Inovovaný školský vzdelávací program. pre 1. stupeň ZŠ ISCED 1

Inovovaný školský vzdelávací program

pre 1. stupeň ZŠ – ISCED 1

Základná škola, Topoľová 8, Nitra

Motivačný názov

ŠKOLA PRE KAŽDÉHO – ŠKOLA PRE VŠETKÝCH

2


OBSAH

STRANA

A 1

Všeobecné údaje Úvodné identifikačné údaje

4 5

2

Vlastné zameranie školy

7

3

Vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy

11

4

Stupeň vzdelania a profil absolventa

18

5

Zabezpečenie výučby pre žiakov so špeciálnymi potrebami

19

6

Dĺžka štúdia a formy výchovy a vzdelávania

58

7

Organizácia vyučovania

59

8

Personálne zabezpečenie

59

9

Materiálno-technické zabezpečenie a priestorové podmienky

60

10

Podmienky na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia v škole

60

11

Vnútorný systém hodnotenia kvality

61

12

Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov

64

13

Učebný plán

65

14

Vzdelávacie oblasti a prierezové témy

66

15

Vzdelávacie štandardy

75

B Vzdelávacie štandardy jednotlivých predmetov

3


Inovovaný školský vzdelávací program pre 1. stupeň ZŠ

Vzdelávací program Stupeň vzdelania

ISCED 1

Dĺžka štúdia

štyri roky

Vyučovací jazyk:

slovenský

Študijná forma:

denná

Druh školy:

štátna

Predkladateľ:

Základná škola

Názov školy:


Adresa:

Topoľová 8, 94901 Nitra

IČO:

37865307

Riaditeľ školy:

Mgr. Helena Babušíková

Koordinátor pre tvorbu ŠVP:

PaedDr. Miroslava Košťálová

Ďalšie kontakty:

037/6410030-34

Zriaďovateľ:

Mesto Nitra

Adresa:

Štefánikova 60, Nitra

Kontakty:

037/6502111

Rok, miesto vydania:

júl 2015, Nitra

Platnosť dokumentu od: 1.9.2015

Podpis riaditeľa:

4


1. Úvodné identifikačné údaje Názov a adresa školy

Základná škola, Topoľová 8, 94901 Nitra

Názov školského vzdelávacieho programu

ŠKOLA PRE KAŽDÉHO – ŠKOLA PRE VŠETKÝCH

Stupeň vzdelania

ISCED 1 – Primárne vzdelávanie

Dĺžka štúdia

4 roky

Forma štúdia

denná

Vyučovací jazyk

slovenský

Druh školy

štátna

Dátum schválenia ŠkVP

25. august 2015

Miesto vydania


Platnosť ŠkVP

01. september 2015

Kontakty pre komunikáciu so školou: Titul, meno, priezvisko

Telefón

Pracovná pozícia

e-mail

Iné

Mgr. Helena Babušíková

Riaditeľka

037/6410031

[email protected]

Mgr. Alena Dingová

Zástupkyňa riaditeľky

037/6410032

[email protected]

Mgr. Darina Horváthová

Zástupkyňa riaditeľky

037/6410031

[email protected]

Mgr. Erika Pisarčíková

Výchovná poradkyňa

037/6410030

[email protected]

Helena Lobotková

Vedúca ŠJ

037/7331140

[email protected]

Zriaďovateľ:

Mesto Nitra Štefánikova 60 949 01 Nitra Tel.: 037 6502111

V Nitre dňa 15. 07. 2015

Mgr. Helena Babušíková riaditeľka školy

5


Záznamy o platnosti a revidovaní školského vzdelávacieho programu: Platnosť ŠkVP

Revidovanie ŠkVP

Dátum

Dátum

Zaznamenanie inovácie, zmeny, úpravy a pod.

6


2. Vlastné zameranie školy Veľkosť školy Základná škola je školou sídliskového typu na Chrenovej II. v Nitre a združuje základnú školu, školskú jedáleň, školskú družinu. Nachádza sa v krajskom meste nitrianskeho kraja. Zriaďovateľom je Mesto Nitra. Škola je plnoorganizovaná, s prvým až deviatym ročníkom. Školská budova bola postavená v roku 1976. Celková kapacita školy je 29 tried a 810 žiakov. V školskom roku 2015/2016 má škola 23 tried a 502 žiakov, z toho 237 žiakov pre primárne vzdelávanie a 265 žiakov pre nižšie stredné vzdelávanie.V objekte školy prebieha v dopoludňajších hodinách vyučovací proces a popoludní záujmová činnosť. Charakteristika prostredia budovy Nachádza sa v peknom a tichom prostredí. Areál školy je veľký s kultivovaným parkovým porastom so stromami, hojdačkami, preliezkami, viacúčelovýmihriskom a futbalovým ihriskom. Pozemok je zabezpečený oplotením. Budova školy bola v roku 2014-15 zrekonštruovaná(vymenené okná, zateplená budova, vymenená vykurovacie sieť, toalety, podlahy, palubovky v telocvični). Interiér školskej budovy je riešený účelne a priestory sú esteticky udržiavané. Budova má vybavené počítačovéučebne, jazykové laboratóriá sa vyučujú cudzie jazyky, odborné učebne, dielne, v objekte sa nachádzajú dve telocvične, herňa stolného tenisu, školská kuchyňa a jedáleň. Charakteristika žiakov Základnú školu navštevujú žiaci zo sídliskovej častimesta – Chrenová II prvého až deviateho ročníka základnej školy. Máme však aj žiakov z iných lokalít mesta a neďalekých obcí, ktoré sa nachádzajú pri meste Nitra. Máme dobré skúsenosti s integráciou žiakov so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami. Individuálne integrovaným žiakom umožňujeme vzdelávanie podľa upravených učebných osnov, prípadne formou individuálneho vzdelávania. Mimoriadne nadané a talentované deti študujú podľa individuálnych vzdelávacích programov, aby sa mohlo výrazne rozvíjať ich nadanie a talent. Vytvárame podmienky pre včasnú starostlivosť- formou depistáže. Integračnú snahu podporujú aj krúžky: tanečný, stolnotenisový, rozvoj jemnej motoriky. Naša škola má 5 špeciálnych pedagógov, 9 asistentov učiteľa, 2 opatrovateľky a jednu rehabilitačnú sestru.. Žiakom so ŠSVP sa venuje aj celý pedagogický kolektív. Špeciálni pedagógovia a asistenti rozvíjajú mimoškolské aktivity: kultúrne a športové podujatia, výstavky, súťaže, projekty. Vzdelávame i deti cudzích štátnych príslušníkov. V tejto časti mesta Nitra sa takmer nevyskytujú rómske rodiny a nie sú s nimi výchovné problémy. V triedach sa stretávajú deti z dobre situovaných rodín i deti zo sociálne slabých rodín. Vieme, že prostredie školy, záujem pedagógov a dobrá spolupráca rodiny a školy prináša dobré výsledky a vtiahnutie všetkých žiakov do spoločnej práce.

7


Talentovaných žiakov škola pripravuje a dáva im príležitosť zúčastniť sa rôznych olympiád a súťaží, kde dosahujeme vynikajúce výsledky. Charakteristika pedagogického zboru Vedenie školy je tvorené riaditeľkou školy a dvomi zástupkyňami. Zloženie pedagogických pracovníkov s aprobačnou a pedagogickou spôsobilosťou je na veľmi dobrej úrovni. Pedagogický zbor je vyvážený odborne i vekove, schopný tímovej práce, korektného jednania so žiakmi a ich zákonnými zástupcami. Pedagógovia sú schopný diagnostikovať žiakov a motivovať ich k ďalšej činnosti, udržiavať neformálnu disciplínu, priebežne sa vzdelávať, hodnotiť a modifikovať svoju činnosť. Ponúkame rodičom odbornú pomoc - 5 špeciálni pedagógovia, 9 asistenti učiteľa, rehabilitačná sestra, 2 opatrovateľky. Pedagogický zbor si priebežne rozširuje vzdelanie vo svojom obore v rámci ďalšieho vzdelávania pedagogických pracovníkov. V škole pracuje koordinátor prevencie pre primárne vzdelávanie, koordinátor prevencie pre nižšie sekundárne vzdelávanie, koordinátor pre environmentálnuvýchovu, koordinátor pre tvorbu ŠkVP, koordinátor Zdravá škola, koordinátor pre oblasť informačnej a finančnej gramotnosti, koordinátor VMaR a vychovávateľky ŠKD. Súčasťou školy je školský klub detí, v ktorom pracujú vychovávateľky. Všetci vyučujúci sú preškolený v autoevalvácii, v netradičných metódach moderného vyučovania a komunikácie, v zdravom životnom štýle. Pedagogický zbor je stabilizovaný, čo je z hľadiska dlhodobého plánu školy dobré. Ďalšie vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov (ďalej len „ĎVPZ“) má veľký dopad na celkovú úroveň kvality výchovno-vzdelávacieho procesu. Podrobný a konkrétny plán ĎVPZ je súčasťou ročného plánu školy. Tento systém má tieto ciele: § Uvádzať začínajúcich učiteľov do pedagogickej praxe. § Udržiavať a zvyšovať kompetenciu (spôsobilosť efektívne vychovávať a vzdelávať) pedagogických zamestnancov. § Motivovať pedagogických zamestnancov pre neustále sebavzdelávanie, vzdelávanie, zdokonaľovanie profesijnej spôsobilosti. § Zdokonaľovať osobnostné vlastnosti pedagogických zamestnancov, spôsobilosti pre tvorbu efektívnych vzťahov, riešenie konfliktov, komunikáciu a pod. § Sprostredkovať pedagogickým pracovníkom najnovšie poznatky (inovácie) z metodiky vyučovania jednotlivých predmetov, pedagogiky a príbuzných vied, ako aj z odboru. § Pripravovať pedagogických zamestnancov na výkon špecializovaných funkcií, napr. triedny učiteľ, výchovný poradca, predseda predmetovej komisie, knihovník atď. § Pripravovať pedagogických zamestnancov pre výkon činností nevyhnutných pre rozvoj školského systému, napr. pedagogický výskum, tvorba ŠkVP, tvorba štandardov, tvorba pedagogickej dokumentácie (pokiaľ bude v platnosti v dobiehajúcich ročníkoch), atď. § Pripravovať pedagogických zamestnancov pre prácu s modernými materiálnymi prostriedkami: videotechnikou, výpočtovou technikou, multimédiami a pod. § Zhromažďovať a rozširovať progresívne skúsenosti z pedagogickej a riadiacej praxe, podnecovať a rozvíjať tvorivosť pedagogických zamestnancov.

8


§ §

Sprostredkúvať operatívny a časovo aktuálny transfer odborných a metodických informácií prostredníctvom efektívneho informačného systému. Pripravovať pedagogických zamestnancov na získanie prvej a druhej atestácie.

ĎVPZ v súlade s platnou legislatívou by mal rešpektovať tieto princípy: § Ďalšie vzdelávanie je právom i povinnosťou každého pedagogického a odborného zamestnanca školy. § Každý pedagogický i odborný zamestnanec školy má mať možnosť ďalšieho vzdelávania za rovnakých podmienok. Naša škola poskytne priestor iniciatíve učiteľa, umožní mu prezentovať inovačné postupy svojej práce, ktorými sú predovšetkým autorstvo a spoluautorstvo schválených alebo odporúčaných učebných pomôcok vrátane počítačových programov, učebníc, učebných textov, metodických materiálov a pracovných zošitov, iné tvorivé aktivity súvisiace s výkonom odbornej alebo pedagogickej praxe, napríklad výsledky výskumu, patenty, vynálezy, odborno – preventívne programy, odborné články publikované v odbornej literatúre. Situačná analýza – súčasný stav 1. Analýza zloženia pedagogických zamestnancov školy

Pedagogickí zamestnanci

Odborní

Nekvalifikovaní

učitelia vychovávatelia asistenti zamestnanci zamestnanci učiteľa 33 8 9 5 -

2. Analýza podľa kariérového stupňa - rekapitulácia Karierový stupeň

začínajúci samostatný s I. atestáciou s II. atestáciou

učitelia

1

32

14

1

vychovávatelia

1

7

2

0

odborní zamestnanci

0

5

4

1

asistenti učiteľa

1

8

1

1

9


3. Analýza podľa kariérovej pozície Pedagogickí zamestnanci špecialisti :

Počet

Triedni učitelia

23

Výchovný poradca

1

Uvádzajúci pedagogickí zamestnanci

0

Vedúci PK a MZ

11

Koordinátor informatizácie

1

Zamestnanci určení na špecializované činnosti 0 Odborní zamestnanci špecialisti :

5

Uvádzajúci odborní zamestnanci

1

Supervízor

0

Zamestnanci určení na špecializované činnosti 0 Vedúci pedagogickí zamestnanci :

3

Riaditeľka

1

Zástupkyne riaditeľky školy

2

Vedúca vychovávateľka

0

Dlhodobé projekty Každoročne sa žiaci zapájajú do regionálnych, krajských a celonárodných projektov. Keďže chceme byť školou, ktorá sa bude profilovať na jazyky, počítače a ekológiu, máme vypracované projekty v týchto oblastiach a budeme sa zameriavať na ich plnenie počas celého školského roka. Plánujeme ďalšie projekty, pretože vytvárajú optimálne podmienky pre moderné vyučovanie v škole 21. storočia. Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi Pre dobrú spoluprácu školy a rodiny je vypracovaný systém dňa otvorených dverí ( rodičia môžu prísť na vyučovanie a sledovať priebeh hodiny a aktivity školy), triednych schôdzok, mimo toho sa môžu rodičia telefonicky dohodnúť na osobných konzultáciách s jednotlivými učiteľmi. O všetkých dôležitých zámeroch vedenie školy informuje rodičovskú verejnosť. Na škole pracuje Združenie rodičov a Rada školy. Rada rodičov sa stretáva 3-krát ročne na schôdzkach triednych dôverníkov 10


atriednych rodičovských združeniach. Zástupcovia učiteľov, nepedagogických zamestnancov, rodičov aobce tvoria Radu školy, ktorá má možnosť ovplyvňovať ďalšie skvalitňovanie práce školy v prospech žiakov a rodičov. Je zostavená z 11 členov a rokuje 4-krát ročne. Za účasti rodičov prebiehajú aj zápisy do 1. ročníka ZŠ. Okrem rodičov, spolupracuje škola s rôznymi kultúrnymi a spoločenskými organizáciami, poradňami, nadáciami a štátnymi organizáciami. Veľmi úzka je spolupráca spedagogicko- psychologickou poradňou, špeciálnou pedagogickou poradňou, Regionálnym detským centrom pre poruchy vývinu nervového systému v Nitre a detským integračným centrom, s Mestom Nitra, NISYS, Mestskou políciou, Políciou SR, KOS v Nitre, s materskými školami v okolí. Verejnosť a rodičia sú informovaní o aktuálnych činnostiach školy na internetovej galérií a webovej stránke školy. Škola ako životný priestor Škola je uprostred sídliska v tichej časti, obkolesená zeleňou - topoľmi, od ktorých má odvodený názov. V areáli okrem zelene dominujú oddychové relaxačné zóny pre deti. Na preliezkach, hojdačkách, športoviskách trávia deti voľnočasové aktivity cez prestávky a v školskom klube detí. Škola má svetlé, čisté a esteticky upravené priestory. Chodby sú dotvorené nástenkami a prostredie skrášľuje množstvo kvetov. Nástenky informujú o aktivitách školy, výsledkoch v súťažiach a oboznamujú s plánovanými akciami rôzneho záujmového zamerania.Na ich vzhľade sa podieľajú vo veľkej miere žiaci a učitelia. Pre verejné vystúpenia či výstavy využívame priestory vstupnej chodby a školskú jedáleň. V dobe voľna a prestávok žiaci trávia voľný čas v priestoroch školy a priľahlom areáli. Našim prianím je, aby škola bola úspešná, aby žiaci, rodičia a zamestnanci boli spokojní, a aby v škole panoval príjemná pracovná atmosféra. 3. Vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy Ciele výchovy a vzdelávania predstavujú spoločný základ pre konkretizované predmetové ciele a špecifické ciele prierezových tém, ktoré sa majú vzdelávaním naplniť. 3.1 Všeobecné ciele Na 1. stupni sa vyvážene venuje pozornosť nielen kognitívnym a intelektuálnym aspektom vzdelávania, ale rovnocenne aj sociálnemu a emocionálnemu rozvoju žiakov. Uvedené hľadisko sa premieta do všeobecných cieľov vzdelávania: o vytvárať u žiakov základy gramotností prostredníctvom rozvíjania kľúčových kompetencií; o poskytovať každému žiakovi mnohostranné možnosti na vlastné objavovanie a skúmanie najbližšieho sociálneho, prírodného a kultúrneho prostredia; o viesť žiakov k poznávaniu a postupnému využívaniu svojich individuálnych predpokladov a efektívnych spôsobov vlastného učenia sa; o rozvíjať kognitívne schopnosti žiakov aktívnym riešením problémov samostatne aj v skupinách a vytvoriť tak u nich základy pre tvorivé a kritické myslenie; o rozvíjať sociálne kompetencie a podporovať prosociálne správanie žiakov;

11


viesť žiakov k zodpovednému aktívnemu prístupu k ochrane a upevňovaniu svojho zdravia; o viesť žiakov k uplatňovaniu svojich práv, plneniu svojich povinností a rešpektovaniu práv iných ľudí, o

o usmerňovať výchovu k ľudským právam v triede a škole tak, aby sa stala integrálnou súčasťou celoživotného procesu podpory a ochrany ľudských práv, aby podporila hodnotu človeka ako ľudského jedinca a rozvoj medziľudských vzťahov v demokratickej spoločnosti, o zapájať deti a žiakov do aktivít v oblasti výchovy k ľudským právam organizovaním besied, súťaží, stretnutí, tematických výstav, návštev divadelných predstavení s tematikou ľudských práv, o sprístupniť obsah vzdelávania pre deti a žiakov s jednotlivými druhmi zdravotného postihnutia inovatívnymi alternatívnymi formami a metódami. 3.2 Strategické ciele: Ø výchova kultúrneho človeka, ktorému bude záležať na kvalite jeho života, ktorý sa dokáže v živote uplatniť a dokáže si nájsť svoje miesto v zjednocujúcej sa Európe, Ø výchova človeka komunikatívneho a tvorivého, schopného spolupráce, Ø výchova ekologicky mysliaceho, tvorivého a mravne zodpovedného človeka, Ø výchova človeka chápajúceho hodnotu zdravia a aktívne sa usilujúceho o jeho upevňovanie a ochranu, Ø výchova človeka seba zdokonaľujúceho, vyzvedajúceho, rozumne a citlivo reagujúceho v konkrétnych praktických životných situáciách, Ø výchova človeka hľadajúceho, slobodne jednajúceho, s túžbou sa ďalej vzdelávať a zlepšovať kvalitu svojho života, Ø príprava na celoživotné vzdelávanie.

Klíma školy: Naša škola sa usiluje o všestranný rozvoj osobnosti dieťaťa. Chceme vytvárať čo najlepšie podmienky a prostredie pre žiakov a učiteľov. Vo vzdelávaní je pre nás dôležitá orientácia žiakov na každodenný život. Vzdelávací program preto reaguje na rýchly rozvoj informačných technológií, pre potreby zdravého životného štýlu a požiadavky pracovného trhu v rámci celej Európskej únie. Špecifickým cieľom školy je aj integrácia žiakov so ŠVVP - vytvárať pre nich atmosféru pohody, bezpečia s cieľom, aby chodili do školy s radosťou. Preto sme vytvorili motivačný názov: ,, Škola pre každého - Škola pre všetkých´´

a logo školy:

12


ü ü ü ü ü ü ü ü ü ü

Vytvárať pohodové školské prostredie - Škola pre každého Zdravo učiť – A porozumieť všetkým Vychovávať ľudskú osobnosť - Porozumieť každej osobnosti Integrovať - Škola pre každého Vytvárať informačné prostredie - Všetci pracujeme s informáciami Športovať a organizovať ozdravné pobyty - Porozumieť tomu, že učiť sa nemusíme len v škole Mať partnerov v zahraničí - Všetci sme súčasť Európy Mať preventívny program - Nebezpečenstvo, ktoré striehne na každého Komunikovať s verejnosťou - Porozumieť všetkým Vytvárať podmienky pre ďalšie vzdelávanie - Porozumieť potrebe celoživotného vzdelávania prevšetkých

Program školy je orientovaný na žiaka, rešpektujeme jeho osobné maximum a individuálne potreby. Umožňuje efektívnu, profesionálnu a premyslenú prácu učiteľa, ktorý vo svojej práci využíva metódy konštruktivistickej pedagogiky. Čo chceme a kam smerujeme: · nadväzujeme na dobré tradície našej školy, vysokú prestíž, ktorú má naša škola medzi širokou verejnosťou, chceme ďalej rozvíjať silné stránky, školy a maximálne eliminovať a napravovať slabé stránky, · snažíme sa používať efektívne metódy vyučovania, · podporujeme zdravý životný štýl u žiakov, · hlásime sa k inovatívnemu vyučovaniu – každý žiak má väčšiu motiváciu k učeniu, pokiaľ je učivo podané zaujímavou formou, · integrujeme žiakov so ŠVVP do bežných tried – každý žiak je osobnosť, ktorá dokáže druhých obohatiť, · umožňujeme prácu s počítačom – svet okolo nás je plný zaujímavých informácií, · predchádzame šikanovaniu“, · ponúkame veľké množstvo krúžkov, · máme žiacky parlament – deti sa učia demokracii, · využívame školský areál na zdravý pobyt vonku. Kľúčové kompetencie: Učením (kompetencie k učeniu) § organizujeme, vyhľadávame a triedime informácie, vnímame javy vo vzájomných súvislostiach, používame správne pojmy, § experimentujeme, utvárame si vlastná názor, § čítame s porozumením, pracujeme s učebnicami, odbornou literatúrou a pomôckami, § kriticky posudzujeme vlastnú prácu, zisťujeme aký učebný štýl nám vyhovuje. Riešením problémov (kompetencie k riešeniu problémov) 13


§ rozpoznávame problémy, odhaľujeme ich príčiny, § hľadáme, navrhujeme a realizujeme riešenia, § primerane reagujeme na zmeny, § samostatne sa rozhodujeme a nesieme zodpovednosť. Dorozumievaním (kompetencie ku komunikatívnosti) § formulujeme a výstižne vyjadrujeme svoje myšlienky tak slovom ako aj písmom, § snažíme sa porozumieť rôznym textom, využívať elektronickú poštu, telefón a bežnú poštu, § vieme počúvať, pýtať sa, vysvetľovať a byť prístupní názorom iných, § komunikujeme bez zbytočných hádok, § komunikujeme aj cudzom jazyku, Sebapoznaním a spoluprácou (kompetencie sociálne a personálne) § výsledky svojej práce si vážime a zbytočne nezaťažujeme životné prostredie, § snažíme sa o čo najkvalitnejšiu samostatnú prácu v rámci svojich možností, § vieme pracovať v tíme, vo dvojici, v skupine a vieme si rozdeliť svoje úlohy, § dodržujeme dohovorené pravidlá hry a plníme svoje záväzky, § zisťujeme aké sú naše reálne možnosti v oblasti ľudskej činnosti, § hľadáme svoje postavenie v kolektíve, v čom sme dobrí a prospešní. Tolerancia, ohľaduplnosť a vlastný životný štýl (kompetencie občianske) § snažíme sa chápať význam zdravej výživy, športovania, práce a odpočinku a tiež dobrých medziľudských vzťahov, § snažíme sa chrániť si zdravie aj zdravie prírody, § rozvíjame schopnosť vcítiť sa do úlohy druhého, § poznávame ako funguje demokracia, § pomáhame starším, bezmocným a postihnutým ľuďom, § poznávame a snažíme sa pochopiť spôsob života iných skupín, kultúr a národov, Prácou (kompetencie pracovné) § to, čo sa naučíme, vieme použiť v bežnom živote, § dokáže navrhnúť, robiť a riadiť rôzne pracovné činnosti, § vieme, čo nás pri práci ohrozuje a načo si máme dať pozor, § zisťujeme aké sú naše reálne možnosti, § získavame informácie na trhu práce a vieme ich využiť pri rozhodovaní sa o vlastnom živote a povolaní. 3.3 Pedagogické stratégie: Činnosť učenie V našej školskej práci uprednostňujeme vyučovaciu činnosť s prvkami tvorivosti. Tento program v sebe zahrňuje tieto zásady a aktivity: § prebudiť záujem žiaka o učenie a poznávanie, § podnecovať jeho aktívnu účasť na vyučovaní, § využívať jeho skúsenosti a vytvárať kompetencie pre použitie osvojeného učiva v živote. Prebúdzať záujem žiaka znamená vyučovať zaujímavo. To dosiahneme, ak bude vyučovanie: NÁZORNÉ Najväčšiu hodnotu má priama pomôcka v rukách každého žiaka. Takými sú napr.: 14


§ § § § §

skutočné predmety, kreslené pomôcky, modely náčrty a diagramy, obrazy, mapy a pod.

POCHOPITEĽNÉ Pochopiteľné bude vtedy, keď každý žiak všetkému učivu správne porozumie. Preto je treba: § vhodne zvoliť obsah učiva a spôsob práce, § zostať na začiatku učiva dovtedy, kým nie je správne pochopené, § postupovať zvoľna a vždy sa presvedčiť, či žiaci nové učivo pochopili a ako ho zvládli, § abstraktné pojmy objasňovať príkladmi. PRIMERANÉ VEKU Každý učiteľ je profesionál, musí poznať psychický vývoj dieťaťa a rešpektovať ho! Činnosťami podnecovať aktívnu účasť žiaka na vyučovaní. To dosiahneme, ak: § sa žiak aktívne zúčastní na vyučovaní, § využívame znalosti žiaka, § vyhýbame sa dlhým výkladom, § nerobíme nič, čo môžu urobiť žiaci sami, § doprajeme žiakom radosť z úspechu pri vlastnej práci, § snažíme sa o to, aby žiaci sami objavovali nové poznatky. Vytvárať kompetencie pre prax: § pri vyučovaní využívať skúsenosti žiakov zo života, § naučiť žiakov, aby skúsenosti a poznatky získané v jednom predmete, vedeli využiť aj v iných vyučovacích predmetoch, § učiť žiakov ako využiť teoretické poznatky v praxi. Didaktikou nášho vzdelávacieho programu sa prelínajú ďalšie zásady: § vyučovanie prispôsobujeme individualite žiakov. Chceme, aby naša škola mala individuálny prístup ku každému žiakovi, § vyučovanie je založené na samostatnej práci žiakov, učiteľ je pre žiakov poradcom a oporou, pomáha im prekonávať prekážky, § vyučovanie má charakter nie len vzdelávací ale aj výchovný, § vychádzame zo záujmu žiakov, motivujeme ich k aktívnej práci a čo najlepšej príprave do života, § snažíme sa uchovávať tie hodnoty, ktoré pochádzajú zo slovenskej histórie, sú overené skúsenosťami mnohých vynikajúcich pedagógov, § chceme mať školu založenú na radostnej práci žiakov. Hybnou silou bude vzbudzovanie záujmu žiaka o učenie. Našu školu orientujeme na všestranný rozvoj žiaka, rozvoj jeho zdedených aj získaných dispozícií. Pri tom chceme, aby žiaci v škole neboli preťažení. Vieme, že dieťa je preto dieťaťom, aby sa pripravilo na život dospelého. 15


16


3.4 SWOT analýza školy Pre vytvorenie jednotného koncepčného zámeru je nevyhnutné urobiť SWOT analýzu,poznať a zaoberať sa slabými a silnými stránkami vzniknutej novej školy, vedieť, aké mápríležitosti a aké ohrozenia môže očakávať. Silné stránky: · Systematická práca učiteľov a vychovávateliek · Veľa ocenení sme dosiahli v mnohých súťažiach, olympiádach, literatúre, výtvarnej výchove, športe · Vzdelávanie učiteľov v oblasti IKT · Výborné výsledky v celoslovenskom testovaní žiakov 9. ročníka, skvalitnenie príprav na pohovory - riešenie KOMPARA · Vhodná veková rôznorodosť pedagogického zboru · Ochota pracovníkov školy ku zmenám · Sme škola, ktorá má tradíciu · Integrácia žiakov so ŠVVP · Obsadenosť kvalifikovanými špeciálnymi pedagógmi · Vybavenosť rehabilitačnými pomôckami, zariadeniami cvičebnými, masážnou vaňou,posiľňovacími strojmi · Obsadenosť opatrovateľkami, asistentmi učiteľa · Dostatok priestorových možností · Kvalitná starostlivosť o žiakov s intelektovým nadaním · Široká ponuka mimoškolských aktivít , zapojenosť v krúžkoch · Vysoké vybavenie s IKT, jazykové laboratóriá, voľný prístup na internet · Kvalitné stravovanie · Relatívne dobrá spolupráca rodiny a školy · Dodržiavanie tradícií školy (akadémie, jarmok, dni otvorených dverí) · Zdravý životný štýl · Usmerňovanie profesijných záujmov žiakov, ich prijatie a umiestnenie na školách · Vzťahy vedenia školy so zamestnancami · Výborná dostupnosť spojenia zo všetkých strán · Vybudovaná oddychová, zábavná časť na oplotenom šk. dvore – preliezky, hojdačky · Výborné podmienky na vzdelávanie žiakov · Zrekonštruovaná škola- krásne priestory školy, nové palubovky v telocvičniach, novétoalety, Slabé stránky: · Slabší záujem rodičov o výchovno – vzdelávacie výsledky svojich detí · Nedostatočná príprava žiakov na vyučovanie · Demografický pokles populácie · Zhoršujúca sa disciplinovanosť žiakov · Odchod žiakov 5.ročníka na osemročné gymnáziá

17


Príležitosti: · Vytváranie vlastných projektov · Zapájanie sa do vyhlásených projektov · Približovanie sa európskemu štandardu vo vyučovaní · Zabezpečenie materiálno – technického vybavenia · Zlepšenie spolupráce a komunikácie s rodičmi · Využitie organizačných schopností pedagógov na rôzne aktivity · Prezentácia školy na verejnosti · Modernizácia realizácie zamerania školy – cesta k zlepšeniu podmienok na vyučovanie · Výborné podmienky na vzdelávanie žiakov Riziká: · Demografický pokles populácie · Slabé finančné ohodnotenie učiteľov · Nedostatok finančných prostriedkov na realizáciu zamerania školy · Odchod žiakov z 5.roč. na osemročné gymnáziá

4. Stupeň vzdelania a profil absolventa 4.1 Stupeň vzdelania Primárne vzdelanie získa žiak úspešným absolvovaním všeobecnovzdelávacieho programu ostatného ročníka primárneho stupňa základnej školy. Dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie s doložkou. Absolvent programu primárneho vzdelávania plynule pokračuje na nadväzujúcom stupni nižšieho sekundárneho vzdelávania. 4.2 Profil absolventa - vzdelanostný model absolventa primárneho stupňa Absolvent primárneho vzdelávania má osvojené základy čitateľskej, pisateľskej, matematickej, prírodovednej, kultúrnej a mediálnej gramotnosti, ktoré sa budú postupne rozvíjať v rámci nižšieho stredného stupňa vzdelávania. Na veku primeranej úrovni disponuje nasledujúcimi kľúčovými kompetenciami: · pozná a uplatňuje účinné techniky učenia sa; · vyjadruje sa súvisle písomnou aj ústnou formou, v štátnom jazyku; · rozumie najzákladnejším slovným spojeniam v anglickom jazyku a dokáže ich používať; · využíva základné matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách; · vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri učení sa, pozná riziká spojené s využívaním internetu a médií; · získa základy uplatňovania kritického myslenia pri práci s informáciami; · dokáže aplikovať osvojené prírodovedné a spoločenskovedné poznatky vo svojej činnosti, v starostlivosti o seba a druhých; 18


· · · · · ·

rozpozná v škole a vo svojom najbližšom okolí určitý problém, premýšľa o jeho príčinách a vie navrhnúť riešenie podľa svojich vedomostí a skúseností; váži si seba i druhých, dokáže ústretovo komunikovať a spolupracovať; správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám; má vzťah ku kultúrno-historickému dedičstvu, ľudovým tradíciám a umeniu, s ktorými sa stretáva vo svojom živote; dokáže byť tolerantný, snaží sa pochopiť druhého, pozná a toleruje jeho kultúru, tradície, spôsob života; uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti, rešpektuje práva iných.

K rozvoju kompetencií prispieva celý vzdelávací obsah, organizačné formy a metódy výučby, podnetné sociálno-emočné prostredie školy, rôzne aktivity uskutočňované v škole, ale aj v mimovyučovacej a mimoškolskej činnosti. Úroveň rozvinutosti kľúčových kompetencií tvoríbázu pre ďalší rozvoj v následných stupňov vzdelávania. Má osvojené základy pre tolerantné a empatické vnímanie prejavov iných. Absolvent 1.stupňa ZŠ musí svojim vystupovaním robiť dobré meno škole, byť schopný vytvárať dobré medziľudské vzťahy, byť schopný hodnotiť svoju úlohu v škole, v rodine a v spoločnosti, byť schopný starať sa i o svoje fyzické i psychické zdravie, vedieť uzatvárať kompromisy, byť schopný vyhľadávať, hodnotiť a využívať pri učení rôzne zdroje informácií, osvojiť si metódy štúdia a práce s informáciami, mať schopnosť vnímať umenie, snažiť sa porozumieť mu a chrániť umelecké prejavy, byť si vedomý svojich kvalít. 5

Zabezpečenie výučby pre žiakov so špeciálnymi potrebami

Vzdelávací program našej školy stanovuje ako jeden z cieľov integráciu detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Patríme medzi prvé školy na Slovensku, ktoré myšlienku integrácie začali realizovať v praxi. Dlhoročné skúsenosti a veľmi dobré výsledky zaručili našej škole popredné miesto medzi školami venujúcimi sa tejto forme vzdelávania. Na základe ratifikácie medzinárodných dohôd Slovenskou republikou je našou povinnosťou vytvárať primerané podmienky pre rozvíjanie osobností každého dieťaťa po stránke fyzickej, intelektuálnej, morálnej a sociálnej, čo vyplýva z Deklarácie práv dieťaťa. Všeobecná deklarácia ľudských práv dáva rodičom právo zvoliť pre dieťa spôsob vzdelávania. Prístup k spôsobu i formám výchovy a vzdelávania by mal zaručovať flexibilitu, otvorenosť, prístupnosť, odbornosť, zodpovednosť, nadväznosť, včasnosť, individuálnosť. Vzdelávací program je nastavený tak, aby umožňoval osobnostný rozvoj každého žiaka. V zmysle platnej legislatívy je žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami žiak, ktorý má zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované špeciálne výchovnovzdelávacie potreby. Špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou je požiadavka na úpravu podmienok (obsahu, foriem, metód, prostredia a prístupov) vo výchove a vzdelávaní pre žiaka. Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú zo zdravotného znevýhodnenia alebo nadania alebo vývinu žiaka v sociálne znevýhodňujúcom prostredí, ktorých zohľadnenie mu zabezpečí rovnocenný prístup k vzdelávaniu, primeraný rozvoj schopností, osobnosti, ako aj dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti. 19


Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je spravidla: a) žiak so zdravotným znevýhodnením je len taký žiak, ktorému príslušné poradenská zariadenie po diagnostických vyšetreniach vydalo písomné vyjadrenie k školskému začleneniu., t. j. - žiak so zdravotným postihnutím (s mentálnym postihnutím, so sluchovým postihnutím, so zrakovým postihnutím, s telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami, s viacnásobným postihnutím); - žiak chorý alebo zdravotne oslabený, žiak s vývinovými poruchami (poruchou aktivity a pozornosti, s vývinovou poruchou učenia, žiak s poruchou správania); b) žiak zo sociálne znevýhodneného (znevýhodňujúceho) prostredia je žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov na rozvoj jeho osobnosti; c) žiak s nadaním je žiak, ktorý má nadpriemerné schopnosti v intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo športu alebo v týchto oblastiach dosahuje v porovnaní s rovesníkmi mimoriadne výkony a prostredníctvom výchovy a vzdelávania sa jeho nadanie cielene rozvíja. Školská integrácia/školské začlenenie – je výchova a vzdelávanie žiakov so ŠVVP v triedach bežných škôl. Na efektívne vzdelávanie a zabezpečenie potrieb žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je potrebné zabezpečiť: a) včasnú špeciálnopedagogickú, psychologickú, medicínsku diagnostiku, vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu, individuálnu a skupinovú prácu, používanie špeciálnych metód a foriem vyučovania, úpravu vzdelávacieho obsahu, zaradenie špecifických vyučovacích predmetov, špecifický postup v hodnotení vzdelávacích výsledkov, úzku spoluprácu s rodičmi a ďalšie; b) materiálne vybavenie, ktoré zahŕňajú špeciálne učebne a učebnice, špeciálne vyučovacie pomôcky, kompenzačné pomôcky, prístroje, úpravu prostredia (napr. bezbariérový prístup); c) odborný servis školského špeciálneho pedagóga, asistenta učiteľa, v prípade individuálnej integrácie zníženie maximálneho počtu žiakov v triede, odborná príprava učiteľov; d) finančné zdroje na zabezpečenie špeciálnych materiálnych, odborných a personálnych podmienok. Legislatíva Ø Školský zákon č.245/ 2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení zákonov, Ø Vyhláška MŠ SR č.320/2008 Z.z. o základnej škole, Ø Vyhláška MŠ SR č.307/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní žiakov s intelekt. nadaním, Ø Vyhláška MŠ SR č.322/2008 Z. z. o špeciálnych školách, Ø Vyhláška MŠ SR č.325/2008 Z. z. o školských zariadeniach výchovného poradenstvaaprevencie, Ø Metodický pokyn č.22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy s prílohou č. 2: Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole, Ø Metodický pokyn č. 19/2015 na hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania žiakov smentálnym postihnutím – primárne vzdelávanie, Ø Návrh na prijatie žiaka so ŠVVP do špeciálnej školy, do špeciálnej materskej školy,do materskej školy, do základnej školy a do strednej školy, Ø Pokyny na vyplnenie formulára Návrh na prijatie žiaka so ŠVVP schváleného MŠ SR dňa 24. októbra 2008 s platnosťou od 1. januára 2009, 20


Ø Metodicko-informatívny materiál pod názvom „Žiak s poruchami správania v základnej a strednej škole“ schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 10. apríla 2013, Personálne zabezpečenie školskí špeciálni pedagógovia Žiaci so špeciálnymi výchovno – asistenti učiteľa vzdelávacími potrebami pomocný zdravotnícky personál

vedúci pedagogickí zamestnanci pedagogickí zamestnanci

Vzdelávacie programy Žiaci s mentálnym postihnutím

Vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia ISCED 1– primárne vzdelávanie, MŠ SR, ŠPÚ, Bratislava dňa 26.5.2009

Žiaci so sluchovým postihnutím

Inovovaný Vzdelávací program pre žiakov so sluchovým postihnutím pre primárne a nižšie stredné vzdelávanie 2015, ŠPÚ, Bratislava

Žiaci s telesným

Inovovaný vzdelávací program pre žiakov s telesným postihnutím pre primárne vzdelávanie a nižšie stredné vzdelávanie 2015, ŠPÚ, Bratislava

postihnutím Žiaci so zrakovým postihnutím

Vzdelávací program pre deti a žiakov so zrakovým postihnutím schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pod číslom CD2008-18550/39582-1:914 dňa 26. mája 2009

Žiaci s narušenou komunikačnou schopnosťou

Inovovaný vzdelávací program pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou pre primárne a nižšie stredné vzdelávanie 2015, ŠPÚ, Bratislava

Žiaci chorí a zdravotne oslabení

Inovovaný vzdelávací program pre žiakov chorých a zdravotne oslabených pre primárne vzdelávanie a nižšie stredné vzdelávanie 2015, ŠPÚ, Bratislava

Žiaci s poruchami učenia

Inovovaný vzdelávací program pre žiakov s vývinovými poruchami učenia pre primárne vzdelávanie a nižšie stredné vzdelávanie 2015, ŠPÚ, Bratislava

Žiaci s poruchami aktivity a pozornosti

Inovovaný vzdelávací program pre žiakov s poruchou aktivity a pozornosti 2015 - primárne vzdelávanie – 1. stupeň základnej školy, nižšie stredné vzdelávanie – 2. stupeň základnej školy, MŠ SR, ŠPÚ, Bratislava

Žiaci s poruchami správania

Inovovaný vzdelávací program pre žiakov s poruchami správania 2015- primárne vzdelávanie, nižšie stredné vzdelávanie MŠ SR, ŠPÚ, Bratislava

21


Vzdelávací program pre 1. stupeň základnej školy pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním ISCED 1 – primárne vzdelávanie MŠ SR, VÚDPaP, Bratislava dňa 26.5.2009 Vzdelávací program pre 2. stupeň základnej školy pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním ISCED 2 – nižšie sekundárne vzdelávanie MŠ SR, VÚDPaP, Bratislava dňa 26.5.2009

Žiaci s nadaním v intelektovej oblasti

Učebný plán pre 1. – 4. ročník základnej školy (variant s rozšíreným vyučovaním cudzieho jazyka od 1. ročníka) s integrovanými intelektovo nadanými žiakmi schválené MŠ SR dňa 25.augusta 2005, aktualizované k 1.9.2008. Doplnky k učebným osnovám pre 1. – 4. ročník základnej školy pre integrovaných intelektovo nadaných žiakov schválené MŠ SR dňa 25.augusta 2005,aktualizované k 1.9.2008. Informačno-metodický materiál k organizácii výchovy a vzdelávania integrovaných intelektovo nadaných žiakov v 1. – 4. ročníku základnej školy schválený MŠ SR dňa 25.augusta 2005,aktualizované k 1.9.2008.

5.1 Výchova a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením Výchova a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými žiakmi školy, ak je to potrebné, podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Je potrebné vytvárať žiakom so zdravotným znevýhodnením špecifické podmienky pre ich úspešné vzdelávanie a saturovanie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. Základné podmienky vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením v bežných triedach (integrované vzdelávanie): - zabezpečiť odborné personálne, materiálne, priestorové a organizačné podmienky zodpovedajúce individuálnym potrebám žiaka so zdravotným znevýhodnením a tiež systematickú spoluprácu školy so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie alebo špeciálnou školou; - vypracovať individuálny vzdelávací program pre integrovaného žiaka, za ktorý zodpovedá triedny učiteľ v spolupráci s vyučujúcim daného predmetu, školským špeciálnym pedagógom a školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie; - využívať disponibilné hodiny na zavedenie špecifických predmetov, príp. na individuálne alebo skupinové vyučovanie v predmetoch, v ktorých sa žiaci vzdelávajú podľa individuálneho vzdelávacieho programu; - vyučovať za pomoci školského špeciálneho pedagóga žiakov so zdravotným znevýhodnením individuálne alebo v skupinkách na vyučovaní alebo mimo triedy, pričom obsah, formy a postup vyučovania sa konzultuje s príslušným učiteľom; - zabezpečiť v rámci vyučovania možnosť individuálnej práce s vybranými žiakmi prostredníctvom školského špeciálneho pedagóga s cieľom systematickej, intenzívnej korekcie, terapie alebo reedukácie postihnutia, narušenia.

22


Špecifiká výchovy a vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím CIELE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA Hlavnými cieľmi primárneho vzdelávania sú rozvinuté kľúčové kompetencie (spôsobilosti), ako kombinácie vedomostí, skúseností a postojov žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia na úrovni, ktorá je pre nich osobne dosiahnuteľná. Primárne vzdelávanie poskytuje východiskovú bázu pre postupné rozvíjanie kľúčových spôsobilostí žiakov ako základu všeobecného vzdelania prostredníctvom nasledujúcich cieľov: § poskytnúť žiakom primerané možnosti skúmania ich najbližšieho kultúrneho a prírodného prostredia tak, aby získali záujem o poznávanie nového, § rozvíjať cieľavedome, systematicky a v tvorivej atmosfére osobnosť žiaka v poznávacej, sociálnej, emocionálnej a morálnej oblasti, § viesť žiakov k spoznávaniu svojich schopností, k využívaniu svojich možností, ku kompenzácii svojich obmedzení a tým k vytváraniu reálneho obrazu seba samého, § rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť, osvojiť si základy spôsobilosti učiť sa a poznávať seba samého, § podporovať kognitívne procesy a kompetencie žiakov kriticky a tvorivo myslieť prostredníctvom získavania vlastnej poznávacej skúsenosti a aktívnym riešením problémov, § umožniť žiakom získať základné pracovné zručnosti a návyky, aby ich mohli využiť pri ďalšom vzdelávaní aj v občianskom živote, § vyvážene rozvíjať u žiakov kompetencie dorozumievať sa a porozumieť si, hodnotiť (vyberať a rozhodovať) a iniciatívne konať, § podporovať rozvoj intrapersonálnych a interpersonálnych kompetencií, najmä otvorene vstupovať do sociálnych vzťahov, naučiť sa kooperovať v skupine, kolektíve a preberať na seba primeranú zodpovednosť, rozvíjať sociálnu vnímavosť a citlivosť k spolužiakom, učiteľom, rodičom, ďalším ľuďom a k svojmu kultúrnemu a prírodnému okoliu, § viesť žiakov k tolerancii, znášanlivosti, porozumeniu a k akceptovaniu iných ľudí, ich duchovnokultúrnych hodnôt, rovnosti pohlaví a priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami, cirkvami a náboženskými spoločenstvami, § naučiť žiakov uplatňovať svoje práva a súčasne plniť svoje povinnosti, niesť zodpovednosť za svoje zdravie, aktívne ho chrániť a upevňovať, chrániť životné prostredie. STUPEŇ VZDELANIA Primárne vzdelanie získa žiak absolvovaním vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím podľa § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z., dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou (ISCED 1).

23


PROFIL ABSOLVENTA Kľúčové kompetencie sú viacúčelové (multifunkčné), lebo slúžia na výkon pracovných a mimopracovných (občianskych, spotrebiteľských, rodinných, zdravotných a iných) aktivít v osobnom živote. Majú nadpredmetový charakter a vzájomne sa prelínajú. Sú výsledkom celkového procesu celostného vzdelávania. K ich rozvíjaniu prispieva celý vzdelávací obsah, organizačné formy a metódy výučby, podnetné sociálno-emočné prostredie školy, programové aktivity uskutočňované v škole, ale aj v mimovyučovacej a v mimoškolskej činnosti. Vyvážene rozvíjajú perceptuálno-motorickú, kognitívnu a sociálno-emocionálnu oblasť osobnosti žiaka. V etape primárneho vzdelávania sú za kľúčové považované: komunikačné spôsobilosti, matematická gramotnosť a gramotnosť v oblasti prírodných vied a technológií, spôsobilosti v oblasti digitálnej gramotnosti (informačno-komunikačné technológie), spôsobilosti učiť sa učiť sa, riešiť problémy, ďalej sú to osobné, sociálne a občianske spôsobilosti, spôsobilosť chápať kultúru v kontexte a vyjadrovať sa prostriedkami danej kultúry. Absolvent programu primárneho vzdelávania pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia má osvojené: - sociálne komunikačné kompetencie (spôsobilosti) - kompetencia (spôsobilosť) v oblasti matematického a prírodovedného myslenia - kompetencie (spôsobilosť) v oblasti informačných a komunikačných technológií - kompetencia (spôsobilosť) učiť sa učiť sa - kompetencia (spôsobilosť) riešiť problémy - osobné, sociálne a občianske kompetencie (spôsobilosti) - kompetencia (spôsobilosť) vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry VZDELÁVACIE OBLASTI Obsah primárneho vzdelávania pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia je rozdelený do vzdelávacích oblastí, ktoré vychádzajú z obsahu vzdelávania a z kľúčových kompetencií. VZDELÁVACIE ŠTANDARDY Vzdelávacie štandardy pre žiakov s mentálnym postihnutím – variant A nemá. CHARAKTERISTIKA, ŠPECIFIKÁ A DĹŽKA VÝCHOVY A VZDELÁVANIA, PODMIENKY PRIJÍMANIA § Dieťa s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia s odloženou povinnou školskou dochádzkou sa môže vzdelávať v prípravnom ročníku, po absolvovaní ktorého môže žiak pokračovať v primárnom vzdelávaní na takom type školy, pre ktorý má predpoklady. § Dôležité postavenie vo výchovno-vzdelávacom procese má pracovné vyučovanie, čomu musí zodpovedať materiálno-technické a priestorové vybavenie školy. § V prípade ťažkosti pri osvojovaní si predpísaného učiva je možné žiakovi vypracovať individuálny vzdelávací program z jedného alebo viacerých predmetov, podľa ktorého sa vzdeláva a postupuje do vyššieho ročníka. § Žiakovi s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia a narušenou komunikačnou schopnosťou (symptomatickou poruchou reči) poskytuje individuálnu alebo skupinovú logopedickú terapiu školský logopéd.

24


Žiaci s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia môžu byť vzdelávaní c) v triedach základnej školy spolu s inými žiakmi, t.j. v školskej integrácii (podľa § 94 ods.1 zákona č. 245/2008 Z. z.). RÁMCOVÝ UČEBNÝ PLÁN PRE ŽIAKOV S ĽAHKÝM STUPŇOM MENTÁLNEHO POSTIHNUTIA Vzdelávacia oblasť

Predmet/ročník

1.

2.

3.

4.

Jazyk a komunikácia

Slovenský jazyk

8

8

8

7

Príroda a spoločnosť

Vecné učenie vlastiveda Fyzika Chémia biológia Dejepis Geografia Občianska náuka Etická /Náboženská výchova matematika Informatická výchova Pracovné vyučovanie Svet práce Výtvarná výchova Hudobná výchova Telesná výchova

1

1

1

Človek a príroda Človek a spoločnosť Človek a hodnoty Matematika a práca s informáciami Človek a svet práce Umenie a kultúra Zdravie a pohyb Spolu povinná časť Voliteľné predmety Spolu povinná časť + voliteľné hodiny

2

4

4

4

4

1

2

3

4

1

1

1

1

1 2 18 4 22

1 2 19 4 23

1 2 20 4 24

1 2 21 4 25

SPÔSOB, PODMIENKY UKONČOVANIA VÝCHOVY A VZDELÁVANIA A VYDÁVANIE DOKLADU O ZÍSKANOM VZDELANÍ Na vysvedčení posledného ročníka sa uvedie stupeň dosiahnutého vzdelania nasledovne: „Žiak (žiačka) získal (získala) primárny stupeň vzdelania.“. Ak žiak ukončil povinnú školskú dochádzku uvedú sa aj údaje o ukončení povinnej školskej dochádzke a to nasledovne: „Žiak (žiačka) ukončil (ukončila) povinnú školskú dochádzku.“. POVINNÉ PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE ü Pedagogickí zamestnanci ü Vedúci pedagogickí zamestnanci ü Asistent učiteľa ü Školský logopéd 25


ü Školský špeciálny pedagóg POVINNÉ MATERIÁLNO-TECHNICKÉ A PRIESTOROVÉ ZABEZPEČENIE Dôležitou podmienkou pre uskutočňovanie štátneho vzdelávacieho programu je primerané materiálnotechnické a priestorové vybavenie školy. PODMIENKY NA ZAISTENIE BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA PRI VÝCHOVE A VZDELÁVANÍ Vhodná štruktúra práce a odpočinku žiakov a učiteľov počas dňa, vhodný režim vyučovania s ohľadom na vek žiakov § v prípravnom ročníku až štvrtom ročníku sa vyučuje v jednom slede najviac päť vyučovacích hodín, v piatom ročníku až deviatom ročníku najviac šesť vyučovacích hodín, § s prihliadnutím na osobitosti žiakov môže škola uplatňovať aj iné spôsoby organizácie vyučovania, a to členením vyučovacej hodiny do kratších časových úsekov, zaraďovaním a organizovaním prestávok, blokovým vyučovaním a inými organizačnými formami, Špecifiká výchovy a vzdelávania žiakov so sluchovým postihnutím CIELE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA § Žiaci so sluchovým postihnutím plnia rovnaké ciele vzdelávania ako ostatní žiaci základnej školyna primárnom stupni vzdelania. § Hlavným cieľom je, aby žiaci so sluchovým postihnutím nadobudli rozvinuté kľúčové spôsobilosti (kompetencie) primerané veku a individuálnym osobitostiam žiakov, ktoré vyplývajú zo sluchového postihnutia žiaka. § Všeobecné ciele vzdelávania v jednotlivých vzdelávacích oblastiach a kompetencie sa prispôsobujú individuálnym osobitostiam žiakov so sluchovým postihnutím v takom rozsahu aby výsledky žiaka so sluchovým postihnutím zodpovedali profilu absolventa primárneho stupňa vzdelania, s prihliadnutím na sluchové postihnutie žiaka. § Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov so sluchovým postihnutím je, okrem všeobecných cieľov, vychovávať a vzdelávať týchto žiakov tak, aby nadobudli primerané komunikačné kompetencie, osobnostné kvality, reedukačné a kompenzačné kompetenciea tak plnohodnotne vnímali, prežívali vlastný život a stali sa tvorcami hodnôt, ktoré vytvoria cieľavedomou činnosťou. § Získaním primeraných komunikačných, reedukačných a kompenzačných kompetencií si žiaci so sluchovým postihnutím rozvinú svoju osobnosť, osvoja kultúrne hodnoty a vybudujú nezávislú existenciu. STUPEŇ VZDELANIA § Platia všetky ustanovenia uvedené v štátnych vzdelávacích programoch pre primárny stupeň vzdelania.

26


PROFIL ABSOLVENTA Absolvent primárneho stupňa vzdelania so sluchovým postihnutím má osvojené kľúčové kompetencie (spôsobilosti), ktoré zodpovedajú profilu absolventa primárneho stupňa vzdelania s prihliadnutím na jeho sluchové postihnutie. Oblasti kompetencií: kompetencií (spôsobilostí) riešiť problémy

Kľúčové kompetencie - vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, ktoré vyplývajú aj zo sluchového postihnutia, adekvátne svojej úrovni navrhuje riešenia podľa svojich vedomostí a skúseností z danej oblasti.

sociálnych a personálnych kompetencií (spôsobilostí)

- vie primerane veku používať svoje kompenzačné schopnosti.

pracovných kompetencií (spôsobilostí)

- si dokáže stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy a s prihliadnutím na sluchové postihnutie, kriticky hodnotí svoje výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov.

kompetencií (spôsobilosti) smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti

- vzdelania dokáže využívať technické komunikačné pomôcky a technológie, ktoré mu pomáhajú prekonať komunikačnú bariéru.

Úroveň rozvinutosti kľúčových kompetencií žiaka so sluchovým postihnutím tvorí základný predpoklad pre prekonanie negatívnych dôsledkov sluchového postihnutia pre ďalší rozvoj v následných stupňoch vzdelávania resp. úspešnú inklúziu. VZDELÁVACIE OBLASTI Obsah vzdelávaniažiakov so sluchovým postihnutím je rovnaký ako obsah vzdelávania žiakov základných škôl, pričom sa rešpektujú osobitosti vyplývajúce zo sluchového postihnutia žiakov. VZDELÁVACIE ŠTANDARDY Pokiaľ nie je v prílohe uvedené inak platia vzdelávacie štandardy uvedené v príslušných štátnych vzdelávacích programoch. ŠPECIFIKÁ VÝCHOVY A VZDELÁVANIA ŽIAKOV SO SLUCHOVÝM POSTIHNUTÍM Žiak so sluchovým postihnutím je - nepočujúci žiak, - nedoslýchavý žiak, - žiak s kochleárnym implantátom. Nepočujúci žiak

Nedoslýchavý žiak

je žiak u ktorého nastalo sluchové postihnutie v ranom veku (pre-peripostnatálnom veku), pred osvojením reči (v prelingválnom veku) v takej miere, že úplne stratil sluch alebo sluchové postihnutie je veľmi ťažké. Nepočujúci žiak je aj taký žiak, ktorý stratil sluch v dôsledku ochorenia, úrazu či nesprávnej liečby v neskoršom veku. Strata sluchu u žiaka je taká veľká, že ani pri použití načúvacieho prístroja nie je schopný identifikovať a diferencovať hovorenú reč. Sluchové postihnutie môže byť vrodené alebo získané. je žiak u ktorého poškodenie sluchového orgánu spôsobuje narušenie sluchového vnímania do takej miery, že pomocou načúvacieho prístroja môže vnímať hovorenú reč (podľa druhu a stupňa sluchového postihnutia) a aj keď obmedzene auditívnou spätnou väzbou môže kontrolovať vlastnú reč. Sluchové postihnutie 27


môže byť vrodené alebo získané. Žiak s kochleárnym implantátom ( KI)

je žiak s vnútroušnou implantáciou. Individuálne dispozície a individuálne možnosti vývinu u žiakov sú rozličné.

Špeciálnopedagogické pôsobenie predpokladá uvedomenie si špecifických potrieb žiaka so sluchovým postihnutím, ktoré vyplývajú z jeho sluchového postihnutia, prípadne aj z iného pridruženého postihnutia alebo nadania. Primárne vzdelávanie žiakov so sluchovým postihnutím s prihliadnutím na druh a stupeň sluchového postihnutia sa uskutočňuje v uvedených komunikačných formách: Hovorený jazyk

je jazykový systém slovenského jazyka, realizovaný prostredníctvom zvuku, hlások jazyka, vnímaných sluchom. Hovorený jazyk má auditívnu, vizuálnu a motoricko-vizuálnu formu (počúvanie, čítanie, hovorenie, písanie ). Realizuje sa v hovorenej a písanej reči.

Písomná forma jazyka

je významný doplnok komunikačných prostriedkov v procese vzdelávania žiakov so sluchovým postihnutím, umožňuje hovorený jazyk vnímať vizuálne .

Odzeranie

je sledovanie pohybov pier, sánky a jazyka zrakom a súčasné analyzovanie a porozumenie sledovanej hovorenej reči. Predpokladom dobrého odzerania je vybudovaná slovná zásoba v hovorenom jazyku.

Realizáciu komunikačných foriem umožňujú kvalitné elektro-akustické pomôcky, kompenzačné pomôcky i rôzne informačné zdroje. V procese primárneho vzdelávania sa využívajú aj prvky alternatívnej a augumentatívnej komunikácie. V základných školách, v ktorých vzdelávajú žiakov so sluchovým postihnutím sa používajú surdopedagogické metódy pomocou ktorých je možné v daných podmienkach čo najoptimálnejším spôsobom sprístupniť obsah výchovy a vzdelávania žiakom so sluchovým postihnutím. Vzdelávanie žiaka so sluchovým postihnutím v základnej škole Žiaci so sluchovým postihnutím, ktorí sa vzdelávajú v triedach základnej školy bežného typu spolu s ostatnými žiakmi sa vzdelávajú podľa rámcového učebného plánu príslušnej školy a individuálneho vzdelávacieho programu. Obsah vzdelávania vychádza zo vzdelávacieho programu pre žiakov so sluchovým postihnutím. Špecifické predmety (komunikačné zručnosti, individuálna logopedická intervencia, posunkový jazyk, dramatická výchova a iné) sa vyučujú v rámci voliteľných hodín školských vzdelávacích programov alebo individuálnych vzdelávacích programov. § Špecifické predmety sa vyučujú v rámci voliteľných hodín školských vzdelávacích programov alebo individuálneho vzdelávacieho programu. § Špecifické predmety vyučuje špeciálny pedagóg, logopéd. § Ak je sluchové postihnutie žiaka takého charakteru, že je mu potrebné vytvoriť špeciálne podmienky na vzdelávanie v základnej škole, takýto žiak má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a musí byť na škole evidovaný ako žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, za podmienky súhlasu jeho zákonného zástupcu.

28


§ Potvrdenie o tom, že žiak má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vydáva školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie, spravidla centrum špeciálno-pedagogického poradenstva. § Žiak, ktorý má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, musí mať vypracovaný individuálny vzdelávací program. Individuálny vzdelávací program vypracováva základná škola spoločne s centrom špeciálno-pedagogického poradenstva. § Žiak môže mať špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby počas celého vzdelávacieho cyklu alebo len počas limitovaného obdobia, čo sa posudzuje na základe výsledkov odborného vyšetrenia centra špeciálno-pedagogického poradenstva. § Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý sa vzdeláva v bežnej triede základnej školy, musí mať zabezpečené odborné personálne, materiálne, priestorové a organizačné podmienky v rozsahu a kvalite zodpovedajúcej jeho individuálnym potrebám. § Riaditeľ školy je povinný pri výchove a vzdelávaní takéhoto žiaka zabezpečiť systematickú spoluprácu školy s centrom špeciálno-pedagogického poradenstva. Podľa potreby škola môže spolupracovať aj so špeciálnou školou. § Individuálny vzdelávací program je súčasťou povinnej dokumentácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami individuálne integrovaného v bežnej triede základnej školy. Je to dokument, ktorého účelom je plánovanie vzdelávania žiaka podľa jeho špeciálnych výchovnovzdelávacích potrieb. Organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie Pri organizácii podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov so sluchovým postihnutím je potrebné postupovať individuálne, podľa výsledkov špeciálnopedagogickej diagnostiky žiakov. Vo všetkých organizačných formách vzdelávania je potrebné vytvárať žiakom so sluchovým postihnutím špecifické podmienky pre ich úspešné vzdelávanie a uspokojovanie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, najmä § Žiaci so sluchovým postihnutím, ktorí nemôžu splniť požiadavky príslušných vzdelávacích oblastí a štandardov sa vzdelávajú podľa individuálnych vzdelávacích programov. § U žiakov so sluchovým postihnutím je možné voliteľné hodiny využiť aj na intenzívne vzdelávanie v určitej vzdelávacej oblasti v rámci individuálneho vzdelávacieho programu žiaka. § V prípade individuálnej integrácie v bežnej triede základnej školy môže špeciálny pedagóg, školský špeciálny pedagóg na vyučovacích hodinách podľa potreby pracovať so žiakom/žiakmi so sluchovým postihnutím individuálne alebo v skupinkách podľa individuálneho vzdelávacieho programu žiaka/žiakov. Obsah, formy a postup vyučovania konzultuje s príslušným učiteľom. § U žiakov so sluchovým postihnutím môže špeciálny pedagóg, školský špeciálny pedagóg, logopéd, školský psychológ v rámci vyučovania pracovať individuálne s vybranými žiakmi s cieľom systematickej, intenzívnej korekcie, terapie alebo reedukácie postihnutia, resp. poruchy. § U žiakov so sluchovým postihnutím si stanovuje učiteľ dĺžku a štruktúru vyučovacej hodiny flexibilne, zohľadňujúc momentálny psychický stav, správanie a potreby žiakov, ktoré sú dôsledkom ich sluchového postihnutia. § Špecifický predmet komunikačné zručnosti, bude implementovaný do príslušnej vzdelávacej oblastí (Jazyk a komunikácia). Jeho vyučovanie bude realizované v rámci predmetu Slovenský jazyk a literatúra odborným zamestnancom školy (školský špeciálny pedagóg). Cieľom rozvíjania je:

29


-

optimalizovať prijímanie, spracovanie, produkovanie a odovzdávanie informácií u žiaka so sluchovým postihnutím podľa jeho predpokladov a schopností. systematicky formovať a rozvíjať komunikačné schopnosti žiaka so sluchovým postihnutím. systematicky rozvíjať receptívnu, centrálnu a expresívnu zložka reči v optimálnych komunikačných systémoch (hovorený jazyk, posunkový jazyk, posunkovaná slovenčina, písomná forma jazyka ).

POVINNÉ PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE Platia všetky ustanovenia uvedené v príslušných štátnych vzdelávacích programoch. Dosiahnutie špeciálnopedagogických cieľov výchovy a vzdelávania, používanie špecifických metód a foriem výchovnovzdelávacej práce v základnej škole pre žiakov so sluchovým postihnutím sa uskutočňuje v spolupráci s jednotlivými pracovníkmi školy a to sú spravidla: § učiteľ - špeciálny pedagóg / surdopéd, § vychovávateľ – špeciálny pedagóg / surdopéd, § pomocný vychovávateľ, § logopéd / surdologopéd, § psychológ, § sociálny pracovník, § detská sestra s audiologickým kurzom, § technik. Podľa potreby je súčasťou tímu aj asistent učiteľa, pedagóg, ktorý ovláda posunkový jazyk, tlmočník posunkovej reči a ďalší odborní zamestnanci. Asistent učiteľa sa podieľa na utváraní podmienok nevyhnutných na prekonávanie najmä jazykových, zdravotných a sociálnych bariér dieťaťa so sluchovým postihnutím pri zabezpečovaní vzdelávacieho procesu . V základných školách bežného typu výchovno-vzdelávaciu činnosť vykonávajú spravidla špeciálny pedagóg, asistent učiteľa, podľa potreby aj ďalší odborní zamestnanci . POVINNÉ MATERIÁLNO-TECHNICKÉ A PRIESTOROVÉ ZABEZPEČENIE Materiálno-technické a priestorové zabezpečenie primárneho vzdelávania a nižšieho sekundárneho vzdelávania je v súlade s požiadavkami formulovanými v príslušných štátnych vzdelávacích programoch a podľa potreby je doplnené o materiálno-technické a priestorové zabezpečenie, ktoré podporujú rozvíjanie komunikačných, reedukačných a kompenzačných kompetencií. Špecifiká výchovy a vzdelávaniažiakov s telesným postihnutím Pri výchove a vzdelávaní žiaka s telesným postihnutím je potrebné mať na zreteli, či ide o žiaka, ktorý má z hľadiska prognózy: – telesné postihnutie, ktoré má relatívne stabilizovaný charakter, – telesné postihnutie, kde sa liečbou dosahuje zlepšenie stavu jedinca, – telesné postihnutie, pri ktorom sa stav jedinca zhoršuje.

30


Pri telesnom postihnutí môže ísť o poruchy chôdze, rovnováhy, hybnosti, imobilitu, chyby tvaru lebky, poruchy deformujúce a detskú mozgovú obrnu, ktorá je považovaná za jednu z najčastejších príčin vrodeného telesného postihnutia. V pedagogickej praxi sa vychádza z toho, či žiak s telesným postihnutím dokáže: 1. udržať polohu tela v sede a v stoji - problémy môžu nastať v tom, že neudrží vzpriamený trup a hlavu, takže potrebuje oporu, nie je schopný stáť alebo stojí len s oporou, 2. vykonávať lokomočné pohyby, pričom môže byť neschopný chodiť s pomocou – je imobilný, schopný chodiť s pomocou (druhej osoby, barly) – čiastočne mobilný, schopný chodiť samostatne – mobilný, 3. vykonávať manipulačné pohyby – obmedzenie podľa druhu a rozsahu porúch hybnosti horných končatín. Východiskom pri výchove a vzdelávaní konkrétneho žiaka s telesným postihnutím, je zhodnotenie jeho aktuálneho zdravotného stavu a z toho vyplývajúce možnosti vzdelávania. CIELE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA Žiaci s telesným postihnutím plnia rovnaké ciele výchovy a vzdelávania ako žiaci bežných základných škôl na primárnom stupni vzdelávania. Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením je okrem všeobecných cieľov, vychovávať a vzdelávať týchto žiakov tak, aby čo najviac rozvinuli vlastné kompenzačné mechanizmy, aby plnohodnotne vnímali, prežívali vlastný život a aby sa stali tvorcami hodnôt, ktoré vytvoria cieľavedomou činnosťou. STUPEŇ VZDELANIA Primárne vzdelávanie (ISCED 1). PROFIL ABSOLVENTA Profil absolventa primárneho vzdelávania zodpovedá profilu absolventa, ktorý je koncipovaný prostredníctvom kompetencií (spôsobilostí) pre bežné základné školy. VZDELÁVACIE OBLASTI V rámci oblasti ŠPECIÁLNOPEDAGOGICKÁ PODPORA na primárnom stupni vzdelávania špecifické predmety rozvíjanie komunikačnej a grafomotoricých zručností, rozvíjanie pohybových zručností budú implementované do príslušných vzdelávacích oblastí ( Jazyk a komunikácia, Zdravie apohyb). Ich výučba bude realizovaná v rámci predmetov Slovenský jazyk a literatúra a Telesná výchova odborným zamestnancom školy (školský špeciálny pedagóg - somatopéd). Cieľom predmetu rozvíjanie komunikačných schopností a grafomotorických zručností. je dosiahnutie takej úrovne komunikačných schopností, ktorá umožní žiakovi zvládnutie obsahu učiva pre prípravný až 4. ročník základnej školy pre žiakov s telesným postihnutím. Cieľom predmetu je aj rozvíjanie grafických zručností a rozvoj jemnej motoriky na uľahčenie osvojovania písania podľa individuálnych možností žiaka s telesným postihnutím. Cieľom predmetu rozvíjanie pohybových zručností je získať základné pohybové zručnosti, zdokonaliť správne držanie tela, koordináciu pohybov a osvojiť si rôzne pohybové zručnosti. Rozvíjať základné pohybové návyky, schopnosti a zručnosti. Cvičiť pohybovú pamäť a orientáciu v priestore. Prostredníctvom cvičenia napomáhať žiakom získať a utvárať si základné hygienické návyky, nadobudnúť odolnosť a otužilosť organizmu a tým prispieť k celkovému upevňovaniu zdravia žiakov s telesným postihnutím. 31


Prierezové témy pre žiakov s telesným postihnutím sú tie isté ako uvádza Štátny vzdelávací program ISCED 1 – primárne vzdelávanie a Štátny vzdelávací program ISCED 2 – nižšie sekundárne vzdelávanie. VZDELÁVACIE ŠTANDARDY pre žiakov s telesným postihnutím sú rovnaké ako pre žiakov bez zdravotného znevýhodnenia. Plnenie výkonového štandardu je však ovplyvnené druhom a stupňom telesného postihnutia žiaka. Čiastočné plnenie jednotlivých výkonov vzdelávacieho štandardu, resp. ich neplnenie vôbec, v konkrétnom vyučovacom predmete je potrebné zaznamenať v individuálnom vzdelávacom programe žiaka. ŠPECIFIKÁ VÝCHOVY A VZDELÁVANIA ŽIAKOV S TELESNÝM POSTIHNUTÍM Žiak s telesným postihnutím môže byť vzdelávaný aj: c) v triede základnej školy spolu s inými žiakmi, t. j. v školskej integrácii. Podmienkou prijatia žiaka do základnej školy na školskú integráciu je špeciálnopedagogická diagnostika, v prípade potreby aj psychologická diagnostika vykonaná v školskom zariadení výchovného poradenstva a prevencie, odborná lekárska diagnostika a písomná žiadosť rodiča alebo zákonného zástupcu. Žiak prostredníctvom špecifických predmetov získava podľa svojich schopností pracovné a hygienické návyky, odstraňuje alebo zmierňuje sa jeho pohybový handicap. Tie mu pomáhajú rozvíjať pozornosť, predstavivosť, pamäť a orientáciu v priestore. Žiakovi s telesným postihnutím s narušenou komunikačnou schopnosťou (symptomatickou poruchou reči) poskytuje logopedickú intervenciu školský logopéd. Žiak s telesným postihnutím vzdelávaný v školskej integrácii postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu (ďalej aj „IVP“). Školský špeciálny pedagóg sa podieľa na tvorbe IVP spolu s triednym učiteľom alebo vyučujúcimi jednotlivých predmetov, individuálne pracuje so žiakom s telesným postihnutím podľa výsledkov lekárskej a špeciálnopedagogickej diagnostiky. Metodicky vedie učiteľov, spolupracuje s rodičmi žiaka a so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie, ktoré vydalo písomné vyjadrenie k školskému začleneniu žiaka. Zákonný zástupca žiaka má právo sa s týmto IVP oboznámiť. Žiak v školskej integrácii sa vzdeláva podľa rámcového učebného plánu príslušnej školy v ktorej sa vzdeláva. Obsah vzdelávania však vychádza zo vzdelávacieho programu pre žiakov s telesným postihnutím. Škola odborne zabezpečí, aby žiak mohol absolvovať špecifické predmety, čo je zakotvené v individuálnom vzdelávacom programe. Zo strany školy je potrebné zabezpečiť materiálno-technické podmienky, zodpovedajúce individuálnym potrebám žiaka s telesným postihnutím a jeho aktuálneho zdravotného stavu. PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE § Pedagogickí zamestnanci § Vedúci pedagogickí zamestnanci § Asistent učiteľa pracuje v triede, ktorú navštevuje žiak alebo viac žiakov s telesným postihnutím, ak si to vyžaduje výchova a vzdelávanie príslušného žiaka v závislosti od závažnosti jeho postihnutia. § Školský špeciálny pedagóg somatopéd, logopéd § Pomocný zdravotnícky personál

32


POVINNÉ MATERIÁLNO-TECHNICKÉ A PRIESTOROVÉ ZABEZPEČENIE § Učebne (triedy) vybavené viacúčelovým výškovo nastaviteľným nábytkom, s priestorom pre relaxáciu (polohovateľné ležadlá), a nenáročnú pohybovú aktivitu počas vyučovania, bezbariérovým prístupom, § Špeciálne učebne pre jednotlivé vzdelávacie oblasti (predmety) a školského špeciálneho pedagógavybavené špeciálnym nábytkom, ekotabuľami, prístrojmi, nástrojmi, pomôckami, technikou, materiálmi, § priestory pre záujmovú činnosť po vyučovaní (školský klub detí, záujmové krúžky a voľnočasové aktivity) vybavené pracovným a odpočinkovým nábytkom, priestormi pre učenie, s pomôckami pre relaxáciu, § spoločné priestory pre hygienu, vrátane WC, žiakov a žiačky, vybavené madlami, PODMIENKY NA ZAISTENIE BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA PRI VÝCHOVE A VZDELÁVANÍ Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní žiakov s telesným postihnutím sú tie isté ako sú uvedené v Štátnom vzdelávacom programe primárne vzdelávanie (ISCED 1) a to najmä bezbariérový prístup, zdvižné plošiny a pod. Špecifiká výchovy a vzdelávania žiakov so zrakovým postihnutím Výchova a vzdelávanie žiakov so zrakovým postihnutím, ktorí sú začlenení podľa § 94, písm. b, číslo 2 v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými žiakmi školy, sa uskutočňuje podľa rámcového učebného plánu príslušnej školy a podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý je zameraný na odstránenie alebo zníženie dôsledkov zrakového postihnutia, a ktorý vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením výchovnej prevencie a poradenstva; zákonný zástupca žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť. CIELE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA Všeobecné ciele primárneho vzdelávania základnej školy pre žiakov so zrakovým postihnutím sú totožné s cieľmi formulovanými v ISCED 1 zameranými na postupné rozvíjanie kľúčových spôsobilostí (kompetencií) žiakov ako základu všeobecného vzdelania prostredníctvom nasledujúcich cieľov: § poskytnúť žiakom bohaté možnosti vedeného skúmania ich najbližšieho kultúrneho a prírodného prostredia tak, aby sa rozvíjala ich predstavivosť, tvorivosť a záujem skúmať svoje okolie, § umožniť žiakom spoznávať svoje vlastné schopnosti a rozvojové možnosti a osvojiť si základy spôsobilosti učiť sa učiť sa a poznávať seba samého, § podporovať kognitívne procesy a spôsobilosti žiakov kriticky a tvorivo myslieť prostredníctvom získavania vlastnej poznávacej skúsenosti a aktívnym riešením problémov, § vyvážene rozvíjať u žiakov spôsobilosti dorozumievať sa a porozumieť si, hodnotiť (vyberať a rozhodovať) a iniciatívne konať aj na základe sebariadenia a sebareflexie, § podporovať rozvoj intrapersonálnych a interpersonálnych spôsobilostí, najmä otvorene vstupovať do sociálnych vzťahov, účinne spolupracovať, rozvíjať si sociálnu vnímavosť a 33


citlivosť k spolužiakom, učiteľom, rodičom, ďalším ľuďom obce a k svojmu širšiemu kultúrnemu a prírodnému okoliu, § viesť žiakov k tolerancii a k akceptovaniu iných ľudí, ich duchovno-kultúrnych hodnôt, § naučiť žiakov uplatňovať svoje práva a súčasne plniť svoje povinnosti, niesť zodpovednosť za svoje zdravie a aktívne ho chrániť a upevňovať. Špecifické ciele výchovy a vzdelávania žiakov so zrakovým postihnutím zohľadňujú zásady výchovy a vzdelávania zrakovo postihnutých, najmä zásadu prevencie zrakovej defektivity, korekciu zrakovej defektivity, požiadavku integrácie zrakovo postihnutých, ako aj zásadu kompenzácie a reedukácie zraku, pričom pri praktickej realizácii sa dôsledne uplatňuje individuálny prístup ku každému zrakovo postihnutému dieťaťu zohľadňujúci dôsledky zrakového postihnutia. Nedeliteľnou súčasťou výchovy a vzdelávania slabozrakých žiakov je rozvoj zrakového vnímania detí pomocou súboru techník, metód a postupov a podpora optimálneho využívania zraku. Vzhľadom na požiadavku komplexnosti prijímaných a spracovávaných informácií je u slabozrakých žiakov dôležité okrem reedukácie zraku sústrediť sa aj na systematický rozvoj kompenzačných mechanizmov (hmat, sluch, čuch a chuť), podľa potrieb sa precvičuje aj priestorová orientácia a samostatný pohyb. Ciele a úlohy výchovy a vzdelávania žiakov so zvyškami zraku zohľadňujú požiadavku rozvíjania zvyškov zraku (zraková stimulácia) v kombinácii s rozvíjaním vnímania ostatnými zmyslami (kompenzácia). Vo výchove a vzdelávaní žiakov so zvyškami zraku je pomer využívania reedukácie a kompenzácie zraku podmienený individuálnymi možnosťami žiakov a charakterom učiva. V zásade ide o vzdelávanie striedaním spôsobu práce zamerané na získanie čo možno najkomplexnejších a najpresnejších informácií - poznatkov v rámci požiadaviek základnej školy. Ciele a úlohy výchovy a vzdelávania nevidiacich žiakov sú orientované predovšetkým na špeciálnopedagogickú rehabilitáciu, a to najmä na kompenzáciu dôsledkov zrakového postihnutia. Ciele výchovy a vzdelávania sú podmienené rozsahom a charakterom zrakového postihnutia, ako aj dobou jeho vzniku. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že sa u nevidiacich žiakov vyskytujú odchýlky od štandardných prejavov. Predovšetkým je to absencia alebo výrazná redukcia možnosti učenia sa na základe vizuálneho vnímania a žiadna alebo nedostatočná úroveň vizuálneho kontaktu, ktorý je inak bežný v medziľudskej interakcii. Celková situácia v tejto oblasti je sťažená aj skutočnosťou, že nevidiaci žiak nemôže vnímať neverbálne časti komunikácie. Vo výchovnovzdelávacom procese má mimoriadny význam používanie kompenzačnej techniky, najmä IKT. STUPEŇ VZDELANIA Primárne vzdelanie získa žiak so zrakovým postihnutím úspešným absolvovaním všeobecnovzdelávacieho programu ostatného ročníka primárneho stupňa základnej školy. Dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie. Absolvent programu primárneho vzdelávania plynule pokračuje na nadväzujúcom stupni nižšieho sekundárneho vzdelávania alebo adekvátnom stupni viacročného gymnázia. PROFIL ABSOLVENTA Profil absolventa primárneho stupňa stupňa je založený na kľúčových spôsobilostiach (kompetenciách), ktoré zahrňujú komplex vedomostí a znalostí, spôsobilostí a hodnotových postojov umožňujúcich jednotlivcovi poznávať, účinne konať, hodnotiť, dorozumievať sa a porozumieť si, 34


začleniť sa do spoločenských vzťahov a osobnostne sa rozvíjať – zjednodušene ide o spôsobilosť uplatniť svoje vzdelanie v pracovnom, občianskom, rodinnom a osobnom živote. Úroveň rozvinutosti kľúčových kompetencií žiaka so zrakovým postihnutím tvorí základný predpoklad pre prekonanie negatívnych dôsledkov zrakového postihnutia pre ďalší rozvoj v následných stupňoch vzdelávania resp. úspešnú inklúziu. PRIMÁRNE VZDELÁVANIE § § § § § § §

sociálne komunikačné kompetencie kompetencia v oblasti matematického a prírodovedného myslenia kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií kompetencia učiť sa učiť sa kompetencia riešiť problémy osobné, sociálne a občianske kompetencie kompetencia vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry

Kompetencie špecifického kurikula pre žiakov so zrakovým postihnutím § funkčné reedukačné a kompenzačné kompetencie vrátane komunikácie § schopnosť orientácie v priestore a samostatného pohybu § sociálne kompetencie § kompetencie pre samostatný život § kompetencie pre voľnočasové aktivity § schopnosť poradiť si v profesijnej príprave a výkone profesie podľa typu postihnutia § kompetencie pre využívanie pomôcok a technológií pre jednotlivcov so zrakovým postihnutím § kompetencie na využívanie zraku

VZDELÁVACIE OBLAST V rámci oblasti ŠPECIÁLNOPEDAGOGICKÁ REHABILITÁCIA na primárnom stupni vzdelávania špecifické predmety Individuálne tyflopedické cvičenia, Priestorová orientácia / pohybová výchova budú implementované do príslušných vzdelávacích oblastí ( Jazyk a komunikácia, Zdravie a pohyb). Individuálne tyflopedické cvičenia - žiaci získavajú špeciálne vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré im umožňujú prekonávať dôsledky zrakového postihnutia, čím sa vytvárajú predpoklady na optimálny rozvoj kompetencií, výkonov a postojov žiakov so zrakovým postihnutím na primárnom stupni vzdelávania. Cieľom je rozvíjať kľúčové kompetencie -prenosný a multifunkčný súbor vedomostí, zručností a postojov. Vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré si žiak so zrakovým postihnutím osvojí na hodinách ITC je potrebné precvičovať a dôsledne využívať tak vo všetkých vyučovacích predmetoch, ako aj v mimoškolských činnostiach. Predmetom Individuálne tyflopedické cvičenia sa u žiakov so zrakovým postihnutím optimalizujú podmienky pre vytvorenie a postupné prehlbovanie kompetencií (spôsobilostí) predovšetkým: a) na učenie - žiakov, ktorí používajú optické pomôcky učíme, ako sa o ne starať a ako s nimi narábať tak, aby im uľahčili proces učenia sa. Nácvikom práce s kompenzačnými pomôckami, predovšetkým s IKT vytvárame potrebné predpoklady na prekonávanie alebo zníženie informačného deficitu v rámci informačného kolobehu, b) pracovné - sústavným precvičovaním zručností a návykov vedieme žiakov so zrakovým postihnutím k samostatnosti, c) sociálne a personálne - nácvikom vlastného podpisu latinkou pripravíme čiastočne vidiacich žiakov na samostatné zvládnutie niektorých právnych úkonov. U individuálne integrovaných žiakov so zrakovým postihnutím sa Individuálne tyflopedické cvičenia vrátane špeciálnopedagogickej diagnostiky zabezpečujú v spolupráci s centrom špeciálnopedagogického poradenstva špecializovaným na prácu s jednotlivcami so zrakovým postihnutím alebo so školou pre žiakov so zrakovým postihnutím. 35


Predmet Individuálne tyflopedické cvičenia sa spravidla vyučuje individuálne, ale v prípade potreby je možné pracovať aj so skupinou žiakov. Slabozrakým žiakom a čiastočne vidiacim žiakom, ktorí sa orientujú prevažne zrakom je alternatívou k predmetu Priestorová orientácia predmet Pohybová výchova. Pohybová výchova, ako jedna z moderných foriem telovýchovnej činnosti, je zameraná na cieľavedomé telesné, funkčné a pohybové zdokonaľovanie detí, čím prispieva k upevňovaniu fyzického a psychického zdravia ako i zvyšovaniu telesnej kultúry. Svojim obsahom môže pozitívne pôsobiť na estetický vývin, viesť k správnemu držaniu tela, rozvíjať rytmickosť, zmysel pre koordináciu a ladnosť pohybov. Špecifiká Pohybovej výchovy pre žiakov so zrakovým postihnutím vyplývajú z obmedzení, ktorých príčinou je porušenie, či úplná strata zraku. Nedostatočná úroveň zrakovej kontroly u týchto detí spôsobuje špecifické pohybové nedostatky – chybné držanie tela, strnulosť a zníženú koordináciu pohybov. Práve preto je pohybová výchova u detí so zrakovým postihnutím veľmi vhodným liečebným a rehabilitačným prostriedkom – snaží sa rozvíjať zvyšky zraku, ale aj činnosť ostatných zmyslov. Pohybová výchova výrazne prispieva k nácviku orientácie v priestore, vnímaniu vlastnej telesnej schémy, zvyšuje sebahodnotenie a prináša poznanie vlastných, často potlačených možností. Cieľom pohybovej výchovy pre žiakov so zrakovým postihnutím je: § prispieť k optimálnemu stupňu telesnej zdatnosti a výkonnosti, § vytvoriť správne návyky pre pohybovú aktivitu, § zlepšiť celkový fyzický stav detí, osvojiť a prehĺbiť pohybové zručnosti. § vytvoriť a upevniť návyky správneho držania tela, Informatická výchova a Informatika pre žiakov so zrakovým postihnutím Nevidiaci žiaci a žiaci so zvyškami zraku však nie sú schopní zvládnuť osnovy informatickej výchovy a informatiky v plnom rozsahu. Je potrebné vylúčiť prácu s grafikou a výuku prispôsobiť ich možnostiam. Napriek tomu má pre nich tento predmet nezastupiteľnú úlohu. Umožní im nielen správne pochopenie a ovládanie mechanizmov informačných a komunikačných technológií, ale aj ľahšiu komunikáciu s intaktnou populáciou. Špecifiká predmetu Informatická výchova a Informatika pre žiakov so zrakovým postihnutím tvoria prílohu č. 5 Vzdelávacieho programu pre deti a žiakov so zrakovým postihnutím. VZDELÁVACIE ŠTANDARDY Žiaci so zrakovým postihnutím, ktorí sú žiakmi škôl podľa § 94, ods. 1, písm. a, b., sú vychovávaní a vzdelávaní podľa vzdelávacích štandardov uvedených v Štátnom vzdelávacom programe, pričom modifikovaný je obsahový a výkonový štandard v predmete Informatická výchova a Informatika a obsahový a výkonový štandard bol vypracovaný pre predmety Individuálne tyflopedické cvičenia, Priestorová orientácia a Pohybová výchova. POVINNÉ PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE Realizácia vzdelávacieho programu pre žiakov so zrakovým postihnutím si vo výchovno-vzdelávacom procese vyžaduje zodpovedajúce personálne podmienky, ktoré by zabezpečili efektívnosť vzdelávania a vytváranie spolupracujúcich sociálnych vzťahov medzi účastníkmi procesu vzdelávania. ü Pedagogickí zamestnanci ü Vedúci pedagogickí zamestnanci ü školský špeciálny pedagóg, logopéd ü asistent učiteľa 36


ü ďalší špecialisti podľa potreby. POVINNÉ MATERIÁLNO-TECHNICKÉ A PRIESTOROVÉ ZABEZPEČENIE Dôležitou podmienkou pre realizovanie vzdelávacieho programu pre žiakov so zrakovým postihnutím je primerané materiálno-technické a priestorové vybavenie školy: § vzhľadom na objektívnu potrebu výchovy a vzdelávania žiakov so zrakovým postihnutím, a to prijímať, spracovávať a odovzdávať úplné a neskreslené informácie, je potrebné každú triedu pre žiakov so zrakovým postihnutím vybaviť interaktívnou tabuľou a každé pracovisko učiteľa a žiakov počítačmi, § učebňu/ne s upraveným bezpečným povrchom pre potreby telesnej výchovy vybavené potrebným náradím a cvičebným náčiním, § pracovné učebne s potrebným vybavením, § priestory na zrakovú stimuláciu, priestory na priestorovú orientáciu OSOBITOSTI A PODMIENKY NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE ŽIAKOV SO ZRAKOVÝM POSTIHNUTÍM Vo výchovno-vzdelávacom procese učiteľ: § akceptuje žiaka so zrakovým postihnutím a rešpektuje špecifiká jeho osobnosti, § vytvára podmienky, aby žiak so zrakovým postihnutím, jeho spolužiaci a rodičia adekvátne akceptovali zrakové postihnutie a jeho dôsledky, § dôkladne sa oboznámi s diagnózou a prognózou žiaka so zrakovým postihnutím a zohľadňuje špeciálno-pedagogické potreby žiaka, ktoré z nich vyplývajú, § zameriava sa na vytváranie čo najmenej reštriktívneho prostredia s cieľom zakomponovať atmosféru triedy do prirodzeného sveta žiaka so zrakovým postihnutím, pričom používa bežný slovník, § oboznámi žiaka so zrakovým postihnutím s prostredím školy a triedy, priebežne ho upozorní na všetky prípadné zmeny (premiestnenie nábytku, stavebné úpravy a pod.) § podporuje jedinečnosť sebarealizácie žiaka so zrakovým postihnutím, jeho sebauvedomenie a sebadôveru, § vytvára podmienky pre úspešné a nenásilné splynutie žiaka so zrakovým postihnutím s kolektívom spolužiakov, vytvorenie atmosféry vzájomného pochopenia a pomoci § rozvíja komunikačné schopnosti a zručnosti žiaka, § náležitú pozornosť venuje problematike kompenzácie a reedukácie zraku, § neznižuje nároky a nevytvára podmienky pre uplatňovanie neopodstatnených úľav v práci žiaka so zrakovým postihnutím, § vedie žiaka k aktívnemu prekonávaniu ťažkostí a prekážok, ktoré vyplývajú zo zrakového postihnutia zabezpečuje a koordinuje špeciálnopedagogickú pomoc žiaka so zrakovým postihnutím. Vo výchovno-vzdelávacom procese učiteľ zohľadňuje špecifiká a špecifické potreby žiaka so zrakovým postihnutím, a to najmä: § absenciu, neúplnosť, prípadne skreslenie zrakových vnemov, predstáv, § zhoršenú kvalitu analyticko-syntetickej činnosti spätú s horšou rozlišovacou schopnosťou, § zníženú mieru koncentrácie pozornosti, § potrebu individuálneho pracovného tempa, 37


§ § § § § § § § § §

poruchy vnímania priestoru, poruchy, resp. nedostatočnú úroveň čítania a písania, poruchy vizuálno-motorickej koordinácie, poruchy farebného videnia, obmedzenia súvislej zrakovej práce, obmedzenia v pohybe a fyzickej námahe, skorú unaviteľnosť, neprimerané emocionálne reakcie, neadekvátnu mimiku a gestikuláciu, narušenie sociálnych vzťahov.

Pre pochopenie a porozumenie preberaného učiva učiteľ, špeciálny pedagóg: § v potrebnej miere využíva špeciálne metodiky, § zabezpečí prispôsobenie textu a grafického materiálu potrebám žiaka so zrakovým postihnutím tak po obsahovej stránke ( napr. nie je vhodné, aby nevidiaci žiak pracoval na úlohe, ktorá predpokladá vizuálnu skúsenosť), ako aj po stránke technického spracovania (prepis textu do bodového písma, zväčšenie, zvýraznenie, zvuková nahrávka a ďalšie potrebné úpravy textu, máp, ilustrácií a pod.), § dôsledne dodržiava požiadavku konkretizácie preberaného učiva, § usiluje sa o komplexné využitie zmyslov žiaka so zrakovým postihnutím, § umožní, aby počas výkladu nového učiva mohol školský špeciálny pedagóg pracovať paralelne individuálne so žiakom so zrakovým postihnutím, § sústavne si priebežne overuje do akej miery porozumel žiak so zrakovým postihnutím učivu, § rešpektuje individuálne pracovné tempo žiaka so zrakovým postihnutím, § na prebudenie, resp. udržanie záujmu využíva kladnú motiváciu.

Špecifiká výchovy a vzdelávaniažiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou Pre výchovu a vzdelávanie detí a žiakov s NKS platia všetky ustanovenia uvedené v Štátnom vzdelávacom programe, ktoré sú doplnené špecifikami uvedenými vo vzdelávacom programe pre žiakov s NKS. CIELE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA ŽIAKOV S NKS Cieľom vzdelávania žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou v primárnom vzdelávaní je pripraviť žiakov na vzdelávanie na akejkoľvek strednej škole s prihliadnutím na ich komunikačné a iné schopnosti a na možnosť vykonávať zvolenú profesiu. Žiaci s NKS v základnej škole plnia rovnaké ciele vzdelávania ako ostatní žiaci základných škôl v primárnom vzdelávaní a nižšom sekundárnom vzdelávaní. STUPEŇ VZDELANIA Primárne vzdelávanie (ISCED 1).

38


PROFIL ABSOLVENTA Osvojené kľúčové kompetencie absolventa základnej školy pre žiakov s NKS zodpovedajú profilu absolventa primárneho stupňa vzdelávania. VZDELÁVACIE OBLASTI Obsah vzdelávania žiakov s NKS v školskej integrácii je rovnaký ako obsah vzdelávacích oblastí príslušných predmetov pre školský vzdelávací program žiakov základných škôl, ale je rozšírený o rozvíjanie narušenej komunikačnej schopnosti. Vo vzdelávacej oblasti špeciálnopedagogická podpora je zaradený predmet individuálna logopedická intervencia (ďalej len „ILI“) ako špecifický predmet určený pre žiakov s NKS. Bude implementovaný do príslušnej vzdelávacej oblasti ( Jazyk a komunikácia). Výučba bude realizovaná v rámci predmetov Slovenský jazyk a literatúra odborným zamestnancom školy (školský špeciálny pedagóg - logopéd). VZDELÁVACIE ŠTANDARDY Vzdelávacie štandardy pre žiakov s NKS sú rovnaké ako pre ostatných žiakov primárneho stupňa. Čiastočné plnenie jednotlivých výkonov vzdelávacieho štandardu je potrebné zaznamenať v individuálnom výchovno-vzdelávacom programe žiaka. Dosiahnuté výkony sú limitované samotným narušením komunikačnej schopnosti, a preto nemôžu byť ustanovené štandardy pre vyučovací predmet ILI. ŠPECIFIKÁ VÝCHOVY A VZDELÁVANIA ŽIAKOV S NARUŠENO KOMUNIKAČNOU SCHOPNOSŤOU O narušenej komunikačnej schopnosti hovoríme vtedy, ak niektorá rovina jazykových prejavov (alebo niekoľko rovín súčasne) človeka interferuje s jeho komunikačným zámerom. Ide o nasledovné jazykové roviny: foneticko-fonologickú, lexikálno-sémantickú, pragmatickú, morfologickosyntaktickú. Z tohto aspektu rozlišujeme viacero základných druhov NKS: - vývinová bezrečnosť – narušený vývin reči; - získaná orgánová bezrečnosť – afázia; - získaná psychogénna bezrečnosť - mutizmus, elektívny mutizmus; - narušenie zvuku reči – fufnavosť; - narušenie plynulosti reči – zajakavosť, brblavosť; - narušenie článkovania reči – dyslália, dyzartria; - poruchy hlasu – dysfónia, afónia; - kombinované chyby a poruchy reči – súčasný výskyt viacerých druhov narušenej komunikačnej schopnosti; - symptomatické poruchy reči: NKS pri iných, dominujúcich postihnutiach, ochoreniach, narušeniach napr. pri sluchovom postihnutí, detskej mozgovej obrne; - narušenie grafickej stránky reči: agrafia, alexia, akalkúlia, dyslexia, dysortografia, dysgrafia, dyskalkúlia. Vzdelávací program pre žiakov s NKS charakterizuje výchovu a vzdelávanie a vymedzuje špecifické potreby a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o nich. Je potrebné zabezpečiť úpravu podmienok, foriem, metód a prístupu vo výchove a vzdelávaní žiaka a rešpektovať úpravy vyplývajúce narušenia komunikačnej schopnosti nielen vo vzdelávaní, ale i v hodnotení a klasifikácii. Výchova a vzdelávanie detí a žiakov s NKS uskutočňuje aj v školskej integrácii, t. j. v triede alebo 39


výchovnej skupine spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy. Škola, ktorá poskytuje žiakovi s NKS vzdelávanie uplatní pri jeho vzdelávaní tú formu organizácie jeho výchovy a vzdelávania, prostredníctvom ktorej mu pre neho prijateľným spôsobom zabezpečí získanie príslušného stupňa vzdelania. Pri výbere formy vzdelávania žiakov s NKS je potrebné postupovať individuálne, podľa výsledkov špeciálnopedagogickej, logopedickej, psychologickej, prípadne inej odbornej diagnostiky. Podmienkou prijatia žiaka na školskú integráciu je psychologická, špeciálnopedagogická a logopedická diagnostika v centre špeciálno-pedagogického poradenstva. V prípade potreby sa vyžaduje aj odborná lekárska diagnostika (neurológ, psychiater, foniater, ORL a pod.). Každý žiak, ktorý je vzdelávaný v školskej integrácii v základnej škole v triede spolu so žiakmi bez ŠVVP má vyplnený Návrh na vzdelávanie. Pre takéhoto žiaka riaditeľ školy zabezpečí odbornú logopedickú starostlivosť v spolupráci s centrom špeciálno-pedagogického poradenstva, so školským logopédom alebo s klinickým logopédom v rozsahu rámcového obsahu vzdelávania v predmete ILI. Žiak začlenený v školskej integrácii sa vzdeláva podľa rámcového učebného plánu príslušnej školy, v ktorej sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu (ďalej len IVP) s prihliadnutím na postihnutie/narušenie. Obsah jeho vzdelávania vychádza zo vzdelávacieho programu pre deti a žiakov s NKS. Počet hodín v školskom vzdelávacom programe sa môže navýšiť o 1 – 3 hodiny. IVP je súčasťou Návrhu na vzdelávanie. IVP musí byť v súlade s obsahom predmetu ILI. IVP sa aktualizuje podľa požiadaviek ročníka a aktuálneho stavu žiaka. Vo výchovno-vzdelávacom procese učiteľ: - akceptuje problémy žiaka spojené s jeho narušenou komunikačnou schopnosťou a rešpektuje špecifiká jeho osobnosti - rešpektuje správanie žiaka spôsobené jeho narušením - podporuje a taktne usmerňuje jeho spôsoby sebarealizácie - povzbudzuje žiaka a vytvára príležitosti pre jeho pozitívne hodnotenie - stimuluje rozvíjanie tých schopností, ktoré v dôsledku postihnutia/narušenia nie sú dostatočne vyvinuté - podporuje všetky snahy žiaka o ústnu i písomnú komunikáciu a vedie ku komunikatívnosti i ostatných spolužiakov - žiakovi dôveruje a oslovuje ho rovnakým spôsobom ako ostatných spolužiakov - poskytuje žiakovi podnety na hodnotiace myslenie a vedie ho k primeranému sebahodnoteniu - vedie žiaka k samostatnosti a pozitívnym prístupom zvyšuje jeho sebadôveru - kladie na žiaka primerané požiadavky, nezľavuje v nárokoch a neoslobodzuje ho od činností, ktoré môže s individuálnou pomocou učiteľa alebo spolužiakov zvládnuť - zachováva diskrétnosť o problémoch žiaka s NKS a nereferuje o nich pred inými žiakmi, či rodičmi. Vo výchovno-vzdelávacom procese učiteľ zohľadňuje špecifiká osobnosti a poznávacích procesov žiaka s NKS, ktoré môžu byť prítomné, najmä: - motorická instabilita, - nedostatky vo vývine psychomotorických zručností - znížená miera koncentrácie a vytrvalosti pozornosti - pomalé tempo zapamätávania a narušenie pamäti, najmä pracovnej pamäti - ťažkosti pri niektorých myšlienkových operáciách - znížená miera osvojovania si naučených stratégií 40


- neadekvátne emocionálne reakcie - zvýšená unaviteľnosť - znížená sebadôvera - nerovnomerné výkony a i. K zmierneniu prejavov a dôsledkov vyššie uvedených negatívnych vplyvov na vzdelávanie v triede zabezpečí učiteľ žiakovi nasledujúce podmienky: - umiestni žiaka v triede tak, aby mohol vnímať výklad učiteľa všetkými zmyslami, - do lavice posadí žiaka s takým spolužiakom, ktorý mu bude schopný a ochotný v prípade potreby pomôcť, - k práci so žiakom prizve školského logopéda a špeciálneho pedagóga, - pracovný postup vo výchovno-vzdelávacom procese konzultuje so špeciálnym pedagógom a s logopédom, - pri práci so žiakom používa vhodné pomôcky (po dohode so špeciálnym pedagógom/logopédom/psychológom) a učí ho s nimi pracovať aj samostatne, - a ďalšie podmienky podľa konkrétnych odborných odporúčaní (zo školského poradenského zariadenia a od školského špeciálneho pedagóga). Pri vzdelávaní žiaka s NKS je nevyhnutná úzka spolupráca školy a rodiny, vytvorenie atmosféry spoločnej zodpovednosti a ujasnenia cieľov i postupov vedúcich k ich dosiahnutiu. PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE § Pedagogickí zamestnanci § Vedúci pedagogickí zamestnanci § Asistent učiteľa pracuje v triede, ktorú navštevuje žiak alebo viac žiakov s telesným postihnutím, ak si to vyžaduje výchova a vzdelávanie príslušného žiaka v závislosti od závažnosti jeho postihnutia. § Školský špeciálny pedagóg – logopéd POVINNÉ MATERIÁLNO-TECHNICKÉ A PRIESTOROVÉ ZABEZPEČENIE Pre žiakov s NKS je potrebné zabezpečiť špeciálne učebnice a pracovné listy. Špecifiká výchovy a vzdelávania žiakov chorých a zdravotne oslabených Termínom chorý sa označuje žiak v stave choroby, ktorá sa bežne definuje ako porucha rovnováhy organizmu s prostredím. Vznikajú pritom rozličné anatomické a funkčné zmeny v organizme. Zo špeciálnopedagogického hľadiska však nejde o chorého vôbec, ale o takého, ktorý pre svoju chorobu vyžaduje špeciálnu výchovno-vzdelávaciu starostlivosť. Kategória chorých sa vnútorne diferencuje na viaceré skupiny, ktoré potom predstavujú špecifickú pedagogickú problematiku. Existuje rozsiahly počet chorôb dýchacieho, pohybového, nervového, srdcovocievneho, tráviaceho, vylučovacieho a pohlavného ústrojenstva, chorôb kožných, krvných, žliaz s vnútornou sekréciou, atď. Mnohé choroby sa končia vyzdravením, niektoré však môžu zanechať následky v telesnej deformite, iné trvalo obmedzujú žiaka v istých oblastiach jeho života alebo ohrozujú jeho život. Táto skutočnosť sa odráža aj v špecifickosti ich výchovy a vzdelávania. 41


Termínom zdravotne oslabený sa označuje žiak v stave rekonvalescencie alebo so zníženou odolnosťou voči chorobám, či tendenciou k recidivite choroby alebo žiak s ohrozením zdravia v dôsledku vplyvu nevhodného prostredia, nevhodného životného režimu, nesprávnej výživy. CIELE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA Žiaci chorí a zdravotne oslabení plnia rovnaké ciele vzdelávania ako žiaci základných škôl na primárnom stupni vzdelávania. STUPEŇ VZDELANIA Primárne vzdelávanie - ISCED 1 (prvý stupeň základnej školy). PROFIL ABSOLVENTA Profil absolventa primárneho vzdelávania zodpovedá profilu absolventa, ktorý je koncipovaný prostredníctvom kompetencií (spôsobilostí) pre bežné základné školy. Spôsobilosti žiaka chorého a zdravotne oslabeného nadobudnuté počas časového úseku, v ktorom bolo v tejto škole vzdelávané, sú porovnateľné so spôsobilosťami žiaka príslušného ročníka vzdelávaného v základnej škole bežného typu. VZDELÁVACIE OBLASTI Vzdelávacie oblasti pre žiakov chorých a zdravotne oslabených sú tie isté ako uvádza Štátny vzdelávací program ISCED 1 – primárne vzdelávanie VZDELÁVACIE ŠTANDARDY Vzdelávacie štandardy pre žiakov chorých a zdravotne oslabených sú rovnaké ako pre žiakov bežnej základnej školy. Výkonový štandard, ktorý určuje minimálny obsah učiva osvojiteľný všetkými žiakmi je však ovplyvnený zdravotným stavom, liečbou, vyučovacím variantom a momentálnymi schopnosťami chorého a zdravotne oslabeného žiaka (napr. s onkologickým, neurologickým, psychickým ochorením, cystickou fibrózou, s tuberkulózou, diabetici, reumatici). CHARAKTERISTIKA, ŠPECIFIKÁ VÝCHOVY A VZDELÁVANIA A PODMIENKY PRIJÍMANIA Podľa tohto vzdelávacieho programu sa vzdelávajú žiaci chorí a zdravotne oslabení, na základe ich aktuálneho zdravotného stavu. Špecifiká výchovy a vzdelávania žiaka chorého alebo zdravotne oslabeného v triede základnej školy spolu s inými žiakmi, t.j. v školskej integrácii : Žiak chorý a zdravotne oslabený vzdelávaný v školskej integrácii postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu (ďalej len IVP). Pravidelne s ním pracuje školský špeciálny pedagóg. Školský špeciálny pedagóg sa podieľa na tvorbe IVP (spolu s triednym učiteľom alebo vyučujúcimi jednotlivých predmetov), individuálne pracuje so žiakom chorým a zdravotne oslabeným podľa výsledkov lekárskej a špeciálnopedagogickej diagnostiky. Metodicky vedie učiteľov, spolupracuje s rodičmi žiaka a so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie, ktoré vydalo písomné vyjadrenie k školskému začleneniu žiaka. Zákonný zástupca žiaka má právo sa s týmto IVP oboznámiť.

42


V prípade zlepšenia zdravotného stavu žiaka chorého a zdravotne oslabeného sa môže žiakovi vzdelávanému v školskej integrácii prehodnotiť forma vzdelávania v priebehu školskej dochádzky, t.j. môže byť školská integrácia ukončená. Podmienky prijímania § Podmienkou prijatia žiaka na školskú integráciu je špeciálnopedagogická diagnostika, v prípade potreby aj psychologická diagnostika vykonaná v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, odborná lekárska diagnostika (onkológ, neurológ, psychiater, internista a iné) a písomná žiadosť rodiča alebo zákonného zástupcu. · O prijatí chorého a zdravotne oslabeného žiaka rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, vydaného na základe diagnostického vyšetrenia dieťaťa. § „Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami poučí zákonného zástupcu o všetkých možnostiach vzdelávania jeho dieťaťa“ (§ 61 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z). PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE § Pedagogickí zamestnanci § Vedúci pedagogickí zamestnanci § Asistent učiteľa pracuje v triede, ktorú navštevuje žiak alebo viac žiakov chorých alebo zdravotne oslabených, ak si to vyžaduje výchova a vzdelávanie príslušného žiaka v závislosti od závažnosti jeho postihnutia. § Školský špeciálny pedagóg somatopéd, § Pomocný zdravotnícky personál Špecifiká výchovy a vzdelávania žiakov s vývinovými poruchamiučenia Podľa tohto vzdelávacieho programu sa vzdelávajú žiaci, ktorí majú diagnostikované špecifické vývinové poruchy učenia: - špecifickú poruchu čítania (u nás označovanú termínom dyslexia) - špecifickú poruchu hláskovania ( dysortografia) - špecifickú poruchu aritmetických schopností (dyskalkúlia) - zmiešanú poruchu školských zručností - iné vývinové poruchy školských zručností (uvádza sa dysgrafia) - nešpecifikovanú vývinovú poruchu školských zručností (neschopnosť učiť sa). Pre všetky uvedené poruchy platí, že sa objavujú od raného štádia osvojovania si danej zručnosti, nie sú jednoducho dôsledkom nedostatočnej príležitosti učiť sa, nevyplývajú z mentálnej retardácie alebo senzorického deficitu (poruchy zraku) a ich príčinou nie je získané poškodenie mozgu alebo ochorenie.VPU majú individuálny charakter a vznikajú na podklade dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy. Sú jedným z druhov narušenej komunikačnej schopnosti ako narušenie grafickej stránky reči: agrafia, alexia, akalkúlia, dyslexia, dysortografia, dysgrafia, dyskalkúlia. V klinickom obraze špecifických VPU sa okrem špecifických ťažkostí v osvojovaní si čítania, písania, pravopisu a matematických schopností vyskytujú aj ďalšie poruchy a dysfunkcie (všetky súčasne vidíme zriedka): - deficity v poznávacích schopnostiach, - deficity v jazykových schopnostiach, 43


- deficity v exekutívnych funkciách: v pozornosti, plánovaní a monitorovaní vlastnej aktivity, - percepčno-motorické deficity, - deficity v jemnej motorike a koordinácii, - ťaţkosti s orientáciou v čase a priestore, - hyperaktivita, impulzivita CIELE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA ŽIAKOV S VPU Žiaci základných škôl a špeciálnych tried pre žiakov s VPU v základnej škole plnia rovnaké ciele vzdelávania ako ostatní žiaci základných škôl na primárnom stupni vzdelávania. STUPEŇ VZDELANIA Primárne vzdelávanie. PROFIL ABSOLVENTA Osvojené kľúčové kompetencie absolventa základnej školy v prípade žiakov s VPU zodpovedajú profilu absolventa primárneho stupňa školského vzdelávania. VZDELÁVACIE OBLASTI Obsah školského vzdelávania žiakov s VPU v školskej integrácii v základných školách je rovnaký ako obsah školského vzdelávania žiakov základných škôl. Vo vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia je zaradený predmet individuálna logopedická intervencia (ďalej len „ILI“) a rozvíjanie špecifických funkcií (ďalej len „RŠF“), ako špecifické predmety určené pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou a s VPU. VZDELÁVACIE ŠTANDARDY Vzdelávacie štandardy pre žiakov s VPU sú rovnaké ako pre ostatných žiakov stupňa. Vzdelávacie štandardy slúžia pre učiteľov, aby vedeli, kam majú smerovať svoje pedagogické pôsobenie. Individuálne schopnosti jednotlivých žiakov nemožno zovšeobecňovať a dosiahnuté výkony sú limitované samotným narušením komunikačnej schopnosti a VPU. Preto nemôžu byť ustanovené štandardy pre vyučovací predmet ILI a RŠF. ŠPECIFIKÁ VÝCHOVY A VZDELÁVANIA - výchova a vzdelávanie detí a žiakov s VPU sa uskutočňuje aj v školskej integrácii, t. j. v triede alebo výchovnej skupine spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy. Začlenený žiak v školskej integrácii sa vzdeláva podľa rámcového učebného plánu príslušnej školy, v ktorej sa vzdeláva a podľa individuálneho vzdelávacieho programu (ďalej len „IVP“) s prihliadnutím na narušenie. Obsah jeho vzdelávania vychádza zo vzdelávacieho programu pre žiakov s vývinovými poruchami učenia. IVP sa aktualizuje podľa požiadaviek ročníka a aktuálneho stavu žiaka. Logopéd a špeciálny pedagóg metodicky usmerňuje vyučujúcich a spolupracuje na tvorbe IVP. Metódy a postupy používané na vyučovaní vychádzajú z výsledkov psychologickej, logopedickej a špeciálnopedagogickej diagnostiky, cieľov a obsahu predmetu ILI a RŠF. Vo výchovno-vzdelávacom procese učiteľ: - akceptuje žiaka s VPU a rešpektuje špecifiká jeho osobnosti - rešpektuje správanie žiaka spôsobené jeho narušením 44


- podporuje a taktne usmerňuje jeho spôsoby sebarealizácie - povzbudzuje žiaka a vytvára príležitosti pre pozitívne hodnotenie - stimuluje rozvíjanie tých schopností, ktoré v dôsledku narušenia nie sú dostatočne vyvinuté - podporuje všetky snahy žiaka o ústnu i písomnú komunikáciu - poskytuje žiakovi podnety na hodnotiace myslenie a vedie ho k primeranému sebahodnoteniu - vedie žiaka k samostatnosti a pozitívnym prístupom zvyšuje jeho sebadôveru - kladie na žiaka primerané požiadavky, nezľavuje v nárokoch a neoslobodzuje ho od činností, ktoré môže s individuálnou pomocou učiteľa alebo spolužiakov zvládnuť Vo výchovno-vzdelávacom procese učiteľ zohľadňuje špecifiká osobnosti a poznávacích procesov žiaka s narušenou komunikačnou schopnosťou, ktoré môžu byť prítomné, napr.: - ťažkosti pri niektorých myšlienkových operáciách - pomalé tempo zapamätávania a narušenie pamäti - motorická instabilita - nedostatky vo vývine psychomotorických zručností - znížená miera koncentrácie a vytrvalosti pozornosti - neadekvátne emocionálne reakcie - zvýšená unaviteľnosť - znížená sebadôvera - nerovnomerné výkony a i. K zmierneniu prejavov a dôsledkov vyššie uvedených negatívnych vplyvov na vzdelávanie v triede zabezpečí učiteľ žiakovi nasledujúce podmienky: - umiestni žiaka v triede tak, aby mohol vnímať výklad učiteľa všetkými zmyslami, - do lavice posadí žiaka s takým spolužiakom, ktorý bude schopný a ochotný pomôcť, - pracovný postup vo výchovno-vzdelávacom procese konzultuje s logopédom a so špeciálnym pedagógom, - pri práci so žiakom používa vhodné pomôcky (po dohode so špeciálnym pedagógom) a učí ho s nimi pracovať aj samostatne, Pre porozumenie a osvojenie preberaného učiva učiteľ: - používa efektívne stratégie učenia, - pracuje s námetom v takom rozsahu, ktorý je primeraný veku, mysleniu žiaka. V individuálnych prípadoch konzultuje rozsah učiva so špeciálnym pedagógom. - pri vyučovaní využíva skúsenosti žiaka a nadväzuje na ne, - nové pojmy vždy vysvetlí a objasní ich v rôznych súvislostiach, - využíva názorný materiál a poskytuje žiakovi možnosť manipulácie s ním, - nové učivo usporiada po krokoch a dodržiava postupnosť od jednoduchého k zložitejšiemu, - systematicky sa venuje žiakovi individuálne, aby žiak postupne preberal celé učivo, - poskytne žiakovi dostatok možností na precvičovanie a osvojenie učiva, - priebežne si overuje ako žiak porozumel učivu alebo úlohe, - pri skúšaní a overovaní vedomostí žiaka volí formu písanú, ústnu i praktickú – uprednostňuje tú formu, ktorú v aktuálnom čase, prípadne aj pre konkrétny druh úloh odporúča školské poradenské zariadenie, - otázky a úlohy zadáva tak, aby žiak mohol odpovedať jednoznačne, - pri skúšaní a hodnotení žiaka si overí či žiak porozumel zadanej úlohe, - umožní, aby školský špeciálny pedagóg mohol pracovať na vyučovacej hodine 45


Špecifické predmety Ich výučba bude realizovaná v rámci predmetov Slovenský jazyk a literatúra odborným zamestnancom školy (školský špeciálny pedagóg). Vyučovací predmet individuálna logopedická intervencia je zaradený vo vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia. Rámcový obsah vzdelávania v tomto predmete určuje samostatný dokument, ktorý je prílohou vzdelávacieho programu pre žiakov s VPU. Obsah logopedickej stimulácie musí byť v súlade s mentálnymi a komunikačnými schopnosťami dieťaťa, bez ohľadu na fyzický vek. Predmet ILI vyučuje školský logopéd. Logopedická intervencia je špecifická aktivita, ktorú uskutočňuje logopéd s cieľmi: 1. identifikovať NKS, vrátanie špecifických VPU; 2. eliminovať, zmierniť NKS, resp. v prípade jej pretrvávania prekonať komunikačnú bariéru; 3. predísť tomuto narušeniu (zlepšiť komunikačnú schopnosť človeka). Vyučovací predmet rozvíjanie špecifických funkcií je zaradený vo vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia. Rámcový obsah vzdelávania v tomto predmete určuje samostatný dokument, ktorý je prílohou tohoto vzdelávacieho programu. Obsah aktivít, ktoré vykonáva špeciálny pedagóg musí byť v súlade s mentálnymi a komunikačnými schopnosťami dieťaťa, bez ohľadu na fyzický vek. Rozvíjanie schopností, ktoré sú narušené v dôsledku diagnostikovanej VPU sa prelína celým vyučovacím procesom, t.j. používajú sa špecifické postupy pri výučbe všetkých predmetov a pôsobí sa cielene a komplexne na celú komunikačnú schopnosť žiaka.. V prípade závažnej VPU je určenie frekvencie cvičení v kompetencii riaditeľa školy. Dĺžka logopedických a špeciálnopedagogických cvičení závisí od veku a schopností dieťaťa, logopedickej a špeciálnopedagogickej diagnózy a prípadne individuálnych špecifík dominantného alebo iného postihnutia, či narušenia dieťaťa. V prípade dostatočného zmiernenia prejavov VPU alebo jej eliminácie, môže žiak pokračovať vo vzdelávaní v bežnej triede základnej školy. Všeobecné zásady hodnotenia žiaka s VPU 1. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka s VPU učiteľ rešpektuje jeho psychický a fyzický zdravotný stav, druh a závažnosť poruchy, ktorá má vplyv na úroveň a výsledky práce žiaka v príslušnom predmete. 2. Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada aj na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť, individuálne schopnosti, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti, ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie. 3. Pri hodnotení a klasifikácii žiaka je nevyhnutné postupovať podľa odporúčaní špeciálneho pedagóga a školského logopéda. 4. O spôsobe a možnostiach hodnotenia a klasifikácie triedny alebo vyučujúci učiteľ informuje zákonného zástupcu žiaka s VPU po konzultácii so špeciálnym pedagógom a školským logopédom. 5. Pri hodnotení žiaka s VPU učiteľ taktne posudzuje úroveň jeho vedomostí nielen v porovnaní s rovesníkmi, ale najmä v porovnaní s uplynulým obdobím vzhľadom na predchádzajúce výkony samotného žiaka. FORMY VÝCHOVY A VZDELÁVANIA Pri výbere formy vzdelávania žiakov s VPU je potrebné postupovať individuálne, podľa výsledkov špeciálnopedagogickej, logopedickej, psychologickej, prípadne inej odbornej diagnostiky. 46


PODMIENKY PRIJÍMANIA Do základnej školy (špeciálna škola, špeciálna trieda, školská integrácia) sa žiak s VPU prijíma na základe psychologickej a špeciálnopedagogickej a logopedickej diagnostiky v centre špeciálnopedagogického poradenstva (CŠPP) alebo v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP). V prípade potreby môže poradenské zariadenie priamo, alebo na základe podnetu školy, vyžadovať aj odbornú lekársku diagnostiku alebo diagnostiku odborného zdravotníckeho zamestnanca (neurológ, psychiater, foniater, ORL, klinický logopéd a pod.). POVINNÉ PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE Okrem povinného personálneho zabezpečenia platného podľa štátneho vzdelávacieho programu schváleného v júni 2008 je potrebné, aby v škole, v ktorej sú vzdelávaní žiaci s VPU pôsobil školský logopéd, školský špeciálny pedagóg a asistent učiteľa. POVINNÉ MATERIÁLNO-TECHNICKÉ A PRIESTOROVÉ ZABEZPEČENIE Okrem vybavenia školy uvedeného v štátnom vzdelávacom programe je potrebné pre žiakov s VPU zabezpečiť špeciálne učebnice a pracovné listy. Špecifiká výchovy a vzdelávaniažiakov s poruchou aktivity a pozornosti Poruchu aktivity a pozornosti definujeme ako skupinu porúch správania, so začiatočnými prejavmi pred siedmym rokom veku života dieťaťa. Je to kombinácia hyperaktivity, poruchy pozornosti a neschopnosti sa primerane dlhší čas sústrediť na danú úlohu, pričom je toto správanie typické pre všetky situácie a je relatívne trvalé. Pri nevhodnom, najmä dlhodobejšom výchovnom prístupe, sa môžu sekundárne vyvinúť až asociálne formy správania. Ako pridružená porucha sa môžu vyskytnúť aj špecifické poruchy učenia. CIELE VÝCHOVY A VZDELÁVANI Ciele výchovy a vzdelávania sú v súlade s cieľmi výchovy a vzdelávania podľa Štátneho vzdelávacieho programu pre 1. stupeň základnej školy ISCED 1. Špecifickým cieľom je reedukácia a korekcia prejavov v učení a správaní, ktoré sú dôsledkom diagnostikovaného zdravotného znevýhodnenia ako aj tréning požadovaných vzorov, foriem správania a následne aj reedukácia vlastností vo vzťahu k učeniu. STUPEŇ VZDELANIA Stupeň vzdelania je definovaný v Štátnom vzdelávacom programe pre primárne vzdelávanie - 1. stupeň základnej školy ISCED. PROFIL ABSOLVENTA Profil absolventa je definovaný v Štátnom vzdelávacom programe pre primárne vzdelávanie - 1. stupeň základnej školy. VZDELÁVACIE OBLASTI Vzdelávacie oblasti a prierezové témy sú totožné so vzdelávacími oblasťami a prierezovými témami podľa Štátneho vzdelávacieho programu pre primárne vzdelávanie - 1. stupeň základnej školy. 47


VZDELÁVACIE ŠTANDARDY Vzdelávacie štandardy sú totožné so vzdelávacími štandardami podľa Štátneho vzdelávacieho programu pre primárne vzdelávanie - 1. stupeň základnej. ŠPECIFIKÁ VÝCHOVY A VZDELÁVANIA Ak sa porucha aktivity a pozornosti premieta do vzdelávacieho procesu tak, že žiakovi je potrebné vytvoriť špeciálne podmienky na vzdelávanie, takýto žiak má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a musí byť v škole evidovaný ako žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a musí mať vypracovaný individuálny vzdelávací program. Žiak môže mať špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby počas celého vzdelávacieho cyklu alebo len počas limitovaného obdobia, čo sa posudzuje na základe výsledkov odborného vyšetrenia školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý sa vzdeláva v bežnej triede základnej školy, musí mať zabezpečené odborné personálne, materiálne, priestorové a organizačné podmienky v rozsahu a kvalite zodpovedajúcej jeho individuálnym potrebám. Všetky špecifické úpravy sa vypracovávajú v individuálnom rozsahu a kvalite tak, aby zodpovedali špeciálnym výchovnovzdelávacím potrebám konkrétneho žiaka. Základom pre špecifický postup pri vzdelávaní žiakov s poruchou aktivity a pozornosti je vytvorenie pozitívneho vzťahu medzi učiteľom a žiakom. Vzdelávanie žiaka s poruchou aktivity a pozornosti si vyžaduje koordinovaný tímový prístup učiteľa a špeciálneho pedagóga, podľa potreby. Špecifiká vzdelávania je potrebné uplatňovať v individuálnom rozsahu a podľa individuálnych potrieb žiakov vo všetkých formách vzdelávania nasledovne: ■ Všeobecné ciele vzdelávania v jednotlivých vzdelávacích oblastiach a kompetencie sa prispôsobujú individuálnym osobitostiam žiakov s poruchou aktivity a pozornosti. ■ Žiak s poruchou aktivity a pozornosti, ktorý nemôže plniť požiadavky príslušných vzdelávacích oblastí a štandardov, sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu. ■ Voliteľné (disponibilné) hodiny je možné využiť aj na intenzívne vzdelávanie v určitej vzdelávacej oblasti v rámci individuálneho vzdelávacieho programu žiaka. ■ V prípade individuálnej integrácie v bežnej triede základnej školy môže na vyučovacích hodinách podľa potreby pracovať so žiakom/žiakmi s poruchou aktivity a pozornosti školský špeciálny pedagóg alebo liečebný pedagóg a to individuálne alebo v skupinkách, podľa individuálneho vzdelávacieho programu žiaka/žiakov. Obsah, formy a postup svojej činnosti konzultuje s príslušným učiteľom. ■ Školský špeciálny pedagóg v rámci vyučovania pracuje individuálne so žiakom, resp. so skupinkou vybraných žiakov s cieľom systematickej, intenzívnej korekcie, terapie alebo reedukácie. ■ Pri vyučovaní žiakov s poruchou aktivity a pozornosti učiteľ určuje priebeh a štruktúru vyučovacej hodiny flexibilne, zohľadňujúc psychický stav, správanie a potreby žiakov, ktoré sú dôsledkom stanovenej diagnózy. ■ Pri hodnotení učebných výsledkov aj správania sa kladie dôraz na motivačnú zložku hodnotenia. Ak je žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami potrebné prispôsobiť obsah a formy vzdelávania v jednom alebo viacerých vyučovacích predmetoch, vypracuje vyučujúci daného predmetu v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom ako súčasť individuálneho vzdelávacieho programu Úpravu učebných osnov konkrétneho predmetu.Jedná sa o úpravu obsahu vzdelávania žiaka, t. j. vychádza sa z učebných osnov predmetu. 48


Individuálny vzdelávací program sa v priebehu školského roka môže upravovať a dopĺňať podľa aktuálnych špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka. Do školského vzdelávacieho programu si škola v rámci voliteľných (disponibilných) hodín, okrem iných predmetov, podľa potreby môže zaradiť aj špecifické predmety zamerané na korekciu, terapiu a reedukáciu dôsledkov zdravotného znevýhodnenia žiakov, napr. individuálna logopedická intervencia, čítanie a písanie hrou, pohybová výchova, terapeutické a korektívne cvičenia. Špecifický predmet Terapeutické a korektívne cvičenia Cieľom vyučovania predmetu je rozvoj osobnosti použitím metód a postupov, na základe ktorých sa naučia lepšie zvládať subjektívne záťažové situácie, zmierňovať impulzivitu, agresivitu, pozitívne ovplyvňovať krátkotrvajúcu pozornosť a nízku frustračnú toleranciu, čo im umožní sociálne prijateľným spôsobom sa začleniť do domáceho prostredia, skupiny spolužiakov v škole a vrstovníckej skupiny v širšom sociálnom prostredí. Na hodinách predmetu sa žiak vedie k tomu, aby sa primerane, podľa svojich schopností, naučil poznávať sám seba, uvedomovať svoje city a pocity , komunikovať s ľuďmi vo svojom okolí. Predmet je možné vyučovať aj u žiakov s poruchou aktivity a pozornosti, ktorí sa vzdelávajú formou individuálnej integrácie na bežných základných školách. Pre vyučovanie je možné vytvoriť skupinu zo žiakov viacerých ročníkov 1. stupňa ZŠ vyučovať predmet ako voliteľný v rámci individuálneho vzdelávacieho programu. V rozvoji osobnosti žiaka sa predmet zameriava predovšetkým na: - rozvoj sociálnych zručností, podporu procesov sebavýchovy, budovanie aktívneho vzťahu dieťaťa k osobnému rastu - podporu a pomoc pri plnení vývinových úloh - kultivovanie sociálneho fungovania dieťaťa zvýšením sociálnych kompetencií - stimulovanie procesov sociálneho učenia - konfrontáciu vlastných skúseností a vedomostí v rámci skupiny a v porovnaní so sociálnymi normami - rozvoj pozitívnych sociálnych interakcií, vplyv skupinových procesov na vývin jednotlivca - korektívnu skúsenosť interakcie s dospelým v atmosfére dôvery a prijatia Obsah predmetu je rámcový. 1. Problémové správanie a jeho korekcia 2. Rozvoj emocionálnej inteligencie 3. Rozvoj komunikačných zručností 4. Osobnostný rozvoj 5. Rozvoj sociálnych zručností 6. Oblasť rodinných vzťahov 7. Oblasť rovesníckych vzťahov Všetky témy sú zamerané hlavne na rozvoj osobnosti a správania žiaka v súlade s hore uvedenými cieľmi. Majú teda charakter výchovy, prevýchovy, korekcie správania, obsahujú prvky terapie, psychoterapie. Vo vyučovaní predmetu terapeutické a korektívne cvičenia sa používajú najmä nasledovné metódy: rozhovor, relaxačné techniky, emWave stimulácia, arteterapeutické a muzikoterapeutické techniky, techniky dramototerapie, brainstorming, hranie rolí, pantomíma, kognitívno-behaviorálne techniky, sociometrické techniky, psychogymnastika, psychomotorická terapia, dotazníkové metódy, spätná väzba. 49


Špecifický predmet Pohybová výchova Cieľom vyučovania tohto predmetu je rozvíjať pohybové schopnosti žiakov, osvojenie etických noriem prostredníctvom pravidiel aplikovaných na športových a pohybových hrách a naučiť žiakov zdravému životnému štýlu. Špecifickým cieľom vyučovania predmetu je naučiť žiakov s poruchou aktivity a pozornosti lepšie zvládať subjektívne záťažové situácie, zmierňovať impulzívnosť, agresivitu, pozitívne ovplyvňovať krátkotrvajúcu pozornosť a nízku frustračnú toleranciu, čo im umožní sociálne prijateľným spôsobom sa začleniť do domáceho prostredia, skupiny spolužiakov v škole a vrstovníckej skupiny v širšom sociálnom prostredí. Na hodinách predmetu sa žiak vedie k tomu, aby spoznával svoje telo, primerane veku poznal svoje schopnosti, nepreceňoval ich adekvátne hodnotil svoj výkon. V rozvoji osobnosti žiaka sa predmet zameriava predovšetkým na: - podporu rozvoja jemnej a hrubej motoriky - podporu rozvoja psychomotoriky - tréning ovládania impulzívneho správania a prvkov agresivity v správaní, - tréning koncentrácie pozornosti - učenie žiaka adekvátne hodnotiť svoj výkon - učenie žiaka prijímať vlastné obmedzenia a rozvíjať silné stránky - rozvoj pozitívnych sociálnych interakcií, začlenenie do skupiny Obsah voliteľného predmetu je rámcový, realizácia a výber jednotlivých cvičení a hier sa prispôsobuje aktuálnej vzorke žiakov z hľadiska ich veku, špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám a súčasnej situácii v triede. Predmet je možno aplikovať u žiakov s poruchou aktivity a pozornosti, ktorí sa vzdelávajú formou individuálnej integrácie v bežnej základnej škole. 1. Pohybové činnosti 2. Netradičné pohybové hry 3. Psychomotorické cvičenia a hry 4. Manipulačné a pohybové hry 5. Kreatívne a estetické pohybové činnosti 6. Lokomočné a pohybové hry Vyučovanie predmetu vedie žiakov k zdravému životnému štýlu. Vyučovanie vedie pedagóg pod neustálym dozorom. Všetky činnosti sú riadené. Na prvej hodine je potrebné určiť pravidlá, ktoré sú platné počas celého vyučovania predmetu. Na efektívnu aplikáciu predmetu je potrebné vytvoriť atmosféru otvorenosti a dôvery. Všetky činnosti, cvičenia sa realizujú hravou formou tak aby bol zdôraznený relaxačný prvok. Vo vyučovaní predmetu pohybová výchova sa používajú najmä relaxačné cvičenia, cvičenia zamerané na koncentráciu pozornosti, ovládanie impulzívneho správania, kreatívne pohybové činnosti, psychomotorické cvičenia, kolektívne hry, hry zamerané na kooperáciu, dodržiavanie pravidiel, diagnostické a hodnotiace postupy, spätná väzba Špecifický predmet: Čítanie a písanie hrou Vyučovanie voliteľného predmetu čítanie a písanie hrou je rozšírením vyučovania povinného predmetu slovenský jazyk a literatúra. Predstavuje netradičný, ale efektívny spôsob vyučovania, ktorého hlavným cieľom je, aby žiaci, ktorí majú špecifické problémy s čítaním a písaním, resp. majú problém sa dostatočne a primeraný čas koncentrovať, sa pri týchto činnostiach zbavili strachu, napätia, zábran a získali primeranú dávku sebadôvery. Ďalším cieľom predmetu je naučiť žiakov s poruchou aktivity a pozornosti hravou formou súvisle komunikovať ústnou a písomnou formou na primeranej úrovni, rozvíjať slovnú zásobu, rozvíjať 50


čítanie s porozumením, čitateľské zručnosti, ďalej osvojenie si tvarov písma hravou formou špeciálnymi postupmi s prihliadnutím na poruchu koncentrácie pozornosti, impulzivitu, prípadne aj poruchu písania (dysgrafiu) a poruchu čítania (dyslexiu). Dôležitý vo vyučovaní predmetu je motivačný a relaxačný prvok, zažitie pocitu úspešnosti a uspokojenia. V rozvoji osobnosti žiaka sa predmet zameriava predovšetkým na: - rozvoj slovnej zásoby - porozumenie čítaného textu - rozvoj schopnosti reprodukovať text - rozvoj jemnej motoriky a grafomotoriky - osvojovanie si písacích návykov - osvojovanie si gramaticky správneho písaného textu - rozvoj estetickej stránky písaného textu - rozvoj kreativity - podporu rozvoja charakterových vlastností na základe akceptácie pozitívnych literárnych postáv - tréning koncentrácie pozornosti a ovládanie impulzívneho správania - učenie sa reálne hodnotiť svoj výkon a správanie - učenie sa prijímať vlastné obmedzenia a rozvíjať silné stránky - rozvoj pozitívnych sociálnych interakcií, začlenenie do skupiny Obsah predmetu je rámcový, zahŕňa témy: I. Rozvoj jemnej grafomotoriky II. Písmeno, slabika slovo, písaný text III. Náročnejšia práca s textom IV. Samostatná tvorivá práca s textom V. Časopis, kniha, knižnica, počítač, internet VI. Pamäťový nácvik a reprodukcia textu VII. Dramatizácia textu Vo vyučovaní predmetu čítanie a písanie hrou sa používajú najmä nasledovné postupy a činnosti: rozhovor, kreatívne činnosti, postupy zamerané na rozvoj čitateľských zručností, činnosti a hry zamerané na koncentráciu pozornosti, činnosti a hry zamerané na kooperáciu, dodržiavanie pravidiel, práca s textom, práca s výukovými programami, CD a internetom dramatizácia textu, grafomotorické cvičenia, relaxačné cvičenia, skupinová práca, práca vo dvojiciach, individuálna práca so žiakom, diagnostické a hodnotiace postupy, spätná väzba. ORGANIZAČNÉ PODMIENKY NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE Vo výnimočnom prípade môže byť žiak so závažnou formou poruchy aktivity a pozornosti na základe lekárskeho odporúčania a v súlade s platnou legislatívou na určitý čas oslobodený od povinnosti dochádzať do školy, pričom sa mu poskytuje individuálne vzdelávanie. POVINNÉ PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE Pri vzdelávaní žiaka s poruchou aktivity a pozornosti formou individuálnej integrácie v bežnej základnej škole je potrebné zabezpečiť odborný servis školského špeciálneho pedagóga a podľa potreby ďalších odborných zamestnancov – psychológa, liečebného pedagóga, logopéda, asistenta učiteľa.

51


PODMIENKY NA ZAISTENIE BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA V ŠKOLE Najmä u žiakov so závažnejšími formami poruchy aktivity a pozornosti je potrebné zabezpečiť zvýšenie ochrany fyzickej bezpečnosti samotného žiaka a jeho spolužiakov. Žiak by mal byť pod stálym pedagogickým dozorom. Špecifiká výchovy a vzdelávaniažiakov s poruchami správania Pod poruchami správania rozumieme skupinu porúch premietajúcich sa najmä do sociálnych vzťahov jednotlivca a spoločnosti, kde dochádza opakovane a trvalo k aktívnemu a závažnému porušovaniu spoločensky akceptovaných morálnych alebo aj právnych noriem, pričom jedinec ešte nie je alebo v plnom rozsahu nie je právne zodpovedný. Vznik a vývin porúch správania je komplexne podmienený mnohými faktormi, u väčšiny prípadov majú primárny význam činitele sociálneho charakteru. V prípade, že je porucha správania kombinovaná s poruchou aktivity a pozornosti, ide o poruchu správania hyperkinetickú. Vzdelávací program je určený aj pre žiakov s poruchami správania, ktorí sa vzdelávajú formou individuálnej integrácie v bežnej základnej škole. CIELE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA Ciele výchovy a vzdelávania sú v súlade s cieľmi výchovy a vzdelávania podľa Štátneho vzdelávacieho programu pre 1. stupeň základnej školy ISCED 1. Špecifickými cieľmi sú - špeciálnopedagogická diagnostika stavu vzdelanosti, vedomostí, zručností, návykov a vývinu vlastností osobnosti, - reedukácia narušeného vývinu vlastností osobnosti vo vzťahu k učeniu, správaniu, práci a narušeného psychosociálneho a emocionálneho vývinu. STUPEŇ VZDELANIA Stupeň vzdelania je definovaný v Štátnom vzdelávacom programe pre 1. stupeň základnej školy ISCED 1. PROFIL ABSOLVENTA Profil absolventa je definovaný v Štátnom vzdelávacom programe pre 1. stupeň základnej školy ISCED 1. VZDELÁVACIE OBLASTI A PRIEREZOVÉ TÉMY Vzdelávacie oblasti a prierezové témy sú totožné so vzdelávacími oblasťami a prierezovými témami podľa v Štátneho vzdelávacieho programu pre 1. stupeň základnej školy ISCED 1. ŠPECIFIKÁ VÝCHOVY A VZDELÁVANIA Vzdelávanie žiaka s poruchou správania si vyžaduje koordinovaný tímový prístup učiteľa, psychológa, špeciálneho pedagóga, liečebného pedagóga, lekára a ďalších odborníkov podľa potreby. Špecifiká vzdelávania je potrebné uplatňovať v individuálnom rozsahu a podľa individuálnych potrieb žiakov vo všetkých formách vzdelávania nasledovne: - všeobecné ciele vzdelávania v jednotlivých vzdelávacích oblastiach a kompetencie sa prispôsobujú individuálnym osobitostiam žiakov s poruchami správania, - žiak s poruchami správania, ktorý nemôže plniť požiadavky príslušných vzdelávacích 52


oblastí a štandardov, sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, - voliteľné hodiny je možné využiť aj na intenzívne vzdelávanie v určitej vzdelávacej oblasti v rámci individuálneho vzdelávacieho programu žiaka, - v prípade individuálnej integrácie v bežnej triede základnej školy môže školský špeciálny pedagóg alebo liečebný pedagóg na vyučovacích hodinách podľa potreby pracovať so žiakom / žiakmi s poruchami správania individuálne alebo v skupinkách podľa individuálneho vzdelávacieho programu žiaka/žiakov. Obsah, formy a postup vyučovania konzultuje s príslušným učiteľom, - školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, školský psychológ môže v rámci vyučovania pracovať individuálne so žiakom, resp. so skupinkou vybraných žiakov s cieľom systematickej, intenzívnej korekcie, terapie alebo reedukácie, - vo vyučovaní žiakov s poruchami správania si učiteľ môže stanoviť dĺžku a štruktúru vyučovacej hodiny flexibilne, zohľadňujúc psychický stav, správanie a potreby žiakov, ktoré sú dôsledkom stanovenej diagnózy, VZDELÁVACIE ŠTANDARDY Vzdelávacie štandardy sú totožné so vzdelávacími štandardami podľa Štátneho vzdelávacieho programu pre 1. stupeň základnej školy ISCED 1. ORGANIZAČNÉ PODMIENKY NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE Vzdelávanie formou individuálnej integrácie Ak sa poruchy správania premietajú do vzdelávacieho procesu tak, že žiakovi je potrebné vytvoriť špeciálne podmienky na vzdelávanie, takýto žiak má špeciálne výchovnovzdelávacie potreby a musí byť na škole evidovaný ako žiak so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami. Status žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môže byť aktuálny najmä v prípade, kedy žiak s poruchami správania výrazne zaostáva vo vzdelávaní, poruchy správania sú kombinované s poruchou aktivity a pozornosti, resp. sú poruchy správania dôsledkom aj narušeného duševného zdravia, alebo telesných chronických ochorení. Podmienkou evidencie žiaka ako žiaka so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami je súhlas jeho zákonného zástupcu. Potvrdenie o tom, že žiak má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vydáva podľa kompetencií, na základe odborného vyšetrenia školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie. Žiak, ktorý má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, musí mať vypracovaný individuálny vzdelávací program. Individuálny vzdelávací program vypracováva škola spoločne so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie podľa kompetencií. Žiak môže mať špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby počas celého vzdelávacieho cyklu alebo len počas limitovaného obdobia, čo sa posudzuje na základe výsledkov odborného vyšetrenia školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Žiak so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, ktorý sa vzdeláva v bežnej triede základnej školy, musí mať zabezpečené odborné personálne, materiálne, priestorové a organizačné podmienky v rozsahu a kvalite zodpovedajúcej jeho individuálnym potrebám. Riaditeľ školy je povinný pri výchove a vzdelávaní takéhoto žiaka zabezpečiť systematickú spoluprácu školy so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie. Podľa potreby škola môže spolupracovať aj s niektorým diagnostickým centrom alebo reedukačným centrom. Individuálny vzdelávací programje dokument, ktorého účelom je plánovanie vzdelávania žiaka podľa jeho špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. Všetky špecifické úpravy sa vypracovávajú v 53


individuálnom rozsahu a kvalite tak, aby odpovedali špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám konkrétneho žiaka. Ak je žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami potrebné prispôsobiť obsah a formy vzdelávania v jednom alebo viacerých vyučovacích predmetoch, vypracuje vyučujúci daného predmetu v spolupráci so špeciálnym pedagógom ako súčasť individuálneho vzdelávacieho programu Úpravu učebných osnov konkrétneho predmetu. Jedná sa o úpravu obsahu vzdelávania žiaka, t. j. vychádza sa z učebných osnov predmetu. Vyučujúci učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom vypracuje postupnosť krokov pri preberaní učiva príslušného predmetu. Úprava učebných osnov predmetu, ktorá je súčasťou individuálneho vzdelávacieho programu, sa vypracováva len pre tie vyučovacie predmety, v ktorých žiak nemôže postupovať podľa učebných osnov daného ročníka. Primeraná úprava učebného obsahu je možná len na základnej škole. Úprava učebných osnov sa akceptuje len v prípade napr. pridruženej poruchy aktivity a pozornosti v nevyhnutnom rozsahu a kvalite a po konzultácii so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie. Individuálny vzdelávací program sa v priebehu školského roka môže upravovať a doplňovať podľa aktuálnych špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka. Výchova a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia Sociálne znevýhodnené (znevýhodňujúce) prostredie (ďalej aj „SZP“) definujeme ako „prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne (jazykové, kultúrne) podmienky neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre kognitívny rozvoj dieťaťa a nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a osobnostný rozvoj“. Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov zo SZP je znížiť alebo odstrániť potenciálne hendikepy, ktoré vyplývajú z tohto znevýhodnenia tak, aby sa vytvorili podmienky pre efektívne vzdelávanie a zabezpečil sa ich rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu. Možnosti kompenzácie znevýhodňujúceho prostredia v škole: - prispôsobenie metód a postupov pri vzdelávaní tak, aby sa eliminovali a kompenzovali obmedzenia žiaka spôsobené znevýhodňujúcim prostredím, využívanie individuálneho prístupu; - včasné riešenie vzdelávacích problémov, využívanie pomoci asistenta učiteľa a iné dostupné možnosti pomoci odborníkov; - motivovanie a vytváranie podmienok pre žiakov zo SZP a ich rodičov pre pravidelnú dochádzku na vyučovanie; - príprava aktivít, v ktorých môžu žiaci prejaviť a uplatniť svoje schopnosti; - nižší počet žiakov triede. Vzdelávanie žiakov zo SZP sa uskutočňuje v bežných triedach (spoločne s ostatnými žiakmi triedy). V prípade potreby škola môže využiť individuálny vzdelávací program pre konkrétneho žiaka (vypracovaný na jeden, viacero alebo aj všetky predmety). Tento program vypracúva triedny učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom, asistentom učiteľa, prípadne ďalšími zainteresovanými odbornými pracovníkmi podľa potreby.

54


Výchova a vzdelávanie žiakov s nadaním Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní vymedzuje žiaka s nadaním ako žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, tie musia byť diagnostikované zariadením výchovného poradenstva a prevencie . Žiaci s nadaním môžu získať pomocou modifikovaných edukačných metód, ktoré zodpovedajú ich špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám, detailnejšie poznatky a hlbšie porozumenie vzťahom medzi nimi. Kľúčové kompetencie, ktoré si majú osvojiť, sú však tie isté, aké si osvojujú ostatní žiaci, ale treba zohľadňovať špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby nadaných žiakov. Im sa musia prispôsobiť formy, metódy a techniky pedagogickej práce. Zohľadňujú sa odborné poznatky o špecifikách a odlišnostiach vývinu nadaných detí, a to tak vo výkonovej oblasti, ako i v oblasti osobnostnej, emocionálnej a sociálnej. Ide nielen o akceleráciu, ale aj možné disproporcie, asynchróniu, disharmóniu a heterogénnosť vývinu intelektovo nadaných žiakov, ktoré pre nich bývajú charakteristické. Vzhľadom na uvedené vývinové osobitosti treba v práci s intelektovo nadanými žiakmi aplikovať psychologické prístupy, ktoré zohľadňujú celé spektrum ich charakteristických prejavov a niekedy aj protichodných osobnostných vlastností. Patria k nim komunikatívnosť, sociabilita, adaptabilita, senzitivita, afektivita, individualizmus, anxiozita, imaginácia, ambicióznosť, perfekcionizmus, nekonformnosť, hyperaktivita a ďalšie. Preto treba so žiakmi so všeobecným intelektovým nadaním pracovať aj psychologicky a výchovne, adekvátne formovať ich osobnosť. Prístupy pedagógov musia byť vysoko individualizované a zohľadňovať špecifiká a potreby každého jedného nadaného žiaka. Pre intelektovo nadané deti v tomto veku je dôležitá programová možnosť získať bohaté skúsenosti a zážitky vlastnými aktivitami prostredníctvom hry a riadeného učenia, a to tak samostatného, ako v skupine rovesníkov. Osobitne významné je rozvíjanie schopnosti vyjadrovať sa prostredníctvom slov, ale aj pohybov, piesní a obrazov, a tak rozširovať základ pre rozvoj gramotnosti. Dôležitá je priateľská a ústretová klíma, ktorá podnecuje žiakov k spontánnemu a tvorivému poznávaniu, konaniu, dorozumievaniu sa, uplatňovaniu vzájomného ohľadu, uznania a úcty a tiež k hodnoteniu a sebahodnoteniu. To má funkciu vnútornej motivačnej sebakorekcie, akceptácie názoru pedagóga, ako i tréningu stanovovania si cieľov a kontroly ich plnenia. Žiaci, ktorých nadanie sa nebude rozvíjať podľa očakávaní a pre ich individuálny rozvoj sa ukáže vhodnejší bežný vzdelávací program, môžu byť po odbornom pedagogicko-psychologickom posúdení kedykoľvek v priebehu školskej dochádzky vyradený zo školskej integrácie. CIELE PRIMÁRNEHO VZDELÁVANIA ŽIAKOV Všeobecným cieľom výchovy a vzdelávania je napomáhať harmonický rozvoj ich osobnosti tak, aby sa naučili čo najefektívnejšie zhodnocovať svoje nadanie, pracovať samostatne, tvorivo a so záujmom a aby sa optimálne adaptovali na prostredie rôznorodého sociálneho kontextu. Vzdelávanie na prvom stupni je organizované tematicky s prirodzeným začlenením integratívnych prvkov, čím sa vytvára základ pre nižšie sekundárne vzdelávanie, ktoré už uplatňuje špecifickejší predmetovo-disciplinárny prístup. Konkrétnym cieľom primárneho vzdelávania je postupné rozvíjanie nasledovných kľúčových kompetencií: sociálno-komunikačné spôsobilosti, matematické a prírodovedné myslenie, gramotnosť v oblasti informačno-komunikačných technológií, spôsobilosť učiť sa (a naučiť sa učiť sa efektívne), riešiť problémy, ďalej osobné, sociálne a občianske spôsobilosti, ako aj spôsobilosť vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa jej prostriedkami. Čiastkové ciele vzdelávania zameraného na rozvoj opísaných kompetencií sú tieto: 55


poskytnúť žiakom bohaté možnosti vyhľadávania informácií, riadeného skúmania kultúrneho a prírodného prostredia i experimentovania tak, aby sa rozvíjala ich schopnosť učiť sa, ich predstavivosť, tvorivosť a záujem skúmať svoje okolie, podporovať kognitívne procesy a spôsobilosti žiakov osvojovať si poznatky, ale aj kriticky a tvorivo myslieť prostredníctvom porovnávania a triedenia faktov, samostatného odvodzovania pravidiel zo známych faktov a aktívneho riešenia problémov, umožniť žiakom spoznávať vlastné schopnosti a rozvojové možnosti a osvojiť si základy spôsobilosti poznávať seba samého, vytvárať si správne, sebahodnotenie a primerané sebavedomie, podporovať rozvoj pozitívnych vôľových vlastností, vytrvalosti, dôslednosti, systematickosti a cieľavedomosti a optimalizovať možný perfekcionizmus žiakov, umožniť žiakom osvojené spôsobilosti využívať vo vlastnej aktívnej činnosti, tvorbe a prezentácii jej výsledkov, vyvážene rozvíjať spôsobilosti žiakov dorozumievať sa a porozumieť si, hodnotiť, vyberať, rozhodovať a iniciatívne konať aj na základe sebariadenia a sebareflexie, podporovať rozvoj intrapersonálnych a interpersonálnych spôsobilostí, najmä spôsobilosti otvorene vstupovať do sociálnych vzťahov, účinne spolupracovať, rozvíjať svoju sociálnu vnímavosť a citlivosť k spolužiakom, učiteľom, rodičom, ďalším ľuďom obce a k svojmu širšiemu kultúrnemu a prírodnému okoliu, viesť žiakov k tolerancii a k akceptovaniu iných ľudí, ich duchovno-kultúrnych hodnôt, naučiť žiakov uplatňovať svoje práva a súčasne plniť svoje povinnosti, niesť zodpovednosť za svoje zdravie a aktívne ho chrániť a upevňovať. PROFIL ABSOLVENTA Absolvent programu primárneho vzdelávania má osvojené základy čitateľskej, pisateľskej, matematickej, prírodovednej, počítačovej a kultúrnej gramotnosti, ako aj základy pre osvojenie účinných techník celoživotného učenia sa. Získal predpoklady pre to, aby si vážil sám seba, i druhých ľudí, aby vedel ústretovo komunikovať a spolupracovať. Má osvojené základy používania materinského, štátneho a jedného cudzieho jazyka. Dosiahnutá úroveň kľúčových kompetencií tvorí bázu pre ich ďalší rozvoj v následných stupňov vzdelávania. Absolvent primárneho vzdelávania žiakov so všeobecným intelektovým nadaním má osvojené tie isté kľúčové kompetencie ako ostatní žiaci. Konkrétne: sociálno-komunikačné kompetencie, kompetencie v oblasti matematického a prírodovedného myslenia, kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií, kompetencia efektívne sa učiť, kompetencia riešiť problémy, osobné, sociálne a občianske kompetencie, kompetencia vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa jej prostriedkami. VZDELÁVACIE OBLASTI A ICH CHARAKTERISTIKA Obsah primárneho vzdelávania žiakov so všeobecným intelektovým nadaním je rozdelený do rovnakých vzdelávacích oblastí ako obsah vzdelávania v bežnej triede na 1. stupni ZŠ. Prierezové témy: Multikultúrnu výchovu možno prirodzene realizovať v rámci humanitných a spoločenskovedných predmetov. Prvky multikultúrnej výchovy však možno v obsahovej a metodickej rovine či s pomocou vhodných príkladov rozvíjať aj v prírodovedných predmetoch či pri výučbe materinského a cudzích jazykov. Mediálna výchova - osvojenie spôsobilosti kompetentne zaobchádzať s médiami je cieľom mediálnej výchovy ako prierezovej témy.

56


VZDELÁVACIE ŠTANDARDY Vzdelávací štandard – teda minimum, ktoré nadaní žiaci musia zvládnuť, je rovnaký ako vzdelávací štandard všetkých žiakov. Rámcové učebné plány štátneho vzdelávacieho programu pre žiakov so všeobecnýmintelektovým nadaním na úrovni ISCED 1 vychádzajú z rámcových učebných plánov štátneho vzdelávacieho programu pre 1. stupeň bežných základných škôl v Slovenskej republike. Povinné vyučovanie cudzieho jazyka sa zavádza už od 1. ročníka, kde je o hodinu znížené povinné vyučovanie slovenského jazyka (nadaní žiaci sa rýchlejšie naučia čítať, mnohí už čítajú pri nástupe do školy). CHARAKTERISTIKA VZDELÁVANIA Prvý stupeň základnej školy dáva základy všeobecného vzdelania, ktoré sú rovnaké pre všetkých žiakov. Nadaní žiaci ho však získavajú modifikovanými postupmi, prispôsobenými ich špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám. V individuálnom vzdelávacom pláne sa rieši aj spôsob realizácie povinných prierezových tém, a to ich zaradením do rozvrhu v rámci voľných hodín, alebo (častejšie) ich zapracovaním do učebných osnov, ktoré škola vypracúva pre každý vyučovaný predmet. Obohacovanie učiva sa realizuje v rámci jednotlivých povinných predmetov. Výchova a vzdelávanie žiakov s nadaním sa uskutočňuje aj v: 3) ostatných školách v triedach základných škôl alebo osemročných gymnázií spolu s ostatnými žiakmi školy (školská integrácia). Žiaci s nadaním vzdelávaní v triedach našej školy postupujú podľa individuálneho výchovnovzdelávacieho programu. Pre nadaného žiaka, ktorý je vzdelávaný v bežnej triede základnej školy integrované vzdelávanie) treba vypracovať individuálny vzdelávací program. Ak je v triede integrovaná skupina nadaných žiakov s rovnakým druhom nadania, môžu byť individuálne vzdelávacie programy všetkých týchto žiakov rovnaké. Pri tvorbe individuálnych vzdelávacích plánov pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním vychádzame zo vzdelávacích programov pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním. Žiak bez vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie nie je pokladaný za žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Vo všetkých organizačných formách vzdelávania postupujú nadaní žiaci, ktorí majú okrem nadania špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajúce zo zdravotného znevýhodnenia alebo sociálne znevýhodneného prostredia, podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý má okrem rozvoja nadania zabezpečiť aj kompenzáciu obmedzení žiaka. Pri jeho príprave spolupracuje triedny učiteľ s príslušným odborným zamestnancom zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Ak je nadaný žiak súčasne žiakom so zdravotným znevýhodnením, môže byť do jeho vzdelávania zapojený aj asistent učiteľa. Je potrebné vytvárať žiakom s nadaním špecifické podmienky pre úspešné rozvíjanie ich nadania a optimalizáciu vývinu ich osobnosti, najmä: - špecifikovať v školskom vzdelávacom programe, resp. v individuálnom vzdelávacom programe ciele vzdelávania s ohľadom na druh a stupeň rozvíjaného nadania a na potrebu všestranného osobnostného rozvoja nadaných žiakov; - zabezpečiť vzdelávanie nadaných žiakov materiálne, metodicky i personálne; - spolupracovať so psychológom, akceptovať nadaných žiakov a rešpektovať špecifiká ich osobností a správania; - dbať na všestranný rozvoj osobnosti nadaných žiakov, a to v oblasti pohybovej, kognitívnej, motivačnej, vôľovej, emocionálnej, sociálnej i v oblasti manuálnych zručností; 57


- zamestnávať žiakov zmysluplne, zadávať im stimulujúce úlohy a využívať pedagogické postupy zamerané na rozvoj samostatnosti a tvorivosti žiakov, projektové vyučovanie; - umožniť žiakom vzdelávanie pod vedením učiteľa školy vyššieho stupňa; - akceptovať vlastné postupy žiakov, ktoré vedú k žiaducim výsledkom, aj keď sa líšia od bežne používaných; - viesť žiakov k realistickému hodnoteniu vlastných schopností i výsledkov svojej práce a k vzájomnej spolupráci. OSOBITOSTI A PODMIENKY NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE INTELEKTOVO NADANÝCH ŽIAKOV S ĎALŠÍMI ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI Nadpriemerné intelektové nadanie sa môže rozvinúť aj u žiaka so zdravotným znevýhodnením a pokladá ich, rovnako ako žiakov s nadaním, za žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami. Tieto potreby musí diagnostikovať zariadenie výchovného poradenstva a prevencie. Takýto žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý zohľadňuje nielen potrebu rozvíjať jeho nadanie, ale aj potrebu kompenzovať nedostatky vyplývajúce z jeho zdravotného znevýhodnenia. POVINNÉ PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE Na stupni ISCED 1 to bude kvalifikácia pre prácu so žiakmi 1. stupňa ZŠ, aprobácia pre vyučovanie cudzích jazykov. Vzdelávanie môže realizovať aj špeciálny pedagóg. Edukáciu nadaného žiaka so zdravotným znevýhodnením možno zabezpečovať aj s pomocou asistenta učiteľa.

6. Dĺžka štúdia a formy výchovy a vzdelávania Základné údaje o štúdiu Dĺžka štúdia:

4 roky

Forma štúdia:

denná

Doklad o dosiahnutom vzdelaní:

Vysvedčenie s doložkou

Poskytnutý stupeň vzdelania:

ISCED 1 – Primárne vzdelávanie

Možnosti ďalšieho štúdia absolventa:

ISCED 2 – Nižšie stredné vzdelávanie

Vyučovací jazyk

slovenský

58


7. Organizácia vyučovania Formy organizácie výchovy a vzdelávania v rámci primárneho vzdelávania upravuje platná legislatíva [§ 54 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov]. Tunajšia základná škola je plnoorganizovaná. Člení sa na prvý a druhý stupeň, v ktorých sa vzdelávanie realizuje samostatnými na seba nadväzujúcimi vzdelávacími programami. Primárne vzdelávanie – 1. stupeň základnej školy tvorí prvý až štvrtý ročník základnej školy. Ďalšie organizačné podrobnosti týkajúce sa účelových kurzov a cvičení sú súčasťou učebného plánu. 8. Personálne zabezpečenie primárneho vzdelávania Efektívna realizácia ŠkVP je podmienená potrebným personálnym zabezpečením podľa nasledujúceho rámca, pričom musíme vychádzať z požiadaviek formulovaných v platnej legislatíve. Vedúci pedagogickí zamestnanci: · spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti, vykonali prvú atestáciu, spĺňajú podmienku dĺžky výkonu pedagogickej činnosti, ukončili funkčné vzdelávanie (najneskôr do troch rokov od ustanovenia do kariérovej pozície); · sú odborne pripravení na riadenie pracovnej skupiny a osvojené manažérske zručnosti uplatňujú pri riadení pracovného kolektívu; · podporujú a vytvárajú podmienky pre odborný rast a ďalšie vzdelávanie svojich zamestnancov; · zabezpečujú podmienky pre dobrú klímu v oblasti personálnych vzťahov – vo vzťahu k žiakom, v rámci pedagogického zboru a vo vzťahu k rodičom a širšej komunite. Pedagogickí zamestnanci · spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a kvalifikačné požiadavky stanovené platnou legislatívou; · pre realizáciu športovej prípravy v príslušnom športovom odvetví je potrebná trénerská kvalifikácia; · preukazujú profesijné kompetencie pri práci so žiakmi a s rodičmi; · uplatňujú zásady tímovej práce, kooperatívneho a konštruktívneho riešenia problémov. Pedagogickí a odborní zamestnanci: · spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a kvalifikačné požiadavky stanovené platnou legislatívou; · pre realizáciu športovej prípravy v príslušnom športovom odvetví je potrebná trénerská kvalifikácia; · preukazujú profesijné kompetencie pri práci so žiakmi a s rodičmi; · uplatňujú zásady tímovej práce, kooperatívneho a konštruktívneho riešenia problémov. Odborní zamestnanci · spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon odbornej činnosti a kvalifikačné Odbornú pomoc žiakom a rodičom poskytuje: § výchovný poradca § špeciálni pedagógovia. 59


9. Materiálno-technické a priestorové zabezpečenie Budova školy je riešená tzv. rozčleneným systémom stavby, stred, dve krídla a jednou pripojenou časťou, kde sú dve telocvične, herňa stolného tenisu, šatne, sprchy a hygienické zariadenia, kabinet TV s náraďovňou telocvičného zariadenia. Telocvične využívajú nielen žiaci, ale i široká verejnosť. Uprostred budovy je átrium s výsadbou stromov, kvetov, trávy. V strede budovy je školská jedáleň, kuchyňa, administratívna čas- kancelárie, vedenie školy, rehabilitačné centrum pre žiakov s telesným postihnutím. Vyučovanie sa uskutočňuje v 29 triedach a v odborných učebniach: Ø 2 jazykové laboratóriá pre 36 žiakov so slúchadlovou zostavou, dataprojektormi, interaktívnymi tabuľami, web kamerou, netbookmi, riadiacim panelom s počítačmi, Ø 3 učebniach výpočtovej techniky (36 počítačov, tlačiareň, 1 keramická tabuľa,3 interaktívne tabule, dataprojektory) Ø odborné učebne na vyučovanie fyziky, chémie Ø odborná učebňa ETV, NAV s televízorom a DVD Ø odborná učebňa HV s elektronickým klavírom Ø 5 odborných učební pre telesne postihnutých žiakov a žiakov zo ŠVVP s notebookmi pre učiteľov, 7 počítačmi pre žiakov, interaktívnou tabuľou a magnetickou tabuľou Ø Odborné kabinety- vybavené PC s prístupom na internet Ø Triedy vybavené dataprojektormi Ø 2 školské dielne, školská cvičná kuchynka, čitáreň a školská knižnica, spoločenská miestnosť Tieto odborné učebne umožňujú plne realizovať učebné osnovy a zvolené učebné varianty. Vybavenie kabinetov je postačujúce, pravidelne ich obnovujeme a modernizujeme. Pri obnove učebných pomôcok a zariadenia sú veľmi nápomocní rodičia, Rodičovské združenie financuje mnohé pomôcky a vybavenie školy. Počas školského roka sme doplnili veľké množstvo moderných učebných pomôcok, čo umožnilo tvorivejšie a efektívnejšie vyučovanie. Škola má oplotený areál. Združenie rodičov financovalo výstavbu oddychovo- relaxačných preliezok a hojdačiek. Žiaci využívajú viacúčelové ihrisko aj na voľnočasové aktivity. Od roku 1988 máme zabezpečený bezbariérový prístup do budovy, zdvíhacie výťahové plošiny na I. a II. poschodie,bezprahové úpravy tried, špeciálne vybudované hygienické zariadenia pre potreby žiakov s telesným postihnutím a rehabilitačné centrum. 10. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia v škole Nevyhnutnosťou pre uskutočnenie ŠkVP je zabezpečenie vhodnej štruktúry pracovného režimu a odpočinku žiakov a učiteľov. Pri tvorbe týždenného rozvrhu hodín pre žiakov a učiteľov rešpektujeme hygienu učenia sa, zdravého prostredia tried a ostatných priestorov školy podľa platných technických a hygienických noriem – zodpovedajúca svetelnosť, teplota, nehlučnosť, čistota, vetranie, hygienické vybavenie priestorov, primeraná veľkosť sedacieho a pracovného nábytku. Organizácia výletov, exkurzií, školy v prírode a výcvikov (plaveckého výcviku, lyžiarskeho a snoubordingového výcviku), ako aj organizácia iných súčastí výchovnovzdelávacej činnosti školy sa riadi platnou legislatívou (Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole v znení vyhlášky č. 224/2011 Z. z.), kde dôležitou podmienkou je informovaný súhlas 60


zákonného zástupcu žiaka. Naša škola má vypracovanú internú smernicu o organizácii výletov a exkurzií. Dôležitý je vhodný stravovací a pitný režim žiakov (podľa vekových a individuálnych potrieb žiakov a učiteľov). Bezpečnosť a ochranu zdravia zaručuje aktívna ochrana žiakov pred úrazmi, dostupnosť prvej pomoci z materiálneho aj ľudského hľadiska, vrátane kontaktov na lekára, či iných špecialistov. Nevyhnutné je dodržiavanie zákazu fajčenia, pitia alkoholu a používanie iných škodlivín v škole a v okolí – čo zabezpečuje interná smernica školy a výrazné označenie všetkých nebezpečných predmetov a častí využívaných priestorov a pravidelná bezpečnostná kontrola. V priestoroch školy sú na vyučovanie bezpečné a zdraviu vyhovujúce podmienky. Škola pravidelne zabezpečuje prehliadku priestorov budov bezpečnostným technikom, ktorý je za bezpečné prostredie zodpovedný. Žiaci sú oboznámení s BOZP vždy na začiatku školského roka a pred každou akciou alebo podujatím organizovaných školou alebo inou inštitúciou. Zamestnanci školy sú oboznámení s pravidlami BOZP raz za dva roky počas školení organizovaných bezpečnostným technikom. Pravidelne sú vykonávané revízie a kontroly . Riaditeľstvo školy potom následne zabezpečí odstránenie nedostatkov na základe zistených nedostatkov. 11. Vnútorný systém hodnotenia kvality Vnútorný systém hodnotenia kvality zameriame na 3 oblasti: 1. Hodnotenie žiakov 2. Hodnotenie pedagogických zamestnancov 3. Hodnotenie školy 11.1 Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy a aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. Cieľom je zhodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami. Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z platných metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu. Okrem sumatívnych výsledkov sa sústredíme na rozpracovanie formatívneho hodnotenia výsledkov žiakov formou hodnotiaceho portfólia. Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných. Hodnotenie budeme robiť na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých budeme sledovať vývoj žiaka. Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon. Budeme odlišovať hodnotenie spôsobilostí od hodnotenia správania.

61


11.2 Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy Zabezpečuje harmonickú organizáciu celého výchovno-vzdelávacieho procesu a ďalších školských aktivít. Na hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov školy možno používame tieto metódy: § Pozorovanie (hospitácie). § Rozhovor. § Výsledky žiakov, ktorých učiteľ vyučuje (prospech, žiacke súťaže, didaktické testy zadané naraz vo všetkých paralelných triedach, úspešnosť prijatia žiakov na vyšší stupeň školy a pod). § Hodnotenie výsledkov pedagogických zamestnancov v oblasti ďalšieho vzdelávania, tvorby učebných pomôcok, mimoškolskej činnosti a pod. § Hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov manažmentom školy. § Vzájomné hodnotenie učiteľov (čo si vyžaduje aj vzájomné hospitácie a „otvorené hodiny“) Oblasti hodnotenia učiteľov: - plnenie pracovných povinností a úloh, plnenie cieľov školy, vedenie pedagogickej agendy, vedenie a práca so žiakmi (kvantita, kvalita práce, produktivita práce, dosiahnuté výsledky so žiakmi, plnenie termínov) - fungovanie v pracovnom tíme, pracovné a spoločenské správanie (interpersonálne vzťahy, spolupráca, komunikácia, flexibilita, ochota, schopnosť rozhodovať, schopnosť viesť spolupracovníkov, spolupráca s rodičmi žiakov) úsilie učiteľa venované osobnému rozvoju (vzdelávanie, rozvoj vedomostí a zručností, schopností) Hodnotenie zamestnanca v našej škole prebieha v dvoch rovinách: 1. Neformálne hodnotenie Je zamerané na priebežné hodnotenie nadriadeným v priebehu výkonu práce. Má príležitostnú povahu, je skôr determinované situáciou daného momentu, pocitom hodnotiaceho. Ide o súčasť každodenného vzťahu medzi nadriadeným a podriadeným, súčasť priebežnej kontroly plnenia pracovných úloh a pracovného správania. Vykonáva ho každý vedúci zamestnanec školy - zástupkyňa riaditeľky školy bez ohľadu na vzťah priamej nadradenosti voči zamestnancovi a riaditeľka školy. Ide o dennú kontrolu nástupu na pracovisko a odchodu z pracoviska, nástupu na vyučovaciu hodinu a ukončenie vyučovacej hodiny, nástupu na dozor a vykonávanie dozoru, správanie k žiakom, rodičom, kolegom, úprava zovňajšku učiteľa, dodržiavanie pracovného poriadku, zásad BOZP. 2. Formálne hodnotenie Je racionálnejšie a periodické, vykonáva sa v pravidelnom intervale. Jeho výhody sú v lepšom poznávaní a - hodnotí zamestnancov komplexnejšie podľa znalostí, zručností, kvalít, - lepšie rozpoznáva, oceňuje, rozvíja silné stránky zamestnanca, - lepšie rozpoznáva slabé stránky zamestnanca a umožňuje ich efektívnejšie odstraňovanie - umožňuje lepšie rozpoznať potrebu vzdelávania a rozvojový potenciál zamestnanca, jeho vhodnosti pre vykonávanie náročnejšej práce - sústavnejšie orientuje pozornosť na výkon, zisťuje osobný vzťah zamestnanca k práci, škole ako pracovisku, k cieľom školy, ku žiakom, kolegom, rodičom, k nadriadeným - prispieva k zvyšovaniu pracovnej morálky na pracovisku Patrí sem sledovanie výsledkov žiakov, ktorých učiteľ vyučuje – ich prospech, zapájanie žiakov do súťaží, do projektov, tvorba projektov pre žiakov, zapájanie do ďalšieho vzdelávania, tvorba učebných pomôcok, zapájanie do mimoškolskej činnosti, vzájomné hodnotenie učiteľov, hodnotenie učiteľov žiakmi i rodičmi. Neoddeliteľnou súčasťou je hodnotenie vedenia pedagogickej dokumentácie - triedna kniha, triedny výkaz, tvorba tematických výchovno- vzdelávacích plánov, ich plnenie, vedenie ostatnej písomnej agendy (záznamy o 62


krúžkoch, plán práce triedneho učiteľa, triedne portfólio, zápisnice z rodičovských združení...), aktívna účasť na poradách, zasadnutiach MZ alebo PK, podieľanie sa tvorbe a realizácii školského výchovného programu, šírenie dobrého mena – zvyšovanie morálneho kreditu školy. Dôležitou súčasťou je hospitačná činnosť nadriadeného zamestnanca na vyučovaní a písomný záznam z hospitácie s odporúčaniami a opatreniami na skvalitnenie práce učiteľa. Jedenkrát ročne vedú vedúci pedagogickí zamestnanci so zamestnancami osobný pohovor. Na pohovore sa na základe neformálneho hodnotenia, hospitačnej činnosti, výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov, mimoškolskej činnosti učiteľa hodnotia odborné schopnosti učiteľa a jeho predpoklady na plnenie nových úloh. Súčasťou pohovoru je aj hodnotenie jeho interpersonálnych zručností, čiže ako vychádza s kolegami, nadriadenými, žiakmi i rodičmi. Hodnotí sa jeho prístup k práci – teda napríklad to, či je samostatný, lojálny, spoľahlivý, zodpovedný, dôvody čerpania pracovného voľna, či má vyvinutý zmysel pre sebadisciplínu. Ak ide o manažérsku pozíciu, určite by sa mal pohovor dotknúť aj riadiacich schopností. Výsledkom pohovoru je celkové hodnotenie pracovníka, ktoré dostať v písomnej forme v podobe vyplneného hodnotiaceho formulára. Hodnotený zamestnanec dostáva spätné informácie o svojom výkone očami nadriadeného zamestnanca. Tieto informácie sú podkladom pre ďalšie zlepšenie vykonávania prác, odstránenie nedostatkov a chýb. Súčasne mu hodnotenie pomáha pre stanovenie úloh na budúce obdobie a vytvára pre ich plnenie primerané podmienky. 11.3 Hodnotenie školy Cieľom hodnotenia školy je, aby žiaci a ich rodičia získali dostatočné a hodnoverné informácie otom, ako zvládajú požiadavky na nich kladené. A preto, aby aj verejnosť vedela, ako škola dosahuje ciele, ktoré sú na žiakov kladené v ŠVP. Dôraz je kladený na dve veci: - konštatovanie úrovne stavu, - zisťovanie súvislostí a okolností, ktoré výsledný stav ovplyvňujú. Pravidelne monitorujeme: · Podmienky na vzdelanie · Spokojnosť s vedením školy a učiteľmi · Prostredie – klíma školy · Priebeh vzdelávania – vyučovací proces- metódy a formy vyučovania · Úroveň podpory žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami · Výsledky vzdelávania · Úroveň výsledkov práce školy Kritériom pre nás je: · Spokojnosť žiakov, rodičov, učiteľov · Kvalita výsledkov Nástroje na zisťovanie úrovne stavu školy sú: · Dotazníky pre žiakov a rodičov · Dotazníky pre absolventov školy · Analýza úspešnosti žiakov na súťažiach, olympiádach · SWOT analýza

63


12. Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov Má veľký dopad na celkovú úroveň kvality výchovno-vzdelávacieho procesu. Tento systém má tieto ciele: § Uvádzať začínajúcich učiteľov do pedagogickej praxe. § Udržiavať a zvyšovať kompetenciu (spôsobilosť efektívne vychovávať a vzdelávať) pedagogických zamestnancov. § Motivovať pedagogických zamestnancov pre neustále sebavzdelávanie, vzdelávanie, zdokonaľovanie profesijnej spôsobilosti. § Zdokonaľovať osobnostné vlastnosti pedagogických zamestnancov, spôsobilosti pre tvorbu efektívnych vzťahov, riešenie konfliktov, komunikáciu a pod. § Sprostredkovať pedagogickým pracovníkom najnovšie poznatky (inovácie) z metodiky vyučovania jednotlivých predmetov, pedagogiky a príbuzných vied, ako aj z odboru. § Pripravovať pedagogických zamestnancov na výkon špecializovaných funkcií, napr. triedny učiteľ, výchovný poradca, predseda predmetovej komisie, knihovník atď. § Pripravovať pedagogických zamestnancov pre výkon činností nevyhnutných pre rozvoj školského systému, napr. pedagogický výskum, tvorba ŠkVP, tvorba štandardov, tvorba pedagogickej dokumentácie (pokiaľ bude v platnosti v dobiehajúcich ročníkoch), atď. § Pripravovať pedagogických zamestnancov pre prácu s modernými materiálnymi prostriedkami: videotechnikou, výpočtovou technikou, multimédiami a pod. § Zhromažďovať a rozširovať progresívne skúsenosti z pedagogickej a riadiacej praxe, podnecovať a rozvíjať tvorivosť pedagogických zamestnancov. § Sprostredkúvať operatívny a časovo aktuálny transfer odborných a metodických informácií prostredníctvom efektívneho informačného systému. § Pripravovať pedagogických zamestnancov na získanie prvej a druhej atestácie. Naša škola poskytne priestor iniciatíve učiteľa, umožní mu prezentovať inovačné postupy svojej práce, ktorými sú predovšetkým autorstvo a spoluautorstvo schválených alebo odporúčaných učebných pomôcok vrátane počítačových programov, učebníc, učebných textov, metodických materiálov a pracovných zošitov, iné tvorivé aktivity súvisiace s výkonom odbornej alebo pedagogickej praxe, napríklad výsledky výskumu, patenty, vynálezy,odborno – preventívne programy, odborné články publikované v odbornej literatúre.

64


13. Učebné plány 13.1 Učebné plány

Školský vzdelávací program ISCED 1A Vzdelávacia oblasť

Jazyk a komunikácia Matematika a práca s informáciami Človek a príroda2 3

Človek a spoločnosť Človek a hodnoty Človek a svet práce

Umenie a kultúra

Zdravie a pohyb

1.roč. 2.roč.1 3.roč.1 4.roč.1 P D P D P D P D

1.-4.ročník P D spolu

9

0

8

0

7

1

7

1

31

2

33

0

1

0

2

3

0

3

0

6

3

9

4 0 1

0 0 1

4 1 0

0 0 0

4 1 0

1 0 0

4 1 0

0 0 0

16 3 1

1 1

17 3 2

Prírodoveda Vlastiveda Etická/ Náboženská6 výchova Pracovné vyučovanie Hudobná výchova Výtvarná výchova Telesná Výchova7

0 0

0 0

1 1

0 0

2 1

0 0

1 2

1 0

4 4

1 0

5 4

1

0

1

0

1

0

1

0

4

0

4

0

0

0

0

0

0

1

0

1

0

1

1

0

1

0

1

0

1

0

4

0

4

2

0

1

1

1

0

1

0

5

1

6

2

0

2

0

2

0

2

0

8

0

8

P/V

20

2

20

3

23

2

24

2

87

9

96

Predmet Slovenský jazyk a literatúra Anglický jazyk4 Matematika Informatika5 Prvouka

Počet hodín spolu

22

23

25

26

96

96

Poznámky: P – povinná časová dotácia v hod./týž., D – disponibilná časová dotácia v hod./týž., 1 Žiaci v šk.roku 2015/2016 postupujú v zmysle ŠkVP ZŠ Topoľová 8, Nitra schváleného 27.8.2013 s platnosťou od 1.9.2013 2 Názov VO v ŠkVP ZŠ Topoľová 8, Nitra schválenom 27.8.2013 s platnosťou od 1.9.2013je „Príroda a spoločnosť“ 3 Predmet je v ŠkVP ZŠ Topoľová 8, Nitra schválenom 27.8.2013 s platnosťou od 1.9.2013zaradený vo VO „Príroda a spoločnosť“

65


4

Žiaci sa vyučujú v skupinách, pričom delenie skupín vychádza z organizačného zabezpečenia podmienok školy. 5 Trieda sa delí na vyučovacom predmete informatika na skupiny, ktoré sa napĺňajú do maximálneho počtu 17 žiakov. (§ 15 vyhlášky č. 320/2008 Z. z. Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 23. júla 2008 o základnej škole). Žiaci sa vyučujú v skupinách, pričom delenie skupín vychádza z organizačného zabezpečenia podmienok školy. Predmet sa v ŠkVP ZŠ Topoľová 8, Nitra schválenom 27.8.2013 s platnosťou od 1.9.2013nazýva Informatická výchova. 6 Žiaci sú rozdelení do skupín, pričom najvyšší počet žiakov v skupine je 20. Ak počet žiakov v skupine klesne pod 12, možno do skupín spájať aj žiakov rozličných ročníkov. Nie je možné meniť predmet počas školského roka. Žiaci sa vyučujú v skupinách, pričom delenie skupín vychádza z organizačného zabezpečenia podmienok školy. 7 Telesná výchova sa v 1. až 4. ročníku vyučuje pre chlapcov a dievčatá spoločne. (§ 15 vyhlášky č. 320/2008 Z. z. Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 23. júla 2008 o základnej škole) 14. Vzdelávacie oblasti a prierezové témy 14.1 Vzdelávacie oblasti Vzdelávacie oblasti sú okruhy, do ktorých patrí problematika príbuzných vyučovacích predmetov. Zabezpečujú nadväznosť a previazanosť obsahu jednotlivých vyučovacích predmetov patriacich do konkrétnej oblasti. Umožňujú rozvíjanie medzipredmetových vzťahov. Obsah primárneho vzdelávania je rozdelený do vzdelávacích oblastí, ktoré vychádzajú z definovania obsahu vzdelávania a z kľúčových kompetencií. ZÁKLADNÉ PREDMETY VO VZDELÁVACÍCH OBLASTIACH VZDELÁVACIA OBLASŤ

PREDMETY SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA

JAZYK A KOMUNIKÁCIA

ANGLICKÝ JAZYK MATEMATIKA

MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI

INFORMATIKA PRVOUKA

PRÍRODA A SPOLOČNOSŤ

PRÍRODOVEDA PRVOUKA

ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ

VLASTIVEDA ETICKÁ VÝCHOVA

66


VZDELÁVACIA OBLASŤ

PREDMETY

ČLOVEK A HODNOTY

NÁBOŽENSKÁ VÝCHOVA

HUDOBNÁ VÝCHOVA

UMENIE A KULTÚRA

VÝTVARNÁ VÝCHOVA

ZDRAVIE A POHYB

TELESNÁ A ŠPORTOVÁ VÝCHOVA

Poznámka: Prvouka je zahrnutá do dvoch vzdelávacích oblastí, pretože sa skladá z dvoch zložiek – prírodovednej a spoločenskovednej. Spoznávanie prírodného a spoločenského prostredia má niektoré osobité črty a uskutočňuje sa špecifickými poznávacími procesmi, preto zložky ostali formálne oddelené. Špecifikácia obidvoch zložiek sa nachádza v úvode do predmetu prvouka vo vzdelávacích štandardoch

14.1.1 Jazyk a komunikácia Vzdelávaciu oblasť Jazyk a komunikácia tvoria učebné predmety zahrnuté do troch skupín, a to vyučovací jazyk, anglický jazyk a tvorivé čítanie. Spoločným menovateľom oblasti je jazyk, ktorý sa chápe ako potenciálny zdroj osobného a kultúrneho obohatenia človeka, ako nástroj myslenia a komunikácie a ako prostriedok vyjadrovania emócií. Vzdelávanie preto vedie k vnímaniu a postupnému osvojovaniu si jazyka ako bohatého mnohotvárneho prostriedku na získavanie a odovzdávanie informácií, k zvyšovaniu jazykovej kultúry ústnych i písomných jazykových prejavov žiakov a k rozvíjaniu čitateľských kompetencií zameraných na príjem textu (čítanie, deklamácia, počúvanie), jeho analýzu a hodnotenie. Špecifickou zložkou vyučovacieho jazyka je literatúra, ktorej základom je postupné rozvíjanie čitateľských kompetencií od úrovne naivného čitateľa k čítaniu s porozumením. 14.1.2 Matematika a práca s informáciami Matematika na 1. stupni základnej školy rozvíja u žiakov matematické myslenie, ktoré je potrebné pri riešení rôznych problémov v každodenných situáciách, pripravuje ich na samostatné získavanie a aplikáciu poznatkov. Na veku primeranej úrovni rozvíja logické a kritické myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémových úloh (aj v spolupráci v skupine) a overovať ich v praxi. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie. Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov umožní všetkým žiakom na 1. stupni získať základy digitálnej gramotnosti. Cieľom je zoznámiť sa s používaním počítača a možnosťami jeho využitia v každodennom živote. Prostredníctvom aplikácií primeraných veku žiaci získajú základné zručnosti v používaní počítača. Využitím vhodných tém z ostatných predmetov sa zoznámia s možnosťami kreslenia, trénovania počítania, písania a ďalšími najtypickejšími druhmi aplikácií. 14.1.3 Človek a príroda Vzdelávacia oblasť Človek a príroda obsahuje problematiku vzdelávania spojenú so skúmaním prírody. V tejto oblasti žiaci dostávajú príležitosť poznávať prírodu ako systém, ktorého súčasťou sú 67


vzájomné premeny. Na takomto poznaní je založené aj pochopenie dôležitosti prírodnej rovnováhy pre existenciu živých sústav, vrátane človeka. Prírodovedné predmety svojím činnostným a bádateľským charakterom výučby umožňujú žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam prírodných procesov, a tým si uvedomovať aj užitočnosť prírodovedných poznatkov a ich aplikáciu v praktickom živote. Cieľom vzdelávania prostredníctvom obsahu tejto oblasti je porozumieť prírodným aspektom vplývajúcim na život človeka a vedieť vysvetliť prírodné javy vo svojom okolí, zaujímať sa o prírodu a dianie v nej, získavať informácie o prírode a jej zložkách nielen z rôznych zdrojov, ale najmä prostredníctvom vlastných pozorovaní a experimentov. Postupné objavovanie sveta žiakmi je predmetom prírodovedy, ale aj prvouky prostredníctvom jej prírodovednej časti. Prvouka je zahrnutá do dvoch vzdelávacích oblastí, pretože sa skladá z dvoch zložiek – prírodovednej a spoločenskovednej. Spoznávanie prírodného a spoločenského prostredia má niektoré osobité črty a uskutočňuje sa špecifickými poznávacími procesmi, preto zložky ostali formálne oddelené. Špecifikácia obidvoch zložiek sa nachádza v úvode do predmetu prvouka vo vzdelávacích štandardoch. 14.1.4 Človek a spoločnosť Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť obsahuje problematiku spojenú s postupným utváraním predstáv o priestore (bezprostredné miesto života) a čase (ročné obdobie, historické obdobie). Žiaci sa oboznamujú so spoločenským prostredím. Všímajú si svoje okolie, ľudí, kultúru, históriu, a to všetko vo vzájomných väzbách. Vytvára sa v nich záujem o krásy prírody, ľudské diela v blízkom či vzdialenejšom okolí. V tomto veku sú žiaci prirodzene zvedaví, hľadajú príčiny fungovania spoločnosti. Postupné oboznamovanie sa so spoločenskými javmi sa realizuje spôsobom, ktorý u žiakov rozvíja aj procesuálnu stránku objavovania a skúmania. Dôležité je, aby žiak vnímal zmeny vo svojom okolí, pochopil ich a snažil sa ich vysvetliť. Výučba je postavená na pozorovacích, výskumných a praktických aktivitách, ktorých cieľom je riešenie problémov na základe osobných skúseností žiakov a úrovne ich kognitívnych schopností. Vzdelávacie činnosti sú zamerané na podnecovanie zvedavosti a skúmanie javov v bezprostrednom okolí žiaka. Postupné objavovanie sveta žiakmi je predmetom nielen vlastivedy, prvouky (spoločenskovedná časť), ale aj dopravnej výchovy. Vytvorenie spoločného predmetu, spájajúceho prírodovednú a spoločenskovednú zložku, však podporuje také tematické aktivity, v ktorých sa rozvíjajú vedomosti a spôsobilosti v oboch vzdelávacích oblastiach. 14.1.5 Človek a hodnoty Hlavnou úlohou tejto vzdelávacej oblasti je aktívne sa podieľať na formovaní osobnosti žiakov s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a univerzálne ľudské hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale účinne podporuje pochopenie a zvnútornenie mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Obsah vzdelávacej oblasti Človek a hodnoty sa v primárnom vzdelávaní realizuje v povinne voliteľných vyučovacích predmetoch etická výchova alebo náboženská výchova/náboženstvo. Predmet etická výchova sa zameriava na výchovu k prosociálnosti. Zvlášť dôležité na tomto stupni vzdelávania je venovať potrebný čas rozvíjaniu sebaúcty žiakov a úcty k iným, rozvoju sociálnych zručností orientovaných na interpersonálne vzťahy žiakov a na zvyšovanie ich odolnosti voči negatívnym sociálno-patologickým, či amorálnym vplyvom, ktoré stále viac zasahujú nižšie vekové kategórie žiakov. 68


Základným cieľom predmetu náboženská výchova/náboženstvo, je pomôcť žiakovi zodpovedne myslieť, emocionálne sa prejavovať a správať vzhľadom na osobne žité náboženstvo a vieru. Predmet napomáha rozvíjať vzťah k Bohu, reflektuje otázku významu sveta, zmyslu a hodnoty života a noriem konania človeka a dáva odpoveď na základe zjavenia a viery cirkvi. Umožňuje urobiť osobné rozhodnutia vo vzťahu k iným konfesiám a náboženstvám, podporuje pochopenie a toleranciu voči rozhodnutiam druhých. Motivuje k osobnému náboženskému životu a k zodpovednému konaniu v cirkvi a v spoločnosti. 14.1.6 Človek a svet práce V primárnom vzdelávaní vzdelávacia oblasť obsahuje návrhy pracovných činností a pracovných postupov, ktorými sú žiaci vedení k získaniu základných zručností z rôznych oblastí ľudskej práce. Do vzdelávacej oblastí patrí vyučovací predmet pracovné vyučovanie, ktorý sa zameriava na vytváranie praktických pracovných návykov žiakov, čím sa dopĺňa ich základné vzdelanie. Žiaci sa tak stretávajú s dôležitou zložkou nevyhnutnou pre uplatnenie sa človeka v reálnom živote a na trhu práce. Spoznávajú a využívajú technické materiály, konštruujú, spoznávajú základy stravovania a prípravy jedál, ľudové tradície a remeslá, povolania a získavajú prvé skúsenosti zo sveta práce. 14.1.7 Umenie a kultúra Vzdelávacia oblasť vytvára priestor pre pochopenie významu kultúry a umenia v živote človeka a spoločnosti. Učí žiaka vnímať a chápať hodnoty umenia, kultúry a kultúrnej tradície a vyjadrovať sa rôznymi umeleckými prostriedkami vizuálneho, dramatického, hudobného umenia, písaného a hovoreného slova. Primerane veku formuje samostatné a zodpovedné postoje žiakov k súčasnej kultúrnej ponuke, rozvíja ich kritické myslenie najmä vo vzťahu k masmédiám. Prostredníctvom tematických celkov zameraných na kultúrnu tradíciu a dedičstvo sa žiak oboznamuje s kultúrnou tradíciou svojho regiónu, národa, krajiny, čím sa u neho rozvíja povedomie kultúrnej identity, ale súčasne aj interkultúne kompetencie. V primárnom vzdelávaní je cieľom kontinuálne rozvíjať vrodené a prirodzené predpoklady žiakov a pozitívne stimulovať sklony k hravosti a spontánnosti. Obsah vzdelávacej oblasti je realizovaný prostredníctvom vyučovacích predmetov výtvarná a hudobná výchova. Výtvarná výchova vedie žiaka k spoznávaniu súčasného umeleckého vyjadrovania sveta, vizuálnej kultúry a kultúrnej tradície svojho regiónu, národa a krajiny. Obsah predmetu je členený do tematických celkov, ktoré kladú dôraz na rozvoj predstavivosti a fantázie, pozorovacích a vyjadrovacích schopností a zručností pri práci s nástrojmi a materiálmi. Prostredníctvom tvorivých výtvarných činností a aktivít žiak získava príležitosti na uplatnenie fantázie a predstavivosti, a tým aj priestor pre vlastnú sebarealizáciu. Hudobná výchova prostredníctvom hudobných činností rozvíja základné hudobné kompetencie žiaka a usiluje sa o vytvorenie kladného vzťahu k hudbe a hudobnému umeniu. 14.1.8 Zdravie a pohyb Vzdelávacia oblasť poskytuje v primárnom vzdelávaní žiakom priestor na pohybové vyjadrenie sa a osvojenie si základných pohybových zručností, využiteľných v pohybových aktivitách vo voľnom čase. Oblasť sa zameriava na základné informácie súvisiace so zdravým spôsobom života, starostlivosťou o svoje zdravie a pohybovou aktivitou. Realizuje sa vyučovacím predmetom telesná a športová výchova, ktorého najdôležitejším poslaním je vytváranie vzťahu k pravidelnej pohybovej aktivite ako k nevyhnutnému základu zdravého životného štýlu. 10 Telesná a športová výchova využíva široké spektrum pohybových prostriedkov, ktoré prispievajú k celkovému vývinu osobnosti s 69


akcentom na hrubú i jemnú motoriku. Prispieva k psychickému, sociálnemu a morálnemu vývinu žiakov, k formovaniu kladného vzťahu k pohybovej aktivite a plní aj významnú kompenzačnú funkciu v procese edukácie. Prostredníctvom pohybu – pohybových cvičení, hier a súťaží pozitívne ovplyvňuje motorický vývin žiakov. Dôraz sa kladie na individuálne dispozície žiakov, ktoré by mali byť zohľadnené pri plánovaní obsahu, ako i pri hodnotení žiakov. Dôležité je motivovať žiakov k dosiahnutiu individuálnych zlepšení vo svojej pohybovej výkonnosti pri rešpektovaní vlastných individuálnych predpokladov. 14.2 Prierezové témy Vhodným prostriedkom na rýchlo sa meniacu realitu súčasnej globalizovanej spoločnosti, s novými technológiami a sociálnymi zmenami, ktoré ovplyvňujú postoje, konanie a hodnotový systém žiakov ich konanie sú prierezové témy. Svojím obsahom a výchovným zameraním sa premietajú do vymedzených vzdelávacích oblastí, dopĺňajú ich, prepájajú ich obsah s aktuálnym dianím v spoločnosti, s každodennou žitou skúsenosťou žiaka a konkrétnej triedy. V tomto zmysle prierezové témy priaznivo ovplyvňujú proces utvárania a rozvíjania funkčných kompetencií žiakov. Prierezové témy realizujeme ako súčasť učebného obsahu vyučovacích predmetov. Účinnosť pôsobenia prierezových tém sa môže zvyšujeme relevantnými mimoškolskými aktivitami. V primárnom vzdelávaní majú prierezový charakter nasledujúce témy: 1. Osobnostný a sociálny rozvoj, 2. Výchova k manželstvu a rodičovstvu, 3. Environmentálna výchova, 4. Mediálna výchova, 5. Multikultúrna výchova, 6. Regionálna výchova a ľudová kultúra, 7. Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke 8. Ochrana života a zdravia. Dôležitou súčasťou prierezových tém a medzipredmetových vzťahov je aj rozvíjanie finančnej gramotnosti. 14.2.1 Osobnostný a sociálny rozvoj Prierezová téma Osobnostný a sociálny rozvoj má nadpredmetový charakter, prelína sa celým vzdelávaním. Jej hlavným cieľom je rozvíjať osobnosť žiakov predovšetkým v oblasti postojov a hodnôt. Prostredníctvom nej sa zároveň s vedomostným rozvojom žiakov cielene rozvíjajú aj ich osobné a sociálne kompetencie. Umožňuje žiakom rozmýšľať o sebe, o svojom živote, vzťahoch s ľuďmi a smerovaní v budúcnosti. Vedie ich k uplatňovaniu svojich práv a tiež k rešpektovaniu názorov, potrieb a práv ostatných. Usmerňuje ich v tom, ako chrániť svoje zdravie a odolávať rizikám. Pri správnom uplatňovaní významne prispieva k pozitívnej sociálnej klíme školy a dobrým vzťahom medzi pedagógmi a žiakmi. Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak: · porozumel sebe a iným; · optimálne usmerňoval vlastné správanie a prejavovanie emócií; · uprednostňoval priateľské vzťahy v triede i mimo nej; · osvojil si, využíval a ďalej rozvíjal zručnosti komunikácie a vzájomnej spolupráce; · nadobudol základné prezentačné zručnosti osvojené na základe postupného spoznania svojich predpokladov a uplatňoval ich pri prezentácii seba a svojej práce; · získal a uplatňoval základné sociálne zručnosti pre optimálne riešenie rôznych situácií; 70


· rešpektoval rôzne typy ľudí, ich názory a prístupy k riešeniu problémov; · uprednostňoval základné princípy zdravého životného štýlu a nerizikového správania vo svojom živote. Prierezová téma sa bude aplikovať v jednotlivých predmetoch prakticky, prostredníctvom vhodných cvičení, modelových situácií, diskusií, hier a iných interaktívnych metód za podpory IKT. 14.2.2 Výchova k manželstvu a rodičovstvu Dôležitou súčasťou osobnostného rozvoja žiakov na 1. stupni je príprava na zodpovedné medziľudské vzťahy, manželstvo a rodičovstvo. Prierezová téma Výchova k manželstvu a rodičovstvu je zameraná na utváranie základných vedomostí a zodpovedných postojov v oblasti partnerských vzťahov a rodičovstva v súlade s vedeckými poznatkami a etickými normami. Pri realizácii tém je nevyhnutné vychádzať zo životnej reality žiakov v konkrétnej triede, ich veku, zrelosti, vývinového štádia. Podmienkou je taktný a citlivý prístup pedagóga. Naša škola využíva aj pomoc alebo služby relevantných odborníkov. Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby (si) žiak: · osvojil základné poznatky o biologických, psychických a sociálnych zmenách, ktoré ovplyvňujú vývin jeho osobnosti v súčasnosti i v budúcnosti; · získal základné predpoklady pre zodpovedné rozhodnutia v oblasti medziľudských vzťahov; · uprednostňoval základné princípy zdravého životného štýlu a nerizikového správania vo svojom (každodennom) živote. Prierezová téma sa bude aplikovať v jednotlivých predmetoch prakticky, prostredníctvom vhodných cvičení, modelových situácií, diskusií, hier a iných interaktívnych metód za podpory IKT. 14.2.3 Environmentálna výchova Environmentálna výchova sa ako prierezová téma prelína všetkými predmetmi, ale najmä prvoukou, prírodovedou, vlastivedou, pracovným vyučovaním, etickou výchovou. Umožňuje žiakom získať vedomosti, zručnosti, postoje a návyky k ochrane a zlepšovaniu životného prostredia, ktoré sú dôležité pre trvalo udržateľný život na Zemi. Vedie ich na veku primeranej úrovni ku komplexnému pochopeniu vzájomných vzťahov človeka, organizmov a životného prostredia. Dôležité je, aby žiaci získali vedomosti, ale aj zručnosti, ktorými môžu pomáhať životnému prostrediu jednoduchými (primeranými a vhodnými) činnosťami – chrániť rastliny, mať kladný vzťah k domácim zvieratám a pod. Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby (si) žiak: · osvojil základné pravidlá a zručnosti pre správanie sa v prírode s ohľadom na organizmy a ich životné prostredie; · rozpoznal hlavné zmeny vo svojom okolí na základe pozorovania prírody; · rozpoznal hlavné charakteristiky rôznych druhov životného prostredia; · poznal a vyberal konkrétne možnosti smerujúce k ochrane a zlepšeniu svojho životného prostredia; · podieľal sa aktívne na zveľaďovaní životného prostredia školy a jej okolia; · správal sa šetrne k prírodným zdrojom, uskromnil sa v spotrebe, ktorá zaťažuje životné prostredie. Prierezová téma sa bude aplikovať v jednotlivých predmetoch prakticky, prostredníctvom vhodných cvičení, modelových situácií, diskusií, hier a iných interaktívnych metód za podpory IKT. 14.2.4 Mediálna výchova 71


Médiá predstavujú významný faktor, ktorý vplýva na vývin osobnosti a socializáciu detí. Stali sa integrálnou súčasťou ich života, pričom si neuvedomujú dostatočne ich vplyv. Hlavným cieľom Mediálnej výchovy je položiť základy mediálnej gramotnosti žiakov a postupne zvyšovať úroveň schopností kriticky prijímať, analyzovať, hodnotiť a komunikovať širokú škálu mediálnych obsahov. Mediálna výchova dáva žiakom príležitosť a priestor na základnú orientáciu v mediálnom svete, osvojenie si stratégií zaobchádzania s rôznymi druhmi médií, ako aj osvojenie si kritického a bezpečného prístupu pri ich využívaní na veku primeranej úrovni. Dôležitou úlohou mediálnej výchovy na 1. stupni je vychádzať z bezprostredných skúseností žiakov s médiami a vytvoriť pre žiakov príležitosti na ich spracovanie. Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby (si) žiak: · uvedomil význam a vplyv médií vo svojom živote a v spoločnosti; · pochopil a rozlíšil pozitíva a negatíva využívania, vplyvu médií a ich produktov; · osvojil zodpovedný prístup pri využívaní médií na komunikáciu a vytváranie vlastných mediálnych produktov; · nadobudol základy zručností potrebných na využívanie médií. Prierezová téma sa bude aplikovať v jednotlivých predmetoch prakticky, prostredníctvom vhodných cvičení, modelových situácií, diskusií, hier a iných interaktívnych metód za podpory IKT. 14.2.5 Multikultúrna výchova S aktuálnou realitou celosvetovej globálnej spoločnosti a s multikultúrnym charakterom slovenskej spoločnosti sa spájajú riziká predsudkov a stereotypov, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu či xenofóbie. Žiaci sú každodenne vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a dostávajú sa do kontaktu s príslušníkmi rôznych kultúr. Prostredníctvom spoznávania svojej kultúry a iných kultúr, histórie, zvykov a tradícií sa naučia rešpektovať tieto kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať. Pri realizácii Multikultúrnej výchovy sa využívame také didaktické postupy a metódy, ktoré neučia stierať medzikultúrne rozdiely, ale pochopiť ich a akceptovať, ako aj rešpektovať ľudské práva. Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak: · rešpektoval prirodzenú rozmanitosť spoločnosti; · spoznával rozličné tradičné aj nové kultúry a subkultúry; · akceptoval kultúrnu rozmanitosť ako spoločenskú realitu; · uplatňoval svoje práva a rešpektoval práva iných ľudí. Prierezová téma sa bude aplikovať v jednotlivých predmetoch prakticky, prostredníctvom vhodných cvičení, modelových situácií, diskusií, hier a iných interaktívnych metód za podpory IKT. 14.2.6 Regionálna výchova a ľudová kultúra Prierezová téma Regionálna výchova a ľudová kultúra úzko súvisí s prierezovou témou Multikultúrna výchova, ale vo svojom obsahu sa ešte hlbšie zaoberá živým a hodnotným hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenska a regiónu Nitry. Poznanie svojho regiónu, jeho kultúrneho a prírodného bohatstva prispieva k formovaniu kultúrnej identity a postupnému rozvíjaniu historického vedomia našich žiakov. Regionálna výchova a ľudová kultúra je súčasťou obsahu všetkých predmetov, najmä prvouky, prírodovedy, vlastivedy, slovenského jazyka a literatúry, výtvarnej výchovy, hudobnej výchovy a etickej výchovy. Vhodnými formami našej školy sú projekty, exkurzie, tematické vychádzky v regióne a pod. Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak: · rozširoval a rozvíjal svoje znalosti o historických, kultúrnych a prírodných hodnotách svojho regiónu; · vytváral si pozitívny vzťah k svojmu bydlisku, obci, regiónu a krajine; 72


· rozvíjal svoju národnú a kultúrnu identitu. Prierezová téma sa bude aplikovať v jednotlivých predmetoch prakticky, prostredníctvom vhodných cvičení, modelových situácií, diskusií, hier a iných interaktívnych metód za podpory IKT. 14.2.7 Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke Zámerom Dopravnej výchovy – výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke je pripraviť žiakov na bezpečný pohyb v cestnej premávke – ako chodcov alebo cyklistov. Výučba sa uskutočňuje v I. ročníku prostredníctvom samostatného predmetu ale aj v rámci predmetov prvouka a vlastiveda a to, v objekte školy, na detskom dopravnom ihrisku alebo v bezpečných priestoroch v okolí školy. Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak: · pochopil funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými právnymi predpismi na veku primeranej úrovni; · osvojil si zásady, nadobudol spôsobilosti a praktické zručnosti bezpečného pohybu v cestnej premávke (chôdza, jazda na bicykli...); · pochopil význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej premávke a prakticky zvládol základné úlohy údržby bicykla; · uvedomil si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich bezpečnosť cestnej premávky. Prierezová téma sa bude aplikovať prostredníctvom didaktických hier, návštevy dopravného ihriska prakticky, prostredníctvom vhodných cvičení, modelových situácií, diskusií, hier a iných interaktívnych metód za podpory IKT aj v ostatných predmetoch. 14.2.8 Ochrana života a zdravia Zámerom prierezovej témy Ochrana života a zdravia je viesť žiakov k ochrane svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí prostredníctvom teoretických a praktických poznatkov, zručností v sebaochrane, poskytovania pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života. Na veku primeranej úrovni integruje postoje, vedomosti a zručnosti žiakov zamerané na zdravý životný štýl a ochranu života a zdravia v mimoriadnych a nepredvídateľných situáciách. Na 1. stupni sa realizuje prostredníctvom vyučovacích predmetov telesná a športová výchova, prvouka, prírodoveda, vlastiveda, výtvarná výchova, ako aj samostatných organizačných foriem vyučovania – didaktických hier. Didaktické hry, ktoré sa uskutočňujú v každom ročníku 1. stupňa raz ročne v trvaní 4 hodín, slúžia na praktické osvojenie si učiva. Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak: · rozpoznal nebezpečné situácie ohrozujúce život a zdravie; · osvojil si praktické zručnosti v sebaochrane; · pochopil dôležitosť poskytnutia pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života; · vedel vhodne zareagovať v prípade potreby poskytnutia prvej pomoci; · osvojil si základné činnosti súvisiace s pohybom a pobytom v prírode; · rozvíjal svoju telesnú zdatnosť a pohybovú výkonnosť v prírodných podmienkach. Prierezová téma sa bude aplikovať v rámci didaktických hier prakticky, začlenená je aj do obsahu jednotlivých predmetoch prostredníctvom vhodných cvičení, modelových situácií, diskusií, hier a iných interaktívnych metód za podpory IKT. 14.2.9 Finančná gramotnosť Finančná gramotnosť nie je v zmysle Štátneho vzdelávacieho programu stanovenou prierezovou tému, avšak vzhľadom k dôležitosti a významu jej obsahu pre praktický život žiakov, je integrálnou a povinnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu na základnej škole. 73


Národný štandard finančnej gramotnosti verzia 1.1 definuje finančnú gramotnosť ako schopnosť využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť celoživotné finančné zabezpečenie seba a svojej domácnosti. Hlavnými cieľmi výchove k finančnej gramotnosti sú: § vyhľadávanie správnych informácií, kritické myslenie, rozoznávanie potrebného od zbytočného, odlíšenie pravdivého od nepravdivého, efektívne využívanie informácií, § rozvoj orientácie v problematike financií a jeho precvičovanie z hľadiska ekonomických, rodinných, spoločenských, právnych, etických a ekologických kritérií, § orientácia a prehľad vo finančných produktoch a službách, § identifikácia dôležitých informácií prostredníctvom autentických materiálov, precvičovanie čítania s porozumením, vyhľadávanie varovných signálov klamlivých ponúk, § poukázanie na rozmanitosť ponuky produktov, služieb a inštitúcií, § sledovať vývoj niektorých produktov, ponúk a služieb v čase, § rozvíjať stratégie smerujúce k informovanému rozhodovaniu podľa zásady „produkty, služby, inštitúcie sa menia, zručnosti ostávajú“ Forma realizácie finančnej gramotnosti v rámci jednotlivých vzdelávacích oblastí rozvíja a dopĺňa povinný obsah aplikácie v zmysle Metodiky pre zapracovanie a aplikáciu finančnej gramotnosti do školských vzdelávacích programov základných škôl a stredných škôl, ktorá bola schválená MŠVVaŠ SR dňa 22.augusta 2014 pod číslom 2014-11498/40322:5-10E0 s účinnosťou od 1.septembra 2014. predmet Slovenský jazyk Cudzí jazyk / anglický jazyk Matematika

Informatika / Informatická výchova Vlastiveda Prírodoveda

Etická výchova

téma Prosba – želanie, Tvorba otázok – žiadosť o informáciu, Rozhovor Reklama, Diskusia – názor, Vyjadrenie vlastnej túžby, Inzerát, Porekadlo, Príslovie, Ľudové rozprávky Rodina a spoločnosť, doprava a cestovanie, voľný čas, domov a bývanie, vzdelávanie a práca, dovolenka Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 20 Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 100 Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 10 000, Násobenie a delenie v obore násobilky Riešenie aplikačných úloh a úloh rozvíjajúcich špecifické matematické myslenie Informácie okolo nás (prezentovanie výsledkov vlastnej práce), Komunikácia prostredníctvom IKT (ochrana osobných údajov, vyhľadávanie informácií) Rodina, Obec Slovensko Zdroje vody Dôsledky znečistenia rôznych vodných zdrojov Zdroje elektrickej energie, Význam elektrickej energie pre človeka Postoje a zručnosti v medziľudských vzťahoch (chrániť si veci svoje i iných) Iniciatíva vo vzťahu k iným (riešenie problémov – navádzanie na klamstvo, podvádzanie, kradnutie, ohováranie, ...) 74


predmet

Výtvarná výchova Pracovné vyučovanie

téma Postoje a spôsobilosti medziľudských vzťahov, Riešenie konfliktov – výchova k zmierlivosti, Pomoc, darovanie, delenie sa Reálne a zobrazené vzory, Rozvoj tvorivosti a iniciatívy Reliéf (mince) Podnety rôznych oblastí poznávania sveta Papier a kartón, Elektrický obvod, Zdroje elektrickej energie

Problematika je realizovaná v rámci jednotlivých predmetov nadpredmetovo s uplatnením medzipredmetových vzťahov, ako i formou blokového, projektového vyučovania prakticky, kooperatívneho učenia sa, riešením modelových situácií, diskusií, inscenačnými, heuristickými, situačnými metódami, formou didaktických hier a interaktívnych metód za podpory IKT.

15. Vzdelávacie štandardy Tvoria vlastný didaktický program vzdelávania pre každý predmet. Vychádzajú zo Štátneho vzdelávacieho programu a reflektujú profil absolventa a zameranie školy. Obsahujú 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.

Charakteristiku predmetu Rozvíjajúce ciele, predmetové spôsobilosti, vychádzajúce z kľúčových spôsobilostí Obsah učiva, metódy a formy práce – stratégie vyučovania Učebné zdroje Začlenenie prierezových tém Metódy a formy práce Hodnotenie predmetu

75

Inovovaný školský vzdelávací program. pre 1. stupeň ZŠ ISCED 1

Recommend Documents