Bankovní institut vysoká škola Odbor bankový manažment
Vývoj HDP a jeho štruktúra po zmene systému v Maďarsku Bakalárska práca
Autor:
Katona Gabriella Odbor bankový manažment
Vedúci práce:
Galanta
Dr. Simig László
december 2011
Vyhlásenie
Vyhlasujem, že bakalársku prácu som vypracovala sama a v zozname som uviedla literatúru, ktorú som použila. Svojim podpisom potvrdzujem, že práca odovzdaná na elektronickom nosiči je identická s jej tlačenou formou a som si vedomá toho, že bakalárska práca bude archivovaná v knižnici BIVŠ ako aj toho, že prostredníctvom internej elektronickej databázy vysokoškolských prác bude k dispozícii tretím osobám.
V Galante, dňa 30.12.2011
Katona Gabriella
2
Anotácia Počas prípravy mojej bakalárskej práce bolo najdôležitejším cieľom spoznanie a porozumenie obdobia zmeny vlády. Toto je moja osobná pohnútka, preto som si aj napriek predvídateľným ťažkostiam vybrala ako tému bakalárskej práce práve túto. Vo svojej práci predstavujem hlavné hospodárske a spoločenské zmeny pred a po roku 1989. Chcela by som prešetriť, či je možné s pomocou HDP (Hrubý domáci produkt, z angl. Gross Domestic Product) dospieť k rovnakému záveru, ako som našla v štúdiách o hospodárskych dejinách. Samozrejme, s prihliadnutím na to, že z HDP je možné len vo veľmi obmedzenej miere odvodzovať spoločenské zmeny. Považujem za potrebné preskúmať najdôležitejšie okamihy hospodárskych dejín obdobia štátneho socializmu, zmeny systému, privatizácie a zmeneného hospodárstva. Následne porovnávam zmeny, ktoré nastali v hospodárskej štruktúre daných období so zmenami v štruktúre HDP. Preskúmala som, ktoré faktory zohrávali dôležitú úlohu pri vytvorení novej ekonomiky (prechod k otvorenej ekonomike, úloha zahraničného prevádzkového kapitálu, vstup do EÚ); akým spôsobom sa v priemysle a poľnohospodárstve vytvorila duálna ekonomika; k akým zmenám došlo v troch hlavných hospodárskych oblastiach, aké vrstvy vznikali v maďarskej spoločnosti; čo ovplyvňuje ochotu ľudí šetriť.
Spôsoby môjho výskumu: štúdium odbornej literatúry, analýza štatistických tabuliek a grafov.
3
Annotation In my thesis I am writing about the major social and economical changes before and after the changing of the political system. I would like to get better acquainted with the period after the changing of the political system . I am going to write about the past, which is the basis of the present.
I think necessary to review the most important period of state socialism, the term of change system, privatization,and the era of changed economy. I have examined whether with the structural changes of the GDP we can come to the same conclusion as if we took the data I have found in ecocomic studies into consideration. I have also examined whether there is a connection between the increase and the decrease or even the stagnation of the GDP and the economic changes
The methods of my research include studying the most current literature and analysing statistical data and graphs.
4
Obsah Zdroje .................................................................................................................................... 6 1. Potreba merania výkonnosti národného hospodárstva......................................................... 7 1.1 Prečo HDP?.................................................................................................................. 7 2. Hospodárske a spoločenské zmeny..................................................................................... 8 2.1 Predchádzajúce udalosti: Obdobie štátneho socializmu................................................. 8 2.2 Premena systému- zmena systému ........................................................................ 10 2.3 Privatizácia................................................................................................................. 12 2.3.1 Legislatívny rámec pre privatizáciu: ................................................................... 12 2.3.2 Príjmy z privatizácie ............................................................................................ 12 2.3.3 Vývoj uplatňovania privatizačných techník.......................................................... 14 3. Spoločenské zmeny po zmene systému ............................................................................ 16 3.1 Spoločenské rozvrstvenie ........................................................................................... 16 3.2 Zamestnanosť, nezamestnanosť.................................................................................. 16 3.2.1. Situácia na trhu práce po vstupe do EÚ............................................................... 17 3.3. Zmena životných podmienok..................................................................................... 19 3.4 Vzdelanie, veda, kultúra ............................................................................................. 20 4. Ekonomika a vývoj štruktúry HDP................................................................................... 22 4.1 HDP z pohľadu výrobcov ........................................................................................... 22 4.1.1 Malí a strední podnikatelia................................................................................... 24 4.1.2 Úloha zahraničného prevádzkového kapitálu ....................................................... 25 4.2 HDP z pohľadu spotrebiteľov..................................................................................... 27 4.2.1. Príjmy, dôchodky, úspory domácností ................................................................ 27 4.2.2.Spotreba domácností............................................................................................ 29 4.3 Investície.................................................................................................................... 29 4.4 Štátny rozpočet a HDP ............................................................................................... 30 4.4.1 Príjmy štátneho rozpočtu ..................................................................................... 30 4.4.2 Výdavky štátneho rozpočtu.................................................................................. 30 4.4.3 Vývoz - dovoz ..................................................................................................... 32 4.5 HDP a HNP............................................................................................................... 33 5. Prípravy na vstup do EÚ. Vplyv vstupu do EÚ na maďarskú ekonomiku ......................... 33 5.1 Asociačná dohoda ...................................................................................................... 33 5.2 Vplyv vstupu do EÚ, dôsledky ................................................................................... 34 5.2.1 Potreba zavedenia eura, prípadné vplyvy ............................................................. 35 5.2.2 Najdôležitejšie kritériá konvergencie ................................................................... 36 6. Vývoj produkcie v jednotlivých odvetviach...................................................................... 37 6.1 Poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel............................................................ 37 6.1.1 Vplyv vstupu do EÚ na poľnohospodárstvo......................................................... 39 6.2 Priemysel ................................................................................................................... 40 6.2.1 Vplyv vstupu do EÚ na priemysel........................................................................ 41 6.3 Služby ........................................................................................................................ 41 7. Budúcnosť – SWOT analýza ............................................................................................ 43 7.1 Silné stránky............................................................................................................... 43 7.2 Slabé stránky.............................................................................................................. 44 7.3 Príležitosti.................................................................................................................. 45 7.4 Hrozby ....................................................................................................................... 46 Záver ................................................................................................................................... 48 Zoznam literatúry:................................................................................................................ 50 Elektronická knižnica........................................................................................................... 51 5
Zdroje Základnými dokumentmi mojej práce boli: Csikós-Nagy Béla: A XX. század magyar gazdaságpolitikája (Hospodárska politika Maďarska v XX. storočí): monografia s názvom Tanulságok az ezredforduló küszöbén (Poučenia na prahu tisícročia), ktorá vo vecnej, jasnej, zrozumiteľnej forme rekapituluje hospodárske dejiny štátneho socializmu a zmeny systému. Juhász Réka: Dizertačná práca o postsocialistickom vývoji, ako aj danou témou sa zaoberajúce články Kornai Jánosa, ktoré sa objavili v Ekonomickom spravodaji. Pomohli mi pochopiť zákonitosti vzájomného vzťahu hospodárstva a spoločnosti, tiež aj kniha Kolosi Tamása s názvom Terhes babapiskóta (Tehotná detská piškóta). Dôležitou pomôckou bolo vydanie KSH: Magyarország a változások tükrében 1989-2009 (Maďarsko v zrkadle zmien 1989-2009), pretože obdobie, ktoré som skúmala, poskytuje zhutnený, objektívny prehľad s užitočnými štatistikami. Objasnenie pojmov globalizácia a otvorená ekonomika v dizertačnej práci Pappné Nagy Valéria; zamestnancami Ústavu politických vied MTA pripravený Kritikus leltár (Kritická inventúra) k ekonomickým dôsledkom zmeny systému a spoločná štúdia Centra sociálneho výskumu MTA a Výskumného ústavu svetovej ekonomiky: Rendszerváltás (Zmena systému) poskytuje užitočné informácie z ekonomiky. Prístup Dabóczi Kálmána k pojmu HDP z odlišnej stránky ako je tradične zaužívané: práca s názvom A mérhető balgaság, avagy miért nincs olaj a közgazdaságtan lámpásában? (Merateľná hlúposť alebo prečo nie je olej v lampáši ekonomiky?); nápomocná mi bola štúdia Buday-Sántha Attilu: A magyar agrár- és vidékfejlesztés ellentmondásai (Protiklady rozvoja poľnohospodárstva a vidieka v Maďarsku), ktorá hovorí o premene poľnohospodárstva, dodnes existujúcich problémoch. Ako doplňujúcu literatúru som použila knihu Kéri Lászlóa: A rendszerváltás krónikája: 1988-2009 (Kronika zmeny systému: 1988-2009). Veľmi užitočné a dobre použiteľné boli webové stránky: FVM, 1000 év, parlament, netjogtár, tudásbázis, ECOSTAT, EUROSTAT, KSH, OSZK, MNB, TÁRKI. K dispozícii je veľký výber odbornej literatúry týkajúci sa prvého desaťročia skúmaného obdobia 1989-2009 a podstatne menší, ktorý sa týka druhého desaťročia. Existuje veľmi veľa štatistík, ale sú chúlostivé roky: 1989-1994, keď v štatistike došlo k zmene a kvôli anomáliám súvisiacim s novým systémom bolo ťažké preniknúť k údajom.
6
Čo sa týka témy, skôr množstvo odbornej literatúry predstavuje problém, so zvláštnym dôrazom na informácie, ktoré sú k dispozícii na internete a ktorých úroveň a hodnovernosť je rôzna. V mnohých prípadoch bolo možné badať, aký zaujímavý je politický prístup k rovnakým štatistickým údajom.
1. Potreba merania výkonnosti národného hospodárstva Už aj v staroveku bolo veľmi dôležité, aby vodcovia jednotlivých štátov vedeli, aký príjem, aký majetok je k dispozícii. Pojem HDP v súčasnom ponímaní vznikol vplyvom svetovej hospodárskej krízy v roku 1929. Neočakávané, dopredu nepredvídateľné udalosti otriasli medzi inými aj vládou USA. Opýtaní odborníci nevedeli dobre odpovedať na základné otázky týkajúce sa ekonomiky, v roku 1931 sa údaje ešte stále vzťahovali na rok 1929, a k tomu boli aj neúplné. „..senát požiadal Ministerstvo obchodu, aby pripravilo celkové odhady týkajúce sa národného dôchodku. Onedlho po tomto, Ministerstvo obchodu poverilo mladého ekonóma menom Simon Kuznetz, aby vyvinul jednotný systém národných účtov. Toto bolo prototypom toho, čo nazývame ako HDP.” (Dabóczi, 1998) HDP bolo považované za obzvlášť užitočný ukazovateľ. Od roku 1953 sa stalo základom SNA=System of National Accounts: Systému národných účtov (SNÚ). Tento systém bol vyvinutý prostredníctvom OSN. SNÚ je jednotný účet a systém ukazovateľov, ktorý
umožňuje
porovnávať
výkonnosť
hospodárstva
v
jednotlivých
krajinách.
Najdôležitejším ukazovateľom je hrubý domáci produkt (HDP), ktorý je v krajine vyrobený za daný rok, celková finančná hodnota statkov a služieb pre konečného spotrebiteľa. Aj trhová hodnota tovaru vyrobeného na území krajiny zahraničnými firmami predstavuje časť ukazovateľa, ale nepredstavuje tovar vyrobený domácimi firmami v zahraničí.
1.1 Prečo HDP? Počas volebných kampaní sa jednotlivé strany predbiehajú v ponukách sľubujúcich hospodársky rast sformulovaný v čo najväčšom HDP. Jedna časť politikov s ekonomickým pozadím vidí v tomto ukazovateli stelesnenie hospodárskeho pokroku. Na základe logiky cieleného procesu, ak rastie HDP, vtedy je hospodárstvo zdravé, rastie obrat na trhu, tým sa zvyšujú aj príjmy. Rast príjmov je rovnocenný s rastom životnej úrovne. Napriek tomu, tento myšlienkový pochod nie je celkom pravdivý. HDP sám o sebe nie je vhodný na meranie životnej úrovne, pretože nevyjadruje to, že za akú cenu došlo k rastu, neprihliada na škodlivý vplyv globálneho trhu na životné prostredie, nevníma chudobu, ktorá aj napriek rastu existuje.
7
Pappné Nagy Valéria nazýva všemocnosť viery týchto štatistických údajov ako „Chorobný fetišizmus” www.nyme.hu/fileadmin/dokumentumok/ktk/kep) Preto, predsa ešte dlho zostane najdôležitejším ukazovateľom, najdôležitejším meradlom výkonnosti jednotlivých krajín. Na základe tohto je vláda, národné hospodárstvo posudzované ako zlé alebo dobré. Krajiny svoje regulátory ekonomiky prispôsobujú k HDP. „Dnes je celý rad ekonomických a sociálnopolitických rozhodnutí na základe automatizmov vo vzťahu k HDP... V Európskej únii je v rámci rozvojovej pomoci na základe výpočtov HDP ročne rozdaných skoro dvadsať miliárd dolárov medzi rôzne európske regióny…” ( Dabóczi, 1998.)
2. Hospodárske a spoločenské zmeny 2.1 Predchádzajúce udalosti: Obdobie štátneho socializmu V roku 1987 ešte jedna tretina obyvateľstva sveta - 26 krajín – žila v socialistickom systéme. V období rokov 1950-1966 Sovietskym zväzom neobmedzene zabezpečovaná energia a nerastné suroviny umožnili každej krajine, ktorá patrila do jeho okruhu záujmov, rýchly rozvoj priemyslu. Ešte v roku 1949 založená Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) bola určená na zabezpečenie hospodárskej spolupráce medzi socialistickými krajinami. Priemerný ročný 5,5 %-ný nárast umožnil úplnú zamestnanosť s fixnou mzdou. Zaniká povinnosť odovzdávať poľnohospodárske produkty, ako aj centrálny mzdový systém. Bol vybudovaný systém kolektívnych zmlúv. V 60-tich rokoch sa už ukazovalo, že sovietske zdroje nie sú neobmedzené. Ďalší rozvoj hospodárstva bolo možné dosiahnuť jedine otvorením sa svetovému trhu. Na konci desaťročia sa pokúsili rozhýbať socialistické hospodárstvo „novým hospodárskym
mechanizmom” a vybudovať tejto ideológii
zodpovedajúce všeobecné blaho. Nadmerné sociálne dávky predstavovali vážnu záťaž. Prvkami tohto sú: systém zdravotného poistenia: SZTK, ktorý pre každého garantoval úplne bezplatnú starostlivosť. Po odpracovaní 10 rokov už vznikol nárok na dôchodok, respektíve aj na základe práva manžela sa bolo možné dostať k dôchodku. Systém SZOCPOL (Systém sociálnej politiky) zabezpečil v prípade osvojenia minimálne dvoch detí výhodný úver, k tomu ešte získanie bytu bez akejkoľvek čakacej doby. Vzrastal aj počet družstevných a obecných bytov. Bola zavedená inštitúcia GYES (rodičovský príspevok) a GYED (príspevok pri starostlivosti o dieťa). Vyvíjal sa veľký tlak na sociálnu podporu detí, žiakov a starých ľudí. V celej krajine bol vybudovaný systém jaslí a škôlok, aj veľké podniky mohli prevádzkovať takéto zariadenia,
8
ako aj mať k dispozícii ordinačné miestnosti, športové a rekreačné zariadenia. Vzdelávanie na stredných a vysokých školách bolo bezplatné. Je dôležité spomenúť, že od roku 1972 existovala možnosť budovať spoločné zahraničné podniky. V rokoch 1972-1982 boli tri takéto podniky, a potom do roku 1988 ich bolo približne sto. Skúsenosti získané v týchto podnikoch boli neskôr zužitkované v privatizácii (Mihályi, 2010). Obdobie, ktoré nasleduje, je poznačené prvým ropným šokom (počas jedného roka vzrástla cena ropy na štvornásobok). Zdrojom priemerného ročného 5,4 percentného hospodárskeho rastu sa stala pôžička zo zahraničia. Po reforme v roku 1968 hospodárstvo začalo rásť, ale tento rast bol obzvlášť náročný na energiu, čo bolo spôsobené spotrebou energie programom olefin (Olefinový závod chemického kombinátu Tisza, Závod na spracovanie ropných produktov Tisza), elektrifikáciou železničných tratí, rozvojom cestnej dopravy, prechodom z vykurovania domácností uhlím na vykurovanie naftou. Keďže Sovietsky zväz zabezpečoval ropu ešte aj v rámci RVHP „nutnosť počítať s reálnymi číslami sa objavila až v roku 1975” (Csikós-Nagy, 146. s.). Po ropnom šoku aj západ požadoval sovietske uhľovodíky, takto sa k nim Maďarsko a ostatné krajiny RVHP mohli dostať iba za trhových podmienok. Núdzová situácia týkajúca sa obchodovania s energiou nevyhnutne spôsobila zmiernenie vzťahov medzi východom a západom. V osemdesiatich rokoch výsledkom druhého ropného šoku bola ďalšia pôžička. Na základe predpovedí Maďarskej národnej banky bol centrálnym rozhodnutím potlačený rast, takto sa podarilo zastaviť proces zadlžovania. Priemerný ročný rast v rokoch 1979-1984 bol 1,8%. Popri meniacich sa obchodných podmienkach bolo potrebné otvoriť sa smerom na západ, týmto Maďarsko získalo vstup medzi členov GATT (General Agreement of Tariffs and Trade), IMF (International Monetary Fund) a Svetovej banky. Hospodárska politika napriek všetkým signálom aj naďalej považovala za dôležité udržanie životnej úrovne (XIII. kongres Maďarskej socialistickej robotníckej strany MSZMP v roku 1985). Zadlženosť vzrástla do roku 1989 skoro na desaťnásobok. 1. tabuľka Prehľad medzinárodných záväzkov Maďarska v období rokov 1945-1989
miliárd v USD
Ukazovatele
1945
1973
1989
Hrubá zadlženosť
0,9
2,1
20,4
Čistá zadlženosť
0,9
0,8
14,9
9
Miera dlhovej služby Úroková miera
-
27,6
38,5
5,8%
21,5%
(Csikós-Nagy Béla 174.s.)
Možnosť ako udržať životnú úroveň, bolo dosahovanie príjmov v inom hospodárstve, ako v poľnohospodárstve (domáce), v priemysle (hospodárske združenia robotníkov, podnikové hospodárske združenia robotníkov) a v službách ( s možnosťou prepitného). 2. tabuľka Vývoj čistej produkcie v rokoch 1950-1989 Čistá produkcia
Hlavné odvetvia 1950
1968
1978
1989
Priemysel (stavebný priemysel)
31,6
48,0
50,0
46,5
Poľnohospodárstvo a lesné
42,0
18,8
16,4
11,7
Terciálne odvetvia
26,4
33,2
33,6
41,8
Z toho : nemateriálne služby
10,4
10,5
11,9
6,0
Spolu
100,0
100,0
100,0
100,0
hospodárstvo
(Csikós-Nagy Béla 148.s.) „…ku koncu osemdesiatich rokov sa rast nie jednoducho zastavil, ale zrútil sa celý štruktúru určujúci systém, ktorý zabezpečoval dosiahnutú úroveň rozvoja maďarského hospodárstva. To znamená, že zmena systému v roku 1990 nemala inú alternatívu.” (Csikós-Nagy, 1996. 147.s)
2.2 Premena systému- zmena systému V Maďarsku sa nezmenila socialistická spoločnosť na kapitalistickú za jeden deň. Počas mnohých rokov sa formovala potreba premeny. Zrodili sa politické programy: Spoločenská dohoda, Prevrat a reforma, Reforma a demokracia. Ich spoločným prvkom bolo, že každý z nich zdôrazňoval dominanciu premeny politického systému. V rámci vládnucej komunistickej strany sa dostali do popredia reformní komunisti. Kádár János bol zosadený, bola vytvorená vláda Német Miklósa. Už v posledných rokoch (1987-89) štátneho socializmu sa zrodili také opatrenia, ktoré uľahčili premenu, vo väčšej časti od roku 1989 ako výsledok rokovaní opozície za okrúhlym stolom.
10
K najdôležitejším patria:
Vybudovanie dvojúrovňového bankového systému,
V roku 1987 vznikajú zákony o dani z príjmu fyzických osôb, zákony o dani z príjmu,
V roku 1988 zákony o obchodných spoločnostiach,
O zahraničných investíciách v Maďarsku,
V roku 1989 vznikol zákon o konkurze,
Zákon o zrovnoprávnení,
o práve na zhromažďovanie,
o práve na cestovný pas,
o vysťahovalectve a prisťahovalectve,
o štrajku,
o hospodáriacich subjektoch a premene obchodných spoločností,
o štátnych podnikoch,
o zániku robotníckej milície, o fungovaní strán,
o voľbe zástupcov parlamentu,
o voľbe prezidenta republiky,
zákon týkajúci sa kasácie vo vzťahu k ľudovému povstaniu v roku 1956,
o vytvorení štátneho úradu pre audit,
o voľbách do orgánov samospráv obcí.
http://www.1000ev.hu/index.php?a=1&k=6 Základným princípom novej ústavy sa v roku 1989 stalo popri rôznych formách verejného vlastníctva sociálne trhové hospodárstvo založené na súkromnom vlastníctve. 23. októbra 1989 vznikla Maďarská republika. V období medzi 25. marcom – 8. aprílom 1990 sa konali pluralistické slobodné parlamentné voľby, ktorých výsledkom bolo 23. mája vytvorenie stredno-pravicovej koaličnej vlády na čele s Antall Józsefom ako predsedom vlády. „ To, čo sa stalo v uplynulých dvoch rokoch, nemá obdoby v našej súčasnej histórii, ale nemá veľa spoločného ani s celou históriou Európy. S obzvlášť veľkým uvedomením a tvrdosťou , ale predsa bez jedinej kvapky krvi bola ukončená jedna revolúcia, ako príklad pre celé naše územie. A takto to vníma aj celý svet.” Antall József
11
2.3 Privatizácia Jednou z podmienok vybudovania trhového hospodárstva založeného na súkromnom vlastníctva bola privatizácia väčšej časti štátneho majetku. Dôležitým prvkom privatizácie v bývalých krajinách socialistického systému bolo bezodplatné získanie majetku. Veľká miera zadlženosti našej krajiny toto neumožňovala. V Maďarsku väčšina ekonómov a politikov voči tomuto argumentovala.
2.3.1 Legislatívny rámec pre privatizáciu: Už na konci 80-tich a na začiatku 90-ich rokov vznikol rámec pre privatizáciu, zrodili sa najdôležitejšie zákony:
Zákon č. VI. z roku 1988 o obchodných spoločnostiach;
Zákon č. XXXI. z roku 1989 o novele ústavy;
Zákon č. VII. z roku 1990 o správe štátneho majetku;
Zákon č. LXXIV. z roku 1990 o privatizácii štátnych podnikov zaoberajúcich sa maloobchodom, cestovným ruchom a hotelierstvom a spotrebiteľskou činnosťou;
Zákon č. XXXIX. z roku 1995 o predaji majetku, ktorý je ešte vlastníctvom štátu a o znižovaní výdavkov na privatizáciu, ako aj o rozdelení spoločnej úlohy medzi ÁPV Rt (Štátny privatizačný fond) a Správu štátneho majetku (zužitkovanie nehnuteľného štátneho majetku).
http://www.1000ev.hu/index.php?a=1&k=6
2.3.2 Príjmy z privatizácie Príjem pochádzajúci z privatizácie z rokov 1990 až 2007 bol 2.395 miliárd Ft. Suma použitá na privatizáciu bola: 1.370 miliárd Ft. 3. tabuľka Príjmy z privatizácie Názov
miliárd forintov
1990
1995
1996
1997
1998
1999
2000
Forint
0,14
25,71
25,09
108,83
60,58 114,84
Devíza
0,53
412,05
77,50
208,39
38,62
..
1,22
Hotovosť spolu
0,67
437,76
102,59
317,22
99,20 114,84
16,81
Odškodňovací dlhopis
18,48
41,63
22,66
4,19
0,87
1,28
E-úver
03,92
2,44
0,30
0,99
.-.
..
Výnos z majetku
13,81
11,30
9,57
7,44
16,69
31,67
473,97
157,96
349,75
111,82 132,40
49,76
Príjmy spolu
0,67
Zdroj: Štatistická ročenka Maďarska, 2001. 366.s.
12
15,59
V procese privatizácie vznikla 1. marca 1990 ÁVÜ (Štátna správa majetku – neskôr APV Rt, potom Správa národného majetku Maďarska). Viac ako 1800 štátnych podnikov sa dostalo pod jej správu. Dokument s názvom „Tulajdon és Privatizáció” (Majetok a privatizácia), ktorý bol vydaný Antallovou vládou, sumarizuje jej základné princípy. Privatizácia musela vytvoriť podmienky moderného trhového hospodárstva. Cieľom bolo, aby novú trhovú štruktúru tvorili namiesto veľkých štátnych podnikov domáce malé a stredné súkromné podniky a spoločnosti so zahraničným majetkom. K tomu, aby domáci a zahraničný kapitál mal istotu v privatizačnom procese, bolo potrebné vytvoriť stabilný právny systém a spravodlivé a vypočítateľné zdaňovanie. V zmysle Zákona o odškodnení (Zákon č. XXV. z roku 1991) prebiehalo čiastočné odškodňovanie občanov za škody spôsobené na majetku v období od 1. mája 1939 do zmeny systému v roku 1990. Toto prebiehalo vo forme cenných papierov – teda odškodňovacích dlhopisov, za ktoré mali dostať občania isté odškodnenie. Vzhľadom na rozsah bola určená maximálna hranica odškodnenia na jednu osobu 5 miliónov forintov. Odškodňovacie dlhopisy nakúpili osoby, ktoré sa skutočne chceli zúčastniť privatizácie a za ktoré zaplatili pôvodným majiteľom 20, v lepšom prípade 80 %. V prvých rokoch transformačnej krízy bola jedna časť podnikov aj vďaka prísnemu zákonu o bankrote zlikvidovaná. Prechodná alebo trvalá platobná neschopnosť, ktorá začala vo veľkých podnikoch kvôli vzájomným dlhom – na základe domino efektu – strhla so sebou celý rad veriteľov a dlžníkov. Vo februári 1993 počet evidovaných nezamestnaných dosiahol aj odvtedy nezdolateľný vrchol: 705 tisíc osôb. V rámci konsolidačného a reorganizačného programu bol zrušený bankrot, ktorý nastal kvôli platobnej neschopnosti trvajúcej viac ako 90 dní. Zbytočné boli pôžičky, ktoré podporovali maďarských majiteľov v privatizácii, žiaľ málo kapitálu, strata trhu, nezodpovedajúce riadiace poznatky spôsobili, že zaniklo mnoho už sprivatizovaných firiem, respektíve väčšina tých, ktoré mohli byť sprivatizované sa dostala do vlastníctva zahraničných multinacionálnych firiem. Hospodárska politika sa snažila pritiahnuť zahraničné firmy do Maďarska priaznivými daňovými podmienkami, vybudovaním infraštruktúry. Veľa zahraničných podnikov však kvôli tomu nakúpilo maďarské firmy, aby ich v krátkom čase zlikvidovali a tým by si pre seba vytvorili nový trh. ”zo strany spoločností, ktoré boli poverené predajom bola veľmi častá ich nezodpovednosť vo vzťahu k štátnemu majetku, ktorý im bol zverený, jeho premrhanie. Proces bol začiernený korupciou „....na túto, z historického hľadiska významnú zmenu vlastníctva padá veľa skutočnej a domnelej špiny.”(Kornai, 2004. 913.s.) 13
Maďarsko v roku 1999 vstúpilo do NATO. Po zániku Varšavskej zmluvy, kvôli neistotám zo zmien v 90-tich rokoch a vojnám na Balkáne sa stala dôležitá bezpečnostná a ochranná politika krajiny, čo sa zdalo byť možné jedine v rámci NATO. Aj z hospodárskeho hľadiska bolo toto riešenie považované za šťastné. Zdrojom mnohých vojenských investícií bolo NATO.
2.3.3 Vývoj uplatňovania privatizačných techník Prvá etapa je považovaná za spontánnu privatizáciu: vedela fungovať decentralizovane, využívajúc trhliny v zákone. Na začiatku cieľa, niektoré dobre fungujúce jednotky podnikov, ktoré sa dostali do ťažkej situácie, boli zachraňované do spoločností s ručením obmedzeným a akciových spoločností, potom boli sprivatizované. Neskôr, keď sa už dostala do povedomia zmena systému, stalo sa dôležitým, aby moc vedúcich osobností podnikov a politických lídrov prešla do súkromného vlastníctva. Celá zadlženosť podnikov, ako aj ich slabšie fungujúce jednotky ostali súčasťou štátu. V týchto prípadoch nevznikal príjem do rozpočtu. Vlastne pokus o reorganizáciu v záujme väčšieho zisku vylúčil trhový charakter, kvôli finančnej slabosti štátu sa majetok dostal nekontrolovateľne do súkromných rúk. Jedinou prednosťou bolo, že bol vynútený právny rámec privatizácie a systém jej riadenia. Nedostatkom bola po tomto období nasledujúca silná centralizácia zo strany štátu popri výpadku miliardového príjmu do štátneho rozpočtu. V druhej etape sa už s dozorom štátu, popri zhodnotení dobre predajných firiem s ktorými je možné obchodovať a popri tom, že sa domáci drobní investori dostávajú k majetku, začali investície na zelenej lúke. Spomedzi privatizačných techník sa popri zámene odškodňovacích dlhopisov typicky uplatňovali výberové konania (verejné, uzatvorené) a maďarský súkromní vlastníci mali prístup k výhodným E-úverom. V záujme záchrany podnikov mohlo byť uplatňované zvyšovanie kapitálu a bol umožnený aj predaj akcií. Systém akcií pre drobných investorov má krátku životnosť, skôr mal politické pozadie. Zahraničné investície na zelenej lúke priniesli veľa kapitálu, ale relatívne málo nových pracovných miest. Investori mali výrazné daňové úľavy. Nové závody, ktoré používali modernú techniku, vyžadovali menej ľudskej práce. Spomedzi cieľov zahraničných investorov je možné spomenúť:
Získanie trhov,
Rozšírenie kapacity,
Začlenenie- zlikvidovanie konkurentov, alebo
14
s cieľom dosiahnuť lacnejšiu výrobu, premiestnenie výroby. Rozšírenie kapacity a premiestnenie výroby bolo pre maďarské hospodárstvo užitočné,
boli zachované pracovné miesta a vnikli aj nové. Získavanie trhov, ako aj likvidácia konkurentov boli sprevádzané stratou pracovných miest. Vďaka dobre zaškolenej lacnej pracovnej sile sa zahraniční investori objavili v drevospracujúcom priemysle, telekomunikáciách, energetickom priemysle a po stabilizácii bankového sektora aj v jeho privatizácii. Po nútenej prestávke, ktorá trvala skoro štyri desaťročia, v roku 1990 sa prvýkrát vo Východnej Európe v Budapešti otvorila burza. Toto obdobie je charakterizované výrokom „transformačná kríza” (Ecostat 2010). V tomto období dochádza k najväčšiemu rastu HDP, ako aj k rastu nezamestnaných. V prvom období nasledujúcom po ťažkých troch rokoch, v priaznivom hospodárskopolitickom prostredí (Bokrosov balík) rástla produktivita, podiel priemyselných high-tech odvetví a export. Značná časť podnikov so zahraničnou účasťou reinvestovala zisky v Maďarsku. V privatizácii bol charakteristický predaj uskutočnený metódami kapitálového trhu a predaj menšinových vlastníckych podielov. V tretej etape privatizácia prebiehala na základe zákona o privatizácii z roku 1995. Prišiel rad na zrýchlený predaj veľkých strategických podnikov (verejné služby, banky, podniky so strategickým významom) predovšetkým v hotovosti, kupujúcimi boli hlavne, ale nie výlučne, strategickí investori, vo veľkom počte zahraniční. Hlavným cieľom bolo zníženie chýbajúcich príjmov v rozpočte a zníženie štátneho dlhu. Poklesla miera E-úverov. V väčšom rozsahu sa realizoval burzový predaj. Bola umožnená samoprivatizácia a lízingové zmluvy. Privatizácia strategických odvetví je do dnešného dňa spúšťačom búrlivých debát. Dve tretiny bánk sa dostali počas dvoch rokov do zahraničnej účasti, pod cenu. Štát nebol schopný v privatizácii vyrovnať ešte ani náklady spojené s bankovou konsolidáciou. Od roku 2000 výrazne poklesla úroveň prílevu kapitálu. Vzrástli mzdové náklady a tie výhody, ktorými na začiatku privatizácie disponovali zahraničné firmy boli stiahnuté pod vplyvom rokovaní súvisiacich so vstupom do EÚ. Bola uzavretá privatizácia bánk, značná časť odškodňovacích dlhopisov bola stiahnutá, balík akcií MOL Rt. sa dostal na burzový predaj. Privatizácia sa v niektorých krajinách, ako Česko a Poľsko, v porovnaní s nami začala neskôr, respektíve na Slovensku bolo priaznivejšie hospodárske a administratívne prostredie. Jedna časť zahraničného kapitálu si našla miesto aj u nás, avšak druhá časť v Číne, kde premiestnili závody zaoberajúce sa elektronickým priemyslom, textilným priemyslom, prípadne montážou súčiastok. Tu vedeli vyrobiť svoje výrobky s menšími nákladmi. 15
„ Privatizácia v Maďarsku bola procesom, ktorý v sebe zahŕňal mnohoraké spôsoby a nástroje, ktorý sa postupne menil, vyvíjal. …V histórii privatizácie v Maďarsku bola každá vláda charakteristická tým, že rovnako podporovala udržateľnosť priorít, ktorými boli nástroje a metódy aplikované na trhu, popri čom cieľom bolo zvýšiť privatizačné a zároveň aj rozpočtové príjmy, podporovať zahraničnú účasť a investície.” www.parlament.hu
3. Spoločenské zmeny po zmene systému 3.1 Spoločenské rozvrstvenie Neočakávaná zmena systému, ako aj jej rýchlosť, priniesli so sebou drastické zmeny. Možno tou, ktorá zo všetkých otriasla najviac, bola neuveriteľne vysoká miera nezamestnanosti a neistota na pracovisku. Bola uskutočnená štúdia o spoločenskom rozvrstvení vo vzťahu k zmeneným pomerom (Kolosi – Tóth - Vukovich 2004.). Hľadiskami štúdie bol: príjem, zamestnanie, bytové pomery, majetková situácia, vzdelanie. Zloženie maďarskej spoločnosti bolo z pohľadu nasledujúce: elita 3%, vyššia a stredná vrstva 8%, stredná vrstva 31%, robotnícka trieda 38%, deprivovaní 20%. Chudobnými sú z jednej časti tradične chudobní – vďaka nepriaznivým životným podmienkam, – na druhej strane vznikli noví chudobní – ktorým nepostačuje pravidelný príjem, invalidní dôchodcovia a tí, ktorí dôsledkom krízy padli do dlhovej pasce, - a do tretice etnická chudoba (Rómovia). V Európskej únii, spomedzi všetkých členských štátov je v Maďarsku 12 percentná chudoba, týmto pomerom sme sa v roku 2004 medzi 24 členskými štátmi umiestnili na ôsmom mieste. Počet obyvateľov Maďarska má od roku 1981 až po súčasnosť klesajúcu tendenciu, hoci sa predĺžila dĺžka života v prípade žien (77,8 rokov), ako aj v prípade mužov (69,8 rokov).
3.2 Zamestnanosť, nezamestnanosť Najdôležitejšou črtou zmeny bol zánik úplnej zamestnanosti. Spolu s týmto sa v určitých spoločenských vrstvách, respektíve v niektorých regiónoch masovo objavuje nezamestnanosť. S poklesom počtu zamestnaných v priamej úmere vzrastá počet nezamestnaných. Jednou z únikových ciest bolo, že sa mnohí rozhodli pre invalidný dôchodok, dôchodok alebo nejakú formu dôchodkovej starostlivosti. V mnohých prípadoch sami zamestnávatelia navrhli pre zamestnancov určité podmienky pre odchod do dôchodku.
16
Druhou únikovou cestou bolo ostať v školských laviciach: školská dochádzka bola predĺžená do 18 rokov, stredná škola bola rozšírená o 5. a 6. ročník, boli zavedené maturitné skúšky po získaní odbornosti, odbornosť po maturite. Ako tretiu únikovú cestu si mnohí vybrali podnikanie z donútenia, mnohokrát bez základných znalostí. Iba malý počet ľudí z tejto skupiny mohol nakupovať nástroje a zariadenia z akcií privatizácie. Veľkú pomoc znamenal nákup inzerovaných obchodov, respektíve nájomných práv počas predprivatizácie, čo bolo podporované Existenčnými úvermi. Toto pomohlo k vytvoreniu vrstvy súkromných vlastníkov v Maďarsku, ale len malá časť sa tu vedela udržať. Štvrtou únikovou cestou bola šedá a čierna práca, ktorá sa odhaduje v národnom hospodárstve na 10% až 30%, v stavebnom priemysle na 30%. Dôsledkom práce na čierno je výpadok niekoľkých sto miliárd forintov. „Počas dvadsiatich rokov vysvitlo, že boľševické riešenie je v očiach neoliberálov v konečnom dôsledku považované za menšie zlo. Nezamestnanosť teda nespôsobuje len pokles príjmov vyprodukovaných zamestnancami, ale oveľa väčšie škody spôsobuje tým, že nekazí iba vlastné mravy a kvalitu práce, ale kazí celú spoločnosť” ( Kopátsy, 2009.). http://kopatsysandorgondolatai.blogspot.com/2009_04_01_archive.html K novým pracovným príležitostiam sa spomedzi státisícov, ktorí sa kvôli zavretým závodom dostali na ulicu, skôr dostane trhovo zmýšľajúca osoba, ktorá je mobilná, dobre zaškolená, predovšetkým muž. Vzrástol dopyt po diplomovaných zamestnancoch so znalosťou cudzieho jazyka. Nezamestnanými sa stali predovšetkým osoby s ukončeným najnižším vzdelaním a osoby, po ktorých kvalifikácii nie je dopyt. Čo sa týka konkurencie, nevýhody predstavovalo ak je uchádzačom o prácu žena, osoba staršia ako 45 rokov, prípadne je veľmi mladá. Najhorším rokom vo vzťahu k nezamestnanosti je rok 1993. Tak ako začína hospodársky rast, nezamestnanosť do roku 2001, potom pod vplyvom krízy má znova stúpajúcu tendenciu. Úroveň zamestnanosti v Maďarsku je v rámci Európskej únie medzi poslednými.
3.2.1. Situácia na trhu práce po vstupe do EÚ Členstvo v Európskej únii znamenalo ďalšie možnosti a povinnosti v oblasti trhu práce. V oveľa väčšej miere sa zvyšovala zamestnanosť v zahraničí a od 1. mája 2001 už nie
17
je potrebné pracovné povolenie v Rakúsku a Nemecku. Napriek tomuto, po vstupe do Európskej únie poklesol počet zamestnaných. Hoci možnosti boli dané, kvôli chýbajúcim jazykovým znalostiam, pomerne málo ľudí využilo možnosť práce v zahraničí. Čo sa týka jednotlivých regiónov, boli medzi nimi rozdiely, ktoré sa po zmene systému ešte viac prehĺbili. Najviac nezamestnaných je v severnom Maďarsku a v severnej časti Alföldu. Najpriaznivejšia situácia je na strednom Maďarsku kvôli Budapešti a na Západnom Zadunajsku, odkiaľ mnohí za prácou dochádzajú. V Rakúsku a Nemecku sa zamestnávajú predovšetkým v reštauráciách, v zdravotníctve a ako domáci opatrovatelia chorých. V celej Európe je dopyt po osobách ovládajúcich cudzí jazyk, s ukončeným stredoškolským a vysokoškolským zdravotníckym vzdelaním, s tým, že poskytovaná mzda je oveľa vyššia a pracovné podmienky sú oveľa pokojnejšie. Namiesto tradičných výrobných odvetví, priemyslu a poľnohospodárstva, v súčasnosti viac pracovnej sily zamestnávajú služby. S touto tendenciou sa približujeme k vyspelejším krajinám. 4. obrázok
Na základe tabuľky Centrálneho štatistického úradu. Zdroj: Maďarsko 1989-2009 69.s. Legenda: Rozčlenenie zamestnaných podľa odvetví národného hospodárstva (v rámci obyvateľstva vo veku 15-64 rokov) - Služby - Priemysel, stavebníctvo - Poľnohospodárstvo
18
3.3. Zmena životných podmienok
V zdravotníctve boli sprivatizované lekárne, ako aj prax obvodných lekárov, prebehla
reorganizácia odbornej starostlivosti o chodiacich pacientov, poklesol počet postelí v nemocniciach, zo všetkých nemocníc sú 4% súkromné.
Do systému inštitúcií sociálnych služieb boli integrované aj fondy, cirkev a aj firmy.
Vo výstavbe bytov došlo k poklesu, potom nastal rozvoj kvôli výstavbe podnikových
bytov a neskôr kvôli výhodným úverom podporovaných štátom, po čom nasledovala stagnácia. Aj tu bol cítiť silný vplyv krízy. Vzrástli náklady na bývanie (verejné služby, energie).
Ešte v prvom kole privatizácie sa uskutočnil predaj veľkej časti bytov vo vlastníctve
samospráv. V mnohých prípadoch ich kúpili tam žijúci obyvatelia za mimoriadne výhodnú cenu (23-31%), týmto výrazne poklesol počet nájomných a služobných bytov. V maďarskom hospodárstve sa výška hrubého domáceho produktu pripadajúceho na jedného obyvateľa podľa parity kúpnej sily rovnala 65 percentám priemeru Európskej únie.
5.tabuľka Výška HDP pripadajúca na jedného obyvateľa, vyjadrená v percentách vo vzťahu k priemeru Európskej únie, 2008 Luxembursko
253
Írsko
140
Holandsko
135
Rakúsko
123
Švédsko
121
Dánsko
119
Anglicko
117
Fínsko
116
Nemecko
116
Belgicko
115
Francúzsko
107
Španielsko
104
Taliansko
100
Grécko
95
Cyprus
95
19
Slovinsko
90
Česko
80
Malta
76
Portugalsko
75
Slovensko
73
Maďarsko
65
Poľsko
61
Bulharsko
44
www.eurostat.hu
3.4 Vzdelanie, veda, kultúra Vo verejnom vzdelávaní, odbornom vzdelávaní a príprave, ako aj vo vysokoškolskom vzdelávaní sa zrodili nové zákony. Väčšiu váhu získalo organizovanie celoživotného vzdelávania; vzdelávania dospelých, čiastočne pre tých, ktorí nemali ukončené základné vzdelanie, ako aj pre tých, ktorí boli nútení zmeniť odbornosť. Aj cirkvi a fondom bolo umožnené zakladanie škôl. Začala expanzia vyššieho vzdelávania a po roku 1999, primerane k realizácii bolonského procesu, zmena vzdelávania na vysokých školách. Cieľom bolo získanie prehľadných a porovnateľných kvalifikácií, kompatibilita v rámci európskych vysokých škôl. Počas dvoch desaťročí vzrástol pomer študentov v kategórii nad 16 rokov zo 79% na 94% a v kategórii 20 ročných z 11% na 53%. Počet vysokoškolských študentov denného štúdia pod dvadsať rokov vzrástol na trojnásobok. Vzrástol záujem o humánne odbory, tu vznikla prevzdelanosť a postupne končilo menej študentov s diplomom technického zamerania, ako vyžadoval pracovný trh.
20
6. obrázok
Végzettek száma a nappali tagozatos oktatásban 200 150 100 50
1989
0
2000 2008
e tt g iz
.. .
sé
2009
kö
ett
ak
ér
Ál
Sz
tal á
no
si
sk ol a
8..
.
ezer fő
Na základe tabuľky Centrálneho štatistického úradu. Zdroj: Maďarsko 1989-2009 80.s. Legenda: Počet absolventov denného štúdia v členení podľa vzdelania - 200, 150, 100, 50, 0 tisíc osôb - základná škola - maturanti - z toho: gymnazisti - stredná odborná škola - vyššie vzdelanie s diplomom
Výrazne poklesla alebo úplne zanikla štátna podpora poskytovateľov kultúrnych služieb. Veľká časť kultúrnych inštitúcií sa dostala do súkromných rúk. Toto sa hmatateľne prejavilo na cenách. Ceny kníh, lístkov do kina a divadla a vstupné do múzeí a knižníc mnohonásobne vzrástli, veľa kín bolo zavretých, usporadúvalo sa menej hudobných súťaží.
21
4. Ekonomika a vývoj štruktúry HDP 4.1 HDP z pohľadu výrobcov V Maďarsku v období rokov 1990-1993 nastal úpadok národného hospodárstva. Pokles HDP predstavoval 19%. Hrubá priemyselná výroba sa v roku 1992 rovnala dvom tretinám z roku 1989. V poľnohospodárstve bola 35%-ná miera znehodnotenia. Z príčin je možné spomenúť odškodňovanie, zníženie agroprotekcionizmu, rozpad jednotných roľníckych družstiev. Z pohľadu výroby sa podiel HDP poľnohospodárstva na celkovom HDP sa pohybuje medzi 46%. Na veľké rozdiely hrubého národného produktu v jednotlivých rokoch má výrazný vplyv aj počasie. Popri poklese priemyslu a poľnohospodárstva ku koncu obdobia došlo aj k poklesu výroby v stavebnom priemysle. V rámci národného hospodárstva sa zmenila váha jednotlivých odvetví, ako aj štruktúra majetku: rozhodujúcim sa stalo súkromné vlastníctvo. 7. tabuľka Podiel hlavných odvetví v pridanej hodnote brutto (%) Odvetvie
1989 a)
1991
2000
2009
Poľnohospodárstvo
15,6
8,6
4,3
3,0
Priemysel
35,5
29,1
27,8
24,9
Stavebný priemysel
8,4
5,5
5,2
4,8
Služby spolu
40,5
56,8
62,7
67,4
Z toho: Obchod, stravovacie služby
10,6
15,6
12,5
13,0
Preprava, komunikácie
8,2
8,4
8,5
8,2
20,5 b)
17,5
20,9
23,6
..
12,7
17,6
17,7
Finančné služby, nehnuteľnosti Verejná správa, vzdelávanie, zdravotnícke služby
a) Údaje z roku 1989 počítané na základe vtedajšieho zaradenia odvetví. b) Verejná správa, vzdelávanie spolu so zdravotníckymi službami. Zdroj: Maďarsko 1989-2009. 82.s.
Domáce vlastnícke vzťahy boli z polovice nahradené zahraničnými, zanikli družstvá. Taktiež sa znížil počet zamestnaných v poľnohospodárstve a v priemysle, naopak počet zamestnaných v službách sa zvýšil.
22
Namiesto starej štruktúry veľkých podnikov bolo vytvorené duálne hospodárstvo. Staré veľké podniky prešli do multinacionálnych firiem, ktoré mali silný kapitál a väčšiu produktivitu, mali väčšiu schopnosť exportu v porovnaní s malými a strednými podnikmi, kde bola veľká zamestnanosť, menšia produktivita a stály nedostatok kapitálu. Úplne sa zmenil ako vnútorný, tak aj vonkajší trh. Väčšinou, výsledkom „Bokrosovho balíka” bolo, že maďarské hospodárstvo – na 10 rokov – nastúpilo na cestu stabilného rastu. Počas privatizácie zo západnej Európy prúdil kapitál a v rámci Európskej únie bola vytvorená aj veľká časť nových trhov. Veľké zmeny nastali aj v rámci štruktúry priemyslu: najväčším ťahúňom sa stal strojárenský priemysel. Tento v porovnaní s rokom 1992 obnovil a neskôr aj prekročil produktivitu z roku 1989. Vďaka zahraničnému kapitálu sa objavovali nové a nanovo oživené výrobné oblasti: výroba osobných áut, motorov do áut, náhradných súčiastok do áut, hightech výrobkov, počítačov a kancelárskych zariadení. Výrazne upadlo baníctvo, potraviny, nápoje a tabakové výrobky, výroba textilu a oblečenia, chemický priemysel, hutníctvo, zásobovanie elektrickou energiou, plynom, teplom a vodou. Zmenila sa štruktúra strojárenského priemyslu. Výroba strojov, elektrických zariadení, prístrojov poklesla na polovicu až tretinu, výroba kancelárskych zariadení, počítačov vzrástla na mnohonásobok, výroba telekomunikačných zariadení a vozidiel vzrástla na dvojnásobok. V službách pracovalo 64,1% zamestnaných, odvetvie 67,4%-ami prispievalo k tvorbe HDP. Zahraničný kapitál zohrával veľkú úlohu tak ako pri investíciách, tak aj vo zvyšovaní predaja. Predaj sa popri poklese domácej spotreby realizoval exportom. Nové technológie vo výrobe sú produktom zahraničných investorov. Zvýšenie DPH a oficiálne zvyšovanie cien (energia, lieky, hromadná doprava) mali vplyv na zvyšovanie inflácie. Ceny potravín boli zvyšované aj kvôli vplyvu svetového trhu. V Maďarsku došlo k hospodárskemu poklesu napriek tomu, že v Česku a v Poľsku bol hospodársky rast nad 6%, na Slovensku nad 10%, v krajinách západnej Európy 3-4 %. Od roku 2007 znova narastal počet nezamestnaných. Zároveň vo väčšine členských krajín Európskej únie vzrastala zamestnanosť. Podľa niektorých odborníkov za oveľa lepšiu hospodársku situáciu v Česku v porovnaní s Maďarskom možno vďačiť jedine viac ako o 900 tisíc viac zamestnaným. www.vki.hu Na porovnanie: počet obyvateľov Českej republiky je 10,23 miliónov, počet obyvateľov Maďarska je ~10 miliónov.
23
4.1.1 Malí a strední podnikatelia Duálne hospodárstvo v Maďarsku vzniklo spolu s privatizáciou.
Na jednej strane sú to obrovské podniky s veľkým kapitálom, vyvinutou technológiou,
vysoko
kvalifikovanou
pracovnou
silou,
IKT-kultúrou,
disponujúce kontaktmi na trhu. Najúspešnejšími odvetviami sú: informatika, telekomunikácie, elektronika. Daňové úľavy sú veľké.
Na druhej strane sú malé a stredné podniky väčšinou domáce, bez kapitálu, menej vyvinuté, ešte na začiatku uplatňovania IKT-kultúry, so slabšími kontaktmi na trhu. S veľkým daňovým zaťažením.
Charakteristickým pre štruktúru maďarského hospodárstva je, že počet zamestnancov v malých a stredných podnikoch (KKV) je vyšší, avšak nimi vytvorená pridaná hodnota je nižšia ako v Európskej únii. (A kis- és középvállalatok és a vállalkozás helyzete. Statisztikai Tükör / Situácia malých a stredných podnikov. Štatistické zrkadlo II. ročník 109. číslo). „Malí a strední podnikatelia vytvárajú viac ako polovicu HDP, pričom viac ako 70% zamestnaných v súkromnej sfére pracuje v tomto sektore.”(Szabó,2010) Najviac podnikov sa zaoberá obchodom, opravou, nehnuteľnosťami, hospodárskymi službami, priemyslom, stavebným priemyslom, poľnohospodárstvom, lesným a rybným hospodárstvom, ubytovacími a stravovacími službami, finančníctvom, vzdelávaním, zdravotníctvom a poskytovaním sociálnych služieb. http://portal.ksh.hu/pls/ksh/docs/hun/xftp/stattukor/kkv.pdf 8. tabuľka Štruktúra podnikov v Maďarsku podľa veľkosti a vo vzťahu k priemeru EÚ (%) Veľkosť
Počet podnikov
Počet zamestnancov
Pridaná hodnota
Maďarsk
EÚ -
Maďarsk
EU-
Maďar
EU-
é
priemer
é
priemer
ské
priemer
Mikropodniky
94,7
91,8
35,8
29,6
15,8
21,1
Malé podniky
4,4
6,9
18,9
20,6,
16,3
19,9
Stredné podniky
0,7
1,1
16,2
16,2
18,1
17,8
99,8
99,8
67,1
67,1
50,2
57,9
0,2
0,2
32,9
32,9
49,7
42,1
podniku
Malé a stredné podniky Veľké podniky
Zdroj:SBA fact sheet Hungary, 2009.
http://portal.ksh.hu/pls/ksh/docs/hun/xftp/stattukor/kkv.pdf
24
Zlepšenie konkurencieschopnosti Maďarska od deväťdesiatich rokov predstavovali prevažne vyvinutejšie technológie a prevádzkový kapitál zo západných krajín. Kríza, ktorá sa začala na trhu s nehnuteľnosťami, neskôr finančná a hospodárska kríza v rokoch 2008-2009, znamenala ďalšie obmedzenia, opatrenia na stabilizáciu, ale napriek tomu bol zaznamenaný iba minimálny rast v roku 2008. HDP Maďarska v roku 2009 poklesol viacej (-6,2%) v porovnaní s priemerom Európskej únie (-4%). Vplyv krízy na trhu s nehnuteľnosťami znamenal v Maďarsku predovšetkým pokles v oblasti objemu prevádzky, ale iba v minimálnej miere pokles cien. Počet zamestnancov prekonal negatívny rekord desaťročia. Poklesli reálne mzdy a reálna hodnota dôchodkov. Chudoba je veľká, zosilnela polarizácia príjmov. Miera nezamestnanosti prekročila 11 percent. http:// www.vki.hu Veľká časť investícií smerovala do infraštruktúry - (diaľnice, plynofikácia, kanalizácia), služieb, oblasti rozvoja drevospracujúceho priemyslu. Počnúc privatizáciou, sa v maďarskom hospodárstve stala výrazná účasť zahraničného kapitálu (Nemecko, Rakúsko a Holandsko). Pri investíciách mali veľký význam aj dotácie zo Štrukturálneho a Kohézneho fondu Európskej únie.
4.1.2 Úloha zahraničného prevádzkového kapitálu Maďarsko sa 20 rokov po zmene systému z RVHP
integrovalo do globálneho
svetového hospodárstva. Ešte v roku 1972 sa zrodilo nariadenie, ktoré umožnilo vytvorenie zmiešaných podnikov v Maďarsku. Maďarsko sa predsa len otvorilo smerom na západ, aj keď komplikovaným postupom, s tvrdými podmienkami (iba s 49%-ou kapitálovou účasťou a bez možnosti pokračovať vo výrobnej činnosti). Neskôr sa podmienky zjednodušili. Zákon číslo XXIV. z roku 1988 priniesol liberalizáciu:
právnu garanciu vo vzťahu k znárodneniu
voľný pohyb kapitálu a repatrialitu profitu
100%-ný vlastnícky podiel a slobodný výber typu spoločnosti
zabezpečuje oslobodenie hmotného vkladu od cla a DPH, používanie knowhow, ochranných známok a patentov ako základného imania
zahraničným občanom umožňuje nastúpiť na vedúce úradnícke pozície
v prípade vlastníctva 5 miliónov forintov alebo minimálne 20% percentného vlastníckeho podielu poskytuje 20%-né daňové zvýhodnenie
www.1000év.hu
25
Neskôr ešte ďalej pokračovala liberalizácia činnosti podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou, ktoré získali také isté zľavy ako mali aj domáce firmy. Na začiatku svoje zisky investovali väčšinou v Maďarsku, tento postup sa však na konci deväťdesiatich rokov zmenil, charakteristickým sa stala repatriácia zisku. Vďaka tomuto rozvoju od roku 1996 vzrástla miera úverov a množstvo pôžičiek od materských firiem pri investíciách do už fungujúcich podnikov na zelenej lúke. Od polovice deväťdesiatich rokov sa začína export maďarského prevádzkového kapitálu. Povolenie vstupu zahraničných firiem do maďarského hospodárstva počas privatizácie napomohlo tomuto procesu. Zahraničný prevádzkový kapitál umožnil naštartovanie hospodárskeho rozvoja a v neposlednom rade aj manažovanie dlhov, hoci v menšej miere ako si myslíme vo všeobecnosti. 80 % vstupného zahraničného kapitálu v období rokov 1990 a 2008 tvorili tzv. zelené investície a reinvestovaný zisk, a iba 20% tvorila privatizačná investícia. Zahraničný prevádzkový kapitál zvyšuje produktivitu, stimuluje hospodárstvo. Tým, že produkuje výrobky vyššej kvality, v niektorých prípadoch aj za nižšiu cenu, vynucuje aj rozvoj ďalších účastníkov trhu.
9. tabuľka Priame zahraničné investície kapitálu v Maďarsku a investície Maďarov v zahraničí (miliárd eur)
Názov
1995
2000
2007
2008
Zahraničný kapitál v Maďarsku
8,8
24,6
67,0
62,7
Maďarský kapitál v zahraničí
0,2
1,4
11,8
13,6
Zdroj: Maďarsko 1989-2009. 83.s
„Maďarský transnacionálny index bol v niekoľkých uplynulých rokoch v priemere 30%-ný, čo je výrazné aj vo vzťahu k zahraničiu. Európske krajiny s približne rovnakou veľkosťou produkujú jednu tretinu maďarského priemeru, kým svetový priemer je 11%. …veľkú časť produktivity makrohospodárstva vytvárajú zahraničné firmy, ktorých činnosť je riadená strategickými rozhodnutiami materských podnikov a nie maďarským vedením.” (Pappné Nagy, 2010)
26
Prílev zahraničného kapitálu mal aj negatívne dopady:
Investície na zelenej lúke, ktoré využívajú bezcolné zóny, nestimulovali maďarské hospodárstvo.
Pre domáce podnikanie znamenal nevýhody a pre zahraničné poskytoval úľavy.
Ešte pred vstupom do Európskej únie voľný vnútorný trh nepriaznivo zasiahol domáci obchod a jeho dodávateľov.
Privatizácia strategických odvetví, verejných služieb a bankového sektora pod cenu sa ukázala ako nešťastné hospodársko-politické riešenie.
Primárnou príčinou privatizácie bankového sektora bolo, že malí a strední podnikatelia nemali prístup k postačujúcemu úveru.
Vplyv zahraničného
kapitálu
vo
všetkých strategických odvetviach:
energetika, elektronika, telekomunikácie, informatika, banky je teda určujúci aj v exporte.
Závislosť je veľmi silná, nie je možné uplatňovať hospodársku politiku presadzujúcu vlastné národné záujmy.
„Silná medzinárodná závislosť”, tým, že predstavovala približovanie sa k svetovému hospodárstvu a stimuláciu maďarského hospodárstva, spôsobila aj to, že svetová hospodárska kríza veľmi rýchlo a veľmi silno dorazila do Maďarska. Výrazná zadlženosť štátu, zadlženosť jednotlivcov v zahraničnej devíze, ako aj to, že vo väčšine prípadov maďarských bánk, sa dcérske banky zahraničných bánk dostali do ťažkej situácie, spolu znamenali prehlbovanie krízy. Splnenie sa predpovede možnosti štátneho krachu znamenalo znehodnotenie forintu, pád cien akcií. Vyhnúť sa štátnemu krachu bolo možné s 25 miliardovou dolárovou pôžičkou z IMF, IBRD a EÚ.
4.2 HDP z pohľadu spotrebiteľov 4.2.1. Príjmy, dôchodky, úspory domácností Najväčšia zmena nastala v hodnote hrubého príjmu. Priemerný plat 10.600 Ft v roku 1989 sa počas dvadsiatich rokov zvýšil 19-krát. Napriek tomu, reálna hodnota platov do roku 1996 postupne klesala. V nasledujúcich desiatich rokoch do roku 2006 pokračoval trvalý rast. Až v roku 2002 sa podarilo dosiahnuť úroveň reálnej mzdy z roku 1989. Čistý príjem je o 15,1 %
27
nižší v porovnaní s hrubým príjmom ako v roku 1989. Avšak až do roku 2000 rast HDP neznamenal automaticky rast príjmov obyvateľstva, iba v roku, keď sa konali voľby bol zaznamenaný rast. 10. tabuľka Vývoj miezd Forintov
Názov
1989
2000
2008
2009
Hrubý mesačný príjem
10 571
87 645
198 964
199 775
Čistý mesačný príjem
8 165
55 785
122 267
124 086
77,2
63,3
61,5
62,1
Čistý príjem vyjadrený v %-ách hrubého príjmu Zdroj: Maďarsko 1989-2009 70.s.
Podľa prieskumov: najväčšiu úlohu vo vývoji miezd zohrávala úroveň ukončeného školského vzdelania, respektíve to, že či osoba pracuje v dobrom odvetví. Na jednu osobu pripadajúci čistý príjem predstavuje približne jednu tretinu sociálnych príjmov: dôchodok, rodinné prídavky, podpora v nezamestnanosti, GYES (rodičovský príspevok), GYED (príspevok pri starostlivosti o dieťa). Pokles nezamestnanosti, reálnej mzdy - reálneho príjmu znížil aj spotrebu obyvateľstva. Nutne sa zvýšil pomer výdavkov na bývanie, energie, komunálne služby, komunikácie (mobilný telefón a internetové služby). Zvyšovanie spotrebných cien prebiehajúce už od konca osemdesiatich rokov bolo možné vyjadriť v dvojciferných číslach. V roku 1991 bola už 35%-ná inflácia. Zanikli dotácie a podpora spotrebiteľských cien, tradičné obchodné reťazce boli nahradené mnohými malými súkromnými obchodíkmi. Vzrastala obchodná marža. Prechod na konvertibilnú valutu, integrácia do svetového trhu, rýchle zoslabenie forintu, spolu zapríčinili rast cien. 11. tabuľka Hlavné ukazovatele finančného majetku domácností Hrubý finančný majetok
Záväzky
Čistý finančný majetok
Biliónov forintov, na konci daného roka
HDP v %-ách
1989
0,8
0,4
0,4
23,6
2000
9,7
1,2
8,6
64,2
2008
25,0
10,4
14,5
54,7
2009
27,0
10,4
16,6
63,6
Zdroj: Maďarsko 1989-2009 71.s.
28
Štruktúra finančných aktív domácností sa vo veľkej miere zmenila, objavili sa nové prvky: dobrovoľné a súkromné dôchodkové fondy, ako aj akcie. Devízové úvery v maďarských domácnostiach sú prítomné od roku 1995.
4.2.2.Spotreba domácností Pokles HDP priniesol výraznú zmenu v štruktúre vo vzťahu k spotrebe. Je možné pozorovať dve podstatné zmeny: na jednej strane, v období rokov 2002-2003 spotreba vzrástla viac ako HDP, neskôr v roku 2006 zaostávala v porovnaní s rastom HDP. V období spomenutom ako prvom, sa nakupovalo, aj keď za cenu zadlžovania. Neskôr vzrastajúca nezamestnanosť a zadlženie pozastavili míňanie. V období rokov 1998-2001 bol 6-7 %-ný rast spotreby a ročný, približne 7-8%-ný rast hrubého fixného kapitálu, ktorého najdôležitejšími prvkami boli investície. V tomto období rast importu predbehol rast exportu. Tempo rastu HDP prekročilo rast investícií vďaka prílevu zahraničného prevádzkového kapitálu. Po voľbách v roku 2002 spotreba vzrástla o 10%. Dôsledkom vzrastu miezd vo verejnej sfére vzrástli reálne mzdy, ktorých výsledkom bolo prechodné zvýšenie spotreby. Od roku 2003 nevyvážený rast charakterizoval vývoj HDP. Spotreba postupne klesala a počet zamestnaných sa výrazne nezvyšoval. Pod vplyvom zmeny vzrástla sporivosť obyvateľstva. Pokiaľ v druhej polovici 80-tich rokov si obyvatelia nasporili v priemere 3-5%-á z platov, tak toto sa od roku 1990 zvýšilo na vyše 10%. Vysvetlením môže byť zánik absencie hospodárenia v minulom období a objavenie sa neistoty.
4.3 Investície Vďaka hospodárskemu pádu, ktorý sa objavil v osemdesiatich rokoch, investície od tohto obdobia začali klesať. Výrazný zahraničný a súkromný kapitál, ktorý sa objavil počas privatizácie, zmenil túto tendenciu. V období rokov 2004-2005 investície vzrástli o 8,5 až 6,5% kvôli výstavbe diaľnic a s tým súvisiacou prepravou, uskladňovaním, ako aj kvôli zlepšeniu kapacity výrobných odvetví. V drevospracujúcom priemysle vzrástli investície iba o 2,4%. Najväčším ťahúňom sa nanovo stal stavebný priemysel, silne sa vyvíjala doprava a aj komunikácie. Kvôli priaznivým podmienkam vonkajšieho trhu od roku 2005 do prvej polovice roku 2007 hospodárstvo zaznamenalo rast. Od roku 2006 množstvo investícií postupne klesá.
29
4.4 Štátny rozpočet a HDP 4.4.1 Príjmy štátneho rozpočtu Konsolidované príjmy štátneho rozpočtu v období od roku 1991 do roku 2009, od 90-tich rokov klesali, pohybovali sa v rozpätí 55 až 40 percent. Príjmy, okrem jedného až dvoch rokov, každý rok klesali. 80 percent príjmov tvoria dane, ostávajúcich 20 percent tvoria pokuty, poplatky. Výsledkom zmeny daňového systému bol výrazný vzrast okruhu daňových poplatníkov, až do tej miery, že ani modernizovaná a aj čo sa týka počtu zamestnancov, výrazne expandujúca správa daní a poplatkov, to nebola schopná primerane riešiť. Aj toto prispelo k rozširovaniu šedého a čierneho hospodárstva na začiatku deväťdesiatich rokov (Gergely István: Tízéves az adóreform/Desaťročná daňová reforma). Podľa názorov niektorých odborníkov 25% HDP predstavuje šedé a čierne hospodárstvo, jeho výpadok však môže byť až 7% HDP. V rokoch nasledujúcich hneď po zmene systému bolo veľmi významné vyrovnanie pohľadávok voči Rusom, z časti príjmy z privatizácie, ako aj dotácie v prvom rade z Európskej únie.
4.4.2 Výdavky štátneho rozpočtu Spoločenská spotreba je v prvom rade dôsledkom politického rozhodnutia. Je to možné vnímať hrami volebného cyklu potiahni - pusti/stop - go. Štátna centralizácia príjmov ukazuje postupne rastúcu tendenciu. Hlavné výdavky štátu sú nasledovné: prevádzkové funkcie: 12-13%; hospodárske funkcie: 9-13% (úroky a podpora exportu, doprava, komunikácie, ochrana životného prostredia, bezpečnosť štátu); sociálne funkcie: 60-65% (vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálne výdavky, podpora bývania, kultúry, podnikateľských činností); správa štátneho dlhu 6-9%; ostatné rezervy: 2-8%. Na strane výdavkov spoločnosti sa ako najväčšia položka ukazuje sociálne zabezpečenie a služby sociálnej starostlivosti. Ročne sa pohybuje okolo 20-30%, čo je vo vzťahu k HDP 1416%. Spomedzi menších stredoeurópskych krajín patriacich do bývalej RVHP má HDP našej krajiny najväčší podiel viazaný na spoločenskú spotrebu. Z tohto obdobia môžeme vyzdvihnúť tri roky, odkedy nastal výrazný nárast rozpočtových výdavkov:
30
1. od roku 1998 odvody prenesené do súkromných dôchodkových fondov štát vyplatil sociálnej poisťovni 2. od roku 2002 po zmene systému - zvýšenie miezd zamestnancov verejnej správy 3. od roku 2006 štát platí odvody namiesto tých, ktorý nemajú príjem 12. tabuľka Niektoré finančné príspevky vyjadrené v percentách HDP
Názov
1989
2000
2008
Dôchodky a dôchodková starostlivosť
9,2
9,3
11,5
Starostlivosť o rodiny
4,0
1,6
2,2
Nemocenské (spolu práceneschopnosťou)
1,2
0,6
0,6
Zdroj: Maďarsko 1989-2009. 70.s.
Počet dôchodcov sa zvýšil o 30 percent, viac ako päťstotisíc osôb dostáva invalidný dôchodok. Suma príspevkov na výchovu dieťaťa vo vzťahu k HDP postupne klesla z 3,1%-a na 1,0%. Podpora v nezamestnanosti bola najvyššia v roku 1993: 8%. Počas niekoľkých rokov klesala, ale teraz opäť po kríze stúpla na 13%. V období štátneho socializmu bolo úlohou socialistického systému vyrovnanie príjmov. Od deväťdesiatich rokov sa zmenila úloha štátu. Štátne dávky (zdravotná a sociálna starostlivosť, vzdelávanie, kultúra a šport) sú od zmeny systému charakterizované väčším menším poklesom vyjadreným v percentách HDP. Jednou zo základných otázok zmeny systému bolo: Ako sa uskutoční zmena v jednotlivých systémoch?
pomaly, cestou reforiem, spoločenským konsenzom alebo
šokovou terapiou, nečakane
Proti zmenám šokom bola aj opozícia a jedna časť vlády. Podľa analytikov historický moment nastal, ale politická elita ním nežila. Prakticky najväčším problémom spoločnosti ostala absencia reformy veľkých systémov zabezpečujúcich starostlivosť a ešte aj dnes to predstavuje najväčšiu časť deficitu verejných financií. Vo vzťahu k HDP, výdavky na vzdelávanie v deväťdesiatich rokoch ešte dosahovali 6,6 percenta, neskôr poklesli na 5%. Podstatné zmeny sa uskutočnili aj v oblasti výskumu a rozvojových aktivít. Vzrástla úloha vyššieho vzdelávania vo výskume. Výdavky vo vzťahu k HDP boli v roku 1989 ešte skoro 2%, potom 1%, neskôr 0,67% (na konci roku 1990), v roku 2002 1%,
31
odvtedy si držia túto úroveň. V roku 2008 prispieval na výskum 42%-ami štát, 48%-ami podnikatelia a 10%-ami zahraničné organizácie.
13. tabuľka Výskum, rozvoj
Názov Výdavky, v nominálnej hodnote, v miliardách Výdavky vyjadrené v percentách HDP Skutočný počet Z tohto výskumníci
1989
2000
2007
2008
33,8
105,4
245,7
266,4
1,96
0,82
0,97
1,00
42276
45325
49485
50279
20431
27876
33059
33739
0,87
1,18
1,26
1,30
38,8
37,8
43,9
48,3
Skutočný počet vo vzťahu ku všetkým zamestnaným v percentách Miera financovania podnikov z celkových výdavkov, % Zdroj: Maďarsko 1989-2009. 80.s.
4.4.3 Vývoz - dovoz Citlivosť národného hospodárstva na zahraničný obchod (pomer exportu, respektíve importu vo vzťahu k HDP) počnúc rokom 1994 dynamicky rástla. Pokiaľ na začiatku, v roku 1990 predstavoval pomer obrat/HDP 30 percent, na konci skúmaného obdobia, tak ako vo vývoze, tak aj v dovoze predstavoval približne 80 percent. Na základe pomeru zahraničného obchodu vo vzťahu k HDP je Maďarsko otvoreným hospodárstvom. „Otvoreným hospodárstvom sa označujú spravidla tie krajiny, v ktorých pomer zahraničného obchodu vo vzťahu k HDP prekračuje 50 percent „(Ecostat 2010. 226. s.) www.ecostat.hu Zahraničné vzťahy Maďarska v súčasnosti charakterizuje udržiavanie kontaktov s Európskym hospodárskym spoločenstvom a členskými krajinami Európskej únie popri Rusku, Spojených štátov amerických a Číne. Najintenzívnejší zahraničný obchodný styk máme a v uplynulom období sme mali s Nemeckom. Zahraničný obchodný styk s Nemeckom predstavuje 30% celkového zahraničného obchodného styku Maďarska. Zároveň, Maďarsko sa podieľa 15%-ami na celkovom zahraničnom obchodnom styku Nemecka.
32
Zahraničný obchod v porovnaní s ostatnými odvetviami priniesol rovnaké výsledky (vo veľkej závislosti od nás). Pomalý rast v rokoch 1994-1996, znehodnotenie forintu a zvýšenie cla brzdilo posun smerom hore v roku 1995, v období rokov 1997-2000 výrazný rast, v roku 2001 stagnáciu, a neskôr rast v dobrom tempe až po obdobie hospodárskej krízy. Po vstupe do Európskej únie sa znova posilnil obchod s Českom, Poľskom a Slovenskom, ktoré spolu s nami vstúpili do únie a neskôr aj s Rumunskom. Zmenila sa štruktúra výrobkov zahraničného obchodovania: pri dovoze vo výraznej miere vzrástlo množstvo strojov a dopravných zariadení, pokleslo množstvo dovážaných spracovaných produktov, potravín a základných surovín. Pri vývoze máme podobné skúsenosti, pokým vzrástol vývoz strojov a dopravných zariadení, poklesol vývoz spracovaných produktov, potravín, základných surovín a energie.
4.5 HDP a HNP 14. tabuľka Ročný rast HDP a HNP bez zmeny ceny Rok
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
HDP%
1,3
4,6
4,8
4,2
5,2
4,1
4,4
4,3
4,7
3,9
4,0
1,2
HNPI%
0,5
2,7
5,1
4,1
5,8
3,9
4,1
4,8
4,2
3,2
3,6
-0,4
Zdroj: Národný účet Maďarska 1995-2007. 17.s.
Zahraničný kapitál 15-timi percentami zamestnancov produkuje produkciu viac ako jednu štvrtinu HDP a tri štvrtiny exportu. To, že sme využili menej národného dôchodku, ako sa produkuje HDP, znamená, že zahraničný majiteľ jednu časť príjmov z kapitálového majetku vynesie z krajiny. Pod vplyvom krízy v roku 2009 – oproti 50-60 percentám priemeru - z realizovaného príjmu bolo iba 18% reinvestovaného zahraničnými podnikateľmi v Maďarsku. Rozšírením maďarského kapitálu v zahraničí sa môže tento podiel zlepšiť.
5. Prípravy na vstup do EÚ. Vplyv vstupu do EÚ na maďarskú ekonomiku 5.1 Asociačná dohoda Maďarsko v novembri 1991 podpísalo kontroverznú, toľko kritizovanú asociačnú dohodu. Hoci dohoda nadobudla platnosť až v roku 1994, časť, ktorá sa týkala obchodnej politiky, nadobudla platnosť už 1. januára 1992. V zmysle tohto, bez zrušenia vnútorných hraníc, sa otvoril vnútorný trh. Potom ako sa objavili obchodné reťazce, boli zlikvidované
33
stovky domácich obchodných firiem, maloobchody a aj ich dodávatelia. Výpadok príjmov sa rovná strate colných príjmov z obchodovania s krajinami Európskej únie. Hospodársky rozvoj krajiny a priority boli dané potrebou vstupu do Európskej únie. Vplyv sa ukazoval už aj v tomto období. Výhodou bolo zrušenie hraníc, otvorenie trhov, rast investícií, vybudovanie inštitútov trhového hospodárstva. Boli sprístupnené zdroje Európskej únie. V Európskej únii podporujú zo spoločných fondov tie krajiny, ktoré sú slabšie ako priemer EÚ v záujme toho, aby sa dostali na ich úroveň. Maďarsko sa v období rokov 1998 až 2003 dostalo k 145 miliardám forintom.
5.2 Vplyv vstupu do EÚ, dôsledky V referende, ktoré sa konalo 12. apríla 2003, maďarskí občania rozhodli o vstupe do Európskej únie. V roku 2004 spolu s Maďarskom vstúpilo do Európskej únie ďalších desať nových členov. Osem z nich, boli krajiny, v ktorých bol pred rokom 1990 socialistický režim (postsocialistické krajiny): Česko, Estónsko, Poľsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko). Zo začiatku sme dostávali dotácie z predvstupových fondov (PHARE, ISPA, SAPARD). Najvýznamnejším bola možno rekonštrukcia mostu Márie Valérie medzi mestami Esztergom a Štúrovo (z dotácie PHARE od roku 1994). V období rokov 2000-2004 fondy ISPA a SAPARD ročne zabezpečili finančné zdroje vo výške 88 miliónov eur, 50% na infraštruktúru a 50% na ochranu životného prostredia. Na základe Národného rozvojového plánu v období rokov 2004-2006: s cieľom rastu zamestnanosti, rozvoja ľudských zdrojov, infraštruktúry, čistejšieho životného prostredia, posilnenia regionálneho a miestneho potenciálu bolo poskytnutých 1250 miliárd eur. Na jednotlivé oblasti boli pripravené dotačné operatívne programy, popri tom boli využívané aj domáce a súkromné zdroje. Skutočnými víťazmi bol Alföld: Hajdúnánás, Hajdúböszörmény, Kiskörös, Hódmezővásárhely s poľnohospodárskym programom a programom rozvoja vidieka, Budapešť a veľké mestá s programom hospodárskej konkurencieschopnosti (rozvoj high-tech priemyslu). V období rokov 2007-2010 boli poskytované zdroje z nového Národného rozvojového plánu, predovšetkým z Kohézneho fondu na infraštruktúru a rozvoj životného prostredia, z Európskeho poľnohospodárskeho fondu a Fondu rozvoja vidieka, ako aj Európskeho rybárskeho fondu na rozvoj poľnohospodárstva a rybolovu.
34
Nový plán je trojnásobkom predchádzajúceho, predstavuje ročne 3,5-4,5 percentá investícií v danom období. Popri regionálnych operačných programoch, aj štátna reforma má operatívny program, tak ako aj rozvoj hospodárstva a doprava. http://www.ecostat.hu/archiv/kiadvanyok/mikroszkop/118.html Kohézny fond je dotačný fond, ktorý vznikol prostredníctvom Maastrichtskej dohody. Jeho cieľom je poskytovanie investícií na podporu ochrany životného prostredia a vybudovanie transeurópskych sietí len pre tie krajiny, ktorých HNP meraný v parite kúpnej sily nedosahuje 90% priemeru Európskej únie. Cieľom štrukturálnej podpory je zníženie rozdielov medzi úrovňou rozvinutosti jednotlivých regiónov. K tomu, aby krajina získala dotáciu, je potrebné vytvoriť Národný rozvojový plán. Každá z členských krajín je oprávnená na pomoc v prípade, ak HDP na jedného obyvateľa je pod 75%. Spoločné pomenovanie viacerých štrukturálnych fondov:
Európsky fond regionálneho rozvoja
Európsky sociálny fond
Európsky poľnohospodársky usmerňovací a garančný fond
Finančný nástroj pre usmerňovanie rybolovu
http://www.euvonal.hu/index.php?op=palyazatok&id=325
5.2.1 Potreba zavedenia eura, prípadné vplyvy Nové členské krajiny sa právne zaviazali, že sa pripoja ku kurzovému mechanizmu Európskej únie, k ERM II, k Európskej monetárnej únii, aj ku GMU. Pre Maďarsko s otvoreným hospodárstvom by bolo dôležité, aby čím skôr zaviedlo spoločnú menu únie, euro. Veľká časť zahraničného obchodu Maďarska smeruje do krajín Európskej únie, v prípade spoločnej valuty by sa znížili náklady, a aj riziko. Prísne požiadavky Maastrichtskej dohody majú už sami o sebe za následok vplyv na rast, týmto sa môže zvýšiť HDP o 0,6-1 percento. Zavedením eura, prijatím úrokových sadzieb eura, sa úvery stanú lacnejšie, tým môžu vzrásť investície, a môže vzrásť obchodovanie medzi krajinami eurozóny. Spomedzi nedostatkov je možné vyzdvihnúť vzdanie sa národnej valuty znamená aj vzdanie sa samostatnej monetárnej politiky a politiky výmenného kurzu, respektíve aj to, že sa stratí príjem z emisie meny.
35
5.2.2 Najdôležitejšie kritériá konvergencie Najdôležitejšie kritériá konvergencie, ktoré je potrebné splniť do zavedenia eura:
Štátny deficit neprekročí 3%-á HDP
Hrubá štátna zadlženosť nemôže prekročiť 60% HDP (prechodne môže, v prípade ak ukazuje klesajúcu tendenciu)
Inflácia… Rast úrovne spotrebiteľských cien v roku predchádzajúcom analýze, môže nanajvýš o 1,5 percentuálneho bodu prekročiť priemer hodnôt inflácie troch členských krajín s najnižšou infláciou (kritériom bola vo všeobecnosti hodnota pohybujúca sa medzi 2 a 3 %)
Úrokové sadzby na dlhodobé štátne cenné papiere (5-10 rokov): v roku predchádzajúcom analýze môžu nanajvýš o 2 percentuálne body prekročiť priemer úrokových sadzieb na dlhodobé cenné papiere troch členských krajín s najnižšou infláciou
Valuta krajiny by sa mala, aspoň dva roky bez znehodnotenia a vážnejších napätie vyvolávajúcich situácií, zúčastniť mechanizmu plávajúceho výmenného kurzu (ERM, od roku 1999 ERM2).
http://euvonal.hu/index.php?op=kerdesvalasz_reszletes&kerdes_valasz_id=42
Krajiny, ktoré majú záujem o vstup do eurozóny, v každom roku pripravujú konvergenčný program, v ktorom nadefinujú hospodársku politiku a ciele na jej dosiahnutie na nadchádzajúcich 3-5 rokov. V rámci rozpočtového plánu Európskej únie na základe ustanoveného, Maďarsko z roka na rok dostáva dotácie na rozvoj krajiny a zároveň dodržiava platobné podmienky. Dotácie z EÚ v rokoch 2004-2006 predstavovali 5,1 miliárd. V období rokov 2007 a 2013, na základe sedemročného rozpočtového rámcového plánu bola našej krajine poskytnutá dotácia z Európskej únie vo výške 32,8 miliárd eur (berúc do úvahy ceny z roku 2004). Počas týchto siedmich rokov predstavovala platobná povinnosť našej krajiny 8,3 miliárd eur. Maďarsko ešte aj dnes patrí k tým príjemcom, ktorých platobná povinnosť je menšia ako dotácia, ktorú dostávajú. Nový Rozvojový plán Maďarska, ktorý bol pripravovaný ešte pred začiatkom krízy (odvtedy už bol prepracovaný), určoval maďarskú rozvojovú politiku a priority pre dotácie z únie na roky 2007 a 2013. Pod vplyvom krízy, v porovnaním s tým ako ustanovuje plán, je možná oneskorená realizácia navrhnutých aktivít. Týka sa to zvýšenia zamestnanosti, zmenšenia, vyrovnania rozdielov medzi jednotlivými maďarskými regiónmi. Oneskorenie má 36
vplyv aj na použitie zdrojov z únie. V súčasnosti je podstatne nižší pomer licenčných zmlúv, približne ~30%, avšak uskutočnené platby predstavujú iba ~7%.
6. Vývoj produkcie v jednotlivých odvetviach 6.1 Poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel Zmena systému zmenila podmienky vývoja v poľnohospodárstve. V roku 1989 bolo 70% poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve družstiev a 12% vo vlastníctve hospodárstiev. Výsledkom zákonov o odškodnení bola zmena pomeru štátneho a družstevného vlastníctva v prospech súkromného vlastníctva. Práve tak, ako aj v priemysle, aj tu je charakteristická duálna štruktúra: poľnohospodársku štruktúru tvoria väčšie hospodárstva a malé farmy. Dôsledkom poľnohospodárskej krízy bol pokles rôznych priemerných výnosov, štruktúra produkcie sa vyriešila v prospech lacnejších produktov. Poklesla výmera ovocných sadov, ktoré si vyžadovali väčšiu prácnosť a ktorá predstavovala vyššiu pridanú hodnotu. V chove zvierat – po rýchlom prepustení viacerých zamestnancov – sa dostal do popredia chov hydiny. V dosahovaní hodnoty produkcie sa obrátilo poradie dvoch veľkých odvetví. Do popredia sa dostalo pestovanie rastlín, za ktorým, aj keď málo, zaostával chov zvierat.
15. obrázok
Na základe tabuľky Centrálneho štatistického úradu. Zdroj: Maďarsko 1989-2009 86.s. Legenda: Produkcia základných poľnohospodárskych produktov
37
18 000, 17 000, 16 000, 15 000, 14 000, 13 000, 12 000, 11 000, 10 000, 9 000, 8 000, 7 000, 6 000, 5 000, 4 000, 3 000, 2 000, 1 000, 0 tisíc ton Obilniny z toho pšenica z toho kukurica Slnečnica Zelenina Ovocie Mäso Mlieko Vajcia
Maďarsko je aj popri tomto všetkom, vo výnimočne priaznivej situácii kvôli obzvlášť priaznivému počasiu a zemepisnej polohe, ako aj čo sa týka plochy ornej pôdy, záhrad a ovocných sadov na tisíc obyvateľov. Ešte aj v desaťročí 90-tich rokov, keď poľnohospodárska kríza dosiahla kritické dno, dvojnásobne prevyšovala priemer Európskej únie. 16. obrázok
Na základe tabuľky Centrálneho štatistického úradu. Zdroj: Maďarsko 1989-2009 86. Legenda: Vývoj štruktúry hospodárskych zvierat 60 000, 55 000, 50 000, 45 000, 40 000, 35 000, 30 000, 25 000, 20 000, 15 000, 10 000, 5 000, 0 tisíc kusov Hovädzí dobytok Ošípané Ovce Hydina Kone
38
Na začiatku uskutočňovaných zmien, v roku 1989, bol podiel poľnohospodárstva na tvorbe HDP ešte 13,7%, po uplynutí 20 rokov klesol na 3,7%. Je zrejmé, že Maďarsko je schopné aj okrem zásobenia vlastného obyvateľstva zabezpečiť aj výrazný export. V októbri 2008, kríza ktorá vypukla vo finančníctve a hospodárstve znamenala vážny pokles v priemysle, stavebnom priemysle a v službách. Poľnohospodárstvo sa však v rámci HDP stalo stabilizačným prvkom. Agrárny svet sa dostal do vážnej situácie kvôli nemožnosti vziať si úver kvôli kríze. Poľnohospodárstvo zmenou systému, okrem obilnín, stratilo veľkú časť predajného potenciálu nespracovaných produktov, tak ako v zahraničí, tak aj doma. Domáci potravinársky priemysel toto precenil, hoci privatizácia aj v tomto odvetví spôsobila vážne škody. Maďarské potravinárske podniky boli považované za dobré investície kvôli veľmi vysokej potravinovej bezpečnosti a technologickej vyvinutosti, a čo vyvolalo potrebu privatizácie, bol vysoká miera nedostatočnosti kapitálu. Pokým vo financovaní priemyslu bola 60%-ná miera istiny, v poľnohospodárstve bola 90%.
6.1.1 Vplyv vstupu do EÚ na poľnohospodárstvo Po vstupe do EÚ sa zmenil systém dotovania poľnohospodárstva. Dotácie z Európskej únie jeden a pol násobne vzrástli v porovnaní s pôvodnou úrovňou. Od mája 2004 sú platné smernice o konkurencieschopnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky a poskytovaní dotácií. Tie odvetvia, ktoré nemali možnosť získať dotácie, alebo ich získali len v malej miere, dostali podporu na náhradu škôd. Menej boli však dotovaní pestovatelia obilnín, zeleniny a ovocia, ktorí by boli potrebovali ku konkurencieschopnosti ďalšie investície. Napríklad na výstavbu skladov, chladiarní, fólií atď. Maďarské poľnohospodárstvo sa integrovalo do Spoločnej poľnohospodárskej politiky (KAP). Uplatňuje jej predpisy, zúčastňuje sa na ďalšom rozvoji spoločnej politiky (ochrana európskych záujmov, odmietanie geneticky modifikovaných výrobkov, podpora chovateľov zvierat, ktorí nevlastnia pôdu, intervencia pšenice, zvyšovanie mliečnej kvóty, program – ovocie v školách, používanie prostriedkov na ochranu rastlín). Prostredníctvom
EÚ
zabezpečeného
intervenčného
nákupu
sa
jedna
časť
poľnohospodárov dostala k oveľa vyššiemu v porovnaní s predchádzajúcim a zároveň aj
39
garantovanému príjmu. Z intervenčných zásob obilnín Maďarska tvorí kukurica 80% zásob EÚ-25. V oblasti pestovania rastlín na ornej pôde sa uskutočnili jednoznačne pozitívne zmeny, v oblasti chovu zvierat a pestovania zeleniny - ovocia sa kríza prehlbovala aj naďalej. V každej oblasti poľnohospodárstva znamenala vážny problém vývozná súťaž, lacné záhradnícke, mäsové a mliečne výrobky dovážané zo zahraničia kazia situáciu tohto odvetvia na trhu. V Maďarsku vyprodukovali (v rokoch 2005, 2006, 2007) v priemere 1,9 percent z celkového množstva poľnohospodárskych emisií únie. Emisia pripadajúca na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy, berúc do úvahy výrobnú cenu, predstavuje intenzitu výroby. Pokým v starých členských krajinách bol tento ukazovateľ 2232 eur, v Maďarsku to bolo 1312 eur (údaj z roku 2008). Čo sa týka emisií na jednotku pracovnej sily, EÚ-15 je vo výhode: na jednu pracovnú silu v roku 2008 pripadalo 55300 eur emisií, u nás je to 17600 eur. V potravinárskom priemysle import už asociačnou dohodou spôsobil pokles.
6.2 Priemysel Priemysel sa po privatizačných zmenách, po príleve zahraničného kapitálu a obnovení technológie, začal rýchlo rozvíjať. Najväčšia zmena, ktorá nastala v priemysle, sa týkala počtu zamestnancov. Priemysel v roku 1989 zamestnával 1 273 000 osôb, v roku 2009 už len 681 700. V baníctve v roku 1989 pracovalo 93 200 osôb, v roku 2009 už len 4 400. Krízu v priemysle prehlbovala okrem šoku zo zmeny systému a zániku RVHP aj recesia postihujúca rozvinuté krajiny. V období od roku 1993 bola mierna, od roku 1997 dynamicky stúpala a na prelome tisícročí sa spomalila, v roku 2008 stagnovala a v roku 2009 ukazovala 18%-ný pád. K rastu priemyslu po roku 1992 prispel zahraničný trh vo väčšej miere ako domáci. Domáci predaj sa po roku 1995 postupne zvyšoval. Zo všetkých investícií v národnom hospodárstve skoro jedna tretina sa realizovala v priemysle. V tejto oblasti začal v roku 1994 nárast a v roku 1998 bol na maxime. Veľkú časť investícií uskutočňovali podniky so zahraničnou účasťou. Hlavným prvkom zmeny štruktúry v priemysle je výrazný rast automobilového priemyslu, vďaka obnoveniu vnútornej štruktúry odvetvia. Najväčší dôraz sa kladie na výrobu dopravných prostriedkov, elektroniky, optiky a počítačov. Odvetvia automobilového priemyslu tvoria polovicu priemyselnej výroby. Kvôli výraznému rozvoju automobilového priemyslu váha ostatných odvetví poklesla.
40
18. obrázok
Na základe tabuľky Centrálneho štatistického úradu. Zdroj: Maďarsko 1989-2009 86.s. Legenda: Štruktúra priemyselnej výroby podľa odvetví Baníctvo Spracovateľský priemysel Zásobovanie elektrickou energiou, plynom, parou, vodou
Multinacionálne firmy na začiatku v skutočnosti neverili maďarskej technickej inteligencii a vedomostiam pracovnej sily, preto u nás riešili iba jednoduché montážne a inštalačné úlohy. Zahraničné firmy začali riešiť výskumné a vývojové úlohy koncom desaťročia umiestňovaním laboratórií, ktoré na jednej strane zamestnávali veľa mladých, na druhej strane vplývali aj na univerzitné vzdelanie (Knorr Bremse, Ericsson, NOKIA).
6.2.1 Vplyv vstupu do EÚ na priemysel Po vstupe do Európskej únie sa rozšírili trhové možnosti, domáce podniky majú možnosť uchádzať sa o dotácie z únie, môžu sa zúčastniť verejného obstarávania. Možnosti poskytujú aj maďarské investície realizované z peňazí únie. Zmena trhu si vynútila produkciu obchodovateľných výrobkov na primeranej cenovej úrovni ešte pred vstupom do únie. Prílev zahraničného kapitálu počas privatizácie podporil obnovenie priemyslu.
6.3 Služby „ Sektor služieb sa stal v krajinách OECD a dnes už aj vo východnej a strednej Európe najväčším sektorom národného hospodárstva, čo sa týka počtu zamestnancov a aj na základe HDP” (Ványai-Viszt, 1995). Rozšírenie terciálneho odvetvia bolo dôsledkom
41
hospodárskeho rozvoja. V spracovateľskom priemysle rástla produkcia rýchlejšie ako v sektore služieb. Jedna časť pracovnej sily, ktorá sa uvoľnila v spracovateľskom priemysle, si vedela nájsť uplatnenie v službách. Doprava – Preprava: Po páde v preprave tovaru nastal v rokoch 2003-2007 výrazný 65%-ný rast, aj tu však následkom svetovej krízy nastal opätovný pokles. Spolu s priemyslom sa zmenila aj štruktúra prepravy, výrazne poklesla vnútrozemská vodná doprava následkom zániku hutníctva. Ďalej narastala úloha cestnej dopravy a zároveň klesala úloha železničnej dopravy. Osobná doprava sa po prudkom páde v roku 1994 začala rozvíjať primerane ku všeobecnému stavu hospodárstva. Jedine letectvo ukazovalo rozmach, autobusová doprava stagnáciu, železničná doprava pokles. V miestnej osobnej doprave s 50%-ným poklesom súbežne stúpalo používanie dopravných zariadení jednotlivcov. Zjednodušil sa prístup k autám, cena benzínu sa nezvyšovala až v takej miere ako tarify verejnej dopravy. V oblasti verejnej dopravy sa za pomoci únie zrealizovala obnova vozového parku zabezpečujúceho dopravu v hlavnom meste a predmestí. Telekomunikácie: Od základov sa zmenila ich štruktúra, vzrástol jej okruh záujemcov a najväčší technický rozvoj sa uskutočnil možno práve v tejto oblasti: rozšírenie počítačov, mobilných telefónov, internetu a káblovej televízie. Rozvoj sa uskutočňuje výraznou pomocou FDI. Po MTV 1 a 2, ako aj Duna TV, sa od roku 1997 objavili komerčné televízie. Počítače a internet sa rozšírili vo verejnej správe, vo vzdelávaní a aj v domácnostiach. Maloobchod: Medzi možnosti privatizácie patril vznik obchodov, počnúc maličkými obchodíkmi po super a hypermarkety. Prenikaním hypermarketových reťazcov sa znižoval počet obchodov prevádzkovaných súkromníkmi. Objavili sa nové formy podnikania ako zásielkové služby a internetový obchod. Maloobchodný predaj do roku 1997 klesal, v období rokov 1998 a 2006 stúpal a neskôr znova klesal. Obyvateľstvo nakupovalo z úverov. Turizmus: Najväčší vplyv v tejto oblasti malo zavedenie svetových cestovných pasov a zjednodušenie vybavovania súvisiaceho s valutami, neskôr zrušenie obmedzení, respektíve po vstupe do Európskej únie v roku 2004 ďalší rast zahraničného cestovného ruchu obidvoma smermi. Popri termálnych kúpeľoch sa začali objavovať aquaparky a wellnes centrá. Aj v týchto oblastiach sa prejavila výrazná pomoc dotácií z EÚ.
42
7. Budúcnosť – SWOT analýza Pri predstavení budúcnosti Maďarska som použila SWOT analýzu. Na základe napísaného som sa snažila zozbierať naše Silné stránky, Slabé stránky, Príležitosti a Hrozby. (Medzinárodný výskumný ústav Spojených štátov amerických v šesťdesiatich rokoch vypracoval logickú maticu nazvanú SWOT ako nástroj plánovania rozvojových aktivít, odvtedy sa rozšíril aj v Európe. V Maďarsku sa stal populárny uplatňovaním pri výzvach Európskej únie PHARE. Používa sa na posúdenie stavu hociktorej krajiny, mesta, inštitúcie alebo oddelenia v danom období.)
7.1 Silné stránky
Pod vplyvom protikrízových opatrení sa v druhom polroku roku 2009 zlepšilo
hodnotenie rizík Maďarska. Na základe štatistických údajov Svetového hospodárskeho fóra a odpovedí 1100 vedúcich podnikov pripravuje Správu o globálnej konkurencieschopnosti (Global Competitineves Report). Obsahuje analýzu 133 krajín. Skúma makrohospodárske údaje, ukazovatele zvyšovania účinnosti, inovačné prvky, obchodné prostredie. V tomto poradí sa Maďarsko umiestnilo v rokoch 2009-2010 na 58. mieste v porovnaní s rokom 2008, kedy sa umiestnilo na 62. mieste. Na základe opatrení na zvýšenie účinnosti sa zlepšili makrohospodárske podmienky, avšak ukazovatele inovácií a obchodu sa zhoršili.
Prítomnosť zahraničného prevádzkového kapitálu má od začiatku zmeny
systému stimulačný účinok na maďarské hospodárstvo. Rozvoj je badateľný v každej oblasti hospodárstva, tak ako vo výrobných technológiách, tak aj v organizačných a riadiacich postupoch inštitúcií. Tento rozvoj umožnil integráciu do svetového trhu. maďarského
Bolonským procesom vstúpilo vyššie vzdelávanie do Európy. Budúcnosť hospodárstva
predstavuje
každopádne
dobre
kvalifikovaná
garda
od
kvalifikovaných robotníkov až po inžinierov. Vzdelaná, mobilná, viacerými cudzími jazykmi hovoriaca, zdatná v IKT, to je mladá pracovná sila, ktorá si už počas štúdia na strednej škole osvojí základy, je schopná meniť, je kreatívna, praktická, s počítačovými znalosťami a znalosťami cudzích jazykov. www.omikk.bme
Samozrejme k našim silným stránkam patrí aj staršia generácia s ukončeným
tradičným odborným vzdelaním, s dvadsať - tridsať ročnou praxou. Veľmi sa rozvinula infraštruktúra našej krajiny: stavali sa diaľnice, mosty, vyvinuté sú telekomunikácie.
43
Hospodárska štruktúra sa zmenila primerane k európskym tendenciám, zosilnil
sa sektor služieb. Rozšírili sa tradične dobré služby v kúpeľoch, posilnili sa vybudovaním nových kúpeľov.
7.2 Slabé stránky Podľa analýzy Svetovej banky z roku 2010, sme sa na zozname spomedzi 183 krajín v rámci podnikateľského prostredia umiestnili na 47. mieste. 19. tabuľka Podnikateľské prostredie Maďarska Maďarsko Podnikateľské prostredie
47/41
Začatie podnikania
39
Licencie
88
Zamestnanosť
77
Registrácia vlastníckeho práva
61
Možnosť získania úveru
30
Ochrana investícií
119
Dane
122
Zahraničný obchod
70
Dodržanie zmluvných podmienok
14
Zánik podnikateľskej činnosti
58
http://www.doingbusiness.org/ Z tabuľky je možné vyčítať, že najhoršie umiestnenie sme dosiahli v oblasti daní, ochrany kapitálu, licencií, zamestnanosti. Posledné menované predstavuje najväčšiu prekážku hospodárskeho rastu. Časové zamestnanecké podmienky sú skostnatené, aj toto je jednou z príčin vysokej miery inaktivity.
Znižovanie chýbajúcich zdrojov v rozpočte je založené na znižovaní
finančných prostriedkov, nie na hospodárnejšom vynakladaní rozpočtových zdrojov a lepšom hospodárení inštitúcií.
Anomálie vo fungovaní verejnej sféry, jej neprehľadnosť, nedostatočné
fungovanie právneho systému podporujú rozbujnenie korupcie.
Veľmi veľká miera šedého a čierneho hospodárstva. Zlá je daňová morálka,
charakteristické je jej obchádzanie.
44
Rozšírený je sociálny systém, ktorý veľmi zaťažuje rozpočet. Plytvajúce
zdravotníctvo, vzdelávanie a aj verejná správa. Účinnosť je však spochybniteľná v oblasti sociálnej, zdravotníckej, vzdelávacej a riadiacej.
Slabou stránkou vzdelávania je, že praktická stránka odborného vzdelávania
nezodpovedá každodenným požiadavkám a vyučovanie cudzích jazykov nie je dostatočné. V každej oblasti je plytvanie a nedostatok peňazí prítomné súčasne.
Reformy v posledných rokoch, ktorých cieľom bolo zlepšenie situácie, boli
neúspešné, hoci odborno-politické debaty o potrebe základných zmien sprevádzali roky uplynulé po zmene systému. Najväčšou prekážkou reforiem bolo ako dosiahnuť všeobecnú zhodu v otázke ako ich uskutočniť.
Nerovnomerný rozvoj krajiny. Regionálne rozdiely medzi severozápadnou
časťou krajiny a stredným Maďarskom, ktoré dosahujú európsku úroveň a zaostávajúcimi regiónmi krajiny: severný Alföld, severné Maďarsko, južný Alföld a južné Zadunajsko, ktoré patria medzi posledné regióny EU 27.
Pre zaostávajúce oblasti je charakteristická nezamestnanosť, slabé hospodárske
ukazovatele produkcie a v porovnaní s priemerom krajiny o 10-14% nižšie mzdy. Aj v týchto oblastiach sa nachádzajú mikroregióny, kde príjem dosahuje len 60% príjmu priemeru krajiny. 20 rokov, ktoré uplynuli od zmeny systému, len prehĺbilo tieto rozdiely. Tu bývajúci sa sťahujú ďalej, v prvom rade dočasne môže trochu zmeniť situáciu prílev zahraničného prevádzkového kapitálu.
7.3 Príležitosti
Umiestnenie Maďarska z hľadiska prírodných a hospodársko-zemepisných
pomerov je mimoriadne priaznivé. Krajina disponuje vodným majetkom veľkej hodnoty aj v porovnaní so svetovou úrovňou, orná pôda je dobrej kvality, počet slnečných hodín je veľký, klíma je priaznivá a v počasí sa vyskytuje ešte vždy pomerne málo anomálií. Zemepisné umiestnenie krajiny je v rámci Európy veľmi priaznivé.
V hospodárstve je veľký potenciál pokiaľ malí a strední podnikatelia získajú
podporu zodpovedajúcu ich významu a to v oblasti zjednodušenia administrácie, prístupu k zdrojom, zníženia daní, rozvoja IKT.
Pracovná sila je ešte vždy lacná.
Zdravotnícka turistika popri už dobre fungujúcej plastickej chirurgii a
zubárstve ponúka ďalšie možnosti.
45
Možno našou najslabšou stránkou je premena systémov, ktoré sú naviazané na
štát alebo s ním úzko súvisia. Ide o zdravotníctvo, vzdelávanie, dôchodkový systém, verejná správa – dohodami založenými na širokom konsenze, dlhodobými stratégiami vlády – je možné, že toto je naša najväčšia možnosť v zdolaní chýbajúcich prostriedkov v štátnom rozpočte.
7.4 Hrozby
Vysoká zadlženosť štátu môže ohroziť stabilitu forintu. Situácia zahraničných
daňových poplatníkov je však – bez pomoci – beznádejná. Ak sa na trh dostane nečakane 50100 tisíc bytov - domov, vlastníci ktorých nesplácajú úver, spôsobí to škody pre trh s nehnuteľnosťami, stavebný priemysel a dodávateľov, ktoré dopredu nie je možné ani odhadnúť.
2/3 strategických odvetví, energetických služieb, verejných služieb a bánk sú
majetkom firiem so zahraničnou majetkovou účasťou. Prevaha multinacionálnych firiem oslabuje možnosti podnikateľských aktivít Maďarska.
Vysokokvalifikovaná pracovná sila si nájde v zahraničí lepšie životné
podmienky a lepšie pracovné možnosti.
Pokojnú spoločenskú situáciu ohrozuje chudoba, segregácia, nezamestnanosť.
Hospodárske obmedzenia sú silnejšie ako záujem o ochranu životného
prostredia.
46
Silné stránky Prírodné a hospodársko-zemepisné pomery Atraktívne prostredie pre prílev zahraničného prevádzkového kapitálu Nové technológie a riadiace postupy, ktoré priniesli zahraničné firmy Rozvoj hospodárstva vo všetkých oblastiach Integrácia do svetového trhu Vysokoškolské vzdelanie Odborné vedomosti Vysokokvalifikovaná ženská pracovná sila Vybudovaná infraštruktúra Pomer žien zamestnaných v sektore služieb Využitie termálnych a liečivých vôd Domáci turizmus
Slabé stránky Anomálie vo fungovaní verejnej sféry, jej neprehľadnosť, korupcia Nerovnomerný rozvoj regiónov Nerovnosť zdravotnej starostlivosti Slabá daňová morálka: vysoké šedé a čierne hospodárstvo Chudoba Etnické vylúčenia Nízka vzdelanostná úroveň Rómov Situácia neprispôsobivých občanov Vysoká miera neaktívnych občanov Nedostatok flexibilných pracovných príležitostí Vysoká nezamestnanosť Veľmi nízka jazyková vzdelanosť Slabá spojitosť medzi vzdelávaním a podnikmi, vzdelávaním a hospodárstvom, veľký počet mladých s neprimeraným vzdelaním Duálna spoločnosť, priemysel a poľnohospodárstvo Sociálna, zdravotnícka a dôchodcovská starostlivosť je vo vzťahu k hospodárskym výsledkom prehnaná
Príležitosti
Hrozby/ nebezpečenstvá
Podpora malých a stredných podnikov primerane
Zadlženosť štátu a jednotlivcov
k úlohe, ktorú zohrávajú v hospodárstve:
2/3-ny bánk sú banky so zahraničnou
Rozvoj ľudských zdrojov
majetkovou účasťou
Rozšírenie IKT technológií
Citlivosť na procesy vo svetovom hospodárstve
Prírodné a hospodársko-zemepisné pomery kvalitná orná pôda,
Hospodárske obmedzenia sú silnejšie ako záujem o ochranu životného prostredia
vyrovnané počasie,
Prevaha multinacionálnych firiem potláča
vysoký počet slnečných hodín,
domáce podnikateľské aktivity
veľa prírodnej pitnej a minerálnej vody,
Nedostatok pracovných miest
zdroje liečivej vody,
Odsťahovanie kvalifikovanej pracovnej sily
sprostredkovateľská úloha smerom k
Starnúca spoločnosť
východnej a južnej Európe
Chudoba – predsudky – nedostatok solidarity
Zdravotný turizmus
Zlý zdravotný stav obyvateľstva
47
Záver Vo svojej práci popisujem hlavné spoločenské a hospodárske zmeny, ktoré sa uskutočnili pred a po zmene systému, od štátneho socializmu cez obdobie zmien po vybudovanie a posilnenie nového trhového hospodárstva do roku 2008. Po preštudovaní odbornej literatúry som si pripravila náčrt histórie hospodárstva, potom som na základe tohto pomocou štatistických údajov skúmala spojitosť udalostí v histórii hospodárstva s vývojom štruktúry HDP a či je spojenie medzi rastom, poklesom, stagnáciou HDP a zmenami v hospodárstve. Došla som k zisteniu, že zmeny, ktoré nastali v jednotlivých odvetviach hospodárstva, sa jednoznačne prejavia v HDP. Hospodársky pád, ktorý nasledoval po zmene systému, postavenie sa hospodárstva na nohy, neskôr vplyv hospodárskej krízy je možné nasledovať zmenou objemového indexu HDP. Pád národného hospodárstva Maďarska nastal v období rokov 1990-1993. Pokles HDP je 19%-ný. Aj v štruktúre priemyslu nastali veľké zmeny: najväčším ťahúňom sa stal strojárenský priemysel. Hrubá produkcia priemyslu v roku 1992 predstavovala dve tretiny ročnej produkcie v roku 1989. V poľnohospodárstve bola 35%-ná miera znehodnotenia. Ku koncu obdobia predstavoval podiel na hrubej pridanej hodnote v sektore poľnohospodárstva 3%, priemyslu 24,9%, služieb 67,4 %. Zmenila sa štruktúra zahraničného obchodu: pri dovoze výrazne vzrástlo množstvo strojov a dopravných prostriedkov, poklesol import spracovaných výrobkov, potravín a materiálov. Pri vývoze pozorujeme to isté, pokiaľ rastie export strojov a dopravných prostriedkov, tak klesá množstvo spracovaných výrobkov, potravín, materiálov a energií. Prvé desaťročie nasledujúce po rokoch zmeny systému (1989-1993) charakterizuje vyrovnaný, v priemere 4%-ný rast HDP (investície, spotreba, export). Medzi počtom zamestnaných a HDP, ako aj medzi HDP a HNP je silná korelácia. Zastavenie hospodárskeho rozvoja Maďarska niektorí odborníci – medzi iným – vysvetľujú aj nízkou participáciou, niektorí spotrebou obyvateľstva. Ukazovateľom rozvoja maďarského hospodárstva je aj to, že firmy so zahraničnou účasťou, ktoré zamestnávajú menej zamestnancov vo väčšej miere prispievajú k tvorbe HDP ako menej rozvinuté domáce podniky.
48
Liberalizácia finančníctva po zmene systému zjednodušila prístup k úverom. Počas 10 rokov od druhej polovice 90-tich rokov v hospodárstve je možné pozorovať rast, čo znamená pozitívne očakávania podmienené rastom príjmov. Na základe analýzy tabuliek som zistila, že popri údajoch poukazujúcich na stabilný rast HDP, rastie náchylnosť obyvateľstva na zadlžovanie, týmto sa zároveň zmenšuje čistý peňažný majetok. V prípade poklesu HDP klesá prístup k úverom, čistý peňažný majetok klesá na minimum. Vplyvom neistoty, ktorú priniesla zmena systému, mnohí začínajú sporiť. V období, ktoré predchádzalo kríze, spôsobom prevyšujúcim príjmy – z úverov – rástla spotreba a zadlžovanie. Nábeh na sporenie znova zvýšila neistota, ktorú priniesla svetová hospodárska kríza. Podľa mňa, medzi vývojom HDP a poklesom, respektíve rastom reálnej hodnoty sociálnych príjmov, spoločenských príjmov, sociálnych dávok, reálnych miezd, dôchodkov v Maďarsku v danom období nebola súvislosť (1. príloha). Zvýšenie výdavkov na dôchodky spôsobilo zvýšenie počtu dôchodcov a nie zmena HDP. Aj suma výdavkov na zdravotníctvo, vzdelávanie, výskum - vývoj je výsledkom rozhodnutia parlamentu, ako aj zachovanie reálnej hodnoty príjmov a dôchodkov. Ani nedostatok finančných prostriedkov v rozpočte nenasleduje rast alebo pokles HDP (2. príloha). V Maďarsku hodnota HDP na jednu osobu potvrdzuje, čo už vieme o zaostalosti/rozvinutosti jednotlivých regiónov. Základom na porovnanie krajín, respektíve regiónov môže byť hodnota HDP na jednu osobu, ale v rámci danej oblasti nedokáže ukázať rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi. Myslím si, že s pomocou Gross Domestic Product sa dostaneme k tomu istému záveru, ako som našla v štúdiách o histórii hospodárstva. HDP odzrkadľuje zmeny uskutočnené v štruktúre hospodárstva.
49
Zoznam literatúry: Bakács András, Novák Tamás, Somai Miklós, Túry Gábor: Rendszerváltás a gazdaságban. (Zmena systému v hospodárstve) Bp.: 2006., MTA Társadalomkutató Központ-MTA Világgazdasági Kutatóintézet ISBN 963-508-488-9 Bayer József, Kovách Imre Kritikus leltár: A rendszerváltás másfél évtizede (Poldruha desaťročia zmeny systému). Tanulmányok Bp.:2005. MTA Politika Tudományok Intézete.299 o. ISBN 963-7372-15-6 Buday-Sántha Attila: A magyar agrár- és vidékfejlesztés ellentmondásai (Protirečenia rozvoja poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v Maďarsku). Csikós-Nagy Béla: A XX. Század magyar gazdaságpolitikája. (Hospodárska politika Maďarska v XX. storočí). Tanulságok az ezredforduló küszöbén (Poučenia na prahu tisícročia). Bp.: 1996. Akadémia K. 311 o. ISBN 963-05-7398-9 Hankiss Elemér-Heltai Péter: Münchhausen báró kerestetik: Mit kezdjünk a nagy magyar válsággal (Hľadá sa barón Prášil: Čo si počneme s veľkou maďarskou krízou?). Bp.: 2009., Médiavilág Kiadó. 415 o. ISBN978-963-06-6572-8 Kéri László: A rendszerváltás krónikája (Kronika zmeny systému): 1988-2009. Bp.: 2010. Kossuth Kiadó-Népszabadság Zrt. ISBN 978-963-09-6150-9 Kolosi Tamás: A terhes babapiskóta. A rendszerváltás társadalomszerkezete. (Tehotná detská piškóta. Zmena štruktúry spoločnosti). Közreműködő: Sági Matild, Róbert Péter. Bp.: 2000. Osiris Kiadó 238 o. ISBN 963-389-0003-9 Kolosi-Tóth-Vukovich: Társadalmi riport 2004 (Spoločenský report 2004). Bp.: TÁRKI, 2004). Magyarország 1989-2009 A változások tükrében (Maďarsko v zrkadle zmien 1989-2009). Bp.:2010. KSH. ISBN 978-963-235-280-0 Magyarország nemzeti számlái 1995-2007 (Národné účty Maďarska 1995-2007). Bp.2009. KSH. 1364 o. ISSN-1217-2634 Mihályi Péter:A magyar privatizáció enciklopédiája (Encyklopédia maďarskej privatizácie). Bp.: Pannon Egyetemi Kiadó – MTA Közgazdaságtudományi Intézet, 2010. I.-II. köt.1656 o.) ISBN 978-963-96896-90-7 Zádor Márta: Két válság között (Medzi dvoma krízami). ( A magyar gazdaság Wargabetűje – 1990-2009.) Bp.: 2010. ECOSTAT ISBN 978-963-88885-2-5
50
Elektronická knižnica Dabóczi Kálmán: A mérhető balgaság, avagy miért nincs olaj a közgazdaságtan lámpásában? (Merateľná hlúposť alebo prečo nie je olej v lampáši ekonomiky?) http://epa.oszk.hu/00700/00721/00003/gdp.kimok.html Ecostat-Monitor 1998. I-VI.sz www.ecostat.hu Gergely István: Tízéves az adóreform (Desaťročná daňová reforma). Közgazdasági Szle, 2010. XLV.évf. 4. sz. 333-351. o.) Juhász Réka: Posztszocialista fejlődési pályák (Postsocialistické vývojové dráhy). www.epa.hu/00000/00017/00168/pdf/02juhasz.pdf Kornai János: Közép-Kelet-Európa nagy átalakulása – siker és csalódás (Veľká premena strednej a východnej Európy – úspech a sklamanie). www.kornai-janos.hu/kornai2010%20innovacio%20dinamizmus%20-%20Kszemle pdf Kornai János: Mit jelent a ’rendszerváltás’ (Čo znamená ’zmena systému’). Kísérlet a fogalom tisztázására Közgazdasági Szemle LIV. Évfolyam 2007.04.303-321. o. www.kornai-janos.hu/kornai/2007%20Mit%20a%20rendszervaltas%20%20KSzpdf Kornai János: Mit tanulhatnak a posztszocialista átalakulás útjára lépő országok az átmenet eddigi tapasztalataiból? (Čo sa dá naučiť z doterajších skúseností krajín, ktoré prešli na cestu zmeny?). In.: Közgazdasági Szemle, VI-évf., 2004.10. 913. o. www.epa.hu/00000/00015/00050/pdf/05/szemle05.pdf Pappné Nagy Valéria: A magyar gazdaság transznacionalizálódási folyamata (Transnacionalistický proces maďarského hospodárstva). http://www.nyme.hu/fileadmin/dokumentumok/ktk/kepzes_doktori/2010/2010_PappneNagyV aleria_d.pdf Szabó Antal,Dr.:Kis és Középvállalkozások helyzete Magyarországon (Situácia malých a stredných podnikateľov v Maďarsku). http://www.vallalkozastan.hu/data/pagecontent/0/ERENET/kkvhelyzete_szabo.pdf Szabó László: Az ipar szerkezetváltása (Zmena štruktúry priemyslu). http://cegvezetes.cegnet.hu1999/10 http://www.1000ev.hu http://www.parlament.hu http://www.nol.hu http://net.jogtar.hu/jr/gen/hjegy_doc.cgi?docid=98800024.TV
51
http://www.ecostat.hu http://www.europass.hu http://www.kommentar.info.hu http://www.mnb.hu http://www.oszk..hu http://www.vki.hu
52
Zoznam obrázkov z textu
5.obrázok Počet zamestnancov a ich rozčlenenie podľa odvetví národného hospodárstva (v rámci 15-64 ročného obyvateľstva) Názov 1990 Poľnohospodárstvo 697,2 Priemysel, 1711,0 stavebníctvo Služby 2107,9 Spolu 4516,1
Počet, tisíc osôb 2000 2009 251,9 173,5 1299,7 1174,4 2280,4 3832,0
1990 15,4 37,9
2403,4 3751,3
Rozčlenenie,% 2000 2009 6,6 4,6 33,9 31,3
46,7 100,0
59,5 100,0
64,1 100,0
7. obrázok Počet absolventov denného štúdia Tisíc osôb Názov
1989
2000
2008
2009
170,9
121,1
109,7
105,8
Maturita
52,6
72,2
68,5
78, 0
Z toho: Na gymnáziu
24,2
32,2
33,9
40,1
28,3
40,0
34,6
38,0
15,7
29,8
29,0
35,3
Ukončenie 8 ročnej základnej školskej dochádzky
Na odbornej škole Ukončenie vyššieho vzdelania s diplomom
16. obrázok Produkcia základných poľnohospodárskych produktov Produkt
Obilniny Z toho: Pšenica Kukurica Slnečnica Zelenina Ovocie Mäso Mlieko Vajcia
1986-1990 1991-1995 1996-2000 2001-2005 Priemer rokov 14 282 11 455 11 967 13 703 6 261 4 394 4 079 4 629 6 449 5 127 5 219 7 179 753 743 681 939 1 803 1 415 1 683 1 846 1 629 1 097 912 822 1 300 913 888 869 2 748 2 157 2 064 2 029 249 224 182 182
53
2008
16 841 5 631 8 897 1 468 1 818 840 766 1 846 160
Tisíc ton 2009
13 527 4 396 7 542 1 259 1 600 932 1 753 156
17. obrázok Vývoj štruktúry hospodárskych zvierat Hospodárske zvieratá Hovädzí dobytok Ošípané Ovce Hydina Kone
1989
2000
Tisíc ks 2009
2008
1598
805
701
700
7 660 2 069 52 564 75
4 834 1 129 37 016 75
3 383 1 236 39 716 58
3 247 1 223 40 264 61
18. obrázok Štruktúra priemyselnej výroby podľa odvetví V bežných cenách %
Odvetvie
1989
2000
2008
2009
Baníctvo
5,6
0,5
0,5
0,5
Spracovateľský priemysel:
88,2
91,1
91,2
91,3
Výroba potravín, nápojov,
17,6
13,9
9,8
11,5
Textilný priemysel, koža
7,5
3,6
1,5
1,5
Spracovanie dreva, výroba
4,6
4,9
3,6
3,2
Výroba koksu, spracovanie ropy
6,9
5,6
7,1
6,0
Výroba chemických látok,
9,6
6,5
6,6
7,3
2,3
3,1
3,8
6,8
3,1
2,4
2,9
-
Základné kovy, kovové výrobky
13,3
7,3
7,7
6,0
Výroba strojov, zariadení
6,5
3,7
5,5
4,6
24,7
24,5
24,6
tabaku
papiera, vydavateľská činnosť
výrobkov Výroba gumárenských a plastových výrobkov Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov
Výroba
elektrických
strojov, 10,1
prístrojov Výroba dopravných prostriedkov
5,4
14,1
16,9
17,1
Inde nezaradený spracovateľský
1,2
1,1
1,1
2,8
priemysel
54
Zásobovanie elektrickou
6,2
8,4
8,3
8,2
100,0
100,0
100,0
100,0
energiou, plynom, parou, vodou Priemysel spolu: www.ksh.hu
Prílohy 1. príloha: Populácia, zamestnanosť, nezamestnanosť
Tisíc osôb Rok 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2009/1989, % 96,3
Populácia na začiatku roka 10421 10375 10373 10374 10365 10350 10337 10321 10301 10280 10253 10222 10200 10175 10142 10117 10198 10077 10066 10045 10031
Populácia vo veku 15-64 rokov zamestnaní nezamestnaní .. .. 4880.. 62,4 3966 .. 3725 441,8 3653 511,9 3590 443,9 3580 414,3 3591 397,8 3676 345,7 3786 310,4 3832 285,1 3850 263,2 3850 238,9 3897 244,3 3875 252,4 3879 303,1 3906 316,5 3897 311,7 3849 328,8 3751 420,3 ..
55
2. príloha: Príjem, spotreba Predchádzajúci rok=100,0
Reálna Rok
Objemový
Spotreba
Reálna
hodnota
Reálny
domácností
Spotrebiteľ
mzda
dôchodko
príjem
(na jednu
ské ceny
v
osobu)
index hrubého domáceho produktu
1989
99,9
100,7
103,3
105,4
117,0
100,7
1990
94,3
97,5
98,0
94,8
128,9
96,5
1991
93,0
92,5
98,3
91,0
135,0
88,1
1992
98,6
95,0
96,5
100,2
123,0
96,9
1993
96,1
96,3
95,2
102,2
122,5
99,4
1994
107,2
102,3
102,6
100,1
118,8
102,9
1995
87,8
89,5
94,6
93,2
128,2
101,5
1996
95,0
91,4
96,8
97,1
123,6
101,0
1997
104,9
100,2
100,3
101,6
118,3
104,3
1998
103,6
106,4
102,4
104,1
114,3
105,2
1999
102,5
103,2
101,4
105,8
110,0
104,2
2000
101,5
101,4
102,6
104,1
109,8
104,9
2001
106,4
106,5
104,6
104,5
109,2
104,1
2002
113,6
110,0
106,4
110,2
105,3
104,4
2003
109,2
108,5
105,2
108,3
104,7
104,3
2004
98,9
103,9
103,2
103,4
106,8
104,9
2005
106,3
107,8
102,8
103,6
103,6
103,5
2006
103,6
104,5
102,2
102,0
103,9
104,0
2007
95,4
99,8
95,5
98,6
108,0
101,0
2008
100,8
103,4
..
99,5
105,1
100,6
2009
97,6
94,3
..
93,4
104,2
93,7
113,4
111,3
..
116,5
1332,1
2009/ 1989,% www.ksh.hu
56
126,2
2. príloha: Reálne hospodárske procesy
Rok
HDP
Investície
Zahraničný obchod
Bežný
Štátny
Dovoz
účet
rozpočet
Vývoz
Objemový index, predchádzajúci rok= 100,0
Saldo v HDP %
1989
100,7
104,1
101,1
100,3
..
..
1990
96,5
90,2
94,8
95,9
0,4
..
1991
88,1
87,7
107,1
95,1
0,8
-3,0
1992
96,9
98,5
92,4
101,0
0,8
-6,2
1993
99,4
102,5
120,4
86,9
-9,0
-6,0
1994
102,9
112,3
114,5
116,6
-9,4
-7,6
1995
101,5
94,7
96,1
108,4
-3,6
-3,5
1996
101,0
105,3
105,5a)
104,6a)
-3,8
0,8
1997
104,3
108,6
126,4
129,9
-4,3
-1,7
1998
105,2
112,7
124,9
122,5
-7,0
-6,0
1999
104,2
105,4
114,3
115,9
-7,7
-3,4
2000
104,9
106,7
120,8
121,7
-8,5
-3,3
2001
104,1
104,7
104,0
107,7
-6,0
-2,8
2002
104,4
110,0
105,1
105,9
-7,0
-9,7
2003
104,3
101,0
110,1
109,1
-8,0
-5,8
2004
104,9
108,9
115,2
118,4
-8,3
-6,3
2005
103,5
104,3
106,1
111,5
-7,2
-4,9
2006
104,0
98,8
114,4
118,0
-7,1
-9,3
2007
101,0
100,0
112,0
115,8
-6,5
-5,4
2008
100,6
98,1
104,3
104,2
-7,1
-3,4
2009
93,7
91,4
83,0
87,8
0,2
-3,9
144,1
466,3
487,8
-
-
2009/1989,% 126,2 www.ksh.hu
57
