Duševné zdravie - osobnostný vývin a ďalšie faktory ovplyvňujúce DZ
MUDr. Alexandra Bražinová, MPH, PhD
Rena L.Repetti, Shelley E.Taylor a Teresa E.Seeman: Rizikové rodiny: Sociálne prostredie rodín a duševné a fyzické zdravie potomkov University of California, Los Angeles 2002, American Psychological Association
Dobré zdravie začína v skorom štádiu života • rodina má zodpovednosť za starostlivosť o dieťa a jeho vývoj • Dieťa sa naučí: - dôverovať prostrediu, ktoré mu poskytne emocionálnu a fyzickú bezpečnosť a blahobyt - modely správania, ktoré mu umožnia uchovať si svoje fyzické a psychické zdravie bez závislosti od svojich opatrovníkov
Zlé (narušené) zdravie taktiež začína v skorom štádiu života • Výskum ukazuje, že rodiny s určitými charakteristikami majú zničujúci dopad na psychické a fyzické zdravie detí - konflikty v rodine s častými prejavmi hnevu a agresie - nedostatočná pozornosť, najmä rodiny, ktoré sú chladné, nepodporujúce a zanedbávajúce
„Rizikové rodiny“ Rodiny s týmito charakteristikami sú rizikové, pretože zanechávajú svoje deti náchylné na širokú škálu duševných a fyzických porúch
„Rizikové rodiny“ • Charakteristiky rizikových rodín vytvárajú kaskádu rizík, ktoré začínajú v ranom období života - priame riziko nežiadúcich následkov (ako v prípade fyzického zneužívania) - náchylnosť k poruchám - náchylnosť k prejaveniu určitých gen. podmienených porúch - základy dlhodobých telesných a duševných problémov
„Rizikové rodiny“ • narušenie kontroly a vyjadrovania emócií • narušenie sociálnych kompetencií (zručností) • poruchy regulácie fyziologických a neuroendokrinných systémov, čo môže spôsobiť dlhodobé hromadiace sa nežiadúce následky
„Rizikové rodiny“ • Deti, ktoré vyrastajú v rizikových rodinách majú tiež sklony k prejavovaniu zdravie ohrozujúcich foriem správania - fajčenie - nadužívanie alkoholu a drog - riziko promiskuitného sexuálneho života u týchto detí je tiež vysoké
RR a vplyv na duševné zdravie • Hnev a agresivita sú vysoko škodlivé prvky v rodinnom prostredí - spolužitie s rodičmi, ktorí sú prchkí a hádajú sa - vystavenie sa násiliu a týraniu
RR a vplyv na duševné zdravie • konflikty a agresivita v rodine sú spojené so zvýšeným rizikom širokej škály emocionálnych problémov a poruchami správania u detí - agresivita - porucha správania - zločinnosť (delikvencia) - antisociálne správanie - úzkosť - depresia - sebevražednosť
RR a vplyv na duševné zdravie • Rodiny, charakterizované častými konfliktmi, agresivitou a zlosťou prejavujú často voči deťom nedostatok podpory, akceptácie a láskavosti. • Existujú dôkazy, že nedostatočná starostlivosť je nezávisle asociovaná s narušeným duševným zdravím
RR a vplyv na duševné zdravie chladná, nepodporujúca a zanedbávajúca rodina = rodičovský prístup, ktorý je: - nepodporujúci, alebo odmietajúci - nedostatok účasti a dozoru rodičov v aktivitách detí - nedostatok súdržnosti, láskavosti a podpory v rámci rodiny - u detí pocity odcudzenia, odlúčenia alebo nedostatku akceptácie
RR a vplyv na duševné zdravie • • -
internalizujúce symptómy depresia suicidálne správanie úzkostné poruchy externalizujúce symptómy agresívne nepriateľské opozičné delikventné správanie
RR a vplyv na telesné zdravie • Výskum ukazuje vzťah medzi mierou expozície týraniu v rodine alebo výchovou v dysfunkčnej rodine a rizikom určitých ochorení: - nižšia hmotnosť a zvýšená chorobnosť v detstve - obezita v ranej dospelosti - ischemická choroba srdca - onkologické ochorenia - chronická choroba pľúc - zlomeniny kostí - ochorenia pečene
RR a vplyv na telesné zdravie • priamy vplyv na telesné zdravie – spôsobenie telesnej ujmy týraním • nepriamy dlhodobý vplyv, spôsobený narušením účinnej fyziologicko – endokrínnej a behaviorálnej odpovede na stres
RR a vplyv na telesné zdravie • zmeny v sympaticko-adrenomedulárnom sytéme a systéme hypotalamo-hypofýzo adrenokortikálnom (HHA, tzv. stresová os) a tiež zmenené sérotonínergné fungovanie • je tiež nedostatočná schopnosť odpovede parasympatického nervového systému
RR a vplyv na telesné zdravie • Vystavenie sa zdrojom rodinného stresu v ranom období detstva ⇒ spustenie kaskády potenciálne nevratných interakcií medzi genetickými predispozíciami a týmito environmentálnymi faktormi ⇒ individuálne zmeny v náchylnosti na stres
Zmeny v reaktivite HHA osi • V reakcii na stres hypotalamus uvolní kortikotropný uvoľujúci hormón, kortikoliberín (CRH corticotrophin-releasing hormnone), čo ovplyvní hypofýzu, ktorá uvoľní adrenokortikotropný hormón a ten stimuluje kôru nadobličiek, ktorá uvolňuje kortikosteroidy (napr. kortizol) • Tento integrovaný systém HHA reguluje mnohé vitálne funkcie, vrátane uvoľnovania energie, imunity, duševnej aktivity, rastu a reproduktívnych funkcií. • Vhodná regulácia kortizolu (čo je indikátor HHA reakcie na stres) umožňuje telu odpovedať na stres pripravenosťou na krátkodobé potreby • Pretrvávajúca aktivácia HHA systému je však spojená s poruchami imunity, spomaleným rastom, oneskoreným sexuálnym dozrievaním, ako aj určitými formami duševných problémov, ako je napríklad depresia • Chronicky zvýšené kortikosteroidy majú nepriaznivý vplyv na vývoj správneho kognitívneho a emocionálneho fungovania. • U detí vyrastajúcich v rodinách charakterizovaných konfliktmi, hnevom a agresivitou bývajú zmenené kortizolové reakcie
RR a spracovanie emócií • väčšia citlivosť na hnev • väčší nepokoj, hnev, úzkosť a strach
• Pre správne fungovanie homeostatických procesov v organizme je dôležité obdobie zotavenia sa po fyziologickej reakcii na stres • Obdobia úľavy po zvýšených emocionálnych stavoch sú zrejme kritické pre správnu reguláciu dynamiky emócií. • Chronické a opakované stresory v okolí, ako sú časté násilie a rodinné konflikty, často neumožňujú efektívne zotavenie sa z nadmerných emócií. • Pretrvávajúce stavy zvýšených emócií môžu po čase zvyšovať reaktivitu
• v krátkodobých štúdiách mladších detí z vysokokonfliktných rodín boli časté prejavy ustráchanosti a ustupovania. • je možné, že deti vyrastajúce v agresívnych a zlostných rodinách po tom, čo sa im opakovane nepodarilo zmeniť stresové udalosti v rodine, postupne opustili snahu kontrolovať zložitú situáciu a prostredníctvom zmierovania a ustupovania sa snažili zo situácie ujsť
• hnev hrá zrejme obzvlášť dôležitú úlohu vo vývoji koronárnej choroby srdca • spracovávanie emócií sa môže nepriamo podieľať na vzniku viacerých ochorení • jasné prepojenie medzi úzkosťou a koronárnou chorobou srdca • depresia je rizikový faktor úmrtia po infarkte myokardu
RR a spracovanie emócií • spracovávanie emócií prechádza do sociálnych zručností, čiže schopností dieťaťa zvládať často frustrujúce zážitky s rodinou a rovesníkmi • výsledky ukazujú, že deti s prudkými emóciami sú menej populárne u spolužiakov a pozorovateľmi sú vnímané ako menej sociálne zručné • Populárne a sociálne zručné deti sú lepšie schopné kontrolovať svoj hnev a vzrušené emócie v napätých situáciách a majú sklon prejavovať menej prehnane negatívnych citov ako ostatné deti
RR a a vývoj sociálnych zručností • Konflikt a agresivita - štúdia detí žijúcich s agresívnymi rodičmi mala menej pozitívnych zručností, umožňujúcich úspešné interakcie s rovesníkmi, alebo častejšie prejavovali agresívne a antisociálne správanie - synovia z agresívnych rodín sú častejšie odmietaní a prenasledovaní rovesníkmi a ženy, ktoré vyrástli v problematických a konfliktných domácnostiach sa vo väčšej miere vzhýbajú blízkosti a intimite vo vzťahu
RR a a vývoj sociálnych zručností • Studený, nepodporujúci a zanedbávajúci domov - výsledky ukazujú, že deti rodičov, ktorí boli menej láskaví a vnímaví, menej často iniciujú sociálne interakcie, sú viac agresívne a kritické - problematickejšie spoločenské vzťahy
Vplyvy na zdravie/DZ • • • • • •
Dedičnosť Prostredie Sociálne postavenie Výchova/rodinné prostredie Životospráva Životné prostredie
Podpora duševného zdravia • • • • • •
Vhodné prostredie – rodinné, pracovné Správny vývin v detstve a dospievaní Medziľudské vzťahy Zamestnanie Životospráva – strava, spánok, tel.pohyb Viera, filozofia, meditácia
Vhodné prostredie a DZ • Socioekonomický status – 1958 Hollingshead & Redlich: Social class and mental illness
Správny vývin v detstve a dospievaní • „rizikové rodiny“
Jedlo a DZ • Potraviny, ktoré majú pozitívny vplyv na činnosť mysle a duševné zdravie sú tie isté, ktoré majú pozitívny vplyv na telesné zdravie - minerály: zinok, magnézium, železo - vitamíny: kys.listová, B, C, E - nenasýtené mastné kyselin, Omega-3 mastné kyseliny (rybí olej) - probiotiká – živé baktérie nachádzajúce sa v niektorých potravinách
Nenasýtené mastné kyseliny a B vitamíny • majú pozitívny vplyv na duševné zdravie človeka počas celého života Vitamíny B obsahujú kvasnice, obilniny, strukoviny, tmavý chlieb, sója, listová zelenina, oriešky, mlieko a mäso Omega-3 mastná kyselina ALA je predovšetkým v rastlinných olejoch a semenách rastlín. DHA sa nachádza v materskom mlieku a tučných rybách
Životospráva - Telesný pohyb Mozog človeka, ktorý je dostatočne zaplavený kyslíkom má lepšiu schopnosť myslieť. Vplyv na lepšiu vnímavosť, vyrovnanosť, emočnú stabilitu, optimizmus, vzostup intelektuálnych funkcií (pamäť, spracovanie informácií). Znižuje agresivitu, hnev, strach, depresie. Tvorba endorfínov v mozgu, ktoré ovplyvňujú podkôrové centrá, tkzv. bazálne gangliá, nazývané aj centrá pôžitku a šťastia. Ďalšia látka vylučujúca sa v mozgu pri pohybe, serotonín, účinkuje ako antidepresívum. Jedna zo štúdií na ľuďoch s diagnózou klinickej depresie ukázala, že štyri mesiace pravidelného cvičenia priniesli zlepšenie pamäti, aj ďalších parametrov duševných schopností. Cvičenie sa v tejto štúdii ukázalo rovnako účinné ako užívanie liekov proti depresii.
Životospráva – spánok • V priebehu noci prechádzame pri nerušenom spánku niekoľkými spánkovými štádiami, ktoré sa vzájomne líšia hĺbkou. - v prvom štádiu sa môžeme ľahko zobudiť i na slabý podnet - v druhom na oslovenie, - v treťom na hlasité oslovenie a - vo štvrtom až na bolestivý podnet. Čím je hlbšie štádium spánku, tým je výdatnejší odpočinok a regenerácia tela. Celkom odlišný je tzv. REM – spánok - to je tá fáza, počas ktorej sa nám snívajú sny. Vtedy usilovne pracuje mozog a triedi skúsenosti predchádzajúceho dňa (niekedy celého predchádzajúceho obdobia). Potreba spánku je individuálna, nie je to presná „norma„. Väčšina dospelých potrebuje denne asi 6 až 8 hodín spánku, ktorý by mal pozostávať z 20 % hlbokého spánku a 20 % snového spánku.
Meditácia • pomáha mysli odfiltrovať veci, ktoré ju zbytočne rozptyľujú neželaným spôsobom – starosti, obavy a zdanlivo náhodné obrazy, zaťažujúce počas dňa myseľ • dokáže navodiť stav pokoja, podobný hlbokému spánku. • myseľ a telo sa dokonale uvoľnia a ľudia, ktorí ju prevádzajú, zisťujú, že 20 minút meditácie ich osvieži rovnako dobre ako niekoľko hodín spánku.
Ďakujem za pozornosť
