Školský vzdelávací program pre 1. stupeň ZŠ- ISCED 1 pre 2. stupeň ZŠ ISCED 2

Základná škola s materskou školou, Športová 33, 919 26 Zavar

Školský vzdelávací program pre 1. stupeň ZŠ- ISCED 1 pre 2. stupeň ZŠ –ISCED 2

Názov ŠVP

Štátny vzdelávací program pre 1.stupeň ZŠ Štátny vzdelávací program pre 2.stupeň ZŠ

Názov ŠkVP Stupeň vzdelania Dĺžka štúdia Forma štúdia Vyučovací jazyk Druh školy Dátum schválenia Miesto vydania

Škola plná života ISCED 1, ISCED 2 4 roky, 5 rokov denná slovenský štátna august ZŠ s MŠ, Športová 33, 919 26 Zavar

Zavar,01.09. 2015

Mgr. Andrea Mršťáková riaditeľka ZŠ s MŠ Zavar

ŠkVP schválený pedagogickou radou dňa 30. 08. 2015

-----------------------------------------------Mgr. Andrea Mršťáková riaditeľka ZŠ s MŠ Zavar

ŠkVP prejednaný školskou radou dňa 28.08.2015

-------------------------------------------------predseda školskej rady

Platnosť Dátum Revidovanie Platnosť ŠkVP 01. 09. 2011 od Revidovanie Platnosť ŠkVP 01. 09. 2013 od Revidovanie Platnosť ŚkVP 01. 09. 2014 od Revidovanie 28. 08. 2015 Platnosť od

ŚkVP

01. 09. 2015

Zaznamenanie inovácie, zmeny, úpravy a pod. k 1.9.2011 boli inovované všetky súčasti ŠkVP k 1.9.2013 v 9.ročníku

bol

inovovaný rámcový učebný plán

k 1.9. 2014 bol inovovaný rámcový učebný plán v 7.ročníku k 1.9. 2015 bol inovovaný rámcový učebný plán v ISCED 1 a ISCED 2 bol vypracovaný inovovaný ŠkVP pre 1. a 5. ročník

Základná škola s materskou školou, Športová 33, 919 26 Zavar

Školský vzdelávací program pre 1. stupeň ZŠ Školský vzdelávací program pre 2. stupeň ZŠ

Názov: Škola plná života Vzdelávací program Stupeň vzdelania: ISCED 1, ISCED 2 Dĺžka štúdia: 4-ročná, 5-ročná Vyučovací jazyk: slovenský Študijná forma: denná Druh školy: štátna Predkladateľ: Názov školy: Základná škola s materskou školou, Športová 33, 919 26 Zavar Adresa: Športová 33, 919 26 Zavar IČO: 34 017 381 Riaditeľ školy: Mgr. Andrea Mršťáková Koordinátor pre tvorbu ŠkVP: Mgr. Silvia Adamcová, Mgr. Iveta Fixeková Ďalšie kontakty: telefón: 033/55 971 01 fax: 033/971 01 e-mail: mailto:[email protected] Zriaďovateľ: Názov: obec Zavar Adresa: Viktorínova 14 Kontakty: telefón: 033/55 972 69 033/55 971 02

Platnosť dokumentu od 01.09.2015

.......................................................... Mgr. Andrea Mršťáková riaditeľka ZŠ s MŠ Zavar

I. Všeobecná charakteristika školy Veľkosť školy Základná škola v Zavare je orgánom štátnej správy na úseku základného školstva v Trnave. Je samostatnou rozpočtovou organizáciou na úseku základného školstva na základe zriaďovacej listiny, ktorú vydal Okresný úrad v Trnave, v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších zmien a doplnkov. Zriaďovacia listina bola vydaná dňa 6. 12. 1994 podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona číslo 171/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších zmien a doplnkov. Základná škola na základe tejto zriaďovacej listiny vystupuje vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Zriaďovateľom školy je Obecný úrad v Zavare. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky – sekcia regionálneho školstva zaradilo s účinnosťou od 1.1.2005 do siete škôl a školských zariadení Ministerstva školstva Slovenskej republiky Základnú školu s materskou školou, Športová 33, 919 26 Zavar. Priestorové podmienky školy sú na dobrej úrovni. Škola je postavená od roku 1998 z ekologických materiálov, ako jediná na Slovensku. Je netradičná aj svojou architektúrou. Škola je plnoorganizovaná. Všetky triedy sa nachádzajú na prízemí školy, žiaci majú dostatok miesta na trávenie prestávok. Vnútorné priestory učební sú veľmi dobre vybavené, ich veľkosť umožňuje realizovať kvalitný vzdelávací proces. Riaditeľňa, zborovňa, kancelária ekonómky, spoločenská miestnosť, špeciálne učebne a kabinety sú na 1. poschodí. Okrem klasických tried sú na škole i špeciálne učebne na vyučovanie chémie a fyziky, hudobnej výchovy ,výpočtovej techniky a cudzích jazykov a učebňa s interaktívnou tabuľou .Súčasťou školy je aj školská jedáleň. Exteriér školy je starostlivo udržiavaný. Súčasťou školského areálu je asfaltové ihrisko,( vhodné na futbal, volejbal) a pieskové doskočisko. Škola nemá vlastnú telocvičňu a preto využíva telocvičňu TJ Zavar. Naša škola je plne organizovaná a poskytuje základné vzdelanie od 1. do 9. triedy. 1. Predprimárne vzdelávanie nultého stupňa – ISCED 0 – vzdelávanie v materskej škole 2. Primárne vzdelávanie – ISCED 1 – 1. stupeň základnej školy (1.-4. ročník) 3. Nižšie sekundárne vzdelávanie – ISCED 2 – 2.stupeň základnej školy Celkový počet tried: 11 Počet žiakov sa pohybuje: od 210 do 265 Naplnenosť tried je v priemere na 1. stupni: 20 žiakov Naplnenosť tried je v priemere na 2. stupni: 23,2 žiakov Kapacita školy vychádza z priestorových podmienok a hygienických noriem. ZŠ – 265 žiakov ŠKD- 97 žiakov ŠJ – 265 žiakov  Charakteristika žiakov Základná škola poskytuje vzdelanie v územnom obvode zriaďovateľa. Prevažná väčšina našich žiakov je z našej obce Zavar (62,07%). Ostatnú časť tvoria žiaci z Dolných Lovčíc (37,93 %). Pri umiestňovaní našich žiakov na stredné školy a odborné učilištia je úspešnosť 100%.  Charakteristika pedagogického zboru

Pedagogický zbor je stabilizovaný. Skúsení kvalifikovaní učitelia sa podieľajú na postupnej premene školy. Základom postupnej premeny školy sa stalo vzdelávanie pedagogického zboru.V škole pracuje jedna výchovná poradkyňa. Školská psychologička je na MD. Pedagogickí zamestnanci školy: Meno a priezvisko

Aprobácia

Mgr.Eva Haršányiová

I.stupeň

Mgr. Gabriela Bleščáková Mgr.Iveta Fixeková PhDr. Silvia Adamcová Mgr. Iveta Húsková Mgr. Daniel Moncman Mgr .Igor Regenda Mgr. Jana Lužicová Mgr. Marián Gabriš Mgr. Monika Pivarči Mgr. Bibiána Cviková Mgr. Marta Čačová Mgr. Marcela Mikúšková Bc. Lenka Antalová Mgr. Jana Hitková Mgr. Miriam Bartovičová Mgr. Andrej Uhrík PaedDr. Tatiana Babuljaková

I.stupeň I.stupeň SJL SJL, ANJ FYZ, TECH MAT, ZEM MAT, BIO SJL, DEJ BIO, CHE I. stupeň NBV, ETV I.stupeň, NEJ vychovávateľka vychovávateľka vychovávateľka TEV, TECH I. stupeň

Rozvoj kvalitného pedagogického zboru V tejto oblasti bude nutné sa zamerať predovšetkým na:    

Stabilizáciu pedagogického zboru. Zvyšovanie aprobovanosti a kvalifikovanosti. Umožniť ďalší odborný rast zamestnancov. Hodnotenie a sebahodnotenie vykonanej práce.

Prostriedky na dosiahnutie cieľa  Preferovať štúdium tým, ktorí sa chcú ďalej vzdelávať v odbore, ktorý je prínosom pre školu (jazyky, informačné technológie, nové metódy a formy práce).  Vytváranie kultúrneho prostredia pre prácu učiteľov – vybavenie kabinetov, prístup na Internet.  Vzájomná hospitačná činnosť učiteľov, spoločné relaxačné akcie. Organizácia prijímacieho konania

Požiadavky na prijatie žiaka do 1.-9.. ročníka:  Trvalý pobyt v Zavare (Dolné Lovčice) Požiadavky na prijatie žiaka do 1.ročníka (Zákon č.245/2008 Z. z.)§ 60 (1) Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky na začatie plnenia povinnej školskej dochádzky podľa § 19 a o ktorého prijatie na základe zápisu podľa § 20 ods. 2 požiadal zákonný zástupca do spádovej školy alebo inej školy podľa výberu zákonného zástupcu. Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, a to vždy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorast. (2) O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy 34) do 31. mája, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelávanie začať. (3) Do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a dosiahlo školskú spôsobilosť. (4) Do nultého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia, u ktorého je predpoklad, že jeho zaradením do nultého ročníka sa jeho vývin vyrovná. Do nultého ročníka sa prijíma aj dieťa podľa § 19 ods. 4 až 7. (5) Ak nemožno umiestniť dieťa do základnej školy, riaditeľ tejto školy informuje zákonného zástupcu dieťaťa a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý následne určí školu, v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, alebo zabezpečí inú formu jeho vzdelávania podľa tohto zákona. § 61 (6) O prijatí dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, vydaného na základe diagnostického vyšetrenia dieťaťa. Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami poučí zákonného zástupcu o všetkých možnostiach vzdelávania jeho dieťaťa. (7) Ak sa počas dochádzky žiaka do základnej školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zmení charakter potrieb žiaka alebo jeho zaradenie nezodpovedá charakteru jeho potrieb, riaditeľ základnej školy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie odporučí zákonnému zástupcovi žiaka podať návrh na prijatie žiaka do inej školy, prípadne na základe žiadosti zákonného zástupcu rozhodne o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy. Ak zákonný zástupca nekoná v záujme dieťaťa, riaditeľ školy postupuje podľa § 29 ods. 10. Dlhodobé projekty Školu je potrebné zapájať do projektov a programov. Toto v neskoršom veku zabezpečí uplatnenie mladých ľudí na trhu práce, mobilitu, flexibilitu a zvládnutie cudzích jazykov žiakmi. Európska dimenzia vzdelávania súvisí aj s kompetenciami mladých ľudí tvoriť občiansku spoločnosť. Preto v predmetoch občianska výchova, dejepis, etická výchova učíme žiakov poznať, rešpektovať a uplatňovať princípy demokracie, základné ľudská práva a potláčať tak rôzne formy intolerancie, prejavy rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu.

Vytvárame právne vedomie a vedieme žiakov k mravnému správaniu aj cez neformálne vzdelávanie. Naša škola sa zapojí do týchto projektov: 1. Vzdelávanie učiteľov ZŠ v oblasti cudzích jazykov v súvislosti s Koncepciou vyučovania cudzích jazykov v ZŠ a SŠ 2. Rozširujúce štúdium kvalifikovaných učiteľov cudzích jazykov a literatúry o didaktiku cudzích jazykov pre mladší školský vek 3. Záložka do knihy spája školy 4. Čítanie s Osmijankom 5. Združenie Orava – Týždeň hlasného čítania 6. Profilácia žiakov na budúce povolanie 7. Praktický anglický jazyk – native speaker vo vyučovacom procese 8. Digi škola – digitálne učivo na dosah 9. Polytechnické vzdelávanie žiakov 10. Projekty v spolupráci ŠIOV Stretnutia s významnými osobnosťami Protidrogové programy: besedy, výchovné koncerty Ekologické a sociálne programy: exkurzia na Trnavské rybníky Športové projekty: Deň športu pre ZŠ susedných obcí, Športová olympiáda, Floorbalový turnaj okolitých škôl Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi Úspešná práca školy je podmienená i kvalitnou spoluprácou s rodičmi a obcou. Tejto skutočnosti škola prikladá veľkú vážnosť. Spolupráca s rodičmi a obcou je realizovaná predovšetkým rôznymi aktivitami, ako sú: príprava rôznych kultúrnych programov k Vianočnej akadémii, ku Dňu matiek a k iným podujatiam pre obec a PD Zavar. Spolu s rodičmi každoročne organizujeme Reprezentačný ples. Výťažok z tohto plesu používame na zakúpenie učebných pomôcok pre žiakov. Ďalšia spolupráca sa prejavuje pri spoločných podujatiach školy a obce ako je Deň športu, úprava areálov, vzájomná výpomoc pri prezentácii obce a školy pri oficiálnych návštevách, účasť starostu obce na slávnostnom otvorení a ukončení školského roka. Škola sa usiluje o to, aby kontakt s rodičmi bol čo najužší. Rodičom je umožnené komunikovať s vedením školy denne, bez časového obmedzenia. Podobne je možné komunikovať i s učiteľmi. Vzhľadom na ich vyučovacie povinnosti je vhodné dohodnúť si stretnutie telefonicky. Škola víta záujem rodičov o aktívne zapojenie sa do práce so žiakmi. Škola je pre rodičov otvorená, rodičia sa môžu po dohode s učiteľmi zúčastniť na vyučovacej hodine, môžu spolupracovať pri organizovaní školských akcií, výletov a projektov. Dôležitá je i spolupráca s Klubom seniorov . Naša škola zabezpečuje kultúrne programy pre seniorov, učitelia pripravujú rôzne besedy , prednášky na rozličné témy, o ktoré majú seniori záujem. Rada školy: Samosprávnym orgánom školy je rada školy. Je iniciatívnym a poradným samosprávnym orgánom vyjadrujúcim sa k miestnym záujmom a záujmom rodičov, pedagógov a žiakov

v oblasti výchovy a vzdelávania. Posudzuje činnosť školy a z pohľadu školskej problematiky sa vyjadruje k činnosti miestneho zastupiteľstva a miestnych orgánov štátnej správy a napomáha riešiť problémy školy. Rada školy vykonáva svoju činnosť v súlade a v rozsahu platných právnych predpisov a svojho štatútu. ZRPŠ Plenárna schôdza ZRPŠ sa uskutočňuje 1-krát za rok. Zvoláva ju predseda ZRPŠ. Triedne schôdze sa uskutočňujú 4-krát za školský rok. Zvoláva ich triedny učiteľ po dohode s triednym dôverníkom. Iné organizácie Naďalej chceme udržiavať dobrú spoluprácu s Knižnicou J. Fándlyho v Trnave i s Obecnou knižnicou v Zavare a zúčastňovať sa literárnych hodín o tvorbe a živote rôznych spisovateľov, napr. Noc s Andersenom. Škola pravidelne spolupracuje s Kalokagatiou v Trnave, ktorá organizuje rôzne súťaže do ktorých sa aktívne zapájame. Spolupracujeme s CPPP v Trnave. Ide predovšetkým o včasné diagnostikovanie porúch učenia a správania. Spolupráca so SOŠ v Trnave pri organizovaní výchovných a spoločenských podujatí. Spolupráca s miestnymi organizáciami – Zväz záhradkárov, HZ Zavar, PZ Trnava

Priestorové a materiálno–technické podmienky školy Všetky súčasti školy sú sústredené v jednej budove. Škola má zriadené a využíva tieto odborné učebne: odbornú učebňu pre vyučovanie fyziky a chémie, dve učebne výpočtovej techniky, školské dielne, spoločenskú miestnosť, ktorú využívame na besedy, premietanie filmov a DVD a jazykovú učebňu. Škola má zakúpený notebook pre učiteľa, dataprojektor, minivežu, I-beam tabuľu, tri interaktívne tabule a jedno interaktívne plátno, dve hlasovacie zariadenia, tablet a vizualizéry. Tieto odborné učebne umožňujú plne realizovať učebné osnovy a zvolené učebné varianty. Vybavenie kabinetov je postačujúce, ale je potrebné pomôcky pravidelne obnovovať a vymieňať za modernejšie. Pri obnove učebných pomôcok sú veľmi nápomocní rodičia. Škola má k dispozícii školské ihrisko, ihrisko TJ Zavar a telocvičňu TJ Zavar. Na vzhľade školy sa podieľajú vo veľkej miere učitelia, žiaci i ostatní zamestnanci. Súčasťou našej školy je ŠKD pre žiakov 1. – 4. ročníka. Naši žiaci môžu navštevovať tiež školskú knižnicu. Plochy okolo školy sú trávnaté a chceme ich premeniť na príjemné prostredie odpočinku a relaxácie. Pred školou sú umiestnené lavičky a hojdačky. Škola ako životný priestor Aby sa žiaci i pedagógovia cítili v škole čo najpríjemnejšie, treba klásť dôraz na:  upravené a estetické prostredie tried a chodieb  úpravu školského dvora,  aktuálne informácie o aktivitách školy na informačných tabuliach a nástenkách,

 budovanie priateľskej atmosféry medzi žiakmi navzájom a medzi žiakmi a pedagógmi. Hlavné ciele:  Zlepšiť prostredie v triedach a spoločných priestorov školy.  Zakúpiť nové počítače.  Zakúpiť do každej triedy interaktívnu tabuľu.  Úprava okolia školy. Prostriedky k dosiahnutiu cieľa:  Hľadať sponzorov pre zlepšenie prostredia školy. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní Požiadavkami na bezpečnosť a hygienu pri práci sa zaoberajú nasledovné dokumenty školy: 1. Prevádzkový poriadok 2. Pracovný poriadok 3. Školský poriadok 4. Dokumentácia BOZP a PO Bezpečnosť a ochrana zdravia pri výchove a vzdelávaní sa bude zaisťovať nasledovne: 1. Škola zabezpečí bezpečné a zdraviu vyhovujúce podmienky v priestoroch školy. 2. Pravidelnými školeniami zamestnancov školy o BOZP a PO 3. Poučením žiakov o BOZP a PO na začiatku školského roka a preukázateľne pred hromadnými akciami. 4. Poučenie zákonných zástupcov žiakov o BOZP a PO a oboznámenie so školským poriadkom prostredníctvom triednych ZRPŠ na začiatku školského roka. 5. Pravidelnými kontrolami stavu vedením školy. 6. Odstraňovaním nedostatkov podľa výsledkov revízií, obhliadok budovy a nahlasovaním závad. 7. Zabezpečením potrebných ochranných pracovných pomôcok pre zamestnancov školy. 8. Žiaci sú oboznámení s požiarnou prevenciou, požiarnymi signálmi na účelovom cvičení a didaktických hrách. 9. Zabezpečením pedagogického dozoru nad žiakmi. 10.

II. Charakteristika školského vzdelávacieho programu 1. Pedagogický princíp školy (vlastné ciele výchovy a vzdelávania ) Zameranie školy: Škola plná života Chceme, aby u nás v škole bolo dobre žiakom i učiteľom. Chceme spoločne spoznávať, prežívať a tvoriť v príjemnom a bezpečnom prostredí. Na našej škole sa všetci poznáme po mene, a to nám umožňuje pristupovať ku každému žiakovi s maximálnym pochopením. Podporujeme spoluprácu a vzájomnú komunikáciu. Ciele výchovy a vzdelávania  Primerane veku rozvíjať kľúčové spôsobilosti (kompetencie),

        

Rozvíjať zmysluplné základné vedomosti a znalosti Vypestovať záujem o celoživotné učenie sa Upevňovať národné povedomie a svetové kultúrne dedičstvo Podporovať záujem a potrebu zmysluplnej aktivity a tvorivosti Viesť žiakov k úcte k hodnotám, dôstojnosti a identite každého človeka Posilniť úlohu a motiváciu učiteľov, ich profesijný a odborný rast, Podporovať talenty, osobnosť a záujmy každého žiaka, Skvalitniť spoluprácu s rodičmi, verejnosťou a inými školami aj v zahraničí, Zaviesť nové formy a metódy práce.

Zámermi nižšieho sekundárneho vzdelávania sú tieto očakávania od žiaka:     

Osvojiť si základ všeobecného vzdelania poskytovaného školou Mať záujem a potrebu učiť sa aj mimo školy Osvojiť si a využívať efektívne stratégie učenia sa Nadobudnúť primeranú úroveň komunikačných spôsobilostí a spolupráce Mať rešpekt k druhým a zodpovedný vzťah k sebe a svojmu zdraviu.

Ciele ŠkVP orientujeme na realizáciu priorít výchovy a vzdelávania s podporou vyučovacích metód a postupov založených na skúsenostiach žiakov a prepojené so životom, ako je interaktívne zážitkové vyučovanie, projektové vyučovanie, vyučovanie ITV, inscenačné metódy a pod. Podľa podmienok školy, možností, potrieb žiakov a požiadaviek rodičov je zameranie školy vyjadrené v podobe štyroch vzdelávacích priorít. Vzdelávacie priority: 1. Poskytovať kvalitné základné vzdelanie zamerané na aktívne schopnosti žiakov. 2. Vyučovať cudzie jazyky: od 1.ročníka prvý cudzí jazyk od 5.ročníka dva cudzie jazyky 3. Rozvíjať komunikačné schopnosti žiakov:  v slovenskom jazyku  v cudzích jazykoch  v informačných a komunikačných technológiách 4. Podporovať rozvíjanie pohybových, športových, výtvarných, hudobných, dramatických, literárnych schopností žiakov v školských a mimoškolských aktivitách. Škola umožní všetkým žiakom získať dostatočné všeobecné vedomosti a zručnosti vo všetkých všeobecnovzdelávacích predmetoch a hlboké odborné vedomosti vo všetkých zvolených voliteľných predmetoch. 1.1 Rozvoj kľúčových kompetencií žiakov v oblasti: Komunikačných schopností Zvyšovať kvalitu čítania, čítať s porozumením, aktívne počúvať, vedieť argumentovať, vedieť sa ústne a písomne vyjadrovať, rozvíjať čitateľskú gramotnosť, interpretovať získané vedomosti, vedieť ich vyhľadávať a využívať, primerane ich prezentovať, ovládať základy komunikácie v cudzom jazyku, vytvárať a sprostredkovať informácie aj v cudzom jazyku.

Starostlivosť o životné prostredie, podpora ENV Starostlivosť o zeleň v exteriéri i interiéri školy, neničiť materiálne hodnoty, Personálnych a interpersonálnych schopností Vedieť sa učiť a vzdelávať, regulovať svoje správanie, vedieť pracovať v tíme, mať dobré medziľudské vzťahy, schopnosť starať sa o svoje zdravie, Schopnosti tvorivo a kriticky riešiť problémy Navrhovať riešenia, vedieť pracovať aj v záťažových podmienkach, Schopnosti pracovať s modernými informačnými technológiami Vedieť pracovať s PC, internetom, s interaktívnou tabuľou. a) Kompetencie k učeniu  Využívať čo najväčšie množstvo dostupných zdrojov informácií (učebnice, internet, časopisy, knižnicu, exkurzie, vychádzky a pod.).  Viesť žiakov k samostatnému organizovaniu niektorých školských akcií.  Viesť žiakov k účasti na súťažiach a olympiádach.  Uplatňovať individuálny prístup k žiakom. Do vyučovania zaraďovať metódy podporujúce tvorivosť žiakov ( prezentácia projektov).  Pozitívne motivovať žiakov k využívaniu vhodných stratégií k učeniu.  Viesť žiakov k hodnoteniu a sebahodnoteniu, k aplikovaniu výsledkov učenia do praxe.  Vytvárať podnetné prostredie založené na vzájomnej dôvere učiteľa a žiaka.  Používať čo najviac prvkov pozitívnej motivácie (povzbudenie, pochvala). b) Kompetencie k riešeniu problémov  Vytvárať problémové situácie a na nich učiť žiakov stratégiu riešenia problémov.  Podporovať rôzne riešenia problémov.  Pri riešení problémov učiť žiakov vyhľadávať, spracovávať a používať potrebné informácie z rôznych zdrojov.  Učiť žiakov nebáť sa problémov.  Pri riešení problémov využívať tímovú spoluprácu.  Zapojiť žiakov do organizovania mimovyučovacích aktivít. c) Kompetencie komunikatívne        

Netolerujeme agresívne, hrubé, vulgárne a nezdvorilé prejavy žiakov, zamestnancov a rodičov. Klásť dôraz na jazykovú čistotu prejavu. Vyžadovať dodržiavanie školského poriadku. Pomáhať novoprijatým žiakom zapojiť sa do kolektívu. Podporovať priateľské vzťahy žiakov rôzneho veku. Učiť žiakov asertívnemu správaniu. Zamerať sa na rozvíjanie komunikačných schopností žiakov v materinskom a cudzom jazyku, v informačných technológiách.

 Učiť žiakov, aby vedeli vhodnou formou obhájiť svoj názor, ale tiež vypočuť názor iných a premýšľať o ňom.  Učiť žiakov komunikovať v krízových situáciách.  Umožniť žiakom prezentovať svoje názory a postoje v školskom časopise.  Učiť žiakov prezentovať výsledky svojej práce. d)

Kompetencie sociálne a personálne

 Podporovať vzájomnú pomoc žiakov pri učení.  Učiť žiakov pracovať v tímoch, spolupracovať a striedať rôzne úlohy v skupine; práca každého žiaka musí byť prínosom pre celú skupinu.  Schopnosť spolupracovať, rozvíjať tiež pri najrôznejších spoločných mimovyučovacích akciách školy (Vianočná akadémia, ŠKD, práca v krúžkoch, kultúrne programy pri rôznych akciách).  Viesť žiakov k dodržiavaniu dohodnutých pravidiel.  Podporovať spoluprácu všetkých členov pedagogického zboru.  Monitorovať a diagnostikovať sociálne vzťahy v triede, v skupine, v rodine.  Využívať pomoc a skúsenosti odborníkov (výchovného poradcu, PPP, sociálnej komisie, Polície SR a koordinátorov prevencií). e)

Kompetencie občianske  Zoznamovať žiakov s právami a povinnosťami dieťaťa, viesť žiakov k zodpovednosti za svoje jednanie.  Netolerovať a snažiť sa eliminovať sociálno-patologické prejavy správania ( agresivita, šikanovanie, drogy, kriminalita...) a prejavy rasizmu, xenofóbie a nacionalizmu.  Netolerovať nevhodné a nezdvorilé (vulgárne) správanie žiakov, zamestnancov a rodičov.  Zoznamovať žiakov so životom ľudí z iného kultúrneho prostredia (besedy).  Viesť žiakov k tomu, aby rešpektovali individuálne, kultúrne a náboženské rozdiely medzi ľuďmi.  Upevňovať u žiakov pozitívne formy správania.  Ponúkať žiakom pozitívne aktivity (kultúrne, športové...) ako protipól k nežiaducim patologickým javom; rozvíjať ducha fair play.  Na modelových situáciách riešiť konkrétne problémy.  Zoznamovať žiakov so zdravým životným štýlom (zdravé zuby, stravovacie návyky, protidrogová prevencia, potreba telesného pohybu, lyžiarsky výcvik).  Podporovať ekologické myslenie (ochrana životného prostredia, Deň Zeme, zber papiera, prírodovedné vychádzky).  Zoznamovať žiakov so základmi prvej pomoci, s prevenciou a riešením krízových situácií.  Obklopovať žiakov estetickým a zdravým prostredím, na ktorého tvorbe sa tiež podieľajú žiaci.

f)

Kompetencie pracovné

 Spoločne so žiakmi vytvárať podnetné a tvorivé prostredie.  Zoznamovať žiakov so základnými pracovnými návykmi a materiálmi.

 Viesť žiakov k dodržovaniu zásad bezpečnosti pri práci, učiť žiakov bezpečne a hospodárne používať materiál, nástroje a vybavenie.  Viesť žiakov k objektívnemu sebahodnoteniu a posudzovať reálne možnosti k profesnej orientácii.  Rôznymi formami zoznamovať žiakov s jednotlivými profesiami (besedy so zástupcami odborných škôl, návšteva úradu práce, exkurzie...). Rozvoj základných hodnôt a postojov žiakov vzťahujúcich sa k multikultúrnej výchove a výchove k ľudským právam  Postoj k vlasti, štátu, národu,  Uvedomenie si nebezpečenstva vyplývajúceho z rasových predsudkov a rôznych foriem diskriminácie,  Dodržiavanie základných ľudských práv a ochrany ľudskej dôstojnosti  Podporovať a rešpektovať názory detí  Prijímať také výchovné opatrenia na zabezpečenie disciplíny, ktoré sú zlučiteľné s ľudskou dôstojnosťou dieťaťa  Predchádzať nežiaducim javom (záškoláctvo, agresivita, šikanovanie, užívanie návykových látok, ...)  Pochopiť význam medzinárodného dorozumievania sa  Vytvárať pozitívnu sociálnu klímu v škole  Podporovať zdravie žiakov i zamestnancov školy. 1.2

Podporovať nadaných žiakov, venovať zvýšenú pozornosť integrovaným žiakom a žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia

 Naďalej podporovať žiakov v zapájaní sa do predmetových súťaží a olympiád  Pri vzdelávaní intelektovo nadaných detí venovať pozornosť rozvoju celej osobnosti, najmä emocionality a sociálnych vzťahov  Individuálne pristupovať k integrovaným žiakom a k žiakom s poruchami správania  Posilniť spoluprácu výchovný poradca – PPP- rodič – žiak.  Výchovno-vzdelávaciu činnosť smerovať k príprave žiakov na život, ktorý od nich vyžaduje, aby boli schopní kriticky a tvorivo myslieť, rýchlo a účinne riešiť problémy.  Pripraviť človeka rozhľadeného, vytrvalého, schopného kooperovať a pracovať v tíme, chápajúceho potrebu celoživotného vzdelávania.  Dosiahnuť zvýšenie gramotnosti v oblasti IKT žiakov v našej škole.  Zabezpečiť kvalitnú prípravu žiakov v cudzích jazykoch so zreteľom na možnosti školy, so zameraním na komunikatívnosť a s ohľadom na schopnosti jednotlivých žiakov.  Formovať u žiakov tvorivý životný štýl, vnútornú motiváciu, emocionálnu inteligenciu, sociálne cítenie a hodnotové orientácie.  Vychovávať žiakov v duchu humanistických princípov.  V spolupráci s rodičmi žiakov vychovať pracovitých, zodpovedných, morálne vyspelých a slobodných ľudí.

Naším princípom je viesť žiakov k tvorivému mysleniu, kritickému mysleniu, naučiť ich tímovo pracovať, komunikovať medzi sebou, vzájomne sa rešpektovať a byť schopní celoživotne sa vzdelávať. 1. Žiakov vychovávať k zodpovednosti a samostatnosti. 2. Naším princípom je, aby každý žiak v škole zažil úspech. 3. Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami individuálny výchovno-vzdelávací program.

majú

vypracovaný

2. Zameranie školy a stupeň vzdelania Chceme, aby naša škola bola miestom aktívneho a radostného poznávania. Z toho vyplýva , že náš školský vzdelávací program budeme realizovať v bezpečnom, príjemnom a estetickom prostredí, v atmosfére, ktorá plne rešpektuje individualitu každého žiaka, podporuje sebaúctu i vzájomnú úctu, partnerstvo učiteľov i rodičov, vzťah učiteľov a žiakov založený na vzájomnom rešpektovaní, dôvere a otvorenej komunikácii. Škola sa bude snažiť vytvárať prostredie, ktoré vyznáva etické hodnoty, učí zodpovednosti, ohľaduplnosti, úcte k vzdelanosti, vzťahu k športovaniu i k estetickému cíteniu. Špecifickým rysom organizácie vyučovania v našej škole je:  vyučovanie cudzieho jazyka od 1. triedy a od 5. triedy vyučovanie dvoch cudzích jazykov  vyučovanie environmentálnej výchovy  zapájanie sa do jazykových a literárnych olympiád a súťaží, do jazykových projektov.  udržiavať dobrú odbornú úroveň jazykového vyučovania.  dosiahnuť počítačovú gramotnosť žiakov, aby každý žiak, ktorý ukončí školu, ovládal prácu s počítačom a vedel pracovať s internetom  zavádzať počítače do predmetového vyučovania  odbornú počítačovú učebňu vybavenú internetom a školskú knižnicu využívať k práci s informáciami  rozvíjať jazykové zručnosti v materinskom jazyku  podporovať účasť žiakov vo vedomostných olympiádach a súťažiach (MO, FO, BIO, GEO, Pytagoriáda, Klokan, OSJ, ONEJ, OAJ a iné)  posilňovať prepojenie: školské vyučovanie a záujmová krúžková činnosť školy – miestne telovýchovné a športové organizácie  organizovať zdravotnú osvetu a výchovu  spolupracovať s odbornými inštitúciami  Vychovávať žiakov k udržiavaniu zdravého prírodného prostredia. V ekologickej i environmentálnej výchove zamerať sa konkrétne na miestne a regionálne prírodné prostredie.  Pestovať pozitívny vzťah žiakov k vlastnej rodine – obci - regiónu. Vychovať žiaka s dobrými vedomosťami o špecifikách miestneho prostredia. Zvyšovať kvalitu etických a emocionálnych vzťahov detí k okolitému prostrediu – k jeho kultúrnym hodnotám.  Pokračovať v cykle kultúrnych programov žiakov pre obecné spoločenstvo (Mesiac úcty k starším, Vianočná akadémia, Deň matiek, Stavanie mája a pod.)  Podporovať a dopĺňať učebné plány širokou ponukou záujmových krúžkov

2.1 Stupeň vzdelania ISCED 1, ISCED 2 Primárne vzdelávanie – ISCED1 (prvý stupeň základnej školy) Primárne vzdelanie (ISCED 1) získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy alebo ktoré získa žiak s mentálnym postihnutím absolvovaním posledného ročníka základnej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou. Úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy žiak získa primárne vzdelanie. Na vysvedčení v štvrtom ročníku sa do doložky uvedie: „Žiak získal primárne vzdelanie“. Nižšie stredné vzdelanie – ISCED 2 (druhý stupeň základnej školy) Nižšie stredné vzdelanie (ISCED 2) získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou. Úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy získa žiak nižšie stredné vzdelanie poskytované základnou školou. Na vysvedčení sa do doložky uvedie: „Žiak získal nižšie stredné vzdelanie“. Ak žiak ukončí plnenie povinnej školskej dochádzky v nižšom ročníku ako deviatom ročníku, na vysvedčení z príslušného ročníka sa mu do doložky uvedie: „Žiak získal primárne vzdelanie“. 3. Profil absolventa Absolvent našej školy by mal svojím vystupovaním robiť dobré meno škole, byť schopný vytvárať dobré medziľudské vzťahy, byť schopný hodnotiť svoju úlohu v škole, v rodine a v spoločnosti, byť schopný starať sa o svoje fyzické i psychické zdravie, vedieť uzatvárať kompromisy, byť schopný vyhľadávať, hodnotiť a využívať pri učení rôzne zdroje informácií, osvojiť si metódy štúdia a práce s informáciami, poznať metódy prírodných vied (hypotéza, experiment, analýza) a diskutovať o prírodovedných otázkach, mať schopnosť presadzovať ekologické prístupy pri riešení problémov, mať schopnosť vnímať dejiny vlastného národa vo vzájomnom prepojení s vedomosťami zo všeobecných dejín, dobre ovládať slovenský jazyk a sám sa starať o kultúru svojho písomného a ústneho vyjadrovania, ovládať dva svetové jazyky, mať schopnosť vnímať umenie, snažiť sa porozumieť mu a chrániť umelecké prejavy, byť si vedomý svojich kvalít ,byť pripravený uplatniť sa v zamestnaní a byť zodpovedný za svoj život. 3.1 Profil absolventa primárneho stupňa Absolvent programu primárneho vzdelania má osvojené (aj vlastným podielom) základy čitateľskej, pisateľskej, matematickej, prírodovedeckej a kultúrnej gramotnosti. Nadobudol základy pre osvojenie účinných techník (celoživotného) učenia sa a pre rozvíjanie spôsobilostí. Získal predpoklady na to, aby si vážil sám seba i druhých ľudí, aby dokázal

ústretovo komunikovať a spolupracovať. Má osvojené základy používania materinského, štátneho a cudzieho jazyka. Úroveň rozvinutosti kľúčových kompetencií tvorí bázu pre ďalší rozvoj v následných stupňoch vzdelávania. Absolvent primárneho vzdelania má osvojené tieto kľúčové kompetencie (spôsobilosti): sociálne komunikačné kompetencie (spôsobilosti)  vyjadruje sa súvisle, výstižne a kultivovane písomnou aj ústnou formou primeranou primárnemu stupňu vzdelávania,  dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty a vyjadriť svoj názor,  uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu,  rozumie rôznym typom doterajších textov a bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať, na základnej úrovni využíva technické prostriedky medziosobnej komunikácie,  rešpektuje kultúrnu rozmanitosť a preukazuje záujem o primeranú formu medzikultúrnej komunikácie,  v cudzích jazykoch je schopný na primeranej úrovni porozumieť hovorenému textu, uplatniť sa v osobnej konverzácii, ako aj tvoriť texty, týkajúce sa bežných životných situácií, kompetencie (spôsobilosti) uplatňovať základ matematického myslenia a základné schopnosti poznávať v oblasti vedy a techniky - používa základné matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách a je schopný (na rôznych úrovniach) používať matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely), - je pripravený ďalej si rozvíjať schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede, ktoré smerujú k systematizácii poznatkov, kompetencie (spôsobilosti) v oblasti informačných a komunikačných technológií - vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri vyučovaní a učení sa, - ovláda základy potrebných počítačových aplikácií, - dokáže primerane veku komunikovať pomocou elektronických médií, - dokáže adekvátne veku aktívne vyhľadávať informácie na internete, - vie používať rôzne vyučovacie programy, - získal základy algoritmického myslenia, - chápe, že je rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom, - vie, že existujú riziká, ktoré sú spojené s využívaním internetu a IKT, kompetencia (spôsobilosť) učiť sa učiť sa - má osvojené základy schopnosti sebareflexie pri poznávaní svojich myšlienkových postupov, - uplatňuje základy rôznych techník učenia sa a osvojovania si poznatkov, - vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach, - uvedomuje si význam vytrvalosti a iniciatívy pre svoj pokrok, kompetencia (spôsobilosť) riešiť problémy - vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, vie rozoznať

ozajstný problém, premýšľa o jeho príčinách a navrhne riešenie podľa svojich vedomostí a skúseností z danej oblasti, - pri riešení problémov hľadá a využíva rôzne informácie, skúša viaceré možnosti riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri podobných alebo nových problémoch, - pokúša sa problémy a konflikty vo vzťahoch riešiť primeraným (chápavým a spolupracujúcim) spôsobom, osobné, sociálne a občianske kompetencie (spôsobilosti) - má základy pre smerovanie k pozitívnemu sebaobrazu a sebadôvere, - uvedomuje si vlastné potreby a tvorivo využíva svoje možnosti, - dokáže odhadnúť svoje silné a slabé stránky ako svoje rozvojové možnosti, - uvedomuje si dôležitosť ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s vhodným a aktívnym trávením voľného času, - dokáže primerane veku odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov, - uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti, - má osvojené základy pre efektívnu spoluprácu v skupine, - dokáže prijímať nové nápady alebo aj sám prichádza s novými nápadmi a postupmi pri spoločnej práci, - uvedomuje si význam sociálno-emočnej klímy v triede a svojím konaním prispieva k dobrým medziľudským vzťahom, kompetencia (spôsobilosť) vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry - dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov, - dokáže pomenovať druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky (na úrovni primárneho vzdelávania), - uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote, - cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície, - rešpektuje vkus iných ľudí a primerane veku dokáže vyjadriť svoj názor , - ovláda základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka, - pozná bežné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu), - správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám, - má osvojené základy pre tolerantné a empatické vnímanie prejavov iných kultúr. 3.2 Profil absolventa nižšieho stredného vzdelania Je založený na kľúčových spôsobilostiach (kompetentnostiach), ktoré zahrňujú komplex vedomostí a znalostí, spôsobilostí a hodnotových postojov umožňujúcich jednotlivcovi poznávať, účinne konať, hodnotiť, dorozumievať sa a porozumieť si, začleniť sa do spoločenských vzťahov a osobnostne sa rozvíjať – zjednodušene ide o spôsobilosť uplatniť svoje vzdelanie v pracovnom, občianskom, rodinnom a osobnom živote. Kľúčové spôsobilosti sa formujú na základe osobnej praktickej činnosti a skúsenosti a zároveň sú uplatniteľné v životnej praxi. Nevyjadrujú trvalý stav, ale menia svoju kvalitu a hodnotu počas celého života. Nezastarávajú ako vedomosti, ale majú potenciálnu vlastnosť neustále sa rozvíjať (a preto môžu byť základom celoživotného učenia sa a osobnej flexibility). Sú výsledkom a dôsledkom nielen formálneho (školského) vzdelávania, ale aj neformálneho vzdelávania, ako aj neinštitucionálneho (informálneho) vzdelávania. Jednotlivé kľúčové spôsobilosti (kompetencie) sa navzájom prelínajú, prepájajú a majú nadpredmetový programový charakter. Získavajú sa ako produkt celkového procesu

vzdelávania a sebavzdelávania, t. j. kompletného vzdelávacieho programu a iných rozvíjajúcich aktivít prebiehajúcich v rámci školy. Nadväzujúc na spôsobilosti získané v priebehu predchádzajúceho (primárneho) vzdelávania absolvent nižšieho sekundárneho vzdelania má osvojené tieto kľúčové kompetencie (spôsobilosti): kompetencia (spôsobilosť) k celoživotnému učeniu sa - uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobného rozvoja, - dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovávaní nových poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie učenia sa, - dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky využívať, - kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové možnosti, sociálne komunikačné kompetencie (spôsobilosti) - dokáže využívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovávaní a vyjadrovaní informácií rôzneho typu, má adekvátny ústny a písomný prejav, - efektívne využíva dostupné informačno-komunikačné technológie, - vie prezentovať sám seba a výsledky svojej práce na verejnosti, používa odborný jazyk, - dokáže primerane komunikovať v materinskom a v dvoch cudzích jazykoch, - chápe význam a uplatňuje formy takých komunikačných spôsobilostí, ktoré sú základom efektívnej spolupráce, založenej na vzájomnom rešpektovaní práv a povinností a na prevzatí osobnej zodpovednosti, kompetencie (spôsobilosti) uplatňovať základ matematického myslenia a základné schopnosti poznávať v oblasti vedy a techniky - používa matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách, - používa matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely, štatistika, diagramy, grafy, tabuľky), - používa základy prírodovednej gramotnosti, ktorá mu umožní robiť vedecky podložené úsudky, pričom vie použiť získané operačné vedomosti na úspešné riešenie problémov, kompetencie (spôsobilosti) v oblasti informačných a komunikačných technológií - má osvojené základné zručnosti v oblasti IKT ako predpoklad ďalšieho rozvoja, - používa základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou, - dokáže vytvoriť jednoduché tabuľky a grafy a pracovať v jednoduchom grafickom prostredí, - je schopný nahrávať a prehrávať zvuky a videá, - dokáže využívať IKT pri vzdelávaní, kompetencia (spôsobilosť) riešiť problémy - uplatňuje pri riešení problémov vhodné metódy založené na analyticko-kritickom a tvorivom myslení, - je otvorený (pri riešení problémov) získavaniu a využívaniu rôznych, aj inovatívnych postupov, formuluje argumenty a dôkazy na obhájenie svojich výsledkov, - dokáže spoznávať pri jednotlivých riešeniach ich klady i zápory a uvedomuje si aj potrebu zvažovať úrovne ich rizika, - má predpoklady na konštruktívne a kooperatívne riešenie konfliktov,

kompetencie (spôsobilosti) občianske - uvedomuje si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho dedičstva, uplatňuje a ochraňuje princípy demokracie, - vyvážene chápe svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp. spoločnosti, - uvedomuje si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam, prispieva k naplneniu práv iných, - je otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti, - má predpoklady zainteresovane sledovať a posudzovať udalosti a vývoj verejného života a zaujímať k nim stanoviská, aktívne podporuje udržateľnosť kvality životného prostredia, kompetencie (spôsobilosti) sociálne a personálne - dokáže na primeranej úrovni reflektovať vlastnú identitu, buduje si vlastnú samostatnosť/nezávislosť ako člen celku, - vie si svoje ciele a priority stanoviť v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami, záujmami a potrebami, - osvojil si základné postupy efektívnej spolupráce v skupine – uvedomuje si svoju zodpovednosť v tíme, kde dokáže tvorivo prispievať k dosahovaniu spoločných cieľov, - dokáže odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania a uplatňovať sociálne prospešné zmeny v medziosobných vzťahoch, kompetencie (spôsobilosti) pracovné - dokáže si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotí svoje výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov, - je flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny, - chápe princípy podnikania a zvažuje svoje predpoklady pri jeho plánovaní, - dokáže získať a využiť informácie o vzdelávacích a pracovných príležitostiach, kompetencie (spôsobilosti) smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti - dokáže inovovať zaužívané potupy pri riešení úloh, plánovať a riadiť nové projekty so zámerom dosiahnuť ciele, a to nielen v rámci práce, ale aj v každodennom živote, kompetencie (spôsobilosti) vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry - dokáže sa vyjadrovať na vyššom stupni umeleckej gramotnosti prostredníctvom vyjadrovacích prostriedkov výtvarného a hudobného umenia, - dokáže orientovať sa v umeleckých druhoch a štýloch a používať ich hlavné vyjadrovacie prostriedky, - uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote a v živote celej spoločnosti, - cení si a rešpektuje umenie a kultúrne historické tradície, - pozná pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu), - správa sa kultivovane, primerane okolnostiam, situáciám, - je tolerantný a empatický k prejavom iných kultúr.

4. Pedagogické stratégie Podporujeme vyučovanie pomocou didaktickej techniky, semináre, diskusie, samostatné a tímové projekty, dlhodobé samostatné práce, prezentácie a obhajobu výstupov, praktickú výučbu.

Dôraz je kladený na samostatnosť a zodpovednosť za učenie. Využívame IKT vo vyučovaní. V oblasti rozumovej výchovy je naším cieľom rozvíjať u žiakov tvorivé myslenie, samostatnosť, aktivitu, sebahodnotenie. Osobnostný a sociálny rozvoj budeme realizovať stimuláciou skupín žiakov so slabšími vyučovacími výsledkami, podporou individuálnych schopností. Práca v oblasti environmentálnej výchovy je na našej škole veľmi bohatá. Aktivity sú zapracované do všetkých predmetov, hlavne prírodovedných. Žiaci majú o túto oblasť veľký záujem. Pri prevencii drogových závislostí sa chceme zamerať aj na iné aktivity ako besedy. I napriek tomu, že s tvrdými drogami sme sa nestretli, treba sústavne pôsobiť proti fajčeniu a alkoholickým nápojom cez koordinátora, rodičov a všetkých vyučujúcich, účelným využívaním voľného času i vlastným príkladom. Budeme sa snažiť dôsledne vychádzať z potrieb žiakov a motivovať ich do učenia pestrými formami výučby. Chceme si všímať ich talent v jednotlivých oblastiach a rozvíjať ho do maximálnej možnej miery. Viac budeme preferovať samostatnú prácu žiakov a ich cieľavedomé zvládanie učiva. Dôležitým odporúčaním do budúceho šk. roka je pre nás potreba orientácie na pozitívne hodnotenie žiakov, najmä slaboprospievajúcich, pre zvýšenie vnútornej motivácie. 4.1 Organizácia výchovno-vzdelávacej činnosti školy (1) Vyučovanie sa začína o 8.00 hod. od 8.00 do 8.45 od 8.45 do 8.55

1. hodina prestávka

od 8.55 do 9.40

2. hodina

od 9.40 do 9.55

veľká prestávka

od 9.55 do 10.40 od 10.40 do 11.00 od 11.00 do 11.45 od 11.45 do 11.55

3. hodina prestávka 4. hodina prestávka

od 11.55 do 12.40

5. hodina

od 12.40do 12.50

prestávka

od 12.50 do 13.35

6. hodina

od 13.35 do 14.05

obedňajšia prestávka

od 14.05 do 14.45

7. hodina

(2) Počet vyučovacích hodín v jednotlivých ročníkoch a predmetoch ustanovujú učebné plány školského vzdelávacieho programu. (3) Proces výchovy a vzdelávania v škole sa uskutočňuje podľa rozvrhu hodín. Rozvrh hodín je zverejnený v každej triede príslušného ročníka. (4) Vyučovacia hodina trvá 45 minút; nemožno ju bezdôvodne predlžovať ani skracovať. Malé prestávky sú desaťminútové, hlavná - veľká prestávka je 20-minútová. Obedňajšia prestávka pre žiakov prvého ročníka a druhého ročníka sa začína najneskôr po piatej vyučovacej hodine a pre žiakov tretieho ročníka až deviateho ročníka najneskôr po šiestej vyučovacej hodine v rozsahu minimálne 30 minút. (5) V prvom ročníku sa vyučuje najviac trikrát v týždni v jednom slede päť vyučovacích hodín, v druhom ročníku v jednom slede päť vyučovacích hodín, v treťom ročníku a vo štvrtom ročníku v jednom slede najviac dvakrát v týždni šesť vyučovacích hodín, v piatom ročníku až deviatom ročníku v jednom slede najviac šesť vyučovacích hodín. Žiaci piateho ročníka a šiesteho ročníka môžu mať v jednom dni v týždni najviac sedem vyučovacích hodín, žiaci siedmeho ročníka až deviateho ročníka môžu mať iba v jednom dni v týždni najviac osem vyučovacích hodín. (6) V triedach prvého ročníka až štvrtého ročníka vyučuje všetky predmety spravidla triedny učiteľ. Ak má škola vytvorené podmienky, môžu vyučovať niektoré predmety výchovného zamerania alebo cudzí jazyk okrem triedneho učiteľa aj iní pedagogickí zamestnanci, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady na príslušný predmet. Podľa podmienok školy môžu v triede nultého ročníka vyučovať viacerí pedagogickí zamestnanci. (7) Najvyšší počet žiakov v triede základnej školy je a) 16 žiakov v triede nultého ročníka, b) 22 žiakov v triede prvého ročníka, c) 24 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy, d) 25 žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka, e) 29 žiakov v triede piateho až deviateho ročníka. 4.2 Organizácia výletov, exkurzií a výcvikov (1) Škola môže organizovať s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka lyžiarsky výcvik alebo snoubordingový výcvik (ďalej len "lyžiarsky výcvik"), plavecký výcvik, školské výlety, exkurzie a školy v prírode. (2) Pre žiakov prvého ročníka až štvrtého ročníka sa v školskom roku môže organizovať jeden jednodňový výlet, pre žiakov piateho ročníka až deviateho dva jednodňové výlety alebo jeden dvojdňový výlet. Žiakom piateho ročníka až deviateho ročníka možno školský výlet predĺžiť s informovaným súhlasom zákonných zástupcov o dva dni pracovného pokoja. (3) Škola môže organizovať ako súčasť vyučovania exkurzie. Miesto a čas exkurzie vychádzajú z požiadaviek učebných osnov školského vzdelávacieho programu. Žiaci jedného ročníka sa môžu v školskom roku zúčastniť najviac na troch exkurziách trvajúcich viac ako štyri vyučovacie hodiny. (4) Súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov je výchova zameraná na ochranu zdravia,

spoločnosti a prírody, a to vo vybraných predmetoch, ako aj pri cvičeniach, didaktických hrách a záujmovej činnosti. (5) Súčasťou vyučovania telesnej výchovy môže byť základný plavecký výcvik a v siedmom alebo ôsmom ročníku základný lyžiarsky výcvik. Ak v mieste školy nie sú vhodné podmienky, škola môže organizovať lyžiarsky výcvik a plavecký výcvik dennou dochádzkou alebo formou výchovno-výcvikových zájazdov. (6) Plavecký výcvik sa organizuje v rozsahu piatich pracovných dní alebo 20 vyučovacích hodín spravidla v mesiacoch september až október alebo apríl až máj. Organizáciu plaveckého výcviku zabezpečuje riaditeľ alebo ním poverený pedagogický zamestnanec. (7) Plavecký výcvik sa uskutočňuje len vo vyhradenom priestore krytého bazéna alebo kúpaliska do výšky vodnej hladiny 1,2 metra, pričom na jedného dospelého cvičiteľa pripadá skupina s najvyšším počtom 10 žiakov. (8) Plavecký výcvik v škole vedie pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovací predmet telesná výchova. Odborný dozor a výcvik môže vykonávať aj iný pedagogický zamestnanec s osvedčením o spôsobilosti viesť plavecký výcvik. Účastníci plaveckého výcviku musia byť poistení proti úrazom. (9) Lyžiarsky výcvik sa koná formou sústredenej päťdňovej, maximálne sedemdňovej výchovno-vzdelávacej činnosti v období mesiacov december až apríl. Organizáciu lyžiarskeho výcviku zabezpečuje riaditeľ alebo ním poverený pedagogický zamestnanec. (10) Lyžiarsky výcvik vedie pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovací predmet telesná výchova, alebo iný pedagogický zamestnanec s osvedčením o spôsobilosti viesť lyžiarsky výcvik. Jedno lyžiarske družstvo tvorí najviac 15 žiakov. Jedno snoubordingové družstvo tvorí najviac 10 žiakov. Účastníci lyžiarskeho výcviku musia byť poistení proti úrazom. (11) Náklady spojené s plaveckým výcvikom a lyžiarskym výcvikom, výletom, exkurziou, jazykovým pobytom v zahraničí hradí žiakovi jeho zákonný zástupca. Pedagogickému zamestnancovi poskytuje náhrady pri pracovnej ceste zamestnávateľ podľa osobitného predpisu. 4.3 Iné súčasti výchovno-vzdelávacej činnosti školy (1) Škola môže v súlade so školským vzdelávacím programom a učebným plánom organizovať výchovno-vzdelávací proces v škole v prírode na území Slovenskej republiky a v zahraničí.

(2) Súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov je výchova k dopravnej disciplíne. Škola v rámci svojich podmienok spolupracuje so zriaďovateľmi dopravných ihrísk a využíva ich na výchovno-vzdelávaciu činnosť. (3) Dopravnú výchovu a vzdelávanie a praktický výcvik žiakov v pozícii chodca a cyklistu môžu poskytnúť detské dopravné ihriská. (4) Ak ide o akcie konané mimo sídla školy, nesmie na jedného pedagogického zamestnanca, ktorý zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia žiakov, pripadnúť viac ako 25 žiakov, pri akciách do zahraničia najviac 15 žiakov. (5) Škola utvára podmienky na výchovu mimo vyučovania podľa potrieb, záujmov žiakov a ekonomických podmienok školy; na ten účel sprístupňuje objekty a priestory ihrísk, telocviční, plavární, školských klubov a učební. Výchova mimo vyučovania sa zameriava na záujmovú, rekreačnú, športovú a spoločenskú činnosť žiakov, pričom sa dbá, aby zaťaženie žiakov nedosiahlo stupeň poškodzujúci zdravie alebo obmedzujúci ich bezpečnosť. (6) Pred vyučovaním, počas vyučovania, počas prestávok, v školskej jedálni, po vyučovaní, pri náhlej nevoľnosti alebo pri úraze, počas všetkých aktivít organizovaných školou alebo školským zariadením vykonáva nad žiakmi dozor poverený pedagogický zamestnanec podľa pracovného poriadku, ktorý vydáva riaditeľ. Schválený rozvrh dozorov zverejní riaditeľ v budove školy na viditeľnom mieste. 4.4 Rozvrh hodín Rozvrh hodín určí riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade podľa potrieb školy s ohľadom na školský vzdelávací program, prihliada na charakter dennej a týždennej fyziologickej výkonnosti žiakov, psychologicko-hygienické požiadavky žiakov; triednická hodina ako súčasť rozvrhu hodín je nad rámec rámcového učebného plánu štátneho vzdelávacieho programu pre základnú školu. Rozvrh hodín je zverejnený v každej triede a na chodbe pred vstupom do triedy. V rámci integrovaného a projektového vyučovania je možné vytvárať bloky.

4.5 Uplatňovanie nových metód a foriem vyučovania Dnešná škola potrebuje okrem klasických foriem vyučovania aj nové a moderné formy. Hlavné ciele tejto oblasti:  Zavedenie aktívneho, činnostného učenia.  Realizácia medzipredmetovej integrácie. Prostriedky na dosiahnutie cieľa:  Zabezpečenie pomôcok a knižných titulov využiteľných pri nových formách a metódach práce.  Pri hospitačnej činnosti oceňovať nové formy práce, viesť učiteľov k tomu, aby nepreferovali frontálne spôsoby učenia.

 Ocenenie používania nových metód a foriem práce v osobnom príplatku a v ročnom hodnotení pedagógov. 4.6 Skvalitnenie výučby cudzích jazykov Súčasné a budúce generácie detí sa bez dobrej znalosti jazykov v zjednotenej Európe neobídu. Hlavné ciele tejto oblasti:  Zabezpečiť kvalitné vyučovanie cudzích jazykov  Vytvorenie podmienok pre zatraktívnenie nemeckého jazyka Prostriedky na dosiahnutie cieľa:  Podpora ďalšieho vzdelávania pedagogických pracovníkov ako rozšírenie aprobácie v oblasti cudzích jazykov.  Podpora štúdia metodiky výučby jazykov pri znalosti cudzieho jazyka učiteľmi nášho zboru.  Zatraktívnenie nemeckého jazyka formou rozprávok, scénok, rozhovorov a ukážkových hodín s pestrými formami práce pre žiakov 1. stupňa, učiteľov a žiakov 2. stupňa .  Vedenie žiakov k využívaniu anglickej i nemeckej bibliotéky – požičiavanie kníh, besedy, scénky. 4.7 Skvalitnenie výučby informatiky Počítačová gramotnosť patrí dnes neodmysliteľne k celkovej vyspelosti každého jedinca, ale záleží predovšetkým ako formou je práca s informačnými technológiami sprístupňovaná a podávaná. Škola disponuje jednou učebňou informatiky. Hlavné ciele tejto oblasti:  Umožniť štúdium informatiky existujúcim vyučujúcim  Zaistiť väčšiu dostupnosť počítačov v priebehu vyučovania i po vyučovaní  Využiť finančné príspevky, sponzorské dary na nákup IKT. Prostriedky na dosiahnutie cieľa:  Rozšírenie databázy výučbových programov pre väčšinu vzdelávacích oblastí.  Organizovaním krúžkov umožniť väčšie využitie učebne.  Viesť učiteľov k tomu, aby žiakom zadávali úlohy a referáty, k splneniu ktorých potrebujú informačné technológie. 4.8 Vytváranie priaznivého prostredia školy Hlavné ciele tejto oblasti:  Snaha o zmeny v charaktere vzťahu – žiak – učiteľ  Tímová spolupráca medzi žiakmi, budovanie ovzdušia tolerancie, radosti z úspechov  Snaha naučiť žiakov schopnosti komunikovať, diskutovať a vyjadriť svoj názor.  Zaistiť osvojenie takých vedomostí a zručností, ktoré v budúcnosti prispejú k uplatneniu na trhu práce a k motivácii k celoživotnému učeniu  Presadzovať zdravý životný štýl

Prostriedky na dosiahnutie cieľa:  Podpora ďalšieho vzdelávania pedagógov a prednášok zameraných na zmenu postojov a vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi  Zachovávať triedne kolektívy po dobu celej deväťročnej dochádzky spolu, rozvoj talentu a záujmu o jednotlivé odbory realizovať vo flexibilnej diferenciácii v rámci nepovinných predmetov a záujmovej činnosti  Uskutočňovať vzájomné hospitácie učiteľov 1. a 2. stupňa, aby učitelia zistili odlišnosti vo výučbe a pomohli deťom k plynulému prechodu na vyšší stupeň školy.  Organizovanie cielených exkurzií, výletov, besied, prednášok a seminárov  Korigovať formu encyklopedického učenia, zadávať zaujímavé úlohy, viesť žiakov k samostatnému vyhľadávaniu informácií v slovníkoch, náučnej literatúre, encyklopédiách, na internete, presadzovať činnostné učenie, alternatívne prvky výučby, netradičný zápis do 1. ročníka  Oživiť tradície práce s knihou, zriadiť v triedach čitateľské kútiky  Vytvárať priateľskú atmosféru v kontakte so žiakmi, poskytnúť priestor na opravu nevydarených výkonov žiakov a obmedziť neprospievajúcich na minimum. Presadzovať sebahodnotenie u žiakov aspoň 1-krát mesačne, pri hodnotení preferovať ústne alebo písomné skúšanie s prihliadnutím k individualite každého jednotlivca. 5. Podmienky pre vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je žiak, u ktorého je potrebné zabezpečiť ďalšie zdroje na podporu efektívneho vzdelávania. Použitie ďalších zdrojov umožní vytvoriť kvalitatívne nové prostredie, zodpovedajúce potrebám žiakov, ktorí si vyžadujú špeciálny prístup vo vzdelávaní. Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby sú u žiaka diagnostikované školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie. Špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou je požiadavka na úpravu podmienok (obsahu, foriem, metód, prostredia a prístupov) vo výchove a vzdelávaní pre žiaka. Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú zo zdravotného znevýhodnenia alebo nadania alebo vývinu žiaka v sociálne znevýhodnenom prostredí, zohľadnenie ktorých mu zabezpečí rovnocenný prístup k vzdelávaniu, primeraný rozvoj schopností alebo osobnosti ako aj dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je spravidla: 1. žiak so zdravotným znevýhodnením, t.j. - žiak so zdravotným postihnutím (s mentálnym postihnutím, so sluchovým postihnutím, so zrakovým postihnutím, s telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo inými pervazívnymi vývinovými poruchami, s viacnásobným postihnutím), - žiak chorý alebo zdravotne oslabený, žiak s vývinovými poruchami (poruchou aktivity a pozornosti, s vývinovou poruchou učenia, s oneskoreným alebo nerovnomerným psychomotorickým vývinom), žiak v hraničnom pásme mentálnej retardácie, žiak s poruchou správania, okrem detí umiestnených do špeciálnych výchovných zariadení na základe rozhodnutia súdu, 2. žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia,

3. žiak s nadaním. Ďalšie zdroje sú rôzneho druhu, predovšetkým:

a) zabezpečenie odborného prístupu vo vzdelávaní – včasná špeciálnopedagogická, psychologická, medicínska diagnostika, vzdelávanie podľa individuálneho výchovnovzdelávacieho programu, individuálna a skupinová práca so žiakom, používanie špeciálnych metód a foriem vyučovania, zaradenie špecifických vyučovacích predmetov, špecifický postup v hodnotení vzdelávacích výsledkov, aplikácia alternatívnych foriem komunikácie, úzka spolupráca s rodičmi a iné, podľa individuálnej potreby konkrétneho žiaka, vyplývajúcej z odbornej diagnostiky, b) materiálne, ktoré zahŕňajú špeciálne učebnice, špeciálne vyučovacie pomôcky, kompenzačné pomôcky, prístroje, úpravy prostredia (napr. bezbariérový prístup) a iné, c) personálne, t.j. odborný servis špeciálneho pedagóga, školského špeciálneho pedagóga, logopéda, liečebného pedagóga, asistenta učiteľa, školského psychológa, ďalej nižší počet žiakov v triede, v prípade individuálnej integrácie zníženie maximálneho počtu žiakov v triede, odborná príprava učiteľov a iné; d) finančné zdroje na zabezpečenie špeciálnych materiálnych, odborných a personálnych podmienok.

5.1. Výchova a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením je okrem všeobecných cieľov, vychovávať a vzdelávať týchto žiakov tak, aby čo najviac rozvinuli vlastné kompenzačné mechanizmy, aby plnohodnotne vnímali, prežívali vlastný život a aby sa stali tvorcami hodnôt, ktoré vytvoria cieľavedomou činnosťou. Výchova a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje: a) v školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením; tieto školy sú špeciálne školy, b) v ostatných školách: 1. v špeciálnych triedach, ktoré sa zriaďujú spravidla pre žiakov s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými žiakmi školy; niektoré vyučovacie predmety alebo činnosti môže žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy, 2. v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými žiakmi školy; ak má takýto žiak špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, je vzdelávaný podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie; zákonný zástupca žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť.

Vo všetkých organizačných formách vzdelávania je potrebné vytvárať žiakom špecifické podmienky pre ich úspešné vzdelávanie a uspokojovanie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, najmä: -

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

všeobecné ciele vzdelávania v jednotlivých vzdelávacích oblastiach a kompetencie je potrebné prispôsobiť individuálnym osobitostiam žiakov so zdravotným znevýhodnením, pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, so sluchovým, zrakovým, telesným alebo mentálnym postihnutím a pre žiakov s autizmom sa môžu v základnej škole pre žiakov s príslušným postihnutím otvárať triedy prípravného ročníka, v prípade potreby žiakov so zdravotným znevýhodnením možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky, v rámci školských vzdelávacích programov špeciálnych základných škôl, v ktorých sa vzdelávajú žiaci so zdravotným znevýhodnením sa zaraďujú špecifické predmety (individuálna logopedická starostlivosť, individuálne logopedické cvičenia, individuálna tyflopedická starostlivosť, komunikačné zručnosti, dorozumievacie zručnosti, rozvíjanie komunikačných schopností, rozvíjanie sociálnych zručností, rozvoj psychomotorických zručností, dramatická výchova a iné), žiaci so zdravotným znevýhodnením, ktorí nemôžu splniť požiadavky príslušných vzdelávacích oblastí a štandardov, sa vzdelávajú podľa individuálnych vzdelávacích programov, u žiakov so zdravotným znevýhodnením je možné voliteľné hodiny využiť aj na intenzívne vzdelávanie v určitej vzdelávacej oblasti v rámci individuálneho vzdelávacieho programu žiaka, v prípade individuálnej integrácie v bežnej triede základnej školy môže školský špeciálny pedagóg na vyučovacích hodinách podľa potreby pracovať so žiakom/žiakmi so zdravotným znevýhodnením individuálne alebo v skupinkách podľa individuálneho vzdelávacieho programu žiaka/žiakov. Obsah, formy a postup vyučovania konzultuje s príslušným učiteľom, u žiakov so zdravotným znevýhodnením môže školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, logopéd, školský psychológ v rámci vyučovania pracovať individuálne s vybranými žiakmi s cieľom systematickej, intenzívnej korekcie, terapie alebo reedukácie postihnutia, resp. poruchy, v prípade potreby si školy, v ktorých sa vzdelávajú žiaci so zdravotným znevýhodnením, vo svojich školských vzdelávacích programoch, vypracovaných pre týchto žiakov, môžu zvýšiť počet voliteľných hodín o 1 až 3 hodiny týždenne, u žiakov so zdravotným znevýhodnením si stanovuje učiteľ dĺžku a štruktúru vyučovacej hodiny flexibilne, zohľadňujúc momentálny psychický stav, správanie a potreby žiakov, ktoré sú dôsledkom ich zdravotného znevýhodnenia, v procese výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením sa podľa druhu zdravotného znevýhodnenia a individuálnej potreby môžu uplatňovať alternatívne formy komunikácie (posunkový jazyk, Braillovo písmo, náhradné formy komunikácie), predmet hudobná výchova v základných školách pre sluchovo postihnutých s prihliadnutím na sluchové postihnutie nie je povinný. Namiesto hudobnej výchovy sa môže vyučovať sluchová výchova alebo rytmicko-pohybová výchova,

-

u žiakov s vývinovými poruchami správania, ktorí sa vzdelávajú v špeciálnej škole alebo špeciálnej triede, je možné na vyučovaní technickej výchovy v prípade potreby rozdeliť triedu na 2 podskupiny.

Základné podmienky vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením v bežných triedach základných škôl (integrované vzdelávanie) Ak je zdravotné znevýhodnenie žiaka takého charakteru, že je mu potrebné vytvoriť špeciálne podmienky na vzdelávanie, takýto žiak má špeciálne výchovnovzdelávacie potreby a musí byť na škole evidovaný ako žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, za podmienky súhlasu jeho zákonného zástupcu. Potvrdenie o tom, že žiak má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vydáva podľa kompetencií školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie na základe odborného vyšetrenia. Žiak, ktorý má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, musí mať vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program. Individuálny výchovnovzdelávací program vypracováva škola spoločne so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie podľa kompetencií. Žiak môže mať špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby počas celého vzdelávacieho cyklu alebo len počas limitovaného obdobia, čo sa posudzuje na základe výsledkov odborného vyšetrenia školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý sa vzdeláva v bežnej triede základnej školy, musí mať zabezpečené odborné personálne, materiálne, priestorové a organizačné podmienky v rozsahu a kvalite zodpovedajúcej jeho individuálnym potrebám. Riaditeľ školy je povinný pri výchove a vzdelávaní takéhoto žiaka zabezpečiť systematickú spoluprácu školy so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie. Podľa potreby môže škola spolupracovať aj so špeciálnou školou. Individuálny výchovno-vzdelávací program je súčasťou povinnej dokumentácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, individuálne integrovaného v bežnej triede základnej školy. Je to dokument, ktorého účelom je plánovanie vzdelávania žiaka podľa jeho špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. Individuálny výchovno-vzdelávací program obsahuje: - základné informácie o žiakovi a vplyve jeho diagnózy na výchovno-vzdelávací proces; - požiadavky na úpravu prostredia školy a triedy; - modifikáciu učebného plánu a učebných osnov; - aplikáciu špeciálnych vzdelávacích postupov; - špecifické postupy hodnotenia učebných výsledkov žiaka; - špecifiká organizácie a foriem vzdelávania; - požiadavky na zabezpečenie kompenzačných pomôcok a špeciálnych učebných pomôcok;

- zabezpečenie servisu odborníkov – špeciálneho pedagóga, liečebného pedagóga,

psychológa, logopéda a iných. Všetky špecifické úpravy sa vypracovávajú v individuálnom rozsahu a kvalite tak, aby zodpovedali špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám konkrétneho žiaka. Individuálny výchovno-vzdelávací program vypracováva triedny učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom, prípadne ďalšími zainteresovanými odbornými pracovníkmi podľa potreby. Ak je žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami potrebné prispôsobiť obsah a formy vzdelávania v jednom alebo viacerých vyučovacích predmetoch, vypracuje vyučujúci daného predmetu v spolupráci so špeciálnym pedagógom ako súčasť individuálneho vzdelávacieho programu Úpravu učebných osnov konkrétneho predmetu. Ide o úpravu obsahu vzdelávania žiaka, nie o redukciu obsahu učiva. Vychádza sa pri tom z učebných osnov konkrétneho predmetu v zmysle úpravy učiva s prihliadnutím na špecifiká vyplývajúce zo zdravotného znevýhodnenia žiaka. Vyučujúci učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom vypracuje postupnosť krokov pri preberaní učiva príslušného predmetu. Úprava učebných osnov predmetu, ktorá je súčasťou individuálneho vzdelávacieho programu, sa vypracováva len pre tie vyučovacie predmety, v ktorých žiak nemôže postupovať podľa učebných osnov daného ročníka. Individuálny výchovno-vzdelávací program sa v priebehu školského roka môže upravovať a doplňovať podľa aktuálnych špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka. Úpravy výchovno-vzdelávacieho programu sú výsledkom odborných konzultácií všetkých zainteresovaných odborníkov a oboznamuje sa s nimi aj zákonný zástupca žiaka. Individuálny výchovno-vzdelávací program podpisuje riaditeľ školy, triedny učiteľ, špeciálny pedagóg a zákonný zástupca žiaka. Individuálny výchovno-vzdelávací program môže mať vypracovaný aj žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý je žiakom špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy v prípade, že nemôže vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie plniť požiadavky príslušných vzdelávacích oblastí a štandardov. 5.2. Výchova a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia Sociálne znevýhodnené prostredie (znevýhodnenie chudobou alebo kultúrou) - definujeme ako prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne a jazykové podmienky nedostatočne stimuluje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností jednotlivca, nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. Spôsobuje sociálno-kultúrnu depriváciu, deformuje intelektuálny, mravný a citový rozvoj jednotlivca a z aspektov edukácie ho z týchto dôvodov považujeme za osobu so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Špeciálne edukačné potreby žiaka sú požiadavky na špeciálne uspôsobenie podmienok, organizácie a realizácie výchovno-vzdelávacieho procesu tak, aby zodpovedali osobitostiam žiaka, ktorého telesný, psychický alebo sociálny vývin sa výrazne líši od štandardného vývinu. Sociálne znevýhodnené prostredie je pre žiaka rodina: - ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a príjem rodiny je najviac vo výške životného minima, - v ktorej aspoň jeden z rodičov alebo osoba, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti patrí do skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, - v ktorej najvyššie ukončené vzdelanie rodičov je základné, alebo aspoň jeden z rodičov nemá ukončené základné vzdelanie, - ktorá má neštandardné bytové a hygienické podmienky (napr. žiak nemá vyhradené miesto na učenie, nemá vlastnú posteľ, nie je zavedená elektrická prípojka a pod.). Výchova a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej SZP) Špecifickým cieľom výchovy a vzdelávania žiakov zo SZP je prostredníctvom eliminácie alebo odstránenia hendikepov vyplývajúcich zo sociálneho znevýhodnenia (napr. komunikačné schopnosti, kultúrne a sociálne vylúčenie, hygienické návyky,...), dosiahnuť primeraný rozvoj ich schopností. Uskutočňuje sa: - v školách s nultým ročníkom pre šesťročné deti nedosahujúce školskú spôsobilosť, pre ktoré sa vypracováva individuálny vzdelávací program v spolupráci so školským zariadením výchovnej prevencie a poradenstva; zákonný zástupca žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť a po absolvovaní nultého ročníka určiť ďalší spôsob vzdelávania žiaka berúc do úvahy výsledky odborných posúdení dosiahnutej úrovne školskej spôsobilosti, - v školách v bežných triedach spoločne s ostatnými žiakmi školy podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie; zákonný zástupca žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť. Špecifické podmienky pre vzdelávanie detí zo SZP: - zabezpečiť pred vstupom do základnej školy testovanie školskej spôsobilosti výlučne pedagogicko-psychologickými poradňami na základe sociálno-kultúrne nezávislých testov školskej spôsobilosti pre 6 – 7 ročné deti, ktoré rešpektujú špecifiká v oblasti poznania a skúseností detí so sociálne znevýhodneného prostredia, najmä u detí z prostredia národnostných menšín, - prispôsobiť úrovni dieťaťa obsah a metódy vzdelávania v nultom ročníku s cieľom dosiahnuť kompenzáciu deficitu, znížiť počet žiakov v bežnej triede, aby sa umožnila sa vyššia miera individuálneho prístupu k žiakovi, - realizovať celodenný výchovný systém s možnosťou zmysluplného trávenia voľného času a pomoci pri príprave na vyučovanie, - zabezpečiť asistenta učiteľa, ktorý v prípade detí zo zmiešaného národnostného prostredia ovláda aj ich materinský jazyk,

-

-

vytvoriť atraktívne edukačné prostredie rešpektujúce sociálne, kultúrne a jazykové špecifiká detí zo SZP, pri vytváraní školských vzdelávacích programov zohľadňovať sociálne a kultúrne prostredie a potreby detí zo SZP, realizovať programy orientované na zlepšenie spolupráce rodičov (predovšetkým rómskych) detí so základnou školou, zabezpečiť spoluprácu s neformálnymi komunitnými centrami, ktoré sa zaoberajú vzdelávaním detí vrátane materských centier pre budúce matky a matky s deťmi, podporiť vzdelávacie programy multikultúrnej výchovy a výchovy proti predsudkom a programy implementovať ako súčasť školského vzdelávacieho programu.

Ďalšie podmienky a) personálne podmienky: pedagóg cielene pripravený na vzdelávanie detí zo SZP, spolupráca so špecialistami – špeciálny pedagóg, psychológ, logopéd, terapeut, asistent učiteľa a iní odborníci, b) materiálne podmienky: špeciálne doplnkové učebné pomôcky, učebnice, pracovné listy, prípadne iné pomôcky, c) odborné a organizačné podmienky: včasná špeciálno-pedagogická, psychologická a sociálna diagnostika, špeciálne metódy a formy vzdelávania – individuálna a skupinová práca, kooperatívne učenie, špecifické vyučovacie predmety, vzdelávanie podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu, spolupráca s poradenskými zariadeniami. Ak je žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami potrebné prispôsobiť obsah a formy vzdelávania v jednom alebo viacerých vyučovacích predmetoch, vypracuje vyučujúci daného predmetu v spolupráci s asistentom učiteľa a so špeciálnym pedagógom ako súčasť individuálneho vzdelávacieho programu Úpravu učebných osnov konkrétneho predmetu. Ide o úpravu obsahu vzdelávania žiaka, t.j. vychádza sa z učebných osnov predmetu. Vyučujúci učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom vypracuje postupnosť krokov pri preberaní učiva príslušného predmetu. Úprava učebných osnov predmetu, ktorá je súčasťou individuálneho vzdelávacieho programu, sa vypracováva len pre tie vyučovacie predmety, v ktorých má žiak problémy vyplývajúce zo sociálnych a kultúrnych hendikepov, prípadne potrebuje iné úpravy. Individuálny výchovno-vzdelávací program sa v priebehu školského roka môže upravovať a doplňovať podľa aktuálnych špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka. Zmeny je potrebné konzultovať so všetkými zainteresovanými odborníkmi a oboznámiť s nimi zákonného zástupcu žiaka. Individuálny výchovno-vzdelávací program podpisuje riaditeľ školy, triedny učiteľ, špeciálny pedagóg a zákonný zástupca žiaka. Individuálny výchovno-vzdelávací program je súčasťou povinnej dokumentácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, individuálne integrovaného v bežnej triede. Je to dokument, ktorého účelom je plánovanie vzdelávania žiaka podľa jeho špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb.

Individuálny výchovno-vzdelávací program obsahuje: - základné informácie o žiakovi a vplyve jeho sociálne znevýhodneného prostredia na výchovno-vzdelávací proces, - modifikáciu učebného plánu a učebných osnov, - aplikáciu špeciálnych vzdelávacích postupov, - špecifické postupy hodnotenia učebných výsledkov žiaka, - špecifiká organizácie a foriem vzdelávania, - požiadavky na zabezpečenie doplnkových učebných pomôcok podľa potreby, - potrebný servis odborníkov – špeciálny pedagóg, psychológ, sociálny pracovník a iný špecialista podľa aktuálnej potreby. Všetky špecifické úpravy sa vypracovávajú na individuálnej báze tak, aby zodpovedali špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám konkrétneho žiaka. Individuálny výchovno-vzdelávací program vypracováva triedny učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom, asistentom učiteľa, prípadne ďalšími zainteresovanými odbornými pracovníkmi podľa potreby. 5.3. Výchova a vzdelávanie žiakov s nadaním Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov s nadaním je dosiahnuť optimálny rozvoj ich nadania a pripraviť ich na tvorivé využitie tohto nadania v prospech spoločnosti. Okrem rozvoja výkonových charakteristík nadania sa kladie dôraz na harmonický osobnostný vývin nadaných žiakov, ich emocionálnej charakteristiky i sociálne vzťahy. Výchova a vzdelávanie žiakov s nadaním sa na úrovni nižšieho stredného vzdelávania uskutočňuje: a) v základných školách so zameraním na rozvoj všeobecného intelektového nadania, b) v ostatných školách: 1. v triedach so zameraním na rozvoj všeobecného intelektového nadania, 2. v triedach s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov, 3. v triedach s rozšíreným vyučovaním estetickovýchovných predmetov, 4. v športových triedach zameraných na športy, ktoré si vyžadujú skorú špecializáciu, c) v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými žiakmi školy (individuálna a skupinová integrácia). Žiaci tried podľa bodu b) môžu časť vyučovania absolvovať mimo týchto tried spolu s ostatnými žiakmi školy. Nadaní žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vzdelávaní v triedach podľa bodu c) postupujú podľa individuálneho alebo skupinového výchovno-vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva triedny učiteľ v spolupráci s príslušným odborným pedagógom, resp. so zariadením výchovného poradenstva a prevencie. Podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu postupujú všetci nadaní žiaci, ktorí majú okrem nadania špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajúce zo zdravotného znevýhodnenia alebo sociálne znevýhodneného prostredia. V ich individuálnom výchovno-vzdelávacom programe treba zohľadniť všetky druhy ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb.

Vo všetkých organizačných formách vzdelávania je potrebné vytvárať žiakom s nadaním špecifické podmienky pre úspešné rozvíjanie ich nadania a optimalizáciu vývinu ich osobnosti, najmä: - špecifikovať v školskom vzdelávacom programe, resp. v individuálnom vzdelávacom programe ciele vzdelávania s ohľadom na druh a stupeň rozvíjaného nadania a na potrebu všestranného osobnostného rozvoja nadaných žiakov, - zabezpečiť vzdelávanie nadaných žiakov materiálne, metodicky i personálne, - pri výchove a vzdelávaní všeobecne intelektovo nadaných žiakov spolupracovať so psychológom, pri výchove a vzdelávaní umelecky nadaných žiakov s odborným pedagógom konkrétnej umeleckej disciplíny, pri výchove a vzdelávaní športovo nadaných žiakov so športovým trénerom, - stanoviť jednoznačné kritériá pre prijímanie nadaných žiakov do konkrétneho rozvíjajúceho programu v súlade so všeobecne záväznými rezortnými predpismi (všeobecne intelektovo nadaní žiaci sú diagnostikovaní zariadením výchovného poradenstva a prevencie na základe záväzných psychologických kritérií, do tried s rozšíreným vyučovaním sa žiaci prijímajú na základe pedagogického posúdenia ich vedomostnej úrovne a overenia špeciálnych schopností a zručností, v prípade športovo nadaných aj overenie zdravotnej spôsobilosti), - akceptovať nadaných žiakov a rešpektovať špecifiká ich osobnosti a nadania, - rozvíjať a stimulovať všeobecné i špeciálne schopnosti žiakov, - za tým účelom upraviť učebný plán rozšírením dotácie predmetov, na ktorých rozvoj je školský vzdelávací program zameraný, resp. zaradením ďalších špecifických predmetov (informatika, ďalší cudzí jazyk, dramatická výchova, práca s materiálom apod.), - dbať na všestranný rozvoj osobnosti nadaných žiakov a to v oblasti pohybovej, kognitívnej, motivačnej, vôľovej emocionálnej i sociálnej, - umožniť zaškolenie intelektovo nadaných žiakov pred dovŕšením šiesteho roku veku na základe psychologického vyšetrenia, - umožniť intelektovo nadaným žiakom postúpiť do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo absolvovať dva ročníky v priebehu jedného školského roka a tak skrátiť dobu primárneho vzdelávania, - umožniť žiakom v súlade s ich nadaním vzdelávať sa v konkrétnych predmetoch podľa rozšírených učebných osnov (čo môže byť upravené v školskom, skupinovom alebo individuálnom vzdelávacom programe), - zamestnávať žiakov zmysluplne, zadávať im stimulujúce úlohy a využívať pedagogické postupy zamerané na rozvoj samostatnosti a tvorivosti žiakov (napr. projektové vyučovanie), - akceptovať vlastné postupy žiakov, ktoré vedú k žiaducim výsledkom, aj keď sa líšia od bežne používaných, - viesť žiakov k realistickému sebahodnoteniu vlastných schopností a výsledkov svojej práce, - viesť žiakov k vzájomnej spolupráci. Základné podmienky integrovaného vzdelávania žiakov s nadaním v triedach základných škôl Ak si rozvoj nadania žiaka bežnej triedy vyžaduje vytvoriť mu na vzdelávanie špeciálne podmienky, jedná sa o žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, čo musí byť potvrdené odborným vyšetrením. Zaradenie takéhoto žiaka do

programu pre nadaných žiakov je možné iba s informovaným súhlasom zákonného zástupcu. Pre integrovaného nadaného žiaka je treba vypracovať individuálny výchovnovzdelávací program, prípadne môže postupovať podľa skupinového výchovnovzdelávacieho programu, ak je v triede integrovaná skupina nadaných žiakov s rovnakým druhom nadania. Za vypracovanie týchto programov je zodpovedný triedny učiteľ v spolupráci s príslušnými odbornými pedagógmi (podľa predmetov, v ktorých sa nadanie rozvíja). Pri tvorbe individuálnych výchovno-vzdelávacích programov spolupracuje so zariadením výchovného poradenstva a prevencie. Individuálny výchovno-vzdelávací program môže žiakovi v súlade s jeho nadaním umožniť akcelerované vzdelávanie. Okrem postupu do vyššieho ročníka alebo absolvovania dvoch ročníkov v priebehu jedného školského roka možno nadaného žiaka: - vzdelávať sa v konkrétnych predmetoch podľa učebného plánu vyšších ročníkov, - postupovať v konkrétnych predmetoch podľa osnov vyššieho ročníka, - vzdelávať sa v konkrétnych predmetoch v triedach vyššieho ročníka. Vo všeobecnosti sa však dáva prednosť tzv. rozširujúcemu, resp. obohacujúcemu vzdelávaniu, čo znamená: - zaradiť do individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu predmety, ktoré nie sú v učebnom pláne bežných žiakov, - doplniť záväzné učebné osnovy jednotlivých predmetov o nové témy zodpovedajúce nadaniu žiaka a možnostiam školy, resp. regiónu. Individuálny výchovno-vzdelávací program Individuálny výchovno-vzdelávací program je súčasťou povinnej dokumentácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami individuálne integrovaného v bežnej triede základnej školy. Je to dokument, ktorého účelom je plánovanie vzdelávania žiaka podľa jeho špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. Individuálny výchovno-vzdelávací program nadaného žiaka obsahuje: - základné informácie o žiakovi, - špecifikáciu druhu a štruktúry jeho nadania, s opisom silných a slabých stránok žiakovej osobnosti, - modifikáciu učebných plánov a učebných osnov, - špecifiká organizácie a foriem vzdelávania, - zapojenie tútora alebo učiteľa/učiteľov školy vyššieho stupňa do vzdelávania žiaka, - požiadavky na zabezpečenie špeciálnych učebných pomôcok, - zabezpečenie spolupráce s príslušnými odborníkmi (podľa druhu rozvíjaného nadanie). Individuálny výchovno-vzdelávací program možno v priebehu školského roka spresňovať formou časovo-tematických plánov. Podľa aktuálneho vývinu nadania žiaka možno program priebežne meniť a upravovať. V individuálnom výchovno-vzdelávacom programe nadaného žiaka s ďalšími špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (nadaného žiaka so zdravotným

znevýhodnením alebo nadaného žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia) musia byť zohľadnené aj tieto potreby a program má okrem rozvoja nadania zabezpečiť aj kompenzáciu nedostatkov žiaka. 6. Začlenenie a spôsob realizácie prierezových tém Prierezové témy sú začlenené do predmetov podľa svojho obsahu a sú uvedené v učebných osnovách jednotlivých predmetov. Prierezové témy sa spravidla prelínajú cez všetky vzdelávacie oblasti. Realizujeme ich ako integrovanú súčasť vzdelávacieho obsahu v jednotlivých učebných predmetoch, ako samostatný učebný predmet, formou projektu a inými formami vzdelávania. Na úrovni primárneho vzdelávania zavádza Štátny vzdelávací program tieto prierezové témy: Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke Osobnostný a sociálny rozvoj Environmentálna výchova Mediálna výchova Multikultúrna výchova Ochrana života a zdravia Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

Na úrovni nižšieho sekundárneho vzdelávania zavádza Štátny vzdelávací program tieto prierezové tematiky: Multikultúrna výchova Mediálna výchova Osobnostný a sociálny rozvoj Environmentálna výchova Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke Ochrana života a zdravia Tvorba projektu a prezentačné zručnosti Implementácia prierezových tém tvorí osobitnú prílohu ŠkVP – viď príloha č. 2

III. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia Vnútorný systém hodnotenia kvality zameriame na 3 oblasti: 1. Hodnotenie žiakov 2. Hodnotenie pedagogických zamestnancov 3. Hodnotenie školy 1. Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov - viď príloha č. 1 ŠkVP Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami.

Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu. Okrem sumatívnych výsledkov sa sústredíme na rozpracovanie normatívneho hodnotenia výsledkov žiakov formou hodnotiaceho portfólia. Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných. Hodnotenie budeme robiť na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých budeme sledovať vývoj žiaka. Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon.

Budeme odlišovať hodnotenie spôsobilostí od hodnotenia správania. Jednotlivé postupy hodnotenia tvoria samostatnú prílohu ŠkVP pre jednotlivé stupne vzdelávania ISCD 1 a ISCED 2 – viď príloha č. 1

2. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov Systém kontroly a hodnotenia výkonov je priebežné monitorovanie aktivít zamestnancov a ich formatívne hodnotenie na základe poznatkov získaných:        

pozorovaním, hospitačnou činnosťou, individuálnymi rozhovormi, analýzou predpísaných písomných prác, referenciami od žiakov, rodičov a iných odborných zamestnancov, vyhodnocovaním výsledkov rôznych typov súťaží a predmetových olympiád, vyhodnocovaním úspešnosti externých testovaní, zhodnotením dosahovaných výchovno-vyučovacích výsledkov, hodnotením činnosti pedagóga v oblasti ďalšieho vzdelávania, vyhodnocovaním plnenia činností zadaných nad rámec pracovných úloh.

Jedenkrát ročne budú tieto poznatky zhrnuté v periodickom sumatívnom hodnotení v rámci hodnotiaceho pohovoru so zamestnancom, ktorý bude založený na čiastkových výsledkoch formatívnych hodnotení zameraných na minulé výkony, ale zároveň bude impulzom pre jeho profesijný rozvoj a kariérový rast. Cieľom vnútorného systému kontroly a hodnotenia zamestnancov školy je harmonizácia aktivít výchovno-vyučovacieho procesu a zvyšovanie kvality práce jednotlivých zamestnancov. Má viesť k zlepšovaniu výkonu a nepretržitému rozvoju kompetencií zamestnancov, k motivácii pedagógov, aby sami sledovali a hodnotili svoj pracovný výkon a pracovné správanie a menili ich kvalitu prostredníctvom kontinuálneho profesijného vzdelávania a sebavzdelávania, a tým zvyšovali kvalitu celej organizácie. Vedeniu školy umožňuje prepracovaný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov objektívnejšie hodnotiť jednotlivé pracovné výkony, získavať, riadiť, rozvíjať a odmeňovať tých, ktorí majú požadované spôsobilosti napĺňať ciele a výchovno-vzdelávacie programy školy a prispievajú ku kvalitnejšiemu, efektívnejšiemu a lepšiemu fungovaniu organizácie ako celku. U zamestnancov má systém kontroly a hodnotenia podporovať a rozvíjať také profesionálne konanie a správanie, plnenie pracovných úloh, aktivity kontinuálneho vzdelávania a sebavzdelávania rozvíjajúceho profesijné kompetencie, ktoré budú prispievať k dosiahnutiu hodnôt, cieľov a funkcií školy.

2.1 Plán vnútornej školskej kontroly Plán vnútornej školskej kontroly vychádza zo Zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej práve v znení zákona NR SR č.245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) z 22.5.2008,vyhlášky č. 320/2008 o základnej škole, zo záverečnej vyhodnocovacej správy, z Plánu práce, revíznych správ, Pedagogicko- organizačných pokynov MŠ SR a školského poriadku školy. Cieľ kontroly Hlavným cieľom kontrolnej činnosti je získavať objektívne informácie o úrovni a výsledkoch práce školy, jej pracovníkov a žiakov a získané informácie využiť na usmerňovanie a vytváranie optimálnych podmienok pre vedomostný rozvoj žiakov. Kontrola sa bude vzťahovať ku kritériám efektívneho vyučovania a výchovy. 1.

Štruktúra vnútroškolskej kontroly

Úsek plnenia základných povinností zamestnancov  Plnenie pracovných povinností zamestnancov  Dodržiavanie pracovného poriadku  Dodržiavanie vnútorného poriadku  Vedenie pedagogickej dokumentácie  Plnenie platnej legislatívy – zákony, vyhlášky, smernice, interné pokyny  Dodržiavanie pedagogicko-organizačných pokynov MŠ SR na školský rok a plnenie interných plánov školy 2. Úsek pedagogický A Spôsobilosti a povinnosti pedagogických pracovníkov  Odborný a pedagogický rast a vzdelávanie  Demokratizácia a humanizácia vzťahu k žiakom  Organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu  Organizácia činností v poradných a správnych orgánoch školy B Kontrola stavu, úrovne a výsledkov vzdelávacieho procesu  Sledovanie rešpektovania práv dieťaťa  Plnenie Štátneho a Školského vzdelávacieho programu školy,  Plnenie Školského výchovného programu školy  Kontrola organizácie vyučovania a výchovy – psychohygiena  Realizácia učebných osnov, zmien, úprav  Kvalita vyučovania učiteľom a výchovnej práce vychovávateľov, plnenie a dodržiavanie učebných osnov a štátnych vzdelávacích štandardov v príslušných predmetoch  Stav novokoncipovaných predmetov  Realizácia nadpredmetovej problematiky environmentálnej výchovy  Koncipovanie a realizácia časovo-tematických plánov a riadenie procesu  Kontrola a definovanie účelnosti a efektívnosti využívania metód, foriem a prostriedkov pri vyučovaní a rozvoji osobnosti žiaka  Kontrola úrovne komunikácie, demokratizácie a humanizácie vzťahu učiteľ – žiak, spätná väzba a hodnotenie

          

Monitorovanie spolupráce s rodičmi Príprava na proces a rozvoj osobnosti pedagógov Kontrola procesu uvádzania začínajúcich učiteľov a práca s nekvalifikovanými učiteľmi Kontrola práce s talentovanými žiakmi, integrovanými žiakmi a žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Práca učiteľa prvého ročníka, riešenie problémov žiakov pri prechode na 2. stupeň Odborná a metodická úroveň vyučovania cudzích jazykov, komunikatívne zručnosti žiakov Uplatňovanie prierezových tém v školskom vzdelávacom programe Využívanie IKT vo vyučovacom procese, kontrola technickej zručnosti učiteľov Kontrola vykonania písomných previerok, úrovne hodnotenia a sebahodnotenia žiakov, úrovne uplatňovania inovačných postupov vo vyučovaní Posilňovanie čitateľskej gramotnosti(čítanie s porozumením) Aktivity mimo vyučovania

C Kontrola stavu, úrovne a výsledkov výchovy a vzdelávania žiakov  Kontrola, sledovanie a diagnostikovanie činnosti žiakov vo vyučovacom procese  Uplatnenie objektívnych metód a prostriedkov hodnotenia výkonov a vzdelávacích výsledkov žiakov a ich činnosti  Definovanie socializácie žiakov – aktivita, záujem, komunikatívnosť, postoje k hodnotám, sebadisciplína, spoločenské vystupovanie a životná orientácia  Klasifikácia, hodnotenie, sebahodnotenie – objektivizácia, štandardy, výkonnostné testy, mravný aspekt hodnotenia  Profilácia žiakov – aktivity, záujmová činnosť, predmetové súťaže  Dodržiavanie hygienických návykov žiakov(čistota, poriadok)  Mimovyučovacia činnosť žiakov 3. Úsek hospodársko-prevádzkových činností      

Kontrola hospodárenia, čerpanie rozpočtu, využívanie pohyblivých platných zložiek Efektívne využívanie pridelených finančných a materiálnych prostriedkov v súlade s predpismi a potrebami Šetrenie materiálu – školských potrieb, učebníc, pomôcok, objektov Kontrola vedenia dokumentácie, spisového a skartačného poriadku – sledovanie dodržiavania záväzných termínov Kontrola hygieny, PO, BOZP, noriem kultúry stravovania a výživy Údržba majetku – primeranosť, odpisy, evidencia, skladovanie pomôcok, zbierok, didaktickej techniky, inventarizácie, vybavenie

Formy a prostriedky vnútornej kontroly pozorovanie individuálne rozhovory s pedagogickými pracovníkmi, žiakmi a rodičmi, hospitácie na vyučovacích hodinách a na iných činnostiach so žiakmi, rozbor stavu pedagogickej, hospodárskej a spisovej dokumentácie, účasť na zasadnutiach pedagogickej rady, metodických združení, predmetových komisií, na školských súťažiach a iných školských podujatiach,  obhliadka vonkajších a vnútorných priestorov,

4.     

 písomné previerky v profilových dosiahnutých výsledkov.

predmetoch

–

didaktické

testy

a analýza

1. Výstupy a závery kontrolnej činnosti  Ústne prerokovanie: pohovor s kontrolovanou osobou  Písomné výstupy: záznam o kontrole, hospitácii, kontrole opatrení 2. Personálna a obsahová realizácia vnútroškolskej kontroly Vnútroškolskú kontrolu vykonávajú: - riaditeľka školy - zástupkyňa riaditeľky pre základnú školu - zástupkyňa riaditeľky pre materskú školu - vedúci MZ, PK - učiteľ - výchovný poradca - triedny učiteľ - vedúca školskej jedálne - vedúca vychovávateľka školského klubu detí - školník - údržbár Riaditeľ školy s právnou subjektivitou nie je len vedúcim pracovníkom organizácie, ale aj riaditeľom organizácie so všetkými právami a povinnosťami. Dominujú povinnosti. Riaditeľ školy poveruje, definuje a stanoví úlohy v kontrolnej činnosti v školskom roku: - písomne stanoví rozsah zodpovednosti - urobí kvalitný výber kontrolných zamestnancov - pripraví zamestnancov pre kontrolu - spracuje dokumentáciu 3. Obsah kontroly riaditeľa školy Pedagogická oblasť:  sleduje dodržiavanie Štátneho a Školského vzdelávacieho programu  sleduje úroveň výchovno – vzdelávacej práce a plnenie osnov vo všetkých predmetoch  so zreteľom na predmety: cudzie jazyky, biológia, prírodopis, prírodoveda, telesná výchova, hudobná výchova, geografia, zemepis, informatika  sleduje dodržiavanie pravidiel pri tvorbe rozvrhov a dozorov v škole a školskej jedálni  kontroluje prácu výchovného poradcu a psychológa  koordinuje ďalšie vzdelávanie učiteľov,  kontroluje dodržiavanie metodických pokynov pri písaní kontrolných prác,  sleduje prácu a činnosť koordinátorov, zapojenosť do projektov.  je zodpovený za spracovanie štatistických výkazov  sleduje spoluprácu školy s rodičovským združením,  stará sa o dopĺňanie kabinetov učebnými pomôckami,  spracovanie pracovného poriadku, vnútorného poriadku – ich inováciu a kontrola realizácie  spracovanie plánu práce školy – kontrola realizácie

       

spracovanie plánu vnútroškolskej kontroly a jej realizácie kontrola plnenia záverov školskej inšpekcie a nápravných opatrení kontrola spracovania plánu porád, zasadnutí MZ, PK kontrola prípravy zamestnancov na rokovanie kontrola prijatých opatrení kontrola plnenia programu prevencie negatívnych javov, osobitne u žiakov a informuje rodičov o stave prijatých opatrení spolupracuje a kontroluje realizáciu dohodnutých úloh s radou školy, rodičovskou radou, kontroluje strategické zámery rozvoja školy s organizáciami a verejnosťou

Ekonomická oblasť:               

kontroluje plnenie rozpočtu kontroluje dodržiavanie ustanovení obchodného zákonníka kontroluje dodržiavanie zákona o verejnom obstarávaní kontroluje inventarizáciu majetku kontroluje dodržiavanie ročnej účtovnej uzávierky schvaľuje investície, uzatvára zmluvy v oblasti investičnej výstavby kontroluje uzatváranie hospodárskych zmlúv kontroluje priestory zverené triedam a učiteľom kontroluje vykonávanie stavebných prác, ich kvalitu a ceny kontroluje plnenie zásad o bezpečnosti práce kontroluje dodržiavanie rozpočtových pravidiel, cenových ponúk, výberových konaní, mzdových predpisov, čerpanie sociálneho fondu kontroluje starostlivosť o majetok školy sleduje a kontroluje skladovanie potravín, čistiacich prostriedkov kontroluje sortiment tovaru ponúkaného v školskom bufete

Pracovno-právna oblasť:            

kontroluje a realizuje personálne obsadenie školy uzatvára dohody o prácach vykonaných mimo pracovný pomer a tieto kontroluje kontroluje plnenie dovolenkového plánu schvaľuje a kontroluje pracovné cesty nariaďuje prácu nadčas a kontroluje čerpanie náhradného voľna určuje a kontroluje náplne všetkých kategórií zamestnancov kontroluje osobné spisy, zodpovedá za ich aktualizáciu, archiváciu a odstúpenie novému zamestnávateľovi prijíma zamestnancov do pracovného pomeru, v súvislosti s tým vyhotovuje pracovné zmluvy, zabezpečuje personálne obsadenie školy v súlade so zákonníkom práce uzatvára dohody o zmene podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve rozväzuje pracovný pomer so zamestnancami dohodou, výpoveďou, okamžitým zrušením pracovného pomeru, zrušením v skúšobnej dobe v súlade so Zákonníkom práce preraďuje zamestnanca na výkon iného druhu práce určuje nástup pomernej časti dovolenky na zotavenie

   



poskytuje pracovné voľno pri krátkodobých prekážkach za strany zamestnanca a pri prekážkach z dôvodu všeobecného záujmu určuje vecné náplne pracovných funkcií všetkých kategórií zamestnancov školy vyjadruje sa k prihláške na ďalšie štúdium zamestnancov školy, rozhoduje o fakultatívnych nárokoch z toho plynúcich podľa platnej vyhlášky o pracovných úľavách a hmotnom zabezpečení študujúcich popri zamestnaní vydáva doklad o ukončení pracovného pomeru, potvrdenie o dĺžke zamestnania, zápočte dôb zamestnania pre účely nemocenského poistenia, skutočnosti pre posúdenie nároku na dovolenku na zotavenie, záväzkov zamestnanca voči organizácii, vykonávaných zrážok, prihlášku nároku na prídavky, prehľad práce neschopností zodpovedá za správnosť evidencie osobných spisov zamestnancov a ich aktualizáciu

Mzdová oblasť: 

    

posudzuje kvalifikačné požiadavky zamestnancov a ich zaraďovanie do príslušných platových tried a platových stupňov a rozhoduje o platových náležitostiach v zmysle platných predpisov o odmeňovaní zamestnancov v rozpočtových organizáciách a orgánoch priznáva náhrady miezd v zmysle ustanovení Zákonníka práce a príslušných osobitných zákonných predpisov rozhoduje o pridelení počtu nadčasových hodín učiteľom zabezpečuje kompletnú a správnu likvidáciu miezd všetkých zamestnancov v stanovených výplatných termínoch (vrátane daní a zrážok, dávok nemocenského poistenia, peňažnej pomoci v materstve, rodinných prídavkov a pod.) zabezpečuje kompletné a včasné spracovanie a predkladanie platných štatistických výkazov podľa stanovených termínov a v požadovanom rozsahu zabezpečuje platobný styk s peňažnými ústavmi a bankami

Oblasť pracovných podmienok:       

zabezpečuje výchovno-vzdelávací proces kvalifikovanými zamestnancami podľa nadobudnutého vzdelania pre vyučovanie jednotlivých predmetov v zmysle platnej vyhlášky o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov sústavne sa stará o odborný, pedagogický a osobnostný rast zamestnancov školy zamestnancom prideľuje práce so zreteľom na ich schopnosti, skúsenosti a so zreteľom na ich zdravotný stav vytvára vhodné pracovné podmienky na pracoviskách školy zodpovedá za dodržiavanie právnych a ostatných predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a požiarnej ochrane, za týmto účelom pravidelne oboznamuje zamestnancov s novými predpismi bezodkladne odstraňuje príčiny pracovných úrazov a chorôb z povolania, vedie ich evidenciu, oznamuje ich príslušným orgánom a robí opatrenia na ich nápravu v oblasti sociálnych činností a starostlivosti o zamestnancov realizuje úlohy v súlade s ustanoveniami kolektívnej zmluvy, ktorú uzatvára s odborovou organizáciou 4. Obsah kontroly zástupcu riaditeľa školy:

Štatutárny zástupca riaditeľa školy  sleduje úroveň vyučovania,  dodržiavanie školského vzdelávacieho programu  sleduje a usmerňuje činnosť príslušnýchMZ, PK  vypracováva rozvrh hodín  vyhodnocuje prácu nadčas  podieľa sa na tvorbe štatistík a hlásení  zodpovedá za archív školy  kontroluje realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu,  plnenie osnov,  kontroluje pedagogickú dokumentáciu  sleduje dodržiava nie metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu,  kontroluje vykonávanie dozorov,  sleduje prípravu žiakov na súťaže a olympiády,  kontroluje dodržiavanie metodických pokynov pri písaní kontrolných prác,  sleduje prácu a činnosť koordinátorov, zapojenosť do projektov.  sleduje a kontroluje prospech žiakov (pri vstupe, priebežne a pri výstupe) podľa klasifikačných období  sleduje správanie žiakov a plnenie výchovných opatrení  tvorí triedy a dodržuje zásady naplnenosti  schvaľuje a kontroluje delené vyučovanie a vyťaženosť priestorov  kontroluje klasifikáciu voliteľných a nepovinných predmetov  organizuje a kontroluje priebeh opravných a komisionálnych skúšok  koncipuje rozvrh hodín na základe zásad psychohygieny  zabezpečuje zastupovanie za neprítomného učiteľa a kontroluje kvalitu zastupovania  kontroluje dôslednosť v evidencii neprítomnosti na vyučovaní – robí rozbor príčin a navrhuje opatrenia  organizuje kurzy, mimoškolské podujatia, určuje dozor a kontroluje realizáciu  kontroluje realizáciu učebného plánu, osnov a aktuálne povolené úpravy  kontroluje úroveň časovo-tematického plánovania, jeho aktualizáciu, inováciu a komplexnosť  riadi a kontroluje činnosť PK a MZ  kontroluje experimentálne overovanie učebných osnov a realizáciu nových projektov  kontroluje a motivuje prácu a aktivitu triednych učiteľov  kontroluje využívanie pomôcok, didaktickej techniky a navrhuje optimálny stav, ktorý zabezpečuje efektívne vyučovanie  kontroluje výchovné poradenstvo na škole  koncipuje a kontroluje program práce s talentovanými žiakmi (prácu v záujmových útvaroch, záujmovú činnosť, predmetové olympiády a súťaže  kontroluje aktuálnosť názornej propagácie a vydávanie školského časopisu  kontroluje zameranie a realizáciu koncoročných výletov, exkurzií a zájazdov  vedie komplexnú dokumentáciu z riadenej oblasti, štatistických výkazov  organizuje a kontroluje odborno-osobnostný rast učiteľov ako aj aplikáciu získaných poznatkov (DPŠ, semináre MC, kurzy)  na základe kontroly výchovy a vzdelávania (podľa stanovených kritérií) navrhuje odmeny učiteľom  kontroluje podľa predloženého projektu uvádzanie začínajúcich učiteľov do praxe  eviduje pracovné voľná a náhradné voľná

  

eviduje kontroly, inšpekcie na úseku BOZ a PO a robí vlastné, kontroluje plnenie uložených opatrení v tejto oblasti zaškoľuje nových zamestnancov a vykonáva pravidelné poučenia zamestnancov a žiakov, aktualizuje nové legislatívne úpravy kontroluje prácu školníka a upratovačiek

Zástupca riaditeľa školy pre MŠ  zodpovedá riaditeľovi školy za úroveň výchovnej a vzdelávacej práce, bezprostredne ju na zverenom úseku riadi a sama sa na nej podieľa  podľa pokynov riaditeľa školy (štatutárneho zástupcu riaditeľa) organizuje všetku činnosť, koordinuje a kontroluje činnosť ostatných pracovníkov MŠ  hospituje vo všetkých triedach MŠ  na základe hospitačnej činnosti, informácií rodičov hodnotí stav výchovnej práce v MŠ a informuje o tejto skutočnosti riaditeľa školy (štatutárneho zástupcu riaditeľa )  zodpovedá za riadne využitie pracovnej doby zamestnancov MŠ  organizuje výmenu skúseností medzi učiteľkami MŠ  priebežne kontroluje plnenie schváleného plánu práce  predkladá riaditeľovi školy požiadavky na materiálne zabezpečenie prevádzky  zabezpečuje náhradnú službu za chorých, zaisťuje riadne vedenie pedagogickej dokumentácie na zverenom úseku  sleduje správanie detí a plnenie výchovných opatrení  tvorí triedy a dodržuje zásady naplnenosti  schvaľuje a kontroluje prijímanie detí do MŠ  koncipuje rozvrh zamestnania detí na základe zásad psychohygieny  zabezpečuje zastupovanie za neprítomnú učiteľku a kontroluje kvalitu zastupovania  kontroluje dôslednosť v evidencii neprítomnosti učiteľky na pracovisku – robí rozbor príčin a navrhuje opatrenia  organizuje mimoškolské podujatia, určuje dozor a kontroluje realizáciu  kontroluje realizáciu učebného plánu a aktuálne povolené úpravy  kontroluje úroveň časovo-tematického plánovania, jeho aktualizáciu, inováciu a komplexnosť  kontroluje realizáciu nových projektov  kontroluje a motivuje prácu a aktivitu triednych učiteliek  kontroluje využívanie pomôcok, didaktickej techniky a navrhuje optimálny stav, ktorý zabezpečuje efektívne vyučovanie  kontroluje zameranie a realizáciu koncoročných výletov  vedie komplexnú dokumentáciu z riadenej oblasti, štatistických výkazov  organizuje a kontroluje odborno-osobnostný rast učiteľov ako aj aplikáciu získaných poznatkov ( semináre MC, kurzy)  na základe kontroly výchovy a vzdelávania (podľa stanovených kritérií) navrhuje odmeny učiteľom  kontroluje podľa predloženého projektu uvádzanie začínajúcich učiteľov do praxe  eviduje pracovné voľná a náhradné voľná  eviduje kontroly, inšpekcie na úseku BOZ a PO a robí vlastné, kontroluje plnenie uložených opatrení v tejto oblasti



zaškoľuje nových zamestnancov a vykonáva pravidelné poučenia zamestnancov, aktualizuje nové legislatívne úpravy  kontroluje prácu školníčky a upratovačky  spracovanie plánu práce školy – kontrola realizácie  spracovanie plánu vnútroškolskej kontroly a jej realizácie  kontrola plnenia záverov školskej inšpekcie a nápravných opatrení  kontrola spracovania plánu porád  kontrola prípravy zamestnancov na rokovanie  kontrola prijatých opatrení  kontrola plnenia programu prevencie negatívnych javov, osobitne u detí a informuje rodičov o stave prijatých opatrení  spolupracuje a kontroluje realizáciu dohodnutých úloh s rodičovskou radou  kontroluje strategické zámery rozvoja školy s organizáciami a verejnosťou Ekonomická oblasť:  kontroluje inventarizáciu majetku  kontroluje priestory zverené triedam a učiteľom  kontroluje plnenie zásad o bezpečnosti práce Pracovno-právna oblasť:  kontroluje plnenie dovolenkového plánu  kontroluje pracovné cesty  nariaďuje prácu nadčas a kontroluje čerpanie náhradného voľna  určuje a kontroluje náplne všetkých kategórií zamestnancov  poskytuje pracovné voľno pri krátkodobých prekážkach za strany zamestnanca a pri prekážkach z dôvodu všeobecného záujmu Mzdová oblasť:  rozhoduje o pridelení počtu nadčasových hodín učiteľom  zabezpečuje kompletné a včasné spracovanie a predkladanie platných štatistických výkazov podľa stanovených termínov a v požadovanom rozsahu Oblasť pracovných podmienok:  sústavne sa stará o odborný, pedagogický a osobnostný rast zamestnancov MŠ  zamestnancom prideľuje práce so zreteľom na ich schopnosti, skúsenosti a so zreteľom na ich zdravotný stav  vytvára vhodné pracovné podmienky na pracovisku MŠ  zodpovedá za dodržiavanie právnych a ostatných predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a požiarnej ochrane, za týmto účelom pravidelne oboznamuje zamestnancov s novými predpismi  bezodkladne odstraňuje príčiny pracovných úrazov a chorôb z povolania, vedie ich evidenciu, oznamuje ich príslušným orgánom a robí opatrenia na ich nápravu 5. Obsah kontroly ekonómky školy    

vypracováva celoročný finančný plán školy, kontroluje realizáciu a plnenie plánuje investície, opravy, materiálno-technické zabezpečenie – kontroluje úsek pripravuje k uzatvorenie hospodárske zmluvy mimo investičnej výstavby vedie a kontroluje stav hmotného a nehmotného majetku, sleduje a kontroluje spotrebu palív, energie, pohonných hmôt

 vystavuje objednávky  nakupuje základné prostriedky, náradie a materiálne zásoby  kontroluje dodávky materiálov, výkon uskutočnených prác a služieb pre školu. Postupuje podľa zákona o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a výkonov. Dodržuje zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku  zabezpečuje a vedie inventarizáciu majetku, ročnú účtovnú uzávierku, vypracováva rozbory hospodárenia spolu s ostatnými zamestnancami školy  stará sa o včasnú a hospodárnu údržbu a modernizáciu objektov a zariadení školy, kontroluje znižovanie prevádzkových nákladov. Eviduje pracovné cesty, kontroluje ich opodstatnenosť a prínos  zabezpečuje objekty a ich vybavenie proti odcudzeniu a poškodeniu,  pripravuje a kontroluje mesačné plány čerpania finančných prostriedkov  zabezpečuje a kontroluje bankový styk, pokladničné príjmy a údaje podľa rozpočtu, zabezpečuje kontakt s dodávateľmi a veriteľmi  vedie účtovnú hotovosť školy a kontroluje preplácanie drobných výdavkov, vyhotovuje príjmové a výdavkové doklady a šeky pre výber hotovosti z banky  pripravuje pracovné zmluvy a doplnky k nim, pripravuje návrh dohôd o prácach konaných mimo pracovného pomeru – kontroluje ich  vedie a kontroluje osobnú agendu zamestnancov školy  vedie evidenciu o kvalifikovanosti zamestnancov školy, zvyšovaní kvalifikácie, dĺžku zamestnania pre účely nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia  zostavuje plán dovoleniek  vedie evidenciu  likviduje mzdy všetkých zamestnancov v stanovených výplatných termínoch (vrátane dávok a dohodnutých zrážok)  spracováva štatistické výkazy za mzdový a vôbec ekonomický úsek – zabezpečuje pritom ochranu osobných údajov  organizuje a kontroluje zdravotné prehliadky zamestnancov školy  kontroluje spôsobilosť vykonávať funkcie na škole, pre ktoré sa vyžaduje vykonať špecializované skúšky 6. Obsah kontroly vedúceho MZ, PK        

riadi a kontroluje špecializovanú mikroskupinu pracovníkov pri realizácii predpísaného obsahu vykonáva kvalitnú, príkladnú výchovno-vzdelávaciu prácu iniciuje, koordinuje a kontroluje aplikáciu nových metód a prostriedkov v procese skupiny predmetov MZ, PK vykonáva kontrolno-hospitačnú a metodickú činnosť podľa vlastného časového harmonogramu, koordinovane s ďalšími funkcionármi školy kvartálne vyhodnocuje na zasadnutiach plnenie plánu a aktuálnych úloh školy kontroluje dodržiavanie bezpečnostných predpisov špecifických pre skupiny predmetov kooperuje s MC, inými pracoviskami pri odbornom raste, zabezpečuje tok odborných informácií a kontroluje ich realizáciu kontroluje, prerokúva a predkladá na schválenie - obsah a témy skúšok - časovo-tematické plány

   

v rámci PK tvorí a zjednocuje kritéria hodnotenia, určuje témy previerok kooperuje s vyučujúcimi pri zostavovaní didaktických testov, previerkových, vedomostných a diagnostických vyjadruje sa k projektom vzdelávania, učebniciam a obsahu vzdelávania kontroluje a zabezpečuje uvádzanie začínajúcich učiteľov podľa projektu a ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov

7. Obsah kontroly učiteľa Kontrolná činnosť učiteľa je spojená s riadením vyučovacieho procesu  Kontroluje žiaka: - pri vstupe do školy  Harmonizácia a demokratizácia práce v kontrolnej činnosti učiteľa obsahuje tieto zásady:  komplexného hodnotenia  relatívneho hodnotenia  optimálnej pedagogickej klímy  zásadu zapojenia žiakov do kontrolnej činnosti ako podnet pre sebakontrolu, sebahodnotenie a sebazdokonaľovanie  kontrola osvojenia teoretických poznatkov  osvojenie špecifických zručností a poznatkov  osvojenie pohybových schopností a zručností  stav vychovanosti žiakov  Proces kontrolnej činnosti sa končí hodnotením a klasifikáciou. Dôležitým prostriedkom pre kvalitnú analýzu je pedagogická dokumentácia a evidencia výsledkov. Je špecifická pre každú skupinu predmetov. 8. Obsah kontroly triedneho učiteľa  aktuálne je informovaný o žiakoch a ich rodinnom prostredí  systematicky kontroluje správanie, dochádzku, celkový prospech žiakov, kooperuje s rodičmi  koordinuje spoluprácu s vyučujúcimi v triede  vedie a kontroluje triednu dokumentáciu  plánuje, koordinuje obsah triednických hodín a kontroluje plnenie individuálnych úloh žiakov  sleduje činnosť žiakov mimo vyučovania, pozitívne ich motivuje  koordinuje aktivity žiakov na úseku profesijnej orientácie smerujúce k úspešnému ukončeniu štúdia na škole 13. Obsah kontroly výchovného poradcu  integruje pedagogických pracovníkov, informačne, odborno-metodicky a poradensky pre plnenie nadpredmetových problematík  kontroluje plnenie nadpredmetových problematík  analyzuje stav správania a psychického a sociálneho vývinu žiakov, informuje školských pracovníkov a rodičov  vytvára priestor pre individuálne a lebo skupinové konzultácie so žiakmi ku komplexným otázkam výchovy  koordinuje a kontroluje prácu triednych učiteľov v oblasti prevencie proti negatívnym javom, navrhuje odborné vyšetrenie žiakov a sleduje terapiu

 komunikuje so spoločenskými a občianskymi inštitúciami, udržuje a rozvíja ich kontakty so školou  spolupracuje s koordinátorom prevencie drogových závislostí a iných sociálnopatologických javov 14. Obsah kontroly vedúcej školského klubu  zodpovedá riaditeľovi školy za úroveň výchovnej a vzdelávacej práce, bezprostredne ju na zverenom úseku riadi a sama sa na nej podieľa  podľa pokynov riaditeľa školy (zástupcu riaditeľa) organizuje všetku činnosť, koordinuje a kontroluje činnosť ostatných pracovníkov školského klubu  hospituje vo všetkých oddeleniach  na základe hospitačnej činnosti, informácií rodičov hodnotí stav výchovnej práce v školskom klube a informuje o tejto skutočnosti riaditeľa školy (zástupcu riaditeľa )  zodpovedá za riadne využitie pracovnej doby ostatnými vychovávateľmi  organizuje výmenu skúseností medzi vychovávateľmi  v spolupráci s ostatnými vychovávateľmi spracúva plán práce, ktorý konzultuje s riaditeľom školy  priebežne kontroluje plnenie schváleného plánu práce  predkladá riaditeľovi školy požiadavky na materiálne zabezpečenie prevádzky  zabezpečuje náhradnú službu za chorých, zaisťuje riadne vedenie pedagogickej dokumentácie na zverenom úseku 15. Obsah činnosti vedúcej školskej jedálne             

je priamo podriadená riaditeľovi školy riadi školskú jedáleň, zodpovedá za jej prevádzku a plynulý chod je plne zodpovedná za dodržiavanie hygienických predpisov a predpisov BOZP pripravuje plány a rozpočty školskej jedálne, ručí za ich dodržiavanie a čerpanie prostriedkov zostavuje s vedúcou kuchárkou jedálnu lístok rámcovo na mesiac, upresňuje ho po týždňoch, dbá o zaistenie určených výživových noriem tak, aby pokrmy boli pripravované chutne, včas a v zodpovedajúcej kvalite zabezpečuje objednávky a nákup potravín, zodpovedá za ich správne prevzatie zodpovedá za správne uskladnenie a akosť prijímaných potravín, vykonáva priebežné kontroly ich nezávadnosti, sleduje záručnú dobu zodpovedá za dodržiavanie finančného limitu noriem v stravovaní a prísne dodržiava spotrebné normy po prerokovaní s vedením školy vydáva prevádzkový poriadok školskej jedálne. Tento, okrem iného obsahuje spôsob a čas vydávania pokrmov, príchod a odchod stravníkov zodpovedá za inventár školskej jedálne, zaisťuje v spolupráci so školníkom údržbu a opravy vedie skladové karty tak, aby presne súhlasili so stavom zásob v skladoch potravín dbá o hospodárne zaobchádzanie s pracovnými pomôckami a osobnými ochrannými prostriedkami, ručí za ich presnú evidenciu začiatkom mesiaca predkladá ekonómovi školy vyúčtovanie potravín za predchádzajúci mesiac

       

zodpovedá za riadne vedenie všetkých písomností týkajúcich sa personálnej agendy kuchárok vedie evidenciu neprítomných kuchárok, ktorú odovzdáva ekonómovi školy spracováva návrh plánu dovoleniek vedie knihu inšpekčných záznamov vedie evidencie predaja zostatkových obedov, vybranú čiastku odovzdáva ekonómovi školy zaisťuje a organizuje zmluvný predaj obedov, návrh zmlúv predkladá riaditeľovi školy dozerá na odber zvyškov zo školskej jedálne odchody mimo pracoviska hlási riaditeľovi školy 16. Obsah činnosti školníka

K hlavným povinnostiam školníka patrí napomáhať hladkému chodu školy a starať sa iniciatívne o to, aby tento nebol narušovaný. V rámci tejto starostlivosti má zabezpečovať drobné údržbárske práce domovnícke, ďalej zabezpečuje poriadok v stanovených priestoroch, vykurovanie školských miestností v stanovenom teplotnom rozsahu, zodpovedá za udržiavanie čistoty v škole. Organizuje a kontroluje prácu upratovačiek, má dohľad nad používaním ochranných pomôcok. V rámci plnenia svojich úloh vykonáva tieto práce:       

dbá o to, aby školská budova bola v určenú dobu otvorená alebo uzamknutá. Učebne, v ktorých sa bude vyučovať, boli včas odomknuté a v zimnom období vykúrené stará sa o správne dodávanie čistiacich prostriedkov a ich prideľovanie upratovačkám a dbá o ich hospodárne využívanie dbá o to, aby žiaci dodržiavali školský poriadok, udržiavali čistotu a čistili si obuv, prezúvali sa dbá o to, aby vodovodné, elektrické a iné zariadenia budovy boli udržiavané v dobrom stave obstaráva drobné remeselnícke práce v odbore svojho vyučenia upratuje vstup do školy upozorňuje na závady 17. Plán vnútornej školskej kontroly na školský rok

Obsah je rozpísaný na úlohy a činnosti nasledujúce v školskom roku ako východisko pre realizáciu osobami poverenými kontrolnou činnosťou. Riaditeľ školy ich môže podľa špecifických podmienok školy upraviť. AUGUST  kontrola pripravenosti priestorov školy (kabinety, didaktická technika, učebné pomôcky, učebnice, RŠ, ZRŠ  odborné učebne, dielne)  personálna pripravenosť školy na školský rok RŠ  obsadenie pedagogických a nepedagogických miest vrátane externých zamestnancov – úväzky RŠ  koncepcia vyučovania a výchovy, výchova mimo vyučovania, záujmová činnosť  príprava stratégie a koncepcie riadiacej práce RŠ  pripravenosť kuchyne, jedálne na prevádzku  opravné a komisionálne skúšky ZRŠ  spracovanie plánu práce školy a kontrola zabezpečenia úloh v MZ, PK (do 15.09.)

 vnútorný poriadok školy  rokovací poriadok pedagogických rád  kontrola oboznámenia s pravidlami BOZ a PO  doriešenie pracovno-právnych otázok, platové zaradenie SEPTEMBER  Kontrola triednickej dokumentácie - triedna kniha, triedny výkaz, klasifikačný  záznam, záznam o práci v nepovinnom predmete, žiacke knižky, rozvrh hodín,  riaditeľ školy (RŠ), zástupcovia riaditeľa školy (ZRŠ)  Kontrola plnenia úloh a uznesenia z pracovnej porady - RŠ  Kontrola, zadelenie funkčnosti dozorov - ZRŠ  Kontrola zápisníc z úvodných zasadnutí MZ a PK – ZRŠ  Dodržiavanie pracovnej disciplíny, stanoveného pracovného času a prestávok pedagógmi i  žiakmi - ZRŠ  Kontrola materiálno-technického vybavenia učební, pomôcok a dielne údržbára – RŠ  Kontrola štatistických hlásení, evidencie žiakov pre MŠ SR – RŠ  Kontrola činnosti triednych RZ, plenárneho zhromaždenia rodičovského združenia,rady školy OKTÓBER  Kontrola časových harmonogramov výletov a exkurzií z ročných plánov MZ a PK  Kontrola pedagogicko odbornej a metodickej pripravenosti učiteľov – hospitácie  Kontrola dokumentácie BOZP, PO – RŠ  Kontrola činnosti, plánov a dokumentácie v ŠKD  - Kontrola plnenia termínovaných úloh – ZRŠ  Kontrola dodržiavania zásad spisovej služby (archivovanie) – ZRŠ NOVEMBER  Kontrola funkčnosti dozorov – ZRŠ  Kontrola dodržiavania pracovnej disciplíny – nástupy do práce a na vyučovanie – RŠ,  ZRŠ  Kontrola a vyhodnotenie dochádzky žiakov do školy – triedni učitelia (TU), ZRŠ  Sledovanie uplatňovania zásad klasifikačného poriadku, plnenie učebných osnov a  časovotematických plánov, úroveň hodnotenia žiakov  Kontrola pedagogicko odbornej a metodickej pripravenosti učiteľov – hospitácie  Kontrola výchovno – vzdelávacích výsledkov za 1. štvrťrok – hodnotiaca porada DECEMBER  Kontrola písomných prác – ZRŠ  Kontrola činnosti koordinátorov – RŠ  Kontrola využívania odborných učební vo VV procese – ZRŠ  Kontrola uplatňovania enviromentálnej výchovy v predmetoch biológia a prírodoveda – RŠ, ZRŠ  Kontrola pedagogicko odbornej a metodickej pripravenosti učiteľov – hospitácie  Kontrola plnenia úloh z mesačného plánu práce školy – RŠ, ZRŠ  Kontrola funkčnosti dozorov - ZRŠ  Kontrola hospodárneho nakladania z finančnými prstriedkami, príprava rozpočtu - RŠ JANUÁR  Kontrola plnenia úloh na úseku výchovného poradenstva– RŠ  Kontrola dokumentácie začlenených žiakov – ZRŠ, RŠ  Kontrola archivácie dokumentov – ZRŠ

 Kontrola pedagogicko odbornej a metodickej pripravenosti učiteľov – hospitácie  Kontrola využívania moderných prvkov vo vyučovaní – v rámci hospitačných hodín RŠ,  ZRŠ  Kontrola funkčnosti dozorov a dodržiavania pracovnej disciplíny – ZRŠ, RŠ  Kontrola interiérov tried – RŠ, školník  Kontrola výchovno – vzdelávacích výsledkov a dochádzky žiakov za prvý polrok –  RŠ, ZRŠ  Kontrola dodržiavania klasifikačného poriadku, FEBRUÁR  Kontrola funkčnosti dozorov a dodržiavania pracovnej disciplíny – ZRŠ, RŠ  Kontrola úplnosti triednej dokumentácie – ZRŠ  Kontrola pripravenosti na Testovanie žiakov 9. ročníka  Sledovanie prípravy žiakov na súťaže - organizačné zabezpečenie účasti na súťažiach  Kontrola plnenia plánu práce školy za I. polrok  Kontrola zapájania žiakov do VV procesu, motivačné prvky – hospitácie  Kontrola vypĺňania a odoslanie prihlášok na stredné školy - RŠ  Kontrola práce MZ a PK – RŠ, ZRŠ MAREC  Kontrola práce s talentovanými žiakmi – zapájanie do súťaží - ZRŠ  Kontrola funkčnosti dozorov a dodržiavania pracovnej disciplíny – ZRŠ, RŠ  Kontrola archivácie dokumentov – ZRŠ  Kontrola písomných prác – ZRŠ  Kontrola zapájania žiakov do VV procesu, motivačné prvky – hospitácie  Sledovanie estetickej úpravy školy APRÍL  Kontrola funkčnosti dozorov a dodržiavania pracovnej disciplíny – ZRŠ, RŠ  Kontrola VV výsledkov a správania za tretí štvrťrok školského roka – RŠ, ZRŠ  Sledovanie úrovne výsledkov žiakov na žiackych súťažiach a olympiádach – RŠ, ZRŠ  Kontrola prípravy žiakov na prijímacie skúšky. Rozmiestnenie žiakov, spolupráca  škola – rodičia – RŠ  Kontrola plnenia úloh v oblasti BOZ  Kontrola dodržiavania časovo – tématických plánov – hospitácie MÁJ  Kontrola funkčnosti dozorov a dodržiavania pracovnej disciplíny – ZRŠ, RŠ  Kontrola techniky čítania a stupeň chápania textu v 1.roč. – ZRŠ  Kontrola úrovne užívania programov výchovnej práce v ŠKD – ZRŠ  Kontrola využívania športového areálu na hodinách Tv - RŠ  Kontrola dodržiavania časovo – tématických plánov, efektívnosti – hospitácie  Kontrola využívania odborných učební vo VV procese – RŠ, ZRŠ  Kontrola plnenia úloh v rámci projektu Premena tradičnej školy na modernú - RŠ  Kontrola plnenia terminovaných úloh z plánu práce školy – RŠ, ZRŠ JÚN  Kontrola dodržiavania BOZP počas výletov a exkurzií  Kontrola plnenia úloh počas cvičení v prírode  Kontrola dodržiavania časovo – tématických plánov, – hospitácie  Kontrola VV výsledkov a správania za druhý polrok školského roka – RŠ, ZRŠ  Kontrola plnenia celoročného plánu činnosti školy - RŠ

 Kontrola výstupných testov a previerok – RŠ  Kontrola ukončenia a odovzdávania písomností v oddeleniach ŠKD  Kontrola ekonomického úseku – RŠ  Kontrola pripravenosti školy na nový školský rok Plán vnútroškolskej kontroly je otvorený dokument, ktorý možno v priebehu školského roka dopĺňať a upravovať. 2.2 Kontrola a hodnotenie pedagogických zamestnancov Kurikulárna reforma školstva, ktorá naštartovala novým školským zákonom (2008), priniesla zásadné zmeny do života každej školy. Školy sa stávajú zodpovednými za úroveň a kvalitu poskytovaných výchovno-vzdelávacích služieb. Kvalitu školy je možné dosiahnuť najmä posilňovaním vnútorných kontrolných a hodnotiacich mechanizmov, ktoré majú zabezpečiť odhalenie odchýlok medzi súčasným a želateľným stavom. K týmto atribútom sa nesporne pripájajú aj iné, akými sú napr. ďalšie vzdelávanie učiteľov, uplatňovanie tímovej práce s nimi, uplatňovanie riadiaceho štýlu a iné. Pre rozvoj školy majú teda vnútorné autoevalvačné nástroje nezastupiteľné miesto. Posilňuje to aj dikcia školského zákona, ktorá ukladá každej škole vypracovať svoj vlastný, špecifický vnútorný systém kontroly a hodnotenia školy. Ten má tri línie. Jednou je vytvorenie systému vnútornej kontroly a hodnotenia kvality školy (otvorené sebahodnotenie), druhou je vytvorenie systému kontroly a hodnotenia učebných výsledkov žiakov, treťou líniou je vypracovanie systému hodnotenia pedagogických zamestnancov. Podstata a ciele hodnotenia zamestnancov O kvalite zamestnanca vypovedajú najmä výsledky jeho práce. Tie môžu byť podmienené osobnostnými vlastnosťami zamestnanca (jeho charakterom, temperamentom, vôľovými vlastnosťami, postojmi), jeho schopnosťami (úroveň vedomostí, schopností, zručností, ktoré v činnosti dokáže využiť) a motiváciou. Systematické, formálne a periodické hodnotenie zamestnancov je jednou z najdôležitejších činností, bez ktorých nemožno efektívne vykonávať personálne činnosti. Ak má hodnotenie splniť svoje poslanie, musia byť zabezpečené základné podmienky. Podklady na hodnotenie sa musia zhromažďovať priebežne a hodnotený zamestnanec musí byť s výsledkami hodnotenia oboznámený. Rozbor výsledkov hodnotenia musí slúžiť na prehodnotenie ďalšieho prístupu k zamestnancovi Hodnotenie je efektívne, ak je: - zosúladené s cieľmi, stratégiami organizácie a taktikou na ich dosiahnutie, - vecné – poskytuje objektívne informácie, - presné – poskytuje pravdivé informácie, - aktuálne – poskytuje čerstvé informácie a - pružné – schopné prispôsobiť sa situácii. .Pri hodnotení je nutné dodržiavať tieto zásady: a) úplnosť – zhodnotíme všetky profesijne dôležité vlastnosti a činnosti človeka, b) jednoznačnosť – presne vymedzené požiadavky, ich hodnotenie a interpretovanie, c) komplexnosť – vlastnosti a činnosti musia byť posudzované komplexne a výstižne vo všetkých súvislostiach, d) jednoduchosť – účastníkom hodnotenia by mali byť jasné všetky fakty, ale najmä závery bez vysvetľovaní,

e) spravodlivosť – účastníci by mali mať pocit spravodlivosti, nestrannosti a pozitívnych prínosov zhodnotiteľského aktu. Funkcie hodnotenia zamestnancov Hodnotenie je prostriedkom objasňovania strategických cieľov organizácie a zisťovania štandardov pracovnej výkonnosti zamestnancov. Hodnotenie je dôležitá personálna činnosť, ktorá plní v manažmente niekoľko funkcií, chápaných predovšetkým z pohľadu hodnotiteľa, významných pre manažment organizácie, pre ciele, ktoré organizácia sleduje napĺňať. Hodnotenie tak plní: - diagnostickú (poznávaciu) funkciu, ktorá spočíva v priebežnom sledovaní pracovného výkonu zamestnanca a v zisťovaní, ako zamestnanec vykonáva svoju prácu, ako plní úlohy a požiadavky svojho pracovného miesta, aké je jeho správanie, vzťahy k spolupracovníkom, zákazníkom, s ktorými prichádza v práci do styku; - porovnávaciu funkciu, spočívajúcu v komparácii s inými porovnateľnými pracovnými výkonmi, s výkonom v predchádzajúcich obdobiach; - stimulačnú (motivačnú) funkciu oznamovaním zistených výsledkov jednotlivým zamestnancom a prejednávaním týchto výsledkov s nimi. Spočíva v pôsobení na bezprostredný výkon zamestnanca; - korektívno-nápravnú (regulačnú) funkciu hľadaním ciest k zlepšovaniu pracovného výkonu zamestnanca a k realizácii opatrení, ktoré tomu majú napomôcť. Kritériá hodnotenia učiteľov Východiskom pre stanovenie kritérií hodnotenia pedagogických zamestnancov je kompetenčný profil učiteľa. Kľúčové kompetencie učiteľa sa orientujú na tri oblasti: na dieťa/žiaka, na edukačný proces, profesijný sebarozvoj. Pri stanovovaní činností učiteľa spojených s kompetenciami zameranými na dieťa/žiaka škola musí vychádzať z platnej legislatívy, štúdia dostupnej literatúry, v neposlednom rade sa musí riadiť vlastnými špecifickými podmienkami. Učiteľ by mal byť schopný stanoviť základné učivo a pracovať s výchovno-vzdelávacími cieľmi, stanoviť učebné činnosti vedúce k ich naplneniu, stanoviť kritériá a pravidlá hodnotenia úloh, pripraviť učebné zdroje a podmienky na učenie, navrhnúť spôsob a kritériá hodnotenia výsledkov učenia sa detí/žiakov, pomáhať pri učení sa dieťaťa/žiaka (motivovať ho, aktivizovať, vyjadrovať mu podporu), podporovať samostatnosť a zodpovednosť dieťaťa/žiaka za svoje učenie sa, vytvárať podmienky na sebahodnotenie detí/žiakov, vytvárať priaznivú emocionálnu a sociálnu klímu na vyučovaní, ku ktorým sa radí aj: vytvárať podmienky na rozhovor s deťmi/žiakmi, diskusiu, vytvárať podmienky na posilňovanie zdravého sebavedomia detí/žiakov. Kritériami hodnotenia učiteľa vo vzťahu k edukačnému procesu sú najmä tieto výkony učiteľov: od učiteľa sa očakáva, že bude pohotovo prispôsobovať svoju činnosť meniacim sa podmienkam tým, že bude obohacovať svoju činnosť o nové trendy, v ktorých využíva interaktívny model edukácie, integrované vyučovanie, koordinovanie učiva, transdisciplinaritu programov orientovaných na dieťa/žiaka, kolegov, rodičov, prosociálne správanie, rozvoj empatie a morálky upriamuje pozornosť aj na učiteľovu schopnosť určiť edukačné ciele vo väzbe na učebné osnovy, určiť učebné ciele orientované na žiaka, dodržiavať pravidlá hodnotenia žiakov, kritériá hodnotenia a jeho schopnosť sumatívne hodnotiť žiaka, vytvárať dobrú klímu v triede, riešiť konflikty v triede a disponovať prirodzenou autoritou. Kritériá hodnotenia učiteľa vo vzťahu k sebarozvoju spočívajú v reflexii spojenej s kritickým myslením, analýzou a rekonštrukciou priebehu procesu učenia, kedy dochádza k uvedomeniu

si skúseností a poznatkov z pedagogickej činnosti. Tu učiteľ hľadá príčiny, analyzuje vzťahy a súvislosti, navrhuje zmeny (pri zavádzaní pedagogických inovácií v škole i vo svojom profesijnom živote). Učiteľ v týchto intenciách dokáže efektívne komunikovať s rodičmi žiakov, organizáciami z okolia školy. Učiteľ, schopný systematickej sebareflexie pedagogickej činnosti, je schopný projektovať svoju vlastnú pedagogickú budúcnosť a dokáže si stanoviť osobné rozvojové ciele, napr. je ochotný prevziať inovatívne a progresívne úlohy, je ochotný ďalej sa vzdelávať a pod. Metódy a nástroje hodnotenia učiteľov Zdrojmi informácií, ktoré možno pri hodnotení učiteľov využiť, sú sebahodnotenie, názory partnerov (detí, rodičov, učiteľov), hospitácie (pozorova-nie), vzdelávacie výsledky detí, ktorých učiteľ vyučuje (prospech, žiacke súťaže, didaktické testy zadané naraz vo všetkých paralelných triedach, úspešnosť prijatia žiakov na vyšší stupeň školy, v školách úspešnosť zaškolenosti detí, dosahovanie školskej zrelosti, miera zvládania požiadaviek kladených základnou školou na dieťa a pod.), hodnotenie pedagogickej dokumentácie. Pri hodnotení pedagogických zamestnancov školy možno využiť:  porovnávacie (analytické) metódy,  metódu pozorovania,  verbálne (opisné metódy). Analytické hodnotenie je proces rozhodovania o hodnote práce, ktorý je založený na analýze toho, do akej miery sú rôzne definované kritériá prítomné v práci hodnoteného. Súbor faktorov (kritérií a indikátorov) použitých v systéme sa nazýva aj faktorový plán. Dvoma hlavnými typmi analytickej metódy sú metóda bodových stupňov (bodovacia metóda) a metóda analytického porovnávania Metóda bodových stupňov (bodovacia metóda) je založená na rozčlenení práce na kritériá predstavujúce požiadavky, ktoré práca kladie na toho, kto ju vykonáva, na požadované schopnosti. S použitím numerických stupníc sú každému z kritérií prideľované indikátory s bodovou hodnotou podľa toho, v akej miere je tento indikátor prítomný v práci hodnoteného. Metóda bodových stupňov pri hodnotení učiteľov môže byť zameraná na: a) úroveň výchovno-vzdelávacej činnosti: kvalitu výchovno-vzdelávacej činnosti zisťovanú na základe hospitácií, výsledky pracovných listov detí, – vzdelávacieho programu, prípravu a aktívne používanie pomôcok a didaktickej techniky učiteľom i deťmi, publikovanie v odborných časopisoch, dobré výsledky hodnotenia učiteľa deťmi, pozitívna klíma v triede; b) mimovyučovaciu činnosť: výkon činnosti vedúceho metodického združenia, uvádzajúceho učiteľa, koordinátora projektu, prevencie, výsledky detí v súťažiach, príprava kultúrnych programov, výzdoba školy, vedenie kroniky, vydávanie školského časopisu, tvorba webovej stránky školy, organizácia exkurzií, plaveckého, lyžiarskeho výcviku atď.; c) technicko-administratívnu pripravenosť učiteľa: úroveň vedenia a vypracovania pedagogickej dokumentácie, kvalitu prípravy na výchovno-vzdelávaciu činnosť, včasné a dôsledné plnenie pridelených úloh (vypracovanie plánov, štatistík atď.); d) účasť v systéme kontinuálneho vzdelávania. Každému indikátoru kvality sa odporúča priradiť body podľa miery dôležitosti. Metóda analytického porovnávania je podobne ako metóda bodových stupňov založená na analýze určitého počtu definovaných indikátorov kvality. Najvyužívanejšia je metóda priraďovania výrokov, kedy sa hodnotiacemu predloží zoznam výrokov (charakteristík), z ktorých má označiť tie, ktoré zodpovedajú (nezodpovedajú) hodnotenému zamestnancovi, resp. jeho konaniu. Charakteristiky sú formulované tak, aby hodnotiaci nepostrehol, ktoré sú

žiaduce a ktoré nie. Výhodou tejto metódy je, že umožňuje porovnávanie učiteľov podľa mnohých aspektov, nevýhodou je náročnosť výberu kritérií a indikátorov kvality práce Metóda pozorovania sa zakladá na účelnom, zámernom, plánovitom a sústredenom vnímaní, ktorého cieľom je opis javov a skutočností, ktoré posudzujeme v ich prirodzených podmienkach bez toho, aby sme do nich zasahovali Základnými požiadavkami efektívneho pozorovania sú presnosť pozorovania (zameranosť na cieľ), podrobnosť pozorovania spočívajúca v rozložení na menšie časti, systematickosť pozorovania (skúmanie príčin pozorovaných javov, zohľadňovanie vlastností a vzťahov, porovnávanie výsledkov, sledovanie rozdielnosti a zhody), objektívnosť pozorovania, odbornosť pozorovania, ktorá je zabezpečená odbornou pripravenosťou hodnoteného na tento akt. Okrem týchto metód je možné pri hodnotení učiteľov použiť analýzu dokumentov, zhromažďovanie materiálov, hodnotiaci, sebahodnotiaci dotazník, rozhovor (interview). Hodnotenie učiteľa musí byť: - pravidelné, - systematické, - prehľadné, - cieľavedomé. Hodnotenie výkonov pedagogických zamestnancov Systémy hodnotenia výkonov učiteľov sú v našich školách postavené na ročnej periodicite a formálnom hodnotení. Hodnotením pedagogických zamestnancov chce riaditeľ dospieť k zisteniu, v akej miere prispieva výkon konkrétneho pedagóga k úspešnému dosahovaniu cieľov školy vytýčených v školskom vzdelávacom programe. Cieľom hodnotenia je skvalitniť a rozvíjať prácu učiteľov, aby sa dosahovali ciele školy. Hodnotenie spojené so sebahodnotením má motivovať učiteľov, aby sami sledovali a hodnotili svoj pracovný výkon a menili jeho kvalitu prostredníctvom kontinuálneho vzdelávania a sebavzdelávania.

3. Hodnotenie školy Cieľom hodnotenia je:  aby žiaci a ich rodičia získali dostatočné a hodnoverné informácie o tom, ako zvládajú požiadavky na ne kladené,  aby aj verejnosť vedela, ako škola dosahuje ciele, ktoré sú na žiakov kladené v ŠkVP. Dôraz je kladený na:  konštatovanie úrovne stavu,  zisťovanie súvislostí a okolností, ktoré výsledný stav ovplyvňujú. Vlastné hodnotenie školy je zamerané na:  Ciele, ktoré si škola stanovila, najmä v koncepčnom zámere rozvoja školy a v školskom vzdelávacom programe a ich reálnosť a stupeň dôležitosti  Posúdenie toho, ako škola spĺňa ciele, ktoré sú v Štátnom vzdelávacom programe  Oblasti, v ktorých škola dosahuje dobré výsledky, oblasti, v ktorých škola dosahuje slabšie výsledky, včítane návrhov a opatrení.

Monitorujeme pravidelne:  Podmienky na vzdelanie  Spokojnosť s vedením školy a učiteľmi  Prostredie – klímu školy  Priebeh vzdelávania – vyučovací proces - metódy a formy vyučovania  Úroveň podpory žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami  Výsledky vzdelávania  Riadenie školy  Úroveň výsledkov práce školy Kritériom pre nás je:  Spokojnosť žiakov, rodičov, učiteľov  Kvalita výsledkov Nástroje na zisťovanie úrovne stavu školy sú:  Dotazníky pre žiakov a rodičov  Dotazníky pre absolventov školy  Analýza úspešnosti žiakov na súťažiach, olympiádach Na hodnotenie školy používame dotazníky, ktoré zadávame rodičom, žiakom a učiteľom. Našou snahou je získať spätnú väzbu na kvalitu školy. Otázky zameriame na :  Možnosť skontaktovania sa so školou, dostatok informácií o škole, spokojnosť s prácou učiteľov, hodnotením žiakov a klasifikáciou, využitím mimovyučovacieho času - kurzy, výlety, vzdelávacie zájazdy a pod. Ako hodnotíte vývoj svojho dieťaťa na škole? a) rozvoj osobnosti b) rozvoj vedomostí c) rozvoj myslenia d) rozvoj správania sa e) rozvoj komunikačných spôsobilostí f) rozvoj počítačovej gramotnosti g) rozvoj všeobecnej vzdelanostnej úrovne Hodnotenie disciplíny žiakov Návrh na udelenie pochvaly alebo iného ocenenia musí byť prerokované na PR. 1. Pochvaly a iné ocenenia sa udeľujú žiakovi za mimoriadny prejav aktivity a iniciatívy, za záslužný alebo statočný čin, za dlhodobú úspešnú prácu pre kolektív, za výborný prospech, vzorné správanie, reprezentácia školy. 2. Ústnu alebo písomnú pochvalu udeľuje žiakovi pred kolektívom triedy alebo školy triedny učiteľ alebo riaditeľ školy. 3. Žiakovi možno udeliť : a) pochvalu od vyučujúceho na vyučovaní b) pochvalu od vyučujúceho do žiackej knižky žiaka c) pochvalu od triedneho učiteľa d) pochvalu od riaditeľa školy e) diplom, kniha Pochvaly a iné ocenenia sa zaznamenávajú do triednych výkazov

Opatrenie na posilnenie disciplíny žiakov sa ukladá za závažné alebo opakované previnenie proti školskému poriadku. Toto opatrenie predchádza spravidla zníženiu stupňa zo správania. 4. Podľa závažnosti previnenia sa ukladá niektoré z týchto opatrení: a) poznámka do žiackej knižky žiaka, b) napomenutie od triedneho učiteľa, c) pokarhanie od triedneho učiteľa, d) pokarhanie od riaditeľa školy e) zníženie známky zo správania. 5. Triedny učiteľ udeľuje pokarhanie po prerokovaní a so súhlasom riaditeľa školy. 6. Riaditeľ školy udeľuje pokarhanie po prerokovaní v pedagogickej rade. 7. Napomenutie a pokarhanie sa udeľujú pred kolektívom triedy alebo školy. 8. O udelení opatrenia informuje riaditeľ školy preukázateľným spôsobom zástupcu žiaka, opatrenie sa zaznamenáva do triedneho výkazu.

Požiadavky na kontinuálne a odborných zamestnancov IV.

vzdelávanie

pedagogických

Pre potreby školy je dôležité zlepšiť kvalifikovanosť, aprobačné zloženie pre predmety, telesná výchova a informatika. Vedenie školy bude podporovať ďalšie vzdelávanie pedagógov v uvedených oblastiach i v štúdiu nových moderných trendov vo vyučovaní. Cieľom školy je dosiahnuť a skvalitniť prácu na počítači, komunikáciu prostredníctvom elektronickej pošty a využívanie výpočtovej, komunikačnej a prezentačnej techniky vo vyučovaní žiakov. Dôležité bude vzdelávanie v oblasti psychológie, pedagogiky, v osobnostnej a sociálnej výchove. V rámci priebežného vzdelávania majú učitelia svoj vlastný program pre odborný rast a vzdelávajú na základe jednotlivých ponúk MPC, ŠPÚ a samoštúdiom. • Uvádzať začínajúcich učiteľov do pedagogickej praxe. • Udržiavať a zvyšovať kompetenciu (spôsobilosť efektívne vychovávať a vzdelávať) pedagogických zamestnancov. • Motivovať pedagogických zamestnancov pre neustále sebavzdelávanie, vzdelávanie, zdokonaľovanie profesijnej spôsobilosti. • Zdokonaľovať osobnostné vlastnosti pedagogických zamestnancov, spôsobilosti pre tvorbu efektívnych vzťahov, riešenie konfliktov, komunikáciu a pod. • Sprostredkovať pedagogickým pracovníkom najnovšie poznatky (inovácie) z metodiky vyučovania jednotlivých predmetov a pedagogiky. • Pripravovať pedagogických zamestnancov na výkon špecializovaných funkcií, napr. triedny učiteľ, výchovný poradca, predseda predmetovej komisie, knihovník atď. • Pripravovať pedagogických zamestnancov pre výkon činností nevyhnutných pre rozvoj školského systému, napr. pedagogický výskum, tvorba ŠkVP, tvorba štandardov, atď. • Pripravovať pedagogických zamestnancov pre prácu s modernými materiálnymi

prostriedkami: videotechnikou, výpočtovou technikou, multimédiami, interaktívnou tabuľou a pod. • Zhromažďovať a rozširovať progresívne skúsenosti z pedagogickej a riadiacej praxe, podnecovať a rozvíjať tvorivosť pedagogických zamestnancov. • Sprostredkúvať operatívny a časovo aktuálny transfer odborných a metodických informácií prostredníctvom efektívneho informačného systému. • Pripravovať pedagogických zamestnancov na získanie prvej a druhej atestácie.

V. Školský učebný plán Rámcový učebný plán pre základné školy ISCED 1 Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia

Príroda a spoločnosť

Človek a hodnoty Matematika a informáciami

práca

Človek a svet práce Umenie a kultúra

Zdravie a pohyb Povinné hodiny spolu Voliteľné hodiny Hodiny spolu

Vyučovací predmet Počet hodín za 1.-4. ročník Slovenský jazyk a literatúra 26 Prvý cudzí jazyk / anglický 6 jazyk 32 Prírodoveda 3 Vlastiveda 3 6 Etická výchova/náboženská 4 výchova/náboženstvo 4 s Matematika 14 Informatická výchova 3 17 Pracovné vyučovanie 1 1 Výtvarná výchova 4 Hudobná výchova 4 8 Telesná výchova / športová 8 príprava 8 76 20 96

1. Maximálny počet vyučovacích hodín v týždni pre žiakov prvého a druhého ročníka nesmie byť vyšší ako 23, pre žiakov tretieho a štvrtého ročníka nesmie byť vyšší ako 26. 2. Rozdelenie hodín do ročníkov je v právomoci školy. Pri prestupe žiaka prijímajúca škola zistí, podľa akého školského vzdelávacieho programu sa žiak vzdelával na predchádzajúcej škole a zabezpečí zosúladenie jeho vedomostí, zručností a postojov so svojím vlastným vzdelávacím programom spravidla v priebehu jedného roka.

3. Prvý cudzí jazyk/anglický jazyk ako povinný vyučovací predmet sa budú žiaci učiť nasledovne: - žiaci, ktorí si vybrali v predchádzajúcich ročníkoch prvý cudzí jazyk iný ako anglický jazyk, môžu pokračovať vo vzdelávaní vo vybranom cudzom jazyku, - pre ostatných žiakov je prvý cudzí jazyk anglický jazyk. 4. Školy s vyučovaním jazyka národnostných menšín využijú na vyučovanie tohto jazyka voliteľné hodiny. 5. Trieda sa môže deliť v každom predmete na skupiny podľa podmienok školy. Delenie sa uskutočňuje v zmysle vyhlášky MŠ SR č. 320/2008 Z. z. o základnej škole. 6. Vyučovacia hodina má 45 minút v tomto rozdelení učebného plánu. Škola si môže zvoliť vlastnú organizáciu vyučovania, napr. vyučovacie bloky. 7. Športové triedy majú zvýšený celkový počet hodín o 12 na predmet športová príprava.

8. Podľa § 19 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov môže škola poskytovať vzdelávanie v rámci primárneho vzdelávania aj v nultom ročníku. Celkový týždenný počet vyučovacích hodín v nultom ročníku je 22. Učebný plán a učebné osnovy pre nultý ročník vypracuje škola podľa potrieb a rozvojových možností konkrétnej skupiny žiakov, vychádzajúc zo štátnych vzdelávacích programov pre predprimárne a pre primárne vzdelávanie (ISCED 0 a ISCED 1). 9. Voliteľné hodiny použije škola na dotvorenie školského vzdelávacieho programu. Časť z nich môže ponechať ako voliteľné hodiny, v ktorých si žiak alebo jeho zákonný zástupca vyberie predmety z ponuky školy. Voliteľné hodiny je možné využiť na: a. Vyučovacie predmety, ktoré rozširujú a prehlbujú obsah predmetov zaradených do štátneho vzdelávacieho programu. b. Vyučovacie predmety, ktoré si škola sama zvolí a sama si pripraví ich obsah, vrátane predmetov vytvárajúcich profiláciu školy a experimentálne overených inovačných programov zavedených do vyučovacej praxe. c. Vyučovacie predmety, ktorých obsah je doplnením vyučovacieho predmetu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí nemôžu napredovať v rámci bežných vyučovacích hodín a ktorí postupujú podľa individuálnych výchovno-vzdelávacích programov. d. Špecifické vyučovacie predmety pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskum a športu Slovenskej republiky dňa 20. mája 2011 pod číslom 2011-7881/18674:1-921 ako súčasť štátneho vzdelávacieho programu pre primárne vzdelávanie s vyučovacím jazykom slovenským s platnosťou od 1. septembra 2011.

Rámcový učebný plán pre základné školy ISCED 2 Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia

Vyučovací predmet Slovenský jazyk a literatúra Prvý cudzí jazyk Druhý cudzí jazyk

Človek a príroda

Človek a spoločnosť

Človek a hodnoty Matematika a informáciami

práca

Človek a svet práce Umenie a kultúra

Zdravie a pohyb Povinné hodiny spolu Voliteľné hodiny Počet hodín spolu

Počet hodín za 5.-9. ročník ZŠ 23 15 4 42 Fyzika 5 Chémia 4 Biológia 5 14 Dejepis 6 Geografia 5 Občianska náuka 4 15 Etická výchova/náboženská 4 výchova/náboženstvo 4 s Matematika 19 Informatika 2 21 Svet práce 1 Technika 1 2 Hudobná výchova 3 Výtvarná výchova 3 Výchova umením 1 7 Telesná a športová výchova 10 10 115 31 146

1. Škola môže po vyjadrení rady školy v školskom vzdelávacom programe stanoviť vyšší celkový počet hodín, najviac však 161. Ak sa škola rozhodne zvýšiť počet hodín nad 146, tieto sú financované spravidla z vlastných zdrojov. Zohľadnenie navýšenia celkového počtu hodín v normatívne finančných prostriedkov upravuje nariadenie vlády SR č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov. Športové triedy majú zvýšený celkový počet hodín o 15 na predmet športová príprava. 2. Maximálny počet vyučovacích hodín v týždni pre žiakov 5. a 6. ročníka nesmie byť vyšší ako 30, pre žiakov 7., 8. a 9. ročníka nesmie byť vyšší ako 34. 3. Rozdelenie hodín do ročníkov je v právomoci školy. Pri prestupe žiaka prijímajúca škola zistí, podľa akého školského vzdelávacieho programu sa žiak vzdelával na predchádzajúcej škole a zabezpečí zosúladenie jeho vedomostí, zručností a postojov so svojím vlastným vzdelávacím programom spravidla v priebehu jedného roka. 4. Školy s vyučovaním jazyka národnostných menšín využijú na vyučovanie tohto jazyka voliteľné hodiny.

5. Trieda sa môže deliť v každom predmete na skupiny podľa podmienok školy. Delenie sa uskutočňuje v zmysle vyhlášky MŠ SR č. 320/2008 Z. z. o základnej škole. 6. Vyučovacia hodina má 45 minút v tomto rozdelení učebného plánu. Škola si môže zvoliť vlastnú organizáciu vyučovania, napr. vyučovacie bloky. 7. Voliteľné hodiny použije škola na dotvorenie školského vzdelávacieho programu. Časť z nich môže ponechať ako voliteľné hodiny, v ktorých si žiak alebo jeho zákonný zástupca vyberie predmety z ponuky školy. Voliteľné hodiny je možné využiť na: a. Vyučovacie predmety, ktoré rozširujú a prehlbujú obsah predmetov zaradených do štátneho vzdelávacieho programu. b. Vyučovacie predmety, ktoré si škola sama zvolí a sama si pripraví ich obsah, vrátane predmetov vytvárajúcich profiláciu školy a experimentálne overených inovačných programov zavedených do vyučovacej praxe. c. Vyučovacie predmety, ktorých obsah je doplnením vyučovacieho predmetu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí nemôžu napredovať v rámci bežných vyučovacích hodín a ktorí postupujú podľa individuálnych výchovno-vzdelávacích programov. d. Špecifické vyučovacie predmety pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskum a športu Slovenskej republiky dňa 20. mája 2011 pod číslom 2011-7881/18675:2-921 ako súčasť štátneho vzdelávacieho programu pre nižšie stredné vzdelávanie s vyučovacím jazykom slovenským s platnosťou od 1. septembra 2011.

Týždenný učebný plán ŠkVP ISCED 1 2.roč.

3.roč.

4.roč.

Počet hodín ŠkVP

Jazyk a Slovenský jazyk a 9 komunikácia literatúra Prvý cudzí jazyk / 0 anglický jazyk 2 Nemecký jazyk

8

8

8

33

0 2 2

3 3

3 3

Príroda spoločnosť

a Prírodoveda Vlastiveda

2 1

1 2

2 1

Človek hodnoty

a Etická výchova náboženská výchova 1

Vzdelávacia oblasť

Vyučovací predmet

Matematika a Matematika práca s Informatická výchova informáciami Človek a svet Pracovné vyučovanie práce Umenie kultúra

a Výtvarná výchova Hudobná výchova

Zdravie pohyb

a Telesná výchova športová príprava

Povinné hodiny spolu Voliteľné hodiny Hodiny spolu

1.roč.

2 0

4 0

Poznámky

6

1.sk 2.sk

10

43 7 4 11

32 3 3 6 4

1

1

1

4

4 1

4 1

4 1

4 16 3

4 14 3

19 1

17 1

1 6 4 10 8

1 4 4 8 8

8 76

8 76

20

20

96

96

0

0

0

1

1 1

1 1

2 1

2 1

/ 2

2

2

2

22

Poče t hodí n ŠVP 26

23

25

26

1.-4.roč.1.hod. ETV

Poznámky 1. Počet vyučovacích hodín v týždni pre žiakov: prvého ročníka je 22 druhého ročníka je 23 tretieho ročníka je 25 štvrtého ročníka je 26 2. Rozdelenie hodín do ročníkov je v právomoci školy. Pri prestupe žiaka prijímajúca škola zistí, podľa akého školského vzdelávacieho programu sa žiak vzdelával na predchádzajúcej škole a zabezpečí zosúladenie jeho vedomostí, zručností a postojov so svojím vlastným vzdelávacím programom spravidla v priebehu jedného roka. 3. Prvý cudzí jazyk/anglický jazyk ako povinný vyučovací predmet sa budú žiaci učiť nasledovne:

- žiaci prvého ročníka - žiaci druhého ročníka - žiaci tretieho ročníka - žiaci štvrtého ročníka – 1.skupina - žiaci, ktorí si vybrali v predchádzajúcich ročníkoch prvý cudzí jazyk nemecký jazyk (2.skupina 4. roč.), pokračujú vo vzdelávaní v nemeckom jazyku, 4. Informatická výchova v 2.,3., 4.ročníku sa delí na skupiny 5. Vyučovacia hodina má 45 minút v tomto rozdelení učebného plánu. 6. Voliteľné hodiny použila škola na dotvorenie školského vzdelávacieho programu. Voliteľné hodiny sme využili na vyučovacie predmety, ktoré rozširujú a prehlbujú obsah predmetov zaradených do štátneho vzdelávacieho programu. 7. Náboženská výchova sa vyučuje v alternácii s etickou výchovou. 8. Telesná výchova sa učí v bloku – dvojhodinovom

Týždenný učebný plán ŠkVP ISCED 2 Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia

Človek príroda

a

Človek a spoločnosť

Človek hodnoty

a

Vyučovací predmet 5.roč. 6.roč. 7.roč. 8.roč. 9.roč. Počet hodín ŠkVP Slovenský jazyk a 5 5 5 5 6 26 literatúra Prvý cudzí jazyk- 3 3 3 3 3 15 ANJ Druhý cudzí jazyk- 2 1 2 1 1 7 NEJ 10 9 10 9 9 48 Fyzika 0 1 2 2 2 7 Chémia 0 1 1 2 2 6 Biológia 2 2 2 1 1 8 Environmentálna 1 0 0 0 0 1 výchova 3 4 5 5 6 22 Dejepis 2 2 1 2 2 9 Geografia 2 1 1 1 2 7 Občianska náuka 1 1 1 1 1 5 5 4 3 4 5 21 Etická 1 1 1 1 1 5 výchova/náboženská výchova/

Umenie kultúra

Zdravie pohyb

15 4 42 5 4 5

14 6 5 4 15 4

1 5 1

1 5 1

1 5 1

1 5 1

1 6 1

5 26 5

4 19 2

6 0 0 0 a Hudobná výchova 1 Výtvarná výchova 1 Výchova umením 0 2 a Telesná a športová 2 výchova 2

6 0 0 0 1 1 0 2 2

6 1 0 1 1 1 0 2 2

6 0 1 1 0 0 1 1 2

7 0 0 0 0 0 0 0 2

31 1 1 2 3 3 1 7 10

21 1 1 2 3 3 1 7 10

2

2

2

2

10 115

10 115

31

31

146

146

Matematika Matematika a práca s Informatika informáciami

Človek a svet práce

Počet hodín ŠVP 23

Povinné hodiny spolu Voliteľné hodiny Počet hodín spolu

Svet práce Technika

29

28

30

29

30

Poznámky 1. Rozdelenie hodín do ročníkov je v právomoci školy. Pri prestupe žiaka prijímajúca škola zistí, podľa akého školského vzdelávacieho programu sa žiak vzdelával na predchádzajúcej škole a zabezpečí zosúladenie jeho vedomostí, zručností a postojov so svojím vlastným vzdelávacím programom spravidla v priebehu jedného roka. 4. Vyučovacia hodina má 45 minút v tomto rozdelení učebného plánu. 5. Voliteľné hodiny použila škola na dotvorenie školského vzdelávacieho programu. Voliteľné hodiny sme využili na: a. Vyučovacie predmety, ktoré rozširujú a prehlbujú obsah predmetov zaradených do štátneho vzdelávacieho programu. b. Vyučovací predmet environmentálna výchova, ktorý si škola sama zvolila a sama si pripravila jeho obsah sa vyučuje v 5. ročníku. 6. Trieda sa môže deliť v každom predmete na skupiny Žiaci sa delia na skupiny v predmetoch: Telesná a športová výchova – dievčatá/chlapci Technika – dievčatá/chlapci Svet práce- dievčatá/chlapci Informatika – 1. skupina/2.skupina Anglický jazyk - 1. skupina/2.skupina Nemecký jazyk - 1. skupina/2.skupina 7. Náboženská výchova sa vyučuje v alternácii s etickou výchovou 8. Telesná a športová výchova sa učí v bloku – dvojhodinovom.

Škola organizuje s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka lyžiarsky výcvik v 7. ročníku, plavecký výcvik, školské výlety, exkurzie, poznávacie zájazdy, ktoré podľa návrhov triednych učiteľov zaraďuje riaditeľ do plánu práce školy. Pre žiakov, ktorí sa na uvedených aktivitách nezúčastnia, sa zabezpečí náhradné vyučovanie. Exkurzie vychádzajú z požiadaviek učebných osnov školského vzdelávacieho programu. Žiaci jedného ročníka sa môžu v školskom roku zúčastniť najviac na 3 exkurziách trvajúcich viac ako 4 vyučovacie hodiny. Ak ide o akcie konané mimo sídla školy, z dôvodu zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov pripadá na jedného pedagogického zamestnanca maximálne 25 žiakov a pri akciách do zahraničia najviac 15žiakov.

VI. Učebné osnovy

Obsahujú: 1. Charakteristiku predmetu, jeho význam v obsahu vzdelávania 2. Rozvíjajúce ciele, spôsobilosti, predmetové vychádzajú z kľúčových kompetencií 3. Témy, prostredníctvom ktorých rozvíjame kompetencie, obsah, prierezové témy a prepojenie s inými predmetmi. 4. Požiadavky na výstup 5. Metódy a formy práce - stratégie vyučovania. 6. Učebné zdroje sú zdrojom informácií pre žiakov. Sú to učebnice, odborná literatúra, odborné časopisy, náučné slovníky, materiálno-technické a didaktické prostriedky a pod. 7. Hodnotenie predmetu.

VI.

Návrh tematických okruhov voliteľných predmetov

Pri návrhu čo s voliteľnými hodinami naša škola vychádzala hlavne z úrovne dlhoročných dosahovaných výsledkov našich žiakov, ktoré sú priemerné. Preto rozhodnutie padlo na využite týchto hodín tak, aby žiak aj učiteľ mal vytvorený priestor na dosiahnutie niektorých kľúčových kompetencií tak, aby to korešpondovalo so školskou reformou, teda s tým, čo sa od žiakov očakáva v budúcnosti. Avšak musíme rešpektovať samotného žiaka, zohľadňovať nielen to, čo sa očakáva, ale hlavne to, s kým pracujeme a v neposlednom rade umožniť každému žiakovi zažívať úspech. Vzhľadom k tomu, že jedným z problémov sa dlhodobo javí čitateľská zručnosť t.j. čítanie s porozumením a následnou reprodukciou prečítaného textu, respektíve tvorba vlastnej prezentácie a to v rôznych oblastiach, komunikácia, písomný prejav, rozširovanie slonej zásoby, tolerantné správanie, pripraviť ich na samostatnú prácu, prácu v skupine naše rozhodnutie v rámci primárneho vzdelávania ISCED-1 je využiť 5 voľných hodín tak, aby sme nezaťažili žiaka, vyhoveli rodičom a aby učitelia mali dostatočný priestor realizovať spoločné potreby.

Prílohy: Učebné osnovy a časovo tematické plány tých učebných predmetov, ktoré sme vypracovali v rámci vlastného školského vzdelávacieho programu, čím sme doplnili štátom stanovený rozsah výchovno-vzdelávacej činnosti na našej škole. Viď vyššie uvedený a doplnený rozsah učiva v rámci ISCED1 a ISCED2.