PREVÁDZKAREŇ ZAHRANIČNEJ OSOBY A DPH V ROKU

ZÁKAZNÍCKY SPRAVODAJ pre čitateľov www.dph.sk

ZADARMO

Online knižnica DPH

ZÁKAZNÍCKY SPRAVODAJ

3.Q/2016

Vážená zákazníčka / vážený zákazník, pozvoľna sme sa rozlúčili s obdobím teplých slnečných dní a dovoleniek. Dni sa pomaly predlžujú a ruch, ktorý nás počas leta akosi viac obchádzal, je opäť bežnou súčasťou dennej rutiny. Študenti opäť sedia v školských laviciach a my sa pomaly vraciame do svojho zaužívaného tempa. Verím, že nie som sama, koho podovolenkový návrat do pracovnej reality dokáže pomerne zaskočiť. Práca nie je zajac a (žiaľ alebo našťastie?) nikam neutečie. Skôr naopak - ona si na nás počas sladkého ničnerobenia rada počká a nazbiera sa. Človek sa odrazu akosi ťažšie orientuje vo svojej problematike a dlhšie trvá, kým opäť získa prehľad. My Vám síce neporadíme, ako sa najľahšie podovolenkovo zaklimatizovať, no radi Vám pomôžeme znova sa zorientovať vo Vašej oblasti. Veríme, že aktuálne informácie a odborné príspevky, ktoré Vám pravidelne prinášame, Vám budú nápomocné aj v tomto „rozbehovom“ období. Príjemné čítanie praje Ing. Nadežda Fuksová

šéfredaktorka

PREVÁDZKAREŇ ZAHRANIČNEJ OSOBY A DPH V ROKU 2016 Ing. Alena Zábojová, Zdroj: Verlag Dashöfer Vychádzajúc z terminológie zákona o  DPH prevádzkarňou sa rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a  materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania. Zákon o DPH ani Šiesta smernica detailnejšie nevymedzujú uvedené pojmy, a  preto sa je potrebné pri výklade týchto pojmov obrátiť na rozsudky Súdneho dvora EÚ. Na úrovni európskeho práva poskytujú návod pre určenie, či v danom konkrétnom prípade sú splnené znaky prevádzkarne. Medzi rozhodnutia, ktoré sa zaoberali otázkou prevádzkarní, sa radia najmä nasledovné: „„ GunterBerkholz (C-168/84) „„ Faaborg – GeltingLinien (C-231/94) „„ ARO Lease (C-190/95) „„ DFDS (C-260/95) „„ LeasePlan Luxemburg (C-390/96) Z  týchto rozhodnutí možno vyvodiť závery týkajúce sa podmienok, pri ktorých možno činnosti uskutočňované na území iného členského štátu posúdiť ako činnosti, ktoré sú uskutočňované prostredníctvom prevádzkarne zahraničnej osoby: „„ prevádzkareň si vyžaduje trvalú prítomnosť personálneho (napr. zamestnanci, ktorí sú stále k dispozícii na uvedenom mieste) a materiálneho vybavenia potrebného na poskytovanie služieb (napr. kancelárske priestory, skladové alebo výrobné priestory, v  ktorých alebo z  ktorých poskytuje svoje plnenia), „„ existencia prevádzkarne by sa mala brať do úvahy

1

v  tom prípade, ak posúdenie miesta plnenia podľa miesta vedenia podnikateľskej činnosti nie je jednoznačné alebo vedie k  sporu s  iným členským štátom (prípad Berkholz), „„ prevádzkareň musí disponovať vlastnými zamestnancami alebo štruktúrou, ktorá má dostatočný stupeň stability k tomu, aby vytvorila rámec pre uzatváranie zmlúv alebo prijímanie manažérskych rozhodnutí, a  tým sa umožní poskytovanie daných služieb na nezávislej úrovni (prípad ARO Lease BV), „„ prevádzkareň musí disponovať dostatočnou úrovňou stability a  primeranou štruktúrou v  zmysle personálneho a  materiálneho vybavenia pre poskytovanie služieb na nezávislej úrovni (odvolávka na ARO Lease v  prípade LeasePlan). Čiže musí na dostatočnej úrovni zabezpečovať stálosť (dostatočný stupeň trvalosti) a  organizáciu, ktorá z  hľadiska ľudského a  materiálneho vybavenia je schopná poskytovať predmetné služby samostatne (tzn. schopnosť resp. možnosť z  uvedeného miesta uzatvárať a  vyhotovovať zmluvy, dojednávať obchody, prijímať platby, vykonávať konkrétnu ekonomickú činnosť, a pod.). Aj keď sa v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ pojednáva o službách, tie isté kritériá sa vzťahujú aj na dodanie tovaru, ak má dodanie tovaru uskutočniť zahraničná osoba prostredníctvom svojej prevádzkarne. Hlavným významom inštitútu prevádzkarne zahraničnej osoby pre DPH je snaha, aby miesto zdanenia obchodných transakcií odpovedalo www.dph.sk/spravodaj/

ZÁKAZNÍCKY SPRAVODAJ pre čitateľov www.dph.sk skutočnému miestu, odkiaľ, prípadne kam, sú predmetné transakcie poskytované. Viazanie miesta plnenia len na sídlo hospodárskej činnosti daňového subjektu, ktoré môže byť len formálne, by mohlo viesť k rôznym kalkuláciám, ako sa vyhnúť zdaneniu poskytovaných služieb. Využitie konceptu prevádzkarní má slúžiť k lepšiemu zobrazeniu skutočného stavu. Pri posudzovaní existencie vzniku prevádzkarne zahraničnej osoby pre účely DPH sa nemôže brať ako kritérium zápis organizačnej zložky zahraničnej osoby do Obchodného registra v SR, ale vždy je potrebné skúmať aj ďalšie faktory nevyhnutné pre existenciu prevádzkarne, tak ako je to uvádzané v zákone o DPH ako aj v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ. Stále miesto podnikania nevznikne napr. vtedy, ak zahraničný podnikateľ so sídlom v  ČR poskytne na území SR pre slovenského objednávateľa jednorazovo službu – napr. právne poradenstvo pri nejakom projekte (aj keď túto činnosť bude vykonávať dlhšie, t. j., dokedy sa projekt neukončí). Stále miesto podnikania (t. j. stála prevádzkareň) nevznikne, keď zahraničná osoba so sídlom v ČR má v SR uskladnený tovar, ktorý predáva zákazníkom v  SR alebo zákazníkom z iného štátu. Pre vznik stálej prevádzkarne na území SR, by sa podľa ustanovení zákona o DPH ako aj judikátov Súdneho dvora EÚ vyžadovala aktívna činnosť (t. j. poskytovanie služieb alebo dodávanie tovarov), vlastný personál,  materiálne zabezpečenie a samostatnosť pri poskytovaní plnení (t. j. služieb alebo dodávke tovarov). Pritom pri aktívnej činnosti musí ísť o  ekonomickú činnosť, z  ktorej sa dosahuje príjem, teda nie činnosť vykonávanú napr. len pre svojho zriaďovateľa so sídlom v zahraničí. V  prípade, že dôjde k  splneniu vyššie uvedených kritérií pre vznik prevádzkarne zahraničnej osoby pre účely DPH, v  takom prípade sa na uvedenú osobu vzťahuje registračná povinnosť podľa § 4 zákona o  DPH, t. j. registrácia zdaniteľnej osoby, ktorá má v  tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň. Okrem vyššie uvedenej definície stálej prevádzkarne existuje aj definícia prevádzkarne uvedená v  článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Rady EÚ č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o  spoločnom systéme dane z  pridanej hodnoty, ktoré nadobudlo účinnosť 1. 7. 2011. Táto definícia nevyžaduje aktívne poskytovanie služieb alebo dodávanie tovaru. Táto definícia pojmu prevádzkareň podľa vyššie uvedeného nariadenia sa však vzťahuje len na účely uplatňovania čl. 44 smernice 2006/112/ES, ktorý je implementovaný v  slovenskom zákone o  DPH v § 15, ktorý určuje miesto dodania služby. Pre tieto účely je teda stálou prevádzkarňou akákoľvek prevádzkareň iná ako sídlo ekonomickej činnosti, ktorá sa vyznačuje dostatočným stupňom stálosti a  vhodnou štruktúrou vyhovujúcou z hľadiska ľudských a technických zdrojov, ktoré jej umožňujú prijímať a využívať služby, ktoré sa jej poskytujú na jej vlastné potreby (ak ide o uplatnenie § 15 ods. 1 zákona) a  ktorý jej umožňuje poskytovať

2

služby (ak ide o uplatnenie § 15 ods. 2 zákona). Na rozdiel od prevádzkarne podľa § 4 ods. 5 zákona o DPH, nariadenie v  článku 11 definuje prevádzkareň s  určitým rozdielom vo vzťahu k  určeniu miesta podľa toho, kde je usadený zákazník. Na to, aby určité miesto bolo považované za stálu prevádzkareň, nie je potrebné, aby bolo splnené kritérium, že z tohto miesta sa dodávajú tovary alebo služby. Postačuje splnenie kritérií, ako je dostatočná stálosť, ľudské a  technické zdroje a  kritérium využitia prijatých služieb, ktoré sú jej dodané pre jej vlastné potreby a  využitie. Poskytovateľ by mal podľa povahy a  možnosti použitia služby vedieť posúdiť, či sa služba skutočne poskytuje prevádzkarni. Príklad Platiteľ DPH poskytne právne služby obchodnej spoločnosti so sídlom v  ČR. Zmluva je uzatvorená so sídlom v  ČR a  je objednaná pod českým IČ DPH a platba za službu je z ČR. Právne služby sú v skutočnosti poskytnuté pre zastúpenie (kanceláriu) českej obchodnej spoločnosti, ktoré je umiestnené v  SR. Toto zastúpenie v  SR zabezpečuje len prieskum trhu a  spracovanie informácií a  neuskutočňuje žiadne zdaniteľné plnenia. Zastúpenie má svojich vlastných zamestnancov, disponuje materiálnym vybavením a pôsobí na území SR ako stále zastúpenie. Otázkou je, kde je miesto dodania služby a  akú DPH uplatní platiteľ, dodávateľ právnych služieb. Pre správnu odpoveď je najprv potrebné zistiť, či je právna služba poskytnutá sídlu v  ČR alebo prevádzkarni. Zastúpenie (kancelária) v  SR spĺňa kritériá prevádzkarne podľa článku 11 vykonávacieho nariadenia – dostatočný stupeň stálosti, vlastný personál, materiálne zabezpečenie a služba je určená pre zastúpenie. Z toho vyplýva, že miesto dodania právnej služby je v  SR, a  preto dodávateľ musí službu fakturovať so slovenskou DPH. Príklad Slovenská spoločnosť, platiteľ so slovenským IČ DPH, má obchodné zastúpenie v ČR, ktoré spĺňa znaky prevádzkarne pre účely DPH uvedené v článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Rady EÚ č. 282/2011 (má tam kanceláriu a vlastných pracovníkov). Slovenská spoločnosť si objednala pre svoju prevádzkareň poradenské služby od českej spoločnosti, ktorá je registrovaným platiteľom s českým IČ DPH. Otázkou je, kde je miesto dodania služby a  akú DPH uplatní dodávateľ v ČR. Miestom plnenia nie je sídlo slovenského zriaďovateľa na Slovensku, ale sídlo prevádzkarne v  ČR. Český dodávateľ preto uskutočňuje zdaniteľné plnenie s  miestom plnenia v  ČR a  vo vzťahu k  stálej prevádzkarni uplatní českú DPH. Pri určení miesta dodania služby (§ 15 ods. 1 a 2) sa berie do úvahy sídlo zdaniteľnej osoby. Miesto dodania služby sa však neurčuje vždy podľa sídla. Miesto dodania služby môže byť aj v štáte, kde má zdaniteľná osoba prevádzkareň. Určovanie miesta, kde sa nachádza prevádzkareň, je z  pohľadu uplatnenia § 15 odsek 1 zákona o  DPH www.dph.sk/spravodaj/

ZÁKAZNÍCKY SPRAVODAJ pre čitateľov www.dph.sk významné vtedy, ak je služba poskytnutá pre potreby prevádzkarne, ktorá je v inom členskom štáte, ako je sídlo príjemcu služby. Dôležité je to aj z  hľadiska uplatnenia § 15 odsek 2, ak je služba poskytnutá prevádzkarňou, ktorá je v inom členskom štáte, ako je sídlo poskytovateľa služby. Skutočnosť, že prevádzkareň má pridelené identifikačné číslo pre DPH, sama osebe nepostačuje na to, aby sa mohlo usúdiť, že zdaniteľná osoba má stálu prevádzkareň. Preto si poskytovateľ služby musí overiť, či za IČ DPH je skutočne prevádzkareň v  zmysle definície čl. 11 vykonávacieho nariadenia Rady EÚ č. 282/2011. Stála prevádzkareň a  jej existencia majú vplyv aj na uplatňovanie nároku na vrátenie dane. Jednou z podmienok na refundáciu dane zdaniteľnej osobe z  iného členského štátu je aj podmienka, že v období, za ktoré podáva žiadosť, nemal založené podnikanie na území SR.

INTERNETOVÝ PREDAJ TOVARU V RÁMCI SR V ROKU 2016 Ing. Juraj Válek, PhD., Zdroj: Verlag Dashöfer Elektronickými službami sú podľa zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z. poskytovanie webových stránok, hosťovanie na webových stránkach, diaľkové udržiavanie programov a vybavenia, dodanie programového vybavenia (softvéru) a jeho aktualizácia, dodanie obrázkov, textu a informácií a sprístupnenie databáz, dodanie hudby, filmov a hier vrátane výherných a hazardných hier a politického, kultúrneho, umeleckého, športového, vedeckého a zábavného vysielania udalostí, vyučovanie na diaľku. Príslušný zákon o dani z pridanej hodnoty však osobitne nerieši problematiku predaja tovaru cez internet.

faktorov ako dosiahnutý obrat, ponúkaný sortiment, zákazník. V zákone o dani z pridanej hodnoty sú upravené typy registrácie, ktoré sa vzťahujú na väčšinu internetových obchodov, a  to povinná registrácia pre daň z  pridanej hodnoty po presiahnutí obratu, dobrovoľná registrácia pre daň, povinná alebo dobrovoľná registrácia pre daň pri zásielkovom predaji tovaru, povinná alebo dobrovoľná registrácia pre daň pri nákupe tovaru z iného členského štátu EÚ, ako aj registrácia pri službách a elektronických službách. Miesto dodania tovaru vo vzťahu k správnemu uplatneniu dane z  pridanej hodnoty je potrebné správne určiť. V súvislosti s internetovým predajom sa miesto dodania tovaru určí jednak pri predaji osobám v  rámci Slovenskej republiky, v  rámci štátov Európskej únie, alebo v  rámci tretích krajín. Pri predaji osobám v rámci Slovenskej republiky je miestom dodania tovaru miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať. Taktiež v prípade, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru. Ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Ak by bol dodávaný tovar do tuzemska zahraničnou osobou formou zásielkového predaja a celková hodnota bez dane dodaného tovaru dosiahne v kalendárnom roku 35 000 eur, je povinná zahraničná osoba podať žiadosť o registráciu pre daň, a to ešte pred dodaním tovaru, dodaním ktorého dosiahne hodnotu 35 000 eur. Ak by takáto osoba dodávala tovar, ktorý je aj predmetom spotrebnej dane (okrem plynu a elektriny), je povinná podať žiadosť o registráciu pred dodaním tovaru.

AUTOMOBIL A POHONNÉ HMOTY Z POHĽADU DPH V ROKU 2016 Ing. Jana Mitrengová, Zdroj: Verlag Dashöfer Podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o DPH“) je automobil považovaný za tovar. Dodaním tovaru, teda aj automobilu, je podľa § 8 ods.1 písm. a) zákona o DPH prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, t. j. nadobudnutie dispozičného práva. Uvedené platí aj v súvislosti s pohonnými látkami nakupovanými do automobilu (PHM).

Čiastočne sa však na túto problematiku vzťahuje ustanovenie § 6 príslušného zákona o zásielkovom predaji. Tiež platia všeobecné pravidlá dane z  pridanej hodnoty pre dodanie tovaru. Ak podnikateľ, ktorý je platiteľ dane, má internetový obchod a na základe objednávok cez internet zasiela tovar zákazníkom zo Slovenskej republiky aj zo zahraničia, je potrebné venovať pozornosť registrácii pre daň z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z. Registrácia pre daň závisí od www.dph.sk/spravodaj/

Na účely DPH je konkrétnejšia špecifikácia automobilu uvedená len v súvislosti s definíciou dopravných prostriedkov vyjadrená v ustanovení § 11 ods.11 zákona o DPH. Dopravným prostriedkom sa okrem iného rozumie aj pozemné motorové vozidlo so zdvihovým objemom motora väčším ako 48 cm3 alebo s výkonom väčším ako 7,2 kW, určené na prepravu osôb a nákladov. Pri predaji ojazdených automobilov je možnosť uplatňovania osobitného režimu zdanenia pre predaj použitého tovaru, ktorý je založený na zdanení „marže“ resp. „prirážky“, t. j.

3

ZÁKAZNÍCKY SPRAVODAJ pre čitateľov www.dph.sk kladného rozdielu medzi predajnou cenou a kúpnou cenou. Pri odpočítaní DPH z nákupu automobilu a PHM sa uplatnia všeobecné zásady pre odpočítanie podľa § 49a § 51 zákona o DPH, v zmysle ktorej si platiteľ môže v prípade tuzemských nákupov odpočítať DPH uplatnenú iným platiteľom v SR. Pri nákupe PHM v zahraničí, ak tento nákup súvisí s podnikaním platiteľa v SR, nie je možnosť odpočítania dane, ale daň si môže platiteľ nárokovať na základe podanej žiadosti (refundácia dane zaplatenej v iných štátoch). Príklad: Výdavky na PHM zaplatené v zahraničí Slovenský platiteľ uskutočňuje dopravu tovaru v rámci EÚ, pre zákazníkov z Nemecka, Belgicka a Holandska (dochádza k prenosu miesta dodania služby a prenosu daňovej povinnosti na zákazníkov, pretože sú platiteľmi DPH). V súvislosti s dodaním svojich služieb mal v uvedených štátoch výdavky na nákup PHM a ďalšie výdavky - diaľničné poplatky, náklady na údržbu a opravy automobilov. Suma DPH, ktorú v každom z týchto štátov zaplatil, presiahla minimálny limit 50 eur. Slovenský dopravca môže podať žiadosť o vrátenie DPH v každom z uvedených členských štátov.

základe faktúry vyhotovenej dodávateľom. Časové hľadisko uplatnenia odpočítania upravuje § 51 ods. 2, podľa ktorého sa odpočítanie vykoná najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo - t. j., keď došlo k dodaniu tovaru (PHM) - a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roku. Uplatňovanie paušálnych výdavkov na PHM V súvislosti s odpočítaním DPH u platiteľa DPH platí všeobecná zásada, že je povinný preukázať v súvislosti s odpočítanou výškou DPH, že predmetné zdaniteľné plnenie (tovar alebo službu) použije na účely svojich zdaniteľných obchodov v danom rozsahu. Pri PHM, teda podľa uvedenej všeobecnej zásady by platiteľ mal preukázať, že nakúpené PHM v príslušnom množstve aj skutočne využil na účely svojich zdaniteľných plnení v rámci podnikania, t. j., mal by preukázať vykonanie služobných jázd predmetným vozidlom v súvislosti so spotrebou PHM. Z uvedenej všeobecnej zásady platí výnimka uvedená v § 49 ods. 5 zákona o DPH, podľa ktorej, ak platiteľ uplatňuje výdavky na spotrebované PHM vo forme paušálnych výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) tretí bod zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. a nemôže preukázať rozsah použitia PHL na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať DPH z kúpy PHL do výšky paušálnych výdavkov. Prakticky to znamená, že ak na účely dane z príjmov si platiteľ uplatňuje paušálne výdavky, napr. 80 %, potom z dokladov o kúpe PHL za príslušné zdaňovacie obdobie (kalendárny štvrťrok) si odpočíta DPH vo výške 80 % z DPH uvedenej na týchto dokladoch. Účel využitia PHM, t. j., účel vykonaných služobných ciest nemá povinnosť preukazovať. Údaje uvádzané do kontrolného výkazu

Odpočítanie dane z PHM automobilu nezaradeného do obchodného majetku Na účely odpočítania DPH z nakúpených PHM nie je podstatné, či je príslušné motorové vozidlo zaradené do obchodného majetku platiteľa. Podstatný je účel použitia týchto PHM - v zmysle § 49 zákona o DPH. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ - s výnimkou tých, ktoré sú oslobodené od dane a zákon neumožňuje odpočítanie (podľa § 49 ods. 3). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ platiteľ PHM využije na pracovné cesty súvisiace s jeho podnikaním, má nárok na odpočítanie DPH z nákupu PHM. Nárok na odpočítanie by mu nevznikol, ak by vykonával niektorú z činností oslobodených od dane podľa § 28 až § 41 zákona (napr. poskytovanie poistenia, finančných služieb). Nárok na odpočítanie DPH si pri tuzemských dodávkach platiteľ uplatňuje podľa § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH na

4

Na doklade za nákup PHM je uvedený ako dodávateľspoločnosť dodávajúca PHM s vlastnými údajmi IČO, DIČ a IČ DPH. Pod týmto dodávateľom je uvedený partner: spoločnosť s. r. o. z okresu R a jej vlastné údaje IČO, DIČ a IČ DPH. Nakoniec je uvedená prevádzka /kde bol nákup urobený a zaplatený/ - bez údajov IČO, DIČ a IČ DPH. Čerpacie stanice väčšinou patria samotným spoločnostiam dodávateľom PHM, ktoré ich prenajímajú prevádzkovateľom. Títo dodávatelia potom dodávajú PHM prevádzkovateľovi, ktorý PHM predáva konečným zákazníkom. Pre zákazníka - platiteľa DPH, ktorý kúpi na čerpacej stanici pohonnú látku, je priamym dodávateľom prevádzkovateľ čerpacej stanice, ktorý uskutočnil voči nemu zdaniteľný obchod - dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH. Doklad vyhotovený prevádzkovateľom čerpacej stanice je podkladom pre odpočítanie DPH podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH. Platiteľ uvedie do kontrolného výkazu pre DPH podľa § 78a ods. 2 písm. b) bod 2 zákona o DPH identifikačné údaje prevádzkovateľa čerpacej stanice. DPH pri predaji automobilu, z ktorého nebola odpočítaná DPH Predaj automobilu platiteľom DPH je predmetom zdanenia, www.dph.sk/spravodaj/

ZÁKAZNÍCKY SPRAVODAJ pre čitateľov www.dph.sk bez ohľadu na to, že pri kúpe nebola možnosť odpočítania DPH, vzhľadom na to, že predávajúci nebol platiteľom DPH.

spracovateľský poplatok mal byť bez DPH, pretože osobou povinnou platiť daň je slovenská spoločnosť.

V súvislosti s nárokom na odpočítanie DPH pri osobných automobiloch v kategórii M1, bol s účinnosťou od 1. 1. 2010 zrušený zákaz odpočítania (podľa § 49 ods.7 písm. a) platil zákaz odpočítania do 31. 12. 2009). V súvislosti s prechodným obdobím, kedy došlo k zrušeniu zákazu odpočítania pri osobných automobiloch, platilo podľa § 85i ods. 2 zákona o DPH, že dodanie osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 je oslobodené od dane, ak pri jeho nadobudnutí bolo vylúčené odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) v znení účinnom do 31. 12. 2009. Uvedené oslobodenie pri dodaní automobilu kategórie M1 sa vzťahovalo teda len na automobil kúpený do konca roka 2009, pri ktorom bola uplatnená DPH a kupujúci si ju nemohol odpočítať.

Pri refakturácii čerpaných PHM za kalendárny mesiac faktúra, ktorú vystaví slovenská spoločnosť pre dopravcu, bude bez DPH, nakoľko ide o finančné plnenie, ktoré nie je predmetom DPH.

Platiteľ DPH, ktorý predáva automobil, je povinný uplatniť pri predaji DPH, bez ohľadu na to, či si pri nákupe DPH odpočítal. Kupujúcemu, ktorý je platiteľom DPH, vzniká právo na odpočítanie DPH v závislosti od toho, pre aký účel bude automobil pri svojom podnikaní používať. Rozsah odpočítania DPH vyplýva z § 49 ods. 2 až 4 zákona o DPH. Príklad: Dohoda o použití tankovacích kariet, refakturácia PHM Spoločnosť - platiteľ DPH v SR, má uzatvorenú zmluvu s nemeckou spoločnosťou (platiteľ DPH v Nemecku), pre ktorú zabezpečuje prepravné služby. Tieto prepravné služby však zabezpečuje prostredníctvom inej slovenskej firmy (tiež platiteľa DPH na Slovensku). Súčasťou zmluvy s oboma spoločnosťami je aj dohoda o používaní tankovacích kariet. To znamená, že slovenská firma, ktorá realizuje prepravy, využíva tankovacie karty na tankovanie pohonných hmôt do svojich áut na území rôznych krajín EÚ i mimo nich. Nemecká spoločnosť pohonné hmoty vyfakturovala najprv s nemeckou DPH za PHM natankovanú na území Nemecka a neskôr faktúru opravila tak, že čiastky za PHM boli vyfakturované bez DPH a nemeckou DPH zdanila len spracovateľský poplatok. Ako správne má postupovať pri refakturácii (bez navýšenia cien) takto nakupovaných pohonných hmôt, aký je správny dátum dodania, kedy je povinnosť vystaviť faktúru pre slovenského dopravcu a v akom daňovom režime? S PHM disponuje - používa ich na účely svojho podnikania dopravca, ktorý na základe dokladov z čerpacích staníc si môže uplatňovať právo na vrátenie DPH nakúpenej v Nemecku resp. v iných členských štátoch, na základe žiadosti o vrátenie DPH. Skutočnosť, že v súvislosti s tankovaním PHM je uzatvorená dohoda o použití tankovacích kariet, a na základe tejto dohody je zasielaný mesačný prehľad o ich nákupe, nemá vplyv na DPH. Ide o finančné vyrovnanie zúčastnených subjektov. Nemecká spoločnosť preto správne refakturáciu nákupov uviedla bez DPH. Ak je za spracovanie prehľadov - faktúr o čerpaní PHM za kalendárny mesiac dohodnutá odmena, táto predstavuje protihodnotu za službu. Miesto dodania služby - spracovania prehľadov, sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. nachádza sa v štáte príjemcu - slovenskej spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že aj www.dph.sk/spravodaj/

INTRAKOMUNITÁRNE DODANIE TOVARU V ROKU 2016 Ing. Juraj Válek, PhD., Zdroj: Verlag Dashöfer Dodanie tovaru medzi platiteľmi dane z pridanej hodnoty, teda intrakomunitárny obchod, je založený na princípe, že obchod je predmetom dane v štáte dodávateľa, kde je oslobodený od dane a predmetom dane je aj v štáte odberateľa, kde vzniká povinnosť odviesť daň. Pri určovaní miesta dodania tovaru treba poznať, či je tovar dodaný s prepravou alebo bez prepravy – tzv. pohyblivá dodávka, nakoľko sa od poznania tejto skutočnosti odvíja oslobodenie od dane alebo zdanenie a uvádzanie v daňovom priznaní. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru tzn. dňom, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Dodanie tovaru do iného členského štátu musí byť spojené s pohybom tovaru, čiže prepravou tovaru alebo odoslaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie dodávateľa k odberateľovi do iného členského štátu. Pri intrakomunitárnom dodaní tovaru ide o dodanie tovaru z tuzemska podnikateľom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podnikateľovi registrovanému pre túto daň do iného členského štátu. Takýto obchod je oslobodený od dane v prípade, že je odberateľ osobou registrovanou ako platiteľ v inom členskom štáte. Vtedy môže tuzemský podnikateľ dodávať bez dane. Oslobodenie od dane platí, aj ak si nadobúdateľ tovar sám prevezme a prepraví cez hranice, pričom tovar sa potom zdaní v členskom štáte kupujúceho. Oslobodením od dane je, ak kupujúci je registrovaný pre daň vo svojom členskom štáte a predávajúci prijal od kupujúceho identifikačné číslo pre daň vrátane prefixu, ktorý vyjadruje členský štát registrácie. Toto číslo je uvedené v záznamoch predávajúceho. Ďalej faktúra musí byť vyhotovená o predaji tovaru, a musí obsahovať identifikačné číslo pre daň ako predávajúceho, tak aj kupujúceho. A  ak tovar je odoslaný alebo prepravený z členského štátu predávajúceho do členského štátu kupujúceho. Ak by tieto podmienky neboli splnené všetky, musí byť predaj zdanený tak, ako sa predal zákazníkovi vo vlastnom členskom štáte. Príklad Slovenský podnikateľ registrovaný ako platca dane dodáva tovar poľskému podnikateľovi. Pri objednávke tovaru sa preukázal poľským evidenčným číslom pre DPH. Slovenský podnikateľ vyvezie tovar do Poľska oslobodený od dane a nadobudnutý tovar zdaní poľský podnikateľ poľskou daňou. Dodanie nezdaneného tovaru poľskému odberateľovi uvedie slovenský podnikateľ do svojho

5

ZÁKAZNÍCKY SPRAVODAJ pre čitateľov www.dph.sk štvrťročného súhrnného výkazu. Správca dane v Poľsku tak bude mať informáciu, že uvedený tovar poľský podnikateľ nadobudol oslobodený a skontroluje, či tento tovar zdanil poľský podnikateľ.

prenos daňovej povinnosti sa rozšíril na plnenia, ktoré súvisia s dodaním stavebných prác, dodaním stavby alebo časti stavby ako aj s dodaním tovaru s  montážou alebo inštaláciou, ak montáž alebo inštalácia je stavebnou prácou.

V  prípade oslobodenia od dane je platiteľ dane povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane tovaru dodaného z tuzemska do iného členského štátu, a to kópiou faktúry a ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, alebo ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, alebo ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným prehlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu. Tiež inými dokladmi ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

Tuzemské samozdanenie podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH pri dodaní tovaru

PRAVIDLÁ SAMOZDANENIA V ROKU 2016 Ing. Monika Ziškayová, Zdroj: Verlag Dashöfer Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o  DPH“) pojem „samozdanenie“ nedefinuje. Uvedené však v  zmysle zákona o DPH chápeme ako prenos daňovej povinnosti z  dodávateľa tovaru alebo služby na odberateľa, t. j. príjemcu zdaniteľného plnenia. Slovný údaj „prenesenie daňovej povinnosti“ platiteľ dane uvádza na faktúre pri každom prenose daňovej povinnosti podľa zákona o DPH. Zdaniteľné obchody, pri ktorých dochádza k  prenosu daňovej povinnosti (ďalej aj ako „samozdanenie“) možno rozdeliť podľa toho, ako a  kde sú obchodní partneri registrovaní pre daň, a to na: „„ tuzemské samozdanenie, • obaja obchodní partneri sú registrovaní pre daň v tuzemsku (SR), „„ samozdanenie v rámci EÚ, • jeden z  obchodných partnerov je registrovaný pre daň v inom členskom štáte. Povinnosť osôb odviesť daň do štátneho rozpočtu určuje ustanovenie § 69 zákona o DPH. V zákonom uvedených prípadoch platiť daň prostredníctvom daňového priznania vzniká platiteľom dane ale aj osobám, ktoré nie sú platiteľmi dane. Základné pravidlo, podľa ktorého platiteľ dane registrovaný pre daň podľa § 4, § 4a, § 5 a § 6 zákona o DPH pri dodaní tovarov a služieb s miestom dodania v tuzemsku je povinný platiť daň, pokiaľ mu v tuzemsku vznikne daňová povinnosť, určuje ustanovenie § 69 ods.1 zákona o DPH. Od 1. 1. 2016 sa prenos daňovej povinnosti vzťahuje na každé dodanie tovaru zahraničnou osobou okrem tovaru dodaného formou zásielkového predaja a  tuzemský

6

Od 1. 1. 2016 sa prenos daňovej povinnosti na tuzemskú zdaniteľnú osobu podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH uplatňuje pri dodaní každého tovaru okrem tovaru dodaného formou zásielkového predaja, ak je miesto dodania tovaru v tuzemsku a dodávateľom je zahraničná osoba. Zahraničnou osobou sa podľa §5 zákona o  DPH rozumie zdaniteľná osoba, ktorá nemá v  tuzemsku sídlo ani prevádzkareň a  pokiaľ ide ofyzickú zdaniteľnú osobu, táto nemáv  tuzemsku prevádzkareň, bydlisko a  ani sa v tuzemsku nezdržiava. Príklad č.1 Spoločnosť AB, s. r. o., so sídlom v  inom členskom štáte, registrovaná pre daň v  SR podľa § 5 zákona o  DPH (napr. s  prideleným IČ DPH SK4020112266), dodá svojmu zákazníkovi, slovenskej spoločnosti XY, s. r. o., registrovanej pre daň podľa § 4 zákona o DPH, tovar, ktorý nie je dodaný formou zásielkového predaja. V  akom režime spoločnosť AB, s. r. o, vystaví zákazníkovi faktúru? Podľa ustanovenia § 69 ods. 2 zákona o DPH sa daňová povinnosť prenáša na príjemcu plnenia, ktorým je zdaniteľná osoba usadená v  tuzemsku. Zahraničná zdaniteľná osoba, t. j. spoločnosť AB, s. r. o., vystaví faktúru bez vyčíslenej dane z pridanej hodnoty s uvedením slovnej informácie o prenose daňovej povinnosti. Tuzemské samozdanenie pri stavebných prácach podľa §69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH V súvislosti s novelizovaným zákonom o DPH od 1. 1. 2016 došlo k rozšíreniu tuzemského prenosu daňovej povinnosti na príjemcu plnenia ustanoveného v §69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH. Ak je platiteľ dane príjemcom plnenia od iného platiteľa dane, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na: „„ dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, ktoré patria do sekcie F nariadenia Komisie (EÚ) č. 1209/2014, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a „„ dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F vyššie uvedeného osobitného predpisu. Príklad č. 2 Slovenská spoločnosť JEME, s. r. o., platiteľ DPH, uzatvorila s  dodávateľskou spoločnosťou OPRAVY, s. r. o., platiteľa DPH, zmluvu na vykonanie prác, konkrétne úpravu a opravu priestorov reštaurácie FAJN, výrobu dreveného nábytku do interiéru reštaurácie na mieru ako aj opravu reklamnej plochy na budove, v ktorej sa nachádzajú priestory uvedenej www.dph.sk/spravodaj/

ZÁKAZNÍCKY SPRAVODAJ pre čitateľov www.dph.sk reštaurácie.

Dodanie stavebných prác a správca nehnuteľnosti

Pri vystavení faktúry slovenská spoločnosť OPRAVY, s. r. o.,  musí posúdiť, či dodanie prác charakterizuje ako jedno hlavné plnenie alebo ide o viaceré nezávislé plnenia, ktoré musí posúdiť osobitne.

Dodanie stavebných prác patriacich do sekcie F štatistickej klasifikácie produktov podľa činností, ktoré objedná správca nehnuteľností, nie je dodaním, pri ktorom dochádza k  tuzemskému prenosu daňovej povinnosti. Platiteľ dane, dodávateľ, fakturuje dodanie stavebných prác správcovi bytového domu s príslušnou DPH.

O jedno plnenie ide vtedy, keď jeden alebo viaceré prvky tvoria hlavné plnenie, kým ostatné prvky predstavujú vedľajšie plnenie, ktoré podliehajú rovnakému daňovému režimu ako hlavné plnenie, pričom vedľajšie plnenie znamená len prostriedok lepšieho využitia hlavného plnenia. Daňový režim platiteľ dane (spoločnosť OPRAVY, s. r. o.) uplatní podľa charakteru hlavného plnenia: „„ ak hlavné plnenie patrí do sekcie F štatistickej klasifikácie produktov podľa činností– platiteľ dane bude postupovať podľa ustanovenia § 69 ods.12 písm. j) zákona o DPH, „„ ak hlavné plnenie nepatrí do sekcie F klasifikácie produktov podľa činností– platiteľ dane je povinný platiť daň v zmysle §69 ods.1 zákona o DPH, „„ ak ide viaceré nezávislé plnenia – režim každého plnenia platiteľ dane posúdi osobitne. Príklad č.3 Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, vykonáva pre inú spoločnosť, platiteľa DPH, nasledovné práce: „„ inštalačné práce na kancelárskych strojoch, „„ realizáciu novej elektroinštalácie v  administratívnej budove a „„ vypracováva revíznu správu elektrických zariadení. V nadväznosti na ustanovenie § 69 ods.12 písm. j) zákona o DPH Slovenská spoločnosť dodanie jednotlivých prác pre účely režimu DPH a následnú fakturáciu posúdi nasledovne: „„ inštalačné práce na kancelárskych strojoch nie sú náplňou pre sekciu F štatistickej klasifikácie produktov podľa činností, ale patria do sekcie C štatistickej klasifikácie produktov podľa činností, skupiny 33.2, ktorá zahŕňa špecializovanú inštaláciu priemyselných strojov a prístrojov. Slovenská spoločnosť je povinná platiť daň v zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH, „„ realizácia novej elektroinštalácie v  administratívnej budove patrí medzi stavebné práce patriace do sekcie F štatistickej klasifikácie produktov podľa činností, konkrétne kódu 43. Slovenská spoločnosť vykonané práce – realizáciu novej elektroinštalácie v  administratívnej budove, vyfakturuje s  prenosom daňovej povinnosti podľa ustanovenia § 69 ods.12 písm. j) zákona o DPH, „„ vypracovanie revíznych prác nespadá do sekcie F štatistickej klasifikácie produktov podľa činností, a preto Slovenská spoločnosť vyhotoví faktúru vrátane DPH.

Dôvodom, prečo nedochádza k prenosu daňovej povinnosti, je, že správca nehnuteľnosti nekoná vo vlastnom mene. Správca nehnuteľnosti koná v  mene a na účet vlastníkov bytov a  nebytových priestorov. Z  prijatých plnení, ktoré sú fakturované s  DPH, správca nehnuteľnosti nemá nárok na odpočítanie dane.

UVEDENIE PRENOSU DAŇOVEJ POVINNOSTI VO VÝKAZOCH K DPH V ROKU 2016 Ing. Monika Ziškayová, Zdroj: Verlag Dashöfer Naša spoločnosť (platca DPH) si cez internet objednala mobilný telefón z ČR. Tovar nám bol doručený dobierkou spolu s faktúrou. Dodávateľská faktúra z 06/2016 je vystavená na sumu 110,75 eura bez DPH s poznámkou ,,prenesenie daňovej povinnosti“ podľa § 69 ods. 2 zákona č. 222/2004 a textom: „Dodanie tovaru je uskutočnené zo skladu umiestneného na území SR.“ Na faktúre je uvedené IČ DPH dodávateľa SK4020..., teda dodávateľ je registrovaný pre DPH na území SR. Je takto vystavená faktúra v poriadku ? Kde ju uvádzam v KV a daňovom priznaní? Podľa ustanovenia §69 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o DPH“) sa od 1. 1. 2016 daňová povinnosť prenáša na príjemcu plnenia, ktorým je zdaniteľná osoba usadená v tuzemsku, pri všetkých dodaniach tovarov s miestom dodania v tuzemsku, pokiaľ tieto tovary dodáva zahraničná osoba. Prenos daňovej povinnosti sa neuplatňuje na dodanie tovaru formou zásielkového predaja. Zahraničná osoba je v zákone o DPH definovaná ako zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava, a ktorá môže byť v SR registrovaná podľa § 5 zákona o DPH alebo podľa § 6zákona o DPH, ak dodáva do SR tovar formou zásielkového predaja. Uvedenie prenosu daňovej povinnosti vo výkazoch: Daňové priznanie k DPH Kontrolný výkaz pre DPH

riadok 09 a riadok 10 časť B.1.

Zákaznícky spravodaj online knižnice DPH Vydáva vydavateľstvo VERLAG DASHÖFER, s. r. o., Železničiarska 13, 814 99 Bratislava. IČO 35 730 129. Tel.: 02/33 00 55 55, Fax: 02/33 00 55 50, e‑mail: [email protected] / Redakcia: Nadežda Fuksová, Viktor Drugda / Sadzba: VERLAG DASHÖFER, s. r. o., Tlač: IM print, s. r. o. / Vychádza: mesačne/ Samostatne nepredajné. Súčasťou zákazníckeho servisu online knižnice DPH www.dph.sk Ročné predplatné: 384 € bez DPH / Predplatné online knižnice je na obdobie 12 mesiacov od dátumu vašej objednávky. Objednávku na ďalšie obdobie nie je treba obnovovať, je predĺžená automaticky na ďalších 12 mesiacov. Objednávku môžete zrušiť len písomne, a to najneskôr 6 týždňov pred koncom vášho ročného predplatného obdobia. / Objednať možno na adrese vydavateľstva / ISSN 1338‑5313, aktualizovaný denne/ Zákaznícky spravodaj a všetky v ňom obsiahnuté príspevky a ilustrácie sú chránené autorským právom. Ich používanie je bez schválenia vydavateľstva – s výnimkou zákonom povolených prípadov – neprípustné. Žiadna časť nesmie byť akoukoľvek formou bez písomného súhlasu vydavateľstva reprodukovaná alebo s použitím elektronických off‑line alebo on‑line systémov ukladaná do pamäti, či šírená. Za správnosť obsahu príspevku ručia autori. Informácie boli spracované na základe najlepších poznatkov v okamžiku zverejnenia.

www.dph.sk/spravodaj/

7