Matúš Hríbik
Vietor
- Horizontálny pohyb vzduchu - Nerovnomerné rozdelenie atm. tlaku vzduchu, spôsobené termickými príčinami Rôzne tlaky – vyrovnávanie vektorová veličina, charakterizovaná rýchlosťou a smerom
Vietor
Vzduch sa v atmosfére neustále pohybuje. Pohyb vzduchu oproti zemskému povrchu, ktorý pozorujeme na danom mieste zemského povrchu v určitom okamihu, nazývame prúdenie vzduchu alebo vietor. Je to meteorologický prvok, ktorým určujeme vlastnosti vzduchu. Ďalším meteorologickým prvkom je napríklad teplota vzduchu, vlhkosť vzduchu alebo tlak vzduchu. Vietor má svoju veľkosť, to znamená rýchlosť a svoj smer. Rýchlosť vetra vyjadrujeme v metroch za sekundu (m/s) alebo v kilometroch za hodinu (km/h). Podľa prejavov vetra v prírode je zostavená 13−dielna stupnica (Beaufortova). Podľa nej môžeme aj bez presných meracích prístrojov odhadnúť rýchlosť vetra. Za smer vetra považujeme ten smer, odkiaľ vietor fúka. Vyjadrujeme ho v uhlových stupňoch, o ktoré sa odchyľuje smer vetra od severu. Beaufortova stupnica
Vietor
Stupeň Beauforta (°B) 0 1
Rýchlosť (m/s
Rýchlosť v km. h-1
0,0 – 0,2 0,3 – 1,5
<1 1–5
Bezvetrie – dym vystupuje zvisle hore. Vánok – dym vystupuje skoro zvisle nahor, sotva pozorovateľný pohyb.
2
1,6 – 3,3
6 – 11
Slabý vietor – pohybuje ľahkou zástavkou a občas listami stromov; smer vetra možno pocitom rozoznať.
3
3,4 – 5,4
12 – 19
Mierny vietor – pohybuje zástavkou, pôsobí šumivý pohyb lístia a konárov stromov, slabo vlní hladinu stojatej vody.
4
5,5 – 7,9
20 – 28
5
8,0 – 10,7
29 – 38
Dosť čerstvý vietor – napína zástavku, pohybuje bezlistými slabšími konármi stromov. Čerstvý vietor – napína väčšie zástavky, pohybuje bezlistými väčšími konármi, pre pocit je už nepríjemný.
6
10,8 – 13,8
39 – 49
Silný vietor – fučí v listnatých porastoch, pohybuje slabšími stromami.
7
13,9 – 17,1
50 – 61
Prudký vietor – pohybuje bezlistými stromami strednej hrúbky.
8
17,2 – 20,7
62 – 74
Búrlivý vietor – pohybuje silnejšími stromami a láme haluze a menšie konáre.
9
20,8 – 24,4
75 – 88
Víchrica – prevracia menšie predmety, zhadzuje uvoľnenú krytinu zo striech , bezlisté menšie stromy a väčšie konáre láme. Chôdza proti vetru je obtiažná.
10 11
24,5- 28,4 28,5 – 32,6
89 – 152 103 – 117
Silná víchrica – láme a vyvracia stromy. Mohutná víchrica – spôsobuje veľké škody v lesoch a na obydliach.
12
>32.7
> 118
Orkán (uragán) – ničivé účinky, trhá strechy, zhadzuje komíny, spôsobuje vývraty a polomy v les. porastoch.
Beaufortova stupnica
Vietor
Charakteristika vetra
Smer vetra sa určuje podľa svetových strán odkiaľ vzduch prúdi. V meteorológii sa tieto najčastejšie označujú anglickými názvami (napr. N – Nord -sever), alebo uhlom od 0° do 360° Medz. skratka NNE NE ENE E ESE SE SSE S SSW SW WSW W WNW NW N
Medzinárodné Slovenské Zodpovedajúce označenie pomenovanie uhly v ° north-northeast svero-severovýchod 22,5 north–east severovýchod 45 east-northeast východo-severovýchod 67,5 east východ 90 east-southeast juho-juhovýchod 112,5 southeast juhovýchod 135 south- southeast juho-juhovýchod 157,5 south juh 180 south-southwest juho-juhozápad 202,5 southwest juhozápad 225 west-southwest západo-juhozápad 247,5 west západ 270 west-northwest zádado-severozápad 292,5 north-west severozápad 315 north sever 360
Spišská N. Ves rýchlosť vetra (m/s)
N 6 NW
NE
4 2
W
0
E
SW
SE S
Spišská N. Ves smery vetra (%)
N 30 NW
NE
20 10
W
0
E
SW
SE S
Vietor
Rýchlosť vetra predstavuje dráhu, ktorú vzduchová častica prekoná za určitý čas a vyjadruje sa buď v m.s-1, alebo km.h-1, v ocenografickej a leteckej synoptike sa rýchlosť vetra uvádza aj v uzloch - knot (kt) (1 kt – 1 námorná míla.h-1). Sila vetra sa uvádza aj v stupňoch Beaufortovej stupnice (°B). Platia nasledovné vzťahy: 1 m.s-1= 3,6 km.h-1 = 1,9 kt 1 km.h-1 = 0,54 kt = 0,28 m.s-1 1 kt = 0,52 m.s-1= 1,86 km.h-1 Staršie práce venované veterným pomerom u nás boli spracované v °B, preto medzi silou vetra v °B a rýchlosťou v m.s-1 približne platí: 2 . °B – 1 = m.s-1 (do 7 °B) 3 . °B – 7 = m.s-1 (do 12 °B)
Vietor
Nárazovitosť vetra (N) sa najčastejšie vyjadruje rozdielom medzi maximálnou (vmax) a minimálnou (vmin) rýchlosťou vetra za určitý čas (10 alebo 15 minút). N = vmax – vmin Z praktického lesníckeho hľadiska je táto hodnota významnejšia ako rýchlosť vetra, lebo nárazmi rozkmitaný strom je skôr zlomený, alebo vyvrátený. Borivým vetrom sa tak môže stať aj slabší, ale nárazovitý vietor.
Vietor
Rýchlosť vetra predstavuje dráhu, ktorú vzduchová častica prekoná za určitý čas a vyjadruje sa buď v m.s-1, alebo km.h-1, v ocenografickej a leteckej synoptike sa rýchlosť vetra uvádza aj v uzloch - knot (kt) (1 kt – 1 námorná míla.h-1). Sila vetra sa uvádza aj v stupňoch Beaufortovej stupnice (°B). Platia nasledovné vzťahy: 1 m.s-1= 3,6 km.h-1 = 1,9 kt 1 km.h-1 = 0,54 kt = 0,28 m.s-1 1 kt = 0,52 m.s-1= 1,86 km.h-1 Staršie práce venované veterným pomerom u nás boli spracované v °B, preto medzi silou vetra v °B a rýchlosťou v m.s-1 približne platí: 2 . °B – 1 = m.s-1 (do 7 °B) 3 . °B – 7 = m.s-1 (do 12 °B)
Vietor
Rýchlosť vetra predstavuje dráhu, ktorú vzduchová častica prekoná za určitý čas a vyjadruje sa buď v m.s-1, alebo km.h-1, v ocenografickej a leteckej synoptike sa rýchlosť vetra uvádza aj v uzloch - knot (kt) (1 kt – 1 námorná míla.h-1). Sila vetra sa uvádza aj v stupňoch Beaufortovej stupnice (°B). Platia nasledovné vzťahy: 1 m.s-1= 3,6 km.h-1 = 1,9 kt 1 km.h-1 = 0,54 kt = 0,28 m.s-1 1 kt = 0,52 m.s-1= 1,86 km.h-1 Staršie práce venované veterným pomerom u nás boli spracované v °B, preto medzi silou vetra v °B a rýchlosťou v m.s-1 približne platí: 2 . °B – 1 = m.s-1 (do 7 °B) 3 . °B – 7 = m.s-1 (do 12 °B)
Vietor
Miestne vetry 01 Fén 02 Monzún 03 Blizard 04 Tornádo 05 Bóra 06 Bríza 07 Horská bríza 08 Mistrál 09 Húľava 10 uragán, tajfún, orkán, cyklón 11 veterná smršť
Vietor
Fén (tiež föhn) je teplý suchý vietor vanúci z južného smeru, prekonávajúci na východo-západne orientované pohoria - na južnej strane pohorí dôjde k vypadávaniu zrážok, na severnej potom ide o studený vzduch, ktorý sa s klesajúcou nadmorskou výškou viacej otepľuje. Príkladom je prechod cez Alpy – severná strana Álp spolu s priľahlými južnými svahmi Šumavy a Blanského lesa je výrazne teplejšia a suchšia.
01 Fén
Pravidelný sezónny vietor prináša v lete mohutné zrážky predovšetkým do oblasti južnej a juhovýchodnej Ázie a snehové v zime. Existuje teda letný monzún a zimný monzún. Letní monzún spočíva v nerovnomernom zahrievaním pevniny a oceánu. V lete teplo z pevniny stúpa hore, pretože sa pevnina zahrieva rýchlejšie než oceán, vzniká tlaková níž. Vlhký vzduch z oceánu je následne priťahovaný, naráža o vysoké pohoria týchto oblastí a stúpa po nich hore. V horách sa ochladzuje a principiálne vznikajú búrlivé zrážky nad týmito oblasťami (Čerapundží). Zimní monzún je závislý na nerovnomernom ochladzovaniu, teda suchý vzduch z pevniny je priťahovaný k oceánu, pričom vzniká tlaková výše (nízky tlak sa mení na vysoký). Z morí sa nasáva vlhkosť a prúdením nakoniec dochádza ku snehovým zrážkam - najviac na japonských ostrovoch (Hokkaidó).
02 Monzún
Vietor vanúci z mora na pevninu, prináša zrážky (spravidla snehové), vanie v oblasti severných zemepisných šírok (napr. Severní Amerika)
03 Blizard
Veľmi rýchlo stúpajúci veterný prúd, vznikajúci pri nerovnomernom rozložení teploty a tlaku vzduchu pri zemskom povrchu, v posledných rokoch tento jav sa vyskytuje pomerne častejšie než v minulých desaťročiach, omnoho častejší je v Severnej Amerike nebo niektorých štátoch JV Ázie, rýchlosť tornáda môže presiahnuť 200 km/h
04 Tornádo
Bóra (chorvatsky: bura, slovinsky: burja) je severní až severovýchodní katabatický vítr na Jadranu, v Řecku, Rusku a Turecku. Jméno dostal podle postavy severního větru se jménem Boreas z řecké mytologie. Proměnlivá bóra je citelná po celé Dalmácii i zbytku východního pobřeží Jadranu. Vane nárazově, nejčastěji v zimě. Jak roku 1876 zjistil meteorolog Wrangel, bóra je silnější v době, kdy se polární tlaková výše usadí nad sněhem pokrytými vrcholy Dinárských hor, zatímco nad teplejším Jadranem vládne tlaková níže. Jakmile se v noci začne vzduch ochlazovat a tudíž houstnout, bóra sílí. Bóra se dělí podle dalších meteorologických podmínek na dva typy: tzv. „čistá bóra“ (italsky Bora chiara) - bóra vznikající za jasných dnů - a „temná bóra“ (Bora scura), vznikající tehdy, když se na horských vrcholcích začnou vytvářet mraky a počnou se pohybovati směrem k pobřeží, nesouce s sebou déšť. K místům s nejsilnějšími bórami se řadí chorvatské pohoří Velebit. V tomto pobřežním horském pásu, dlouhém 145 kilometrů, nastávají silné klimatické změny mezi kontinentálním podnebím ve vnitrozemí (celoroční velké teplotní rozdíly mezi dnem a nocí) a pobřežím Jadranu, na kterém vládne podnebí středomořské. Bóra přichází, když se tyto podnebné rozdíly začnou vyrovnávat. V té době může být pro nezkušené navigátory extrémně nebezpečné plavit se v oblasti Velebitského kanálu, neboť silný vítr přichází náhle za jasného, mnohdy i bezvětrného dne a může způsobit velké problémy. Nedaleko měst Senj, Karlobag a u jižní části silničního tunelu Sveti Rok může bóra dosahovat rychlosti až 220 kilometrů v hodině. 15. března 2006 byla na Pažském mostě naměřena rychlost nárazu dokonce 235 km/hod. Vítr se stejnými rysy nalezneme i ve slovinské oblasti Kras. Protože tato oblast odděluje svými vápencovými vrcholy jaderské pobřeží od pásu Julských Alp, dochází zde k tvorbě velmi silných bór, které dokonce ovlivňují i zdejší tradiční způsob života i architekturu. Města na pobřeží, v místech, kde se bóra často objevuje, mají hustou zástavbu a úzké uličky. Budovy ve slovinských městech a vesnicích, stejně jako v italské provincii Tersť, mají na střechách velké kameny, aby se zabránilo odtržení střešní krytiny. Podél chodníků v centru Tersti jsou místy k ulehčení chůze použity řetězy a provazy. Silné bóry se vyskytují i na pobřeží Černého moře. V ruském Novorossijsku je známa jako nordost dosahuje rychlosti až 220 km/h.
05 Bóra
Súčasťou anemo-orografického systému Tatier je tatranská bóra – padavý alebo prepadavý vietor, ktorý tunajší lesníci poznajú už vyše 80 rokov. Ide o ničivý vietor mimoriadne veľkej rýchlosti. Vzniká vtedy, keď na záveternej strane pohoria vznikne silné aerodynamické odsávanie (prechádza ňou tlaková níž) a keď vplyvom terénu je tu doplňovanie vzduchu z náveternej strany sťažené. Za takýchto podmienok klesne barometrický tlak na záveternej strane natoľko, že vzdušný prúd klesne vlastnou váhou tesnejšie k povrchu záveternej strany. Pretlak vzduchu na náveternej strane sa napokon presadí. Jeho zásluhou prekročí prúdenie hrebeň pohoria. Na druhej strane ďaleko prekročí obvyklé rýchlosti a živelne pustoší krajinu. Jeho silu zosilňuje jednak tzv. efekt orografického zosilnenia a jednak efekt stlačenia prúdnic. Tým vysvetľujeme napríklad aj skutočnosť, že rýchlosť vetra 19. novembra 2004 po prekročení hrebeňa Tatier narastala (zo 170 km.h-1 na Lomnickom štíte, cez 200 km.h-1 na Skalnatom plese až na 230 km.h-1 pri hornej hranici lesa v nadmorskej výške okolo 1480 m n.m.)… … Tatranská bóra je prírodná zákonitosť a dôkazom fungovania špecifického anemo-orografického systému v tatranskej oblasti. Postihovaná oblasť sa dá vymedziť medzi Podbanským a Tatranskou Kotlinou v nadmorskej výške 700 až 1200 m n.m., niekde i vyššie. Označujeme ju ako „riziková zóna“.
Slovenská bóra
Jedná sa o pobrežný vánok, ktorý vanie medzi morom a pobrežím v lete ako dôsledok nerovnomerného zahrievania vody a súše, meniaci smer tlakového gradientu. Morský vánok - popoludní vanie chladnejší vzduch z mora na pevninu. Pevninský vánok - vanie v noci z pevniny na more.
06 Bríza
Horská bríza sa odborne nazýva katabatický vietor a vanie v noci smerom do údolia. Tento vietor je slabší než morská bríza. Horská bríza vzniká iba za kľudného počasia bez väčšej oblačnosti.
07 Horská bríza
Padavý studený vietor, ktorý so vyskytuje v Južnom Francúzku, miestny názov pre bóru.
08 Mistrál
Krátke, náhle zosilnenia vetra na malom území Zosilnenie vetra trvá niekoľko minút a môže pôsobiť katastroficky. Nárazy viacej ako 20 m/s. Súvisí s búrkovým mrakom, ktorý vznikol v studenom fronte, alebo v dôsledku miestnej konvekcie.
09 Húľava
Tropická cyklóna. Pôvodný názov „hurakan“ pochádza z jazyka národa Tainos, domorodcov z ostrovov v Karibskom mori a označuje diabla. V oblasti Ázie sú tieto búrky označované slovom tajfún podľa slova tai-fung, čo v kantonskom dialekte znamená silný vietor. V latinskoamerickej oblasti západného Atlantiku sa používa termín uragán. Hurikán je typ tropickej cyklóny, čo je všeobecný termín pre všetky systémy, cirkulujúce nad tropickými vodami. Hurikány pôsobia v Atlantickom oceáne. Tropické cyklóny sú nízkotlakové systémy vznikajúce od päť do dvadsať stupňov severnej alebo južnej šírky. Ak má tropická cyklóna trvalú povrchovú rýchlosť nižšiu ako 17 metrov za sekundu, nazýva sa tropická tlaková níž. Ak sa rýchlosť vetra zvýši nad 17 metrov za sekundu, dostáva takáto cyklóna meno a je označovaná ako tropická búrka. Hurikánom sa stane pri zvýšení rýchlosti vetra nad 33 metrov za sekundu, čo je približne 120 kilometrov za hodinu. Avšak, napríklad tohtoročný hurikán Ivan mal nad pevninou rýchlosť vetra 210 kilometrov za hodinu. Každý správny hurikán je cyklický, teda sa točí okolo stredu. Tento stred s priemerom až do 50 kilometrov sa nazýva oko a práve v oku sú vždy namerané najnižšie tlakové hodnoty. Na severnej pologuli sa hurikány točia okolo oka proti smeru hodinových ručičiek, na južnej je to naopak.
10 uragán, tajfún, hurikán, cyklón
10 uragán, tajfún, hurikán, cyklón
