Ľubovnianska knižnica v spolupráci s
Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska zrealizovala projekt
Študovňa Internetové očko Prostredníctvom projektu, podporeného z grantového programu Nadačného fondu Slovak Telekom pri Nadácii Intenda, bola zriadená študovňa, kde sa zakúpili špeciálne informačno-komunikačné technológie pre zrakovo postihnuté osoby s cieľom obohatiť a zvýšiť kvalitu ich života prístupom k internetu, možnosťou sťahovať a počúvať zvukové knihy, pracovať s textom, ale aj nadväzovať nové kontakty, zúčastňovať sa kultúrnych podujatí...
(informačná brožúrka)
V tejto brožúrke nájdete zaujímavé informácie: - kto je zrakovo postihnutý človek - komunikácia so zrakovo postihnutými osobami - integrácia zrakovo postihnutého človeka do spoločnosti - Slovenská knižnica pre nevidiacich a jej služby - Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska - vybavenie študovne Internetové očko - Louise Braille a jeho písmo
Kto je zrakovo postihnutý človek? Zrak je pre každého človeka významný a veľmi dôležitý. V podstatnej miere sa podieľa na sprostredkovaní poznatkov o našom okolí. Od raného detstva človek vníma zrakové podnety, pomocou ktorých sa zapája do procesu poznávania a učenia. Vníma farby, tvary, predmety, osoby, svoje okolie, učí sa orientovať v priestore atď. Zrak teda predstavuje jeden z najdôležitejších poznávacích kanálov. Ak pre vrodené príčiny alebo v dôsledku získaných ochorení človek stratí čiastočne alebo úplne zrak, sprostredkovanie informácií sa uskutočňuje pomocou sluchového a hmatového kanála. Strata alebo vážne poškodenie zraku vedie ku vzniku mnohých komplikácií a problémov. Vyrovnať sa s touto stratou alebo poškodením, naučiť sa prekonávať dôsledky z toho vyplývajúce a vzniknuté problémy a bariéry, je pre zrakovo postihnutého i jeho rodinu (priateľov, kolegov...) náročné. Zároveň je to však nevyhnutný predpoklad k integrovanému, plnohodnotnému a kvalitnému životu v spoločnosti. V rámci tejto kategórie môžeme zrakovo postihnutých členiť do štyroch skupín, v rámci ktorých existuje široká individuálna variabilita: Nevidiaci - sú to osoby s úplnou stratou zrakového vnímania, ale tiež osoby ktoré sú schopné vnímať zrakom maximálne svetlo, avšak nie sú schopné lokalizovať jeho zdroj; Prakticky nevidiacich - sú to osoby, ktoré majú zachované zvyšky zraku tak, že dokážu vnímať svetlo, obrysy a tvary predmetov, ale nedokážu využívať zrak ani s najlepšou možnou korekciou ako dominantný a jediný analyzátor pri práci, orientácii a získavaní informácií; Slabozrakí - sú to osoby, ktoré napriek najlepšej možnej korekcii majú problémy s vykonávaním zrakovej práce. Takíto ľudia majú vážne poškodený zrak, ale disponujú jeho užitočnými zvyškami, ktoré sa dajú efektívne využiť; Osoby s poruchami binokulárneho videnia - sú to osoby s poruchou funkčnej rovnováhy a fyziologickej spolupráce pravého a ľavého oka. Je to vlastne porucha videnia oboma očami a spôsobuje problémy v priestorovom vnímaní.
Komunikácia so zrakovo postihnutými osobami Pri komunikácii zrakovo postihnutých absentuje zrakový kanál. Je známe, že pomocou zraku získava človek 70-80% informácií o okolitom reálnom svete. Neznamená to však, že nevidiaci môže prijímať iba 20-30% možných informácií. Zvyšné nepoškodené zmysly čiastočne zastupujú funkcie poškodeného analyzátora.
Základné zásady komunikácie so zrakovo postihnutými osobami: pri kontakte s nevidiacimi musíme použiť verbálny pozdrav, nestačí sa usmiať a kývnuť hlavou, pokiaľ poznáme nevidiaceho oslovíme ho menom, aby vedel, že pozdrav patrí jemu. Vhodné je aj predstaviť sa, pretože nevidiaci majú dobrú sluchovú pamäť a dokážu identifikovať ľudské hlasy aj po dlhšom časovom odstupe, pri nadväzovaní kontaktu s nevidiacim, ktorého meno nepoznáme, je vhodné jemne sa ho dotknúť. Komunikácia dotykmi, nazývaná haptika, môže mať rôzne významy. Dotykom môžeme ovládať alebo usmerňovať správanie druhého, môžeme nim vyjadriť pozitívne emócie ako podporu, ocenenie, náklonnosť, pri komunikácii je dôležitá aj vokálna dimenzia reči. Pri rozhovore s nevidiacim sa vyjadrujeme jasne a priamo, bez akýchkoľvek podtextov. Nezabúdajme, že nevidiaci nevníma našu mimiku, gestá, ktoré bežne ľudskú reč sprevádzajú, mlčanie je tiež formou komunikácie. Mlčaním vyjadrujeme emócie, napr. vzdor, ľahostajnosť alebo rozhodnutie nespolupracovať. V inom prípade môže byť dôvod mlčania osobná úzkosť, nesmelosť alebo pocit ohrozenia. Mlčať môžeme samozrejme tiež vtedy, keď nechceme alebo nemáme čo povedať, alebo nám nič nenapadá, načúvanie je tiež súčasťou komunikácie. Je to proces rovnocenný s rozprávaním. Pomocou efektívneho načúvania počujeme viac, dokážeme viac pochopiť a lepšie im porozumieť. Pri načúvaní chápeme nielen vyjadrené myšlienky, ale i emocionálny tón, ktorý ich sprevádza, napr. naliehavosť, radosť alebo smútok, aby bola komunikácia efektívna, musí medzi rozprávajúcim a načúvajúcim fungovať spätná väzba. Na základe spätnej väzby spoznáva rozprávajúci, aký dojem robí jeho reč, či má v nej pokračovať alebo zmeniť obsah. Úsmevy, prikyvovanie, poznámky „rozumiem“, „presne tak“ sú príklady pozitívnej spätnej väzby. Keď hovoriaci cíti priaznivý ohlas, môže svoje myšlienky a pocity ďalej rozvádzať. Samozrejme počas komunikácie s nevidiacim kladieme pri spätnej väzbe dôraz na verbálny prejav.
Integrácia zrakovo postihnutého človeka do spoločnosti Integrácia je snaha o úplné zapojenie a začlenenie postihnutého jedinca do spoločnosti. Nejde tu len o zlepšenie prostredia, úpravy, špeciálnu ponuku, ale aj o lepšie interpersonálne vzťahy a interakcie. Cieľom integrácie je vytvorenie akceptácie znevýhodnených a „zdravých“ – to znamená brať aj dávať na oboch stranách. Jedná sa nie len o to, aby sa postihnutí jedinci mohli podieľať na spoločenskej sebarealizácii spolu s okolím, ale je dôležité najmä vzájomné rešpektovanie všetkých s ohľadom na ich jedinečnosť a potreby. Ľudské potreby sú prirodzenou súčasťou každej osobnosti, rozdiel je len v tom, akým spôsobom ich môže jedinec uspokojovať. Postihnutí ľudia majú také isté potreby ako ostatní ľudia. Môže však nastať situácia, keď jedinec pre svoje postihnutie nemôže niektoré z týchto významných ľudských potrieb realizovať zvyčajným spôsobom. Znamená to, že akokoľvek zdravotne postihnutý človek potrebuje v individuálnej miere určitú pomoc či kompenzáciu pri uspokojovaní svojich potrieb. Táto pomoc nie je nejaká „zvláštna“ potreba, je to súbor opatrení, ktoré vedú k sprístupneniu možnosti realizovať či napĺňať bežné, celkom prirodzené potreby človeka. Preto sa v kontexte starostlivosti o znevýhodnených ľudí hovorí o sprístupňovaní (napr. vzdelania, pracovného uplatnenia, kultúrneho vyžitia) alebo o vyrovnávaní príležitostí (napr. sebarealizácie, spoločenského uplatnenia). Za všetky inštitúcie a združenia, ktoré sa integrácii zrakovo postihnutých ľudí venujú vám predstavujeme tieto:
Slovenská knižnica pre nevidiacich a jej služby Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči je jediným a jedinečným celonárodným knižnično-informačným centrom pre zrakovo postihnutých ľudí Slovenskej republiky i Slovákov žijúcich v zahraničí. Od 1. 1. 1999 je štátnou príspevkovou organizáciou priamo riadenou Ministerstvom kultúry SR. Poslaním SKN je spracovávať dokumenty - knihy, učebnice, časopisy - do foriem prístupných vnímaniu nevidiacich. V praxi to znamená, že SKN vydáva svoje produkty v Braillovom písme, vo zvuku na CD a magnetofónových kazetách, v čiernotlači vo zväčšenom type písma a v digitálnej podobe. Takto spracované dokumenty sú zaraďované do knižničných fondov a formou prezenčných, absenčných a zásielkových výpožičných služieb sú k dispozícii nevidiacim a slabozrakým abonentom i ostatným záujemcom. SKN metodicky usmerňuje 26 oddelení pre nevidiacich a slabozrakých používateľov vo verejných knižniciach na území celého Slovenska, vrátane Mestskej knižnice v Bratislave, ktorým zároveň poskytuje zvukové dokumenty.
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) je tým subjektom, ktorý ponúka pomoc zrakovo postihnutým v riešení ich závažnej situácie. Sociálna pomoc, ktorú poskytuje Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska ľuďom, ktorí stratili zrak alebo ktorých zrak je vážne poškodený, je vykonávaná najmä formou sociálneho poradenstva, sociálnej prevencie a sociálnych služieb. ÚNSS je občianske združenie, charitatívna a humanitárna organizácia, ktorá združuje nevidiacich a slabozrakých občanov, ich priaznivcov, priateľov, rodičov nevidiacich a slabozrakých detí, bez ohľadu na pohlavie, náboženské vyznanie alebo vieru, rasový pôvod, národnostný alebo etnický pôvod, zdravotné postihnutie, vek, politickú príslušnosť alebo sexuálnu orientáciu. Má viac ako 7 000 členov združených v 70 základných organizáciách na celom území Slovenska. Svoje služby, poradenstvo a aktivity poskytuje všetkým zrakovo postihnutých ľuďom, ktorí o ne majú záujem. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska bola založená 7. apríla 1990.
Poslanie Obhajoba záujmov občanov so zrakovým postihnutím zameraná najmä na vytváranie rovnakých príležitostí, zabezpečenie rovnakého zaobchádzania a realizáciu pozitívnych opatrení na prekonávanie a kompenzáciu dôsledkov zrakového postihnutia;
aktivizácia občanov so zrakovým postihnutím a vytváranie podmienok na rozvoj vlastných zručností a rozširovanie znalostí potrebných na prekonávanie dôsledkov zrakového postihnutia, na rozvoj a uspokojovanie záujmov a potrieb a na prípravu na plnohodnotný a integrovaný život a prácu v spoločnosti;
všestranné pôsobenie na verejnosť a informovanie o problémoch a schopnostiach občanov so zrakovým postihnutím s cieľom, aby ich spoločnosť vnímala ako svoju prirodzenú súčasť;
poskytovanie sociálneho poradenstva, vykonávanie sociálnej prevencie a sociálnej rehabilitácie a poskytovanie sociálnych a ďalších služieb pre občanov so zrakovým postihnutím.
Vybavenie študovne Internetové očko V novembri 2009 bola slávnostne otvorená študovňa Internetové očko určená nevidiacim a slabozrakým používateľom z nášho regiónu, ktorá sa nachádza v hlavnom výpožičnom priestore Ľubovnianskej knižnice. Je vybavená špeciálnymi tzv. asistenčnými technológiami, ktoré, dúfame, v čo najväčšej miere umožnia a uľahčia zrakovo postihnutým používateľom prístup k informáciám, prácu s dokumentmi, počúvanie zvukových kníh a iné potreby v rámci štúdia, práce či zábavy. Je vybavená osobným počítačom so špeciálnymi softvérmi a prístupom na internet, elektronickou čítacou lupou a MP3 prehrávačmi na sťahovanie a počúvanie zvukových kníh zo Digitálnej knižnice pri Slovenskej knižnici pre nevidiacich v Levoči. Keďže ide o techniku, s ktorou sa bežne nestretávame, radi by sme vám ju v tejto brožúrke priblížili.
Osobný počítač s prístupom na internet - prístupnosť www stránok sa stáva stále naliehavejšou potrebou aj pre nevidiacich a slabozrakých ľudí. S podporou asistenčných technológií sú elektronické informácie pre nich historicky prvým priamo prístupným zdrojom informácií nezávisle od pomoci iných ľudí.
Hlasový výstup JAWS - čítač PC obrazovky pre nevidiacich. Zabezpečuje na počítači prístup k programom a k internetu napriek tomu, že človek nevidí na obrazovku. So softwarovým syntetizérom reči a zvukovou kartou počítača číta všetky potrebné informácie. Hovorí syntetickou rečou v slovenčine, češtine a v rôznych iných svetových jazykoch. Nevidiaci má rôzne možnosti nastavenia rozsahu čítaných informácií (napr. informuje o type a veľkosti písma, o farbe písma a pozadia, o zmenách tvaru kurzora a pod.) a spôsobov čítania (napr. po písmenách, slovách, riadkoch, vetách, odsekoch i plynule) Pri prezeraní www stránok JAWS umožňuje pohybovať sa a čítať po prepojeniach, nadpisoch a rámikoch. Oznamuje hierarchickú úroveň nadpisov a tak sprístupňuje logickú štruktúru dokumentu, ktorá je pre vidiacich používateľov vyjadrená graficky. Program JAWS pracuje na dnes bežne používaných počítačoch a notebookoch.
Zväčšené zobrazenie ZoomText - je účinný podporný prostriedok pre zrakovo postihnutých užívateľov počítačov, ktorý spája obidve technológie používané pre sprístupnenie obsahu obrazovky počítača (zväčšovanie i odčítanie hlasom) a umožňuje tak úplný prístup k aplikáciám, dokumentom, elektronickej pošte a internetu. Má mnoho ďalších doplnkových funkcií, ako aj veľmi kvalitné prepracovanie, stabilitu a prispôsobenie prakticky akýmkoľvek požiadavkám zo strany zrakovo postihnutého používateľa.
Skener s OCR - Finereader 9.0 Profesional - systém OCR (Optical Character Recognition - optické rozpoznávanie znakov) umožňuje automaticky previesť nasnímané tlačené dokumenty do počítača v plno editovateľnej forme. Program umožňuje nevidiacim a ťažko slabozrakým ľuďom samostatne čítať tlačené dokumenty pre štúdium, prácu i zábavu. Text nasnímaný skenerom ako obrázok je v počítači analyzovaný a rozpoznaný programom FineReader a uložený ako textový dokument, ktorý je možný na počítači ďalej spracovávať, čítať pomocou syntetickej reči hovoriaceho počítača, zobraziť v braillovom písme na hmatovom displeji a vytlačiť v braillovom písme alebo vo zväčšenom písme.
Prenosná elektronická lupa Compact + - je vrecková elektronická lupa so zväčšením 5x, 7.5x a 10x. Lupa sa používa ako príložná, ale dá sa zaostriť aj na väčšiu vzdialenosť od snímaného povrchu. Prístroj pracuje v 5 režimoch: farebnom foto režime a dvoch režimoch čierno-bielych - pozitívnom a negatívnom. Pre čierno-biele režimy je možné zvoliť aj prepnutie farieb do módov modro-žltej a modro-čiernej. Je možné použiť ju na čítanie kratších textov, pri výbere titulov tlačených kníh a pod.
MP3 prehrávače a zvuková kniha - MP3 prehrávače Transcendent umožňujú nevidiacim a slabozrakým používateľom počúvať zvukové knihy z produkcie SKN vo formáte MP3 aj WMA DRM10 (chránené autorským zákonom). Prehrávač má kapacitu cca na 20 zvukových kníh. Zrakovo postihnutý používateľ si ho môže vypožičať domov. - zvukové knihy a časopisy sú nahrávané vo zvukových štúdiách SKN, ktoré sú vybavené modernou digitálnou nahrávacou technikou. Ročná produkcia štúdií je v priemere 150 titulov zvukových kníh v rozsahu 1500 hodín čistej nahrávky a v súčasnosti 14 titulov zvukových časopisov s rôznou periodicitou. Prácu načítavateľov externe vykonávajú herci zo slovenských divadiel, hlásatelia z médií, ale aj amatéri, ktorí majú potrebné hlasové schopnosti. Originály zvukových kníh a časopisov sú nahrávané v audio CD-DA formáte a ukladané na kompaktné disky.
Diktafón so slovenskou hlasovou navigáciou - dizajn týchto záznamníkov bol vytvorený v spolupráci s organizáciami pre zrakovo postihnutých, tieto záznamníky tak majú jednoduché ovládanie vďaka ergonomickým tlačítkam a voliteľné funkcie hlasového sprievodcu. Okrem záznamu a prehrávania WMA súborov tieto modely umožňujú počúvanie súborov MP3 a AA (zvukový obsah). Tento model umožňuje ukladať nahrávky ako vo formáte WMA tak vo vysoko kvalitnom režime PCM. Možnosť manuálneho nastavenia úrovne nahrávania behom záznamu potom poskytuje užívateľovi dodatočnú kontrolu.
Louise Braille a jeho písmo Louis Braille sa narodil 4. januára 1809 v obci Coupvray neďaleko Paríža. Už v detstve vynikal mimoriadnou inteligenciou a manuálnymi zručnosťami. Braillov otec remenár a sedlár, zaúčal syna svojej práci v nádeji, že raz po ňom prevezme sedlárske remeslo. Nešťastnou náhodou však pri návšteve v dielni trojročný Louis v behu spadol a vypichol si pravé oko šidlom, ktoré držal v ruke. Infekcia sa rozšírila aj na druhé oko a Louis Braille oslepol. Nešťastní rodičia mu presne a trpezlivo popisovali okolie. Učili ho vnímať svet prostredníctvom hmatu a čuchu. Na základe odporúčania učiteľa v rodnej obci, kde sa Louisovi darilo v učení veľmi dobre, dali 10-ročného chlapca na výchovu do ústavnej starostlivosti v Paríži do Inštitútu National des jeunes aveugles (Národný ústav pre mladých slepcov). V archíve ústavu je zaznamenané, že bol hudobne nadaný, jeho meno figuruje medzi prvými žiakmi v gramatike, dejepise, zemepise, v ručných prácach a v iných predmetoch, pričom pomáhal pri vyučovaní svojich spolužiakov. Bol vymenovaný za pomocného učiteľa — korepetítora ústavu a ako 21-ročný sa stal riadnym učiteľom ústavu. Vyučoval francúzsku gramatiku, algebru, aritmetiku, hru na klavíri a violončele. Zlé zdravotné podmienky v ústave a Braillova prepracovanosť spôsobili, že vo veku 26 rokov sa u neho začali prejavovať príznaky tuberkulózy. Louis Braille zomrel vo veku 43 rokov, 6. januára 1852. Pri príležitosti stého výročia jeho úmrtia v roku 1952 previezli jeho telesné pozostatky do Paríža - v Panteóne odpočíva vedľa svetoznámych spisovateľov a vedcov. Na sprostredkovanie informácií pre zrakovo postihnutých ľudí sa používa Braillova abeceda. Tento osobitý druh bodového písma vynašiel Louis Braille v roku 1829. Abeceda je založená na kombinácii jedného až piatich bodov reliéfne vyrazených do papiera, ktoré sú umiestnené v šesťbodovej schéme zloženej z dvoch radov zvisle pod seba umiestnených troch bodiek. Vynechaním jedného až piatich bodov v tejto schéme možno zapísať všetky písmená abecedy, čísla, interpunkčné znamienka, aritmetické a chemické znaky a vzorce, ako aj celú hudobnú a šachovú notáciu. Písmo Braillovej abecedy sa zaznamenáva Pichtovým písacím strojom. Braille dobre vedel, že písmo je jedinečným nositeľom ľudskej kultúry a vzdelanosti, že len prostredníctvom písma — kníh — sa môžu slepci dostať v plnej šírke za hranice zmyslového vnímania. Braillov systém bodového písma je dielom geniálnej intuície a má nárok na plnú originalitu. V konkurencii s Braillovým systémom stroskotali desiatky pokusov o jeho náhradu iným písmom. Braillovo písmo od jeho vzniku po dnešok nepotrebovalo a zrejme ani v najbližšej budúcnosti nebude potrebovať väčšiu zmenu. Informačnú brožúrku pri príležitosti otvorenia Študovne Internetové očko vydala: Ľubovnianska knižnica, Letná 6, 064 01 Stará Ľubovňa, www.kniznicasl.sk,
[email protected], 052/43215 01, 0911 879 017. Zodpovedná osoba: Mgr. Oľga Jančišinová, zostavila: Mgr. Zuzana Lukačovská. Zdroj: www.unss.sk, www.skn.sk, www.plaz.eu, www.tyflocomp.sk
Služby Ľubovnianskej knižnice pre ťažko zrakovo postihnuté oso osoby Nové služby V roku 2009 Ľubovnianska knižnica zrealizovala v spolupráci s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska projekt Študovňa Internetové očko. Projekt bol financovaný z grantového programu Nadačného fondu Slovak Telekom pri Nadácii Intenda.
Študovňa Internetové očko sa v hlavnom výpožičnom priestore ĽK.
nachádza
Nevidiacim a slabozrakým je tu k dispozícii: osobný počítač s prístupom na internet hlasový výstup JAWS - umožňuje nevidiacim používateľom prístup k programom a k internetu, číta informácie z obrazovky (syntetická reč v slovenčine) zväčšené zobrazenie ZoomText - poskytuje slabozrakým používateľom výkonné zväčšovacie funkcie spolu s čítaním zväčšenej informácie na obrazovke syntetickou rečou, zlepšuje fungovanie a navigáciu v konkrétnych aplikáciách skener s OCR - umožňuje spracovať naskenované čiernotlačové texty do plno editovateľnej formy a následne s nimi pracovať, čítať ich pomocou vyššie spomenutých softvérov elektornická čítacia lupa COMPACT - je možné použiť ju na čítanie kratších textov, pri výbere titulov tlačených kníh a pod. MP3 prehrávače na sťahovanie a počúvanie zvukových kníh pomocou MP3 prehrávačov je možné počúvať zvukové knihy z Digitálnej knižnice SKN v Levoči v MP3 aj WMA DRM formáte - MP3 prehrávače je možné si vypožičať domov - výpožičná lehota MP3 prehrávača je 1 mesiac.
KnižničnoKnižnično-informačné služby Absenčné výpožičné služby: služby zvukové knihy na audiokazetách (v rámci cirkulačného balíčka sa knihy každý štvrťrok obmieňajú) braillovské dokumenty Výpožičná lehota je 1 mesiac. Výpožičnú lehotu je možné predĺžiť, ak o to používateľ požiada pred jej uplynutím za predpokladu, že dokument nežiada iný používateľ. Podmienkou používateľa.
využívania
výpožičných
služieb
je
registrácia
Výpožičné služby sú používateľovi poskytované zdarma.
Registrácia používateľa Podmienkou registrácie používateľa je predloženie jedného z nasledujúcich dokladov: fotokópia preukazu ŤZP, ŤZP/S (zrakové postihnutie) fotokópia členského preukazu občianskeho združenia nevidiacich a slabozrakých v SR potvrdenie očného lekára o zrakovom deficite.
______________________________________________________________________________________
Oddelenie knižnično-informačných služieb v Ľubovnianskej knižnici v spolupráci so Slovenskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči poskytuje nevidiacim a slabozrakým osobám v zmysle Knižničného zákona č. 183/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov základné a špeciálne knižnično-informačné služby. Poskytovanie knižnično-informačných služieb je záväzkovým právnym vzťahom.
