ÚZEMNÝ PLÁN OBCE SLATINA PRIESKUMY A ROZBORY TEXTOVÁ AS. Marec Ing. Arch. Alica Tichá Autorizovaný architekt

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE

SLATINA

PRIESKUMY A ROZBORY TEXTOVÁ AS

Marec 2007 Ing. Arch. Alica Tichá Autorizovaný architekt Požiarnicka 5, 934 01 Levice Tel. 036-6318 235

"Tento projekt je realizovaný s finan)nou pomocou Európskej únie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) prostredníctvom Opera)ného programu Základná infraštruktúra, ktorého Riadiacim orgánom je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR"

OBSAH: - textová as A.1. ÚVOD A.1.1. Základné údaje .......................................................................................................... 2 A.1.2. Vymedzenie riešeného územia a záujmového územia .............................................. 3 A.2. PRIESKUMY A ROZBORY A.2.1. Prieskumy a rozbory priestorového usporiadania a funk)ného využívania územia A.2.1.1. Širšie vzGahy................................................................................................. 3 A.2.1.2. Rozbor urbanistickej štruktúry obce.............................................................. 3 A.2.2. Prieskumy a rozbory prírodných podmienok .............................................................. 6 A.2.3. Prieskumy a rozbory demografického potenciálu a bytového fondu .......................... 7 A.2.4. Prieskumy a rozbory sociálnej infraštruktúry .............................................................. 8 A.2.5. Prieskumy a rozbory hospodárskej základne.............................................................. 8 A.2.6. Prieskumy a rozbory rekreácie a cestovného ruchu .................................................. 9 A.2.7. Prieskumy a rozbory verejného dopravného zariadenia ............................................. 9 A.2.8. Prieskumy a rozbory technického vybavenia A.2.8.1. Zásobovanie vodou ................................................................................... 10 A.2.8.2. Kanalizácia ..................................................................................................10 A.2.8.3. Zásobovanie elektrickou energiou ........................................................... 11 A.2.8.4. Plynofikácia ............................................................................................... 11 A.2.8.5. Spoje ..................................... .................................................................... 11 A.2.9. Prieskumy a rozbory stavu životného prostredia a ochrany prírody a krajiny A.2.9.1. PoHnohospodársky pôdny a lesný fond.........................................................11 A.2.9.2. Životné prostredie ........................................................................................12 A.2.9.3. Ochrana prírody a krajiny .............................................................................14 A.3. ZÁVERY A.3.1. Súhrnné zhodnotenie prieskumov a rozborov .......................................................... 14

-

grafická as

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.

Širše vzGahy Komplexný urbanistický rozbor K.Ú. obce Slatina Komplexný urbanistický rozbor obce Slatina Rozbor dopravy -problémový výkres Rozbor TI- elektrifikácia, telekomunikácie Rozbor TI – vodovod, kanalizácia, plynofikácia Krajinná štruktúra s prvkami USES

Územný plán obce Slatina – PRIESKUMY A ROZBORY

M 1:50 000 M 1:10 000 M 1: 2880 M 1: 2880 M 1: 2880 M 1: 2880 M 1:10 000

str.

2

A.1.1. Základné údaje:

Obstarávate :

Obec Slatina, v zastúpení p. starosta Arpád Bazsó

SpracovateH :

Ing. arch. Alica T I C H Á autorizovaný architekt Požiarnicka 5, 934 01 Levice registra)né )íslo: 0424 AA 1004

Zodpovedný projektant Vypracoval

Ing.arch. Rastislav KOPAJDA, (reg.). spracovateHa :1260AA) Ing. arch. Alica TICHÁ, Ing. Zsolt PAPP, Ing.arch. Rastislav KOPAJDA, Ing.arch. Miroslava KOPAJDOVÁ, Ing. Lucia DANIŠOVÁ Zoltán BALLA, Ing. Andrea PAPPOVÁ

Osoba odborne spôsobilá pre obstarávanie ÚPP a ÚPD: ing.arch.Gertrúda PuboTová • Dôvody zadania prieskumov a rozborov Na vypracovanie územno-plánovacej dokumentácie obce existuje niekoHko závažných dôvodov : a) obec Slatina nemá spracovaný ÚPN b) Obec má záujem rozvíjaG sa plánovite a odstraTovaG prípadné negatívne javy spôsobené minulým vývojom. c) Je snaha zabezpe)iG vä)šiu ú)asG ob)anov na rozvoji a zveHaVovaní obce d) Je potrebné zosúladiG záujmy obecné so záujmami celospolo)enskými rešpektovaním územného plánu veHkého územného celku Nitrianskeho kraja e) RešpektovaG vlastnícke vzGahy a odzrkadliG ich podHa možností v ÚP - obce f) UmožniG rozvoj vitálnych funkcií obce, rozvoj výroby a služieb a podnikateHských aktivít g) UpriamiG pozornosG na riešenie ekologických problémov obce a rešpektovaG nové zmeny technického, civiliza)ného a sociálno-ekonomického charakteru. Prieskumy a rozbory sú prvou fázou nevyhnutnou pre spracovanie nového územného plánu obce Slatina. • Vymedzenie rozsahu PaR Prieskumy a rozbory pre ÚPN obce Slatina sú zamerané na získavanie údajov z oblastí : - prírodné podmienky - geológia, geomorfológia, hydrológia, klimatológia, rastlinstvo, živo)íšstvo, - demografia a popula)né tendencie, bytový fond - ob)ianska vybavenosG - služby - technická infraštruktúra - bývanie a s ním spojené funkcie - výroba, poHnohospodárstvo a PPF. Prieskumy a rozbory sú orientované na získavanie a spracovanie údajov v rozsahu katastrálnych hraníc obce Slatina k február 2007. •

Použité podklady, dokumentácie, zdroje poznania a informácie o území a zhodnotenie ich využiteCnosti Východzím podkladom pre spracovanie ÚPN – obce Slatina je aj nadradená dokumentácia ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja, Zmeny a doplnku ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja, hlavne jeho záväzná )asG ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja ). 3/2004 zo dTa 8.11.2004 Mapové podklady - Katastrálna mapa 1:2880 Zdroje poznania • www.slatina.sk • www.e-obce.sk • www.statistics.sk Územný plán obce Slatina – PRIESKUMY A ROZBORY

str.

3

• •

Z dejín obce Slatina – brožúra k 750. výro)iu 1.zmienky Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 3.diel - Encyklopedický ústav SAV – VydavateHstvo SAV 1977- Bratislava

Konzultácie a podklady - Slovak Telecom Bratislava - T-Mobile Slovensko a.s., Bratislava - Hydromeliorácie, štátny podnik, Bratislava - Letecký úrad Slovenskej republiky, Bratislava - Krajský pamiatkový úrad v Nitre - Slovnaft, a. s., Bratislava - Krajský stavebný úrad v Nitre - Obec veHké Turovce - Mesto Dudince - Západoslovenská vodárenská spolo)nosG - Slovenský plynárenský priemysel – preprava a. s., Bratislava - Slovenský vodohospodársky podnik - Slovenská elektriza)ná prenosná sústava, a. s., Bratislava - Západoslovenská energetika, Bratislava - Inchem, s.r.o Zvolen A.1.2. Vymedzenie rozsahu riešeného územia a záujmového územia Záujmové územie je tvorené katastrálnym územím obce Slatina. Výmera K.Ú. je 9 511 719 m2 Výmera zastavaného územia je ..................m2 Kataster obce Slatina susedí s katastrami obcí Hokovce, VeHké Turovce, Horné Turovce v Nitrianskom kraji a Dudince v Banskobystrickom kraji. A.2. PRIESKUMY A ROZBORY A.2.1. Prieskumy a rozbory priestorového usporiadania a funkEného využívania územia A.2.1.1. Širšie vzGahy V rámci administratívnoprávneho )lenenia územia republiky je obec Slatina za)lenená do okresu Levice v Nitrianskom kraji. Kataster obce Slatina hrani)í s týmito susediacimi katastrami: - na severe – s K.Ú. mesta Dudince - na východe – s K.Ú. obce Horné Turovce, PlášGovce - na juhu – s K.Ú. Tupá - na západe – s K.Ú obce Horné Semerovce A.2.1.2. Rozbor urbanistickej štruktúry obce Kultúrno – historická charakteristika Obec Slatina sa rozprestiera v medzirie)í dvoch tokov – Štiavnice a Krupinice, zo severu chránená pahorkami západnej )asti masívu Krupinskej vrchoviny a na juh obrátená do úrodných nížin Slovenska. Hlavným zdrojom obživy tunajších obyvateHov bola po stáro)ia poHnohospodárska výroba – pestovanie obilia, ovocia, vína. Však najvä)ším prírodným pokladom je prameT minerálnej vody ktorý už v minulosti ale i dnes robí meno tejto obce známe v širšom európskom teritóriu. Meno tejto obce je odvodené od staroslovanského pomenovania tohto prameTa „slatina“ – ozna)enie slaného prameTa vody. Možno tiež predpokladaG, že prvých obyvateHov na toto územie prilákali práve mimoriadne vlastnosti tejto vody. Najstaršia zachovaný písomná zmienka o obci Slatina je z roku 1245. Nachádza sa v listine kráHa Bela IV. Vydanej v Spišskom Hrhove 9. septembra 1245. Po tatárskom vpáde znova potvrdil konventu premonštrátov v Šahách práva na feudálne majetky. Pri podrobnom opise hraníc týchto Územný plán obce Slatina – PRIESKUMY A ROZBORY

str.

4

majetkov sa spomínajú mnohé dediny, rieky, vrchy a iné prírodné )i Hudskou )innosGou vytvorené územné útvary v dolnej )asti Hontianskej stolice. Medzi opisované majetky šahanských premonštrátov patrili aj Hokovce. Pri presnom opise ich hraníc – metácii sa spomína ako susedná obec Slatina, ktorá však premonštrátom nepatrí. V latinskom texte tejto listiny sa ozna)uje ako „villa Zalatna“, teda ako osídlená, vybudovaná stredoveká obec s dobovou vnútornou organizáciou a vlastnou správou. V metácii tohto premonštrátskeho feudálneho majetku je zaujímavé tiež pomenovanie okolitých v[škov ako „Seunce“ (Slnce, Slnko), lesíka „Hostince“ a rie)ky nazývanej „Seuniche“ )Slnie)ko), )o sú staroslovanské miestne názvy a dokladujú autochtónnosG slovanského etnika na tomto území. Znenie inej stredovekej listiny z roku 1285 dokladá, že obec Slatina patrila do feudálneho komplexu majetkov hradu DregeH a že jej feudálnymi pánmi boli do konca 13. stor. )lenovia rodu Huntovcov. Avšak už v roku 1299 podHa znenia listiny, ktorú nechal pred šahanským konventom ako vieryhodným miestom (stredoveká verejnoprávna inštutúcia – locus credibilis) vyhotoviG comes Bodor z rodu Huntovcov, prenáša svoje práva na obec Slatina na svojho príbuzného Štefana. Možno predpokladaG, že práve tento bol prvým )lenom šHachtického rodu Slatinských, ktorí od vlastníctva tejto obce odvodzovali svoj šHachtický predikát a teda rodové meno. Rozširovanie tohto rodu prinášalo prirodzené delenie spolo)ného rodového feudálneho majetku, o )om sved)í listina to roku 1326. PodHa jej znenia vieme, že na žiadosG Benedika Slatinského urobili kanonici šahanského konventu obchôdzku slatinského chotára, znovu ur)ili jeho hranice a majetkové diely )lenov rodu. Po celé búrlivé 15. storo)ie nachádzame zna)ne rozšírenú rodinu Slatinských v tejto obci ako jej feudálnych pánov, ale bohužiaH iba v po)etných majetkových sporoch medzi sebou a so svojimi susedmi, )o privodilo zna)ný úpadok tohto rodu. Posledným známym pánom v Slatine, ktorý niesol jej meno bol Ján Slatinský, ktorý sa spomína v listine z roku 1504 a ktorým táto rodina po me)i vymrela. Nastupujúce 16. storo)ie je charakterizované rozháranosGou vnútorných pomerov v celom Uhorsku, ale najmä nastupujúcim tureckým nebezpe)enstvom. Po porážke uhorského vojska pri Mohá)i v roku 1526 za)ali do jeho južných území prenikaG turecké oddiely a postupne ho obsadzovali. V roku 1529 dobyli Budín, v roku 1544 prenikli až k Vyšehradu a za)ali obsadzovaG južné stolice. Po pustošivom nájazde zni)ili hrad DregeH a napriek tomu, že v 1546 bol kláštor premonštrátov v Šahách prebudovaný na protitureckú pevnosG, v roku 1522 ho Turci dobyli a úplne spustošili. Možno predpokladaG, že v tomto roku alebo v nasledujúcich prenikli Turci aj na územie obce Slatina. KeV v roku 1547 Habsburgovia uzavreli ponižujúci mier s Tureckou portou, prakticky vydali južné územia Slovenska pod nadvládu tureckého vojska. Je pozoruhodné, že práve z tohto obdobia, presnejšie z roku 1558 poznáme prvý kompletný súpis hláv rodín obce Slatina, ktorý dosved)uje, že táto obec bola zna)ne vyHudnená. Je to urbár feudálneho panstva hradu \abraV, ktoré riadila uhorská kráHovská komora ako štátny majetok a kam obec Slatina po zni)ení a obsadení hradu DregeH pripadla. KeVže kráHovský erár nemal v chotári obce Slatina žiaden majer spravovaný vo vlastnej réžii, urbár nespomína, že by jej obyvatelia boli povinní robotovaG na panských poliach, ale iba konštatuje, že v chotári tejto obce sú po)etné lúky a orné polia, do ktorých poddaní sedliaci vysievajú obilia. Po krátkom období spravovania )abraVského feudálneho domínia a teda aj Slatiny ktráHovským fiškom, daroval ho kráH krupinskému veliteHovi protitureckej obrany Jánovi Kruši)ovi a jeho manželke, ktorá bola dcérou Petra Pálfiho. Táto sa však po Krušicovej smrti vydala za Štefana Illešháziho, ktorý práve v tomto období založil budúce bohatstvo a slávu tohto rodu, bol významným organizátorom protitureckej obrany a neskôr aj uhorským palatínom. Je známe, že práve za jeho vlastníctva a iste aj z pomsty za jeho )innosG Turci mimoriadne kruto v roku 1602 spustošili obec Slatinu a vyhnali jej pôvodné obyvateHstvo. Štefan Illešházi držal )abraVský hrad i s majetkami do svojej smrti 1622 a už v tomto roku ho dáva kráH do zálohy Petrovi Kohárimu, ktorý ho druHovskou dona)nou listinou z roku 1629 dostal do trvalej držby s dedi)ským právom pre svojich potomkov. Možno teda povedaG, že obec Slatina od roku 1622, vlastne až do roku 1928 bola v rámci feudálneho komplexu )abraVského panstva vlastníctvom rodiny Koháriovcov, a po vymretí ich mužskej línie v roku 1826 spojeného rodu Kohári-Coburg. ŠHachtická rodina Koháryovcov, ktorá viac ako 300 rokov vlastnila najskôr poddanskú obec Slatina a neskôr po zrušení poddanstva v roku 1848, jej naValej patrila podstatná )asG slatinského chotára, významným spôsobom ovplyvnila vývoj tejto lokality. Sú)asne táto rodina Územný plán obce Slatina – PRIESKUMY A ROZBORY

str.

5

zohrávala po stáro)ia významnú rolu v politických a ekonomických dejinách Rakúskouhorskej monarchie. Koháriovci už v roku 1616 získali barónsky titul. Jednotliví )lenovia tohto rodu mali významné posty v prititureckých bojoch, za )o po vyhnaní Turkov z Uhorska získali od cisára Leopolda grófsky titul a dedi)nú funkciu hlavného župana v Hontianskej stolici. Rodové majetky rozširovali nielen kráHovskými donáciami ale i kúpami a v druhej polovici 18. stor. im patril jeden z najvä)ších feudálnych majetkov v celom Uhorsku. Tento majetkový komplex zaznamenáva po definitívnom vyhnaní Turkov u Uhorska r. 1711 aj postupná kvalitatívny rozvoj, )o možno pozorovaG aj na ekonomickom a demografickom vývoji obce Slatina. Možno to konštatovaG najmä v tzv. osvieteneckých )asoch, v dobe vypracovávania tereziánskeho urbára, kedy v tejto obci môžeme pozorovaG zna)ný nárast obyvateHstva a intenzívny spôsob hospodárenia tak na poddanských usadlostiach, ako na zemepanskom majerskom hospodárstve. V 80-tych rokoch 18. stor. dokonca v Slatine zriadili hospodársky úradníci )abraVského panstva sídlo hospodárskeho dištriktu. Ochrana pamiatok V zozname ÚZPF nie sú v katastri obce Slatina zapísané žiadne stavby. Súpis pamiatok na Slovensku, zv. III. str. 116, SÚPSOP, obzor, Bratislava 1968 eviduje aj nezapísané objekty s pamiatkovými hodnotami: - Kostol sv. Jána Nepomuckého, (r.k.), barokový z 1.pol. 18. stor., opravený v r. 1913, 1914. stojí uprostred cintorína. JednoHoVová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, predstavanou vežou a predsieTou situovanou pred južným bo)ným vchodom. Priestory zaklenuté krížovými hrebienkovými klenbami. Vonkajšia architektúra hladká, veža s nárožnou rustikou. Bo)ný vstupný ortál kamenný so segmentovým uzáverom a diamantovaním. Nad vstupom do lode kamenný erb. Hladké fasády, veža s nárožnou rustikou. Nad hlavným vchodom v nike barok. Plastika sv. Jána Nepomuckého, z konca 18. stor. Tieto objekty s pamiatkovými hodnotami, nezapísané z Ústrednom zozname pamiatkového fondu, prípadne aj iné, o ktorých nemá Krajský pamiatkový úrad vedomosG, ale obec ich považuje za hodnotné z pamiatkového hHadiska, môže obec chrániG ako miestne pamätihodnosti vytvorením a odborným vedením evidencie pamätihodností v zmysle § 14 ods. 4 zákona ). 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu. Sem možno zaradiG okrem hnuteHných vecí a nehnuteHných vecí aj kombinované diela prírody a )loveka, historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné a katastrálne názvy, ktoré sa viažu k histórii a osobnostiam obce. Vytvorený zoznam evidovaných pamätihodností obce obec predloží na odborné a dokumenta)né ú)ely krajskému pamiatkovému úradu, ak ide o nehnuteHné veci, predloží zoznam aj stavebnému úradu. Pri jeho tvorbe a vedení môže požiadaG o odbornú a metodickú pomoc viaceré inštitúcie. V zmysle zákona NR SR 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov sa zmenili povinnosti vlastníkov pamiatok a podmienky spôsobu ich ochrany. Z hHadiska pamiatkových záujmov a pre zvýraznenie špecifík obce odporú)ame uplatniG v územnom pláne princíp revitalizácie tradi)ných urbanisticko-archeologických vzGahov v súlade so sú)asnými potrebami obcí. Je potrebné zachovaG charakter historických urbanistických priestorov a ich väzby na prírodné prostredie. Novú výstavbu odporú)ame limitovaG jednoposchodovými stavbami s tradi)ným typom striech a materiálov, s možným využitím podkrovia. Z hHadiska ochrany archeologických nálezov a záujmov v území, pre zabezpe)enie ochrany pravdepodobných nálezov je potrebné dodržaG nasledovné podmienky: 1. stavebný úrad si vyžiada od Krajského pamiatkového úradu v Nitre v každom stupni územného a stavebného konania stanovisko ku každej pripravovanej stavebnej )innosti /líniové stavby, budovanie komunikácií, bytová výstavba, atV.). 2. podmienkou pre vydanie stavebného povolenia bude v oprávnených prípadoch požiadavka na zabezpe)enie archeologického výskumu 3. stavebník zároveT vytvorí priaznivé podmienky pre uskuto)nenie archeologického výskumu (umožnenie vstupu na pozemok za ú)elom obhliadky výkopových prác, záchrany a dokumentácie archeologických situácií a nálezov). 4. v odôvodnenom prípade stavebník finan)ne zabezpe)í realizáciu záchranného archeologického výskumu. Stavebník si zabezpe)í realizáciu záchranného archeologického výskumu. Stavebník zabezpe)í oprávnenú osobu na vykonanie výskumu, ktorou je podHa §

Územný plán obce Slatina – PRIESKUMY A ROZBORY

str.

6

36 ods.2 pamiatkového zákona Archeologický ústav SAV v Nitre alebo iná právnická osoba, ktorá vlastní oprávnenie vydané Ministerstvom kultúry SR. 5. stavebník pri každej stavebnej )innosti s dostato)ným predstihom písomne oznámi za)iatok zemných prác Krajskému pamiatkovému úradu v Nitre alebo iná právnická osoba, ktorá vlastní oprávnenie vydané Ministerstvom kultúry SR. 6. ak v priebehu výkopových prác, mimo povoleného výskumu, dôjde k odokrytiu nepredvídaného nálezu, musí to nálezca ohlásiG Krajskému pamiatkovému úradu v Nitre. V zmysle § 40 ods. 2 a 3 pamiatkového zákona je povinný nálezca alebo osoba zodpovedná za vykonávanie prác, pri ktorých došlo k nálezu, oznámiG najneskôr na druhý pracovný de po jeho nájdení. Nález sa musí ponechaG bez zmeny, až do obhliadky Krajským pamiatkovým úradom v Nitre alebo ním poverenou odborne spôsobilou osobou. 7. ak budú zistené unikátne archeologické situácie, stavebník ich zakomponuje do projektovej dokumentácie podHa pokynov Krajského pamiatkového úradu v Nitre. Priestorová charakteristika Slatina leží cca 30 km juhovýchodne od okresného mesta Levice. Leží v najvýchodnejšej )asti Podunajskej nížiny pod úpätím západných výbežkov Krupinskej výšiny v doline Štiavnice. Územie patrí do Stredoslovenskej vinohradníckej oblasti. Obec Slatina je klasifikovaná ako poto)ná radová dedina, rešpektujúca topografické podmienky s hlavnou kompozi)nou osou, ktorá je tvorená potokom Slatina. FunkEné Elenenie V obci sú zastúpené základné druhy funkcií. Nekomer)ná ob)ianska vybavenosG sa združuje v blízkosti obecného úradu (kultúrny dom, CO sklad, klub, požiarna zbrojnica). Pri obecnom úrade sa tiež nachádza aj pohostinstvo. Základná škola sa nachádza v severnej )asti obce. Základná škola je ur)ená pre ro)níky I – IV, s vyu)ovacím jazykom maVarským. Za ZŠ sa nachádza cintorín, uprostred ktorého sa nachádza kostol sv. Jána Nepomuckého a dom smútku. Na cintoríne je umiestnené kompostovisko, ktoré využíva na vlastné ú)ely. Severozápadne od obce je ihrisko, zastupujúce náplT voHno)asových aktivít. V priestoroch bývalého poHnohospodárskeho družstva sa umiestnil samostatne hospodáriaci roHník a píla. Po sa týka funk)ného využitia územia v blízkosti hraníc katastra Dudiniec a Slatiny, naValej ako doteraz, sa bude využívaG na poHnohospodársku výrobu, s prioritou kúpeHníctva a turistiky. Nepredpokladá sa zriaVovanie priemyselných parkov ani inej priemyselnej výroby s výnimkou lokality, kde sa nachádza )isti)ka odpadových vôd. V susedstve POV sa pripravuje projekt „Výskum, vývoj a výroba priemyselných trhavín“. V sú)asnosti sa v obci nachádzajú všetky bonitné triedy objektov, od objektov nových, starších, rekonštruovaných, starých zachovalých, až po objekty na asanáciu. A.2.2. Prieskumy a rozbory prírodných podmienok Geológia Leží v najvýchodnejšej )asti Podunajskej nížiny pod úpätím západných výbežkov Krupinskej výšiny v doline Štiavnice. Chotár tvoria druhohorné kremence, prvohorné arkózy a treGohorné, prevažne tufitické uloženiny pokryté sprašou a sprašovými hlinami. Južne od obce vyvierajú na nive Štiavnice pramene studenej alkalicko-zemito-slanej kyseliny Slatiny, okolo ktorej sa v menšej miere vyskytujú traventíny. ZrnitosG Z hHadiska zrnitosti sú to pôdy pies)ito-hlinité, hlinité a ílovito-hlinité (Atlas krajiny SR, 2002). -

Pôdne typy fluvizeme fluvizeme glejové sprievodné gleje

Územný plán obce Slatina – PRIESKUMY A ROZBORY

str.

7

Klimatické pomery PodHa klimatických ukazovateHov obec Slatina spadá do klimatickej oblasti teplej, mierne suchej s chladnou zimou. Ro)ná priemerná teplota je 9-10°C a ro)ný priemerný úhrn zrážok sa pohybuje od 550-600 mm (Atlas krajiny SR, 2002). Vodná erózia Vodná erózia pôdy je intenzívna. Flóra Potenciálnou prirodzenou vegetáciou záujmového územia sú jaseTovo-bresto-dubové lesy (tvrdé lužné lesy). Okrem lesov sa tu nachádzajú prevažne kultúrne plodiny vrátane viníc. Lúky a pasienky sa na danom území vyskytujú v miernom množstve. Fauna V biotope polí sa miestami vyskytujú zajace, jarabica, škovránok. V zastavanom území sa vyskytuje vrabec domový a drozd )ierny. Z významnejších druhov sa tu vyskytuje vážka, podenka a pošvatka. Diviaky, srnky A.2.3. Prieskumy a rozbory demografického potenciálu a bytového fondu Demografické údaje patria k základným zdrojom informácií v podmienkach a predpokladoch Valšieho rozvoja územia. Pomáhajú pri spracovávaní územno-plánovacej dokumentácie už v jej prípravných fázach. Ich poznanie pomáha pri spracovaní urbanistickej koncepcie územia. Hlavne stav obyvateHstva a jeho vývoj sú základnými údajmi pre optimálne dimenzovanie veHkosti jednotlivých funk)ných zložiek sídla. a) Retrospektívny vývoj obyvateCstva TabuHka ).1 „Vývoj po)tu obyvateHstva v obce Slatina“ Rok sEítania 1848 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1940 1948 1961 1970 1991 2001 2004

PoEet obyvateCov 297 401 375 406 491 436 464 493 507 489 481 468 308 348 359

Vývoj obyvateHstva mal od roku 1940 klesajúcu tendenciu. V 90. rokoch sa po)et obyvateHov stabilizoval a v sú)asnej dobe bol zaznamenaný mierny nárast po)tu obyvateHov.

b) Dynamika vývoja v poslednom desaGroEí, biologická povaha, bilancia obyvateCstva Rok ŽivoPrirodzení Celkový Stav zomrelí prírastok prírastok k 31.12 narodení 2004 5 4 1 4 359 Územný plán obce Slatina – PRIESKUMY A ROZBORY

str.

8

c) Štruktúra obyvateCstva podCa produktivity (podiel z trvale bývajúceho obyvateHstva) rok Predprod. Produkt. Poprod. 2004 87 197 75 d) ObyvateCstvo podCa národnosti (r.2001) NárodnosG % Slovenská 30,75% MaVarská 56,03% Rómska 10,34% Peská 2,30% e) ObyvateCstvo podCa náboženského vyznania Rímsko - katolícke 95,98 % Evanjelické 0,57 % Gréckokatolícke 0,29 % Bez vyznania 2,01 % Nezistené 0,86 % f) Bytový a domový fond V obci Slatina tvorí sídelnú štruktúru výstavba z rodinných domov, ktoré prevažujú nad ostatnými objektmi. • Stav domov spolu 124 Z toho domy trvale obývané 94 A.2.4. Prieskumy a rozbory sociálnej infraštruktúry (vrátane obEianskej vybavenosti) Možno ju rozdeliG na komer)nú a nekomer)nú. Komer)ná vybavenosG je v obci zastúpená týmito zložkami : - Pohostinstvo - Autobazár - SHR, súkromná farma - Píla - Západoslovenské žriedla -

Nekomer)nú vybavenosG tvoria : obecný úrad základná škola kostol požiarna zbrojnica kultúrny dom dom smútku + cintorín CO sklad

. A.2.5. Prieskumy a rozbory hospodárskej základne V riešenom území sa nachádza na severovýchode staré poHnohospodárske družstvo, ktoré v sú)asnej dobe nespaTa svoju funkciu. V areáli sa nachádza samostatne hospodáriaci roHník (súkromná farma) a píla. Medzi nimi sa nachádzajú nevyužívane hospodárske budovy. \alšia píla sa tiež nachádza v západnej )asti katastra mimo zastavaného územia. V katastri sa tiež nachádzajú Západoslovenské žriedla, a.s. ktoré majú na Slovensku najdlhšiu históriu v plnení minerálnych vôd. Zna)ky Slatina a Santovka, ktoré plnia a distribuujú sú z historického hHadiska známe nielen na Slovensku, ale aj b lízkom okolí. V sú)asnosti tvorí nosný program výrobného závodu zna)ka Slatina.

Územný plán obce Slatina – PRIESKUMY A ROZBORY

str.

9

V katastrálnom území obce Slatina sa uvažuje )innosG s názvom „výskum, vývoj, výroba a spracovanie priemyselných výbušnín – INCHEM, s.r o“. pre uvažovanú )innosG sú potrebné dodržaG nasledujúce ochranné pásma: Ochranné pásma od výrobne výbušnín 1. ochranné pásmo, Rmin=260m. 260m od výrobne výbušnín sa nesmú realizovaG stavby: - trvalého osídlenia respektíve obývania osobami (obytné priestory) - nové cesty, alebo železnice, objekty celoštátneho významu 2. ochranné pásmo, 260m>R>50m - v tomto okolí výrobne výbušnín sa smú realizovaG nové stavby iného významu, ako významu uvedeného v ochrannom pásme 1, ale v súlade so znaleckým odborným posudkom vypracovaným pre mesto Dudince v súvislosti s uvažovanou )innosGou 3. ochranné pásmo, Rd50m - v tomto okolí výrobne výbušnín sa smú realizovaG nové stavby iného významu, ako významu uvedeného v ochrannom pásme 1, ale len na základe nového znaleckého posudku v súvislosti s uvažovanou )innosGou. Ochranné pásma od skladu výbušnín 1. ochranné pásmo, Rmin=340m od skladu výbušnín sa nesmú realizovaG stavby: - trvalého osídlenia respektíve obývania osobami (obytné priestory) - nové cesty, alebo železnice, objekty celoštátneho významu 2. ochranné pásmo, 340m>R>130m - v tomto okolí výrobne výbušnín sa smú realizovaG nové stavby iného významu, ako významu uvedeného v ochrannom pásme 1, ale v súlade so znaleckým odborným posudkom vypracovaným pre mesto Dudince v súvislosti s uvažovanou )innosGou 3. ochranné pásmo, Rd130m - v tomto okolí výrobne výbušnín sa smú realizovaG nové stavby iného významu, ako významu uvedeného v ochrannom pásme 1, ale len na základe nového znaleckého posudku v súvislosti s uvažovanou )innosGou. Výrobná základTa v obci je rôznorodá a posta)ujúca ale je potrebné podporovaG vznik každej výrobnej aktivity, ktorá nie je v rozpore s rozvojom obce a jeho funk)nými zložkami a zároveT priaznivo pôsobí na životné prostredie obce a širokého okolia, na jej zamestnanosG a sociálnoekonomické aktivity obyvateHstva. A.2.6. Prieskumy a rozbory rekreácie a cestovného ruchu Každodenná rekreácia obyvateHov obce sa odohráva na území obce – na nádvoriach a v záhradách, nespaTa však štandardnú úroveT rekreovania. PodHa Atlasu Slovenskej republiky (2002) patrí obec do územia s menej priaznivými prírodnými podmienkami cestovného ruchu, avšak výhodou danej lokality je prítomnosG termálnych prameTov. V blízkom okolí sa nachádzajú vodné kúpele Dudince a termálne kúpaliská Santovka a Kalin)iakovo. Na území kraja sa vyskytujú z hHadiska prírodných zdrojov využiteHných v priemysle výdatné pramene kvalitných minerálnych vôd v oblasti Santovka, Slatina, Dudince, ako aj viaceré termálne pramene v oblasti Štúrova a podobne. Tieto prírodné zdroje by bolo potrebné intenzívnejšie a efektívnejšie využívaG, )o by prispelo k rastu ich využitia najmä v turistickom ruchu a zvýšilo podiel zamestnanosti v Nitrianskom kraji (zdroj VÚC). A.2.7. Prieskumy a rozbory verejného a dopravného vybavenia V katastrálnom území Slatina sa nachádzajú cesty I/75 Nové Zámky - VeHký Krtíš, III/0508020 Tupá – Slatina, III/066069 Slatina – Hokovce, pre ktoré SSC požaduje: - vyzna)iG a rešpektovaG ich existujúce trasy - rešpektovaG výhHadové šírkové usporiadanie vyššie uvedených ciest v zastavanom území v zmysle STN 73 6110 v nasledovných kategóriách a funk)ných triedach: cesta I/75 v kategórii MZ 14 (13,5)/60 a vo funk)nej triede B1, cesty III/0508020 a III/066069 v kategórii MZ 8,5(8,0)/50, resp. MOK 7,5/40 a vo funk)nej triede B3, - rešpektovaG výhHadové a šírkové usporiadanie vyššie uvedených ciest mimo zastavané územie v zmysle STN 73 6101 v nasledovných kategóriách: Územný plán obce Slatina – PRIESKUMY A ROZBORY

str.

10

cesta I/75 v kategórii C 11,5/80 cestu III/0508020 a III/066069 v kategórii C 7,5/70. Pre cestné komunikácie je spracovaný projekt „Rekonštrukcia a dobudovanie infraštruktúry – rekonštrukcia obecných cestných komunikácií“ v máji 2006 (Ing. Billý, Ing. PoHanský). Ú)elom stavby je realizácia rekonštrukcie miestnych komunikácií v správe obecného úradu, ktoré sú zna)ne poškodené a budú zna)ne narušené dobudovaním infraštruktúry (vodovod, kanalizácia). V podstate sa jedná o realizáciu asfaltového krytu na jestvujúcich komunikáciách po dobudovaní infraštruktúry, t.j. po realizácii pitného vodovodu a kanalizácie vrátane realizácie domových prípojok. Na stavbe sú Valšie vyvolané investície a to: - realizácia chýbajúcich odvodTovacích rigolov - realizácia mosta - realizácia záchytného objektu - realizácia uli)ného priepustu Hlavné pešie 0ahy nie sú vždy potvrdené pešími komunikáciami. Chodníky sa nachádzajú iba popri ceste I. triedy (jednostranné) a pozdaž základnej školy a cintorína (obojstranné) (konkrétnejšie viV výkres ). 4 Rozbor dopravy – problémový výkres). Hromadná doprava je zabezpe)ovaná pravidelnou autobusovou dopravou SAD ako spojenie smerom na................ V obci Slatina sú vybudované 3 autobusové zastávky. 2 zastávky sa nachádzajú na ceste I. triedy na za)iatku i na konci obce, 3. zastávka sa nachádza na ceste III. triedy pri pohostinstve. Mimo zastavaného územia sa nachádza ešte jedna zastávka „na znamenie“ v blízkosti v)elárov. Statická doprava- V obci je niekoHko spevnených plôch ur)ených a využívaných na parkovanie: pred cintorínom, obecným úradom a kultúrnym domom, pri termálnom prameni Slatina a pri západoslovenských žriedlách a. s. Železni6ná doprava K.ú. prechádza železni)ná traG, ktorá slúži iba na nákladnú dopravu. Najbližšia zástavka osobných vlakov sa nachádza v obci Tupá vo vzdialenosti cca 3 km. Letecká doprava. V zmysle § 30 zákona ). 143/ 1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) v znení neskorších predpisov, je potrebný súhlas Leteckého úradu Slovenskej republiky na stavby a zariadenia mimo ochranných pásiem letísk a leteckých zariadení, a to na: - stavby a zariadenia vysoké 100 m a viac nad terénom (§ 30 ods.1, písmeno a), - stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prírodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré vy)nievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu (§ 30 ods. 1, písmeno b), - zariadenia, ktoré môžu rušiG funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice (§ 30 ods. 1, písmeno c), - zariadenia, ktoré môžu ohroziG let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosilTovanie elekromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silné svetelné zdroje (§ 30 ods. 1, písmeno d). A.2.8. Prieskumy a rozbory technického vybavenia A.2.8.1. Zásobovanie vodou Obec nemá vybudovaný verejný vodovod s ohHadom na absenciu miestneho zdroja vyhovujúcej kvality. PodHa koncep)ných zámerov bude obec zásobovaná zo skupinového vodovodu „Gab)íkovo“, z vetvy Želiezovce – Šahy, v rámci stavby „Región IpeH – odvedenie a )istenie odpadových vôd a zásobovanie pitnou vodou“. Technické riešenie tejto stavby sa v sú)asnosti upresTuje (projektant PEMAX spol. s.r.o., Kostiviarska 4949, Banská Bystrica, 94711). Nadväzne budú spracované všetky stupne dokumentácie potrebné pre financovanie stavby z fondov EU. Jej realizácia sa predpokladá v 2. programovacom období, t.j. v priebehu rokov 2007-2013. Pre obec je spracovaný projekt Slatina – rekonštrukcia a dobudovanie infraštruktúry – VODOVOD v máji 2006 (Ing. Billý, Ing. PoHanský). Verejný vodovod bude pripojený z vodného Územný plán obce Slatina – PRIESKUMY A ROZBORY

str.

11

zdroja – vodojemu nad obcou Dudince – MP Merovce (majiteHom je Stredoslovenská vodárenská spolo)nosG StVS, a.s. so sídlom v Banskej Bystrici). Rozvod vody je dimenzovaný hlavne na tlakové a kvantitatívne potreby zabezpe)enia požiarnej vody, ktoré zna)ne prevyšujú požiadavky potreby vody pre pitné ú)ely a zrealizovaním navrhovaného rozvodu vody budú vytvorené vhodné podmienky pre napojenie Valších obyvateHov až do po)tu 800-1 000 obyvateHov. Prívodné potrubie je z polyetylénu DN150, hr. steny 9,5 mm, dovolený tlak PN10. Na prívodnom potrubí sa nachádzajú vzdušníky a kalníky. A.2.8.2. Kanalizácia V katastrálnom území obce Slatina je situovaný areál )istiarne odpadových vôd mesta Dudince, na ktorej majú byG )istené aj splaškové odpadové vody z obce Slatina, )o je v súlade s koncepciou rozvoja kanalizácií ZsVS a. s.. Obec vo svojom investorstve už vybudovala )asG splaškovej stokovej siete. A.2.8.3. Zásobovanie elektrickou energiou V katastri obce Slatina a obci samotnej sa nachádzajú 22kV, 0,4kV vzdušné vedenia a 0,4kV podzemné vedenia pre napojenie odberných miest. Pre uvedené vzdušné a káblové vedenia je potrebné zachovaG ochranné pásma vedení, celistvosG ochranných uzemTovacích sústav v zmysle zákona 656/2004 Z.z. a noriem STN 33 2000-5-52, STN 73 6005. Riešeným katastrálnym územím prechádza 400kV vedenie V449 Levice-God MR. V obci sa nachádza 4 ks transforma)ných staníc íslo TS 63-1 63-2 63-3 63-4

Výkon 100 kVA 250 kVA 50 kVA 400 kVA

Vlastník ZSE súkromná súkromná súkromná

V zmysle Zákona ). 656/2004 Z.z. o energetike, §36 Ochranné pásma, sú stanovené bezpe)nostné a prevádzkové podmienky pre elektrické vedenia v nasledovných bodoch: 1) na ochranu zariadení elektriza)nej sústavy sa zriaVujú ochranné pásma. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia elektriza)nej sústavy, ktorý je ur)ený na zabezpe)enie spoHahlivej a plynulej prevádzky, na zabezpe)enie spoHahlivej a plynulej prevádzky, na zabezpe)enie ochrany života, zdravia osôb a majetku. 2) Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po obidvoch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodi)a. Táto vzdialenosG je pri napätí 400kV vedení 25m od krajných vodi)ov na obidve strany. (nie od osi vedenie) 4) (v ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia a pod elektrickým vedením je zakázané: a) zriaVovaG stavby, konštrukcie a skládky, b) vysádzaG a pestovaG trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m, c) vysádzaG a pestovaG trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 vo vzdialenosti do 2m od krajného vodi)a vzdušného vedenia s jednoduchou izoláciou, d) uskladTovaG Hahko horHavé alebo výbušné látky e) vykonávaG )innosti ohrozujúce bezpe)nosG osôb a majetku, f) vykonávaG )innosti ohrozujúce elektrické vedenie a bezpe)nosG a spoHahlivosG prevádzky sústavy. 5) vysádzaG a pestovaG trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m vo vzdialenosti presahujúcej 5 m od krajného vodi)a vzdušného vedenia možno len vtedy, ak je zabezpe)ené, že tieto porasty pri páde nemôžu poškodiG vodi)e vzdušného vedenia. 6) Vlastník pozemku je povinný umožniG prevádzkovateHovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia prístup a príjazd k vedeniu a na ten ú)el umožniG prevádzkovateHovi Územný plán obce Slatina – PRIESKUMY A ROZBORY

str.

12

vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia udržiavaG voHný pruh pozemkov (bezlesie) v šírke 4 m po oboch stranách vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia. Táto vzdialenosG sa vymedzuje od dotyku kolmice spustenej z vonkajšej strany nadzemného elektrického vedenia na vodorovnú rovinu ukotvenia podperného bodu. A.2.8.4. Plynofikácia Katastrálne územie Slatina zasahuje do ochranného pásma prepravnej sústavy definovaného záväznými právnymi predpismi. PodHa zákona ).656/2004 o energetike, § 56 je ochranné pásmo pre VT plynovody nad DN700 50m od osi krajných línií prepravnej siete na obe strany a podHa § 57 je bezpe)nostné pásmo 300m od plynovodu na obidve strany. Trasa prepravnej siete v záujmovej lokalite pozostáva zo štyroch línií (3-x DN 1200 a 1-x DN 1400) a dvoch telekomunika)ných káblov (metalického a optického). Územím okresu v smere IpeHské ÚHany - Semerovce - Santovka - St. Hrádok - Kalná nad Hronom je vedená sústava tranzitných VVTL plynovodov 1 x 1400 + 3 x DN 1200. Z týchto plynovodov nie je v okrese odoberaný plyn. V smere od PlášGoviec na Slatinu, Krškany, Novú Dedinu a Tlma)e je vedený VVTL medzištátny plynovod Bratstvo DN 700. Z tohto plynovodu sú vybudované odberné vetvy DN 150 na Levice a Želiezovce, DN 100 na Santovku a DN 150 na Šahy. Ochranné pásmo sústavy tranzitného plynovodu a plynovodu Bratstvo je 250 m na obe strany. Pre VVTL a VTL prípojky je stanovené ochranné pásmo 20 m (zdroj VÚC). A.2.8.5. Spoje V rámci prieskumov a rozborov k územno-plánovacej dokumentácii boli spracované prieskumy jestvujúcich telekomunika)ných zariadení a vedení. Graficky sú tieto zdokumentované vo výkresovej )asti výkr.). 5 elektrifikácia a telekomunikácie. Obec je napojená z digitálnej ústredne v obci Horné Semerovce. Pokrytie obce je posta)ujúce. Spolo)nosti T-mobile Slovensko a. s. bola dTa 8.3.2005 ohlásením povolená výstavba stanice GSM a RR bod Slatina na kopci „Baridó“, ktorá bola aj zrealizovaná. Technologické zariadenie je umiestnené na parcele ). 1653/3 a elektrická prípojka na parcele ). 1722. Spolo)nosG T-mobile v horizonte najbližších 5. rokov neplánuje výstavbu Valších zariadení v katastri obce. A.2.9. Prieskumy a rozbory stavu životného prostredia a ochrany prírody a krajiny A.2.9.1. PoCnohospodársky pôdny a lesný fond Celková výmera katastrálneho územia je 9 511 719 m2. Túto plochu delíme na poHnohospodársku 2 2 pôdu (8 991 552m ) a nepoHnohospodársku pôdu (2 806 843m ). Štruktúra poHnohospodárskej pôdy je nasledovná : spolu Orná pôda 6 704 876 Vinica 115 108 Záhrady 126 714 Ovocný sad Trvalý trávnatý porast 2 044 854 8 991 552 PoCnohospodárska pôda Štruktúra nepoHnohospodárskej pôdy je nasledovná : spolu Lesný pozemok 2 061 108 Vodná plocha 38 607 Zastavaná plocha a nádvorie 503 513 Ostatná plocha 203 615 Územný plán obce Slatina – PRIESKUMY A ROZBORY

str.

13

NepoCnoh.pôda

2 806 843

V kat. území Slatina na poHnohospodárskych pôdach je vybudovaná sieG meliora)ných zariadení. Lesy v sú)asnosti zaberajú 23,8 % a orná pôda tvorí 56,8% z plochy katastra. Riešenie návrhu územného plánu nebude zasahovaG do terajšej kategorizácie lesných porastov v riešenom území ani meniG hospodársky spôsob obhospodarovania daných lesov. AkékoHvek zásahy do ostatncýh pozemkov v správe LESY Slovenskej republiky, štátny podnik budú pred zapracovaním do návrhu územného plánu obce prejednané s odd.SM,PD a R LSR,š.p. OZ Palárikovo. Zámery verejno-spolo)enského využitia lesov v intraviláne obce a jeho okolí budú podliehaG schvaHovaciemu konaniu u obhospodarovateHa predmetných pozemkov taktiež ešte pred ich zapracovaním do návrhu územného plánu obce. Pred schválením návrhu územného plánu spracovateH ÚP takéto kokrétne aktivity vopred prejedná s OZ Palárikovo, § 6 Zákona o lesoch ). 326/2005 Z.z. Chránené pôdy V súvislosti s ú)innosGou zákona ). 220/204 Z.z. o ochrane a využívaní poHnohospodárskej pôdy je potrebné chrániG poHnohospodársku pôdu podHa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky od 1.-4. kvalitatívnej skupiny. Skupiny sú graficky znázornené vo výkrese ).8 „Krajinná štruktúra s prvkami ÚSES“. A.2.9.2. Životné prostredie Rozvoj hospodárskej )innosti )loveka priniesol aj v tomto území so sebou výrazné negatívne zmeny, ktoré vplývajú na životný priestor )loveka a na kvalitu životného prostredia. KÚ obce Slatina nezostalo ušetrené pred poškodením zo strany pôsobenia poHnohospodárskej )innosti v minulosti. Vznikom JRD došlo k rozorávaniu medzí, sceHovaniu pozemkov , )ím sa zrušila pôvodná prirodzená krajinná štruktúra a bola nahradená veHkoplošnými parcelami a vytvorila monokultúrnu poHnohospodársku krajinu. PasG ornej pôdy ohrozuje slabá až stredná vodná erózia. PozornosG treba venovaG aj ochrane podzemných vôd, ktoré sú vystavené potenciálnemu zne)isGovaniu splaškovými vodami, žumpami (netesnosG) a používaním trativodov. Vybudovanie kanalizácie v obci chýba a je do budúcnosti nevyhnutné. Ovzdušie V obci sa nenachádza zdroj, ktorý by priamo ohrozoval fyzikálno chemické zloženie ovzdušia. Oxid síri)itý a oxid dusíka sú tvorené v naftových motoroch. Environmentálna regionalizácia SR (spracovaná v r. 1997) na základe komplexného zhodnotenia stavu ovzdušia, povrchovej a podzemnej vody, pôdy, bioty a horninového prostredia vymedzila kvalitu životného prostredia v 5: stupToch, od kvality prostredia s vysokou úrovTou (1.stupeT) až po prostredie silne narušené (5. stupeT). PodHa environmentálnej regionizácii patrí obec Slatina do oblasti so 4 stupTom úrovne kvality životného prostredia (prostredie narušené). Medzi najvä)šie zdroje zne)istenia v okrese Levice patrí: - SES Real , s r.o. Tlma)e, - SES Kolty a.s., Tlma)e - Novochema družstvo, Levice - Domov sociálnych služieb, Volkovce - Fortunae, Levice

-

Leven a.s., Levice Levitex, Levice

Povrchové vody Katastrálnym územím obce a zároveT intravilánom obce preteká vodný tok Slatina (miestnym obyvateHstvom nazývaný aj ako „dedinský potok“) , )íslo toku 065. menovaný tok je v správe odštepného závodu Slovenského vodohospodárskeho podniku a je zaradený medzi drobné vodné toky. Povodie toku Slatina tvorí v hornej )asti zvä)ša lesnatý terén s veHkým výškovým prevýšením. Reten)ná schopnosG lesa je zna)ne znížená o prieseky, tiež druhové zloženie drevín lesnatých úsekov je tvorené len plytko koreniacim drevitým porastom, ktorý tiež Územný plán obce Slatina – PRIESKUMY A ROZBORY

str.

14

znižuje reten)nú schopnosG územia. obec Slatina bola v minulom období viac krát postihnutá záplavami z prívalových dažVov. Posledná povodeT bola v júni roku 1999, kedy bolo zaplavených 12 domov a 10 ha ornej pôdy. Z uvedených dôvodov sa na toku Slatina navrhuje výstavba poldra, ktorá bola zaradená do Rozvojového programu investícií na roky 2007-2012 pod názvom Slatina, úprava odtokových pomerov v povodí toku Slatina – výstavba poldra. V sú)asnosti bolo spracované zameranie, objednaný je geologický prieskum a v roku 2007 sa navrhuje vypracovanie projektovej dokumentácie. Pre Valší rozvoj, )i už bytový, výrobný, športový alebo rekrea)ný je potrebné zachovaG ochranné pásma pozdaž tokov, kde v zmysle Zákona o vodách ). 364/2004 Z.z. podHa §49 môže správca vodného toku a správy vodných stavieb, alebo zariadení užívaG pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej )iary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej )iary. V Valšom je potrebné zabezpe)iG ochranu inunda)ných území tokov, zamedziG v nich výstavbu a iné nevhodné )innosti v zmysle zákona o ochrane pred povodTami ). 666/2004 Z.z. Katastrálne územie obce Slatina sa nachádza v ochrannom pásme prírodných lie)ivých zdrojov v Dudinciach a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd na Santovke a Slatine, ktoré je potrebné rešpektovaG. Boli vyhlásené vyhláškou MZ SR ). 19/2000 Z.z. Ochranné pásmo I. stupTa v Slatine Ochranné pásmo I. stupTa je vyzna)ené v mapovom podklade – Štátna mapa odvodená v mierke 1 : 5 000, listy PlášGovce 6-6, PlášGovce 6-7. Ochranné pásmo I. stupTa chráni výverovú oblasG. Severné ohrani)enie prebieha údolím potoka Slatina po most, kde sa kolmo stá)a na juh a pokra)uje po železni)nej trati približne po úroveT plniarne. \alej sa stá)a na západ až k Havému brehu Štiavnice, pokra)uje po jej Havom brehu až k poHnej ceste, kde sa opäG kolmo stá)a na východ, pretína železni)nú traG, prechádza cez križovatku ciest a pokra)uje po ceste po vrstevnicu 130. OdtiaH pokra)uje severným smerom, prebieha po vrstevnici 130 až k poHnej ceste, po ktorej pokra)uje a Valej smeruje po štátnej ceste vedúcej do Slatiny, kde sa spája so severným ohrani)ením. Ochranné pásmo II. stupTa v Dudinciach a v Slatine Ochranné pásmo II. stupTa je vyzna)ené v mapovom podklade – Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, listy Sebechleby 46-11, Šahy 46-13. Ochranné pásmo II. stupTa chráni akumula)nú oblasG. Severné ohrani)enie sa za)ína pri cintoríne v Teranoch, pokra)uje priamo juhozápadným smerom po svahu Staré vinice až k štátnej ceste Hontianske Moravce – Horné Semerovce. OdtiaH pokra)uje po tejto štátnej ceste v dažke približne 500 m. Pokra)uje mimo cesty priamo juhovýchodným smerom popri kostole v Hokovciach Havou stranou údolia Štiavnice. Vo vzdialenosti približne 1,5 km od kostola sa hranica napája na Havý breh toku Štiavnica a vedie po Tom v dažke približne 1 km. \alej sa oblúkom stá)a na východ, prechádza cez železni)nú traG, pokra)uje oblúkom na sever a pretína údolie potoka Slatina. OdtiaH pokra)uje smerom na severozápad miestnou eróznou ryhou na kótu Ba)a (239), prechádza naprie) hrebeTom a údolím k Dudinciam. Tu sa kolmo stá)a na severovýchod paralelne so železni)nou traGou vo vzdialenosti 250 m od nej. \alej sa oblúkom stá)a na severozápad k cintorínu v Teranoch. Ochranné pásmo III. stupTa v Dudinciach, v Santovke a v Slatine Ochranné pásmo III. stupTa je vyzna)ené v mapovom podklade – Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, listy Levice 45-22, Sebechleby 46-11, Želiezovce 45-24, Šahy 46-13. Ochranné pásmo III. stupTa chráni infiltra)nú oblasG. Severné ohrani)enie sa za)ína pri Levických rybníkoch v juhovýchodnej )asti mesta Levice. Pokra)uje po východnom okraji mesta, obchádza kótu Strážny vrch (222) smerom na Krškany, Brhlovce a na kótu Kamenec (265). Obchádza z juhu Kamenný Chotár, prechádza do údolia Trstianskeho potoka, z ktorého smeruje do obce Hontianske TrsGany a Súdovce a obchádza kótu Dravský vrch (258). \alej pokra)uje cez obec Lišov údolím Lišovského potoka, odkiaH prechádza do údolia Klastavského potoka, obchádza kótu Vrchný hrb (258) a kótu Horné Pirovské (275) a pretína údolie Štiavnice smerom na kótu Ben)ina (306). OdtiaHto sa stá)a na juh cez kóty Plieška (300), Nad Kuku)kami (303) a pokra)uje južným smerom údolím medzi Babicou (303) a Piernym hradom (330) až po most na toku Krupinica. Od mosta cez Krupinicu oblúkom obchádza kóty Konerad (249) a Piernica (266) a vedie až po Selecký potok k južnému okraju VeHkých Turoviec. V obci VeHké Turovce pretína Územný plán obce Slatina – PRIESKUMY A ROZBORY

str.

15

potok Krupinica, smeruje na kótu Tupý vrch (224), odkiaH západným smerom pokra)uje medzi obce Tupá a Chorvatice k potoku Štiavnica. Tu sa kolmo stá)a na sever v dažke 1 000 m a opätovne sa stá)a západným smerom cez obec Horné Semerovce a Ku)erov majer do Studenej doliny, pretína potok Búr a z juhu obchádza kótu Strmina (206). \alej pokra)uje cez kótu \urkov (234) do obce Mýtne Ludany, pretína potok Sikenica a pokra)uje k potoku Perec. Tu sa stá)a na severozápad, pri)om sleduje potok Perec až po Levické rybníky, kde sa napája na severné ohrani)enie. Návrh odvádzania a zneškodTovania odpadových vôd v zmysle Zákona o vodách ). 364/2004 Z.z. a NV SR ). 396/2005, ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateHov zne)istenia odpadových a osobitných vôd, vrátane podmienok pre vypúšGanie vôd z povrchového odtoku. Podzemné vody V katastrálnom území Slatina sa nachádza stavba „Závlahy pozemkov Horné Semerovce“ (evid. ). 5205 249) v správe Hydromeliorácie, š. p., ktorá bola daná do užívania v roku 1991 s celkovou výmerou 220 ha. Závlahovú stavbu, t.j. záujmové územie závlah ako aj podzemné rozvody závlahovej vody je potrebné rešpektovaG. Odpady V obci je zabezpe)ený odvoz TKO firmou ENZO-VERONIKO 1x do týždTa. Drobný stavebný odpad sa vyváža na skládku v PlášGovciach. Pre nebezpe)ný odpad sa objednáva odvoz autom podHa potreby. Zavedený je aj separovaný zber (sklo, plasty, textil), odpad sa odváža 1x do mesiaca. Kontajner na sklo sa nachádza pri cintoríne a na plasty a textil sa používajú vrecia. Hluk a vibrácie Zdrojom hluku je predovšetkým cestná doprava. Negatívny dopad dopravy na život v obci Slatina vytvárajú štátne cesty I. a III. triedy, ktoré tvoria hlavnú vyššiu komunika)nú sieG v obci. A.2.9.3. Ochrana prírody a krajiny Na celej ploche katastra z pohHadu zákona NR SR 543/2002 Z.z sa vzGahuje prvý stupeT územnej ochrany (§12). Prvky USES-U: PodHa plánov R-ÚSES Nitrianskeho kraja do riešeného katastrálneho územia zasahuje biocentrum a biokoridor regionálneho významu. Konkrétnejšie viV. výkres ).8 „Krajinná štruktúra s prvkami ÚSES“. A.3. ZÁVERY A.3.1. Súhrné zhodnotenie prieskumov a rozborov Rozvoj sídla prebiehal v minulosti )iasto)ne spontánne a )iasto)ne sa formoval logicky. SpontánnosG je v tom, že vznikali slepo ukon)ené ulice. Z hHadiska kompozi)ného je vhodné prepojiG zaslepené ulice, dobudovaG komunika)né siete a tým vytvoriG podmienky na výstavbu nových obytných domov. Z hHadiska bývania je vhodné najprv využívaG vnútorné rezervy a potom iniciovaG doformovanie uli)ných priestorov. Vývoj obyvateHstva mal od roku 1940 klesajúcu tendenciu. V 90. rokoch sa po)et obyvateHov stabilizoval a v sú)asnej dobe bol zaznamenaný mierny nárast po)tu obyvateHov. V obci Slatina je dostato)ne zastúpená základná ob)ianska vybavenosG )i už komer)ná alebo nekomer)ná. V centre obce je potrebné vytvoriG hodnotný zhromažVovací priestor úpravami terajšieho stavu. Obec má potenciál rozvoja v športe, rekreácii, cestovnom ruchu. Rozvoj priemyselnej výroby by mal pozitívny vplyv na zvýšenie zamestnanosti v obci. V celej obci Slatina nie je vybudovaná vodovodná a kanaliza)ná sieG, elektrifikácia je vzdušná, telefónne vedenia sú vzdušné aj podzemné. Kanalizácia je v štádiu realizácie a na verejný vodovod je vypracovaná PD. Z hHadiska dopravného je potrebné zlepšiG kvalitu cestného profilu (chýbajúce pešie chodníky a odvodné dažVové rigoly) a zokruhovaG tie komunikácie, ktoré si to vyžadujú. Územný plán obce Slatina – PRIESKUMY A ROZBORY

str.

16