverení do opatery, alebo o poberaní rodinných prídavkov, potvrdenie o návšteve školy (SŠ, VŠ), vyplnený osobný dotazník súhlas k spracovaniu osobných údajov, súhlas ku zrážkam zo mzdy (stravné, mzda na účet, 1% z OC auta, DDS pokiaľ prispieva zamestnávateľ...) Doklady je potrebné predložiť najneskôr 1 pracovný deň pred nástupom do zamestnania! 5 Príručka je vlastníctvom autorky. Svojvoľné kopírovanie a šírenie je právne postihnuteľné podľa autorského zákona!

Pre správny výber zmluvnej formy (pracovnoprávna, obchodnoprávna, občianskoprávna, autorskoprávna), na základe ktorej sa má vykonať práca, je potrebné posúdiť znaky práce (činnosti), ktorá sa má vykonávať. Výber správnej zmluvnej formy závisí od obsahu práce, ktorá sa má vykonávať. Právny vzťah sa posudzuje podľa obsahu. Obsah právneho vzťahu predurčuje určenie príslušnej zmluvnej formy, nie naopak! Účastníci púracovnoprávnych vzťahov Účastníkmi pracovnoprávnych vzťahov, ktorí uzatvárajú PP sú zamestnanec a zamestnávateľ.

9

Príručka je vlastníctvom autorky. Svojvoľné kopírovanie a šírenie je právne postihnuteľné podľa autorského zákona!

§ 45 Skúšobná doba (1) V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. (2) Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. (3) Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná. (4) Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.

PP na dobu určitú skončí uplynutím dohodnutej doby. PP tiež zaniká smrťou zamestnanca. Pri cudzincoch končí PP: - pri skončení pobytu na území SR – pri odňatí povolenia na pobyt, - pri vyhostení z územia SR, - uplynie doba na ktorú bolo vydané povolenie na pobyt na území SR.

§63

DÔVODY VÝPOVEDE PODĽA pds.1a) V § 63 ods. l písmeno a) V tejto časti sa rozlišuje výpovedný dôvod a to v skutkovej podstate zrušenia zamestnávateľa alebo jeho časti a premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti. V praxi je potrebné rozlíšiť prípady, kedy sa: - zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje a zamestnávateľ nemá žiadnu možnosť ďalej zamestnávať zamestnancov, - kedy sa zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa premiestňuje, vtedy má zamestnávateľ možnosť zamestnanca zamestnávať na inom mieste. Dôvodom pre skončenie pracovného pomeru v prípade premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti by mal nastať len vtedy, keď zamestnanec odmietne zmenu miesta výkonu práce a zamestnávateľ nemá možnosť ho zamestnávať na doterajšom mieste výkonu práce. § 60 Dohoda o skončení pracovného pomeru (1) Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. (2) Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c). § 62 Výpovedná doba ... (8) Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. 22 Príručka je vlastníctvom autorky. Svojvoľné kopírovanie a šírenie je právne postihnuteľné podľa autorského zákona!

Pružné pracovné obdobie: a) deň, b) týždeň c) mesiac (4 týždne) Dĺžka pracovnej zmeny je maximálne 12 hodín! Pružný pracovný čas (§ 88) bude možné zavádzať len po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže rozhodnúť samostatne. Denný prevádzkový čas je základný pracovný čas spolu s úsekmi voliteľného pracovného času Rozvrhnutie pracovného času rovnomerne rozvrhnutý

nerovnomerne rozvrhnutý

práca na zmeny

nepretržitý pracovný režim

§86 ZP

Rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas = rozvrhnutie pracovného času na jednotlivé týždne je také, že rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne 3 hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahne 9 hodín. §87 Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času = prekračuje hodnoty uvedené v rovnomerne ZP rozvrhnutom pracovnom čase. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť v období 4 mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas, najviac na obdobie 12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna spotreba práce. Zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len: - po dohode so zástupcami zamestnancov, alebo - po dohode so zamestnancom.

Pracovná zmena je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich. Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred. Práca na zmeny = na jednom pracovisku strieda jeden zamestnanec druhého podľa určitého časového harmonogramu. 30 Príručka je vlastníctvom autorky. Svojvoľné kopírovanie a šírenie je právne postihnuteľné podľa autorského zákona!

Rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas § 86 Rozvrhnutie pracovného času

Nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas § 87 Práca na zmeny § 90

Jednozmenná prevádzka Dvojzmenná prevádzka R: 6:00 – 14:00 PO: 14:00 – 22:00

Trojzmenná prevádzka R: 6:00 – 14:00, PO: 14:00 – 22:00, N: 22:00 – 6:00

Nepretržitá prevádzka Reťazenie zmien podľa rozpisu §99 ZP

Evidencia

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú dohodnutú pracovnú pohotovosť. Taktiež vedie presne zdokumentovanú aj neprítomnosť v práci. Evidencia sa vedie tak, aby ju bolo možné kedykoľvek vydokladovať. Účinné od 1.1.2013 Povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti podľa § 224 ods. 2 písm. e) sa upresňuje tak, že zamestnávateľ je povinný viesť túto evidenciu tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu. 34 Príručka je vlastníctvom autorky. Svojvoľné kopírovanie a šírenie je právne postihnuteľné podľa autorského zákona!

-

-

bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 0,5 dňa v týždni na hľadanie nového pracovného miesta počas výpovednej doby, s náhradou mzdy najviac na 0,5 dňa v týždni na hľadanie nového pracovného miesta pri skončení pracovného pomeru a v rámci výpovednej doby, ak bola výpoveď zamestnancovi daná zamestnávateľom, bez náhrady mzdy pri účasti na štrajku, v prípade nezákonného štrajku sa však jedná o neospravedlnenú neprítomnosť, s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie na 1 mesiac pri dočasnom prerušení výkonu práce.

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi ďalšie pracovné voľno s náhradou mzdy, alebo bez náhrady mzdy, z iných vážnych dôvodov, ktoré tu neboli spomenuté, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času. Na účely pracovného voľna a náhrad mzdy za pracovné voľno, považuje sa za 1 deň čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vplývajúcej z určeného týždenného pracovného času zamestnanca. Náhrada mzdy sa poskytuje v sume priemerného zárobku zamestnanca.

§141 ods.5

Účinnosť od 1.9.2011 (§ 141 ods. 5) Pri prekážke v práci z dôvodu návštevy lekára alebo sprevádzanie rod.prísl. k lekárovi sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni. Prekážky v práci a ich trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať relevantným dokladom.

Ak je zamestnancovi prekážka v práci známa vopred, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a predpokladanej dobe trvania bez zbytočného odkladu. Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť nadpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. a) Prekážky na strane zamestnávateľa Tak, ako môžu vzniknúť prekážky na strane zamestnanca, môžu vzniknúť rôzne prekážky aj na strane zamestnávateľa, pre ktoré nemôžu zamestnanci vykonávať dohodnutú prácu pre zamestnávateľa. V takomto príde dochádza k pracovnému voľnu: s náhradou mzdy vo výške priemerného zárobku zamestnanca – pre prechodný nedostatok zariadení, pre prechodný nedostatok surovín alebo pohonnej sily, pre chybné pracovné podklady, alebo pre iné prevádzkové príčiny, - s náhradou mzdy do výšky 50% priemerného zárobku zamestnanca – pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, - s náhradou mzdy vo výške priemerného zárobku zamestnanca – ak vznikli na strane zamestnávateľa iné dôvody pre ktoré nemôžu zamestnanci vykonávať svoju prácu, 40 Príručka je vlastníctvom autorky. Svojvoľné kopírovanie a šírenie je právne postihnuteľné podľa autorského zákona!

peňažné plnenie – v EUR Spôsoby plnenia

nepeňažné plnenie – naturálne (tovar, produkty, výrobky, služby...) – len časť mzdy jednorazové, nepravidelné plnenie (pri príležitosti pracovného alebo životného jubilea) – nie zo zisku – len časť mzdy hodinová časová

Formy odmeňovania

mesačná

úkolová

podielová zmiešaná Časová mzda - je poskytovaná za prácu vykonanú za určitý časový úsek, ktorým môže byť hodina, deň, týždeň, mesiac ai. V našich podmienkach sa najčastejšie používa hodinová a mesačná mzda. Vypočíta sa ako súčin odpracovaných časových jednotiek sadzby peňazí za časovú jednotku v tarifnej triede, do ktorej bol pracovník zaradený. Úkolová mzda - závisí od skutočného výkonu pracovníka. Vpočíta sa ako súčin úkolovej sadzby na jednotku výroby v EUR a počtu vyhotovených kvalitných kusov výrobkov. Podielová mzda sa uplatňuje na pracoviskách, kde prevažuje záujem dosiahnuť výkon ktorý možný merať a kontrolovať iba súhrnnými ekonomickými ukazovateľmi. Podielová mzda je vyjadrená ako percentuálny podiel na celkových výkonoch. Uplatňuje sa najmä v oblasti poskytovania služieb.

-

Minimálna mzda Nároky zamestnancov na minimálnu výšku mzdy sú garantované všeobecne záväznými predpismi upravujúcimi výšku minimálnej mzdy a podmienky vzniku nároku na doplatok minimálnej mzdy. Minimálna mzda predstavuje najnižšie peňažné plnenie, ktoré je povinný zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi spravidla za najjednoduchšie práce s najnižšou vyžadovanou kvalifikáciou a výkonnosťou zamestnanca. Zákon o minimálnej mzde sa vzťahuje na všetkých zamestnancov v PP alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o PP dohodnutý na dobu neurčitú, alebo určitú. 44 Príručka je vlastníctvom autorky. Svojvoľné kopírovanie a šírenie je právne postihnuteľné podľa autorského zákona!

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Pri jeho zisťovaní sa zúčtovaná mzda za predchádzajúci štvrťrok, prípadne upravená na účely zisťovania priemerného zárobku, vydelí celkovým počtom hodín odpracovaných zamestnancom v uvedenom štvrťroku. Priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z hodinového priemerného zárobku vynásobením priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden kalendárny mesiac vyplývajúci z týždenného pracovného času zamestnanca. • • •

priemerný počet kalendárnych týždňov je 52,18 priemerný počet dní v roku 365,25 na jeden mesiac pripadá v priemere (52,18 : 12 = 4,3483) 4,35 týždňa tento údaj je konštantný a nezávisí od týždenného pracovného času zamestnanca.

Priemerný mesačný počet hodín sa zistí vynásobením konštanty týždenným pracovným časom zamestnanca. Zisteným priemerným mesačným počtom hodín sa potom vynásobí priemerný hodinový zárobok zamestnanca a výsledkom je priemerný mesačný zárobok zamestnanca. § 134 Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. ... Pravdepodobný zárobok Ak zamestnanec neodpracoval pre zamestnávateľa aspoň 22 dní alebo aspoň 170 pracovných hodín, používa sa nie priemerný, ale pravdepodobný zárobok, ktorý sa zisťuje: a) ak zamestnanec počas rozhodujúceho obdobia už u zamestnávateľa pracoval, jeho pravdepodobný zárobok je možné zistiť priamo z hrubej mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, aj keď neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, alebo b) ak zamestnanec počas rozhodujúceho obdobia ešte u zamestnávateľa nepracoval, ale aj v prípade, že už pracoval, je možné zistiť pravdepodobný zárobok z predpokladanej hrubej mzdy, ktorú by zamestnanec zrejme dosiahol, keby v rozhodujúcom období pracoval a z pravdepodobného času, ktorý by počas rozhodujúceho obdobia odpracoval. Priemerný zárobok zamestnanca nesmie byť nižší ako minimálna mzda! Mzdou sa rozumie vždy mzda pred zrazením preddavku na daň a povinných odvodov, t.j. tzv. hrubá mzda. Do hrubej mzdy na účely zistenia priemerného zárobku sa teda nezahŕňajú plnenia, ktoré nie sú mzdou za prácu (náhrady), musí sa však pripočítať hodnota naturálnej mzdy poskytnutej zamestnancovi a vyjadrenej v peňažnej forme. 52 Príručka je vlastníctvom autorky. Svojvoľné kopírovanie a šírenie je právne postihnuteľné podľa autorského zákona!

Priemerný HRUBÝ zárobok sa používa: 1. náhrad mzdy – hodinový priemerný zárobok - za dovolenku, - za sviatok, - krátkodobo uvoľnenom zamestnancovi pri výkone verejnej funkcie, - pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, - pri dôležitých osobných prekážkach v práci s náhradou mzdy, 2. 3. 4. 5.

odstupné a odchodné pri skončení PP – mesačný priemerný zárobok, mzdové zvýhodnenie – hodinový priemerný zárobok, doplatok ku mzde pri výkone inej práce, náhrada škody,

Priemerný ČISTÝ zárobok sa používa pri vystavovaní rôznych potvrdení, napr. určenie výživného a pod. Čistý priemerný zárobok Ak je potrebné zistiť priemerný mesačný čistý zárobok, bude sa vychádzať z hrubého priemerného mesačného zárobku, od ktorého sa odpočítajú sumy poistného na sociálne a zdravotné poistenie, príspevky na DDS a na daň z príjmov fyzických osôb, vypočítané podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v danom mesiaci, v ktorom sa priemerný mesačný čistý zárobok zisťuje. Príklad - Výpočet priemerného zárobku Priemerný hodinový zárobok: Potrebné položky k výpočtu priemerného zárobku za prvý štvrťrok: Január

Február

Marec

Spolu Odpracované hodiny Platené sviatky – hodiny Odpracované hodiny celkom

160 16 176

156

171,5

487,5 16 503,50

156

171,5

Základná mzdy Náhrady za dovolenku Výkonnostná odmena

564,30 15,45 156,31

550,20 15,45 208,05

549,88 225,98

1664,38 30,90 590,34

Hrubá mzda

720,61

773,70

791,31

2285,62

Na účely výpočtu priemernej mzdy sa však nepočítajú náhrady a tak musíme od hrubej mzdy odpočítať náhrady za dovolenku. 2 285,62 – 30,90 = 2 254,72 € : 503,50 = 4,4781 € Suma 4,4781 € je priemerný hodinový zárobok za prvý štvrťrok a bude sa používať celý nasledujúci štvrťrok. 53 Príručka je vlastníctvom autorky. Svojvoľné kopírovanie a šírenie je právne postihnuteľné podľa autorského zákona!

Pretože čerpanie dovolenky prichádza do úvahy iba v dňoch, prípadne v pol dňoch a nie v hodinách, zaokrúhľujú sa výsledné hodnoty nároku na dovolenku nasledovným spôsobom: • • • •

do hodnoty 0,25 smerom dole, nad 0,25 smerom hore, do 0,75 smerom dole, nad 0,75 smerom hore.

§ 113 ... (2) Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená.... §111 ZP

Podľa § 111 Zákonníka práce čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ. Zákonník však neriešil prípady, kedy zamestnávateľ neurčil zamestnancovi čerpanie dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka a ten si dovolenku za kal. rok v stanovenom termíne nevyčerpal. V takom prípade mu dovolenka prepadla. Aby si zamestnanec svoj nárok na dovolenku skutočne vyčerpal, môže mu zamestnávateľ nariadiť čerpanie dovolenky. Preto sa po novom dopĺňa ustanovenie podľa ktorého ak zamestnávateľ neurčí čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, bude mať právo určiť si čas čerpania dovolenky aj samotný zamestnanec. Čerpanie dovolenky bude zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi najmenej 30 dní vopred, prípadne aj v kratšej lehote so súhlasom zamestnávateľa. V praxi sa zamestnávateľom odporúčať, aby čerpanie dovolenky zamestnancovi určili najneskôr do 30. júna nasledujúceho roka. Ak tak neurobia, môže sa stať, že zamestnávateľ si v čase medzi 1. júlom a 31. decembrom nasledujúceho roka vyčerpá v čase, kedy to zamestnávateľovi nemusí vyhovovať. Krátenie dovolenky Všeobecne o nároku na dovolenku: 1) dovolenka za kalendárny rok (odpracuje v kal.roku minimálne 60 dní) 2) dovolenka za časť kalendárneho roku ( odpracuje 60 dní, ale neodpracuje celý kal.rok) 3) dovolenka za odpracované dni (za každých 21 odpr. dní má nárok na 1/12 z celoročného nároku) 58 Príručka je vlastníctvom autorky. Svojvoľné kopírovanie a šírenie je právne postihnuteľné podľa autorského zákona!

Celková cena práce = mzda + náhrady mzdy + náhrady za pracovnú pohotovosť + preddavky na jednotlivé poistné v SP + preddavky do ZPO ktoré platí zamestnávateľ aj zamestnanec, t.j. HRUBÁ MZDA + ODVODY ZAMESTNÁVATEĽA. Na žiadosť zamestnanca predloží zamestnávateľ k nahliadnutiu doklad, na základe ktorých bola mzda vypočítaná. Mzdový list zamestnanca musí obsahovať: • meno a priezvisko zamestnanca a to aj predchádzajúce, • rodné číslo zamestnanca, • adresu trvalého pobytu zamestnanca, • mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré si zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus, • výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania, • za každý mesiac - počet dní výkonu práce, - úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie, - sumy oslobodené od dane, - sumy poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnanec, - základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň, - sumu daňového bonusu • za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v predchádzajúcom bode. STRAVNÉ – zamestnanci (ZCN č. 283/2002 Z.z.)

Úprava cestovných náhrad je významnou súčasťou pracovnoprávnych predpisov. Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností. Cestovné náhrady sa nepovažujú za mzdu zamestnanca! Čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak ako plnením pracovných úloh, sa na účel náhrad považuje za výkon práce! Z vecného hľadiska sa pracovnou cestou rozumie skutočnosť, že zamestnanec vykonáva prácu na inom mieste, ako je jeho pravidelné pracovisko. Rozhodujúcim miestom na posúdenie toho, kedy sa výkon práce zamestnanca považuje za výkon práce na pracovnej ceste, je len miesto pravidelného pracoviska. Text

Spôsob

Stravné pri tuzemskej prac. ceste Sumy platné od 1.9.2012

Podľa trvania: 5-12 hod. = 4,00 € 12-18 hod. = 6,00 € nad 18 hod. = 9,30 €

Stravné pri tuzemskej prac. ceste Sumy platné od 1.11.2014

Podľa trvania 5-12 hod. = 4,20 € 12-18 hod. = 6,30 € nad 18 hod. = 9,80 €

65 Príručka je vlastníctvom autorky. Svojvoľné kopírovanie a šírenie je právne postihnuteľné podľa autorského zákona!

Kód zmeny: 2

Platnosť zmeny: K

Dátum: 22.11.2014

c) Zamestnávateľ prihlási ešte raz zamestnanca kvôli vyplatenej odmene za 4. kvartál 2014 na jeden (posledný) deň v mesiaci, ktorý predchádza vyplateniu odmeny: Kód zmeny: 2Y 2Y

Platnosť zmeny: Z K

Dátum: 28.2. 31.1.2015 28.2. 31.1.2015

(Začiatok aj koniec nahlasuje zamestnávateľ súčasne.) Ak zamestnanec, nie je v období neplateného voľna (bez ohľadu na to, či sa jedná o ospravedlnené alebo neospravedlnené) zamestnancom v inej firme ani SZČO ani poistencom štátu má povinnosť sa prihlási v ZPO ako samoplatiteľ a to od prvého kalendárneho dňa až do posledného kalendárneho dňa trvania neplateného voľna. Ak by bol tento zamestnanec invalidným dôchodcom so zdravotným postihom nad 40%, alebo by bol riadnym starobným dôchodcom, nemusí sa prihlasovať ako samoplatiteľ, tu preberá poistné (po odhlásení zamestnávateľom z PP, alebo nahlásení prerušenia poistného zo strany zamestnávateľa „2Y“) automaticky štát, ak zákon neustanovuje inak. Zamestnanec Za zamestnanca sa bude považovať iba tá fyzická osoba, ktorá bude poberať príjem zo závislej činnosti (príjem zdaňovaný podľa §5 ods. 1 písm. a) až h) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov) vrátane príjmov z niektorých dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Od 1.5.2011 V princípe ak má zamestnanec celý deň náhradné voľno - pre SP to nie je prerušenie poistenia, lebo prerušením je len ak zamestnanec čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy (iný pojem), - pre Zdr.P platí zjednodušene: zamestnanec nie je zamestnancom v dňoch, kedy nepoberá príjem, keď teda v tento deň nebude poberať príjem mal by ho zamestnávateľ na tento deň odhlásiť zo ZP (stáva sa samoplatiteľom!).

Zákon o zdravotnom poistení (580/2004) § 11 Platitelia poistného (8) Štát nie je platiteľom poistného za osobu podľa odseku 7 písm. a) až l), n) až r), t) a u), ak má v rozhodujúcom období vymeriavací základ podľa § 13 vyšší ako 15násobok životného minima 47a) platného k prvému dňu kalendárneho roka rozhodujúceho obdobia alebo vyšší ako jeho pomerná časť prislúchajúca k počtu kalendárnych dní, počas ktorých poistenec bol osobou podľa odseku 7 písm. a) až l), n) až r), t) a u) (ďalej len "15-násobok životného minima"). Odvody (preddavky) do ZPO sa zaokrúhľujú na dve desatinné miesta. Jednotlivé sumy sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. 72 Príručka je vlastníctvom autorky. Svojvoľné kopírovanie a šírenie je právne postihnuteľné podľa autorského zákona!

Odvody z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru Dohody o brigádnickej práci študenta Odvodové zvýhodnenie Pravidelný príjem Bez odvodového zvýhodnenia Do 18 rokov hranica 66 EUR-2013

Odvodové zvýhodnenie

hranica 68 EUR - 2014

Nepravidelný príjem

DoBPŠ

Bez odvodového

zvýhodnenia Odvodové zvýhodnenie Pravidelný príjem Bez odvodového zvýhodnenia

Od 18 rokov hranica 155 EUR – 2013

Odvodové zvýhodnenie

hranica 159 EUR - 2014

Nepravidelný príjem Bez odvodového zvýhodnenia

Od 1.1. 2015 len pravidelný príjem a dohoda sa uzatvára maximálne na 12 mesiacov DoBPŠ vek nerozhoduje hranica pre odvodovú úľavu 200,00 EUR Nepravidelné príjmy pri DoBPŠ už nie sú možné od 1.7. 2014!

Nerozlišuje sa vek

Hranica príjmu Pre r. 2015 200,00 EUR

S odvodovým zvýhodnením

DoBPŠ 2015

Bez odvodového zvýhodnenia

Len pravidelný príjem

79 Príručka je vlastníctvom autorky. Svojvoľné kopírovanie a šírenie je právne postihnuteľné podľa autorského zákona!

Denný vymeriavací základ (DVZ) pre náhradu príjmu je podiel súčtu VZ na nemocenské poistenie a dní, za ktoré sa platilo poistné v rozhodujúcom období. DVZ zamestnanca, ktorého DPN vznikla v deň vzniku nemocenského poistenia zamestnanca, je časť vymeriavacieho základu , z ktorého by sa platilo poistenie na nemocenské poistenie pripadajúca na jeden deň v kalendárnom mesiaci. DVZ pre účely výpočtu náhrady príjmu sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nadol. Max. DVZ pre náhradu príjmu v roku 2015 je 40,6356 EUR. Náhrada príjmu sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor! Max. DVZ pre nemocenskú dávku v roku 2015 je 40,6357 EUR. Nárok na náhradu príjmu MÁ zamestnanec pracujúci na dohodu, ak príjmy z dohody zakladali nemocenské poistenie! Nárok na náhradu príjmu NEMÁ zamestnanec: ak počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti má nárok na nemocenské, materské alebo rodičovský príspevok (to neplatí, počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca), ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody, ak porušil liečebný režim určený lekárom, odo dňa porušenia liečebného režimu, ak sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára, odo dňa zistenia tejto skutočnosti. Poskytovanie náhrady príjmu Náhradu príjmu podľa § 7 zákona o DPN poskytuje zamestnávateľ. Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa DPN do skončenia DPN, najdlhšie do 10. dňa v.r. DPN. Výška náhrady príjmu je v období – od 1. dňa DPN do 3. dňa DPN 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca, – od 4. dňa DPN do 10. dňa DPN 55 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu. Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu vo výške polovice náhrady príjmu stanoveného vyššie, a to od prvého dňa DPN, ak sa stal DPN v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, najdlhšie do 10. dňa DPN. Nárok na náhradu príjmu sa uplatňuje u zamestnávateľa predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. 91 Príručka je vlastníctvom autorky. Svojvoľné kopírovanie a šírenie je právne postihnuteľné podľa autorského zákona!

Pomôcka pre manuálny výpočet mzdy Postup pri výpočte mzdy 1. Určenie FPD (fond pracovnej doby) v mesiaci za ktorý mzdu počítame s ohľadom na úväzok zamestnanca, prípadne rozpis smien. 2. Výpočet SOH (skutočne odpracované hodiny) v mesiaci za ktorý sa mzda počíta. SOH = FPD – D - § - NV – A – PN – OČR - INÉ NEODPRACOVANÉ HODINY 3. Výpočet ZM ZM = ZP : FPD x SOH 4. Výpočet náhrad (D, §, SV...) a príplatkov (NDČ, PP, práca vo SV, v noci, sťažené prostredie ...) 5. Výpočet HM = ZM + náhrady + príplatky + odmeny + prémie HP = HM + nepeňažné príjmy + 1% z OCA + príspevok zamestnávateľa na DDS 6. Výpočet VZ na ZP s ohľadom na max. VZ a následný výpočet odvodov na ZP v členení na odvod za zamestnanca 4% (2%) za zamestnávateľa 10% (5%). 7. Výpočet VZ na SP s ohľadom na maximálny vymeriavací základ v členení na jednotlivé poistné a na odvod za zamestnanca a odvod za zamestnávateľa 8. Výpočet ZD a dane ZD = HP – odvody na ZP za zamestnanca – odvody na SP za zamestnanca – NČZD ak si zamestnanec uplatňuje Daň = ZD x 19% (prípadne 25% podľa výšky platu) 9. Výpočet ČM alebo aj ČP ČM = HM – odvody zamestnanca na ZP – odvody zamestnanca na SP – daň ČP = ČM + DB – zrážky + náhrady za DPN Vysvetlivky: FPD/FPČ = fond pracovnej doby/fond pracovného času SOH = skutočne odpracované hodiny D = dovolenka, SV = sviatok, NDČ = nadčasy, PP = pracovná pohotovosť § = platené prekážky v práci (návšteva lekára, pohreb, darovanie krvi a pod....) NV = neplatené voľno ospravedlnené, OCA = obstarávacia cena auta, SF = sociálny fond, DDS = doplnkové dôchodkové sporenie A = absencia alebo neospravedlnená neprítomnosť v práci PN alebo DPN = pracovná neschopnosť alebo dočasná pracovná neschopnosť OČR = ošetrovanie člena rodiny HM = hrubá mzda alebo aj HP = Hrubý príjem ZM = základná mzda, ZP = zmluvný plat VZ = vymeriavací základ, ZP = zdravotné poistenie, SP = sociálne poistenie, ZD = základ dane, NČZD = nezdaniteľná časť základu dane, DB = daňový bonus ČM = čistá mzda alebo aj ČP = čistý príjem 100 Príručka je vlastníctvom autorky. Svojvoľné kopírovanie a šírenie je právne postihnuteľné podľa autorského zákona!