K
úpeľníctvo a cestovný ruch
Slovenské minerálne, termálne a liečivé vody boli v minulosti mnohokrát popisované a vyzdvihované. Hodno spomenúť významnú stať o Korytnici, ktorú vy− dal A. F. Heksch v roku 1881 vo svojom „Ilustrovanom sprievodcovi po Karpatoch a Hornouhorských kúpe− ľoch“, kde ju označil za najvýznamnejšie kúpele na da− nom území. Z nepovšimnutých zmienok o kúpeľníctve v Brusne je pozoruhodná stať profesora Karla Matouš− ka z r. 1922, ktorá pri pozornom čítaní ostáva bezo− zvyšku aktuálna aj v súčasnosti: „Tak pristupuje k mi− nerálnej aktivite slovenských kúpeľov ich ďalšia, takmer pre všetky spoločná vlastnosť – nádherná horská údolná scenéria. Okúzľujúci a sám o sebe uzdravujúci je ich prírodný rámec hôr, lesov a riek, statní horskí stráž− covia ich chránia proti vetrom, nesmierne lesy vydychujú do kúpeľov svoju vonnú silu a blízka číra rieka je náhradou za odopreté more. Aj keď mnohé pramene sú doposiaľ nevyužité, je na Slovensku 30 kúpeľov, teda miest, ktoré sú zriadené k liečebným pobytom.“ Podobne aj L. Pražák v roku 1934 vo svojom príspevku o kúpeľníctve na Slovensku hovorí o význa− me kúpeľov v Brusne: „Treba podotknúť, že väčšina kúpeľov sa nachádza v krajinách prírodne bohate obdarených, čo slúži tiež k prospechu a zotaveniu ľudí nervóznych a dnešnou dobou unavených. Brusno leží asi 22 km severovýchodne od Banskej Bystrice. Sú tam štyri alkalické pramene, veľmi rádioaktívne s veľkým množstvom voľnej kyseliny uhličitej a značnou prísadou Glauberovej soli o teplote 18–21 °C, a železito – minerálna slatina, ktorá sa používa na liečenie reumatizmu, dny, ischiasu, ženských cho− rôb a chorôb ústrojov zažívacích.“ Geograf L. Kvietok sa vo svojej knihe z roku 1943 zmieňuje o Brusne nasledovne: „Teplé pramene nachodíme v Brusne. Brusno kúpele majú všetky predpoklady letovania (rozsiahle krásne lesy), ale i vodoliečby, sú však doposiaľ nepovšimnuté“.
Atraktívna poloha kúpeľného domu Poľana s panorámou Nízkych Tatier
81
Svätý Ondrej nad Hronom – Brusno
Liečebný pavilón Poľana – vstupné priestory s chodníkom do kúpeľného parku
82
Na Slovensku sa nachádza 2879 obcí, spomedzi nich má štatút mesta 138 a kúpeľnú funkciu má 22 obcí. Sú to Piešťany, Trenčianske Teplice, Bardejovské kúpele, Dudince, Štrbské Pleso, Nový Smokovec, Dolný Smokovec, Lučivná, Smrdáky, Sliač, Kováčová, Turčianske Teplice, Korytnica, Bojnice, Rajecké Teplice, Sklené Teplice, Vyšné Ružbachy, Lúčky, Číž, Sobranecké kúpele a Brusno. Dnes nám ostáva len konštatovať, že naznačovaný rozvojový potenciál slovenského kúpeľníctva ostal nevyužitý, ba mnohé v minulosti perspektívne kúpeľné centrá, napr. Solivar, Gánovce, Železnô, Sobrance a pod., stratili svoje kúpeľné funkcie, iné, ako napr. Korytnica, sú na pokraji zániku. Najvýznamnejším prírodným potenciálom územia intravilánu Brusna je šesť liečivých minerálnych prameňov, menovite Ludvig, Hedviga, Paula, Ondrej, Ďumbier a Vepor, a vývery z umelých vrtov BB−88, ŠHB−1 a BB−89 ŠHB−2 [5]. Minerálne vody z nich sú charakterizované ako uhličité, alkalické, sír− naté, vápenato−sodno−horečnaté hypotonické, rádioaktívne s obsahom Glauberovej soli. Teplota miest− nych prameňov sa pohybuje od 16 °C do 20 °C, výdatnosť je od 0,02 do 2 l/s−1. Sú to liečivé minerálne vody vhodné na indikácie niektorých zažívacích chorôb, najmä obličiek, pečene, žalúdočných a črev− ných porúch. Okrem zažívacích ťažkostí sa v Brusne môžu liečiť aj srdcovo−cievne indikácie a choroby pohybového ústrojenstva. Významnou prírodnou zlož− kou krajinného potenciálu je les. Z celkovej plochy katastra obce Brusno 4365 ha pokrýva les 3724 ha, teda asi 85 %. Na území prevláda zmiešaný les s dominanciou smrekových po− rastov, ktoré tvoria asi 80 % ihličnanov, s prímesou borovice, jedle, limby a smrekovca opada− vého, z listnatých porastov do− minuje buk, ktorý tvorí asi 92 % listnáčov, nasledujú javor, brest, jelša, osika, breza a jaseň. Vysočinový reliéf sa v da− nom území vyznačuje veľkou členitosťou – asi od 410 m n. m. pri sútoku Brusnianky do Hrona do 1753 m n.m. na hrebeni Nízkych Tatier (podrobnejšie členenie krajiny je v stati od P. Hrončeka). K významným faktorom prírodného potenciálu možno zaradiť horskú klímu, ktorá je čiastočne zne− čisťovaná emisiami a imisiami z priemyselných závodov so sídlom v Dubovej a Slovenskej Ľupči. V kúpeľnom areáli je kúpeľný park s možnosťami rekreačných pohybových aktivít. Socha Krista a kaplnka umožňuje duchovné a religiózne aktivity klientov. V zázemí obce sú početné turistické chodníky, ktoré sprístupňujú atraktívne hrebene Nízkych Tatier a masív Poľany. Brusno možno považovať za východisko pre letnú pešiu turistiku, cykloturistiku a zimnú turistiku najmä do turisticko−rekreačných priestorov Veporských vrchov. Okrem značkovaných trás sa v obci udržujú promenádne chodníky s východiskom z kúpeľov do vyhliadkových lokalít Skala (491 m n.m.), Dubinka (470 m n.m.) s krížovou cestou a Kopok (744 m n.m.). V bezprostrednom zázemí obce sú dva lyžiarske vleky. V súčasnosti je funkčný vlek v lokalite Pod Skalou juhozápadne od obce. Možnosti rekreačného lyžovania sú však v susedných obciach, najmä v Ľubietovej a v obci Strelníky. Asi 22 km od obce sa nachádza jedno z najvýznamnejších lyžiarskych stredísk na Slovensku – Chopok Tále. Letné kúpalisko sa síce v obci nenachádza, ale čiastočne ho nahrádza letný areál v obci Strelníky a bazén v Medzibrode. Obec má veľký rekreačný potenciál pre letnú a zimnú rekreáciu. Celoročnými aktivitami v obci sú chalupárstvo, vychádzky do lesa s turistickými a poznávacími motívmi, zberom lesných plodov a lieči− vých bylín. Obec je navštevovaná aj víkendovými návštevníkmi predovšetkým zo širokého okolia, ktorí navštevujú pramene a zásobujú sa liečivými minerálnymi vodami. K podujatiam s regionálnym význa− mom patrí miestna kultúrna slávnosť „Čipkárskô“, ktorá spája ľudové kulinárstvo, remeslo a trhy. V obci je aj špeciálna lekárska knižnica. Čoraz populárnejšia je cykloturistika. Turistické a cykloturistické trasy majú západo − východný priebeh. Severná vetva sa napája na hlavnú hrebeňovku Nízkych Tatier cez Sopotnickú dolinu (zelená značka s pripojením sa na červenú – Cestu hrdinov SNP na vrcholku Veľkej Chochule 1753 m n.m.). Južná trasa cez dolinu Brusnianky (po žltej trase s prípojom na modrú a na vrchol ľubietovského Hrbu 1254 m n.m. alebo s odbočkou cez Čiernu dolinu do obce Ľubietová). Najvýznamnejšou aktivitou obce v cestovnom ruchu je kúpeľníctvo.
Kúpeľníctvo a cestovný ruch
V rekreačnom zázemí sa nachádzajú tri chránené územia, menovite sú to Národný park Nízke Tatry, CHKO Poľana a kultúrna pamiatka kúpeľný park [95]. V mnohých publikovaných prácach, ale aj v povedomí odbornej i laickej verejnosti sú kúpele v Brus− ne zaraďované medzi kúpele celoštátneho významu. V súčasnosti prevádzkované kúpeľné kapacity tvoria dva kúpeľné domy – Poľana (z r. 1981) a Paula (z roku 1838) spolu s 296 lôžkami. V obci, v miestnej časti Ondrej nad Hronom, je v prevádzke zrekon− štruovaný hotel Brusno so 70 lôž− kami. Hotel Brusno je zaradený v triede ***. Celková kapacita kú− peľných stravovacích zariadení je 360 miest pri stole. V obci sa na− chádza ďalších 6 zariadení stra− vovacích služieb s kapacitou asi 700 miest, hotel Brusno má re− štauráciu s kapacitou 120 miest. Nefukčné sú kúpeľné domy Ďumbier, Vepor a budova rašeli− nových kúpeľov. Na úbytku uby− tovacích kapacít sa podieľal aj zánik hotela „Boston“. Miestnu ekonomiku podporuje aj plnia− reň minerálnych vôd. Kapacita kúpeľných lôžok aj ročná návštevnosť kúpeľov zaraďuje Brusno s 296 lôžkami a ročnou návštevnosťou asi 1600 pacientov za Piešťany s 2226 lôž− kami a návštevnosťou asi 38 tis. pacientov, za Trenčianske Tepli− ce s 1525 lôžkami a návštevnosťou asi 23 tis. pacientov, za Bardejov s 914 lôžkami a návštevnosťou asi 14 tis. pacientov, za Sliač s 827 lôžkami a návštevnosťou asi 10 tis. pacientov ako aj za Kováčovú, Bojnice a ďalšie kúpeľné mestá. Nepochybne najvýznamnejším kúpeľným mestom na Slovensku sú Piešťany. Prispieva k tomu 8 sto− ročí dlhá tradícia kúpeľníctva, liečivé účinky tamojších prameňov, kapacita asi 2100 kúpeľných lôžok [10], výstavnosť mesta a kúpeľného areálu a popularita, ktorá presahuje hranice SR. Kapacitou lôžok dosahujú kúpele Brusno asi 13,5 % lôžkovej kapacity Piešťan. Návštevnosť kúpeľov v Brusne v porov− nateľných rokoch predstavuje 10,6 % ubytovaných pacientov v Piešťanoch v roku 1997, 10,8 % v roku 1998, 10,4 % v roku 1999, 10,9 % v roku 2000 a 10,8 % v roku 2001. V porovnaní s kapacitnými mož− nosťami oboch kúpeľov sa v uve− denom období javí lepšie využi− tie lôžok v Piešťanoch. Úplne odlišná situácia je aj v návštev− nosti zahraničných hostí. V Brus− ne−kúpeľoch dominujú domáci pacienti (z ústneho podania okolo 95 % – manažment kúpe− ľov neposkytol iné údaje), v Pieš− ťanoch zahraniční pacienti tvorili v roku 1997 58,5 %, v roku 1998 62,1 %, v roku 1999 59,4 %, v roku 2000 66,45 % a v roku 2001 62 %. Uvedená štruktúra hostí má významný vplyv na trž− by, ktoré v skúmanom období v Piešťanoch boli okolo 1,5 mld. Sk ročne [93]. Najvýznamnejšou klientelou kúpeľov v Brusne je domáca klien− tela. Táto klientela tak v minulosti, ako i v súčasnosti bola zameraná na liečebné pobyty. K dispozícii sú najmä pitné kúry, balneoterapia, plynové injekcie, elektroliečba a doplňujúce rehabilitačné procedúry, ako napr. plávanie, masáže, sauny, soláriá a pod.
Zrubový pavilón v historickej časti kúpeľov, dnes využívaný ako pitný pavilón
Ďumbier – hlavný pavilón v historickej časti kúpeľov
83
Svätý Ondrej nad Hronom – Brusno
Ondrej
Ludwig Paula
Brusnian ka Vepor
Ďumbier
Infraštruktúra cestovného ruchu a minerálne pramene v kúpeľnom arály
84
0
100
200 m
ubytovacie zariadenia
zariadenia technickej infraštruktúry
stravovacie zariadenia
parkovisko
liečebné zariadenia
kaplnka
kultúrne zariadenia
prícestný kríž
športovo−rekreačné zariadenia
prírodný liečebný zdroj
zariadenia služieb
plniareň minerálnej vody
obchodné zariadenia
hranica kúpeľného parku
ostatné zariadenia
ochranné pásmo I. stupňa
Kúpeľníctvo a cestovný ruch
Z analýz štatistiky návštevnosti kúpeľných ubytovacích kapacít (Poľana a Paula spolu) možno kon− štatovať vyrovnanú návštevnosť v rokoch 1995–2002 s mierne rastúcou tendenciou. V sledovanom obdo− bí bolo minimum ubytovaných pacientov v roku 1998, maximum v roku 2001. Počet zahraničných hostí bol marginálny a tvoril (Poliaci, Maďari, Nemci a Rusi) asi 5–7 % kúpeľných hostí [104].
počet ubytovaných pacientov
4000 3900 3800 3700 3600 3500
Počet ubytovaných pacientov v rokoch 1995–1999
1995 rok
1996
1997
1998
1999
4000
počet ubytovaných pacientov
3500
domáci hostia
3000
Zdroj: [vlastný výskum a 104]
Počet ubytovaných pacientov v rokoch 2000–2002 Zdroj: [vlastný výskum a 104]
2500 2000 1500 1000 500
zahraniční hostia
0 rok
2000
2001
2002
Medzi hlavné determinanty návštevnosti brusnianskych kúpeľov možno zaradiť konkurenčné pro− stredie slovenských, ale aj iných stredoeurópskych kúpeľných miest (napríklad tradícia, cena atď.), ob− medzený dopravný prístup, obmedzené ubytovacie a kúpeľné kapacity a obmedzenú ponuku kultúr− nych, spoločenských a športovo−rekreačných aktivít. V roku 2003 sa maximálne ceny pre samoplatcov v 1 a 2 – lôžkových izbách s kúpeľnou starostlivosťou v hlavnej kúpeľnej sezóne pohybovali v Brusne v rozmedzí 1100–1550 Sk. V iných slovenských kúpeľoch boli tieto rozmedzia zväčša v nižších pásmach, ako vyplýva z tabuľky. Zo 17 analyzovaných slovenských kúpeľov bola vyššia maximálna cena ako v Brusne−kúpeľoch ziste− ná len v ďalších štyroch kúpeľných mestách. Pri porovnaní minimálnych deklarovaných cien 17 skúma− ných kúpeľov bola cena vyššia ako v Brusne – kúpeľoch len v dvoch kúpeľoch a v tretích, v Štrbskom Plese, bola totožná s referenčnou cenou [22]. Cena sa v tejto analýze nejaví ako konkurenčná výhoda, skôr naopak. Medzi hlavné prednosti a najdôležitejšiu komparatívnu výhodu možno zaradiť prírodný potenciál územia a aj odľahlosť od silnejšie urbanizovaných regiónov. V období postkomunistickej ekonomickej transformácie bol záujem o privatizáciu kúpeľov na Slovensku vrátane kúpeľov v Brusne. Pôvodné zámery v centrálne plánovanej ekonomike nerátali s roz− vojom kúpeľov, naopak, v roku 1992 ich plánovali úplne uzatvoriť. Na Slovensku sa investovalo oveľa menej do kúpeľníctva ako v ČR a plánovali sa investície len do niektorých najvýznamnejších kúpeľných centier. Do roku 1990 boli kúpele v Brusne štátnym podnikom.
85
Svätý Ondrej nad Hronom – Brusno
Porovnanie pomeru cien kúpeľnej liečby vo vybraných kúpeľoch v r. 2003 Zdroj: [vlastný výskum a 108]
Kúpele BRUSNO Piešťany Dudince Sklené Teplice Rajecké Teplice Trenčianske Teplice Turčianske Teplice Slize Kováčová Smrdáky Korytnica Bojnice Štós Lúčky Číž Štrbské Pleso Nimnica
Pomer minimálnej ceny v % 100,0 83,6 111,4 90,0 144,5 86,3 76,3 83,6 – 74,5 73,6 87,2 62,7 93,6 77,2 100,0 80,9
Pomer maximálnej ceny v % 100,0 99,3 92,2 74,1 174,2 75,4 78,4 109,0 54,1 77,4 59,8 89,3 51,6 110,9 58,7 201,2 83,2
Po privatizácii riadila kúpele v Brusne popri Sliači a Kováčovej Pohronská kúpeľná spoločnosť. V súčasnom období sú kúpele samostatnou akciovou spoločnosťou s nasledovným rozdelením akcií: 51 % Hepar, a. s., 26 % obec Brusno, 20 % Všeobecná zdravotná poisťovňa, 3 % RIF (zostávajúci podiel pripadá na drobných akcionárov). Pre nízky ekonomický zisk sa v blízkej budúcnosti plánuje vstup zahraničného kapitálu. Hlavným trendom kúpeľníctva v podmienkach ekonomického prostredia Európskej únie od 1.mája 2004 bude aj pre naše kúpele konkurencia. Je pravdou, že aj v období do roku 1989 existovala na Slovensku (a v Česko−Slovensku) medzi kúpeľnými miestami istá konkurencia. Konkurenčný boj sa naďalej zostruje, najmä zmenou zahraničnej situácie v politickej, kultúrnej a eko− nomickej oblasti. K pozitívnym ekonomickým dôsledkom pôsobenia kúpeľníctva v obci je priama zamestnanosť v kú− peľoch. V roku 2003 bolo v kúpeľoch zamestnaných 128 osôb, čo predstavovalo spolu asi 40,5 % pra− covných miest v obci [37]. Ďalším významným determinantom je aj legislatíva a spôsob preplácania kúpeľnej liečby pre ambu− lantných pacientov. Od januára 2004 sa platenie presúva zo Sociálnej poisťovne do jednotlivých zdra− votných poisťovní. Štátna dotácia pre kúpeľné liečby klesne zo 780 mil. Sk v roku 2003 na 500 mil. Sk v roku 2004, takisto sa zúžil počet diagnóz, pri ktorých sa poistencovi kúpeľná liečba prepláca v plnej výške (na 9 diagnóz pohybového aparátu, 11 diagnóz chorôb z povolania a 9 diagnóz dýchacích cho− rôb netuberkulózneho pôvodu). Tieto systémové zmeny ohrozia brusnianske kúpele poklesom počtu kúpeľných pacientov, ktorých liečba bude financovaná zo zdravotných poisťovní. Naviac každý pacient si bude priplácať na ubytovacie služby 50,– Sk za deň pobytu. Konkurenciu nemožno považovať za nepriaznivý jav, naopak, môže byť inšpirujúca, stimulujúca a pozitívne motivujúca. Z dobrých výsledkov v konkurenčných kúpeľoch je potrebné preberať potreb− né inovácie a sústavne zlepšovať kúpeľné funkcie.
86
