Vojenské misie: slovenské lessons learned

Vojenské misie: slovenské „lessons learned“

4

Autor: Miroslav FÁZIK Oponent: Miroslav HREBÍČEK

Úvod Účasť Slovenskej republiky v operáciách medzinárodného krízového manažmentu Možnosti ozbrojených síl SR Skúsenosti z vysielania jednotiek Negatívne stránky, identifikované problémy Skúsenosti z praxe plánovania misií Personálna oblasť Oblasť logistickej podpory Záver

Úvod Zásadné zmeny bezpečnostného prostredia v posledných rokoch a členstvo v NATO a EÚ zvýšili váhu medzinárodnopolitického postavenia SR, ale tiež mieru jej zodpovednosti za bezpečnejší a stabilný svet. Poskytujú jej možnosti aktívne formovať vlastné bezpečnostné prostredie a presadzovať svoje záujmy v zahraničí. Nielen svojimi politickými a diplomatickými aktivitami, ale aj účasťou ozbrojených síl v operáciách medzinárodného krízového manažmentu (MKM) sa SR od svojho vzniku aktívne podieľa na prehlbovaní mieru a upevňovaní bezpečnosti v Európe a vo svete v súlade so svojimi záujmami a prioritami bezpečnostnej a obrannej politiky štátu. Aktívna účasť OS SR v mierových operáciách medzinárodného spoločenstva na udržanie mieru, pri riešení konfliktov a v boji proti terorizmu patrí od vzniku SR a jej ozbrojených síl medzi hlavné súčasti našej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Za trinásť rokov samostatnosti príslušníci OS SR plnili úspešne úlohy v 28 mierových operáciách v 21 krajinách na 3 kontinentoch. Z toho v 6 operáciách pod velením NATO, v 15 operáciách pod velením OSN, v 3 operáciách pod velením OBSE, v 2 operáciách pod velením EÚ a v 2 operáciách pod velením koaličných síl. Na plnení úloh v zahraničných mierových operáciách sa od roku 1993 do súčasnej doby vystriedalo takmer 10 000 príslušníkov OS SR. 599

4

III. KAPITOLA – Vojenské misie: slovenské „lessons learned“

Pri porovnaní angažovanosti za posledné štyri roky mali počty príslušníkov OS SR plniacich úlohy v zahraničných mierových operáciách nasledujúci vývoj: k 31. decembru 2002 pôsobilo v mierových operáciách v zahraničí celkom 764 príslušníkov OS SR; v roku 2003 po ukončení plnenia úloh vrtuľníkovou jednotkou v mierovej operácii NATO SFOR v Bosne a Hercegovine a reorganizácii ženijnej jednotky v mierovej misii OSN UNMEE v Etiópii a Eritrei sa počty vojakov v mierových operáciách v zahraničí znížili k 31. decembru 2003 na 731; k 31. decembru 2004 po ukončení plnenia úloh ženijnej jednotky v mierovej misii UNMEE v Etiópii pôsobilo v mierových operáciách v zahraničí celkom 646 príslušníkov OS SR. k 31. decembru 2005 pôsobili príslušníci OS SR v 13 mierových operáciách v 9 krajinách na 3 kontinentoch v počte 588 osôb. V súčasnej dobe (k 31. máju 2006), sú ozbrojené sily SR zastúpené v jednej operácii pod velením koaličných síl, dvoch operáciách na podporu mieru pod ve1ením NATO, jednej operácii pod velením EÚ, 2 mierových misiách pod velením OSN a v šiestich veliteľských a pozorovateľských misiách pod velením NATO, OSN a EÚ, čo predstavuje 656 profesionálnych vojakov plniacich úlohy v zahraničí.

Účasť Slovenskej republiky v operáciách medzinárodného krízového manažmentu Medzinárodné spoločenstvo má za cieľ včas a adekvátne reagovať na vznikajúce napätia a krízové situácie a s týmto cieľom buduje a využíva systém MKM. V poslednom desaťročí došlo k dôležitým kvalitatívnym zmenám v jeho povahe. Má umožňovať efektívnu spoluprácu hlavných aktérov MKM (OSN, NATO, EÚ, OBSE, regionálne iniciatívy a ad hoc koalície) pri predchádzaní konfliktom, riešení kríz, udržiavaní a presadzovaní mieru, záchranných a humanitárnych operáciách. Kľúčové miesto z pohľadu medzinárodnej legitimity operácií krízového manažmentu a z hľadiska šírky záberu patrí OSN. Okrem vlastných operácií poskytuje mandát na vedenie operácie 600

Miroslav FÁZIK

4

viacerým regionálnym a subregionálnym organizáciám. BR OSN spolupracuje na ad hoc základe s regionálnymi a subregionálnymi organizáciami, pričom posilnenie vzájomnej spolupráce naznačuje zmenu v globálnej zodpovednosti OSN smerom k regionalistickému prístupu. V súčasnosti je vo svete rozmiestnených 16 operácií pod vedením OSN. SR pôsobí prostredníctvom svojich ozbrojených síl v 3 z týchto operácií. V mierovej misii UNFICYP na Cypre monitorujúcej dodržiavanie mierovej dohody medzi Cyperskou republikou a Severocyperskou tureckou republikou je úlohou našej jednotky pozorovanie a hliadkovanie v priestoroch svojej zodpovednosti a zabezpečenie systému hlásení situácie v nárazníkovej zóne. Cieľom misie UNDOF na Golanských výšinách je dozerať na dodržiavanie Ženevskej dohody medzi Sýriou a Izraelom a vhodným spôsobom (predovšetkým vyjednávaním) predchádzať jej porušovaniu. Príslušníci slovenskej roty začlenení do zostavy rakúskeho práporu nepretržite pozorujú územie separácie a bránia nepovolenému vstupu vojakov, vojenskej techniky a civilistov so zbraňami. Tretím príspevkom SR je účasť 2 vojenských pozorovateľov v misii UNTSO, ktorí monitorujú, hliadkujú a vykonávajú inšpekcie na izraelsko-libanonskej hranici. Z hľadiska schopnosti uskutočniť efektívnu vojenskú operáciu má dominantné postavenie v MKM Severoatlantická aliancia. Pod velením aliancie naše ozbrojené sily pôsobia v operáciách v Kosove (KFOR), Afganistane (ISAF), na veliteľstve NATO v Sarajeve a vo výcvikovej misii NATO v Iraku (NTM-I). Cieľom operácie KFOR v Kosove, ktoré je prioritným regiónom zahraničnej politiky SR, je stabilizácia regiónu a implementácia vojensko-technickej dohody. Hlavnou úlohou 135-člennej slovenskej jednotky je identifikácia a zabránenie etnickým nepokojom, kriminálnej činnosti a narušovaniu pokojného politického vývoja. Nemenej dôležitý je príspevok Slovenska v operácii ISAF, kde 57 špecialistov vykonáva odmínovanie a ničenie munície a odborné práce pri obnove a rekonštrukcii letiska v Kábule. V medzinárodných štáboch na veliteľstve NATO v Sarajeve, ktorého cieľom je podpora reformy bezpečnostného a obranného sektora Bosny a Hercegoviny, plnia 4 naši dôstojníci úlohy v oblasti logistickej podpory, riadenia vzdušných operácií, civilnovojenskej spolupráce a inšpekcie tovární na výrobu zbraní. Piati vojaci pôsobiaci v misii NTM-I v Iraku sa podieľajú na výcviku 601

4

1Uznesenie

č. 924 z 23. 11. 2005 – pozn. aut.

602


irackých bezpečnostných síl. Misia bola vytvorená na základe požiadavky dočasnej irackej vlády. Úlohou je pomôcť vybudovať, vycvičiť a vybaviť nové iracké ozbrojené sily. NATO sa angažuje vo výcviku, vybavení a technickej pomoci, nie v bojových operáciách. Cvičí a školí personál strednej a vyššej kategórie irackých ozbrojených síl priamo v Iraku, v školách a výcvikových zariadeniach NATO. Koncom 20. storočia začal rásť aj význam EÚ z pohľadu budovania európskej bezpečnosti a obrany. V roku 2003 boli uzatvorené dohody o spolupráci medzi EÚ a NATO (tzv. Berlín plus). Uskutočnila sa prvá vojenská misia EÚ v Macedónsku (CONCORDIA) a Kongu (ARTEMIS) a v súčasnosti prebiehajú dve policajné misie pod vedením EÚ v Bosne a Hercegovine (EUPM) a Macedónsku (EUPOL PROXIMA). Dňom 2. 12. 2004 začali pôsobiť na území Bosny a Hercegoviny medzinárodné jednotky EUFOR v rámci operácie ALTHEA. Vojensko-politická situácia na území Bosny a Hercegoviny sa v priebehu roka 2005 postupne zlepšovala. Úlohou EUFOR bolo zaisťovanie stabilného bezpečnostného prostredia na území BaH neustálou prítomnosťou vojenskej sily EÚ, vykonávaním dozoru nad dodržiavaním ustanovení Daytonskej mierovej dohody, vykonávaním inšpekcie skladov zbraní a poskytovaním podpory medzinárodným organizáciám pôsobiacim v priestore misie. V spolupráci s federálnymi orgánmi operácia zabezpečuje zber zbraní, munície a výbušnín od civilného obyvateľstva a ich následnú likvidáciu, monitoruje činnosť ozbrojených síl BaH a miestnej polície, návrat utečencov, ako aj potenciálne nebezpečenstvo teroristických útokov. Začiatkom roku 2006 bola na základe uznesenia vlády1 do operácie ALTHEA – EUFOR vyslaná strážna čata o počte 35 profesionálnych vojakov s príslušnou technikou v prospech mnohonárodného účelového zoskupenia síl Sever (MNTF-N) v Tuzle na základňu Eagle. Relatívne novým prvkom v MKM je vytváranie ad hoc koaličných zoskupení, ktoré odrážajú nedostatok jednoty štátov pôsobiacich v medzinárodných organizáciách. Pod velením koaličných síl prebieha operácia Iracká sloboda, ktorá má za cieľ obnovu bezpečnosti v Iraku, poskytovanie humanitárnej pomoci a postupné odovzdávanie moci irackým, resp. miestnym inštitúciám. Úlohou 105-člennej ženijnej jednotky je odmínovanie a likvidácia munície a v súčasnosti (po rozšírení mandátu) aj výcvik

Miroslav FÁZIK

4

irackých ozbrojených síl v oblasti odmínovania a vykonávania drobných ženijných prác. Tabuľka č. 1: Operácie mimo územia SR NÁZOV

OPERÁCIE

Iracká sloboda

POD

VELENÍM

ŠTÁT

POČET

koaličné sily

Irak

105

ISAF

NATO

Afganistan

57

KFOR

NATO

Kosovo

135

EÚ

Bosna a Hercegovina

35

UNFICYP

OSN

Cyprus

210

UNDOF

OSN

Golanské výšiny

95

ALTHEA

VELITEĽSTVÁ A POZOROVATEĽSKÉ MISIE MIMO ÚZEMIA SR Veliteľstvo NATO v Sarajeve

NATO

Bosna a Hercegovina

4

Veliteľstvo NTM-I

NATO

Irak

5

pozorovateľská misia UNTSO

OSN

Sýria

2

pozorovateľská misia EÚMM

EÚ

územie bývalej Juhoslávie

2

pozorovateľská misia AMIS II

EÚ

Sudan

2

pozorovateľská misia ALTHEA

EÚ

Bosna a Hercegovina

4

Okrem horeuvedených operácií, misií a veliteľstiev majú ozbrojené sily svoje zastúpenie v stálej delegácii pri NATO a v rôznych veliteľských štruktúrach NATO a EÚ, čo predstavuje ďalších viac ako 100 príslušníkov ozbrojených síl, prevažne dôstojníkov. Táto skutočnosť vyžaduje systémový postup pri rozhodovaní o účasti ozbrojených síl SR v operáciách MKM tak, aby zodpovedal našim záujmom, prijatým záväzkom a hlavne možnostiam.

Možnosti ozbrojených síl SR Vzhľadom na veľkosť a možnosti ozbrojených síl SR je v súčasnosti ich účasť na operáciách v zahraničí neadekvátne vysoká a spôsobuje roztrieštenosť ich kapacitných možností. Prílišná geografická roztrieštenosť a globálna zaangažovanosť Slovenskej 603

4


republiky v operáciách MKM taktiež neumožňuje orientáciu na regióny jej prioritného záujmu. Ozbrojené sily boli vyslané do operácií MKM na základe odôvodneného záujmu vlády potvrdeného NR SR v zmysle požiadaviek OSN, EÚ, NATO, OBSE alebo štátov, pod ktorých vedením sa operácie uskutočňujú. Ako je známe, SR participuje takmer na všetkých misiách. Výsledkom je nerovnomerná účasť jednotiek ozbrojených síl v operáciách jednotlivých medzinárodných organizácií a financovanie účasti na úkor ich výzbroje a výcviku a iných záväzkov SR. Prevažujúca účasť ozbrojených síl na operáciách pod vedením OSN spôsobuje najmä po vstupe do NATO a EÚ pri ich rastúcej angažovanosti v MKM ťažkosti pri plnení záväzkov vyplývajúcich z členstva v týchto organizáciách. SR má pravdepodobne stále príliš veľkú účasť v misiách OSN a bolo by potrebné celkové vojensko-politické prehodnotenie tohto problému. Aj keď je možné použiť argument, že náklady na nasadenie OS SR do misií OSN sú finančne kryté predovšetkým z fondov tejto organizácie, je potrebné vidieť aj ten fakt, aké veľké sily máme v súčasnosti k dispozícii a aká veľká je ich časť, ktorá je takto „blokovaná” a nemôžeme ju použiť v prospech nášho strategického partnera. Z uvedených dôvodov bude potrebné v súlade so záujmami SR postupne dosiahnuť vyváženú účasť ozbrojených síl v operáciách MKM s dôrazom na posilnenie našej účasti v operáciách pod vedením NATO a EÚ. Tabuľka č. 2: Porovnanie účasti ŠTÁT

POČET OBYVATEĽOV

Belgicko

10379067

41226

Bulharsko

7385367

42948

Česká republika

10235455

39213

711

Holandsko 16491461

34455

698

0,004%

2,026%

Maďarsko

9981334

27054

800

0,008%

2,957%

38536869

137198

1775

0,005%

1,294%

8192880

52879

963

0,012%

1,821%

Rumunsko

22303552

81538

1359

0,006%

1,667%

Slovensko

5439448

17017

643

0,012%

3,779%

Poľsko Rakúsko

604

POČETNÝ STAV OZBROJENÝCH SÍL V OPERÁCIÁCH A MISIÁCH

POČET VOJAKOV V MISIÁCH K POČTU OBYVATEĽOV

PERCENTUÁLNY POMER VOJAKOV V MISIÁCH K POČTU VOJAKOV V OS

PERCENTUÁLNY POMER VOJAKOV

516

0,005%

1,252%

264

0,004%

0,615%

0,007%

1,813%

Miroslav FÁZIK

4

Skúsenosti z vysielania jednotiek Doterajšou účasťou v operáciách MKM získala SR prostredníctvom svojich ozbrojených síl vysokú kredibilitu a uznanie medzinárodného spoločenstva a našich spojencov a partnerov. Pôsobenie ozbrojených síl v operáciách a misiách mimo územia SR má svoje pozitívne, ale aj negatívne stránky. V politickej oblasti je hlavným prínosom príspevok k bezpečnosti a stabilite vo svete, plnenie záväzkov a zviditeľnenie SR a jej ozbrojených síl na medzinárodnej scéne. Identifikácia problémov a získavanie skúseností z aplikácie medzinárodného práva a právnych predpisov medzinárodných organizácií je cennou devízou v oblasti legislatívy. Účasť v operáciách MKM je praktickou prípravou jednotiek, jednotlivcov, veliteľov a štábov na činnosť v mnohonárodných jednotkách. Veľmi cenné sú aj skúsenosti zo zabezpečenia účasti (plánovací proces, výcvik, vysielanie, celkové zabezpečenie) vysielaných jednotiek a aplikovanie týchto skúseností vo všetkých zložkách manažmentu. V podmienkach blízkych bojovým došlo k prevereniu činnosti zdravotníckeho zabezpečenia v operáciách a taktiež psychických vlastností vojakov pri plnení úloh. Medzi hlavné prínosy patrí prehlbovanie vojensko-odbornej úrovne a profesionality vysielaných jednotiek, získanie skúseností z plánovania, velenia a používania operačných postupov uplatňovaných v týchto medzinárodných operáciách. Nemenej významné je zdokonaľovanie sa v jazykových znalostiach.

Negatívne stránky, identifikované problémy Krátkodobé ad hoc plánovanie účasti OS SR v zahraničných misiách NATO je dané faktom, že SR ako nový člen aliancie ešte neprispieva do procesu tvorby síl NATO (Force Generation Process) systémovo a plnohodnotne (8 % pozemných síl), čo vyplýva z toho, že sme ešte nedosiahli spôsobilosti boli požadované v rámci prvého cyklu procesu plánovania síl NATO (Force Planning). SR sa do procesu zapojila v lete 2003 obdržaním Force Proposals 2004. Samozrejme, že požiadavky na nasaditeľné sily pre misie NATO (Pool of Forces) sa budú v ďalších cykloch návrhov síl pre SR postupne spresňovať. Môžeme ale predpokladať, že táto nesystémová situácia bude pretrvávať iba do obdobia, kedy OS SR do605

4


siahnu spôsobilosti celého základného „balíka“ Cieľov síl. Tieto spôsobilosti bude potom potrebné dlhodobo plánovať v súlade s Obrannou stratégiou SR tak, aby bolo možné v rámci plnenia záverov Istanbulského summitu NATO dlhodobo udržiavať v pripravenosti na nasadenie sily v rozsahu 40 % pozemných síl, z ktorých budú dlhodobo nasadené (tzn. rotovať v operáciách, resp. v NRF a EU BG) sily v rozsahu 8 % pozemných síl.

Skúsenosti z praxe plánovania misií

2Prápor

okamžitej reakcie v Martine – pozn. ed.

606

Súčasné problémy ad hoc prístupu k plánovaniu misií vyplývajú predovšetkým z faktu, že MO SR muselo vždy financovanie týchto misií (alebo ich rozšírenia) pokryť zo svojho rozpočtu. Dialo sa tak predovšetkým na úkor rozvoja a výcviku, čím sa opakovane narušoval proces strednodobého plánovania a narastala „vnútorná zadĺženosť“ rezortu (nutnosť presunov financovania rozvojových projektov na neskoršie roky, čo následne ohrozuje termíny splnenia relevantných cieľov síl). Ďalším okruhom problémov sú procesy prípravy príspevkov do NRF a EU BG, ktoré sú poskytované podľa metodiky NATO týmto spôsobom prvý raz. Celkovo je nevyhnutné jednotné pochopenie procesov a zodpovedností, aby sa vylúčilo opakovanie problémov ako napr. pri afirmácii prOR2 alebo pri zabezpečovaní príspevkov do NRF. Preto je nutný prechod na systémové, dlhodobé a súčasne komplexné plánovanie všetkých misií – nie len NRF a EU BG. V tejto súvislosti je v súčasnosti diskutovaná myšlienka vytvorenia tímov odborníkov (na pracovnej úrovni) v jednotlivých misiách vo fáze realizácie, ktorí by mali komplexný prehľad o danej misii v rámci svojej špecializácie (plánovanie, financovanie, personálne zabezpečenie, logistická podpora, atď.). Z hľadiska dlhodobého plánovania misií je potrebné sa zmieniť aj o pripravovaných zmenách v štruktúre požiadaviek a následne aj v programovom pláne tak, aby výdaje rezortu na medzinárodné záväzky boli transparentné. To by do budúcnosti uľahčilo aj napr. kontrolu plnenia Cieľov síl a umožnilo rozšírenie jej rozsahu z funkčnej aj na finančnú oblasť. O dva roky, kedy sa prvý raz OS SR zapoja do NRF väčším príspevkom – martinský prápor (cca 600 vojakov) – by za pod-

Miroslav FÁZIK

4

mienky, že sa nezmení naša účasť napr. v misii ISAF, vzrástlo nasadenie OS SR až na takmer 9 %.

Personálna oblasť Nový zákon priniesol zásadnú zmenu v tom, že nasadenie profesionálneho vojaka sa neviaže na jeho súhlas. Súčasná prax, kedy je väčšina vojakov vysielaná na základe dobrovoľnosti, nemá oporu v zákonoch a ide len o tradíciu. Zatiaľ tiež nie je reálne vysielanie organických jednotiek do všetkých operácií z dôvodu, že štruktúry jednotiek útvarov OS SR nie sú zhodné so štruktúrami vysielaných jednotiek. Tieto bývajú zostavené bezprostredne pred vyslaním na základe požadovaných spôsobilostí. To má za následok nutnosť vykonávania výberových konaní na obsadenie jednotlivých funkcií, čo v konečnom dôsledku znamená zostavenie jednotky z profesionálnych vojakov niekoľkých útvarov. Len na dokreslenie: v marci 2006 pozostávala naša jednotka v misii UNFICYP z profesionálnych vojakov zo 45 útvarov, v misii UNDOF z 27 útvarov, v misii KFOR z 18 útvarov, atď. V súčasnej dobe sú vysielané jednotky do šiestich operácií, čo pri rotácii personálu po šiestich mesiacoch pôsobenia znamená 12 výberových konaní za rok a taký istý počet rotácií. Tak isto je treba vziať do úvahy, že určitý počet vojakov je do operácie vyslaných, ďalší sa pripravujú a určitú dobu sú blokovaní aj tí, čo sa z pôsobenia v operácii vrátili (čerpanie dovolenky, rehabilitácie, osobitnej dovolenky). V prípade vyslania príslušníkov OS SR na plnenie úloh mimo územia SR na obdobie 18 mesiacov a dlhšie je potrebné kalkulovať s trojnásobným počtom príslušníkov OS SR pre zabezpečenie rotácie. Z toho vyplýva aj následná neochota veliteľov útvarov vysielať svojich príslušníkov na plnenie úloh v misiách, pretože vyslaní funkcionári následne citeľne chýbajú v štruktúrach útvarov.

Oblasti výcviku Keďže jednotky vyslané na plnenie úloh v zahraničí sú často vybavené modernou, novozavedenou technikou, reálnym sa stáva fakt, že útvary zabezpečujúce prípravu misií sú nedostatočne vy607

4


bavené technikou a materiálom na zabezpečenie výcviku v SR (napr. Mercedesy, Hummery, M 117, spojovacia technika, atď.). Útvary pozemných síl, ktoré zabezpečujú takmer všetky operácie, sú predurčené aj na plnenie iných úloh a nemajú dostatočný počet veliteľov a inštruktorov na vedenie kvalitnej prípravy. Príprava jednotky pred vyslaním je potom veľmi roztrúsená, pretože časť výcviku vedie predurčený útvar, niektoré kurzy sú vedené v odbornej výcvikovej škole v Martine, výcvik vojenských policajtov zabezpečuje výcvikové centrum vojenskej polície v Liptovskom Mikuláši apod.

Oblasť logistickej podpory Proces prípravy jednotiek na plnenie úloh v zahraničných misiách nie je jednoduchý. Okrem výberu a výcviku personálu pozostáva z postupov, ako sú výber vhodného druhu výzbroje, techniky a materiálu, ktoré by mali spĺňať náročné požiadavky vyplývajúce zo špecifickej klimatickej, geografickej a bezpečnostnej situácie v priestore plnenia úloh misie. Jednotky sú často nasadzované pod tlakom a v časovej tiesni. To pôsobí negatívne na komplexnú prípravu osôb, techniky a materiálu, nie je tiež vytvorený priestor pre včasné a hlavne kvalitné zabezpečenie misií výstrojom, technikou a materiálom. Je potrebné dôsledne zhodnotiť úlohy, možnosti, finančné a časové hľadisko potrebné na zabezpečenie prípravy a nákupu výzbroje, techniky a materiálu (teda jasne stanoviť priority). Pri vysielaní novej misie je dôležité vykonať prieskum v priestore budúceho pôsobenia jednotky a vykonať jeho adekvátne vyhodnotenie. Výsledkom by malo byť vybavenie vysielaných jednotiek náležitým výstrojom, technikou a materiálom, ktoré budú „plne“ vyhovovať podmienkam nasadenia. Dôležité je, aby tú istú techniku a materiál vlastnil útvar, ktorý bude zabezpečovať výcvik jednotky pre vykonanie rotácie. Problémy sú aj v materiálnej oblasti. V operáciách sa stále nachádza morálne a technicky zastaraná technika, napr. UAZ. Opravy techniky sú na základe technickej dohody riešené cestou vojenského opravárenského podniku. Zabezpečenie opráv, revízií techniky a náhradných dielov je zdĺhavé, nepružné a finančne nákladné. Z dôvodu rôznorodosti operácií, obmedzených možností OS SR (personálnych, finančných, materiálnych) a absencie vlast608

Miroslav FÁZIK

4

nej strategickej leteckej dopravy do operácií a misií mimo územia SR je logistická podpora značne zdĺhavá a nepružná.

Záver Doterajšia účasť ozbrojených síl v operáciách MKM ukázala potrebu skvalitnenia systému využívania poznatkov a skúseností a zabezpečenia ich využitia pri zdokonaľovaní operačných postupov, skvalitňovaní technickej vybavenosti a zlepšovaní bojovej pripravenosti ozbrojených síl. Doterajšie skúsenosti v oblasti krízového manažmentu ukázali potrebu zavedenia nového systému krízového manažmentu štátu ako súčasti bezpečnostného systému SR. Tento systém musí byť kompatibilný so systémami krízového manažmentu našich spojencov a partnerov a prepojený so systémami medzinárodných organizácií, najmä NATO a EÚ. Platný právny rámec problematiky vysielania ozbrojených síl a prijímania cudzích ozbrojených síl na vlastnom území bol vytvorený na základe kvalitatívne inej bezpečnostnej situácie. Charakter úloh a misií, na ktorých sa budú ozbrojené sily v budúcnosti podieľať, sa v poslednom desaťročí zásadne zmenil. Slovensku, ako i celému euroatlantickému priestoru, nehrozí v perspektíve najbližších desiatich rokov hrozba konvenčného útoku ohrozujúceho obyvateľstvo, bezpečnosť a suverenitu. Je však oveľa pravdepodobnejšie, že naše ozbrojené sily budú nasadzované do operácií MKM na ochranu a obranu našich záujmov a plnenie našich záväzkov, v osobitných prípadoch dokonca v extrémne krátkej dobe (rádovo do piatich dní od prijatia relevantného rozhodnutia medzinárodného spoločenstva). Vzhľadom na doterajšie skúsenosti by bolo potrebné aplikovať nasledovný postup pri rozhodovaní o účasti ozbrojených síl na operáciách MKM: včasné varovanie s cieľom identifikovať vznikajúcu krízovú situáciu; komplexná odborná (politická, vojenská, zdrojová, legislatívna) analýza vplyvu krízovej situácie na záujmy a záväzky SR a možnosti angažovania ozbrojených síl na jej riešení; príprava a schválenie stanoviska vlády SR pri rozhodovaní o ďalšom postupe riešenia vznikajúcej krízovej situácie; 609

4


prezentácia a presadzovanie účasti ozbrojených síl na riešení krízovej situácie stálymi predstaviteľmi SR pri medzinárodných organizáciách a účasť na ich rozhodovacom procese na základe príslušného stanoviska vlády SR; schválenie účasti ozbrojených síl v súlade s platnou legislatívou po rozhodnutí medzinárodnej organizácie o vykonaní operácie a výsledkoch plánovacej konferencie; operačné plánovanie. ZDROJE [1] Závery z konferencie NGŠ OS SR, Bratislava, 31.5.2006 „Všestranné zabezpečenie účasti OS SR v misiách v zahraničí“ [2] Čech, Ľubomír: Koncepcia účasti OS SR v operáciách medzinárodného krízového manažmentu, materiál MO SR. [3] Vyhodnotenie pôsobenia ozbrojených síl Slovenskej republiky v operáciách medzinárodného krízového manažmentu za rok 2005 s návrhom predpokladanej účasti v rokoch 2006 – 2007, SEOPMVL MO SR: Bratislava 2006.

610

Vojenské misie: slovenské lessons learned

Recommend Documents