Uplatnenie absolventov vysokých škôl na trhu práce

Uplatnenie absolventov vysokých škôl na trhu práce Vyhodnotenie výsledkov prieskumu

Vedúci tímu a editor: Členovia:

Prof. Ing. Dagmar Lesáková, CSc. Prof. Ing. Marian Dzimko, CSc. PhDr. Viera Farkašová, CSc.

Projekt koordinuje SAAIC - Národná agentúra Programu celoživotného vzdelávania/Erasmus. Tento projekt je financovaný s podporou Európskej Komisie. Reprezentuje výlučne názor autora a Komisia neručí za akékoľvek použitie týchto informácií.

Uplatnenie absolventov vysokých škôl na trhu práce Vyhodnotenie výsledkov prieskumu (Vzorka prieskumu: účastníci zahraničných mobilít ERASMUS 2007/2008) Cieľom prieskumu uplatnenia absolventov vysokých škôl na trhu práce bolo: - analyzovať hodnotenie teoretickej a praktickej prípravy študentov z hľadiska ich pripravenosti pre trh práce - zistiť úroveň získaných generických kompetencií študentov - posúdiť súlad získaného vzdelania a požiadaviek trhu práce - zistiť mieru využitia poznatkov získaných vysokoškolským štúdiom v praxi - identifikovať silné a slabé miesta v príprave absolventov a ich umiestnení na trhu práce - charakterizovať štrukturálne disproporcie medzi ponukou absolventov jednotlivých študijných odborov a dopytom na trhu práce - sledovať mobilitu absolventov na trhu práce po ukončení štúdia - zistiť vplyv ERASMUS mobilít na zamestnateľnosť študentov - poskytnúť obraz o miere úspešnosti prechodu mladých ľudí zo vzdelávacieho systému do pracovného procesu. Charakteristika vzorky prieskumu Prieskum bol realizovaný v mesiacoch apríl-máj 2012 a zúčastnilo sa ho celkove 395 respondentov, ktorí v rokoch 2007/2008 absolvovali zahraničný pobyt Erasmus vo forme študijného pobytu Erasmus (83 %) alebo stáže Erasmus (17 %). Vzorku tvorilo 68 % žien a 32 % mužov. Z hľadiska dosiahnutého vzdelania sa na prieskume zúčastnili absolventi prvého stupňa vysokoškolského vzdelávania (17 respondentov, t.j. 4 %), druhého stupňa vysokoškolského vzdelávania (350 respondentov, t.j. 89 %), tretieho stupňa vysokoškolského vzdelávania (25 respondentov, t.j. 6 %). Dvaja respondenti uviedli ako najvyššie ukončené vzdelanie stredoškolské vzdelanie.

2

Štruktúra vzorky Analýza pripravenosti pre trh práce bola uskutočnená v 6 skupinách študijných odborov: spoločensko-humanitné odbory, ekonomické odbory, technické odbory, prírodovedné odbory, poľnohospodárske odbory, lekárske a zdravotnícke odbory, kultúra a umenie. Počet a podiel respondentov jednotlivých študijných odborov bol nasledovný: - spoločensko-humanitné odbory: 121 respondentov (31 %) - ekonomické odbory: 103 respondentov (26 %) - technické odbory: 68 respondentov (17 %) - prírodovedné odbory: 23 respondentov (6 %) - poľnohospodárske odbory: 17 respondentov (4 %) - lekárske a zdravotnícke odbory: 29 respondentov (7 %) - kultúra a umenie: 33 respondentov (9 %). Na prieskume participovali absolventi nasledovných univerzít: Ekonomická univerzita v Bratislave 58 respondentov Prešovská univerzita v Prešove 30 respondentov Slovenská poľnohospodárske univerzita v Nitre 32 respondentov Slovenská technická univerzita v Bratislave 28 respondentov Technická univerzita v Košiciach 27 respondentov Univerzita Komenského v Bratislave 76 respondentov Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici 33 respondentov Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach 13 respondentov Žilinská univerzita v Žiline 21 respondentov Iná univerzita 77 respondentov

3

15 % 8% 8% 7% 7% 19 % 8% 3% 5% 20 %

Názov slovenskej univerzity, na ktorej ste absolvovali štúdium:

27 7% 28 7%

Ekonomická univerzita v Bratislave

76 19%

Iná univerzita Prešovská univerzita v Prešove

32 8%

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre 33 8%

30 8%

Slovenská technická univerzita v Bratislave Technická univerzita v Košiciach

13 3%

Univerzita Komenského v Bratislave Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici

21 5% 77 20%

Univerzita P.J.Šafárika v Košiciach Žilinská univerzita v Žiline

58 15%

4

Hodnotenie pripravenosti študentov pre trh práce v kompetenciách špecifických pre odbor štúdia a v generických kompetenciách Pripravenosť pre trh práce hodnotili respondenti v 6 aspektoch, z ktorých 2 sa viazali na kompetencie špecifické pre odbor štúdia (teoretické poznatky a praktické skúsenosti a zručnosti) a 4 na generické kompetencie (práca s počítačom, znalosti cudzích jazykov, komunikačné a prezentačné schopnosti, budovanie interpersonálnych vzťahov na pracovisku). Kompetencie špecifické pre odbor štúdia - Teoretické poznatky Z celkového počtu 393 respondentov hodnotilo 60 % respondentov (238 dopytovaných) úroveň teoretickej pripravenosti pre trh práce stupňom výborne a veľmi dobre. Negatívne hodnotenie (známku nedostatočne a veľmi slabo) uviedlo 10 % respondentov (40 dopytovaných).

Najvyššie bola hodnotená teoretická príprava v lekárskych a zdravotníckych študijných odboroch, kde až 82 % študentov prisúdilo teoretickej príprave známku výborne a veľmi dobre. Približne rovnako vysoké hodnotenie získali tri študijné odbory: prírodovedné, spoločensko-vedné a humanitné a technické odbory. Stupňom výborne a veľmi dobre hodnotilo teoretickú pripravenosť 65 % absolventov prírodovedných odborov, 67 % absolventov spoločensko-vedných a humanitných odborov a 63 % absolventov technických odborov štúdia. Najnižšie hodnotili teoretickú úroveň prípravy študenti odborov kultúra a umenie, u ktorých iba jedna tretina dopytovaných (34 %) hodnotila teoretickú prípravu pozitívne (výborne a veľmi dobre) a dokonca až 31 % respondentov považuje teoretickú prípravu za nedostatočnú a veľmi slabú. Celkove v súbore všetkých hodnotených kompetencií vyjadrili respondenti najvyššiu mieru spokojnosti práve s pripravenosťou v oblasti teoretických znalostí.

5

Odbor štúdia

1

2

3

4

5

nedostatočne

veľmi slabé

priemerne

veľmi dobré

výborne

Ekonómia a manažment

1

8

37

47

8

Kultúra a umenie

6

25

37

25

9

Medicína a zdravotníctvo

0

3

14

65

17

Poľnohospodárstvo

0

0

47

41

12

Prírodné vedy

0

13

22

43

22

Spoločenské a humanitné vedy

3

6

24

46

21

Technické vedy

3

6

30

53

10

Všetky odbory štúdia

2

8

29

46

14

Údaje v %

Kompetencie špecifické pre odbor štúdia - Praktické skúsenosti a zručnosti Iba 18 % všetkých zúčastnených respondentov považuje pripravenosť z hľadiska získaných praktických skúseností a zručností za výbornú a veľmi dobrú, zatiaľ čo viac ako polovica (54 %) ju považuje za nedostatočnú a veľmi slabú. Týmto hodnotením sa praktické skúsenosti a zručnosti stávajú najslabším článkom v súbore analyzovaných kompetencií.

Hodnotenie praktickej pripravenosti v jednotlivých odboroch prinieslo niektoré prekvapujúce a neočakávané výsledky. Najvyššiu úroveň praktickej prípravy vyjadrili študenti odborov kultúra a umenie (37 %), u ktorých bola zároveň zistená aj najnižšia 6

miera negatívneho hodnotenia (32 % respondentov uviedlo známku nedostatočne a veľmi slabo). Študijné odbory kultúry a umenia vykazovali pritom najnižšie hodnotenie z hľadiska teoretickej pripravenosti. Najnižšie pozitívne hodnotenie úrovne praktickej pripravenosti (známka výborne a veľmi dobre) vykazujú študijné odbory poľnohospodárske (6 %), ekonomické (7 %) a technické (12 %). Vysoko negatívne hodnotenie praktickej prípravy uvádzali študenti poľnohospodárskych študijných odborov (71 % hodnotí prípravu ako nedostatočnú a veľmi slabú) a študenti ekonomických odborov (66 % hodnotí prípravu ako nedostatočnú a veľmi slabú). Alarmujúce sú zvlášť výsledky hodnotenia praktickej pripravenosti študentov v technických odboroch a v lekárskych a zdravotníckych odboroch štúdia. V technických odboroch hodnotí dokonca až 53 % praktickú prípravu ako nedostatočnú a veľmi dobrú a v lekárskych a zdravotníckych odboroch predstavujú negatívne hodnotenia 49 % (nedostatočne a veľmi slabo). Podobne v prírodovedných študijných odboroch presahujú negatívne hodnotenia polovicu: 56 % respondentov vníma svoju praktickú pripravenosť pre trh práce ako nedostatočnú a veľmi slabú.

Odbor štúdia

1

2

3

4

5

nedostatočne

veľmi slabé

priemerne

veľmi dobré

výborne


34

32

27

4

3

Kultúra a umenie

16

16

31

6

31


21

28

28

17

7

Poľnohospodárstvo

12

59

23

6

0

Prírodné vedy

17

39

22

17

4


15

34

27

16

8

Technické vedy

15

38

35

10

2


20

34

28

11

7

Údaje v %

Práca s počítačom Z celkového počtu respondentov hodnotilo 36 % respondentov úroveň práce s počítačom pozitívne (známkou výborne a veľmi dobre) a 33 % respondentov negatívne (známkou nedostatočne a veľmi slabo).

7

Najvyššiu úroveň prípravy v oblasti práce s počítačom vykazujú 3 skupiny študijných odborov: technické, prírodovedné a ekonomické. V technických odboroch hodnotí kompetencie v práci s počítačom ako výborné a veľmi dobré 54 % respondentov, v prírodovedných odboroch 52 % respondentov a v ekonomických odboroch 51 % respondentov. Negatívne hodnotia úroveň počítačových znalostí študenti lekárskych a zdravotníckych odborov, u ktorých až 62 % považuje svoje znalosti za nedostatočné a veľmi slabé. Vysoký podiel negatívnych hodnotení uvádzajú aj študenti spoločensko-vedných a humanitných odborov: 50 % hodnotení sa viaže na známku nedostatočne a veľmi slabo. Dve tretiny všetkých študentov poľnohospodárskych odborov hodnotí svoje počítačové znalosti ako priemerné.

Odbor štúdia

1

2

3

4

5

nedostatočne

veľmi slabé

priemerne

veľmi dobré

výborne


4

15

31

40

11

Kultúra a umenie

25

16

34

19

9


28

34

21

10

7

Poľnohospodárstvo

0

12

65

17

6

Prírodné vedy

13

13

22

35

17


27

23

29

13

8

Technické vedy

3

12

30

38

16

8


15

18

31

26

10

Údaje v %

Znalosti cudzích jazykov V hodnotení znalostí cudzích jazykov uvádzala jedna tretina respondentov (33 %) pozitívne hodnotenie jazykových znalostí, zatiaľ čo negatívne posudzovalo svoje jazykové kompetencie 45 % respondentov.

Nadpriemerné hodnotenie jazykových znalostí uvádzali študenti dvoch skupín študijných odborov: spoločensko-vedné a humanitné odbory (46 % známkou výborne a veľmi dobre) a ekonomické odbory (45 % známkou výborne a veľmi dobre). Najnižšiu mieru jazykovej pripravenosti indikovali študenti poľnohospodárskych študijných odborov (76 % známkou nedostatočne a veľmi slabo) a lekárskych a zdravotníckych odborov (72 % známkou nedostatočne a veľmi slabo). Viac ako 50 % negatívnych hodnotení uvádzajú aj technické študijné odbory (58 %) a prírodovedné študijné odbory (52 %).

Odbor štúdia

1

2

3

4

5

nedostatočne

veľmi slabo

priemerne

veľmi dobre

výborne


11

13

32

30

15

Kultúra a umenie

25

25

19

19

15

9


31

41

24

3

0

Poľnohospodárstvo

41

35

12

12

0

Prírodné vedy

26

26

30

9

9


17

26

11

22

24

Technické vedy

24

34

29

10

3


20

25

22

19

14

Údaje v %

Komunikačné a prezentačné schopnosti Komunikačné a prezentačné schopnosti hodnotil rovnaký podiel respondentov známkou nedostatočne a veľmi slabo (31 %) a známkou priemerne (31 %). Ako výborné a veľmi dobré hodnotilo svoje komunikačné a prezentačné schopnosti 38 % dopytovaných.

Nadpriemerné komunikačné schopnosti uvádzali študenti dvoch skupín študijných odborov: ekonomických (45 % známka výborne a veľmi dobre) a spoločensko-vedných a humanitných (43 % známka výborne a veľmi dobre). Najnižšie hodnotenie svojich komunikačných a prezentačných schopností udávali študenti lekárskych a zdravotníckych odborov (48 % hodnotenie nedostatočne a veľmi slabo) a poľnohospodárskych študijných odborov (47 % hodnotenie nedostatočne a veľmi slabo). Odbor štúdia

1

2

3

4

5

nedostatočne

veľmi slabo

priemerne

veľmi dobre

výborne

10


8

15

32

35

10

Kultúra a umenie

9

25

37

22

9


28

20

24

17

10

Poľnohospodárstvo

12

35

24

29

0

Prírodné vedy

4

22

39

22

13


11

17

29

27

16

Technické vedy

6

32

32

22

7


10

21

31

27

11

Údaje v %

Budovanie interpersonálnych vzťahov na pracovisku V celom súbore respondentov hodnotí 37 % kompetenciu budovania interpersonálnych vzťahov na pracovisku pozitívne (známkou výborne a veľmi dobre) a 31 % negatívne (známkou nedostatočne a veľmi slabo).

Najvyššiu úroveň v analyzovanej kompetencii vykazujú študenti prírodovedných odborov (47 % hodnotenie výborne a veľmi dobre), poľnohospodárskych odborov (41 % hodnotenie výborne a veľmi dobre) a ekonomických odborov (41 % hodnotenie výborne a veľmi dobre). Najnižšiu pripravenosť na budovanie interpersonálnych vzťahov pociťujú študenti lekárskych a zdravotníckych odborov (49 %), spoločensko-vedných a humanitných odborov (33 %) a technických odborov (39 %).

11

Odbor štúdia

1

2

3

4

5

nedostatočne

veľmi slabo

priemerne

veľmi dobre

výborne


7

17

35

28

13

Kultúra a umenie

9

15

34

31

9


28

21

24

21

7

Poľnohospodárstvo

6

6

47

35

6

Prírodné vedy

9

17

26

43

4


15

18

29

25

13

Technické vedy

7

32

34

19

7


11

20

32

27

10

Údaje v %

Hodnotenie pripravenosti pre trh práce podľa skupín študijných odborov Ekonomické odbory Hodnotenie poskytli absolventi ekonomických fakúlt 6 univerzít (EU v Bratislave, SPU Nitra, UMB Banská Bystrica, UK Bratislava, PU Prešov, ŽU Žilina). Výsledky naznačili určitý nepomer: pozitívne hodnotenie teoretickej prípravy a neuspokojivé hodnotenie praktickej prípravy. Viac ako polovica študentov hodnotila teoretickú prípravu ako výbornú resp. veľmi dobrú, zatiaľ čo praktickú prípravu hodnotilo 66 % študentov ako nedostatočnú resp. veľmi slabú. Pozitívne bola hodnotená pripravenosť pre trh práce vo všetkých štyroch sledovaných generických kompetenciách. V oblasti znalostí cudzích jazykov a komunikačno-prezentačných schopností vyjadrovali študenti ekonomických odborov najvyššie pozitívne hodnotenie zo všetkých sledovaných odborov štúdia.

Aspekt

1

2

3

4

5

Teoretické poznatky

1

8

37

47

8

Praktické skúsenosti a zručnosti

34

32

27

4

3

Práca s počítačom

4

15

31

40

11

Znalosti cudzích jazykov

11

13

32

30

15

12

Komunikačné a prezentačné schopnosti

8

15

32

35

10

Budovanie interpersonálnych vzťahov na pracovisku

7

17

35

28

13

(1 = nedostatočne, 5 = výborne) Údaje v %

Kultúra a umenie Hodnotenie pripravenosti z hľadiska kompetencií špecifických pre odbor štúdia prinieslo zaujímavý výsledok – takmer tretina respondentov hodnotí teoretickú prípravu ako výbornú resp. veľmi dobrú (31 %), o niečo málo viac ako tretina ju hodnotí ako priemernú(37 %) a tretina ako neuspokojivú resp. veľmi slabú (34 %). Rovnakú proporciu v rozdelení odpovedí na škále hodnotenia sme zaznamenali aj v posudzovaní praktickej prípravy: tretina respondentov hodnotí praktickú prípravu ako výbornú resp. veľmi dobrú (32 %), tretina ako priemernú (31 %) a mierne viac ako tretina ako neuspokojivú resp. veľmi slabú (37 %). Ako slabá stránka prípravy sa ukázala práca s počítačom a znalosti cudzích jazykov.

Aspekt

1

2

3

4

5


6

25

37

25

9


16

16

31

6

31


25

16

34

19

9


25

25

19

19

15


9

25

37

22

9


9

15

34

31

9


Lekárske a zdravotnícke odbory Na prieskume sa zúčastnili absolventi dvoch univerzít (UK Bratislava, UPJŠ Košice). Študenti lekárskych a zdravotníckych odborov vyjadrili v porovnaní s ostatnými odbormi štúdia najvyššiu mieru spokojnosti s teoretickou prípravou: 82 % vníma teoretickú prípravu ako výbornú resp. veľmi dobrú. Prekvapujúce však je, že takmer polovica študentov (49 %) hodnotí praktickú časť prípravy ako nedostatočnú resp. veľmi slabú. Iba jedna štvrtina respondentov (24 %) ju hodnotí pozitívne. Hodnotenie generických kompetencií vyšlo u všetkých štyroch skúmaných kompetencií menej priaznivo: polovica všetkých študentov hodnotí pripravenosť z hľadiska práce s počítačom, jazykových znalostí, komunikačno / prezentačných schopností a budovania interpersonálnych 13

vzťahov na pracovisku ako nedostatočnú resp. veľmi slabú. V kompetencii práce s počítačom vykazujú študenti lekárskych a a zdravotníckych odborov najnižšie hodnotenie (62 % nedostatočná a veľmi slabá pripravenosť). Aspekt

1

2

3

4

5


0

3

14

65

17


21

28

28

17

7


28

34

21

10

7


31

41

24

3

0


28

20

24

17

10


28

21

24

21

7


Poľnohospodárske odbory Hodnotenia sa zúčastnili absolventi SPU v Nitre. Študenti vyjadrili vysokú úroveň pripravenosti z hľadiska teoretických znalostí: viac ako polovica študentov (53 %) hodnotila teoretickú prípravu ako výbornú resp. veľmi dobrú. Prekvapujúce však bolo hodnotenie praktickej prípravy. Takmer tri štvrtiny študentov (71 %) hodnotí praktické skúsenosti a zručnosti v odbore získané počas štúdia ako nedostatočné resp. veľmi slabé. Študenti poľnohospodárskych odborov vykazujú v porovnaní s inými odbormi štúdia najslabšiu pripravenosť v cudzích jazykoch. 76 % respondentov uvádza nedostatočnú resp. veľmi slabú pripravenosť v znalostiach cudzích jazykov. Aspekt

1

2

3

4

5


0

0

47

41

12


12

59

23

6

0


0

12

65

17

6


41

35

12

12

0


12

35

24

29

0


6

6

47

35

6


14

Prírodovedné odbory Hodnotenia sa zúčastnili študenti 3 univerzít (UK Bratislava, UPJŠ Košice, UKF Nitra). Študenti prírodných vied uvádzajú síce vysoké hodnotenie teoretickej prípravy (takmer dve tretiny - až 65 % udáva výbornú a veľmi dobrú teoretickú pripravenosť), avšak viac ako polovica (56 %) ich konštatuje, že praktická príprava bola nedostatočná resp. veľmi slabá. Iba jedna pätina študentov (21 %) ich hodnotí praktickú prípravu ako veľmi dobrú resp. výbornú. V oblasti generických kompetencií sa ako výraznejšia silná stránka preukázala práca s počítačom (52 % veľmi pozitívne hodnotenie) a ako výraznejšia slabá stránka pripravenosť z hľadiska cudzích jazykov (52 %).

Aspekt

1

2

3

4

5


0

13

22

43

22


17

39

22

17

4


13

13

22

35

17


26

26

30

9

9


4

22

39

22

13


9

17

26

43

4


Spoločenské vedy a humanitné odbory Prieskumu sa zúčastnili študenti 4 univerzít (UK Bratislava, PU Prešov, UPJŠ Košice, UKF Nitra). Študenti spoločensko-vedných a humanitných odborov vyjadrovali vysoké hodnotenie teoretickej prípravy (67 % respondentov hodnotilo získané teoretické poznatky z hľadiska pripravenosti pre trh práce ako výborné resp. veľmi dobré). Podobne ako v iných odboroch štúdia, bola vyjadrená nespokojnosť s praktickou pripravenosťou: polovica respondentov (49 %) hodnotí praktickú prípravu ako nedostatočnú resp. veľmi slabú. V oblasti generických kompetencií vykazujú spoločenské vedy a humanitné odbory nižšiu úroveň hodnotenia v zvládnutí práce s počítačom. Polovica respondentov (50 %) ju hodnotí nedostatočne resp. veľmi slabo.

Aspekt

1

2

3

4

5


3

6

24

46

21

15


15

34

27

16

8


27

23

29

13

8


17

26

11

22

24


11

17

29

27

16


15

18

29

25

13


Technické vedy Hodnotenia sa zúčastnili študenti 3 univerzít (STU Bratislava, TU Košice, ŽU Žilina). Takmer dve tretiny (63 %) študentov technických odborov hodnotia svoju teoretickú prípravu ako výbornú resp. veľmi dobrú. Vysoký je však podiel tých, ktorí hodnotia získané praktické skúsenosti a zručnosti negatívne. Viac ako polovica respondentov (53 %) hodnotí praktickú pripravenosť ako nedostatočnú resp. veľmi slabú. V sledovaných generických kompetenciách bola podľa očakávania pozitívne hodnotená pripravenosť z hľadiska práce s počítačom, ktorú 54 % respondentov hodnotí výborne resp. veľmi dobre. Znalosť cudzích jazykov bola väčšinou respondentov (58 %) hodnotená nedostatočne resp. veľmi slabo.

Aspekt

1

2

3

4

5


3

6

30

53

10


15

38

35

10

2


3

12

30

38

16


24

34

29

10

3


6

32

32

22

7


7

32

34

19

7


16

Hodnotenie vyváženosti teoretickej a praktickej časti štúdia Iba jedna tretina všetkých respondentov (31 %) hodnotila teoretickú a praktickú prípravu ako vyváženú, zatiaľ čo 69 % respondentov konštatovalo príliš teoreticky orientovanú prípravu.

V hodnotení vyváženosti teoretickej a praktickej časti štúdia sa vytvorili tri klastre študijných odborov. Prvý klaster s najvyššou mierou vyváženého pomeru teoretickej a praktickej prípravy obsahoval iba študijné odbory kultúry a umenia . Až 72 % študentov týchto odborov považuje teoretickú a praktickú časť štúdia za vyváženú. Druhý klaster tvoria študijné odbory lekárskych a zdravotníckych odborov (41 % študentov pozitívne hodnotí vyváženosť), spoločensko-vedných a humanitných odborov (38 % pozitívne hodnotí vyváženosť), technických odborov (34 % pozitívne hodnotí vyváženosť) a prírodovedných odborov štúdia (30 % pozitívne hodnotí vyváženosť). Do tretieho klastra patria poľnohospodárske študijné odbory (18 % pozitívne hodnotí vyváženosť) a ekonomické odbory (10 % pozitívne hodnotí vyváženosť štúdia).

Odbor štúdia

Príprava orientovaná príliš teoreticky


90

Vyvážený pomer teoretickej a praktickej časti 10

Kultúra a umenie

28

72


59

41

Poľnohospodárstvo

82

18

Prírodné vedy

70

30

17


62

38

Technické vedy

66

34


69

31

Údaje v %

Formy účasti na ďalšom vzdelávaní Cieľom otázky bolo identifikovať formy ďalšieho vzdelávania absolventov jednotlivých cyklov štúdia. Ako pomerne frekventované bolo zistené vzdelávanie, ktoré nesúvisí bezprostredne s odborom štúdia, a to jazykové vzdelávanie, ktorého sa zúčastňuje až 25 % všetkých účastníkov prieskumu. Na rôznych formách odborne a profesijne orientovaného vzdelávania sa zúčastňuje 46 % respondentov, z toho na kvalifikačnom a špecializačnom vzdelávaní 17 %, na rôznych odborných kurzoch 15 % a na vysokoškolskom (hlavne doktorandskom) vzdelávaní 14 % respondentov.

Na kvalifikačnom a špecializačnom vzdelávaní vykazujú najvyšší podiel absolventi lekárskych a zdravotníckych odborov (35 %), ktorí – spoločne s absolventmi poľnohospodárskych odborov – vykazujú najvyšší podiel aj na rôznych odborných kurzoch (22 %) Až 29 % zo všetkých 365 respondentov sa v súčasnosti nezúčastňuje žiadnej formy ďalšieho vzdelávania, avšak 19 % z nich sa plánuje do ďalšieho vzdelávania zapojiť v horizonte jedného roka. Najvyšší podiel tých, ktorí sa v súčasnosti nevzdelávajú, tvoria absolventi technických odborov (30 %), spoločensko-vedných a humanitných odborov (26 %) a ekonomických odborov (26 %). Naopak najnižší podiel tých, ktorí sa v súčasnosti nevzdelávajú vykazujú poľnohospodárske odbory (13 %).

18

Odbor štúdia

Kvalifikač- Vysoko- Jazykové Odborné Plánujem Nevzdené alebo školské vzdelákurzy zapojiť sa lávam špecialivzdevanie v horizonsa začné lávanie te 1 roka vzdelávanie


25

5

26

18

17

9

Kultúra a umenie

24

23

24

8

8

13


35

15

10

22

13

5

Poľnohospodárstvo

22

13

30

22

4

9

Prírodné vedy

0

42

26

13

13

6


21

13

25

15

14

12

Technické vedy

13

20

25

12

18

12

Všetky štúdia

17

14

25

15

19

10

odbory

Údaje v %

Súlad súčasného zamestnania so získaným vzdelaním Z celkového počtu 365 respondentov zodpovedá získané vzdelanie u 59 % respondentov nárokom v práci. 28 % respondentov získalo vzdelanie, ktoré je vyššie ako sú požiadavky v práci a 13 % respondentov získalo vzdelanie, ktoré je nižšie ako sú požiadavky v práci.

19

Najvyšší súlad medzi získaným vzdelaním a nárokmi v práci uvádzajú študenti lekárskych a zdravotníckych odborov (82 %), nasledovaní absolventmi technických odborov (67 %). Prekvapujúco nulový súlad (0 %) medzi vzdelaním a nárokmi v práci uvádzajú študenti poľnohospodárskych odborov. Vyššie získané vzdelanie ako sú požiadavky v práci konštatovali najviac absolventi poľnohospodárskych odborov (57 %) a kultúry a umenia (52 %). Nižšie získané vzdelanie ako sú požiadavky v práci konštatovali zo všetkých analyzovaných odborov štúdia najviac absolventi poľnohospodárskych odborov (43 %). Prejavil sa tak určitý paradox, keď približne polovica absolventov poľnohospodárstva považuje svoje vzdelanie za vyššie a druhá polovica za nižšie než sú nároky v práci.

Získané vzdelanie je nižšie ako sú požiadavky v práci 14

Získané vzdelanie je vyššie ako sú požiadavky v práci 29

Získané vzdelanie zodpovedá nárokom v práci 57

Kultúra a umenie

9

52

39


11

7

82

Poľnohospodárstvo

43

57

0

Prírodné vedy

8

38

54


11

32

57

Technické vedy

18

15

67


13

28

59

Odbor štúdia


Údaje v %

Možnosť práce vo vyštudovanom odbore štúdia V súbore všetkých študijných odborov pracuje vo vyštudovanom odbore štúdia 58 % respondentov, v príbuznom odbore 22 % respondentov a mimo vyštudovaného odboru 20 % respondentov.

Áno

Nie


41

22

Práca v príbuznom odbore 37

Kultúra a umenie

44

30

26


96

0

4

Odbor štúdia

20

Poľnohospodárstvo

47

33

20

Prírodné vedy

64

14

22


58

26

16

Technické vedy

77

7

16


58

20

22

Údaje v %

Najvyšší súlad medzi pracovným zaradením a vyštudovaným odborom štúdia vykazovali študijné odbory lekárske a zdravotnícke (96 %) a študijné odbory technické (77 %). Najvyšší nesúlad medzi pracovným zaradením a vyštudovaným odborom štúdia vykazovali absolventi poľnohospodárskych odborov (33 %) a kultúry a umenia (30 %). Nulový nesúlad vykazovali absolventi lekárskych a zdravotníckych odborov (0 %) a minimálny (7 %) aj absolventi technických odborov štúdia. Využitie poznatkov zo štúdia v súčasnom zamestnaní Na 60 a viac % využíva poznatky zo štúdia 33 % všetkých respondentov, zatiaľ čo na menej ako 40 % ich využíva pomerne vysoký podiel študentov: 40 %.

21

Najvyššie percento využitia poznatkov zo štúdia uvádzajú absolventi lekárskych a zdravotníckych odborov (68 % respondentov využíva viac ako 60 % poznatkov zo štúdia). Najnižšiu mieru využitia poznatkov zo štúdia uvádzajú absolventi ekonomických odborov, poľnohospodárskych odborov a prírodovedných odborov.

Odbor štúdia

0 – 20 %

21 –40 %

41 – 60 %

61 – 80 %

81 – 100 %


22

34

23

13

8

Kultúra a umenie

9

19

38

24

10


4

12

16

36

32

Poľnohospodárstvo

31

23

15

8

23

Prírodné vedy

31

15

23

8

23


16

22

24

17

21

Technické vedy

9

22

40

19

10


16

24

27

17

16

Údaje v %

22

Vnímanie vyštudovaného odboru ako bázy pre ďalšie vzdelávanie Vysokoškolské štúdium vo zvolenom študijnom odbore považuje ako dobrý základ pre prvé zamestnanie 38 % respondentov, pre ďalšie vzdelávanie 36 % respondentov a pre ďalšie vzdelávanie v súčasnom zamestnaní 26 % respondentov.

Mobilita absolventov pri umiestnení na trhu práce Z celkového počtu respondentov ich 213, t.j. 55% získalo pracovné miesto mimo regiónu svojho pôvodného bydliska, z toho 21 % získalo pracovné miesto v regióne štúdia a 34 % mimo regiónu bydliska rodičov i miesta štúdia. 45 % respondentov (179 študentov) získalo pracovné miesto vo svojom rodisku, pričom 131 respondentov (33 %) v regióne rodiska aj študovalo a 48 respondentov (12 %) sa do regiónu rodiska po ukončení štúdia vrátilo.

23

Vplyv zahraničných pobytov Erasmus Potvrdilo sa, že zahraničné pobyty Erasmus majú pozitívny vplyv pri hľadaní práce. Až 315 študentov (80 %) uviedlo, že pobyt Erasmus v zahraničí im pomohol pri hľadaní práce.

Vzhľadom na základný súbor, z ktorého bola vzorka zostavená, nie je prekvapujúce, že 45 % respondentov má pracovnú skúsenosť v zahraničí, z toho 37 % v niektorej z krajín EÚ (mimo SR) a 8 % v krajinách mimo EÚ.

24

Závery z prieskumu -

-

-

-

-

-

-

-

Vo všetkých skupinách študijných odborov bola identifikovaná nízka úroveň hodnotenia praktickej pripravenosti absolventov pre trh práce. Riešenie tohto problému bude vyžadovať intenzívnejšie zapojenie praxe do zostavovania študijných programov a zváženie nových organizačných foriem praktickej výučby na univerzitách. Respondenti všetkých študijných odborov a univerzít pozitívne hodnotia teoretickú úroveň prípravy. Rozdielne výsledky boli zistené v jednotlivých študijných odboroch v hodnotení generických kompetencií – riešenie problémových oblastí bude závislé od situácie v konkrétnom študijnom odbore. Zahraničné pobyty ERASMUS boli hodnotené ako výuznamný podporný faktor pozitívne pôsobiaci na získanie pracovného miesta. Z tohto hľadiska bude naďalej potrebné podporovať mobilitu študentov aj zo strany relevantných národných orgánov Rastie význam mobility pri získavaní prvého zamestnania. Mobilita na trhu práce sa stala faktorom, s ktorým absolventi vysokých škôl kalkulujú pri získavaní pracovného miesta. Existuje korelácia medzi prácou vo vyštudovanom odbore a mierou využitia poznatkov zo štúdia. Pokiaľ narastá počet študentov, ktorí pracujú v inom než vyštudovanom odbore štúdia, nemôžu sa logicky využiť získané poznatky špecifické pre odbor štúdia. Rast počtu študentov, ktorí pracujú mimo vyštudovaného odboru štúdia nastoľuje otázku rozvoja generických kompetencií a podielu ich rozvíjania v jednotlivých cykloch vysokoškolského vzdelávania. Do budúcnosti sa javí nutným jednoznačne pomenovať ciele bakalárskych študijných programov, profil ich absolventov a ich (legislatívne a formálne) ukotvenie na trhu práce. Potvrdili sa negatívne dôsledky nedostatočnej diferenciácie v štruktúre vysokých škôl, kedy každá vysoká škola stavia svoj študijný program s cieľom svojho zaradenia medzi univerzitné vysoké školy, čím sa stráca aspekt budovania odborných vysokých škôl.

Bratislava, august 2012

25

Uplatnenie absolventov vysokých škôl na trhu práce

Recommend Documents