Multikultúrna výchova - teoretické východiská, základné pojmy
Mgr. Lenka Rovňanová Pedagogická fakulta UMB, Banská Bystrica Katedra pedagogiky
Zrod MKV MKV ako súbor výchovných postupov a cieľov sa rodila od konca 60. rokov 20. storočia hlavne v Kanade a v USA pod vplyvom boja za občianske práva. Postupne sa ukázalo, ţe harmonické spolunaţívanie príslušníkov úplne odlišných kultúr nevzniká automaticky.
Tzv. prisťahovalecké krajiny: Kanada, USA, Holandsko, Austrália, Nemecko, Francúzsko, VB, Fínsko, Nórsko boli nútené hľadať mechanizmy, ako tomuto spolunaţívaniu napomáhať.
Rôzne termíny – z anglického jazyka
(Průcha, 2001, s.39 – 46)
Multicultural education – multikultúrna výchova Intercultural education – interkultúrna výchova Interethnic/multiethnic education – interetnická/multietnická výchova International education – medzinárodná výchova Global education – globálna výchova Education for world citizenship – výchova ku svetovému občianstvu
Čo je MKV – vymedzenie pojmu
(Průcha, 2001)
Príprava na sociálnu, politickú a ekonomickú realitu, ktorú ţiaci preţívajú v kultúrne odlišných ľudských interakciách. (Encyklopedia of Educational Research, Vasquez, 1982, s. 1267)
Úsilie vytvárať prostredníctvom vzdelávacích programov spôsobilosti ľudí chápať a rešpektovať aj iné kultúry okrem svojej vlastnej. Má veľký praktický význam vzhľadom k vytváraniu postojov voči imigrantom, príslušníkom iných národov, rás a pod. (Pedagogický slovník, 2008, s.129) Podporuje toleranciu a schopnosť vzájomného porozumenia a odmieta etnocentrické myslenie. Zdôrazňuje dôleţitosť materinského jazyka pre psychosociálny a kognitívny rozvoj detí imigrantov a podporuje dvojjazyčné vzdelávanie. Môţe sa úspešne realizovať len vtedy, keď spolupracuje škola, rodina a spoločnosť. (Meyers Kleines Lexikon – Pädagogik, 1988, s. 212)
Teoretické koncepcie MKV
(Průcha, 2001, s.42 - 46)
Pgé koncepcie MKV sa opierajú o filozoficko-politický základ
Multikulturalizmus = ideál harmonickej koexistencie odlišných kultúrnych a etnických skupín v pluralitnej spoločnosti Ľudstvo je schopné spolunaţívať bez konfliktov. V politickej rovine: dôraz n a dodrţiavanie ľudských práv a slobôd, ktoré by nemali byť ohrozované či deformované privilégiami určitých rasových, etnických či náboţenských skupín nad inými skupinami.
Teoretické koncepcie a pedagogické snahy o MKV v škole
Koncepcia A – osvojovanie multikultúrnych kompetencií Koncepcia B – konkrétny vzdelávací program
Vedieť charakterizovať obidve koncepcie
Koncepcia (A) MKV je proces, prostredníctvom ktorého si jednotlivci majú vytvárať spôsoby svojho pozitívneho vnímania a hodnotenia kultúrnych systémov odlišných od ich vlastnej kultúry a na tomto základe majú regulovať svoje správanie k príslušníkom iných kultúr.
= osvojovanie a rozvíjanie multikultúrnych kompetencií (cross-cultural competency) v zmysle vedieť konať = formovanie určitých spôsobilostí: percepčných, hodnotových, postojových, komunikačných u ţiakov cez jednotlivé vyučovacie predmety potreba vypracovania modelu učenia smerujúceho k interkultúrnej kompetencii (Průcha, 2001, s. 45)
Koncepcia (B) MKV ako konkrétny vzdelávací program, ktorý zabezpečuje ţiakom z etnických, rasových, náboţenských a iných minorít také učebné prostredie, podmienky a vzdelávacie obsahy, ktoré sú prispôsobené špecifickým jazykovým, psychickým a kultúrnym potrebám týchto ţiakov. - rešpektovať kultúru minorít Ţiakov etnických menšín vzdelávať v ich materinskom jazyku, podľa vlastného vzd.programu, s rešpektovaním špecifík výchovného štýlu (pr. rómske deti v SR)
Odlišný prístup: bikulturácia (biculturation) – Škandinávia = súbeţné osvojovanie dvoch jazykov a kultúr – uchovávanie vlastného jazyka a kultúry a súbeţne s tým osvojovanie jazyka a kultúry majoritnej spoločnosti Príklad: Fínsko, Nórsko a Laponci
Negatíva (B): vedie k separatizmu a devalvácii vzdelávania
Otázky pre multikultúrnu teóriu
podľa Ch. Wulfa, 1998
- rozpory medzi národným štátom a etnickými menšinami Ako majú byť zachované zvláštne rysy rôznych európskych kultúr vyvíjajúcich sa storočia na úrovni národa - štátu pri súčasnom formovaní EÚ usilujúcej o určitú uniformitu? Ako môţe byť zachovaná kultúrna rozmanitosť Európy a ako pri tom zároveň dosiahnuť novú kvalitu integrácie? Mnohé prístupy a modely MKV proklamované s predstavou, ţe je moţné ich realizovať, sa hodnotia skepticky. V ţiadnom prípade sa nedá predpokladať, ţe všetky modely usilujúce sa vytvoriť interkultúrne vedomie posúvajú prax dopredu. V tejto oblasti zostáva priepastný rozdiel medzi teóriou a praxou! Je mylné stotoţňovať MKV len s pedagogickou praxou! Naopak! Ak chceme MKV efektívne realizovať v praxi, musíme vychádzať z jej teórie a tá ma dnes transdisciplinárny charakter – je zaloţená na poznatkoch niekoľkých rôznych vied a vedeckých disciplín.
Čo je MKV?
(Průcha, 2001, s.15):
Má 4 základné zloţky tvoriace jej podstatu: Oblasť vedeckej teórie s transdisciplinárnym charakterom Poznatky z etnografie, kultúrnej antropológie, interkultúrnej psychológie, sociolingvistiky, teórie komunikácie...
Oblasť výskumu (info o multikultúrnej realite) Postoje etnických či jazykových skupín, vnímanie a rešpektovanie odlišností v komunikácii etnických skupín, vznik rasových predsudkov, problémy migrantov v hostiteľských krajinách...
Systém informačnej a organizačnej infraštruktúry Podporné zariadenia pre teóriu, výskum a realizáciu MKV
Praktická edukačná a osvetová činnosť MKV realizovaná v školách a inštitúciách celoţivotného vzdelávania s cieľom zbliţovania a spolupráce etník, národov, kultúr, rás....
Čo je MKV – vymedzenie pojmu
(Mistrík, 2008)
Multikultúrna – interkultúrna výchova je systém výchovných cieľov a postupov, ktoré majú za cieľ podporovať pokojné spolunažívanie kultúr. Predmetom MKV je kultúrna odlišnosť Jej cieľom je podporovať :
existenciu mnoţstva odlišných kultúr v jednom čase a priestore (kultúrnu pluralitu), medzikultúrnu spoluprácu (interkultúrny dialóg).
Zdôrazňuje:
úctu k odlišným kultúram, nevyhnutnosť ich zachovávania (ak neohrozujú celok alebo iné kultúry), vzájomný rešpekt medzi príslušníkmi väčšiny a menšín, či medzi príslušníkmi rôznych menšín. podnecovanie pozitívnych vzťahov medzi kultúrami.
Hlavné dôvody presadzovania MKV
Potreba prispieť k pokojnému spolunažívaniu väčšiny a tzv. starých menšín, ako aj ochota podporovať pokojné začlenenie tzv. nových menšín do spoločnosti. Globalizácia ekonomiky, politiky i médií. Premenlivosť, nestálosť súčasnej eur. spoločnosti – neustále striedajú kultúrne kontakty. Desaťročia trvajúca ideologická, geografická a politická uzavretosť slovenskej spoločnosti. Nevyhnutnosť nanovo definovať kultúrnu identitu Slovenska, Slovákov, Maďarov, Rusínov, Rómov a ďalších obyvateľov SR v novej geopolitickej situácii. Latentný rasizmus pretrvávajúci vo veľkej časti slovenskej spoločnosti. Nedostatok zručností u učiteľov na riešenie problémov vyplývajúcich zo vzťahov kultúr. Stereotypné vnímanie iných kultúr (aj u učiteľov) a hodnotenie ţiakov na základe predsudkov. (Podľa E. Mistríka, 2008, s. 13 – 14)
Nové okolnosti v realite života Slovenska - otázky, ktoré si kladieme 1 Ako má komunikovať učiteľ s matkou vietnamského dieťaťa, keď nerozumie mimike zaloţenej na vietnamskej tradícii a môţe si ju mylne interpretovať? Ako má učiteľ dohodnúť niečo, čo sa týka rómskeho dieťaťa, keď nepozná hierarchiu mocenských vzťahov v rómskej rodine? Ako má škola organizovať povinnú telesnú výchovu, keď sa moslimské dievčatá nesmú prezliekať do telovýchovných úborov – a nedajboţe do plaviek? Ako má škola organizovať vyučovanie náboţenskej výchovy, keď rodičia prihlasujú niektoré deti aj na menšinové náboţenstvá, ale škola nemá pre toto náboţenstvo učiteľa? Ako má škola vyučovať dejepis, keď učebnice vnímajú prítomnosť rôznych etník na Slovensku len okrajovo? Ako má škola vyučovať materinský jazyk pre Rómov, keď neexistujú učebnice pre rôzne varianty rómčiny a rómski rodičia ich ani pre svoje deti neţiadajú?
Nové okolnosti v realite života Slovenska - otázky, ktoré si kladieme 2 Ako má škola vyučovať svetovú literatúru, keď v učebných osnovách sa vyskytujú hlavne literatúry ekonomicky najsilnejších štátov a takmer úplne chýbajú ukáţky z menšinových literatúr, ako je napr. albánska, prípadne z netradičných oblastí, ako sú napr. indické či africké literatúry? Ako má učiteľ vysvetliť problém chudoby deťom, ktoré s rodičmi navštívili niektorú z krajín, kde túto veľkú chudobu videli? Ako ju vysvetliť deťom, ktoré ţijú v blahobyte? Ako má škola eliminovať segregáciu rómskych detí, keď v spoločnosti existujú latentné rasové predsudky a rasovými stereotypmi sú ovplyvnení aj mnohí učitelia a riaditelia škôl? Ako má učiteľ interpretovať rasové konflikty, ktoré deti zachytili v médiách? Ako o týchto témach diskutovať a poučiť sa z nich?
Nové okolnosti v realite života Slovenska - otázky, ktoré si kladieme 3 Ako má škola začleniť do prvej triedy rómske deti, ktoré nerozumejú po slovensky, ale vyučovacím jazykom školy je slovenčina? Ako má škola vzdelávať Rómov ako národnostnú menšinu, keď nie sú vytvorené podmienky pre vyučovanie rómskej literatúry, kultúry ani histórie? Ako má škola vyučovať slovenčinu na škole s vyučovacím jazykom maďarským, keď slovenčina je typologicky iným jazykom ako maďarčina a pre mnohé deti je vlastne typicky cudzím jazykom napriek tomu, ţe je štátnym jazykom? Ako má učiteľ vysvetliť deťom nevyhnutnosť rozvojovej pomoci chudobnejším krajinám, keď aj na Slovensku máme regióny v podobnej situácii? Ako a na čo má škola pripravovať ţiakov, keď očakávame, ţe kontaktov s kultúrami bude čoraz viac?
Ciele MKV
(podľa E. Mistríka, 2008, s.27)
Cieľom multikultúrnej výchovy je rozvoj: poznania – poskytuje vybrané informácie o iných kultúrach a o vzťahoch kultúr, sebareflexie – pomáha uvedomiť si korene, moţnosti i ohraničenia vlastnej kultúry, tolerancie – podnecuje tolerantné postoje voči príslušníkom odlišných kultúr, empatie – rozvíja porozumenie pre odlišné vnímanie sveta a pre odlišné ţivotné štýly v iných kultúrach, akceptácie – vedie k akceptovaniu príslušníkov odlišných kultúr ako plnoprávnych členov spoločenstva, spolupráce – motivuje k spolupráci s príslušníkmi odlišných kultúr, rozvíja postoje a zručnosti nevyhnutné pre spoluprácu.
Možnosti MKV Multikultúrna výchova môže a dokáže prispieť: k odstraňovaniu konfliktov medzi príslušníkmi odlišných kultúr, k pokojnému spolunaţívaniu medzi príslušníkmi odlišných kultúr, k zníţeniu moţnosti vzniku nových kultúrnych konfliktov.
Multikultúrna výchova však nezaručí: vznik spoločnosti, kde neexistuje sociálna nerovnosť medzi ľuďmi a sociálnymi skupinami, vznik spoločnosti všeobecnej lásky a spolupráce, ţe v budúcnosti nevzniknú nové medzikultúrne konflikty.
Základné pojmy v MKV
Multikulturalizmus ako názorový prúd vo filozofii Multietnická, multikultúrna realita (Průcha, 2001, s.195) Etnikum, etnicita, etnické vedomie, etnológia, etnopsychológia Národ, národnosť, národnostná menšina Rasa a rasizmus Kultúra, akulturácia, asimilácia, kultúrne vzory, vzorce, bikulturácia Predsudky a stereotypy Diskriminácia Migranti, imigranti, utečenci, prisťahovalci
(Průcha, 2001)
Integrácia, asimilácia, separácia, marginalizácia – stratégie adaptácie migrantov v hostiteľskej spoločnosti (J. W. Berry, 1980)
Doplniť do terminologického slovníka v portfóliu !
Multietnická, multikultúrna realita
(Průcha, 2001, s.195)
Ohromná variabilita ľudskej populácie na Zemi
cca 6 miliárd ľudí – rozsiahla rôznorodosť Počet etník na svete: 5 000 etnických spoločenstiev (podľa jazyka) Indiáni = jedno etnikum, v rámci ktorého existujú stovky etnických skupín (kmeňov) odlišujúcich sa jazykom a kultúrou
Českí etnografovia popísali 739 etník celého sveta (Hubinger, Honzák, Polišenský, 1985) v Európe ţije 72 pôvodných etník (Šatava, 1994) – bez európskej časti bývalého ZSSR a prisťahovalcov z mimoeurópskych krajín
Kultúry sveta
Existujúce údaje sa odlišujú Ethnographic Atlas 1 264 kultúr Atlas of World Cultures 563 kultúr
89 diferencujúcich znakov 76 diferencujúcich znakov
Multikulturalizmus Multikulturalizmus je proces vzájomného kontaktu, prieniku, konfliktov a vzájomného ovplyvňovania viacerých odlišných kultúr.
Označuje tri fenomény: Je to reálny sociálny fakt - v rovnakom čase a priestore existujú vedľa seba viaceré odlišné kultúry, ktoré sa spolu kontaktujú. Je to politický program a ideológia budovania mierovej spolupráce odlišných kultúr. Prisudzuje odlišným kultúram rovnaké sociálne postavenie a práva. Je to teória, vyuţívajúca poznatky kultúrnej antropológie, sociálnej psychológie, kultúrnej histórie a analyzujúca procesy vzájomného ovplyvňovania kultúr. silnie v posledných desaťročiach na základe procesov globalizácie
Multikulturalizmus – názorové prúdy (5)
Konzervatívny multikulturalizmus – rešpektuje rôznorodosť kultúr v určitom regióne, ale povaţuje to za negatívum. Snaţí sa prezentovať jednu kultúru ako (regionálne alebo celosvetovo) nadradenú a tej sa musia ostatné kultúry prispôsobiť, aby nenastal chaos. MKV má smerovať k uvedomeniu si postavenia dominantnej kultúry. Iné kultúry sú zatláčané do súkromia jednotlivcov. Liberálny multikulturalizmus – rešpektuje rôznorodosť kultúr v určitom regióne a povaţuje to za pozitívne. Chce ponechať voľnej súťaţi, ktorá kultúra bude silnejšia a preváţi. MKV má viesť ľudí k akceptovaniu rôznorodosti a k jej udrţaniu. Iné kultúry sa stávajú súčasťou verejného priestoru. Kritický multikulturalizmus – rešpektuje rôznorodosť kultúr v určitom regióne, ale uvedomuje si výhody aj nevýhody takéhoto stavu. MKV má smerovať k pochopeniu kultúrno-historických súvislostí kultúr a pri rešpektovaní odlišných ekonomických, mocenských a iných podmienok kultúry má viesť k ich spolupráci. Iné kultúry sú súčasťou verejného priestoru aj individuálneho súkromia. Musia súťaţiť o svoje postavenie, ale dominantná kultúra im v tom pomáha. Pluralistický a esenciálny multikulturalizmus
Monokultarizmus a transkulturalizmus Monokulturalizmus je existencia jednej kultúry v jednom čase a priestore. Slovo monokulturalizmus označuje tri fenomény:
reálny sociálny fakt existencie jedinej kultúry v určitom regióne a v určitej dobe, ideológiu, ktorá odmieta kultúrnu pluralitu (napr. prezentovanie Slovenskej republiky ako štátu jedného etnika), a politický program, ktorý presadzuje buď vylúčenie, alebo asimiláciu iných kultúr (napr. maďarizácia), teóriu, ktorá zdôvodňuje vyššiu hodnotu jednej kultúry oproti iným (napr. nacistická teória árijskej rasy).
Transkulturalizmus je kaţdodenná kultúrna výmena medzi radikálne odlišnými kultúrami. Pri takejto kultúrnej výmene vzniká nová kultúra, obsahujúca v sebe zloţky z viacerých iných kultúr
Kultúra, akulturácia, enkulturácia, asimilácia, kultúrne vzory, vzorce, bikulturácia Kultúra je súhrn ľudských činností, predmetov, hodnôt, ideí a inštitúcií, ktoré sú špecifické pre určité spoločenstvo. Obsahuje predmety, znaky a symboly, hodnoty, zvyky, inštitúcie, rituály, tradície:
systém poznania - systém informácií a vedomostí o svete systém znakov - systém artefaktov a predmetov, ktoré zaznamenávajú obsahy ľudského vedomia (napr. snubný prsteň) systém činností - súhrn činností istého spoločenstva, ktoré toto spoločenstvo vykonáva sebe vlastným spôsobom (napr. PŠD), systém tradícií a hodnôt, ktoré spoločenstvo uznáva a ktoré sa stávajú limitmi normami pre jeho názory, postoje a správanie, systém inštitúcií spoločenstva (napr. galéria, rozhlas, manţelstvo).
Neodovzdáva sa genetickým kódom, ale prostredníctvom ţivota v spoločenstve a vo výchove, takţe umoţňuje sociálne učenie sa.
Funkcie kultúry Expresívna funkcia – vyjadruje obsahy vedomia ľudí, ktoré uchováva v normách, symboloch, predmetoch a činnostiach (umelecké dielo, potrasenie rukou). Funkcia kolektívneho vedomia – kultúra obsahuje skúsenosti sociálnej skupiny, ktorú si táto skupina odovzdáva z generácie na generáciu (v rodine, v škole, v partnerských skupinách). Integračná funkcia – kultúra pomáha členom sociálnej skupiny zdieľať obsahy vedomia druhých ľudí, a tým ich navzájom zbliţuje (napr. všetci sme kresťania). Diferenciačná funkcia – tým, ţe jednotlivec zdieľa obsahy vedomia členov svojej sociálnej skupiny, zároveň ho to odlišuje od členov iných sociálnych skupín, ktorých kultúra nesie znaky inej sociálnej skúsenosti (napr. tamtí sú moslimovia).
Pozorovanie častí kultúry Mnohé zo súčastí kultúry môţeme sledovať:
Viditeľná: priamo v správaní ľudí (napr. spôsob stolovania, obliekania, rituály) a z týchto vonkajších znakov sa často dá usudzovať na povahu kultúry, ktorú prinášajú. Neviditeľná: Nepriamo ju vnímame len ťaţko (napr. vzťah k autorite, predstavy o spoluţití muţa a ţeny, hodnotové orientácie, tvorivé postoje a ďalšie). Je oveľa väčšia ako viditeľná. Zásadným spôsobom ovplyvňuje správanie ľudí, ich kontakty, spoluprácu, spôsoby riešenia konfliktov. Mnoho medzikultúrnych konfliktov vyplýva práve z nepochopenia hlbších súvislostí určitého správania človeka.
Kultúrna identita
Komplexná predstava jednotlivca o vlastných kultúrnych zvláštnostiach a o svojom zaradení do určitého kultúrneho spoločenstva. Vyrastá z kultúrneho povedomia. Odvoláva sa na určitú kultúrnu tradíciu, prijíma určité kultúrne vzory a s pomocou určitých kultúrnych znakov sa jednotlivec prihlasuje k určitej kultúre. Jednotlivec si formuje kultúrnu identitu vo vzťahu k hlavným hodnotám svojej hodnotovej hierarchie, môţe meniť svoju kultúrnu identitu a mať aj viacero identít. Spája ľudí do skupín, posilňuje príslušnosť jednotlivca ku skupine, na druhej strane ho oddeľuje od iných jednotlivcov a vytvára kontrasty medzi odlišnými sociálnymi skupinami. Môţe byť dôvodom pre segregáciu iného spoločenstva, teda pre oddelenie príslušníkov iného spoločenstva – nositeľov inej kultúry – od väčšinovej spoločnosti: nevedome alebo cielene. Výsledok: porušovanie ľudských práv a rovnosti šancí (napr. getá chudoby)
Kultúrna integrácia Zapojenie príslušníkov určitej kultúry do života inej kultúry pri vzájomnom zachovaní kultúrnych odlišností. V situácii, keď vedľa seba ţijú ľudia s odlišnou kultúrnou identitou, sa často príslušníci jednej kultúry integrujú do spoločenstva s inou kultúrou (spravidla menšinová kultúra sa integruje s väčšinovou). Kultúrna integrácia prebieha ako postupné osvojovanie si správania, zvykov, jazyka, rituálov inej kultúry – aţ po stratu vlastnej kultúrnej identity (napr. vietnamské dieťa vyrastajúce v slovenskom prostredí si môţe osvojiť aj jazyk, aj etiketu slovenského väčšinového prostredia).
Osvojovanie si kultúry Akulturácia - prijatie prvkov inej ako vlastnej kultúry pod vplyvom kontaktu s ňou. Alternatívna kultúra (kontrakultúra) - kultúra určitej sociálnej skupiny, ktorá odmieta dominantnú kultúru, alebo sa k nej stavia do opozície. Asimilácia - začlenenie menšinovej kultúry do väčšinovej takým spôsobom, ţe príslušníci menšinovej kultúry si osvoja väčšinovú. Mnohokrát sa uskutočňuje pod mocenským tlakom väčšinovej kultúry. Enkulturácia - osvojovanie si kultúry vlastného spoločenstva v procese socializácie.
Kultúra našich predkov Chápanie kultúrnych znakov, rituálov, hodnôt, spôsobov správania Prebieha v edukačných procesoch Do puberty neuvedomele, v puberte – vplyv rovesníckych skupín
