VÚB: Trendy na slovenskom pracovnom trhu štvrtok, 19.februára 2015 Korporátna stratégia a ekonomické analýzy Zdenko Štefanides Hlavný ekonóm
Andrej Arady Makroekonóm
Napriek pôsobivému rastu domácej ekonomiky počas ostatnej dekády ostal slovenský pracovný trh jednou z najväčších slabín ekonomiky Osobitným problémom je dlhodobá nezamestnanosť a vysoká nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi Aktuálne sa však pracovný trh rýchlo oživuje. Na rast ekonomiky reaguje lepšie než bolo historicky zvykom. Podobný trend však badať aj v globálnej ekonomike.
Základné údaje Obyvateľstvo: 5,42mil. osôb Ekonomicky aktívne obyvateľstvo (VZPS): 2,71mil. osôb Počet zamestnaných (VZPS): 2,35mil. osôb Priemerná nominálna mzda v roku 2014: zhruba 860€ 54,4% nezamestnaných registrovaných na úradoch práce ku koncu roka 2014 uviazlo mimo zamestnania na viac ako 12 mesiacov Nezamestnanosť mladých presahuje 33%, čo je siedma najvyššia úroveň v EÚ
Počas ostatných desiatich rokov sa rast HDP nepretavil do adekvátneho rastu pracovných miest
Slovenská ekonomika rástla počas ostatnej dekády na špici svojho regiónu. V reálnej miere vzrástla takmer o 50%. HDP sa zvýšil z 47,7mln eur v roku 2003 na 71,7mld v roku 2013 a odhadovaných 72,8mld v roku 2014. Napriek pôsobivému rastu HDP však Slovensko stále čelí výraznému nedostatku pracovných miest. Pracovný trh počas ostatnej dekády výkonnostne zaostával za ekonomickým rastom, následkom čoho je miera nezamestnanosti na Slovensku aktuálne piatou najvyššou spomedzi Európskych krajín (viď graf na druhej strane). Čo teda bolo tými kľúčovými faktormi, ktoré viedli k obrovskému rozkolu medzi trendmi HDP a pracovného trhu? Identifikovali sme predovšetkým dva podstatné – transformáciu ekonomiky smerom k sektorom s vysokou produktivitou a výraznú optimalizáciu pracovného trhu po finančnej kríze v roku 2009.
1
VÚB: Trendy na slovenskom pracovnom trhu Graf: Reálny rast HDP 2003-2013,% -20
0
20
Graf: Miera nezamestnanosti, % 3Q14
40
60
0
Slovensko Poľsko Litva Macedónsko Rumunsko Estónsko Bulharsko Lotyšsko Srbsko Česko Island Luxembursko Švédsko Švajčiarsko Malta USA Rakúsko Nórsko Slovinsko Nemecko Belgicko Cyprus Írsko Fínsko UK EU-28 Holandsko Francúzsko Maďarsko Eurozóna Španielsko Japonsko Chorvátsko Dánsko Portugalsko Taliansko Grécko
Pracovný trh brzdila transformácia ekonomiky smerom k vysoko produktívnym sektorom...
5
10
15
20
25
30
Grécko Španielsko Slovensko 2003 Chorvátsko Cyprus Portugalsko Slovensko Taliansko Eurozóna Írsko Litva Bulharsko Lotyšsko Francúzsko EU-28 Slovinsko Poľsko Fínsko Belgicko Švédsko Maďarsko Estónsko Rumunsko Dánsko Holandsko UK Luxemb. Česko Malta Nemecko Rakúsko Nórsko
Nárast HDP počas ostatnej dekády ťahali predovšetkým sektory s vysokým rastom produktivity. Rast výstupu ekonomiky tak nepotreboval adekvátny nárast počtu pracovných miest. Zatiaľ čo slovenský hrubý domáci produkt rástol na špici regiónu, nárast počtu pracovných miest v rovnakom období prekonalo jedenásť európskych ekonomík. Tento trend bol viditeľný predovšetkým v priemysle. V ostatnej dekáde prispel k celkovému rastu ekonomiky takmer dvoma pätinami, zatiaľ čo počet pracovných miest v tomto sektore v rovnakom období klesol o deväť percent. V období 2003-2013 sme identifikovali 2,4%-ný rast HDP ako minimálnu hranicu potrebnú na tvorbu pracovných miest. Ako dokumentuje graf dolu, ide o jednu z najvyšších úrovni v Európe. Graf: Odhad minimálneho medziročného rastu HDP potrebného na tvorbu pracovných miest v európskych ekonomikách
Graf: Podiel jednotlivých sektorov na celkovom raste HDP vs zmena zamestnanosti v 2003-13 (v %)
7,0 6,0
6,0
Umenie, zábava a rekreácia; ostatné
5,2
5,0
Verejná správa; vzdelávania; zdravot.
4,0 2,8
3,0
2,4 2,4
2,2 2,0
1,8
1,0
0,9 0,8 0,7 0,7
0,7 0,5 0,5
0,4
-1,0
-0,6 -1,2 -1,9
-2,0 -3,0 1 a,v ti L
1 , o ks yšt o L
1 , o ks n ó ts E
2 , o ks n ev lo S
2 , o ks ar lh u B
2 , *o ks ľo P
1 , *o ks la g u rto P
1 , o kc ré G
1 *, K U
1 , o ks eli n ap Š
1 *, o ks n iv o lS
1 , o ks Ír
2 , o ks n á D
2 , *o ks e Č
2 *, o ks d n la o H
2 , o ks ín F
2 *, o ks d év Š
4%
Informácie a komunikácia
5%
Stavebníctvo
1 , 8 1 A E
2 , 8 2 U E
2 , o ks n ali aT
1 *, o kc ig le B
2 *, o ks ú ka R
2 , *o kc e m e N
Priemysel Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov -30%
22% 39% 15% 15%
Obchod; doprava; ubyt. a stravovanie
-3,0
27%
3%
Finančné a poisťovacie činnosti 0,10,02
0,0
58%
13%
Činnosti v oblasti nehnuteľností 1,4
15%
3%
Odborné činnosti; administratívne služby
2,0
-4,0
4% -2%
6% -9%
22%
39% 1%
-45% -30% -15% 0% 15% 30% 45% 60% 75% zmena zamestnanosti podiel na raste ekonomiky
2
VÚB: Trendy na slovenskom pracovnom trhu ...a citeľná optimalizácia po kríze z roku 2009
Vývoj pracovného trhu počas ostatnej dekády môže byť v zásade rozdelený na dve obdobia. V prvom období 2003-2008 ešte pred negatívnym dopadom globálnej finančnej krízy vzrástla zamestnanosť slušne nad európskym priemerom. V nasledujúcich piatich rokoch zamestnanosť ale naopak výrazne poklesla, a to viac než v priemere inde v Európe. Domáci pracovný trh prešiel citeľnou optimalizáciou. Zatiaľ čo HDP v reálnej miere už vzrástlo slušne nad predkrízovú maximálnu úroveň, pracovný trh oproti predkrízovému maximu stratil zhruba 50 tisíc pracovných miest.
Graf: Rast zamestnanosti (%) 2003-13 -20,0
-10,0
0,0
10,0
20,0
30,0
2003-08 -20,0
Luxembursko Malta Nórsko Poľsko Nemecko Švajčiarsko Island Belgicko Cyprus Rakúsko Švédsko Slovensko UK Česko EU-28 Francúzsko Eurozóna Írsko Fínsko Bulharsko Estónsko Holandsko Taliansko Rumunsko Slovinsko Maďarsko Dánsko Chorvátsko Španielsko Litva Lotyšsko Portugalsko Grécko
-10,0
0,0
10,0
2009-13 20,0
30,0
-20,0
Bulharsko Španielsko Cyprus Írsko Poľsko Island Slovensko Nórsko Slovinsko Belgicko Estónsko Luxembursko Eurozóna Grécko Rakúsko EU-28 Malta Nemecko Fínsko Švajčiarsko Švédsko Chorvátsko Česko Taliansko Holandsko Dánsko Francúzsko Lotyšsko UK Rumunsko Portugalsko Litva Maďarsko
-10,0
0,0
10,0
20,0
Luxembursko Malta Švajčiarsko Nemecko Nórsko Švédsko Rakúsko Belgicko UK Maďarsko Francúzsko Rumunsko Česko Poľsko Island EU-28 Holandsko Fínsko Eurozóna Taliansko Slovensko Cyprus Estónsko Dánsko Chorvátsko Slovinsko Litva Írsko Bulharsko Portugalsko Lotyšsko Španielsko Grécko
Graf: Zamestnanosť vs HDP, index 2008=100
110,0
105,0
Zamestnanosť, VZPS
100,0
HDP
95,0 90,0 85,0
80,0 75,0 70,0
2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013
3
VÚB: Trendy na slovenskom pracovnom trhu Ostatný trend je však oveľa priaznivejší...
Registrovaná miera nezamestnanosti od svojho ostatného maxima 14,8% z januára 2013 klesla v decembri 2014 na 12,29%, čo je najnižšia decembrová úroveň od roku 2008. Porovnateľný pokles zaznamenala miera nezamestnanosti aj v sezónne očistených dátach, z ostatného maxima klesla o niečo viac ako 2 percentuálne body. Zlepšenie stavu pracovného trhu ale potvrdili aj ostatné štatistiky a metodiky. Registrovaná zamestnanosť pokračovala v raste počas 4Q14 už šiesty štvrťrok v rade. Pozitívnym znakom je, že gro tohto zlepšenia možno pripísať domácemu pracovnému trhu. Pozitívny trend potvrdili aj štatistiky výberového zisťovania pracovných síl (VZPS). Miera nezamestnanosti podľa tejto metodiky klesla v 3Q14 vôbec po prvý krát od roku 2009 pod 13%. Pracovný trh zjavne v ostatných mesiacoch reaguje na ekonomický rast lepšie ako v minulosti. Rozvoj sektorov s vysokou produktivitou oproti predošlému obdobiu spomalil, čo vytvorilo priestor pre nárast počtu pracovných miest aj v prostredí menej dynamického rastu ekonomiky. Ako znázorňuje graf dolu, zatiaľ čo historicky bol potrebný k poklesu miery nezamestnanosti aspoň 3,5%-ný medziročný rast HDP, v ostatnom období sa podľa našich odhadov táto hranica znížila pod 3%. Podobné trendy badať aj v okolitých ekonomikách. Globálna miera nezamestnanosti v ostatných mesiacoch klesala aj napriek slabému ekonomickému rastu. Vysvetlením tohto javu v globálnom pohľade je jednak klesajúca ponuka pracovnej sily a jednak nízka produktivita práce.
Graf: Miera nezamestnanosti, VZPS vs. registrovaná 21 VZPS
19
registrovaná
17
15 13
11 9 7 2000
2002
2004
2006
2008
2010
2012
2014
Graf: Miera nezamestnanosti vs rast HDP v dvoch rôznych periódach (VZPS štatistika, nezamestnanosť posunutá o 2 štvrťroky) 2001-2009 2009-2013
4
VÚB: Trendy na slovenskom pracovnom trhu Graf: Globálny ekonomický rast vs zmena globálnej miery nezamestnanosti 6
-1,0
4
-0,5
2
0,0
0
0,5
-2
1,0
HDP, y/y % miera nezamestnanosti, y/y zmena v p.b., pravá os, lag 1Q
-4 -6
1,5 2,0
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
...s pozitívnym vplyvom aj na vývoj miezd
V roku 2014 rast miezd prekonal naše očakávania. Celoročný rast nominálnej mzdy dosiahol zhruba 4,3%, čím kompenzoval predošlý slabý rast 0,9% v roku 2013, respektíve pokles v predošlých dvoch rokoch -1,2% v 2012 a -1,6% v 2011. S prihliadnutím na pokles cenovej hladiny v roku 2014 reálna mzda vzrástla v priemere dokonca o 4,4%, vôbec po prvý krát v pokrízovom období tak rast miezd prekonal rast produktivity. S prihliadnutím na najpravdepodobnejší scenár nulovej inflácie, sa v roku 2015 očakáva ďalší slušný rast reálnych miezd.
Nezamestnanosť mladých a dlhodobá nezamestnanosť ostávajú vysoké, no z ostatných rekordných úrovni mierne skĺzli nadol
Rovnako ako celková nezamestnanosť predstavuje pre slovenskú ekonomiku výrazný problém aj samotná nezamestnanosť mladých. Miera nezamestnanosti vekovej skupiny 15-24 ročných dosiahla na konci roka 2013 33,7%, čo je podobne ako pri celkovej miere nezamestnanosti siedma najvyššia úroveň medzi európskymi krajinami. Hoci aj bola v predkrízovom období ekonomického boomu výrazne nižšia, v európskom merítku patrí medzi tie najvyššie už skutočne dlhodobo. Jej ostatná minimálna úroveň 19% z roku 2008 bola totižto rovnako spomedzi európskych krajín siedmou najvyššou. V rovnakej pozícii sa Slovensko drží aj pri medzinárodnom porovnaní nezamestnanosti skupiny 15-29 ročných. Počnúc od novembra 2012 do septembra 2015 by ale vláda mala v úsilí znížiť nezamestnanosť medzi mladými vynaložiť zhruba 200mil eur. Spolu z celkovým oživením pracovného trhu ostatné mesiace už aj priniesli isté zlepšenie aj medzi mladými. Z ostatného maxima 34% v roku 2012 miera nezamestnanosti mladých začala klesať. Súdiac podľa štatistík úradov práce, mierny pokles miery nezamestnanosti mladých pokračoval aj počas roka 2014. Ďalšou obrovskou výzvou pre slovenskú ekonomiku ostáva dlhodobá nezamestnanosť. Na konci roka 2014 až 54,4% z registrovaných nezamestnaných uviazlo mimo pracovného trhu na obdobie dlhšie ako 12 mesiacov. Hoci z ostatného maxima 54,9% z 3Q14 tento podiel mierne klesol, stále ostáva výrazne nad úrovňou spred krízy. Viď detail na grafe na druhej strane.
5
VÚB: Trendy na slovenskom pracovnom trhu Graf: Dlhodobá nezamestnanosť (tis. Osôb registrovaných na úradoch práce)
Graf: nezamestnanosť mladých (%, 15-24 roční)
450 400 350 300 250 200 150
ročná báza
kvartálna báza
100 50 0 1Q05 1Q07 1Q09 2Q10 4Q10 2Q11 4Q11 2Q12 4Q12 2Q13 4Q13 2Q14 4Q14 Menej ako 12 mesiacov
Výhľad
0,0
Dlhodobo nezamestnaní
10,0
20,0
30,0
40,0
50,0
60,0
Tabuľka: Ukazovatele pracovného trhu
2013
2014E
2015F
2016F
2017F
0,3 -0,7 14,2
-0,1 1,2 13,3
-0,1 0,5 12,9
-0,1 0,5 12,4
-0,1 0,6 11,9
Nominálne mzdy Reálne mzdy
2,4 0,9
4,3 4,4
2,8 2,8
3,5 2,1
4,0 2,2
HDP, r/r, %
1,4
2,4
2,7
2,8
2,8
Pracovná sila, VZPS, r/r % Zamestnanosť (registrovaná), r/r % Miera nezamestnanosti, VZPS
Tento materiál je pripravovaný: Odbor Korporátna stratégia a ekonomické analýzy, VÚB banka Hlavný ekonóm Zdenko Štefanides +421 2 5055 2567
[email protected] Predaj, riaditeľ Martin Varga
Grécko Španielsko Chorvátsko Talinsko Cyprus Portugalsko Slovensko Bulharsko Poľsko Maďarsko Írsko EA-18 Francúzsko Belgicko Rumunsko Švédsko EU-28 Lotyšsko Litva Slovinsko UK Fínsko Česko Estónsko Turecko Luxembursko Dánsko Malta Holandsko Island Rakúsko Nórsko Švajčiarsko Nemecko
+421 2 5055 9500
Makroekonóm Andrej Arady
+421 2 5055 2812
Predaj Lenka Cyprichová Lukáš Žitný Gabriela Gabarová Zuzana Šikulová Tomáš Cár
+421 2 5055 9610 +421 2 5055 9650 +421 2 5055 9630 +421 2 5055 9620 +421 2 5055 9595
[email protected]
Tento materiál bol pripravený VÚB bankou. Informácie a názory boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak VUB banka neposkytuje záruku za ich úplnosť a správnosť. Táto správa bola pripravená len na informačné účely a nie je určená ako ponuka alebo solicitácia na predaj alebo kúpu ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom VÚB banka. Nemal by byť pokladaný za náhradu za vlastný úsudok. VÚB banka alebo ktorákoľvek iná osoba spojená s ňou môže využiť akýkoľvek materiál a/alebo informácie, na ktorých je tento materiál založený bez predošlého zverejnenia rovnakých materiálov a informácii pre klientov. VÚB banka a/alebo osoby s ňou spojené môžu mať z času na čas dlhé alebo krátke pozície vo vyššie zmienených finančných produktoch.
6
