Pôsobenie Slovenska v zahraničných misiách a operáciách
Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy Centrum bezpečnostných štúdií 1
Úvod V septembri 2011 zahájilo Centrum bezpečnostných štúdií (CSS) a Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA) realizáciu projektu „Zvyšovanie verejnej informovanosti o pôsobení Ozbrojených síl Slovenskej republiky v zahraničných misiách“. Ako už z názvu vyplýva, cieľom aktivít projektu bol nárast povedomia širšej verejnosti o činnosti OS SR. Prvou časťou projektu boli diskusné kluby organizované na siedmych slovenských univerzitách a v mestách, kde zástupcovia Ministerstva obrany (MO), Ministerstva zahraničných vecí (MZV) a Ozbrojených síl SR (OS SR) v panelovej diskusii prezentovali denno-dennú prácu slovenských vojakov v misiách a operáciách v zahraničí. Predmetom diskusií bol tiež širší rámec nášho pôsobenia za hranicami Slovenska, nakoľko práve objektívne pochopenie úloh našich vojakov mimo hraníc Slovenska je nesmierne dôležité pre podporu ich činnosti.
Druhou časťou projektu bola odborná konferencia „Pôsobenie Slovenska v zahraničných misiách a operáciách“, ktorá sa konala 1. decembra 2011 v priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave. Jej cieľom bolo otvoriť platformu pre diskusiu v rámci slovenskej bezpečnostnej komunity. Na Slovensku je na jednej strane vytváraný politický tlak na aktívnu účasť na operáciách medzinárodného spoločenstva, na strane druhej musíme neustále prihliadať aj na ekonomickú stránku našich misií a silné rozpočtové obmedzenia, ktoré vedú k prehodnocovaniu nášho pôsobenia v zahraničí. Konferencia sa preto pokúsila zhodnotiť výsledky doterajšieho pôsobenia Slovenska v misiách v zahraničí a tiež identifikovať limity a výzvy, pre ktorými stoji Slovensko v oblasti medzinárodného krízového manažmentu (MKM).
Diskusiu viac ako 60 slovenských odborníkov z Ministerstva obrany SR, Ministerstva zahraničných Súčasťou diskusných klubov bola i výstava vecí SR, Ministerstva vnútra SR, Ozbrojených síl SR, fotografií Pavla Vitka z Ministerstva obrany SR, ktorý Úradu Vlády SR, Národnej rady SR, Klubu generálov svojím objektívom zachytil príbehy slovenských SR, Zväzu vojakov SR, Generálnej prokuratúry SR a vojakov v operácii ISAF v Afganistane. Na Fakulte tiež zástupcov mimovládnych organizácií a univerzít sociálnych a ekonomických vied Univerzity zachytávajú nasledujúce tri kapitoly. Záver publikácie Komenského v Bratislave bolo okrem diskusie a sumarizuje hlavné myšlienky jednotlivých panelov a výstavy fotografií zorganizované tiež premietanie filmu „Smrť čaká všade“ (v angl. orig. The Hurt Projekt sa uskutočnil s finančnou podporou Locker), ktoré netypickým spôsobom poslúžilo na Ministerstva obrany Slovenskej republiky a podporou rozprúdenie diskusie študentov európskych štúdií a Univerzitnej knižnice v Bratislave. medzinárodných vzťahov.
Foto: Výstava fotografií počas konferencie „Pôsobenie Slovenska v zahraničných misiách a operáciách“ © P. Vitko
2
I . Účasť na misiách ako nástroj zahraničnej politiky SR Prevyšuje na Slovensku vojenský či zahraničnopolitický aspekt operácií a misií - kde je správna rovnováha? Existuje konsenzus ohľadom nášho zapojenia v zahraničí? Je možné vytvoriť formálnu dohodu najsilnejších politických strán o pôsobení v MKM po vzore modelu z Dánska?
pôsobenie OS SR v operáciách musí brať do úvahy spôsobilosti a možnosti Slovenska. Z dôvodu rotácie Slovensko musí operovať trojnásobkom príslušníkov OS SR ako je počet vojakov v misiách, čo je veľa krát náročné. Po štvrté, nasadenie vojakov musí ísť ruka v ruke s verejnou diplomaciou. Je dôležité, aby naše aktivity v operáciách mali aj podporu obyvateľstva, a zároveň aby v téme existoval politický konsenzus, nie zneužívanie tejto témy pre politické ciele.
Diskusia prvého panelu sa začala nastolením piatich téz, na základe ktorých sa následne odvíjala aj ďalšia debata. V prvom rade pôsobenie ozbrojených síl vychádza z dlhodobých záujmov SR. Naším primárnym záujmom je integrita statusu krajiny a bezpečnosť obyvateľov. Preto je Slovensko aktívnym členom NATO, OSN a ďalších inštitúcií, z čoho nám ako krajine vyplývajú základné záväzky a očakávanie, že ako člen sa budeme správať ako zodpovedný spojenec. V rámci týchto organizácií, ale v aj domácom nastavení sa tým vytvárajú strategické záujmy. Krajina má konať tak, aby ich naplnila. Po druhé, pôsobenie v operáciách by mala byť reflexiou a presadzovaním Foto: Účastníci konferencie © P. Vitko spomínaných strategických záujmov a ambícií. Dobrým príkladom verejnej diplomacie je napríklad hovorca slovenského kontingentu v Afganistane, ktorý slúži ako kanál na sprostredkovanie aktivít Slovenska v operácii a tým aj udržuje podporu obyvateľstva. Podobné správy môžu pomôcť aj pri dosahovaní politického konsenzu. Okrem otázky Iraku však otázka zahraničného nasadenia nemobilizuje masy a nikdy mobilizačnou otázkou ani nebude. A na záver, pôsobenie SR v operáciách musí mať podporu celej vlády, a to nielen verbálne. Je zodpovednosťou celej vlády, aby sa podarilo presadiť komplexný prístup k zapojeniu do operácií, či vytvoriť špeciálny rozpočet pre zapojenie v operáciách. Foto: Účastníci konferencie © P. Vitko Pozitívnym príkladom v tejto oblasti je podpora Zároveň by sa mala otvoriť aj diskusia o zákonu o nasadení civilistov. Podľa účastníkov by ekonomických záujmoch Slovenska a ich priority mala stanovovať v prvom rade vláda, keďže presadzovania prostredníctvom operácií. Nemenej nasadzovanie slovenských jednotiek nie je záujem dôležitá je aj otázka personálnych ambícií. Zatiaľ ministerstva alebo ministra obrany či zahraničných sa zdá, že v tejto oblasti Slovensko úspešné nebolo, vecí. Na Slovensku však chýba mechanizmus, ktorý pričom jedinou výnimkou je vymenovanie Jána by riadil nasadzovanie a koncepcia je momentálne len Kubiša za budúceho osobitného OSN pre Afganistan. v štádiu rozpracovania. Na druhej strane, napríklad na Cypre sme v otázke Naopak, niektorí účastníci vyjadrili názor, dosadzovania personálu zlyhali. Podľa niektorých zúčastnených to bolo preto, že nie sme dostatočne že konsenzus medzi politickými elitami taktiež razantní. Naopak podľa iných účastníkov je to podmieňuje nízky záujem verejnosti o danú problém širšieho charakteru a akýkoľvek pokrok problematiku. Konsenzus v parlamente môže aj v tejto otázke si vyžaduje koncepciu. Po tretie, spôsobovať, že verejná diskusia sa minimalizuje. 3
Preto je možno na mieste otázka, či by nebolo vhodné, aby boli mandáty schvaľované len na rok, čím by sa podporila diskusia. Vysielanie vojakov je podľa mnohých účastníkov jedným z najsilnejších politických nástrojov, aký má tento štát k dispozícii, a adekvátne k tomu, by sa malo k nemu aj pristupovať. Pokiaľ majú byť vojaci vyslaní, malo by to byť v súlade s orientáciou bezpečnostnej politiky, zahraničnej politiky a samozrejme aj ich dispozícií a schopností. Zároveň je potrebné, prehodnotiť kam vojakov posielame.
Ďalšou otázkou, ktorú je potrebné zodpovedať je, čo nám operácie dávajú? Po politickej stránke sa účastníci zhodli, že Slovensko tým vyjadruje svoj záujem byť aktívnym hráčom, podieľať sa na medzinárodných operáciách. Zároveň je to v zmysle bezpečnostnej a obrannej stratégie krajiny, Z hľadiska ekonomických záujmov však prínos operácií nie je až taký jasný, nakoľko ministerstvo hospodárstva neidentifikuje možnosti, ktoré existujú, a takisto ani ministerstvo financií v tejto sfére ešte nie je dostatočne aktívne.
Väčšina účastníkov sa zhodla, že výsledky v tomto smere sú nedostatočné, avšak zároveň sa viacerí zhodli, že podmieňovať účasť tým, aby krajina na tom profitovala aj ekonomicky nemusí byť vždy prínosné. Príkladom nedostatkov môže byť neriešenie dlhodobej otázky prebytočnej munície a techniky. Na Slovensku máme množstvo prebytočnej munície, ktorá z rozpočtu rezortu obrany na likvidáciu dostáva 200 miliónov SK ročne, čo je síce veľa peňazí avšak nevyužívajú sa efektívne. V slovenskom prípade sa síce dohodol vývoz niektorých typov do Afganistanu na podporu výcviku v objeme 220 ton, ale akcia bola zorganizované iba jednorázovo. V druhom kole sme už podporu nedostali najmú kvôli dopadom Foto: Účastníci konferencie © P. Vitko finančnej krízy. Naopak Maďarsku sa podarilo vyviesť modernizované tanky do Iraku, kde za ne dostali Nasadenie vojakov by mal upravovať zákon a malo zaplatené. by vyplynúť z koordinácie minimálne troch entít (MVZ, MO, MF) za predpokladu funkčnosti a dôvery Zo Slovenska boli vyvezené Boženy, hoci vývoz medzi týmito inštitúciami. Do diskusie sa tak dostala nebol sprostredkovaný vládou. Slovensko úspešne aj otázka, či je Cyprus pre Slovensko strategickou predáva aj zariadenie na identifikáciu ľudí, ktorý misiou. Viacero diskutujúcich priznalo, že problémom sa využíva na základni v Kandahári na sietnice a pri takýchto závažných otázkach je neexistujúci, odtlačky. Zariadenie má vysokú úspešnosť v prašnej resp. slabý konsenzus. Naopak, iní účastníci veria, že oblasti a Slováci ho predali aj priamo Pentagonu. konsenzus v týchto otázkach existuje. Príkladom je napríklad schvaľovanie mandátu pre príslušníkov OS SR v Afganistane za ktorý zahlasovalo 138 poslancov zo 149 prítomných poslancov. Aj preto bola zo začiatku slovenská účasť založená skôr na ad hoc princípe a slovenskí vojaci šli viac menej všade tam, kde nám bola možnosť zahraničnej operácie ponúknutá. Tento princíp sa modifikoval až dodatočne. Dnes je účasť vojakov rozdelená do medzinárodných organizácií NATO, OSN a EÚ, Slovensku však ešte stále chýba konkrétny zámer, ako chce svoje misie zostavovať. A práve týmto nedostatkom je potrebné sa zaoberať. V súčasnosti je preto na MZV rozpracovaná koncepcia civilného pôsobenia v krízových oblastiach, ktorá neskôr bude Foto: SAF Tarin Kowt, Holandsko-slovenská pomoc vojakovi Afganskej národnej armády © P. Vitko predložená vláde SR. 4
Problémom, ktorý identifikovali viacerí účastníci v prípade Afganistanu je absencia veľvyslanectva, pričom sme jednou z posledných krajín, ktoré tam nemá zastúpenie, čo negatívne ovplyvňuje presadzovanie našich ekonomických záujmov. Jedným z možných riešení je podľa niektorých zúčastnených vytvorenie pozície vyslanca s mandátom. Otázkou však je, či by mal pôsobiť v Kábule alebo v regiónoch, kde OS SR skutočne pôsobí. Účastníci konferencie sa zároveň zhodli, že nielen špecifická technika, ale aj nevojenská spolupráca a biznis je pri vzťahoch medzi krajinami dôležitý a na tomto fronte má Slovensko svoje úspechy. Obchod v zbrojárstve je síce téma, ktorá sa môže dobre predávať verejnosti, ale v tejto sfére existuje veľká konkurencia.
MO SR, ktoré už malo rozpočtové kapitoly na tento rok prerozdelené. Nové operácie sa nedajú vopred naplánovať, čím sa ťažko plánujú výdavky v rozpočte v predstihu. Na druhej strane, ak by malo Ministerstvo obrany SR mimoriadne záložné finančné prostriedky, ktoré neskôr nevyčerpá, podľa procedúry by ich už v nasledujúcom období od Ministerstva financií SR nedostalo. Aj preto je nevyhnutné, aby sa otvorila diskusia o špeciálnom medzirezortnom rozpočte.
Foto: Diskusia z cyklu prednášok “Nie sme tam zbytočne” v Bratislave © P. Vitko
Foto: Diskusia z cyklu prednášok “Nie sme tam zbytočne” © P. Vitko
V oblasti darovania rôznych komponentov, súčiastok alebo potrebnej výbavy je problémom národná legislatíva. Za súčasných podmienok nie je darovanie možné a je nevyhnutná medzinárodná zmluva. Viacero účastníkov sa preto zhodlo, že v tejto oblasti je nutná legislatívna zmena. Jednou z možností by mohlo byť využívanie takzvaných trustfondových peňazí, ktoré sú národným príspevkom do medzinárodných organizácií. V súčasnom nastavení máme tiež problém odovzdať vojakom na mieste peniaze v hotovosti, prostredníctvom ktorých by riešili projekty priamo na mieste. Naša legislatíva takýto postup nepozná. Ak vojak má na mieste rôzne nápady na projekty, návrh na Slovensku musí prejsť pripomienkovým konaním a schvaľovaním. Kým sa ale návrh schváli, vojak už často krát nie je v misii. Neflexibilný rozpočet komplikuje tiež zapojenie príslušníkov OS SR do operácií, ktoré nie sú dlhodobo plánované. V prípade Líbye Slovensko prejavilo záujem zapojiť sa. Všetky náklady by ale muselo hradiť 5
II. Slovensko aktívne v operáciách a mis- pôsobia v súčasnosti pod záštitou troch medzinárodných organizáciách. Pod záštitou OSN príslušníci iách v zahraničí Kde pôsobíme? Aké sú naše úlohy vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciách? Aké sú prínosy a náklady pôsobenia? Do akej miery reflektujú aktuálne platné slovenské strategické dokumenty ambície a možnosti SR? Kľúčovým prvkom bezpečnostnej a obrannej stratégie SR je podľa účastníkov konferencie aktívna účasť Slovenska v úsilí o zachovanie medzinárodnej bezpečnosti, mieru a posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti pod záštitou OSN, NATO, EÚ, ako aj v operáciách OBSE.
OS SR pôsobia v misii UNTSO (United Nations Truce Supervision Organization), ktorá vykonáva pozorovateľskú činnosť na hraniciach Libanonu a Sýrie s Izraelom a to hlavne monitorovanie prímeria a dohliadanie nad plnením dohôd o prímerí. Traja dôstojníci OS SR pôsobia vo funkciách vojenských pozorovateľov - vykonávajú úlohy v pozorovaní dodržiavania obsahu dohody o prímerí, v monitorovaní situácie na izraelsko-libanonskej hranici, patrolovaní a vykonávaní inšpekcií. Taktiež sa podieľajú na špeciálnom vyšetrovaní a na výcviku nových pozorovateľov.
Tabuľka 1: Zapojenie príslušníkov OS SR do medzPríslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky inárodného krízového manažmentu. Refundácia z Počet Počet príslušníkov OS Približné ročné medzin. organMisia/operácia Záštita príslušníkov SR, ktorí sa doposiaľ náklady izácií OS SR* zúčastnili UNTSO UNFICYP ISAF Sarajevo ALTHEA Gruzínsko Spolu
OSN OSN NATO NATO EÚ EÚ
3 158 344 1 45 1 522
Plán na rok 2011
28 2015 2019 485 4 4551
150 000,00 € 7 213 000,00 € 38 700 000,00 € 50 000,00 € 4 950 000,00 € 50 000,00 € 51 113 000,00 €
1/3 1/3 x x x x 2 454 333,00 €
51 130 000,00 €
*Pozn.: Údaj platný k 30.novembru 2011 Zdroj www.mosr.sk
Cieľom a poslaním misie UNFICYP (United stranami, prispieť k obnove a udržaniu práva a Nations Peacekeeping Force in Cyprus) je udržiavať poriadku na ostrove a vykonávať humanitárne úlohy. „status quo“ vo vnútri nárazníkovej zóny, zabezpečiť Misia zároveň separuje ozbrojené sily nachádzajúce dodržiavanie prímeria medzi znepriatelenými sa na ostrove čím zabraňuje obnoveniu bojov medzi cyperskými Grékmi a Turkami. Príslušníci ozbrojených síl SR postupným procesom prevzali velenie v jednom z troch sektorov. V praxi to znamená, že Slovensko plne zodpovedá za jeden sektor. Sektor 4 sa nachádza na východ od hlavného mesta a má jednu slovenskú, jednu maďarskú a jednu srbskú čatu. Od septembra 2004 pôsobia v slovenskom kontingente taktiež 2 dôstojníci chorvátskeho kontingentu. Pravidelným hliadkovaním v nárazníkovej zóne jednotky OS SR zamedzujú možnému narušeniu mieru, násilnostiam a konfliktom.
Foto: Slávnostný nástup koaličných jednotiek
6
Pod záštitou NATO pôsobia príslušníci OS SR vo vojenskej operácii ISAF (International Security Assistance Force). Medzi najdôležitejšie úlohy patrí výcvik príslušníkov ANA (Afghan National
Army) a ANSF (Afghan National Security Force); odmínovanie a odstraňovanie výbušnín a výbušných systémov; plnenie úloh v PRT; stavebné práce v rámci základne KAF a v neposlednej rade obrana a ochrana síl a prostriedkov v KAF a v provincii TARIN KWOT.
Menej jednoznačným je ale podľa slovenských odborníkov prínos z misie UNFICYP. Počas diskusie niekoľkokrát zaznel názor, že by mala byť na Cypre zvážená účasť príslušníkov Vojenskej polície či Ministerstva vnútra, ktorí by nahradili vojakov OS SR. OS SR v súčasnosti separujú znepriatelené strany konfliktu. Z vojenského hľadiska misia nemá veľkú pridanú hodnotu pre rozvoj OS SR okrem možnosti preveriť svoje schopnosti mimo územia SR. Podobne je tomu i v prípade operácie ISAF, kde OS SR plnia úlohy obrany a ochrany kempov a základní. Benefitom pre OS SR je až nasadenie tímu EOD a SOF.
Podľa zástupcov Ministerstva obrany a zahraničných vecí však v tejto chvíli nie je možné nahradiť príslušníkov OS SR príslušníkmi Vojenskej polície alebo Policajného zboru. Misia UNFICYP sa skladá z troch komponentov – vojenského, policajného a politicko-civilného. Zatiaľ čo politickoFoto: Odmínovanie pomocou systémz Božena © P. Vitko civilné jednotky poskytujú politickú, humanitárnu Príslušník OS SR, ktorý pôsobí na Veliteľstve NATO či ekonomickú pomoc, policajné zložky zabezpečujú v Sarajeve, plní úlohy v oblasti logistiky a asistencie poriadok a dodržiavanie zákonov v nárazníkovej štátnym orgánom Bosny a Hercegoviny pri realizácii zóne. Vojenským zložkám, ku ktorým patria aj naši vojaci, prislúcha úloha strážcov vojenského status quo obrannej reformy. pozdĺž deliacej línie. Preto by bola zmena možná iba v Pod záštitou EÚ pôsobia slovenskí vojaci v operácii prípade zmeny požiadaviek samotného OSN. Zároveň EUFOR ALTHEA. Ako vedúca krajina v Regionálnom tiež platí, že ak krajina odvádza dobré výsledky v danej koordinačnom centre – Juh (RCC-S) Slovensko činnost, ako je tomu i v prípade našich vojakov na zabezpečuje funkciu riadiaceho a koordinačného Cypre a v Afganistane, je ťažké presvedčiť partnerov, prvku medzi LOT tímami rozmiestnenými v RCC-S a aby boli z danej činnosti uvoľnení a mohli začať zložkou veliteľstva EUFOR zodpovednou za situačný vykonávať inú činnosť. Preto je aj rozvoj schopností a síl postavený na príspevkoch obmedzený tým, čo nám prehľad. dohoda s partnermi umožní vykonávať. Na pozorovateľskej misii v Gruzínsku prostredníctvom jedného dôstojníka Slovensko vykonáva priestorový monitoring a súčasne pôsobí ako Reporting Information Officer zodpovedný za prípravu hlásení pre velenie misie. Z diskusie v paneli vyplynulo, že slovenská bezpečnostná komunita jednoznačne prejavuje vysokú podporu pre účasť príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v misiách a operáciách MKM. Podľa odborníkov prínosom z UNTSO pre OS SR nie sú len informácie z Blízkeho Východu ale aj skutočnosť, že pripravujeme a cvičíme špecialistov pre civilno-vojenské operácie, ktorí majú poskytovať veliteľom odborné znalosti a poradenstvo v civilnovojenských otázkach (CIMIC). Účasť na veliteľstve v Sarajeve je zas prínosom tak pre spravodajstvo ako aj pre získavanie skúsenosti v oblasti logistiky a samozrejme z práce v medzinárodnom prostredí.
Foto: Uniforma slovenského vojaka v Afganistane © P. Vitko
Celkovo sa dá konštatovať, že vplyv účasti jednotiek OS SR v operáciách na rozvoj ozbrojených síl je minimálny. Do operácií sú vysielané prevažne neorganické jednotky, tvorené profesionálnymi vojakmi z viacerých útvarov, ktoré plnia podporné, 7
ženijné a strážne úlohy z dôvodu nedostupnosti požadovaného spektra a kvality spôsobilostí OS SR. V súčasnej dobe nasadením tímu EOD, SOF a LOT sa čiastočne situácia mení a začíname aj s nasadzovaním spôsobilostí, ktoré sa SR zaviazala vytvoriť v rámci Cieľov síl NATO.
čoraz viac angažuje v zahraničí v rámci Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, podľa expertov sa nepodarilo ešte odstrániť všetky nedostatky. Na jednej strane účastníci vyzdvihli komplexný prístup. Na strane druhej ale poukázali na slabé prepojenie medzi Ozbrojenými silami a rozvojovými projektmi, ktoré by mali pokračovať po tom, čo príslušníci OS SR ukončia svoje pôsobenie v danej krajine. Druhým identifikovaným nedostatkom sú problémy s logistikou a prieťahy v prípade okamžitej potreby disponovať špecifickým vybavením.
Účasť príslušníkov iných rezortov v zahraničných misiách a operáciách sa deje najmä pod záštitou EÚ. Okrem už spomínaných misií a operácií, v ktorých pôsobia slovenskí vojaci, Slovensko pôsobí v policajnej misii EUPM (EU Police Mission) v Bosne a Hercegovine. Štyria príslušníci Policajného Z následnej diskusie v druhom paneli opäť vystúpila zboru asistujú pri boji s organizovaným zločinom a do popredia potreba zvyšovať informovanosť kriminalitou. verejnosti o pôsobení našich príslušníkov OS SR či PZ v zahraničí. Absenciu verejnej diskusie o aktivitách identifikovali taktiež účastníci diskusných klubov, ktoré predchádzali konferencii. Napriek tomu, že podľa zúčastnených diskutérov je Slovensko aktívne v zahraničných misiách a operáciách, informovanosť verejnosti je nízka. Hoci kvalita a kvantita slovenských vojakov v misiách a operáciách v zahraničí je vzostupná, verejnoprávne média neprenášajú ich výsledky do slovenskej spoločnosti, do výchovy k vlastenectvu, k podpore obrany SR a chýba stratégia k realizácii informačných nástrojov.
Foto: Mínový plot v Kandaháre © P. Vitko
Najväčšou civilnou misiou s mandátom EÚ je misia EULEX v Kosove. Slovensko má v misii 6 policajných expertov, ktorí sa zameriavajú na poradenstvo a výcvik miestnej polície; reformu policajného, justičného a právneho systému; boj proti organizovanému zločinu; a na podporu budovania lokálnych kapacít. EULEX je jedinou misiou, kde majú naši odborníci aj exekutívny mandát. Na hranici Moldavska a Ukrajiny pôsobia v civilnej misii EUBAM (EU Border Assistance Mission) traja slovenskí policajti a dvaja colníci. Ich pôsobenie je zamerané na pomoc moldavským a ukrajinským pohraničným a colným orgánom, s cieľom zaviesť integrovaný systém manažmentu kontroly hraníc.
Foto: Pred cvičnými streľbami na základni v Kandaháre © P. Vitko
Tento negatívny trend sa čiastočne podarilo zvrátiť tzv. „Afganským zápisníkom“, ktorý prináša zážitky príslušníkov OS SR z ich denno-denného života a práce v operácii ISAF v Afganistane. Projekt je iniciatívou Ministerstva obrany, ktoré si uvedomuje Od roku 2010 je Slovensko zapojené v Afganistane nedostatky na poli verejnej diplomacie a ktoré do aj v civilnej misii EUPOL (EU Police). EUPOL budúcna plánuje viaceré projekty prispievajúce k podporuje vládu Afganistanu pri reforme polície, formovaniu povedomia širokej verejnosti o činnosti vrátane transformácie MV na civilnú štruktúru a OS SR. zameriava sa na výcvik v oblasti polície a justície. Napriek tomu, že sa Európska únia od roku 2002 8
III. Stratégia budúceho zapojenia do alebo predstaviteľov tretieho sektora a súkromnej sféry. Chýbal i ucelený systém prípravy a vzdelávania medzinárodného krízového manažmentu
expertov. Aké sú limity komplexného prístupu k zapojeniu Za základe zvyšujúcej sa potreby zapájania do MKM vojakmi OS SR, PZ a civilnými expertmi? civilných nástrojov v konfliktoch vláda pripravila Existuje stratégia budúceho rozvoja spôsobilostí? Rieši návrh na zefektívnenie účasti civilných expertov na SHO problematiku pôsobenia v operáciách? aktivitách krízového manažmentu mimo územia Súčasné bezpečnostné prostredie, ale aj postupná Slovenska. Iniciatíva zo začiatku roka 2010 spustila premena operácií a misií, v ktorý medzinárodné intenzívnejšiu spoluprácu viacerých zainteresovaných spoločenstvo pôsobí, si vyžaduje komplexný prístup, aktérov. Z týchto aktérov bola vytvorená pracovná ktorý bude zahŕňať nie len obranné a bezpečnostné skupina s úlohou prípravy návrhu zákona v príslušnej zložky, ale aj množstvo civilných expertov. Okrem oblasti. Vytvorený bol medzirezortný program za účasti vojakov, policajtov a colníkov sú pri stabilizácii účelom efektívneho čerpania finančných prostriedkov. krízových oblastí žiadané aj skúsenosti odborníkov Keďže návrh vlády konštatoval nedostatočné finančné z oblasti súdnictva, školstva, poľnohospodárstva či zabezpečenie jednotlivých rezortov v možnosti pomoc lekárov a inžinierov. Slovenský príspevok je v vysielania civilných expertov do zahraničných operácií tomto rozmere limitovaný, avšak koncom novembra krízového manažmentu, ministerstvo financií bolo schválila Národná rada Slovenskej republiky návrh požiadané o vytvorenie medzirezortnej rozpočtovej zákona o vysielaní civilných expertov na výkon práce kapitoly. Táto požiadavka ale bola ministerstvom v aktivitách krízového manažmentu mimo územia financií zamietnutá. Taktiež sa začalo s vytváraním Slovenskej republiky. Ako tento zákon zmení možnosti databáz expertov na jednotlivých ministerstvách a v Slovenska a ako u nás vyzerá budúcnosť príspevkov organizáciách štátnej správy. do medzinárodného krízového manažmentu? Schválený zákon o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky upravuje vysielanie expertov, ich financovanie, prípravu a ich postavenie počas vyslania. Taktiež zriaďuje koordinačný výbor pod gesciou Ministerstva zahraničných vecí a register expertov, ktorý bude vytvorený na základe existujúcej evidencie a postupne dopĺňaný. V súčasnosti hlavnými výzvami ostávajú zabezpečenie financovania, vytvorenie koncepcie civilnovojenského pôsobenia v krízových oblastiach a šírenie osvety o možnostiach zapojenia civilných expertov do misií medzinárodného krízového manažmentu. Osveta má byť zameraná nielen dovnútra ministerstiev a štátnych organizácii, k odborníkom ale aj smerom k zvyšovaniu informovanosti širokej verejnosti. Foto: Účastníci konferencie © P. Vitko Predpokladá sa, že informačno-propagačná činnosť Výrazným limitom nasadzovania civilných taktiež prispeje k zlepšeniu finančného zabezpečenia expertov do misií medzinárodného krízového vysielania civilných expertov. manažmentu na Slovensku je podľa zúčastnených Po legislatívnej úprave je ďalším dôležitým krokom odborníkov neexistencia koncepcie a systému jednotného a uceleného budovania civilných príprava jasnej národnej stratégie komplexného spôsobilostí a ich následného zapájania do operácii zapojenia Slovenskej republiky do MKM. Táto by mala a finančné zabezpečenie takýchto príspevkov. Pred obsahovať stanovisko k základným otázkam akými je rokom 2005 viaceré ministerstvá a štátne organizácie napríklad čo chce prostredníctvom zapojenia sa do nedisponovali informáciami o vedomostiach a misií Slovensko dosiahnuť? Až po stanovení priorít spôsobilostiach svojich zamestnancov, ktoré by mohli môže prísť na rad konfigurovanie komplexného byť využiteľné v misiách krízového manažmentu. príspevku. Pre nasadenie takéhoto príspevku je Taktiež neexistovalo legislatívne zabezpečenie potom dôležitá spoločná príprava všetkých zložiek, vysielania do krízových oblastí mimo územia štátu vzájomná koordinácia, jasné pravidlá velenia a civilistov, či už zamestnancov štátnej a verejnej správy riadenia a mechanizmus financovania. 9
Na rozdiel od civilných expertov, Slovensko má legislatívnu úpravu, ktorá umožňuje vysielanie policajtov, colníkov a vojakov do medzinárodných mierových misii mimo územia Slovenskej republiky. Nasadenie policajtov do civilného krízového manažmentu sa vykonáva už 9 rokov, v súčasnosti pod vedením Oddelenia pridelencov a mierových misií Úradu medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia policajného zboru. Policajná databáza pritom disponuje 58 plne pripravenými a 14 ďalšími policajtmi v odbornej príprave, ktorí môžu byť na misiu vyslaní. Policajný zbor taktiež disponuje vlastným školiacim centrom na realizáciu výcvikových kurzov, kde sa okrem odbornej prípravy kladie dôraz hlavne na jazykovú prípravu, ktorá sa v rámci skúseností ukazuje ako kľúčová pri úspešnom vykonávaní misie a komunikácii s miestnym obyvateľstvom. Nasadzovanie policajtov v medzinárodných misiách je plne v súlade s prioritami slovenskej zahraničnej politiky.
Foto: Diskusia z cyklu prednášok “Nie sme tam zbytočne” v Giraltovciach © P. Vitko
K limitom možnosti komplexného zapojenia do medzinárodného krízového manažmentu z pohľadu policajného zboru patria finančné a personálne otázky. Kým potreba nasadzovania personálu stále rastie, finančné príspevky nie sú adekvátne navyšované na pokrytie zvýšených nákladov. Taktiež krajiny sa len ťažko vzdávajú kvalitných odborníkov, ktorých spôsobilosti a schopnosti radšej využívajú na Slovensku, než by sa ich vzdali v prospech misií krízového manažmentu. I preto niektoré operácie pociťujú nedostatok personálu v rámci vybraných odborností. Ozbrojené sily Slovenskej republiky v tomto roku začali aplikovať nový prístup vysielaniu svojich príspevkov do misií medzinárodného krízového manažmentu. Príspevky sa stále riadia programovým 10
vyhlásením vlády a na základe ambícii, ktoré chce Slovensko v misiách dosiahnuť. Hlavným faktorom je ale vysielať v budúcnosti také príspevky, ktoré zabezpečujú rozvoj spôsobilostí, ktoré chce Slovensko udržiavať a skvalitňovať. Taktiež sa prihliada na požiadavky veliteľov operácii a medzinárodných partnerov, ako naznačila i predchádzajúca kapitola v prípade misie na Cypre. Z hľadiska civilných príspevkov, množstvo príležitostí do budúcnosti ponúka operácia ISAF v Afganistane. Práve tu je bezpečnostná situácia stabilizovaná a existujú požiadavky veliteľa operácii na scivilňovanie veľkého množstva vojenských pozícií. Od roku 2012 bude ISAF dopĺňať vojenské spôsobilosti o civilných expertov, ktorí sú nad rámec spôsobilosti Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Táto požiadavka predstavuje možnosť pre aplikáciu komplexného prístupu kombinujúcich príslušníkov armády s civilnými expertmi a práve obdobie aplikácie zákona bude kritickým pre adaptáciu Slovenska vzhľadom na požiadavky medzinárodných partnerov. Pre komplexné nasadenie je nutná súčinnosť aktérov pri príprave expertov. Ozbrojené sily môžu pri tejto príprave a následne aj pri nasadení poskytnúť svoje skúsenosti, výcvikové priestory a informácie o lokálnych podmienkach, dôležitých pre pôsobenie civilných expertov. Podľa zástupcov Ministerstva obrany a Ministerstva vnútra sú Ozbrojené sily aj Policajný zbor pripravení poskytnúť svoje skúsenosti a odbornosť pri príprave civilných expertov na pôsobenie v krízových oblastiach. Ministerstvo obrany, ktoré pôsobí v MKM má najviac skúseností z danej oblasti, ktoré je pripravené zdieľať so zástupcami iných rezortov. Je nutné si uvedomiť, že na komplexné nasadenia civilných expertov spoločne s bezpečnostnými zložkami Slovenskej republiky je dôležitá dlhodobá príprava, nielen schválenie zákona. Slovensko teda ešte nie je pripravené vysielať civilných expertov a integrované zložky, ale jednotliví aktéri sú pripravení na diskusiu a plánovanie takýchto príspevkov.
Záver Účasť v misiách a operáciách medzinárodného krízového manažmentu je primárnym nástrojom zahraničnej politiky Slovenskej republiky, ktorý vychádza z dlhodobých záujmov SR. Napriek snahám o strategickú koncepciu účasti v MKM na Slovensku sme ešte donedávna reagovali na princípe ad hoc. Slabinou je tiež nedostatočné presadzovanie našich ekonomických záujmov. V predmetných regiónoch, ako napríklad Afganistan, často krát nemáme ani slovenské zastupiteľstvo. Formulácia našich záujmov v oblasti MKM by sa mala realizovať minimálne v trojuholníku 3 aktérov – Ministerstva obrany, Ministerstva zahraničných vecí a Ministerstva financií. Zároveň je ale dôležité, aby sa postupne prenieslo ťažisko zodpovednosti na Vládu SR. Dôvodom je potreba komplexného prístupu k MKM, či potreba zriadenia špeciálneho rozpočtu na zapojenie do misií a operácií, ktoré je možné plnohodnotne realizovať len za aktívnej podpory celej Vlády SR. Akútnym problémom Slovenska v oblasti MKM je absencia verejnej diskusie o úlohách a aktivitách príslušníkov Ozbrojených síl a Policajného zboru SR v zahraničí. Napriek tomu, že sa zvyšuje kvalita i kvantita nášho príspevku, verejnosť nie je dostatočne informovaná o našich úspechoch a poslaní. Práve preto Ministerstvo obrany zahájilo niekoľko projektov,
cieľom ktorých je zvýšiť povedomie verejnosti o našom pôsobení. Opätovne je ale nutné zdôrazniť, že realizáciu podobných projektov neprebieha na medzirezortnej úrovni, ale v kompetenciách jednotlivých ministerstiev. Zmenené bezpečnostné prostredie bude v budúcnosti vyžadovať komplexný prístup k MKM a zapojenie tak obranných a bezpečnostných zložiek, ako aj civilných expertov - odborníkov z oblasti súdnictva, školstva, poľnohospodárstva, lekárov a inžinierov. V súčasnosti je slovenský civilný príspevok limitovaný, avšak koncom novembra schválila Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky. Napriek tomu, že zákon adresuje mechanizmus vysielania a postavenie civilných expertov, zákon nevyriešil problematiku financovania našej účasti v misiách a operáciách. Ministerstvo financií zamietlo požiadavku na vytvorenie medzirezortnej rozpočtovej kapitoly. Zákon upravuje tiež zriadenie registra expertov, nakoľko problematickými ostávajú aj personálne kapacity jednotlivých rezortov. Efektivita nového zákona bude preverená už v roku 2012, kedy bude operácia ISAF dopĺňaná o civilných expertov, ktorí sú nad rámec spôsobilostí Ozbrojených síl SR.
Foto: Mínový plot v Kandaháre © P. Vitko
11
Organizátori:
Partneri:
12
