Obsah
1. Úvod…………………………………………………… ……………………………….2 2.Teoreticko-metodologické východiská Enviromentálneho logistického reťazca…..……..3 3.Zásobovacia logistika .………………………………………………………………..……6 3.1. Úlohy zásobovacej logistiky ……………..…………………………….…………..6 3.2. Zásobovanie synchronizované s výrobou ……………….……..………………...11 4. Výrobná logistika ………………………………………..……………………………...13 4.1. Úlohy výrobnej logistiky………………………………….……………………….13 4.2. Plánovanie výrobnej logistiky ………………………….…….………………..…14 5. Skladová logistika ………………………………………………..…………………..….17 6. Dopravná logistika ………………………………………………………..……..………19 7. Distribučná logistika …………………………………………………..………………..22 8. Logistika a životné prostredie …………………………………..……………..…..…..25 9. Záver …………………………………………………………….…………………..…..29 Zoznam použitej literatúry .
1
1. Úvod Žijeme v dobe rôznych protikladov. Život nie je prechádzka, stáva sa utrpením pre všetkých slabých,a menej konkurencieschopných, ktorí sú bezohľadne vytláčaní, alebo likvidovaní silnejšími. Svet nie je stavom, ale je miestom procesu neustáleho vzniku vzostupu a úpadku až zániku. Svet prírody je rozmanitý, snažíme sa ho pochopiť a prispôsobiť
naším
potrebám. Ťažisko logistiky
nespočíva
len vo viditeľnom,
hmatateľnom, background, ale aj v riadení, čiže manažmente logistiky. Poslaním manažéra je nájsť a riešiť problémy, ktoré vzniknú v podniku. Závažnosť logistických problémov neustále narastá, preto je dôležité sa zásobiť kvalitnými manažérmi v podniku. Poznanie podniku
je kľúčom k prosperite a dobrému postaveniu podniku na trhu. Preto je
logistika zaradená do študijných pôsobiaci systém, nie
programov väčšiny svetových univerzít. .Podnik
vo vyspelom trhovom prostredí, ktorý by nemal vyvinutý logistický je konkurencie
schopný. Daný fakt by si
mal
rýchlo uvedomiť
manažment väčšiny našich podnikov u nás, v dobe keď chce Slovensko vstúpiť do Európskej únie.
2
2. Teoreticko-metodologické východiská logistického systému
Enviromentálneho
Podstata logistiky a logistického reťazca . Predpokladom
úspechu vo vyspelom trhovom hospodárstve pre podnik je
uspokojovanie čoraz náročnejšich potrieb zákaznikov. Dnešný
spotrebiteľ má možnosť
výberu zo širokého sortimentu výrobkov najlepšej kvality. Z pohľadu podniku nestačí vyrobiť kvalitný produkt, alebo pripraviť službu, musí sa postarať, aby bol k dispozícii v správnom množstve, na
správnom mieste, v správnom čase a to s vynaložením
primeraných nákladov. To je vlastne cieľom logistiky . Logistika je veda o kordinácii aktívnych a pasívnych prvkov podniku
smerujúca k najnižším nákladom, v čase ku
zlepšeniu flexibility, prispôsobilosti podniku na meniace sa
všeobecné
hospodárske
podmienky a meniaci sa trh. Logistika sa považuje za integrované plánovanie, formovanie, realizáciu a kontrolovanie hmotných, a s nimi spojených informačných tokov od dodávateľa do podniku, vo vnútri podniku a od podniku k odberateľovi. Pojem logistika sa používal vo vojenstve, pri riešení
zásobovania a presunu vojenských jednotiek. V 60. rokoch
nachádza uplatnenie i v civilných
odvetviach hospodárstva USA. Prudký ekonomický
rozvoj v 20. storočí, ktorý je charakteristický zahraničné trhy, vyvoláva tlak na koordinovaný hmotných a hodnotových
rastom podnikov a ich expanziou na a
kontrolovaný
tokov. Tým umožnuje čoraz širšie
3
pohyb
uplatnenie
všetkých logistiky.
LOGISTICKÝ REŤAZEC Pod pojmom reťazec označujeme dynamické prepojenie trhu spotreby, s trhom surovín, materiálov, ktorý učelne vychádza z objednávky, konečného zákazníka (kupujúceho), alebo ktoré sa viaže na konkrétnu zákazku, výrobok, druh, alebo skupinu výrobkov. Hmotná stránka logistického reťazca predstavuje uchovávanie a premiestňovanie vecí,
schopné
uspokojiť danú potrebu konečného zákazníka, to značí proces hotový výrobok . .Nehmotná stránka spočíva v premiestňovaní informácií potrebných na to, aby premiestňovania osôb, vecí sa mohol realizovať, veci, ktoré prebiehajú v logistickom reťazci nazývame pasívne prvky. Sú to (3) : -
suroviny, základný a pomocný materiál, diely, hotové výrobky,
-
obaly a prepravné prostriedky,
-
odpad vzniknutý pri výrobe,
-
informácie o pohybe surovín, materiálov, výrobkov.
Ich poslaním je realizovať logistické funkcie, to znamená uskutočnovať postupnosť technologických operácií s pasívnymi prvkami (operatívneho balenia.). Logistický reťazec je zložený z čiastočných hmotných a nehmotných tokov, ktoré sa uskutočnujú medzi rôznymi článkami. Za články považujeme : (2) : - vo výrobe : továrne, dielne, sklady. - v doprave : letište, námorné prístavy, železničné stanice. Pre pohyb materiálu vo výrobnom procese, alebo v obehu sa používa termín materiálový
4
pre, ktorý platí celý rad ekonomických závislostí, ako napríklad : (2) : -
povaha materiálu,
-
množstvo materiálu,
-
trasa materiálu,
-
čas (rýchlosť toku závisia náklady).
Obehom rozumieme súhrn všetkých predvýrobných a povýrobných hmotných procesov, ktorými prechádza materiál určený k predaju. Snahou podnikov je znižovanie nákladov na obeh, a to hlavne na manipulačné operácie, skladovanie a prepravu. Dá sa povedať, že je nutnosť obeh zrýchliť a racionalizovať tak, aby sa znížili náklady. Postupný proces premien označujeme tiež ako logististické funkcie, ktoré majú základné zložky : (1) :
1. ZÁSOBOVANIE,
2. SKLADOVANIE,
3. VÝROBA,
4. DOPRAVA,
5. DISTRIBÚCIA.
5
Logistické funkcie bývajú spravidla štrukturované do štyroch úrovní : (2): - strategické : dlhodobé, platné rozhodovania o zdrojoch, - dispozičné : krátkodobé rozhodovanie o nových potrebách, - administratívne : informačné procesy o dokladoch, - operatívne : realizácia hmotnej stránky logistických reťazcov. Zámerom podnikov je efektívne využitie všetkých logistických funkcií,
s cieľom neustáleho
znižovania jednotkových nákladov, čo predstavuje zlepšenie obratu podniku a postavenie na trhu.
6
lepšie
3. ZÁSOBOVACIA LOGISTIKA 3.1. Úlohy zásobovacej logistiky Hlavným poslaním zásobovacej logistiky je zabezpečiť na
výrobu
výrobkov. Zásobovaciu
logistiku
môžeme
rozdeliť na
materiál
potrebný
čiastkové úlohy,
ktoré delíme na dve skupiny : (2): - riadenie nákupu, - zásobovacia logistika.
Riadenie nákupu má základnú funkciu, ktorá spočíva v orientovaní
na dodávateľský
trh a spojené s uzatváraním zmlúv. Naopak zásobovacia logistika predstavuje správné a fyzické úlohy, súvisiace s tokmi materiálu a tovaru . Útvar nákupu má hlavný cieľ v neustálom znižovaní nákupných nákladov prostredníctvom cenovej a hodnotovej analýzy. Základné koncepcie zásobovania v oblasti materiálno technickej oblasti môžeme rozdeliť na tri skupiny (3): -
individuálny ( nákup v čase potreby ),
-
udržiavanie skladových zásob,
-
zásobovanie synchrónnou výrobou ( JIT).
Manažment zásobovania a jeho funkcie je možné rozdeliť do dvoch základných skupín, ako sú: útvary nákupu a útvar zásobovacej logistiky .
7
Obrázok č.1 Funkcie zásobovania .(3) : MANAŽMENT ZÁSOBOVANIA MANAGEMENT
ZÁSOBOVANIA
Nákup
*
Zásobovacia logistika
Prieskum nákupného
* Príjem, kontrola tovaru
trhu *
Príprava a uzatvorenie
* Skladovanie a správa
obchodných jednaní
skladov
* Cenová a hodnotová
* Vnútropodniková doprava
analýza *
Správa nákupu
* Plánovanie a riadenie a kontrola hmotných a informačných tokov
8
Nákupný
útvar
zaisťuje výber
dodávateľa
pre zásobovanie požadovanými materiálmi,
podľa výsledkov prieskumu trhu. Druhý významný okruh úloh sa týka jednania s dodávateľmi, zostavovanie a uzatváranie
zmlúv. Nákup by sa mal usilovať o znižovanie
nákladov
prostredníctvom permanentných cenových a hodnotových analýz. Úlohy administratívneho charakteru tvoria samostatnú útvarovú jednotku v rámci nákupu, alebo sú priradené pod zásobovaciu logistiku. Úlohy zásobovacej logistiky sú opísané na obrázku č.1. pričom delenie úloh v značnej miere závisí na veľkosti podniku, jeho organizačnej štruktúre významu zásobovania
pre konkrétny
podnik a ďalších
faktoroch. Hlavným cieľom zásobovania
je zabezpečenie zásobovacích tokov v súlade s potrebami, ďalej je to zaistenie potenciálu dodávateľov, zlepšenie závislosti ekonomiky
informačného
systému
a systému
riadenia
zásob, znižovanie
na dodávateloch, zabezpečenie kvality. K dosiahnutiu optimalizácie cieľov zásobovania
existuje
celá rada nástrojov, ktoré sú čiastočne aj nástrojmi
odbytovej politiky. Inštrumentál zásobovacej politiky tvoria
následné komponenty (2):
- cena a politika kvantity, - politika kvality, - politika výberových metod, - politika reklamy a propagácie.
Zásobovaciu stratégiu si podnik vyberá na základe portfóliovej analýzy, tá umožní Porovnávanie trhovej sily podniku, ako nakupujúceho na jednej strane a trhovú silu dodávateľa na strane druhej. Analýza prebieha v štyroch fázach(1): po klasifikácií tovarových
9
druhov potrebných pre zásobovanie a analýzu trhu zásob, nasleduje ujasnenie si strategického postavenia podniku a vypracovanie akčných plánov. V závislosti na sortimentnej skupine je potrebné aplikovať rôzne
spôsoby
jednania. Napríklad pre strategický sortiment sa
budú vyžadovať detailné informácie o dlhodobom vývoji ponuky a potrieb, ktoré je možné vypracovať prostredníctvom simulačných a optimalizačných
modelov. Oproti tomu,
pre
bezproblémový sortiment stačia krátkodobé prognózy potrieb. Plánovanie nákupu materiálov a zásob je funkčnou zložkou nákupu. Podniky, ktoré sa zameriavajú najmä na
zaoberajú problematikou zásob, sa
optimalizáciu ich výšky a štruktúry. Ak sa udržuje príliš málo
zásob,
výsledok je nedostatok zásob, ktorý spôsobuje zmenu v dodávke tovaru, zastavenie výroby, nižší predaj a stratu zákaznika. Ak sa skladuje priliš veľa tovaru, rastú náklady, vzniká možnosť rizika zastarania tovaru. V praxi sa to dá len ťažko realizovať, a preto sa hľadá optimum týchto dvoch extrémnych riešení. Podľa kritéria optimalizácie nákladov, komplexné riešenie je možné dosiahnuť diferencovaným skúmaním jednotlivých princípe ABC
položiek zásob na
analýzy. Je výsledkom diferencovaného prístupu k jednotlivým skupinám
zásob, pretože je prakticky neúnosné a ekonomicky neúčelné venovať všetkým položkám rovnakú pozornosť. Ide v podstate
o rozdelenie
jednotlivých druhov
zásob do určitých
skupín ( najmä A,B,C), pre ktoré sa majú uplatňovať diferencované systémy riadenia zásob. Zisťuje sa vzájomný pomer medzi množstvom a hodnotou
jednotlivých druhov sortimentu,
ktorý odráža relatívnu významnosť určitého druhu materiálu. Kľúčovou úlohou analýzy je určenie skupín A,B,C,avšak málokedy sa stáva, že hranice pre určenie skupiny sú jednoznačné. Skúsenosti
ukazujú , že na
malý
podiel položiek pripadá vysoký podiel na celkovom
objeme zásobovania. Súčastne ako doplnok ABC analýzy sa používa analýza XYZ, : (1):
10
K ktorá priraduje jednotlivým materiálom štatistické váhy podľa ich spotrebnej
štruktúry.
3.2. Zásobovanie synchronizované s výrobou. V zásade môžeme rozlíšiť tri princípy
materiálovo technického zabezpečenia: (2):
a) individuálne zásobovanie - materiál sa prepraví, keď vznikne bezprostredná potreba. Tým sa predchádza tvorbe nákladov spojených s úrokmi, b)
udržiavanie zásob -
skladovaním, viazaním kapitálu.
cieľom je dosiahnuť určitú mieru nezávislosti zásobovania na
výrobe. Vedome udržuje vysoký stav zásob, aby sa zabezpečila plynulosť výrobného procesu tým, že sa výroba stáva nezávislou na dodávateľoch a umožnuje čeliť cenovým výkyvom na trhu
zásobovania. Nevýhodou tohto modelu je zvyšovanie viazanosti kapitálu.
c) princíp zásobovania - sa snaží nevýhody predchádzajúcich systémov vylúčiť. S dodávateľmi uzatvárajú zmluvy na dlhšie časové obdobie, v ktorých sa dodávatelia zaväzujú dodávať požadované materiály vždy priamo do výrobného procesu v predom stanovených dodacích podmienkach. Konkrétne materiálové
požiadavky na dodávateľa sú na svete až vtedy, keď
u odberateľa sa objavia skutočné objednávky od zákazníka. Tieto dodacie odvolania prebehnú z hľadiska plánovacích horizontov a presnosti údajov v troch rovinách : (2): 1. Rámcová dohoda sa vzťahuje na dobu platnosti presahujúcu 12 mesiacov. Obsahuje vymedzenie predpokladaných kapacít a potrieb podľa sortimentných skupín na štvrťročnej báze, okrem toho aj presné požiadavky na kvalitu. Asi po troch mesiacoch prebehne úprava aktualizovaného prepracovania. 2 . Rámcové zmluvy sa uzatvárajú spravidla na časové obdobie troch mesiacov pri mesačnej aktualizácii. Prostredníctvom týchto zmlúv dodávatelia získajú určitú voľnosť pre zaobstaranie materiálov, ktoré oni sami potrebujú.
11
3 .Priame odvolanie je predmetom poslednej plánovacej roviny. Vzťahuje sa na množstvo, ktoré už bolo naplánované v rámcovej zmluve . Tu sa uskutočnujú záväzné úlohy, ktoré sa týkajú množstva, dodacej lehoty a miesta dodania. Model zásobovania
synchronizovaného
s výrobou má však aj svoje obmedzenia a to najmä ak : (2):
-
existuje veľká priestorová vzdialenosť medzi dodávateľmi a odberateľmi tvar a typy súčiastok sú veľmi rozdielne výrobné podmienky a štruktúra dodávateľa nie sú vhodné pre zásobovanie JIT.
V týchto prípadoch možno pristúpiť k aplikácií modelu špedičných skladov. Ich cieľom je medzipodniková optimalizácia materiálových tokov podľa nákladových kritérií a redukovanie mnohotvárnosti informačných prepojení. Aj tu sa uzatvára rámcová dohoda, ktorá obsahuje obvyklé
informácie. Rozdiel je v tom, že dodávky od dodávateľa smerujú do špedičných
skladov. Úlohou špeditéra je požadované súčiastky špedicionársky riadiť a dodať ich odberateľovi. Špeditér vykonáva funkciu prijímania tovaru, vybavovania rôznych formalít a vedenia zásob, komisionárnej správy a poskytovanie informačných príjmu materiálu
služieb. Špeciálny
predstavuje manipuláciu s dopravnými
problém v rámci
kontajnermi. Riešením tohto
problému môže byť napríklad (2): vybudovanie kontajnerového systému spolu s dodávateľmi a špeditérmi, v rámci ktorého všetci účastníci používajú rovnaké normované kontajnery a pri príjme, alebo expedícii materiálu sa vždy plné a prázdne kontajnery vymieňajú. Tým sa
dosiahne
integrácia
spiatočnej
dopravy
dopravných kapacít.
12
prázdnych kontajnerov, a lepšie využívanie
3 . VÝROBNÁ LOGISTIKA 3.1 ÚLOHY VÝROBNEJ LOGISTIKY K základným úloham výrobnej logistiky
patrí riadenie hmotných tokov, plánovanie
výrobného procesu. Plánovanie výroby vychádza zo strategického plánu výroby, ktorý sa ďalej člení na čiastkové plány podľa
časového horizontu. Technicky jeho cieľom je vytvorenie
podmienok pre zabezpečenie bezporuchového, hospodárneho priebehu výrobného
procesu
a neustále obnovovanie a rozvíjanie existujúcich pracovísk. Z toho môžeme odvodiť hlavné ciele výrobnej logistiky , ktoré by zabezpečili (2) : - optimálne výrobné a materiálové toky, - priaznivé pracovné podmienky pre pracovnú silu, - optimálne vyťaženie plôch, - vysoká pružnosť pri využití budov, stavieb. Medzi hlavné faktory, ktoré určujú priebeh výrobného plánovania zaradujeme : (2): produkt, výrobné prostriedky, pracovnú silu, zákonné ustanovenia, budovy, pozemky. Požiadavky, ktoré
kladie samotný
výrobok na určitý priestor, vyplývajú z jeho veľkosti, hmotnosti,
konštrukcie a postavenia v sortimentnej štruktúre výrobného programu. Veľkosť a hmotnosť určujú potrebnú plochu v rámci prepravy a skladovania. Konštrukčné prevedenie určuje výrobné postupy a je základom pri vypracovaní určitej schémy usporiadania. Pre zamestnancov je dôležité také usporiadanie pracovných miest, ktoré prináša pracovné uspokojenie a dobré zdravotné podmienky. Budovy, pracovná plocha a pozemky predstavujú určitú danú stavovú, veličinu, ktorá má svoje obmedzenia, preto pri plánovaní sa snažíme o ich optimálne využitie.
13
3.2 PLÁNOVANIE VÝROBNEJ LOGISTIKY. Výrobná logistika tvorí základ ostatných logistických činností vo výrobnom podniku. Jej úlohou je naplánovať a riadiť výrobné procesy. Pri plánovaní
výroby
vychádzame
z niekoľkých bodov a určíme úlohy pre výrobnú logistiku nasledovne : (2) : A . Základné postupy a procedúry. Na samotnom začiatku vymedzíme, ktoré informácie, akou intenzitou, ako podrobne členené ktorých oblastí budeme potrebovať. S cieľom minimalizácie nákladov vyberieme reprezentatívny výrobok a určíme
okruh
šetrenia . Stanovujeme
postupy a určíme okruh otázok, ktoré
v nasledujúcich krokoch hlbšie analyzujeme. B . Výrobný program. V rámci plánovania výrobného programu , ktorý sa
stáva základom výrobného plánovania,
určuje množstvo výrobkov, ktoré sa majú vyrobiť za dané časové obdobie. Výrobný program sa skladá z kvalitného (druh), kvantitatívneho (množstvo), a časového ( vyhotovenie) komponentu.
Pri jeho spracovaní zohľadňujeme, či ide o : (2) : - tvorbu programu s čistou orientáciou na zákazníka : v tom prípade program sa zhoduje so štruktúrou došlých objednávok. - orientáciu na očakávaný vývoj :ktorá sa zakladá na prognozovaní budúceho vývoja spotreby, alebo - kombinovaný typ orientácie na zákazníka s orientáciou na očakávaný vývoj. C. Potreba výrobných prostriedkov. Výpočet výrobných prostriedkov slúži na zistenie požadovaných výrobných prostriedkov
14
podľa druhov (kapacita ), počtu, časového okamihu a doby životnosti. Tieto údaje sú základom pre stanovenie priestorového umiestnenia funkčných úsekov a budov, ako aj pre usporiadanie a umiestnenie výrobných prostriedkov. D. Potreba pracovníkov. Podľa výrobného programu vypočítame personálnu potrebu vo vzťahu k počtu, kvalifikácie, času a trvania nasadenia vo výrobe, správe, sklade. Určíme kvalitatívne potreby, ktoré vyplývajú porovnania požiadaviek daného pracovného miesta s kvalifikáciou pracovníka. Do úvahy musíme brať čas na adaptáciu, zapracovanie pracovníka. K problematike patrí rozmiestňovanie pracovísk a sociálnych zariadení, ktorých rozmery závisia na počte pracovníkov. E . Potrebná plocha. Po výpočte výrobných prostriedkov a pracovníkov pristúpime k výpočtu potrebnej plochy. Ako východisko nám slúžia konštrukčné výkresy a prospekty výrobcov. Celková plocha sa skladá z plochy nevyhnutnej na inštaláciu výrobných
zariadení, zo skladových plôch, dopravných
a prepravných plôch a výrobu požadovaných správnych a sociálnych plôch . Logická typológia výrobkov rozoznáva . (2): - Kontinuálna výroba, pre ktorú je typická hromadná výroba niekoľko málo výrobkov príbuzného druhu, plynulé prechody
medzi
technologickými operáciami bez skladovania
a výrobného zariadenia plne podriadené výrobkom. - Linková výroba, kde sa vyrába niekoľko výrobkov na pružných
zariadeniach
rovnakého druhu, rozmiestnených podľa skupín výrobkov, pričom každý z výrobkov prechádza výrobou po tej istej ceste.
15
- Zákazková výroba, s veľkým počtom variantov individualizované podľa požiadaviek zákazníka, kde
každý
výrobkov, alebo
výrobky
z výrobkov prechádza po
samostatnej ceste vo výrobe. Zvláštnym prípadom je výroba investičných celkov, keď sa jedná o výrobu unikátnych, veľmi zložitých výrobkov na základe kritérií zákazníka.
16
4 . SKLADOVÁ LOGISTIKA Všeobecnou úlohou skladov je akumulovať dodávky väčších objemov od rôznych výrobcov dodávateľov a z takto vytvorených zásob zabezpečiť priebežné zásobovanie odberateľov potrebným sortimentom v dodacej lehote, ktorá zabezpečí plynulosť predaja , alebo výroby. Dnešný trh vyžaduje individuálne a rýchle spracovanie jednotlivých objednávok. Z pohľadu logistiky všetko začína u zákazníka, preto zmeny v zásobách, v doprave sú dôsledkom spracovania objednávky. Skladovanie plní následné funkcie : (1): -
vyrovnávacia funkcia pri
odchylke materiálového toku a materiálovej potreby
z hľadiska kvantitatívneho a v vzťahu k časovému -
rozloženiu.
zabezpečovacia funkcia vyplýva z nepredvídaných rizík v priebehu výrobného procesu neistoty, získať potrebný materiál kolísania potrieb na odbytových trhoch.
-
kompletačná funkcia pre tvorbu sortimentu.
-
zušľachťovacia funkcia. Je zameraná na preklenutie akostných zmien, ktoré nastanú dôsledku stárnutia, sušenia, kvasenia skladového sortimentu.
Sklady môžeme deliť podľa
druhov
skladových
materiálov na sklad surovín,
polovýrobkov, náhradných dielov, pomocných materiálov, polotovarov, hotových výrobkov, obchodného tovaru náradí, nepodarkov, odpadov. Úlohou výrobných skladov je zabezpečenie plynulého chodu výroby a na ich konci sústrediť a pripraviť hotové výrobky pre expedíciu
17
Jednotlivým zákazníkom. Pre zabezpečenie plynulosti výroby slúži sklad surovín, polotovarov, subdodávok a
medzisklady
rozpracovanej výroby a montáže. Pre zaistenie funkcie strojov
a zariadení a pre zabezpečenie činnosti pomocných procesov výroby sú k dispozícii sklady náhradných dielov, investícií, režijných materiálov. Pri navrhovaní skladových miest vychádzame z hmotnosti,
fyzických
vlastností, včasnosti
objednávok a ceny sortimentných druhov
skladového materiálu. Bez modernej výpočtovej techniky by bolo nepredstaviteľné spracovanie údajov o skladovom sortimente. Zvyšuje prehľadnosť a umožňuje podať v každom čase okamžitý prehľad o skladovom množstve a stave, uľahčuje prácu pracovníkom. (1):
-
výška investície, bežné náklady, stupeň závislosti, potreba personálu a odborníkov, pravidelnosť objednávok, kolísanie kapacít.
VÝROBOK
1
KUS
PREDAJNÁ JEDN.
10
PREDAJNÝ KARTON
ODOSIELACIA JED.
100
ODOSIELACÍ KARTON
LOGISTICKÁ JEDNOTKA
1000
PALETA
Obrázok č. 2 . Logistická baliaca pyramída .(1):
18
5 . DOPRAVNÁ LOGISTIKA Dopravná logistika sa zaoberá koordináciou, synchronizáciou a optimalizáciou pohybu zásielok po dopravnej sieti, priestorového rozmiestňovania, kapacít a pohybov všetkých prostriedkov a zariadení, ktorých súčinnosť je nutná na uskutočňovanie prepravy určitej zásielky. Doprava sa zaoberá prípravou a realizáciou dopravných úloh medzi, ktoré patria výber dopravného prostriedku, trasy dopravy, ochrana dopravovaného tovaru pred poškodením, krádežou, dodržanie dodacích časov. Funkciou dopravy je integrácia činností skladovania, výroby a odbytu. Dopravné prostriedky zabezpečujú plynulý pohyb vnútorného hmotného toku a jeho prepojenie na okolie podniku v logistickom reťazci. Existuje niekoľko druhov dopravných prostriedkov a ich klasifikácia : (1) : a) pozemné dopravné prostriedky - vozíky, nakladače, vykladače. b) nadzemné dopravné prostriedky – žeriavy , regálové zakladače. c) stabilné dopravné prostriedky - pásové a kruhové dopravníky.
Svetová ekonomika prechádza radou zmien, čo v značnej miere vplýva aj na oblasť dopravy. Na úrovni svetového obchodu závisí i dopyt po doprave a naopak úroveň obchodu závisí na úrovni ekonomiky a spoľahlivosti dopravy v národnom i medzinárodnom meradle. Dôsledky
štruktúrnych zmien, akou je globalizácia, posilnenie celosvetovej deľby práce,
premiestňovanie pracovne
náročných výrobných
19
postupov do zahraničia, výroba v malých
sériách, s cieľom dosiahnuť bez skladový prevoz, kladú zvýšené nároky aj na dopravu, ktoré sa prejavujú v menších množstvách objednávok, zvýšenie frekvencie dodávok, rozširovaní výroby špičkových a technicky komplexnejších
produktov,
ktoré však reagujú citlivejšie
na zaťaženie. Medzi hlavné vplyvy okolitého prostredia patria ( 2) : existujúca infraštruktúra, dopravné prostriedky a ich konkrétne tarify, právne predpisy , vedľajšie náklady ako poplatky za používanie diaľnice, užívanie prístavov, alebo colné poplatky. Prepravný trh vytvára podmienky pre konkurenciu medzi jednotlivými druhmi prepravy, ale aj medzi dopravcami rovnakého druhu dopravy a tým i selekcií optimálneho druhu dopravy, alebo jej
kombinácií pre konkrétny
materiálový tok. Pre nákladnú dopravu sa využíva doprava : (3) :
a) Cestná doprava. b) Železničná doprava . c) Lodná doprava. d) Letecká doprava. e) Kombinovaná doprava. f) Potrubná doprava.
Pri posudzovaní vhodnosti dopravných prostriedkov, optimalizácií prepravných ciest, časovej relácie sledujeme faktory, medzi ktoré patria : (2): náklady na prepravovaný tovar, vedľajšie
20
dopravné náklady, manipulačné náklady, požadované množstvo, balenie, dopravné časy, dopravná frekvencia, stav infraštruktúry, priestorová vzdialenosť, veku dopravného prostriedku, upevnenie a ochranné prostriedky. Úlohou nákladnej dopravy je koordinácia vstupujúceho a vystupujúceho m množstva tovaru s cieľom riadenia ich plynulého priebehu a znižovanie pri zachovaní vysokej úrovni služieb a dodržanie
dopravných nákladov
prepravnej doby a dôkladnom využívaní
racionalizačných možností v rámci celého dispozičného reťazca. Pre dosahovanie vysokých dopravných výkonov je účelné centralizované riadenie dopravy. Umožňuje to
dokonalejšiu
koordináciu zásobovacích procesov a efektívnejšiu možnosť prístupu k centrálnej banke dát, ktorá je vybavená rozsiahlymi súbormi dát o prepravných možnostiach a sadzieb, zákazníkov distribučných podmienkach. Dopravné odvetvie je kapitálovo aj pracovne a energeticky veľmi náročné .Vyžaduje vysoké vyťaženie kapacít, to je vybudovať vozový park s obmedzeným počtom vozidiel, ktoré však disponujú
dostatočným ložným priestorom, a ktorých kapacitu
možno pravidelne a v širokom sortimente využiť pre ekonomicky optimálne riešenie prepravy. .Udržovanie takých rozsiahlých kapacít viaže na seba vysoké kapitálové a expedičné náklady. Preto veľká časť priemyselných podnikov v oblasti medzi podnikovej logistiky využíva služby prepravných podnikov. Môže sa jednať o celý komplex prepravných manipulačných, skladovacích a ďalších služieb, ktoré sú zaistené špedičnou firmou.
21
6. DISTRIBUČNÁ LOGISTIKA Disribučná logistika predstavuje spojovací článok
medzi výrobnou a odbytovou
časťou podniku. Zahrňuje skladové a dopravné pohyby tovaru k odberateľovi, a s tým spojené informačné, riadiace a kontrolné činnosti .Cieľom je zabezpečenie spoľahlivého a rýchleho prenosu tovaru a služieb a súčastne vytvorenie optimálneho pomeru medzi zákazníkom, požadovaným súborom dodacích služieb a vznikajúcimi nákladmi. V podniku je určená niekoľkými faktormi, z ktorých najvýznamnejšie sú výrobný program, priestorové rozdelenie produkcie, časová štruktúra prípravy tovaru a sú dané priestorovou
štruktúra dopytu. Technické podmienky
štruktúrou
distribučnej
distribúcie, vybavenosťou, dopravnou
logistiky
infraštruktúrou,
obslužnou technikou. V stále väčšej miere uplatňujú podniky alokáciu svojích produktov ako nástroj konkurencie, ktorá im má umožniť získať oproti konkurencii výhody zlepšenými službami. Je potrebné brať do úvahy požiadavky odberateľov, ktorí vyžadujú poskytovanie dodatočných služieb, ako skladovanie, alebo preprava sortimentu. Zákazníci sa snažia znižovať svoje vlastné zásoby, a práve preto uprednosňujú objednávky v menších množstvách a v kratších intervaloch pri synchronizácií s potrebami. Na druhej strane to núti dodávateľské podniky presadiť vhodné dodávateľské stratégie, ktoré zabezpečia vysokú dodaciu pripravenosť a hotovosť bez toho, aby došlo výraznému zvýšeniu nákladov. Distribúcia vytvára
prostredie, v ktorom
sa realizujú podnikateľské zámery výrobcov surovín,polotovarov, náhradných dielcov a súčiastok potrebných pre výrobu výrobkov určených pre konečnú spotrebu. Posledný článok logistického reťazca môže svojou funkciou podporiť úspešný predaj, keď však nie je dostatočne prepracovaný môže obmedziť predajnosť výrobkov. Úspešnosť podnikania závisí predovšetkým na tom ,ako
22
efektívne a kvalifikovane bude môcť plniť podnikateľ systému, významným
spôsobom ovplyvňuje
efektívnosť
základné
funkcie
materiálového
distribučného
toku i štruktúru
distribučného systému, najmä jeho dĺžka a rozsah. Hľadanie najvhodnejších distribučných ciest pre výrobky ovplyvňuje (2): typ výrobku, segment trhu, zákazníci a ich nároky na služby, vzdialenosť od výrobcu. V súčasnosti sa postupne začínajú uplatňovať aj u nás trendy, ktoré sú vo svete už známe. Distribučné reťazce sa skracujú a distribučné kapacity sa koncentrujú do menej jednotiek. Prejavom tohto trendu
je vylučovanie rôznych sprostredkovateľských
organizácií z distribučných reťazcov a snaha čo najpriamejšieho spojenia v reťazci začínajúcom u výrobcu a končiacom u zákazníka. Znižuje sa i rozsah distribúcie na všetkých stupňoch. Distribútori znižujú počty distribučných skladov, zákazníci majú pre
nákup k dispozícií
menej predajní, ktoré sú však schopné uspokojiť. Mimoriadnu úlohu zohráva voľba stanovíšť distribučných skladov. Vertikálna štruktúra distribúcie tovaru určuje koľko skladových stupňov je vybudovaných
v distribučnom systéme. Poznáme štyri druhy skladov : (1):
1) Pracovné sklady, ktoré sú umiestnené v rámci výrobnej jednotky a obsahujú len sortiment vyrobený v závode. 2) centrálne sklady sú nadriadené pracovným skladom a komplexný sortiment, ale ich počet je obmedzený. 3) regionálne sklady vytvárajú pohotovostné sklady len pre určitý sortiment a má väčší počet predajných oblastí. 4) expedičné sklady sú na najnižšej sa v odbytovej oblasti zákazníka.
23
úrovni
sú
decentralizované
nachádzajú
V celom rade podnikov sa zriadujú centrálne sklady. Daný systém umožnuje výhody vyplývajúce z veľkosti podniku pri nasadení personálu, usporiadaní
organizácie a pracovnej
techniky, pretože veľké sklady opravňujú k nasadeniu nákladných skladových techník. Centrálny sklad zabezpečí väčšiu priehľadnosť. Tabuľka č:1. Kritéria pre zriadenie centralizovaných, alebo decentralizovaných skladov.(2) Vývojová tendencia k zavedeniu
centralizované riešenia
decentralizované riešenia
sortiment
široký
úzky
dodacia lehota
dostatočná
najrýchlejšia
hodnota produktu
vysoká
nízka
výrobné stanovištia
jeden zdroj
viac zdrojov
štruktúra zákazníkov
homogénna
nehomogénna
kritérium
24
8. LOGISTIKA A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Problematika
životného
prostredia
je jednou z najfrekventovanejších tém ako
na vedeckom poli tak na úrovni politických strán a hnutí, ale aj vládnych či mimovládnych inštitúcií. Hlavnú zásluhu na záujme verejnosti o životné prostredie majú média, najmä elektronické. Bohužiaľ hlavným problémom ostáva fakt, že sa viac o ekológii rozpráva, ako sa konajú konkrétne úlohy. Ekologická bezohľadnosť štátov, ktoré sú najviac ekologicky vyspelé a v maximálnej miere znečisťujú životné prostredie. Tieto
štáty nemajú snahu pripojiť sa
k medzinárodným dohodám, ani prijať vnútorné legislatívne
opatrenia na ochranu životného
prostredia. Štátna politika v oblasti Životného prostredia napríklad v USA (2): prevláda tendencia vidieť v logistike ekologický nástroj efektívneho riadenia
spiatočných tokov odpadov a ich
recykláciu. Americký pohľad je diktovaný zo skutočnosti, že 5% svetovej populácie žijúcej v USA vytvára 50% svetového odpadu. Iné čísla hovoria, že emisie z nákladných aut sú v USA 2.5 krát väčšie, ako v štátoch Európy. V inom odvetví dopravy, v letectve odoberá
montážny závod
civilných lietadiel v Seatle firma Boening šesť miliónov dielcov. Pre modely B747, a po troch miliónoch pre modely B 767 a B 777 od 1500 dodávateľov, pričom až 70% dielcov prichádza z Európy, Japonska, Kanady. To isté sa deje aj v automobilovom priemysle. Zdanlivo veľmi radikálnu politiku na ochranu životného prostredia by mala mať relatívny mierny dopad na európske logistické reťazce. Prieskum medzi výrobcami v Anglicku z roku 1995 ukázal, že ani strmí vzostup cien cestnej nákladnej dopravy by s veľkou pravdepodobnosťou nespôsobili žiadnu významnú zmenu v dopyte po doprave.
25
Podniková politika v oblasti Životného prostredia a logistika. Podniková politika nie je v ľahkej situácii pretože : - Je si vedomá, že logistické reťazce, ktoré sa dnes javia ako efektívne, nemusia v budúcnosti, alebo nemusia vôbec spĺňať spoločenské podmienky. - Musí sa vyrovnať s platnými normami týkajúcich sa Životného prostredia, ktoré sa ale budú neustále sprísňovať. - Vie, že náklady na logistické operácie budú rásť postupne s ochranou prírody. - Musí čeliť nebezpečiu , ktoré pre podnik vyplýva z občianských a ekologických aktivít a rôznych skupín, ktorých výroky sú medializované. Poznatky z britských prieskumov ukazujú, že podniky sú si vedomé potreby chrániť životné prostredie, ale neponáhľajú sa z jeho plnením. Veľmi málo podnikov v USA a Anglicku vniesol do podnikovej politiky ochranu Životného prostredia. Cieľom súčastných podnikov je prosperita, hospodársky rast, uspieť v konkurencii a ekológia je niekde v úzadí. Podniky vyslovujú ako najčastejšie problémy vo vzťahu k ekol. sú : (2) odpady, likvidácia použitých obalov, hluk a hladina emisií, ale aj spotreba pohonných hmôt v doprave. Keď pripočítam externality, v podobe znečistených morí
ropou, chemikáliami, následky dopravných nehôd na cestách,
diaľniciach, dochádzame k záveru, že logistické aktivity ovplyvňujú Životné prostredie toľkými spôsobmi a rôznou intenzitou, že je veľmi obtiažne vymyslieť odpovedajúcu logistickú politiku. Tabuľka č:2. Škody spôsobené dopravou . Doprava Vnútrozemská vodná Železničná Cestná
ŠKODY na 1 TKM 100 % 413 % 1856 %
26
Iný pohľad nás zavedie na množstvo emisií CO2, ktoré vyprodukujú dopravné prostriedky v štátoch Európskej únie. Tabuľka č:3. Množstvo emisií .(2): DOPRAVNÝ PROSTRIEDOK
EMISIE
Osobné autá Nákladné autá Lietadlá Osobné vlaky Riečna plavba Nákladné vlaky Autobusy
55.4 22.7 10.9 2.8 0.7 4.3 1.1
% % % % % % %
Ak prehodíme čísla a budeme sa zaoberať škodami spôsobenými len dopravou na životnom prostredí, dostaneme alarmujúce čísla. Tabuľka č: 4: Škodlivosť na Životné prostredie.(2): DRUH VLIVU
VEĽKOSŤ ŠKOD v %
Znečistenie ovzdušia
0.4 %
Hluk
0.2 %
Nehody
1.5 %
Celkom
2.1 %
27
Spotreba pohonných hmôt v cestnej nákladnej doprave a tým emisie môžu byť znížené. (2): - zmena výkonov cestnej dopravy na železničnú dopravu, - voľba optimálnych dopravných trás s ohľadom na intenzitu dopravy, - väčšie vyťaženie spiatočných ciest vozidiel, ktoré podnik využíva a tým môže znížiť náklady na prepravu, - obmena
vozového parku, a to výmena dieselových motorov za benzínové, kde je
nižšia spotreba a lacnejšie pohonné látky, - obmena vozového parku za vozidlá s nižšou pohotovostnou hmotnosťou, k pomeru k užitočnej hmotnosti, - vybavenie vozidiel strešnými spojlermi, - nepreťažovanie vozidiel a správne uložiť tovar, - starostlivosť o dokonalý technický stav vozidiel, - dodržanie optimálneho režimu jazdy. Nadmernú
potrebu
dopravy je možno
logisticky najúčinnejšie eliminovať na
medzipodnikovej úrovni strategickou alianciou s logistickým podnikom, na vnútropodnikovej úrovni, následne koordináciou programov a činností jednotlivých útvarov. Logistika hrá kľúčovú úlohu v určovaní vzťahov medzi
ekonomickou
a kvalitou životného prostredia. Jej úlohou je však determinovaná
aktivitou,
tým, ako sa rozhodne
spoločnosť ako celok pri voľbe, medzi ekonomickým rastom, alebo životným prostredím .
28
9 . ZÁVER Predmetom môjho ročníkového projektu bolo rozpracovanie témy Enviromentálny logistický reťazec. Danú problematiku som rozpísal z hľadiska teoretického. Naznačil som jednotlivé časti Logistiky a logistického reťazca z pohľadu
enviromentálneho. V danej práci
bola priorita, len teoretický popis danej témy, pričom analýzu a vlastné efektívne varianty rozpracujem v pokračovaní tejto témy v diplomovej práci. Som si vedomí, že danú tému, ktorú som rozpracoval, je veľmi zaujímavá a poučná.
29
Zoznam použitej literatúry : 1. Pernica P. Logistika - vymedzenie a teoretické základy . . .
2. Pernica P . Logistický management. 3. Štern J . Logistika v manažmente výroby.
30
31
32
33
34
