Učebné osnovy BIOLÓGIA

ŠkVP „POJEM“ ZŠ s MŠ Podolie 804

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2

Učebné osnovy – BIOLÓGIA Názov predmetu Vzdelávacia oblasť Stupeň vzdelania Dátum poslednej zmeny Vyučujúci Ročník Časový rozsah výučby / týž. Časový rozsah výučby / roč.

Biológia Človek a príroda ISCED 2 2. 9. 2015 Mgr. Monika Muľová Časová dotácia piaty šiesty 2 1 66 33

siedmy 2 66

ôsmy 1 33

deviaty 1 33

Charakteristika učebného predmetu Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživým zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich životnom prostredí. Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí živých a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia. Základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých ročníkoch a tematických celkoch. Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších k vnútorným štruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach. Učivo v 5. - 6. ročníku je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z nižšieho stupňa vzdelávania a skúsenosti žiakov z vnímania prírodných objektov, vzťahov organizmov a človeka v prírodnom prostredí. Štruktúra učiva je orientovaná na konkrétne prírodné celky, poznávanie jednotlivých organizmov v nich žijúcich, triedenie a zovšeobecňovanie poznatkov, s pozornosťou na potravové vzťahy a vzťahy k prostrediu, s postupným prechodom na pochopenie vnútorných štruktúr. Usporiadanie učiva vedie k postupnému poznávaniu zložitosti organizmov a postupnému prehlbovaniu poznatkov. Usporiadanie učiva v 7. ročníku nadväzuje na predchádzajúci učebný systém s rešpektovaním vzájomných súvislostí. Štruktúra učiva umožňuje plynulý prechod k pochopeniu človeka ako biologického objektu a na základe anatomicko-fyziologických poznatkov smeruje k pochopeniu princípov individuality, biologickej a sociálnej podstaty človeka, k pochopeniu základných spoločenských vzťahov na základe etických noriem v prospech ich rozvoja. Štruktúra učiva umožňuje pochopenie, osvojovanie si zdravého životného štýlu a ochranu pred škodlivými vplyvmi. 1



Štruktúra obsahu v 8. ročníku sa orientuje na dynamické hľadisko zloženia Zeme, zemského povrchu v súčinnosti so živými zložkami prírody. Predstavuje spolu s vedomosťami nadobudnutými v nižších ročníkoch komplexný pohľad na prírodu a jej vývoj. Nadväzne sa ďalej orientuje na poznanie vzťahov živej a neživej prírody so zameraním na základné ekologické poznatky. Obsah ročníka je vcelku zameraný na komplexné poznanie a chápanie vzájomných vzťahov a súvislostí v prírode. Obsah učiva v 9. ročníku je orientovaný na základné životné procesy z hľadiska funkčných častí tela organizmov, poznatky o podstate života z hľadiska bunkovej štruktúry a dedičnosti. Záver tvorí problematika životného prostredia, ktorá smeruje k pochopeniu základných vzájomných vzťahov, vzťahov k prostrediu s vyústením do poznania vzťahov človeka k prírode a jej ochrane. Ciele učebného predmetu Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo predstavuje:     

Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich. Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných vzťahoch ako súčastí celku. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia prírodných procesov a javov. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky využívať v praktickom živote.

Kompetencie v oblasti prírodných vied  Poznávať živé organizmy a ich význam v prírode a pre život človeka. Chápať lesný, vodný, trávny, poľný ekosystém a ľudské obydlia ako životný priestor organizmov, poznať typických predstaviteľov podľa ich vonkajších znakov, životných prejavov a potravových vzťahov, zásady prevencie a spôsob ochrany pred škodlivými druhmi.  Poznať základnú stavbu, funkcie a životné prejavy rastlinných a živočíšnych buniek, jednobunkových a mnohobunkových organizmov.  Poznať základnú stavbu a funkcie sústav orgánov človeka, zásady starostlivosti prvej predlekárskej pomoci pri bežných poraneniach. Rozvíjať poznatky o činnosti ľudského tela, ako celostného systému z hľadiska ochrany zdravia a zdravého životného štýlu.  Porozumieť vzťahu neživej a živej prírody a významu jej poznávania. Poznať základnú stavbu a stavebné jednotky Zeme, podstatné zmeny v zemskej kôre, základné vonkajšie a vnútorné geologické procesy, súvislosti geologického vývoja Zeme, prírody a človeka.  Poznať základné podmienky života, faktory prostredia, vzťahy organizmov, následky vplyvu človeka na biosféru, možnosti ich odstránenia.  Poznať hlavné znaky základných životných procesov baktérií, rastlín, húb, živočíchov, podstatu a význam dedičnosti v prírode a pre človeka. 2

ŠkVP „POJEM“ ZŠ s MŠ Podolie 804 


Poznať zložky životného prostredia, ich vzájomný vzťah, význam pre podmienky života organizmov a človeka a faktory vplývajúce na kvalitu životného prostredia, zdravie a spôsob života človeka a organizmov, základné hľadiská ochrany životného prostredia a prírody.

Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších kľúčových kompetencií žiakov: A) Komunikačné kompetencie    

identifikovať a správne používať základné biologické pojmy, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov a procesov, ich podstatu a vzájomné vzťahy, vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme, porozumieť textovým, číselným a grafickým informáciám a využívať ich pri samostatnej a skupinovej činnosti, vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť, spracovávať a využívať informácie a dáta z rôznych zdrojov, vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania, spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich využitie na základe danej štruktúry, zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti.

B) Identifikácia problémov, navrhovanie riešenia a schopnosť riešiť ich  

riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie, navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov, rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov, využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh, predpokladať a určiť príčinné súvislosti, samostatne podľa inštrukcií pozorovať, experimentovať a odhadovať.

C) Sociálne kompetencie  

vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, pracovať vo dvojiciach alebo v skupine, vzájomne si radiť a pomáhať, preberať sebazodpovednosť, prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení.

D) Získavanie, osvojovanie a rozvíjanie manuálnych zručností  

používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia, využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky, rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach, aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach. 3



Pedagogické stratégie – metódy a formy práce Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacích hodín, vekových osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia. Z metód vyučovania sa uplatňujú: 1. Motivačné metódy na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť:

   

motivačné rozprávanie /citové približovanie obsahu učenia/, motivačný rozhovor /aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov/, motivačný problém /upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému/, motivačná demonštrácia /vzbudenie záujmu pomocou ukážky/.

2. Expozičné metódy pri vytváraní nových poznatkov a zručností:

      

rozprávanie /vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie/, rozhovor /komunikácia formou otázok a odpovedí/, beseda /riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom/, demonštračná metóda /demonštrácia obrazov, modelov, prírodnín/, pozorovanie, manipulácia s predmetmi /praktické činnosti, pokusy, experimentovanie, didaktická hra/, inštruktáž /vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k pochopeniu slovného a písomného návodu/.

3. Heuristická metóda /učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení/. 4. Projektová metóda /riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu/. 5. Praktické aktivity /samostatná činnosť na základe inštruktáže/. 6. Práca s knihou a textom /čítanie s porozumením, spracovanie informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, využívanie podstatných informácií/.

4



7. Aktivizujúce metódy

   

diskusia /vzájomná výmena názorov, argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia problému/, situačná metóda /riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov/, didaktická hra /sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti/, kooperatívne vyučovanie /forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny/.

8. Fixačné metódy /metódy opakovania a precvičovania učiva – ústne a písomné opakovanie, opakovanie využitím učebnice a literatúry, domáce úlohy/.

Z organizačných foriem sa uplatňuje: 1. Vyučovacia hodina /základného, motivačného, expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu/. 2. Terénne pozorovania /volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych možností/. 3. Praktické aktivity. Prierezové témy Do obsahu vyučovacieho predmetu sú integrované nasledujúce prierezové témy: Ochrana života a zdravia (OZO), Osobnostný a sociálny rozvoj (OSR), Mediálna výchova (MDV), Environmentálna výchova (ENV), Tvorba projektu a prezentačné zručnosti (TBZ). Učebné zdroje     

UHEREKOVÁ, M. et al. Biológia pre 5. ročník základných škôl. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, 2008. 108 s. ISBN 978-80-8091-130-0. UHEREKOVÁ, M. et al. Biológia pre 6. ročník základných škôl. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, 2009. 96 s. ISBN 978-80-8091-180-5. UHEREKOVÁ, M. et al. Biológia pre 7. ročník základnej školy a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA,

2013. 135 s. ISBN 978-80-8091-312-0. UHEREKOVÁ, M., BIZUBOVÁ, M. Biológia pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, 2013. 127 s. ISBN 978-80-10-02557-2. UHEREKOVÁ, M. et al. Biológia pre 9. ročník základnej školy a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, 2012. 75 s. ISBN 978-80-89431-34-2.

5

ŠkVP „POJEM“ ZŠ s MŠ Podolie 804  


BOŽOVÁ, D. et al. Hravá biológia 5 : Pracovný zošit pre 5. ročník ZŠ. Košice : TAKTIK, 2013. 60 s. ISBN 978-80-89530-38-0. HLIVÁKOVÁ, I. et al. Hravá biológia 6 : Pracovný zošit pre 6. ročník ZŠ a 1. ročník GOŠ. Košice : TAKTIK, 2013. 60 s. ISBN 978-80-

89530-39-7. 

BAJZÁKOVÁ, V. et al. Hravá biológia 7 : Pracovný zošit pre 7. ročník ZŠ a 2. ročník GOŠ. Košice : TAKTIK, 2014. 60 s. ISBN 978-80-

89530-40-3. 

ĎUROVSKÁ, T. et al. Hravá biológia 8 : Pracovný zošit pre 8. ročník ZŠ a 3. ročník GOŠ. Košice : TAKTIK, 2013. 60 s. ISBN 978-80-

89530-41-0. 

HAKALOVÁ, V. et al. Hravá biológia 9 : Pracovný zošit pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník GOŠ. Košice : TAKTIK, 2013. 52 s. ISBN 978-80-

89530-42-7. Hodnotenie žiaka Hodnotiť sa v priebehu školského roka budú nasledujúce aktivity žiaka:    

ústne odpovede, písomné práce a testy, protokoly z realizovaných praktických aktivít, projekty.

Za jednotlivé aktivity bude žiakovi udelená známka podľa stupnice: VYJADRENIE ÚROVNE V %

UDELENÁ ZNÁMKA

100 – 92

1

91 – 75

2

74 – 55

3

54 – 30

4

29 – 0

5 6



Obsah predmetu - prehľad tematických celkov 5. ročník    

Príroda a život okolo nás Život v lese Život vo vode a na brehu Život na poliach a lúkach

6. ročník     

Život s človekom a v ľudských sídlach Základná štruktúra života – bunka Vnútorná organizácia tela organizmov Vnútorná stavba tela rastlín a húb Vnútorná stavba tela bezstavovcov

7. ročník  Stavba tela stavovcov  Človek a jeho telo  Zdravie a život človeka

8. ročník       

Neživá príroda a jej poznávanie Zem a jej stavba Minerály a horniny – stavebné jednotky Zeme Geologické procesy História Zeme Príroda Slovenska Ekologické podmienky života

9. ročník    

Základné životné procesy organizmov Organizácia živej hmoty organizmov Dedičnosť a premenlivosť organizmov Životné prostredie organizmov a človeka

7



Obsahový a výkonový štandard !!! Učebné osnovy Biológie pre 5. ročník platili do 30. 8. 2015. !!! Od 1. 9. 2015 sú v platnosti inovované UO Biológie pre 5. ročník, ktoré sú súčasťou iného dokumentu. BIOLÓGIA 5. ročník Tematický okruh

Téma

Úvod do biológie

I. PRÍRODA A ŽIVOT OKOLO NÁS

Poznávame prírodu

Metódy a prostriedky skúmania v biológii

Pracujeme s mikroskopom Poznávame rastliny a živočíchy

Praktická aktivita č. 1

Obsahový štandard Úvod do vyučovania predmetu, organizačné pokyny, BOZP. Neživá prírodnina, živá prírodnina, rastliny, živočíchy. Pozorovanie, pokus, mikroskop, okulár, objektív, zrkadlo, zaostrovacia skrutka, lupa. Trvalý a dočasný preparát. Základná stavba tela rastlín a živočíchov. Pozorovanie

Výkonový štandard

Počty hodín

Prierezové témy

Správať sa podľa pokynov učiteľa a podľa zásad BOZP. 1 Rozlíšiť na príklade živú a neživú prírodninu.

7

ENV

Predviesť využitie lupy pri pozorovaní prírodniny. Uviesť na príklade význam a využitie mikroskopu. Ukázať na mikroskope okulár, objektív a zrkadlo. Vedieť správne pracovať s mikroskopom, nastaviť ho. Porovnať základnú stavbu rastlín a živočíchov. Vedieť pracovať s mikroskopom. 8


II. ŽIVOT V LESE

Ako žije les

Lesné dreviny

II. ŽIVOT V LESE

Ihličnaté stromy

Listnaté stromy

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 rastliny mikroskopom a lupou. Les, životné podmienky, rastliny, huby, živočíchy, zmeny počas roka, vrstva (etáž), závislosť organizmov, potravový reťazec. Drevina, strom, ihličnatý strom listnatý strom, koreň, kmeň, konáre, koruna, listy, kvety, plody, semená. Korene, konáre, listy, kvety, plody, semená, borovica, smrek, jedľa, smrekovec. Korene, konáre, listy, kvety, plody, semená, dub, buk, javor, breza, lipa.

Uviesť príklad rastliny a živočícha žijúcich v lese. Opísať zmeny lesa v ročných obdobiach. Pomenovať podľa schémy vrstvy lesa. Zostaviť príklad potravového reťazca lesných organizmov.

26

ENV OZO

Poznať základnú stavbu tela dreviny.

Poznať základnú stavbu tela dreviny Určiť názov ihličiny podľa šišky a vetvičky.

Poznať základnú stavbu tela dreviny Určiť názov listnatého stromu podľa listu alebo plodu.

9

ŠkVP „POJEM“ ZŠ s MŠ Podolie 804 Kry

Význam lesných drevín

Praktická aktivita č. 2 Lesné mikroorganizmy a nekvitnúce byliny. Baktérie a riasy

Machy

Paprade

Lesné kvitnúce byliny

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Lieska, baza, ostružina, ker, brusnica, korene, konáre, listy, kvety, plody, semená. Fotosyntéza, kyslík, drevo.

Poznávanie a rozlišovanie lesných drevín.

Rozlíšiť na ukážke strom a ker. Pomenovať na ukážke dva lesné kry. Uviesť význam krov pre život organ.

Rozlíšiť ihličnatý a listnatý strom. Uviesť význam stromov pre život organizmov a ľudí. Uviesť príklad živočícha živiaceho sa listami, semenami (plodmi) lesných drevín. Poznať znaky listnatých a ihličnatých drevín.

Pôdne baktérie, drobnozrnko.

Uviesť význam pôdnych baktérií v lese. Vysvetliť prítomnosť zelených povlakov na stromoch. Ploník, rašeliník, Rozlíšiť na ukážke mach. pakorienok, Poukázať na význam machov v lese. pabyľka stopka, výtrusnica, výtrus. Papraď, Rozlíšiť na ukážke papraď. praslička Poukázať na význam papradí v lese. výtrusnica, výtrus, korene, koreň, podzemok, listy. Bylina, koreň, Opísať základnú stavbu tela listy, stonka, kvitnúcej byliny. Poznať na ukážke 10


Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 kvety, plody, tri lesné jarné a letné kvitnúce semená, byliny. Uviesť príklad jedovatej snežienka, fialka, a liečivej rastliny. prvosienka, konvalinka, pľúcnik, jarné a letné lesné byliny.

Lesné huby a lišajníky Huby – stavba

II. ŽIVOT V LESE

Huby - poznávanie jedlých a jedovatých húb Lišajníky

Praktická aktivita č.3

Hlúbik, klobúk, pošva, plachtička, prsteň. Muchotrávka, plávka, hríb, kozák, masliak.

Poznať stavbu tela huby

Huba, riasa, diskovka, diskovník, zemepisník, symbióza. Poznávanie jedlých a jedovatých húb.

Rozpoznať na ukážke lišajník od iných organizmov. Vysvetliť význam lišajníkov v prírode.

Slimák – vonkajšie znaky a prejavy

Poznať slimáka podľa vonkajších znakov. Uviesť potravu slimáka. Porovnať prijímanie potravy a spôsob pohybu slimáka.

ENV

Poznať na ukážke dve jedlé a dve jedovaté huby. Vedieť zásady pomoci pri otrave hubami.

Poznať na ukážke dve jedlé a dve jedovaté huby. Vedieť zásady pomoci pri otrave hubami.

Lesné bezstavovce Mäkkýše

11

ŠkVP „POJEM“ ZŠ s MŠ Podolie 804 Obrúčkavce - dážďovka zemná

Iné lesné bezstavovce – križiak, kliešť

II. ŽIVOT V LESE

Iné lesné bezstavovce - hmyz

Lesné stavovce Lesné obojživelníky

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Dážďovka zemná – stavba tela, druh potravy, význam pre pôdu. Hlavohruď, oči, hmatadlá, klepietka, bruško, sieť, končatiny, snovacie bradavice, hrebienkovité pazúriky, inštinkt, kliešť, križiak. Hlava, hruď, bruško, ústne orgány, zložené oči, tykadlá, krídla, končatiny, mravenisko, samček, samička, robot nica, inštinkt, mravec, lykožrút, roháč.

Poznať dážďovku podľa vonkajších znakov. Uviesť potravu dážďovky. Porovnať prijímanie potravy a spôsob pohybu dážďovky.

Ropucha, skokan, salamandra, mlok. Stavba tela obojživelníka, hladká a vlhká

Poznať na ukážke skokana. Rozlíšiť na ukážke obojživelníka. Poznať stavbu tela obojživelníka a uviesť príklad potravy.

Rozlíšiť na ukážke križiaka, kliešťa a mravca. Poznať možnosť nákazy kliešťom a jeho odstránenie z kože.

OZO

Uviesť príklad potravy dvoch bezstavovcov. Zdôvodniť význam bezstavovcov v lese a škodlivosť pri premnožení. Vysvetliť na príklade inštinkt. Poznať stavbu tela hmyzu.

OZO ENV

12


Lesné plazy – hady, jaštery

Lesné vtáky – dravce, sovy

Lesné cicavce – párnokopytníky

Lesné cicavce – mäsožravce, hmyzožravce, hlodavce

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 koža. Vysúvateľný jazyk. Potrava obojživelníkov. Jašterica, slepúch, užovka. Stavba tela plazov, suchá pokožka, šupiny a štítky. Zvukové mechúriky, plávacie blany, lepkavý jazyk. Ďateľ, sojka, kukučka, ďateľ hýľ, tetrov, vrana, brhlík, myšiak, výr a pod.. Perie, obrysové perie, páperie, krídla, zobák. Dravé vtáky. Srnec, jeleň, daniel, diviak. Bylinožravce, všežravce, srsť, parohy. Medveď, rys, kuna, vlk, líška, jež, piskor, krt, netopier, lietacia blana, veverica.

Poznať na ukážke, jaštericu a vretenicu. Rozlíšiť na ukážke plaza. Poznať stavbu tela plaza. Uviesť príklad potravy plaza.

Uviesť tri vtáky žijúce v lese. Demonštrovať na príklade význam lesného dravého a spevavého vtáka v lese. Uviesť príklad potravy dvoch lesných vtákov.

Pomenovať na ukážke lesné cicavce. Uviesť príklad potravy dvoch lesných cicavcov. Uviesť príklad bylinožravého, mäsožravého a všežravého cicavca. Demonštrovať na príklade význam cicavcov v lese.

13


III. ŽIVOT VO VODE A NA BREHU

Lesný ekosystém

Voda a jej okolie


Vodné rastliny – sinice, riasy

Iné rastliny žijúce vo vode

Brehové rastliny

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Potravové vzťahy v lese. Producent, konzument, reducent. Voda, kyslík, teplota, samočistiaca schopnosť vody, jazero, rybník, potok, bystrina, rieka.

Zostaviť príklad potravového reťazca lesných organizmov, určiť producentov a konzumentov, zdôvodniť význam biologickej rovnováhy. Uviesť vlastnosti vody dôležité pre život organizmov. Vysvetliť význam kyslíka pre vodné organizmy. Uviesť príklad stojatej a tečúcej vody. Uviesť príklad znečistenia vody a dôsledky pre život organizmov.

Červenoočko, žabí vlas, váľač, závitnicovka, sinica, bunka, mikroorganizmy, jednobunkové organizmy. Žaburinka, lekno, leknica, mnohobunkové organizmy, kvitnúce byliny, planktón.

Vedieť vymenovať organizmy patriace medzi sinice a riasy. Vysvetliť význam mikroskopických rastlín pre život vo vode.

Vŕba, jelša, záružlie, pálka, trsť, a pod., brehové rastlinstvo.

Poznať na ukážke jednu brehovú drevinu a bylinu.Uviesť význam brehových drevín a bylín.

18

MDV ENV OZO

Poznať na ukážke bylinu žijúcu vo vode. Vysvetliť škodlivosť premnoženia siníc pre zdravie človeka. Vysvetliť príčinu premnoženia niektorých organizmov v stojatej vode v lete.

14

ŠkVP „POJEM“ ZŠ s MŠ Podolie 804 Drobné vodné živočíchy – prvoky

Črievička, meňavka, brvy, planktón.

Drobné vodné živočíchy – pŕhlivce

Nezmar, panôžky, ramená, nožný disk, pŕhlivé bunky. Pozorovanie črievičky.

Praktická aktivita č.4 Vodné bezstavovce Mäkkýše a obrúčkavce

Drobné kôrovce Rak riečny



Hmyz žijúci na vode a na brehu

Vodniak, ulita, škľabka, pijavica, lastúra, články, svalnaté prísavky. Pavúk vodný, rak, dafnia, cyklop. Hlavohruď, bruško, tykadlá, končatiny, klepetá, chvostová plutvička. Vážka, šidlo, potápnik, vodomerka, komár, ovad a pod.. Hlava,

Uviesť význam vodných živočíšnych mikroorganizmov. Uviesť príklad potravy črievičky. Uviesť príklad vodného organizmu živiaceho sa planktónom. Poznať na ukážke nezmara. Opísať spôsob obstarávania potravy nezmara. Zhotoviť mikroskopický preparát, pozorovať stavbu a pohyb črievičky. Poznať na ukážke vodného ulitníka a lastúrnika. Poznať význam pijavice v medicíne. Uviesť potravu pijavice.

ENV

Vedieť rozlíšiť a pomenovať na ukážke jednotlivé drobné kôrovce. Poznať na ukážke raka. Pomenovať časti jeho tela. Zdôvodniť vplyv čistoty vody na život raka.

Poznať na ukážke jeden druh hmyzu žijúceho vo vode a jeden druh hmyzu žijúceho na brehu. Uviesť význam lariev hmyzu pre vodné živočíchy. Uviesť príklad potravy vodného 15



Vodné a brehové stavovce Ryby

Poznávanie rýb podľa vonkajších znakov a prejavov, význam

Obojživelníky a plazy vode a na brehu

Vodné vtáky

vo

hruď, bruško, krídla, článkované končatiny, larva potravové vzťahy.

bezstavovca.

Kapor. Šupiny, žiabrové viečka, hlava, trup, chvost, plutvy, rozmnožovanie. Lipeň, pstruh, šťuka, úhor, sumec, ostriež. Bylinožravé a dravé ryby. Skokan, mlok, žubrienka. Hlienovitá koža, plávacie blany. Užovka, korytnačka, polmesiačkovité škvrny, šupiny a štítky, pancier. Zobák, drobné zúbky, plávacie blany, mastné perie. Labuť, kačica, hus,

Opísať na ukážke prispôsobenie kapra životu vo vode. Uviesť spôsob rozmnožovania rýb.

MDV MUV OZO TBZ

Uviesť príklad ryby žijúcej v stojatej a tečúcej vode. Rozlíšiť potravu bylinožravej a dravej ryby. Rozlíšiť na ukážke skokana a mloka. Opísať život skokana vo vode a na brehu. Uviesť príklad potravy skokana. Rozlíšiť vretenicu a užovku podľa vonkajších znakov. Uviesť príklad potravy užovky.

Opísať prispôsobenie vtákov na plávanie, potápanie a brodenie. Opísať spôsob prijímania potravy kačice a labute. Uviesť príklad vtáka živiaceho sa drobnými živočíchmi 16

IV. ŽIVOT NA POLIACH A LÚKACH

III.


Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 bocian, kúdelníčka, volavka, kormorán, potápka, kaňa a pod.

v plytkej vode. Uviesť príklad potravy dravého vodného vtáka.

Vodné cicavce

Vydra, bobor, ondatra a pod.. Hustá srsť, plávacie blany, hlodavé zuby, chvost. Hrádze.

Uviesť význam plávacích blán a chvosta vydry a bobra. Uviesť príklad potravy bobra a vydry. Opísať spôsob stavania obydlia bobra. Uviesť význam vodných cicavcov.

Vodný ekosystém

Biologická rovnováha.

Uviesť zdroje znečistenia vodných tokov v prírode.

Lúky, pasienky a polia

Lúka, kosenie, seno, pasienky, pole, medza. Druhová rozmanitosť, vplyv ľudskej činnosti.

Rozlíšiť pole a lúku, zdôvodniť rozdiely. Vysvetliť význam skupín drevín medzi lánmi polí. Zdôvodniť nevhodnosť vypaľovania trávy. Uviesť príklad živočícha, ktorého môže ohroziť rozoranie medzí a likvidácia remízok.

Lúčne rastliny a huby Lúčne trávy a huby

Lúčne byliny

ENV 14

Lúčne trávy – Poznať pečiarku podľa typických lipnica, reznačka znakov. Poznať na ukážke lúčne a huby – trávy. Uviesť význam lúčnych tráv. pečiarka. Lúčne byliny –

Poznať na ukážke tri lúčne byliny. 17


Poľné plodiny Obilniny

Krmoviny

IV. ŽIVOT NA POLIACH A LÚKACH

Olejniny a okopaniny

Praktická aktivita č.5

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 králik, zvonček, iskerník, dúška materina, rumanček, rebríček.

Pomenovať jednu liečivú lúčnu rastlinu. Uviesť príklad živočícha živiaceho sa lúčnymi bylinami.

Obilniny – pšenica, raž, ovos, kukurica. Obilie. Listy, kvety, semeno, zrno, múka. Význam obilnín pre človeka. Krmoviny – ďatelina, lucerna, vika, bôb. Hľuzkové baktérie. Olejniny – slnečnica, repka, ľuľok zemiakový, repa. Rastlinný olej, okopanina, škrob, cukor. Pozorovanie a poznávanie rastlín okolia školy.

Poznať na ukážke a pomenovať pšenicu, ovos a kukuricu. Uviesť príklady významu obilnín pre človeka a tri výrobky z obilnín.

OZO

Poznať a pomenovať na ukážke ďatelinu. Uviesť príklad krmoviny, ako potravy hospodárskych zvierat. Vysvetliť význam „zeleného hnojenia“. Poznať na ukážke slnečnicu, repku a repu, porovnať ich význam. Poznať na ukážke ľuľok zemiakový. Vysvetliť význam zemiakovej hľuzy.

Poznať a určiť druhy rastlín rastúce v okolí školy.

Lúčne a poľné bezstavovce. 18

ŠkVP „POJEM“ ZŠ s MŠ Podolie 804 Mäkkýše, obrúčkavce, pavúkovce

Hmyz žijúci na lúkach a poliach

Lúčne a poľné stavovce. Obojživelníky a plazy na lúkach a poliach

Lúčne a poľné vtáky

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Slimák, slizniak, dážďovka, križiak, kosec. Význam dážďovky pre pôdu. Čmeľ, kobylka, koník, svrček, pásavka, bystruška, hrobárik, lienka, babôčka. Nežiaduci hmyz.

Poznať na ukážke a vedieť pomenovať slimáka, slizniaka, dážďovku, križiaka a kosca. Uviesť význam dážďovky pre kvalitu pôdy.

Ropucha, jašterica, vretenica. Zavalité telo ropuchy. Jedové žľazy, rohovité šupiny a zvliekanie plazov. Význam ropuchy a jašterice.

Odlíšiť skokana a ropuchu podľa spôsobu pohybu. Uviesť príklad potravy ropuchy. Uviesť význam ropuchy pre život na lúkach a poliach. Uviesť význam jašterice pre život na lúkach a poliach.

Jarabica, bažant, škovránok, havran, straka, sokol, myšiak, drop. Pohlavná dvojtvarosť.

Poznať na ukážke tri vtáky žijúce na lúke a poli. Uviesť význam jarabice a bažanta pre život na poli. Poukázať na význam dravých vtákov pre život na poliach a lúkach.

Poznať na ukážke dva druhy hmyzu žijúceho na lúke a poli. Uviesť príklad hmyzu, ktorý po premnožení ohrozuje pestované rastliny na poli. Uviesť príklad živočícha, ktorý sa živí hmyzom na poli alebo lúke.

ENV

19


Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Význam dravých vtákov na poliach a lúkach.

Lúčne a poľné cicavce

Hraboš, myš, syseľ, chrček, krt, zajac, králik a pod.. Hlodavé zuby. Premnoženie hrabošov, myší a sysľov na poliach a jeho dôsledky.

Poznať na ukážke tri cicavce žijúce na lúke a poli. Rozlíšiť zajaca a králika. Usporiadať potravový vzťah hraboš, sokol, obilniny. Uviesť dôsledky premnoženia hrabošov, myší a sysľov na poli.

20



BIOLÓGIA 6. ročník Tematický Téma okruh Úvod do biológie

I. ŽIVOT S ČLOVEKOM A V ĽUDSKÝCH SÍDLACH

Ľudské sídla a ich okolie

Mikroorganizmy žijúce s človekom

Rastliny pestované v záhradách

Ovocné rastliny

Živočíchy prospešné pre človeka

Obsahový štandard Úvod do vyučovania predmetu, organizačné pokyny, BOZP. Ľudské obydlia – mestá, vidiek. Vplyv ľudskej činnosti na organizmy. Šľachtenie, kríženie, odrody a plemená.


Správať sa podľa pokynov učiteľa a podľa zásad BOZP. Uviesť osobitosti ľudských obydlí a ich okolia pre život živočíchov a rastlín. Uviesť význam kríženia a šľachtenia pre človeka. Uviesť význam zdomácňovania živočíchov. Mikroorganizmy žijúce s človekom Opísať využitie mliečnych a kvasných – baktérie rozkladné, kvasné, baktérií, uviesť príklad využitia hľuzkové. Ich poznávanie a význam kvasiniek človekom, uviesť príklad pre človeka. Poznávanie priemyselnej výroby s využívaním parazitických druhov baktérií. kvasinky. Uviesť prejavy škodlivosti Plesne v domácnosti – pleseň parazitickej baktérie pre človeka. Vedieť hlavičkatá, papleseň štetkovitá. vymenovať dva druhy plesní, uviesť podmienky ich výskytu v domácnosti. Rastliny pestované v záhradách – Vedieť rozlíšiť a pomenovať podľa cibuľová, hlúbová, koreňová ukážky zástupcu cibuľovej, hlúbovej, zelenina a strukoviny. koreňovej zeleniny a strukovín. Vysvetliť potrebu hnojenia pôdy pri dlhoročnom pestovaní plodín. Vysvetliť význam zeleniny vo výžive človeka. Pestované ovocné stromy, kry Poznať na ukážke a pomenovať dva a byliny – poznávanie podľa ovocné stromy a dve rastliny s drobným vonkajších znakov. Ich význam. dužinatým ovocím. Vysvetliť význam ovocia pre zdravie človeka. Včelárstvo - spoločenský život včiel, Opísať na ukážke význam včely matky, zásady chovu včiel a ich význam. robotnice a trúda v úli. Uviesť príklady Rybárstvo a rybnikárstvo. Zásady významu chovu včiel a rýb pre človeka. chovu rýb. Poznať najznámejšie druhy rýb chované v rybníkoch a jazerách

Počty hodín

Prierezové témy

1 13

OSR ENV

21


I. ŽIVOT S ČLOVEKOM A V ĽUDSKÝCH SÍDLACH

Chovateľsky významné vtáky

Blízki spoločníci človeka

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Chovateľsky významné vtáky – hydina – kura domáca, morka domáca, kačica domáca, hus domáca. Pohlavná dvojtvarosť. Chovateľský význam hydiny pre človeka – mäso, vajcia, masť, perie Poznávanie psa a mačky podľa vonkajších znakov. Plemená psov. Význam spolunažívania živočíchov a ľudí v domácnosti.

Chovateľsky významné cicavce

Chovateľsky významné cicavce – sviňa domáca, tur domáci, ovca domáca, koza domáca, kôň domáci. Poznávanie podľa vonkajších znakov. Zásady chovu hospodárskych zvierat. Význam hospodárskych zvierat pre človeka.

Nežiaduce živočíchy v domácnosti a pre človeka

Nežiaduci spoločníci človeka – hmyz znehodnocujúci potraviny a ľudské parazity – poznávanie podľa vonkajších znakov. Zásady prevencie pred šírením nákazy.

Nežiaduce cicavce v okolí ľudských obydlí

Cicavce žijúce s človekom – myš a potkan – ich poznávanie podľa vonkajších znakov. Riziká prenosu nákazlivých ochorení, ochrana a prevencia pred ich šírením.

Vedieť na ukážke pomenovať samca a samicu kury, kačice, husi a morky. Vysvetliť na príklade kohúta a sliepky pohlavnú dvojtvarosť. Uviesť význam chovu kury, kačice, husi alebo morky pre človeka. Porovnať odlišnosti vonkajších znakov psa a mačky. Pomenovať na ukážke jedno plemeno psa. Uviesť zásady chovu psa a mačky v domácnosti. Uviesť príklad starostlivosti o drobné domáce živočíchy. Rozpoznať na ukážke 3 druhy hospodárskych zvierat. Rozpoznať a vedieť pomenovať samca, samicu a mláďa hospodárskych zvierat. Uviesť význam chovu vybraného druhu hospodárskeho zvieraťa. Uviesť dôsledky pridávania veľkého množstva chemických prípravkov do potravy hospodárskych zvierat. Poznať na ukážke živočíchy znehodnocujúce potraviny a parazity. Zdôvodniť na príklade škodlivosť vnútorného a vonkajšieho ľudského parazita. Poznať zásady ochrany pred vnútornými parazitmi – pásomnicou, hlístou a mrľou. Poznať spôsob odstránenia vší z vlasov. Rozlíšiť na ukážke myš a potkana. Uviesť riziko výskytu myší a potkanov v domácnosti. Poznať spôsoby ochrany pred myšami a potkanmi.

OZO ENV

22

II. ZÁKLADNÁ ŠTRUKTÚRA ŽIVOTA - BUNKA

I. ŽIVOT S ČLOVEKOM A V ĽUDSKÝC H SÍDLACH

ŠkVP „POJEM“ ZŠ s MŠ Podolie 804 Živočíchy v okolí ľudských sídel

Rastlinná a živočíšna bunka


III. VNÚTORNÁ ORGANIZÁCIA TELA ORGANIZMOV

Vírusy a baktérie

Jednobunkové organizmy

Mnohobunkové organizmy

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Živočíchy v okolí ľudských sídel – bezstavovce a vtáky – ich poznávanie podľa vonkajších znakov. Význam živočíchov pre človeka.

Uviesť bezstavovce žijúce v záhrade alebo sade. Vysvetliť škodlivosť premnoženia niektorých bezstavovcov v domácnosti, záhrade a sade. Opísať význam spevavých vtákov v okolí domácností. Poznať na ukážke spevavé vtáky. Uviesť príklad spevavého vtáka, ktorý sa živí hmyzom. Základná stavba a funkcia Pomenovať na ukážke časti rastlinnej častí rastlinnej a živočíšnej bunky. bunky a vysvetliť ich význam. Zhodné organely – cytoplazmatická Pomenovať na ukážke časti živočíšnej membrána, jadro, mitochondrie, bunky a poznať ich význam. Určiť cytoplazma a odlišné organely – na ukážke zhodné a rozdielne znaky bunková stena, vakuola, chloroplast. rastlinnej a živočíšnej bunky. Rastlinné a živočíšne bunky Poznať rastlinné a živočíšne bunky pod mikroskopom. dočasných alebo trvalých preparátov podľa individuálneho výberu. Nebunkové organizmy – vírusy – Porovnať stavbu vírusu a baktérie. stavba tela a ich význam. Vplyv Rozhodnúť, či pôvodcom nákazy vírusov na človeka, nákazlivé chrípky, žltačky, angíny je vírus alebo ochorenia a prevencia. Jednoduché baktéria. Uviesť príklady nákazlivých bunkové organizmy – baktérie. Ich ochorení. Uviesť možnosti význam, vplyv na človeka, predchádzania šíreniu vírusových a nákazlivé ochorenia a prevencia. bakteriálnych nákaz. Stavba tela jednobunkových Pomenovať na ukážke črievičky hlavné rastlinných a živočíšnych časti tela. Porovnať na ukážke stavbu organizmov. Drobnozrnko, tela drobnozrnka a črievičky. črievička. Stavba tela mnohobunkových Priradiť pletivo a tkanivo k rastline organizmov – bunka, rastlinné a živočíchovi. Určiť a pomenovať na pletivá, živočíšne tkanivá. ukážke rastliny jej orgány. Určiť Rastlinné a živočíšne orgány. a pomenovať na ukážke štruktúry tela živočícha bunku, tkanivo, orgán, sústavu orgánov.

2

3

OZO

23

IV. VNÚTORNÁ STAVBA TELA RASTLÍN A HÚB



Stavba tela nekvitnúcich rastlín

Machy a paprade – stavba tela. Pakorienok, pabyľka, palístok. Výtrusnica, výtrus.

Vedieť pomenovať na ukážke časti tela machu a paprade. Uviesť význam výtrusov pre machy a paprade.

Stavba tela kvitnúcich rastlín – koreň, stonka

Koreň, prijímanie živín koreňom, význam pre život rastliny. Stonka dreviny a byliny, prúdenie látok stonkou, význam pre život rastliny. Púčik.

Rozlíšiť na ukážke stavbu koreňa – pokožku, dužinu, cievne zväzky, koreňové vlásky. Uviesť živiny, ktoré rastlina prijíma koreňom. Vysvetliť význam koreňa pre rastlinu. Roztriediť na ukážke dreviny a byliny podľa stavby stonky. Vysvetliť význam cievnych zväzkov – lyka a dreva v stonke. Určiť na konáriku púčiky, poznať ich význam. Poznať stavbu koreňa a stonky.

Praktická aktivita č. 2 List

Kvet

Plod a semeno

Stavba koreňa a stonky. Typy koreňov, typy stoniek bylín. List – vonkajšia a vnútorná stavba. Dýchanie, fotosyntéza, vyparovanie vody. Význam listov pre život organizmov v prírode.

8

ENV

Poznať vonkajšiu stavbu listu. Určiť na ukážke vnútornej stavby listu dôležité časti pre fotosyntézu. Uviesť význam prieduchov v pokožke listu. Vymenovať látky, ktoré listy pri dýchaní zo vzduchu prijímajú a ktoré do vzduchu vylučujú. Uviesť význam listov pre prijímanie živín a dýchanie. Stavba kvetu – kvetný obal – kalich, Rozlíšiť na ukážke kvetný obal, tyčinku koruna, okvetie. Tyčinky a piestik. a piestik. Zdôvodniť, prečo je kvet Opelenie a oplodnenie. Význam rozmnožovací orgán rastliny. Uviesť kvetu pre rozmnožovanie rastlín. význam peľového zrnka a vajíčka. Opísať na schéme opelenie kvetu, uviesť, kedy nastáva v kvete oplodnenie. Plod, semeno. Rozdelenie plodov, Určiť na ukážke plodu oplodie význam pre rozmnožovanie rastlín. a semeno. Rozlíšiť na ukážke Časti semena. Rozširovanie semien. dužinatý a suchý plod. Pomenovať na ukážke semena zárodok a klíčne listy. Vysvetliť význam plodu a semena pre rastlinu, živočíchov a človeka. Poznať spôsoby rozširovania semien.

24


Vymenovať látky, ktoré potrebuje rastlina pre život. Pomenovať na ukážke rozmnožovacie a vyživovacie orgány kvitnúcej rastliny. Pomenovať na ukážke orgány, ktorými rastlina prijíma výživu a dýcha, ktorými prúdia látky, a ktorými prijíma a vyparuje vodu. Huby s plodnicou jedlé a jedovaté, Rozlíšiť stavbu jedlej a jedovatej huby Huby s plodnicou, iné huby a ich rozlíšenie podľa typických s plodnicou. Rozlíšiť na ukážke hubu lišajníky znakov v stavbe tela. Kvasinky, s výtrusnicami na lupeňoch a v rúrkach. plesne, lišajníky – stavba ich tela. Rozlíšiť na ukážke kvasinku a pleseň podľa stavby tela. Uviesť význam výtrusnice plesne. Opísať na ukážke stavbu tela lišajníka. Drobné vodné živočíchy – nezmar. Vedieť opísať stavbu tela nezmara. Drobné vodné živočíchy – pŕhlivce Stavba tela a základné Vysvetliť, ako nezmar prijíma potravu telesné funkcie – tráviaca, a dýcha, prečo sa nervová sústava vylučovacia, nervová nezmara nazýva rozptýlená. Uviesť a rozmnožovacia sústava. význam vajíčok a spermií nezmara, význam púčikov u nezmara. Vysvetliť význam pojmu obojpohlavný živočích. Vnútorné parazity – pásomnica, Uviesť časť tráviacej sústavy človeka, Vnútorné parazity – ploskavce hlísta a mrľa. Stavba tela parazitov. v ktorej žije pásomnica a hlísta. Opísať a hlístovce Vývin a prenos pásomnice a hlísty. prijímanie potravy pásomnice a hlísty. Opísať podľa ukážky rozmnožovanie, vývin a prenos pásomnice a hlísty. Vysvetliť nevyhnutnosť dostatočnej tepelnej úpravy mäsa a umytia ovocia a zeleniny pred konzumáciou. Živočíchy so schránkou – mäkkýše. Uviesť miesto uloženia vnútorných Živočíchy so schránkou – mäkkýše Slimák záhradný. Škľabka veľká. orgánov slimáka a škľabky. Vysvetliť, Stavba tela slimáka a škľabky a ich prečo je slimák obojpohlavný živočích. základné telesné funkcie – tráviaca, Opísať a určiť na ukážke časti tráviacej dýchacia, obehová, nervová sústavy slimáka a škľabky. Poznať a rozmnožovacia sústava. dýchacie orgány slimáka a škľabky.

IV. VNÚTORNÁ STAVBA TELA RASTLÍN A HÚB

Rastlinné telo ako celok

V. VNÚTORNÁ STAVBA TELA BEZSTAVOVCOV

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Rastlinné telo – súčinnosť orgánov pre príjem živín, prenos a vylučovanie látok. Vplyv svetla, tepla, vody a príjmu živín na život rastliny.

OZO

6

ENV OZO

25

V. VNÚTORNÁ STAVBA TELA BEZSTAVOVCOV

ŠkVP „POJEM“ ZŠ s MŠ Podolie 804 Živočíchy s obrúčkami – obrúčkavce

Živočíchy s článkovaným telom – článkonožce

Článkonožce - hmyz

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Živočíchy s obrúčkami – dážďovka zemná. Stavba tela a základné telesné funkcie – tráviaca, vylučovacia, obehová, nervová a rozmnožovacia sústava.

Uviesť, aký orgán umožňuje dážďovke pohyb. Vedieť pomenovať časti tráviacej sústavy. Poznať na základe ukážky vylučovacie orgány. Zdôvodniť pojem zatvorená obehová sústava dážďovky. Opísať, ako dýcha dážďovka, zdôvodniť názov rebríčkovej nervovej sústavy. Opísať význam opasku. Živočíchy s článkovaným telom – Stavba tela križiaka a raka. Vysvetliť pavúky, kôrovce. Križiak obyčajný, význam jedovej žľazy a snovacích rak riečny. Stavba ich tela a bradavíc križiaka. Uviesť orgán raka, základné telesné funkcie – tráviaca, ktorý tvorí vonkajšiu kostru. Pomenovať dýchacia, vylučovacia, obehová, sústavu, ktorá rozvádza v tele pavúka a nervová a rozmnožovacia sústava, kôrovca kyslík. Porovnať dýchacie priamy vývin. orgány križiaka a raka, uviesť orgán na dýchanie. Opísať rozmnožovanie a priamy vývin križiaka a raka. Stavba tela hmyzu. Typy ústnych Vedieť vymenovať hlavné časti tela orgánov hmyzu a končatín hmyzu. hmyzu. Uviesť na ukážke ústneho Základné telesné funkcie – tráviaca, orgánu hmyzu príklad potravy, ktorou dýchacia, vylučovacia, obehová, sa hmyz živí. Určiť na ukážke končatiny nervová a rozmnožovacia sústava, spôsob pohybu hmyzu. Pomenovať nepriamy vývin. dýchací orgán hmyzu. Zdôvodniť názov rebríčkovej nervovej sústavy hmyzu.Vedieť charakterizovať pojem nepriamy vývin hmyzu.

26



BIOLÓGIA 7. ročník Tematický Téma okruh Úvod do biológie

I. VNÚTORNÁ STAVBA TELA STAVOVCOV

Povrch tela stavovcov

Oporná a pohybová sústava stavovcov

Tráviaca sústava stavovcov

Obsahový štandard


Úvod do vyučovania predmetu, organizačné pokyny, BOZP. Spoločné a odlišné znaky. Koža, ochranná funkcia kože, sliz, kožné útvary – šupiny, nechty, pazúry, kopytá, perie, páperie. Brko, kostrnka, zástavica – časti vtáčieho pera. Pŕchnutie, pĺznutie. Základné funkcie a význam orgánov. Kostra ako vnútorná opora, chrbtica, končatiny. Duté kosti, prsná kosť u vtákov. Kostra končatiny párnokopytníka, nepárnokopytníka. Priečne pruhované svalstvo, hladké svalstvo, srdcová svalovina, vôľou ovládané a neovládané pohyby svalstva a končatín.

Správať sa podľa pokynov učiteľa a podľa zásad BOZP. Uviesť príklady stavovcov pokrytých šupinami, perím, srsťou. Zdôvodniť odlišnosti ich kožných útvarov. Označiť na ukážke časti vtáčieho pera. Zdôvodniť na príklade stavovca význam sfarbenia podľa prostredia v ktorom žije.

Počty hodín

Prierezové témy

1 13

ENV OZO

Zdôvodniť prispôsobenie stavovcov životnému prostrediu. Na ukážke kostry končatín vysvetliť význam prsnej kosti s hrebeňom u vtákov a ich dutých kostí. Rozlíšiť párnokopytníka a nepárnokopytníka na ukážke kostry končatiny. Pomenovať tkanivá tvoriace svalstvo končatín, vnútorných orgánov, srdca stavovcov. Uviesť príklad stavovca, ktorý sa pohybuje plávaním, skákaním, plazením, lietaním, kráčaním a behom. Základné funkcie a významorgánov. Opísať na ukážke časti tráviacej sústavy Jedové zuby, vysunovateľný jazyk. stavovcov. Uviesť príklad stavovca s Hrvoľ, svalnatý a žľaznatý žalúdok jedovými zubami. Uviesť význam vysunovateľného jazyka obojživelníkov, vtákov. Orgány tráviacej sústavy plazov, niektorých vtákov. Uviesť význam cicavcov – hlodavý chrup, kly. hrvoľa, žľaznatého a svalnatého žalúdka Bylinožravec, hmyzožravec, vtákov. Určiť na ukážke orgány na mäsožravec, prežúvavé prijímanie potravy, trávenie a vstrebávanie a neprežúvavé cicavce. cicavcov. Priradiť hlodavé zuby a kly k príkladom cicavcov. Určiť bylinožravého, hmyzožravého a mäsožravého cicavca na ukážke chrupu. Uviesť príklad prežúvavého a neprežúvavého cicavca.

27

ŠkVP „POJEM“ ZŠ s MŠ Podolie 804 Dýchacia sústava stavovcov


Obehová sústava stavovcov

Močová sústava stavovcov

Regulačné sústavy stavovcov

Zmyslové orgány stavovcov

Rozmnožovacia sústava stavovcov

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Uviesť príklad stavovca, ktorý dýcha žiabrami a pľúcami. Pomenovať dýchacie orgány žubrienky a dospelého obojživelníka. Porovnať dýchacie orgány ryby, plaza, vtáka a cicavca. Zdôvodniť úhyn ryby mimo vody. Vysvetliť význam vzdušných vakov vtákov. Základné funkcie a význam orgánov. Opísať význam krvi, srdca a ciev pre život Krv, srdce, komora, predsieň, cievy. stavovcov. Vysvetliť dôvod názvu uzavretej Otvorená a zatvorená cievna sústava, cievnej sústavy. Zistiť rozdiely stavby srdca ryby, obojživelníka, plaza, vtáka a cicavca. rozvádzanie živín, termoregulácia.

Základné funkcie a význam orgánov. Žiabre, pľúca, dýchanie kožou, vzdušné vaky. Kyslík, oxid uhličitý, výmena dýchacích plynov na úrovni organizmus – prostredie.

Základné funkcie a význam orgánov. Odpadové látky vylučované dýchacou, tráviacou a močovou sústavou, kožou. Obličky, filtrácia, moč, močovody, močový mechúr, močová rúra. Základné funkcie a význam orgánov. Neurón, nervové vlákna, mozog, stavba mozgu, miecha. Podnet, receptory, výkonné orgány, reflexný oblúk, podmienený a nepodmienený reflex.

ENV MDV OSR OZO TBZ

Vymenovať odpadové látky v organizme stavovcov a spôsob vylučovania. Zdôvodniť význam vylučovania. Pomenovať orgán, v ktorom sa krv stavovcov zbavuje tekutých odpadových látok. Pomenovať na ukážke orgány močovej sústavy stavovcov.

Uviesť význam nervovej sústavy. Pomenovať sústavy, ktoré zabezpečujú látkovú a nervovú reguláciu. Vymenovať hlavné orgány ústrednej nervovej sústavy. Porovnať na ukážke predný mozog stavovcov. Charakterizovať nervový vzruch a podnet. Uviesť význam reflexného oblúka a príklad nepodmieneného a podmieneného reflexu. Základné funkcie a význam orgánov. Opísať umiestnenie zmyslových orgánov stavovcov. Uviesť príklad stavovcov Zmyslové orgány – čuch, chuť, hmat, sluch, zrak. Bočná čiara u rýb. s dobrým hmatom a čuchom. Vysvetliť význam bočnej čiary rýb. Uviesť príklad stavovca s veľmi dobrým zrakom a sluchom. Základné funkcie a význam orgánov. Pomenovať samčie a samičie pohlavné bunky. Vysvetliť podstatu oplodnenia. Dimorfizmus. Spermie, vajíčka, Vysvetliť význam rozmnožovania. Opísať mlieč, ikry. Vonkajšie a vnútorné rozmnožovanie a vývin rýb a obojživelníka. oplodnenie, živorodé a vajcorodé Porovnať rozmnožovanie plaza a vtáka. živočíchy. Kŕmivé a nekŕmivé Opísať vývin mláďat cicavcov.

vtáky, maternica, placenta. Cicanie. Vývin mláďat, starostlivosť o potomstvo.

28


II. ČLOVEK A JEHO TELO


Praktická aktivita č. 1 Životné prejavy a správanie stavovcov

Význam stavovcov v prírode a pre človeka Ochrana stavovcov

Ľudský organizmus a ľudské spoločenstvo

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Stavba vtáčieho vajca – škrupina, papierové blany, bielok, žĺtok, vzduchová komôrka, zárodočný disk, pútka. Inštinktívne správanie, značkovanie teritória, stále a sťahovavé vtáky. Postavenie živočíchov žijúcich v skupinách. Etológia – náuka o správaní sa živočíchov. Hmyzožravce, hlodavce, dravé vtáctvo, mäsožravé cicavce. Premnoženie, biologická rovnováha. Ohrozenia a možnosti ochrany, prirodzené životné podmienky živočíchov, znečisťovanie prostredia – vzduch, voda, pôda. Ochrana životného prostredia. Ohrozené a chránené živočíchy.

Špecifiká ľudského spoločenstva a ľudskej populácie.

Vedieť pomenovať súčasti vtáčieho vajca. Uviesť príklad stavovca aktívneho v noci. Uviesť význam značkovania priestoru. Vysvetliť na príklade inštinktívne správanie stavovca. Uviesť príklad sťahovavého a stáleho vtáka. Uviesť príklad stavovca živiaceho sa hmyzom alebo hlodavcami. Uviesť príklad stavovca, ktorý po premnožení ohrozuje úrodu na poliach a potraviny v domácnosti. Uviesť dopad úbytku dravých vtákov a mäsožravých cicavcov v prírode. Uviesť najčastejšie príčiny úhynu rýb a obojživelníkov. Uviesť príklad ohrozenia životných podmienok vtáka alebo cicavca. Uviesť príklad možnosti ochrany obojživelníkov. Uviesť príklad chráneného obojživelníka, plaza, vtáka a cicavca. Vysvetliť na príklade význam človeka v ľudskom spoločenstve. Porovnať spoločné a odlišné znaky lebky, chrbtice a končatín ľudského a živočíšneho organizmu. Vysvetliť podstatu rasizmu a jeho dôsledky.

48

OSR

Povrch tela a kožná sústava Povrch tela - koža

Stavba a funkcie kože. Význam pre styk s vonkajším a vnútorným prostredím. Stavba kože – pokožka, zamša, podkožné väzivo, receptory, kožný pigment, kožné žľazy – potné a mazové, kožné útvary – vlasy, chlpy, nechty.

Pomenovať na ukážke časti kože, ktoré zabezpečujú ochranu povrchu tela, telesnú teplotu, vylučovanie, vodný režim a zmyslové podnety. Pomenovať kožné útvary na svojej koži. Uviesť význam kože.

ENV MDV OZO OSR TBZ

29



Starostlivosť o kožu a jej význam Starostlivosť o kožu, hygiena. Ochrana pred popáleninami Prvá pomoc pri poraneniach kože a omrzlinami. Typické poranenia kože – odreniny, pľuzgiere. Zásady predlekárskej prvej pomoci.


Oporná a pohybová sústava Kosti

Kostra

Kostra končatín

Kosti, kostra a ich význam. Stavba kosti – okostica, kompaktné a hubovité kostné tkanivo, kostná dreň. Rast kosti do dĺžky a do šírky, krvotvorba. Lebka, hrudník, rebrá, hrudná kosť, chrbtica, stavce. Spojenie kostí väzivom, chrupkou, kostným tkanivom. Stavba a význam lebky a chrbtice. Tvárová a mozgová časť lebky, kosti lebky - čelová, temenná, spánková, záhlavná, klinová, čuchová, lícna, nosová, slzná, sánka, čeľusť. Chrbtica, stavce – krčné, hrudné, driekové, krížová kosť, kostrč. Stavba kostry hornej a dolnej konč.. Pletenec hornej končatiny – lopatka, kľúčna kosť. Kostra hornej končatiny – ramenná, lakťová, vretenná kosť, kostra ruky – kosti zápästia, záprstné kosti, články prstov. Pletenec dolnej končatiny – panva, bedrový kĺb. Kostra dolnej končatiny – stehenná kosť, jabĺčko, píšťala, ihlica, vonk. a vnútorný členok, kostra nohy – kosti priehlavku, predpriehlavkové kosti, články prstov.

Sformulovať zásady starostlivosti o kožu a kožné útvary. Zdôvodniť nevhodnosť opaľovania na prudkom slnku. Opísať postup predlekárskej prvej pomoci ošetrenia popáleniny a omrzliny. Predviesť ukážku ošetrenia odreniny alebo pľuzgiera. Opísať na ukážke stavbu kosti. Ukázať a pomenovať na ukážke hrudník, chrbticu, lebku, stavce, rebrá, hrudnú kosť. Uviesť význam opornej sústavy.Rozlíšiť na ukážke spojenie kostí väzivom, chrupkou, zrastením, kĺbom. Zistiť jednoduchým telesným pohybom časti kostry, ktoré sa na ňom zúčastnili.

ENV MDV OZO OSR TBZ

Určiť na ukážke kostry tri kosti mozgovej časti lebky. Určiť na ukážke kostry tri kosti tvárovej časti lebky. Určiť na ukážke kostry časti chrbtice.

Ukázať a pomenovať kosti hornej končatiny na ukážke a na vlastnej končatine. Ukázať a pomenovať kosti dolnej končatiny na ukážke a na vlastnej končatine. Porovnať stavbu kostry ruky a nohy. Zdôvodniť význam nosenia správnej obuvi podľa obrysu správnej a nesprávnej klenby nohy.

30

ŠkVP „POJEM“ ZŠ s MŠ Podolie 804 Svaly


Svaly človeka

Starostlivosť o opornú a pohybovú sústavu

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Svalové tkanivá – hladké svalstvo, priečne pruhované svaly, srdcový sval. Činnosť a význam svalov, svaly ovládané a neovládateľné vôľou. Stavba kostrového svalu, kontrakcia a ochabnutie svalu. Glykogén. Svaly hlavy a krku – mimické, žuvacie svaly, kývač hlavy. Svaly trupu – prsný, lichobežníkový sval, najširší sval chrbta, medzirebrové svaly, brušné svaly, bránica. Svaly končatín – deltový sval, biceps, triceps, sedacie svaly, štvorhlavý sval stehna, trojhlavý sval lýtka. Význam opornej a pohybovej sústavy.

Otvorená a zatvorená zlomenina, Poškodenia a poranenia kostí a svalov. Zásady prvej pomoci pri vytknutie, vykĺbenie – predlekárska pomoc. Prvá pomoc zlomenine, vytknutí a vykĺbení.


pri zlomeninách a vykĺbení. Poznávanie kostí a nácvik prvej pomoci pri poranení kostí.

Určiť na ukážke základné typy svalového tkaniva. Porovnať činnosť hladkého a priečne pruhovaného svalového tkaniva. Uviesť význam pohybovej sústavy. Opísať na ukážke kostrového svalu jeho stavbu. Zdôvodniť vlastnosti svalu na príklade ohnutia a vystretia ruky v lakti. Určiť na ukážke aspoň tri svaly hlavy a krku. Určiť na ukážke aspoň tri svaly trupu. Určiť na ukážke aspoň tri svaly hornej končatiny a tri svaly dolnej končatiny. Predviesť jednoduché cviky na posilnenie svalov hrudníka, chrbta, brucha a končatín.

Ukázať a opísať správne držanie tela. Zdôvodniť potrebu pohybu, telesnej práce pre pohybovú sústavu. Predviesť postup predlekárskej prvej pomoci pri otvorenej a zatvorenej zlomenine. Ukázať postup predlekárskej prvej pomoci pri vytknutí, vykĺbení. Predviesť postup predlekárskej prvej pomoci pri otvorenej a zatvorenej zlomenine. Ukázať postup predlekárskej prvej pomoci pri vytknutí a vykĺbení.

Tráviaca sústava Tráviaca sústava

Tráviaca sústava, jej význam a stavba. Ústna dutina – jazyk, zuby, slinné žľazy. Vonkajšia a vnútorná stavba zubu. Mliečny a trvalý chrup. Hltan, pažerák, žalúdok, dvanástnik, podžalúdková žľaza, pečeň, žlč, tenké črevo, hrubé črevo, konečník.

Opísať na ukážke stavbu tráviacej sústavy. Pomenovať viditeľnú časť zuba v ústach. Určiť na ukážke vnútorné časti zuba. Rozlíšiť druhy zubov v chrupe. Porovnať mliečny a trvalý chrup. Uviesť základné procesy v orgánoch tráviacej sústavy. Uviesť význam tráviacej sústavy.

ENV MDV OZO OSR TBZ

31

ŠkVP „POJEM“ ZŠ s MŠ Podolie 804 Zložky potravy

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Zložky potravy – cukry, tuky, bielkoviny, vitamíny, minerálne látky, voda.

Využitie potravy a premena látok Trávenie, vstrebávanie, látková


premena, enzýmy – ptyalín, pepsín. Chemické spracovanie potravy, energetická hodnota potravín.

Zásady správnej výživy

Zásady správnej výživy, zlozvyky v stravovaní.

Poškodenia a ochorenia tráviacej sústavy, starostlivosť o tráviacu sústavu a jej význam

Poškodenia a prevencia ochorení tráviacej sústavy. Alkoholizmus a škodlivé účinky pitia alkoholu na činnosť orgánov tráviacej sústavy. Prejedanie sa, obezita, bulímia, anorexia.

Vymenovať základné živiny v potrave človeka. Zdôvodniť význam bielkovín, sacharidov (cukrov), tukov, vitamínov, vody a minerálnych látok. Opísať podstatu trávenia, vstrebávania, látkovej premeny. Uviesť príklad konkrétneho enzýmu a jeho význam. Uviesť dva druhy potravín s vysokou a nízkou energetickou hodnotou. Uviesť príklad správneho zloženia stravy pre človeka. Zdôvodniť význam zeleniny a ovocia v strave človeka. Opísať význam správneho stolovania. Uviesť príklad škodlivosti nadmerného pitia alkoholu na činnosť tráviacej sústavy. Zdôvodniť škodlivosť prejedania. Uviesť následky hladovania človeka. Poznať význam pojmov obezita, bulímia, anorexia. Poznať zásady starostlivosti o chrup.

Dýchacia sústava Dýchacia sústava

Dýchanie

Stavba a funkcia orgánov dýchacej sústavy. Horné dýchacie cesty – nosová dutina, vedľajšie nosové dutiny. Dolné dýchacie cesty – hrtan, štítna chrupka, hlasivky, priedušnica, priedušky, priedušničky, pľúca, popľúcnica, pohrudnica, pľúcne mechúriky, komôrky, vonkajšie a vnútorné dýchanie. Mechanizmus vonkajšieho dýchania. Význam dýchacej sústavy. Kyslík, oxid uhličitý, medzirebrové svaly, bránica.

Opísať na ukážke hlavné časti dýchacej sústavy. Rozlíšiť horné a dolné dýchacie cesty. Opísať priebeh výmeny dýchacích plynov v pľúcach.

ENV MDV OZO OSR TBZ

Vysvetliť podstatu dýchania. Porovnať zloženie vdychovaného a vydychovaného vzduchu. Vymenovať najdôležitejšie dýchacie svaly. Zistiť pohyby bránice a medzirebrových svalov pozorovaním nádychu a výdychu.

32



Starostlivosť o dýchaciu sústavu, škodlivosť fajčenia. Nikotín, nikotinizmus. Škodlivosť vdychovania toxických látok. Zásady prvej pomoci pri ohrození Poskytnutie prvej predlekárskej pomoci pri zastavení dýchania, životných funkcií umelé dýchanie poskytnuté deťom a dospelým. Význam dýchacej sústavy pre život človeka.

Škodlivé vplyvy a starostlivosť o dýchaciu sústavu, jej význam



Zdôvodniť význam čistoty ovzdušia pre človeka. Uviesť názov škodlivej látky v cigaretách. Uviesť príklad účinkov fajčenia na dýchaciu sústavu. Opísať spôsob pomoci človeku pri zastavení dychu. Opísať na ukážke postup pri umelom dýchaní. Uviesť význam dýchacej sústavy pre život človeka.

Prvá pomoc pri ohrození životných funkcií.

Opísať spôsob pomoci človeku pri zastavení dychu. Opísať na ukážke postup pri umelom dýchaní.

Krv, zložky krvi – krvná plazma, červené krvinky, hemoglobín, biele krvinky, imunita, krvné doštičky, zrážanie krvi. Vlastnosti, krvné skupiny, darcovstvo krvi, význam krvi – prepravná, termoregulačná, obranná funkcia krvi. Stavba a činnosť srdca, krvný obeh. Činnosť srdcového svalu. Predsiene, komory, chlopne, vencovité tepny. Veľký /telový/ krvný obeh, malý /pľúcny/ krvný obeh. Význam a činnosť ciev. Tepny, žily, vlásočnice. Miazgové cievy, miazga, miazgové uzliny. Slezina.

Určiť na ukážke zložky krvi a vysvetliť ich význam. Vymenovať krvné skupiny. Uviesť význam transfúzie krvi.

Obehová sústava Krv

Srdce

Cievy

Poškodenia a ochorenia obehovej Čo prospieva a neprospieva obehovej sústave. Infarkt. sústavy, starostlivosť, význam

ENV MDV OZO OSR TBZ

Označiť a pomenovať na ukážke časti srdca. Opísať podľa schémy veľký a malý krvný obeh. Uviesť význam srdcových chlopní pre činnosť srdca. Rozlíšiť tepny, žily a vlásočnice podľa významu. Uviesť význam vencovitých tepien pre činnosť srdca. Rozlíšiť tepny a žily podľa smeru prúdenia krvi. Poznať význam miazgy pre ľudský organizmus. Opísať význam miazgových ciev. Určiť umiestnenie a význam sleziny. Zdôvodniť význam pohybu pre činnosť srdca a ciev. Uviesť vplyv nesprávneho spôsobu života na obehovú sústavu. Uviesť príklad ochorenia obehovej sústavy.

33



Zásady prvej pomoci pri krvácaní

Tepnové a žilové krvácanie. Nepriama masáž srdca.


Nácvik prvej pomoci pri malom krvácaní a pri zastavení činnosti srdca.

Slovne opísať alebo predviesť nepriamu masáž srdca a ošetrenie krvácajúcej odreniny. Opísať postup prvej predlekárskej pomoci pri poranení tepny a žily. Ukázať na ukážke alebo slovne opísať nepriamu masáž srdca. Opísať alebo predviesť ukážku ošetrenia krvácajúcej odreniny. Opísať postup prvej predlekárskej pomoci pri poranení tepny a žily.


Vylučovanie a močová sústava Vylučovanie Močová sústava

Poškodenia a prevencia ochorení močovej sústavy

Odpadové látky - oxid uhličitý, moč, stolica. Stavba a činnosť močovej sústavy – obličky, kôra, obličkové telieska, dreň, kanáliky, obličková panvička, glomerulus, kanáliky, Henleho kľučka, filtrácia, zberný kanálik, obličková tepna a žila, moč, močovody, močový mechúr, močová rúra. Pitný režim, prechladnutie, vhodné oblečenie, hygiena.

Vymenovať odpadové látky vznikajúce pri činnosti ľudského organizmu. Určiť na ukážke umiestnenie obličiek a opísať ich tvar. Ukázať na svojom tele uloženie obličiek. Vysvet1iť význam obličiek a močových ciest.

Látková a nervová regulácia. Význam regulačných sústav. Prostredie, podnet, zmysly, vstupné informácie, regulačné sústavy, výstupné informácie, výkonný orgán, prostredie. Význam hormónov. Hypofýza, šuškovité teliesko, štítna žľaza, prištítne telieska, týmus, nadobličky, podžalúdková žľaza, vaječníky, semenníky a ich hormóny.

Pomenovať spôsoby regulácie organizmu človeka. Rozlíšiť látkovú a nervovú reguláciu organizmu. Uviesť význam regulovania činnosti organizmu. Uviesť význam hormónov pri regulovaní organizmu. Určiť na ukážke tri žľazy s vnútorným vylučovaním. Uviesť význam inzulínu. Uviesť príklad významu troch žliaz s vnútorným vylučovaním.

ENV MDV OZO OSR TBZ

Uviesť príklad príčiny ochorenia močovej sústavy. Vymenovať zásady prevencie ochorení obličiek. Zdôvodniť význam pitia tekutín pre funkciu obličiek. Vysvetliť význam močovej sústavy pre človeka.

Regulačné sústavy Regulovanie organizmu Hormonálna sústava

ENV MDV OZO OSR TBZ

34

ŠkVP „POJEM“ ZŠ s MŠ Podolie 804 Nervová sústava


Ústredná nervová sústava

Obvodová nervová sústava Zmyslové orgány

Zrak

Sluch

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Stavba a funkcia nervov. Reflexná povaha nervovej činnosti. Neurón, stavba neurónu – telo, dostredivé a odstredivé nervové vlákna. Dráždivosť, reflex, reflexný oblúk: podráždenie – dostredivé nervové vlákno – CNS – odstredivé nervové vlákno – výkonný orgán. Ústredná nervová sústava – mozog, miecha. Predný mozog, stredný mozog, most, mozoček, predĺžená miecha. Obvodová nervová sústava. Mozgové a miechové nervy, útrobné nervy. Receptory a zmyslové vnemy. Sladká, slaná, horká, slaná chuť. Jazyk, chuťové poháriky. Kožné receptory –teplo, chlad, tlak. Čuchové bunky, nosová dutina. Stavba, činnosť a význam zrakového orgánu. Oko - bielko, rohovka, cievovka, vráskovcové teleso, dúhovka, šošovka, zrenica, sietnica, sklovec, tyčinky, čapíky, slepá škvrna, žltá škvrna. Okohybné svaly. Stavba, činnosť a význam sluchového orgánu. Vonkajšie, stredné a vnútorné ucho, ušnica, zvukovod, bubienok, kladivko, strmienok, nákovka, predsieň, polkruhové kanáliky, vačky, slimák, Eustachova trubica, sluchový nerv. Polohovo – pohybový orgán.

Pomenovať sústavu orgánov, ktorá umožňuje nervovú reguláciu. Opísať význam nervovej bunky. Pomenovať na schéme časti reflexného oblúka. Uviesť príklad reflexnej činnosti človeka.

Opísať na ukážke základné časti ústrednej nervovej sústavy. Určiť na ukážke jednotlivé časti mozgu. Vysvetliť význam mozgovej kôry predného mozgu. Uviesť základné časti obvodovej nervovej sústavy. Vysvetliť význam chuti, čuchu a hmatu pre človeka. Ukázať na svojom tele uloženie orgánov chuti, čuchu a hmatu. Rozlíšiť chuťové, čuchové a hmatové bunky podľa podnetov, ktoré prijímajú. Opísať na ukážke stavbu oka. Opísať podľa ukážky podstatu krátkozrakosti a ďalekozrakosti.

Určiť na ukážke vonkajšie, stredné a vnútorné ucho. Pomenovať na ukážke časti stredného ucha. Určiť na ukážke uloženie a význam rovnovážneho orgánu.

35

ŠkVP „POJEM“ ZŠ s MŠ Podolie 804 Zásady hygieny zraku a sluchu. Krátkozrakosť, ďalekozrakosť. Rozptylky, spojky, okuliare, šošovky, slnečné okuliare. Slepota, Brailovo písmo. Starostlivosť o zrak. Hluk, decibely, poškodenie sluchu, hluchota, posunková reč. Myslenie, pamäť, reč, schopnosti a vedomosti človeka.

Uviesť príklad škodlivého vplyvu na zrak a sluch. Vymenovať zásady starostlivosti o zrakový orgán. Vymenovať zásady starostlivosti o sluchový orgán. Uviesť príklad komunikácie s osobou s poškodeným zrakom lebo sluchom.

Zásady prvej pomoci pri poranení mozgu a miechy

Poranenie mozgu, chrbtice a miechy. Protišoková a stabilizovaná poloha.

Opísať postup prvej predlekárskej pomoci pri poranení mozgu, chrbtice a miechy. Rozlíšiť protišokovú a stabilizovanú polohu na ukážke.

Starostlivosť o nervovú sústavu, význam

Zásady hygieny duševnej činnosti. Význam nervovej sústavy.

Vymenovať zásady hygieny duševnej činnosti. Uviesť na príklad správneho režimu dňa.


Postup prvej predlekárskej pomoci pri poranení mozgu, chrbtice a miechy.

Opísať postup prvej predlekárskej pomoci pri poranení mozgu, chrbtice a miechy. Rozlíšiť protišokovú a stabilizovanú polohu na ukážke.

Mužské vonkajšie a vnútorné pohlavné orgány – pohlavný úd, miešok, semenníky, nadsemenník, semenovod, predstojnica.

Vymenovať orgány, v ktorých sa tvoria ženské a mužské pohlavné bunky. Určiť a pomenovať na ukážke mužské pohlavné orgány.

Poškodenia a hygiena zraku a sluchu

Vyššia nervová činnosť



Rozmnožovanie, vývin jedinca a rodičovstvo Rozmnožovacia sústava - mužské pohlavné orgány Rozmnožovacia sústava - ženské pohlavné orgány

Uviesť príklad podmieneného reflexu. Uviesť príklad nepodmieneného reflexu. Uviesť význam myslenia a reči v živote človeka.

Určiť a pomenovať na ukážke ženské Ženské vonk. a vnútorné pohlavné pohlavné orgány. Vysvetliť význam orgány – veľké a malé pysky, klitoris, pošva, vaječníky, vajcovody, menštruačného cyklu. maternica. Menštruačný cyklus.

ENV MDV OZO OSR TBZ

36



Vývin jedinca

Intímna hygiena a pohlavné choroby, partnerské vzťahy a rodina

III. ZDRAVIE A ŽIVOT ČLOVEKA

Nákazlivé ochorenia, očkovanie, prevencia

Vplyv návykových látok na zdravie človeka Vnútorné vplyvy na ľudské zdravie Schopnosti a osobitosti človeka, životný štýl

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Označiť na ukážke pohlavných orgánov miesto splynutia vajíčka a spermie. Uviesť dĺžku trvania tehotenstva. Opísať začiatok, priebeh a koniec tehotenstva. Uviesť uloženie plodu a spôsob jeho výživy. Vymenovať zásady starostlivosti o zdravý vývin novorodenca. Zdôvodniť význam výživy dieťaťa materským mliekom. Uviesť príklad troch znakov dospievania a typické znaky troch období ľudského života.. Uviesť príklad pohlavnej choroby a možnosti nákazy. Opísať podstatu AIDS a možnosti jej predchádzania. Uviesť zásady predchádzania pohlavným ochoreniam. Uviesť príklad priateľských vzťahov, vzájomnej pomoci mladých a dospelých ľudí. Uviesť na príklade význam rodiny. Uviesť tri príklady infekčného ochorenia. Vonkajšie vplyvy na ľudské Charakterizovať výraz imunita a inkubačná zdravie. Zdravie a choroba, doba. Vysvetliť základný princíp očkovania. nákazlivé ochorenia, očkovanie. Prevencia, imunita, inkubačná doba, Uviesť zásady prevencie infekčných ochorení. Vysvetliť na príklade význam dezinfekcia, dezinsekcia, deratizácia. dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie. Uviesť príklad návykovej látky. Vysvetliť Toxické a návykové látky. Vplyv na príklade drogovú závislosť. Zdôvodniť na zdravie človeka. škodlivosť drogovej závislosti na zdravie. Uviesť zásady prevencie drog. závislostí. Vnútorné vplyvy na ľudské zdravie. Uviesť vplyv dedičnosti na zdravie človeka. Uviesť príklad dedičnej vlastnosti človeka. Uviesť príklad dedičného ochorenia. Vymenovať základné podmienky života Etické a morálne princípy, kultúra človeka. Zdôvodniť význam striedania práce medziľudských vzťahov, vzťah a odpočinku. Uviesť príklad nesprávnej človeka k prírode. životosprávy a dôsledkov na život človeka. Uviesť príklad zdravého životného štýlu. Uviesť príklad významu jedinca v živote spoločnosti. Vyjadriť názor na význam záujmov, sebapoznávania, vzdelávania a rozvoj zručností pre život človeka.

Oplodnenie, vajcovod, tehotenstvo, maternica, zárodok, plod, placenta, pupočná šnúra. Pôrod, fázy pôrodu, šestonedelie. Obdobia ľudského života – novorodenec, dojča, batoľa, predškolský vek, mladší školský vek, starší školský vek, puberta, dospievanie, dospelosť, zrelosť, stredný vek, staroba. Prevencia pohlavných ochorení a AIDS. Priateľské a partnerské vzťahy, rodina, zodpovednosť za vznik života.

4

ENV MDV OZO OSR TBZ

37



BIOLÓGIA 8. ročník Tematický Téma okruh

III. MINERÁLY A HORNINY – STAVEBNÉ JEDNOTKY ZEME

II. ZEM A JEJ STAVBA

I. NEŽIVÁ PRÍRODA A JEJ POZNÁVANIE

Úvod do biológie Neživá príroda

Stavba Zeme

Obsahový štandard


Úvod do vyučovania predmetu, organizačné pokyny, BOZP.

Správať sa podľa pokynov učiteľa a podľa zásad BOZP.

Neživá a živá príroda. Závislosť organizmov a človeka od neživej prírody. Poznávanie neživej prírody, význam vied o Zemi.

Preukázať na príklade závislosť organizmov od neživej prírody. Uviesť príklad vplyvu organizmov na neživú prírodu. Preukázať na príklade význam vied o Zemi. Poznať význam nerastných surovín pre život človeka. Určiť a pomenovať podľa ukážky členenie sfér zemského telesa. Rozlíšiť na ukážke pevninskú a oceánsku zemskú kôru.

Stavba Zeme. Sféry zemského telesa. Stavba zemskej kôry pevnín a dna oceánov.

Zemská kôra v pohybe

Zemská kôra v pohybe. Pohyby zemskej kôry a ich príčiny. Vzďaľovanie, približovanie a podsúvanie litosferických platní.

Poznať príčinu pohybu litosferických platní. Uviesť dôsledky vzďaľovania litosferických platní. Uviesť dôsledky približovania a podsúvania litosferických platní. Opísať na ukážke vznik a zánik oceánskej zem. kôry.

Minerály a horniny

Minerály a horniny. Rozlišovacie znaky minerálov a hornín. Vznik minerálov a hornín. Príklady minerálov a hornín. Minerály – vznik, vonkajší tvar a vnútorná stavba. Vlastnosti minerálov – fyzikálne, chemické, mechanické a optické, ich význam a vyžívanie.

Charakterizovať minerál a horninu, uviesť konkrétny príklad. Rozlíšiť na ukážke minerál a horninu. Uviesť spôsob vzniku hornín, podstatu vzniku minerálov. Pomenovať priestorový útvar, od ktorého závisí tvar a vlastnosti kryštálov. Vymenovať fyz. a chemické vlastnosti minerálov, poznať využite mechanickej a optickej vlastnosti.

Stavba a vlastnosti minerálov

Počty hodín

Prierezové témy

1 1

ENV

2

ENV MDV TBZ

3

ENV OZO

38

III.

ŠkVP „POJEM“ ZŠ s MŠ Podolie 804 Praktická aktivita č. 1 Geologické procesy a ich zdroje

IV. GEOLOGICKÉ PROCESY

Vnútorné geologické procesy

Vyvreté horniny

Horotvorná činnosť a poruchy zemskej kôry

Zemetrasenie

Premena hornín a premenené horniny

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Pozorovanie a rozlišovanie minerálov a hornín. Geologické procesy. Vonkajšie a vnútorné geologické procesy. Katastrofické geologické procesy, príčiny a dôsledky pre človeka.

Vedieť rozlíšiť vzorky minerálov a hornín na základe vonk. znakov.

Uviesť príklad zdroja energie, energiu a súvisiaci geologický proces. Rozlíšiť na príklade vonkajší a vnútorný geologický proces. Dokumentovať na príklade katastrofický geologický proces a jeho následky. Vnútorné geologické procesy. Rozlíšiť magmatickú a sopečnú činnosť. Magmatická a sopečná činnosť, Odlíšiť magmu a lávu podľa miesta magma a láva. Časti sopky. Prejavy vzniku. Opísať podľa ukážky časti sopečnej činnosti. sopky. Uviesť príklad prejavov sopečnej činnosti a význam sopečnej činnosti. Vyvreté horniny. Vznik, rozlišovacie Poznať podstatu vzniku vyvretých znaky hlbinných a výlevných hornín. Rozlíšiť na ukážke hlbinnú a vyvretých hornín. Typické horniny, výlevnú vyvretú horninu, štruktúru žuly ich vlastnosti, využitie a výskyt. a čadiča. Poznať využitie aspoň jednej hlbinnej a výlevnej vyvretej horniny. Horotvorná činnosť a poruchy Charakterizovať horotvornú činnosť. zemskej kôry. Prejavy horotvornej Rozlíšiť na ukážke (alebo načrtnúť) činnosti. Vrásnenie, vrásy a zlomy. príklad poruchy zemskej kôry. Rozlíšiť vrásu a zlom podľa ich vzniku a charakteristických znakov. Zemetrasenie. Vznik a druhy Poznať príčinu vzniku zemetrasenia. zemetrasenia, prejavy a dôsledky. Uviesť príklad druhu zemetrasenia a Ochrana pred zemetrasením a jeho jeho dôsledkov. Rozlíšiť rozdiel medzi dôsledkami. Výskyt na Slovensku. ohniskom a epicentrom zemetrasenia. Poznať možnosti ochrany ľudí a budov pred dôsledkami zemetrasenia. Premena hornín a premenené Uviesť hlavné činitele premeny hornín. horniny. Činitele premeny, vznik Opísať na ukážke typickú vlastnosť premenených hornín. Typické premenených hornín. Poznať jednu premenené horniny, vlastnosti, premenenú horninu, typickú vlastnosť a využitie. jej využitie.

10

ENV OZO MDV TBZ

39

ŠkVP „POJEM“ ZŠ s MŠ Podolie 804 Praktická aktivita č. 2

IV. GEOLOGICKÉ PROCESY

Vonkajšie geologické procesy

Usadené horniny

Krasové procesy

V. HISTÓRIA ZEME

Skameneliny a vek Zeme

Geologická história Zeme

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Pozorovanie vyvretých a premenených hornín. Vonkajšie geologické procesy. Pôsobenie vonkajších geologických činiteľov, ich prejavy. Zvetrávanie, príčiny a dôsledky. Vplyv, prejavy a dôsledky zemskej príťažlivosti, vody, ľadovca a vetra.

Poznať a vedieť rozlíšiť vybrané vzorky vyvretých a premenených hornín. Poznať pôsobenie vonkajších geologických procesov a ich čiastkové procesy. Rozlíšiť mechanické a chemické zvetrávanie a ich dôsledky. Poznať dôsledky zemskej príťažlivosti, činnosti toku rieky a morskej vody. Poznať podstatu vzniku ľadovca a dôsledky činnosti horského ľadovca. Opísať prejavy a dôsledky rušivej a tvorivej činnosti vetra. Usadené horniny. Podstata vzniku Pomenovať usporiadanie útvarov usadených hornín. Úlomkovité, usadených hornín. Poznať využitie organické a chemické usadené nespevnenej a spevnenej úlomkovitej horniny, ich vznik, vlastnosti a usadenej horniny. Opísať vznik využitie. organických usadených hornín a uviesť príklad využitia organickej usadenej horniny. Poznať podstatu vzniku chemických usadených hornín a uviesť príklad využitia chem. usadenej horniny. Krasové procesy. Podstata Poznať podstatu krasového procesu. krasových procesov. Povrchové Uviesť príklad povrchového a a podzemné krasové útvary. podzemného krasového útvaru. Rozlíšiť Kvapľové a ľadové jaskyne. kvapľovú a ľadovú jaskyňu podľa výzdoby. Uviesť príklad kvapľovej a ľadovej jaskyne Slovenska. Vek Zeme a skameneliny. Charakterizovať skamenelinu a uviesť Charakteristika skamenelín, podstata príklad. Opísať proces vzniku ich vzniku, druhy skamenelín a ich skameneliny. Poznať postup určovania príklady. Určovanie veku Zeme a pomerného a skutočného veku hornín. hornín. Geologická história Zeme. Prahory Uviesť významné geologické procesy a starohory. Prvohory a druhohory. v jednotlivých sférach vývoja Zeme. Treťohory a štvrtohory. Významné Poznať na ukážke príklad vedúcej

ENV OZO MDV TBZ

2

ENV

40



VII. EKOLOGICKÉ PODMIENKY ŽIVOTA

VI. PRÍRODA SLOVENSKA

geologické procesy, prejavy života, príklady vedúcich skamenelín.

skameneliny prvohôr, druhohôr, treťohôr a štvrtohôr. Uviesť význam prvohorných papradí a prasličiek v súčasnosti. Poznať dôkazy predchodcu človeka a vývoja človeka v treťohorách a štvrtohorách. Neživá príroda Slovenska. Poznať významné geologické procesy a Geologická história a stavba SR – Geologické jednotky Západných vývoj organizmov na Slovensku. Západné Karpaty Karpát. Pomenovať a určiť podľa ukážky geologické jednotky Slovenska podľa typických znakov. Uviesť príklad a význam typickej horniny aspoň troch pásiem. Ekológia, enviromentalistika. Vysvetliť pojem ekológia, Základné ekologické pojmy Biotop, Ekosystém. environmentalistika, ekosystém a biotop. Poznať časti ekosystému. Organizmy a prostredie. Vzťahy Poznať aspoň tri anorganické a tri Organizmy a prostredie organizmov s prostredím, organické látky, ktoré sú súčasťou prispôsobivosť organizmov organizmov. Uviesť príklad závislosti prostrediu, znášanlivosť organizmu od prostredia a vzájomného podmienok prostredia organizmov. vzťahu medzi organizmami. Poznať prispôsobivosť organizmov životným podmienkam. Uviesť na príklade rozsah znášanlivosti prostredia organizmami. Neživé zložky prostredia. Vplyv Poznať význam slnečného žiarenia Neživé zložky prostredia energie, svetla, tepla, vzduchu, vody pre rastliny. Rozlíšiť nároky rastlín a Svetlo, teplo a vzduch a pôdy na životné podmienky živočíchov na svetlo. Poznať Voda a pôda a procesy organizmov. prispôsobenie organizmov teplote prostredia. Uviesť význam vody pre organizmy. Preukázať na príklade prispôsobenie organizmov množstvu vody v prostredí. Poznať význam vzduchu pre rastliny a živočíchy. Uviesť zložky pôdy a ich význam pre organizmy.

2

ENV MDV TBZ OSR

12

ENV

41

ŠkVP „POJEM“ ZŠ s MŠ Podolie 804 Znečisťovanie životného prostredia organizmov


Živé zložky prostredia – populácia

Spoločenstvo organizmov

Ekosystém

Život ekosystému


Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Znečisťovanie neživých zložiek prostredia. Príčiny a dôsledky znečisťovania vody, vzduchu, pôdy pre rastliny a živočíchy. Živé zložky prostredia. Populácia. Vlastnosti populácie – veľkosť, hustota, rast – vnútorné a vonkajšie vzťahy.

Uviesť príklad dôsledkov znečistenia vody, vzduchu a pôdy na život rastlín. Poznať dôsledky znečistenia vody, vzduchu a pôdy pre život živočíchov. Rozlíšiť na ukážke jedinca populáciu rastlín a živočíchov. Uviesť príklad početnosti populácie. Chápať podmienky rastu populácie. Poznať význam hustoty pre prežitie populácie. Rozlíšiť na príklade konkurenciu, predáciu, parazitizmus, symbiózu. Spoločenstvo organizmov. Typy Rozlíšiť rastlinné a živočíšne, prírodné a spoločenstiev. Druhová rozmanitosť, umelé spoločenstvo, suchozemské, štruktúra, zloženie spoločenstva sladkovodné a morské spoločenstvo. a priestorové členenie. Uviesť príklad druhovej rozmanitosti. Poznať význam priestorovej štruktúry spoločenstva. Uviesť príklad dominancie v spoločenstve. Ekosystém. Zložky a typy Rozlíšiť živé a neživé zložky ekosystémov. Obeh látok a tok ekosystému. Poznať typy energie v ekosystéme. suchozemských a vodných ekosystémov. Uviesť príklad producenta, konzumenta, rozkladača. Život ekosystému. Vlastnosti Poznať význam premeny látok a energie ekosystému (potravové vzťahy, v ekosystéme. Zostaviť príklad obnovovanie a vývin ekosystému). potravového reťazca. Chápať význam obnovy ekosystému. Poznať štádiá vývoja ekosystému. Poznávanie ekosystémov a ich život. Poznať živé zložky prostredia – populácia, spoločenstvo, ekosystém – a neživé zložky prostredia – svetlo, teplo, vzduch, voda a pôda. Poznať základné ekologické podmienky života a fungovanie ekosystému.

ENV OZO OSR MDV

42



Biosféra

Biologická a ekologická rovnováha

Globálne environmentálne problémy a ich riešenie

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Biosféra. Zložky biosféry. Obeh látok a tok energie v biosfére.

Rozlíšiť neživé a živé zložky biosféry. Rozlíšiť na ukážke tri ekosystémy v biosfére podľa životných podmienok. Vysvetliť na príklade obeh látok v biosfére. Poznať význam toku energie v biosfére. Biologická a ekologická rovnováha. Poznať význam biologickej rovnováhy. Podmienky udržania biologickej Chápať spätnú väzbu na konkrétnom rovnováhy. Možnosti zachovania a príklade. Uviesť príklad narušenia ohrozenia ekologickej rovnováhy. biologickej rovnováhy. Poznať význam ekologickej rovnováhy. Porovnať stabilný a nestabilný ekosystém. Uviesť tri príklady narušenia ekologickej rovnováhy. Poznať zásady ekologického hospodárenia v krajine. Globálne ekologické problémy – Poznať príčiny a dopady stenčovania kyslé dažde, smog, skleníkový ozónovej vrstvy, vzniku smogu, efekt, stenčovanie ozónovej vrstvy, skleníkového efektu a kyslých dažďov. hromadenie odpadov. Príčiny, Uviesť príklad zabránenia vzniku smogu, dopady na ekosystémy, možnosti skleníkového efektu a kyslých dažďov. riešenia globálnych ekologických Uviesť príklad príčiny hromadenia problémov. odpadov. Uviesť význam recyklácie druhotných surovín. Demonštrovať na príklade alternatívny zdroj energie a jeho prínos.

ENV MDV TBZ OZO

43



BIOLÓGIA 9. ročník Tematický Téma okruh

I. ZÁKLADNÉ ŽIVOTNÉ PROCESY ORGANIZMOV

Úvod do biológie Životné procesy baktérií, húb a rastlín Základné životné procesy organizmov

Výživa a dýchanie baktérií a húb

Výživa a dýchanie rastlín

Rozmnožovanie baktérií a húb

Obsahový štandard


Úvod do vyučovania predmetu, organizačné pokyny, BOZP.

Správať sa podľa pokynov učiteľa a podľa zásad BOZP.

Životné procesy organizmov. Výživa, dýchanie, vylučovanie, rozmnožovanie, rast a vývin, dráždivosť a citlivosť, pohyb a ich význam pre život. Výživa a dýchanie baktérií a húb. Rast a vývin, baktérie pôdne, hnilobné, parazitické, mliečne, kvasné, fotosyntéza, huby saprofytické, parazitické. Proces a význam fotosyntézy rastlín. Autotrofná výživa rastlín. Proces a význam dýchania rastlín pre organizmy a človeka. Vyživovacie orgány rastliny, listy, anorganické látky, kyslík, oxid uhličitý, voda, organické látky, autotrofný a heterotrofný organizmus. Rozmnožovanie delením, pučaním a výtrusmi. Baktérie, huby - kvasinky, huby s plodnicou, delenie, pučanie, výtrus, výtrusnica.

Poznať základné životné procesy organizmov. Chápať význam jednotlivých životných procesov pre život organizmov. Poznať výživu a prijímanie živín baktérií (rozkladných, kvasných, mliečnych, hľuzových, parazitických). Rozlíšiť výživu saprofytickej a parazitickej huby. Poznať podstatu výživy rastlín. Opísať podľa schémy podstatu procesu fotosyntézy. Zdôvodniť autotrofnú výživu rastlín. Poznať podstatu dýchania rastlín. Vymenovať látky, ktoré pri dýchaní prijíma a vylučuje rastlina, živočích, človek. Poznať význam fotosyntézy a dýchania pre rastliny, živočíchy a človeka. Poznať spoločné a odlišné znaky rozmnožovania baktérií a húb. Rozlíšiť na príkladoch rozmnožovanie delením, pučaním a výtrusmi.

Počty hodín

Prierezové témy

1

OSR

21

ENV OSR OZO MDV TBZ

44



Rozmnožovanie rastlín

Dráždivosť a pohyb rastlín

Život rastlín

Praktické cvičenie č.1

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Nepohlavné a pohlavné rozmnožovanie rastlín. Opelenie a oplodnenie. Vznik plodu a semena. Rozmnožovací orgán, kvet, peľové zrnko, vajíčko, samčia a samičia pohlavná bunka, oplodnenie, semeno, plod, pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie (poplazy, cibuľa).

Poznať podstatu nepohlavného a pohlavného rozmnožovania rastlín. Uviesť príklady rozmnožovania poplazmi, hľuzami, odrezkami, podzemkom a cibuľou. Poznať význam pohlavných buniek rastlín. Chápať podstatu oplodnenia vajíčka rastlín. Rozlíšiť uloženie pohlavných buniek a semien ihličnatých drevín, listnatých drevín a bylín. Dráždivosť, citlivosť a pohyb Chápať súvislosť dráždivosti a pohybu. rastlín. Pôsobenie fyzikálnych, Poznať aspoň jeden faktor dráždivosti chemických, biologických faktorov. rastlín. Uviesť príklad pohybu častí Reakcie rastlín na svetlo, teplo, rastlinných tiel spôsobeného svetlom, vodu, chemické látky, žiarenie, vodou, teplom, gravitáciou, chemickými dotyk, gravitáciu. látkami, dotykom a žiarením. Klíčenie semena, rast a vývin Charakterizovať proces klíčenia. rastliny. Život rastlín počas roka, Vymenovať podmienky klíčenia semien. dĺžka života rastlín. Semeno, Porovnať podmienky klíčenia a rastu zárodok, klíčne listy, klíčne listy, rastliny. Poznať podľa ročného základ koreňa, základ listov, základ životného cyklu jednoročnú, dvojročnú stonky, klíčenie, rast, jednoročná a trvácu rastlinu. Porovnať na príklade bylina, dvojročná bylina, trváca vývin jednoklíčnolistovej a bylina. dvojklíčnolistovej rastliny. Rozlíšenie baktérií, rastlín a húb Rozlíšiť baktérie, rastliny a huby podľa podľa životných procesov. životných procesov – spôsob výživy, dýchanie a rozmnožovanie.

Životné procesy živočíchov Výživa živočíchov

Heterotrofná výživa živočíchov. Príjem živín živočíchmi a ich význam. Osobitosti výživy bezstavovcov a stavovcov. Trávenie, vstrebávanie, vylučovanie, dýchanie, potravová vakuola, tráviaca dutina, ústne orgány, tráviaca rúra, pažerák,

Poznať význam živín pre živočíchy. Zdôvodniť heterotrofnú výživu živočíchov. Porovnať časti tráviacej rúry bezstavovcov a stavovcov, v ktorých prebieha trávenie a vstrebávanie. Poznať bezstavovca s mimotelovým trávením. Poznať význam zubov, jazyka a

ENV OSR OZO MDV

45



Dýchanie živočíchov

Vylučovanie živočíchov

Obeh telových tekutín živočíchov

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 žalúdok, črevo, análny otvor, mimotelové trávenie. Ústna dutina, hltan pažerák, hrvoľ, žalúdok, svalnatý žalúdok, žľaznatý žalúdok, pečeň, podžalúdková žľaza, pečeň, črevo, tenké črevo, hrubé črevo, kloaka, análny otvor. Význam dýchania živočíchov. Osobitosti dýchania bezstavovcov dýchanie povrchom tela, pľúcny vak, žiabre, vzdušnice. Osobitosti dýchania stavovcov - vonkajšie a vnútorné dýchanie, kožné dýchanie, žiabre, prieduška, priedušnica, pľúca, vzdušné vaky.

Význam a osobitosti vylučovania bezstavovcov – stiahnuteľná vakuola, vyvrhovací otvor, vylučovací otvor, vylučovacie kanáliky, vejárovité trubičky, análny otvor. Význam a osobitosti vylučovania stavovcov – močová sústava, obličky, močovody, močový mechúr, močová rúra. Význam a osobitosti obehu tekutín bezstavovcov – otvorená obehová sústava, zatvorená obehová sústava, srdce, cieva. Význam a osobitosti obehu tekutín stavovcov – krv, krvná plazma, červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky, cievy, srdce, predsieň, komora.

slinných žliaz pri spracovaní potravy. Zdôvodniť súvislosť stavby chrupu cicavcov s prijímanou potravou. Porovnať stavbu tráviacej sústavy mäsožravcov a bylinožravcov. Charakterizovať proces dýchania. Preukázať na príklade dýchanie povrchom tela. Poznať osobitosti dýchania vodných a suchozemských bezstavovcov. Rozlíšiť vnútorné a vonkajšie dýchanie. Poznať princíp dýchania stavovcov žiabrami, kožné dýchanie obojživelníkov. Zdôvodniť význam vzdušných vakov vtákov. Poznať princíp vonkajšieho a vnútorného dýchania cicavcov. Poznať význam vylučovania. Uviesť príklad bezstavovca s vyvinutou vylučovacou sústavou. Vymenovať odpadové látky v organizme stavovcov. Poznať sústavy orgánov stavovcov, ktorými sa vylučujú odpadové látky.

Poznať význam obehu telových tekutín, obeh telových tekutín v otvorenej a zatvorenej obehovej sústave bezstavovcov, význam krvi stavovcov. Chápať princíp obehu krvi v zatvorenej obehovej sústave, funkciu ciev a srdca. Vysvetliť súvislosť obehu krvi stavovcov so stálou telesnou teplotou.

46




Regulácia tela živočíchov

Význam a osobitosti regulácie bezstavovcov – rozptýlená nervová sústava, nervové uzliny, rebríčková nervová sústava. Význam a osobitosti regulácie tela stavovcov – hormonálny sústava, nervová sústava, mozog, miecha, dráždivosť, reflex, neurón.

Zmyslové vnímanie živočíchov – bezstavovce

Význam a osobitosti zmyslového vnímania bezstavovcov – oči jednoduché, zložené a na stopkách, vnútorné ucho, tykadlá, hmatadlá, fúziky, hmatové fúzy. Význam a osobitosti zmyslového vnímania stavovcov – zrak, ušný bubienok, ušné otvory, čuch, nozdry, hmat, čuchové jamky. Význam a osobitosti pohybu bezstavovcov – brvy, bičíky, svalové bunky, svaly, svalnatá noha, články, článkované končatiny, krídla. Význam a osobitosti pohybu stavovcov – svaly, plutvy, priečne pruhované svaly, končatiny, krídla.

Zmyslové orgány živočíchov – stavovce Pohyb živočíchov

Poznať význam regulovania organizmu živočíchov. Rozlíšiť význam nervovej regulácie. Rozlíšiť typy nervovej sústavy bezstavovcov. Poznať význam regulovania organizmu živočíchov. Rozlíšiť význam hormonálnej a nervovej regulácie. Poznať súvislosť dráždivosti a nervového riadenia. Poznať súvislosť prijímania informácií zmyslovými receptormi s nervovou sústavou. Poznať regulačný význam nervovej sústavy stavovcov. Opísať princíp prenosu informácií stavovcov. Rozlíšiť aspoň dva nepodmienené a dva podmienené reflexy, významné pre život stavovcov. Porovnať zmyslové vnímanie zástupcu bezstavovca.

Porovnať zmyslové vnímanie zástupcu stavovca. Uviesť príklad cicavca s dobre vyvinutými zmyslovými orgánmi potrebnými na lov koristi. Poznať význam pohybu živočíchov. Poznať a zdôvodniť odlišnosti pohybového systému aspoň dvoch zástupcov bezstavovcov. Uviesť príklad spôsobu pohybu jedného bezstavovca. Poznať význam pohybu živočíchov. Poznať a zdôvodniť prispôsobenie pohybu zástupcov stavovcov životnému prostrediu a spôsobu života.

47


ŠkVP „POJEM“ ZŠ s MŠ Podolie 804 Rozmnožovanie a vývin živočíchov - bezstavovce

Rozmnožovanie a vývin živočíchov - stavovce

II. ORGANIZÁCIA ŽIVEJ HMOTY ORGANIZMOV

Bunka a jej štruktúry

Život bunky

Praktické cvičenie č. 2

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Osobitosti rozmnožovania a vývinu bezstavovcov. Nepohlavné rozmnožovanie – delenie, pučanie, regenerácia. Pohlavná bunka, pohlavné rozmnožovanie, spermie, vajíčka, obojpohlavný živočích, vaječníky, semenníky, vajíčko, spermia, priamy a nepriamy vývin, úplná a neúplná premena. Osobitosti rozmnožovania a vývinu stavovcov. Vaječníky, semenníky, vajíčka, spermie, ikry, pohlavná dvojtvarosť, vonkajšie a vnútorné oplodnenie, kŕmivé a nekŕmivé vtáky, zárodok, plod, maternica, placenta, materské mlieko. Štruktúra a funkcie rastlinnej a živočíšnej bunky. Bunka, rastlinná bunka, živočíšna bunka, živá sústava, bunková stena, cytoplazmatická membrána, cytoplazma, jadro, vakuola, chloroplast, chlorofyl, mitochondrie, lyzozómy. Základné životné procesy v bunke – príjem a výdaj látok, fotosyntéza a dýchanie, dráždivosť a citlivosť, pohyb, rozmnožovanie. Bunka ako celok. Mikroskopické pozorovanie a odlíšenie bunkovej stavby tiel organizmov.

Charakterizovať proces rozmnožovania. Poznať podstatu oplodnenia vajíčka. Odlíšiť na príklade pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie. Poznať rozmnožovanie obojpohlavného živočícha. Porovnať priamy a nepriamy vývin jedinca. Rozlíšiť na ukážke úplnú a neúplnú premenu hmyzu. Charakterizovať proces rozmnožovania. Odlíšiť vonkajšie a vnútorné oplodnenie stavovcov. Opísať nepriamy vývin obojživelníkov. Rozlíšiť starostlivosť vtákov o mláďatá na príklade kŕmivého a nekŕmivého vtáka. Poznať vývin a spôsob výživy mláďat cicavcov. Poznať význam bunky pre organizmy. Poznať stavbu a funkciu jednotlivých jej častí. Odlíšiť živé a neživé súčasti bunky. Porovnať znaky a funkcie rastlinnej a živočíšnej bunky. Zdôvodniť odlišnosť stavby rastlinnej a živočíšnej bunky. Pomenovať časti bunky, ktoré zabezpečujú dýchanie, fotosyntézu a tvorbu bielkovín. Poznať význam príjmu a výdaja látok, fotosyntézy a dýchania ako procesov premeny látok v bunke. Rozlíšiť aktívny a pasívny pohyb bunky. Poznať súvislosť rozmnožovania bunky s prenosom dedičných informácií. Opísať rozmnožovanie bunky delením. Mikroskopicky pozorovať a odlíšiť bunkovú stavbu tiel organizmov.

4

ENV OSR OZO MDV

48

IV. „ŽPOČ“

III. DEDIČNOSŤ A PREMENLIVOSŤ ORGANIZMOV



Dedičnosť a jej podstata

Jednotka genetickej informácie. Dedičnosť, genetika, dedičné informácie, vlastnosti, znaky, vlohy, genetická informácia, gény, chromozómy, nukleová kyselina DNA.

Prenos genetických informácií

Prenos genetických informácií, podstata a princíp prenosu. - materská bunka, dcérska bunka, chromozómový pár, pohlavná bunka, pohlavné rozmnožovanie, prevládajúci gén, potlačený gén, krížence 1. generácie, krížence 2. generácie Premenlivosť a rozmanitosť organizmov, druhové vlastnosti, vlastnosti jedinca. - premenlivosť, rozmanitosť, druhové vlastnosti, osobitné vlastnosti, nededičná a dedičná premenlivosť, mutácie Význam šľachtenia. Dedičné choroby človeka. - kríženie, šľachtenie, klonovanie, odrody rastlín, plemená zvierat, dedičné choroby, genetická poradňa Zložky životného prostredia, vzájomné vzťahy a ich význam. Životné prostredie, jeho zložky – prírodná a umelá zložka prostredia, sociálna zložka prostredia, pracovné prostredie, obytné prostredie, rekreačné prostredie, ekológia, environmentalistika.

Dedičnosť a premenlivosť

Životné prostredie

Opísať prejavy dedičnosti organizmov. Pomenovať časť bunky, v ktorej sú uložené dedičné informácie. Vysvetliť význam nukleových kyselín pri prenose genetickej informácie. Poznať uloženie genetickej informácie v bunke. Opísať stavbu chromozómu. Poznať význam zníženia počtu chromozómov pri vzniku pohlavných buniek. Chápať príčinu tvorby kópií nukleovej kyseliny pred delením jadra bunky. Poznať význam vzťahu alela, gén a znak. Opísať podľa schémy kríženia vznik určitého znaku nového jedinca. Poznať význam premenlivosti. Odlíšiť nededičnú a dedičnú premenlivosť. Uviesť príklad premenlivosti organizmov. Opísať podstatu šľachtenia. Uviesť príklad odrody rastliny alebo plemena živočícha. Uviesť príklad vplyvu dedičnej choroby na život človeka.

Charakterizovať životné prostredie človeka. Uviesť príklad prírodnej, umelej, sociálnej zložky prostredia. Poznať význam pracovného, obytného a rekreačného životného prostredia človeka. Vysvetliť rozdiel medzi vednými odbormi ekológia a environmentalistika.

3

ENV OSR OZO MDV

4

ENV OSR OZO MDV

49

IV. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ORGANIZMOV A ČLOVEKA

ŠkVP „POJEM“ ZŠ s MŠ Podolie 804 Faktory ovplyvňujúce životné prostredie organizmov a človeka

Starostlivosť o prírodné prostredie a životné prostredie

Učebné osnovy BIOLÓGIA ISCED2 Faktory ovplyvňujúce životné prostredie a podmienky života. Vplyv na zdravie, život organizmov a ľudí. Exhaláty, úlety /emisie, imisie/, škodlivé látky, ťažké kovy, pesticídy, karcinogénne látky, obnoviteľné zdroje energie, neobnoviteľné zdroje energie, alternatívne zdroje energie. Starostlivosť o prírodné prostredie a životné prostredie človeka.

Uviesť príklad vplyvu znečistenej vody, pôdy, ovzdušia na život organizmov a človeka. Poznať príčiny znečisťovania vody, pôdy, ovzdušia. Uviesť príklad nepriaznivého vplyvu priemyselnej výroby a dopravy na životné prostredie. Poznať možnosti alternatívnych zdrojov energie. Poznať preventívne opatrenia starostlivosti o životné prostredie.

50

Učebné osnovy BIOLÓGIA

Recommend Documents