UPLATNENIE INOVATÍVNYCH PRODUKTOV Z MEDU NA SLOVENSKOM AGROTRHU

UPLATNENIE INOVATÍVNYCH PRODUKTOV Z MEDU NA SLOVENSKOM AGROTRHU

(VÝSKUMNÁ ŠTÚDIA)

Spracovateľ:

Riešiteľský tím: Ing. Róbert Chlebo, PhD. Ing. Andrej Gero Ing. Štefan Ilko PhDr. Barbora Dudášová Ing. Michal Strnál

Uplatnenie INOvatívnych produktov z medu na Slovenskom agrotrhu (výskumná štúdia)

Ciele štúdie

Hlavným cieľom predkladanej štúdie je prezentácia moţností spracovania a predaja inovatívnych produktov z medu na slovenskom agrotrhu. Štúdia sa zaoberá niekoľkými perspektívnymi produktmi, popisuje moţnosti ich výroby a ich predajnosť na slovenskom trhu. Špecifické ciele štúdie: rozšírenie poznatkov o nových moţnostiach spracovania medu analýza legislatívneho prostredia spracovanie prehľadu technických postupov spracovania medu analýza domáceho trhu s včelími produktmi

Stav včelárstva na Slovensku a v EÚ HISTÓRIA VČELÁRSTVA

Záujem človeka o včely, presnejšie o včelie produkty, začal dávno pred vznikom poľnohospodárstva. Včela ţila v Európe odpradávna, čo dokazujú aj skameneliny z treťohôr nájdené v baltskom jantári. Najstaršie doklady o odoberaní medu včelám poznáme zo skalných kresieb z obdobia pred rozšírením poľnohospodárskych civilizácií. Prvé doklady o zámernom chove včiel pochádzajú z egypta, kde boli chované v hlinených úľoch uţ 4 tisíc rokov pred n.l. Prvé písomné správy Obrázok 1 Včelársky skanzen Kráľová pri Senci o včelárení starých Slovanov sa začínajú objavovať od 5. storočia n.l. Zmienky vzťahujúce sa ku kultúrnemu chovu včiel na území Slovenska sa objavujú v donačných listinách z 11. aţ 13. storočia, v 15. aţ 18. storočí nastáva všeobecné rozšírenie chovu včiel jednak v úľoch v záhradách, ako aj v brtiach v lesoch, začínajú sa zakladať brtnícke /včelárske/ cechy. Prvý spolok slovenských včelárov zakladá Štefan Závodník v roku 1869, avšak na miestnej a regionálnej úrovni sa slovenskí včelári začínajú zdruţovať od roku 1810. Obdobie rokov 1918 aţ 1989 bolo obdobím kontinuálneho rozmachu včelárstva a počtu včelstiev na Slovensku. Kým v roku 1920 bolo na Slovensku vyše 90 600 včelstiev, v roku 1989 dosiahli stavy bezmála 480 000 včelstiev, čím sme sa stali jednou z najzavčelenejších krajín sveta. Po roku 1989 dochádza k prudkému dvojnásobnému poklesu počtu včelstiev a včelárov v dôsledku poklesu cien včelích produktov, ich nízkej spotreby na Slovensku, nárastu cien vstupov, zavlečením nových včelích nákaz a nezáujmu mladých ľudí o včelárske remeslo.

I Strana


POČET VČELSTIEV A VČELÁROV Na území 27 štátov Európskej únie sa chová okolo 13 600 000 včelstiev – viď tabuľka č. 1. Počet včelárov na území EÚ je okolo 600 000, z tohto počtu takmer 18 000 udrţuje početné stavy nad 150 včelstiev a v zmysle metodík EÚ sú povaţovaní za profesionálnych včelárov. Medzi krajiny s najvyšším relatívnym počtom včelstiev na počet obyvateľov patria Grécko (132 včelstiev na 1000 obyvateľov), Maďarsko (80) a Slovinsko (72). Pomerne vysokú zavčelenosť územia majú ešte Španielsko, Portugalsko, Česko ale aj Slovensko. V absolútnom vyjadrení je najviac včelstiev sústredených na území Španielska, Grécka, Francúzska, Talianska, Poľska, Rumunska a Maďarska. Produkcia medu v EÚ je sústredená prevaţne na juhu (Španielsko, Grécko) a v centrálnej časti (Maďarsko, Slovinsko). Najvyššiu mieru profesionalizácie vykazujú Gréci (30,6% všetkých včelárov je povaţovaných za profesionálov) a Španieli (18,5%). Väčšina štátov si zachováva štruktúru včelárov zo záľuby, s výnimkou menovaných krajín sa v ostatných členských krajinách podieľajú profesionáli na celkovom počte včelárov len od 0,2 do 3%. Slovensko sa na celkových stavoch včelstiev v EÚ podieľa cca 2%, čo je viac ako územný podiel (Slovensko tvorí 1,2% územia EÚ) a produkuje okolo 1,8% medu v EÚ. Počet včelstiev na Slovensku bol ku koncu roka 2007 podľa registra včelstiev SR 247 678, v roku 2008 sa tento počet zníţil na 219 793, počet včelárov okolo 14 300. Viac ako 80% všetkých včelárov obhospodaruje menej ako 20 včelstiev, teda ide o záujmových včelárov. Včelári sú organizovaní v dvoch zdruţeniach – Slovenskom zväze včelárov so sídlom v Bratislave, ktorý zastrešuje takmer 90% včelárov a včelstiev na Slovensku a v Spolku včelárov Slovenska so sídlom v Trstenej. Slovensko sa radí v stave včelárstva v celoeurópskom kontexte na stredové pozície. V mede patrí Slovensko ku proexportne orientovaným krajinám, časť produkcie medu spravidla vyváţame. Spotreba medu na jedného obyvateľa je u nás okolo 0,5 – 0,7 kg na obyvateľa. Tabuľka 1 Počet včelstiev v krajinách EÚ – stav v roku 2007

Členský štát

Počet včelstiev

Členský štát

Počet včelstiev

Be BG Cz DK

110 000 671 674 525 560 170 000

lU hU MT Nl

9 267 900 000 1 938 80 000

De

751 000

AT

311 000

ee

33 000

Pl

1 091 930

el

1 467 690

PT

555 049

eS

2 320 949

RO

975 062

FR

1 360 973

SI

170 682

Ie

22 000

SK

246 259

IT

1 157 133

FI

56 000

Cy

44 338

Se

150 000

lV

62 200

lT

85 015

UK

274 000

SPOLU: EU - 27

13 602 719

I Strana


Stručná charakteristika včelích produktov

Včelie produkty delíme na tradičné (med a vosk) a novodobé (peľ, propolis, včelí jed a materská kašička, príp. iné produkty). Predstavujú tzv. priamy úţitok z chovu včiel. Pri hodnotení celospoločenského významu včelárstva však nesmieme zabúdať aj na nepriamy úţitok, ktorý mnohonásobne prevyšuje hodnotu včelích produktov - opeľovanie poľnohospodárskych kultúr, ako aj význam pri zmysluplnom napĺňaní voľnočasových aktivít a pri agropodnikaní.

MED  Vznik

Med je nasýtený roztok cukrov, ktorý včely pripravujú z nektáru kvetov alebo medovice. Nektár je sladká šťava vylučovaná nektáriami rastlín ako produkt fotosyntézy. Medovica je sladká šťava vylučovaná ako nevyuţitý produkt metabolizmu niektorých zástupcov vošiek, červcov a mér ţiviacich sa šťavami z rastlinných pletív. Sladinu (nektár alebo medovicu) nasáva včela pohybmi hltanových svalov cez cuciak a paţerák do medového váčku. Po návrate odovzdáva lietavka obsah medového váčku vnútroúľovým robotniciam, ktoré ho ďalej spracúvajú a uskladnia, a vylieta opäť na zber. Prinesená kvapka sladiny je zaradená do kolobehu potravy celého včelstva, je niekoľkokrát prehltnutá a znovu odovzdaná ďalším včelám. Prebiehajú pritom fyzikálne zmeny (odparenie vody z pôvodných Obrázok 2 Kvetový med 30 aţ 95% v sladine pod 20% vo vyzretom mede), ako i zmeny biochemické (pridávanie výlučkov hltanových ţliaz, ktorých enzýmy štiepia zloţitejšie cukry na jednoduché, glukózu a fruktózu). Zahustenou sladinou robotnice plnia bunky plástov aţ po okraj a po odparení dostatočného mnoţstva vody vyzretý med viečkujú tenkými voskovými viečkami. Med je vyzretý, ak je aspoň horná tretina medového plástu zaviečkovaná a pri trhnutí z neho nefŕka nespracovaná sladina.  Získavanie a manipulácia Med získavame z medových plástov najbeţnejšie vytáčaním. Pred vytočením plást odviečkujeme (odviečkovacou vidličkou, noţom, strojovo a pod.) a vkladáme do medometov rôznej konštrukcie pracujúcich na odstredivom princípe. U nás sa najčastejšie pouţívajú malokapacitné tangenciálne a radiálne medomety, vo veľkých komerčných prevádzkach vo svete sú beţné poloautomatické linky, ako aj paralelno-radiálne medomety. Med moţno získavať aj lisovaním, alebo odkvapkaním z plástov. Zvláštnymi spôsobmi finalizácie sú plástikový a pastovaný med. Po vytočení med cedíme cez sériu sít a skladujeme v suchých priestoroch bez prístupu priamych slnečných lúčov. Vhodnými nádobami na uskladnenie a obalmi sú sklo, porcelán, kamenina, plasty a nerez. Počas spracovania sa nesmie med zahriať nad 40°C, nesmú sa doň dostať organické a anorganické nečistoty, nesmú sa pridávať ani odoberať ţiadne látky, nesmie mať neprirodzenú vôňu a chuť a nesmie začať kvasiť. Kryštalizácia medu sa nesmie ovplyvňovať chemicky ani biochemicky. Najčastejšími spôsobmi falšovania medu sú prídavky sacharózy, glukózy, fruktózy a iných cukrov a sirupov a zahrievanie medu (pre oddialenie procesu kryštalizácie).

I Strana


 Fyzikálne vlastnosti Farba - vodojasná aţ čiernohnedá, vyskytujú sa ţlté, zelené a červené odtiene podľa druhu medu. Aróma: špecifická podľa pôvodu, kvetové medy vôňa po kvetoch, medovicové medy nevýrazná aróma. Chuť: medovo sladká s príchuťou podľa zdroja znášky. Konzistencia: tekutá, kašovitá aţ tuhá, v závislosti od pomeru hlavných cukrov. Priehľadnosť: priehľadný, mierne aţ silno opalizujúci. Špecifická hmotnosť medu: 1,30 - 1,44 (podľa druhu medu, pri 21% obsahu vody) Obrázok 3 Rôzne farby medov

Naše najbeţnejšie druhy medu podľa pôvodu: Kvetové (nektárové) medy - sú svetlejšie, jednodruhové alebo viacdruhové. z jednodruhových sú beţné med agátový (bezfarebný aţ ţltkastý, nekryštalizuje), lipový (zlatoţltý, číry), slnečnicový (ţltý s hrubými kryštálmi), repkový (bledoţltý, kryštalizuje na bielu farbu), ďatelinový (ţltý, kryštalizuje na suchobielu tuhú látku), malinový (zlatohnedý, aromatický). Z viacdruhových sa vyskytuje napr. ovocný, lúčny med a pod. Medovicové medy majú tmavšie odtiene, z jednodruhových sa vyskytujú med smrekový (tmavočervený) a jedľový (tmavozelený), viacdruhový sa označuje ako med horský alebo lesný. Zmiešané medy: nektárovomedovicové a medovicovonektárové.  Chemické zloţenie glukóza a fruktóza (cca 1:1): 65 - 75% voda: 16 - 22% sacharóza a ďalšie disacharidy: do 10% polysacharidy: 1% organické kyseliny: 0,5% popoloviny: 0,1 - 0,2% bielkoviny: 0,1 - 0,2% vitamíny, minerálne látky, enzýmy, hormóny, inhibítory, peľ a organické farbivá.  Vyuţitie Potravinárske: V prirodzenom stave. Vzhľad ovplyvňuje stav kryštalizácie, je to však prirodzená vlastnosť medu. Predajnosť ovplyvňuje aj prezentácia, ktorá by sa mala vyznačovať atraktívnym balením, rozšírením sortimentu malospotrebiteľských, darčekových balení, plástočkového a pastovaného medu, príp. medu s prídavkom iných včelích produktov a extraktov liečivých rastlín. Propagáciu si zaslúţia dietetické

I Strana


a liečivé vlastnosti medu. Spotreba medu u nás predstavuje len 250 g na obyvateľa, zatiaľ čo priemer v EÚ je 600 g (v Nemecku 1800 g). Prídavok do iných potravín: pečivo (perníky, biskity, koláče), sladkosti (nugát, karamelky, cukríky, čokolády, nátierky), tyčinky (cereálne, zo sušeného ovocia), marmelády a dţemy, sušené ovocie a orechy v mede, nealkoholické nápoje (citrónové šťavy, izotonické nápoje), alkoholické nápoje (Demänovka, Drambuie), mliečne výrobky (medové mlieka a jogurty), omáčky a dresingy. Medicínske: hlavne na ošetrenie zápalov hrdla v kombinácii s nápojmi. Kozmetické: najmä pleťové krémy a masky. Výroba fermentovaných produktov: u nás najmä medovina (medové víno, na trhu sa vyskytuje svetlá pravá medovina i korenené typy), príp. medové pivo a ocot.

VOSK  Vznik Včelí vosk je produktom tráviaceho procesu včely medonosnej. Vzniká činnosťou voskových ţliaz, ktoré má robotnica vyvinuté párovo na 3. - 6. krúţku sternitu bruška svojho tela. Sternity vytvárajú voskové zrkadielka s mikroskopickými otvormi, cez ktoré preniká ţľazový sekrét, na vzduchu tuhnúci na bezfarebné voskové šupinky. Tie si pomocou končatín prisúvajú k hryzadlám a formujú do tvaru buniek včelieho diela. Na 1 kg vosku pripadá pribliţne 1,5 milióna takýchto šupiniek. Najvyššiu aktivitu v produkcii vosku včely vyvíjajú medzi 12. a 18. dňom svojho ţivota, v období keď sú označované ako staviteľky.

Obrázok 4 Včelí vosk v blokoch na ďalšie spracovanie

 Získavanie a manipulácia Vosk získavame hlavne pri obnove včelieho diela. Spravidla sa ročne vymieňa 1/3 plodiskových plástov za rámiky s medzistenami. Okrem takto získaných plástov zvyšujeme produkciu vosku stavbou na stavebnom rámiku a vyuţívaním nálepkov na rámikoch, povalovkách, stenách, viečok z buniek a zberom meliva. Na výťaţnosť vosku má vplyv spracovateľská technológia a vek plástov. Vek plástov je daný tým, koľkokrát bol v bunkách včelieho diela odchovaný plod, čím viac generácií vybehlo, tým je dielo tmavšie, ťaţšie a má niţšiu výťaţnosť. Zo spracovateľských technológií sa pouţívajú slnečné tavidlá, varáky, paráky a tzv. duplikátory. Slnečné tavidlá, čiţe voskotopky sú zaloţené na vyuţití slnečného ţiarenia. Je to plochá drevená zvrchu presklená skrinka s odklopným vekom, so zvýšeným kovovým dnom a vaničkou na zachytávanie roztaveného vosku. Dochádza tu k pomerne veľkým stratám. Varáky sú jednoplášťové nádoby s pretlakovým ventilom, paráky dvojplášťové nádoby, priestor ktorých sa napĺňa vodou. Musia byť z nehrdzavejúceho materiálu, ţelezné a zinkové nádoby vosk sfarbujú. Duplikátory sú dvojplášťové kotle s odstredivkami pouţívané prevádzkach (voskárňach), v ktorých sa dosahujú najlepšie výsledky.

I Strana

v spracovateľských


Nečistoty vo vosku pochádzajú predovšetkým z kokónov (košieľok) včiel, ďalej peľu, propolisu a anorganických prímesí. Ak počas topenia a čistenia vosk zošedol, môţeme ho upraviť prídavkom 10% kyseliny fosforečnej. Vosk pre technické účely sa môţe aj chemicky bieliť. Balí sa väčšinou do vriec vo forme blokov (koláčov), skladuje sa v suchých a tmavých priestoroch.  Fyzikálne vlastnosti Farba: oranţovoţltá aţ tmavohnedá. Aróma: typicky vosková. Lom: jemne zrnitý. hustota: 0,95 - 0,97. Bod topenia: 62 - 65°C. Vosk je nerozpustný vo vode a chladnom etanole, rozpustný je v dietylétere a chloroforme.  Chemické zloţenie estery kyselín (najmä myricylester kyseliny palmitovej a cerotovej) 71% voľné kyseliny 14% uhľovodíky 12% voda a iné (farbivá, laktóny, alkoholy) 3%  Vyuţitie Výroba medzistienok: väčšina vosku u nás sa vracia do včelstva vo forme medzistien, voskových platní s vylisovanými základmi dien robotníčich buniek. U nás sa spracovateľské závody - voskárne nachádzajú vo Svätom Petri, v Ţelovciach a v Okoličnom. Medzisteny tu moţno získať výmenou za surovinu - spracovaný i nespracovaný včelí vosk. Výroba sviečok: sviečky z včelieho vosku sú kvalitnejšie ako parafínové, sú však drahšie, ich predajnosť zvyšuje formovanie do figurálnych motívov. Modelárstvo, šperkárstvo a priemysel: výroba modelov, makiet, izolácie, lubrikanty, štepárske vosky, laky a poliše, separačné prostriedky, vode odolné nátery, litografia, výroba túh a atramentov, ochrana koţe a obuvi, výroba batikových textílií. Kozmetika a medicína: depilačné vosky, vlasové balzamy a kondicionéry, maskary, rúţe, očné tiene, deodoranty, obaľovanie kapsúl a pilúl.

PEĽ OBNÔŽKOVÝ  Vznik

Peľ vzniká v samčom pohlavnom orgáne kvetu - peľnici za účelom oplodnenia blizny. Je hlavným zdrojom bielkovín pre včely a plod. Pri jeho zbere ho lietavka prenáša na 3. páre nôh, kde vytvára tzv. obnôţky, ktoré po prílete prenechá na spracovanie mladuškám. Tie peľ vrstvia do buniek plástov, utláčajú ho hlavou a po naplnení buniek do 2/3 ho zalejú vrstvičkou

Obrázok 5 Rôzne farby peľových obnôţok

I Strana


medu. Obnôţkový peľ má v porovnaní s natívnym peľom rastlín zmenené vlastnosti, je sladší a stráviteľnejší.  Získavanie a manipulácia Peľ sa včelám odoberá najčastejšie pomocou peľochytov. Peľochyty - stierače peľu - sú plastové alebo plechové dosky s vŕtanými otvormi o priemere 5 mm, ktoré sa vkladajú do letáčového otvoru. Otvory bývajú kruhové, príp. polkruhové so zárezmi. Pod doskou je uloţený zásobník prikrytý pletivom, do ktorého padajú obnôţky peľu. Peľ na zvláštne účely sa získava aj jeho vykrajovaním z buniek plástov, príp. ručným zberom z liesky. Obnôţkový peľ sa musí sušiť, pretoţe čerstvý by sa nedal skladovať, obsahuje 20-25% vody. Suší sa na lieskach s hustým pletivom na obsah vlhkosti 8%. Potom sa čistí a ukladá do plastových vrecúšok, alebo do hermeticky uzatvárateľných nádob.  Fyzikálne vlastnosti Veľkosť peľových zŕn: 6 aţ 200 µm Farba: najčastejšie ţltá, oranţová, červená, fialová a hnedá  Chemické zloţenie bielkoviny: 14 - 55% cukry: 15 - 30% tuky: 0,1 - 5% voda (v čerstvom peli): 20-25% ďalej enzýmy, vitamíny, popoloviny, nukleové kyseliny, organické kyseliny, farbivá  Vyuţitie Potravinárske: v natívnom stave, ako prídavok do cereálnych výrobkov, tyčiniek, sladkostí, medu, masla. Peľ obsahuje všetky pre človeka nevyhnutné esenciálne aminokyseliny, má viac proteínov, minerálov a vitamínov ako mäso. Liečebné: najmä problémy s prostatou, podporná zloţka iných liekov. Preventívne sa dávkuje 20 g peľu denne na celkové povzbudenie organizmu. Podnecovanie včelstiev a čmelích kolónií: v čase nedostatku bielkovinovej výţivy. Kozmetické: najmä pleťová kozmetika. Mechanické opeľovanie a monitoring znečistenia prostredia.

PROPOLIS  Vznik

Propolis získavajú včely zo ţivíc a silíc, ktoré sa tvoria na stromoch a kroch, ako aj na pukoch rôznych stromov. Lietavky donášajú propolis do včelstva vo forme obnôţok na treťom páre končatín, podobne ako peľ. Včely uzatvárajú propolisom všetky otvory menšie ako 5 mm, zuţujú letáče, vyhladzujú voskové bunky a zatmeľujú usmrtené ţivočíchy, ktoré vnikli do úľa a sú príliš veľké na vynesenie z úľa. Obrázok 6 Surový propolis

I Strana


 Získavanie a manipulácia Produkciu propolisu zvyšujeme zakrytím stropu úľa silonovou (plastovou) tkaninou s okami menšími ako 3 mm, ktorú včely zatmelia. Po stuhnutí v chladničke sa propolis vymrví. Dodatočný výnos tvoria zoškrabky z rámikov, stien úľa a podobne. Nároky na skladovanie nie sú vysoké, keďţe ide o stabilnú látku. V domácnosti sa zväčša pouţíva na výrobu etanolového extraktu (5 alebo 10%).  Fyzikálne vlastnosti Farba: ţltohnedá, zelenohnedá aţ čierna. Konzistencia: ţivicová substancia s lepivými vlastnosťami, chladom krehne a tuhne. Aróma: príjemná ţivicová. Chuť: trpká a horká. Bod topenia: 80 - 104°C, vláčny uţ pri 40°C. Rozpustnosť: v etanole a glykole.  Chemické zloţenie flavonoidy (ţivice): 45 - 55% vosky a mastné kyseliny: 25 - 35% esenciálne oleje: cca 10% peľ: cca 5% mechanické prímesy: cca 5% ostatné zlúčeniny (min. látky, deriváty kyseliny benzoovej a škoricovej, kumaríny, aromatické látky, terpentoidy, doteraz bolo detekovaných okolo 180 rôznych zlúčenín)  Vyuţitie Farmaceutické: veľmi široké spektrum pouţitia v humánnej i veterinárnej medicíne. Pouţíva sa v dermatológii (ošetrenie rán, exémov, vredov, plesňových onemocnení), zubnom lekárstve (ústne spreje), pri chorobách z oţiarenia, poruchách imunitného systému, rakovine, anémii, infekciách dýchacieho systému a inde. Má aj protizápalové a mierne anestetické vlastnosti. Na trhu sú dostupné prípravky aj na orálnu aplikáciu, v domácnostiach sa odporúča výlučne vonkajšie pouţitie. Kozmetické: krémy proti starnutiu, vlasové kondicionéry, deodoranty, dezinfekčné, antioxidačné a ochranné prostriedky. Technické: ochrana dreva, laky.

VČELÍ JED  Vznik Včelí jed je sekrétom jedovej ţľazy robotníc. Sústreďuje sa v jedovom vačku včely-robotnice, odkiaľ sa zloţitým ţihadlovým aparátom vpravuje do tela nepriateľa. Ak je včela mladšia ako 21 dní, po vyprázdnení jedového vačku sa jej vytvorí nový jed. Pri teplokrvných ţivočíchoch, vrátane človeka, kontraktilná koţa uväzní ţihadlo v mieste vpichu, dochádza k vytrhnutiu celého ţihadlového aparátu a následnému úhynu včely. Tvorbu jedu podmieňuje prítomnosť bielkovín (peľu) v potrave.

10 I S t r a n a


 Získavanie a manipulácia Včelí jed získavame pomocou odoberacích rámikov vybavených odporovými drôtmi. Odoberací rámik umiestnime pred letáč a napojíme na elektrický zdroj (12 V batéria) s induktorom napätia (na 250 V). Odber ţihadiel trvá 20 aţ 30 minút v skorých ranných hodinách, keď sú staršie robotnice ešte v úli. Treba rátať s vysokou útočnosťou včiel. Nové metodiky sú zaloţené na princípe získavania včelieho jedu bez odobratia ţihadlového aparátu. Uskladňuje sa vysušený v tmavých hermeticky uzavretých liekovkách, na bezpečnom mieste, ide o vysokotoxickú látku. Obrázok 7 Jed vylučovaný ţihadlom včely

 Fyzikálne vlastnosti Farba: Bezfarebná kvapalina, na vzduchu rýchlo vysychá na šedobiele priezračné kryštáliky. Aróma: príjemná, chuť kyslo-horká. ph: 5,0 - 5,5.  Chemické zloţenie Sušina: 15-30%, v rámci sušiny: 60% bielkoviny, predovšetkým mellitín, ďalej apamín, MCD-peptid atď. 40% ostatné látky ako voľné aminokyseliny (histamín, serotonín), cukry (glukóza a fruktóza), enzýmy (fosfolipáza A, hyaluronidáza), prchavé látky.  Vyuţitie Lekárske: pri zápalových reumatických procesoch, zápaloch kĺbov, šľachových systémov, chronických bolestiach chrbta, neuralgii trojklanného nervu, poruchách pohybového aparátu, na desenzibilizáčnú liečbu proti neţiaducim reakciám. Aplikuje sa vo forme mastí (u nás Virapin), inhaláciou, vpichom ţivou včelou, injekčne. Treba pamätať na alergikov, u ktorých môţe dôjsť aţ k anafylaktickému šoku za príznakov zlyhania základných ţivotných funkcií.

MATERSKÁ KAŠIČKA  Vznik Materská kašička je sekrét prevaţne hltanových ţliaz včiel - dojčičiek, cca. 6 - 14 dní starých. Včely ňou kŕmia všetok nezaviečkovaný plod v prvom období larválneho vývoja a larvy matky po celú dobu vývoja.

Obrázok 8 Materská kašička vo vnútri matečníka

11 I S t r a n a


 Získavanie a manipulácia Najviac materskej kašičky sa nachádza v matečníkoch s 3 aţ 4 dňovými larvami. Odtiaľ ju lopatkou alebo odsávačom vyberáme a odkladáme do nádob z tmavého skla. Materská kašička má limitovanú ţivotnosť, a preto sa chladí, zamrazuje alebo lyofilyzuje. V súčasnosti ovláda medzinárodný trh s materskou kašičkou Čína, produkujúca vyše 60% svetovej ročnej spotreby.  Fyzikálne vlastnosti Konzistencia: opaleskujúca smotanová aţ ţelatínová. Farba: biela aţ naţltlá. Aróma: slabo korenistá. ph: 4,0 - 4,8. Chuť: slabo kyslá.  Chemické zloţenie voda: 50 - 70% bielkoviny: 10 - 20% tuky: 3 - 10% cukry: 10 - 20% ďalšie: minerálne látky, vitamíny, hormóny, puríny a pyrimidíny, aminokyseliny.  Vyuţitie Farmaceutické: ako psychofarmakum, proti predčasnému starnutiu, rôznym tráviacim poruchám, dermatózam, poruchám urogenitálneho systému, na celkové zvýšenie odolnosti. Aplikuje sa orálne a vo forme masti (napr. domáci výrobok Vita Apinol tablety a masť). Kozmetické: výrazné dermatologické - omladzujúce účinky. Pouţíva sa najčastejšie do pleťových krémov, masiek a mliek (u nás napr. rady Gelée Royale a Apiko). Doplnok výţivy: najmä pri pooperačných stavoch, v starobe a pod., v natívnom stave alebo v kombinácii s inými potravinami (med, jogurt a pod.).

OSTATNÉ PRODUKTY VČELÁRSTVA

Obrázok 9 Fermentovaný peľ uskladnený v plástoch

Medzi ostatné produkty včelárstva, ktorých pouţívanie nemá na Slovensku a vo väčšine európskych krajín širšiu tradíciu, moţno ešte zaradiť fermentovaný peľ („včelí chlieb“ alebo „perga“), apilarnil (extrakt z trúdích lariev), včelie ţihadlá, včelí plod - larvy (trúdie, robotníčie a materské), telá dospelých včiel, úľový vzduch, 3- denné larvičky matky. Všetky tieto produkty sa vyuţívajú v apiterapii, teda liečení včelími produktmi, príp. aj ako zdroj bielkovín vo výţive človeka (včelí plod a fermentovaný peľ).

12 I S t r a n a


Legislatíva týkajúca sa včelích produktov KONTROLA KVALITY MEDU

Upravuje Smernica rady 2001/110/eS – u nás Potravinový kódex (tretia časť, deviata hlava: Med a výrobky z medu).  Typy medov, ktoré rozoznáva legislatíva EÚ: Kvetový alebo nektárový – med získaný z nektáru rastlín. Medovicový – med pochádzajúci prevaţne zo sekrétov rastlín a stromov a z výlučkov hmyzu cicajúcich ţivé časti rastlín. Vo väčšine krajín EÚ je akceptovaný aj tradičný názov „lesný med“, aj keď súčasná legislatíva takýto med nepozná. Zmiešaný – med pochádzajúci z medu kvetového aj medovicového bez výraznej prevahy jedného z nich. Vytočený – med získaný odstreďovaním odviečkovaných plástov. Lisovaný – med získavaný lisovaním plástov, povoľuje sa aj mierne zahrievanie nepresahujúce 45°C. Plástikový – med uloţený včelami do novopostavených buniek plástov predávaný v zaviečkovaných celých plástoch alebo v ich výrezoch. Odkvapkaný – med získaný odkvapkávaním odviečkovaných plástov. Kusový alebo rezané plásty v mede – med, ktorý obsahuje jeden alebo viacero kusov plastikového medu. Filtrovaný - med získavaný odstraňovaním cudzích anorganických alebo organických látok takým spôsobom, aby sa do značnej miery odstránil peľ. Za filtrovanie teda nemoţno povaţovať beţné cedenie a odstraňovanie vosku z medu pri medobraní. Pekársky alebo priemyselný med – med, ktorý je vhodný na priemyselné účely alebo ako prísada do iných potravín, ktoré sa potom spracúvajú; môţe mať cudziu chuť alebo pach, začať kvasiť alebo uţ byť skvasený alebo prehriaty. V tomto prípade sa v bezprostrednej blízkosti názvu produktu musia na obale pouţiť slová „určený len na pečenie“. Pastový – med upravený do pastovej konzistencie technologickou úpravou; je tvorený zmesou jemných kryštálikov. Medové plásty, z ktorých sa získava med nesmú obsahovať plod.  Fyzikálne a chemické poţiadavky na med (krátené, výber parametrov beţných pre slovenský trh, zoznam výnimiek je potrebné konzultovať s originálnou legislatívou - Smernica rady 2001/110/eS) Redukujúce cukry (obsah glukózy a fruktózy) Med kvetový min 60g/100g Med medovicový min 45g/100g Obsah sacharózy Med kvetový max 5 g/100 g Med agátový max 10 g/100 g Obsah vody max 20 % Nerozpustné látky vo vode max 0,1g/100g Elektrická vodivosť

13 I S t r a n a


Kvetový med Medovicový a gaštanový med Voľné kyseliny Diastatická aktivita (Schade) hydroxymetylfurfural (hMF) Rezídua antibiotík

max 0,8 mS/cm min 0,81 mS/cm max 50 miliekvivalentov/1000g min 8 max 40 mg/kg nulová tolerancia

OZNAČOVANIE MEDU Označovanie medu upravuje Potravinový kódex Slovenskej republiky, predovšetkým v druhej hlave druhej časti a v deviatej hlave tretej časti. Vo všeobecnosti sa za označovanie potravín povaţuje písomné uvedenie údajov, ochrannej známky, obchodnej značky, vyobrazenia, piktogramu alebo symbolu, ktoré sa týkajú potraviny a sú umiestnené na akomkoľvek obale, nálepke, prstenci a inde alebo v sprievodnom dokumente, oznámení alebo upozornení, ktoré potravinu sprevádzajú. Pri medoch sa najčastejšie stretávame s etiketami nalepenými na obaloch, príp. k obalom pevne pripevnenými visačkami. Za vhodné malospotrebiteľské obaly na med sa povaţujú sklo, porcelán, kamenina, príp. potravinárske plasty. Údaje, ktoré sa musia uvádzať v označení potravín, musia byť zreteľné, neodstrániteľné a pre spotrebiteľa ľahko čitateľné; ich farba musí kontrastovať s podkladom, údaje nesmú byť ukryté, narušené iným písmom alebo obrazom. Slovné označenie potravín musí byť v slovenčine, označovanie aj v iných jazykoch nie je zakázané, avšak nesmie byť prekáţkou čitateľnosti údajov uvádzaných v štátnom jazyku.

Obrázok 10 Povinné polia na etikete pri označovaní medu

Povinné údaje na etikete: Názov „MED“ Mnoţstvo medu bez obalu Údaj o pôvode Dátum minimálnej trvanlivosti Meno alebo obchodné meno Označenie dávky Okrem týchto povinných údajov môţu byť na obale uvedené aj iné vysvetľujúce a doplňujúce informácie, musia však byť pravdivé a nesmú zavádzať spotrebiteľa. Akýkoľvek nepovolený alebo klamlivý údaj na obale sa povaţuje za falšovanie medu. Pri mede na rozdiel od väčšiny potravín nie je potrebné uvádzať Návod na pouţitie potraviny, to je povinné len vtedy, ak by bez tohto návodu bolo moţné pripraviť alebo pouţiť potravinu nesprávnym spôsobom. Rovnako nie je potrebné uvádzať Označovanie zloţiek potraviny, keďţe legislatíva jasne hovorí ţe do medu uvádzaného do obehu alebo do medu pouţitého v akomkoľvek výrobku určenom na ľudskú spotrebu nemoţno pridávať ţiadne látky. Doplňujúce údaje:

14 I S t r a n a

UUplatnenie PLATNENIE INOvatívnych INOVATÍVNYCH produktov PRODUKTOV zZ medu MEDU na NA Slovenskom SLOVENSKOM agrotrhu AGROTRHU VÝSKUMNÁ ŠTÚDIA (výskumná štúdia)

Typ medu Kvetový alebo rastlinný pôvod Regionálny, teritoriálny alebo zemepisný pôvod Špecifické kvalitatívne kritériá

ŠPECIFICKÉ KVALITATÍVNE KRITÉRIÁ MEDU  Ochranné označenia a špecifické certifikáty potravín na úrovni EÚ Politika kvality potravín na úrovni EÚ rozoznáva 4 kategórie výrobkov Chránené označenie pôvodu (ChOP - PDO) Chránené zemepisné označenie (CHZO - PGI) Tradičná špecialita garantovanej kvality (TSGK - TSG) Produkt ekologického poľnohospodárstva (BIO - ORGANIC) Chránené označenie pôvodu Predstavuje názov oblasti, vo výnimočných prípadoch krajiny alebo i tradičný názov pouţívaný na označenie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorá: pochádza z tejto oblasti, určitého miesta alebo krajiny, má kvalitu alebo vlastnosti, za ktoré podstatne alebo výlučne vďačí daným zemepisným podmienkam vrátane prírodných a ľudských faktorov sa vyrába, spracováva a pripravuje vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Na Slovensku nie je pre med registrované ţiadne označenie CHOP, zo zahraničia moţno ako príklad uviesť Korzický med „Miel de Obrázok 11 PDO (CHOP) Corse“ alebo španielsky med z oblasti Alcarria. Legislatívny rámec nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 Chránené zemepisné označenie Je názov oblasti, určitého miesta alebo vo výnimočných prípadoch krajiny, ktorý sa pouţíva na označenie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny ktorá: pochádza z tejto oblasti, určitého miesta alebo krajiny, má zvláštnu kvalitu, povesť alebo vlastnosti, ktoré moţno pripísať zemepisnému pôvodu a výrobe a/alebo spracovaniu a/alebo príprave, ktoré sa uskutočňujú výhradne vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Na Slovensku nie je pre med registrované ţiadne označenie CHZO, zo zahraničia moţno ako príklad uviesť Miod wrzosowy z Borow Dolnoslaskich (med z vresovísk – Wroclaw). Legislatívny rámec nariadenie Rady (eS) č. 510/2006. V súčasnosti je pre med na území EÚ vydaných 22 chránených Obrázok 12 PGI (CHZO) označení PDO a PGI, a to v Grécku (1), Španielsku (3), Francúzsku (4), Taliansku (1), Luxembursku (1), Poľsku (3) a Portugalsku (9).

15 I S t r a n a

Uplatnenie PLATNENIE INOvatívnych INOVATÍVNYCH produktov PRODUKTOV zZ medu MEDU na NA Slovenskom SLOVENSKOM agrotrhu AGROTRHU VÝSKUMNÁ ŠTÚDIA (výskumná štúdia)

Tradičná špecialita garantovanej kvality Je znak alebo súbor znakov, ktorými sa poľnohospodársky výrobok alebo surovina zreteľne odlišuje od iných obdobných výrobkov alebo potravín patriacich do tej istej kategórie. Výrobok alebo potravina musí byť vyrobená s pouţitím tradičných surovín alebo musí byť charakterizovaná tradičným zloţením, spôsobom výroby, spracovaním odráţajúci tradičný typ výroby alebo spracovania. Na Slovensku nie je pre med registrované ţiadne označenie TSG, zo zahraničia moţno ako príklad uviesť poľské medoviny Poltorak, Dwojniak, Trojniak, Czworniak. Legislatívny rámec - nariadenie Rady (ES) č. 509/2006. Obrázok 13 TSG (TSGK)

Produkt ekologického poľnohospodárstva

Obrázok 14 Označenie produktu ekologického poľnohospodárstva

ekologické poľnohospodárstvo, synonymne aj alternatívne, organické, biologické, je forma hospodárenia na pôde spojená prípadne s chovom hospodárskych zvierat (aj včiel) podľa presne určených pravidiel daných v legislatíve ekologického poľnohospodárstva. V členských štátoch EÚ je základným predpisom Nariadenie Rady (ehS) 2092/1991, ktoré je právne záväznou normou ustanovujúcou minimálne poţiadavky pre označovanie bioproduktov a biopotravín a ich uvádzanie do obehu. Členské štáty EÚ môţu vydávať vlastné zákony – na Slovensku je to zákon č.421/2004 Z.z. o ekologickom poľnohospodárstve. Na Slovensku je registrovaný zatiaľ jediný výrobca tzv. biomedu – včelárska farma Bioapis Brezovica.

 Národné ochranné známky Na Slovensku sú v platnosti dve ochranné známky s identickým názvom „Slovenský med“, registrované na Úrade priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici. Toto označenie môţu niesť medy vyrobené na území Slovenskej republiky.

Obrázok 15 Med s ochrannnou známkou SZV „Slovenský med“

16 I S t r a n a


Ochranná známka Slovenský med registrovaná Slovenským zväzom včelárov (SZV) Legislatívne ju upravuje Norma kvality a akosti SZV číslo 1/2006. Zväzová norma oproti hodnotám uvedeným v Potravinovom kódexe sprísňuje niektoré kvalitatívne parametre pre med. Všetky medy, pouţívajúce ochrannú známku SZV, musia spĺňať tieto poţiadavky na fyzikálne a chemické hodnoty medu. Označené medy musia mať obsah vody maximálne do 18 % Označené medy musia mať obsah hydroxylmetylfurfuralu maximálne 20 mg.kg-1 Označené medy musia mať obsah sacharózy nie vyšší ako 5 %. Drţitelia ochrannej známky „Slovenský med“, sú centrálne evidovaní a evidenčné číslo je na kaţdej etikete predávaného medu vyznačené. Súčasťou získania ochrannej známky je aj rozbor medu, ktorý potvrdzuje, ţe med a jeho zloţenie vyhovuje platným normám. V označení na etikete sa nachádza odkaz na „Výrobok zodpovedá Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 28.apríla 2004 č. 1188/2004-100 a Norme kvality a akosti SZV číslo 1/2006 – Slovenský med“. Ochranná známka Slovenský med registrovaná Spolkom včelárov Slovenska (SVS) Legislatívne ju upravuje Norma kvality a akosti SVS číslo 1/2006. Na rozdiel od Normy SZV predpisuje táto norma aj druhy medu podľa pôvodu (Slovenský med repkový, agátový, kvetový zmiešaný, lesný kvetový zmiešaný, medovicový) aj podľa regiónu (Ţitný ostrov, Ponitrie, Hont, Gemer, Zemplín, Šariš, Spiš, Liptov, Orava, Kysuce, Pohronie, Povaţie, Záhorie). Ochrannú známku môţu pouţívať všetci členovia SVS bez potreby registrácie a rozboru ich medu.

PREDAJ MEDU Predaj poľnohospodárskych produktov (teda aj predaj medu) je upravený zákonom č. 152/1995 z.z. o potravinách v znení noviel ako aj Občianskym zákonníkom, Zákonom o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej inšpekcii, Zákonom na ochranu spotrebiteľa, Zákonom o ochrane zdravia ľudí, Zákonom o zabezpečovaní zdravotnej nezávadnosti ţivočíšnych produktov a v neposlednom rade Potravinovým kódexom. Dodávateľ medu do obchodných sietí sa pravdepodobne nevyhne uvádzaniu tzv. čiarových „EAN“ kódov na svojich obaloch. Sú síce nepovinné, ale zjednodušujú a automatizujú predaj tovaru a väčší odberatelia ich povaţujú v súčasnosti za samozrejmosť. Podnikateľom, ktorí spracúvajú alebo balia med vznikla od 1. januára 2006 povinnosť registrácie veterinárneho kontrolného čísla prevádzkarne platného na celom území EÚ. Všetky ustanovenia potravinovej legislatívy platia v plnom rozsahu pre podnikateľov aj pre včelárov bez ţivnosti. Novou legislatívnou úpravou je návrh Nariadenia vlády Slovenskej republiky (zatiaľ nevyšiel v Zbierke zákonov), ktorým sa ustanovujú hygienické poţiadavky pri priamom predaji a dodávaní malých mnoţstiev prvotných produktov ţivočíšneho pôvodu, mäsa z hydiny a zajacovitých prvovýrobcami. Malým mnoţstvom včelieho medu určeného na ľudskú spotrebu je med z vlastnej produkcie jednotlivého prvovýrobcu v celkovom mnoţstve najviac 2 tony ročne, ktorý je určený na priamy predaj konečnému spotrebiteľovi v priestoroch prvovýrobcu alebo na miestnom trhovisku, alebo na dodanie miestnym maloobchodným prevádzkarniam, ktoré týmto medom priamo zásobujú konečného spotrebiteľa. Prvovýrobca musí viesť písomné záznamy, ktorými preukazuje celkové mnoţstvo chovaných včelstiev a celkovo vyprodukovaného medu a osobitné záznamy o celkovom mnoţstve medu

17 I S t r a n a


za kaţdý rok, ktorý predal priamo konečným spotrebiteľom (vo svojich priestoroch alebo na miestnom trhovisku), alebo dodal miestnym maloobchodným prevádzkarniam, ako aj o menách alebo názvoch odberateľov a ich adresách.

ZÁSADY SPRÁVNEJ VÝROBNEJ PRAXE PRI SPRACOVANÍ MEDU Od 1. januára 2006 začali na území Európskej únie platiť nové pravidlá týkajúce sa hygieny potravín. Ide o tzv. „hygienický balíček“ pozostávajúci z viacerých právnych predpisov, predovšetkým ide o tri Nariadenia (ES) č. 178/2002, 852/2004 a 853/2004. Tieto hygienické predpisy sa týkajú „všetkých stupňov produkcie, spracúvania a distribúcie produktov ţivočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu“. Nová legislatíva predpisuje všetkým výrobcom potravín ţivočíšneho pôvodu, teda aj včelárom a spracovateľom medu, zaviesť a dodrţiavať vo svojich prevádzkach tzv. zásady správnej výrobnej praxe. Na Slovensku sa tejto problematike vo včelárstve nevenuje dostatočná pozornosť, je však potrebné upozorniť na to, ţe kaţdý včelár, ktorý neprodukuje med výlučne „na súkromné domáce vyuţitie“ a plánuje med, príp. iné včelie produkty predávať musí skôr či neskôr uviesť takýto systém samokontroly na svojich včelniciach „do ţivota“. Zásady správnej výrobnej praxe pri výrobe a spracovaní potravín definuje Potravinový kódex Slovenskej republiky v ôsmej hlave druhej časti. Dokumentácia správnej výrobnej praxe vychádza zo systému HACCP. Najzávaţnejším faktorom ovplyvňujúcim kvalitu medu sú kontaminujúce látky. Zdroje kontaminácie môţu byť zhruba rozdelené na tie, ktoré pochádzajú zo ţivotného prostredia a potom tie, ktorých príčinou sú samotní včelári. Ţivotné prostredie: Ťaţké kovy Rádioaktivita Pesticídy Baktérie Geneticky modifikované organizmy Včelárska prax: Liečenie klieštikovitosti a moru Liečenie ostatných chorôb Ochrana proti vijačke Repelenty pouţívané pri medobraní Chemikálie pouţívané pri ochrane dreva  Základné hygienické predpoklady pri samotnom spracovaní medu Prevádzkové priestory: Spracovanie a manipulácia s medom sa uskutočňuje len v priestoroch na to prispôsobených a určených. Podlahovina musí byť ľahko umývateľná, z dlaţdíc alebo z hladkého betónu. Steny musia byť z ľahko umývateľného materiálu, z dlaţdíc alebo laminovaných panelov. Strop musí byť z ľahko umývateľného materiálu, ošetrený umývateľnou farbou alebo potiahnutý laminátovými doskami. Medáreň je vybavená tečúcou teplou a studenou vodou. Medáreň je vybavená funkčnou kanalizáciou a odvodňovacou drenáţou. Podlaha a steny musia byť umyté po kaţdej smene.

18 I S t r a n a


Inventár prevádzky, vrátane zberných nádob, špeciálnych zariadení a nástrojov musí byť hygienicky ošetrený pred kaţdým pouţitím. Obsluhujúci personál musí nosiť predpísané ochranné pomôcky. Predpísaný ochranný odev musí byť čistý. Musí byť dodrţaná osobná hygiena obsluhujúceho personálu. Obsluhujúci personál nesmie v prevádzkových priestoroch fajčiť. Je potrebné zabezpečiť včelotesnosť prevádzkových a skladových priestorov a chrániť ich pred náletmi hmyzu a vstupom iných zvierat. Je zakázané skladovať v prevádzkových priestoroch prchavé chemické a iné látky syntetického charakteru. Príslušenstvo: Odviečkovacie zariadenia, medomety a ich časti musia byť zhotovené z nerezu alebo iného materiálu certifikovaného pre styk s potravinami. Cediace sitá sú nerezové, príp. nylonové. Sudy (kanvy) Sudy pre skladovanie medu musia byť nové, príp. nepouţívané na iné ako účely ako skladovanie potravín. Dezinfekciu a čistenie sudov je potrebné vykonať z vnútra aj z vonka. Je nutné zabezpečiť pravidelnú kontrolu ochranného náteru sudov. Po naplnení sudov je potrebné odobrať prípadné zvyšky vosku, meliva a peny z povrchu. Pred prepravou sudov je nutné skontrolovať tesnosť uzáverov a ich neporušenosť. Pri vrátení sudov do prevádzkových priestorov je potrebné presvedčiť sa o ich čistote a neporušenosti. Obalový materiál: Pred fľaškovaním sa med uskladňuje v nerezových alebo plastových nádobách. Vzniknutú penu je nutné odobrať pomôckou z nerezového materiálu. Nádoby je nutné hygienicky ošetriť pred kaţdým pouţitím. Porušené, zapáchajúce alebo inak nevyhovujúce poháre je nutné vyradiť spolu s ich viečkami. Recyklované poháre je nutné vyčistiť a vydezinfikovať. Kovové viečka sa nesmú opätovne pouţívať.  Nápravné opatrenia Nevyhnutnosťou zavedenia systému HAACP je odber a zálohovanie vzoriek medu pre prípadné spory o kvalite. Mnoho chýb vzniká tým, ţe sa vzorky odoberajú len z vrchnej časti nádoby s medom t.j. z hladiny medu. Tekuté medy pred odberom vzoriek dôkladne premiešame a potom lyţičkou odoberieme vzorky, s hmotnosťou 250g, do čistej a suchej vzorkovnice. Vzorkovnica musí byť hermeticky uzatvorená. Akýkoľvek med, ktorý po testoch vykazuje prítomnosť kontaminujúcich látok musí byť vylúčený zo spracovania na ľudský konzum. Nevyhnutná je evidencia všetkých liečebných a preventívnych veterinárnych zásahov vo včelstvách. Záznamy o dátume a spôsobe ošetrovania včelstiev sa musia archivovať 5 rokov. Náleţitosti, ktoré je nutné uviesť na etiketách, sa riadia predpismi nadväzujúcimi na Zákon o potravinách.

19 I S t r a n a


KONTROLA KVALITY OSTATNÝCH VČELÍCH PRODUKTOV Ostatné včelie produkty nie sú na úrovni európskej legislatívy rozoznávané ako potraviny a teda majú len malú legislatívnu oporu. Existujú však staršie a vnútropodnikové normy, ktorých sa spracovatelia na Slovensku pridŕţajú: Včelí vosk sa hodnotil podľa STN 660711 - Včelí vosk technický a ON 47 8897 Medzisteny z včelieho vosku, vosk pre farmaceutický a kozmetický priemysel, ako i bielený a extrahovaný vosk sa hodnotí osobitne. Hodnotí sa číslo kyslosti (17,5 - 21 mg KOH/g vosku) , číslo esterové (67,5 - 78 mg KOh/g vosku) a číslo zmydelnenia (85 - 99 mg KOH/g vosku). Pri hnetení prstami sa vosk nesmie lepiť na prsty, rez noţom má ostať matný, nie lesklý. Vosk musí byť bez choroboplodných zárodkov. Obnôţkový peľ má pochádzať z oblastí bez pouţitia pesticídov, má mať vlhkosť pod 8%, pH 4 aţ 6. Propolis - u nás sa sleduje väčšinou len čistota: I. trieda - bez prímesí, II. trieda malé nečistoty. Perspektívny produkt, vykupuje sa väčšinou v natívnom stave. Včelí jed – hodnotenie kvality vykonáva farmaceutický priemysel, často sa separujú jednotlivé chemické zloţky jedu. Legislatíva zatiaľ nejestvuje, najčastejšie sa stanovuje obsah melitínu, apamínu a histamínu. Materská kašička - sledujú sa kvantitatívne pomery tukov, cukrov a bielkovín, obsah vody, ph a pod. Na lyofilyzovanú materskú kašičku bola v platnosti PN 14-129-70.

20 I S t r a n a


Popis trhu so včelími produktmi

Slovensko sa na celkových stavoch včelstiev v EÚ podieľa cca 2%, čo je viac ako územný podiel (Slovensko tvorí 1,2% územia EÚ) a produkuje okolo 1,8% medu v EÚ. Stavy včelstiev na Slovensku sú okolo 200 000 včelstiev a počet včelárov okolo 14 000. Slovensko dosahuje mieru profesionalizácie 0,3%, keďţe viac ako 80% všetkých včelárov obhospodaruje menej ako 20 včelstiev. Slovensko sa radí v stave včelárstva v celoeurópskom kontexte na stredové pozície. Aj napriek poklesu včelárov a včelstiev v SR máme na 1000 obyvateľov 46,3 včelstiev (priemer EÚ je 34,3), v prepočte na 1 km2 pripadá 5,1 včelstiev (priemer EÚ je 3,72). V mede patríme ku proexportne orientovaným krajinám. Nedoriešenou otázkou zostáva nepomer cien medu od domácich výrobcov a medov dováţaných z tretích krajín, ktorý zodpovedá za súčasnú cenovú neistotu na vnútornom trhu. Ďalším váţnym problémom je zdravotná problematika, najmä kontaminácia produktov a úľového prostredia pesticídmi a veterinárnymi liečivami. Náklady na 1 včelstvo sa v jednotlivých krajinách EÚ pohybujú od 20 do 120 EUR/rok, závisí teda od mednej produkcie, aká bude rentabilita. Skutočné náklady sa na Slovensku dajú len ťaţko odhadnúť, pretoţe štatistika sa nevedie a väčšina včelárov neinvestuje do nového inventáru, stavieb ani neeviduje mzdové náklady, čím sa celkové náklady síce virtuálne zniţujú, ale tieto včelárske prevádzky sú morálne zastaralé, neperspektívne a neprodukujú kapitál na obnovu včelnice ani včelstiev. Výkupná cena je aj na Slovensku variabilná – začína od 40 Sk/kg, za medovicové medy sa dá získať aţ 120 Sk/kg. Firmy, ktoré obchodujú niekoľko desiatok ton a zúčastňujú sa medzinárodnej výmeny s medom a výrobkami z neho: Slovbees Vígľaš, Naturproducts Németh Ipeľský Sokolec, Golden Nectar SK Ipeľský Sokolec, Medos Veľký Meder, Medas Spišská Nová Ves, Apimed Dolná Krupá, Apis Veľké Kapušany. V roku 2006 sa priemerné ceny dovozového medu v EÚ pohybovali na úrovni 1,34 eur/kg. Najniţšie ceny dovozového medu (1,13 eur/kg) boli v roku 2000, čo bolo spôsobené najmä lacným dovozom z Číny, ktorá je schopná dodávať med aj za ceny niţšie ako 1 euro/kg. V roku 2003 vystúpila cena dovozu aţ na 2,31 eur/kg, keďţe bol v tomto roku vydaný zákaz čínskeho medu pre reziduálne problémy. Od roku 1996 sa svetová produkcia medu zvýšila o 25%, EÚ je pritom najväčší importér medu na svete - kaţdoročne absorbuje 45% celosvetového dovozu. Od roku 1970 má import medu do EÚ neustále stúpajúcu tendenciu a tieţ spotreba medu na obyvateľa rastie. Hlavnými príčinami zvyšovania spotreby medu v EÚ sú popri zvýšenom dopyte po produktoch zdravej výţivy práve cenová dostupnosť dovozových medov. Stúpa tieţ tzv. priemyselné vyuţitie medov, čiţe pridávanie do iných potravín (cereálnych výrobkov, sladkostí, medoviny, kozmetiky a pod.) Med domáceho pôvodu má v jednotlivých členských krajinách rozličné ceny, závisí od ochoty domáceho spotrebiteľa priplatiť si za lokálny produkt. Predaj v malom priamo spotrebiteľovi sa realizuje za ceny okolo 100 – 120 Sk/kg, takéto ceny dosahujú na pultoch aj slovenské obchodné reťazce. Cena v maloobchode býva aţ trojnásobne vyššia ako cena výkupná v dôsledku nákladov spracovateľov, baličov, distribútorov a marţe obchodu. Cena medov ktoré sa exportujú z územia EÚ do tretích krajín bola v minulom roku v priemere 3,63 eUR/kg, mnoţstvo takéhoto exportu je však veľmi malé a smeruje len na náročné trhy ako sú Švajčiarsko či Saudská Arábia. Vypovedá to však o cenách európskych medov – ide predovšetkým o jednodruhové medy, vysoké ceny si udrţuje napr. slovenská jedľová medovica.

21 I S t r a n a

UUplatnenie PLATNENIE INOvatívnych INOVATÍVNYCH produktov PRODUKTOV zZ medu MEDU na NA Slovenskom SLOVENSKOM agrotrhu AGROTRHU VÝSKUMNÁ ŠTÚDIA (výskumná štúdia) Graf 1 Import medu na územie EÚ z tretích krajín – stav 2007

Romania 4,7%

Uruguay Chile 3,9% 4,6%

China 3,9%

India 3,1%

Reste du Monde 15,5%

Brazil 7,7% Mexico 8,8%

Argentina 47,9%

Včelie produkty a výrobky z nich – prieskum Slovenského trhu

Na slovenskom trhu sa obchoduje predovšetkým s medom, pretoţe ostatné produkty včelárstva sú legislatívne nedoriešené. Ako potravina alebo potravinový doplnok sú ešte vyuţiteľné obnôţkový peľ, materská kašička, príp. propolis. Farmaceutické vyuţitie má včelí jed a propolis, technické vyuţitie včelí vosk. Med je v obchodných sieťach dostupný v rôznych gramáţach, počínajúc od 16 alebo 20 gramových (sáčky alebo vaničky – „gastro balenia“), obvyklé sú ešte 250, 500, 700 alebo 950 gramové balenia v sklených alebo plastových pohároch, vyššie gramáţe (3 alebo 5 kg) sa vyskytujú ojedinele. Z druhov medu sa vyskytuje najčastejšie zmiešaný kvetový med. S jednodruhových nektárových medov sa vyskytuje ešte med repkový, agátový, slnečnicový a lipový. Popri nektárových medoch sa vyskytujú aj zmiešané medy označované ako „lesné“ a medovicové medy (pravý tmavý lesný med). Popri vytočených medoch sa vyskytuje aj krémový, čiţe „pastovaný“ med, vyrábaný predovšetkým z medu repkového. Ostatné druhy jednodruhových medov a špeciálnych balení sa vyskytujú len v priamom predaji, najčastejšie na jarmokoch a včelárskych akciách. Ide o niektoré špeciality, ako je med s orechami alebo sušeným ovocím, med s včelím plástom, medy s prídavkom kakaa alebo škorice, med s materskou kašičkou, med s extraktmi liečivých rastlín. S fermentovaných výrokov sa vyskytuje medovina, predovšetkým slovenská medovina sladká nekorenená, ale aj horká medovina a aromatizované medoviny. Obnôţkový peľ sa vyskytuje v sušenej forme balený v sáčkoch, propolis vo forme etanolovej tinktúry alebo ako súčasť kozmetických a liečebných preparátov, ako aj vo výrobkoch ústnej hygieny. Včelí vosk sa vyskytuje na našom trhu najmä vo forme sviec, včelí jed len vo forme farmaceutických produktov, takmer 20 rokov sa na Slovensku neprodukuje pre problémy s odbytom.

22 I S t r a n a


Nasleduje zoznam všetkých výrobkov zistených na základe prieskumu trhu v obchodnej sieti, špecializovaných predajniach a trţniciach v roku 2008.

MED A POTRAVINÁRSKE VÝROBKY Z MEDU  Med ako hlavná zloţka Med kvetový (nektárový) bez označenia rastlinného pôvodu – najväčší objem výroby a predaja zo všetkých včelích produktov Med kvetový jednodruhový – na Slovensku je moţné vyrobiť dostatočné mnoţstvá medu pochádzajúce prevaţne z týchto rastlinných druhov: o Med repkový o Med agátový o Med malinový (lesná malina) o Med lipový o Med slnečnicový o Med gaštanový o Ostatné druhy jednodruhových nektárových medov, ktoré sa vyskytujú vo veľmi obmedzenom mnoţstve sú ešte medy pohánkové, ďatelinové, z určitých druhov liečivých rastlín, čistcové, púpavové a pod. Med medovicový – med tmavej farby, niekedy sa vyskytuje aj v jednodruhovej forme, konkrétne smrekový, jedľový, dubový. Reálne predstavuje max. 5 % produkcie medov na Slovensku. Med zmiešaný – vznikol zmiešaním nektárových a medovicových zdrojov znášky. V obchodnej sieti býva označovaný ako lesný alebo horský. Med pastovaný (krémový) - med upravený po vytočení špeciálnym mechanickým postupom miešania na jemne kryštalickú štruktúru, ktorá ďalej uţ netuhne. Med bielej farby pripravovaný najčastejšie z repkového medu. Agátový med s včelím plástom Med s materskou kašičkou Bio-med Med so škoricou Med s kakaom Medosil – pastovaný med so silicami (aníz a eukalyptus) Med s extraktmi liečivých rastlín o Guarana v mede o Schizandra čínska v mede o Zázvor lekársky v mede o Ženšen v mede o Rakytník v mede o Med s drienkami Medovina tradičná - medovina vyrobená len z medu, kvasiniek a vody bez pridania akýchkoľvek iných látok Bio-medovina Medovina korenená jednodruhová o Medovina svetlá (z agátového medu) o Medovina tmavá (z medovicového medu) Medovina korenená a ochutená o Medovina korenená (napr. mäta pieporná, echinacea purpurová, škorica, klinček, muškátový orech a pod.) o Medovina bylinková o Medovina mandľová

23 I S t r a n a


o Medovina orechová o Medovina višňová Medovníky  Potravinárske výrobky s prídavkom medu Pečivo s medom (perníky, biskity, koláče, medové rezy, medové torty) Sladkosti (cukríky, karamelky, čokolády): o Apidrops s materskou kašičkou a peľom o Apidrops s materskou kašičkou o Apidrops s propolisom o Bonbóny med a vanilka o Bonbóny med a mlieko o Bonbóny med a citrón o Bonbóny medové o Čokoláda značiek Toblerone, Companera, Vannucci Tyčinky (cereálne a zo sušeného ovocia) Medové müsli Dţemy s pridaným medom Medové sirupy Orechy v mede o Kešu orechy v mede o Lieskové orechy v mede o Vlašské orechy v mede o Zmes orechov v mede Nealkoholické nápoje (citrónové šťavy, izotonické nápoje) Alkoholické nápoje s prídavkom medu o Demänovka o Medový likér s bylinkami o Medový likér s orechovou príchuťou o Žihadlo (medový likér 40%) Šumivý nápoj z medoviny a vína (polosladký a sladký) Mliečny dezert s medom Omáčky a dresingy

TECHNICKÉ VÝROBKY Sviečky z včelieho vosku (najčastejšie vinuté z medzistienok a liate - figurálne) Modely a dekoračné predmety z včelieho vosku (najmä veľkonočné a vianočné ozdoby) Včelí vosk ako súčasť prípravkov na ošetrovanie koţe a obuvi Politúry na nábytok s prídavkom včelieho vosku

24 I S t r a n a


KOZMETICKÉ VÝROBKY S PRÍDAVKOM VČELÍCH PRODUKTOV  Krémy a telové mlieka Balzam na ruky s včelím voskom Krém na ruky s včelím voskom Krém na nohy s včelím voskom Medový krém na ruky Medový krém očný Medový krém peelingový Medový krém proti vráskam Krém na ruky s medom a proteínmi Pleťový krém s materskou kašičkou (tieţ s extraktami zo sóje, olejom z hroznových jadierok) Pleťový krém s propolisom Pleťový krém s medom (tieţ s koenzýmom Q10) Krém z extraktu propolisu a jelše Masť s apisínom (včelím jedom) Medová masť s propolisom Telový balzam so včelím voskom hydratačný Medové telové mlieko (tieţ kombinácia s proteínmi, materskou kašičkou) Pleťová voda a krém na akné Pleťová voda s materskou kašičkou Pleťové mlieko s propolisom Gél s propolisom  Šampóny a mydlá Medová pena do kúpeľa (tieţ kombinácie s mliekom, eukalyptom, rozmarínom, kamilkami) Medový sprchovací šampón Medový šampón (tieţ kombinácie so ţihľavou, pivom, proteínmi, materskou kašičkou) Kondicionér s medom a proteínmi Telový gél s medom a proteínmi Šampón s materskou kašičkou Propolisový šampón (tieţ kombinácia s bylinkami a medom) Tekuté mydlo s medom a proteínmi Medové mydlo (tieţ kombinácie s aloe, levanduľou, lanolínom) Mydlo s materskou kašičkou Mydlo s propolisom  Ostatné kozmetické výrobky Balzam na pery s propolisom a voskom Balzam na pery medový Pleťová maska s medom a propolisom Ústny sprej s propolisom Zubná pasta s propolisom (tieţ kombinácie s čajovníkom a šalviou) Vlasová voda s propolisom Voda po holení s propolisom Masáţny gél s propolisom a kosodrevinovým extraktom

25 I S t r a n a


VÝŽIVOVÉ DOPLNKY Včelí obnôţkový peľ (najčastejšie sušený a sáčkovaný) Propolisové tinktúry (propolisové kvapky) Apiglukan – fermentovaný peľ a beta-glukán z hlivy ustricovej Apirol – tabletky s materskou kašičkou echinacea kvapky s propolisom Floravit – tabletky s kvetovým peľom Materská kašička (Geleé Royale) Materská kašička lyofilizovaná Propolis tabletky Propolis tabletky s echinaceou Propollen tabletky – s peľom a propolisom Medicinálne sirupy o Medový sirup s bazou a vitamínom C o Medový sirup s materskou kašičkou, propolisom, echinaceou a vitamínom C o Medový sirup s propolisom a vitamínom C

METODIKY NA PRÍPRAVU VYBRANÝCH TRADIČNÝCH SLOVENSKÝCH VÝROBKOV Najväčší objem a obrat predaja zo všetkých včelích produktov dosahuje na slovenskom trhu med v natívnej forme, bez akýchkoľvek ďalších prídavkov a nutnosti úprav, nakoľko legislatíva o mede zakazuje prídavok iných látok do medu (pokiaľ nejde o kombinované potraviny na báze medu alebo s prídavkom medu). 

Medovina

Medovina je alkoholický nápoj pochádzajúci z fermentácie medu. V povojnovom období sa stávajú hlavnými producentmi medoviny v Európe Československo a Poľsko. Poľsko sa stáva známe produkciou tradičnej medoviny zrejúcej niekoľko rokov pod názvom Dwojniak a Trojniak, v Českej republike sa vyrábala medovina pod názvom Horká medovina a Šárka. Na Slovensku začiatky veľkovýrobnej produkcie medoviny siahajú do roku 1965, keď sa na základe prác pracovníkov VŠP v Nitre dostáva uznania tzv. Slovenskej svetlej medovine. Skutočnú expanziu však výroba medoviny zaţíva po roku 1989, keď vzniká niekoľko ďalších značiek. Medovina je na Slovensku ekonomicky najvýhodnejším artiklom s pridanou hodnotou vo včelárstve. V tzv. pravej medovine sú okrem medu a vody povolené len prídavky ţivných solí a kvasníc. Medovina obsahuje 6 – 14 obj. alkoholu. Vzniká kvasením medu, vody a čistej kultúry kvasiniek, ktorých rozmnoţovanie podporuje ţivná soľ.

Obrázok 16 Medovina

Prvým krokom pri výrobe je príprava zákvasu z kvasiniek. Pripravený zákvas bujne kvasí, do piateho dňa sa zakalí a je zrelý na kvasenie medoviny. Následne sa pripraví roztok medu s vodou, kde je dôleţité stanovenie správneho pomeru medu a vody. Potom sa roztok budúcej medoviny varí dve aţ tri hodiny. Po skončení varenia sa roztok prikryje a nechá do rána chladnúť. Do nie celkom vychladeného roztoku na

26 I S t r a n a


druhý deň sa naleje pripravený zákvas a doplní sa prevarenou vodou. Nakoniec sa pridá ţivná soľ a zamieša sa. Zakvaseným roztokom sa naplní sud, ktorý uloţíme na mieste, kde bude prebiehať prvé kvasenie. Je potrebné, aby to bolo vyvýšené miesto, suché, so stálou teplotou asi 25 C. Sud sa uzatvorí kvasnou zátkou. Prvé búrlivé kvasenie trvá 3 – 6 týţdňov. Pri stáčaní sa medovina prevzdušňuje. Stočená medovina sa opäť naleje do suda, ktorý je uzavretý kvasnou zátkou. Medovina sa takto nechá dokvasovať na inom chladnejšom mieste pri teplote 10 – 12 C. Po dvoch mesiacoch sa medovina stočí druhýkrát. Na rozdiel od prvého stáčania uţ medovina nie je prevzdušňovaná. Vypúšťa sa z hadice priamo na dno nádoby. Po naplnení suda sa tento uzavrie kvasnou zátkou a nechá sa dozrievať aspoň pol roka pri teplote okolo 10 C. Po dozretí sa stočí do menších demiţónov a fliaš. Viac informácií na http://www.medovina.sk/vyroba.htm.  Propolisová tinktúra 30 g rozdrveného propolisu dáme do tmavej fľaše a zalejeme 5 dℓ 80 %-tným destilátom (alkoholom). Uloţíme na tmavé miesto pri izbovej teplote a kaţdý deň 2 aţ 3-krát zatrepeme. Po desiatych dňoch alkoholový roztok precedíme cez jemné umelohmotné sito a prefiltrujeme cez papierový filter. Tinktúru necháme v tmavej fľaši ďalších 7 dní pri teplote 8 – 10 °C a ešte raz prefiltrujeme. Takto pripravenú tinktúru zriedime pridaním 5 dℓ 40 %-tného destilátu, čím dostaneme 10 dℓ 60%-tnej propolisovej tinktúry. Obrázok 17 Propolisová tinktúra

 Medovníky

Obrázok 18 Medovník

 Pastovaný med

Obrázok 19 Pastovaný med

Základná receptúra: 1 200 g múka T-650, 750 g práškový cukor, 6 ks vajec + 2 ţĺtky, 250 g med, 70 g rozpustený tuk (Palmarín, Hera alebo maslo), Perníkové korenie – trochu pomletých alebo potlčených klinčekov, aníz, nové korenie, citrónová kôra z dvoch citrónov, 2 kávové lyţičky sóda bikarbóna, 2 polievkové lyţice kakaa, 1 hrsť mletých orechov.Všetky sypké komponenty dáme do mysy a dobre premiešame, pridáme rozšľahané vajcia, tuk a med. Vymiesime cesto. Dobre vypracované cesto odloţíme do mikroténového vrecka a dáme najmenej na 24 hodín odleţať do chladu. Cesto môţe takto stáť i niekoľko týţdňov. Medovníčky pečieme v mierne vyhriatej rúre pribliţne 10 minút. Pastovaním dosiahneme, ţe med bude vláčnejší a docielime to tým, ţe ho budeme denne niekoľko minút miešať /2 aţ 3 minúty/. Miešaním podporíme kryštalizačný proces, pretoţe jadrá kryštálikov sa rozbijú a rovnomerne sa rozdelia v mede. Med sa takto stáva jemnozrným a získa vlastnosti nátierky na celé roky. Ak chceme s pastovaním začať hneď po vyčírení medu, pridáme na 30 kg kanvu číreho medu 0,25 kg pastového medu a nemusíme čakať na zakalenie. Receptúra je na 35 kg medu, vţdy je potrebné 3% štartéra z celkového mnoţstva medu, ktorý sa má pastovať.

27 I S t r a n a


Príprava štartéra : Do 800g tekutého medu sa pri teplote 20-25 °C intenzívnym miešaním, napríklad vŕtačkou, zapracuje 200g akéhokoľvek skryštalizovaného medu. Táto zmes sa uloţí pri teplote 10 °C a kaţdých 12 hodín sa opäť intenzívne premieša. Pokračuje sa kým med nie je stuhnutý na pastu. Takto pripravený štartér sa musí pouţiť behom niekoľkých dní lebo sa kryštalizácia ukončí a štartér prestane účinkovať. Naočkovanie medu štartérom : Štartér sa nesmie pred vmiešaním zohriať na izbovú teplotu, preto ho najprv rozmiešame v rovnakom mnoţstve tekutého medu, teplého nie viac ako 20 °C. Túto zmes intenzívnym miešaním vŕtačkou zapracujeme do 33kg tekutého medu, ktorý nesmie byť teplejší ako 27°C. Med plníme do pohárov, ktoré uloţíme do chladnej miestnosti, najlepšie 10 aţ 12 °C. Podľa skúseností niektorých včelárov s pastovaním, je med pastovaný týmto spôsobom často príliš tuhý. Istejšie je med ponechať v kanve pri teplote nie vyššej ako 20 °C a po 2 aţ 3 dňoch ho ešte raz intenzívne premiešať. Do pohárov sa plní neskôr, ide to ľahko, ak ho zohrejeme, napríklad na slnku, na teplotu okolo 30 °C a premiešame vŕtačkou.

Perspektívne a inovatívne výrobky s pridanou hodnotou

Ide o produkty, z ktorých niektoré sú tradičné na území Slovenska, ale uţ sa nevyrábajú, príp. o produkty ktoré sú na Slovensku neznáme, ale v zahraničí obľúbené, príp. o produkty kde je nevyhnutný ďalší výskum a testovanie. Ich spoločným menovateľom je pridaná hodnota, dajú sa zrealizovať za vyššie trhové ceny ako sú beţné včelie produkty v surovom stave. Jednodruhové medy z rastlín, ktoré sa beţne nevyskytujú na Slovensku – sporadicky sa môţu na trhu vyskytnúť európske medy z vresu, citrusov, eukalyptov, levandule, rozmarínu, metkalfovej medovice, brusnice, čučoriedky, drienky, pohánky, boráku, šalvie, komonice, facélie, avokáda, vŕbky, novozélandský čajovníkový med Manuka a pod. Niektoré z týchto medov je moţné dorobiť aj na Slovensku v oblastiach kde sa prirodzene tieto zdroje nektáru vyskytujú na väčších plochách alebo monokultúrach (napr. liečivé rastliny). Zvyčajne majú niekoľkonásobne vyššie ceny ako medy kvetové zmiešané. Bio-med a bio-medovina – zatiaľ je na Slovensku len jeden producent, produkty organického poľnohospodárstva však majú zvyšujúci sa podiel na trhu potravín a sú ţiadané aj na zahraničných trhoch. Med vyrobený v súlade so špeciálnymi kritériami – napr. kóšer med alebo med vyrobený v súlade s védskou filozofiou (napr. značka Maharishi) a pod. Medové nátierky a "turecké medy" (pravý nugát – "torrone") – známe najmä v Španielsku, Taliansku, Grécku ("chalva"), med so sezamom je obľúbený v Bulharsku, medové maslo je rozšírené vo viacerých krajinách. Medy s pridanými arómami a esenciami liečivých rastlín – na trhu vymizli predtým obľúbené tradičné výrobky predtým monopolného výrobcu Medos Galanta, napr.: o med s obsahom materinej dúšky (2%) a skorocelu kopijovitého (2%), o med s materskou kašičkou a peľom, o med s obsahom sladovky hladkoplodej (2%) a rumančeka kamilkového (1%), o med s obsahom mäty piepornej (2%), o v zahraničí sa vyskytuje napr. ruţový med – med s extraktom z ruţí.

28 I S t r a n a


Med a materská kašička s mliekom a mliečnymi výrobkami – hoci med inhibuje mikroorganizmy, probiotické kultúry v jogurtoch a iných mliečnych výrobkoch podporuje a je tak ideálny na sladenie týchto výrobkov. V minulosti sa na trhu vyskytovalo medové maslo, mlieko s medom, perspektívny je jogurt s medom a jogurt s materskou kašičkou. V súčasnosti sme zaznamenali na trhu len tvarohový krém s medom a citrónom a mliečnu tyčinku s medom a citrónom. Med so sušeným ovocím – dekoratívny produkt podobný sušeným orechom v mede, známy napr. v Maďarsku Dehydrovaný (sušený) med – na trhu USA sa vyskytuje dehydrovaný med v prášku určený na ďalšie spracovanie, alebo tabletovaný med určený na sladenie nápojov, ktorého výhodou je, ţe sa pri pouţívaní nelepí (substituuje kockový cukor). Medové pivo – v mnohých krajinách obľúbený nápoj - napr. "medovucha" na Ukrajine a v Rusku sa čapuje podobne ako iné druhy piva a kvasu v pohostinstvách, aj keď originálna medovucha bol skôr likér ktorý dozrieval aţ 15 rokov. Názvy medovina (medové víno), medové pivo a medové likéry sa v niektorých kultúrach prelínajú, za medové pivo u nás pokladáme nápoj ktorý má základ v obilovinách. Typickým predstaviteľom medového piva je welšský Braggot. Medové pivo vyrábajú súkromné rodinné pivovary v Nemecku a Čechách, je veľmi rozšírené aj v niektorých afrických krajinách. V Čechách vyrába pivo s prídavkom medu pivovar Kvasar, v licencii tohto pivovaru "medové" pivo produkuje aj pivovar Černá hora, tu sa však nachádza len medová esencia. Medovina (okrem tradičnej sladkej a korenenej medoviny) – vo svete je známych vyše 30 tradičných názvov a druhov medoviny, z najznámejších sú to: o Jablková medovina (Cyser) – medovina vyrobená s prídavkom jabĺk alebo jablčnej šťavy. o Hroznová medovina (Pyment) - medovina vyrobená s prídavkom hrozna alebo hroznovej šťavy. o Ovocná medovina (Melomel) – medovina vyrobená s prídavkom ovocia (okrem jabĺk a hrozna). Pouţívajú sa napr. čierne ríbezle, moruše a pod. o Korenená medovina – napr. medovina s prídavkom chili, zázvoru, pomarančovej kôry, koriandra, vanilky, šípiek, chmeľu. o Medový ocot (Oxymellin) – často vyrabaný ako bočný produkt pri výrobe medoviny Medové pálenky a likéry – s prídavkom medu alebo vyrobené z medu. Medové likéry s prídavkom medu sú známe aj u nás, na Ukrajine a v Rusku sa vyskytuje medová vodka (kombinovaná s citrónom alebo chili), známe sú likéry z Litvy (Krupnikas), Poľska (Krupnik), nemecký Bärenfang, škótske likéry Drambuie a Glayva, etiópsky Tej, či kanadská whisky yukon Jack. Nealkoholické nápoje so včelími produktmi – minerálne vody, ovocné šťavy a čaje s medom, peľom, príp. aj propolisom a materskou kašičkou sú v mnohých krajinách vyhľadávané energetické nápoje. Med s peľom a propolisom – tradičný produkt bývalej firmy Medos Galanta Viacfarebné pastované medy – rôznofarebné medy so sklonom ku kryštalizácii sa dajú v pohároch vrstviť vertikálne alebo horizontálne Nové kozmetické prípravky na báze včelích produktov – hoci sú na slovenskom trhu zastúpené, kozmetické produkty predstavujú výrobky s vysokou pridanou hodnotou, nakoľko vyššia cena u týchto výrobkov neodrádza, ale vzbudzuje skôr dojem exkluzivity. Medzi zaujímavé nové kozmetické produkty patria napr.: o Krémy na opaľovanie o Deodoranty na báze proplisu o Make-up na báze peľu a včelieho vosku o Depilačné vosky

29 I S t r a n a


Farmaceutické produkty na báze včelích produktov – vyuţiteľné v apiterapii (liečenie včelími produktmi) – liečivé vlastnosti majú všetky včelie produkty, niektoré lieky slovenskej výroby (Slovakofarma) na báze propolisu, jedu a materskej kašičky dostupné do 90-tych rokov boli vytlačené chemoterapeutikami, liečivé vlastnosti produktov sú však naďalej vyuţívané v alternatívnej medicíne. o Vita-apinol – farmaceutický produkt na báze materskej kašičky (slovenský produkt, prestal sa vyrábať) o Virapin – farmaceutický produkt z včelieho jedu – injekcie a masti (slovenský produkt, prestal sa vyrábať) o Fermentovaný peľ (plástový peľ, perga) o Peľ tabletovaný a kapsulovaný o Apilarnil (extrakt z trúdích lariev) o Krémy na rany na báze včelieho vosku, medu a propolisu o Včelie ţihadlá o Telá dospelých včiel o Úľový vzduch, "oţiarená" voda o Materské larvy Včelí plod (larvy trúdie, robotníčie a materské) ako zdroj bielkovín vo výţive ľudí – širšiemu vyuţitiu na Slovensku bránia kultúrne tradície, včelí plod sa sporadicky vyuţíva na kŕmenie hydiny a terárijných zvierat.

METODIKY NA VÝROBU INOVATÍVNYCH VÝROBKOV S VČELÍCH PRODUKTOV S VYSOKOU PRIDANOU HODNOTOU  Medové pivo Medové pivo sa dá vyrábať v domácich podmienkach alebo mini pivovaroch. Receptúra na domáce pivo: 1,2 kg medu, 9 litrov vody, 20 g chmeľu, 5 g pivovarských kvasiniek alebo droţdie. Med varíme s vodou pol hodiny a odparený podiel vody doplníme na konečný objem 10 litrov. Do roztoku vloţíme vrecko s chmeľom a varíme 20-30 min. Potom odoberieme 1 liter, ochladíme na izbovú teplotu, pridáme kvasinky a ponecháme niekoľko hodín na teplom mieste kvasiť. Potom ochladenú mladinu prelejeme do demiţónu, pridáme rozmnoţené kvasinky, demiţón previaţeme riedkou tkaninou a necháme na teplom mieste kvasiť. Búrlivé kvasenie končí po 3-5 dňoch. Po uplynutí tejto doby demiţón premiestnime do chladnejšej pivnice a po niekoľkých dňoch pivo stáčame do fliaš. Obrázok 20 Medové pivo nemeckej výroby

Medové pivo v mini pivovaroch sa vyrába metódou spodného kvasenia, v priebehu kvasenia je do neho pridávaný studenou cestou med. Cukry obsiahnuté v mede sa v priebehu dokvášania menia na alkohol a oxid uhličitý, zdraviu prospešné látky z medu zostávajú v pive v aktívnej forme za predpokladu, ţe pivo je nefiltrované a nepasterizované.

30 I S t r a n a


 Medový destilát Pravý medový koňak alebo likér je destilát z medoviny. Destilát je tým kvalitnejší, čím bola medovina lepšie prekvasená a má menej zostatkových cukrov. Preto sú pouţívané kultúry kvasiniek typu malaga, ktoré prekvasujú na vyššie percento alkoholu. Niekedy sa preto tieţ pri výrobe medoviny pouţíva menej medu. Medovinový základ se destiluje aj dvakrát, aby sa dokonale oddelili ľahšie (ketóny a metylalkohol) aj ťaţšie frakcie (kyseliny). Destilát zreje aj roky pri teplotách 10 aţ 15 °C v dubových sudoch. Pred pouţitím destilát riedime prevarenou vodou na 40 aţ 50 objemových percent alkoholu. Môţeme prifarbiť cukrovým kulérom, prisladiť medom a nechať ďalej zrieť. Z 1 l medoviny získame okolo 100 ml takmer stopercentného alkoholu. Väčšina destilátov na trhu nevznikla prekvasením medu, ale len dodaním medu alebo medovej esencie do alkoholu. Obrázok 21 Medová vodka ukrajinskej výroby

 Kozmetika s včelích produktov Vosk sa vďaka jeho ľahkej vmiešateľnosti do emulzií a dobrému vplyvu na konzistenciu, elasticitu, plasticitu, kompatibilitu s ostatnými zloţkami, ako aj emolientným, ochranným a antialergénnym vlastnostiam pouţíva v produktoch ako sú čistiace mlieka, ochranné a podkladové krémy, depilátory, rúţe, laky, opaľovacie prípravky, očná kozmetika a make-up. Med je pouţívaný v kozmetike uţ od staroveku, najmä zásluhou jeho zvláčňujúceho a zvlhčujúceho efektu na suchú pokoţku. Má taktieţ tonizujúce, osvieţujúce a upokojujúce účinky, zadrţiava vlhkosť v pokoţke a omladzuje epiteliálne bunky. Lieči zápaly a svrbenia. Poţíva sa v nasledovných typoch kozmetiky: kúpeľňová kozmetika (sprchovacie a vlasové šampóny, mydlá) – 0,5-5% krémy a ostatné emulzie – 1-4% pleťové masky – 3-8% rúţe – 1-3% lipogely a anhydrické krémy – 5-15%. Propolis je vhodnou ochranou proti lupinám, vráskam, akné a zápalom, má purifikačné, tonizujúce, dezinfekčné, antioxidačné a ochranné funkcie, pôsobí aj ako deodorant a UV filter. Tieto vlastnosti sa vyuţívajú v deodorantoch a antiperspirantoch (antibakteriálne pôsobenie a aromatické zloţky), sprchových géloch, šampónoch a vlasových vodách, v prípravkoch proti Obrázok 22 Kozmetika s včelími produktmi akné a vodách po holení, ústnych vodách a zubných pastách (antimikrobiálne a utišujúce pôsobenie), v čistiacich krémoch a mliekach (purifikačné vlastnosti) a v krémoch proti starnutiu (zachytáva voľné radikály). Beţne sa poţíva vo forme alkoholového extraktu a v uvedených druhoch kozmetiky predstavuje jeho objem 1-5%.

31 I S t r a n a


Materská kašička, peľ a materské larvy sa poţívajú menej, hlavne pre ich problémy so stabilizáciou. Materská kašička sa mrazí, alebo stabilizuje zmixovaním s laktózou a glycerínom a pouţíva sa v mnoţstvách od 0,5 do 1%. Peľ môţe vyvolať alergické reakcie a jeho vyuţitie limituje aj granulovaná štruktúra, pouţíva sa v mnoţstvách 1-5%. extrakt z materských lariev je vzácna zloţka, stabilizuje materskú kašičku, mohol by mať omladzujúce účinky ako ostatné embryonálne extrakty, ale je ešte nedostatočne overený. Krémy – technologicky a technicky je ich výroba v malých prevádzkach náročná, pretoţe homogénnu konzistenciu krémov zabezpečíme len vysokoobrátkovými mixérmi a s pomocou emulgátorov. Oleje, vosky a emulgátory sa stápajú spoločne pri 70-75°C, voda a termostabilné zloţky sa zahrievajú na 75-80°C. Tieto dve (olejová a vodná) navzájom odpudivé zloţky sa mixujú aţ do zhomogenizovania (minimálne 10-15 minút). Pri 30-40°C sa pridávajú termolabilné zloţky a vône pričom sa zmes neustále premiešava. S mixovaním môţeme prestať aţ 5 minút po dosiahnutí všetkých ţelateľných fyzikálno-chemických vlastností v kréme (pH, viskozita, farba atď.). Pri pouţívaní pigmentov a nerozpustných púdrov musíme na ich rozdrobovanie pouţívať špeciálne mlynčeky, alebo homogenizátory. Rozdiely v miešateľnosti vyplývajú vo veľkej miere aj od prevahy olejovej, či vodnej frakcie. Na rozdiel od mastí môţu uţ malé zmeny v zastúpení jednotlivých zloţiek zapríčiniť zmeny v konzistencii, ţivotnosti a ostatných ukazovateľoch kvality Obrázok 23 Medové šampóny a mydlá výsledného produktu. Ako príklad jednoduchého krému na všeobecné pouţitie moţno uviesť túto receptúru: 18 hmotnostných dielov včelieho vosku, 40 dielov parafínu, 30 dielov vody, 0,6 aţ 1 diel bóraxu, 10 dielov práškovej Aloe vera. Pokiaľ chceme tento krém pouţívať aj na hojenie popálenín pridávame ešte 2 diely 10% propolisového extraktu a 2 diely medu. Vosk s parafínom zahrievame vo vodnom kúpeli max. na 75°C. Na rovnakú teplotu zahrejeme aj vodu s rozpusteným bóraxom. Vodnú zloţku za rýchleho miešania vlejeme do vosku, odstavíme z ohňa a miešame aţ do postupného tuhnutia, kedy vmiešavame prášok z aloe. Prípravky na opaľovanie sú lákavou kategóriou kozmetiky, prídavok peľu má dokonca „samoopaľovací“ efekt, UV filter si ale treba zabezpečiť syntetický, pretoţe propolis túto funkciu nezastupuje dostatočne. Príklad receptu na opaľovací gél: 2,5 dielu včelieho vosku, 50 dielov sezamového oleja, 25 dielov rastlinného masla, 2,5 dielu olivového oleja, 5 dielov v tuku rozpustného výťaţku z vlašského orecha, 2,5 dielu UV filtra, 5 dielov hydrogenizovaného lanolínu, 2 diely tekutého jojobového vosku, 0,5 dielu esenciálnych olejov a 5 dielov hydrogenizovaného ricínového oleja, na vylepšenie moţno pridať po 2 diely propolisu a peľového extraktu. Postup podobný ako u krémov, do zahrievaného vosku postupne pridávame ostatné ingrediencie, ricínový olej ako stabilizátor a vonné zloţky pridávame na koniec. Šampóny sa vyznačujú častým pouţívaním syntetických zloţiek ako stabilizátorov, ale samotná príprava je jednoduchá – zvyčajne postačí jednotlivé zloţky premiešať ručne alebo v jednoduchom mixéri za studena. Recepty na medové šampóny sú síce jednoduché, ale s dosť obmedzenou ţivotnosťou, keďţe neobsahujú syntetické konzervačné látky a postupom času môţu jednotlivé zloţky sedimentovať, pre domáce pouţitie v rámci niekoľkých týţdňov sú však pouţiteľné. Pri medovo-peľovom šampóne stačí vo fľaši roztriasť

32 I S t r a n a


12 dielov medu, 24 dielov glycerolu, 3 diely extraktu z hamamelu virgínskeho, 12 dielov kolínskej vody, 1 diel tekutého mydla, 2 diely alkoholu a 6 dielov peľového extraktu, najlepšie glykolového. Príprava medovo-vaječného šampónu vyţaduje 12 dielov medu, 3 diely mandľového oleja, 3 diely hamamelu, 3 diely kolínskej vody, 6 dielov tekutého mydla, 6 dielov vody a 1 vajce na kaţdých 60 ml medu. Pevné mydlá – receptúra: 180 dielov včelieho vosku, 80 dielov jemného mydla, 30 dielov mandľového oleja, 50 dielov ruţovej vody (alebo inej kozmetickej vody podľa obľuby), 20 dielov medu, 1 diel 10% propolisového extraktu. Vosk roztápame vo vodnom kúpeli, pomaly pridávame úlomky mydla a horúcu zmes odstavíme. V druhej nádobe zahrievame do 40°C za stáleho miešania mandľový olej, vodu z ruţí a propolis. Keď uţ vosk s mydlom vychladnú na pribliţne rovnakú teplotu, zmes za stáleho miešania zlejeme a tesne pred úplným vychladnutím pridáme med. Potom zmes plníme do vymastených foriem a priedušne zakryjeme, aby sa na povrchu neusadzovali nečistoty. Po vytvrdnutí mydlo zabalíme do papiera a darčekových obalov. Najjednoduchšie sa medovo-propolisové mydlo pripraví zo 100 dielov mydlového základu, 5 dielov medu rozpusteného v 2 dieloch vody a 2 dielov 10% glycerolového extraktu propolisu. Tekuté mydlá sa dajú ľahko obohatiť medom, peľom a propolisom. Mydlo z Aloe s medom sa získa zmiešaním 24 dielov gélu z aloe vera, 1 dielu rumančekového extraktu, 1 dielu nechtíkového extraktu, 12 dielov glycerolu. Nakoniec pridáme ešte 12 dielov jemného tekutého mydla a v malých mnoţstvách med, bielkovinovú frakciu peľu a propolisový extrakt, prípadne špeciálne rastlinné výťaţky. Ústne vody si môţeme pripraviť zmiešaním 12 dielov propolisového extraktu (10-20%), 2 dielov pepermitového oleja, 1 dielu kumarínu (aromatického korenia), 20 dielov vody, 40 dielov glycerolu a 325 dielov etanolu. Vzniknutú zmes moţno plniť do nádobiek z mechanickým rozprašovačom. Podľa chuti môţeme pridať aj eukalyptový, mentolový, citrónový, klinčekový olej, kyselinu citrónovú a podobne. Glycerol je technologicky vhodný, ale snaţíme sa ho zminimalizovať kvôli jeho relatívnej toxicite. Pleťové masky – tu sa vyuţívajú včelie produkty beţne, viacero návodov na čerstvé pleťové masky nájdeme aj v slovenskej literatúre. Potrebujeme med (10 dielov), vodu (75 dielov), hydroxymetylcelulózu (5 dielov), ricínový olej (2,25 dielu), esenciálne oleje a vône (0,25 dielu), glykolový extrakt peľu (2,5 dielu) a glycerol (5 dielov). Za rýchleho miešania pomaly pridávame do medovej vody celulózu aţ do úplného rozpustenia. Potom pridáme aj peľový extrakt rozmixovaný s glycerolom a postupne aj všetky oleje. V miešaní pokračujeme ešte niekoľko minút, aby bola zmes homogénna. Zvlhčujúci gél - si moţno pripraviť z 24 dielov glycerolu, 4 dielov medu, 12 dielov vody, 2 dielov ţelatíny alebo pektínu, 1 dielu 10% propolisového extraktu a 0,1 dielu vonných esencií. Na miernom ohni rozpustíme ţelatínu vo vode, pridáme glycerol a po ochladnutí pridáme ostatné ingrediencie. Najjednoduchší recept na vodu po holení: 50 dielov 96% etanolu, 0,5 dielu vonnej esencie, 0,1 dielu mentolu, 5 dielov extraktu z hamamelu virgínskeho a 1 diel 10% extraktu z propolisu, do stovky doplníme vodou. Necháme stáť 3 aţ 7 dní, potom scedíme a fľaškujeme. Ostatné kozmetické prípravky, kde môţeme úspešne vyuţívať dary zo včelstiev, aj keď v menšej miere, zahrňujú:

33 I S t r a n a


Zubné pasty – tu sa malovýroba javí problematická, hlavne čo sa týka balenia do túb. Primiešavanie propolisu a medu do pastovej bázy má význam snáď len pri kompletizovaní výrobnej rady produktov. Deodoranty sú náročné na syntetické zloţky (inhibítory enzýmov, antioxidanty, antibakteriálne zloţky atď.) a z včelích produktov prichádza do úvahy len propolis, príp. vosk v malých mnoţstvách. Make-up – vo farbiacich prípravkoch našiel najširšie pouţitie včelí vosk, či uţ ide o očné tiene, špirály na riasy, ceruzky či maskary. Depilačné vosky sú tvorené zo ţivíc, včelieho vosku a olejov. Jednoduchý depilačný krém môţeme vyrobiť zo 42 dielov ţivice, 37 dielov včelieho vosku, 6 dielov karnaubového vosku a 15 dielov minerálneho oleja (vazelíny), v malých mnoţstvách moţno pridať konzervanty, antioxidanty a parfum. Všetky zloţky sa za tepla zmiešajú dohromady.

Prieskum spotrebiteľských preferencií

SPOTREBITEĽSKÉ PREFERENCIE V KOMODITE MED

V roku 2008 sme sledovali spotrebu medu a spotrebiteľské preferencie na vzorke 100 respondentov, z čoho bolo 51% muţov a 49% ţien. Opýtaní boli vo vekovom rozmedzí od 20 do 60 rokov a viac. 63% opýtaných uviedlo, ţe konzumuje med príleţitostne, 15% 1 aţ 3 za týţdeň, 13% 5 aţ 7x za týţdeň a 9% opýtaných nekonzumuje med vôbec. Najznámejším medom medzi opýtanými bol agátový med (68%), ďalej viacdruhové kvetové medy (42%), med repkový (34%), slnečnicový (19%), púpavový (17%), a lipový (11%). Malé percento opýtaných uviedlo aj menej známe jednodruhové medy ako napr. med medovicový, gaštanový, bazový, malinový a borovicový. 15% respondentov uviedlo ako druh medu aj med „včelí“, hoci označenie „med“ prislúcha výlučne produktu včiel. 83% respondentov si myslí, ţe med má liečivé účinky. Najkonzumovanejším medom bol viacdruhový kvetový med (48%), nasledovaný medom agátovým (37%). 88% opýtaných uviedlo, ţe sladiť medom je zdravšie ako rafinovaným cukrom. Aţ 63% konzumentov uviedlo, ţe med môţe vyvolať alergickú reakciu. Med, ako náhradu cukru pri sladení, vyuţíva 33%, ako liečebný doplnok pri ochorení 36% a 31% konzumuje med len príleţitostne. Pri kúpe medu bola pre konzumentov rozhodujúca kombinácia ceny, pôvodu a vzhľadu (54%). Väčšina opýtaných preferuje nákup medu priamo od včelára (67%) a 1kg spotrebiteľské balenie (47%). Najpreferovanejším je med redšej konzistencie (20%) a bledej farby (36%). Väčšina opýtaných si myslí, ţe med je na našom trhu cenovo dostupný (78%). Najviac vedomostí o mede opýtaní získavajú z médií (49%), od rodiny (44%), poznatky zo školy sú na poslednom mieste.

34 I S t r a n a


(%)

Graf 2 Odpovede respondentov (n=100) na otázku "Aké druhy medu poznáte?" 80 70 60 50 40 30 20 10 0

68 42

39

34 19

17

15

11

5

2

1

1

1

Graf 3 Odpovede respondentov (n=100) na otázku "Aké druhy medu najčastejšie konzumujete?" 60 50

48 37

(%)

40 30 20 10

9

3

3

0

(%)

Kvetové medy (nie je presne určený druh)

35 30 25 20 15 10 5 0

Slnečnicový med

Agátový med

Repkový med

Iný druh (uveďte aký) - Lipový

Graf 4 Odpovede respondentov na otázku "Aké iné včelie produkty okrem medu ešte vyuţívate?" Iné včelie produkty okrem medu vyuţíva len 48 zo 100 opýtaných. 33

6

Propolis

Vosk

5

4

3

2

Materská kašička

Kozmetika s prídavkom medu

Medovina

Peľ

35 I S t r a n a


KONZUMÁCIA MEDU U DOSPELEJ POPULÁCIE SR V rámci výskumu Katedry výţivy ľudí FAPZ SPU Nitra boli sledované stravovacie návyky na vzorke 1400 Slovákov vo veku od 25 do 65 rokov z rôznych regiónov Slovenska. V štúdii bolo zahrnutých 700 ţien a 700 muţov (vek 345 ţien a 350 muţov bol pod 50 rokov, vek 355 ţien a 350 muţov bol minimálne 50 rokov a viac). Tabuľka 2 Frekvencia konzumácie medu u dospelej populácie Slovenska (n=1400) Frekvencia Nie, mám alergiu Nie, nechutí mi Párkrát do roka 1 x za mesiac 2 x za mesiac 3 x za mesiac 1 – 2 x za týţdeň 3 – 4 x za týţdeň 5 – 6 x za týţdeň 7 x a viac za týţdeň Viackrát denne

Spolu n 42 124 362 173 145 130 221 95 44 42 22

% 3,00 8,86 25,86 12,36 10,36 9,29 15,79 6,79 3,14 3,00 1,57

Tabuľka 3 Druh konzumovaného medu u dospelej populácie Slovenska (n=1400) Druh medu Kvetový Agátový Repkový Medovicový („lesný“) Iný Neviem posúdiť

% 38,43 16,21 5,07 42,36 3,00 12,50

Mnoţstvo konzumovaného medu v g za týţdeň ( x ± s):  u ţien: 122,04 ± 225,636 g  u muţov: 129,62 ± 285,84 g

AKCEPTÁCIA VÝROBKOV Z VČELÍCH PRODUKTOV NA SLOVENSKU 50 respondentom vo veku od 20 do 65 rokov z okresov Banská Bystrica, Ţilina a Stará Ľubovňa bol ponúknutý zoznam výrobkov zo včelích produktov, ktorý zahŕňa inovatívne produkty dostupné na slovenskom trhu, ako aj tie, ktoré sa u nás nevyskytujú. Respondenti označovali výrobky s ktorými sa uţ stretli, ako aj tie, ktoré by radi vyskúšali, keby boli na trhu k dispozícii. a. Med s esenciami liečivých rastlín (skorocel, rakytník, ţenšen a pod.) b. Med s orechmi c. Med so sušeným ovocím d. Med s mliekom a mliečnymi výrobkami

36 I S t r a n a


e. Med s peľom, propolisom alebo materskou kašičkou f. Med so škoricou g. Med s kakaom h. Med so sezamom i. Viacfarebný med j. Pastovaný (krémový) med k. Výrezy medových plástov l. Dţemy s pridaným medom m. Nealkoholické nápoje s medom n. Dehydrovaný med o. Medové pivo p. Medovina sladká q. Medovina suchá r. Medovina ovocná s. Medový ocot t. Medová pálenka u. Medové sirupy v. Medové cukríky w. Medovníky a iné medové pečivo x. Peľ ako doplnok výţivy y. Propolisová tinktúra z. Propolisový spray aa. Suchý propolis bb. Telové a vlasové šampóny na báze včelích produktov cc. Pleťové krémy a krémy na ruky so včelími produktmi dd. Zubné pasty a ústne vody s propolisom ee. Vlasové vody so včelími produktmi ff. Mydlá so včelími produktmi gg. Liečivé preparáty na báze materskej kašičky hh. Liečivé preparáty na báze propolisu ii. Liečivé preparáty na báze včelieho jedu jj. Liečivé preparáty na báze peľu kk. Sviečky z včelieho vosku ll. Politúry, laky a iné technické výrobky z včelieho vosku mm. Iné  Najznámejšie výrobky z včelích produktov Výsledky odpovede na otázku: "S ktorými z uvedených výrobkov zo včelích produktov ste sa uţ stretli?" Najznámejšie výrobky z včelích produktov sú: 1. medovina sladká – pozná alebo vyskúšalo 66% opýtaných 2. propolisová tinktúra - pozná alebo vyskúšalo 55% opýtaných 3. sviečky z včelieho vosku – pozná alebo vyskúšalo 48% opýtaných Skóre nad 30% dosiahli ešte med s orechmi, medové cukríky, medovníky a iné medové pečivo, zubné pasty a zubné vody s propolisom.

37 I S t r a n a


 Perspektívne výrobky zo včelích produktov Výsledky odpovede na otázku: "Ktoré z uvedených výrobkov by ste radi vyskúšali, ak by boli k dispozícii?" Najţiadanejšie produkty zo včelích produktov, s ktorými sa respondenti ešte nestretli sú: 1. med s orechmi – rado by vyskúšalo 48% opýtaných 2. medová pálenka - rado by vyskúšalo 43% opýtaných 3. medové pivo - rado by vyskúšalo 36% opýtaných Skóre nad 20% dosiahli ešte med so škoricou, výrezy medových plástov, medovina sladká a liečivé preparáty na báze včelieho jedu.

Závery

Slovensko je v mede na rozdiel od väčšiny ostatných krajín EÚ sebestačné; 62% populácie Slovenska konzumuje med aspoň 1 x do mesiaca, z toho 30,3% obyvateľstva aspoň raz za týţdeň a 4,6% obyvateľstva kaţdodenne. najznámejšími medmi sú medovicový ("lesný"), zmiešaný kvetový a agátový med; 48% populácie Slovenska pozná aj iné včelie produkty ako med, najčastejšie vyuţívajú propolis; z výrobkov na báze včelích produktov je najznámejšia medovina, propolisová tinktúra a sviečky z včelieho vosku; z inovatívnych produktov, ktoré nie sú beţne dostupné na trhu, majú najväčšiu šancu uspieť kombinácie medu s orechmi, medové destiláty a medové pivo; výrobkami s najvyššou pridanou hodnotou sú alkoholické nápoje s medom (medové víno, pivo a likéry) a kozmetické prípravky; prieskum trhu na Slovensku ukázal zvyšujúci sa sortiment produktov na báze včelích produktov, viacero z nich je ale dovozových; na medzinárodnom trhu so včelími produktmi sa nachádza mnoţstvo ďalších produktov, ktoré majú moţnosť uspieť aj u nás; je potrebné zvýšiť informovanosť o účinkoch včelích produktov na ľudské zdravie.

38 I S t r a n a


Finančné nástroje na podporu včelárstva NÁRODNÉ ZDROJE

Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 21. januára 2009 č. 2357/2008 -100 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MP SR na všeobecne prospešné aktivity v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka  Účel dotácie Dotáciu na podporu všeobecne prospešných aktivít v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka z rozpočtovej kapitoly ministerstva moţno poskytnúť na: a) poradenskú činnosť, vzdelávaciu činnosť a informatizáciu v oblasti pôdohospodárstva, lesníctva, potravinárstva, rybného hospodárstva a rozvoja vidieka, b) rozvoj genofondu zvierat, c) podporu opeľovacej činnosti včiel, d) ďalšie činnosti súvisiace so všeobecne prospešnými aktivitami v pôdohospodárstve, e) rozvoj kvality ţivota vo vidieckych sídlach  Výška dotácie Dotáciu podľa písm. c) moţno poskytnúť ţiadateľovi do 10 eur na jedno včelstvo evidované k 31. máju kalendárneho roka v centrálnom registri včelstiev1).

Schéma minimálnej pomoci na včelstvá Štátna pomoc (ďalej len „pomoc“) sa poskytuje malým a stredným podnikom pôsobiacim v poľnohospodárskej výrobe – chovateľom včelstiev so sídlom v Slovenskej republike (ďalej len „MSP“) priamo formou dotácie na prezimované včelstvá podľa stavu k 15. máju príslušného kalendárneho roka.  Účel pomoci Účelom poskytnutia pomoci je podporiť chov včiel a opeľovaciu činnosť včiel.  Príjemcovia pomoci Príjemcami pomoci sú MSP – chovatelia včelstiev.  Oprávnené náklady Oprávnenými nákladmi sú náklady na prezimovanie včiel.

1

) § 19 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.

39 I S t r a n a


 Forma pomoci Pomoc sa poskytuje formou dotácie. Dotácia sa poskytuje priamo MSP – chovateľovi včelstiev. Dotácia sa poskytuje formou sadzby 250 Sk/8,30 eUR na jedno prezimované včelstvo podľa stavu k 15. máju príslušného kalendárneho roka.  Výška a intenzita pomoci Pomoc sa poskytuje do 250 Sk/8,30 eUR na jedno prezimované včelstvo podľa stavu k 15. máju príslušného kalendárneho roka, maximálne však do výšky 3000 eUR v priebehu akéhokoľvek obdobia troch kalendárnych alebo hospodárskych rokov, vrátane roku poskytnutia pomoci. Určený limit podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1860/2004 pri poskytnutí pomoci sa prepočíta výmenným kurzom určeným Národnou bankou Slovenska k 1. januáru príslušného kalendárneho roka. V roku 2007 sa určený limit prepočíta výmenným kurzom určeným Národnou bankou Slovenska k 30. septembru. 

Trvanie schémy

Platnosť schémy skončí 31. decembra 2013. Poskytovateľ schémy zverejní uvedenú schému vo vestníku Ministerstva pôdohospodárstva SR.

Podpora pri vykonávaní opatrení na zlepšenie podmienok pre produkciu a obchodovanie s včelími produktmi v zmysle Nariadenia vlády SR č.422/2007 z 5. septembra 2007  Účel podpory V zmysle uvedeného nariadenia moţno poskytnúť podporu pri vykonávaní týchto opatrení na zlepšenie podmienok pre produkciu a obchodovanie s včelími produktmi: Technická pomoc včelárom a členom včelárskych zdruţení Pod pojmom technická pomoc pre účely tohto nariadenia rozumieme organizovanie prednášok, organizovanie seminárov, organizovanie vzdelávacích kurzov, organizovanie výstav a súťaţí, účasť zástupcov včelárskych zdruţení na vzdelávacích,odborných a prezentačných podujatiach, publikačná, osvetová a propagačná činnosť, nákup audiovizuálnej techniky, odborné poradenstvo včelárom, zabezpečenie technických pomôcok a zariadení na získavanie a spracovanie medu a včelích produktov, budovanie školských včelníc, budovanie ukáţkových včelníc.

40 I S t r a n a


Kontrola varroázy Podporou v rámci opatrenia kontrola varroázy je podpora na úhradu nákladov na liečebné alebo preventívne prostriedky a prípravky povolené v Slovenskej republike na liečbu varroázy, spojených s aplikáciou aerosólu pri prevencii alebo liečení varroázy, na prehliadky včelstiev vykonané úradnými veterinárnymi asistentmi, na nákup aerosólových vyvíjačov, kompresorov a iných certifikovaných technických prostriedkov na liečenie varroázy. Racionalizácia kočovania včelstiev Podporou v rámci opatrenia racionalizácia kočovania včelstiev je podpora na úhradu nákladov na zariadenie na kočovanie včelstiev podľa prílohy č. 1 časti C, starostlivosť o kočovné stanovištia včelstiev, ktoré sú umiestnené mimo trvalých stanovíšť najmenej v období od 1. apríla do 30. septembra kalendárneho roku, vypracovanie a realizáciu projektu na zlepšenie pastevných podmienok včelstiev a vysádzanie nektárodajných drevín, vypracovanie projektu a zabezpečenie signalizačnej sluţby kvitnutia nektárodajných rastlín. Úhrada nákladov na analýzu medu Podporou v rámci opatrenia úhrady nákladov na analýzu medu je podpora na fyzikálno-chemické rozbory medu a analýzu geografického pôvodu medu, diagnostiku rezíduí farmakologicky účinných látok a pesticídov v mede, analýzy medu v rámci súťaţe o najlepší med a získanie ochrannej známky „Slovenský med“, analýzu spór moru včelieho plodu z medu. Obnova včelstiev Podporou v rámci opatrenia obnova včelstiev sa rozumie podpora na predaj včelích matiek kranskej včely a rozširovanie včelích línií testovaných na varroatoleranciu, zaloţenie a prevádzku testovacích staníc. Spolupráca so špecializovanými inštitúciami na implementáciu aplikovaného výskumu v oblasti včelárstva a včelích produktov. Podporou v rámci opatrenia spolupráca so špecializovanými inštitúciami na implementáciu aplikovaného výskumu v oblasti včelárstva a včelích produktov je podpora na rozvoj vedy a výskumu v: šľachtení a ochrane genetických zdrojov autochtónnej domácej včely a podporou zavedenia a vedenia plemenárskej evidencie včely medonosnej, zdravotnom stave včiel uplatňovaním ozdravovacích metód a spôsobu ošetrovania včelstiev, zavedením a vedením evidencie stanovíšť včelstiev, kvalitatívnej charakteristike a autentifikácii včelích produktov, zdravotnom účinku včelích produktov, opeľovacej činnosti včiel a ich vplyvu na zvyšovanie úrod technických plodín na výrobu obnoviteľných zdrojov energií.

41 I S t r a n a


OPATRENIA NA PODPORU VČELÁRSTVA SPOLUFINANCOVANÉ Z FONDOV EÚ Opatrenie 1.1 Modernizácia fariem  Cieľ opatrenia Zvýšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárskych subjektov lepším vyuţívaním výrobných faktorov a uplatňovaním nových technológií a inovácií.  Rozsah a oprávnené činnosti (výber relevantných oprávnených činností) A. Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia objektov (vrátane prístupových ciest a pripojenia na inţinierske siete) Oblasť – Ţivočíšna výroba pre ustajnenie a chov hospodárskych zvierat vrátane výbehov a budovanie pastevných areálov, prístreškov na pastve a salašov; dojární vrátane objektov na prvotné ošetrenie mlieka; liahní; medární; na uskladnenie krmív, stelív; na bezpečné uskladnenie a spracovanie odpadovej vody a biologického odpadu (výstavba hnojísk, uskladňovacích nádrţí alebo ţúmp). B. Obstaranie a modernizácia technického a technologického vybavenia Oblasť – Ţivočíšna výroba v chovoch hospodárskych zvierat; na technologické vybavenie inseminačných a reprodukčných centier vrátane liahní; na uskladnenie a manipuláciu s krmivami a stelivami; na technológie dojenia, uskladnenie, chladenie a manipuláciu s mliekom a medom; na uskladnenie, manipuláciu a likvidáciu vedľajších produktov ţivočíšnej výroby a výkalov hospodárskych zvierat (vlastnej produkcie)  Konečný prijímateľ (oprávnený ţiadateľ)2 Fyzické a právnické osoby podnikajúce v poľnohospodárskej prvovýrobe.  Druh podpory Druh podpory: Spôsob financovania: Typ investície:

nenávratný finančný príspevok podielové financovanie (platba systémom refundácie) zisková

Výška oprávnených výdavkov na 1 projekt: min. 3 000 EUR a max. 3 mil. EUR.

2

Subjekty s právnou subjektivitou a oficiálne zaregistrovaným sídlom/miestom podnikania na území Slovenskej republiky.

42 I S t r a n a


Opatrenie 1.5 Odbytové organizácie výrobcov  Cieľ Podporiť vznik, formovanie a uľahčenie administratívnych operácií odbytovým organizáciám výrobcov.  Rozsah a činnosť Podporované budú aktivity pre zaloţenie a činnosti odbytových organizácií výrobcov (ďalej len „OOV“), ktorých členovia budú fyzické a/alebo právnické osoby podnikajúce v poľnohospodárstve na území Slovenska a vyrábajúce nasledovné ţivočíšne alebo rastlinné komodity: Mlieko Jatočný hovädzí dobytok Jatočné ošípané hydina a vajcia Ovce Kozy Včelie produkty

zemiaky Obilniny Olejniny a strukoviny Chmeľ Muštové hrozno liečivé, aromatické a koreninové rastliny Drobné ovocie

 Konečný prijímateľ (oprávnený ţiadateľ) Odbytové organizácie výrobcov uznané príslušnou inštitúciou od začiatku do konca programového obdobia (od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013).  Druh podpory Druh podpory: Spôsob financovania: Typ investície:

nenávratný finančný príspevok paušálna platba nezisková

 Intenzita pomoci Maximálna výška podpory: – 100 % (75 % EÚ a 25 % SR) pre oblasti cieľa Konvergencia; – 100 % (50 % EÚ a 50 % SR) pre Ostatné oblasti.  Výška paušálnej platby Podpora sa poskytne v ročných splátkach počas prvých piatich rokov odo dňa uznania odbytovej organizácie výrobcov. Vypočíta sa na základe hodnoty ročnej predanej produkcie komodity, na ktorú bola OOV uznaná (vlastnej min. 80 % a cudzej max. 20 %) a nepresiahne: 1. v prvom roku 5 %, v druhom roku 5 %, v treťom roku 4 %, vo štvrtom roku 3 % a v piatom roku 2 % z hodnoty predanej produkcie do 1 000 000 eUR a 2. v prvom roku 2,5 %, v druhom roku 2,5 %, v treťom roku 2,0 %, vo štvrtom roku 1,5 % a v piatom roku 1,5 % z hodnoty predanej produkcie presahujúcej 1 000 000 eUR.

43 I S t r a n a


Podnikateľský plán vybraného inovatívneho produktu – medové pivo POPIS ROZVOJOVEJ KONCEPCIE Potravinársky priemysel na Slovensku prechádza v posledných rokoch turbulentným obdobím, charakterizovaným výrazným zvyšovaním výrobných vstupov a zniţovaním odbytu v dôsledku nárastu mnoţstva importovaných potravín z členských krajín EÚ ako aj z tretích krajín. Súčasná hospodárska situácia si však vyţaduje opätovne obrátiť pozornosť spoločnosti na celý agrosektor, vrátane potravinárskeho spracovateľského priemyslu, ktorý je základným predpokladom pre správne fungovanie krajiny a plní celý rad spoločenských i mimospoločenských funkcií. Rozvojová koncepcia predkladaného podnikateľského plánu, vychádza zo zámeru navrhnúť model efektívnej a rentabilnej produkcie vybraného inovatívneho produktu z medu – medového piva, ktorý by zaujal stabilné miesto na slovenskom agrárnom a potravinovom trhu. Medové pivo je pre slovenského spotrebiteľa v súčasnosti pomerne neznámym produktom. Vďaka svojim kvalitatívnym vlastnostiam spojených s nezameniteľnou chuťou však disponuje dostatočným potenciálom pre úspech na trhu. Vznik nových spracovateľských podnikov, resp. diverzifikácia existujúcich spracovateľských kapacít o produkciu nového inovatívneho výrobku vytvorí podmienky pre zvyšovanie spotreby medu a medových produktov. z hľadiska ekonomiky prevádzky medové pivo patrí medzi výrobky z medu s vyššou pridanou hodnotou, a teda je ekonomicky výhodnejším artiklom neţ samotný med ako produkt včelárstva. Prioritné zameranie podnikateľského plánu smeruje k vzniku a rozvoju menších pivovarov tzv. „minipivovarov“ miestneho, resp. regionálneho významu s dôrazom na vyuţívanie surovín vyprodukovaných priamo v príslušných regiónoch. Podnikateľský plán okrem samotnej výroby inovatívneho produktu vhodným spôsobom navrhuje taktieţ spôsob jeho propagácie a distribúcie ku konečným spotrebiteľom. Identifikuje cieľové skupiny produktu, ktorým je na základe vstupných relevantných informácií prispôsobená celá marketingová stratégia. Cieľom tejto marketingovej stratégie je prostredníctvom vhodných komunikačných nástrojov zabezpečiť informovanosť a vzbudiť dostatočný záujem spotrebiteľov o takýto druh výrobku.

44 I S t r a n a


OPIS VÝROBKU Pozitívne účinky piva na ľudský organizmus poznali uţ starý Egypťania , ktorý pouţívali pivo aj v lekárskej praxi. Pivo bolo totiţ dôleţitou súčasťou liečivých a očistných nálevov a patrilo tieţ k základným zloţkám potravy. Pivo teda uţ od nepamäti patrí k obľúbeným nápojom ľudí hlavne pre jeho chuť a vlastnosť uhasiť smäd. Vďaka svojmu zloţeniu a spôsobu výroby dokáţe eliminovať napríklad prejedanie sa a to tým, ţe zásobuje telo potrebnými ţivinami. Tým sa ukľudňuje nielen tráviaca sústava, ale zlepšujú sa aj funkcie ako hormonálneho, tak aj nervového systému. Pivo je okrem iných významných látok pre organizmus bohatým zdrojom vitamínov skupiny B, ktoré významne prispievajú k ochrane našej nervovej sústavy a k zvládaniu stresových situácií. Med je nasýtený roztok cukrov, ktorý včely pripravujú z nektáru kvetov alebo medovice. Med ako prírodný produkt je známi predovšetkým vďaka svojim priaznivým vplyvom na ľudský organizmus. Disponuje látkami s liečivým účinkom vďaka ktorým si vyţaduje našu zvýšenú pozornosť. Jedinečné fyzikálno-chemické zloţenie vytvára predpoklady pre jeho široké vyuţitie nielen vo forme priamej konzumácie, ale aj vo forme širokého spektra potravinárskych, farmaceutických, či priemyselných výrobkov. Medové pivo – v mnohých krajinách obľúbený nápoj - napr. "medovucha" na Ukrajine a v Rusku sa čapuje podobne ako iné druhy piva a kvasu v pohostinstvách, aj keď originálna medovucha bol skôr likér ktorý dozrieval aţ 15 rokov. Názvy medovina (medové víno), medové pivo a medové likéry sa v niektorých kultúrach prelínajú, za medové pivo u nás pokladáme nápoj ktorý má základ v obilovinách. Typickým predstaviteľom medového piva je welšský Braggot. Medové pivo vyrábajú súkromné rodinné pivovary v Nemecku a Čechách, je veľmi rozšírené aj v niektorých afrických krajinách. V Čechách vyrába pivo s prídavkom medu pivovar Kvasar, v licencii tohto pivovaru "medové" pivo produkuje aj pivovar Černá hora, tu sa však nachádza len medová esencia.

RIEŠENIE VÝROBY  Technológia výroby medového piva Technológiu výroby medového piva v podstate môţeme označiť za identickú v porovnaní s výrobou tradičného piva s výnimkou fázy výroby mladiny, kedy „studenou cestou“ dochádza k pridávaniu pravého včelieho medu. Samotná výroba medového piva teda prechádza troma hlavnými fázami: Výroba mladiny Pivná mladina je cukornatý medziprodukt vznikajúci v prvej fáze technologického postupu výroby piva. Najdôleţitejším procesom pri výrobe mladiny je premena nerozpustných zlúčenín sladu na rozpustný extrakt. Špecifické látky chmeľu prechádzajú do roztoku fyzikálnymi a chemickými pochodmi. V priebehu dozrievania mladiny je pridávaný studenou cestou pravý včelí med. Tento postup zabraňuje strate pozitívnych vlastností medu, od ktorých závisí výsledná kvalita produktu. Znamená to, ţe všetky zdraviu prospešné látky, ktoré med obsahuje, zostávajú po celú dobu trvanlivosti vo svojej aktívnej forme. Cukry obsiahnuté v mede sa priebehu dokvášania menia na alkohol a oxid uhličitý, zdraviu prospešné látky

45 I S t r a n a


z medu zostávajú v pive v aktívnej forme za predpokladu, ţe pivo je nefiltrované a nepasterizované. Hlavné kvasenie a dokvasovanie Ochladená mladina zbavená kalov je medziproduktom, z ktorého sa po pridaní pivovarských kvasníc a prekvasení získava pivo. Všetky naše pivá sa vyrábajú spodným kvasením, ktoré prebieha v dvoch fázach. V prvej fáze mladina ochladená na zákvasnú teplotu 5-6 oC prekonáva búrlivé hlavné kvasenie, pri ktorom stúpne teplota aţ na 10 oC. V druhej fáze, časovo dlhšej (3 týţdne aţ niekoľko mesiacov), nazývanej dokvasovanie sa v uzatvorených leţiackych nádobách mladé pivo nasycuje vznikajúcim CO 2 pri teplotách -0,5 aţ 3 oC, pričom chuťovo dozrieva. Úprava piva na konzum Po dokvasení, pred stáčaním do transportných nádob (sudy, cisterny, fľaše) sa pivo filtruje, čím sa dosiahne vyššia čistota, stabilita a vyrovnaná kvalita. Princíp filtrácie spočíva v oddeľovaní pevnej fázy od kvapalného prostredia počas prietoku suspenzie poréznou vrstvou filtračného materiálu. Do piva sa taktieţ pridávajú konzervačné látky zabezpečujúce udrţanie kvalitatívnych vlastností piva počas jeho cesty k spotrebiteľovi. S cieľom zachovať čo najviac zdraviu prospešných látok pochádzajúcich z medu sa však medové pivo neodporúča ďalej filtrovať, resp. zásadne upravovať. Keďţe väčšina minipivovarov si svoje pivo predáva vo svojich vlastných prevádzkach, ktoré sú často súčasťou pivovaru nepridávajú sa do piva ţiadne konzervačné látky. Uvedené skutočnosti umoţňujú týmto producentom vyrábať skutočne kvalitné výrobky s veľkým mnoţstvom zdraviu prospešných látok. Pre účely výroby medového piva je z technického hľadiska moţné vyuţiť prakticky kaţdý druh medu. Kaţdý druh medu tak prispieva k odlišnej farbe, aróme a chuti výsledného produktu – medového piva.  Moţnosti pouţitia rôznych druhov medu V rámci výrobného procesu môţu byť pri výrobe medového piva vyuţité rôzne druhy medov. Kaţdý druh medu svojimi špecifickými vlastnosťami ako farba, chuť, vôňa vplýva na výsledný produkt. Druhy medov s moţnosťou vyuţitia pri výrobe medového piva: Med kvetový (nektárový) bez označenia rastlinného pôvodu – najväčší objem výroby a predaja zo všetkých včelích produktov Med kvetový jednodruhový – na Slovensku je moţné vyrobiť dostatočné mnoţstvá medu pochádzajúce prevaţne z týchto rastlinných druhov: o Med repkový o Med agátový o Med malinový (lesná malina) o Med lipový o Med slnečnicový o Med gaštanový

46 I S t r a n a


o

Ostatné druhy jednodruhových nektárových medov, ktoré sa vyskytujú vo veľmi obmedzenom mnoţstve sú ešte medy pohánkové, ďatelinové, z určitých druhov liečivých rastlín, čistcové, púpavové a pod. Med medovicový – med tmavej farby, niekedy sa vyskytuje aj v jednodruhovej forme, konkrétne smrekový, jedľový, dubový. Reálne predstavuje max. 5 % produkcie medov na Slovensku. Med zmiešaný – vznikol zmiešaním nektárových a medovicových zdrojov znášky. V obchodnej sieti býva označovaný ako lesný alebo horský. Tabuľka 4 Prehľad farieb a vôní medového piva podľa pouţitia druhu medu (na základe skúsenosti producentov) Druh medu

Farba

Vôňa

Svetlá Svetlá Biela aţ svetlá

Jemná Jemná Lahodne jemná

Čučoriedkový

Stredne tmavá aţ tmavá

Výrazná, ovocná

Kvetový

Mierne aţ stredne tmavá

Stredná aţ výrazná

Tmavá Svetlá Tmavá

Výrazná Jemná Stredná aţ výrazná

Ďatelinový Šalviový Malinový

Pohánkový Agátový Medovicový

CIEĽOVÁ SKUPINA ZÁKAZNÍKOV Nakoľko predkladaný podnikateľský plán je prioritne zameraný na riešenie produkcie inovatívneho výrobku z medu – medového piva formou menších pivovarov miestneho, resp. regionálneho významu, tzv. „minipivovarov“, cieľovú skupinu zákazníkov budú tvoriť obyvatelia danej lokality/regiónu v ktorom je takýto producent alokovaný. Tabuľka 5 Popis cieľových skupín produktu Cieľová skupina

Obyvatelia lokality/regiónu príslušného k miestu produkcie medového piva

Účastníci špecifických foriem cestovného ruchu – pivné cesty

Charakteristika cieľovej skupiny Počtom najväčšia cieľová skupina Záujem konzumovať produkty vyprodukované v priamo v regióne a z miestnych surovín. Dôleţité sledovať preferencie, poţiadavky na kvalitu, chuť, spotrebiteľskú cenu výsledného produktu. V prípade vysokej kvality a cenovej dostupnosti výrobku – stabilná a početná cieľová skupina Príleţitostní návštevníci Poţadujú vysokú kvalitu a originalitu výrobku Vyhľadávajú miestne/lokálne špecifické výroby Sú ochotní zaplatiť vyššiu cenu za kúpu originálneho výrobku Svojou prítomnosťou na danom území podporujú vznik a rozširovanie ďalších sluţieb cestovného ruchu

47 I S t r a n a


Návštevníci veľtrhov a výstav zameraných na prezentácie piva, resp. výrobkov z medu.

Skupina odborníkov s dostatočnými vedomosťami a poznatkami z danej problematiky. Laická verejnosť – skôr príleţitostní zákazníci, početnosťou malá cieľová skupina.

SWOT ANALÝZA PRODUKTU SWOT analýza predstavuje komplexný pohľad na predmet podnikateľského plánu, ktorým je inovatívny produkt – medové pivo vyjadrený prostredníctvom štyroch oblastí: silné stránky (Strenghts), slabé stránky (Weaknes), príležitosti (Opportunities) a ohrozenia (Threats). Analýza definuje vonkajšie (príleţitosti a ohrozenia) a vnútorné faktory (silné a slabé stránky) produktu. Predstavuje kombináciu dvoch analýz, S – W a O – T. Na základe tejto analýzy moţno presne definovať rozvojovú stratégiu produktu, ktorá vyuţíva silné stránky a eliminuje problémy a prípadné riziká. Silné stránky

Slabé stránky

Moţnosť rôznych variácií výsledného produktu (podľa pouţitia druhu medu) Originalita a inovatívnosť Vysoký obsah zdraviu prospešných látok Priama podpora rozvoja ďalších sluţieb (napr. v kontexte rozvoja špecifických foriem cestovného ruchu) Záujem zo strany spotrebiteľov Vysoká pridaná hodnota finálneho produktu Nenáročnosť výroby Dostatok informácií a poznatkov z výroby príbuzných produktov Príleţitosti Prienik na nové trhy Rozvoj ďalších súvisiacich sluţieb, rozvoj špecifických foriem cestovného ruchu Výroba ekologického produktu Budovanie rodinných podnikov Podpora rozvoja subdodávateľských odvetví

Nedostatočná informovanosť zákazníkov existencii produktu – medového piva Náročnosť na kvalitu vstupov Vyššia investičná náročnosť technologických zariadení potrebných na výrobu produktu Sezónnosť (vyššia spotreba počas letných mesiacov, niţšia počas zimných mesiacov)

Ohrozenia Kaţdoročný pokles spotreby piva Zmena preferencií spotrebiteľov Zvýšenie cien vstupných surovín, neudrţateľnosť rentability výroby Import lacnejších produktov

48 I S t r a n a


MARKETINGOVÁ STRATÉGIA Marketingová stratégia produktu – medového piva je prioritne orientovaná na vzbudenie záujmu potenciálnych spotrebiteľov na regionálnej úrovni, nakoľko cieľom je podporovať producentov medového piva regionálneho významu. Pouţívanie rozličných technologických postupov, ako aj surovinových zdrojov (predovšetkým rôznych druhov medu z rôznych lokalít/regiónov) pri výrobe medového piva v rôznych regiónoch umoţní vytvoriť širšiu škálu produktov s rôznymi charakterovými vlastnosťami, pri zachovaní regionálnej identity produktu. Na základe skúseností z ostatných členských štátov EÚ ako aj USA sa predajcovia piva zhodujú na tom, ţe vyuţívanie surovín pochádzajúcich priamo z regiónu, kde sa samotné medové pivo spracováva výrazne zvyšuje záujem spotrebiteľov o takýto produkt. Práve pri medovom pive zdôrazňujú význam vyuţitia medu vyprodukovaného včelstvami v danej lokalite/regióne. Preto mnoţstvo výrobcov medového piva postupne začína na svoje etikety pridávať informáciu o pouţití medu z nášho kraja „made with honey form our county“.  Produkt, produktová stratégia Produktom podnikateľského plánu je výroba medového piva ako inovatívneho produktu z medu. Medové pivo ako výrobok na Slovenskom trhu zatiaľ nie je veľmi známe, no napriek tomu je zo strany spotrebiteľov o takýto výrobok záujem. Produktová stratégia je zaloţená na tvorbe produktu vysokej kvality, s regionálnymi špecifikami (vyuţívanie surovín vyprodukovaných v danom regióne). Odlišnosť medového piva od príbuzných, tradičných foriem piva v kombinácii s vysokou kvalitou je hlavným faktorom úspechu produktu na trhu. Konkurenčnou výhodou produktu je taktieţ územná príslušnosť k danému regiónu a preferencie spotrebiteľov konzumovať výrobky vyprodukované vo svojom regióne.  Cena, cenová stratégia Výsledná cena produktu závisí predovšetkým od cien výrobných vstupov ako aj cien konkurenčných výrobkov. Napriek miernej odlišnosti technológie výroby a pouţitia medu ako výrobnej suroviny, by sa výsledná cena pre konečného zákazníka mala pohybovať na úrovni spotrebiteľských cien tradičných pív. Zvolená cenová stratégia musí rešpektovať nielen finančnú náročnosť vstupov, ale predovšetkým ceny konkurenčných výrobkov (najmä spotrebiteľské ceny tradičných pív). Lepšie kvalitatívne vlastnosti medového piva v porovnaní s tradičnými druhmi piva pri zachovaní rovnakej ceny urýchlia vstup produktu na trh a umoţnia osloviť dostatočne veľkú cieľovú skupinu zákazníkov. Odporúčaná cena pre konečného spotrebiteľa: 0,85 EUR  Propagácia, propagačná stratégia Propagácia inovatívneho produktu musí reflektovať základné charakteristiky jeho cieľových skupín. Propagácia musí jasne identifikovať najväčšie konkurenčné výhody produktu. Vzhľad na skutočnosť, ţe sa jedná o pomerne neznámi výrobok, tieto informácie musia byť komplexné a výstiţné.

49 I S t r a n a


Propagačná stratégia navrhuje vyuţitie rôznych propagačných nástrojov v závislosti od charakteru cieľovej skupiny. Cieľová skupina

Nástroje propagačnej stratégie

Obyvatelia lokality/regiónu príslušného k miestu produkcie medového piva

Propagácia v miestnych, regionálnych periodikách Bilboardy, informačné letáky Web stránka pivovaru Ochutnávky na miestnych/regionálnych trhoch Darčekové balenia s reklamnými predmetmi

Účastníci špecifických foriem cestovného ruchu – pivné cesty

Web stránka pivovaru Web stránky cestovných kancelárií ponúkajúcich špecifické formy cestovného ruchu Web stránky príbuzných internetových serverov (napr. www.pivo.sk, www.kamnapivo.sk) Prezentácie na fórach cestovného ruchu Darčekové balenia s reklamnými predmetmi Exkurzie zamerané na prehliadku pivovaru

Návštevníci veľtrhov a výstav zameraných na prezentácie piva, resp. výrobkov z medu.

Informačné letáky, plagáty Ochutnávky produktov Multimediálne informačné CD Drobné reklamné predmety

Ďalším významným nástrojom, ktorý zásadne vplýva na celkovú pozíciu produktu na trhu je atraktívne spotrebiteľské balenie/etiketa. Práve formát spotrebiteľských balení je na mnohých výrobkoch značne podcenení, čo zniţuje ich konkurencieschopnosť na trhu. Príklady etikiet zahraničných konkurenčných výrobkov.

Pivovar Broumov Česká republika

Wentworth Brewery Veľká Británia

50 I S t r a n a




Distribúcia, distribučná stratégia

Pre zabezpečenie odbytu produktov je nevyhnutné vytvoriť tzv. odbytové - distribučné kanály. Tie zahŕňajú celý rad podnikov a osôb, ktoré napomáhajú dostať sa produktu od výrobcu ku konečnému spotrebiteľovi. Kanál preklenuje časové, priestorové a vlastnícke rozdiely oddeľujúce výrobky a sluţby od ich uţívateľov. Distribúcia a odbyt riešeného produktu bude zabezpečený prostredníctvom viacerých distribučných kanálov. Distribučný kanál: Výrobca – Vlastné výčapné zariadenie priamo v objekte pivovaru (predajné miesto) – predstavuje najjednoduchšiu formu distribúcie produktu ku konečnému spotrebiteľovi. Uvedený spôsob distribúcie rovnako podporí rozvoj ďalších doplnkových sluţieb. Distribučný kanál: Výrobca maloobchodné predajne

–

prepravná

spoločnosť/vlastná

doprava

–

Distribučný kanál: Výrobca – prepravná spoločnosť/vlastná doprava – pohostinstvá miestneho/regionálneho významu Distribučný kanál: Výrobca – vlastná internetová stránka s moţnosťou nákupu prostredníctvom e-shopu. Profesionálne vytvorená web - stránka je dnes uţ neoddeliteľnou súčasťou kaţdej úspešnej firmy. Slúţi na jej propagáciu a zviditeľnenie sa pred potenciálnymi klientmi a zákazníkmi. Internetová stránka s online e-shopom umoţní osloviť širšiu cieľovú skupinu, ktorá nebude viazaná priamo na jednotlivé predajné miesta.

FINANČNÝ PLÁN Finančný plán konkretizuje problematiku ekonomickej náročnosti výroby medového piva. Na zostavovanie finančného plánu vplývajú dva základné faktory: Investičná náročnosť obstarávaných technológií potrebných pre zabezpečenie výroby inovatívneho výrobku – medového piva Finančná náročnosť základných výrobných vstupov (suroviny, energia, spotreba práce)  Základné údaje: Výrobná kapacita minipivovaru = 108 000 dm3/rok (9000 dm3/mesiac, 300 dm3/deň Potreba pracovných síl: 1,5 pracovníkov  Výpočet nákladov na výrobu 1 dm3 medového piva pri objeme 9000 dm3/mesiac Priemerné mzdové náklady = 750 EUR (500 EUR na jedno pracovné miesto) Spotreba elektrickej energie: 430 eUR

51 I S t r a n a


Spotreba surovín: o Voda: 93 eUR o Slad: 654 eUR (spotreba: 2 tony/mesiac, cena sladu: 385 eUR/tona, uvaţuje s max. 15 % náhradou sladu medom) o Med: 600 EUR (spotreba: 300 kg pri náhrade sladu medom na úrovni 15 % z celkovej spotreby sladu, cena medu: 2 eUR/kg) o Chmeľ: 187,5 eUR/kg (spotreba: 37,5 kg/mesiac, cena chmeľu: 5 EUR/kg) o Kvasnice: 300 EUR (spotreba 75 litrov, cena kvasníc: 4 EUR/liter) Reţijné náklady: o CO2 : 40 eUR o Filtračné látky a úprava vody: 53 EUR o Sanitačné prostriedky: 40 EUR o Dopravné náklady:100 EUR Celkové priemerné mesačné náklady pri výrobe 9000 dm3 piva = 3247,5 EUR Priemerné náklady na výrobu 1 dm3 medového piva = 0,36 EUR  Investičná náročnosť obstarania technológie na výrobu medového piva Na základe predbeţného zisťovania cien jednotlivých komponentov technologickej časti výroby bola stanovená priemerná výška vstupnej investície na úrovni 132 770 EUR. Táto hodnota však môţe byť do značnej miery rozdielna v závislosti od konkrétneho dodávateľa technológie. V ďalších častiach však finančný plán počíta s vyššie uvedenou sumou. Plán počíta s obstaraním zariadení z nerezovej ocele, spĺňajúcich príslušné technické a hygienické poţiadavky. Technologické zariadenia Drvič sladu Kombinovaný rmuto-vystierací kotol Mladinový kotol Vírivá kaď Cylindrokónický tank Protiprúdový chladič Kompresorový chladič pre dochladzovanie mladiny Kompresorový chladič pre zabezpečenie chladenia univerzálnych tankov Dopravné čerpadlo Sviečkový naplavovací filter Skladovacie nádoby kvasníc Tlaková súprava (fľaša CO2 a regulátor tlaku), naráţacia hlava  Výpočet výnosov z predaja Cena za 1 dm3 medového piva pre spotrebiteľa: 0,85 EUR Dane (DPH + spotrebná daň): 0,25 EUR Priemerné náklady na výrobu 1 dm3 medového piva = 0,36 EUR Ročný výnos pri produkcii 108 000 dm3 = 25 920 EUR

52 I S t r a n a


PLÁN PRÍJMOV A VÝDAJOV PROJEKTU Pre daný podnikateľský zámer bol spracovaný plán príjmov a výdajov, ktorý vychádza z predpokladaných príjmov z predaja medového piva ako aj z cien základných výrobných vstupov nevyhnutných pre zabezpečenie výroby. Spracované základné vstupné údaje naznačujú, ţe výroba tohto inovatívneho produktu sa ihneď v prvom roku uvedenia do prevádzky ukazuje ako rentabilná. Sumy sú uvedené v eUR. Názov poloţky Spotreba energie Spotreba PHM a olejov Spotreba náhradných dielov Opravy a údrţby, sluţby Osobné výdavky Dane a poplatky Výdavky na tovar Odpisy Výdavky celkom Príjmy za predaj výrobkov Úspora výdavkov Príjmy z predaja tovarov Príjmy celkom VH brutto

n I.-XII 5 160 1 200

n+1 I.-XII 5 263 1 224

n+2 I.-XII 5 368 1 248

n+3 I.-XII 5 476 1 273

n+4 I.-XII 5 585 1 299

n+5 I.-XII 5 697 1 325

100

120

140

150

180

9 000 27 000 23 610 22 128 88 098

500 9 270 27 270 24 082 22 128 89 837

700 9 548 27 543 24 564 22 128 91 219

600 9 835 27 818 25 055 22 128 92 325

1000 10 130 28 096 25 556 22 128 93 944

1200 10 433 28 377 26 067 22 128 95 407

91 800

94 554

97 391

100 312 103 322

106 421

91 800 3 702

96 390 6 553

101 210 9 991

106 270 111 583 13 945 17 639

117 163 21 756

n – rok uvedenia do prevádzky Výroba medového piva je zisková ihneď v prvom roku uvedenia do prevádzky. Príjmy a výdavky zodpovedajú predpokladanému objemu produkcie minipivovaru na úrovni 108 000 dm3 ročne. Príjmy zohľadňujú trţby z predaja riešeného produktu. NÁVRATNOSŤ INVESTÍCIE R.č. 1 2 3 4 5 6

Poloţka n Výpočet Rok 1 investovania Investícia 132 770 Príjmy 0 z investície Výdavky na 0 investície Odpisy 0 Brutto Cash r.2-r.3 0 flow Daňová 0,19 sadzba

n+1

n+2

n+3

n+4

n+5

2

3

4

5

6

0

0

0

0

0

91 800

94 554

97 391

100 312

103 322

67 109

68 272

69 457

70 666

71 900

22 128

22 128

22 128

22 128

22 128

24 691

26 282

27 934

29 646

31 422

0,19

0,19

0,19

0,19

0,19

53 I S t r a n a


7 8 9 10

11

12 13

Daň Netto Cash flow Cash flow z projektu

0

4 691

4 994

5 307

5 633

5 970

0

42 128

43 417

44 755

46 142

47 580

-132 770

42 128

43 417

44 755

46 142

47 580

-132 770

-90 642

-47 225

-2 471

43 671

91 251

-126 448

38 211

37 505

36 820

36 153

35 505

-126 448

-88 237

-50 731

-13 912

22 242

57 746

NIE

NIE

NIE

NIE

ÁNO

ÁNO

r.5r.7+r.4 r.8 - r.1

r.9 + r. Kumulovaný 10 z Cash flow predch. z projektu roku Súčasná hodnota r.9/ (1+ Cash flow 0,05)n z proj. r.11 + Čistá súč. r.12 z hodnota CF predch. roku Splatenie investície (ÁNO/NIE)

n – rok uvedenia do prevádzky Návratnosť investície do technologickej časti prevádzky zariadenia minipivovaru je v piatom roku od spustenia prevádzky.

54 I S t r a n a


Analýza možností financovania aktivít potrebných pre zabezpečenie výskumu a vývoja, inovácií a následnej výroby a podpory predaja vybraného inovatívneho výrobku z medu – medového piva

Analýza obsahuje súhrn vybraných Opatrení relevantných Operačných programov v programovacom období 2007 – 2013, spolufinancovaných z fondov EÚ.  Financovanie výskumu a vývoja, inovácia produktov Operačný program Veda a výskum Opatrenie č. 2.2 „Prenos poznatkov a technológií získaných výskumom a vývojom do praxe“ Rámcová aktivita 2.2.2: Podpora aplikovaného výskumu a vývoja Špecifický cieľ: Zvyšovanie miery spolupráce výskumno-vývojových inštitúcií so spoločenskou a hospodárskou praxou prostredníctvom prenosu poznatkov a technológií a tým prispievanie k zvyšovaniu hospodárskeho rastu regiónov a celého Slovenska. Príklady podporovaných aktivít: realizácia projektov aplikovaného výskumu a vývoja vo verejnom a mimovládnom sektore realizácia projektov priemyselného výskumu podpora projektov aplikovaného výskumu a vývoja v podnikovej sfére (MSP aj veľké podniky) vrátane podpory výskumníkov a ich činnosti s cieľom rozvoja nových aktivít podnikov podpora spolupráce podnikov (MSP aj veľké podniky) s akademickou sférou najmä prostredníctvom prístupu podnikov k výskumným zariadeniam akademickej sféry ako súčasti ich spolupráce vytváranie a podpora vedecko-technologických parkov a technologických centier s priamym zapojením terciárnych vzdelávacích inštitúcií s cieľom realizácie nových poznatkov v komerčnej sfére (MSP aj veľké podniky) vo forme areálov poskytujúcich priestory, sluţby a kontakt so zdrojmi nových poznatkov vytváranie a podpora kompetenčných centier orientovaných na špecifický sektor, so zapojením univerzít a s dôrazom na vzdelávanie, výskum, vývoj a technologický transfer podpora spracovania projektov vedecko-technologických parkov, technologických centier a kompetenčných centier, vrátane štúdií realizovateľnosti Oprávnení prijímatelia Verejný sektor verejné vysoké školy (vrátane technologických inkubátorov vysokých škôl a vedeckotechnologických parkov vysokých škôl) verejnoprávne ustanovizne a inštitúcie uskutočňujúce výskum a vývoj regionálna a miestna samospráva regionálna a miestna štátna správa Slovenská akadémia vied a jej ústavy organizácie, resp. inštitúcie uskutočňujúce výskum a vývoj zriadené ústrednými orgánmi štátnej správy štátne vysoké školy (vrátane technologických inkubátorov vysokých škôl a vedecko-technologických parkov vysokých škôl)

55 I S t r a n a


Súkromný sektor fyzické a právnické osoby podnikajúce podľa obchodného a ţivnostenského zákona profesijné organizácie, asociácie a komory súkromné vysoké školy (vrátane technologických inkubátorov vysokých škôl a vedecko-technologických parkov vysokých škôl) ** mimovládne organizácie výskumu a vývoja definované v zákone č. 83/1990 Zb. o zdruţovaní občanov, zákone č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné sluţby, zákone č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene občianskeho zákonníka, zákone č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch, zákone č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v ČSSR v znení neskorších predpisov, Občianskom zákonníku č. 40/1964 zb. v znení neskorších predpisov, § 20f-20j o záujmových zdruţeniach právnických osôb  Podpora výroby medového piva Program rozvoja vidieka SR 2007 – 20103 Opatrenie 1.2 Pridávanie hodnoty poľnohospodárskych produktov a produktov lesného hospodárstva Cieľ opatrenia Zlepšiť primárne spracovanie a predajnosť produktov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva podporou zlepšenia efektivity, spracovania obnoviteľných zdrojov energie, podporou nových technológií a vyuţitia nových trhov. Tento cieľ sa bude napĺňať predovšetkým prostredníctvom: zavádzania výroby nových produktov; novej techniky/technológií; zlepšovania kvality výrobkov, ich marketingu a odbytu na nových trhoch; zavádzania a rozširovania informačných a komunikačných technológií; spracovania obnoviteľných zdrojov energie. Rozsah a činnosti Oprávnené sú investície súvisiace s nasledovnými sektormi: mäso a mäsové výrobky; mlieko a mliečne výrobky; hydina a vajcia; prírodný med; obilniny a produkty mlynského priemyslu, strukoviny a olejniny; ovocie a zelenina; zemiaky, sadivá a osivá; liečivé rastliny a koreniny; hrozno a víno; lesné hospodárstvo; obnoviteľné zdroje energie. V rámci podporovaných činností prvospracovateľských sektorov bude osobitný dôraz kladený na činnosti, ktoré súvisia so zavádzaním inovatívnych technológií, ako aj so spracovaním produktov ekologického poľnohospodárstva.

56 I S t r a n a


Primárne spracovanie poľnohospodárskych produktov je spracovanie poľnohospodárskych produktov uvedených na zozname prílohy 1 Zmluvy o zaloţení ES s cieľom získania jedného alebo viacerých produktov uvedených na zozname prílohy 1 Zmluvy o zaloţení ES, t. j. vstup aj výstup sú produktmi zahrnutými v prílohe 1 k zmluve o zaloţení ES. V prípade podpory investícií do produktov lesného hospodárstva zaloţených na spracovaní dreva ako suroviny sa podporujú len činnosti pred jeho priemyselným spracovaním.3 Podporované činnosti prvospracovateľských sektorov Oprávnené sú všetky činnosti, ktoré zlepšujú celkovú výkonnosť podniku a sú v súlade s cieľmi opatrenia a s príslušnými právnymi predpismi EÚ. Napr.: A výstavba, rekonštrukcia a modernizácia hygienicko-sanitárnych reţimov, napr. laboratórií, umyvární a šatní pre pracovníkov a návštevníkov; B výstavba, rekonštrukcia a modernizácia technológií na ochranu ţivotného prostredia (spracovanie odpadu a čistenie odpadových vôd, atď.); C výstavba, obstaranie a rekonštrukcia zariadení a technológií súvisiacich so spracovávaním produktov na výrobu potravín s chráneným označením pôvodu, chráneným zemepisným označením a zaručených tradičných špecialít podľa osobitného predpisu (nariadenie Rady (ES) č. 509/20064 a nariadenie Rady (ES) č. 510/20065); D zlepšenie prezentácie a prípravy produktov, podpora lepšieho vyuţitia alebo eliminácie vedľajších produktov alebo odpadu; e obstaranie výpočtovej techniky (hardvér), programového (softvér) a iného elektronického vybavenia (tlačiarne, skenery a pod.), zriadenie pripojenia na internet k zefektívneniu činností zvyšujúcich pridanú hodnotu a zlepšujúcich predaj produkcie a zaistenia informatizácie; F výstavba, rekonštrukcia a modernizácia objektov výrobných prevádzok, odbytových centier (napr. prekladísk), skladov vrátane prístupových ciest; obstaranie, rekonštrukcia a modernizácia zariadení, strojov, prístrojov a technológií, spracovateľských a výrobných kapacít vrátane obilných síl, síl mlynských výrobkov a výrobní kŕmnych zmesí, ako aj skladov produktov po spracovaní vrátane investícií spojených so spracovaním a vyuţívaním obnoviteľných zdrojov energie s výnimkou veternej, vodnej a solárnej energie; G výstavba, rekonštrukcia a modernizácia objektov výrobných prevádzok vrátane prístupových ciest; obstaranie, rekonštrukcia a modernizácia strojov a technológií na prvotné spracovanie surového dreva, t. j. na činnosti pred priemyselným spracovaním dreva (pridruţená drevárska prvovýroba), spracovanie nedrevných lesných produktov (napr. zariadenia na sušenie lesných bylín, zariadenia na pozberové spracovanie lesných plodov a pod.) a na spracovanie a vyuţívanie obnoviteľných zdrojov energie s výnimkou veternej, vodnej a solárnej energie, strojov a zariadení na výrobu biomasy (podporované sektory: lesné hospodárstvo – ak ţiadateľ nie je mikropodnikom v zmysle odporúčania Komisie 361/2003/ES, môţe o podporu v prípade OZE poţiadať z OP KahR).

3

Činnosti pred priemyselným spracovaním dreva – pozri kapitolu 8. Výklad pojmov. Uverejnené v Úradnom vestníku EÚL 92/1 dňa 31. 3. 2006. 5 Uverejnené v Úradnom vestníku EÚ L 93/12 dňa 31. 3. 2006. 4

57 I S t r a n a


Konečný prijímateľ (oprávnený ţiadateľ)6 Konečný prijímateľ (oprávnený ţiadateľ) v prípade spracovania poľnohospodárskych produktov: Fyzické a právnické osoby (mikropodniky, malé a stredné podniky v zmysle odporúčania Komisie č. 2003/361/ES) podnikajúce v oblasti spracovania produktov poľnohospodárskej prvovýroby (okrem rybích produktov). Pre podniky, ktoré nie sú zahrnuté v článku 2 ods. 1 uvedeného odporúčania a majú menej neţ 750 zamestnancov alebo niţší obrat neţ 200 miliónov EUR, sa intenzita maximálnej pomoci zniţuje na polovicu. Druh podpory Druh podpory: Spôsob financovania: Typ investície:

nenávratný finančný príspevok podielové financovanie (platba systémom refundácie) zisková

Intenzita pomoci Maximálna sadzba podpory sa obmedzuje na mikropodniky, malé a stredné podniky v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES. V prípade lesného hospodárstva sa podpora obmedzuje na mikropodniky. Maximálna výška pomoci z celkových oprávnených výdavkov: – 50 % (37,5 % EÚ, 12,5 % SR) pre oblasti cieľa Konvergencia, pričom minimálne 50 % predstavujú vlastné zdroje; – 40 % (20 % EÚ, 20 % SR) pre Ostatné oblasti, pričom minimálne 60 % predstavujú vlastné zdroje. Výška oprávnených výdavkov na 1 projekt: min. 3 000 eUR a max. 5. mil. eUR

6

Subjekty s právnou subjektivitou a oficiálne zaregistrovaným sídlom/miestom podnikania na území Slovenskej republiky.

58 I S t r a n a

SPOLUFINANCOVANÉ Z DOTAČNÉHO ZDROJA VÝNOSU MINISTERSTVA PÔDOHOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY ZO 14. AUGUSTA 2008 Č. 1785/2008-100

2009

UPLATNENIE INOVATÍVNYCH PRODUKTOV Z MEDU NA SLOVENSKOM AGROTRHU

Recommend Documents