UPLATNENIE ABSOLVENTOV DOKTORANDSKÉHO ŠTÚDIA V STROJÁRSKOM A ELEKTROTECHNICKOM PRIEMYSLE NA SLOVENSKU
Štúdia Asociácie doktorandov Slovenska
autori: Gabriela Gregušová - Želmíra Haňová - Erika Dugasová - Martin Plesch
Bratislava, december 2004 Ústav materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied – Všetky práva vyhradené. Tento dokument je autorským dielom a poskytuje sa mu ochrana v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon. Bez písomného súhlasu Ústavu materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied nesmie byť tento dokument alebo jeho časť reprodukovaná akýmkoľvek spôsobom a poskytnutá tretím osobám.
ÚVOD Predložená štúdia skúma uplatnenie absolventov doktorandského štúdia (ďalej len AbDS) v strojárskom a elektrotechnickom priemysle (ďalej len SSEP) na Slovensku. Štúdia je vypracovaná metódou analýzy vybraných problémov, a to s použitím informácií a názorov získaných prostredníctvom kvalitatívneho interview a na základe skúseností a poznatkov autorov štúdie. Zadávateľom štúdie bol Ústav materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied, ktorý navrhol skúmať nasledujúce problémy: ♦ súčasný stav doktorandského štúdia z hľadiska uplatnenia sa AbDS v SSEP, ♦ potreby AbDS v SSEP, ♦ stav doktorandského štúdia v zahraničí z hľadiska uplatnenia sa absolventov v strojárskom a elektrotechnickom priemysle. Odpovede na otázky v rámci kvalitatívneho interview sa získavali v prevažnej miere na základe osobného stretnutia s oslovenými. Niektorí zodpovedali na otázky aj elektronickou formou, vzhľadom na ich súčasné pôsobenie v zahraničí. Oslovenou cieľovou skupinou v celkovom počte deväť sa stali nielen AbDS (študujúci externou resp. internou formou), ale aj externí doktorandi, ktorí pracujú v niektorom z podnikov SSEP, či absolventi vysokej školy, ktorí majú možnosť pracovať vo firme spadajúcej do odvetvia SSEP a zamestnávajúcej AbDS resp. pracovníkov, ktorí sa venujú doktorandskému štúdiu externou formou. Autormi štúdie je kolektív mladých vedcov: interná doktorandka v oblasti strojárstva, interná doktorandka v oblasti prevádzky dopravy a spojov a dvaja absolventi PhD. štúdia iného smeru ako je strojársky alebo elektrotechnický, ktorí však majú skúsenosti z problematiky doktorandského štúdia na Slovensku i v zahraničí na základe viac ako dvojročného pôsobenia vo vedení ADS. Štúdia
v závere
obsahuje
odporúčania
a návrhy
na
zlepšenie
vzdelávania
doktorandov v uvedených odboroch.
Doktorandi v strojárskych a elektrotechnických odboroch na Slovensku V roku 2003 bolo na Slovensku registrovaných 9104 doktorandov, pričom doktorandské štúdium úspešne ukončilo v internej a v externej forme spolu 684 študentov. Najviac doktorandov pritom pôsobí v spoločenských a technických vedách, konkrétne v technických vedách v roku 2003 študovalo 765 interných a 1892
2
externých doktorandov. Práve technické disciplíny spolu s prírodnými zaznamenali za posledné tri roky najzreteľnejší nárast počtu doktorandov, - pozri príloha č.2 (Zdroj: Ústav informácií a prognóz školstva, UIPŠ). Medzi najdôležitejšie problémy doktorandského štúdia v daných odboroch patrí potreba AbDS pre podniky SSEP na Slovensku, ich pripravenosť využiť potenciál AbDS, otázka možnej prevzdelanosti AbDS pre potreby SSEP,
problém
profesijnej
sebarealizácie
a porovnanie
so
systémom
doktorandského štúdia v zahraničí.
Potreba
absolventov
PhD.
štúdia
v slovenskom
strojárskom
a
elektrotechnickom priemysle Na otázku, či podniky SSEP potrebujú AbDS, nie je jednoznačná odpoveď. Existujú firmy, ktoré majú záujem o AbDS, no prevažne sa jedná o firmy s medzinárodnou účasťou. Záleží od konkrétnej firmy a výrobného programu, či prejavia záujem o AbDS. Ak už nie ako o interných, tak aspoň ako o externých zamestnancov – pracovníkov nasadených na vyriešenie daného problému. Príkladom spoločnosti, ktorá má o AbDS (konkrétne o AbDS v elektrotechnickom priemysle i AbDS všeobecne) malý záujem, je veľká telekomunikačná spoločnosť pôsobiaca na Slovensku. Firma sa nezameriava na vývoj, ale na poskytovanie služieb, preto zamestnáva málo absolventov doktorandského štúdia. AbDS nepotrebuje ani ako zdroj informácií, keďže tie poskytujú medzinárodné štandardy alebo dodávatelia. Firma sama vzdeláva aj školí zamestnancov, podľa názoru opýtaného je však vzdelávací potenciál firmy malý. To, kde by mohli byť užitoční AbDS, je v oblasti analyzovania dostupných informácií pri riešení problémov a rozhodovania o výbere zariadení, ktoré firma používa, tak, aby sa dosiahlo čo najlepšie
využitie
osobitných
vlastností
zariadení.
Firma
tiež
potrebuje
zamestnancov, ktorí majú spoločný istý štandard vedomostí a zručností (to sa môžu naučiť vo firme), ale každý z nich by mal ovládať niečo špeciálne (to sa musí naučiť inde). Potenciál AbDS v tomto zatiaľ neocenila. Aj iná firma, strojárska spoločnosť, ktorá má zahraničných vlastníkov, málo využíva AbDS. Využila však vedomostný potenciál doktoranda z Dánska, ktorý robil štúdiu efektivity pracoviska. Túto prácu robil v rámci svojho PhD. výskumu a za príležitosť mohol vďačiť svojej vlastnej iniciatíve. Prihlásil sa, že robí výskum, firme sa téma zapáčila a mali nielen záujem prácu využiť, ale ju skutočne využili pre plánovanie vo firme. Dôvod, prečo spoločnosť zvolila práve doktoranda, boli jeho
3
vedomosti: aby bol schopný spraviť štúdiu musel sa vyznať v strojárstve, a to spĺňal. Hoci zamestnanci firmy by mali vedomosti na vypracovanie štúdie, nemajú dostatok času. Práve tu možno badať rezervy firiem aj rezervy doktorandov, ktorí mnohokrát len pasívne vyčkávajú na príležitosť namiesto toho, aby sa sami zaktivizovali a ponúkali firmám svoj vedomostný potenciál. Existujú však aj firmy, pre ktoré sú AbDS nenahraditeľnými. Napríklad slovenská firma elektrotechnického zamerania, MicroStep-MIS, ktorá robí vývoj a výskum hardvéru a softvéru, monitorovacie a informačné systémy v oblasti meteorológie, seizmológie,
radiačného
monitoringu,
automatizovaných
systémov
riadenia
zamestnáva z asi 40 pracovníkov viacerých doktorandov. Na priamo využiteľných veciach pre firmu, ktoré aplikujú v ich systémoch, pracujú dvaja AbDS a ôsmi doktorandi. Vďaka ich znalostí v problematike sú pre firmu kľúčoví, pretože nadobudli znalosti vďaka PhD. štúdiu a znalosti z VŠ alebo praxe vo firme by im nestačili.
Pripravenosť podnikov SSEP využiť vedomostný a osobnostný potenciál AbDS
Na Slovensku existujú firmy, ktoré sú pripravené, ktoré sa pripravujú a ktoré nejavia záujem využiť AbDS. Napríklad spomínaná firma MicroStep-MIS potrebuje garanta na každú oblasť, na ktorú sa špecializuje. Za takých považuje držiteľov titulu PhD., pretože majú vyššie vedomosti ako absolventi VŠ alebo ľudia s dlhšou praxou. Tieto vedomosti získali vlastným výskumom, sú originálne a špičkové. Keby firma začala robiť aj v ďalšej, novej oblasti, vybrala by si opäť AbDS (na trvalý pracovný pomer, alebo na spôsob personálneho lízingu). Inak im však ako noví zamestnanci stačia absolventi VŠ, ktorí sú dostatočne schopní, vedia cudzie jazyky a majú dobré pracovné návyky. Mnohé podniky na Slovensku však často nevedia, že na ich problémy existujú konkrétne metódy, o ktorých majú práce AbDS vedomostný potenciál. To by si vyžadovalo väčšiu propagáciu jednotlivých prác AbDS, ktoré sú často nevyužité a vypĺňajú len miesta na regáloch príslušných univerzitných knižníc. To, že podniky nevyužívajú v dostatočnej miere potenciál AbDS je chybou, či už štruktúry priemyslu, príliš zameraného na licenčnú výrobu, slovenských podnikateľov orientujúcich sa na okamžitý zisk, ako aj nedostatočnej, v niektorých prípadoch zase umelo, zbytočne násilnej komunikácie praxe a vedomostného potenciálu AbDS.
4
Schopnosť podnikov SSEP motivovať AbDS pri plnení pracovných úloh
SSEP dokážu motivovať AbDS, no záleží to od konkrétnej firmy a jej momentálnej ekonomickej situácie. Podstatné je, ak AbDS dokáže presvedčiť o svojich vedomostiach a o využiteľnosti svojho produktu, potom aj menej solventná firma si zaplatí za vedomosti či služby, ktoré prinesú efekt. Priemysel má možnosti motivovať doktorandov, napr. aj zaujímavou prácou, s možnosťou odborného rastu. Motivácia AbDS nemusí byť len finančného charakteru, ale súvisí aj s kvalitnými pracovnými podmienkami – od technológií až po patričné bezpečnostné a sociálne podmienky a serióznym, či ľudským prístupom zo strany vedenia podniku. Tam kde sa finančná motivácia spája aj s takouto formou motivácie, sú vytvorené ideálne pracovné podmienky nielen pre AbDS, ale pre všetkých zamestnancov.
Otázka možných prehnaných finančných nárokov AbDS voči zamestnávateľom
V tomto prípade záleží na hodnote práce, ktorú doktorand odvedie. Doktorandi sa pohybujú vo vyšších sférach pracovných miest ako je štandard, a preto aj očakávajú viac ako štandard – veď predsa tri roky, niekedy i viac, strávili doktorandským štúdiom, pričom nedostávali adekvátny plat. V novom zamestnaní by mali byť preto lepšie platení ako kolegovia s nižším vzdelaním. Predpokladajú, že ak je ich zodpovednosť napr. trikrát vyššia ako priemer, prečo by aj plat nemohol byť trikrát vyšší ako priemer? Ak AbDS dokážu využiť svoje vedomosti a ponúknuť ich na vyriešenie problémov v praxi, ich finančné nároky nemusia vyzerať ako prehnané. U firiem pôsobiacich na Slovensku však PhD. titul dnes prevažne nehrá dôležitú rolu pri tom, že by si zamestnanec dostával priveľký plat, dôležitejšia je dĺžka praxe vo firme a najmä užitočnosť pre firmu.
Otázka možnej prevzdelanosti AbDS pre potreby SSEP
SSEP na Slovensku je v súčasnosti zameraný prevažne na výrobu pre zahraničných investorov bez účasti na vývoji. Ak firma prijíma AbDS, veľmi často si dôkladne preverí jeho schopnosti a znalosti, z vyššie spomenutého dôvodu - titul nebýva považovaný za záruku osobitného prínosu pre firmu. V zahraničí je pritom
5
ohodnotenie vzdelania bežné, napríklad aj v susednej Českej republike. Napríklad firma Siemens platí AbDS v ČR nástupný plat podstatne vyšší ako skončeným inžinierom, a to minimálne o 10 000 Kč. Medzi výhody AbDS patrí to, že sú to často výnimoční ľudia. Napríklad zamestnanec jednej firmy, ktorý externe absolvoval PhD. štúdium, v súčasnosti pracuje v odlišnej oblasti ako študoval počas doktorátu a pri svojej činnosti nevyužíva poznatky nadobudnuté štúdiom. Firme to však neprekáža, lebo daný zamestnanec je veľmi schopný, a firma nepovažuje za nevhodné, že okrem vedomostí v oblasti, v ktorej pracuje, absolvoval aj doktorát v inej oblasti. Niekedy bývajú AbDS pre prax priveľmi úzko špecializovaní, no disponujú schopnosťou rýchlo chápať a učiť sa, či systematicky myslieť a organizovať, pričom preventívne nachádzajú aj možné problémy, ktoré dokážu skúmať a analyzovať s príslušným efektom. Slabou stránkou je previazanosť vedomostí AbDS a potrieb praxe. Jeden opýtaný z vlastných skúseností uviedol, že „suché vedomosti“ matematika z Fakulty výrobných technológií preňho nevyužité v praxi firme napomohli vo výpočte životnosti ložísk. Dovtedy zamestnanci nevedeli, že životnosť ložísk sa správa podľa Weibulovho rozdelenia, ktorého popis funkcie (krivky životnosti) je iný, ako mali snahu používať (Gaussovo rozdelenie).
Profesijná sebarealizácia Tento problém súvisí s komplexným zmýšľaním každého človeka a priestorom pre sebarealizáciu, ktorý mu poskytne zamestnávateľ. Keďže skúsenosti všetkých oslovených boli kladné, veľmi pravdepodobne záleží na tom, ako sa sám AbDS prezentuje a akú má vôľu sebarealizovať sa. No pritom je aj dôležité, aby mal AbDS presne definované zadanie úlohy a podmienky priebehu procesu. Príležitosti na sebarealizáciu existujú, len ich treba v pravej chvíli odhaliť a patrične využiť. Netreba sa obávať zodpovednosti, pretože aj keď sa nie vždy všetko vydarí podľa predstáv, je dobré poučiť sa z každého neúspechu a premeniť ho na skúsenosť.
6
Význam absolvovania DS, ak sa absolvent zamestná v oblasti, ktorá len okrajovo súvisí s jeho vedeckou prácou
Tento problém nesúvisí len s DS, ale so štúdiom všeobecne a netýka sa iba Slovenska. Význam absolvovania DS spočíva v získaní certifikátu o schopnosti samostatne a kreatívne myslieť a riešiť zložité problémy. Často dokladá aj to, že doktorand vie pracovať v tíme, komunikovať v cudzom jazyku, spolupracovať so zahraničnými pracoviskami, prezentovať svoju prácu. Docenenie týchto schopností a zručností na Slovensku chýba.
Vhodnosť prípravy doktorandov pre uplatnenie v SSEP
Medzi najzávažnejšie problémy prípravy doktorandov patrí kooperácia s praxou počas PhD. štúdia, ktorá je málo intenzívna. Doktorandi mnohokrát počas štúdia riešia problémy, ktoré vznikli umelo, „len na škole“, a nezadala im ich prax. V praxi pritom možno nájsť veľa problémov, ktoré je potrebné riešiť a výstupy sú použiteľné priamo pre prax. Príprava interných doktorandov by preto mala byť intenzívnejšie zameraná na kooperáciu s podnikmi a nielen na teoretické zložitejšie príklady z praxe, ktorých pochopenie často trvá dlhšie, ako samotné riešenie nejakého problému v praxi.
Pozitíva a negatíva prípravy doktorandov
Pozitívom prípravy je celosvetový prehľad doktoranda o problematike, ktorej sa venuje, samozrejme, ak je jazykovo zdatný a aktívny, pozitívom je tým aj vysoký stupeň vzdelanosti. Študent DS má počas svojho štúdia príležitosť zúčastňovať sa na medzinárodných konferenciách a seminároch, exkurziách, ako aj absolvovať stáže v zahraničí. DS okrem iného vedie a učí AbDS systémovej práci, ktorá je potrebná v každej, nielen vedeckej práci. Výhoda AbDS spočíva aj v tom, že sú to často ľudia schopní a ochotní prijímať nové informácie, dlho a podrobne uvažovať nad problémami a tiež sú trpezliví a vytrvalí.
Negatívom v príprave doktorandov je nedostatočná spolupráca s priemyslom, teda malá previazanosť s praxou, slabé uplatnenie vedomostí AbDS v praxi, prílišná
7
špecializácia sa len na riešenie jedného hlavného problému. Výrazným negatívom je nedostatočné vybavenie laboratórií potrebných pre výskum. Sú prípady keď doktorand nemá na pracovisku k dispozícii ani vlastný počítač s pripojením na internet. Na druhej strane negatívnom v takejto príprave môže byť aj pasívny prístup doktoranda k štúdiu a jeho nedostatočná angažovanosť vo výskume.
Ako prípravu doktorandov upraviť pre potreby SSEP?
Po prvé, je potrebná väčšia previazanosť s priemyslom a riešenie skutočných praktických problémov. Dôležitý je aj prístup zo strany firiem. Mali by vychádzať čerstvým AbDS v ústrety kvalitným zaškolením a nebrať ich ako „hotových zamestnancov“, ktorí sa vo všetkom vyznajú. Vhodný príklad uviedol jeden z oslovených, keď firma pre ktorú pracuje podporuje zamestnancov, resp. nebráni im, aby si zároveň externe robili doktorát, pretože skúmajú veci priamo využiteľné pre firmu alebo ich poznatky firma priamo využije. Pritom samotnou prácou vo firme by sa to nenaučili, keďže všetci majú externých školiteľov. Dôležitá je aj serióznosť vedúcich prác a doktorandov a ich prístup k samotnému výskumu. Je dôležité, aby školiteľ doktoranda zapájal do rôznych riešiteľských úloh, ktoré súvisia s jeho dizertačnou prácou. Prípravu je potrebné vylepšiť aj kvalitnou literatúrou. Existujú prípady, keď doktorandi študujú z dvadsať rokov starých skrípt a pri písaní nových autori opíšu z veľkej časti tie staré: hlavne aby bol splnený edičný plán. Interakcia SSEP s VŚ a externými inštitúciami (SAV)
Aj keď takáto interakcia existuje, nie je dostatočná. Jeden oslovený potvrdil, že sa počas štúdia podieľal na riešení viacerých prác pre komerčné spoločnosti a aj dnes z pozície AbDS - zamestnanca firmy tvrdí, že ponúkajú možnosti spolupráce univerzitám na niektorých projektoch. Viackrát sa však stretol s neschopnosťou zamestnancov katedier vyriešiť daný problém resp. s nedostatkom schopných ľudí – tí šikovní sú najčastejšie iba dvaja - traja doktorandi na katedre.
8
Praktická skúsenosť interného doktoranda
Prax počas štúdia je pre doktoranda nevyhnutná. Netýka sa to len doktorandov, ale aj študentov inžinierskeho štúdia. Často sa stáva, že študenti na všetkých stupňoch vysokoškolského štúdia nemajú možnosť ani len vidieť nejaké prístroje a zariadenia, ktorých princípy fungovania študujú len na základe grafických znázornení a slovných popisov. Na druhej strane od interného doktoranda sa očakáva aj jeho ďalší odborný rast v školstve - význam AbDS tiež leží v tom, že môžu učiť na vysokej škole.
Doktorandské štúdium v zahraniční z hľadiska uplatnenia sa absolventov v priemysle Jeden z oslovených externých doktorandov, ktorý je momentálne na školení vo Francúzsku pre zahraničnú firmu investujúcu na Slovensku, uviedol nasledujúcu skúsenosť. V podniku, pre ktorý pracuje, stretáva aj praktikantov a absolvovaných doktorandov zo Slovenska. Majú dobré možnosti presadiť sa a aj to patrične využívajú. Majú tam lepšie podmienky, serióznejší prístup a dobré finančné zázemie, ako aj možnosť odborného rastu. AbDS sa vo všeobecnosti uplatňujú lepšie v zahraničných firmách, a to bez ohľadu, či firma pôsobí na Slovensku, alebo v zahraničí. Tieto firmy majú oveľa lepšie prepracovaný systém zapájania pracovníkov do procesu výroby. Napr. robia pre nich školenia, počas ktorých ich naučia všetko potrebné na začiatok práce v danej problematike. Toto ušetrí veľa času v porovnaní so samoštúdiom. Jeden oslovený sa vyjadril, že každá skúsenosť je dobrá a v našich podmienkach sa cení najmä tá zahraničná. AbDS sa uplatňujú lepšie v zahraničí aj z toho dôvodu, že v zahraničí sa vo všeobecnosti vynakladá na výskum a vývoj oveľa viac prostriedkov, ako u nás. A tak tam aj AbDS nájdu širšie uplatnenie. Zahraničné firmy pôsobiace na Slovensku tu využívajú pracovnú silu hlavne na montážne práce – typickým príkladom je automobilový priemysel.
ZÁVER Na Slovensku je minimálne rozvinutý aplikovaný výskum. Vysoké školy a SAV sa sústreďujú
na
primárny
výskum,
veľké
firmy
vo
vlastníctve
zahraničných
9
a nadnárodných vlastníkov vykonávajú výskum v zahraničí. Keďže AbDS sú priamo školení predovšetkým na to, aby vykonávali výskum, základnou otázkou preto je, ako naštartovať aplikovaný výskum na Slovensku. Jedným z riešení je štátna podpora vybraného odvetvia, napríklad prostredníctvom Agentúry na podporu vedy a techniky (APVT). Druhé možné riešenie je aktivita zo strany zahraničných firiem, aby zamestnávali doktorandov a realizovali časť výskumu na Slovensku. Argumentom je finančná motivácia. AbDS v zahraničí sú v porovnaní so Slovenskom veľmi drahí. Tretím riešením je vznik súkromných centier na Slovensku, ktoré by robili aplikovaný výskum a predávali ho so ziskom ďalej. Príkladom už existujúceho centra v elektrotechnickej oblasti je firma MicroStep-MIS alebo nezisková neštátna organizácia Quniverse, ktorá však pôsobí v oblasti teoretickej fyziky a zameriava sa na primárny výskum. Financovanie takýchto centier je možné nielen zo súkromných zdrojov, ale možno využiť aj zdroje zo štrukturálnych fondov Európskej únie, kde výskum patrí medzi priority. Toto riešenie súvisí aj so schopnosťou doktorandov a AbDS samozamestnať sa. Spomínaná
úspešná firma
MicroStep-MIS
vznikla
práve
aktivitou
mladých
absolventov VŠ a doktorandov. Doktorandi a AbDS by preto mali byť motivovaní, ako aj vzdelávaní v tom, aby si založili vlastnú spoločnosť. Ide predsa o mimoriadne vzdelaných ľudí, kreatívnych a inovatívnych, s dobrými kontaktmi na zahraničie, ktorí sú schopní samostatne pracovať. Školenia by im mohli dodať nielen povzbudenie a motiváciu, ale aj základné informácie z oblasti práva, ekonomiky, manažmentu potrebné pre založenie a prevádzku firmy, ako aj sprostredkovať podobné skúsenosti kolegov.
NÁVRHY RIEŠENIA PROBLÉMOV ♦ východiskom pre uplatnenie AbDS v praxi by mala byť kvalitná odborná a jazyková príprava a praktické skúsenosti nadobudnuté počas PhD. štúdia, ♦ AbDS by mal disponovať osobnostnými vlastnosťami, akými sú: asertivita, zmysel pre zodpovednosť a povinnosti, lojálnosť voči firme, pre ktorú pracuje, dobré vystupovanie a vyjadrovanie, komunikatívnosť, flexibilita a vhodné pracovné návyky,
10
♦ zlepšiť by sa mal aj prístup zo strany zamestnávateľov - nemali by vyžadovať od AbDS hneď po nástupe jeho absolútnu znalosť danej problematiky, ale mali by mu poskytnúť adekvátne zaškolenie v danej oblasti a čas pre adaptáciu, ♦ zlepšenie interakcie SSEP s vysokými školami, externými inštitúciami je možné prostredníctvom zvýšenia aktivity doktoranda, aby mal záujem osobne sa angažovať na riešení problémov z praxe a nebál sa z vlastnej iniciatívy osloviť vybranú firmu a poskytnúť jej svoj vedomostný potenciál, ♦ študentom by sa mali poskytovať viaceré možnosti pre overenie si teoretických vedomostí pri riešení konkrétnych problémov v praxi (formou exkurzií, povinných stáži v slovenských a zahraničných strojárskych a elektrotechnických podnikoch). Vhodné by bolo zavedenie pravidla pri obhajobe dizertačnej práce, podľa ktorého by mal ašpirant na titul predložiť potvrdenie o praktických skúsenostiach počas samotného štúdia, čím by sa určite zlepšil jeho zmysel pre riešenie praktických problémov a uľahčil by sa mu vstup do praxe, ♦ podniky by zasa mali vo svojich výskumno-vývojových činnostiach užšie spolupracovať s univerzitami, aby sa študenti, ale aj pedagógovia naučili viac prakticky myslieť a ťažiť z praktických skúseností, ♦ zlepšenie dialógu medzi doktorandom a školiteľom počas prípravy by bolo možné presnejším zadefinovaním práv a povinnosti doktoranda, keďže dosiaľ je postavenie najmä interných doktorandov z tejto stránky nevyriešené. Tým často vznikajú problémy,
ktoré
sú
riešené
v neprospech
doktoranda,
pretože
rozhodujúce slovo má vyššie postavený, a tým je školiteľ. Predišlo by sa tým aj možným nedorozumeniam pri spolupráci s praxou, keďže sa môže stať, že školiteľ zabrzdí odborný rozvoj doktoranda, ♦ vyššia propagácia úspešne obhájených dizertačných prác prostredníctvom elektronických médií, odborných časopisov a pod., ♦ nachádzanie vhodných príležitosti pre stážovanie doktoranda v zahraničí, oslovovanie možných partnerov v zahraničí, agentúr, ktoré poskytujú tieto služby (SAIA, AIESEC, ERA a pod..), čím by sa mohli neskôr zúročiť takto nadobudnuté skúsenosti doktoranda pri práci na projektoch pre slovenské firmy, ♦ zvýšiť motiváciu AbDS zo strany podnikov SSEP by bolo možné poskytnutím priaznivých pracovných podmienok, poskytnutím možnosti odborného rastu, no a samozrejme aj zodpovedajúcim finančným ohodnotením.
11
Pre naštartovanie aplikovaného výskumu na Slovensku navrhujeme: v finančne podporiť vybrané odvetvia zo štátneho rozpočtu, napríklad prostredníctvom Agentúry na podporu vedy a techniky (APVT), v zahraničné firmy by mali zamestnávať doktorandov a realizovať časť výskumu na Slovensku. PhD. titul by sa mal stať pre firmy garanciou vyššej užitočnosti a tým aj ohodnotenia. K tomuto môžu prispieť samotní AbDS tým, že presvedčia o svojich schopnostiach. Pomohla by aj väčšia propagácia výsledkov slovenských doktorandov a AbDS, v založiť na Slovensku súkromné centrá, ktoré by robili aplikovaný výskum a predávali ho so ziskom ďalej. Ich financovanie je možné nielen zo súkromných zdrojov, ale aj zo štrukturálnych fondov Európskej únie, kde výskum patrí medzi priority. v motivovať a školiť doktorandov a AbDS samozamestnať sa (poskytnúť základné informácie z oblasti práva, ekonomiky, manažmentu potrebné pre založenie a prevádzku firmy, ako aj sprostredkovať podobné skúsenosti kolegov).
12
Príloha 1.
KVALITATÍVNE INTERVIEW V rámci tohto kvalitatívneho interview boli osloveným položené predovšetkým nasledujúce otázky: 1. Súčasný stav doktorandského štúdia z hľadiska uplatnenia sa absolventov v slovenskom strojárskom a elektrotechnickom priemysle (SSEP) 1.1 Nie sú absolventi doktorandského štúdia (AbDS) pre potreby SSEP prevzdelaní? 1.1.1 Dokážu sa v SSEP profesne sebarealizovať? 1.1.2 Má zmysel absolvovať doktoranské štúdium (DS), keď sa absolvent napokon zamestná v oblasti, ktorá s vedeckou prácou často súvisí len okrajovo (napr. v oblasti náročných konštrukčných úloh)? 1.2 Je príprava doktorandov vhodná pre uplatnenie sa v SSEP? 1.2.1 Aké sú pozitíva a negatíva tejto prípravy doktorandov? 1.2.2 Je možné túto prípravu upraviť pre potreby SSEP? 1.2.3 Ak áno, tak akým spôsobom? 1.2.4 Je interakcia SSEP s vysokými školami, externými inštitúciami (SAV) dostatočná? 1.2.5 Je nevyhnutná praktická skúsenosť interného doktoranda počas jeho samotného štúdia? 2. Potreba absolventov doktorandského štúdia v slovenskom strojárskom a elektrotechnickom priemysle 2.1 Potrebujú podniky SSEP AbDS? 2.1.1 Sú tieto podniky pripravené využiť vzdelanostný a osobnostný potenciál AbDS? 2.1.2 Ak nie, tak kde je chyba – v štruktúre priemyslu, príliš zameraného na licenčnú výrobu alebo v nedostatočnej úrovni slovenských podnikateľov orientujúcich sa na okamžitý zisk? Poprípade, aké iné chyby s týmto problémom súvisia? 2.2 Dokáže SSEP motivovať AbDS pri plnení jeho pracovných úloh? Ak áno, tak akým spôsobom? 2.3 Nemajú AbDS
prehnané finančné
nároky
voči
svojim potenciálnym
zamestnávateľom?
13
3. Doktorandské štúdium v zahraničí z hľadiska uplatnenia sa absolventov v priemysle 3.1 Aké sú skúsenosti s uplatnením AbDS v zahraničí? 3.2 Prečo sa AbDS lepšie uplatňujú v priemysle v zahraničí? 3.3 Čo z toho vyplýva pre situácia na Slovensku – čo je potrebné zlepšiť, kde sú najväčšie nedostatky?
14
Príloha 2. Tabuľka č.1: Počet študentov doktorandského štúdia podľa jednotlivých odborov štúdia na verejných vysokých školách na Slovensku (stav k 31.10.2003, zdroj: UIPŠ). Odbor 1 Prírodné vedy 2,3 Technické vedy a náuky 4 Poľnohosp. – lesnícke a veter. vedy 5 Lekárske a farmac. vedy a náuky 6,7 Spoločenské vedy, náuky a služby 8 Vedy a náuky o kultúre a umení 9 Vojenské a bezpečnostné vedy a náuky Spolu
Počet PhD. študentov interní externí 450 684 765 1892 138 388 154
853
569
2748
97
311
9
46
2182
6922
Tabuľka č.3 : Vývoj počtu interných PhD. študentov na Slovensku podľa jednotlivých odborov štúdia (zdroj: UIPŠ). Odbor 2000 2001 2002 2003 1 Prírodné vedy 291 213 315 450 2,3 Technické vedy a náuky 591 579 704 765 4 Poľnohosp. – lesnícke 153 109 100 138 a veter. vedy 5 Lekárske a farmac. vedy a 200 239 193 154 náuky 6,7 Spoločenské vedy, náuky 595 732 777 569 a služby 8 Vedy a náuky o kultúre 119 86 83 97 a umení 9 Vojenské a bezpečnostné 6 9 20 9 vedy a náuky
15
Autori štúdie: Ing. Želmíra Haňová, doktorandka na Technickej univerzite v Košiciach, kontrolórka v Asociácii doktorandov Slovenska (ADS) Ing. Erika Dugasová, doktorandka na Žilinskej univerzite, členka Rady ADS Mgr. Gabriela Gregušová, PhD., predsedníčka ADS RNDr. Martin Plesch, vedecký pracovník, Fyzikálny ústav SAV, podpredseda ADS v rokoch 2002-2004 Pripomienky k štúdii: Ing. Marián Kupka, doktorand na Žilinskej univerzite, člen Rady ADS
Za bezproblémovú spoluprácu na tejto štúdii patrí poďakovanie: Ing. Agáte Radvanskej, PhD. – odborná asistentka Fakulty výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach so sídlom v Prešove – Katedra manažmentu a environmentalistiky, RNDr. Martinovi Gažákovi – externý doktorand, ktorý pracuje vo firme MicroStep-MIS spol. s r.o. (firma elektrotechnického zamerania, ktorá robí vývoj a výskum hardvéru a softvéru, monitorovacie a informačné systémy v oblasti meteorológie, seizmológie, radiačného monitoringu, automatizovaných systémov riadenia), Ing. Antonovi Pandovi, PhD. – zamestnanec prešovskej firmy ZVL AUTO, a.s., ktorá sa orientuje na výrobu ložísk pre automobilový priemysel, Ing. Milanovi Lorenčíkovi – externý doktorand, ktorý je momentálne na prípravnom školení vo Francúzsku pre automobilovú firmu PSA Peugeot Citroën, investujúcu v regióne Trnava-Juh, Ing. Andrejovi Langovi – externému doktorandovi, ktorý pracuje vo firme Railproject, s.r.o., ktorá je súčasťou nadnárodnej spoločnosti Trinity Rail Europe orientujúcej sa na konštrukciu a simulačné jazdy železničných vozňov, Ing. Romanovi Holčekovi – externému doktorandovi, ktorý je zamestnancom firmy EVPU Nová Dubnica, ktorá sa zameriava na výrobu elektrozariadení pre železnice, priemysel, energetiku a tiež obranný priemysel, Ing. Rastislavovi Kaštierovi - externému doktorandovi, ktorý je programátorom riadiacich systémov vo firme EVPU Nová Dubnica, ktorá sa zameriava na výrobu elektrozariadení pre železnice, priemysel, energetiku a tiež obranný priemysel, dvom
absolventom
VŠ
strojárskeho
zamerania
a
Fakulty
elektrotechniky
a informatiky STU Bratislava, ktorí si neželali byť menovaní.
16
