ZDRAVIE A ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ

ZDRAVIE A ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ

ZDRAVIE A ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ • ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ A JEJ DOSTUPNOSŤ • ÚMRTNOSŤ • STREDNÁ DĹŽKA ŽIVOTA PRI NARODENÍ • POTRATOVOSŤ, UŽÍVANIE ANTIKONCEPCIE A REPRODUKCIA • VÝŽIVA OBYVATE)STVA • ŠPECIFICKÁ POTREBA PITNEJ VODY V DOMÁCNOSTIACH • NAPOJENIE OBYVATE)STVA NA VEREJNÉ VODOVODY • NAPOJENIE OBYVATE)STVA NA VEREJNÚ KANALIZÁCIU

ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ A JEJ DOSTUPNOSŤ Sieť zdravotníckych zariadení definuje sústava štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadení, ktoré sú usporiadané v takom počte, zložení a distribúcii, aby vytvárali podmienky na poskytovanie štátom garantovanej zdravotnej starostlivosti. Analýza siete zdravotníckych zariadení a jej siete v SR viedla k zisteniu, že ich štruktúra a distribúcia na úrovni regiónov je nevyhovujúca a na úrovni jednotlivých regiónov sa prejavujú výrazné regionálne rozdiely. Opatrenia v oblasti reorganizácie siete zdravotníckych zariadení sa začali výraznejšie prejavovať len počas posledných rokov - predovšetkým v oblasti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Od roku 1998 poklesol počet tzv. akútnych postelí o 16% (v roku 1998 bolo 32 611 akútnych nemocničných postelí, v roku 2001 27 400) a ich počet sa neustále znižuje. Z medicínskych odborov sa najviac postelí zredukovalo v odbore interné lekárstvo, gynekológia a pôrodníctvo, pediatria a chirurgia. Redukcia počtu lôžok v zdravotníckych zariadeniach priniesla aj redukciu ošetrovacieho personálu (hlavne zdravotných sestier) - od roku 1998 - do roku 2001 pokles celkovo o 1 682, t.j. o 9%.

Počet lekárov v primárnej ambulantnej starostlivosti - medzinárodné porovnanie

Zdroj: MZ SR

RIO+10

Počet lekárov v sekundárnej ambulantnej starostlivosti - medzinárodné porovnanie

Zdroj: MZ SR

85


Počet akútnych postelí - medzinárodné porovnanie

Zdroj: MŽP SR

Ciele: Redukciou a reprofiláciou zdravotníckych zariadení a zdravotníckych služieb odstrániť regionálne rozdiely v jej štruktúre a distribúcii, dosiahnuť efektívne využitie posteľového fondu, dosiahnuť stav, aby zdravotná starostlivosť bola poskytovaná na vysokej odbornej úrovni, plynulo, sústavne, zlepšiť jej dostupnosť a zabezpečiť zlepšenie komfortu pacientov. Z cieľov stanovených MZ SR v tejto oblasti možno špecifikovať: • postupné skracovanie priemerného ošetrovacieho času približne o jeden deň ročne, • zvýšiť využitie lôžkového fondu v interných disciplínach na 80%, v chirurgických - na 76%, • dosiahnuť stav 27 000 akútnych lôžok, t.j. na 1 000 obyvateľov asi 5 lôžok a v dlhodobejšom časovom horizonte sa priblížiť k hodnote 4,4 lôžok/1 000 obyvateľov. • zvýšiť rovnomernosť dostupnosti hlavne sekundárnej zdravotnej starostlivosti na regionálnej úrovni.

ÚMRTNOSŤ Vo vývoji úmrtnosti podľa príčin smrti nedošlo za posledné desaťročie k výrazným zmenám. Najvyššia úmrtnosť obyvateľstva je dlhodobo na choroby obehovej sústavy (CHOS). Porovnanie údajov o úmrtnosti obyvateľstva na CHOS z rokov 1999 (úmrtie 28 668 osôb) a 1990 (úmrtie 29 128 osôb) dokumentujú iba mierny pokles v úmrtnosti na CHOS. U oboch pohlaví sú úmrtia na CHOS na 1. mieste, u mužov predstavujú takmer 50 % (48,2), u žien až 62,2 %. Druhou najčastejšou príčinou úmrtí obyvateľstva u oboch pohlaví (u mužov 25,4 %, u žien 19,8 %) sú nádory. Podiel týchto chorôb na úmrtiach sa oproti roku 1990 mierne zvýšil, pričom dlhodobo najvyššia úmrtnosť je zapríčinená nádorovými ochoreniami priedušnice, priedušiek a pľúc, ako aj zhubného nádoru žalúdka a hrubého čreva. Z dlhodobejšieho hľadiska možno pozitívne hodnotiť vývoj v dojčenskej úmrtnosti, keď došlo k jej poklesu z 12,1 promile z roku 1990 na úroveň 8,6 promile v roku 2000. Obdobná priaznivá tendencia sa zaznamenáva aj v oblasti novorodeneckej úmrtnosti, keď v roku 2000 dosiahol tento ukazovateľ hodnotu 5,4 promile (oproti 8,4 promile z roku 1990). Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vykonáva výpočty štandardizovanej úmrtnosti na teoretickú európsku populáciu ("európsky štandard"), čím sa eliminuje rozdiel vo vekovom zložení obyvateľstva. V rámci krajín strednej a východnej Európy patria hodnoty štandardizovanej úmrtnosti v SR k nižším, avšak v porovnaní s najnižšími hodnotami západoeurópskych krajín sú tieto hodnoty výrazne vyššie.

86

RIO+10


Štandardizovaná úmrtnosť na všetky ochorenia v roku 2000

Najčastejšie príčiny smrti v SR - stav k roku 2000

Zdroj: ÚZIŠ

Zdroj: MZ SR

Ciele: V súlade s aktuálnymi spoločenskými, ekonomickými a zdravotníckymi podmienkami sú v Štátnej politike zdravia (schválených vládou SR v roku 2000) definované nasledovné prioritné úlohy: 1. Zníženie rozdielov v zdraví v rámci SR 2. Zdravý štart do života 3. Zdravie mládeže 4. Zdravé starnutie 5. Rozvoj peliatívnej starostlivosti a zdravotníckej etiky 6. Zlepšenie mentálneho zdravia 7. Redukcia infekčných a neinfekčných ochorení a úrazov 8. Zdravé a bezpečné prostredie 9. Redukcia negatívnych návykov a zdravý životný štýl 10. Nadrezortná zodpovednosť za zdravie 11. Manažment kvality v zdravotníctve a v iných rezortoch.

STREDNÁ DĹŽKA ŽIVOTA PRI NARODENÍ Stredná dĺžka života pri narodení je dôležitým demografickým ukazovateľom. Tento ukazovateľ, ktorý je známy aj pod pojmom nádej na dožitie, vyjadruje počet rokov ktorých sa dožije novorodenec za predpokladu zachovania úmrtnostnej situácie v období jej výpočtu. Po roku 1990 sa zaznamenal pokles celkovej úmrtnosti, ale najmä dojčenskej a novorodeneckej, čo sa prejavilo v predĺžení strednej dĺžky života pri narodení. Stredná dĺžka života sa teda v SR postupne zvyšuje, avšak z európskeho hľadiska sa Slovensko radí medzi priemerné krajiny. Z medzinárodného porovnania (stav k rokom 1999 - 2000) vyplýva, že muži zaostávajú v tomto ukazovateli o viac ako 7 rokov za najdlhšie žijúcimi Islanďanmi a ženy za najdlhšie žijúcimi Francúzkami o takmer 6 rokov.

RIO+10

87


Stredná dĺžka života v Slovenskej republike v roku 2000 - medzinárodné porovnanie

Vývoj strednej dĺžky života v rokoch 1990 - 2000

Zdroj: MZ SR

Zdroj: ÚZIŠ

Ciele: Základné ciele v tejto oblasti sú formulované v Programovom vyhlásení vlády SR z novembra 1998, podľa ktorého jednou z hlavných priorít vlády SR je: "..zabezpečenie ochrany života, zdravia... podpora trvalo udržateľného rozvoja a zlepšenie životného prostredia". Spomínaná priorita bola rozpracovaná v mnohých koncepčných a strategických dokumentoch rezortu MZ SR, najmä však v: • Štátnej politike zdravia v Slovenskej republike (schválenej vládou SR 8. novembra 2000), ktorej cieľom je:"...nasmerovať záujmy a snahy všetkých zložiek spoločnosti na zdravie ako kľúčový faktor rozvoja spoločnosti"; • Národnom programe podpory zdravia na roky 2001 - 2003 (schváleného 18. októbra 2000), ktorého hlavným cieľom je prispieť k zlepšeniu zdravia obyvateľstva tak, aby došlo k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľov a k zníženiu regionálnych rozdielov v zdravotnom stave obyvateľstva.

POTRATOVOSŤ, UŽÍVANIE ANTIKONCEPCIE A REPRODUKCIA Plodnosť žien poklesla v 90. rokoch vo všetkých vekových skupinách žien, najvýraznejšie však v nižších vekových skupinách, čím sa posunul vek najvyššej plodnosti do vyššieho veku. V súčasnosti je najvyššia plodnosť vo veku 25 rokov. Najväčší pokles bol naopak zaznamenaný vo vekovej skupine od 18 do 24 rokov, ktorá sa do konca 80. rokov podieľala na celkovej plodnosti takmer 60%. V priebehu posledných 10 rokov klesla plodnosť 20 až 24 ročných žien viac ako o polovicu. Podiel živonarodených detí mimo manželstva v roku 1999 vzrástol až na 16,9 %, čo potencionálne naznačuje posun k novému modelu reprodukčného správania. Potratovosť sa po roku 1989 výrazne znižuje - za desať rokov klesol počet umelých potratov o 60%. Zmenil sa vzťah medzi vývojom plodnosti a umelej potratovosti - v súčasnosti majú obidva ukazovatele výrazne klesajúci trend. U vydatých žien vo veku od 20 do 35 rokov klesla sa posledné desaťročie umelá potratovosť o viac ako 60%, u nevydatých žien o 40-60%

88

RIO+10


- s najväčším poklesom u žien vo veku 20 až 29 rokov. Vo vyspelých krajinách západnej Európy prevládajú medzi žiadateľkami o interrupciu slobodné a rozvedené ženy vo veku do 24 rokov, väčšinou bezdetné, teda ženy, ktoré sa rozhodli zatiaľ nemať deti. V SR prevládajú medzi žiadateľkami o interrupciu vydaté ženy vo veku nad 25 rokov s 2 a viac deťmi. Exaktnejší ukazovateľ je počet umelých prerušení tehotenstva na 1 000 žien vo fertilnom veku, medzi 15. a 49. rokom života. V roku 1998 pripadlo na 1 000 žien vo fertilnom veku 12,6 interrupcií, čím sa Slovenská republika dostala na úroveň vyspelých západných krajín. Vývoj v užívaní antikoncepcie u žien fertilného veku

Vývoj ukazovateľov potratovosti

Zdroj: ÚZIŠ

Zdroj: ÚZIŠ

Živonarodení v rokoch 1980 - 2000 (‰)

Zdroj: ŠÚSR

Ciele: Analýza príčin poklesu pôrodnosti z roku 1997 potvrdila, že sociálno-ekonomické podmienky života obyvateľstva patria medzi vysoko senzitívne faktory ovplyvňujúce demografické správanie rodín v našich podmienkach. Je možné objektívne predpokladať, že bez podstatných pozitívnych zmien v tejto oblasti nemožno očakávať ani výraznejší posun v smere "prorodinného správania" mladých ľudí.

VÝŽIVA OBYVATE)STVA Zhoršujúca sa ekonomická situácia rodín sa negatívne odráža aj v základných zložkách výživy a stáva sa vážnou prekážkou dosiahnutia pozitívneho efektu v stravovacích návykoch, najmä v rodinách s deťmi a starých ľudí. Z porovnania údajov o spotrebe základných skupín potravín za roky 2000/1990 s odporúčanými dávkami (ODS) týchto potravín vyplýva, že: • pozitívne zmeny oproti roku 1990 sa prejavili v znížení spotreby mäsa a mäsových výrobkov (2000/1990 - pokles o 23,2 kg), čím sa SR priblížila k ODS -57,3 kg/obyv./rok; • negatívne zmeny oproti roku 1990 - majúce za následok vzďaľovanie sa od ODS - sa prejavili u spotreby čerstvej zeleniny (vzhľadom k roku 1990 pokles o 7,5 kg/obyv./rok), zemiakov (pokles o 18,4 kg), mlieka a mliečnych výrobkov (pokles o 66,1 kg). Neuspokojivá tendencia pretrváva aj v oblasti spotreby cukru, liehovín a ostatných alkoholických nápojov.

RIO+10

89


Zhodnotenie údajov o spotrebe potravín z nutričného hľadiska z roku 2000 (porovnané s množstvom odporúčaných výživových dávok - OVD ) dokumentujú: • nižšiu spotrebu vápnika (o 23,5 %), vitamínu B1 (o 9,7 %), vitamínu B2 (o 23,1 %) a vitamínu C prijímaného stravou (o 40,8 %). Nízka spotreba vápnika a vitamínu B2 môže súvisieť s nízkou spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov. Deficit vitamínu C pretrváva z dôvodu nízkej spotreby ovocia a zeleniny. • prebytky v spotrebe bielkovín (o 35,3 %) a tukov (o 31,8 %). Prebytok spotreby energie bol len 5,0 %. Spotreba vybraných druhov potravín a nápojov na 1 obyvateľa/rok

Denná spotreba energie a niektorých výživových látok na 1 obyvateľa

Zdroj: ŠÚ SR

Zdroj: ŠÚ SR

Ciele: Na zabezpečenie zodpovedajúcej výživy prijala vláda SR v roku 1999 Program ozdravenia výživy obyvateľov SR, ktorý sleduje zlepšenie súčasného štandardu výživy a tým aj zdravotnej situácie obyvateľstva - pri plnom využití jedného z najvýznamnejších faktorov prevencie: správnej výživy vo vzťahu k veku, pohlaviu, zamestnaniu a k daným životným podmienkam človeka. Hlavné ciele do roku 2010: 1. zabezpečiť zníženie: • denného energetického príjmu o 10 %, • príjmu tukov ako živiny najmenej o 20 %, • príjmu cholesterolu o 30 %, • živočíšnych bielkovín o 10 %, • sacharózy (repného cukru) o 30 % až 40 %, • chloridu sodného (kuchynskej soli) najmenej o 30 %. 2. Znížiť príjem výživových zložiek tak, aby : • tuk sa podieľal na celkovom energetickom príjme maximálne 30 % s nasledujúcou štruktúrou: a) nasýtené mastné kyseliny 10 %, b) monoénové mastné kyseliny 10 %, c) polyénové mastné kyseliny 10 %, • energetický príjem z bielkovín predstavoval 10-12 % energetického príjmu. 3. Docieliť zvýšenie príjmu: • vitamínov C, E a beta karoténu, • celkových sacharidov (polysacharidov, nestráviteľných sacharidov vlákniny), • nenasýtených mastných kyselín typu n-3 ( rybieho pôvodu ), • horčíka a vápnika, • stopových prvkov zinku a selénu.

90

RIO+10


ŠPECIFICKÁ POTREBA PITNEJ VODY V DOMÁCNOSTIACH Špecifická potreba pitnej vody pre domácnosti (SpVFd) je vyjadrená množstvom dodávky vody pre domácnosti (t.j. vody fakturovanej pre domácnosti) pripadajúcej na jedného zásobovaného obyvateľa za jednotku času. Dodávka pitnej vody pre domácnosti (tzv. voda fakturovaná domácnostiam) vzhľadom na celkovú dodávku pitnej vody tvorí najpodstatnejší podiel (64,7% v roku 2000). Od roku 1990 má dodávka pitnej vody pre domácnosti, aj napriek zvyšujúcemu sa počtu zásobovaných obyvateľov, klesajúci trend (t.j. pokles o 29,4 % v období 1990 - 2000). Táto skutočnosť sa odrazila aj na poklese špecifickej potreby pitnej vody v domácnostiach o 38%. V okresoch s najvyššou mierou nezamestnanosti a najnižšou mierou rozvoja, s nedostatočným hospodárskym a ekonomickým zázemí (najmä v obciach s počtom bývajúcich obyvateľov do 2 000) poklesla SpVFd v niektorých prípadoch dokonca pod dolnú hranicu hygienického minima (t.j. pod 70 l.os.-1.d-1). Tento stav sa prejavil najmä v dôsledku zmenených hospodárskych pomerov a nárastu cien vody (prvé výrazné zvýšenie cien prebehlo v roku 1993, kedy stúpla cena vody až o 130%.) Výhľadová špecifická potreba pitnej vody pre domácnosti predpokladaná v súlade s priemerom európskych krajín (160-170 l.ob.-1.d-1) sa dosiahne až v období rokov 2020-2030. Do roku 2010 sa predpokladá dosiahnutie úrovne približne 139 l.ob.-1.d-1) Špecifická potreba pitnej vody v domácnostiach

Vývoj vybraných ukazovateľov zásobovania obyvateľov z verejných vodovodov ( v správe podnikov vodární a kanalizácií a v správe obcí)

Zdroj: ŠU SR

Zdroj: ŠU SR

Ciele: V zmysle Stratégie, zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky, chválených NR SR v roku 1993, jednou z jej piatich priorít je: • Zabezpečenie dostatku pitnej vody a zníženie znečistenia odpadových vôd pod prípustnú mieru. Cieľom Štátnej politiky zdravia v SR, prijatej vládou SR v roku 2000, je nasmerovať záujmy a snahy všetkých zložiek spoločnosti na zdravie ako kľúčový faktor rozvoja spoločnosti a vytvoriť prostredie, v ktorom občania budú mať zaručené podmienky na podporu a ochranu svojho zdravia. V Akčnom pláne pre životné prostredie a zdravie obyvateľov SR, schváleným vládou SR v roku 2000, sú v prioritnej oblasti zabezpečovania obyvateľstva pitnou vodou špecifikované ciele: • zabezpečiť ochranu vodného potenciálu v SR vzhľadom na trvalo udržateľný život, • pozitívne ovplyvniť trend vývoja kvality pitnej vody v zdravotne významných ukazovateľoch a tým minimalizovať riziko ohrozenia zdravia v dôsledku používania vody na pitie, • znížiť zdravotné riziko z používania vody zo všetkých druhov zdrojov využívaných pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou v SR, zefektívniť využívanie pitných vôd v priemysle a na hospodárske účely. V zmysle opatrení Koncepcie vodohospodárskej politiky SR do roku 2005 sa v oblasti verejných vodovodov a zásobovania obyvateľstva pitnou vodou navrhuje:

RIO+10

91


• pripravovať výstavbu zdrojov vody na zásobovanie deficitných oblastí a oblastí s ohrozenou kvalitou vody v závislosti na rozširovaní zásobovania a kapacite využívaných zdrojov, • zvyšovať spoľahlivosť zásobovania obyvateľov pitnou vodou budovaním vodárenských dispečingov, využívaním kompenzačnej spolupráce zdrojov vody a rozširovaním diverzifikácie zdrojov.

NAPOJENIE OBYVATE)STVA NA VEREJNÉ VODOVODY Počet obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov v SR dosiahol v roku 2000 4 479 tisíc obyvateľov (t.j. 82,9 % z celkového počtu obyvateľov SR). V rokoch 1995-1998 bol nárast podielu zásobovaných obyvateľov pomerne plynulý, v posledných dvoch rokoch sa toto tempo znížilo. V roku 2000 bol nárast iba o 0,3 %. Oproti trendom predpokladaným v Genereli (z roku 1995) bol skutočný priemerný ročný prírastok zásobovaných obyvateľov o 2,7 tisíc obyvateľov nižší. Príčinami tohto trendu bolo zhoršenie ekonomickej situácie, útlm bytovej výstavby, proces transformácie vodného hospodárstva a pripravovaná privatizácia podnikov vodární a kanalizácií. Negatívnym javom v zásobovanosti obyvateľov pitnou vodou je značná diferencovanosť medzi úrovňou v jednotlivých regiónoch Slovenska - od 95,5 po 74,6 % zásobovanosť. Pokiaľ obyvateľstvo hlavného mesta je zásobované vodou z verejných vodovodov prakticky na 100 %, obyvateľstvo východného Slovenska len na 76 %. Z celkového počtu 2 883 obcí SR malo v roku 2000 vybudovaný verejný vodovod 1 988 obcí (t.j. 68,9%), medzi ktorými sa nachádzali všetky obce vo veľkostnej kategórii nad 5 000 obyvateľov. Z 895 obcí bez verejného vodovodu až 85 % tvorili obce vo veľkostnej kategórii do 1 000 obyvateľov. Z údajov o hydrogeologickej preskúmanosti územia Slovenskej republiky vyplýva, že možnosti získavania významných zdrojov podzemnej vody sú prakticky vyčerpané a ďalší rozvoj verejných vodovodov sa bude viazať na veľkokapacitné zdroje povrchovej vody. Aj napriek tomu, že podiel zásobovaných obyvateľov v SR má od roku 1990 stúpajúcu tendenciu, rozvoj verejných vodovodov v SR zaostáva za vyspelými krajinami Európy, kde minimálna úroveň zásobovanosti obyvateľstva je 90%. % obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na verejný vodovod v SR

Zdroj: ŠÚ SR

% obyvateľov pripojených na verejný vodovod vo vybraných krajinách

Zdroj: Eurostat

92

RIO+10


Ciele: V zmysle Generelu ochrany a racionálneho využívania vôd (II. vydanie) ktorý stanovuje strategické veľkopriestorové ciele, bude rozvoj verejných vodovodov zameraný na: • zvyšovanie podielu obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov a v roku 2005 dosiahnutie úrovne 85% zásobovaných obyvateľov, s cieľom priblížiť sa v ďalšom období vyspelým štátom, • zvyšovanie vyžívania kapacít vybudovaných veľkozdrojov pitnej vody z podzemných vôd Žitného ostrova a z vodárenských nádrži a urýchlenie výstavby prívodov vody a vodných sietí v obciach v bilančnom dostatku týchto zdrojov, • výstavbu zdrojov vody na zásobovanie deficitných oblastí a oblastí s ohrozenou kvalitou vody v závislosti na rozširovaní zásobovania a kapacite využívaných zdrojov, • zavádzanie opatrení na znižovanie strát vody, vykonanie previerok únikov vody zo siete a vodárenských zariadení, dôsledné meranie spotreby vody a nadväzné orientovanie investícií na rekonštrukcie diaľkovodných potrubí a vodovodných sietí. Akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov SR v tejto oblasti špecifikuje ciele: • zvýšiť počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov, • postupne riešiť zásobovanie obyvateľov pitnou vodou v regiónoch s akútnym nedostatkom vody najmä Košice, Košice - okolie, Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Spišská Nová Ves, Rožňava. Neoddeliteľnou súčasťou rozvojového procesu v danej oblasti je prijatie zákona o vodovodoch a kanalizáciách, transformácia podnikov vodární a kanalizácií prevodom celého majetku štátu v správe štátnych podnikov vodární a kanalizácií na obce s cieľom umožniť obciam plniť si svoju zákonnú povinnosť -zabezpečiť zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd.

NAPOJENIE OBYVATE)STVA NA VEREJNÚ KANALIZÁCIU V oblasti hustoty kanalizačnej siete, technických parametrov, kapacít a dosahovanej účinnosti čistiarní odpadových vôd (ČOV) Slovensko výrazne zaostáva za vyspelými krajinami Európy. Kanalizačné siete sú vybudované predovšetkým vo väčších mestách a značná časť vidieku zostáva mimo ich dosahu. Tieto skutočnosti hlavne v rovinatých oblastiach vyvolávajú nemalé problémy environmentálneho i hygienického charakteru. Počet obyvateľov bývajúcich v domoch napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2000 tvoril 2 956 tisíc obyvateľov, t.j. 54,7% z celkového počtu obyvateľov. Z celkového počtu 2 883 samostatných obcí malo verejnú kanalizačnú sieť vybudovanú 471 obci, z ktorých 363 (77%) malo zabezpečené čistenie odpadových vôd. Aj napriek tomu, že od roku 1990 v SR stúpa počet obyvateľov napojených na kanalizačnú sieť, za desaťročné obdobie podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu stúpol len o 3,9%. Počet obcí s vybudovanou verejnou kanalizáciou sa za rovnaké obdobie zvýšil o 186. % obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu v SR

Zdroj: ŠÚ SR

RIO+10

% obyvateľov pripojených na verejnú kanalizáciu v krajinách Európy

Zdroj: Eurostat

93


Úrovne rozvoja verejných kanalizácií v SR zaostáva za rozvojom verejných vodovodov a po roku 1990 a 1995 sa toto zaostávanie zväčšuje. Kým v roku 1990 vybavenosť obcí kanalizáciou zaostávala za vodovodmi o 24,5 %, v roku 1995 to bolo o 26,9 % a v roku 2000 28,2 %, a to aj napriek pomerne značnému stupňu rozostavanosti stavieb verejných kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. Trend rozvoja dokončených ČOV v období posledných piatich rokov je 5násobne pomalší než v predošlých rokoch. Výstavba väčšiny rozostavaných kanalizácií napreduje veľmi pomaly, alebo je pozastavená pre nedostatok finančných prostriedkov.

Ciele: V zmysle Generelu ochrany a racionálneho využívania vôd (II. vydanie), ktorý stanovuje strategické veľkopriestorové ciele, bude rozvoj verejných kanalizácií a ČOV zameraný na: • dosiahnutie 57 % podielu obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu k roku 2005, • prioritné dokončenie výstavby resp. rekonštrukcie rozostavaných najvýznamnejších kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, s cieľom: - dosiahnuť požadovaný stav prevádzkovania jestvujúcich kanalizácií a ČOV pri najzávažnejších producentoch komunálnych odpadových vôd, - zabezpečiť čistenie odpadových vôd vo všetkých sídlach mestského charakteru, ktoré majú verejnú kanalizáciu bez čistenia odpadových vôd (ide predovšetkým o niektoré sídla s počtom obyvateľov nad 5 000), • po roku 2005 postupne zosúladiť prevádzkovanie jestvujúcich kanalizácií a ČOV s požiadavkami právnych predpisov: - v jestvujúcich ČOV zabezpečiť prevádzkovo spoľahlivý stav na dosiahnutie požadovanej účinnosti čistenia, - budovať postupne verejné kanalizácie s mechanickobiologickým čistením v obciach s počtom nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov a v menších obciach, ktoré sa nachádzajú v tzv. vodohospodársky citlivých oblastiach. S rozvojom verejných kanalizácií súvisí prijatie zákona o vodovodoch a kanalizáciách a transformácia podnikov vodární a kanalizácií s prevodom majetku štátu v správe štátnych podnikov vodární a kanalizácií na obce.

94

RIO+10

ZDRAVIE A ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ

Recommend Documents