Školský vzdelávací program ISCED 1

SPOJENÁ ŠKOLA, POD KALVÁRIOU 941, TOPOĽČANY

Školský vzdelávací program ISCED 1

organizačná zloţka Špeciána záladná škola internátna pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, Základná škla s materskou školou pri zdravotníckom zariadení

Školský vzdelávací program „...keby nebolo reči, nič by sme nevedeli ani o dobrom ani o zlom, ani o pravde ani o klamstve, ani o príjemnom ani o nepríjemnom. Reč nám umožňuje to všetko chápať. Premýšľajte o reči.“ Sovák

Vzdelá vací prog ram ŠZŠI – NKS: Stupeň vzdelania: ISCED 1 (primárne vzdelávanie) Dĺžka štúdia: desať rokov Vyučovací jazyk: slovenský Študijná forma: denná Druh školy: štátna ZŠ s MŠ pri ZZ: Stupeň vzdelania: ISCED 0 (predprimárne vzdelávanie), ISCED 1 primárne vzdelávanie), ISCED 2 (niţšie sekundárne vzdelávanie) Dĺžka vzdel. v MŠ: 3 roky Dĺžka vzdel.v ZŠ: deväť rokov Vyučovací jazyk: slovenský Študijná forma: denná Druh školy: štátna P r e d k l a d a t eľ Názov školy:

Spojená škola, Pod kalváriou 941, Topoľčany s orgnizačnými zloţkami - Špeciálna základná škola internátna pre ţiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, Pod kalváriou 941, Topoľčany; - Základná škola s materskou školou pri zdravotníckom zariadení, Ul. Pavlovova 17, Topoľčany IČO: 00182257 Riaditeľ školy: PaedDr.. Alica Švelková Koordinátor pre tvorbu ŠVP: Mgr. Viera Krajčíková, zástupkyňa riaditeľky školy Zriaďovateľ Názov: Adresa:

Krajský školský úrad v Nitre Štefánikova trieda 69, 949 Nitra

 038/5 320 531; 038/5 323 312 0911 486 487  Spojená škola, Pod kalváriou 941, Topoľčany  [email protected] www.szsin-to.sk P l a t n o s ť školského vzdelávacieho programu: od 01.09.2009 Kontakty

Podpis riaditeľa

Platnosť ŠkVP Dátum

Revidovanie ŠkVP Dátum

Zaznamenávanie: inovácie, zmeny, úpravy

31.08.2010

Úprava rozširujúceho učiva v prípravnom ročníku v predmetoch: Rozvíjanie komunikačných schopností – redukcia učiva o dve hlásky: oO, uU - óÓ, úÚ Rozvíjanie grafomotorických zručností – redukcia učiva o dve písmená: oO, uU – óÓ, úÚ Slabé stránky – zmena: presťahovanie tried vzdelávajúcich ţiakov s autizmom do vyhovujúcich priestorov v ZŠ Ul. Ľ. Fullu, Topľčany Slabé stránky – zmena: skvalitnenie personálního obsadenia školy prijatím nového učiteľa s aprobáciou Šk. logopédia; dvaja učitelia – rozširujúce štúdium Školskej logopédie – 2. ročník

01.09.2009 01.09.2009

do 01.09.2010

od 01.09.2010

I. Charakteristika školy 1. Veľkosť školy Spojená škola v Topoľčanoch je škola, v ktorej sa zlučujú nasledujúce organizačné zloţky: 

Špeciálna základná škola internátna pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, Pod kalváriou 941, Topoľčany. Spojená škola – organizačná zloţka ŠZŠI pre ţiakov s NKS zabezečuje – výchovu a vzdelávanie ţiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú nevyvinutú, narušenú alebo systémovo nedostatočne vyvinutú hovorenú reč od prípravného po deviaty ročník (10 tried), – výchovu a vzdelávanie ţiakov s autizmom a ďalšími pervazívnymi poruchami s mentálnym postihnutím – od prípravného po deviaty ročník (2 triedy ţiakov), – výchovu a vzdelávanie ţiakov s ťaţkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia od prípravného po deviaty ročník v alokovanom pracovisku DSS, Ul. M. Závodného, Topoľčany (2 triedy). Súčasťou školy sú: – Centrum šepciálnopedagogického poradenstva,Pod kalváriou 941, Topoľčany (alokované pracovisko Nám. Ľ. Štúra, Topoľčany), – Školský klub detí – v ŠZŠI – NKS, Pod kalváriou 941, Topoľčany, – Školský klub detí – v ZŠ s materskou školou, Ul. Pavlovova 17, Topoľčany, – Školský internát – v ŠZŠI – NKS, Pod kalváriou 941, Topoľčany, – Školská jedáleň – v ŠZŠI – NKS, Pod kalváriou 941, Topoľčany. Škola je umiestnená v budove vily z roku 1923, jednotlivé triedy a špeciálne učebne boli upravené na poţiadavky výchovnovyučovacieho procesu. V areáli školy je parková plocha, detské ihrisko, časť areálu je vyuţívaná na školské políčko. Vila a park sú zapísané v zozname kultúrnych pamiatok SR



Základná škola s materskou školou pri zdravotníckom zariadení, Ul. Pavlovova 17, Topoľčany Spojená škola – organizačná zloţka Základná škola s materskou školou zabezpečuje výchovu a vzdelávanie chorých a zdravotne oslabených ţiakov, a to v jednej triede MŠ a jednej triede ZŠ. Na výchovnovzdelávací proces vyuţíva jednotlivé lôţkové priestory oddelení Nemocnice Topoľčany a herňu.

Poslanie školy: - v organizačnej zložke ŠZŠI – NKS: a) vo vzdelávacom procese ţiakov s mentálnym a rečovým postihnutím zmierniť najmä ich rečové postihnutie tak, aby boli schopní dohovoriť sa v spoločnosti, b) vo vzdelávacom procese ţiakov s autizmom ich socializácia do spoločnosti, c) vo vzdelávacom procese ţiakov s ťaţkým a hlbokým mentálnym postihnutím rozvíjanie ich sebaobsluţných, komunikačných a primeraných vedomostných schopností, - v organizačnej zložke ZŠ s MŠ pri zdravotníckom zariadení poskytnúť deťom a ţiakom počas ich hospitalizácie potrebné vedomsti tak, aby po návrate do školy boli schopné pokračovať ďalej vo vzdelávaní v kmeňovej škole.

2.

Charakteristika žiakov Školu navštevujú ţiaci z územia celého Slovenska, ktorým bolo diagnostikované: – mentálne postihnutie s narušenou komunikačnou schopnosťou (systémovo narušená

alebo systémovo nedostatočne vyvinutá reč), s pípadným ľahším telesným postihnutím, zrakovým postihnutím, poruchami učenia, poruchami správania ..., - detský autizmus prípadne ďalšie vývinové poruchy s mentálnym postihnutím, - ťaţké a hlboké mentálne postihnutie s prípadným ťaţkým telesným postihnutím(klienti ZSS) - deti a ţiaci hospitalizovaní v zdravotníckom zariadení., Topoľčany.

3. Charakteristika pedagogického zboru Výchovnovzdelávací proces v škole zabezpečujú - v ŠZŠ – NKS učitelia s vysokoškolským pedagogickým vzdelaním - špeciálna pedagogika (prevaţne psychopédia, čiast. logopédía, surdopédia) a učitelia s vysokoškolským vzdelaním sociálna práca s DPŠ a ŠIŠ pre detským autizmus, - v ZŠ s materskou školou vyučujúca v MŠ so stredoškolským pedagogickým vzdelaním a špeciálna pedagogika, vyučujúca v ZŠ s vysokoškolským pedagogickým vzdelaním – špeciálna pedagogika (somatopédia). Náboţenskú výchovu vyučujú externí zamestnanci, väčšinou farári jednotlivých cirkví alebo katechéti. Škola má moţnosť vyuţívať prácu školského psychológa (zamestnaného v CŠPP pri škole na 60%) a vyuţívať jeho sluţby najmä pri riešení problémov ţiakov súvisiacich s výchovnovyučovacím procesom. Funkciu výchovného poradcu plní učiteľka - jej úlohou je riešiť výchovné problémy u ţiakov v spolupráci s triednymi učiteľomi, usmerňovať proces rozmiestňovania ţiakov končiacich školskú dochádzku v základnej škole, prípadné pokračovanie vzdelávania v odborných učilištiach, zabezpečovať poradenskú sluţbu pre rodičov v tejto oblasti, úzko spolupracovať so školským psychológom a špeciálnym pedagógom hlavne v procese začleňovania ţiakov do odborných učilišť. Funkciu koordinátora protidrogovej prevencie plní učitelka - jej úlohou je primeranou a zaujímavou formou pribliţovať a vysvetlovať ţiakom nebezpečenstvo uţívania drog a iných omamných a psychotropných látok. Pedagogickí zamestnanci sa v rámci Plánu ďalšieho vzdelávania pg. zamestanancov zúčastňujú rôznych seminárov, školení, prednášok zameraných na ďalšie zvyšovania kvalifikácie a odbornosti, prípadne získavajú nové poznatky samoštúdiom.

4. Organizácia prijímacieho konania Do ŠZŠI - NKS sú prijímaní ţiaci, ktorí majú diagnostikované: - mentálne postihnutie a narušenú komunikačnú schopnosť, - detský autizmus prípadne inú pervazívnu poruchu, - hlboké a ťaţké mentálne postihnutie.

5. Spôsob a podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania stupeňvzdelania ISCED I Ţiaci s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia: Dĺžka štúdia: Forma štúdia: Spôsob ukončenia štúdia:

Doklad o dosiahnutom vzdelaní: Poskytnutý stupeň vzdelania: Možnosti ďalšieho štúdia, pracovného uplatnenia absolventa:

10 rokov Denná a) Úspešným absolvovaním školského vzdelávacieho programu ţiak získa primárne vzdelanie, b) Ukončenie povinnej školskej dochádzky 16. rokom veku alebo absolvovaním posledného ročníka ŠŠ Vysvedčenie s doloţkou: a) „Ţiak získal primárny stupeň vzdelania“. b) „Ţiak ukončil povinnú školskú dochádzku“. ISCED 1 príp. Pokračovanie vo vzdelávaní v odbornom učilišti.

Ţiaci so stredným stupňom mentálneho postihnutia a ţiaci s ťaţkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia: Dĺžka štúdia: Forma štúdia: Spôsob ukončenia štúdia:

Doklad o dosiahnutom vzdelaní: Poskytnutý stupeň vzdelania:

11 rokov Denná a) Úspešným absolvovaním školského vzdelávacieho programu ţiak získa primárne vzdelanie, b) Ukončenie povinnej školskej dochádzky 16. rokom veku alebo absolvovaním posledného ročníka ŠŠ Vysvedčenie s doloţkou: a) „Ţiak získal primárny stupeň vzdelania“. b) „Ţiak ukončil povinnú školskú dochádzku“. ISCED 1

Ţiaci s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami s mentálnym postihnutím Dĺžka štúdia: Forma štúdia: Spôsob ukončenia štúdia:

Doklad o dosiahnutom vzdelaní: Poskytnutý stupeň vzdelania:

10 rokov Denná a) Úspešným absolvovaním školského vzdelávacieho programu ţiak získa primárne vzdelanie, b) Ukončenie povinnej školskej dochádzky 16. rokom veku alebo absolvovaním posledného ročníka ŠŠ Vysvedčenie s doloţkou: a) „Ţiak získal primárny stupeň vzdelania“. b) „Ţiak ukončil povinnú školskú dochádzku“. ISCED 1

6.Dlhodobé projekty Škola sa zapája do projektu Škola podporujúca zdravie, v rámci ktorého sa ţiaci pod vedením pedagogických zamestnancov podielajú na vytváraní zdravého ţivotného prostredia, propagujú správnu výţivu, hygienu, rozvíjajú zdravý spôsob ţivota. Pravidelne sa zapájame najmä do výtvarných súťaţí, ako napr. Európa v škole, súťaţe SPP, Dielo tvojich rúk, Ţivotné prostredie očami detí a pod., v rámci ktorých ţiaci školy svojimi prácami získavajú popredné umiestnenia. Pravidelne sa zapájame do Lesoochranárskej školy, zameranej na environmentálnu výchovu. V nasledujúcom období plánujeme zapojenie sa do kampane Červené stuţky, a to zaslaním výtvarných prác podľa pokynov vyhlasovateľa.

7.Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi Škola spolupracuje s Rodičovským združením, najmä v oblasti ďalšieho financovania podujatí celoškolského charakteru – odmeňovanie ţiakov na pravidelných komunitách, pri organizovaní školských výletov, zabezpečení privítania Mikuláša, Vianočnej slávnosti a pod. Schôdze RZ sa konajú spravidla jedenkrát ročne na začiatku školského roku. V Rade školy pracujú zvolení zástupcovia pedagogických a nepedagogických zamestnancov a zástupcovia rodičov, ako aj delegovaní zástupcovia zriaďovateľa. Rada školy zasadá 3 – 4krát počas školského roka. Súčasťou školy je Centrum ŠPP, ktoré pomáha ţiakom školy priebeţne riešiť ich špecifiká so zvládaním predpísaného učiva, prípadne výchovné problémy. CŠPP úzko spolupracuje s CPPPaP Topoľčany pri zabezpečovaní úloh výchovného poradenstva a prevencie v meste i okrese.

Škola úzko spolupracuje aj s Turistickým oddielom „Ţochár“, a to pri zabezpečení turistických podujatí pre ţiakov zostávajúcich cez víkendy v školskom internáte, napr. S MsÚ Topoľčany, MsKS Topoľčany, Gymnáziom Topoľčany, ZŠ v meste, SĆK Topoľčany...

8. Priestorové a materiálne vybavenie školy V škole je zriadených 10 tried pre ţiakov prípravného aţ 9. ročníka a 2 triedy s príslušnými miestnosťami pre ţiakov s autizmom. V budove je 10 tried – nakoľko sa škola nachádza v atypickej budove, veľkosť tried nezodpovedá vţdy poţiadavkám vyučovacieho procesu, najvýraznejšie je to při vzdelávaní Ţiţkov s autizmom, u ktorých sú špecifické poţadavky na priestorové vybaveni tried. Okrem tried vyuţívame na vyučovanie učebňu ILS, učebňu PC, menšiu telocvičňa, dielňu na pracovné vyučovanie – chlapcov, cvičnú kuchynku. K dispozícii je šatňa pre ţiakov a zamestnancov školy, školská kuchyňa s jedálňou, internát s kapacitou 33 miest, zborovňa a kabinety učiteľov a ďalšie prevádzkové priestory: práčovňa so sušiarňou, náraďovňa. Materiálno technické podmienky školy: Škola je vybavená učebnými pomôckami: k rozvíjaniu reči a komunikačných schopností prostredníctvom PC s programom LOGOCAT so zvukovou kartou a programom Boardmaker k rozvoju augmentatívnej alternatívnej komunikácie, v PC učebni (6 počítačov s pripojením na internet) majú pedagogickí zamestnanci a ţiaci k dispozícii rôzne učebné programy k rozvíjaniu komunikačných schopností, ako aj k preberanému učivu z jednotlivých predmetov, ţiaci s pridruţeným telesným postihnutím majú k dispozícii PC s dotykovou klávesnicou, hodnota názorných učebných pomôcok evidovaná v dvoch kabinetoch je takmer 25 tis. €. V relaxačnej časti areálu školy sú zabudované časti systému VARIANT Slovakia, ktoré škola uhradila z finančních prostriedkov RZ pri škole a z finančných prostriedkov získaných zapojením školy do projektu „Otvorená škola – oblasť športu 2007“. Postupne vybavujeme triedy novými školskými lavicami a spálne novým nábytkom. S cieľom modernizácie vyučovacieho procesu vyuţívame dataprojektor a 2 ks notebookov… Pretrváva nedostatok učebných materiálov k predmetom ILS a RKZ, učitelia si zhotovujú vlastné učebné texty a tieto pre ţiakov rozmnoţujú, fond učebníc a PZ k vyučovaniu iných predmetov nie je dostatočný. Ţiaci s ťaţkým a hlbokým postihnutím sú vzdelávaní v priestoroch alokovaného pracoviska v ZSS, Ul. M. Závodného, Topoľčany. Hospitalizovaní ţiaci v ZŠ sú vzdelávaní podľa aktuálneho zdravotného stavu na lôţku, deti MŠ majú k dispozícii herňu.

9. Škola ako životný priestor Aby sa ţiaci, pedagógovia i nepedagogickí zamestnanci cítili v škole čo najpríjemnejšie, kladieme dôraz na:  upravené a estetické prostredie tried, dvoch hál a spální školského internátu, a to ich postupným obnovovaním školským nábytkom,  postupne sme upravili školský areál, ktorý tvorí parková časť slúţiaca na hry ţiakov, školský dvor, na ktorom sú dobudované detské ihriská s pieskoviskom a relaxačným zariadením VARIANT Slovakia, a školské políčko, na ktorom ţiaci plnia úlohy predmetu pracovné vyučovanie – pestovateľské práce,  pedagógovia školy vedú ţiakov k slušnému správaniu sa navzájom, ako aj ku všetkým zamestnancom školy

10. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a

vzdelávaní V spolupráci s technikom BOZP sledujeme bezpečné a zdraviu vyhovujúce podmienky v priestoroch na výchovno-vyučovací proces. Zamestnanci školy sú pravidelne dvakrát ročne preškolení v oblasti BOZP a protipoţiarnej ochrany. V škole pracuje volený zástupca zamestnancov pre BOZP, ktorý prípadné návrhy na odstránenie problémov v tejto oblasti predkladá vedeniu školy, ako aj protipoţiarna hliadka. V škole pravidelne vykonávame revízie elektrospotrebičov, bleskozvodov, plynovej kotolne, hasiacich prístrojov ... Ţiaci sú vedení k dodrţiavaniu predpisov v tejto oblasti nielen pred kaţdým školským výletom, exkurziou, vychádzkou, ale aj prostredníctvom COČaP, ktoré pre ţiakov pripravujeme dvakrát počas školského roka.

II. Charakteristika školského vzdelávacieho programu 1. Pedagogický princíp školy (všeobecné a vlastné ciele výchovy a vzdelávania) Všeobecné ciele výchovy a vzdelávania a) vychovávať, vyučovať a vzdelávať postihnutých jednotlivcov tak, aby sa čo najskôr a čo najdôkladnejšie vnútorne vyrovnali so svojim postihnutím, a aby sa napriek obmedzeniam, ktoré z nich vyplývajú čo najpozitívnejšie prispôsobili spoločnosti a boli spôsobilí ţiť relatívne plnohodnotný ţivot ako tvorcovia, konzumenti či ochrancovia hodnôt vytvorených cieľavedomou činnosťou, b) vyuţívať potenciálne moţnosti jedinca, jeho motiváciu, prirodzené kompenzačné schopnosti, kreativitu a iné danosti s cieľom rozvíjania jeho osobnosti, c) uplatňovať špeciálne metódy výchovy a vzdelávania, d) umoţniť ţiakom získať kompetencie v oblasti vyuţívania informačno-komunikačných e) f) g) h) i) j)

technológií, rozvíjať praktické zručnosti, tvorivé schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo na trhu práce, posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám Slovenskej republiky, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre, získať a posilňovať úctu k ľudským právam, základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pripraviť ţiakov na zodpovedný ţivot v spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muţa a ţeny, náboţenskej tolerancie, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami, naučiť ţiakov rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť, naučiť ţiakov kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie vrátane zdravej výţivy a ţivotné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty.

Vlastné ciele výchovy a vzdelávania Spojená škola ŠZŠI - NKS Škola umoţní všetkým ţiakom získať dostatočné všeobecné vedomosti a zručnosti vo všetkých všeobecnovzdelávacích predmetoch z hľadiska mentálnych a rečových schopností kaţdého ţiaka v jednotlivých organizačných zloţkách pri Spojenej škole. Výchovno-vzdelávaciu činnosť bude smerovať k príprave ţiakov na ţivot, na ich začlenenie sa do spoločnosti. Bude formovať u ţiakov komunikáciu medzi sebou, komunikáciu ţiaka s dospelými. V spolupráci s rodičmi ţiakov bude ich vychovávať k samostatnosti, k uvedomelému správaniu ku všetkým vo svojom okolí.

Spojená škola – ZŠ s MŠ pri zdravotníckom zariadení

Škola poskytuje deťom predškolského a ţiakom v školopovinnom veku výchovu a vzdelávanie počas ich hospitalizácie. Hlavným cieľom školy vo vzťahu k chorým deťoma ţiakom je najmä zabezpečenie kontinuity vo vyučovaní podľa ročníkovej príslušnosti v kmeňovej škole v takej miere, v akej to dovoľuje ich zdravotný stav, čím škola umoţňuje bezproblémovú adaptáciu chorého dieťaťa na pôvodný výchovno-vzdelávací proces. Pri vyučovaní sa rešpektuje zdravotný stav ţiakov, ich moţnosti a schopnosti. Škola poskytuje pomocou osobitných výchovných a vyučovacích metód, prostriedkov a foriem základné vzdelanie chorým školopovinným ţiakom, rozvíja sociálno-komunikačné schopnosti prostredníctvom vytvárania vzťahov a podporou komunikácie medzi chorými deťmi, rodičmi a pedagógmi. Odpútava od myšlienok na vlastnú chorobu a zabraňuje sociálnej izolácii a predchádza prejavom hospitalizmu (citová otupenosť, deprivácia). Škola bude vzhľadom na svoje šepcifiká vo vzdeláacom procese MŠ a ZŠ uplatňovať Štátny vzdelávací program ISCED 0, ISCED 1 a ISCED 2.

2. Zameranie školy a stupeň vzdelania Naším poslaním je vychovávať a vzdelávať ţiakov mentálne a rečovo postihnutých ţiakov. Chceme, aby naši ţiaci po ukončení 9. ročníka špeciálnej základnej školy pokračovali ďalej vo vzdelávaní v odborných učilištiach podľa svojich moţností, ale v prvom rade podľa svojho záujmu o budúce povolanie. V učebnej oblasti budeme venovať pozornosť dosiahnutiu výchovno-vzdelávacích výsledkov v kontinuitie s rozvíjaním komunikačnej schopnosti ţiakov. Vo všetkých ročníkoch sa zameriame na zdokonaľovanie čitateľskej gramotnosti (čítanie textu s porozumením). V predmete pracovné vyučovanie budeme dbať na získavanie manuálnych zručností, a tým na dôslednú prípravu na voľbu budúceho povolania. Časovo – tematické plány spracujeme tak, aby bolo moţné nielen predpísané učivo prebrať, ale aby zostal čas aj na jeho zopakovanie a upevňovanie. Budeme zavádzať prvky IKT do vzdelávacieho procesu. Zameranie školy sa bude orientovať na : 1.Deklarácie práv dieťaťa. 2.Odstránenie nedostatkov súvisiacich s ich rečovým handicapom, na komunikatívnosť s ohľadom na schopnosti jednotlivých ţiakov. Na zavádzanie prvkov AAK u tých ţiakov, ktorí náhradnú formu komunikácie nevyhnutne ptrebujú. 3.Kvalitnú prípravu ţiakov na budúce povolanie. 4.Dosiahnutie primeranej gramotnosti v oblasti IKT. 5.Organizovanie, prípravu a zapájanie ţiakov do súťaţí, ktoré rozvíjajú ich talent, nadanie 6.Aktivity v projekte Škola podporujúca zdravie ( v spolupráci so ŠKD a ŠI). Stupeň vzdelania

ISCED 1

3. Profil absolventa Spojená škola ŠZŠI - NKS Absolvent školy by mal mať osvojené základy všeobecného vzdelania poskytované špeciálnou základnou školou. Rečový handicap ţiaka by mal byť zmiernený do takej miery, aby so svojím okolím dokázal komunikovať, vyjadrovať vlastné pocity, potreby, názory či uţ verbálne alebo náhradnou formou komunikácie(AAK). Absolvent školy by mal byť pripravený na ďalšie vzdelávanie v odborných učilištiach rôznych zameraní. Absolvent triedy pre ţiakov s autizmom by mal mať osvojené základy všeobecného vzdelania poskytované špeciálnou základnou školou s prihliadnutím na jeho mentálne schopnosti, rečový handicap i PVP s cieľom začlenenia sa do spoločnosti. Ked uvaţujeme o autistických ţiakoch v zmysle rôznych „neschopností“ ktoré vytvárajú autistický obraz, je nám jasné, ţe v tomto prípade má ich vzdelávanie ohraničené moţnosti.

Spojená škola ŠZŠI – NKS triedy pre ťaţko a hlboko mentálne postihnutí ţiaci Absovlent triedy pre ťaţko a hlboko mentálne postihnutých by mal získať základné vedomosti, zručosti a návyky v jednotlivých vzdelávaích oblastiach. Získa zákady seba obsluţných činností.

4. Pedagogické stratégie Stratégia vyučovania určuje metódy a formy práce. Ich logické usporiadanie a kombinovanie je prostriedkom motivácie a usmernenia ţiakov na vyučovaní a v učení. Výber vhodných vyučovacích metód, moţnosti triedenia vyučovacích metód podľa cieľov, učiva, rôznych ciest a spôsobov, ako dosiahnuť cieľ vyučovacieho predmetu, vyučovacích zásad, foriem práce učiteľa i ţiaka zostáva na kaţdom vyučujúcom. Metódy

práce

Vyučovacia metóda - znamená zámerný, cieľavedomý, uvedomelý postup pri práci alebo v konaní. Postup, cesta, spôsob vyučovania. Charakterizuje činnosť učiteľa vedúcu ţiaka k dosiahnutiu stanovených cieľov. Vyučovacie metódy sú prostriedkom plnenia výchovnovzdelávacích cieľov, pričom sú uplatňované didaktické princípy. Slovné metódy:  monologické (rozprávanie, opisovanie, vysvetľovanie, výklad, prednáška)  dialogické (rozhovor, dialóg, diskusia)  metódy písomných prác (písomné cvičenia, kompozície)  metódy práce s učebnicami, knihami a textovým materiálom. Demonštračné metódy:  pozorovanie predmetov, javov  predvádzanie (demonštrácia) predmetov, modelov, činností, pokusov  demonštrácia statických obrazov, schém  projekcia statická a dynamická. Praktické metódy:  nácvik pohybových zručností  nácvik pracovných zručností (v dielňach, na pozemku)  laboratórne činnosti  grafické a výtvarné činnosti. Metódy z hľadiska fáz vo vyučovacom procese - procesuálny aspekt:  Motivačné metódy - vedú ţiakov na osvojovanie si nových vedomostí. Predprípravná fáza na vyučovanie - treba zhrnúť čo sa naučili - motivačné rozprávanie, rozhovor, demonštrácia. Metódy opakovania prebratého učiva - reprodukcia, rozhovor, písomné riešenie úloh 

Expozičné metódy - metódy k vyvodzovaniu nového učiva: metódy slovného prejavu - monologické a dialogické metódy práce s učebnicou metódy zmyslového nazerania - pozorovanie, demonštrácia pokusov, pomôcky metódy manipulácie s predmetmi - laboratórne práce, frontálne pokusy, didak.hry



Fixačné metódy, ktoré vedú k upevňovaniu, precvičovaniu poznatkov metódy ústneho opakovania - pamäťová reprodukcia naučeného textu metódy písomného opakovania úloh - frontálne písomne práce, zápisy prebratého učiva, samostatné riešenie úloh



Diagnostické metódy metódy ústneho preverovania a klasifikácie písomné metódy preverovania a klasifikácie metódy praktických prác

Aktivizujúce metódy  Diskusné metódy  Hranie rolí (dramatizácia, inscenačné metódy)  Didaktické hry

Formy

práce

Organizačná forma vyučovania je časová jednotka zameraná na realizovanie vyučovacieho procesu (cieľa, obsahu, metód, prostriedkov), pričom sa uplatňujú a vyuţívajú viaceré výchovno-vzdelávacie metódy, rešpektujú sa didaktické zásady a dochádza k vzájomnej interakcii učiteľ – ţiak. Vo vyučovacom procese moţnosť vyuţívania nasledujúcich foriem pedagogickej práce: ● Podľa počtu žiakov: - frontálne – formy hromadnej práce - skupinové – vyučovanie skupín ţiakov (5 – 7 ţiakov v skupine) - individuálne – vyučovanie s jednotlivcami ● Podľa dĺžky trvania: - krátkodobé (napr. vyučovacia hodina) - dlhodobé (výlet, exkurzia) ● Podľa druhu a obsahu činnosti: - formy zamerané na teoretické vyučovanie - praktickú činnosť ● Podľa aktivity žiakov: - aktivizujúce formy (napr. súťaţe, kvízy) - pasívne (napr. návštevy rôznych podujatí) UČEBNÉ ZDROJE Predstavujú zdroj informácií pre ţiakov cestu ich motivácie, získavania, upevňovania a kontroly vedomostí, zručností a postojov. Učebnými zdrojmi sú: - učebnice, - pracovné listy, - pracovné zošity, - odborná literatúra, - odborné časopisy, - detská literatúra, - detské časopisy, omaľovánky - materiálno – technické a didaktické prostriedky, - počítačové programy: Detský kútik, Animovaný slovenský jazyk; Matematika, FONO, LOGO CAT- logopedický program, Veselá matematika, Matematika na divokom západe, Zdravá slovenčina, Čím budem, Alík – neţ pôjdem do školy, …atď. - PC, CD prehrávač, - metodické materiály ŠPÚ, Metodicko-pedagogických centier, - vlastný metodický materiál a pomôcky, individuálne pracovné listy;

6. Začlenenie prierezových tém Prierezové témy budeme realizovať ako integrovanú súčasť vzdelávacieho obsahu v učebných osnovách jednotlivých predmetov. Multikultúrna výchova sa dotýka medziľudských vzťahov, ktorej cieľom je chápanie a akceptácia iných kultúr a rozvoj medziľudskej tolerancie. Začleníme ju do jednotlivých učebných osnov predmetu dejepis, etická výchova, občianska výchova, výtvarná výchova, hudobná výchova.. Mediálna výchova rozvíja schopnosť zaobchádzať s rôznymi druhmi médií, selektívne vyuţívať ich produkty. Začleníme ju do jednotlivých učebných osnov predmetu matematika, informatika, slovenský jazyk, etická výchova, občianska výchova. Osobnostný a sociálny rozvoj rozvíja ľudský potenciál ţiakov, ktorej cieľom je sebapoznanie, sebaúcta, sebavzdelávanie pestovanie dobrých medziľudských vzťahov, podporuje prevenciu sociálno-patologických javov. Začleníme ju do jednotlivých učebných osnov predmetu slovenský jazyk, etická výchova, občianska výchova. Environmentálna výchova rozvíja spoluprácu pri ochrane a tvorbe ţivotného prostredia, posilňuje zodpovednosť k ţivým organizmom, k zdravému ţivotnému štýlu, k prírodnému a kultúrnemu dedičstvu. Začleníme ju do jednotlivých učebných osnov predmetu vecné učenie, RKS, slovenský jazyk, etická výchova, občianska výchova, geografia, dejepis. Dopravná výchova je zameraná na bezpečné správanie sa v rôznych dopravných situáciách, na osvojenie si zásad dopravy, právnych predpisov, technických podmienok dopravy. Začleníme ju do jednotlivých učebných osnov predmetu , výtvarná výchova, telesná výchova, etická výchova. Ochrana života a zdravia je zameraná na ochranu ţivota a zdravia v mimoriadnych situáciách, pri pobyte a pohybe v prírode, na zvládnutie ekologických havárií, dopravných nehôd a ţivelných pohrôm. Realizuje sa prostredníctvom učebných predmetov RKS, vecné učenie, slovenský jazyk – čítance, literárna výchova, geografia, prírodopis, chémia, ako aj samostatne účelovým cvičením – Cvičenie na ochranu človeka a prírody, zdravotnou prípravou, pohybom a pobytom v prírode.

III. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia Vnútorný systém hodnotenia kvality zameriame na 3 oblasti: 1. Hodnotenie ţiakov 2. Hodnotenie pedagogických zamestnancov 3. Hodnotenie školy

1. Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov ţiakov v škole je poskytnúť ţiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako ţiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy a aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tieţ povzbudenie do ďalšej práce. Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov ţiakov budeme vychádzať z metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu platných pre špeciálne školy. Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali ţiakov na úspešných a neúspešných.

Naďalej budeme pokračovať v organizovaní tzv. veľkých komunít, konaných vţdy po hodnotiacej pedagogickej rade, na ktorých udeľujeme pochvalu za prospech, správanie, prípadne zlepšenie vyučovacích výsledkov konkrétnych ţiakov pred celým kolektívom školy.

2. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov Hodnotenie pedagogických zamestnancov bude pokračovať: - systémom hospitácií a kontrol vykonávaných riaditeľkou školy a zástupkyňou riaditeľky školy podľa kaţdoročne vypracovávaného plánu hospitácií a kontrol, výsledky hospitačnej činnosti budeme i naďalej zovšeobecňovať na zasadnutiach jednotlivých MZ - hodnotenie bude vychádzať aj z kritérií na prideľovanie osobných príplatkov a odmien, ktoré pravidelne aktualizujeme tak, aby zohľadňovali podiel kaţdého pedagogického zamestnanca na práce celej školy, - rozhovorom s pedagogickým zamestnancom pri zistení problému, nedostatku, - výsledkov ţiakov v rôznych súťaţiach a podielom učiteľa na týchto výsledkoch, - hodnotenia výsledkov pedagogických zamestnancov v oblasti ďalšieho vzdelávania, tvorby učebných pomôcok, mimoškolskej činnosti a pod. Pri hodnotení pedagogických zamestnancov budeme i naďalej sledovať dosiahnuté výsledky.

3. Hodnotenie školy Cieľom hodnotenia je: - aby rodičia získali dostatočné a hodnoverné informácie o tom, ako ich deti, ţiaci školy, zvládajú poţiadavky, ktoré sú na ne kladené, Vlastné hodnotenie školy je zamerané na: - posúdenie toho, ako škola spĺňa ciele, ktoré sú v Štátnom vzdelávacom programe a v Školskom vzdelávacom programe a ich reálnosť a stupeň dôleţitosti, - oblasti, v ktorých škola dosahuje dobré výsledky, oblasti, v ktorých škola dosahuje slabšie výsledky, vrátane návrhov a opatrení, SWOT analýza, - úspešnosť ţiakov na súťaţiach, - uplatnenie sa v odborných učilištiach – prijímacie pohovory, - vytváranie podmienok na vzdelávanie, kreatívny vyučovací proces - moderné metódy a formy vyučovania, - silné stránky školy: - vysoká odbornosť pedagogických zamestnancov pre výchovno – vzdelávaciu prácu s mentálne postiznutými ţiakmi(odbornosť psychopédia) - zlepšovanie materiálno – technického vybavenia školy, a to učebnými pomôckami dostupnými na slovenskom a českom trhu, - úspešnosť ţiakov v reprezentácii školy, najmä vo výtvarných súťaţiach, - vyuţívanie učebne PC s pripojením na internet vo vyučovaxcom procese a výchovnom procese, - vzdelanosť pedagogických zamestnancov v IKT, - zvyšovanie odbornosti pedagogických zamestnancov, účasťou na odborných školeniach, seminároch ... - slabé stránky školy: - nedostatok absolventov špeciálnej pedagogiky – logopédie, - málo vyhovujúce priestorové podmienky, najmä pre ţiakov s autizmom, - nedostatočné finančné ohodnotenie pedagogických zamestnancov. Kritériom pre nás je: - spokojnosť ţiakov, - spokojnosť rodičov zisťovaná aj spätnou väzbou na schôdzach RZ, - návrhy,pripomienky, odporúčania Rady školy, - dobrá pracovná klíma.

IV. Školský učebný plán ISCED 1 Učebný plán pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia s vyučovacím jazykom slovenským Vzdelávacia oblasť

Jazyk a komunikácia

Štátny vzdelávací program Predmet/ ročník Pr. 1. 2. 3. 4. 5. 6. roč. slovenský jazyk 8 8 8 7 6,5 6,5 a literatúra rozvíjanie 7 komunikačných schopností rozvíjanie 2 grafomotorických zručností

7. 5

8. 5

9. 5

Spo lu 59 7

2

Príroda a spoločnosť

vecné učenie vlastiveda

Človek a príroda

fyzika chémia biológia

1

1

1

1

1 1 1

Človek a spoločnosť

dejepis geografia občianka náuka

1 1 1

1 1 1

1 1 1

Človek a hodnoty

etická výchova/ náboţ. výchova

1

1

1

68 4 7 11 3 1 3 7 3 3 3 9 5

1

1

1

1 2

2

1

4

4

4

4

4

4

4

4

0,5

0,5

0,5

0,5

1

3

4

4

4

4

3,5

42 30,5

0,5

0,5

0,5

1

1

1

1

1

1

1

1

1

2

2

2

2

2

2

10 20 20

21

22

23

24

24

25

20 214

3 1 2 0 26

4 1 2 1 28

4 1 2 1 28

4 1 2 1 29

38 19 15 4 252

matematika

4

Človek a svet práce

pracovné vyučovanie svet práce

1

Umenie a kultúra

výtvarná výchova

1

1

1

1

1

1

hudobná výchova

1

1

1

1

1

Zdravie a pohyb

telesná výchova

2

2

2

2

18

18

19

20

informatická výchova

Školský voliteľné hodiny 2 J a Ko: Ind. logoped. starostlivosť 2 J a Ko: Rozvíjanie kom. schopn. 0 Č a SP: Pracovné vyučovanie 0 Spolu: ŠVP + ŠkVP 20

1

2

3

vzdelávací 4 4 4 3 3 3 1 1 1 0 0 0 22 23 24

1

5 39

Matematika a práca s informáciami

Spolu časť povinná

3

3

4

program 4 4 2 2 2 2 0 0 25 26

1,5 32 10

ISCED 1 Učebný plán pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia s vyučovacím jazykom slovenským Štátny vzdelávací Predmet/ ročník Pr. 1. 2. 3. roč. slovenský jazyk 2 2 3 a literatúra rozvíjanie 5 3 3 3 komunikačných schopností rozvíjanie 2 1 1 1 grafomotorických zručností

program 4. 5. 6.

7.

8.

9.

10.

3

3

3

3

3

3

3

Spo lu 28

3

3

3

2

2

2

2

31

1

1

1


vecné učenie

2

2

2

3

3

3

3

67 25

Človek a hodnoty


1

1

1

1

1

1

25 6


matematika

3

3

3

3

3

3

6 31

1

1

1

1

4


pracovné vyučovanie svet práce

4

4,5

4,5

4,5

4,5

35 46

0,5

0,5

0,5,

0,5

Umenie a kultúra

výtvarná výchova

1

1

1

1

1

1

1

1

1

1

1

hudobná výchova

1

1

1

1

1

1

1

1

1

1

1

Zdravie a pohyb

zdravotná telesná výchova

2

2

2

2

2

2

2

2

2

2

2

11 22 22

18

18

19

20

20

21

21

22

22

22

22

22 225

Školský vzdelávací program 2 4 4 4 4 4 4 1 3 3 3 3 3 3 1 1 1 1 1 1 1 20 22 23 24 24 25 25

4 3 1 26

4 3 1 26

4 3 1 26

4 3 1 26

42 31 11 267

Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia

1

2

2

2

2

3

2

3

3


Spolu časť povinná voliteľné hodiny Indiv. logoped. starostlivosť Rozv. grafomot. zručností Spolu: ŠVP + ŠkVP

4

4

4

4

4

4

8

2 48 11

ISCED 1 Učebný plán pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia s vyučovacím jazykom slovenským

Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia

Predmet/ ročník rozvíjanie komunikačných schopností rozvíjanie sociálnych zručností rozvíjanie grafomotorických zručností


vecné učenie

Človek a hodnoty


Štátny vzdelávací program Pr. 1. 2. 3. 4. 5. 6. roč. 4 4 4 4 4 3 3

9.

10.

3

3

3

3

Spo lu 38

2

2

2

2

2

2

1

1

1

1

18

2

2

2

2

1

1

1

1

1

1

1

15

1

1

1

1

1

1

1

1

1

1

1

71 11

1

1

1

1

11 4

2

2

2

2

2

2

2

2

4 22

0,5

0,5

0,5

0,5

2

3

2,5

2,5

2,5

2,5

24 27

1

1

1

1

1

1

27 11

1

1

1

1

1

1

1

3

3

3

3

3

3

3

11 22 33

matematika

2

2


pracovné vyučovanie

2

2

2

2

3

3

Umenie a kultúra

výtvarná výchova

1

1

1

1

1

hudobná výchova

1

1

1

1

Zdravie a pohyb

zdravotná telesná výchova

3

3

3

3

2


voliteľné hodiny Rozvíjanie sociálnych zručností Spolu: ŠVP + ŠkVP

8.

2



7.

17

17

17

17

17

33 192

Školský vzdelávací program 2 2 2 2 2 3 3 2 2 2 2 2 3 3 20 20 20 20 20 20 20

3 3 20

3 3 20

3 3 20

3 3 20

28 28 220

18

18

18

18

18

17

ISCED 1 Učebný plán pre žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami s mentálnym postihnutím s vyučovacím jazykom slovenským s vyučovacím jazykom slovenským Vzdelávacia oblasť

Jazyk a komunikácia

Štátny Predmet/ ročník Pr. roč. slovenský jazyk 2 a literatúra rozvíjanie 8 komunikačných schopností a sociálnych zručností rozvíjanie 1 grafomotorických zručností a písanie

vzdelávací program 1. 2. 3. 4. 5. 6.

7.

8.

9.

2

2

2

2

5

5

5

5

5

Spo lu 35

7

8

8

7

4

4

2

2

2

52

1

1

1

1

5

1

1

1

1

1

92 3 8 11 3 1 3 7 3 3 3 9 5

4

4

4

4

4

5 38

1

1

1

3

2

2

2

41 19 19 10


vecné učenie vlastiveda

Človek a príroda

fyzika chémia biológia

1

1

1

1

1 1 1

Človek a spoločnosť

dejepis geografia občianka náuka

1 1 1

1 1 1

1 1 1

Človek a hodnoty



matematika


pracovné vyučovanie

1

1

1 2

3

3

4

4

4

3

3

informatická výchova 1

2

2

2

2

2

2

Umenie a kultúra

výtvarná výchova

1

1

1

1

1

1

1

1

1

1

hudobná výchova

1

1

1

1

1

1

1

1

1

1

Zdravie a pohyb

telesná výchova

2

2

2

2

2

2

2

2

2

2

10 20 20

19

20

22

22

22

23

23

24

24

25

20 224

2 0 2 2 25

2 0 2 2 26

2 0 2 2 26

2 0 2 2 27

19 9 10 19 243


Školský voliteľné hodiny 1 J a Ko: Rozv..grafom.. zruč. a pís. 1 M: Informatická výchova 0 1 Spolu: ŠVP + ŠkVP 20

vzdelávací 2 2 2 2 2 2 0 0 0 2 2 2 22 24 24

program 2 2 2 0 0 2 2 2 24 25

V. Učebné osnovy Tvoria vlastný didaktický program vzdelávania pre kaţdý predmet. Vychádzajú zo Štátneho vzdelávacieho programu a reflektujú profil absolventa a zameranie školy. Obsahujú : 1. Charakteristiku predmetu. 2. Ciele, obsah , proces vzdelávania jednotlivých predmetoch v jednotlivých ročníkoch. 3. Témy, prostredníctvom ktorých rozvíjame kompetencie, obsah, prepojenie s inými predmetmi. 4. Metódy a formy práce – stratégie vyučovania. 5. Učebné zdroje Učebné osnovy tvoria neoddeliteľnú súčasť Školského vzdelávacieho programu ( v prílohe ).

VI. Návrhy tematických okruhov voliteľných predmetov Individuálna logopedická starostlivosť pre ţiakov s ľahkým, stredným, ťaţkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia a pre ţiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami s mentálnym postihnutím CHARAKTERISTIKA PREDMETU, JEHO VÝZNAM V OBSAHU VZDELÁVANIA V rámci voliteľných hodín, uvedených v Štátnom vzdelávacom programe, sme v súlade s výchovno – vzdelávacím zameraním Spojenej školy zaradili do učebného plánu Školského vzdelávacieho programu vyučovací predmet Individuálna logopedická starostlivosť Vyučovací predmet Individuálna logopedická starostlivosť(ďalej len ILS) je určený pre ţiakov s mentálnym postihnutím s narušenou komunikačnou schopnosťou. Počet vyučovacích hodín v týţdni je daný školským učebným plánom. Viacnásobné postihnutie netvorí jednoduchý súčet dominujúceho a pridruţeného postihnutia, ale ide o kvalitatívne odlišnú špecifickú jednotku. Z toho vyplýva potreba novej kvality odbornej starostlivosti, spolupráca viacerých špecialistov a určenie koordinujúcej osoby. O narušenej komunikačnej schopnosti hovoríme vtedy, ak niektorá rovina jazykových prejavov (alebo niekoľko rovín súčasne) človeka interferuje s jeho komunikačným zámerom. Jednotlivé druhy NKS moţno analyzovať v rozličných koncepciách, v rámci rozličných teórií a v rozličných kontextoch. Pre naše potreby bude najjednoduchšie uplatniť nozologické hľadisko. Z tohto aspektu rozlišujeme viacero základných druhov NKS, ktoré sa potom v rámci Medzinárodnej klasifikácie chorôb členia na konkrétne diagnózy:  vývinová bezrečnosť – narušený vývin reči;  získaná orgánová bezrečnosť – afázia;  získaná psychogénna bezrečnosť-mutizmus, elektívny mutizmus;  narušenie zvuku reči – fufnavosť;  narušenie plynulosti reči – zajakavosť, brblavosť;  narušenie článkovania reči – dyslália, dyzartria;  poruchy hlasu – dysfónia, afónia;  kombinované chyby a poruchy reči – súčasný výskyt viacerých druhov narušenej komunikačnej schopnosti;  symptomatické poruchy reči: NKS pri iných, dominujúcich postihnutiach, ochoreniach, narušeniach -napr. pri sluchovom postihnutí, detskej mozgovej obrne;



narušenie grafickej stránky reči: agrafia, alexia, akalkúlia, dyslexia, dysortografia, dysgrafia, dyskalkúlia. (Lechta In: Kerekrétiová a kol.,2009)

Logopedická starostlivosť je špecifická aktivita, ktorú uskutočňuje logopéd s cieľmi: 1. identifikovať NKS; 2. eliminovať, zmierniť NKS, resp. v prípade jej pretrvávania prekonať komunikačnú bariéru; 3. predísť tomuto narušeniu (zlepšiť komunikačnú schopnosť človeka). Logopedickú starostlivosť chápeme ako zloţitý multifaktoriálny proces, ktorý sa realizuje v záujme dosiahnutia svojich troch základných cieľov, na troch, s týmito cieľmi analogických, vzájomne sa prelínajúcich úrovniach: -logopedická diagnostika -logopedická terapia -logopedická prevencia.(Lechta In: Kerekrétiová a kol., 2009) Dôleţitou súčasťou logopedickej intervencie je spolupráca s rodičom, učiteľmi, psychológom a ostatnými odborníkmi v celom procese intervencie. CIELE: Cieľom predmetu ILS je okrem všeobecných cieľov definovaných v Štátnom vzdelávacom programe rozvíjanie všetkých jazykových rovín a všetkých foriem komunikácie a eliminovanie a prevencia NKS. Dielčie ciele a obsah predmetu ILS sú konkrétne závislé od výsledkov logopedickej diagnostiky kaţdého jednotlivého ţiaka. Z toho dôvodu môţu existovať pre tento predmet len rámcové učebné osnovy. Rozvíjajúce ciele, predmetové spôsobilosti, vychádzajúce z kľúčových spôsobilostí Cieľom predmetu ILS je sociálna a edukačná adaptácia a integrácia detí a mládeţe s NKS do spoločnosti. Cieľom logopedickej intervencie je odstrániť alebo aspoň zmierniť narušenie komunikačnej schopnosti a eliminovať edukačné nedostatky, ktoré z nej vyplývajú. U detí a mládeţe s viacnásobným postihnutím a ťaţkým stupňom NKS ide o prípravu na to, aby v medziach svojich moţností vedeli čo najlepšie komunikovať a vyjadrovať sa v najoptimálnejšom komunikačnom systéme v hovorenom jazyku, alebo v iných komunikačných formách a dorozumievať sa v sociálnom prostredí. V širšom zmysle ide o rozvíjanie schopnosti prijímať (získavať) informácie a efektívne vyjadrovať svoje potreby a pocity. PROCES VYUČOVANIA Logopéd na začiatku školského roku na základe : - výsledkov logopedickej diagnostiky, prípadne rediagnostiky, - zvolených logopedických terapeutických metód a postupov, - a rámcových učebných osnov vypracuje plán (postup) logopedickej intervencie pre kaţdé dieťa na určité obdobie. Časovotematické plány preto nie sú potrebné a ich dodrţiavanie by bolo nereálne. Výskum i prax v oblasti neurofyziológie, psychológie, špeciálnej pedagogiky a najmä logopédie samotnej prinášajú neustále nové poznatky. Logopéd je povinný aktualizovať svoje vedomosti z odbornej literatúry i vzdelávacích podujatí a zavádzať ich podľa vlastného uváţenia do svojej práce. Podrobnejšie postupy je moţné čerpať z odbornej literatúry. Predmet ILS vyučuje logopéd, t.j. absolvent vysokoškolského štúdia so záverečnou skúškou z logopédie v súlade s platnými príslušnými všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Rozvíjanie schopností, ktoré sú narušené v dôsledku diagnostikovanej NKS sa prelína celým vyučovacím procesom, t.j. pouţívajú sa špecifické postupy pri výučbe všetkých predmetov a pôsobí sa cielene a komplexne na celú komunikačnú schopnosť ţiaka. Frekvencia cvičení so ţiakmi vyplýva z učebného plánu a rozvrhu hodín. Dĺţka logopedických cvičení závisí od veku a schopností dieťaťa, logopedickej diagnózy a prípadne iných špecifík dominantného alebo iného postihnutia dieťaťa. Obsah logopedických cvičení musí byť v súlade s mentálnymi a komunikačnými schopnosťami dieťaťa, bez ohľadu na fyzický vek. V procese vzdelávania vyuţívame aj prvky náhradnej komunikácie – alternatívnej a augumentatívnej komunikácie, posunkový jazyk, pomocné artikulačné znaky a pod. OBSAH Rámcové učebné osnovy predmetu ILS sú široko koncipovanou otvorenou normou intervencie, ktorá kladie zodpovednosť na logopéda pri výbere diagnostických a terapeutických metód a postupov. Všetky aktivity, metódy a postupy smerujú k rozvíjaniu komunikačnej schopnosti detí a ţiakov a prelínajú sa celým vyučovacím procesom. 1. Vstupná logopedická diagnostika nových ţiakov. Na začiatku kaţdého školského roka je potrebné vykonanie rediagnostiky. 2. Stanovenie individuálneho plánu logopedickej intervencie na určité časové obdobie školský polrok alebo školský rok . Terapeutické postupy a typy cvičení pri jednotlivých druhoch narušenej komunikačnej schopnosti bez časového obmedzenia. 3. Samotná logopedická intervencia. Vývin ľudskej reči, alebo v širšom poňatí komunikačnej schopnosti, nepochybne úzko súvisí s vývinom vnímania, pamäti, pozornosti, myslenia a sociálnych návykov. Preto terapeutické postupy a metódy musia mať širší záber a ILS sa má orientovať na celý komplex dorozumievacieho procesu (viď tabuľka): Ciele stimulácie 1. Oblasť rozvoja poznávacích procesov Rozvíjanie akustického vnímania, pamäti a pozornosti;

Rozvíjanie optického vnímania, pamäti a pozornosti;

Obsah stimulácie - nácvik sluchovej orientácie, - nácvik rozlišovania rôznych zvukov (auto, telefón, zvonček, šijací stroj, a pod.), - nácvik rozlišovania foném, slabík, slov, viet, - vnímanie a reprodukcia rytmu, - schopnosť sluchovej analýzy a syntézy, - úprava sily hlasu, dýchania a polohy hlasu, - sluchová pamäť (na čísla, na slová a pod.), - rozvíjanie fonematického sluchu - nácvik orientácie v priestore, - schopnosť pravo-ľavej orientácie, - schopnosť orientácie v telesnej schéme, -vnímanie veľkosti, tvaru, farby - rozlišovanie figúry a pozadia - rozlišovanie podobných a stranovo obrátených tvarov (p,b,d; m,n; h,ch) - schopnosť zrakovej analýzy a syntézy

Rozvíjanie taktilného vnímania

2. Oblasť rozvoja motorických zručností Oromotorická oblasť;

Grafomotorická oblasť;

3. Oblasť rozvoja jazykových rovín Foneticko – fonologická jazyková rovina; - rozvíjať fonematické uvedomovanie, - schopnosť diferencovať dištinktívne znaky jazyka podľa individuálnych schopností dieťaťa. - rozvíjať artikulačnú obratnosť a výslovnosť, správne dýchanie

Lexikálno – sémantická jazyková rovina - gramatická stavba reči na úrovni slova, vety - produktívne vyuţívanie gramatických pravidiel - spracovanie reči, - gramatické štruktúry, slovosled - aktívna a pasívna slovná zásoba, - slovný význam, - vetný význam, - významové vzťahy a súvislosti a ich vyjadrenie v reči

Morfologicko - syntaktická rovina

- zraková pamäť - vnímanie tepla a chladu, - vnímanie tlaku, tvrdosti, veľkosti, hmotnosti a iných vlastností predmetov, - cvičenie „na“ a „v“ tele, - pravo – ľavá orientácia, - vnímanie tvaru predmetov, písmen a číslic, ich rozoznávanie, - poznávanie niektorých materiálov hmatom, - napodobňovanie pohybov, pantomíma - motorika orgánov aktívnych v procese artikulácie: pery – podoba pernej štrbiny, zaostrovanie, zaokrúhľovanie... sánka – spúšťanie, dvíhanie mäkké podnebie – pohyblivosť podnebnohltanového záveru, jazyk – vysúvanie, pohyby hore a dole, doľava a doprava, krúţivý pohyb, mľaskanie.... - prípravné cvičenia jemnej motoriky, - uvoľňovacie cviky ramien, ruky, - nácvik správneho sedenia a úchopu pera, - prirodzené krúţenie v stoji, - čmáranie, obkresľovanie, kreslenie, obťahovanie, písanie písmen a číslic, ich spájanie - zvuková stránka reči, fyziologická a akustická realizácia hovorenia, - nácvik fonematickej diferenciácie - správna výslovnosť hlások, - sila hlasu, - nosovosť, - plynulosť reči, - melódia, tempo, rytmus reči - fonematická diferenciácia krátkych a dlhých samohlások, tvrdých a mäkkých slabík - učiť sa uvedomovať si význam slova - konkrétne, slová, slová vyjadrujúce vzťahy( časové, priestorové, - podľa významu slova vytvárať vzťahy medzi slovami - sématicke vzťahy vyjadrené v jednoduchých vetách, v súvetiach ,- usporiadať slová do významových okruhov - poznávať slová rovnakého a opačného významu - rozpoznávať spisovné a nespisovné slová, triedenie slov podľa rozličných kritérií - stavba slova - tvorenie nových slov pomocou slovotvornej predpona a prípony, poznávajú slovotvorný základ, - správna výslovnosť slov s predponami na-, vy- poznávať slovné druhy -

- stimulovať porozumenie reči - rozvíjať jazykový cit, syntaktické a morfologické pravidlá - aplikovať ich do hovorenej a písanej podoby

Pragmatická jazyková rovina - komunikácia, reč - prostriedok dorozumievania sa v rôznych situáciách, - porozumenie reči, textu, vnímanie súvislostí a ich pretváranie, flexibilita pomenovania - spájanie verbálnych a neverbálnych

- u detí s ťaţkým a viacnásobným postihnutím dosiahnuť schopnosť dorozumievať sa pomocou posunkového jazyka alebo niektorej formy alternatívnej a augmentatívnej komunikácie

 podstatné mená ich rod, číslo, pád, vzor vlastné podstatné mená osôb, zvierat, miest, obcí, hôr, riek. rozlišujú vlastné a všeobecné podstatné mená, pri PM v muţskom rode rozlišovať ţivotnosť, poradie pádov a pádové otázky, - poznávať zmeny tvaru podstatných mien, - nácvik predloţkových väzieb s podstatnými menami  slovesá - osoba, číslo, čas prítomný čas ( časujú slovesá), poznávajú slovesá v neurčitku, tvorenie a pouţívanie príslušných tvarov slovies osobe, čísle, pouţívanie osobných slovies, tvorenie slovies v prítomnom, minulom a budúcom čase, pouţívanie pomocného slovesa byť, tvorba slovies v rozkazovacom spôsobe, osvojovanie si základov vykania - dbať na správne slovesné tvary  prídavné mená - poznávať akostné prídavné mená, ich význam v beţnom jazyku - poznávať zmeny prídavných mien - rod, číslo - rozlišovanie prídavných mien tvrdého a mäkkého zakončenia - tvorenie privlastňovacích a zvieracích prídavných mien  číslovky: pouţívanie základných a radových čísloviek  zámena: najpouţívanejšie zámená, písanie osobných zámen ( Ty, Ti, Tebe, vás, Vy, Vám) - členenie jazykových prejavov na vety, dopĺňanie viet vhodným slovom, tvorenie viet s danými slovami, výber vhodných výrazov, vety dopĺňať a obmieňať slovami, tvorenie jednoduchých ústnych prejavov, správny slovosled vo vete, Pouţitie jazyka v komunikačných situáciach: odpovede na otázky - na základe obrázkov, vlastných skúseností, textov z čítanky, odpovede postupne tvoria stále súvislejší celok, písomné odpovede na jednoduché otázky, ktoré sa týkajú ich ţivota a ich blízkeho okolia, rozprávanie podľa vopred pripravenej osnovy - tvorenie otázok k jednoduchému textu, reprodukcia krátkych textov, : reprodukcia krátkych jednoduchých viet, kratšie texty, reprodukcia krátkych textov so synonymickými obmenami slov a viet, čítankové texty Vytváranie komunikačného aparátu, osvojovanie si takých foriem komunikácie, ktoré je ţiak schopný zvládnuť a pouţívať ( grafické systémy, kombinované systémy, posunkový jazyk, gestá, prstová abeceda, pomocné artikulačné znaky, pouţitie elektronických pomôcok a pod.)

K vymedzenému obsahu treba pristupovať ako k otvorenému systému, čo znamená, ţe učivo sa môţe dopĺňať či redukovať. Jednotlivé osnovné heslá plnia funkciu námetov na jednotlivé hodiny, čiţe učiteľ si zvolí také, ktoré podľa jeho názoru sú potrebné pre ţiakov

z aspektu ich praktického významu pre intervenciu. Takto štruktúrovaná osnova vytvára dostatok priestoru pre iniciatívu učiteľov z hľadiska obsahu i rozsahu. Vyučujúci rozhoduje o spôsobe riadenia vyučovacieho procesu a usiluje sa o dosiahnutie optimálnych výsledkov. Prístupom k ţiakom, voľbou aktivizujúcich organizačných foriem a metód práce vyučujúci prispieva k tomu, aby ţiaci mali po kladne hodnotených výkonoch pocit spokojnosti a úspechu a tak sa podporila ich aktivita v predmete. UČEBNÉ ZDROJE: S. Batiková, K Chovanová: Makovička I, II; B. Sindelarová: Předcházíme poruchám učení; A. Antušeková: Preventívna logopedická starostlivosť; V. Lechta: Logopedické repetitórium; V. Lechta: Diagnostika NKS; V. Lechta: Terapia NKS; J. Sabol: Fonetika a fonológia; M. Mikulajová, I. Rafajdusová: Vývinová dysfázia; H. Sulová, Ľ. Paulendová, J. Vrabec: Nauč ma správne vyslovovať; V. Charvátová – Kopicová: Šimonovy pracovní listy 6; V. Charvátová – Kopicová: Šimonovy pracovní listy 7; M. Mlčochová: Šimonovy pracovní listy 10; R. Sečánska: Vyslov, čítaj...; V. Hlinková, P. Pravňanská: Kolotoč, V. Hlinková, E. Kočanová: Pramienok J. Dvončová, V. Nádvorníková: Diagnostika a odstraňovanie dyslálie; S. Mašura: Logopédia I.; J. Sabol: Logopedické riekanky; Silvia Stanová: Naučme sa spolu čítať I, II; L. Šťerbová, O. Zelinková: Čítanie ma baví I, II; O. Zápotočná, Š. Koţíková: Rébusová čítanka; Věra Pokorná: Teorie a náprava vývojových poruch učení a chování; O. Zelinková: Poruchy učení; Z.Matějček: Vývojové poruchy čtení; J. Suchá: Cvičení paměti pro kaţdý věk; J.Zadinová: Hrajeme si s Filipem 1, 4, 5; M. Bogdanowicz, J. Swierkoszová: Metoda dobrého startu; D. Píšová, M. Šinská, D. Hospodárová: Bodka, čiarka, palička, poslúchaj ma ručička; Z. Michalová: Pozornost. Cvičení na posilování koncentrace pozornosti; A. C. Looseová: Pracovní listy Grafomotorika; P. Kuncová: KUPOZ; Efeta; LOGOPEDICKÉ POMOCKY Hracie stolíky OPTIMA Logopedické inštrumentálne kufríky Logopedické sondy Indikátory správnej výslovnosti hlások Svetelné bzučiaky Echowolkmeny Rečové vibrátory Vysielačky Čitateľské tabuľky Didaktické logo-pomôcky WESCO( skladačky, dominá puzzle, pexesá na PĽ orientáciu, koncentráciu pozornosti, pamäťového a zrakového vnímania, karty na rozvíjanie jazykových schopností, serialita, protiklady, predloţky, slovesá, príčina – následnosť, geometrické tvary,

bludiská, obrázkové dominá…) Kobercové písmenká Písmenkové bludiská Rozvíjanie motoriky- motanice, navliekanie šnúrok, guľôčkové labyrinty Nácvik fúkania – balóny, vrtuľky Jazyk a reč – obrázkový a metodický materiál na podporu správneho a prirodzeného vývinu reči CD Odváţny Viliam Naslouchej a hrej si Neţ začne matematika Detský kútik 1 – 5 Maľovanie pre deti FONO – program SPV 2 Boardmaker HODNOTENIE PREDMETU Vzhľadom na to, ţe cieľ a obsah predmetu je zameraný výhradne na individuálny reedukačný a liečebný význam predmetu podľa druhu a stupňa NKS kaţdého ţiaka, nie je moţné stanoviť ani záväzné a presné výkonové štandardy a ani postupovať podľa doterajších zauţívaných postupov pri hodnotení a klasifikácii. Hodnotenie ţiakov v predmete ILS je veľmi špecifická záleţitosť aj vzhľadom na to, ţe pre tento predmet existujú len rámcové učebné osnovy . Preto sme zvolili nasledovné spôsoby hodnotenia práce ţiakov: - diagnostika, rediagnostika, diagnostický záznam ţiaka; - komplexné hodnotenie ţiaka, kazuistika; - priebeţné slovné hodnotenie práce ţiaka (odtlačok pečiatky za snahu, spoluprácu, výkon...)

Rozvíjanie komunikačných schopností pre ţiakov s ľahkým stupňom mentálného postihnutia Prípravný ročník – piaty ročník CHARAKTERISTIKA PREDMETU Schopnosť zrozumiteľne komunikovať je jednou zo základných podmienok úspešnej edukácie. Komunikačný hendikep nepriaznivo ovplyvňuje osobnosť jednotlivca – ako celku. Komunikácia vţdy predstavuje sociálnu interakciu, nemoţno ju oddeliť od sociálnych zručností (schopnosť porozumieť, pochopiť iných a následne vedieť adekvátne reagovať). Rozvíjanie schopností komunikovať je jedným zo základných cieľov edukačného procesu ţiakov s mentálnym postihnutím a viacnásobným postihnutím. CIEĽOM predmetu rozvíjanie komunikačných schopností je vytvorenie, resp. rozvíjanie komunikačných schopností atribútmi prostriedku vyjadrovania potrieb, nadväzovanie kontaktov, ako aj výmena informácii, popr. vyjadrovanie vlastných emocionálnych stavov a ich spoznávanie zo správania iných ľudí v interpersonálnej komunikácii. Cieľom vyučovania predmetu je teda optimalizovať prijímanie, spracovanie a vydávanie informácií u ţiakov s narušenou komunikačnou zručnosťou s mentálnym a viacnásobným postihnutím podľa jeho potencionálnych predpokladov, moţností a schopností. OBSAHOM vyučovania je systematické formovanie a rozvíjanie komunikačných zručností ţiakov, ktoré následne kladie poţiadavku navodzovania a sústavného rozvíjania medziosobnostnej komunikácie medzi ţiakom a učiteľom a medzi ţiakmi navzájom. Učiteľ podporuje u ţiakov sebadôveru, vedie ich ku koncentrácii pri vyjadrovaní, kontrole impulzívneho správania a k prosocionálnemu správaniu. Obsahové zameranie, prostriedky a metódy práce na 1. stupni sa realizujú formou individuálneho prístupu a individuálneho programovania. Na vyučovaní predmetu sa pouţívajú metódy práce, ktoré vyţadujú psychicko-komunikatívnu aktivitu kaţdého ţiaka a interkčno-komunikatívne vzťahy medzi ţiakmi navzájom. Kaţdá komunikačná situácia vyuţíva dialóg (základná metóda práce so ţiakom hovorenou rečou, podľa moţností a komunikačných predpokladov ţiaka). Komunikácia so ţiakom sa rozvíja všetkými dostupnými prostriedkami: mimikou tváre, gestikuláciou, hovorenou rečou, písanou rečou, dramatizáciou, pantomímou, a inými prostriedkami. Komunikačné schopnosti sa rozvíjajú v spontánnych a navodených situáciách, v ktorých sa opakujú gramatické javy osvojované v priebehu celého edukačného procesu (vyuţiteľné v medzipredmetových vzťahoch). Obsahové zameranie, prostriedky a metódy práce na 2. stupni nadväzujú na poznatky nadobudnuté na 1. stupni. Rozvíjanie komunikačných zručností rozširuje praktické znalosti jazyka ţiakov, privádza ich k zvnútorňovaniu jazyka a k uspokojovaniu ich komunikačných potrieb v priamej alebo sprostredkovanej komunikačnej situácii. Formovanie a rozvíjanie komunikačných zručností sa upevňuje podporovaním sebadôvery, sebapoznávaním, sebahodnotením ţiaka s postihnutím a nadobúdaním pozitívnych skúsenosti pri vzájomnej verbálnej komunikácii. Na vyučovaní predmetu sa pouţívajú také metódy práce, ktoré vyţadujú psychicko-komunikatívnu aktivitu a intrakčno-komunikatívne vzťahy. Na prvom aj druhom stupni vyučovania predmetu, nezávisle od spôsobu komunikácie ţiaka, je potrebné rozvíjať jestvujúce schopnosti komunikácie v zmysle sociálnej komunikácie, ich posúvanie na vyššiu vývinovú úroveň a generalizáciu naučených schopností ţiaka. Komunikačné zručnosti ţiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou s viacnásobným postihnutím rozvíjame: - v hrách a rôznych činnostiach ţiakov; - témami zameranými na beţné ţivotné situácie; - témami, ktoré sa vyučujú v rámci medzipredmetových vzťahoch.

Učebné osnovy predmetu komunikačné schopnosti sú štruktúrované tak, aby sa systematicky rozvíjala receptívna, centrálna a expresívna zloţka reči. Ţiaci s narušenou komunikačnou schopnosťou s viacnásobným postihnutím si v procese vyučovania predmetu komunikačné schopnosti osvojujú nové pojmy, upevňujú a rozširujú si aktívny a pasívny slovník, učia sa porozumieť jednoduchým i štruktúrovaným informáciám. Oboznamujú sa so základmi jazykovej a rečovej kultúry, jej rôznymi podobami, učia sa pochopiť a porozumieť umeleckým prejavom, záţitkom a následne si budujú svoje jazykové kompetencie. VÝCHOVNO – VZDELÁVACIE CIELE  Prioritným cieľom predmetu komunikačné schopnosti je štrukturálna výstavba reči.                        

Nadviazať na dosiahnutú úroveň reči; rozvíjať porozumenie reči; rozvíjať percepčné schopnosti ţiakov (zrak, sluch); rozvíjať fonologické uvedomovanie (dokázať sa sústrediť na jeden zvuk napr.: hlas, zvuk spomedzi iných); počúvať a nasledovať inštrukcie a usmernenia; podporovať správnu výslovnosť, hlavne vo fáze fixácii a automatizácii hlások v slabikách, slovách, vetách a v celkovej spontánnej komunikácii; kategorizácia pojmov; aktivizovať slovnú zásobu; budovať a rozvíjať jazykový cit (gramatická stránka reči, syntax, morfológia a verbálno-akustická krátkodobá pamäť); dbať na správnu obsahovú, formálnu a pragmatickú stránku rečového prejavu; spontánne sa zapájať do skupinovej činnosti, pri rozhovore o predmetoch, javoch a udalostiach, počúvaní príbehu; významovo presne pomenovať známe predmety, javy, činnosti a vzťahy medzi nimi, a následne vedieť prirodzene pouţívať zovšeobecnenia; dokončiť vlastnú úlohu v skupine bez intervencie učiteľa; potichu počúvať ostatných (vedieť počúvať deti a dospelých); pýtať sa a adekvátne reagovať na otázky a komentovať rozhovor; prirodzene a samostatne klásť otázky a súvisle a pohotovo vedieť na ne odpovedať; prejaviť samostatnú aktivitu – pokračovanie deja (tvorba a dokončenie príbehu); dokázať počúvať v nerecipročných situáciách: napr. rozhlas, príbehy, video; rozvíjať obsahovú stránku reči podľa jednotlivých tematických okruhov; učiť sa viesť dialóg podľa zadania v jednotlivých tematických okruhoch; osvojovať si slovné, vetné stereotypie a ich aplikovanie v konkrétnych ţivotných situáciách; samostatné nadväzovanie kontaktov s inými osobami, spoločensky prijateľným spôsobom a následne vedieť udrţať komunikáciu; budovanie schopnosti primerane sa presadiť v konkrétnych ţivotných situáciách (samostatne sa v skupine dohovoriť o spoločnej činnosti, podriadenie sa pravidlám, poţiadavkám skupiny).

PROCES Rozvíjanie komunikácie u ţiakov prebieha neustále, počas celého edukačného procesu. Realizuje sa na kaţdej vyučovacej hodine, na kaţdom predmete. Podnecuje rozvoj pamäti, pozornosti, obrazotvornosti s následným vyuţívaním tvorivosti učiteľa, s rešpektovaním individuálnych osobitostí ţiakov a prirodzených moţností sociálneho a komunikačného prostredia školy. OBSAH – tematické okruhy 1. Rozvíjanie receptívnej zloţky reči:

- rozvíjanie zrakovej a sluchovej percepcie: priraďovanie, vyberanie a radenie, porovnávanie, skladanie, nácvik priestorovej orientácie. Rozvíjanie schopnosti reagovať na podnet pohybom pri zvuku rytmických hudobných nástrojov –OHI; rytmizácia riekaniek s pohybovým vyjadrením, počúvanie hudby, rozprávok, príbehov. 2. Rozvíjanie centrálnej zloţky reči: - pochopenie pojmov a napĺňanie pojmov konkrétnym obsahom, výber a pouţitie konkrétneho pojmu (obrázok- pomenovanie; pojem – obrázok,...) 3. Rozvíjanie expresívnej zloţky reči: - pomenovanie predmetov, javov, dejov, udalostí; tvorba otázok a odpovedí; tvorba viet;, podnecovanie k samostatnosti vo vyjadrovaní, rozprávanie podľa obrázku, krátkeho príbehu (následnosť deja- sekvencie,...); dialogická reč (obohacovanie slovníka, gramatickej stavby reči). Pantomíma – kombinácia s dramatizáciou, s tancom (hudobno-pohybové hry, hry so spevom). 4. Rozvíjanie slovnej zásoby: aktívny, pasívny slovník: - pomenovanie konkrétnych predmetov, javov, dejov na obrázkoch. - vyhľadávanie protikladov a vytváranie asociácií - porovnávanie významov slov (1 pojem – viac významov); podobnosť na základe vonkajších znakov; podobnosť podľa funkcie predmetu,... - rozvíjanie a upevňovanie schopnosti porozumenia zadávaným pokynom a novým informáciám.

Prípravný ročník Obsah učiva: - Poznávanie svojho rodného mena a priezviska, bydliska, členov rodiny, poznávanie a rozlišovanie príbuzenských vzťahov (otec – tata, ocino; matka – mama, mamička; dedko – starý otec, starký; babka- stará mama, babička; brat, sestra); - Poznávanie a pomenovanie predmetov , javov a činností súvisiacich s najbliţším sociálnym prostredím (bydlisko, škola, okolie školy, miestne komunikácie) jednoduchým elementárnym spôsobom. - Poznávanie základných pravidiel spoločenského styku (oslovenie, pozdrav, predstavenie sa, poţiadanie, prosba, poďakovanie a pod). - Poznávanie a diferenciácia jednotlivých foném – fonematická a akustická analýza a syntéza slabiky, slova. - Poznávanie a pomenovanie nových pojmov v jednotnom a mnoţnom čísle; - Pomenovanie prebiehajúcich činností a dejov (slovom, jednoduchou vetou). Rozvíjanie reči sa realizuje s následným vyuţitím jednotlivých tematických okruhov: Naša škola, trieda – oboznámenie sa so spoluţiakmi, učiteľom, vzájomný pozdrav – komunikácia; základné pravidlá správania sa; oboznámenie sa s predmetmi z najbliţšieho okolia – školské potreby, pomôcky, reţim dňa, časti dňa; okolie školy – vychádzky). Jeseň – znaky ročného obdobia, odev, obuv, jeseň v sade, v záhrade, na poli, v parku; zvieratá na jeseň – pomenovanie zvierat a ich spôsob ţivota v lese na poli. Rodina – pomenovanie členov rodiny podľa obrázkov; tvorba dvoj-slovných viet podľa činností: napr. Mama pečie; Tata číta. Rodina – domov; zariadenie bytu, detskej izby, hračky. Starostlivosť o rodinu – materiálne zabezpečenie a uspokojovanie vitálnych biologických potrieb: potraviny – pomenovanie tovaru rôzneho druhu, nakupovanie – tvorba viet; rozlišovanie pravo-ľavej orientácie vzhľadom na vlastnú osobu; hygiena a kultúra stolovania. Zima – znaky ročného obdobia – zmeny v prírode, odlišnosť jednotlivých ročných období; odev, obuv, zimné športy a hry; Vianoce – sviatky roka; príroda a zvieratá v zime. Starostlivosť o zdravie – osobná hygiena, starostlivosť o zovňajšok; pomenovanie potrieb osobnej hygieny. Moje telo - choroba, úraz – odlišnosti. Remeslá – poznávanie práce dospelých (povolanie, profesia); tvorba dvoj, trojslovných viet s vyuţitím slovesa. Jar – zmeny v prírode, poznávanie rastlín – jarné kvety; domáce zvieratá – ich mláďatá; oblečenie, obuv; sviatky jari – tradície; marec – Mesiac knihy; Jar na lúke, jar – práce

v záhrade, na poli , základné pracovné náradie; dopravná výchova – dopravné prostriedky ich pomenovanie a rozlišovanie podľa spôsobu prepravy. Tvorba troj-slovných viet. Leto – zmeny v prírode, prírodné úkazy, pomenovania a rozlišovanie pojmov (blesk, búrka, jasno, zamračené,...); oblečenie, obuv – porovnanie; leto v záhrade, v sade, v lese; letné športy a hry; tvorba jednoduchých viet k obrázkom; Deň detí; BOZP počas výletu a letných prázdnin. Navrhované témy učiteľ môţe preberať so ţiakmi v rôznom poradí, t.z. aktuálne reaguje na spoločenské a environmentálne udalosti a javy.

Prvý ročník Obsah učiva: - Pomenovanie rodného mena a priezviska, svojho bydliska, členov rodiny a príbuzenských vzťahov (teta, ujo, krstný otec, krstná mama, bratranec, sestrenica,...) utvrdzovanie a dopĺňanie základných pojmov o rodine. - Poznávanie a pomenovanie predmetov, javov a činností v najbliţšom spoločenskom prostredí (zdravotné stredisko, pošta, kino, dopravná výchova: semafor, značky, kriţovatka). - Utvrdzovanie základných pravidiel spoločenského styku (pozdrav, predstavenie sa, poţiadanie, prosba, poďakovanie,...) a poznávanie nových foriem spoločenského styku (blahoţelanie: rozlíšenie meniny, narodeniny,...). - Rozlišovanie rodu podstatných mien ako názvy predmetov a javov zo známeho a konkrétneho prostredia. Témy v ktorých si ţiaci poznávajú a utvrdzujú nové pojmy a gramatické javy sú totoţné s témami v prípravnom ročníku, obsah tém rozsiahlejší. Navrhované témy učiteľ môţe preberať so ţiakmi v rôznom poradí, t.z. aktuálne reaguje na spoločenské a environmentálne udalosti a javy. Naša škola, trieda – oboznámenie sa so spoluţiakmi, ţiakmi iných ročníkov; učiteľom, pedagogickým zborom, a ostatnými zamestnancami školy (školník, kuchárka, upratovačka,...); vzájomný pozdrav – komunikácia; základné pravidlá správania sa; pomenovanie zariadenia v triede. Triedenie čo patrí, nepatrí do školskej tašky, vedieť vymenovať čo mám v taške, v peračníku. Rozvíjanie a rozširovanie slovnej zásoby. Bliţšie poznávania okolia školy – plánovanie vychádzky, exkurzie). Jeseň – znaky ročného obdobia, odev, obuv, jeseň v sade: rozlíšenie a pomenovanie listnatých a ihličnatých drevín; jeseň v záhrade, na poli, v parku; zvieratá na jeseň – pomenovanie zvierat a ich spôsob ţivota v lese na poli. Triedenie ovocia a zeleniny: domáce a exotické – pomenovanie podľa farieb, chuti a veľkosti. Rodina – rozširovanie pojmov o rodine: rozprávanie podľa obrázkov; tvorba otázok a odpovedí s pouţitím slovesa (vety typu: Čo robí mama?, Mama varí obed.,...); Reţim dňa – tvorba viet (na otázky typu: čo robím ráno, poobede, večer, v noci?). Rodina – domov; pomenovanie zariadenia detskej izby, kúpeľne, kuchyne. Tvorba trojslovných viet. Rozlišovanie pravo-ľavej orientácie vzhľadom na vlastnú osobu a k inej osobe; hygiena a kultúra stolovania: triedenie a pomenovanie (čo jem, čo pijeme,...), rozširovanie slovnej zásoby. Zima – znaky ročného obdobia – zmeny v prírode, odlišnosť jednotlivých ročných období; odev, obuv, zimné športy a hry (pouţívanie radových čísloviek); Vianoce – sviatky roka, viesť jednoduchý dialóg (stromček, večera, darčeky); príroda a zvieratá v zime: vedieť a rozlíšiť zvieratá – kto spí, kto behá; kto, čo ţerie. Tvorba viet s rozvitým doplnkom. Starostlivosť o zdravie – pomenovanie častí tela, vedieť vysloviť a pochopiť pojmy: lekár, zdravotná sestra, výbava lekárničky; tvorba príbehu k sérii obrázkov (jednoduchý úraz). osobná hygiena, starostlivosť o zovňajšok; pomenovanie a vyuţívanie potrieb a prostriedkov osobnej hygieny. Moje telo - choroba, úraz – odlišnosti.

Remeslá – rozlíšenie remeslo, povolanie; pochopenie a zovšeobecnenie pojmov: stolár, kuchár, učiteľ, pekár, lekár. Vedieť povedať kto, čo robí – priradenie slovesa k podstatnému menu a tvorba opytovacej vety (Čo robí učiteľ ?...). Jar – zmeny v prírode, znaky ročného obdobia; poznávanie jarných kvetov: podbeľ, púpava, sneţienka, fialka, prvosienka, bleduľa jarná; vedieť pouţívať prídavné mená pri tvorbe viet (pomenovať farbu, tvar rastliny). Poznávanie hmyzu: motýľ, včela, mravec, mucha – rozlišovanie podstatných mien v jednotnom a mnoţnom čísle (motýle, včely,...). Domáce zvieratá – ich mláďatá, vedieť priradiť k zvieratám ich mláďatá. Sviatky jari – tradície; marec – Mesiac knihy; Deň matiek; práce v záhrade, na poli, základné pracovné náradie – pomenovanie a účelovosť; dopravná výchova – dopravné prostriedky ich pomenovanie a rozlišovanie podľa spôsobu prepravy. Vedieť pouţívať podstatné meno v jednotnom a mnoţnom čísle (Autá jazdia po ceste.). Orientácia v čase: kalendár: vymenovanie dní v týţdni (nácvik radových čísloviek), poznávanie mesiacov v roku, ročných období. Leto – zmeny v prírode, znaky ročného obdobia; prírodné úkazy, pomenovania a rozlišovanie abstraktných pojmov (dusno, teplo, sucho, jasno, búrka, hrom, blesk,..) vedieť pouţívať spojku „a“ v jednoduchej vete (Vonku je teplo a dusno!) odev a obuv – pomenovanie. Leto v lese, lesné plody (jahoda, malina; triedenie húb: jedlé a jedovaté; lipa – vyuţitie a ochrana prírody; poznať prvé ovocie a zeleninu: jahoda, ríbezľa, čerešňa, hrášok, šalát, reďkovka, kaleráb). Záhradné kvety: tulipán, narcis – vedieť priradiť farbu, pomenovanie, pouţívanie jednotného a mnoţného čísla podstatných mien. Letné športy a hry – tvorba viet k situačným obrázkom; pouţívanie osobných zámen v jednotnom čísle (Dana pláva v bazéne.). Deň detí – rozhovor o ţivote detí v rôznych krajinách, rasová znášanlivosť. BOZP a správania sa počas výletu a letných prázdnin.

Druhý ročník Obsah učiva: - Rozlišovanie rodu podstatných mien, ako názov predmetov a javov. - Poznávanie, pomenovanie, rozlišovanie vlastností, predmetov a javov (aplikovaním prídavných mien). - Poznávanie, pomenovanie a rozlišovanie vlastností predmetov a javov (tvorba slov s opačným významom: zima –teplo,...). - Pomenovanie prebiehajúcich činností a rozlišovanie záporu slovies (píše – nepíše,...). Témy v ktorých si ţiaci poznávajú a utvrdzujú nové pojmy a gramatické javy sú totoţné s témami v predchádzajúcom ročníku, ale ich obsah je rozšírený o nové pojmy a zovšeobecnenia. Navrhované témy učiteľ môţe preberať so ţiakmi v rôznom poradí, t.z. aktuálne reaguje na spoločenské a environmentálne udalosti a javy. Naša škola, trieda – opis školy: pomenovanie objektov v okolí školy (pouţívanie prísloviek: vpravo, vľavo, pred nami, za nami; vedenie dialógu; odpovede na otázky: Kde je záhrada?, Čo je za nami? Čo je vedľa školy?) Kde sa nachádza trieda (na prízemí, na poschodí); automatizácia pojmov zariadenia – triedy, školy a školských potrieb (automatizácia pouţívanie predloţiek: na, vedľa, pri, pod, za,... Vety typu: Zošit je v lavici.). Komunikácia: pravidlá správania sa v škole, na verejnosti. Poznávanie bliţšieho a vzdialenejšieho okolia školy – plánovanie vychádzky, exkurzie). Jeseň – znaky ročného obdobia, poznávanie a rozlišovanie pojmov (hmla, dáţď, slnečno, zamračené,...); Pole, les, sad – poznávanie a kategorizácia pojmov; zovšeobecnenie (čo patrí do skupiny ovocia, opis ovocia podľa farieb a chuti; rozprávanie podľa situačných obrázkov). Zelenina a poľnohospodárske krmoviny: mrkva, cibuľa, hrach, uhorka, rajčina, paprika, mrkva, repa, kukurica, zemiaky (spoločné pomenovanie – zovšeobecnenie pojmov, pomenovanie časti jednotlivých rastlín, tvorba viet: Jablko je ovocie,...). Jeseň na poli, v parku: opis stromov, ich plodov podľa farby, veľkosti, druhu, kvality a vlastnosti dreviny, plodu (napr. Gaštan je tvrdý. Šípka je červená. Jarabina je oranţová.).

Pomenovanie plodov: gaštan, šípka, ţaluď, jarabina, orech, Zvieratá: pomenovanie lesných zvierat a vtákov: veverička, jeţ, myš, vrabec, ţaba (tvorba viet: spojením podstatného mena a slovesa, napr. Ţaba skáče. Vrabec lieta.). Domáce zvieratá a ich mláďatá – pomenovanie zvierat: mačka, pes, ošípaná, sliepka, kohút, hus, kačica, králik domáci (pouţívanie predloţiek vo vetách: Mačka je na skrini. Pes je v búde. Mačka pije mlieko.). Rodina a spoločnosť - členovia rodiny. Rodičia, príbuzní: pomenovanie podľa vlastných mien (tvorba trojslovných viet: Mama varí obed. Teta pletie sveter. Otec opravuje bicykel.). Dom a bývanie: obývacia izba, detská izba, predsieň, spálňa, kuchyňa – pomenovanie predmetov (čo patrí a nepatrí do zariadenia jednotlivých miestností, triedenie podľa situačných obrázkov). V obchode: nakupovanie potravín v malej predajni (pomenovanie tovaru podľa jednotlivých sortimentov: mäso, ovocie a zelenina, chlieb – pečivo, mliečne výrobky, drogéria – kozmetika. Tvorba viet s viacnásobným podmetom: Čo nakúpila mama s Elou?; Kde to kúpiš?; V mäsiarstve si kúpim šunku, salámu a párky.; rozlišovanie jednotného a mnoţného čísla: roţok- roţky; párka – párky, jogurt – jogurty,...). Potraviny na jedálnom lístku: názvy jednotlivých jedál, nápojov. Napr. Zemiaky s mäsom; čaj, malinovka; tvorba trojslovných a viacslových viet: Pila som ovocný čaj. Obedujem ryţu s mäsom.). Zima – charakteristika počasia v ročnom období: porovnávanie podľa situačných obrázkov zima – jeseň, zima – leto, zima – jar; rozlišovanie a porozumenie pojmom: zima, mráz, ľad, sneh, cencúľ; (tvorba viet: Vonku mrzne. Vonku padá sneh. Na streche visí cencúľ.). Príroda v ročnom období, vedieť rozlíšiť rozdiel drevín: listnatý, ihličnatý strom (popis odlišností konkrétnych drevín. Napr. Smrek má ihličie.). Odev – pomenovanie oblečenia, triedenie: čo si oblečiem, neoblečiem v zime. Tvorba viet typu: V zime si oblečiem kabát. Na ruky si navlečiem rukavice. Zimné športy: vymenovanie a priradenie k športovým činnostiam konkrétne športové náradie. Triedenie: zimné, letné športy. Tvorba viet typu: Na hokej potrebujem korčule a hokejku. Zvieratá v ročnom období: pomenovanie lesných zvierat: veverička, srna, jeleň, zajac, líška, diviak. Tvorba rozvitých viet so spojkou „i“, napr. Veverička ţerie semienka i oriešky. Tvorba rozvitých viet podľa situačných obrázkov. Vianoce – sviatky v roku (vedenie dialógu o vianočných udalostiach v rodine; pojmy: vianočný stromček, kapor, darčeky, vianočné ozdoby, štedrá večera,...). Orientácia v čase – názvy dní v týţdni (následnosť, počet dní v týţdni, vymenovanie mesiacov v roku; ročných období; orientácia v ročnom kalendári: rozlišovanie druhov kalendárov; pojmy: pracovný deň, víkend, sviatok, deň pracovného pokoja; včera, dnes, zajtra). Kalendár prírody: štyri ročné obdobia( charakteristické znaky: jar, leto, jeseň, zima). Starostlivosť o zdravie – pomenovanie častí ľudského tela (detaily tváre; zoradenie podľa následností jednotlivé časti tváre; rozlišovanie pohlaví: muţské, ţenské). Pojmy: čistý, špinavý, poriadok, neporiadok. Predmety osobnej hygieny: hrebeň, zubná pasta, kefka, mydlo, uterák, šampón, hubka. Tvorba viet – spojenie podstatného mena so slovesom, typu: Češem sa s hrebeňom. U lekára: pojmy: lekár, zdravotná sestra, teplota – horúčka; čakáreň v zdravotnom stredisku, v ambulancii – rozlíšiť pojmy jednotlivých objektov zdravotníckych zariadení, vybavenie lekárničky – jej pouţitie; lieky, liečivá, injekcia; choroba. Hra: Na lekára a pacienta. Remeslá a povolanie – rozlíšenie pojmov; určovanie a pomenovanie remesiel a jednotlivých povolaní. Tvorba opytovacích viet v spojení podstatného mena a slovesa, typu: Čo robí pekár? Pekár pečie chlieb a pečivo. Tvorba viet podľa situačných obrázkov. Jar – zmeny v prírode, znaky ročného obdobia – jarné mesiace; pojmy: otepľovanie, odmäk, dĺţka dňa – skracovanie a predlţovanie dní v roku; včera, dnes, zajtra. Poznávanie lúčnych a záhradných kvetov: sedmokráska, fialka, sneţienka, tulipán, púpava, prvosienka (opis podľa farby, tvaru, veľkosti rastlín, kvetu; opis časti rastlín: koreň, stonka, list, kvet. Hmyz: pomenovanie, rozlišovanie druhov hmyzu: lienka, mucha, motýľ, mravec, včela, osa, pavúk. Pojmy: lieta, nelieta, lezie. Tvorba viet typu: Lienka lieta. Mravec nelieta. Mravec lezie. Sviatky a tradície v roku: veľká noc; marec – Mesiac knihy; Deň matiek. Práce v záhrade, na poli; pracovné náradie: pomenovanie záhradníckeho náradia, tvorenie prefixov: (malá lopata – veľká lopatka; tvorba viet podľa situačných obrázkov typu: Čo robí Ivo? Ivo kope motykou. Dopravná výchova – bezpečnosť cestnej premávky, dopravné prostriedky, rozlišovanie osobnej a nákladnej dopravy: (dopravné prostriedky: auto, autobus, vlak, bicykel,

loď, lietadlo, vrtuľník. Tvorba jednotného a mnoţného čísla; Pojmy: šofér, pilot, kapitán – tvorba trojslovných viet s predloţkou, tvorba slovies s predponou „na-, vy-“. Napríklad: Ema nastupuje do lietadla. Patrik vystupuje z auta. Leto – zmeny počasia, letné mesiace (jún, júl, august); pojmy: teplo, dusno, sucho, jasná obloha, mračná, búrka, blesk, hrom. Oblečenie: porovnávanie oblečenia jednotlivých ročných období: jar – leto. Tvorba trojslovných, štvorslovných viet s pouţitím slovesa v minulom čase, napr. Na jar pršalo. Leto v lese, lesné plody: triedenie a pomenovanie húb –jedlé, jedovaté (dubák, muchotrávka, plávka, kuriatko, bedľa). Tvorba viet s vyuţitím prídavných mien: napr. Muchotrávka je jedovatá huba. Dubák je hnedý a jedlý. Listnaté, ihličnaté stromy a kríky v lese: poznávanie, pomenovanie, rozlišovanie podľa situačných obrázkov. Záhradné plody: ovocie, zelenina (jahoda, čerešňa, ríbezľa, hrášok, reďkovka, šalát, kaleráb). Tvorba viet s vyuţitím prítomného a minulého času slovies, vety typu: Jedol som reďkovku. Jem reďkovku. Rozlišovanie jednotného a mnoţného čísla: reďkovka- reďkovky, šalát – šaláty. Vyuţitie plodov: vitamíny – zdravá výţiva. Deň detí – rozprávanie podľa situačných obrázkov k danej téme. Letné športy a hry: tvorba slovných spojení s vyuţitím osobného zámena v jednotnom a mnoţnom čísle – časovanie slovies: rozprávanie podľa situačných obrázkov (napr. Ja skáčem, ty skáčeš,...). BOZP a správania sa počas výletu a letných prázdnin.

Tretí ročník Obsah učiva: - Poznávanie, pomenovanie, rozlišovanie vlastností, predmetov a javov (slová rovnakého a významu – antonymá, synonymá). - Triedenie slov podľa rozličných kritérií vedúce k zovšeobecneniu (školské potreby, zvieratá, ...). - Pomenovanie prebiehajúcich činností, časovanie slovies (píše –píšeme,...) - Členenie krátkych jazykových prejavov na vety. Analýza viet, slov, slabík (hláska, písmeno). - Tvorba slov do viet. Tvorba odpovedí na jednoduché otázky. - Krátka reprodukcia jednoduchého príbehu podľa série obrázkov. Témy v ktorých ţiaci poznávajú a utvrdzujú si nové pojmy, gramatické javy sú nasledovne kategorizované v jednotlivých okruhoch, obsah tém je rozšírený o nové pojmy a zovšeobecnenia. Navrhované témy učiteľ môţe preberať so ţiakmi v rôznom poradí, t.z. aktuálne reaguje na spoločenské a environmentálne udalosti a javy. Naša škola, trieda, internát – rozhovor o letných prázdninách; opis školy – pomenovanie určenie miesta (na prízemí, na poschodí,...); rozlišovanie pojmov „je –sú“( Napr. Na prízemí sú triedy. Na poschodí je telocvičňa.). Zamestnanci školy – pomenovanie, tvorba viet podľa ich činností (Napr. Učiteľ učí. Kuchárka varí.). Triedenie slov, spoločné pomenovanie školských pomôcok. Určovanie jednotného a mnoţného čísla podstatných mien v 1. páde. Tvorba viet so slovesom podľa činností v 1. osobe jednotného čísla ( s perom píšem úlohu,...) Jeseň – znaky ročného obdobia, poznávanie a rozlišovanie pojmov (slnečný, zamračený, daţdivý, hmlistý deň,...); Kalendár prírody – odlet vtákov (lastovičky, bociany,...). Pouţívanie slovies v minulom a prítomnom čase vo vetách (včera bolo..., dnes je ...) Pole, les, park – poznávanie a kategorizácia pojmov; (triedenie z hľadiska úţitkovosti: list, koreň, plod; opis plodov podľa farby, chuti, veľkosti). Poľnohospodárske plodiny – zber a ich spracovanie. Jeseň na poli, v parku: listnaté stromy a kry– ich rozlišovanie, priraďovanie plodu k stromu, priraďovanie plodu k listu (gaštan, ţaluď, orech, dub, jarabina, šípka). Zvieratá: pomenovanie lesných a poľných zvierat, príprava zvierat na zimu, tvorba trojslovných a viacslovných viet. Domáce zvieratá a ich mláďatá: priradenie zvierat do rodinných zoskupení (býk – krava – teľa,...); ich potrava a bývanie (čím sa ţivia, kde ţijú). Rodina a domov - členovia rodiny, príbuzenské vzťahy, povinnosti jednotlivých členov v domácnosti (dcéra, syn, vnučka, vnuk). Tvorba viet s predloţkou „s“ ( s mamou upratujem,...). Základné osobné údaje ţiaka: meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa.

Obchody – nakupovanie: spoločné pomenovanie jednotlivých obchodných sortimentov (odevy, obuv, hračky, papiernictvo). Riešenie modelových situácií v obchodných reťazcoch. (vo vzťahu predavač – kupujúci). Potraviny a stolovanie: základy stolovania (riešenie modelových situácií); priraďovanie situácií k sérii obrázkov – opis situácie. Triedenie potravín podľa druhu - nakupovanie. Stolovanie: raňajky, obed, večera – jedálny lístok. Zima – charakteristika počasia v ročnom období, pojmy: zima, mráz, ľad, sneh, cencúľ; doplňovanie viet pojmami, gramaticky správna tvorba viet s vyuţívaním minulého a prítomného času (včera bolo ..., dnes je ...). Odev a obuv: pomenovanie oblečenia, triedenie: čo si oblečiem, neoblečiem v zime. Tvorba štvorslovných a viacslovných viet typu: Na nohy si obujem čiţmy. Zimné hry a športy: priraďovanie športových činností k športovým potrebám. Tvorba slovných spojení: sánky sánkar – sánkovať; tvorba jednoduchých viet. Vtáci a zvieratá v zime: opis vtákov a zvierat v ročnom období; prezimovanie zvierat; pojmy: srsť, perie, krídla, lebka. Jednoduchý opis vtáka, cicavca. Listnaté a ihličnaté stromy – triedenie, pomenovanie (diferenciácia šišky smreku a jedle). Vianoce – sviatky v roku (vedenie dialógu o vianočných udalostiach v rodine; rozvoj slovnej zásoby: riekanky; vianočný pozdrav – nácvik textu na pohľadnicu; pojmy: vianočný stromček, kapor, darčeky, vianočné ozdoby, štedrá večera,...). Orientácia v čase – názvy dní v týţdni (následnosť, počet dní v týţdni, vymenovanie mesiacov v roku; orientácia v ročnom kalendári: kalendár prírody – ročné obdobia, priraďovanie mesiacov k ročným obdobiam; pojmy: pracovný deň, víkend, sviatok, deň pracovného pokoja; včera, dnes, zajtra; určovanie hodín: celých hodín, polhodín; rok školský, kalendárny). Tvorba viet v prítomnom, minulom a budúcom čase. Starostlivosť o zdravie – zdravotné a hygienické potreby, triedenie liekov, vybavenie lekárničky – pouţitie (pojmy: kvapky, masť, sirup); pomenovanie častí ľudského tela (opis celej hlavy, s vyuţitím jednotného a mnoţného čísla. Vety typu: Na hlave mám 2 oči. Ranná a večerná hygiena, hygiena v priebehu dňa. Zdravie a choroba – pojmy: úraz, choroba, ošetrenie; postup ošetrovania úrazu – podľa situačných obrázkov. Pomenovanie zdravotníckych zamestnancov: zdravotná sestra, lekár, ošetrovateľ, obvodný lekár – pediater, zubný lekár. Riešenie modelových situácií, beseda so zdravotnou sestrou. Remeslá a povolanie – rozlíšenie pojmov; určovanie a pomenovanie remesiel a jednotlivých povolaní. Popis povolaní podľa situačných obrázkov (predavačka, krajčírka, kaderníčka – tvorba viet). Činností ľudí – tvorba štvorslovných viet. Jar – zmeny v prírode, znaky ročného obdobia – kalendár prírody: porovnávanie jednotlivých ročných období. Tvorba viet k situačným obrázkom. Jar na lúke: rastliny a hmyz; chránené rastliny, popis rastliny podľa obrázka; parazity: kliešť, komáre – prevencia. Práce v záhrade a na poli: spoločné pomenovanie záhradného náradia, hospodárskych strojov: tvorba štvorslovných a viacslovných viet. Sviatky a tradície v roku: veľká noc – tvorba textu na pohľadnicu; marec – Mesiac knihy: rozhovor, pojmy: rovnoznačné slová, rovnozvučné slová; Deň matiek – blahoţelanie, riekanka – nácvik správnej intonácie. Dopravná výchova – bezpečnosť cestnej premávky, dopravné prostriedky, rozlišovanie osobnej a nákladnej dopravy; pojmy: vlaková, autobusová stanica, zastávka, prestupovanie. Tvorba viet na otázku typu: Kam cestuješ?; Ako cestuješ? Technika a technológia – pojem: telefón, oboznámenie sa so základmi telefonovania. Leto – zmeny počasia, letné mesiace; kalendár prírody: porovnávanie jednotlivých ročných období. Tvorba viet k situačným obrázkom. Oblečenie a obuv: tvorba viet s viacnásobným predmetom (vety typu: oblečiem si tričko, bermudy, šiltovku a sandále,...). Leto v lese, lesné plody: triedenie a pomenovanie húb –jedlé, jedovaté (dubák, muchotrávka, plávka, kuriatko, bedľa). Porovnávanie lesných plodov so záhradnými plodmi. Príprava jednoduchého jedla z prvého letného ovocia a zeleniny (popis situačných obrázkov, usporiadanie viet v texte podľa postupnosti). Tvorba viet s vyuţitím prídavných mien: napr. Muchotrávka je jedovatá huba. Dubák je hnedý a jedlý. Listnaté, ihličnaté stromy a kríky v lese: poznávanie, pomenovanie, rozlišovanie podľa situačných obrázkov. Vyuţitie plodov: vitamíny – zdravá výţiva.

Deň detí – rozprávanie podľa situačných obrázkov k danej téme. Popis činností – priebeh dňa v škole; v iných krajinách – rozlíšenie. Letné športy a hry - pojmy: plávanie, bicyklovanie, futbal, tvorba viet k jednotlivým pojmom a následným športovým potrebám. BOZP a správania sa počas výletu a letných prázdnin.

Štvrtý ročník Obsah učiva: - Pomenovanie prebiehajúcich činností, časovanie slovies, rozlišovanie času a záporu slovies. - Triedenie slov podľa rozličných kritérií vedúcich k zovšeobecneniu. - Členenie krátkych jazykových prejavov na vety. Analýza viet, slov, slabík (hláska, písmeno). - Tvorba slov do viet. Tvorba odpovedí na jednoduché otázky. - Reprodukcia jednoduchého textu na základe sluchovej percepcie. - Výber vhodných pojmov a výrazov do viet v texte. - Rozprávanie podľa situačných obrázkov, al. podľa vlastnej tvorby. - Popis predmetu z obrázku, alebo skutočného predmetu. - Správanie sa na verejnosti a formy spoločenského styku, interpersonálna komunikácia: privítanie, predstavenie sa, poďakovanie, podanie informácie, ukončenie návštevy. Témy v ktorých ţiaci poznávajú a utvrdzujú si nové pojmy, gramatické javy sú nasledovne kategorizované v jednotlivých okruhoch, obsah tém je rozšírený o nové pojmy a zovšeobecnenia. Navrhované témy učiteľ môţe preberať so ţiakmi v rôznom poradí, t.z. aktuálne reaguje na spoločenské, environmentálne, dopravné udalosti a prírodné javy. Naša škola, trieda, internát – rozhovor o letných prázdninách; opis školy – pomenovanie určenie miesta (na prízemí, na poschodí,...); rozlišovanie pojmov „je –sú“. Tvorba rozvitých viet, obohacovanie slovnej zásoby o nové pojmy. (Napr. Na poschodí sú štyri triedy.) Trieda a školské pomôcky: pomenovanie, určovanie rodu a čísla podstatných mien (ten, tá, to, tie,...). Jeseň – znaky ročného obdobia; kalendár prírody – porovnávanie ročných období jeseň – leto. Tvorba rozvitých viet, vedenie a udrţanie dialógu pri konverzácii. Pole, les, park – poznávanie a kategorizácia pojmov; (zber a spracovanie plodov jesene, zber a spracovanie poľnohospodárskych plodín (napr. zo zemiakov sa vyrába, z repy sa vyrába...). Tvorba viet s vyuţitím jednotného a mnoţného čísla podstatných mien. Jeseň v parku: listnaté stromy a kry– ich rozlišovanie, priraďovanie plodu k stromu, priraďovanie plodu k listu (gaštan, ţaluď, orech, dub, jarabina, šípka). Zvieratá a vtáci: odlet vtákov, príprava zvierat na prezimovanie, potrava. Tvorba viacslovných viet. Rodina a domov - členovia rodiny, príbuzenské vzťahy (pouţívanie slovných konštruktov: ja som syn, dcéra, vnučka,...); povinnosti jednotlivých členov v domácnosti Tvorba viet s predloţkou „s“ (s bratom chodíme na výlety,...). Základné osobné údaje ţiaka: meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa – písomné vyjadrenie. Obchody – nakupovanie: spoločné pomenovanie jednotlivých obchodných sortimentov a obchodných reťazcov (trhovisko, maloobchod, veľkoobchod – oboznámenie sa). Riešenie modelových situácií v obchodných reťazcoch. (vo vzťahu predavač – kupujúci – výber tovaru). Potraviny: tovar podľa sortimentu (vyuţívanie slovných spojení: synonymá, antonymá ; tvorba viet a odpovedí na otázku typu: Z čoho sa vyrobil? Chlieb, syr, saláma,...). Stolovanie: tvorba jedálneho lístka – písomnou formou. Zima – charakteristika počasia v ročnom období, pojmy: zima, mráz, ľad, sneh, cencúľ; tvorba otázok a odpovedí s vyuţívaním minulého a prítomného času (ako bolo včera ..., ako je dnes...). Odev a obuv: tvorba viacslovných viet s vyuţitím rovnozvučných slov. Tvorba viacslovných viet (typu: Na hlavu si dám vlnenú čiapku.). Zimné hry a športy: vymenovanie hier, činností a športov; jednotlivých športových potrieb. Tvorba slovných spojení: sánky sánkar – sánkovať; tvorba viacslovných viet, dopĺňanie slov do viet v krátkych textoch.

Vtáci a zvieratá v zime: opis vtákov a zvierat v ročnom období podľa situačných obrázkov; prezimovanie zvierat; odlišnosti zvierat a vtákov (srsť- perie, krídla - laby, pysk – tlama – zobák). Listnaté a ihličnaté stromy – priradenie, pomenovanie (diferenciácia šišky a stavba ihličia: smreku, jedle, borovice). Pojmy: krátky – dlhý, malý – veľký. Tvorba viet typu: Borovica je mohutná, má dlhé ihličie. Vianoce – sviatky v roku (reprodukcia počutého textu na základe sluchovej percepcie; vedenie dialógu o vianočných udalostiach v rodine; rozvoj slovnej zásoby: riekanky; vianočný pozdrav: text na pohľadnicu písomnou formou;) Tvorba rozvitých viet pri písomnej forme. Orientácia v čase – názvy dní v týţdni; mesiacov v roku; orientácia v ročnom kalendári: kalendár prírody – ročné obdobia, priraďovanie mesiacov k ročným obdobiam; určovanie hodín: celých hodín, polhodín; štvrť hodín; trištvrte hodina; rok školský, kalendárny. Starostlivosť o zdravie – správna ţivotospráva; (vhodný výber a kombinácia potravy v jedálnom lístku). Tvorba viet s vyuţitím antoným a synoným. Vitamíny a minerály v strave. Zdravie a choroba – pojmy: úraz, choroba (pomenovanie základných ochorení a ich prejavov: chrípka – teplota, bolesť hrdla, celková fyzická únava ,...). Ošetrenie drobného úrazu – aplikácia postupu pri ošetrovaní. Riešenie modelových situácií, beseda so zdravotnou sestrou. Remeslá a povolanie – rozlíšenie pojmov; určovanie a pomenovanie remesiel a jednotlivých povolaní. Popis povolaní podľa situačných obrázkov (záhradník, poštár, kominár – tvorba viet). Činností ľudí – tvorba viacslovných viet. Pomenovanie pracovného náradia, predmetov k povolaniu a priradenie k jednotlivým povolaniam. Vedenie dialógu k remeslám, povolaniam. Jar – zmeny v prírode, znaky ročného obdobia – kalendár prírody: porovnávanie jednotlivých ročných období. Tvorba viet k situačným obrázkom. Jar na lúke: rastliny a hmyz; chránené rastliny. – opakovanie učiva; pojmy: úľ, mravenisko. Práce v záhrade a na poli: tvorba viacslovných viet. Domáce zvieratá a vtáky: popis zvierat, úţitkovosť. Záhradné a poľnohospodárske stroje a zariadenia: vysvetlenie pojmov. Sviatky a tradície v roku: veľká noc – text na pohľadnicu písomnou formou; marec – Mesiac knihy: rozhovor, pojmy: rovnoznačné slová, rovnozvučné slová; Deň matiek – blahoţelanie, riekanka, báseň, pieseň. Dopravná výchova – bezpečnosť cestnej premávky, dopravné prostriedky, rozlišovanie osobnej a nákladnej dopravy; pojmy: vlaková, autobusová stanica, zastávka, prestupovanie, letisko, prístav. Priradenie pojmov k situáciám na obrázku. Leto – zmeny počasia, letné mesiace; Oblečenie a obuv: tvorba viet s konkretizáciou vhodnosti a vyuţiteľnosti obuvi a oblečenia v ročnom období. Leto v lese, lesné plody: huby : jedlé, jedovaté – opakovanie učiva; zber a spracovanie lesných plodov. Tvorba viet viacslovných viet k daným témam. Vyuţitie plodov: vitamíny – zdravá výţiva. Deň detí – rozprávanie podľa situačných obrázkov k danej téme. Popis činností – priebeh dňa v škole; v iných krajinách – rozprávanie, udrţanie konverzácie. Letné športy a hry - pojmy: kúpanie - plávanie, kolieskové korčule, skyboart, kolobeţka, tenis, stolný tenis. Pomenovanie a priradenie športových potrieb a oblečenia k jednotlivým športovým činnostiam. BOZP a správania sa počas výletu a letných prázdnin.

Piaty ročník Obsah učiva: - Pomenovanie prebiehajúcich činností, časovanie slovies, skloňovanie podstatných mien. - Triedenie slov podľa rozličných kritérií vedúcich k zovšeobecneniu. - Členenie jazykových prejavov na vety. Analýza viet, slov, slabík (hláska, písmeno). - Tvorba jednoduchých a rozvitých viet. Tvorba odpovedí na zadávané otázky. - Reprodukcia jednoduchého textu na základe sluchovej percepcie. - Výber vhodných pojmov a výrazov do viet – správny vetný slovosled. - Rozprávanie podľa situačných obrázkov, na základe vlastných záţitkových situácií. - Popis predmetu z obrázku, alebo skutočného predmetu. - Reprodukcia čítaného textu podľa sluchovej percepcie. - Vyuţívanie vlastnej tvorivosti a samostatnosti pri popisovaní a charakterizovaní pojmov, situácií, činností javov a dejov.

- Správanie sa na verejnosti a formy spoločenského styku, interpersonálna komunikácia: privítanie, predstavenie sa, poďakovanie, podanie informácie, ukončenie návštevy, poţiadanie, prosba, ospravedlnenie; telefonovanie: privolanie pomoci (lekár, poţiarnici, polícia). Témy v ktorých ţiaci poznávajú a utvrdzujú si nové pojmy, gramatické javy sú nasledovne kategorizované v jednotlivých okruhoch, obsah tém je rozšírený o nové pojmy a zovšeobecnenia. Navrhované témy učiteľ môţe preberať so ţiakmi v rôznom poradí, t.z. aktuálne reaguje na spoločenské, environmentálne, dopravné udalosti a prírodné javy. Naša škola, trieda, internát – rozhovor o letných prázdninách: záţitková dramatizácia vo výtvarnom prejave ţiakov. Opis školy – bliţšie a vzdialenejšie okolie, dopravné komunikácie (ulice, cesty: hlavná, vedľajšia a pod.). pomenovanie určenie miesta. Trieda a školské pomôcky - tvorba viet s vyuţitím jednotného a mnoţného čísla s predloţkou; tvorba súvetí. Dôleţité údaje o škole: telefóny kontakt, adresa. Jeseň – znaky ročného obdobia; kalendár prírody – porovnávanie ročných období jeseň – leto – zima. Tvorba rozvitých viet ústnou formou; tvorba jednoduchých viet – písomnou formou. Pole, les, park – poznávanie a kategorizácia pojmov; (opis a určovanie časti rastliny: koreň, stonka, list, kvet, plod); úţitkovosť jednotlivých plodín. Tvorba viet s vyuţitím jednotného a mnoţného čísla podstatných mien. Jeseň v parku: listnaté stromy a kry– ich rozlišovanie, priraďovanie plodu k stromu, priraďovanie plodu k listu. Izbové rastliny: poznávanie, pomenovanie; starostlivosť o rastliny. Technika a výroba - formy spôsoby vzájomného dorozumievania- nácvik modelovej situácie telefonovania; orientácia v telefónnom zozname; dôleţité telefónne kontakty – privolanie pomoci. Druhy telefónov; správa- písomná, elektronická (SMS). Pošta – pohľadnica, list, balík (obálka: odosielateľ, adresát- písomná komunikácia). Rodina a domov – pojem: rodina, jej členovia, príbuzní a príbuzenské vzťahy. členovia rodiny, príbuzenské vzťahy; povinnosti jednotlivých členov rodiny v domácnosti. Tvorba viacslovných viet na danú tému. Dotazník – písomnou formou s vyuţitím základných osobných údajov ţiakov (meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, názov školy). Obchody – nakupovanie: spoločné pomenovanie jednotlivých obchodných sortimentov a obchodných reťazcov (trhovisko, maloobchod, veľkoobchod – oboznámenie sa, pomenovanie, priraďovanie). Riešenie modelových situácií v obchodných reťazcoch (vo vzťahu predavač – kupujúci – výber tovaru – vhodnosť a účelovosť tovaru, práca s eurom). Reštaurácia – forma spoločenského správania (prestieranie, výber jedla podľa jedálneho lístka - objednanie si jedla, nápoja, múčnika, platba za jedlo). Riešenie modelových situácií v reštaurácii. Zima – charakteristika počasia v ročnom období; popis situačných obrázkov. Zvieratá: vtáci, plazy, cicavce – poznávanie, rozlišovanie, pomenovanie. Vtáci a zvieratá v zime. Tvorba viacslovných viet. Zimné hry a športy: vymenovanie hier, činností a športov; jednotlivých športových potrieb. Dopĺňanie slov do viet v krátkych textoch k daným aktivitám. Listnaté a ihličnaté stromy – priradenie, pomenovanie, triedenie : pojem – obrázok. Popis obrázka ústnou formou. Diferenciácia: strom, ker; priradenie obrázku k pojmu. Tvorba viacslovných viet. Vianoce – sviatky v roku (spontánna komunikácia v záţitkovej forme; vedenie dialógu o vianočných tradíciách a zvykoch v rodine; Rozvoj slovnej zásoby: vianočný pozdrav – vinš, koleda, text na pohľadnicu písomnou formou). Orientácia v čase – názvy dní v týţdni; mesiacov v roku – utvrdzovanie učiva; kalendár prírody – ročné obdobia, priraďovanie mesiacov k ročným obdobiam; práca s kalendárom (vyhľadávanie mien); Určovanie hodín: celých hodín, polhodín; štvrť hodín; trištvrte hodina; rok školský, kalendárny. Typy hodín - oboznámenie sa s digitálnym časom. Určovanie času podľa nápovedy. Starostlivosť o zdravie – pojmy: zdravie, choroba, úraz – rozlišovanie pojmov; postup ošetrovania úrazu – podľa situačných obrázkov; postup pri ošetrení poranenia.; nácvik poskytovania prvej pomoci pri odrenine, drobnej reznej rane. Aplikácia zdravotníckych

potrieb z lekárničky. Ľudské telo: opis spoluţiaka (pojmy: vysoký, nízky, charakteristické anatomické znaky a proporcie tela). Tvorba viet s využitím prídavných mien. Remeslá a povolanie – automatizácia pojmov: remeslo, povolanie; určovanie a pomenovanie remesiel a jednotlivých povolaní. Popis povolaní a činností ľudí podľa situačných obrázkov. Tvorba otázok a odpovedí typu: Čím budem a prečo? Jar – zmeny v prírode, znaky ročného obdobia – kalendár prírody: porovnávanie jednotlivých ročných období. Vedenie dialógu k danému ročnému obdobiu. Tvorba viet k situačným obrázkom – písomnou formou. Jar na lúke: chránené a liečivé rastliny, farmaceutické vyuţitie, ľudové liečiteľstvo. Prevencia – kliešťová encefalidída, borelioóza. Práce v záhrade a na poli: porovnávanie činností v záhrade, na poli. Moţnosti vyuţitia záhradníckeho náradia a poľnohospodárskych strojov – tvorba jednoduchých viet. Domáce a cudzokrajné zvieratá a ich mláďatá – poznávanie, pomenovanie, rozlišovanie – odlišnosti ţivotného prostredia a podnebného pásma (voľná príroda, zajatie - ZOO). Sviatky a tradície v roku: veľká noc – textu na pohľadnicu písomnou formou; vinšovačky; marec – Mesiac knihy: rozhovor (exkurzia do kniţnice – oddelenie detskej literatúry); Deň matiek – úcta k rodičom; blahoţelanie, riekanka, báseň, pieseň. Dopravná výchova – oboznámenie sa s cestovným poriadkom (príchody, odchody autobusom a MHD; opis cesty do školy – ústnou formou; bezpečnosť cestnej premávky, dopravné prostriedky (osobná, nákladná doprava). Voľný čas a zábava – moţnosti vyuţitia osobného voľného času; konzumný ţivotný štýl – klady, nedostatky. Sluţby: pojmy, popis situačných obrázkov, výlet, dovolenka, prázdniny. Leto – zmeny počasia, letné mesiace; kalendár prírody: spontánne rozprávanie k jednotlivým ročným obdobiam podľa situačných obrázkov. Ţivelné pohromy a prevencia – pojmy: búrka, blesk, hromozvod, záplava, hrádza, enviromentálna výchova, ekologická výchova. Leto v lese – popis situačných obrázkov. Tvorba viet s podraďovacím súvetím s vyuţitím spojky “aby!“ Dozrievanie ovocia, zeleniny, záhradných kvetov; spracovanie lesných a záhradných plodov Príprava jednoduchého jedla z prvého letného ovocia a zeleniny (popis situačných obrázkov, usporiadanie viet v texte podľa postupnosti). Vyuţitie plodov: vitamíny – zdravá výţiva. Deň detí – rozprávanie podľa situačných obrázkov k danej téme. Popis činností – priebeh dňa v škole; v iných krajinách – práca s literatúrou. Letné športy a hry - dodrţiavanie BOZP pri hrách, letných aktivitách, výletoch a prázdninách. POZNÁMKY: Kaţdý vyučujúci zodpovedá za realizáciu vyučovacieho procesu a usiluje sa o dosiahnutie čo najoptimálnejších výsledkov. Vyučovanie organizuje tak, aby ţiaci mali moţnosť čo najčastejšie vykonávať reálne komunikačné činnosti s moţnosťou dosiahnutia osobného úspechu. Ciele vyučovania vyučujúci dosahuje práve individuálnym prístupom k ţiakom, voľbou aktivizujúcich organizačných foriem práce, stimulovaním myšlienkovej a rečovej činnosti ţiakov pomocou podnetne sformulovaných úloh, uplatňovaním individuálneho prístupu (napr. zadávanie úloh rôzneho stupňa náročnosti jednotlivcom, alebo skupine ţiakov, podľa ich komunikačnej úrovne). Vyučujúci prispieva k tomu, aby ţiaci mali po kladne vykonaných výkonoch pocit spokojnosti a úspechu a tak sa následne podporila ich poznávacia aktivita v predmete. Na zistenie spätnej väzby od ţiakov, volíme také formy kontroly, ktoré umoţňujú učiteľovi zistiť, na akej úrovni sú ţiaci schopní riešiť zadávané komunikačné úlohy. Dosiahnutie komunikačných schopností ţiakov s postihnutím závisí od osobnej angaţovanosti a tvorivosti pedagógov pri didakticko-metodickom stvárnení celého edukačného procesu zameraného na rozvíjanie komunikačných schopností ţiaka.

ŠIESTY ROČNÍK Obsah učiva:

- Pomenovanie prebiehajúcich činností, časovanie slovies, skloňovanie podstatných mien, pouţívanie neohybných slovných druhov (príslovky, predloţky, spojky). - Triedenie slov podľa rozličných kritérií vedúcich k zovšeobecneniu, vytváranie kategorizácie pojmov. - Členenie krátkych a zloţitejších jazykových prejavov na vety a vetné celky. - Tvorba jednoduchých a rozvitých viet. Tvorba odpovedí na predkladané a alternatívne otázky. - Reprodukcia jednoduchého textu – formou rozprávania a opisu. - Výber vhodných pojmov a výrazov do viet – rešpektovanie vetného slovosledu. - Rozprávanie podľa situačných obrázkov, na základe vlastných záţitkových situácií. - Reprodukcia čítaného textu na základe auditívnej percepcie. - Maľované čítanie. - Vyuţívanie vlastnej tvorivosti a samostatnosti pri popisovaní a charakterizovaní pojmov, situácií, činností javov a dejov. - Formy a spôsoby spoločenského styku formou interpersonálnej komunikácie: v reštaurácii, v divadle, v kine, na úradoch verejnej správy. - Formy a spôsoby komunikácie: telefonovanie, oznámenie sa s technológiou faxu; MMS, SMS. Témy v ktorých ţiaci poznávajú a utvrdzujú si nové pojmy, gramatické javy sú nasledovne kategorizované v jednotlivých okruhoch, obsah tém je rozšírený o nové pojmy a zovšeobecnenia. Navrhované témy učiteľ môţe preberať so ţiakmi v rôznom poradí, t.z. aktuálne reaguje na spoločenské, environmentálne, dopravné udalosti a prírodné javy. Naša škola, trieda, internát – rozhovor o letných prázdninách: záţitková prezentácia vo výtvarnom prejave ţiakov. Opis školy – bliţšie a vzdialenejšie okolie - pomenovanie určenie miesta; dopravné komunikácie (ulice, cesty: hlavná, vedľajšia cesta; riadenie kriţovatky so svetelným signálom a bez a s príslušníkom PZ - a pod.). Trieda a školské pomôcky - tvorba viet s vyuţitím jednotného a mnoţného čísla predloţkového spojenia s podstatným menom a tvorba súvetí. Vety typu: Na lavici je písanka. V aktovke mám veľký zošit. Poznávanie a upevňovanie dôleţitých údajov o škole: telefóny kontakt, adresa, mailový kontakt. Jeseň – znaky ročného obdobia; kalendár prírody – porovnávanie ročných období jeseň – leto – zima. Tvorba rozvitých viet ústnou formou; tvorba zloţitejších viet – ústnou aj písomnou formou. Pole, les, park – poznávanie a kategorizácia pojmov; (opis a určovanie časti rastliny: koreň, stonka, list, kvet, plod); úţitkovosť jednotlivých plodín – automatizácia nadobudnutých vedomostí. Účel, vyuţitie a spôsob spracovania liečivých rastlín. Tvorba viet s vyuţitím jednotného a mnoţného čísla podstatných mien na situačný obrázok. Jeseň v parku: listnaté stromy a kry– ich rozlišovanie, priraďovanie plodu k stromu, priraďovanie plodu k listu. Izbové rastliny: poznávanie, pomenovanie; starostlivosť o rastliny. Technika a výroba - formy a spôsoby vzájomného dorozumievania – riešenie modelových situácií pri telefonovaní; práca s telefónnym zoznamom vyhľadávanie dôleţitých verejných inštitúcií. Telefonovanie: privolanie pomoci. Poznávanie jednotlivých druhov telefónov; rozdiely v komunikácii: správa - písomná, elektronická (SMS; MMS). Pošta – pohľadnica, list, doporučený list, balík (obálka: odosielateľ, adresát; písomná komunikácia). Rodina a domov –utvrdzovanie pojmov: rodina, jej členovia, príbuzní a známi, príbuzenské vzťahy. Členovia rodiny a vzťahy jej členov: povinnosti členov rodiny v domácnosti. Tvorba zloţitejších viet na danú tému. Dotazník – vyplňovanie dotazníka s vyuţitím základných osobných údajov o ţiakoch (meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, názov školy). Obchody – nakupovanie: spoločné pomenovanie jednotlivých obchodných sortimentov a obchodných reťazcov (trhovisko, maloobchod, veľkoobchod – oboznámenie sa, pomenovanie, priraďovanie). Riešenie modelových situácií v obchodných reťazcoch (vo vzťahu predavač – kupujúci – výber tovaru – vhodnosť a účelovosť tovaru, práca s eurom).

Reštaurácia – forma spoločenského správania (prestieranie, výber jedla podľa jedálneho lístka; zhotovenie jedálneho lístka – jeho grafická aj obsahová úprava. Riešenie modelových situácií v reštaurácii – hranie rolí. Zima – charakteristika počasia v ročnom období; popis situačných obrázkov. Zvieratá: poznávanie, rozlišovanie, pomenovanie. Vtáci a zvieratá v zime. Tvorba zloţitejších viet. Zimné hry, športy, oblečenie, športové náčinie: vymenovanie hier, činností a športov a potrieb na šport. Priradenie a dopĺňanie slov do viet v zloţitejších textoch k daným aktivitám. Listnaté a ihličnaté stromy – priradenie, pomenovanie, triedenie: pojem – obrázok. Popis obrázka ústnou formou. Diferenciácia: strom, ker; priradenie obrázku k pojmu. Tvorba viacslovných viet. Vianoce – sviatky v roku (spontánna komunikácia v záţitkovej forme; vedenie dialógu o vianočných tradíciách a zvykoch v rodine; Rozvoj slovnej zásoby: vianočný pozdrav – vinš, koleda, text na pohľadnicu písomnou formou). Orientácia v čase – názvy dní v týţdni; mesiacov v roku – utvrdzovanie učiva; kalendár prírody – ročné obdobia, priraďovanie mesiacov k ročným obdobiam; práca so stolovým kalendárom (vyhľadávanie mien, významných sviatkov a dní v roku). Určovanie hodín: automatizácia nadobudnutých vedomostí. Typy hodín: digitálny čas. Starostlivosť o zdravie – pojmy: zdravie, choroba, úraz – rozlišovanie pojmov; postup ošetrovania – podľa situačných obrázkov; postup pri ošetrení poranenia.; nácvik poskytovania prvej pomoci pri odrenine, popálenine a väčšej reznej rane. Aplikácia zdravotníckych potrieb z lekárničky. Ľudské telo: opis spoluţiaka (pojmy: vysoký, nízky, charakteristické osobnostné rysy, znaky tela). Tvorba viet s vyuţitím prídavných mien. Remeslá a povolanie – automatizácia pojmov: remeslo, povolanie; určovanie a pomenovanie remesiel a jednotlivých povolaní. Popis povolaní a činností ľudí podľa situačných obrázkov. Pouţívanie slovies vo vetných spojeniach. Tvorba viet typu: Aká profesia sa mi páči a prečo? Jar – zmeny v prírode, znaky ročného obdobia – kalendár prírody: porovnávanie jednotlivých ročných období. Vedenie monológu k danému ročnému obdobiu. Tvorba viet k situačným obrázkom – písomnou formou. Jar na lúkach a pasienkoch: chránené, liečivé rastliny, byliny, farmaceutické vyuţitie a ľudové liečiteľstvo. Prevencia – uštipnutie hmyzom. Práce v záhrade a na poli: porovnávanie činností v záhrade a na poli. Moţnosti vyuţitia záhradníckeho náradia a poľnohospodárskych strojov – tvorba zloţitejších viet. Domáce a cudzokrajné zvieratá a ich mláďatá – poznávanie, pomenovanie, rozlišovanie – odlišnosti ţivotného prostredia a podnebného pásma (voľná príroda, zajatie - ZOO). Rozprávanie - na tému: Návšteva v ZOO (rozvíjanie slovnej zásoby). Sviatky a tradície v roku: veľká noc – texty na pohľadnicu písomnou formou; vinšovačky; rozprávanie na tému: Veľká noc u nás doma. Marec – Mesiac knihy: beseda o prečítanej knihe formou otázok a odpovedí (exkurzia do kniţnice – oddelenie detskej literatúry); Rozlišovanie jednotlivých literárnych ţánrov; poznávanie autorov detskej literatúry: poézia, próza. Deň matiek – úcta k rodičom; blahoţelanie, báseň, pieseň. Dopravná výchova – oboznámenie sa s cestovným poriadkom (príchody, odchody autobusov a MHD; opis cesty do školy – ústnou formou; bezpečnosť cestnej premávky, dopravné prostriedky. Dopravné stanice: vlaková, autobusová stanica, letisko, prístav. Voľný čas a zábava – moţnosti vyuţitia osobného voľného času; konzumný ţivotný štýl – klady, nedostatky. Pomoc detí v rodine; rozprávanie na tému: Ako vyuţívam svoj voľný čas. Sluţby: pojmy: inzerát (vyhľadanie inzerátu, jednoduchá formulácia tvorby inzerátu – ústnou aj písomnou formou). Leto – zmeny počasia, letné mesiace; kalendár prírody: spontánne rozprávanie k jednotlivým ročným obdobiam podľa situačných obrázkov. Ţivelné pohromy a prevencia – utvrdzovanie. Leto v lese –správanie sa v lese, zber lesných plodov, pochutín, ich spracovanie a konzumácia. Dozrievanie ovocia, zeleniny, záhradných kvetov a liečivých bylín; spracovanie lesných a záhradných plodov. Postup pri príprave jednoduchého jedla z letného ovocia a zeleniny. Vyuţitie plodov: vitamíny – zdravá výţiva, enviromentálna výchova, prevencia pred patologickými javmi.

Deň detí – rozprávanie podľa situačných obrázkov k danej téme. Popis činností – priebeh dňa v škole; v rodine; v iných krajinách – práca s literatúrou. Letné športy a hry - dodrţiavanie BOZP pri hrách, letných aktivitách, výletoch a prázdninách. Poznámky: Kaţdý vyučujúci zodpovedá za realizáciu vyučovacieho procesu a usiluje sa o dosiahnutie čo najoptimálnejších výsledkov. Vyučovanie organizuje tak, aby ţiaci mali moţnosť čo najčastejšie vykonávať reálne komunikačné činnosti s moţnosťou dosiahnutia osobného úspechu. Ciele vyučovania vyučujúci dosahuje práve individuálnym prístupom k ţiakom, voľbou aktivizujúcich organizačných foriem práce, stimulovaním myšlienkovej a rečovej činnosti ţiakov pomocou podnetne sformulovaných úloh, uplatňovaním individuálneho prístupu (napr. zadávanie úloh rôzneho stupňa náročnosti jednotlivcom, alebo skupine ţiakov, podľa ich komunikačnej úrovne). Vyučujúci prispieva k tomu, aby ţiaci mali po kladne vykonaných výkonoch pocit spokojnosti a úspechu a tak sa následne podporila ich poznávacia aktivita v predmete. Na zistenie spätnej väzby od ţiakov, volíme také formy kontroly, ktoré umoţňujú učiteľovi zistiť, na akej úrovni sú ţiaci schopní riešiť zadávané komunikačné úlohy. Dosiahnutie komunikačných schopností ţiakov s postihnutím závisí od osobnej angaţovanosti a tvorivosti pedagógov pri didakticko-metodickom stvárnení celého edukačného procesu zameraného na rozvíjanie komunikačných schopností ţiaka.

Školský vzdelávací program ISCED 1

Recommend Documents