PRÍHOVOR. V decembri 2005 Európska komisia vydala Akčný plán o biomase, ktorý je reakciou na potrebu koordinovaného a aktívnejšieho

PRÍHOVOR Agrobioenergia štvrťročník pre poľnohospodársku energetiku 2/ 2008, ročník 3 Vydáva: A. B. E. združenie pre poľnohospodársku biomasu 900 41 Rovinka 326 Redaktor: Ing. Štefan Pepich Redakčná rada: Ing. František Zacharda, CSc. Ing. Štefan Pásztor Ing. Jozef Nahácky Ing. Karol Považan Ing. Jozef Bittarovský RNDr. Peter Bohunický Ing. Miroslav Kušnír Adresa redakcie: Agrobioenergia, 900 41 Rovinka 326 Kontakt: tel: 0907 15 80 05, 0903 11 97 97 e-mail: [email protected], [email protected] Tlač: TYPOSET print, s. r. o., Tomášikova 26, Bratislava 2 Povolené: Ministerstvom kultúry SR pod registračným číslom: 3604/ 2006 Redakcia nezodpovedá za obsahovú správnosť inzerátov a príspevkov. Príspevky neprešli jazykovou úpravou, nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame. ISSN 1336−9660

Z OBSAHU Príhovor .................................................3 Repkový olej – ekologický produkt využívaný na výrobu MERO ...................5 Zo Sveta ................................................7 Bioplyn z trávnej a ďatelinovej biomasy ...8 Z Domova ............................................10 Teploty taviteľnosti popola slamy ........11 Obrazová príloha .................................14 Bioplynová stanica v Čejči ...................14 Príklady využívania biomasy v Česku ...15 Peletovacia linka na slamu v Dobroníne ..........................15 Použitie konského hnoja k produkcii bioplynu ............................16 Zo Sveta ..............................................21 Mechanizmus podpory zvyšovania podielu OZE do roku 2020 v EÚ ...........22 Zo Sveta ..............................................24 Záväzná objednávka ............................25

Akčný plán využívania biomasy – impulz pre rozvoj bioenergetiky v poľnohospodárstve. V decembri 2005 Európska komisia vydala Akčný plán o biomase, ktorý je reakciou na potrebu koordinovaného a aktívnejšieho prístupu k využívaniu biomasy. Závery Akčného plánu predstavujú pokyn na vypracovanie čiastkových akčných plánov v jednotlivých členských štátoch, pričom zámerom je zdvojnásobenie využívania biomasy v roku 2010 v porovnaní s rokom 2005. Vláda Slovenskej republiky vzhľadom na potenciál biomasy a nevyhnutnosť jeho využívania prijala úlohu na vypracovanie národného Akčného plánu pre biomasu, vyjadrenú uznesením č. 383/2007 k Stratégii vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov v SR. Uznesenie uložilo ministrovi pôdohospodárstva v spolupráci s ministrom hospodárstva predložiť na rokovanie vlády SR Návrh akčného plánu využívania biomasy na roky 2008–2013 bol schválený uznesením vlády SR č. 130/2008 dňa 27. 2. 2008. Zároveň však využívanie obnoviteľných zdrojov energie a biomasy prináša aj negatívne ohlasy. Od septembra 2007, najmä po stretnutí najvyšších predstaviteľov OECD v Paríži, narastá tlak odporcov biopalív a environmentalistov proti širšiemu zavádzaniu biopalív. Hlavnými argumentmi sú tvrdenia o nepriaznivom dosahu pestovania plodín pre energetické účely na ceny obilia, ako aj na produkty pôdohospodárskej prvovýroby, obsadzovanie poľnohospodárskej pôdy prvotne slúžiacej k produkcii potravín plodinami s nepotravinovým využitím. Do popredia sa dostávajú tvrdenia, že pestovanie a zavádzanie biopalív má negatívnejší dopad na životné prostredie ako využívanie palív fosílneho pôvodu a preto je potrebné prestať s dotačnou politikou EÚ podporujúcou biopalívá. Prejavy nesúhlasu so zámermi využívania a podpory obnoviteľných zdrojov energie a menovite biomasy sme zaznamenali aj na Slovensku. Tieto názory a prejavy nesúhlasu chápeme ako výzvu na diskusiu k danej téme alebo ako podnet na výskumné riešenie niektorých problémov súvisiacich s využívaním biomasy na energetické účely. Biomasa patrí medzi obnoviteľné zdroje energie s najväčším technickým potenciálom. Jej význam je daný geografickým charakterom územia Slovenska, ktorého 47 % územia predstavuje poľnohospodárska pôda a 41 % územia predstavuje lesná pôda. Obnoviteľnosť biomasy vyplýva z plánovitej cieľavedomej činnosti a tým je hospodárenie na pôde. Kým bude existovať poľnohospodárska a lesnícka výroba, dovtedy sa bude produkovať biomasa, kto-

rú je možné využívať na energetické účely. Jej využívaním sa zníži závislosť na fosílnych palivách, zhodnotia sa domáce zdroje energie a zvýši sa bezpečnosť dodávok. Okrem toho využívanie biomasy môže byť motiváciou na ekonomické aktivity na vidieku a na vytváranie nových pracovných miest. Využívaním biomasy v poľnohospodárstve ako náhrady fosílnych palív môžeme významne znížiť výrobné náklady, čo sa pozitívne premietne do cien produkcie a prejaví sa to zvýšením konkurencieschopnosti výrobkov na trhu. V návrhu koncepcie využitia poľnohospodárskej a lesníckej biomasy na energetické účely, schválenej vládou SR uznesením č. 1149/ 2004 zo dňa 1. 12. 2004, boli rozpracované dva základné smery vo využívaní biomasy: – využívanie biomasy v rezorte pôdohospodárstva, – využívanie biomasy na trhu s biomasou. Prvý smer vychádzal zo snahy pomôcť producentom biomasy, aby si mohli znížiť náklady na spotrebu energie z fosílnych palív, predovšetkým zemného plynu, vo vlastných prvovýrobných podmienkach. V poľnohospodárskych podnikoch to znamená využívanie odpadovej biomasy vyprodukovanej v rastlinnej výrobe, predovšetkým slamy, odpadového dreva z ovocných sadov a vinohradov, trávnatej hmoty z lúk a pasienkov a nálety drevín z TTP. Okrem toho je možné využívať nevyužívanú poľnohospodársku pôdu na pestovanie energetických plodín alebo rýchlorastúcich drevín plantážovým spôsobom. Pomerne málo využívaným zdrojom biomasy sú výlisky z olejnín alebo výpalky z páleníc. Ďalší významný zdroj predstavuje biomasa živočíšneho pôvodu, hnoj a hnojovica hospodárskych zvierat. Energetický potenciál vyprodukovanej biomasy (vrátane lesnej biomasy) predstavuje teoreticky 120 až 150 PJ, čo je 15 až 18 % z celkovej spotreby energie v SR. V prípade, že budú vytvorené vhodné podmienky na trhu s biomasou je možné vyčleniť až 300 000 ha poľnohospodárskej pôdy na pestovanie energetických plodín. Tu treba zdôrazniť, že vyčlenenie tejto plochy v žiadnom prípade neohrozí produkciu potravín na Slovensku, pretože sa jedná o poľnohospodársku pôdu, ktorá nie je využívaná na poľnohospodárske účely. Podľa údajov zo Štatistickej ročenky o pôdnom fonde, ktorú vydal Úrad geodézie a katastru SR, Bratislava 2006, bolo na Slovensku k 1. 1. 2006 evidovaných 2 432 979 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho bolo 1 429 040 ha ornej pôdy. Vývoj plochy využívanej poľnohospodárskej pôdy je uvedený v tabuľke.

Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu | číslo 2/ 2008

3

Ukazovateľ

Výmera v ha 2000

2003

2004

2006

Výmera 2 440 667 2 236 036 1 934 659 1 939 275 využívanej p. p. V tom: – orná pôda, o. p. – trvalé lúky, a pasienky

1 450 491 1 379 379 1 360 893 1 343 776 865 222

794 773

524 110

535 537

Zdroj: Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v SR, 2002, 2004, 2007

Z tabuľky je zrejmé, že rozdiel vo využívaní poľnohospodárskej pôdy v roku 2006 oproti roku 2000 je 501 392 ha, z toho je časť plochy ornej pôdy – 106 715 ha a časť trvalých lúk a pasienkov – 329 685 ha. Preto tvrdenie, že na Slovensku môžeme vyčleniť až 300 000 ha poľnohospodárskej pôdy na pestovanie energetických plodín, nie je vôbec nadsadené alebo nereálne. Zatiaľ sme však nezaregistrovali nadmerný záujem o využívanie týchto plôch, napriek tomu, že bola uzákonená podpora na plochu pri pestovaní energetických plodín. V roku 2007 bola výmera energetických plodín, na ktorú boli podané žiadosti o podporu väčšia ako 80 700 ha. Prioritou pre poľnohospodárstvo zostáva využitie vlastnej vyprodukovanej biomasy na energetické účely, pre vlastnú potrebu. Nie teda riešenie veľkej energetiky rezortu hospodárstva. Najjednoduchším riešením pre poľnohospodársky subjekt je priame spaľovanie odpadovej biomasy, najčastejšie slamy. Či je to ekonomicky efektívne? Ako príklad uvediem: poľnohospodársky subjekt hospodáriaci na 4 500 ha p. p., z toho 2 190 ha ornej pôdy, na ktorej pestuje obilniny a kukurica na zrno na výmere 160 ha a repku na výmere 270 ha. Vyprodukuje okrem obilnej slamy aj 1 587 ton repkovej slamy a 1 993 ton kukuričného kôrovia. Ak touto slamou resp. kôrovím nahradí vlastnú potrebu cca 71 000 m3 zemného plynu, tak spotrebuje cca 151 ton repkovej slamy. Porovnaním ceny paliva ušetrí ročne na palive asi 765 000,– Sk. Pri rekonštrukcii kotolní za cca 2 600 000,– Sk sa dosiahne návratnosť investície asi 3,5 roka.

4

Koncepcie, ktoré počítajú s využitím biomasy na spaľovanie a výrobu tepla sa stretli s mnohými kritickými názormi, predovšetkým z toho pohľadu, že zber a spaľovanie slamnatej biomasy ochudobňuje pôdu o organickú hmotu. Žiadna koncepcia využívania biomasy na energetické účely nemá za cieľ poškodiť poľnohospodára alebo ochudobniť jeho základný výrobný prostriedok – pôdu. Ale v uvedenom príklade tvorí spotreba biomasy asi 10 % z celkovej produkcie len repkovej slamy. Všetka ostatná slama sa môže použiť buď v živočíšnej výrobe alebo sa zaorie po zbere do pôdy (hustosiate obilniny, kukurica a zbytok repkovej slamy). Teda ťažko môžeme prijať argument o ochudobňovaní pôdy o organickú hmotu. Okrem využívania biomasy na spaľovanie sme vypracovali aj ekonomické úvahy na využitie odpadovej biomasy živočíšneho pôvodu, maštaľného hnoja a hnojovice na produkciu bioplynu a kogeneráciou na výrobu elektriny a tepla. Aj v tomto prípade vychádzala priaznivá ekonomická bilancia ale návratnosť investícií sa pohybovala na hranici 8–10 rokov. Vo väčšine prípadov je problematické efektívne využívanie vyprodukovaného tepla, keď v blízkosti bioplynovej stanice sa žiadny perspektívny spotrebiteľ tepla nenachádza alebo by si to vyžiadalo ďalšie investičné náklady naviac. Garancia vložených investícií do budovania bioplynovej stanice a následnej výroby elektriny a tepla je podmienená prijatím zákona o podpore výroby elektriny a tepla z OZE. Napriek spomenutým pozitívam v možnostiach energetického využívania biomasy, napriek uskutočneným početným odborným podujatiam počas veľtrhu AGROKOMPLEX, TECH-AGRO, školeniam a seminárom, realizácia týchto zariadení v praxi nezodpovedá vynaloženému úsiliu. Aká je teda budúcnosť energetického využívania biomasy v rezorte pôdohospodárstva? Odpoveď na túto otázku nájdeme práve v Akčnom pláne využívania biomasy na roky 2008 – 2013. V akčnom pláne boli formulované priority: 1. finančná podpora produkcie biomasy na energetické využitie v pôdohospodárstve a ostatných odvetviach. Táto podpora je zameraná na podporu pestovania energetických plodín, teda stimuluje aj producentov biomasy a následne aj spracovateľov. Podpora budovania zariadení na využitie biomasy je obsiahnutá v osi 1 a osi 3 Programu rozvoja vidieka SR na roky 2007 – 2013. 2. zavádzanie technológií prípravy a energetického využívania biomasy do praxe. V súlade s „návrhom cieľov využívania pôdohospodárskej biomasy v SR do roku 2013“ schválených uznesením vlády SR č. 218 z 8. marca 2006, prijať také opatrenia, aby bolo možné v rezorte pôdohospodárstva:


– vybudovať ročne minimálne 30 tepelných zariadení na spaľovanie biomasy s priemerným inštalovaným výkonom 300 kW, – vybudovať ročne minimálne 15 bioplynových staníc pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla s priemerným inštalovaným výkonom 500 kW, – pre výrobu paliva pre maloodberateľov prehodnotiť riešenie výroby tvarovaných palív z pôdohospodárskej biomasy. 3. podpora vedy, výskumu a vzdelávania v oblasti energetického využívania biomasy. Už predchádzajúce dokumenty schválené na najvyššej úrovni prijali uznesenie na podporu vedy a výskumu v oblasti „výskumu a vývoja technológií pestovania, spracovania a využívania biomasy na energetické účely“. Žiaľ doteraz sa ani jedno uznesenie nerealizovalo, či už pre nedostatok financií, alebo pre kolíziu termínov v príprave štátnych plánov vedy a techniky, alebo jednoducho pre nezáujem riešiť daný problém. Je množstvo otázok, na ktoré nepoznáme odpoveď a práve tieto by mohli byť predmetom riešenia štátneho projektu, napríklad aký bude už spomínaný dlhodobý vplyv zberu slamnatej biomasy a jej energetické využitie na kvalitu pôdy, samotná technológia procesu spaľovania, využitie odpadovej biomasy v substrátoch do bioplynových staníc, využitie odpadov z bioplynových staníc, technológie pestovania energetických plodín (od sejby, resp. sadenia až po zber a spracovanie) a celý rad otázok, na ktoré nepoznáme jednoznačnú odpoveď. Pri návšteve jedného významného výskumného ústavu v Nemecku som bol prekvapený tým, že v rámci výskumných úloh skúmajú práve agrotechniku pestovania energetických plodín a technológiu ich zberu, o ktorých si myslíme, že už nie je čo riešiť (napr. cirok). Definícia priorít Akčného plánu je prvým krokom k vyššiemu využívaniu biomasy na energetické účely. Ich rozpracovanie a realizácia je závislá na vytvorení vhodného prostredia v spoločnosti, ktoré je výsledkom legislatívneho rámca. Väčšinu bariér, ktoré negatívne pôsobia na vyššie využívanie biomasy na energetické účely, poznáme. Bude potrebné prijať a zosúladiť legislatívne opatrenia z oblasti energetiky, životného prostredia, pôdohospodárstva a rozvoja vidieka tak, aby využitie biomasy na energetické účely bolo prínosom a nie hrozbou pre trvaloudržateľný rozvoj spoločnosti. Ing. František Zacharda, CSc. prezident združenia AGROBIOENERGIA

Repkový olej – ekologický produkt využívaný na výrobu MERO Ing. Gabriela Šrojtová Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu – Ústav agroekológie Michalovce

Z rastlín vhodných na nepotravinárske účely sa v Slovenskej republike stala najvýznamnejšou olejninou repka olejná ozimná.

R

epka olejná ozimná sa stáva zaujímavou plodinou hlavne v ostatných rokoch. Lukratívnu plodinu z repky olejnej zabezpečujúcu pestovateľovi spoľahlivý príjem finančných prostriedkov urobili široké možnosti využívania oleja nielen v potravinárstve a priemysle, ale i ako zdroj obnoviteľnej energie. Zvlášť je potrebné spomenúť perspektívy využívania esterov repkového oleja na výrobu „bionay“. Bionaa z repkového oleja má v našich podmienkach predpoklady lepšej konkurencie palivám z fosílnych zdrojov ako bioetanol zo pšenice alebo z kukurice. Trend používania biopalív podporuje i Európska únia (EÚ). Smernica Európskeho parlamentu a Rady Európy 2003/ 30/ ES zo dňa 8. 5. 2003 určila pre štáty EÚ do roku 2010 dosiahnuť podiel biopalív 6,0 %, pre Slovensko 5,75 % z celkovej spotrebovanej nay. Bionaa z repky sa tak stáva všeobecne najznámejším produktom z obnoviteľných zdrojov. Na Slovensku sú vybudované kapacity na produkciu metylesteru repkového oleja (MERO) v objeme viac ako 100 tisíc ton. K malým 500 a 1 000 tonovým výrobným kapacitám pribúdajú väčšie modernejšie, ktorých výroba spĺňa všetky podmienky európskych noriem. V roku 2010 sa počíta, že bude potrebné vyrobiť asi 90 tisíc ton MERO, čo pri uvažovanej úrode 3,0 t.ha−1 predstavuje takmer 90 000 hektárov. Ak bude vzrastať spracovanie repky na MERO, tak je tu veľký priestor pre produkciu repky. Uvedená perspektíva dáva slovenskému pestovateľovi repky pomerne dobrú vyhliadku z hľadiska výrobného zamerania, pri zaistení spoľahlivého odbytu produkcie. Dosahovanie rentability a konkurenčnej schopnosti bude závislé na konkrétnej pestovateľskej úrovni, na utváraní ponuky a dopytu olejnín na svetových trhoch, na zvyšovaní domácej spracovateľskej kapacity a na trhovom správaní sa pestovateľov a odberateľov.

Z uvedených dôvodov vo viacerých poľnohospodárskych podnikoch podiel repky výrazne prekročil štvrťstoročia odporúčanú hranicu 12%-ného zastúpenia na ornej pôde. V súčasnosti sa objavujú názory, že repku možno dokonca pestovať i viac ako v 30%-nom zastúpení v osevnom postupe. Každý extrém však okrem pozitív nesie zo sebou aj negatíva. V prípade repky ide na jednej strane o bezproblémovú finalizáciu, dobrú predplodinu pre viac plodín, pokrytie pôdy cez zimné obdobie, väčšiu ponuku pastvy pre opeľovačov, ale na strane druhej zvýšené nároky na ochranu porastov

Pestovanie repky olejnej ozimnej pri vyššom zastúpení olejnín na ťažkých glejových pôdach bolo sledované v šesť-honovom osevnom postupe (pšenica letná forma ozimná – repka olejná ozimná – pšenica letná forma ozimná – slnečnica ročná – jarný jačmeň – lupina biela) na experimentálnom pracovisku Slovenského centra poľnohospodárskeho výskumu – Ústav agroekológie Michalovce, ktoré sa nachádza v Milhostove. Experimentálne pracovisko v Milhostove patrí do centrálnej časti Východoslovenskej nížiny a kukuričnej výrobnej oblasti. Leží severovýchodne od okresného mesta Trebišov, v nadmorskej výške 101 m, s priemernou ročnou teplotou vzduchu 9,0 °C, vo vegetačnom období 16,1 °C, sumou zrážok za rok 591 mm, z čoho vo vegetačnom

repky proti škodlivým činiteľom, na hnojenie i riziko zaburiňovania nasledujúcich plodín. Všetko toto sa potom premieta do vysokých nákladov na hektár osiatej plochy. V súvislosti s rastom požiadaviek na MERO sa výmera repky môže dostať až na plochu 200 000 hektárov. Možná cesta k dosiahnutiu stanovených hektárov a produkcie repky vedie prioritne cez rast úrod s vyššou pestovateľskou intenzitou.

období spadne 352 mm. V pestovateľskom roku 2006 – 2007 sa sejba pokusu repky odroda Californium realizovala 5. septembra 2006. Sialo sa pri agrotechnike klasickej (podmietka, stredná orba, bránenie), minimálnej (podmietka, bránenie), a priama sejba do nepripravenej pôdy sejačkou Pneusej Accord s výsevkom 1 milión klíčivých semien na hektár. Repka olejná ozimná v sledovaných pokusoch bola hnojená vyššou


5

hladinou dusíka – variant b1 (200 kg.ha−1N + 50 kg.ha−1P + 150 kg.ha−1K) a nižšou hladinou dusíka – variant b2 (150 kg.ha−1N + 50 kg.ha−1P + 150 kg.ha−1K). V priebehu pestovateľského ročníka 2006 – 2007 na rast repky dominantne vplývalo počasie. Nástup globálneho otepľovania výrazne mení podmienky pre pestovanie repky. Príprava pôdy pred sejbou repky v jeseni 2006 bola veľmi obtiažna. Pôda bola presušená a výraznejšie zrážky prišli oneskorene. V čase oneskorenej sejby repky

Graf 1:

Priemerné teploty v pestovateľskom ročníku 2006/ 2007 v Milhostove

Graf 2:

Priemerné úhrny zrážok v pestovateľskom ročníku 2006/ 2007 v Milhostove

Tabuľka 1: Fenologické záznamy v pokuse s repkou olejnou ozimnou Nástup fenologickej fázy Sejba

5. 9. 2006

Vzchádzanie

12. 9. 2006

1. pár pravých listov

19. 9. 2006

ružica listov (6 – 8 listov) rast byle Vetvenie

25. 10. 2006 27. 3. 2007 5. 4. 2007

Začiatok kvitnutia

10. 4. 2007

Koniec kvitnutia

16. 5. 2007

Tvorba šešúľ

23. 5. 2007

Zažltnutie

19. 6. 2007

plná zrelosť

29. 6. 2007

Zber

2. 7. 2007

5. septembra 2006 (agrotechnický termín je od 20. 8.–31. 8.) bolo dostatočné množstvo zrážok pre zakladanie repkových porastov. Dostatok zrážok a primerané teploty vzduchu zaistili rovnomerné vzchádzanie a zapojenie porastu (v priemere 70 rastlín na m2). Rastliny repky boli dňa 25. 10. 2006 vo fáze listovej ružice (6 – 8 listov) a s koreňovým krčkom hrúbky v priemere 8 – 10 mm v dobrej kondícii. Jesenný vývoj porastov repky dával predpoklad dobrého prezimovania (tab. 1). Vplyvom mierne teplej a vlhkej zimy sa porasty repky pekne skompletizovali. Porasty mali možnosť vegetovať takmer celú zimu, kryptovegetácia trvala krátko a výpadok rastlín v priebehu zimy bol minimálny. Veľmi skorý nástup jarnej vegetácie umožnil skorý nástup jarných prác – regenerač-

6

né prihnojenie dusíkom. Extrémne suché a chladné počasie v apríli pribrzdilo odnožovanie porastov repky. K poklesu teplôt došlo ku koncu apríla a začiatku mája, kedy sa vyskytli neskoré jarné mrazy −1 až −9 °C. Kvitnúce porasty ozimných repiek čiastočne poškodili neskoré jarné mrazy a došlo k opadu súkvetia. Vrcholy hlavných rastlinných terminálov boli bez šešúľ, resp. iba so stopkami po opadnutých juvenilných šešuliach. Priemerný opad šešúľ bol odhadnutý na 20 – 25 %. Opad šešúľ na bočných vetvách bol podstatne nižší. V mesiacoch máj a jún spadlo 132 mm zrážok, vďaka čomu došlo k čiastočnej náprave porastov (graf 1, 2). V sledovaných pokusoch pri vyššom zastúpení repky v osevnom postupe v roku 2007 bola priemerná úro-


da semena 2,94 t.ha−1. Úrody semena repky na variantoch agrotechniky a hnojenia v priemere sa pohybovali v rozmedzí 2,54 t.ha−1 – 3,13 t.ha−1. Porovnaním klasickej agrotechniky s minimálnou agrotechnikou a priamou sejbou do nepripravenej pôdy boli zistené najvyššie úrody pri klasickej agrotechnike – 3,11 t.ha−1. Použitím minimálnej agrotechniky sa úroda znížila iba o 0,09 t.ha−1 oproti klasickej agrotechnike. Priamou sejbou do nepripravenej pôdy sa úroda semena repky znížila o 0,42 t.ha−1 v porovnaní s klasickou sejbou. Na všetkých variantoch agrotechniky pri nižšej dávke dusíka (b2) bol zaznamenaný pokles úrod. Najvýraznejšie sa to prejavilo pri priamej sejbe, a to poklesom úrody o 0,30 t.ha−1, resp. o 10,6 %. Najnižšia úroda – 2,54 t.ha−1 na variante (b2) s niž-

Tabuľka 2:

Úrody semena repky v pokuse s agrotechnikami a hnojením (v t.ha−1 pri 8% vlhkosti), rok 2007 Agrotechnika

Faktor

a1

a2

a3

priemer

[t.ha−1]

Hnojenie

a1–a3 [t.ha−1]

a2–a3

a1–a2

[%]

[t.ha−1]

[%]

[t.ha−1]

[%]

b1

2,84

3,07

3,13

3,01

−0,29

−9,3

−0,06

−1,9

−0,24

−7,5

b2

2,54

2,97

3,08

2,86

−0,54

−17,5

−0,11

−3,6

−0,43

−14,5

−0,42

−13,5

−0,09

−2,9

−0,33

−11,0

Priemer b2–b1

[t.ha−1] [%]

2,69

3,02

3,11

2,94

−0,30

−0,10

−0,05

−0,15

−3,3

−1,6

−10,6

a1 – priama sejba; a2 – minimalizácia; a3 – klasická agrotechnika; b1 – 200 kg.ha−1N + 50 kg.ha−1P + 150 kg.ha−1K; b2 – 150 kg.ha−1N + 50 kg.ha−1P + 150 kg.ha−1K;

šou dávkou dusíka pri priamej sejbe do nepripravenej pôdy svedčí o tom, že jedným z významných faktorov, ktorý rozhoduje o úrode semena repky je jej optimálna výživa (tabuľka 2). Bez investície do hnojív, predovšetkým do dusíka, nie je možné zabezpečiť ekonomicky efektívnu produkciu semena repky. Diferencovaný spôsob obrábania pôdy ovplyvňuje obsah a rozlože-

nie živín v pôde do takej prístupnej formy, aby ich mohli rastliny prijímať pri úrodotvornom procese.

Záver Pohon techniky na metylester (MERO) z repkového oleja, tzv. „bionaa“, sa môže stať ekonomicky rentabilnejší aj z dôvodu

Zo Sveta Panel IPCC: Klimatické zmeny sú zjavné a budú pokračovať INT – Záverečné zhrnutie svojej (v poradí už štvrtej) hodnotiacej správy o aktuálnom stavu poznania o zmenách globálnej klímy v španielskej Valencii publikoval Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC). Základný záver správy IPCC nie je prekvapivý – klimatické zmeny sú bohužiaľ realitou rovnako ako významný vplyv ľudskej činnosti na ne. Zmeny klímy budú pokračovať po celé 21. storočie. Záleží ale na nás, ako budú intenzívne, aké vážne budú ich dopady a ako dobre sa na to dokážeme pripraviť. Za posledných sto rokov stúpla priemerná globálna teplota o 0,74 °C. Posledných päťdesiat rokov bolo pritom s vysokou pravdepodobnosťou najteplejším polstoročím za posledných 500 rokov, pravdepodobne dokonca za posledných 1 300 rokov. Spolu s nárastom globálnych teplôt ubúda celosvetovo snehová pokrývka i ľadovce – morské, pevninské i horské. Najhoršia situácia je v Arktíde. Satelitné sledovanie zaznamená-

rastu priemerných úrod repky. Tie sa na území Slovenskej republiky pohybujú v priemere na úrovni 2,2 t.ha−1, zatiaľ čo v Európskej únii presahujú 3,3 t.ha−1. Pre naplnenie zámerov uvádzania bionay na slovenský trh je nutné intenzívnejšie zapojiť do tejto oblasti vedu a výskum, pretože v sledovaných pokusoch repky boli zistené úrody vyššie ako 3,0 t.ha−1.

va od roku 1978 ročný úbytok arktického morského ľadu v priemere o 2,7 %, pričom v letnom období ubúda v Arktíde dokonca v priemere 7,4 % ľadu ročne. Topenie ľadovcov a stúpajúca teplota oceánov majú priamy vplyv aj na zvyšovanie morskej hladiny. Od roku 1961 stúpala hladina oceánu v priemere o 1,8 mm ročne, avšak od roku 1993 sa rýchlosť stúpania morskej hladiny takmer zdvojnásobila na 3,1 mm za rok. Pri takomto stúpajúcom trende behom 21. storočia môže stúpnuť hladina morí až o 78 cm. Pritom zhruba sto miliónov ľudí žije v nadmorskej výške nižšej ako jeden meter. Vedci taktiež varujú, že už v priebehu tohto storočia dôjde ku spomaleniu oceánskeho prúdenia. To má zásadní vplyv na podnebie, vrátane európskeho. Príjemnú európsku klímu totiž zaisťuje teplý Golfský prúd. Koncentrácie CO2 v atmosfére sú dnes omnoho vyššie ako kedykoľvek za posledných 650 000 rokov. Klimatické zmeny znamenajú významné riziko pre prírodu. Už pri optimistických scenároch môže hroziť vyhynutie tretine rastlinných a živočíšnych druhov. Pokiaľ by sa teplota zvýšila o štyri stupne za sto rokov, mohlo by to znamenať zásadné vymieranie druhov s dôsledkami pre svetové ekosystémy i človeka, ktoré možno dnes len ťažko predvídať. Správa IPCC zároveň upozorňuje, že už dnes máme k dispozícii technológie, pomocou ktorých môžeme koncentrácie CO2 v atmosfére stabilizovať, a vývoj ďalších pokračuje. Záleží tak len na nás.


7

Bioplyn z trávnej

a ďatelinovej biomasy doc. Ing. Ľubomír Gonda, CSc.1, doc. Ing. Ján Gaduš, PhD.2, Ing. Marian Kunský1

Tab. 1: Výsledky analýz kosubstrátu konzervovanej fytomasy

(1) Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu – VÚTPHP Banská Bystrica (2) SPU Nitra MF, Centrum výskumu obnoviteľných zdrojov energie

2006

Biomasa v podobe rastlín je jedným z najuniverzálnejších a najrozšírenejších zdrojov energie na Zemi.

O

krem poľnohospodárskeho a potravinárskeho využitia nachádza uplatnenie aj ako stavebný materiál, surovina na výrobu papiera, liekov, alebo chemikálií no zároveň je výborným palivom. Výhodou biomasy ako palivového zdroja je ten fakt, že ponúka nielen veľkú rôznorodosť vstupných surovín, ale aj univerzálne využitie v energetike. Spôsob využitia biomasy závisí od jej látkového zloženia, obsahu vody, štruktúry a skladovateľnosti hmoty. Látky s vysokým obsahom vody je najlepšie spracovávať kvasením na kvapalné alebo plynné palivá, látky s nízkym obsahom vody sú vhodné pre priame spaľovanie alebo suchú destiláciu. Podľa zloženia sú látky s vysokým obsahom uhlíka v pomere k dusíku vhodné ku spaľovaniu a priamemu splynovaniu (drevo, slama), naproti tomu hnojovica alebo maštaľný hnoj, v ktorom prevláda dusík sú vhodné na výrobu bioplynu.

Bioplyn [m3]

Biosplyňovanie

Substrát [t] trávna siláž (40 % sušiny)

200

Pri súčasnej úrovni technologických poznatkov celá rada autorov odporúča výrobu bioplynu z biomasy tráv, energetických rastlín a organických odpadov. Pre bioplynové zariadenia je zvlášť vhodná fytomasa pri zbero-

silážna kukurica (40 %)

208

Obr. 1: 8

vej vlhkosti nad 45 % a s pomerom C : N v rozmedzí 20 až 30 : 1. Suchšia fytomasa s vyšším obsahom uhlíka je vhodnejšia pre priame spaľovanie. Biosplynovanie trávy a ďalších biodegradabilných odpadov, aj ich zmesí prebieha vo fermentoroch najčastejšie pri teplote 32 až 40 °C. Počas anaeróbneho rozkladu je možné z trávnej fytomasy produkovať viac bioplynu (650 ℓ na kg organických látok) v porovnaní so zvieracími fekáliami, jatočnými odpadmi i komunálnym bioodpadom. Väčší výťažok bol získaný len u čistiarenských kalov. V porovnaní s ostatnými substrátmi vykazovala trávna fytomasa najväčšiu dynamiku tvorby bioplynu od začiatku fermentácie až do 20. dňa. Počas tohto obdobia bolo vyprodukované 97 % celej produkcie. (zdroj: www.fns.uniba.sk) Možná produkcia bioplynu z tony substrátu (zdroj: www.fachrerbach-biogas) je nasledovná:

lúčna tráva (18 % sušiny)

95

močovka HD (8 % sušiny)

22

močovka ošípaných (6 % sušiny)

25

Experimentálna biostanica SPU Nitra-Koliňany


2007

Obsah živín v sušine

M. j.

Konzervovaná fytomasa II.

I.

III.

Sušina

g/ kg

366,18

381,14

221,19

N látky

g/ kg

61,52

66,49

32,53

Tuk

g/ kg

16,83

14,12

10,17

Popol

g/ kg

41,26

48,93

28,18

Vláknina

g/ kg

81,88

93,59

49,24

P

g/ kg

1,43

1,53

0,75

K

g/ kg

15,82

17,82

5,21

Na

g/ kg

0,39

0,41

0,26

Ca

g/ kg

3,69

4,02

1,70

1,19

0,82

0,74

15,61

18,54

23,55

11,85

Mg C/ N Kys. Mliečna

g/ kg

Kys. Maslová

g/ kg

1,07

0,00

Kys. Octová

g/ kg

11,53

8,50

pH

4,66

4,43

pH

Pozn.: Vyhnitý substrát z reaktora pochádzal z kosubstrátov 80 % hnojovici + 20 % z konzervovanej fytomasy I. a III.

Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu – VÚTPHP Banská Bystrica otvorilo v roku 2005 výskumnú úlohu. „Technologické spracovanie trávnej a ďatelinotrávnej fytomasy na energetické účely“. Hlavným cieľom tejto úlohy je skúmanie technologických možností využitia prebytku fytomasy, ktoré vzniklo výrazným poklesom počtu prežúvavcov (od roku 1990 takmer 70 %). Časť tejto fytomasy by bolo možné využiť aj na energetické účely pri zohľadnení ekologických požiadaviek. Z doterajších experimentov riešenej rezortnej výskumnej úlohy realizovanéj v prevádzkových podmienkach poľnohospodárskeho podniku, uvedieme niekoľko zaujímavých výsledkov. Zber trávnej a ďatelinotrávnej fytomasy prebiehal veľkovýrobnou technológiou. Mechanickú predprípravu porastu sme zabezpečili diskovými kosačkami s kondicionérom. Valcovým miagačom (v prípade ďatelinovín) a lamačom s prečesávaním u tráv. Svieža hmota dosahovala sušinu zavädnutej

siláže 36,5 – 38,5 %. Zber z riadkov bol zabezpečený zberacou rezačkou Claas Jaguar 690 SL. Rezanka mala dĺžku do 30 mm a bola pre účely experimentu uskladnená v 50 ℓ plastových kontajneroch, v ktorých prebehla konzervačná fermentácia v trvaní 30 dní. Po konzervačnom procese bol obsah kontajnerov kontinuálne pridávaný do bioreaktora, kde prebiehal anaerobný rozklad (bez prístupu vzduchu) pri konštantnej teplote v generátore 40 °C. Trávna fytomasa bola miešaná so živočíšnou biomasou, ktorú tvorila 100 % hnojovica z chovu dojníc. Použité technologické zariadenie je vlastníctvom SPU Nitra – VPP Koliňany. Ide o malú experimentálnu biostanicu s výkonom 22 kWe. Biostanica je vybavená kogeneračnou jednotkou, v ktorej je vyprodukovaný bioplyn využívaný ako pohonná hmota a v ňom obsiahnutá energia je konvertovaná na elektrickú a tepelnú. Vstupný substrát sme testovali v štyroch základných variantoch:

je od sírovodíka. Vyhnitý substrát postupuje kontinuálne z reaktora do uskladňovacej nádrže a následne sa využíva ako kvalitné organické hnojivo.

Dôležité kvalitatívne a kvantitatívne parametre vyprodukovaného bioplynu (tabuľka č. 2 a 3) Tab. 2:

Porovnanie priemerných dosahovaných hodnôt sledovaných parametrov BP CH4

100 % hnojovice z chovu HD (referenčný variant)

H2S

CO2

Prod. BP

obj. %

3

m /h

m /m .d

41,10

0,105

0,503

15,342

771,00

34,90

0,193

0,929

29,264

58,00

359,87

39,91

0,1204

0,578

18,098

56,73

338,00

43,23

0,032

0,266

23,120

Etapa

Materiál

I.

Hnojovica (100 %)

58,10

253,00

II.

Hnojovica: LS (80 : 20) obj. %

60,70

III.

Hnojovica: ĎTM (80 : 20) obj. %

IV.

Hnojovica: TTP (80 : 2) obj. %

obj. %

Ppm

Tab. 3: Parametre chemických analýz substrátu hnojovice a siláže Lucerny siate (80 : 20 %) Parameter

Jednotka

Variant I.

Vzorky substrátov MHN

Fermentor

pH

–

6,69

7,63

teplota

°C

20

37,9

%

6,52

8,15

VSS

%

II.

Mix. hnojovica HD 80 % obj. + lucerna siata 20 % obj.

TS

Mix hnojovica HD 80 % obj. + ďatelinotrávna miešanka (ĎTM) 20 % obj.

VSS

% TS

III.

CHSK

mg/ l

Mix hnojovica HD 80 % obj. + trávny porast (TP) 20 % obj.

VFA

mg/ l

900

IV.

Ekv.kys.octovej

mg/ l

1 350

Ntot

mg/ l

NH4

mg/ l

SO4

mg/ l

Fe

mg/ l

Výsledky chemických analýz jednotlivých substrátov fytomasy pred vstupom do biogenerátora sú uvedené v tabuľke 1.

Anaeróbny rozklad Vo fermentore prebieha proces fermentácie v 20 dňových intervaloch. Substrát, po mechanickom zhomogenizovaní mixérom je privádzaný do reaktora v pravidelných dávkach (kvázikontinuálny proces) po dobu 30 dní. Vzniknutý bioplyn sa vytláča do flexibilného plynojemu, vyhodnocuje sa denne vyprodukovaný objem a pravidelne dvakrát denne sa analyzuje jeho zloženie. Pred ďalším použitím sa prečisťu-

denná produkcia bioplynu vzrástla takmer o 85%. Priemerné zloženie vyrobeného bioplynu sa výrazne nezmenilo, mierne sa zvýšil obsah metánu (CH4 = 60,7 %), vzrástol aj podiel sírovodíka v bioplyne, ale je v povolenej norme pod 1 000 ppm. To znamená, že je ho možné využívať pre pohon kogeneračných jednotiek bez úprav.

BP výkon 3

3

El. energia kWh/d

Pri pridávaní kosubstrátu fytomasy zo silážnej DTM hodnoty CH4 dosahovali temer zhodnú úroveň s referenčným variantom (99,8 %). Nežiaduci podiel sírovodíka bol priaznivejší ako u lucerny siatej. Produkcia bioplynu bola v porovnaní s referenčným variantom vyššia o 14,6 %.

5,94 75,63 88000

117,25 1 316 148 6,7

Vysvetlivky: CHSK – chemická spotreba kyslíka, OZF – organické zaťaženie fermentora, TS – percentuálny obsah sušiny, VFA – nenasýtené mastné kyseliny

Stručné závery Výsledky experimentu s anaeróbnym rozkladom čistej hnojovice slúžia hlavne ako referenčné údaje. Z hľadiska hodnotenia energetického zisku možno konštatovať, že pridávaním siláže lucerny siatej sa zvýšil celkový energetický výkon zariadenia na výrobu bioplynu takmer o 90 %. Priemerná

Obr. 2: Kogeneračná jednotka o výkone 22 kW


9

Zvýšenie produkcie bioplynu sa dosiahlo v prvom rade kvalitnou silážou z lucerny siatej a jej vhodnou mechanickou predprípravou, ktorá zaručila dostatočné narušenie lignínových štruktúr. Doterajšie výsledky experimentu teda preukázali, že po vhodnej úprave a konzervácii je možné trávy a lucerny využívať ako kofermentát do hnojovice a aplikovať ich na výrobu „čistej“ energie. Pri všetkých doterajších realizovaných variantoch bol dodržiavaný pomer substrátov kofermentu v pomere 80 : 20 (hnojovica : fytomasa).

Z Domova Polomka plánuje postaviť bioplynovú stanicu Polomka (TASR) – Bioplynovú stanicu na výrobu elektrickej energie a tepla chce postaviť obec Polomka na Horehroní. Za hodinu by mala vyprodukovať 1 MW elektrickej energie a 1,1 MW odpadového tepla. Postaviť ju chce mimo zastavanej časti dediny, čomu už prispôsobila aj svoj územný plán. Predpokladané náklady na jej realizáciu sú približne 130 miliónov korún. Až 95 percent z nich by mohla Polomka získať z fondov Európskej únie (EÚ) a z Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR. Ostané financie musí zabezpečiť obec zo svojich zdrojov. Len náklady na projekty by mali dosiahnuť asi 3,2 milióna korún. Elektrickú energiu a teplo by v nej vyrábali z biomasy zloženej zo zelenej kukurice, lucerky a trá-

Pri Nitre vznikne nový závod na výrobu bionafty Nitra (ČTK) – V obci Báb pri Nitre vyrastie nový závod na výrobu MERA za 400 miliónov korún s ročnou kapacitou 16 000 ton. Bratislavská firma E. P. E. predložila štúdiu na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA), spoločnosť zároveň vypracováva projektovú dokumentáciu pre územné rozhodnutie a stavebné konanie. V poslednom období sa na Slovensku zvýšil záujem o výrobu MERO najmä po tom, čo jeho pridávanie do nafty nariadila Európska únia. Plánovaná doba dokončenia je do roku 2010. Surovinu, repku olejnú, budú odoberať od miestnych farmárov, s ktorými už majú uzatvorené predbežné 10


vy. Ročne by jej potrebovali minimálne 22-tisíc ton. Kukuricu a lucerku by mali dopestovať poľnohospodári z Polomky a Závadky nad Hronom, s ktorými obec uzatvorí dohodu minimálne na päť až desať rokov. Pestovať by ju mali na 350 až 500 hektároch a budú mať záruku, že ich predajú, aj keď bude nepriaznivé počasie. Trávu chce obecný úrad kupovať aj od miestnych „malovýrobcov“. Predstavitelia obce sa boli pozrieť na bioplynovú stanicu v rakúskom Gussingu, dodávatelia biomasy tam dostanú za tonu biomasy približne 20 eur. Táto cena by mala motivovať aj obyvateľov Polomky, aby trávu predávali. V obci je totiž veľa záhrad, v ktorých sa tráva roky nekosí. Podobne aj v jej okolí sú nekosené a nevyužívané pozemky. Vyrobenú elektrickú energiu budú dodávať do verejnej siete. Teplom chcú vykurovať základnú, materskú a základnú umeleckú školu, obecný úrad a kultúrny dom. Tiež niektoré rodinné domy, ak o to prejavia záujem ich majitelia. Odpadom z bioplynovej stanice bude kvalitné hnojivo, ktoré chce obec predávať poľnohospodárom a ďalším záujemcom.

zmluvy. Pri výrobe MERA sa zamestná 35 ľudí. V ďalšej etape firma uvažuje aj o výstavbe stanice na výrobu bioplynu z odpadovej biomasy. Výstavbu podobných prevádzok oznámili firmy v poslednom čase aj v Komárne, Senici a Buzitke. Bratislavská rafinéria Slovnaft pridáva MERO do nafty už od roku 2006. Do roku 2010 by mal podiel ekologických prídavkov v palivách vzrásť na 5,75 percenta. V súčasnosti vyrába tento produkt najmä bratislavská Palma-Tumys, ktorej produkcia kolíše medzi 40 000 až 45 000 tonami ročne. Približne 12 000 ton tohto prídavku do nafty vyrába spoločnosť BIO-plus Spišská Nová Ves a v najbližšom čase spustí výrobu aj firma Meroco v Leopoldove.

Teploty taviteľnosti popola slamy Ing. Štefan Pepich Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky, Rovinka

Už aj na Slovensku sa začína slama využívať ako zdroj energie.

A

k má slama slúžiť ako palivo, tak ju musíme ako palivo aj posudzovať. Žiaľ doposiaľ nie sú u nás schválené a platné štandardy pre palivo zo slamy či už vo forme slamy balíkovanej, briketovanej alebo peletovanej. Z praxe a zo zahraničných skúseností vieme, že vlhkosť slamy ako paliva sa má pohybovať okolo 12 %. So zvyšujúcim sa obsahom vlhkosti v slame sa znižuje jej výhrevnosť. Zvýšenie obsahu vlhkosti v slame o 10 % znižuje jej výhrevnosť o 2 MJ.kg−1. Zo zahraničných zdrojov taktiež vieme, že pri spaľovaní slamy vznikajú problémy v priestoroch spaľovania so zapekaním popola. Príčinou tohto stavu je prekročenie teploty tečenia popola, čo zapríčiní jeho roztečenie po spaľovacom priestore a po vychladnutí jeho stvrdnutie. Popol nie je sypký ale tvorí tvrdé hrudy, ktoré môžu v niektorých prípadoch poškodiť spaľovací priestor. Problémy nastávajú aj pri odstraňovaní zapečeného popola v spaľovacích priestoroch ako sú napríklad rošty. Pri stanovení teplôt taviteľnosti popola normy používajú nasledovné definície: Teplota deformácie (skratka: DT – deformation temperature) je teplota pri ktorej nastávajú prvé príznaky zaoblenia hrotu alebo okrajov skúšobného telieska v dôsledku tavenia, Teplota mäknutia (skratka: ST – sphere temperature) je teplota pri ktorej v prípade skúšobného telieska v tvare ihlana alebo kužeľa, je výška rovnaká ako šírka základne, v prípade skúšobného telieska v tvare kocky alebo valca, sú okraje skúšobného telieska celkom zaoblené bez zmeny výšky, Teplota tavenia (skratka: HT – hemisphere temperature) je teplota pri ktorej skúšobné teliesko vytvára približne pologuľu, tj. keď výška je rovná polovici priemeru základni, Teplota tečenia (skratka: FT – flow temperature) je teplota pri ktorej sa popol roztečie na podložke vo vrstve, ktorej výška je tretina výšky skúšobného telieska pri teplote tavenia.

Obr. 1:

Charakteristické tvary skúšobného telieska v tvare ihlana

Obr. 2:

Charakteristické tvary skúšobného telieska v tvare valca alebo kocky

Obr. 3:

Charakteristické tvary skúšobného telieska v tvare zrezaného kužeľa

Skúšobné teliesko z popola sa zahrieva a priebežne sa pozoruje. Teploty pri ktorých nastávajú charakteristické zmeny sa zaznamenávajú. Skúška prebieha v peci elektricky vyhrievanej, ktorá musí spĺňať tieto podmienky: – musí dosiahnuť maximálnu teplotu, pri ktorej sa majú vlastnosti popola stanoviť (teplota 1 500 °C alebo vyššia),

– musí poskytovať zodpovedajúce pásmo rovnomernej teploty, v ktorej sa zahrieva skúšobné teliesko, – musí zaisťovať zahrievanie skúšobného telieska rovnomernou rýchlosťou od 600 °C vyššie, – musí byť zaistené pozorovanie zmien tvaru skúšobného telieska počas zahrievania.


11

Tvar skúšobného telieska musí zabezpečovať ostré hrany k zjednodušeniu pozorovania. Prijateľné sú tieto tvary: Ihlan ktorého základňu predstavuje rovnostranný trojuholník, výška nesmie prevyšovať 19 mm a musí byť dvojnásobok až trojnásobok dĺžky strany základne (obr.1). Kocka s rozmerom strany 3 mm až 7 mm alebo valček s výškou 3 mm až 9 mm a s priemerom rovným výške (obr. 2), Zrezaný kužeľ výšky 4 mm s priemerom základne 3 mm a hornej plochy 1,5 mm (obr. 3).

Obr. 4: Priebeh zmeny tvaru skúšobného telieska pri meraní teplôt taviteľnosti popola pšeničnej slamy

Na skúšku sa popol rozotrie v achátovej miske aby maximálny rozmer zŕn bol pod 0,075 mm. Dostatočné množstvo popola sa zvlhčí destilovanou vodou, rozmieša na pastu a vtlačí do formičky. Skúšobné teliesko sa ponechá vyschnúť, prenesie sa na podložku

Obr. 5: Zmeny tvaru skúšobnej vzorky pri meraní teplôt taviteľnosti popola pšeničnej slamy

do pece. Teplota sa zvyšuje k bodu očakávanej deformácie, tak aby teplotný interval medzi bodom a očakávanou teplotou deformácie prevyšoval 150 °C. Potom sa pokračuje vo zvyšovaní teploty rovnomernou rýchlosťou v rozsahu 3 °C.min−1 až 7 °C.min−1. Zaznamenávajú sa teploty, pri ktorých nastávajú charakteristické zmeny tvaru. Pri niektorých popoloch môžu byť zaznamenané zmeny vplyvom takých efektov ako sú nafukovanie, deformácia, zmršťovanie, puchnutie, nezmáčanie podložky vysokým povrchovým napätím, praskanie vnútorných plynových bublín. V týchto prípadoch je potrebné tieto úkazy zaznamenať a skúšku zopakovať s inou podložkou. Meranie teplôt taviteľnosti popola z fytomasy bolo uskutočnené pre popol zo slamy: – pšeničnej, – jačmennej,

Obr. 6: Priebeh zmien tvaru skúšobnej vzorky počas merania teplôt taviteľnosti popola pšeničnej slamy 12


– repkovej, – kukuričnej, a pre porovnanie aj týchto druhov poľnohospodárskej biomasy a uhlia: – pšeničné zrno, – marhuľové drevo, – hnedé uhlie. Pri skúškach bola použitá meracia súprava RP-37/ 1600 so snímacou a grafickou aparatúrou, ktorá zaznamenávala zmeny povrchu a tvaru skúšobného telieska z popola a cez počítač ich graficky znázornila a vyhodnotila v závislosti na okamžitej teplote. Teliesko z popola malo tvar kocky a hmotnosť 5 g. Pri stanovení taviteľnosti popola boli stanovené nasledovné medzné teploty: teplota deformácie pri ktorej nastali prvé príznaky zaoblenia okrajov skúšobného te-

Obr. 7: Priebeh teplôt pri skúške taviteľnosti popola pšeničnej slamy

lieska v dôsledku tavenia, teplota mäknutia pri ktorej boli okraje skúšobného telieska celkom zaoblené bez zmeny výšky, teplota tavenia pri ktorej skúšobné teliesko vytváralo približne pologuľu, t j. keď výška je rovná polovici priemeru základni, teplota tečenia pri ktorej sa popol roztiekol na podložke vo vrstve, ktorej výška bola tretina výšky skúšobného telieska pri teplote tavenia. Na obr. 4 je znázornený grafický záznam z meracej aparatúry na ktorom je vidieť zmeny skúšobného telieska vo tvare kocky z popola zo pšeničnej slamy pri jednotlivých medzných teplotách. Zreteľné sú zmeny hlavne pre teplote tavenia 1044 °C a tečenia popola 1 257 °C (zelený a červený záznam). Na obr. 5 je iný pohľad na meniaci sa povrch skúšobného telieska, kde je zeleným obrysom znázornená aj fáza zväčšenia objemu vplyvom vnútorných zmien v skúšob-

nej vzorke popola pšeničnej slamy. Na obr. 6 je znázornený celý priebeh zmeny tvaru skúšobnej vzorky popola pšeničnej slamy pri meraní taviteľnosti s farebne vyznačenými medznými teplotami. Na obr. 7 je grafické znázornenie priebehu teplôt počas skúšky taviteľnosti popola pšeničnej slamy s vyznačenými medznými teplotami. Podobne bol znázornený priebeh zmien tvaru skúšobného telieska aj pri ďalších analyzovaných vzorkách popola zo slamy jačmennej, repkovej a kukuričnej. Na základe týchto grafických vyhodnotení priebehu skúšky taviteľnosti popola boli spracované jednotlivé údaje o medzných teplotách do tabuľkovej formy. V tabuľke 1 sú uvedené teploty taviteľnosti popola z palív zo slamy (jačmenná, repková, pšeničná a kukuričná) i porovnávaných popolov zo pšeničného zrna, marhuľového dreva a hnedého uhlia. Teploty taviteľnosti popola sa v niektorých prípadoch uvádzajú aj viacerými označeniami: – teplota deformácie DT ale aj TS, – teplota mäknutia ST ale aj TA, – teplota tavenia HT ale aj TB, – teplota tečenia FT ale aj TC. Na obr. 8 je znázornený priebeh teplôt tavenia popola sledovaných palív zo slamy i porovnávaných palív z biomasy a uhlia. Ako je zrejmé z grafického priebehu teplôt, má väčšina popola zo slamy nižšiu teplotu taviteľnosti ako uhlie a drevo. Tieto teploty sú nižšie rádovo o 400 °C. Výnimkou je repková slama, ktorá má prvé dve teploty (deformácie a mäknutia) korešpondujúce so slamou ale ďalšie dve teploty (tavenia a tečenia) sú blízke teplotám ostatných pa-

Tab. 1: Teploty taviteľnosti popola Teploty v °C Vzorka

deformácie DT

mäknutia ST

Jačmenná slama

659

Pšeničná slama

612

Repková slama Kukuričná slama Pšeničné zrno

tavenia HT

tečenia FT

783

923

1 118

767

1 044

1 257

633

665

1 452

1 460

796

886

1 036

1 059

612

727

772

792

Marhuľové drevo

1 035

1 328

1 421

1 439

Hnedé uhlie

1 260

1 280

1 360

1 500

Obr. 8: Teploty tavenia popola sledovaných palív

lív (uhlie, drevo). Údaje o teplotách tavenia popola možno využiť pri regulácii spaľovacích procesoch pri využívaní fytomasy na energetické účely ako aj pri konštrukčných riešeniach spaľovacích komôr kotlov na biomasu. Teploty v spaľovacích zariadeniach by nemali prekročiť teplotu tečenia popola aby nedochádzalo k jeho spekaniu. Pri uhlí je rozdiel medzi teplotou tavenia a teplotou tečenia popola 140 °C, čo je dostatočný in-

terval na možnú reguláciu teploty v spaľovacích zariadeniach. Podobne ako uhlie má rozdiel medzi týmito dvoma teplotami aj popol z jačmennej slamy ktorý je 195 °C. Najväčší interval medzi teplotou tavenia a tečenia popola má popol zo pšeničnej slamy až 213 °C, čo umožňuje reguláciu teplôt horenia v požadovaných hodnotách. Pri regulácii procesu horenia u ostatných druhoch paliva môžu nastať komplikácie nakoľko rozdiely medzi teplotami tavenia a tečenia ich popola sú veľmi malé: – kukuričná slama 23 °C, – pšeničné zrno 20 °C, – marhuľové drevo 18 °C, – repková slama 8 °C. Najmä pri repkovej slame je prakticky nemožné regulovať proces horenia v teplotnom režime s presnosťou 8 °C medzi teplotou tavenia a tečenia popola. V tomto prípade je ale vhodné regulovať teplotu medzi hodnotami teploty mäknutia popola a teploty tavenia repkového popola kde je teplotný interval až 787 °C.


13

Obrazová príloha

Bioplynová stanica v Čejči

BPS v Čejči – výkon 2 × 500 kW, 2 × fermentor po 3 200 m3, jedna vyhnívacia nádrž a skladová nádrž biokalu

Rozvody spracovávaného materiálu

Kontajnerová kogeneračná jednotka s výkonom 500 kW Prečerpávanie biolynu do kogeneračnej jednotky

Rozvody tepla 14


Skladovacia nádrž biokalu

Príklady využívania biomasy v Česku Peletovacia linka na slamu v Dobroníne

Peletovacia linka na slamu s výkonnosťou 1 t.h−1

Rozdružovač balíkov slamy

Drvič rozdruženej slamy

Podrvená slama pred peletovaním

Výstup peliet z lisu

Zásobník a dávkovač prídavného materiálu


15

Použitie konského hnoja k produkcii bioplynu Doc. Ing. Ján Gaduš, PhD., Ing. Ladislav Košík Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Technická fakulta

Bioplyn a bioplynové zariadenia je možné považovať za energetické zdroje so stabilnou produkciou a s vysoko pozitívnymi prínosmi pre ochranu a tvorbu životného prostredia.

A

j keď bioplynom nie možné zabezpečiť úplnú náhradu za fosílne palivá, bioplyn na rozdiel od nich je perspektívou pre budúcnosť. Bioplynové systémy vo všetkých konfiguráciách fungujú ako plne obnoviteľné energetické zdroje transformujúce a spoluvyužívajúce solárnu energiu. Produkcia bioplynu anaeróbnym rozkladom organických látok je nielen efektívnym spôsobom získavania energie zo živočíšnej alebo rastlinnej biomasy ale aj ekologickým riešením zneškodňovania biologického odpadu z poľnohospodárskej, priemyselnej či potravinárskej sféry. Aby bola zabezpečená potrebná úroveň rentability a návratnosti bioplynovej stanice, prechádza sa ku fermentácii viacerých druhov biomasy súčasne, tzv. kofermentácie. Hnojovica v sebe obsahuje už

�

��

��

len zostatkovú energiu zo zažívacieho traktu zvierat, avšak je veľmi vhodná ako stabilizátor procesu fermentácie. Táto jej vlastnosť je dostatočne zohľadnená v nových technológiách výroby bioplynu pomocou kofermentácie. V článku je uvedené hodnotenie experimentov s fermentáciou čistej hnojovice z chovu hovädzieho dobytka a kofermentácie hnojovice s konským hnojom a kukuričnou silážou.

Prehľad o riešenej problematike Pre výrobu bioplynu procesom kofermentácie sú vhodné rastliny dužinaté, zle vysychajúce, s vyšším obsahom dusíka. Je to hlavne nadbytočná tráva, viacročné krmoviny, kukurica, repka alebo slnečnica. Rastlinnú biomasu možno výhod-

��

��

��

��

��

��

Obr. 1: Prehľad najčastejšie používaných biologických materiálov na produkciu bioplynu 16


ne biosplyňovať so zvieracími fekáliami a s ďalšími biologicky rozložiteľnými odpadmi (odpady z jedální, separovaný domový odpad, tukové odpady a pod.) (Váňa, 2003). Pre kofermentáciu má zaujímavý potenciál aj konský hnoj, ktorého vhodnosť pre produkciu bioplynu a výťažnosť bola sledovaná aj počas experimentov v prevádzkových podmienkach. Kofermentácia by mala však zabezpečovať najmä optimálny pomer uhlíka a dusíka v substráte, stabilizovaný proces produkcie bioplynu vplyvom „pufračnej“ schopnosti hnojovice v substráte a obmedzenie disfunkcií spôsobených vyššími koncentráciami čpavku. Biologický materiál obsahujúci uhlík je rozkladaný mikroorganizmami, pričom sa uvoľňuje bioplyn skladajúci sa hlavne z metánu a oxidu uhličitého. Bioplyn je energeticky bohatý a vyhnitý substrát z bioprocesu môže byť použitý ako kvalitné organické hnojivo, ktoré zlepšuje vlastnosti a zloženie pôdy. Pri anaeróbnej fermentácii aj živiny obsiahnuté v substráte sú transformované do elementárnejšej formy lepšie absorbovateľnej rastlinami. Na obr. 1 sú uvedené najčastejšie používané materiály na produkciu bioplynu s ich špecifickou výťažnosťou na tonu substrátu. Dôležitým faktorom pri voľbe jednotlivých materiálov pre proces anaeróbnej fermentácie je ich schopnosť a rýchlosť biologickej rozložiteľnosti. Procesy anaeróbnej fermentácie odbúravajú základné biologicky rozložiteľnú biomasu simultánne, pričom cukry, tuky a bielkoviny patria medzi najlepšie rozložiteľné zložky. V procese anaeróbnej fermentácie môže byť úplne rozložených 40 – 60 % hm. (alebo aj viac) z celej organickej hmoty substrátu, podľa doby zdržania (hydraulického retenčného času) a aktivity metanogénnych baktérií. Zvyšovanie organického zaťaženia podporuje väčšiu akumuláciu nenasýtených mastných kyselín a pokles v stabilite produkcie metánu. To signalizuje potrebu znížiť organické zaťaženie fermentora, aby sa zmenšila akumulácia mastných kyse-

lín a predĺžiť čas na kompletnú transformáciu týchto kyselín na metán.

Materiál a metódy Všetky experimenty s kofermentáciou konského hnoja boli realizované v prevádzkových podmienkach na bioplynovej stanici Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku SPU, s. r. o. (VPP SPU) v Kolíňanoch. Chemické analýzy jednotlivých substrátov sa vykonávali laboratóriu chemických analýz taktiež v Kolíňanoch. Ako základný materiál pre kofermentáciu bol použitý maštaľný hnoj od hovädzieho dobytka, ktorý sa v homogenizačnej nádrži (HN1) riedil vodou alebo močovkou na požadovanú hodnotu sušiny (cca. 6 – 8 %). Po hrubej homogenizácii substrátu v tejto nádrži bola denná dávka prečerpávaná do malej homogenizačnej nádrže (mixovacej nádrže), kde bol pridávaný stanovený podiel konského hnoja a kukuričnej siláže a následne prebiehalo polhodinové mechanické predspracovanie a intenzívna homogenizácia substrátu. V malej homogenizačnej nádrži (HN2) s objemom 1 600 ℓ a mechanické predspracovanie substrátu v nej zabezpečuje rotačný mechanický drvič (obr. 4) s dvomi rezacími nožmi. Aby boli zachované optimálne hodnoty hlavných parametrov procesu (t. j. sušina < 10 % a neutrálna hodnota pH), bolo v laboratóriu prevedené prvotné testovanie pre zistenie vhodného percentuálneho podielu prímesí k hnojovici. V prvotnom testovaní prímesí boli merané hodnoty sušiny TS (tab. 1).

pri dennej dávke 250 l čerstvého substrátu do fermentora predstavovalo spolu 30 l. Celé obdobie testovania trvalo 4 týždne, pričom maximálna odporučená dávka prímesí sa pridávala viac ako 2 týždne. Fermentor je základným technologickým zariadením pre proces výroby bioplynu. Pre potreby testovania bol použitý experimentálny horizontálny fermentor o objeme 5 m3, pracujúci v mezofilných podmienkach 36 – 40°C (obr. 2). Priemerná denná dávka čerstvého materiálu do fermentora bola 0,25 m3.d−1, teda doba zdržania materiálu vo fermentore predstavuje 20 dní. Objem nádrže sa v pravidelných intervaloch premiešaval pozdĺžnym rotorom. Tvorený surový bioplyn z fermentora sa akumuloval v malom plynojeme, odkiaľ bol prečerpávaný cez merač plynu do veľ-

kého plynojemu, umiestneného nad dohnívacou nádržou. Hlavnými zisťovanými parametrami bolo množstvo vyprodukovaného bioplynu (BP) vo vyjadrení jeho špecifickej produkcie (m3/ m3.d) na jednotku objemu fermentora, obsah metánu (CH4) a ostatné zložky bioplynu (CO2, O2 a H2S). Pravidelne bola vykonávaná chemická analýza substrátov, pričom sa zisťovali hodnoty chemickej spotreby kyslíka, obsah dusíka, sulfátov, sušina, strata žíhaním, obsah nenasýtených mastných kyselín, amoniaku a železa. Pre potreby procesu fermentácie boli sledované aj hodnoty pH, organické zaťaženie fermentora a teploty substrátu vo fermentore a homogenizačnej nádrži. V správe sú uvedené aj prepočty, ktoré ukazujú aký zisk elektrickej energie mož-

Tab. 1: Prvotne zistené parametre materiálov pre kofermentáciu hnojovice (HN) a prímesí HN

Konský hnoj

Kukuričná siláž

obj. %

100

100

100

pH

8,21

–

–

TS (%)

3,41

39,66

36,93

Materiál

Na základe týchto meraní bola stanovená maximálna dávka konského hnoja (KH) 10 kg a kukuričnej siláže (KS) 5 kg. Pre lepší nábeh procesu kofermentácie bol použitý približne polovičný podiel prímesí, čo

Obr. 2:

Schéma experimentálneho zariadenia Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu | číslo 2/ 2008

17

li prepočítavané s dolnou výhrevnosťou za podmienky merania a spaľovania pri 0 °C (t. j. 0/ 0°C). Podiel jednotlivých zložiek (CH4, CO2, O2 a H2S) v surovom bioplyne bol zisťovaný analyzátorom plynu SSM 6000 firmy Schmack. Meranie prebiehalo samočinne, dvakrát denne.

Výsledky Za účelom bezpečného prechodu medzi substrátom, ktorý predstavovala čistá hnojovica od hovädzieho dobytka a kofermentáty: konský hnoj (obr. 3) a kukuričná siláž bola prvé dva týždne znížená dávka prímesí (objemovo) prímesí na 30 ℓ a 250 ℓ hnojovice Pri nami zvolenej a testovanej dávke konského hnoja a kukuričnej siláže v množstve 10 kg a 5 kg (75 ℓ objemovo) a 150 ℓ hnojovice, experiment v prevádzkových podmienkach bioplynovej stanice Obr. 3: Mechanicky upravený konský hnoj Tab. 2: Priemerné hodnoty sledovaných parametrov a chemického zloženia substrátov Vzorky substrátov MHN

Fermentor

–

6,67

7,55

teplota

°C

21,50

37,6

TS

%

8,03

7,33

VSS

%

3,38

VSS

%TS

COD

mg/ l

48,94

VFA

mg/ l

933

Ekv. kys. octovej

mg/ l

1 400

Ntot

mg/ l

NH4+

mg/ l

SO42−

mg/ l

Fe

mg/ l

78 250

��

��

��

��

��

��

��

��

��

��

��

��

��

��

��

��

��

��

��

��

529 32 4,70

Legenda: TS – obsah sušiny; VSS – strata žíhaním; COD – chemická spotreba kyslíka; VFA – nenasýtené mastné kyseliny (koncentrácia kyseliny octovej je ekvivalent koncentrácie nenasýtených mastných kyselín s vodnou parou); Ntot – celkový dusík; NH4+ – amóniové ióny; SO42− – síranové anióny; Fe – obsah železa; MHN – malá homogenizačná nádrž.

18

��

��

��

119

��

��

pH

��

Jednotka

��

Parameter

��

��

Obr. 5: Závislosť produkcie bioplynu na zvyšovaní dávky kofermentátu (Legenda: CH4 – metán; F – fermentor; KH – konský hnoj; KS – kukuričná siláž; BP – bioplyn.)

no očakávať na základe množstva a kvality bioplynu so súčasným zohľadnením podmienok okolia. Pre tento účel bola použitá norma ISO 6976 Zemný plyn – výpočet výhrevnosti, hustoty, relatívnej hustoty a Wobbovho indexu zmesi, platnej od roku 1995. Hodnoty produkcie elektrickej energie bo-


Z obr. 5 je viditeľný nárast produkcie BP so zvyšovaním podielu prímesí v hnojovici. Produkované množstvo BP v určitých dňoch pravidelne a výrazne kolísalo. Bolo to spôsobené najmä v období víkendov, kedy dávkovanie a prečerpanie nového substrátu sa realizovalo buď len v sobotu alebo v nedeľu.

Tým bola počas víkendu pridaná akoby len polovičná denná dávka. Ako vidieť z tab. 2, chemická spotreba kyslíka zhomogenizovaného substrátu bola viac ako 78 g/ ℓ avšak bola zaznamenaná pomerne nízka hodnota mastných kyselín. Pravdepodobne to bolo spôsobené tým, že testovaný substrát obsahoval väčší podiel slamy, ktorá sa nachádzala aj v čistej hnojovici, aj v obidvoch použitých prímesiach. Tento stav odrážal aj stupeň anaeróbnej rozložiteľnosti, ktorého hodnota pre daný substrát bola 29,97 %. Obyčajne sa táto hodnota pohybuje v rozsahu 40 – 60 %. Riešením by mohlo byť predĺženie doby zdržania materiálu vo fermentore. Počas celého testovacieho obdobia bolo analyzátorom plynu sledované aj zloženie bioplynu. Prehľad dosahovaných priemerných hodnôt je uvedený v nasledujúcej tabuľke 3. Na základe špecifickej produkcie BP, jeho zloženia a zohľadnení okolitých podmienok, je v tabuľke uvedená aj teoreticky možná produkcia elektrickej energie. Podiel sírovodíka klesol oproti čistej hnojovici pod 200 ppm, čo je priaznivý faktor najmä pre spoľahlivosť spaľovacieho motora kogeneračnej jednotky (KJ). Taktiež odpadá potreba použitia filtra pre odstraňovanie sírovodíka z bioplynu. V porovnaní sledovaných parametrov s dosiahnutými hodnotami z čistej hnojovice, je evidentný kvantitatívny i kvalitatívny nárast bioplynu (tab. 3). Je prekvapujúce, že už pri 4%-nom podiele KH a 2%-nom podiele KS vzrástla produkcia bioplynu o viac ako 36 %. Je treba mať na pamäti, že pre spoľahlivý proces anaeróbnej fermentácie je vhodný podiel sušiny maximálne 10 – 12 %. Nami dosiahnutá hodnota sušiny zhomogenizovaného substrátu bola približne 8 %. Takže ešte existuTab. 3:

je určitá malá rezerva na zvýšenie podielu prímesí v hnojovici.

Záver Na základe získaných výsledkov možno konštatovať, že konský hnoj sa javí ako perspektívny materiál pre proces anaeróbnej fermentácie. Bol zaznamenaný evidentný nárast produkcie bioplynu pri zvyšovaní dávky kofermentátu. Dosiahnuté výsledky v produkcii a kvalite bioplynu pri 6%-nom podiele prímesí boli sľubné a presvedčivé. Na základe testovania však možno povedať, že tento podiel konského hnoja a kukuričnej siláže nemusí byť konečný a v podmienkach BPS v Kolíňanoch by bolo možné bezpečne používať aj vyšší podiel. Bol pozorovaný výrazný

Porovnanie priemerných dosahovaných hodnôt sledovaných parametrov CH4

H2S

CO2

Prod.BP

Šp.prod.BP

El.en.

OLR

obj. %

ppm

obj. %

Nm3/ h

Nm3/ mF3.d

kWh/ d

kg COD/ mF3.d

Hnojovica (100 %)

58,1

253

41,1

0,101

0,487

4,253

3,190

Hnojovica: KH:KS (94 : 4 : 2) hm. %

57,9

164

39,2

0,159

0,764

6,634

3,913

Legenda: OLR – organické zaťaženie fermentora; Nm3 – normálový meter kubický (prepočítaný pre 0 °C a atmosferický tlak)

vplyv produkcie a kvality bioplynu na teplote, najmä pri teplotách blízkych 40 °C. Bezproblémovosť prevádzky bioplynových staníc s minimálnym podielom hnojovice a majoritným podielom fytomasy potvrdzujú aj experimenty zahraničných laboratórií, ako aj bioplynové stanice v Nemecku či Rakúsku.

Použitá literatúra 1. Dohányos M. et al.: Anaerobní čistírenské technologie. Brno: NOEL 2000, 1998. 2. Košík L., Gaduš J.: Konštrukčné riešenie homogenizačnej nádrže na predspracovanie substrátov. In: Nové trendy v konštruovaní a v tvorbe technickej dokumentácie. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2005, s. 64 – 69. ISBN 80−8069−517−2 3. URL:http:/ / www.bvv.cz/ i2000/Akce/ b–agro.nsf/WWWAllPDocsID/VVEA –6M9D8J?Ope nDocument&NAV=1, 22. 2. 2006. 4. Váňa J.: Biomasa pro energii a technické využití. Biom.cz, 25.3.2003. In: http:/ / bio m.cz/ index.shtml?x=129197. 5. Straka F. a kol.: Bioplyn, GAS s. r. o. Řičany 2003, ISBN 80−7328−029−9.


19

Začnú sa budovať bioplynové stanice aj na Slovensku? Ing. Štefan Pepich, TSÚP Rovinka

Ak má spoločnosť záujem o bioenergetiku musí ju podporovať.

T

o platí jednoznačne aj pri bioplynových staniciach. Jasným dôkazom je prijatie zákona o obnoviteľných zdrojoch energie v Nemecku, čo malo za následok nárast vybudovaných BPS na dnešných počet, ktorý je viac ako 4 000. Zákon jednoznačne zabezpečoval podporu výrobu tzv. zelenej elektriny garantovanými vysokými výkupnými cenami po dobu 15 rokov. Rôzne analýzy súčasného stavu bioenergetiky na Slovensku spoločne konštatovali, že podobný zákon o podpore energie z obnoviteľných zdrojov je nevyhnutnosťou aj pre Slovensko. Zákon by mal zabezpečovať podporu bioenergetike tak, aby počty BPS začali aj na Slovensku narastať. Energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy rastlinného aj živočíšneho pôvodu Slovensko k tomu predurčujú.

O ďalšom znení jednotlivých paragrafov zákona sa intenzívne rokuje so zainteresovanými stranami. Ďalším pozitívom je pripravovaný Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) na rok 2009, ktorý stanovuje výkupnú cenu elektriny z bioplynových staníc od výkonu 1 MW na 5,1 Sk.kWh–1 (pre rok 2008 platí cena 4,31 Sk.kWh–1). Medzi posledné dobré správy v oblasti výroby energie z biomasy patrí aj Výzva Pôdohospodárskej platobnej agentúry z 1. 7. 2008, ktorá umožňuje podávať projekty na čerpanie podporných prostriedkov aj na biolynové stanice. Výzva: 3.1 Diverzifikácia: výstavba, rekonštrukcia a modernizácia výrobných objektov na využívanie obnoviteľných zdrojov energie – modelové bioplynové stanice Pôdohospodárska platobná agentúra / PPA/ zverejnila dňa 1. 7. 2008 výzvu na predkladanie žiadostí o ŽoNFP z Programu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 pre opatrenie 3.1 Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam – výstavba, rekonštrukcia a modernizácia výrobných objektov na využívanie obnoviteľných zdrojov energie – modelové bioplynové stanice.

Čo je cieľom výzvy?

Aj keď jednania s kompetentnými organizáciami zodpovednými za prípravu zákona o podpore výroby energie z OZE sú zložité a v mnohých bodoch požadovaných rezortom pôdohospodárstva nepriechodné, možno konštatovať, že v tejto oblasti svitá Slovensku na lepšie časy. Zo zákulisia prípravy zákona o OZE je zrejmé, že zákon je v poslednej fáze spracovania pred medzirezortným pripomienkovaním. Pozitívne je, že v zákone je stanovený povinný výkup elektriny z OZE a teda aj biomasy. Garantovaná výkupná cena má byť na 15 rokov, čo je najväčšie pozitívum pripravovaného zákona. 20

Cieľom je diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym aktivitám ich rozvoj a zvyšovanie vidieckej zamestnanosti: • rozširovanie alternatívnych zdrojov príjmov cestou zriaďovania doplnkových výrob nepoľnohospodárskeho charakteru • tvorba nových a zachovanie už existujúcich pracovných miest

Aké sú oprávnené aktivity? Oprávnenými aktivitami je výstavba, rekonštrukcia a modernizácia výrobných objektov na obnoviteľné zdroje energie vrátane zriadenia geotermálneho vrtu a jeho využívania, vrátane rozvodov s výnimkou veternej, vodnej a solárnej energie za podmienky, že pre-


važnú časť vyrobenej energie konečný prijímateľ nespotrebuje vo vlastnom podniku (viac ako 50 %) – stavebné investície, investície do vnútorného vybavenia, zariadenia a technológií vrátane zriadenia pripojenia na internet

Kto je oprávneným žiadateĺom? Právnické osoby a fyzické osoby podnikajúce v oblasti poľnohospodárstva, ktorých podiel ročných tržieb/ príjmov z poľnohos-

podárskej prvovýroby na celkových tržbách/ príjmoch za posledné účtovné obdobie predstavuje minimálne 30 %. Žiadateľ musí podnikať v poľnohospodárskej prvovýrobe minimálne 12 po sebe nasledujúcich mesiacov pred podaním žiadosti.

Aká je výška pomoci? Maximálna výška pomoci z celkových oprávnených výdavkov: – 50 % (37,5 % EÚ, 12,5 % SR) pre oblasti cieľa Konvergencia, pričom minimálne 50 % predstavujú vlastné zdroje – 20 % (10 % z EÚ, 10 % SR) pre ostatné oblasti, pričom minimálne 80 % predstavujú vlastné zdroje Výška oprávnených výdavkov na jeden projekt: min. 3 000 EUR a max. 3 mil. EUR

Kedy je možné podávať svoje projekty? Odovzdávanie žiadostí je stanovené od 15. augusta 2008 do 31. augusta 2008.

Kde nájdete bližšie informácie? Podrobné informácie vrátane výzvy a potrebných dokumentov nájdete na stránke www.apa.sk.

Zo Sveta

Únia v očakávaní „zázračného kríku“

Dohodu o energetickom a klimatickom balíčku treba dosiahnuť do konca roka Brusel (TASR) – Dohodu na kompromise v sérii energetických a klimatických opatrení, ktoré predložila Európska komisia, treba dosiahnuť najneskôr do konca tohto roka. Zhodli sa na tom v Bruseli ministri životného prostredia členských krajín Európskej únie. Ten má zaistiť splnenie cieľov, ktoré potvrdili európski lídri na minuloročnom marcovom summite: znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 percent v porovnaní s rokom 1990, zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe v rámci EÚ ako celku z terajších 8,5 percenta na 20 percent a zvýšiť podiel biopalív v doprave na 10 percent. Súčasný podiel energie z OZE tak musí EÚ zvýšiť o 11,5 %. Akým percentom sa na tom budú podieľať jednotlivé členské štáty určila EK tak, že vzala do úvahy štartovaciu pozíciu štátov i ich relatívne bohatstvo, konkrétne HDP na jedného obyvateľa. Podiel jednotlivých členských krajín je nasledovný:

Štát

Navrhovaný podiel OZE v roku 2020 v %

Podiel OZE v roku 2005 v %

Švédsko

49

39,8

Lotyšsko

42

34,9

Fínsko

38

28,5

Rakúsko

34

23,3

Portugalsko

31

20,5

Dánsko

30

17

Estónsko

25

18

Slovinsko

25

16

Rumunsko

24

17,8

Litva

23

15

Francúzsko

23

10,3

Španielsko

20

8,7

Grécko

18

6,9

Nemecko

18

5,8

Taliansko

17

5,2

Bulharsko

16

9,4

Írsko

16

3,1

Poľsko

15

7,2

V. Británia

15

1,3

Slovensko

14

6,7

Holandsko

14

2,4

Česko

13

6,1

Maďarsko

13

4,3

Cyprus

13

2,9

Belgicko

13

2,2

Luxembursko

11

0,9

Malta

10

0

Hospodárske noviny – Až doposiaľ v Európe poznali subtropický krík Jatropha curcus len odborníci z botanických záhrad. Ľudstvo z neho malo úžitok len tím, že z neho obyvatelia Strednej Ameriky, Afriky a Ázie vyrábali sviečky a získavali preháňadlo. V budúcnosti ale možno bude celý svet čapovať olej z tohto kríku do áut. Jatropha sa totiž v poslednom období stala nečakanou celebritou v hľadaní alternatívnych palív, ktoré majú ľudstvo zbaviť závislosti na rope. Meter vysoký krík má podľa odborníkov obrovský potenciál. Na rozdiel od iných energetických plodín ako je palma olejná, repka, sója alebo kukurica rastie jatropha prakticky kdekoľvek, aj na nekvalitnej, suchej a kamenistej pôde. Nekonkuruje tak potravinárskym plodinám. Jatropha žije až päťdesiat rokov a vydrží nielen zimu, ale aj až tri roky sucha i nájazdy škodcov. Ale hlavne – krík rodí plody s veľkým množstvom semien, ktoré obsahujú viac ako 30 percent oleja. A ten sa dá bez väčších úprav naliať hneď do naového motora. Zvyšok semien zase možno spáliť ako biomasu napríklad v elektrárňach. Z jedného hektáru možno získať 2,7 ton oleje a zhruba štyri tony biomasy. Nie všetko je ale na „zázračnom kríku“ ideálne. Jeden z austrálskych štátov ho zakázal pestovať kvôli tomu, že je vraj nebezpečný ľuďom aj zvieratám. Jatropha je skutočne vysoko toxická – stačí vraj zjesť štyri semená a človek môže zomrieť. A biela miazga z rastliny zase popáli ľudskú kožu.Podľa odborníkov možno z jatrophy získať výrazne väčšie výnosy ako z repky alebo zo sóje. Či sa ale, že subtropický krík, ktorý Portugalci rozšírili v 16. storočí z Latinskej Ameriky do sveta, objaví i na slovenských poliach, je zatiaľ vo hviezdach. Jasno zatiaľ majú krajiny ako India. Tá už vyčlenila pre jatrophu 11 miliónov hektárov. Krík sa šíri aj Afrikou. Vo Svazijsku majú za tri roky spustiť prevádzku elektrárne na spaľovanie biomasy z jatrophy. A ľudia v iných krajinách, napríklad v Mali, majú vďaka tejto rastline po prvý krát elektrinu. Jatrophu si sami pestujú a olej spaľujú v generátoroch.

Americký Senát schválil zákon o znížení spotreby automobilov Washington (ČTK) – Americký Senát schválil návrh zákona o energetike, ktorý nariaďuje výrobcom áut do roku 2020 zvýšiť o 40 percent výkonnosť automobilových motorov, a tým znížiť spotrebu a obmedziť emisie. Návrh, ktorý musí ešte odsúhlasiť Snemovňa reprezentantov a podpísať prezident, tiež bude znamenať výrazné zvýšenie produkcie biopalív. Najdôležitejším opatrením zákona je požiadavka na zníženie priemernej palivovej náročnosti áut každej automobilky na 6,7 litrov na 100 kilometrov behom nasledovných trinásť rokov. Ide o prvý takýto zákon od roku 1975. Doposiaľ platí pre výrobcov maximálny priemer 8,5 litrov na 100 kilometrov pre osobné autá a 10,6 litrov pre športové úžitkové vozy, malá nákladné autá a minivany. Opatrenie by malo obmedziť spotrebu ropy v USA o 1,1 miliónov barelov denne, čo je asi päť percent celkovej spotreby. Návrh zákona taktiež požaduje zvýšiť americkú produkciu biopalív do roku 2022 na päťnásobok súčasného stavu. Agrobioenergia – časopis Združenia pre poľnohospodársku biomasu | číslo 2/ 2008

21

Mechanizmus podpory zvyšovania podielu OZE do roku 2020 v EÚ Ing. Mariana Čeppanová Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Bratislava

Dňa 23. januára 2008 Európska komisia oficiálne prezentovala tzv. klimaticko-energetický balíček.

B

alíček obsahuje súbor nástrojov pre plnenie cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) do roku 2020. Integrovaný klimaticko-energetický balíček má významný politický rozmer, je zásadným a komplexným riešením, ktoré bude významne predurčovať ekonomický vývoj na úrovni členských štátov na nasledujúcich 15 a viac rokov. Politické rozhodnutia summitu EÚ z marca 2007, kde sa hlavy štátov a vlád dohodli na nasledujúcich cieľoch: – dosiahnuť 20% zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2020 oproti úrovni 1990 (zníženie o 30% ak dospejeme k dohode na medzinárodnej úrovni – Kodaň 2009 má rozhodnúť o post-Kyoto globálnej dohode) – dosiahnuť 20% podiel obnoviteľných zdrojov na energetickej spotrebe EÚ – dosiahnuť 10% podiel biopalív v spotrebe pohonných hmôt, sú premietnuté do konkrétnych legislatívnych návrhov a nových usmernení k pravidlám poskytovania štátnej pomoci. Súčasťou klimaticko-energetického balíčka sú štyri legislatívne návrhy: 1. Návrh rámcovej smernice o obnoviteľných zdrojoch, ktorej hlavným prvkom je stanovenie úrovne podielu obnoviteľných

22

zdrojov (OZE) na konečnej energetickej spotrebe v jednotlivých členských krajinách 2. Návrh revízie smernice 2003/ 87/ ES o obchodovaní s emisiami, ktorá má nahradiť od roku 2013 doterajší systém obchodovania s emisiami (ETS – Emission Trading System) 3. Rozhodnutia stanovujúce ciele pre jednotlivé členské krajiny na znižovanie emisií v sektoroch nepodliehajúcim obchodovaniu s emisiami (poľnohospodárstvo, budovy, doprava) 4. Návrh smernice týkajúcej sa zachytávania a skladovania uhlíka (CCS – Carbon Capture and Storage) s cieľom podporiť túto novú technológiu.

1. Smernica o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov Smernica je hlavným nástrojom pre dosiahnutia cieľa 20% podielu obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe v EÚ. Návrh sa dotýka troch oblastí: elektriny, vykurovania a chladenia a dopravy. Návrh smernice možno rozdeliť na štyri časti: • stanovenie národných cieľov pre podiel OZE do roku 2020 (podiel OZE na konečnej spotrebe SR v roku 2020 je stanovený na 14 %, v súčasnom období predstavuje podiel OZE na konečnej spotrebe energie v SR 6,7 %), vzhľadom na rozdielnu úroveň využívania OZE v súčasnosti, rozdielne podmienky a možnosti investícií členských štátov, EK navrhla metodológiu, podľa ktorej: a) každý štát rovnako prispeje k naplneniu cieľa do úrovne 50 %, t. j. každá krajina zvýši podiel OZE o 5,75 %; b) ďalších 50 % zvýšenia bude určených na základe potenciálu krajiny podľa úrovne HDP (krajiny s menším HDP prispejú menej); c) krajiny, ktoré už v súčasnosti investovali do OZE, budú mať znížené limity.


• vydávanie a obchod so zárukami pôvodu, ktoré sú osvedčením, že elektrina alebo teplo boli vyrobené z OZE, a umožňuje pružnosť trhu medzi členskými štátmi ako i vo vnútri samotných štátov, obchod so zárukami pôvodu si vyžaduje v každom ČŠ zriadenie nezávislého orgánu, ktorý bude na tento obchod dohliadať • kritériá udržateľnosti pre biopalivá určujú cieľové podmienky zaradenia biopalív v doprave a plnenie kritéria úspory skleníkových plynov oproti fosílnym palivám Tieto kritériá určia limit pre minimálne zníženie emisií skleníkových plynov pri používaní biopalív, budú určené územia, kde sa nebudú môcť pestovať plodiny pre výrobu biopalív. Členské štáty majú požadovať od dodávateľov overenie informácií o pôvode biopalív. EK bude môcť akreditovať dvoj či viacstranné dohody medzi členskými štátmi a producentskými krajinami. Akreditácia bude dôkazom zhody produkcie biopalív s požiadavkami kritérií udržateľnosti. • ustanovenia týkajúce sa regulácie a možnosti prístupu producentov elektriny z OZE do siete. Podpora OZE vychádza z princípu minimalizácie nákladov pri integrovanom prístupe k cieľu OZE a cieľu zníženia emisií skleníkových plynov. Celkové finančné potreby možno rozdeliť na výdavky zo ŠR SR a investičné náklady podnikateľských subjektov.

2. Smernica, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/ 87/ ES o obchodovaní s emisnými kvótami skleníkových plynov Po roku 2013 má byť doterajší systém obchodovania s emisiami (ETS – Emission Trading System) nahradený. Podľa návrhu na revíziu smernice sa: • schéma obchodovania rozšíri na ďalšie sektory (chemický priemysel, výroba hliníka a letecká doprava) a plyny (oxid dusný, metán a perfluorované uhľovodíky); • zmenia doterajšie pravidlá pre prideľovanie kvót tak, že emisné kvóty pre všetky zdroje v schéme budú stanovené na EÚ úrovni na základe priemerného množ-

stva kvót v ETS na obdobie 2008 – 2012 (rok 2010) a toto množstvo bude ďalej lineárne znižované stanoveným koeficientom tak, aby celkové množstvo kvót v roku 2020 nepresiahlo objem 1 720 mil. ton CO2 ekviv., • zásadne posilní aukčný systém v obchodovaní s emisnými kvótami, t. j. emitenti budú musieť kvóty kupovať prostredníctvom aukčného systému, a zruší Národné alokačné plány, zatiaľ čo doteraz jednotlivým zariadeniam prideľovali alokácie členské štáty, v novom systéme členské krajiny získajú určitý počet alokácií, ktoré však budú musieť byť aukcionované. Príjmy plynúce do rozpočtov jednotlivých členských štátov z predaja aukcií (odhad pre EÚ v roku 2020 je cca. 50 mld. eur) by mali byť využívané na podporu environmentálnych cieľov (minimálne 20 % z výnosov). • zjednotia a sprísnia sa pravidlá na monitorovanie a overovanie emisií z prevádzok zaradených do schémy.

3. Rozhodnutie o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov v sektoroch mimo schémy obchodovania s emisnými kvótami Stanovuje individuálne redukčné ciele do roku 2020 pre členské krajiny v sektoroch nezahrnutých do schémy obchodovania (ETS), ako je doprava, pôdohospodárstvo, sektor obyvateľstva a služieb vrátane budov a odpadové hospodárstvo. Definícia energeticky náročných odvetví, ktorých sa podporné opatrenia majú týkať však bude známa až v júni 2010, posúdenie reálneho rizika „carbon leakage“, ako aj pravidiel pre prideľovanie emisných kvót relevantným podnikom, budú nasledovať najskôr v júni 2011. Rozhodnutie, aké podporné opatrenia a v akej miere sa implementujú, dokonca padne až v roku 2012. Cieľová hodnota na rok 2020 pre SR je 23 553,3 miliónov ton CO2 ekvivalentov pre emisie skleníkových plynov zo zdrojov mimo schémy obchodovania. Navrhovaný „nárast“ emisií pre SR v sektoroch mimo schémy o 13 % v porovnaní s rokom 2005

v skutočnosti neznamená možnosť zvyšovať emisie v týchto sektoroch, súvisí len s posunom referenčného roku na rok 2005. Cieľ možno vo vzťahu k súčasným emisiám považovať skôr za stabilizačný a veľmi náročný, keďže len v sektore dopravy bol medzi rokmi 2004 a 2005 evidovaný nárast emisií CO2 o viac ako 17 %. Redukčné ciele budú právne záväzné, pri kontrole plnenia na základe ročných správ sa budú uplatňovať články 226 a 228 Zmluvy o Európskom spoločenstve, pri neplnení bude Európska komisia uplatňovať príslušné ustanovenia Zmluvy od formálneho upozornenia až po súdnu žalobu s možnou finančnou pokutou pre členskú krajinu. SR požaduje vyššiu transparentnosť stanovených individuálnych cieľov pre redukciu emisií skleníkových plynov tak, aby boli definované aj vo vzťahu k roku 1990 (nielen vzhľadom na referenčný rok 2005) a vyjadrené bez rozdelenia na zdroje v schéme obchodovania a mimo túto schému (pretože v takomto vyjadrení predstavuje celkový redukčný cieľ pre SR v porovnaní s rokom 1990 viac ako 30 %).

4. Smernica o geologickom ukladaní a skladovaní oxidu uhličitého (CCS – Carbon capture and storage) Cieľom smernice je podporiť širšie využívanie technológie na uskladňovanie oxidu uhličitého v geologických formáciách, najmä vo väzbe na výstavbu nových zariadení na výrobu elektrickej energie z uhlia v EÚ, ale aj ako technológiu, ktorá by mohla byť v budúcnosti využívaná v rozvojových krajinách v rámci projektov mechanizmu čistého rozvoja (CDM). Zámerom je vytvoriť taký legislatívny rámec, ktorý podporí investície do CCS a nastaví parametre tak, aby emitentom v oblasti výroby energie bolo výhodnejšie podporovať túto technológiu namiesto nákupu povolení na emisie. Využívanie tejto technológie nie je zatiaľ povinné, závisí od rozhodnutia prevádzkovateľa zaradeného do schémy obchodovania s emisnými kvótami, ktorý je zároveň investorom. V prípravnej,

ale aj realizačnej fáze však svoju úlohu zohráva aj štát. Komplexnosť energeticko-klimatického balíčka si vyžaduje mimoriadne pozorné analytické posúdenie potenciálnych vplyvov jeho implementácie na SR. V rámci klimaticko-energetického balíčka treba na Slovensku pripraviť národnú stratégiu, návrh finančnej a investičnej stratégie SR pre plnenie prijatých cieľov (vrátane analýzy doteraz uplatňovaných daňových a iných regulačných opatrení tak, aby sa zabránilo dvojitému zdaňovaniu), definovať postup a pravidlá pre otvorené aukcie emisných kvót na národnej úrovni, ale aj pripraviť komplexnú komunikačnú stratégiu Slovenskej republiky. Opatrenia na plnenie prijatých cieľov budú zásadným spôsobom a dlhodobo ovplyvňovať ekonomický vývoj Slovenska, je preto dôležité aby sa analytickým štúdiám a príprave kapacít na praktickú realizáciu legislatívnych ustanovení venovala primeraná pozornosť. Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 26. marca 2008 prijala uznesenie č. 190, kde v bode b. 1 ukladá „ministrovi zahraničných vecí, ministrovi životného prostredia, ministrovi hospodárstva a ministrovi financií v spolupráci s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií a ministerkou pôdohospodárstva analyzovať a vyhodnotiť dôsledky implementácie integrovaného klimaticko-energetického balíčka na SR vrátane indikácie očakávaných dopadov na rozpočet SR od roku 2010, navrhnúť možnosti účinnej podpory environmentálnych technológií a produktov a predložiť správu na rokovanie vlády SR do 1. júna 2008“.


23

Zo Sveta Etanol najžiadanejšie alternatívne palivo Stop – Vzrastajúce ceny ropy nútia jednotlivé krajiny vážne sa zaoberať alternatívnymi zdrojmi energie. Najžiadanejšou celosvetovou alternatívou je stále etanol. Svetové metropoly môžu nájsť inšpiráciu v Štokholme, kde jazdí viac ako 400 mestských autobusov na etanolový pohon. Nadnesene sa dá povedať, že autobusy v Štokholme jazdia na cukor a zvyšky vínnej révy. Všetkých 400 etanolových autobusov dodala švédska automobilka Scania. Od decembra jazdí v Štokholme 10 nových etanolových autobusov s treťou generáciou etanolových motorov, ktoré sú zároveň testované pre použitie v distribučných vozidlách. Scania začala vyvíjať autobusy na etanol v spolupráci s dopravnou spoločnosťou už na konci 80. rokov. V porovnaní s dieselovým motorom dokáže motor poháňaný etanolom vyprodukovať až o 90% menej oxidu uhličitého. Etanol sa okrem minimálneho vplyvu na životné prostredie vyznačuje v porovnaní s tradičnými palivami pomerne jednoduchou výrobou. Napríklad etanol pre štokholmské autobusy dodáva švédska spoločnosť Sekab, ktorá pre spoločnosť SL ročne spracúva a dodáva

ďalej malé zásoby na celom svete, ako aj vysoký dopyt po potravinách zo strany rozvíjajúcich sa krajín. Ako na záver uviedol, USA, Kanada, Austrália a Európska únia, hlavní producenti obilia, dodali asi o 60 mil. ton menej obilia, čo je štvornásobne viac, ako mohol spôsobiť nárast dopytu po biopalivách.

ČR na boji s klimatickými zmenami podľa Bruselu zarobí Brusel (ČTK) – Česká republika na boji Európskej únie s klimatickými zmenami údajne zarobí. Európska komisia podľa niekoľkých na sebe nezávislých zdrojov ČTK počíta s tým, že český hrubý domáci produkt (HDP) sa vďaka energeticko-klimatickému balíčku EÚ ročne zvýši o 0,51 % (približne 16 miliárd korún). Česko by sa tak stalo jedným z pätice štátov únie, ktoré budú z návrhov Bruselu finančne ťažiť. Zvyšok členských krajín bude mať naopak plnenie cieľov EU spojené hlavne s nákladmi. ČTK nepozná mechanizmus výpočtu, ktorým komisia dospela ku konečnému číslu. O dopady na jednotlivé štátne ekonomiky sa vraj viedli najväčšie „ťahanice“. Najviac majú nové opatrenia stáť Švédov, ktoré budú ročne na úrovni zhruba 0,73 % HDP. V mínusu majú skončiť aj Slováci, ktorí majú ročne vydať 0,12 % hrubého domáceho produktu. V pluse majú naopak skončiť ešte Maďari, Rumuni, Bulhari a jeden z pobaltských štátov. Brusel celkové výdaje na boj s klimatickými zmenami odhaduje na celkom 60 miliárd eur ročne, teda zhruba na 1,5 bilión korún. Pokiaľ by únia však nič nerobila, náklady by údajne boli až desaťkrát vyššie.

ČEZ vlani vyrobil v ČR z biomasy o 52 percent elektriny viac 20 000 m3 etanolu. Dve tretiny sa vyrábajú z tekutého odpadového produktu z blízkej celulózky. Zvyšná tretina sa vyrába z brazílskej cukrovej trstiny alebo zo zvyškov vínnej révy z vinohradov v južnej Európe. Zatiaľ čo proces získavania cukru zo suroviny sa líši v závislosti od zdroja, proces výroby etanolu z cukru je vždy rovnaký. Po pridaní kvasiniek vyrobia alkohol, ktorý sa následne predestiluje. Do štokholmských autobusov sa dodáva čistý etanol s päťpercentným podielom vody.

Biopalivá nie sú hlavným vinníkom pri zdražovaní potravín PARÍŽ (SITA, Reuters) – Zvyšujúci sa dopyt po biopalivách prispel k nedávnemu nárastu cien poľnohospodárskych komodít, avšak biopalivá majú na tomto zdražovaní menší podiel, ako sa tvrdí. Vyhlásil vedúci obchodu a trhov Direktoriátu OECD pre potraviny, poľnohospodárstvo a rybárstvo Loek Boonekamp. Podľa neho by spomínaný nárast cien, vrátane vyše dvojnásobného zdraženia obilnín, nastal aj v prípade, že by sa nezvýšila výroba biopalív. „Je až príliš jednoduché zatvoriť oči a vysoké ceny zvaliť na biopalivá,“ vyjadril sa na svetovom summite o poľnohospodárstve a biopalivách. Boonekamp si myslí, že najdôležitejšiu úlohu pri zdražovaní agrokomodít zohralo nepriaznivé počasie na území krajín, ktoré vyvážajú najviac obilia (napr. Austrália),

24


Praha (ČTK) – Objem elektriny vyrobenej z biomasy v domácich elektrárňach skupiny ČEZ vlani stúpol o 52 percent na 249 GWh. Okrem Česka vyrobil ČEZ ďalších 102 GWh zelené elektriny v poľskej elektrárni Skawina. Aj napriek rýchlemu nárastu sa biomasa na celkovej výrobe podieľa menej ako jedným percentom. Najviac elektriny z biomasy pochádza z elektrárne Hodonín. S medziročným nárastom o 85 percent na 116 GWh predstihla doterajšieho najväčšieho výrobcu skupiny, poľskú elektráreň Skawinu. Tá vlani vyrobila 102 GWh. ČEZ v Česku vlani spálil 241 000 ton biomasy, v poľskej elektrárni sa využilo 136 000 ton. Všetky zdroje spaľujú biomasu spoločne s uhlím – v Česku s hnedým, v Poľsku s čiernym. ČEZ, ktorého väčšinovým vlastníkom je štát, hodlá v nasledujúcich 15 rokoch investovať do rozširovania výrobného potenciálu zelenej energie 30 miliárd Kč. Výroba z biomasy v elektrárňach Skupiny ČEZ v GWh Inštalovaný výkon v MW

2007

2006

Medziročný nárast v %

Tisová

112

41

31

32

Poříčí

165

79

57

38

13

2

505

Elektráreň

Tepláreň Dvůr Králové

18,3

Hodonín

95

116

63

85

Skawina

220

102

0

–

Záväzná objednávka predplatného časopisu Agrobioenergia

Štvrťročník, vychádza 4-krát do roka. Vydavateľ: AGROBIOENERGIA, Združenie pre poľnohospodársku biomasu, 900 41 Rovinka 326 IČO: 42053277, DIČ: 2022137524, bankové spojenie: VÚB D. Lužná, č. ú. 2139483755/ 0200 Kontakt: tel: 0907 15 80 05, 0903 11 97 97 e-mail: [email protected], [email protected]

OBJEDNÁVATEĽ názov firmy: ulica: PSČ:

číslo: mesto:

IČO:

DIČ:

bankové spojenie:

číslo účtu:

tel.:

fax:

meno kontaktnej osoby:

dátum:

e-mail: tel.:

podpis:

pečiatka:


25

CENNÍK REKLAMY A INZERCIE plnofarebná tlač Rozsah inzercie

Rozmery strán

Cena v Sk

predná strana obálky – celá

210 × 230

30 000

zadná strana obálky – celá

210 × 297

30 000

zadná strana obálky 1⁄2

210 × 148

20 000

druhá a tretia strana obálky – celá

210 × 297

25 000

druhá a tretia strana obálky 1⁄2

210 × 148

20 000

2 strany vnútorné oproti sebe

420 × 297

30 000

1 strana vnútorná

210 × 297

20 000

1⁄2 strany

210 × 148, 105 × 297

15 000

1⁄4 strany

105 × 148

10 000

Rozmery inzercie

celá strana

1⁄2 strany

1⁄2 strany

vnútorná dvojstrana

1⁄4 strany

Príplatok za grafickú úpravu Podľa predložených podkladových materiálov a náročnosti spracovania max. + 30 %.

Zľava pri viacnásobnom uverejnení 2× zľava 5 % 3× zľava 10 % 4× zľava 15 % Pre členov Združenia A.B.E. zľava 50 %, v prípade doplnenia inzercie o odborný článok zľava 60 %.

Technické parametre Hustota rastra: 70 lpc (175 lpi), Digitálne dáta: PDF verzia 1.3 (t. j. Acrobat 4) bez priložených profilov, alebo EPS, PS, PRN súbor, (bitmapové obrázky s rozlíšením pre: far. obrázky a greyscale 250 – 350 dpi, perovky 900 – 1800 dpi) ktorý obsahuje jednotlivé objekty len vo farebnom priestore CMYK (alebo greyscale pre jednofarebnú tlač). Vložené všetky použité písma. Výstup vygenerovať na stred tlačovej strany v oboch smeroch (horizontálne i vertikálne), zapnúť iba orezové značky (pasovacie značky, škály nie sú potrebné). Ak žiadate presné dodržanie farebnosti, je nevyhnutné dodať nátlačok simulujúci ISO coated.

Kontakt Tel.: 0907 15 80 05, 0903 11 97 97 e-mail: [email protected], [email protected]. 26


PRÍHOVOR. V decembri 2005 Európska komisia vydala Akčný plán o biomase, ktorý je reakciou na potrebu koordinovaného a aktívnejšieho

Recommend Documents