NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS IX.
VZŤAH A JEHO VÝVOJ MEDZI HDP A NEZAMESTNANOSŤOU NA NÁRODNEJ A REGIONÁLNEJ ÚROVNI Štefan SAMSON, Ján DOLOG Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta
[email protected] Abstrakt Ekonomický rast, zamestnanosť a nezamestnanosť patria k najdôležitejším makroekonomickým veličinám. Ich poznanie je dôležité nielen pre posudzovanie úrovne a vývoja ekonomiky, ale tiež pre hospodársku politiku štátu. Ekonomický rast a nezamestnanosť sú v súčasnosti aj vážnymi problémami ekonomík viacerých krajín, Slovensko nevynímajúc. V príspevku nevysvetľujeme príčiny nášho súčasného relatívne nízkeho ekonomického rastu a ani vysokej nezamestnanosti. Tých je viacero a ich poznanie by si vyžadovalo hlbšie analýzy stavu našej ekonomiky. Úlohou príspevku je analyzovať vzťah a vývoj týchto dvoch kategórií na Slovensku v období rokov 2000 – 2009 na národohospodárskej a regionálnej úrovni. V ekonomickej teórii je známy Okunov zákon, ktorý túto závislosť vzťahu medzi ekonomickým rastom a mierou nezamestnanosti vyjadruje. Kľúčové slová: hrubý domáci produkt, nezamestnanosť, ekonomický rast 1
ÚVOD V súčasnosti v hospodárstve, či už z hľadiska jeho globálneho svetového, integrovaného v medzinárodných zoskupeniach, alebo národného ponímania, problémom celého radu krajín, je relatívne nízky ekonomický rast a vysoká nezamestnanosť. Celosvetový ekonomický rast HDP za obdobie rokov 2003–2011 nedosiahol ani tri percentá. V roku 2008 bol rast okolo 1, 5 % a v roku 2009 bol pokles takmer dve percentá. V predchádzajúcom roku 2011 hospodársky rast v EÚ (27 štátov) bol 1,1 % a v krajinách eurozóny (16 štátov) len jedno percento. Ani Slovensko, i keď v EÚ má jeden z relatívne najvyšších ekonomických rastov, v roku 2011 to boli 3,3 %, nedosahuje tak vysoký ekonomický rast, ktorý by privodil pokles vysokej nezamestnanosti. Tá predstavuje dnes okolo štyristotisíc nezamestnaných a približne 14 percentnú mieru nezamestnanosti.
469
Vzťah a jeho vývoj medzi HDP a nezamestnanosťou na národnej a regionálnej úrovni V príspevku porovnávame zmeny vo vývoji hrubého domáceho produktu (HDP) s vývojom zmien v nezamestnanosti na Slovensku v období rokov 2000 – 2009. Na základe tohto porovnania sa snažíme vyjadriť názor, kedy a pri akom ekonomickom raste, resp. jeho poklese dochádza k zmene, k zníženiu, resp. zvýšeniu nezamestnanosti a jej miery. 2
HRUBÝ DOMÁCI PRODUKT, NEZAMESTNANOSŤ A ICH VYJADRENIE Keďže v príspevku používame a pracujeme s obsahmi kategórií: hrubý domáci produkt (HDP), zamestnanosť, nezamestnanosť, miera zamestnanosti a miera nezamestnanosti, stručne ich v používanej forme a obsahu, definujeme. Hrubý domáci produkt vyjadruje hodnotu finálnej produkcie vytvorenej za jeden hospodársky rok v určitom priestore(štát, región, ... )a s určitými výrobnými faktormi (práca, kapitál, prírodné zdroje, poznatky informácie , ...).Ukazovateľ HDP má celý rad nedostatkov. Niektoré ekonomické činnosti a z nich vyplývajúce hodnoty nie sú v ňom započítané, resp. sú započítané len čiastočne a odhadom (hodnoty vytvárané v domácnostiach, v nelegálnej ekonomike, ..) a niektoré sú zas započítané, i keď by nemali byť, pretože ide o hodnoty, ktoré napr. zhoršujú životné prostredie. Aj napriek týmto nedostatkom, ak nemeníme výpočet a jeho obsahovú náplň, plní relatívne dosť presne úlohu merateľa výkonnosti ekonomiky. V príspevku neuvádzame hodnoty HDP, ale len jeho ročnú mieru rastu. Nezamestnanosť v absolútnom vyjadrení uvádza počty nezamestnaných a jej miera je percentuálnym vyjadrením nezamestnanosti. Dáva do vzťahu počet nezamestnaných (nezamestnaní aktívne hľadajúci prácu)k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu ( nezamestnaní a zamestnaní). Štatistické ročenky ŠÚ SR uvádzajú dva spôsoby výpočtu miery nezamestnanosti. Prvý spôsob je podľa VZPS ( výberové zisťovanie pracovných síl). Druhý spôsob je miera evidovanej nezamestnanosti podľa metodiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSV a R SR). Rozdiel medzi nimi je v tom, že v prvom prípade uvádzame v čitateli počet nezamestnaných podľa VZPS a v druhom prípade u evidovanej nezamestnanosti uvádzame v čitateli počet evidovaných disponibilných uchádzačov o zamestnanie. V príspevku uvádzame mieru nezamestnanosti podľa VZPS Čo sa týka zamestnanosti, v príspevku ju neuvádzame v absolútnom vyjadrení a ani jej mieru, i keď vlastne rast zamestnanosti je jedným zo základných zdrojov ekonomického rastu. Podľa metodických pokynov ŠÚ SR sa miera zamestnanosti počíta ako pomer počtu zamestnaného obyvateľstva k celkovému počtu obyvateľstva, pritom aj v čitateli a aj v menovateli vo veku od 15 do 64 rokov.
470
NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS IX.
3
OKUNOV ZÁKON Zákon je pomenovaný podľa jeho autora, amerického ekonóma Arthura Okuna1 Formuloval ho na základe empirických štvrťročných štatistických údajov o vývoji ekonomiky v USA v rokoch 1948 -1960. Jeho podstata je vo vyjadrení štatistického vzťahu medzi ekonomickým rastom (HDP) a mierou nezamestnanosti. Kvantifikácia tohto vzťahu je v zákone ako empirické pravidlo nasledovná: ak tempo rastu reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) prevyšuje tempo rastu potenciálneho produktu o jedno percento, tak miera nezamestnanosti klesne o pol percenta. Tempo rastu potenciálneho produktu odhadol autor zákona v tom období na 2,25 %. Matematicky tento vzťah môžeme napísať takto: dU = -0,5 (gHDP – 2,25 %)
(1)
kde dU = prírastok/úbytok miery nezamestnanosti, gHDP = reálny HDP a -0,5 % je hodnota Okunovho koeficientu, ktorý vyjadruje intenzitu vzťahu medzi ekonomickým rastom a mierou nezamestnanosti. Ak by reálny hrubý domáci produkt (HDP) rástol rovnakým tempom ako potenciálny produkt, tak by miera nezamestnanosti bola stabilná, čiže 2,25 percentné tempo rastu zodpovedá konštantnej miere nezamestnanosti. A. Okun v zákone popísal vlastne dva vzťahy. Prvý je vzťah medzi reálnym HDP a mierou nezamestnanosti. Druhý je vzťah medzi odklonom reálneho HDP od potenciálneho HDP (produkčná medzera v HDP) a odklonom reálnej miery nezamestnanosti od jej prirodzenej miery. Okunov zákon v obidvoch prípadoch vyjadruje vlastne negatívne empirické prepojenie medzi zmenami v miere nezamestnanosti a zmenami v reálnom výstupe ekonomiky. Okunov zákon, ako sme už uviedli, popisuje jednoduchý štatistický vzťah medzi dvoma dôležitými makroekonomickými veličinami. Táto jeho jednoduchosť vychádza z toho, že k väčšiemu množstvu produkcie tovarov a služieb ( HDP ) je potrené aj väčšie množstvo práce. Ak vychádzame ale z tohto vzťahu tak by sme mali, podľa nášho názoru, predovšetkým skúmať vzťah rastu reálneho HDP a rastu zamestnanosti, pretože zmena v miere nezamestnanosti nie je príčinou zmeny reálneho HDP, ale je jej dôsledkom Na Okunov zákon, na jeho platnosť a zovšeobecnenie, je dnes viacero odlišných názorov. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia, keď ho autor popísal, sa mu plne dôverovalo. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch, keď sa postupne menili podmienky vo výrobe, práca sa stále viac nahrádza novými technológiami, rastúca nepružnosť miezd a trhu práce, . nastali o ňom pochybnosti. Potvrdzovali to aj analýzy 1
Arthur Okun (1928–1980) patril k hlavným predstaviteľom neokeynesovskej makroekonómie. Svojou prácou „Prices and Quantities : A Macroeconomic Analysis”, Brookings Institution 1981, Blackwell 1982, položil základy novej keynesovskej ekonómie.
471
Vzťah a jeho vývoj medzi HDP a nezamestnanosťou na národnej a regionálnej úrovni vývoja ekonomiky v niektorých krajinách, keď aj pri relatívne vyššom ekonomickom raste vysoká miera nezamestnanosti neklesala, ale sa zvyšovala. Preto sa dnes stretávame s názormi, že na jednopercentné zníženie miery nezamestnanosti je potrebný nie dvoj, ale troj, resp. štvorpercentný ekonomický rast. 4
VZŤAH MEDZI HDP A NEZAMESTNANOSŤOU V SR V ROKOCH 2000 – 2009 V nasledujúcej tabuľke uvádzame ročný rast HDP Slovenska v rokoch 2000 až 2009. Tabuľka 1 Ročná miera rastu reálneho HDP SR v rokoch 2000–2009 – zmena oproti predchádzajúcemu roku v % 2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
1,4
3,5
4,6
4,8
5,1
6,7
8,3
10,5
5,9
-4,9
Zdroj: ŠÚ SR Tabuľka 2 Vývoj miery nezamestnanosti podľa VZPS v SR v rokoch2000 – 2009 2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
18,6
19,2
18,5
17,4
18,1
16,2
13,3
11,0
9,6
12,1
Zdroj: ŠÚ SR Porovnaním vývoja ročného rastu reálneho HDP a vývoja ročnej zmeny miery nezamestnanosti, dostávame nasledovné výsledky: • V roku 2000 oproti roku 1999 vzrástol HDP o 1,4 %, miera nezamestnanosti sa zo 16,2% v roku 1999 zvýšila na 18,6 % v roku 2000,čiže vzrástla o 2,4 %. • V roku 2001 HDP oproti roku 2000 sa zvýšil o 3,5 % a miera nezamestnanosti vzrástla o 0,6%. na 19,2%. • V nasledujúcom roku 2002 HDP vzrástol o 4,6 % , Miera nezamestnanosti poklesla z 19,2 % na 18,5 %, t. j o 0,7 %. • Pre rok 2003 bol vývoj nasledovný: HDP sa zvýšil o 4,8% a miera nezamestnanosti oproti predchádzajúcemu roku sa znížila o 1,1 % z 18,5% na 17,4 %. • Rok 2004: v ňom HDP oproti predchádzajúcemu roku vzrástol o 5,1 % a miera nezamestnanosti vzrástla o 0,7 % zo 17,4 % na 18,1 %. • V roku 2005 HDP vzrástol oproti predchádzajúcemu roku o 6,7 %. Miera nezamestnanosti poklesla z 18,1 % na 16,2 %, t. j o 1,9 %. • Vývoj HDP a miery nezamestnanosti bol v roku 2006 nasledovný: HDP vzrástol oproti predchádzajúcemu roku o 8,3 %a miera nezamestnanosti poklesla o 2,9 % zo 16,2% na 13,3 %. • V roku 2007 HDP oproti predchádzajúcemu roku vzrástol o 10,5 %. Miera nezamestnanosti klesla z 13,3 % na 11,0 %, t. j o 2,3 %.
472
NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS IX.
•
V roku 2008 bol rast HDP nižší ako v predchádzajúcom roku, zvýšil sa o 5,9 %. Miera nezamestnanosti sa znížila z 11,0 % na 9,6 %, t. j. o 1,4 % • Vývoj HDP a miery nezamestnanosti bol v roku 2009 nasledovný: HDP oproti predchádzajúcemu roku 2008 sa znížil, klesol o 4,9 %. Miera nezamestnanosti vzrástla z 9,6 % na 12,1 %,t.j. o 2,5 %. Prehľadne zmeny (rast, pokles) vo vývoji HDP a v miere nezamestnanosti vyjadrujeme v nasledovnej tabuľke a grafe. Tabuľka 3 Vývoj zmien v HDP a v miere nezamestnanosti SR v rokoch200 - 2009 vždy oproti predchádzajúcemu roku (v %) Rok (x) Zmeny v HDP (y1) Zmeny v miere nezamestnanosti (y2)
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
1,4
3,5
4,6
4,8
5,1
6,7
8,3
10,5
5,9
-4,9
2,4
0,6
-0,7
-1,1
0,7
-1,9
-2,9
-2,3
-1,4
2,5
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov ŠÚ SR
Obrázok 1 Vývoj zmien v HDP a v miere nezamestnanosti v SR v rokoch 2000 – 2009 v porovnaní k predchádzajúcemu roku v % Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov v tabuľke č. 3 Z predchádzajúcich údajov tabuľky a z grafického vyjadrenia vyplýva: • V celom období rokov 2000 – 2009 došlo k ročnému poklesu ekonomického rastu oproti predchádzajúcemu roku iba v roku 2009 (- 4,9 %). Miera nezamestnanosti v tomto roku vzrástla oproti predchádzajúcemu o 2,5 %. • V rokoch 2000 – 2008 sa každý rok oproti predchádzajúcemu zvyšoval ekonomický rast, neznižovala sa ale vždy miera nezamestnanosti. Tak napr.
473
Vzťah a jeho vývoj medzi HDP a nezamestnanosťou na národnej a regionálnej úrovni v roku2001 pri ročnom ekonomickom raste o 3,5 % vzrástla aj miera nezamestnanosti o 0,6 % a podobne aj v roku 2004 kedy sa hodnota HDP zvýšila o 5,1 % miera nezamestnanosti vzrástla o 0,7 percenta. Ak by sme vychádzali, pri určitom zjednodušení, že každé dve, resp. tri percentá rastu / poklesu HDP by mali znamenať jedno percento poklesu / rastu miery nezamestnanosti, tak by pri uvedených hodnotách HDP v jednotlivých rokoch miera nezamestnanosti mala byť pri dvoch, resp. troch percentách ekonomického rastu, nasledovná: Tabuľka 4 Rozdiel medzi skutočnou a ideálnou mierou nezamestnanosti (rast / pokles o 1 %), prepočítanou k pomeru ekonomického rastu (2, resp. 3 %)v %. Rok
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
a)
-0,7
-1,7
-2,3
-2,4
-2,5
-3,3
-4,1
-5,2
-2,9
+2,4
b)
-0,5
-1,2
-1,5
-1,6
-1,7
-2,2
-2,8
-3,5
-2,0
+1,6
Tabuľka 5 Rozdiel medzi skutočnou a ideálnou mierou nezamestnanosti (rast / pokles o 1 % ), prepočítanou k pomeru ekonomického rastu (2, resp. 3 %)v %. Rok
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
a)
-3,1
-2,3
-1,6
-1,3
-3,2
-1,4
-1,2
-2,9
-1,5
0,0
b)
-2,9
-1,8
-0,8
-0,8
-0,9
-0,3
0,0
-1,2
-0,6
+0,8
4.1
Korelácia medzi rastom HDP a mierou nezamestnanosti Korelácia vyjadruje vzájomný vzťah medzi premenlivými znakmi alebo vlastnosťami dvoch alebo viacerých javov, v našom prípade medzi rastom HDP a mierou nezamestnanosti v SR v období rokov2000 – 2009. Koeficient korelácie vyjadruje intenzitu tohto vzťahu. Nadobúda hodnoty od -1 po 1. Čím viac sa koeficient korelácie blíži k -1, resp. k 1. tým väčšia je miera lineárnej závislosti. Na základe veľkosti koeficientu korelácie môžeme hovoriť o vyššej, strednej a nízkej miere závislosti. Ak by medzi analyzovanými premennými neexistovala závislosť, tak by koeficient korelácie bol nulový. V našom prípade, pri výpočte koeficientu korelácie medzi mierou nezamestnanosti a tempom rastu HDP vychádzame z údajov tabuľky č. 3 ( zmeny v HDP a zmeny v miere nezamestnanosti ) a vypočítame ho nasledovne:
r = correl(x, y) =
cov(x, y) sx s y
(2)
kde, cov(x,y) je kovariancia x a y, sx a sy sú smerodajné odchýlky x a y. Koeficient korelácie medzi uvedenými dvoma premennými= - 0,8754.
474
NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS IX.
Z uvedených údajov sme tiež vypočítali, že vzťah medziročným ekonomickým rastom v období rokov 2000 – 2009 v SR a ročnou mierou nezamestnanosti je2,5 /1, čo znamená, že na ročné zníženie miery nezamestnanosti o 1 %, by bol potrebný 2,5 %-ný ročný ekonomický rast, resp 1 %- ný ekonomický rast by priniesol zníženie miery nezamestnanosti v priemere o 0,4 %. Je ale potrebné uviesť, že zabezpečovanie z roka na rok vyššieho ekonomického rastu pri dnešnej našej štruktúre HDP a vysokej miere nezamestnanosti, prevyšujúcej prirodzenú mieru nezamestnanosti je málo reálne. Je tiež aj otázne, či a do akej miery je opodstatnené viazať rast zamestnanosti a znižovanie nezamestnanosti od hrubého domáceho produktu. Z doteraz vypracovaných stratégií rozvoja našej ekonomiky a uvažovaných jej prognóz, v najbližších piatich rokoch, sa ani nepredpokladá podstatnejšie zníženie ne zamestnanosti a jej miery. 5
VZŤAH MEDZI HDP A NEZAMESTNANOSŤOU NA ÚROVNI REGIÓNOV SLOVENSKA V ekonomickej literatúre sme sa doteraz nestretli s popísaním a ani s analýzou vzťahu a jeho intenzity medzi vytváraným produktom a mierou nezamestnanosti na úrovni subnacionálnych regiónov, čiže územno - ekonomických celkov v štáte. Robíme tak, i keď sme si vedomí, že ide o relatívne malé ekonomické celky, ekonomicky a politicky nesamostatné, riadiace sa nielen vlastnou regionálnou, ale aj jednotnou hospodárskou politikou štátu. Ekonomická úroveň jednotlivých regiónov, ako aj ich miery nezamestnanosti, sú odlišné. Niektoré regióny sú ekonomicky vyspelejšie a majú aj relatívne nízke miery nezamestnanosti. Taký je napr. bratislavský región, ale aj regióny na západnom Slovensku. Naproti tomu regióny, banskobystrický, prešovský a košický, majú nižšiu ekonomickú úroveň, vytvárajú nižší produkt na obyvateľa a majú vysokú nezamestnanosť. Pre posúdenie vzťahu medzi vytváraným produktom, „Regionálnym hrubým domácim produktom“(RHDP) a mierou nezamestnanosti v tom ktorom regióne, uvádzame štatistické údaje v tabuľkách č.4, 5 a 6. V nich uvádzame za obdobie rokov 2000 – 2009: a) údaje o hodnote vytváraného HDP v jednotlivých regiónoch Slovenskaregionálny hrubý domáci produkt (RHDP ), b) údaje o nezamestnanosti v regiónoch Slovenska, vyjadrené v miere nezamestnanosti, c) vzťah medzi rastom / poklesom RHDP a poklesom / rastom miery nezamestnanosti.
475
Vzťah a jeho vývoj medzi HDP a nezamestnanosťou na národnej a regionálnej úrovni Tabuľka 6 Regionálny hrubý domáci produkt, jeho rast / pokles oproti predchádzajúcemu roku v % Región
2000
2001
2002
Bratislavský
1,9
4,4
7,4
Trnavský
1,0
2,7
2,3
Trenčiansky
1,2
4,9
1,5
Nitriansky
1,1
3,0
Žilinský
1,2
Banskobystrický
2003
2004
2005
2006
2007
4,4
5,6
9,6
6,5
5,2
4,2
6,8
0,8
Prešovský Košický
2008
2009
15,4
4,0
12,7
3,8
2,0
9,5
22,6
9,1
1,3
-7,4
5,6
1,4
4,7
8,9
3,8
-7,3
3,3
7,0
7,0
4,4
7,2
7,3
-4,3
3,4
2,5
6,5
8,6
6,6
14,4
10,0
-5,6
7,3
7,3
3,9
0,4
-7,6
11,4
10,7
7,2
-8,6
2,1
6,7
6,5
2,7
3,9
5,0
0,7
11,1
3,4
-7,0
2,5
9,3
2,9
3,3
4,4
2,1
3,4
7,8
6,0
-10,1
Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2010, ŠÚ SR Tabuľka 7 Miera nezamestnanosti v regiónoch SR v období rokov 2000 – 2009 Región
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
Bratislavský
7,2
8,3
8,6
6,9
8,2
5,2
4,3
4,2
3,6
4,7
Trnavský
16,4
18,0
16,1
13,2
12,5
10,4
8,8
6,5
6,2
9,1
Trenčiansky
15,0
13,4
11,3
9,2
8,6
8,1
7,1
5,7
4,7
7,3
Nitriansky
20,8
23,1
23,8
23,4
20,3
17,8
13,2
10,7
8,8
13,0
Žilinský
18,5
18,9
17,3
17,2
17,5
15,2
11,8
10,1
7,7
10,6
Banskobystrický
21,9
22,4
25,2
23,8
26,6
23,8
21,1
20,0
18,2
18,8
Prešovský
22,1
22,7
20,1
20,4
22,9
21,5
18,1
13,8
13,0
16,2
Košický
25,6
24,8
24,1
23,0
25,2
24,7
20,3
15,9
13,5
15,5
Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2010, ŠÚ SR Z uvedených štatistických údajov tabuliek uvádzame: • Regionálny hrubý domáci produkt sa v každom roku uvedeného analyzovaného obdobia zvyšoval z ôsmych regiónov Slovenska len v Bratislavskom regióne. • Vo všetkých ostatných siedmych sa RHDP zvyšoval v rokoch 2000 – 2008. V roku 2009 vo všetkých siedmych klesol RHDP oproti predchádzajúcemu roku 2008 V banskobystrickom regióne klesol RHDP aj v roku 2005 oproti predchádzajúcemu roku 2004. • Najnižšiu mieru nezamestnanosti v celom období rokov 2000 – 2009 bratislavský región, v rozmedzí 8,3 -3,6 %. • Najvyššiu mieru nezamestnanosti mali v uvedených rokoch regióny: bratislavský, prešovský a košický.
476
NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS IX.
•
•
Podstatne viac na regionálnej ako na národohospodárskej úrovni ( SR ako celok ) v uvedenom období rokov 2000 – 2009 došlo k tomu, že výkonnosť ekonomiky v regióne sa zvýšila oproti predchádzajúcemu roku ale vzrástla aj miera nezamestnanosti. Takmer vždy, keď ekonomika regiónu klesla oproti predchádzajúcemu roku, zvýšila sa aj miera nezamestnanosti. Výnimkou bol rok 2005, v ňom, v banskobystrickom regióne, poklesol oproti predchádzajúcemu roku 2004RHDP o 7,6 percenta a poklesla v ňom, oproti predchádzajúcemu roku aj miera nezamestnanosti o 2,8 %.
Tabuľka 8 Vzťah rastu / pokles u regionálneho hrubého domáceho produktu a poklesu / rastu miery nezamestnanosti v regiónoch SR v období rokov 2000- 2009 v %, vždy oproti predchádzajúcemu roku 2000
2001
2002
2003
RHDP
nezam.
RHDP
nezam.
RHDP
nezam.
RHDP
nezam.
Bratislavský
1,9
-0,2
4,4
1,1
7,4
0,3
4,4
-1,7
Trnavský
1,0
-4,1
2,7
1,6
2,3
-1,9
9,6
-2,9
Trenčiansky
1,2
3,6
4,9
-1,6
1,5
-2,1
5,2
-2,1
Nitriansky
1,1
3,0
3,0
2,3
4,2
0,7
3,3
-0,4
Žilinský
1,2
2,6
6,8
0,4
3,4
-1,6
2,5
-0,1
Banskobystrický
0,8
-0,8
7,3
0,5
7,3
2,8
3,9
-1,4
Prešovský
2,1
3,0
6,7
0,6
6,5
-2,6
2,7
0,3
Košický
2,5
2,5
9,3
-0,8
2,0
-0,7
3,3
-1,1
Pokračovanie tabuľky 8 2004
2005
2006
2007
RHDP
nezam.
RHDP
nezam.
RHDP
nezam.
RHDP
nezam.
Bratislavský
5,6
1,3
15,4
-3,0
4,0
-0,9
12,7
-0,1
Trnavský
6,5
-0,7
9,5
-2,1
22,6
-1,6
9,1
-2,3
Trenčiansky
5,6
-0,6
1,4
-0,5
4,7
-1,0
8,9
-1,4
Nitriansky
7,0
-3,1
7,0
-2,5
4,4
-4,6
7,2
-2,5
Žilinský
6,5
0,3
8,6
-2,3
6,6
-3,4
14,4
-1,7
Banskobystrický
0,4
2,8
-7,6
-2,8
11,4
-2,7
10,7
-1,1
Prešovský
3,9
2,5
5,0
-1,4
0,7
-3,4
11,1
-4,3
Košický
4,4
2,2
2,0
-0,5
3,4
-4,4
7,8
-4,4
477
Vzťah a jeho vývoj medzi HDP a nezamestnanosťou na národnej a regionálnej úrovni Pokračovanie tabuľky 8 2008
2009
RHDP
nezam.
RHDP
nezam.
Bratislavský
3,8
-0,6
2,0
1,1
Trnavský
1,3
-0,3
-7,4
2,9
Trenčiansky
3,8
-1,0
-7,3
2,6
Nitriansky
7,3
-1,9
-4,3
4,2
Žilinský
10,0
-2,4
-5,6
2,9
Banskobystrický
7,2
-1,8
-8,6
0,6
Prešovský
3,4
-0,8
-7,0
3,2
Košický
6,0
-2,4
-10,1
2,0
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z tabuliek č. 4 a 5. 5.1
Korelácia medzi ekonomickým rastom a mierou nezamestnanosti Ako sme už uviedli v predchádzajúcej časti príspevku, koeficient korelácie nám vyjadruje intenzitu vzťahu medzi dvoma premennými veličinami. V našom prípade ide o vzťah medzi tempom rastu RHDP a ročnou mierou nezamestnanosti. Z uvedených údajov v tabuľke, po dosadený do vzorca konkrétnych údajov, sme dostali nasledovné koeficienty korelácie a determinácie pre jednotlivé regióny. Tabuľka 9 Korelácia medzi ekonomickým rastom a mierou nezamestnanosti Koef. korelácie : r
Koef. determinácie : R2
Bratislava
-0,511
0,261
Trnava
-0,471
0,222
Trenčín
-0,653
0,427
Nitra
-0,820
0,672
Žilina
-0,728
0,530
Banská Bystrica
-0,059
0,003
Prešov
-0,599
0,359
Košice
-0,492
0,242
Región
Zdroj: Vlastné spracovanie Z nich sme vypočítali, že vzťah medzi ročným ekonomickým rastom RHDP a ročnou mierou nezamestnanosti, bol v období rokov 2000 – 2009 v jednotlivých regiónoch nasledovný:
478
NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS IX.
Tabuľka 10
Región
Ročná zmena miery nezamestnanosti = = f(Ročná zmena ekonomického rastu RHDP)
Pre zníženie 1% miery nezamestnanosti je potrebné z výšiť HDP v priemere o ...%
Bratislava
y = 0,6796 - 0,1542x
6,485
0,154
Trnava
y = - 0,4241- 0,1252x
7,987
0,125
Trenčín
y = 0,4696 - 0,2942x
3,399
0,294
Nitra
y = 2,1833 - 0,6625x
1,509
0,663
Žilina
y = 1,0126 - 0,2836x
3,526
0,284
Banská Bystrica
y = - 0,3346 - 0,0169x
59,172
0,017
Prešov
y = 0,9040 - 0,3402x
2,939
0,340
Košice
y = - 0,0416 - 0,2348x
4,259
0,235
1% zvýšenie HDP spôsobí zníženie miery nezamestnanosti v priemere o ...%
Zdroj: Vlastné spracovanie Z uvedených výsledkov výpočtov nám vychádza, že intenzita vzťahu medzi ekonomickým rastom a mierou nezamestnanosti nie je vysoká a medzi jednotlivými regiónmi aj veľmi rozdielna. Aplikovať model Okunovho zákona z národohospodárskej úrovne na subnacionálne regióny by pravdepodobne nebolo správne, pretože by nevyjadrovalo realitu vzťahu medzi ekonomickým rastom a nezamestnanosťou a nebolo by ani reálnym poznatkom pre hospodársku politiku toho – ktorého regiónu, či už zo strany samotného regiónu ale aj štátu. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] LISÝ, J. a kol. : Ekonómia, Ekonomická univerzita Bratislava, 2007, Jura Edition, ISBN: 80-89047-75-0INGVERSEN, P. - WILLET, P. An introduction to algorithmic and cognitive approaches for information retrieval. In Libri. ISSN 0024-2667, 1995, vol. 45, no. 2, p. 160-177. [2] OKUN, M. A.: Potentialoutput: Its measurement and significance Cowles foundation. Yale Universty. 1062, Dostupné na internete: http://cowles.econ. yale.edu./P/cp/po 1b/190.pdf. [3] SAMSON, Š. a kol.: Regionálna ekonomika, Košice, 2001, ISBN 80-7099-716-8 [4] SAMSON, Š., KOĽVEKOVÁ, G. :Vývoj rozdielov v regiónoch SR, In: Zborník z medzinárodnej konferencie, National and Regional Economics VI, Herľany, EkF TU Košice, 2006, ISBN: 80-8073 -721-5 [5] SAMSON, Š.: Ukazovatele hodnotiace úroveň regiónov, In: Zborník z medzinárodnej konferencie National and Regional Economics VII, Herľany, EkF TU Košice, 2008, ISBN: 978-80-553-0084-9
479
Vzťah a jeho vývoj medzi HDP a nezamestnanosťou na národnej a regionálnej úrovni [6] SLUŠNÁ, Ľ.: Analýza vzťahu ekonomického rastu a nezamestnanosti, Národohospodárska fakulta, Ekonomická univerzita Bratislava, 2011, ISSN: 1338-2632 [7] Štatistická ročenka ŠÚ SR, 2019 [8] Štatistická ročenka regiónov Slovenska, ŠÚ SR, 2010
480
