Učebné osnovy Dejepis
5. ročník 1 hodina týţdenne, 33 hodín ročne Názov predmetu Vzdelávacia oblasť Časový rozsah výučby Ročník Škola Názov ŠkVP Názov ŠVP Stupeň vzdelania Dĺžka štúdia Forma štúdia Vyučovací jazyk Školský rok
DEJEPIS Človek a spoločnosť 1 hodina týţdenne 5. ročník Základná škola, Zlaté Klasy, Hlavná 787/25 Učíme sa pre ţivot, múdrosť robí človeka slobodným Štátny vzdelávací program pre 2. stupeň ZŠ v SR ISCED 2 5 rokov Denná slovenský 2013/2014
Charakteristika predmetu v 5. ročníku Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia ţiaka ako celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti, či uţ z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Pričom kladie dôraz na dejiny, v ktorých môţeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov. Takto vedie ţiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti kultivovania ich historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Rovnako dôleţitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.
Ciele vyučovacieho predmetu v prepojení na kľúčové kompetencie V dejepisnom vyučovaní je potrebné dodržať tieto ciele : - postupne objasňovať ţiakom jednotlivé konkrétne fakty z vývoja ľudskej spoločnosti - uplatňovať najnovšie výsledky bádania historickej vedy - naučiť ţiakov chápať zákonitosti historického vývoja
- učiť ţiakov osvojiť si metódy získavania vedomosti o historickom vývoji ľudstva, pracovať s týmito poznatkami a vyuţívať ich k zaujatiu spoločenského postoja - neustále podávať ţiakom dôkazy o pravdivosti vysvetľovaných historických javov a o správnom historickom hodnotení - na základe historických javov viesť ţiakov k pochopeniu významu a poučenia, ktoré dejiny prinášajú pre budúcnosť. Dôleţitou cieľovou kategóriou výučby dejepisu je tvorba študijných predmetových, medzipredmetových kompetencií – teda spôsobilostí a schopností vyuţívať kvalitu získaných znalostí v rôznych situáciách. Takto získané spôsobilosti a schopnosti umoţnia ţiakom aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti. Aby sa naučili klásť si rôznorodé otázky, pomocou ktorých sa cez prítomnosť pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne vlastný názor. Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov (aj exemplárne mnohostranných), ktorý sa povaţuje za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu i dejepisných učebníc na základných školách. Závaţným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevaţne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spoluţiakmi v kooperatívnom učení.
Kľúčové kompetencie vie aktívne počúvať a spätne reagovať zaujíma sa o veci verejné zapája sa do občianskeho ţivota rešpektuje ľudské práva je zodpovedný vo svojom konaní pozná a akceptuje kultúrnu rôznorodosť, národné, národnostné a etnické odlišnosti vníma kultúrnu tradíciu svojho národa spolupracuje druhými na riešení spoločných úloh je tolerantný k názorom a konaniu iných oceňuje schopnosti druhých ľudí chápe význam historických hodnôt a pamiatok pre budúce generácie vie pracovať s textom, s rôznymi zdrojmi informácií vie ich porovnávať a overovať pouţívať IKT
Témy. Obsah vzdelávania: Priestor a čas Pamiatky v priestore a čase Priestor na mape Človek v pohybe Ako si človek zmenšoval svet Spôsob obţivy človeka Práca detí v minulosti aj prítomnosti Človek – vládca prírody? Pamäť ľudstva Duchovný ţivot človeka Keď zlyhá komunikácia
Prehľad tematických celkov a stanovený počet hodín (1 hodina týţdenne, 33 hodín ročne) Počet hodín P.č.
Tematický celok
ŠVP
ŠkVP
1.
Od blízkeho k vzdialenému
12
0
2.
Človek v premenách priestoru a času
11
0
3.
Človek a komunikácia
10
0
OBSAHOVÝ A VÝKONOVÝ ŠTANDARD Tematický celok
Obsahový štandard Téma Pojmy Priestor a čas
dom, byt, sídlisko, dedina, mesto, vyšší územný celok, Slovensko, Európska únia
prírodný a historický čas
Od blízkeho k vzdialenému
Pamiatky v priestore a čase
kategórie historického času meniny, narodeniny, dátum, letopočet, sviatky
fotografia-obrazová spomienka, rodinný album, rodostrom
historické pramene (písomné, obrazové, hmotné) múzeum, kniţnica, archív,
Výkonový štandard Spôsobilosti Ţiaci: - vymenujú zmeny v mieste bydliska, ktoré sa udiali počas ich ţivota, - rozpoznajú, čo sa zmenilo a čo sa nezmenilo v mieste ich bydliska, - identifikujú rozdiel medzi prírodným a historickým časom, - zostavia tabuľku dátumov štátnych, cirkevných sviatkov a pamätných dní, - zaradia letopočty do príslušného storočia, z ľubovoľného storočia vyberú správny letopočet, - rozlíšia dátum a letopočet, - zakreslia do časového diagramu významné údaje zo ţivota svojej rodiny, - rozpoznajú pojmy pred Kr. a po Kristovi /pred naším letopočtom a po našom letopočte, - zostavia rodostrom svojej rodiny, - napíšu krátky príbeh zo ţivota svojej rodiny, - poloţia adekvátne otázky fotografii ako zdroju historických informácií, - zaznamenajú rozprávanie starých rodičov, rodičov o minulosti svojho rodiska. - pochopia pojem generácia v rodinnom kontexte na príklade starých rodičov a rodičov, - poznajú historickú udalosť, osobnosť, ktorú pripomína pomník, pamätník, pamätná tabuľa v mieste, kde ţijú, - identifikujú najstarší hrob na cintoríne, - rozpoznajú na obrázkoch jednotlivé druhy historických prameňov, - rozpoznajú rozdiel medzi múzeom a archívom, - usporiadajú širšiu škálu historických obrázkov a objektov, - vymenujú hlavné body z jedného prameňa na základe otázok učiteľa, - pouţívajú rozširujúcu sa škálu pojmov v závislosti od témy, - zhodnotia význam rodinného albumu pre ţivot rodiny, - zaznamenajú rozprávanie starých rodičov o škole z čias ich mladosti.
školská kronika - pátrajú po starých školských zošitoch a učebniciach. - získajú informácie o minulosti vlastnej školy,
Minulosť našej školy
dejepisná mapa glóbus
Priestor na mape Ako si človek zmenšoval svet
Človek v premenách priestoru a času
Človek v pohybe
- získajú historické informácie z dejepisnej
mapy, - rozpoznajú rozdiel medzi zemepisnou a dejepisnou mapou, mapou a glóbusom,
sťahovanie národov stretávanie kultúr kolonizácia vysťahovalectvo od kolesa k lietadlu
roľník remeselník
Spôsoby obţivy človeka detská práca
- analyzujú príčiny sťahovania ľudí v minulosti
i prítomnosti, - zdokumentujú príklad sťahovania ľudí v prítomnosti, - zostavia tabuľku najdôleţitejších dopravných prostriedkov v chronologickej postupnosti, - porovnajú spôsoby dopravy v minulosti i prítomnosti, - rozpoznajú vplyv dopravných prostriedkov na ţivotné prostredie svojho regiónu, - rekonštruujú ţivot roľníkov v minulosti, - vysvetlia príčiny oddelenia remeselníkov od roľníkov, - zhodnotia význam špecializácie remeselnej výroby, - nakreslia znak, ktorý výstiţne charakterizuje zamestnanie remeselníka, - nájdu rozdiely medzi výmenným a peňaţným obchodom, - zistia najčastejšie druhy detskej práce v minulosti, - zaujmú stanovisko k problému detskej práce,
Práca detí v minulosti i prítomnosti
- zaujmú postoj k tvrdeniu, ţe dospelí v niektorých krajinách zneuţívali a i naďalej zneuţívajú prácu detí vo svoj prospech.
prírodná energia - vystihnú rozdiely medzi prírodnou a umelou
umelá energia
Človek vládca prírody? jazyk, písmo rukopis, kniha noviny, rozhlas, televízia internet e-mail
Pamäť ľudstva náboţenstvo, legendy, mýty,
energiou, - nájdu príklady vyuţívania prírody v prospech človeka, -zdôvodnia príčiny neustáleho hľadania nových zdrojov energie. -zistia vynálezy, ktoré pomohli človeku vyuţiť energiu vo svoj prospech. -nájdu príklady zneuţívania prírody človekom
- identifikujú na obrázkoch najstaršie druhy slovanského písma, - vypátrajú druhy písem z minulosti, - zhodnotia význam vynálezu písma, - rozpoznajú druhy moderných, masovokomunikačných prostriedkov, - identifikujú rozdiely medzi rukopisom a tlačenou knihou, - zhodnotia význam vynálezu kníhtlače,
povesti ( región )
Duchovný ţivot človeka vojna mier víťazi – porazení
Človek a komunikácia Keď zlyhá komunikácia
- rozpoznajú príbeh z minulosti svojho regiónu z povesti, legendy, - vypátrajú v mieste bydliska sochy svätých, - identifikujú dôsledky vojen pre človeka a prostredie, v ktorom ţije, - zdôvodnia stálu prítomnosť vojen v minulosti i prítomnosti, - zostavia správu o vojenskom konflikte v súčasnosti.
Prierezové témy osobnostný a sociálny rozvoj
- zodpovednosť - deliť si prácu a úlohy - vie diskutovať - vie sa začleniť do spoločnosti - uvedomuje si vlastnú identitu - vie odhadnúť dôsledky svojich činov - kladie otázky a zisťuje odpovede - zaujíma sa o nové veci environmentálna výchova - ochrana ţivotného prostredia - má pozitívny vzťah k historickým a kultúrnym - chápe význam ich zachovania pre budúce generácie - uvedomuje si význam hľadania nových zdrojov energie na Zemi ochrana života a zdravia - zodpovednosť za správanie voči okoliu a prírode - vie odhadnúť dôsledky svojich činov pozitívnych a negatívnych - uvedomuje si kontinuitu prírodného dedičstva tvorba projektu a jeho prezentácia – Rozprávanie starých rodičov
Medzipredmetové vzťahy Na hodine dejepisu moţno vyuţiť poznatky aj z iných predmetov najmä : občianskej náuky – etické kategórie, prelínajúca sa terminológia geografie – práca s mapou slovenského jazyka a literatúry – čítanie s porozumením, spracovanie textu, koncept, výťah, výstriţky, hodnota literatúry ako prameňa náboţenskej výchovy – kresťanské kategórie vo vedomí Európana, dejiny cirkvi informatiky – práca s internetom, výtvarnej výchovy – historické slohy, maľba, architektúra
Požadovaný výstup žiakov z dejepisu v 5. ročníku -
ţiaci vedia vymenovať zmeny v mieste bydliska, ktoré sa udiali počas ich ţivota pochopiť význam sviatkov vedieť zaradiť letopočty do príslušného storočia rozpoznať pojmy pred Kristom a po Kristovi vytvoriť rodostrom svojej rodiny poznať významné osobnosti svojho okolia orientovať sa a čítať dejepisnú mapu uviesť príčiny sťahovania charakterizovať ţivot roľníkov v minulosti vymenovať vynálezy zaujať stanovisko k detskej práci vymenovať najstaršie druhy slovanských písmen poznať históriu vlastnej rodiny
Stratégia vyučovania Metódy, formy a prostriedky vyučovania dejepisu majú stimulovať rozvoj poznávacích schopností ţiakov, podporovať ich cieľavedomosť, samostatnosť a tvorivosť. Uprednostňujeme také stratégie vyučovania, pri ktorých ţiak ako aktívny subjekt v procese výučby má moţnosť spolurozhodovať a spolupracovať, učiteľ zase má povinnosť motivovať, povzbudzovať a viesť ţiaka k čo najlepším výkonom, podporovať jeho aktivity všeobecne, ale aj v oblasti zvýšeného záujmu v rámci študijného odboru. Metód y: informačnoreceptívna (výklad), reproduktívna (rozhovor), heuristická (riešenie úloh), didaktické hry. Formy: frontálna výučba, individuálna a skupinová práca, práca so zdrojmi (učebnicou, knihami, encyklopédiu, odbornou literatúrou, vyhľadávanie informácií na internete), vyuţitie IKT pri tvorbe projektov, brainstorming, exkurzie, vychádzky (návšteva kniţnice, múzea,
galérie a pod.).
Učebné zdroje Miháliková M.,Tonková M..: Dejepis pre 5. ročník základných škôl. SPN Bratislava 2009 Kratochvíl, V., Daniš, M.: Dejepisná čítanka . Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana Kratochvíl, V., Daniš, M.: Pracovný zošit. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana historické pramene dejepisné mapy počítač a webové stránky noviny, časopisy populárno-vedecká literatúra a historická beletria múzeá, archívy, hrady, zámky, historické budovy Demonštračné pomôcky a didaktická technika ( IKT ) budú vyuţívané podľa moţností školy.
Hodnotenie žiakov Hodnotenie ţiaka sa vykonáva klasifikáciou podľa Metodického pokynu č.22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy. Výsledky klasifikácie sa vyjadria piatimi stupňami: 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 - nedostatočný. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebežné a celkové hodnotenie: priebežné hodnotenie v predmete sa bude uskutočňovať pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov ţiaka na vyučovacích hodinách a bude mať hlavne motivačný charakter; učiteľ bude zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti ţiaka a prihliadať na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť, celkové hodnotenie ţiaka v predmete sa bude uskutočňovať na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov vo vyučovacom predmete. V procese hodnotenia bude učiteľ uplatňovať primeranú náročnosť, pedagogický takt voči ţiakovi, rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči ţiakovi. Predmetom hodnotenia budú najmä učebné výsledky ţiaka, ktoré dosiahol v predmete v súlade s poţiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie ţiaka podľa školského poriadku. Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získa učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:
sústavné sledovanie výkonu ţiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie, rôzne druhy skúšok (písomné, ústne), didaktické testy, analýza výsledkov rôznych činností ţiaka, Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu budú: známka za ústnu odpoveď, známky za rôzne písomné druhy skúšok, didaktické testy posúdenie prejavov ţiaka. Hodnotenie testov: 100 – 90 % - 1 89 – 75 % - 2 74 – 60 % - 3 59 – 30 % - 4 29 – 0 % - 5
Učebné osnovy z dejepisu pre 6.ročník ZŠ (spracované v súlade so ŠVP Dejepis ISCED 2 – príloha)
Dejepis Názov predmetu Vzdelávacia oblasť Časový rozsah výučby Ročník Škola Názov ŠkVP Názov ŠVP Stupeň vzdelania Dĺžka štúdia Forma štúdia Vyučovací jazyk Školský rok
2 hodiny týţdenne 66 hodín ročne DEJEPIS Človek a spoločnosť 2 hodiny týţdenne 6. ročník Základná škola, Zlaté Klasy, Hlavná 787/25 Učíme sa pre ţivot, múdrosť robí človeka slobodným Štátny vzdelávací program pre 2. stupeň ZŠ v SR ISCED 2 5 rokov Denná slovenský 2013/2014
Charakteristika predmetu v 6. ročníku Dejepis je samostatným predmetom a spolu s geografiou a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Spolu s nimi predstavuje jeden z významných prostriedkov humanizácie ţiakov. Pomocou vyučovania dejepisu sa ţiaci oboznamujú s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska aspektu konajúcich osôb či skupín ľudí a tieţ prostredníctvom pohľadov na dôleţité formy ţ ivota spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach. Postupne si osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania. Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia ţiaka a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či uţ z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Ide predovšetkým o postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Dejepis na základnej škole kladie dôraz najmä na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môţme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov. Vyučovanie dejepisu vedie ţ iakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti kultivovania ich historického vedomia. Pritom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektuje kultúrne a iné odlišnosti ľudí, rôznych skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Rovnako dôleţitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.
Ciele vyučovacieho predmetu v prepojení na kľúčové kompetencie V dejepisnom vyučovaní je potrebné dodržať tieto ciele : rozvíjať chuť učiť sa, rozvíjať schopnosť klásť si rôznorodé otázky na osi minulosť - prítomnosť – budúcnosť a vytvárať si tak vlastný názor, všímať si priestor, v ktorom ţijeme a jeho zmeny, pestovať u ţiakov lásku k svojmu národu a viesť ţiakov k spoznávaniu jeho histórie, pochopiť a pracovať s historickým časom a historickým priestorom, zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky i synchrónne, rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja, vyuţívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti, rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor, zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo, rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom ţivota a obţivy človeka, spoločnosti, pracovať s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a s ich hodnotiacim posudzovaním, rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti, skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho, určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov, vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov, rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období, rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj, poznať vplyv a dôsledky konania ľudí a poučiť sa z nich, vyhľadávať relevantné informácie z rôznych zdrojov (textov verbálnych, obrazových, grafických, z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín, časopisov, webových stránok, z populárno-vedeckej literatúry a historickej beletrie), klásť dôraz na literatúru ako zdroj, nielen učebnice, ale aj odborné a populárno-vedecké časopisy, podporovať potrebu čítania u ţiakov a správneho porozumenia prečítaného, vyuţívať získané informácie a verifikovať ich hodnoty, štruktúrovať výsledky v tvorbe súboru vlastných prác, diskutovať o problémoch a návrhoch ich riešení, podporovať individualitu ţ iaka v zmysle rozvíjania schopnosti vyjadriť vlastný názor, argumentovať a dokázať ho obhájiť, rozvíjať etické cítenie ţiakov zaloţené na empatii a asertivite, viesť ich k prosociálnemu správaniu. Dôleţitou cieľovou kategóriou výučby dejepisu je tvorba študijných predmetových, medzipredmetových kompetencií – teda spôsobilostí a schopností vyuţívať kvalitu získaných znalostí v rôznych situáciách. Takto získané spôsobilosti a schopnosti umoţnia ţiakom aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti. Aby sa naučili klásť si rôznorodé otázky, pomocou ktorých sa cez prítomnosť pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne vlastný názor. Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov (aj exemplárne mnohostranných), ktorý sa povaţuje za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu i dejepisných učebníc na základných školách. Závaţným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je
prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevaţne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spoluţiakmi v kooperatívnom učení.
Obsah a témy vzdelávania Predmet dejepis svojím obsahom nadväzuje na učivo piateho ročníka základnej školy, rozvíja, rozširuje a prehlbuje ho. Jeho obsah je štruktúrovaný do tematických celkov (téma a podtémy). Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia ţiaka ako celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či uţ z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Dejepis ako vyučovací predmet má pri výchove ţiaka ako budúceho občana nezastupiteľné miesto. Umoţňuje formovanie historického a národného povedomia, zdravého vlastenectva, vedie k porozumeniu medzi národmi, sprístupňuje ţ iakom všeľudské hodnoty v duchu princípov tolerancie a demokracie.
Delenie dejepisu a vývoj človeka Od lovca k roľníkovi a remeselníkovi Riečne civilizácie a ich dedičstvo Staroveké Grécko Rímska republika Limes Romanus Ľudia a ich kaţdodenný ţivot Kresťanstvo a Islam Tri ríše raného stredoveku Prepoţičiavanie pôdy a kaţdodenný ţivot
Kľúčové kompetencie Schopnosť tvorivo riešiť problémy Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej kompetencie k riešeniu problémov sú vyuţívané stratégie, ktoré majú ţiakom umoţniť: rozvoj kritického myslenia a logického uvaţovania vytváranie vlastných názorov na problémové situácie hľadanie variantov riešenia problémov a overovanie správnosti riešenia pri riešení problémov objavovať paralely v histórii vyhľadávať informácie vhodné k riešeniu problému, hľadať ich zhodné, podobné a odlišné znaky samostatne riešiť problémy, voliť vhodné spôsoby riešenia obhajobu vlastných postojov a rozhodnutí.
Interpersonálne a intrapersonálne spôsobilosti Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej kompetencie k učeniu sú vyuţívané stratégie, ktoré majú ţiakom umoţniť: vyhľadávať a kombinovať informácie z rôznych zdrojov (verbálnych, obrazových,
grafických; učebníc, slovníkov, kníh, atlasov, novín, webových stránok...) poznávať a postupne operovať so všeobecne pouţívanými pojmami, termínmi, znakmi a symbolmi v oblasti dejepisu vyuţívať poznatky z rôznych predmetov zamýšľať sa nad problémy a formulovať vlastné názory a postoje hodnotiť vlastnú prácu vyhľadávať a triediť informácie podľa zadaných kritérií a efektívne ich vyuţívať v procese učenia, tvorivých činnostiach a v praktickom ţivote plánovať, organizovať a riadiť svoje učenie, posudzovať pokrok a formulovať príčiny neúspechov Komunikatívne a sociálno interakčné spôsobilosti Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej komunikačnej kompetencie sú vyuţívané stratégie, ktoré majú ţiakom umoţniť diskutovať o probléme, vyjadriť svoj názor vecne argumentovať pracovať s rôznymi typmi textov, posudzovať ich vecnú úroveň vyuţívať informačné a komunikačné prostriedky spoluúčasť pri zostavovaní pravidiel pre prácu pracovať v atmosfére úcty a tolerancie posilňovať svoju samostatnosť, sebadôveru a sebaúctu pracovať v skupine a hľadať v nej svoju rolu Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti) Ţiaci sa naučia pochopiť a pracovať : s historickým časom zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja vyuţívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti. s historickým priestorom rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom ţivota a obţivy človeka, spoločnosti.
s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim posudzovaním vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe určujúcich znakov rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti
skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj
Tematický CELOK Obrazy pravekého sveta
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
pravek, Christian Thomsen, doba kamenná, medená, bronzová a ţelezná
teória, človek zručný, vzpriamený, rozumný, dnešného typu
zberač, lovec, korisť, pästný klin doba ľadová, kostrový nález, ľadovec, neandertálec doba kamenná, obilné zrnko, roľníci, územie „úrodného polmesiaca“, obydlie roľníka, drevený pluh, prvé dediny, chov zvierat, keramika
VÝKONOVÝ ŠTANDARD
poznať pojmy: pravek, doba kamenná, medená, bronzová a ţelezná, neandertálec, doba ľadová
charakterizovať najstaršiu etapu ľudskej spoločnosti
zakresliť na časovej priamke jednotlivé obdobia praveku
poznať postupnosť vo vývoji človeka
charakterizovať spôsoby získavania potravy lovcov a zberačov i neandertálcov
poznať pracovné nástroje vyrobené z kameňa
určiť lokality vo svete a na Slovensku, kde sa našli pozostatky pravekých ľudí
vysvetliť rozdiel v spôsobe ţivota pravekých lovcov a roľníkoch
poznať spôsob ţivota a pracovné nástroje pravekých roľníkov
poznať rôzne spôsoby pochovávania mŕtvych
poznať členenie spoločnosti podľa hrobových nálezov
charakterizovať prejavy viery v záhrobný ţivot
porovnať kamenné pracovné nástroje s medenými a bronzovými
identifikovať pracovné nástroje a zbrane človeka medenej doby
mať vedomosti o výrobe bronzu, o
kostrový a ţiarový spôsob pochovávania, mohyly meď, zlato, zliatina - bronz, ţelezo, lovec doby medenej, šperky, zbrane a nástroje, hradisko megalit, Stonehenge, slnovrat venuše, maľby zvierat, jaskynné galérie
novej dobe a o revolúcii vojenstva
vedieť opísať umelecké prejavy našich predkov
vysvetliť význam umenia pre poznanie histórie poznať a vysvetliť, čo znázorňovali jaskynné maľby, na čo slúţili náboţenské obrady a čo predchádzalo úspešnému lovu hodnotiť objav písma ako medzníka vo vývoji ľudskej spoločnosti: koniec praveku, začiatok staroveku
Obrazy starovekého sveta
riečna civilizácia, úrodné bahno, obilniny, ryţa, roţný statok
mestské štáty (Ur, Uruk, Lagaš, Babylon)
poznať podmienky vzniku starovekých civilizácii
teritoriálne štáty (Egypt, Akkad,)
Babylon, zákonník, Chammurapi
vysvetliť vzťah medzi podmienkami pri riekach Eufrat, Tigris, Níl, Indus, Ganga, Ţltá a Dlhá rieka a osídľovaním tohto územia
Níl, hieroglyfy, faraón, múmia, sarkofág, pyramída, mumifikácia
poznať význam riek ako zdroja vody pre ľudí a zvieratá
kasty, vynález papiera, hodváb, Jordán
identifikovať znaky zavlaţovacieho poľnohospodárstva
klinové písmo, hieroglyfy, cyrilika, hlaholika, azbuka, latinka
poznať vnútorné členenie spoločnosti v mestskom štáte
vysvetliť potreby štátu: zavlaţovať, nakŕmiť, chrániť
Grécko, Kréta, Mykény, Homér, Schliemann
poznať príčinu vzniku teritoriálnych štátov
polis, Sparta, Atény, Korint, Delfy
vysvetliť pojem zákonník a poznať najstarší zachovaný zákonník
vedieť vysvetliť základné pojmy týkajúce sa Starovekého Egypta: Níl, záplavy, papyrus, mumifikácia, hieroglyfy, faraón
vymenovať vedy, v ktorých vynikali Egypťania
vymenovať, ktoré poznatky
peniaze, obchod, kolonizácia
demokracia, volený systém, tyran, ľudové zhromaţdenie, bohatí – chudobní
Perzská ríša, bitka pri Maratóne, bitka pri Termopylách
Sparta, aristokracia, sparťanská výchova, loďstvo, ťaţkoodenci
Egypťanov nám slúţia dodnes
vysvetliť základné pojmy o Starovekej Indii, Číne a Palestíne – krajine Biblie
poznať a vedieť rozlíšiť vybrané písma, ktorými sa v minulosti písalo
vymenovať a charakterizovať druhy materiálov, ktoré sa pouţívali na písanie
za pomoci počítačov a internetu zostaviť obrazový materiál o kultúrnych pamiatkach najstarších štátov
vysvetliť pojem polis
popísať sociálnu štruktúru a spôsob ţivota v mestských štátoch
charakterizovať aténsku demokraciu
poznať rozdiel vo vládnutí tyrana, demokrata a ľudového zhromaţdenia
charakterizovať spôsob ţivota a formu vlády v Aténach za Perikla
vysvetliť rozdiel medzi Aténami a Spartou
rozlíšiť formy vlády v Aténach a Sparte
poznať osobnosť Alexandra Veľkého, jeho význam, vízie a vojenské schopnosti
zdôvodniť významné postavenie telesnej výchovy v mestských štátoch
vymedziť olympijské disciplíny, v ktorých sa dodnes súťaţí
Filip, maják, Alexander Veľký, dobyvateľ
Olympia, víťaz, olympijské kruhy
grécky bohovia, Zeus, Héra, Herakles, Afrodita, Aténa
Italikovia, Latini, Etruskovia
patricijovia – plebejci, senát, konzul, tribún ľudu, právo veta, imperátor
provincia, triumviráty, ţoldnieri, Cézar
Oktaviánus Augustus, Hadrián, Limes Romanus
Germáni, Huni, rozdelenie ríše
stĺpy, filozofia, literatúra, divadlo
Laugarício – Trenčín, Gerulata, Iţa, Carnutum, Markus Aurelius
kolos, mauzóleum, visuté záhrady, maják
Kelti a oppidá
Sťahovanie národov, Huni, Vandali, Slovania
zhodnotiť význam olympijských myšlienok v minulosti i prítomnosti
poznať najznámejšie gréckej mytológie
vymedziť územie Apeninského polostrova
vysvetliť vznik a zaloţenie Ríma
charakterizovať formu vlády v rímskej republike
opísať spôsob obţivy a ţivota v Ríme
vysvetliť krízu republiky a jej premenu na cisárstvo
vysvetliť, prečo v 1. st. pred Kr. otriasali Rímskou ríšou povstania otrokov a občianske vojny
charakterizovať spôsob a prínos Oktaviána Augusta
vysvetliť príčiny budovania rímskej hranice pozdĺţ stredného Dunaja
zdôvodniť rozdelenie rímskej ríše v r. 395 na dve časti s dvoma hlavnými mestami
vysvetliť zánik Západorímskej ríše v r. 476 a vedieť popísať, kto to boli ,,barbari“
poznať dôleţitosť gréckej a rímskej kultúry pre vytvorenie európskej kultúry
vysvetliť príčiny prenikania Rimanov na Slovensko (príklady)
zostaviť stručný informačný materiál o ţivote v rímskych táboroch na našom území
prostredníctvom internetu zostaviť obrazový materiál o divoch
príbehy
vlády
starovekého sveta
Svetové náboženstvá
Obrazy stredovekého sveta
Starý a Nový zákon
r.0-33 Jeţiš Kristus
r. 313 Milánsky edikt
Mohamed, Korán, Mekka, púť
Stredovek
Byzantská ríša
Franská ríša
zdokumentovať, kde sa nachádzali najväčšie keltské hradiská na Slovensku a aké národy tu ţili pred príchodom Slovanov
vysvetliť, prečo sa neudrţala Rímska ríša
klasifikovať r. 476 – zánik Západorímskej ríše ako medzník v dejinách: koniec staroveku, začiatok stredoveku
poznať a vysvetliť príčiny a dôsledky veľkého sťahovania národov v Európe vysvetliť príčiny prenasledovania kresťanov v rímskej ríši
poznať korene kresťanského náboţenstva
identifikovať hlavné rozdiely medzi Starým a Novým zákonom
poznať význam a odkaz kresťanstva pre európsku kultúru
charakterizovať okolnosti vzniku islamu
zdôvodniť príčiny rýchleho rozširovania islamu
identifikovať odkaz arabskej kultúry pre európsku kultúru poznať a vysvetliť ciele expanzívnej politiky Justiniána, Karola Veľkého a arabských kalifov
charakterizovať kaţdodenný ţ ivot v stredovekej spoločnosti
Arabská ríša (kalifát)
mesto, dedina, hrad, léno, vazal, poddaný
opísať ţivot ľudí na feudálnom majetku a v meste
kláštor, pisár, univerzita
vysvetliť lénny vzťah
charakterizovať príčiny oddelenia remesla od roľníctva
zdôvodniť, prečo sa kláštory stali postupne hospodárskymi a kultúrnymi centrami
zhodnotiť význam stredovekých univerzít.
Prierezové témy Ako integrované súčasti vzdelávacieho obsahu oblastí vzdelávania boli do dejepisu 6. ročníka zaradené nasledujúce prierezové tematiky: Multikultúrna výchova - rešpekt k človeku, rešpektu k jeho citovému svetu, túţbam, potrebám, k jeho osobným záujmom, kultúrna výmena ako vzájomné medzikultúrne odovzdávanie si významov, znakov, hodnôt či kultúrnych artefaktov) Mediálna výchova –pracuje s médiami, všíma si udalosti závaţného významu, sleduje televíziu a internet, rozširuje si poznanie Osobnostný a sociálny rozvoj (dôraz na schopnosť porozumieť sebe a rozumieť iným ľuďom) Tvorba projektu a prezentačné zručnosti – vypracuje miniprojekt podľa zadania, navrhne vlastnú tému na miniprojekt podľa oblasti záujmu Práca s informáciami a komunikácia – vie diskutovať o poznanom, uvádza argumenty a protiargumenty Regionálna výchova – pozná históriu svojej obce a pamiatky
Medzipredmetové vzťahy Na hodine dejepisu moţno vyuţiť poznatky aj z iných predmetov najmä : občianskej náuky – etické kategórie, prelínajúca sa terminológia geografie – práca s mapou slovenského jazyka a literatúry – čítanie s porozumením, spracovanie textu, koncept, výťah, výstriţky, hodnota literatúry a ko prameňa náboţenskej výchovy – kresťanské kategórie vo vedomí Európana, dejiny cirkvi informatiky – práca s internetom, výtvarnej výchovy – historické slohy, maľba, architektúra
Požadovaný výstup žiakov z dejepisu v 6. ročníku - rozpoznať rozdiely v spôsobe obţivy a ţivota pravekých zberačov, lovcov a roľníkov - analyzovať pracovné nástroje pravekých ľudí - zhodnotiť význam najdlhšie pouţívaného pracovného materiálu – kameňa - porovnať kamenné pracovné nástroje s medenými a bronzovými nástrojmi - identifikovať nástroje a zbrane človeka medenej doby - zovšeobecniť spôsob obţivy a ţivota ľudí v medenej dobe napríklad na príbehu Ötziho - zostaviť správu zo skúmania spôsobu obţivy a ţivota pravekých ľudí - odhaliť postupne stav a premeny ţivotného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti
- poznať základné skutočnosti o Rímskej republike - vedieť niečo o Limes Romanus - spoznať kaţdodenný ţ ivot Rimanov - poznať Divy starovekého sveta - odhaliť príčiny prenasledovania kresťanov v Rímskej ríši - rozpoznať korene kresťanského náboţenstva - identifikovať hlavné rozdiely medzi Starým a Novým zákonom - zhodnotiť význam a odkaz kresťanstva pre európsku kultúru - odhaliť okolnosti vzniku islamu - zdôvodniť príčiny rýchleho rozširovania islamu - identifikovať odkaz arabskej kultúry pre európsku kultúru - zovšeobecniť príčiny zániku Západorímskej ríše - odhaliť ciele expanzívnej politiky Justiniána, Karola Veľkého a arabských kalifov - zhodnotiť kultúrny odkaz Byzantskej a Franskej ríše - odhaliť nový vzťah medzi ľuďmi vyšších spoločenských vrstiev formujúcej sa stredovekej spoločnosti - identifikovať spôsob ţivota a obţivy jednotlivých sociálnych vrstiev stredovekej spoločnosti - zdôvodniť príčiny oddelenia remeselníkov od roľníkov - opísať ţivot ľudí na feudálnom majetku a v meste - zdôvodniť, prečo sa kláštory stali postupne hospodárskymi a kultúrnymi centrami - zhodnotiť význam stredovekých univerzít
Stratégia vyučovania Výchovné a vzdelávacie stratégie Ţiaci si kladú otázky: - pouţijú ich na osvojovanie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií: • s historickým časom - zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky
- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne - rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja - vyuţívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti • s historickým priestorom - rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor - zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo - rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom ţivota a obţivy človeka, spoločnosti • s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim posudzovaním - vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť - popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe určujúcich znakov - rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti - skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho - určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov - vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov - rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období - rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj - aplikujú ich v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri vyšetrovaní, pátraní v školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných prameňoch - stopách po minulosti - pri vymedzovaní predmetu skúmania • pri vyhľadávaní relevantných informácií - z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických, i z textov kombinovaných - z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín, časopisov, webových stránok - z populárnovedeckej literatúry a historickej beletrie • pri vyuţívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty - vyberaní informácií - organizovaní informácií - porovnávaní informácií - rozlišovaní informácií - zaraďovaní informácií. - kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií • pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu zoradení výsledkov - rozpoznaní podstatného od nepodstatného - integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca - vyhodnocovaní správnosti postupu - tvorbe súboru vlastných prác Uvedený komplex študijných (predmetových) kompetencií (spôsobilostí) sa spresňuje, konkretizuje v učebných poţiadavkách v jednotlivých tematických celkoch učebného obsahu
v podobe systematizovaného výkonového štandardu. Stratégie vyučovania a) metódy: slovné (výklad, vysvetľovanie, písomná práca, práca s textom) kognitívne metóda pokus – omyl motivačné fixačné diagnostické metóda analyticko – syntetická názornosť učiva b) formy: frontálne skupinové práca vo dvojiciach individuálne
Učebné zdroje Na podporou a aktiváciu vyučovania a učenia ţiakov sa vyuţijú nasledovné učebné zdroje: Učebnica: Krasnovodský B., Miháliková M.,Tonková M. Dejepis pre 6. ročník základnej školy. Slovenské pedagogické nakladateľstvo 2011
Odborné časopisy: História, Historická revue Encyklopédie Výučbové CD Prezentácie v MS Powerpointe (vytvorené vyučujúcim alebo získané z webových stránok www.modernyucitel.net, www.zborovna.sk ) Internet
Hodnotenie žiakov
Hodnotenie ţiaka sa vykonáva klasifikáciou podľa Metodického pokynu č.22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy. Výsledky klasifikácie sa vyjadria piatimi stupňami: 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 - nedostatočný. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebežné a celkové hodnotenie:
priebežné hodnotenie v predmete sa bude uskutočňovať pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov ţiaka na vyučovacích hodinách a bude mať hlavne motivačný charakter; učiteľ bude zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti ţiaka a prihliadať na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť, celkové hodnotenie ţiaka v predmete sa bude uskutočňovať na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov vo vyučovacom predmete. V procese hodnotenia bude učiteľ uplatňovať primeranú náročnosť, pedagogický takt voči ţiakovi, rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči ţiakovi. Predmetom hodnotenia budú najmä učebné výsledky ţiaka, ktoré dosiahol v predmete v súlade s poţiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie ţiaka podľa školského poriadku. Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získa učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami: sústavné sledovanie výkonu ţiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie, rôzne druhy skúšok (písomné, ústne), didaktické testy, analýza výsledkov rôznych činností ţiaka, Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu budú: známka za ústnu odpoveď, známky za rôzne písomné druhy skúšok, didaktické testy posúdenie prejavov ţiaka. Hodnotenie testov: 100 – 90 % - 1 89 – 75 % - 2 74 – 60 % - 3 59 – 30 % - 4 29 – 0 % - 5
U č e b n é o s n o v y z d e j e p i s u P
Učebné osnovy z dejepisu pre 7.ročník ZŠ (spracované v súlade so ŠVP Dejepis ISCED 2 – príloha)
Dejepis 2 hodiny týţdenne 66 hodín ročne
Názov predmetu Vzdelávacia oblasť Časový rozsah výučby Ročník Škola Názov ŠkVP Názov ŠVP Stupeň vzdelania Dĺžka štúdia Forma štúdia Vyučovací jazyk Školský rok
DEJEPIS Človek a spoločnosť 2 hodiny týţdenne 7. ročník Základná škola, Zlaté Klasy, Hlavná 787/25 Učíme sa pre ţivot, múdrosť robí človeka slobodným Štátny vzdelávací program pre 2. stupeň ZŠ v SR ISCED 2 5 rokov Denná slovenský 2013/2014
Charakteristika predmetu: Dejepis je samostatným predmetom a spolu s humánnou zloţkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Spolu s nimi predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie ţiakov. Pomocou vyučovania dejepisu sa ţiaci oboznamujú s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska aspektu konajúcich osôb, či skupín ľudí a tieţ prostredníctvom pohľadov na dôleţité formy ţivota spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach. Postupne si osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia ţiaka a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či uţ z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Ide predovšetkým o postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Dejepis na základnej škole kladie dôraz najmä na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môţeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov. Vyučovanie dejepisu, vedie ţiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti kultivovania ich historického vedomia. Pritom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektuje kultúrne a iné odlišnosti ľudí rôznych skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Rovnako dôleţitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.
Ciele predmetu: Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu povaţujeme tvorbu študijných predmetových, medzipredmetových kompetencií - spôsobilostí, schopností vyuţívať kvalitu získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umoţnia ţ iakom, aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií /spôsobilostí/ klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky, pomocou ktorých sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne vlastný
názor. Významným prostriedkom k tomu je súbor prameňov (aj exemplárne mnohostranných), ktorý sa povaţuje za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu i dejepisných učebníc na základnej škole. Závaţným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevaţne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spoluţiakmi v kooperatívnom učení.
Kľúčové kompetencie Schopnosť tvorivo riešiť problémy Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej kompetencie k riešeniu problémov sú vyuţívané stratégie, ktoré majú ţiakom umoţniť: rozvoj kritického myslenia a logického uvaţovania vytváranie vlastných názorov na problémové situácie hľadanie variantov riešenia problémov a overovanie správnosti riešenia pri riešení problémov objavovať paralely v histórii vyhľadávať informácie vhodné k riešeniu problému, hľadať ich zhodné, podobné a odlišné znaky samostatne riešiť problémy, voliť vhodné spôsoby riešenia obhajobu vlastných postojov a rozhodnutí.
Interpersonálne a intrapersonálne spôsobilosti Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej kompetencie k učeniu sú vyuţívané stratégie, ktoré majú ţiakom umoţniť: vyhľadávať a kombinovať informácie z rôznych zdrojov (verbálnych, obrazových grafických; učebníc, slovníkov, kníh, atlasov, novín, webových stránok...) poznávať a postupne operovať so všeobecne pouţívanými pojmami, termínmi, znakmi a symbolmi v oblasti dejepisu vyuţívať poznatky z rôznych predmetov zamýšľať sa nad problémy a formulovať vlastné názory a postoje hodnotiť vlastnú prácu vyhľadávať a triediť informácie podľa zadaných kritérií a efektívne ich vyuţívať v procese učenia, tvorivých činnostiach a v praktickom ţivote plánovať, organizovať a riadiť svoje učenie, posudzovať pokrok a formulovať príčiny neúspechov Komunikatívne a sociálno interakčné spôsobilosti Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej komunikačnej kompetencie sú vyuţívané stratégie, ktoré majú ţiakom umoţniť diskutovať o probléme, vyjadriť svoj názor vecne argumentovať pracovať s rôznymi typmi textov, posudzovať ich vecnú úroveň
vyuţívať informačné a komunikačné prostriedky spoluúčasť pri zostavovaní pravidiel pre prácu pracovať v atmosfére úcty a tolerancie posilňovať svoju samostatnosť, sebadôveru a sebaúctu pracovať v skupine a hľadať v nej svoju rolu Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti) Ţiaci sa naučia pochopiť a pracovať : s historickým časom zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja vyuţívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti. s historickým priestorom rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom ţivota a obţivy človeka, spoločnosti. s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim posudzovaním vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe určujúcich znakov rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj
Obsah. Témy : I. Predkovia Slovákov v Karpatskej kotline ( 10 h ) II. Slováci v Uhorskom kráľovstve ( 11 h ) III. Európska novoveká spoločnosť ( 20 h ) IV. Habsburská monarchia v novoveku ( 26 )
Téma
Výkonový štandard Obsahový štandard
Príchod Slovanov, pravlasť, Predkovia migrácia, Samo Slovákov v Karpatskej kotline Vznik Veľkej Moravy kresťanské misie Cyril a Metod
Pribina a Rastislav Svätopluk Kultúra a vzdelanosť vo Veľkej Morave
Slováci v Uhorskom kráľovstve
Starí Maďari, vznik uhorského štátu, Štefan I. Nitrianske vojvodstvo Hradiská a hrady Tatári
Vie opísať pravlasť Slovanov,uviesť dôvody sťahovania, na histor. mape ukázať územia na ktoré sa Slovania nasťahovali, identifikovať vzťahy medzi Slovanmi a Avarmi, uviesť príčiny vzniku a význam Samovej ríše Vie uviesť dôvody na vznik Veľkomorav. Ríše, opísať vznik Nitrianskeho knieţatstva , vysvetliť význam Veľkomor. ríše, zhodnotiť prínos Cyrila a Metoda pre rozvoj našej kultúry a štátnosti Vie opísať Veľkomor. ríšu počas panovania Svätopluka Vie opísať kultúru, vzdelanosť , ukázať na histor. mape rozmach Nakresliť obydlie z doby Veľkomor. ríše Dokáţ charakterizovať spôsob Ţivota Prínos predkov Slovákov pri vzniku Uhorského kráľovstva
zhodnotiť vládu Štefana I. Rozpory medzi panovníkmi a Vie zhodnotiť význam vysokou šľachtou Nitrianskeho vojvodstva Anjouovci na uh.tróne Vie vysvetliť pojmy ţupan Banské mestá Ţupné Matej Korvín hrady,bula, identifikovať rozdiely Ţigmund Luxemburský medzi hradom a hradiskom Zakladanie kláštorov, strediská Vie analyzovať Zlatú bulu vzdelanosti Ondreja II. Ţivot v stredov. meste, zakladanie cechov Ţiaci sa zoznámia s dôsledkami Románsky a gotický sloh vpádu Tatárov Ţiaci si osvoja dôvody vzniku prvých kláštorov,oboznámia sa so ţivotom mníchov Oboznámi sa s mestskými výsadami,pochopí úlohu cechov Ţiaci vedia identifikovať jednotlivé znaky román..a got.slohu
Európska novoveká Kríza stredoveku spoločnosť Humanizmus, renesancia Mikuláš Kopernik, Leonardo da Vinci Kníhtlač Johann Gutenberg Objavitelia a dobyvatelia - karavela, objavenie Ameriky ( K.Kolumbus ),oboplávanie Zeme, ( F. Magalhaes), kolonializmus Hospodárske zmeny - od cechu k manufaktúre, mešťan, zámorský obchod Reformácia a proti - reformácia - Martin Luther, Ignác z Loyoly
Habsburská monarchia v novoveku
Bitka pri Moháči Bratislava – centrum uhorského Kráľovstva Proti habsburské povstania Mária Terézia Jozef II. Matej Bell Adam F. Kollár reformy
Vie uviesť podstatné znaky úpadku stredovekej spoločnosti, humanizmus , vysvetliť podstatu renesancie Vie zhodnotiť význam kníhtlače Vie rozlíšiť pojmy objavitelia a dobyvatelia, uviesť príčiny zámorských objavov , posúdiť ich dôsledky , zhodnotiť význam obchodu, zakresliť do obrysovej mapy Vie zdôvodniť príčiny hospodár. zmien v novoveku, porovnať prácu remeselníka v cechu a v manufaktúre , Vie opísať príčiny vzniku reformácie , analyzovať písomný prameň s problematikou reformácie, vysvetliť dôvody protireformácie Vie vysvetliť príčinu, priebeh a dôsledok bitky pre Uhorsko Vie charakterizovať postavenie Slovenska v susedstve Osmanskej ríše Pozná vplyv turec.pôsobenia v našej ľud.kultúre Vie uviesť príčiny a dôsledky protihabsburských povstaní v Uhorsku Vie zhodnotiť význam reforiem Márie Terézie a Jozefa II. , charakterizovať osvietenský absolutizmus, zhodnotiť význam osobností - Slovákov
Prierezové témy Sú nevyhnutnou súčasťou vzdelávania, zabezpečujú komplexnosť vzdelávania, vyuţívanie aplikačných súvislostí a riešenia problémov, situácií a javov v logickom celku. Dôsledné poznanie štruktúry učiva je jedným z prvých krokov, ktoré vedú k ich uplatňovaniu. Osobnostný a sociálny rozvoj pozerať sa na udalosti, javy a problémy ľudí a ich riešenia v súčasnosti aj minulosti z rôznych pohľadov váţiť si kaţdého človeka
rovnoprávnosť pohlaví rozvíjanie spolupráce medzi ţiakmi poznať dejiny vzdelávania Multikultúrna výchova vychovávať empatických jedincov, ktorí pochopia a akceptujú kultúrnu rôznorodosť
rozvíjať medziľudskú toleranciu poznať históriu, zvyky, tradície iných kultúr boj proti neznášanlivosti, rasizmu, xenofóbia
chápať vzťahy vlastnej kultúry s inými kultúrami, schopnosť vidieť ich vzájomné ovplyvňovanie sa v histórii a snaha prijať toto ovplyvňovanie ako samozrejmosť Environmentálna výchova schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho ţivotným prostredím základe poznania zákonov , ktorými sa riadi od dávnych čias ţivot na Zemi poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta viesť ţiakov ochrane prírodného prostredia, v ktorom sa nachádzajú kultúrno-hist. pamiatky naučiť ţiakov chrániť a zveľaďovať kultúrne a historické dedičstvo schopnosť vnímať a citlivo pristupovať k prírode a prírodnému a kultúrnemu dedičstvu Mediálna výchova viesť ţ i a k o v tomu, aby poznali význam podávania informácií o dejinách a tradíciách slov. národa a o kult.-historických pamätihodnostiach Slovenska viesť k tomu, aby vedeli zmysluplne vyuţívať médiá
rozvíjať schopnosť vytvoriť si vlastný názor na média na základe prijímaných informácií učiť sa kriticky hodnotiť mediálne spracované udalosti, javy, konflikty Tvorba projektu a prezentačných zručností schopnosť komunikovať, argumentovať
pouţívanie informácií a práca s nimi riešenie problémov spolupráca v skupine prezentácia samého seba vypracovanie harmonogramu svojich prác Ochrana života a zdravia ochrana dieťaťa nebezpečenstvo vojen
Medzipredmetové vzťahy Na hodine dejepisu moţno vyuţiť poznatky aj z iných predmetov najmä : občianskej náuky – etické kategórie, prelínajúca sa terminológia geografie – práca s mapou slovenského jazyka a literatúry – čítanie s porozumením, spracovanie textu, koncept, výťah, výstriţky, hodnota literatúry a ko prameňa náboţenskej výchovy – kresťanské kategórie vo vedomí Európana, dejiny cirkvi informatiky – práca s internetom, výtvarnej výchovy – historické slohy, maľba, architektúra
Požadovaný výstup žiakov z dejepisu v 7. ročníku - rozpoznať rozdiely v spôsobe obţivy a ţivota starých Slovanov - analyzovať Samovu ríšu - zhodnotiť význam misie Konštantína a Metoda
- porovnať Svätopluka s knieţatami - zovšeobecniť poznatky o Veľkej Morave - zostaviť správu zo skúmania kultúrneho prínosu Veľkej Moravy - odhaliť postupne stav a premeny ţivotného Uhorského kráľovstva
- poznať základné osobnosti Uhorska - vedieť niečo o Tatároch - spoznať kaţdodenný ţ ivot v renesancii - poznať zámorských objaviteľov - odhaliť príčiny reformácie a protireformácie - rozpoznať korene rekatolizácie - identifikovať hlavné rozdiely medzi Starým a Novým svetom - zhodnotiť význam zámorských objavov - odhaliť okolnosti vzniku osvietenského absolutizmu - zdôvodniť príčiny rýchleho rozširovania svetového hospodárstva - zovšeobecniť príčiny kolonializmu - odhaliť ciele expanzívnej politiky Turecka - odhaliť nový vzťah medzi ľuďmi vyšších spoločenských vrstiev formujúcej sa novovekej spoločnosti - zhodnotiť význam reforiem habsburských panovníkov - poznať najdôleţitejšie osobnosti kultúrneho ţivota – Slovákov v 18. storočí
Stratégia vyučovania Metódy, formy a prostriedky vyučovania dejepisu majú stimulovať rozvoj poznávacích schopností ţ i a k o v podporovať ich cieľavedomosť, samostatnosť a tvorivosť. Uprednostňujeme také stratégie vyučovania, pri ktorých ţiak ako aktívny subjekt v procese výučby má moţnosť spolurozhodovať a spolupracovať, učiteľ zase má povinnosť motivovať, povzbudzovať a viesť ţiaka čo najlepším výkonom, podporovať jeho aktivity všeobecne, ale aj v oblasti zvýšeného záujmu v rámci študijného odboru. Stimulovať poznávacie činnosti ţiaka uplatňovať vo vyučovaní predmetu dejepis proporcionálne zastúpenie a prepojenie empirického a teoretického poznávania. Výchovné a vzdelávacie stratégie napomôţu rozvoju a upevňovaniu kľúčových kompetencií ţiaka V tomto predmete budeme rozvíjať a skvalitňovať kľúčové kompetencie komunikatívne a sociálno interakčné, interpersonálne a intrapersonálne, spôsobilosti tvorivo riešiť problémy, spôsobilosti vyuţívať informačné technológie a spôsobilosti byť demokratickým občanom. Preto je dôleţitou súčasťou teoretického poznávania a zároveň prostriedkom precvičovania, upevňovania, prehlbovania a systematizácie poznatkov okrem iného aj riešenie kvantitatívnych a kvalitatívnych úloh z učiva jednotlivých tematických celkov, úloh komplexného charakteru, ktoré umoţňujú spájať a vyuţívať poznatky z viacerých častí učiva v rámci medzipredmetových vzťahov. Predmet dejepis je veľmi úzko previazaný s predmetom slovenský jazyk a občianska náuka. a) metódy: slovné (výklad, vysvetľovanie, písomná práca, práca s textom) kognitívne metóda pokus – omyl motivačné fixačné metóda analyticko – syntetická
názornosť učiva b) formy: frontálne skupinové práca vo dvojiciach individuálne
Učebné zdroje Lukačka J., Tonková M., Kačírek Ľ., Hanová S.: Dejepis pre 7. ročník základných škôl Dejepisný atlas, dejepisné mapy Matúš Kučera: Slovensko dobách stredovekých Matúš Kučera: Slovensko okolo roku 1000 Historická revue Odborná literatúra, CD, DVD Internet
Hodnotenie Hodnotenie ţiaka sa vykonáva klasifikáciou podľa Metodického pokynu č.22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy. Výsledky klasifikácie sa vyjadria piatimi stupňami: 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 - nedostatočný. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebežné a celkové hodnotenie: priebežné hodnotenie v predmete sa bude uskutočňovať pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov ţiaka na vyučovacích hodinách a bude mať hlavne motivačný charakter; učiteľ bude zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti ţiaka a prihliadať na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť, celkové hodnotenie ţiaka v predmete sa bude uskutočňovať na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov vo vyučovacom predmete.
V procese hodnotenia bude učiteľ uplatňovať primeranú náročnosť, pedagogický takt voči ţiakovi, rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči ţiakovi. Predmetom hodnotenia budú najmä učebné výsledky ţiaka, ktoré dosiahol v predmete v súlade s poţiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie ţiaka podľa školského poriadku. Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získa učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami: sústavné sledovanie výkonu ţiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie, rôzne druhy skúšok (písomné, ústne), didaktické testy, analýza výsledkov rôznych činností ţiaka, Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu budú: známka za ústnu odpoveď, známky za rôzne písomné druhy skúšok, didaktické testy posúdenie prejavov ţiaka. Hodnotenie testov: 100 – 90 % - 1 89 – 75 % - 2 74 – 60 % - 3 59 – 30 % - 4 29 – 0 % - 5
Názov predmetu
Dejepis
Vzdelávacia oblasť Časový rozsah výučby Ročník Škola Názov ŠkVP Názov ŠVP Stupeň vzdelania Dĺžka štúdia Forma štúdia Vyučovací jazyk Vypracovala Školský rok
Človek a spoločnosť 2 hodiny týţdenne VIII. Základná škola, Zlaté Klasy, Hlavná 787/25 Učíme sa pre ţivot, múdrosť robí človeka slobodným Štátny vzdelávací program pre 2. stupeň ZŠ v SR ISCED 2 5 rokov denná slovenský Mgr. Etela Farkašová 2013/2014
Vypracované dňa 30.08.2013. Vypracovala:Mgr.Farkašová -------------------------------Schválila vedúca PK- SJL,dejepis+výchovné predmety: .............................
1. Charakteristika predmetu
Dejepis spolu s humánnou zloţkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom a spolu s nimi v integratívnych vzťahoch predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie ţiakov. V jeho priebehu si ţiaci postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe oboznamovania sa s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska aspektu konajúcich osôb, či skupín ľudí a tieţ prostredníctvom pohľadov na dôleţité formy ţivota spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach. Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia ţiaka ako celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či uţ z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Pričom kladie dôraz na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môţeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov. Takto vedie ţiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti kultivovania ich historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Rovnako dôleţitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.
2. Ciele predmetu Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu povaţujeme tvorbu štúdijných predmetových, medzipredmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností vyuţívať kvalitu získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umoţnia ţiakom, aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií (spôsobilostí) klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky, pomocou ktorých sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne vlastný názor. Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov (aj exemplárne mnohostranných), ktorý sa povaţuje za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu i dejepisných učebníc na základných školách. Závaţným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevaţne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spoluţiakmi v kooperatívnom učení.
3. Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti) Ţiaci si kladú otázky: - pouţijú ich na osvojovanie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií: s historickým časom zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja vyuţívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti s historickým priestorom - rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom ţivota a obţivy človeka, spoločnosti s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim posudzovaním vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe určujúcich znakov rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj aplikujú ich v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri vyšetrovaní, pátraní v školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných prameňoch - stopách po minulosti pri vymedzovaní predmetu skúmania Žiaci vymedzia, čo môžu skúmať pri priamom pozorovaní pästného klinu. pri vytvorení plánu skúmania Žiaci zostavia plán skúmania pästného klinu. pri komunikácii v tíme o výsledkoch skúmania Žiaci v pracovnom tíme zhrnú výsledky svojho skúmania pästného klinu ako najstaršieho pracovného nástroja pri vytvorení záznamu zo skúmania
Žiaci v pracovnom tíme urobia záznam o skúmaní pästného klinu pri vyhľadávaní relevantných informácií z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických, i z textov kombinovaných z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín, časopisov, webových stránok z populárnovedeckej literatúry a historickej beletrie pri vyuţívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty vyberaní informácií organizovaní informácií porovnávaní informácií rozlišovaní informácií zaraďovaní informácií. kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu zoradení výsledkov rozpoznaní podstatného od nepodstatného - integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca vyhodnocovaní správnosti postupu tvorbe súboru vlastných prác
Uvedený komplex študijných (predmetových) kompetencií (spôsobilostí) sa spresňuje, konkretizuje v učebných poţiadavkách v jednotlivých tematických celkoch učebného obsahu v podobe systematizovaného výkonového štandardu.
***/ čerpané zo ŠvP Tematický celok Téma:
Obsahový štandard
Výkonový štandard Pojmy
Európa na ceste k moderným národom
Vek rozumu Zrod modernej doby Modernizácia Nacionalizmus
Tematický celok Téma: Moderný slovenský národ
Obsahový štandard Slovenské národné hnutie Slováci v Uhorsku Kaţdodennosť
encyklopédia občan, revolúcia Napoleon, národný štát ( Nemecko, Taliansko ) priemyselná revolúcia, továreň, robotník, podnikateľ
Ţiaci sú schopní: - na časovej osi vyznačiť obdobie 18. aţ 20. storočia a zapísať najvýznamnejšie udalosti - prečítať a kriticky zhodnotiť historický prameň z uvedeného obdobia - analyzovať myšlienkový smer vyzdvihujúci rozum - kriticky zhodnotiť dovtedajšie ľudské poznanie - zdôvodniť úlohu občana na politickej scéne - na základe obrázkov a fotografií z učebnice, odbornnej literatúry a pod. / nakresliť pevnosť Bastilu, francúzskeho vojaka, mešťana, mestský dom, a pod. - vysvetliť význam Občianskeho zákonníka - kriticky posúdiť príčiny a dôsledky francúzskej revolúcie - analyzovať príčiny a dôsledky vzniku cisárstva vo Francúzsku - napísať krátku prácu na tému francúzski encyklopedisti alebo Napoleon a pod. - vyhľadať údaje o bratislavskom mieri a prezentovať ich v krátkej informácii - na historickej mape vyhľadať a opísať politickú mapu Európy po Viedenskom kongrese - analyzovať príčiny a zdôvodniť význam zjednotenia Talianska a Nemecka - pochopiť proces
Pojmy
Výkonový štandard
národné hnutia spisovný jazyk, politické programy tri generácie vzdelancov
formovania moderných národov - vymenovať znaky
( A. Bernolák, J. Kollár, Ľ. Štúr ), revolučný rok 1848/49, SNR, dobrovoľnícke výpravy
Rakúsko – Uhorsko Prvá svetová vojna
Rozdelená Európa Zákopová vojna Odboj Slovákov a Čechov Zmeny na mape Európy
dualizmus, modernizácia, industrializácia, maďarizácia, slovenská otázka vysťahovalectvo, mesto a vidiek dohoda, trojspolok front a zázemie M. R. Štefánik T. G. Masaryk nástupnícke štáty vznik ČSR
moderného národa - identifikovať znaky priemyselnej revolúcie a jej vplyv na modernizáciu a vznik nových tried - porovnať výrobu tovaru v manufaktúre a v továrni - opísať prácu v továrni s prízvukom na prácu detí a ţien - porovnať dopravné prostriedky parník a moderné lode ,konský záprah a ţeleznice a automobil - v krátkej práci opísať a vysvetliť
postavenie menších národv v Uhorsku ( Rumunov, Chorvatov, Slovákov ) a ich boj za národnú slobodu. Ţiaci sú schopní: - kriticky posúdiť a zhodnotiť činnosť slovenských národných vzdelancov - analyzovať a zhodnotiť revolučný rok 1848/49
5. Prierezové témy - dejepis 8. ročník DOV – dopravná výchova – Rozvoj priemyslu a ţelezníc v 19. st. ENV – environmentálna výchova - Anglicko a Francúzsko v 17. st. – rozvoj hospodárstva, Americká vojna za nezávislosť, Cholerové povstanie, Moderný ţivotný štýl na zač. 20.st., 1. svetová vojna – fronty, ponorková vojna, znečisťovanie ţivotného prostredia, cemické zbrane MDV – mediálna výchova – videofilmy – Napoleon Bonaparte, Peter Veľký, Ľudovit Štúr, Revolučný rok 1848, Milan Rastislav Štefánik, 1. svetová vojna, informácie na internete – referáty, sledovanie historických dokumentov i hraných filmov, informácie v novinách i časopisoch, práca s informáciami MUV – multikultúrna výchova – ţivot, kultúra, história eur. národov, USA, balkánske národy, zjednotenie Nemecka, Talianska, sťahovanie Slovákov v 19. st., 1. svetová vojna, vstup USA do vojny, Slováci v Rakúsko – Uhorsku, nová politická mapa Európy po vojne, Paríţska mierová konferencia/ svetové dejiny, národné dejiny, priebeţne OŢZ – ochrana ţivota a zdravia – revolúcie a vojny, Krvavé udalosti v Černovej, Cholerové povstanie – ohrozenie ţivota, záchrana ţivota, zaloţenie Červeného kríţa OSR – osobnostný a sociálny rozvoj – vzory v našom ţivote, kladné črty a činy historických osobností, tolerancia a komunikácia ako moţnosti zabránenia vojnového konfliktu,
význam spolkov, trávenie voľného času v 19. st. a dnes, snaha o demokratizáciu spoločnosti na konci 19.st, boj národov za národné a sociálne práva, všeobecné volebné právo REG.V - regionálna výchova – boj Slovákov za svoje národné práva, Matica slovenská, historické pamiatky a múzeá v okolí, historické pramene z regiónu TVP – tvorba projektov a prezentačné zručnosti – opakovanie tematických celkov, Umelci 19.20. Storočia- prezentácia v Power Pointe,1. svetová vojna, Zabudnutí hrdinovia 1. svetovej vojny, Vojny v dejinách, referáty na kaţdú vyučovaciu hodinu, ich prezentácia, prezentácia v Power Pointe na vybranú tému, prezentácia skupinovej práce, historické rozcvičky 6. Medzipredmetové vzťahy Na hodine dejepisu moţno vyuţiť poznatky aj z iných predmetov najmä : občianskej výchovy zemepisu slovenského jazyka a literatúry náboţenskej výchovy informatiky výtvarnej výchovy
7. Stratégia vyučovania / metódy a formy práce / Pri vyučovaní sa budú vyuţívať nasledovné metódy a formy vyučovania: Názov tematického celku
Stratégia vyučovania Metódy
Na ceste k moderným národom ( 18 hodín)
Moderný slovenský národ ( 18 hodín)
Rakúsko - Uhorsko ( 10 hodín)
Prvá svetová vojna ( 20 hodín)
Informačnoreceptívna – výklad Motivačná – problém ako motivácia Reproduktívna – riadený rozhovor Heuristická – rozhovor, riešenie úloh Expozičná - projekt Informačnoreceptívna- výklad Motivačná – problém ako motivácia Reproduktívna- riadený rozhovor Heuristická – rozhovor, riešenie úloh Expozičná - projekt Informačnoreceptívna – výklad Motivačná – problém ako motivácia Reproduktívna – riadený rozhovor Heuristická – rozhovor, riešenie úloh Expozičná - projekt Informačnoreceptívna – výklad Motivačná – problém ako motivácia Reproduktívna – riadený rozhovor Heuristická – rozhovor, riešenie úloh Expozičná - projekt
Formy práce Práca s učebnicou Individuálna práca Skupinová práca, Exkurzia – vykopávky, Šarišské Michaľany Diskusia Beseda Práca s učebnicou Individuálna práca Skupinová práca Diskusia Beseda Práca s učebnicou Individuálna práca Skupinová práca, Diskusia Beseda Práca s učebnicou videolfilm Individuálna práca Skupinová práca, Diskusia Beseda
8. Učebné zdroje Na podporou a aktiváciu vyučovania a učenia ţiakov sa vyuţijú nasledovné učebné zdroje:
Názov tematického celku
Odborná literatúra
Didaktická technika
Materiálne výučbové prostriedky
Na ceste k moderným národom
B. Krasnovský, M. Bednárová, B. Ulrichová: Dejepis pre 8. Ročník základnej školy, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2011. B. Krasnovský, M. Bednárová, B. Ulrichová: Dejepis pre 8. Ročník základnej školy, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2011. B. Krasnovský, M. Bednárová, B. Ulrichová: Dejepis pre 8. Ročník základnej školy, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2011. B. Krasnovský, M. Bednárová, B. Ulrichová: Dejepis pre 8. Ročník základnej školy, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2011.
Tabuľa Dataprojektor PC Videotechnika (Videofilm – Napoleon) Tabuľa Dataprojektor PC Videotechnika
denná tlač, časopisy Historická revue, pracovné listy denná tlač, časopisy, pracovné listy
Internet CD Kniţnica
Tabuľa Dataprojektor PC Videotechnika
denná tlač, časopisy, pracovné listy
Internet CD Kniţnica
Tabuľa Dataprojektor PC Videotechnika (Videofilm – I. svetová vojna)
časopisy, pracovné listy
Internet CD Kniţnica
Moderný slovenský národ
Rakúsko - Uhorsko
Prvý svetová vojna
Ďalšie zdroje (internet, kniţnica, ... Internet CD Kniţnica
9. Hodnotenie predmetu Hodnotenie ţiaka sa vykonáva klasifikáciou podľa Metodického pokynu č.22/2011 na hodnotenie ţiakov základnej školy. Výsledky klasifikácie sa vyjadria piatimi stupňami: 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 nedostatočný. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebeţné a celkové hodnotenie:
priebeţné hodnotenie v predmete sa bude uskutočňovať pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov ţiaka na vyučovacích hodinách a bude mať hlavne motivačný charakter; učiteľ bude zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti ţiaka a prihliadať na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,
celkové hodnotenie ţiaka v predmete sa bude uskutočňovať na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov vo vyučovacom predmete.
V procese hodnotenia bude učiteľ uplatňovať primeranú náročnosť, pedagogický takt voči ţiakovi, rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči ţiakovi. Predmetom hodnotenia budú najmä učebné výsledky ţiaka, ktoré dosiahol v predmete v súlade s poţiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie ţiaka podľa školského poriadku. Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania ţiaka získa učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami: sústavné diagnostické pozorovanie ţiaka, sústavné sledovanie výkonu ţiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie, rôzne druhy skúšok (písomné, ústne), didaktické testy, analýza výsledkov rôznych činností ţiaka, konzultácie s ostatnými pedagogickými zamestnancami a podľa potreby s odbornými zamestnancami zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Ţiak bude z predmetu skúšaný ústne najmenej dva razy v polročnom hodnotiacom období a písomne najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období. Ţiak vytvorí minimálne tri projekty za polročné hodnotiace obdobie a dve prezentácie v Power Pointe. Učiteľ oznámi ţiakovi výsledok kaţdého hodnotenia a posúdi klady a nedostatky hodnotených prejavov a výkonov. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi ţiakovi výsledok ihneď. Výsledky hodnotenia písomných činností oznámi ţiakovi a predloţí k nahliadnutiu najneskôr do 5 dní. Druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok, aby zabránil preťaţovaniu ţiaka. Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu budú:
známka za ústnu odpoveď,
známky za rôzne písomné druhy skúšok, didaktické testy, projekt
posúdenie prejavov ţiaka.
Hodnotenie : didaktické testy, previerky
100%- - 90%
1
89 -% - 75%
2
74% - 60%
3
59% - 40%
4
39%
5
Učebné osnovy z dejepisu pre 9.ročník ZŠ
2 hodiny týţdenne 66 hodín ročne Názov predmetu Vzdelávacia oblasť Časový rozsah výučby Ročník Škola Názov ŠkVP Názov ŠVP Stupeň vzdelania Dĺţka štúdia Forma štúdia Vyučovací jazyk Školský rok
DEJEPIS Človek a spoločnosť 2 hodiny týţdenne 9. ročník Základná škola, Zlaté Klasy, Hlavná 787/25 Učíme sa pre ţivot, múdrosť robí človeka slobodným Štátny vzdelávací program pre 2. stupeň ZŠ v SR ISCED 2 5 rokov Denná slovenský 2013/2014
Charakteristika predmetu v 9. ročníku Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia ţiaka ako celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti, či uţ z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Pričom kladie dôraz na dejiny 20. storočia, v ktorých môţeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov. Takto vedie ţiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti kultivovania ich historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Rovnako dôleţitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.
Ciele Cieľom dejepisného vyučovania v 9. ročníku je vytvárať a formovať kritické historické vedomie ţiakov, na základe ktorého by boli ţiaci schopní pochopiť minulosť a prítomnosť krajiny, v ktorej ţijú, situáciu Slovenskej republiky, ako aj jej postavenie v Európe a zároveň si uvedomovať potrebu mierového spolunaţívania všetkých národov. Tento všeobecný cieľ sa ďalej špecifikuje v štruktúre cieľov, ktoré chápeme v širšom kontexte, vo vzťahoch nadradenosti a podradenosti, v istej hierarchii, v ktorej by dosiahnutie jedného cieľa bolo základom pre dosiahnutie cieľa ďalšieho. Z hľadiska perspektívy dosiahnutia vzdelávacích cieľov, ktoré sa realizujú v dlhšom časovom horizonte, vystupujú ako prvé tie ciele, ktoré súvisia s rozvojom intelektuálnych schopností, rozvíjaním porozumenia a poznávacích potrieb ţiakov, so schopnosťou vecnej a kritickej analýzy a zovšeobecnenia historických poznatkov vyúsťujúcej do schopností logického myslenia vo vzťahoch a súvislostiach. Tieto ciele vytvárajú tzv. poznávaciu oblasť, ktorú na základnej škole tvoria nasledovné poznatkové kategórie. V poznávacej oblasti si majú ţiaci osvojiť:
1. Základné vedomosti z oblasti historických faktov historické fakty o čase, priestore, udalostiach, osobnostiach, dejoch a javoch - historické pojmy - poznanie, ţe historik môţe interpretovať historické udalosti len vtedy, ak má k dispozícii historické pramene
2. Základné schopnosti a zručnosti poznávať historický materiál - pracovať s učebnicou čítať súvislý text a snaţiť sa mu porozumieť - vyuţívať názorný materiál, "čítať obrázky", časové priamky - nakresliť jednoduchú časovú priamku podľa vzoru - pracovať so zošitom, robiť si za pomoci učiteľa poznámky, zápis, osnovu, postup svojej odpovede - pracovať s historickou mapou, čítať značky z jej legendy - zaraďovať historické fakty chronologicky a synchrónne - uvedomiť si nerovnomernosť historického vývoja - schopnosť porovnávania - pochopiť príčiny a následky historických udalostí, kontinuitu, diskontinuitu - analyzovať, spracovať, klasifikovať historický materiál, prehľadne ho usporiadať a súvislým spôsobom ho prezentovať - schopnosť a zručnosť ústneho a písomného vyjadrovania o historických faktoch (rozprávanie, popis) - samostatne si urobiť poznámky, zápis, osnovu, postup svojho rozprávania - samostatne vystúpiť pred triedou so svojím rozprávaním, popisom Z hľadiska perspektívy vystupujú v štruktúre cieľov ako druhé tie ciele, ktoré súvisia s hodnotovou orientáciou a konaním ţiakov a zároveň vytvárajú istú stratégiu vyučovacích postupov pre učiteľov. Ide o tieto cieľové kategórie: - Dejiny majú poskytovať prehľad Učiteľ má poskytovať ţiakom ucelené a prehľadne usporiadané vedomosti, vypracúva pre ţiakov rôzne prehľady, schémy, tabuľky, mnoţinové zápisy, ktorými sa snaţí vystihovať podstatné a hlavné znaky problému. Skvalitnenie prehľadu a systemizácie vedomostí moţno dosiahnuť pestrejším výberom metód a foriem opakovania. - Dejiny majú učiť premýšľať o dobre a zle História poskytuje veľa situácií, v ktorých ľudia svojím správnym alebo nesprávnym rozhodnutím môţu ovplyvniť v dobrom alebo zlom svoje prostredie. Konfrontáciou takýchto situácií môţu ţiaci získať zmysel pre dobro a zlo. - Dejiny majú inšpirovať Učiteľ objasňuje konkrétne ţivotné situácie, do ktorých sa jednotlivé osobnosti dostávajú, pribliţuje ich ţivotné príbehy, osudy dramatické konflikty, boje. Tie sa môţu stať pre ţiakov pozitívnym alebo negatívnym príkladom. Práve v tejto oblasti má učiteľ výbornú moţnosť vzbudiť záujem o históriu, pretoţe táto rovina výučby prináša veľké mnoţstvo výchovno-vzdelávacích hodnôt.
- Dejiny majú udrţiavať ţ ivé tradície Z histórie získavame informácie o tom, aké hodnoty nám zanechali minulé generácie. Ţiaci by mali pochopiť, ţe ľahkomyseľné zaobchádzanie s nimi môţe viesť k ich strate pre budúce generácie. - Dejiny majú viesť k vytváraniu kritického stanoviska Táto cieľová kategória je v podstate v protiklade s predchádzajúcou. Ţiaci za pomoci učiteľa odhaľujú aj to, čo je negatívne v minulosti, celý rad predsudkov, stereotypov, ktoré často krát pretrvávajú aj v prítomnosti. Najlepším spôsobom vytvárania kritického stanoviska je porovnávanie súčasnosti so situáciou v minulosti. - Dejiny majú politicky utvárať, uvedomovať Z histórie sa má ţiak naučiť, ţe je súčasťou určitej konkrétnej spoločnosti. Učí sa, ako táto spoločnosť vznikla, čo je pre ňu charakteristické. Vyučovanie dejepisu má viesť k tomu, aby ţiak ako budúci občan bol pripravený ţiť a orientovať sa v tejto spoločnosti. - Dejiny majú viesť k poznaniu seba samého Prostredníctvom histórie sa ţiaci zoznamujú s konaním ľudí v rôznych ţivotných situáciách. Z dejín je moţné získať veľa ţivotných skúseností. Učiteľ vyberá konkrétne situácie, v ktorých je človek skutočne prítomný. Alebo môţe pouţiť určité pramene, ktoré vypovedajú o osobných skúsenostiach človeka. - Dejiny majú viesť k úvahám História nám poskytuje mnoţstvo otázok, ktoré nás vedú k uvaţovaniu, premýšľaniu. Sú to otázky, ktoré nemôţu byť zodpovedané okamţite. Dávajú príleţitosť hľadať vlastné odpovede, ktoré sa nemusia zhodovať s definitívne formulovaným názorom učiteľa.
ZÁKLADNÉ PREDMETOVÉ KOMPETENCIE (spôsobilosti) Ţiaci si kladú otázky a pouţijú ich na osvojovanie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií: s historickým časom - zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky, - zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne, - rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja, - vyuţívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti,
s historickým priestorom - rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor, - zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo,
s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim posudzovaním - vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť, - popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe určujúcich znakov, - rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti, - skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho,
-
určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov, vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov, rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období, rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj,
Ţiaci aplikujú otázky v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri vyšetrovaní, pátraní v školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných prameňoch stopách po minulosti - pri vymedzovaní predmetu skúmania, - pri vytvorení plánu skúmania, - pri komunikácii v tíme o výsledkoch skúmania, - pri vytvorení záznamu zo skúmania, pri vyhľadávaní relevantných informácií - z rôznych zdrojov–textov verbálnych, obrazových, grafických, i z textov kombinovaných, - z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín, časopisov, webových stránok, - z populárno-vedeckej literatúry a historickej beletrie, pri vyuţívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty - vyberaní informácií, - organizovaní informácií, - porovnávaní informácií, - rozlišovaní informácií, - zaraďovaní informácií, - kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií
pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu - zoradení výsledkov, - rozpoznaní podstatného od nepodstatného, - integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca, - vyhodnocovaní správnosti postupu, - tvorbe súboru vlastných prác.
Obsah. Témy Obsah vyučovania dejepisu je zoradený chronologicky a pozostáva z národných a svetových dejín. V učebných osnovách sa nachádza základné učivo, ktorého realizáciu moţno dosiahnuť pouţitím didaktickej zásady od konkrétneho k abstraktnému, od jednoduchšieho k zloţitejšiemu, rešpektovaním stupňa rozvoja poznávacích schopností jednotlivých ţiakov.
Tematický celok
Európa v medzivojnovom období
Obsahový Téma Demokracia vs. diktatúra
štandard Pojmy parlamentná demokracia, komunizmus (ZSSR), fašizmus, nacizmus (Nemecko)
kaţdodennosť
Zlaté dvadsiate roky ?
Politický systém ČeskoSlovensko v medzivojnovom období
Česi, Slováci, menšiny T. G. Masaryk, M. Hodţa A. Hlinka
kultúra, spolky školstvo, rozhlas
Kaţdodenný ţivot
Mníchovská dohoda Viedenská arbitráţ
Zánik ČSR
Výkonový štandard Spôsobilosti Ţiaci sú schopní: - uviesť zmeny, ktoré nastali v Európe ako dôsledok povojnovej krízy - ukázať na historickej mape nové štáty ktoré vznikli v Európe - opísať situáciu v Rusku roku 1917 - rozlíšiť demokraciu od diktatúry - charakterizovať stalinistickú diktatúru - vysvetliť príčiny vzniku fašizmu v Taliansku - vysvetliť príčiny vzniku nacizmu v Nemecku - uviesť dôvody vzniku diktatúr - opísať vplyv vedy a techniky na zvyšovanie ţivotnej úrovne Ţiaci sú schopní: - analyzovať postavenie Slovákov v ČSR - identifikovať národnostné menšiny v ČSR - zhodnotiť úlohu osobnosti: Masaryk, Štefánik, Hlinka, Hodţa - prezentovať významné slovenské osobnosti napísaním krátkej práce alebo power point - zdôvodniť vplyv kultúry, spolkov, škôl na kaţdodenný ţivot - analyzovať historické pramene - rozpoznať zmeny, ktoré nastali po vzniku ČSR a ich vplyv na kaţdodenný ţivot - charakterizovať politický systém ČSR, vznik strán a ich vplyv na politickú scénu - zhodnotiť hospodársky rozmach ČSR - porovnať Slovensko a Česko - opísať hospodárske a politické postavenie Slovenska v ČSR - vysvetliť úsilie slovenských strán o autonómiu v rámci ČSR - uviesť príčiny, ktoré viedli k okypteniu a zániku ČSR - opísať mníchovskú dohodu, – - opísať vyhlásenie autonómie Slovenska - analyzovať viedenskú arbitráţ - kriticky zhodnotiť postoj západných mocností voči ČSR. Ţiaci sú schopní: - uviesť príčiny vypuknutia 2. svetovej vojny - pochopiť význam vzniku protihitlerovskej koalície
Druhá svetová vojna
Priebeh vojny
Európa, ZSSR, Tichomorie, protihitlerovská koalícia, protifašistický odboj, ţivot v čase vojny
holokaust, šoa Oswienčim
Slovenská republika ( 1939 – 1945 )
autoritatívny reţim ţidovský kódex deportácie
Tragédia Ţidov
Slovenské národné povstanie
Politický systém
Anglicko, ZSSR, Severná Afrika
Povojnový svet
Československo za železnou oponou
Slováci v odboji
Hospodárstvo, kultúra
Ţivot na Slovensku
studená vojna, ţelezná opona, politické bloky, strach z atómovej vojny, čiernobiely svet, bohatstvo a chudoba,
Rozdelený svet
februárový prevrat, obete totality,
- rozpoznať nebezpečenstvo ideológii, ktoré hlásajú rasovú neznášanlivosť - opísať príčiny a priebeh 2. svetovej vojny - ukázať na historickej mape najväčšie bitky - v chronologickom poradí zoradiť štáty napadnuté Nemeckom - opísať protifašistický odboj v čase vojny - zhodnotiť holokaust Ţiaci sú schopní: - uviesť príčiny vzniku Slovenskej republiky( 1939 – 1945 ) - rozlíšiť autoritatívny reţim od demokracie - kriticky zhodnotiť postoj Nemecka voči Slovenskej republike - analyzovať dôsledky ţidovského kódexu - dokumentovať význam slovenského národného povstania - charakterizovať Slovenskú republiku - analyzovať politický systém SR - analyzovať hospodárstvo SR - zhodnotiť dôsledky holokaustu - opísať domáci odboj - uviesť význam SNP - napísať krátku úvahu o kaţdodennom ţivote obyvateľstva v Slovenskej republike Ţiaci sú schopní: - pochopiť rozdelenie sveta na dva tábory - rozlíšiť ţivot za ţeleznou oponou - rozpoznať zmeny v rozdelenom svete - porovnať politické systémy a ich vplyv na kaţdodenný ţivot - opísať dôsledky 2. svetovej vojny - uviesť príčiny vzniku dvoch mocenských blokov - dokumentovať proces sovietizácie strednej a východnej Európy - charakterizovať studenú vojnu, - opísať spoluprácu západoeurópskych krajín a politikov, ktorí stáli na začiatku integrácie Európy - opísať prejavy odporu východoeurópskych štátov proti komunistickej diktatúre - vysvetliť hromadenie bohatstva v rukách jednotlivcov a medzinárodných korporácií - zaujať stanovisko k procesu dekolonizácie. Ţiaci sú schopní:
odpor proti totalite,
Ţivot v rozdelenom svete
Podoby totality
Slovenská republika 1993
praţská jar, normalizácia
sviečková manifestácia, návrat k parlamentnej demokracii,
Pokus o reformu rozdelenie Českej a Slovenskej republiky
Neţná revolúcia
vstup Slovenskej republiky do NATO, EU, Schengen, Euro pád ţeleznej opony
Doba premien
Súčasný svet Koniec rozdeleného sveta
Fenomény súčasnosti
EU, NATO, globalizácia , terorizmus, internet, globálne otepľovanie.
- uviesť príčiny narastania vplyvu KSČ - zhodnotiť februárový prevrat - analyzovať 50-te roky a procesy s burţoáznymi nacionalistami - vysvetliť znaky socializmu - zhodnotiť kolektivizáciu a industrializáciu - dokumentovať narastanie krízy a jej vyvrcholenie v“ socializme s ľudskou tvárou“ - charakterizovať rok 1968 a osobnosť A. Dubčeka -charakterizovať normalizáciu a osobnosť G. Husáka - zdôvodniť príčiny nespokojnosti a prejavy odporu voči reţimu - zdôvodniť podstatu Charty 77 - opísať disent - uviesť význam sviečkovej manifestácie - vysvetliť pád ţeleznej opony a “ neţnú revolúciu“ - vymenovať pozitíva a negatíva socializmu Ţiaci sú schopní: - vymenovať príčiny rozdelenia Českej a Slovenskej republiky - opísať vznik Slovenskej republiky - uviesť výhody a nevýhody vstupu Slovenska do NATO a EÚ - zhodnotiť prijatie eura Ţiaci sú schopní: - uviesť rozdiely v hospodárskom a politickom systéme súčasného sveta - uviesť výhody a nevýhody zjednocovania Európy - hľadať dôvody vzniku terorizmu vo svete - zaujať stanovisko k teroristickým útokom - zistiť príčiny globálneho otepľovania - rozlíšiť výhody a nevýhody internetu.
Prierezové témy osobnostný a sociálny rozvoj
- zodpovednosť - deliť si prácu a úlohy - vie diskutovať - vie sa začleniť do spoločnosti - uvedomuje si vlastnú identitu - vie odhadnúť dôsledky svojich činov - kladie otázky a zisťuje odpovede - zaujíma sa o nové veci
environmentálna výchova
- ochrana ţivotného prostredia - má pozitívny vzťah k historickým a kultúrnym pamiatkam - chápe význam ich zachovania pre budúce generácie - uvedomuje si význam hľadania nových zdrojov energie na Zemi
ochrana ţivota a zdravia
- zodpovednosť za správanie voči okoliu - vie odhadnúť dôsledky svojich činov pozitívnych a negatívnych - uvedomuje si kontinuitu prírodného dedičstva
tvorba projektu a jeho prezentácia
projekt Načo NATO? projekt Veľké bitky II. svetovej vojny
Medzipredmetové vzťahy Na hodine dejepisu moţno vyuţiť poznatky aj z iných predmetov najmä : občianskej náuky – etické kategórie, prelínajúca sa terminológia geografie – práca s mapou slovenského jazyka a literatúry – čítanie s porozumením, spracovanie textu, koncept, výťah, výstriţky, hodnota literatúry ako prameňa náboţenskej výchovy – kresťanské kategórie vo vedomí Európana, dejiny cirkvi informatiky – práca s internetom, výtvarnej výchovy – historické slohy, maľba, architektúra
Poţadovaný výstup ţiakov z dejepisu v 9. ročníku Ţiaci vedia: - ukázať na historickej mape nové štáty ktoré vznikli v Európe - opísať situáciu v Rusku roku 1917- charakterizovať stalinistickú diktatúru - vysvetliť príčiny vzniku fašizmu v Taliansku a v Nemecku - opísať vplyv vedy a techniky na zvyšovanie ţivotnej úrovne - analyzovať postavenie Slovákov a národnostné menšiny v ČSR - zhodnotiť úlohu osobnosti: Masaryk, Štefánik, Hlinka, Hodţa - porovnať Slovensko a Česko - opísať mníchovskú dohodu, – - opísať vyhlásenie autonómie Slovenska - analyzovať viedenskú arbitráţ - uviesť príčiny vypuknutia 2. svetovej vojny - pochopiť význam vzniku protihitlerovskej koalície - zhodnotiť februárový prevrat - charakterizovať rok 1968 a osobnosť A. Dubčeka -charakterizovať normalizáciu a osobnosť G. Husáka - opísať disent - vysvetliť pád ţeleznej opony a “ neţnú revolúciu“ - vymenovať pozitíva a negatíva socializmu - vymenovať príčiny rozdelenia Českej a Slovenskej republiky - opísať vznik Slovenskej republiky - uviesť výhody a nevýhody vstupu Slovenska do NATO a EÚ - zhodnotiť prijatie eura
Stratégia vyučovania Pri vyučovaní sa budú vyuţívať nasledovné metódy a formy vyučovania:
Názov tematického celku Európa v medzivojnovom období (9 hodín)
Československo v medzivojnovom období (10 hodín)
Stratégia vyučovania Metódy Formy práce Informačnoreceptívna – Práca s učebnicou výklad Individuálna práca Motivačná – problém ako Skupinová práca, Diskusia motivácia Beseda Reproduktívna – riadený rozhovor Heuristická – rozhovor, riešenie úloh InformačnoreceptívnaPráca s učebnicou výklad Individuálna práca Motivačná – problém ako Skupinová práca motivácia Diskusia Reproduktívna- riadený Beseda rozhovor Heuristická – rozhovor, riešenie úloh Informačnoreceptívna – Práca s učebnicou
Druhá svetová vojna
Slovenská republika (1939-1945)
Povojnový svet
Československo za ţeleznou oponou
Slovenská republika 1993
Súčasný svet
výklad Motivačná – problém ako motivácia Reproduktívna – riadený rozhovor Heuristická – rozhovor, riešenie úloh Informačnoreceptívna – výklad Motivačná – problém ako motivácia Reproduktívna – riadený rozhovor Heuristická – rozhovor, riešenie úloh Informačnoreceptívna – výklad Motivačná – problém ako motivácia Reproduktívna – riadený rozhovor Heuristická – rozhovor, riešenie úloh Informačnoreceptívna – výklad Motivačná – problém ako motivácia Reproduktívna – riadený rozhovor Heuristická – rozhovor, riešenie úloh Informačnoreceptívna – výklad Motivačná – problém ako motivácia Reproduktívna – riadený rozhovor Heuristická – rozhovor, riešenie úloh Informačnoreceptívna – výklad Motivačná – problém ako motivácia Reproduktívna – riadený rozhovor Heuristická – rozhovor, riešenie úloh
Individuálna práca Skupinová práca, Diskusia Beseda
Práca s učebnicou Individuálna práca Skupinová práca, Diskusia Beseda
Práca s učebnicou Individuálna práca Skupinová práca, Diskusia Beseda
Práca s učebnicou Individuálna práca Skupinová práca, Diskusia Beseda
Práca s učebnicou Individuálna práca Skupinová práca, Diskusia Beseda
Práca s učebnicou Individuálna práca Skupinová práca, Diskusia Beseda
Učebné zdroje Na podporou a aktiváciu vyučovania a učenia ţiakov sa vyuţijú nasledovné učebné zdroje: Kol.: Pátrame po minulosti 9 dejepis - učebnica Názov tematického celku
Odborná literatúra
Európa H. Tkadlečková, V. v medzivojnovom Kratochvíl: Svet období v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava, 1995. D.Kováč, I. Kamenec, V. Kratochvíl: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997. Československo H. Tkadlečková, V. v medzivojnovom Kratochvíl: Svet období v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava, 1995. D.Kováč, I. Kamenec, V. Kratochvíl: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997. Druhá svetová H. Tkadlečková, V. vojna Kratochvíl: Svet v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava, 1995. D.Kováč, I. Kamenec, V. Kratochvíl: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997. Slovenská H. Tkadlečková, V. republika (1939Kratochvíl: Svet 1945) v novom storočí,
Didaktická technika
Materiálne Ďalšie výučbové zdroje prostriedky (internet, kniţnica, ... Tabuľa denná tlač, Internet Dataprojektor časopisy, CD PC pracovné Kniţnica Videotechnika listy
Tabuľa Dataprojektor PC Videotechnika
denná tlač, časopisy, pracovné listy
Internet CD Kniţnica
Tabuľa Dataprojektor PC Videotechnika
denná tlač, časopisy, pracovné listy
Internet CD Kniţnica
Tabuľa Dataprojektor PC
časopisy, pracovné listy
Internet CD Kniţnica
Povojnový svet
Československo za ţeleznou oponou
Slovenská republika 1993
Súčasný svet
Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava, 1995. D.Kováč, I. Kamenec, V. Kratochvíl: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997. H. Tkadlečková, V. Kratochvíl: Svet v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava, 1995. D.Kováč, I. Kamenec, V. Kratochvíl: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997. H. Tkadlečková, V. Kratochvíl: Svet v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava, 1995. D.Kováč, I. Kamenec, V. Kratochvíl: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997. H. Tkadlečková, V. Kratochvíl: Svet v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava, 1995. D.Kováč, I. Kamenec, V. Kratochvíl: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997. H. Tkadlečková, V. Kratochvíl: Svet v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava, 1995. D.Kováč, I.
Videotechnika
Tabuľa Dataprojektor PC Videotechnika
denná tlač, časopisy, pracovné listy
Internet CD Kniţnica
Tabuľa Dataprojektor PC Videotechnika
denná tlač, časopisy, pracovné listy
Internet CD Kniţnica
Tabuľa Dataprojektor PC Videotechnika
denná tlač, časopisy, pracovné listy
Internet CD Kniţnica
Tabuľa Dataprojektor PC Videotechnika
denná tlač, časopisy, pracovné listy
Internet CD Kniţnica
Kamenec, V. Kratochvíl: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997.
Hodnotenie predmetu Hodnotenie ţiaka sa vykonáva klasifikáciou podľa Metodického pokynu č.22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy. Výsledky klasifikácie sa vyjadria piatimi stupňami: 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 - nedostatočný. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebežné a celkové hodnotenie: priebežné hodnotenie v predmete sa bude uskutočňovať pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov ţiaka na vyučovacích hodinách a bude mať hlavne motivačný charakter; učiteľ bude zohľadňovať vekové a individuálne osobitosti ţiaka a prihliadať na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť, celkové hodnotenie ţiaka v predmete sa bude uskutočňovať na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov vo vyučovacom predmete. V procese hodnotenia bude učiteľ uplatňovať primeranú náročnosť, pedagogický takt voči ţiakovi, rešpektovať práva dieťaťa a humánne sa správať voči ţiakovi. Predmetom hodnotenia budú najmä učebné výsledky ţiaka, ktoré dosiahol v predmete v súlade s poţiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie ţiaka podľa školského poriadku. Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získa učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami: sústavné sledovanie výkonu ţiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie, rôzne druhy skúšok (písomné, ústne), didaktické testy, analýza výsledkov rôznych činností ţiaka, Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu budú: známka za ústnu odpoveď, známky za rôzne písomné druhy skúšok, didaktické testy posúdenie prejavov ţiaka. Hodnotenie testov: 100 – 90 % - 1 89 – 75 % - 2 74 – 60 % - 3 59 – 30 % - 4 29 – 0 % - 5
