Marcel Rebro
SekundaA ŠpMNDaG
Obsah Úvod Japonsko historicky Samurajská česť Niečo z kódexu Bushidó Štýl boja Katana Iné zbrane Záver Zoznam použitej literatúry
str. str. str. str. str. str. str. str. str.
Samurajské brnenia-Victoria and Albert museum, Londýn
2
Úvod Bushido nie je hranica cti. Bushido je cnosť bez hraníc. No neznie to dobre?
Ak chcem urobiť krok vpred vo vývoji svojej bytosti, Musím najprv skúmať, pochopiť a ovládnuť myseľ predkov. Mijamoto Musaši Samuraji boli známi nielen tým, že si ctili cisára, ale aj svojou odvahou. Všetci (skoro) si o nich myslia všelijaké nepravdivé veci. Napríklad, že používali Karate, Kung-Fu. Samuraji trénovali Ju-Jutsu (holými rukami), Ken-Jutsu a Jai-Jutsu. (so zbraňou) Pravda nie je ani filmový súboj samurajov v ktorom udierajú a kryjú sa. Skutočný súboj bol o tom kto skôr zaútočí. Katana by sa pri zrážke vyštrbila. Samuraji iba stáli a hľadali najzranitelnejšie miesto kam môžu udrieť. Taktiež nie je pravda, že samuraji bojovali s alebo proti ninjom. Ninjovia žili asi sto rokov po samurajoch. Ja nemám rád keď niekto vie o niektorej z tém viac ako ja. Preto si vždy vyberám témy, ktoré sú nie veľmi známe. To znamená že každý vie o samurajoch ale asi nikto nie natoľko, aby ma mohol dostatočne opravovať. PS: Ostrie katany sa neskúša tak, že sa naň pustí papier, alebo iné vecičky s papierom. Papier poškodzuje ostrie katany. Ostrie sa skúša na makiware. Takže eXperti na takéto veci nech sa prosím zdržia otázok. Marcel Rebro 8.10.2007
Na takejto Makiware sa testujú katany
3
Japonsko historicky Prvé kmene obývajúce Japonsko boli Ainuovia. Obývali celé Hokkaidó a severnú polovicu Honšú. Boli lovecký, a rybársky národ neznámeho pôvodu. Niektoré kultúrne črty prebrali od ľudí z pevniny. V južnej polovici Japonska žili primitívni ľudia džómonskej kultúry. Živili sa zberaním plodín. Nepoznali poľnohospodárstvo ani chov dobytka. Mali jediné domáce zviera, psa, a jediný dopravný prostriedok, dlabaný čln. Nemali nič spoločné s Aiuami ani s dnešnými Japoncami. V roku 300 p.n.l. sa do Japonska začala zo severu šíriť jajaoiská kultúra. Popri pobreží postupovala rýchlo na sever a vytláčala džómonskú kultúru. Napokon zaujala celé Japonsko, okrem Hokkaida. Nositelia jajoiskej kultúry poznali poľnohospodárstvo, železo i bronz a vedeli tkať. Do Japonska sa prisťahovali z juhovýchodnej Ázie. V roku 660 sa datuje prvý japonský cisár. V neskoršiom období Japonci začali objavovať nový svet. Prvé japonské vzťahy boli z Čínou a Kóreou. Asi v 5. stor. preberá Japonsko znakové písmo od Číny.
Mapa dnešného japonska
4
Samurajská česť Samuraji boli vrcholne oddanní svojmu pánovi. Bola pre nich česť zomrieť v boji. Ak bol ich pán v ohrození, chránili ho aj vlastným telom. Samuraj nikdy nemohol prehrať. Ak sa schyľovalo ku prehre, samuraj spáchal strašnú samovraždu... Seppuku (nesklonné). Odteraz zabudnite na harakiri, lebo to je iba výkon istého človeka, ktorý sa pomýlil v čítaní japonského písma. Takže naše Seppuku zaručovalo že samuraj nikdy neprehral. Je to asi najslávnejší, ale aj najhnusnejší zvyk samurajov. Sappuka bola spôsobom ako sa vyhnúť zajatiu a tým aj strate cti. Samuraj si kľakol na zem s krátkym mečom, Wakizashi. Neskôr existovali meče špeciále určené na seppuku. Vrazil si ho do Tandenu (spodnej časti brucha) a potiahol hore. Otvorenie Tandenu, ktorý bol sídlom duše, samuraj demonštroval svoju čistosť. Bolesť pri Seppuku bola taká strašná, že samuraji si nechávali stínať hlavy, len čo sa prebodli. Samuvražda ženy, Jigai, bola oveľa jednoduchšia. Žena si “jednoducho” prerezala žily. Samuraji boli nábožensky založená vrstva bojovníkov. Ak zomrel ich pán, museli zomrieť aj oni.
Seppuku
5
Kódex Bushidó Kódex cti Bushidó bol etickým súborom pravidiel, ktoré presne vymedzovaly pojmy „dobrého“ a „zlého“ jednania a konania pri ceste bojovníka Budo. Typickými predstaviteľmi Bushidó sú napríklad aj samuraji. Aj keď samuraji ako kasta už neexistujú, ostal nám ich odkaz, kódex Bushidó . Pozrime sa, čo také nám hovorí: Nemám rodičov, činím nebo a zem svojimi rodičmi. Nemám domov, činím saika tanden (oblasť brucha) svojim domovom. Nemám zázračnú silu, činím česť svojou zázračnou silou. Nemám prostriedky, činím povolnosť svojimi prostriedkami. Nemám magické sily, činím osobnosť svojou magickou silou. Nemám život ani smrť, činím umenie regulácie dychu svojim životom a smrťou. Nemám telo, činím stoizmus svojim telom. Nemám oči, činím šľahnutie blesku svojimi očami. Nemám uši, činím citlivosť svojimi ušami. Nemám končatiny, činím pohotovosť svojimi končatinami. Nemám zákonou, činím sebeobranu svojimi zákonmi. Nemám stratégiu, činím sakkacu jizai (voľnosť k zabíjaniu a obnovovaniu) svojou stratégiou. Nemám zámery, činím kisan (chopenie sa správnej príležitosti) svojimi zámermi. Nemám zázrakov, činím správne zákony svojimi zázrakmi. Nemám princípov, činím rinki ohen (prispôsobenie sa všetkým okolnostiam) svojimi princípmi. Nemám taktiku, činím kyojitsu (faloš a úprimnosť) svojou taktikou. Nemám talent, činím toi sokumyo (pohotovosť, dômyselnosť, vynaliezavosť) svijim talentom. Nemám priateľov, činím myseľ svojim priateľom. Nemám nepriateľov, činím neobozretnosť svijim nepriateľom. Nemám brnenie, činím jingi (dobročinnosť a spravodlivosť) svojim brnením. Nemám hrad, činím fudoshin (chladnokrvnosť) svojim hradom. Nemám meče, činím mushin (necitlivosť) svojim mečom.
6
Štýl boja Katana Samuraji používali viacero štýlov bojových umení, napríklad Ken-jutsu, Kendó, Jai-jutsu a Jaidó. V boji využívali všetky súperove slabiny a útočili na veľmi citlivé miesta, hlavne na tie, ktoré neboli kryté brnením (krk, podpažie, zákolenie, žalúdok). Katana bola určená pre dve ruky, takže na rozdiel od európskych postojov pri ktorých stál bojovník bokom k súperovi a celý krytý, bojový postoj (ďalej kamae) v japonských štýloch bol čelom k súperovi s mečom nad hlavou. Bojovníci museli mať chladnú hlavu, keď dokázali pokojne stáť pred nepriateľom s mečom nad hlavou. Takto čakali na vhodnú príležitosť rozseknúť nepriateľa na polovice. OHH!!! Samuraji mali prvú bojovú podmienku zabiť nepriateľa za akúkoľvek cenu. Aj za cenu vlastného života. Európske bojové umenia mali na prvom mieste obranu. Jutsu a Dó Teraz napíšem o štyroch štýloch – Ken-jutsu a Kendó, Jai-jutsu a Jaidó. Môžeme ich rozdeliť na dve skupiny. Ken-jutsu a Jai-jutsu sú jutsu, takže bojové umenia, ktoré praktizovali iba ľudia čo mali vrodené že, budú bojovníkmi. Jutsu sa nebolo možné naučiť, treba ho mať vrodené. Kendó a Jaidó boli iba športové umenia. Boli v nich niektoré nezmysli ktoré nemali skoro nič spoločné so skutočným bojom.
Tréning Kendó 7
Ken-jutsu Ken-jutsu bol ofenzívny bojový štýl. Bolo v ňom veľmi málo krytov. Kvôli agresivite tohto štýlu došlo ku množstvu zraneniam a bol zavedený cvičný drevenný meč, bokken. Ten ale dokázal aj tak zabíjať, tak majster Nakanashi Chuta zaviedol ochranný odev a shinai, meč zložený z ohybných bambusov.
Bokken Jai-jutsu Je to štýl boja ktorý využíva rýchle tasenie. Špecialitou tohto štýlu bolo, že majstri vedeli nepriateľovi podrezať krk skôr, ako zistil, že sa niečo deje. To bola rýchlosť! Jai-jutsu bol defenzívnejšie zameraný štýl. Menej sa útočilo a viac krylo. Jaidó Mierové časy spravili z Jai-jutsu Jaido, ako z Ken-jutsu Kendo. Špeciálne vyvinuté bojové techniky ustúpili do pozadia a technické zvládnutie dostalo prednosť pred silovým zvládnutím. Vystupuje tu estetika. Jaido sa dá trénovať aj teraz, ale starý tréningový štandard 120 vytasení meča a 1000 sekov denne bol zredukovaný na 25 tasení a 50 sekov.
8
Kendó Kendo je športová a súťažná verzia Ken-jutsu. Vznikla keď v 18. stor. majstri chceli štýl, ktorý by nemusel byť až tak účinný, ale skôr esteticky dokonalý. Výhoda kenda bola taká, že sa ho dalo naučiť. Bolo ľahšie a dostupné aj pre verejnosť. Po 19. stor. popularita Kendo rýchlo vzrástla, lebo v súvislosti so zákazom nosenia meča, ktorý bol znakom cti, začali upadať aj bojovníci a mnohý prešli z Kenjutsu na Kendo. Dnešné Kendo už nemá skoro nič spoločné s bojovníkmi a samurajmi. Je to zmes všetkého možného. Kendo je dnes najpopulárnejšie východné bojové umenie. Trénuje sa s Bokken a duely so Shinai.
Shinai používaný na Kendo
9
Kay - Luk Prvý samuraji boli lukostrelcami. Každý samuraj vedel hlavne strieľať z luku a až potom bola katana. Existovalo mnoho spôsobov tréningu streľby z luku. Ako tréningové terče sa používala makiwara. Existovali rôzne druhy luku a rôzne druhy streľby. Striľalo sa z 2, 28, 60 m a diaľkovo. Pri streľbe na diaľku treba streliť čo najďalej. Potom je aj streľba na rýchlosť. Jej základom je streliť desať krát za minútu. Existuje aj streľba z koňa, streľba po sediačky, streľba na lovnú zver atď. Samuraji používajúci katany boli vždy z vyššej triedy ako lukostrelci. Čiastočne aj preto, lebo katana bola strašne drahá.
Samuraj s dlhým lukom
10
Katana
Katany môjho otca Katana je legendárny meč japonských Samurajov. Vyznačovala sa tým, že bola jednosečná a nezvyčajne ostrá. Katana je obojručná zbraň. Kutie Kutie Katany bolo majstrovským umením. Použil sa pás kovu a prekladal sa asi dvadsať, u majstrov aj viac krát. Počet vrstiev boli vždy mocniny dvojky. Teraz ale pozor. Katana prekladaná dvadsať krát mala 1.048.576 (cez milión štyridsaťosemtisíc) vrstiev. Majstrovská tridsať krát prekladaná Katana mala 1.073.741.824 (cez miliardu sedemdesiattri miliónov) vrstiev.
11
Tabuľka prekladania Prekladaní Vrstiev 10 1.024 15 32.768 20 1.048.576 25 33.554.432 30 1.073.741.824
Vrstiev - slovom Tisíc dvadsaťštyri Tridsaťdvatisíc sedemsto Milión štyridsaťosemtisíc Tridsaťtri miliónov päťstopäťdesiatštyritisíc Miliarda sedemdesiattri miliónov
Od doby, kedy boli bodné zbrane nahradené sečnými, hľadali kováči oceľ, ktorá by mala rovnomernú a zároveň účinnú silu po celej dĺžke ostria. Po čase, skúškach a omyloch zistili že tvrdá a ako britva ostrá oceľ sa pri náraze na tvrdú zbroj zlomí. Naopak, nezlomiteľná čepeľ, vyrobená z odolného mäkšieho materiálu sa zase ohne. Problémom bola aj váha zbrane. Ideálna váha bola 1 až 1,5 kila. Od dávnych časov sa každá škola snažila uchovať metódy a techniky výroby meča v tajnosti. Tajomstvo sa odovzdávalo z otca na syna, z majstra na žiaka iba ústnou formou sprevádzanou názornými ukážkami. Starí majstri, keďže neexistivali spôsoby na zmeranie teploty, hustoty, tvrdosti, používali prirovnania z prírody, napr.: „pri záverečnom kalení zahrej oceľ do farby vychádzajuceho masiaca za júnoveho či júloveho večera“, alebo „ pri záverečnom zakalení ponor čepel do vody majúcej teplotu ako vo februári alebo v auguste. (V Japonsku bola v týchto mesiacoch podobná taplota.)
Kutie katany
12
Schopnosti Pre svoju nadpriemernú ostrosť a výdrž dokáže katana preseknúť aj kláty dreva a nezlomí sa na brnení. Tameshigiri (sekacie testy) sa predvádzali na makiware. Makiwara je bambus zamotaný v slamennej rohoži. Niektoré školy robili tameshigiri na mŕtvolách svojich nepriateľov. Avšak na tameshigiri treba majstra. Do makiwari treba seknúť priamo (katana nesmie byť naklonená), lebo sa katana jednoducho zlomí. Katana nie je schopná preseknúť ani papier, vlákno bavlny alebo pierko ak ho na ňu pustíme. Všetky tieto veci sú veľmi ľahké a nemajú hmotnosť na to, aby sa rozsekli. Okrem toho papier obsahuje uhlík a ten poškodzuje ostrie katany.
Tameshigiri Legendy Katana je zbraň, ktorá azda prerástla svoj pôvodný účel zabýjať. Stala sa symbolom, stelesnenim Bushido. Kojiky (Staré japonské mýty) rozprávajú o bájnom samurajovi Susanoovi, bohovi, bratovi bohyne Ameteracu Omikami, ktorý zabil veľkého osemhlavého a osemchvotého draka ľsťou. Najprv mu dal napiť sa osemkrát pálenej ryžuvej pálenky. Keď sa drak opil, Susanoo vytasil štyridsaťpalcový meč a začal mu začal sekať hlavy. Keď sekol do ôsmeho chvosta, zlomil sa mu meč. Ešte keď zatlačil rúčkou ďalej, narazil na niečo tvrdé. Bol to veľký ostrý meč! Susanoo ho vytiahol a daroval ho bohyni Amateracu. Tento bájny meč sa neskôr spolu s perlovým náhrdelníkom a zrkadlom, darmi bohyne Amateracu, stal simbolom cisárskej moci. Desiaty božský Tenno, japonský cisár, naposledy použil bájny meč pri podmaňovaní severných národov. Keď padol do pasce, zastavil ním, front ktorý ho obliehal. Širokým oblúkom kosil horiacu trávu. Tento nový požiar zahubil všetkých nepriateľov. Vtedy dostal tento meč meno Kusanagi, kosiaci trávu. Jeho ostrie a lesk 13
boli však neznesiteľné pre smrteľných nastedovníkov božských hrdinov, a tak dal Tenno vyhotoviť duplikát. Originál odovzdal kňazom z kláštora v Ise, ktorí ho uložili do skrinky a zasvätili bohyni Amateracu. Samotný pôvod meča sa stratil v spletitej temnote mýtov. Teraz ale vieme že korene vzniku katany majú nepopierateľne čínsky pôvod. Najstaršie japonské meče mali obojsečnú čepeľ kosoštvorcového prierezu Aj jeho japonský názov Ken pochádza z čínskeho Kien. Čínsky meč zmenil časom svoj tvar a zmenili sa i techniky šermu. Už pred rokom 1200 dospel tvar Katany do podoby, ako ju poznáme dnes. Vznikom šľachty slúžiacich samurajov (Buke) vzrástol aj význam meča a kováčov, ktorí ich zhotovovali. Ak bola Katana dovtedy len znakom hodnosti a tým vyhradená iba najvyšším hodnostárom, neskôr sa stala nástrojom vládnucej triedy. Pre celú spoločenskú vrstvu samurajov znamenal meč jediný prostriedok na získanie živobytia. Vlastnenie a používanie meča sa riadilo najskôr podľa zvykov a mravov, neskôr podľa nariadení. Etika vyžadovala, že vysokí úradníci cisárskeho dvora, ako aj členovia cisárskej rodiny, museli stále nosiť dlhý slávnostný meč. Jeho vybavenie bolo prispôsobené daným príležitostiam. Jednosečné dvorné meče Tachi boli až 120 cm dlhé a spravidla bohato zdobené. Tachi sa pripínal k opasku hodvábnymi alebo koženými príveskami, vychádzajúcimi z kovania pošvy, pričom visel až do výšky stehna.
Tachi
14
Keď vzrástol význam samurajov, neslúžili už meče len ako výzbroj vojakov, ale sa stali stálou súčasťou civilného odevu. Meter dlhú Katanu a o niečo kratšie Wakizashi nosili členovia samurajskej šľachty od Shoguna až po jednoduchého člena družiny. Oba meče boli zahrnuté pod pojem Daisho. Na rozdiel od Tachi, ktoré viselo ostrím dole, nosila sa Katana i Wakizashi ostrím nahor. Nariadením Shoguna Tokugawu Ieyasu bol tento zvyk povedaný v 35. zákone, ktorý hovorí: „Meč je duša samuraja. Kto ho stratí, je zneuctený a upadne do najvyššieho trestu."
Tokugawa Ieyasu Na rozdiel od samurajov, ktorí mali dovolené nosiť stále dva meče, mohli od roku 1603 nosiť obchodníci, roľníci a zriadenci na slávnostiach len krátky meč Wakizashi. Kramárom, žobrákom, mníchom a niektorým ďalším skupinám, vykonávajúcim opovrhujúce remeslá, bolo nosenie meča úplne zakázané. Na 15
cisárskom dvore musel každý samuraj meče odložiť. Shogun (vysoká šľachta) a Daimiovia (kniežatá) mali právo nosiť pri slávnostiach na dvore Tachi. Pred cisárom sa však nesmel samuraj s mečom ukázať. Ak sa vyrovnal prostý samuraj, vazal, vyššiemu úradníkovi, musel vymeniť oba meče za jeden - Chisakatanu. Deti nosili meče z dreva, ktoré sa podobali mečom ich otcov. S príchodom do sveta dospelých sa udeľoval pri slávnosti Gembuku dospievajúcim chlapcom pár Daisho a dievčatám dýka. Meče samuraja sa odkladali v dome na zvláštny stojan Katana Kake. Mal svoje stále miesto v trochu vyvýšenom výklenku oproti vchodu do domu. Odkladala sa tam nielen Katana domáceho pána, ale aj hosťa. Kratší meč Wakizashi si ponechával samuraj stále pri sebe. Ak si nechal za šerpou (opaskom) pri návšteve aj Katanu, v dome priateľa sa to považovalo za nanajvýš nepriateľské. Naopak, k pohostinným gestám patrilo navzájom obdivovať umeleckú výstroj meča, krásu lakovanej pošvy a kvalitu čepele. Všímala sa len časť čepele blízko rukoväti. Tasiť meč znamenalo nepriateľstvo a porušenie pohostinstva. Len ak si to majiteľ výslovne želal, vytiahol priateľ meč celkom z pošvy a neskrýval pri tom rozpaky. Odvrátil sa, pričom sa veľmi ospravedlňoval. Také bolo totiž etické pravidlo.
Katana Kake
Iné zbrane Okrem katany používali samuraji aj iné zbrane ako Daisho, Tanto a Wakizashi. Tanto Tanto bola samurajská dýka, ktorú mávali samuraji zastrčenú za opaskom ako civilnú zbraň. Dnes existuje značka nožov Tanto, ale tá vyrába okrem japonských Tanto aj vojenské a pracovné nože.
16
Tanto (Hore:Cold Steel Tanto, Dole:Tanto-nožiar Látka ) Wakizashi Wakizashi (v preklade daľšia ruka) bol meč dlhý o trochu menej ako katane ktorý zvyčajne používali samuraji na Seppuku. Wakizashi spolu s tanto mal samuraj vždy na svojom boku za opaskom. Keď išiel samuraj spať, MUSEL si wakizashi položiť pod vankúš. Katanu musel mať “iba” vždy, keď opustil dom. Daisho Daisho nie je zbraň, ale skôr iba spôsob boja. Daisho bol boj s dvoma mečmi, Katanou a Wakizashi.
17
Katana-Kake s Daisho (Hore katana, pod ňou wakizashi)
18
Záver Keď som začínal písať túto prácu, rozmýšľal som, aké by to bolo, keby som bol samuraj. Bol by som úžasný, slávny bojovník. No nebolo by to extra? NIE! Táto bojová nálada ma ale prešla hneď ako som začal písať kapitolu „Kódex Bushidó“. Prvé pravidlá kódexu hovoria jasne a za všetko: „Nemám rodičov, činím nebo a zem svojimi rodičmi.“ „Nemám domov, činím Saika Tanden (oblasť brucha) svojim domovom“ „Nemám priateľov, činím myseľ svojim priateľom“ V tejto práci sú uverejnené len základné fakty o živote samurajov. S dostatkom času a literatúry by som bol schopný napísať oveľa rozsiahlejšiu prácu. Ale keďže som si vybral takúto exotickú tému, literatúry som až tak veľa nemal. Marcel Rebro 19. apríl 2008
Zoznam použitej literatúry Zdeněk Hurník Viktor Krupa Specialista.info Kendo.sk En.wikipedia.org Repliky.info Vlastné vedomosti
Samurajský meč Japonské Mýty Kodex Bushidó Legendy Samurai Samurajské meče (obrázky)
1994 1979 2005 2007 2008 2006
19
