TEKTONICKÉ GEOMORFOLOGICKÉ PROCESY = TEKTONICKÉ POHYBY
Geodetické merania ukazujú, že prakticky celý zemský povrch je v pohybe. Intenzita tektonických pohybov sa mení v priestore aj čase. Ich rýchlosť sa pohybuje v rozpätí od niekoľko stotín milimetrov až po niekoľko decimetrov za rok.
Štruktúrnu geológiu v širšom zmysle možno chápať ako štúdium architektúry zemskej kôry, jej deformačných znakov (štruktúr), ich pôvodu a vzájomných vzťahov. Zaoberá sa tvarmi, usporiadaním (vnútornou stavbou), vzájomnými vzťahmi horninovýchj telies v zemskej kôre a silami, ktoré ich zapríčinili.
Pôsobenie tektonických síl, - napätie, horizontálne a vertikálne pohyby a deformácie horninových telies Súčasné napätie – ťažko merateľné Predchádzajúce napätia – štúdium deformačných štruktúr obnažených hornín (predstavujú záznam geologickej minulosti) Vzťah medzi napätím a deformáciou: Kompresia – tlak má tendenciu objekty skracovať, stláčať a približovať Tenzia – ťah má tendenciu objekty rozťahovať a navzájom odťahovať Strižné napätie – paralelné pôsobenie síl, ale v opačnom zmysle. Má tendenciu susedné telesá navzájom o seba trieť.
Opis zlomovej poruchy
1 – poklesnutá kryha, 2 – uhol sklonu zlomu, 3 – zlomová plocha, 4 – parametre poklesu, 5 – vysoká kryha, 6 – nadložná stena zlomu, 7 – podložná stena zlomu,
Typy zlomov Pokles vzniká pri rozširovaní priestoru
Prešmyk vzniká pri zúžení priestoru
Smerný (horizontálny) posun
Endogénne procesy Typy zlomov Priekopová prepadlina
Hrásť
Vrásové poruchy 23
4
7 5
6
1 8
1 – os synklinály, 2 – os antiklinály, 3 - hrebeň vrásy, 4 – rameno (krídlo) vrásy, 5 – antiklinála, 6 – sklon vrstiev, 7 – koryto vrásy, 8 - synklinála
Typy vrás
symetrická
asymetrická
prevrátená
vrásový prešmyk vrásový príkrov
Flexúra (ohyb, poklesová deformácia bez zlomu)
príkrovy bezkorenný príkrov
zakorenený príkrov
príkrovy
Paleotektonický profil Centrálnych Západných Karpát po vytvorení príkrovovej stavby v turóne (podľa Plašienku, 1999)
Príklad príkrovovej stavby v oblasti Jadrových pohorí – masív Osobitej V Západných Tatrách
9 Epeirogenetické (pevninotvorné) procesy
9 orogenetické (horotvorné) procesy
Epeirogenéza -Pomalé vertikálne pohyby -Bez zmeny štruktúry hornín -Zmeny priebehu pobrežnej čiary (transgresia, regresia) Pleistocénne morské terasy vyzdvihnuté Desiatky metrov nad morskú hladinu (sev. Španielsko, záp. Francúzsko, Sicília, Sardínia...
Pokles úrovne terénu o 25 cm za storočie v Holandsku – neustále zvyšovanie hrádzí chrániacich vysúšané územia
Glaciostáza
Svalbard (Špicbergy) Paleomorská terasa 70 m n. m.
Paleomorský útes 25 m n. m.
Orogenéza, orogenetické procesy sú pomerne intenzívne pohyby morfoštruktúr, ktoré sú sprevádzané magmatizmom, metamorfizmom, vrásovými, príkrovovými a zlomovými deformáciami geologických štruktúr. Majú veľký význam pri formovaní aktívnych a pasívnych morfoštruktúr, ako sú vrásové, príkrovové a kryhové pohoria.
Od paleozoika po súčasnosť sa odohrali 4 hlavné orogénne etapy: - assyntská (rozhranie proterozoika a paleozoika), - kaledónska (ordovik a silúr), - varíska = hercýnska (karbón a perm) a - alpínska (od triasu po súčasnosť).
Medzi orogenetické procesy patria tri skupiny procesov a im zodpovedajúcich morfoštruktúr. Sú to: vrásnenie a vrásové morfoštruktúry, tvorba príkrovov a príkrovové morfoštruktúry, pohyby po zlomoch a kryhové morfoštruktúry. (...a ich kombinácie...)
ARABSKÁ DOSKA
Červené more
Atarský trojuholník Erta Ale Etiópsky rift Albertina rift (západný)
Viktóriino jazero
Killimandžáro Ol Doinyo Lengai
Ngoro Ngoro Gregory rift (východný)
AFRICKÁ DOSKA Rift Luana
Rift Malawi
Indický oceán
Cotopaxi (Mex.)
Altiplano
Severoamerická doska
Pacifická doska
a) štíty b) platformy c) prechodné platformné geotektúry d) epiplatformné orogenetické geotektúry e) geosynklinálne geotektúry
- sú najkonsolidovanejšími geotektúrami pevnín. - prekambrické zväčša silne metamorfované horniny, - jadrá kontinentov, ku ktorým sa neskôr pričlenili mladšie geotektúry. - reliéf je zväčša nízky a plochý, -
Tendencia mierneho výzdvihu rozsiahlych málo diferencovaných morfoštruktúr zapríčiňuje dominanciu erózno-denudačných morfoskulptúr.
Škandinávsky Ukrajinský
Kanadský
Sibírsky
Čínsky Guayanský
Africký
Indický
Brazílsky Austrálsky
Patagónsky
Antarktický
Aldanský
sú stabilné geotektúry, ktoré vznikli postegeosyklinálnym vývojom oblastí najstarších geosynklinálnych orogénnych zón na Zemi. Majú dve základné štruktúrne vrstvy: metarmorfovaný zvrásený podklad (fundament) platformný sedimentárny pokryv
Časti platforiem s mocnejším sedimentárnym pokryvom sa nazývajú tabule
ruská (východoeurópska) tabuľa
sú oblasti ležiace na rozhraní platforiem a geosynklinál. Ich podložie tvorí zväčša mobilizovaná platforma, povrchová časť má formu priehlbní. Početne sú zastúpené hlbinné zlomy. (Červené more, Kalifornský záliv...)
neotektonicky zmladený reliéf pôvodne sformovaný v platfomnom geotektúrnom režime. Tibetská plošina
Platformy sa lámu na kryhy, ktoré sa môžu vyzdvihovať do veľkej výšky (napr. pohorie Ťan-šan má maximálnu výšku 7 439 m a pohorie Karakoram dokonca až 8 611 m). Okraje krýh môžu byť postihnuté vrásnením. Intenzívna je seizmická a vulkanická činnosť.
V epiplatformných oblastiach vznikajú rifty. Príkladom je východná Afrika. Medzi epiplatformné oblasti patria aj niektoré európske horské systémy, napr. Český masív alebo Korzické vrchy.
Krkonoše (Český masív) Korzické vrchy
sú mobilné zóny kontinentálnych okrajov s geosynklinálnym, resp. postgeosynklinálnym typom vývoja. Geosynklinálne geotektúry sú veľmi dynamické, vyznačujúce sa intenzívnymi diferencovanými tektonickými pohybmi, seizmickou činnosťou a vulkanizmom. Reliéf týchto oblastí je kontrastný, zahrňuje vysoké pohoria aj hlboké tektonické zníženiny a kotliny. Himaláje
Tibet
Alpy
Kaukaz
Tatry (Karpaty)
Fagaras (Karpaty)
Kordillery Andy
a) podmorské okraje pevnín b) prechodné geotektúry c) oceánske panvy
Neotektonická etapa vývoja reliéfu - najstaršie formy identifikovateľné v súčasnom reliéfe - spodný báden Súčasné – recentné tektonické pohyby -prebiehajú v súčasnosti Sú merateľné trigonometricky a niveláciou
Neotektonická mapa Slovenska
- zlomy aktívne ešte počas holocénu
Zemetrasenie Elastické vlnenie Vlny P - pozdĺžne (primárne).......6 km.s-1 Vlny S – priečne (sekundárne)....3 km.s-1
(nešíria
sa kvapalinami)
Povrchové vlny princíp seizmografu
Richterova stupnica – kvantitatívna, magnitúdo je objektívne vypočítateľná hodnota
MAGNITÚDO – dekadický logaritmus amplitúdy zemetrasenia vyjadrenej v mikrometroch, registrovanej štandardným krátkoperiódovým seizmografom v „normalizovanej epicentrálnej vzdialenosti (100 km). Vyjadruje množstvo uvoľnenej energie.
Stupnica MCS (Mercalli-Cancani-Sieberg) – pohľad na následky zemetrasenia z hľadiska následkov (makroseizmické vnímanie) I. II. III. IV.
stupeň: nepozorovateľné, seizmografy registrujú „zvýšený zemetrasný šum! stupeň: veľmi slabé, spozorujú ho citliví ľudia stupeň: slabé, pocítia ľudia v kľude stupeň: mierne, pozorovateľné v budovách, poskakujú predmety na stole, drnčia okná V. stupeň: málo silné, možno pozorovať aj mimo obydlí, ľudia sa budia, zastavujú sa kyvadlá VI. stupeň: silné, praská omietka, sťažená chôdza, pre ľudí je už nebezpečné VII. stupeň: veľmi silné, nedá sa stáť, zvonia zvony, objavujú sa trhliny v múroch VIII. stupeň: borivé, padajú komíny, budovy sú poškodené, aj ťažký nábytok sa pohybuje IX. stupeň: pustošivé, X. stupeň: ničivé XI. stupeň: katastrofické, zničenie budov, mostov, trhliny na povrchu, trhá sa potrubie, koľajnice, pretŕhajú sa priehradné hrádze, mení sa konfigurácia terénu XII. stupeň: globálne, výrazne sa mení vzhľad krajiny
Stupeň ohrozenia zemetraseniami na území Európy
Zemetrasné oblasti na Slovensku Počet zemetrasení s t0 > 6°MCS na 1 000km2 za 100 rokov (v období r. 1 400 – 1970)
Žilina
Sp. N. Ves Myjava Zvolen Bratislava 0–1 1–3 Komárno
3 - 10
Strážske
Zemetrasenie 26. decembra 2004
Zemetrasenie 26. decembra 2004 Analýza horizontálnych a vertikálnych pohybov oceánskeho dna pri zemetrasení 26. dec. 2004 v Indickom oceáne
