ZÁSOBOVANIE ZEMNÝM PLYNOM A ENERGETICKÁ BEZPEČNOSŤ SLOVENSKA V SÚVISLOSTI S VÝVOJOM NA UKRAJINE V R. 2014 Úvod S prichádzajúcou zimou si začíname klásť veľmi naliehavé otázky: príde počas zimy 2014/2015 k prerušeniu dodávok zemného plynu z Ruskej federácie ako dôsledku rusko – ukrajinskej krízy? Ak bude na prietokomere na medzištátnej preberacej stanici vo Veľkých Kapušanoch (slovensko – ukrajinská hranica) zase veľká nula, čo to bude znamenať pre nás a pre strednú Európu? A hlavne, aké sú v tomto smere naše možnosti? Na tieto, ale i ďalšie súvisiace otázky sa pokúsim aspoň v hlavných rysoch zodpovedať v tomto príspevku. Chápem ho ako príspevok do tak veľmi potrebnej širokej odbornej diskusie na tému: energetická bezpečnosť Slovenska. Základné východiská Skôr, než sa dostaneme k nejakým alternatívam poďme k faktom: Spotreba zemného plynu v celej Európe v roku 2013 bola 541 mld. m3, z toho 161,5 mld. m3, teda asi 30 % dodal GAZPROM, presnejšie Gazprom Export z Ruskej federácie. Z objemu 161,5 mld. m3 bolo 82,1 mld. m3 dodaných cez Ukrajinu, to predstavuje asi 49 % z celkových dodávok Gazpromu pre Európu. Z hľadiska európskych úvah je dôležité, že ide o zhruba 15 % európskej spotreby. Čiže ak vypadne ukrajinská plynárenská trasa musí Európa nájsť 82 mld. m3 zemného plynu inde. Otázka je kde? Samozrejme, že okrem ukrajinskej trasy prúdi ruský plyn do Európy aj inými smermi, z ktorých najdôležitejší je plynovod Nord Stream, ktorý ide po dne Baltického mora a plynovod Jamal cez Poľsko. Plynovod Blue Stream po dne Čierneho mora zásobuje prakticky len Turecko.
Obrázok č. 1 rekapituluje objemy importu ruského zemného plynu do Európy v r. 2013.
Takmer vylučujem, že by ruská strana okrem ukrajinskej trasy zastavila dodávky do Európy aj inými smermi. Výnimkou by mohol byť len tzv. force majeure, mimoriadna situácia, kedy by kríza na Ukrajine napr. prerástla v otvorený vojenský konflikt so silami NATO, ale to by sme už riešili iné otázky, ako bezpečnosť dodávok zemného plynu. Závislosť EÚ – Ruská federácia je vzájomná, tak ako EÚ potrebuje ruský plyn a nemá ho momentálne čím nahradiť, Rusi potrebujú európske peniaze a tiež ich momentálne nemajú čím nahradiť. Ruský federálny rozpočet je z 54 percent financovaný z príjmov z ropy a zemného plynu. Alternatívne dodávky ruského zemného plynu do Číny prichádzajú do úvahy až v r. 2018 a to v objeme 38 mld. m3 ročne, čo je menej ako štvrtina ruských dodávok pre Európu. Aké reálne možnosti sú k dispozícii? Zodpovedať nadhodenú otázku znamená zaoberať sa dimenziami bezpečnosti dodávok zemného plynu a tie sú v zásade dve. Prvá sa týka prepravných kapacít a druhá dodávok komodity. Diverzifikácia prepravných ciest a diverzifikácia zdrojov plynu sú hlavné prístupy k zvýšeniu bezpečnosti dodávok. Ak aplikujeme tieto prístupy na hľadanie odpovedí na prerušenie dodávok zemného plynu ukrajinskou trasou, ako vyústenia rusko – ukrajinského konfliktu, potom sa nám ponúkajú nasledovné možnosti: 1. Zvýšenie dovozu zemného plynu z Ruskej federácie inými trasami ako cez Ukrajinu. Táto strategická opcia predstavuje diverzifikáciu prepravných ciest z toho istého zdroja zemného plynu z Ruskej federácie. Do úvahy prichádza hlavne plynovod Nord Stream cez Baltické more, jedná sa o dve plynovodné rúry s kapacitou 55 mld. m3 zemného plynu ročne. Vlani bolo cez plynovod reálne prepravených 23,5 mld. m3 zemného plynu, teda priestor na zvýšenie objemov prepravy tu je. Vyše 30 mld. m3. To sa ale nedá povedať o plynovode JAMAL cez Poľsko, ktorý v ostatných dvoch rokoch využíva svoju plnú prepravnú kapacitu 34 mld. m³. V najbližšom období sa nedá počítať s využitím plynovodu South Stream, hoci práce na podmorskej časti plynovodu cez Čierne more prebiehajú podľa harmonogramu. Plynovod vyúsťuje v bulharskom prístave Varna. Jeho budúcnosť je však čoraz zahmlenejšia. Európska komisia nedávno prerušila rozhovory o zosúladení South Streamu s legislatívou (konkrétne s tretím energetickým balíčkom) Európskej únie a prinútila Bulharsko zastaviť výstavbu svojej časti plynovodu. 2. Zvýšenie objemu dovozu potrubného plynu od iných dodávateľov ako Ruská federácia. Je to opcia o ktorej strategickí manažéri počúvajú najradšej, ide totiž nielen o diverzifikáciu prepravných ciest, ale aj o diverzifikáciu zdroja zemného plynu. Do úvahy prichádza v prípade potrubného plynu, hlavne Nórsko/dodáva Európe asi 84,5 mld. m3 ročne/ a Alžírsko/ dodáva Európe asi 52 mld. m3 ročne/. Problémom je, že časť dodávok je viazaná dlhodobými kontraktmi a tam nie je možné dosiahnuť okamžité zvýšenie dodávok. Ďalšia časť je obchodovaná na spotových trhoch, kde zvýšenie záujmu prinesie okamžité zvýšenie cien zemného plynu. Ak by sa s týmito dodávateľmi začalo rokovať už v lete, potom desaťpercentné navýšenie dodávok v zime by mohli zvládnuť. 3. Zvýšenie dodávok prostredníctvom dodávok skvapalneného zemného plynu z Kataru, Nigérie, Trinidad – Tobago, neskôr z USA a snáď z Iránu. Dovoz skvapalneného plynu LNG prostredníctvom tankerov však vyžaduje na európskej strane dostatočnú kapacitu
splyňovacích terminálov. V súčasnosti existuje v Európe 21 takýchto LNG terminálov so súhrnnou kapacitou 190 mld. m3, čo je veľmi slušné číslo. V súvislosti s ukrajinskou krízou sa veľmi často spomína americký bridlicový plyn. Jediný spôsob, ako dopraviť americký bridlicový plyn na európsky kontinent sú lodné tankery so skvapalneným zemným plynom LNG. Tie však potrebujú na európskej strane splyňovacie (regazifikačné) terminály. Ako už bolo spomenuté, Európe existuje 21 takýchto terminálov so súhrnnou kapacitou 190 mld. m3. Rozostavaných je ďalších sedem terminálov so spoločnou kapacitou 35 mld. m3. Všetky tieto terminály sú umiestnené v západnej a južnej Európe. Terminály, ktoré by mohli fyzicky dopraviť americký plyn aj do štátov strednej a východnej Európy sú rozostavané dva: poľský terminál Swinoujscie na pobreží Baltského mora (do prevádzky by mal byť uvedený do konca r. 2014 s kapacitou 5 mld. m3) a chorvátsky terminál Omišalj na pobreží Jadranského mora (ide o plávajúci terminál s počiatočnou kapacitou 1 až 2 mld. m3). Rozloženie európskych LNG terminálov je na obr. č. 2:
Obrázok č. 2 Z horeuvedených faktov vyplýva, že príchod amerického bridlicového plynu zasiahne spotové trhy na západoeurópskych huboch, strednej a východnej Európy sa dotkne len čiastočne. Pritom tie by to potrebovali najviac, lebo cenová politika Gazpromu znevýhodňuje štáty, ktoré sú závislé na ruských dodávkach zemného plynu, platia podstatne vyššie ceny, ako západoeurópske štáty, ktoré majú diverzifikované portfólio dodávok zemného plynu. V každom prípade príchod amerického bridlicového plynu zvýši konkurenciu na európskom trhu s plynom a vyvolá tlak na ceny. Čo sa týka štátov strednej a východnej Európy, skvapalnený zemný plyn ich závislosť na ruskom zemnom plyne neodstráni, ale zníži. Vývoz amerického bridlicového plynu do zahraničia musí ešte schváliť kongres USA. Povzbudením však je, že v auguste 2014 vláda USA uvoľnila zákaz vývozu ropy, ktorý platil takmer 40 rokov. V každom prípade musíme konštatovať, že nové dodávky LNG z USA zimnú prevádzku 2014 – 2015 plynárenskej sústavy v strednej Európe výraznejšie neovplyvnia. Je to však vážna výzva pre budúcnosť.
4. Využitie európskeho bridlicového plynu v najbližších rokoch veľmi neprichádza do úvahy, pretože nádejné ložiská vo Veľkej Británii a v Poľsku sú v štádiu prieskumnej ťažby. V Poľsku boli objavené a v posledných troch vrtoch potvrdené zásoby bridlicového plynu. Poľský geologický úrad odhaduje zásoby v rozmedzí 346 až 768 mld. m3. Optimistickejšia je situácia vo Veľkej Británii. Britskí geológovia v júni 2013 zvýšili odhady zásob zemného plynu v bridlicových horninách Bowland na severe Anglicka na 37 biliónov m3. O rok neskôr našli britskí geológovia v južnom Anglicku rozsiahle ložisko bridlicovej ropy, ktoré by mohlo nahradiť dochádzajúce zásoby v Severnom mori a uspokojiť celú britskú spotrebu na najbližších 15 rokov. 5. Využitie plynu z európskych podzemných zásobníkov zemného plynu. Podzemné zásobníky sú silným nástrojom na zvýšenie bezpečnosti zásobovania zemným plynom. Väčšina stredoeurópskych štátov má veľmi slušné uskladňovacie kapacity hlavne v bývalých vyťažených ložiskách zemného plynu a ropy.
Obrázok č. 3 Na obrázku č. 3 je kruhovým grafom znázornený pomer celkovej uskladňovacej kapacity podzemných zásobníkov v danom štáte ku ročnej spotrebe zemného plynu. Na Slovensku je to takmer 60 %, to znamená, že teoreticky dve tretiny, zhruba 3 mld. m3 z celkovej ročnej spotreby zemného plynu na Slovensku (asi 5 mld. m3) vieme uskladniť do podzemných zásobníkov. Prakticky však dodávateľ poslednej inštancie, ktorým je spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a. s., má pre svoj plyn v zásobníkoch rezervovaných 1,5 mld. m3, zvyšok je vyhradený pre ďalších účastníkov trhu s plynom. Slovenský zákon o energetike však definuje tzv. stav núdze, ktorý vyhlasuje MH SR (§67, odsek 8, zákon 251/2012 Z. z.) pri mimoriadnych udalostiach súvisiacich so zásobovaním zemným plynom. V prípade vyhlásenia stavu núdze prevádzkovateľ zásobníka preruší ťažbu plynu, ktorý bol kontrahovaný
pre odberateľov mimo Slovenska. Slovensko má totiž len komerčné sezónne zásobníky zemného plynu. Zo štátov strednej Európy má strategické zásobníky len Maďarsko. Technická kapacita podzemných zásobníkov celej EÚ je 80,3 mld. m3. Koncom augusta 2014 boli zásobníky EÚ naplnené v priemere na 87 % svojej kapacity, žiaľ ukrajinské zásobníky len na 48,5 %. V prípade akýchkoľvek problémov v zásobovaní zemným plynom sú zásobníky prvým z nástrojov, ktorý sa využije. Počas plynovej krízy v r. 2009 bolo v Európe dostatok plynu, nenachádzal sa však tam, kde to bolo potrebné. Chýbali interkonektory. V tomto smere sa situácia zlepšila, od konca r. 2014 bude v prevádzke slovensko – maďarský prepojovací plynovod. Slovensko – poľský plynovod je stále v plánovaco - projektovom štádiu. Skúsenosti z r. 2009 ukazujú, že kým v normálnej zimnej prevádzke sa každý týždeň vyťaží v priemere 2,5 % zemného plynu, pri prerušení ukrajinskej trasy v januári 2009 to stúplo na 7,5 % týždenne. Túto skutočnosť treba mať tiež na pamäti. 6. Objem dovážaného zemného plynu sa môže výraznejšie znížiť aj využívaním obnoviteľných zdrojov a prijatím opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti. Túto strategickú opciu by sme tiež mohli nazvať „preč od zemného plynu“. Vyjadruje tiež skutočnosť, že akékoľvek zásobovacie problémy so zemným plynom v Európe najviac škodia samotnému plynu ako komodite. Na Slovensku máme minimálne zásoby zemného plynu, súčasná ťažba predstavuje 90 až 95 mil. m3 ročne, čo predstavuje menej ako 2 % ročnej spotreby. Čo by však Slovensko mohlo využiť v širšej miere je bioplyn. Zdroje biomasy, ktorá sa používa pri výrobe bioplynu pochádzajú z nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy, zo živočíšnej výroby a komunálneho odpadu. Zo zdrojov takejto biomasy, ktoré má Slovensko k dispozícii by bolo možné vyrobiť 760 mil. m3 bioplynu, z ktorého sa po vyčistení dá získať 456 m3 biometánu. Tento je možné dodávať priamo do plynárenskej distribučnej siete. Uvedené množstvo predstavuje 8,3 % ročnej spotreby zemného plynu na Slovensku, čo tiež nie je zanedbateľné číslo. Samozrejme, že v zimnej prevádzke plynárenskej sústavy 2014/2015 sa táto strategická opcia presadí minimálne, je to však vážna výzva do ďalších rokov. 7. Predmetná analýza by nebola kompletná, ak by sme záverom nespomenuli aké má možnosti aj Ukrajina samotná. Spotreba zemného plynu na Ukrajine predstavuje 52 mld. m³. Ukrajina ťaží 42% svojej ročnej spotreby. Spolu je to 22 miliárd m³, najvýznamnejšie spoločnosti sú Ukrgazvidobuvannia ťaží 14 mld. m³ s potenciálom rozšírenia ťažby na 21 mld. m3, Ukrnafta 4 mld. m³, aj tu je potenciál zvýšenia ťažby na 6 mld. m³, ďalej Černomorneftegaz 2 mld. m³. Ostatné menšie firmy spolu ťažia 2 mld. m³ , ale aj tu je možnosť zvýšenia na 4 mld. m³. Čiže Ukrajina samotná by mohla vyťažiť dohromady 31 mld. m³. Netrúfam si odhadnúť aké investičné prostriedky by si zvýšenie ťažby vyžiadalo. Ale v každom prípade potenciál tu je a závisí hlavne na Ukrajincoch samotných. Reverzným tokom zo Slovenska, Poľska a Maďarska dostáva Ukrajina 15 mld. m³ /7+4+4/. Koncom septembra Maďari prerušili dodávky, ale v budúcom roku len dodávky zo Slovenska môžu stúpnuť až na 10 mld. m³. Využitím alternatívnych zdrojov /uhlie + obnoviteľné zdroje energie/ a opatreniami na zníženie spotreby cestou energetickej efektívnosti by Ukrajina mohla znížiť svoju spotrebu o 6 mld. m³. A tým pádom by dosiahla vyrovnanú bilanciu aj bez ruských dodávok zemného plynu. Pri uvedených prepočtoch som si pomáhal aj údajmi z Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Odhaduje sa, že Ukrajina má rozsiahle zdroje nekonvenčného plynu /bridlicový plyn, plyn z nízkopriepustných pieskov, uhoľno-slojový
metán a plynné hydráty/. Odhady sa pohybujú medzi 23 až 54 biliónov m³, viď graf na obr.č.4. Takže plynová budúcnosť Ukrajiny nemusí byť pesimistická.
Obrázok č. 4
Záver Z predloženej analýzy vyplýva, že krátkodobé prerušenie dodávok zemného plynu cez Ukrajinu výraznejšie Európu ani Slovensko neohrozí. Dokonca aj pri dlhodobejšom výpadku existuje slušný manévrovací priestor. Musí však existovať spoločná vôľa a vzájomná solidarita medzi členskými štátmi EÚ. Akékoľvek výpadky v dodávkach zemného plynu môžu byť aj zdrojom špekulatívneho správania na trhu s plynom. Dlhodobá závislosť na dodávkach ruského zemného plynu bude v štátoch strednej Európy, teda i Slovenska pretrvávať minimálne do r. 2030. Nie je v silách stredoeurópskych štátov túto závislosť úplne odstrániť, ale je možné ju významne znížiť.
Ing. Ján Klepáč, MGBM výkonný riaditeľ Slovenský plynárenský a naftový zväz
12. septembra 2014
