Ministerstvo školstva Slovenskej republiky ------------------------------------------------------------
UČEBNÉ OSNOVY GYMNÁZIA osemročné štúdium
SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA povinný učebný predmet
Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky 1997 pod číslom s platnosťou od 1.9.1997
Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, 830 00 Bratislava -----------------------------------------------------------------
UČEBNÉ OSNOVY GYMNÁZIA osemročné štúdium
SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA povinný učebný predmet
február 1997
SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA 1. - 2. ročník 5 h týždenne, 165 h ročne 3. - 4. ročník 4 h týždenne, 132 h ročne 5. - 7. ročník 3 h týždenne, 105 h ročne 8. ročník 3 h týždenne, 90 h ročne CIELE Cieľom vyučovania slovenského jazyka v gymnáziu s osemročným štúdiom je dosiahnuť u žiakov takú úroveň jazykových (rečových) zručností, aby kultivovane zvládli každú komunikatívnu situáciu, a to z hľadiska štýlových vrstiev, funkčných jazykových štýlov, slohových postupov a jazykových funkcií. Predpokladá sa rovnako vysoká úroveň zručností v ústnej i písomnej forme. V súlade s tým sa postupne upevňujú a systematizujú vedomosti o jednotlivých jazykových rovinách tak, aby dosiahli inštrumentálnu hodnotu pre jazykovú (rečovú) prax žiaka. Žiaci si osvoja poznatky (získajú vedomosti) - o jazykových štýloch, slohových postupoch a slohových útvaroch a žánroch; - o komunikačnom a slohotvornom procese, o slohotvorných a komunikatívnych činiteľoch; - o prostriedkoch spisovného jazyka a ich používaní aj vzhľadom na učenie sa cudzích jazykov; - o štýlovom charaktere jazykových prostriedkov; - o vzniku jazyka, o podstate jazyka ako systému znakov, o jazykových funkciách, o vzťahu jazyka a spoločnosti; - o vývine jazykov, o príbuznosti jazykov (jazykové rodiny); - o vývine národného jazyka, o diferenciácii národného jazyka, o vývinových tendenciách v súčasnom spisovnom jazyku; - o vzťahu normy a kodifikácie, o základných znakoch jazykovej kultúry; - o jazykovedných disciplínach (jazykových rovinách), o vývine a súčasnom stave našej jazykovedy. Žiaci si osvoja činnosti (získajú zručnosti) - vyjadrovať sa výstižne a kultivovane, t.j. jazykovo správne a komunikatívne (slohovo) vhodne so zreteľom na funkciu (cieľ) prejavu a na adresáta, a to v hovorených i písaných prejavoch; - interpretovať a hodnotiť jazykové prejavy a texty cudzie i vlastné, konspektovať a citovať, odôvodniť výber jazykových prostriedkov vo vlastnom prejave, argumentovať;
- tvoriť jazykové prejavy hovorové (bežnej komunikácie), administratívne, náučné (odborné), rečnícke, prípadne aj umelecké; informačné, rozprávacie, opisné, výkladové a úvahové; - základy techniky hovorených prejavov dialogických a monologických (praktická rétorika); - racionálne samostatne študovať (konspektovať) s použitím normatívnych jazykových príručiek (Krátky slovník slovenského jazyka, Pravidlá slovenského pravopisu, Pravidlá slovenskej výslovnosti), ako aj iných jazykových príručiek a encyklopédií. Žiaci si rozvíjajú najmä tieto schopnosti a postoje - schopnosti abstraktného, logického a tvorivého myslenia, a to na základe pochopenia vzťahu medzi jazykom a myslením, podstaty myšlienkových činností (analýza, syntéza, analógia, zovšeobecnenie atď.) a predovšetkým sústavným využívaním týchto činností pri riešení úloh; - kladný postoj k slovenskému spisovnému jazyku ako nevyhnutnému základu jazykovej kultúry a k národnému jazyku ako dôležitej zložke národnej kultúry a histórie; s tým súvisí aj rešpektovanie iných národných jazykov; - chápať jazyk ako dominantný prostriedok komunikácie, kladného ovplyvňovania medziľudských vzťahov a v týchto intenciách systematicky rozvíjať a používať svoj jazykový prejav; - zodpovednosť za kultivovanosť vlastného ústneho i písomného prejavu (dodržiavanie noriem) a potreba taktne v tomto smere ovplyvňovať svoje okolie; - rozvíjanie estetického cítenia najmä rozborom, hodnotením, citovaním a výrazným prednesom textov spisovateľov a publicistov, sústavnou starostlivosťou o estetiku vlastného ústneho a písomného prejavu, ktorá vrcholí projektom, úvahou a rečníckym útvarom. OBSAH Jadrom vyučovania je aktívny rozvoj vyjadrovania žiakov, ktorý sa opiera o nevyhnutné poznatky zo štylistiky a zovšeobecnené poznatky o systéme jazyka (lexikológia, gramatika, pravopis, spisovná výslovnosť a pravopis), preto sú jazykové tematické celky v 5.-8. ročníku funkčne priradené k slohovým tematickým celkom. Jazykové vyučovanie má v porovnaní s ostatnými vyučovacími predmetmi tú osobitosť a náročnosť, že osvojenie si každého poznatku musí byť preukázané nielen zručnosťou, ale aj návykom v rečových činnostiach. Preto sa obsah každého tematického celku člení na dve časti: vedomosti (1.1), zručnosti, činnosti (1.2). Výber a štruktúra obsahu je postavená na vzťahu slohový postup - funkčný jazykový štýl komunikatívna situácia. Začína sa najjednoduchším, t.j. informačným slohovým postupom v hovorovom, administratívnom a publicistickom štýle, pokračuje rozprávacím a opisným slohovým postupom v hovorovom (ústna forma), publicistickom a náučnom (odbornom) štýle a vyvrcholí výkladovým slohovým postupom v náučnom štýle. Rečnícky prejav a umelecké rozprávanie (pokus o poviedku) je funkčným zrhnutím a zavŕšením tak vo vzťahu k jazykovému vyučovaniu a praxi, ako aj k literárnemu vyučovaniu, k ústnemu a písomnému výcviku. Priradenie jednotlivých rovín jazykového systému tiež sleduje postup od jednoduchého k zložitejšiemu; v podstate zodpovedá tomu, ako dieťa spoznáva svet: najprv pomenúva veci a javy (slovná zásoba), potom postupne spája slová do stále zložitejších vetných štruktúr a celkov textov, zamýšľa sa nad týmito postupmi a odôvodňuje ich (gramatika, pravopis, zvuková stránka jazyka). Do štruktúry obsahu patria klasifikované kontrolné slohové práce, ktoré majú vyčlenené osobitné vyučovacie hodiny na napísanie a na opravu a klasifikované kontrolné diktáty, ktoré sú súčasťou bežných hodín. Kontrolné slohové práce odporúčame písať najviac štyri a najmenej dve za školský rok (podobne kontrolné diktáty); t.j. v nižších ročníkoch väčší počet, vo vyšších ročníkoch menší počet prác. Čas na napísanie školskej slohovej práce odporúčame dve hodiny, z čoho druhá hodina je zameraná na úpravu konceptu, prácu s jazykovými príručkami a úhľadné, estetické prepísanie práce. Oprave slohovej práce odporúčame venovať tiež dve hodiny, aby bolo možné uplatniť
individuálny prístup k žiakom. Kontrolná slohová práca môže byť aj domáca, najmä ak sa pri nej pracuje s doplnkovou literatúrou, napríklad referát (správa), výklad, projekt. Učiteľ, prirodzene, využíva aj cvičné slohové práce, diktáty a jazykové cvičenia, ktoré klasifikuje výberovo (nie každého žiaka). Ako cvičný diktát odporúčame text s nahromadením pravopisných a gramatických javov (napr. povyberaných zo slohových prác alebo záznamových zošitov), no kontrolný diktát by mali tvoriť bežné texty z literatúry, učebníc, novín a časopisov. Prehľad tematických celkov (TC) Obsah a štruktúra tematických celkov (ďalej TC) sleduje komunikatívnu koncepciu vyučovania, ale aj pochopenie jazykového systému. V 1.-4. ročníku sú TC rozčlenené na jazyk a sloh, pričom slohová časť má medzizložkové a praktické zacielenie, obsahuje ústne a písomné cvičenia v spojení s jazykovou, prípadne aj s literárnou zložkou predmetu. Sú zdôraznené najmä činnosti doteraz málo rozvíjané. V 1.-4. ročníku sa venuje viacej hodín spisovnej výslovnosti v jednote s pravopisom a gramatike, v 5.-8. ročníku dominuje sloh, komunikácia a rečnícky výcvik. Jazykové témy majú systematizujúcu a prehlbujúcu funkciu. Pre 1. - 4. ročník je naznačený spôsob (možnosti) výberu z obsahu TC v jednotlivých ročníkoch, pre 5. - 8. ročník sú uvedené len názvy TC. Rozpis hodín pri jednotlivých TC je orientačný (učiteľ si ho môže upraviť do celkového ročníkového počtu), ale naznačuje komunikatívne zacielenie vyučovania, t.j. potrebu venovať viac času praktickej rečovej činnosti ako reprodukcii poznatkov. Z obsahu TC sa v 1.- 4. ročníku vyberá najmä z druhej, praktickej časti (1.2, 2.2, 3.2 atď.). Poradie TC si učiteľ tiež môže upraviť aj medzi ročníkmi, najmä ak mu to umožňujú učebnice koncipované tematicky. Táto úprava sa vykoná po dohode v predmetovej komisii a so súhlasom riaditeľa školy. 1. ročník (99 hodín) Jazyk: Zvuková a grafická stránka jazyka, spisovná výslovnosť a pravopis. Pravidelná práca s normatívnymi príručkami. 15 Tvorenie slov ako obohacovanie slovnej zásoby. 5 Tvaroslovie. Ohybné slovné druhy. Pravopis. 25 Skladba. Jednoduchá veta - podmet, prísudok, predmet, príslovkové určenie, prívlastok. Slovosled (aj vzhľadom na vyučovanie cudzích jazykov). Interpunkcia. 10 Sloh: Úvod do metód štúdia. Interpretácia textu. Počúvanie a čítanie textu s porozumením. Kontrola porozumenia formou otázok, kľúčových slov, 10 osnovy. Výrazné čítanie a prednes poézie a prózy. 9 Rozličné typy ústnej, prípadne písomnej reprodukcie a prerozprávania úryvku z literárneho diela, divadelnej, rozhlasovej alebo filmovej inscenácie. Rozprávanie vlastného zážitku, príbehu - aj ako 20 rečnícke cvičenie (pripravený a nepripravený prejav) alebo súkromný list. Rozprávanie s rozvíjaním fantázie. Tvorba a prednes dialógu zo života. Sloh, slohotvorný proces, práca s osnovou a konceptom (štylizačná, kompozičná a estetická úprava konceptu). 5 2. ročník (99 hodín) Jazyk: Slovná zásoba a jazykové príručky, slovníky. 20 Spisovný jazyk a nárečia. Ortoepické a intonačné 10 cvičenia. Hovorová štýlová vrstva slovnej zásoby.
Tvaroslovie - neohybné slovné druhy. 15 Sloh: Jednoduchý (praktický) opis. Opis s dejovým rámcom. 15 Rečnícky výcvik. Opis s rozvíjaním fantázie. Reportáž 20 Výrazné čítanie, čítanie a počúvanie s porozumením. 13 3. ročník (66 hodín) Jazyk: Náuka o slove a tvorenie slov (najmä odborné a cudzie slová) 20 Skladba. Súvetie. Transformácia viet. Interpunkcia. 25 Sloh: Záznam textu (výťah), citácia a bibliografia. Rozličné druhy čítania. Rýchle čítanie s porozumením. 8 Funkčné jazykové štýly. Administratívny štýl a jeho 10 útvary. Odborný štýl a jeho útvary. Odborný opis. Opis pracovného postupu. Náladový 10 (umelecký) opis. Charakteristika osoby. Rečnícke cvičenie: výklad frazeologizmu, úvaha o frazeologizme. Tvorba a prednes polemických dialógov (práca s magnetofónom). 10 4. ročník (66 hodín) Jazyk: Skladba: slovosled, modifikácia vety, intonácia. 10 Vznik a vývin jazyka. Jazykové rodiny. Národný jazyk. 5 Zhrnutie vedomostí: hláskoslovie, spisovná výslov- 10 nosť a zvuková stránka jazyka (intonácia), pravopis, slovná zásoba a tvorenie slov, tvaroslovie a skladba. Sloh: Zhrnutie vedomostí. Funkčné jazykové štýly, sloho- 10 tvorný a komunikačný proces, slohové postupy a útvary. Rečnícky výcvik: príhovor, krátka populárno-náučná 20 prednáška (práca s magnetofónom). Úvaha (zväčša ako odpoveď na otázku Prečo). 15 Analýza a tvorba publicistických útvarov podľa kon- 10 krétneho výtlačku denníka, týždenníka. 5. ročník (33 hodín) 1. Úvod do metód štúdia. Interpretácia textu 6 2. Všeobecné poznatky o slohu 5 3. Slovná zásoba 5 4. Tvorenie slov 3 5. Informácia a komunikácia v hovorovom a administratívnom štýle 5 6. Jazyk v pracovnej komunikácii 4 6. ročník (33 hodín) 7. Opisný slohový postup 10 8. Tvaroslovie 4 9. Skladba 6 10. Publicistický štýl a jeho žánre 7 7. ročník (33 hodín) 11. Náučný (odborný) štýl 5 12. Výkladový slohový postup. Výklad. Projekt. 7 13. Výkladový slohový postup. Úvaha 7 14. Zvuková a grafická stránka jazyka 9
8. ročník (30 hodín) 15. Základy rétoriky (rečnícky výcvik) 13 16. Rozprávanie ako útvar umeleckého štýlu 5 17. Všeobecné poznatky o jazyku 10 Obsah tematických celkov Obsah každého tematického celku sa člení na dve časti: prvá časť je štruktúrovaná a formulovaná z hľadiska vedomostí (1.1), druhá časť z hľadiska činností, zručností (1.2). Rozširujúce a prehlbujúce učivo je vyčlenené hranatými zátvorkami. 1. Úvod do metód štúdia. Interpretácia textu. 1.1 Jazyk ako prostriedok poznávania, informácie. Technika a metódy racionálneho štúdia. Metóda orientácie v texte, v odbornej knihe: monografia, zborník, slovníky, encyklopédie. Druhy čítania. Získavanie a spracovanie informácií rozličnými formami záznamu: výťah (koncept), osnova, kľúčové slová, tézy. Kartotéka, výpisky (excerpty). Normatívna citácia a bibliografia. Systém a funkcia knižníc a informačných stredísk. 1.2 Pravidelné spracúvanie výťahu alebo osnovy z textu učebníc slovenského jazyka a iných predmetov alebo z vypočutého textu. Niekoľko výpiskov (10-15) z rozličných odborov ako základ vlastnej kartotéky. [Pravidelné záznamy z vysielania rozhlasovej jazykovej poradne alebo z jazykových rubrík tlače; ústne referovanie o týchto záznamoch. Výpisky zo životopisu tvorivej osobnosti. Exkurzia v mestskej knižnici]. Výrazné čítanie a prednes. Nácvik rozličných druhov čítania. 2. Všeobecné poznatky o slohu 2.1 Štýl (sloh), štylistika. Štýlotvorné činitele. Funkčné (objektívne) jazykové štýly a štýlové rozvrstvenie jazykových prostriedkov. Spisovné a nespisovné vyjadrovanie.Hovorový štýl. Rozdiel medzi ústnym a písaným prejavom. Slohové postupy a slohové útvary, žánre; ich vzájomné väzby (hybridnosť). 2.2 Štýlotvorný proces: invencia, kompozícia, štylizácia. Kompozičné cvičenia: osnova, koncept, úprava konceptu (odseky), čistopis. Ústne rozprávanie príbehu zo života, scény z umeleckého diela atď. Súkromný list s funkciami: informovať, presvedčiť, citovo zapôsobiť. Výrazné čítanie a prednes textov z rozličných jazykových štýlov. 3. Lexikológia - náuka o slove a slovnej zásobe 3.1 Slovo ako pojem a pomenovanie. Slovo v texte. Bohatstvo slovnej zásoby jazyka, významové vzťahy medzi slovami, štýlová diferenciácia slov (štýlové vrstvy). Frazeológia v slovnej zásobe. Prevzaté slová, ich používanie, výslovnosť skloňovanie a pravopis. 3.2 Lexikálne, frazeologické, pravopisno-ortoepické cvičenia. Práca s rozličnými druhmi slovníkov. 4. Tvorenie slov 4.1 Typy tvorenia slov z hľadiska produktívnosti. Významové okruhy zo slovotvorného hľadiska. Morfematická stavba slova. Zložené slová a umelo utvorené slová, skratky a skratkové slová. Kritériá vhodnosti nových slov. Univerbizácia a multiverbizácia zo štylistického hľadiska. 4.2 Slovníkové cvičenia. Pravopis a výslovnosť spoluhláskových skupín. 5. Informácia a komunikácia v hovorovom a administratívnom štýle 5.1 Základné znaky informačných útvarov administratívneho štýlu. Spoločenský význam dotazníka, ankety a testu. Komunikácia ako výmena informácií. Komunikatívne činitele, rečová etiketa. 5.2 Pohotové získavanie informácií z rozličných zdrojov (cestovný poriadok, telefónny zoznam atď.). Presné vypĺňanie formulárov. Pohotová, vhodná štylizácia krátkych informačných útvarov
podľa naznačenej komunikatívnej situácie ústne a písomne, telefonicky i v priamych dialógoch, napr. úradný list, ospravedlnenie, vyjadrenie sústrasti, blahoželanie, výzva; na nástenné noviny alebo do vysielania školského rozhlasu atď. Nahrávanie prejavov žiakov na magnetofón a ich hodnotenie. 6. Jazyk v pracovnej komunikácii 6.1 Štruktúra pracovnej porady a schôdze, jej vedenie. Správa o činnosti, zápisnica (zápis). Diskusia, diskusný príspevok. (Kontrolná slohová práca). 6.2 Model porady s vedúcim (predsedom) a zapisovateľom. Kolektívny výber faktov a individuálne spracovanie správy o činnosti a zápisnice. Rozličné spôsoby uvedenia diskusného príspevku. Výrazný prednes správy a diskusného príspevku. 7. Opisný slohový postup. Opis a charakteristika 7.1 Vzťah medzi opisom a charakteristikou. Druhy opisu: praktický (jednoduchý); odborný, umelecký; statický, dynamický, opis s dejovým rámcom, porovnávací opis. Administratívna a literárna charakteristika osnovy, životopis (kontrolná práca). 7.2 Vzťah medzi pozorovaním a opisom, vedecké pozorovanie a jeho spracovanie. Individuálne alebo kolektívne spracovanie dlhodobejšieho pozorovania medziľudských vzťahov; hypotéza predpoklad, priebeh pozorovania, zhodnotenie a záver (napríklad koľko mladých ľudí uvoľnilo v dopravnom prostriedku miesto starším v priebehu týždňa). Diskusia: vlastnosti tvorivej osobnosti, vzor v živote mladého človeka (kontrolná práca). Rečnícke cvičenie: opis s fantáziou niektorého predmetu v triede, v najbližšom okolí a pod. 8. Tvaroslovie 8.1 Princípy triedenia slov na slovné druhy. Plnovýznamové a neplnovýznamové, ohybné a neohybné slová, ich funkcia vo vete a v texte.Konverzia slovných druhov. Gramatické kategórie a tvary mien a slovies, ich funkcia a štylistické využitie. Vývinové tendencie v tvaroslovnom systéme, tvaroslovné varianty. 8.2 Slovníkové, gramatické a pravopisné cvičenia. 9. Skladba 9.1 Hlavné princípy gramatickej, významovej, modálnej a zvukovej alebo grafickej stavby jednoduchej vety a súvetia. Základné syntaktické jednotky (konštrukcie). Vetné členy a sklady. Výstavba textu, nadvetné útvary: odsek, kapitola. Slovosled a vetosled. Modifikácia vetnej stavby (vytýčený vetný člen, elipsa a i.). 9.2 Štylistické využitie dvojčlenných a jednočlenných viet a polovetných konštrukcií. Transformácia viet. 10. Publicistický štýl a jeho žánre 10.1 Funkcia, obsah a formy publicistiky; spoločné a odlišné črty novinárskej, rozhlasovej a televíznej publicistiky. Vzťah publicistického štýlu k ostatným funkčným štýlom. Klasifikácia (druhy) publicistických žánrov, ich dynamickosť, hybridnosť. Funkcia typografickej úpravy titulkov a textov (stĺpcov). Pútavosť titulkov. Rozličné formy publicistickej kritiky (kritika, fejtón, glosa atď.) a jej spoločenský význam. 10.2 Hodnotenie (porovnávanie) ukážok jednotlivých žánrov na základe konkrétnych výtlačkov novín a časopisov. Kompozičné a štylistické prepracovanie jednoduchej správy na rozšírenú a pod. Písomné vypracovanie kritiky alebo iného beletristického žánru (kontrolná práca); otázky pre interview. Vydanie nástenných novín, časopisu alebo rozhlasového vysielania s vlastnými publicistickými útvarmi. Ústny prednes kritického diskusného príspevku, interview (vo dvojici) a reportáže.
11. Náučný (odborný) štýl 11.1 Charakteristické črty náučného štýlu: odbornosť, pojmovosť, jednoznačnosť, názornosť. Lexikálne a morfologicko-syntaktické jazykové prostriedky. Slohové útvary náučného štýlu (spájanie opisných a výkladových prvkov): odborný opis, referát; recenzia, odborný posudok; výklad (prednáška), štúdia, dizertácia. Osobitosti populárno-náučného štýlu. 11.2 Zostavovanie krátkych terminologických slovníčkov, slovníčkov spisovných a nespisovných výrazov (slangov). Porovnávanie štýlu rozličných učebníc. 12. Výkladový slohový postup. Výklad 12.1 Podstata výkladového slohového postupu a útvaru z vecnej stránky (obsahu): objasňovanie vnútorných, kauzálnych vzťahov; z kompozičnej stránky: prehľadnosť; indukcia, dedukcia a ďalšie postupy logického myslenia; zo štylizačnej stránky: vysoká koncentrovanosť viet, zložené súvetia, bohatá interpunkcia. Práca stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ). 12.2 Porovnávanie výkladových textov učebníc. Vypracovanie projektu práce stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) na základe štúdia odbornej literatúry a vlastnej skúsenosti alebo pozorovania (pozri 7.2), prípadne pokusu, napr. aj spracovanie maturitnej témy. Využitie všetkých typov textu (formalizované texty); resumé (zhrnutie) preložiť aj do cudzieho jazyka (kontrolná domáca práca). Využitie záznamov z vlastnej kartotéky, rešerše z knižníc a pod. Normatívna citácia a bibliografia. 13. Výkladový slohový postup. Úvaha 13.1 Úvaha ako útvar výkladového slohového postupu so subjektívnym hodnotením. Široký okruh námetov na úvahu: aktuálne spoločenské otázky, filozofické otázky, umelecká literatúra (citáty), frazeologizmy, aforizmy. Využitie motta. Uplatnenie prostriedkov umeleckého a náučného štýlu v eseji. 13.2 Štylizačné a textové cvičenia (úprava nelogických štylizácií). Vypracovanie úvahy na základe výpiskov citátov (kontrolná práca). 14. Zvuková a grafická stránka jazyka 14.1 Vzťah zvukovej a grafickej stránky jazyka: hláska, fonéma a graféma. Hlavné zásady spisovnej výslovnosti: rytmické krátenie, znelostná asimilácia, výslovnosť spoluhláskových skupín, výslovnosť de, te, ne, le, di, ti, ni, li v domácich a cudzích slovách. Hlavné zásady slovenského pravopisu (najmä so zreteľom na zvukovú stránku jazyka). Zvuková stránka jazykových prejavov: intonácia, melódia, vetný prízvuk, dôraz, pauzy. 14.2 Cvičenia na praktické využitie zvukových prostriedkov jazyka (ako príprava na rečnícky prejav v nasledujúcom tematickom celku). Upevňovanie zručnosti v práci s normatívnou pravopisnou a ortoepickou príručkou (Pravidlá slovenského pravopisu, Pravidlá spisovnej slovenskej výslovnosti). 15. Základy rétoriky. Rečnícky výcvik 15.1 Stručný prehľad o vývine rétoriky. Základné druhy rečníckych útvarov: náučné, agitačné, príležitostné. Predpoklady úspešného rečníckeho prejavu: zbieranie materiálu, výpisky; triedenie materiálu, kompozícia a štylizácia vzhľadom na funkciu prejavu, na poslucháča a na prednes spamäti; prednes ako rovnocenná zložka obsahu. 15.2 Skupinová a individuálna, školská i domáca práca s magnetofónom pri nácviku prednesu prejavu. Písomná príprava prejavu len vo forme osnovy a výpiskov (citátov). Prednes trojminútových prejavov podľa určených kritérií (klasifikovaná kontrolná práca). Súťaž v prednese nepripravených prejavov. 16. Rozprávanie ako útvar umeleckého štýlu
16.1 Zhrnutie poznatkov o rozprávaní zo základnej školy a z literárnej zložky. Využívanie rozličných slohových postupov a útvarov a štylistických prostriedkov v rozprávaní: opis, úvaha, charakteristika, dialóg, vnútorná reč postáv a pod. Kompozičné a jazykové prostriedky dynamického, pútavého rozprávania. 16.2 Dopĺňanie rozprávania o opisné a úvahové prvky, dialógy, vnútornú reč postáv, zvyšovanie napätia krátkymi a nedokončenými vetami. Hľadanie námetov (konfliktov) v udalostiach všedného dňa: prepracovanie stručnej správy z tlače na umelecké rozprávanie atď. 17. Všeobecné poznatky o jazyku a systematizácia učiva 17.1 Jazyk ako znakový systém (17.2 Pojem a slovo, 3. tematický celok). Vznik jazyka. Jazykové funkcie. Prirodzený jazyk a plánové (umelé) jazyky. Jazyk a spoločnosť. Vývin jazyka. Jazykové rodiny. Slovanské jazyky. Národný jazyk a jeho vývin. Vznik a vývin slovenčiny. Členenie slovenského jazyka (17.2 Vrstvy slovnej zásoby, 3. tematický celok). Vývinové tendencie súčasnej slovenčiny (17.2 Slovná zásoba, Tvaroslovie, 3.a 8. tematický celok). Norma a kodifikácia. Jazyková kultúra. Vzťah spoločnosti k jazyku. Jazykoveda a jej disciplíny (17.2 tematické celky 4, 8, 9, 14, 2). Krátky prehľad vývinu našej jazykovedy. PROCES Gymnázium s osemročným štúdiom nemôže byť len priradením štyroch ročníkov ZŠ a gymnázia. Pri preberaní uvedeného štvorročného cyklu na nižšom stupni (1.-4. ročník) predpokladáme väčší rozhodovací priestor pre učiteľa. Vyberie si z obsahu tematických celkov menej náročné učivo, alebo ho interpretuje žiakom jednoduchším spôsobom v porovnaní s vyšším stupňom (5.-8. ročník). Mala by sa však, podľa možnosti, zachovať celistvosť tematického celku, aby mali žiaci na každom stupni istý ucelený systém. V našom predmete (na rozdiel od ostatných) ťažko možno niektoré učivo vynechať, pretože všetky poznatky žiak potrebuje, aby mohol dosiahnuť požadovanú úroveň rečových zručností - ich rozvíjanie je ťažiskom každej vyučovacej hodiny. Ak chceme, aby sa žiak skutočne naučil samostatne študovať, treba ho to sústavne učiť od 1. ročníka a vo všetkých vyučovacích predmetoch. Od 3. ročníka sa predpokladá systematické zvyšovanie kvantity a kvality samostatnej práce žiaka s učebnicou a doplnkovou literatúrou, aby sa vyučovacie hodiny mohli venovať interpretácii textu, diskusii, vlastnej tvorbe a rečníckemu prejavu. Efektívna je školská i domáca práca s magnetofónom v každom ročníku. Keďže sa v gymnáziu s 8-ročným štúdiom predpokladajú výberoví žiaci, je možné presunúť niektoré učivo z 5. ročníka do 4. ročníka. V niektorých gymnáziách už s úspechom odučili vo 4.ročníku jazykové a slohové témy z 5. ročníka, napr. Úvod do metód štúdia a v druhom polroku 4. ročníka starovekú literatúru (mytológiu) z 5. ročníka. Upevňovanie a systematizáciu vedomostí odporúčame uskutočňovať (od 3. ročníka) formou seminára: vybraný žiak alebo skupina žiakov sama vedie hodinu podľa vopred naznačených problémov, učiteľ je len poradcom. Komunikatívnej koncepcii vyučovania slovenského jazyka vyhovujú učebnice pre gymnáziá so 4-ročným štúdiom, pripravujú sa (po konkurznom konaní) nové učebnice pre prímu až kvartu: jedna prehľadná učebnica jazyka a slohu a sobitné tematické cvičebnice (podľa tematických celkov učebných osnov). Vyučovanie slovenského jazyka v gymnáziu môže výrazne prispieť k rozvíjaniu osobnosti žiaka v oblasti logického a kritického myslenia - k pochopeniu vzťahu medzi jazykom a myslením, jeho znakového charakteru, vzťahu medzi vývinom spoločnosti a vývinom jazyka poznávaním a uvedomeným využívaním jeho výrazovej bohatosti, - k výstižnému, presvedčivému a gramaticky správnemu vyjadrovaniu, argumentovaniu vlastných názorov a postojov prostredníctvom systému logickomyšlienkových a tvorivých činností
v oblasti občianskej, vlasteneckej a humanistickej výchovy - k prehlbovaniu vlastenectva poznávaním výrazového bohatstva národného jazyka, jeho spätosti s dejinami národa v boji za národnú samostatnosť, t.j. k rešpektovaniu všetkých národných jazykov, - k rozvíjaniu občianskej a odbornej (profesijnej) kompetentnosti, aktivity a tvorivosti metódami a formami práce, ktoré pripravujú na verejnú a riadiacu činnosť (plánovanie práce a jeho kontrola, diskusia, argumentácia, agitácia a praktická rétorika); obsahom textov a úloh v učebnici, sledovaním dennej tlače a primeraných odborných periodík, tvorbou školského časopisu, rozhlasových relácií, súťažami atď., - k permanentnému sebavzdelávaniu a sebavýchove v intenciách ideálu humanizmu a demokracie vo vzťahu k osobnosti sústavnou aplikáciou racionálnych študijných a diskusných metód, - k rešpektovaniu názorov a práce iných sústavnou aplikáciou metód a foriem skupinovej (tímovej) práce na vyučovacích hodinách aj mimo nich, - k rozvíjaniu tvorivých schopností sústavnou aplikáciou problémových a tvorivých úloh, ale aj ich motivujúcim hodnotením a klasifikáciou, - k humanizmu, mravnému spôsobu života v rodine, v škole, na pracovisku, ku kultúre správania i k právnemu vedomiu sústavným rozvíjaním kultúry jazykového prejavu a etiky vo vyjadrovaní; rozvíjaním schopnosti chápať a presne vyjadriť významy pojmov hodnotiacich morálne vlastnosti človeka; metódami argumentácie; rešpektovaním partnera komunikácie, tematikou slohových prác, obsahom textov a úloh v učebnici jazyka a literatúry, v oblasti pracovnej aktivity, organizácie práce, tvorivosti a zodpovednosti - k permanentnému sebavzdelávaniu a plánovaniu práce, návykom pracovnej disciplíny sústavnou aplikáciou metód samostatnej študijnej práce (konspektovanie textu, vedenie kartotéky, diára, denníka- príp. aj pomocou počítača) na vyučovacích hodinách a doma, - k zodpovednému vzťahu k vlastnej práci systematickým zvyšovaním požiadaviek na kultúru a estetiku svojho písaného a hovoreného prejavu, pozitívnym ovplyvňovaním svojho okolia, k návyku šetrného zaobchádzania s pomôckami, t.j. aj k úcte k práci iných, - k získaniu pracovných zručností a návykov vyšším podielom riešenia tvorivých, problémových úloh (v porovnaní s reprodukovaním poznatkov) na vyučovacej hodine a doma, v oblasti estetickej výchovy - k rozvoju estetického vnímania rozborom a hodnotením jazyka beletristických a publicistických textov (v učebnici a v literárnej čítanke) i žiackych textov a vlastnou tvorbou (výberovým vypracovaním beletristických a umeleckých textov, riešením úloh vyžadujúcich umelecké aj hudobné alebo výtvarné stvárnenie témy a navodzujúcich citové prežívanie), - k zvýšeniu estetickej stránky vlastných písomných a ústnych prejavov (a tým celkovej estetiky a kultúry osobnosti) prostredníctvom prehľadnej štruktúry učebnice a záznamov (konspektov) v zošitoch. v oblasti telesnej, zdravotnej a environmentálnej výchovy - k vyššej zainteresovanosti o túto problematiku vypracovaním plánu dennej (týždennej, mesačnej a ročnej)práce a využitia voľného času s rešpektovaním rovnováhy duševného a telesného rozvoja a analýzou ideálu vzdelanej a humánnej, spravodlivej, duševne a telesne zdravej osobnosti, rozvíjaním úcty k vlastnej osobe (asertívne presadzovanie vlastného názoru) súčasne s úctou (snahou o pochopenie, empatiou) k partnerovi komunikácie.
Tvorbu učebných osnov koordinovala: PhDr. natália Ihnátková, CSc.
LITERATÚRA CIELE Cieľom vyučovania literatúry je získať žiakov pre čítanie umeleckej literatúry a dať žiakom základné literárne vzdelanie. Prostredníctvom čítania umeleckej literatúry a činností s literárnymi umeleckými textami školská literatúra má umožniť žiakom orientovať sa v literárnom diele a v literatúre a na základe pochopenia zmyslu umeleckej literatúry pre človeka motivovať žiakov pre celoživotné čítanie umeleckej literatúry. Najvšeobecnejšie vyjadrený cieľ sa napĺňa tým, že sa vyučovanie literatúry má aktívne podieľať na intelektuálnom, citovom a mravnom rozvoji žiakov. Osvojené vedomosti, zručnosti a návyky sa majú stať základom pre ďalší osobný, literárny a kultúrny rozvoj žiakov. Prostriedkom realizácie tohto cieľa je literárne dielo, jeho čítanie a interpretácia. Od najnižších ročníkov po záverečný ročník sa ciele literárnej výchovy a literárneho vzdelávania znáročňujú v súvislosti s celkovým intelektuálnym dozrievaním žiakov a ich postupným literárnym vzdelávaním. Pri stanovení cieľov učebného predmetu literatúra sa vychádza zo skutočnosti, že pri vstupe žiaka do výchovno-vzdelávacieho procesu gymnázia s osemročným štúdiom ide vo väčšine prípadov o žiaka, ktorý vie prežívať príbeh. V nižších ročníkoch gymnázia sa učí objavovať a chápať tematické a formálne prvky literárneho diela ako umeleckej výpovede spisovateľa o niektorej (zobrazenej) oblasti života a na tomto základe poznania literárneho diela sa predpokladá aj žiakovo estetické prežívanie zobrazenej skutočnosti. Žiak sa postupne mení z "naivného" čitateľa na č i t a t e ľ a a n a l y t i c k é h o. Väčšina žiakov by v nižších ročníkoch gymnázia mala dosiahnuť tento stupeň čitateľskej úrovne. Pritom jeho kvalitatívna úroveň bude závislá od stupňa celkového rozvoja osobnosti žiaka. Analytické čítanie sa u žiakov vo vyšších ročníkoch postupne zdokonaľuje a pretvára na kvalitatíne najvyššiu úroveň čitateľskej vyspelosti žiaka - na úroveň s y n t e t i c k é h o (resp. r e f l e x í v n e h o) č i t a t e ľ a, keď už vníma dielo nielen ako spisovateľovu výpoveď o istej skutočnosti, ale túto výpoveď vie dávať do hodnotiacich súvislostí s ostatnými spisovateľovými dielami, celkovým spoločenským a umeleckým kontextom a vlastným hodnotovým systémom. Takýto stupeň čitateľskej vyspelosti nemožno očakávať u všetkých žiakov, ale sa oň treba usilovať všetkými obsahovo-organizačnými činnosťami v učebnom procese.
OBSAH O b s a h o v é prvky školskej literatúry tvoria systém budovaný na zásade postupného osvojovania, rozširovania a prehlbovania vedomostí, zručností, návykov, postojov, záujmov a potrieb žiakov. Literatúra ako zložka učebného predmetu slovenský jazyk a literatúra je svojím komplexných obsahom, t.j. stanovením cieľov, výberom diel a ukážok z umeleckej literatúry, činnosťami s týmto výberom i ostatnými školskými i mimoškolskými literárnymi a inými estetickovýchovnými činnosťami všeobecnovzdelávací spoločenskovedný predmet (resp. samostatná zložka učebného predmetu) s výraznou estetickovýchovnou funkciou. Špecifické postavenie literatúry v sústave učebných predmetov je v tom, že prostredníctvom poznávania obsahu a formy umeleckej literatúry rozvíja osobnosť žiaka komplexne - pôsobí na rozvoj jeho rozumu, citov, vôle a súčasne formuje aj jeho hodnotovú orientáciu v oblasti estetických, etických, ekologických, zdravotných a iných pre život človeka dôležitých názorov, postojov a záujmov. Štruktúra tematických celkov je rovnaká vo všetkých ročníkoch v tom, že obsahuje: - názov tematického celku, - myšlienky cieľového zamerania obsahu, - naznačenie činnosti s textom a predpokladanú sumu pojmov, ktorú si majú žiaci osvojiť pri interpretácii literárnych diel a ukážok, - základný výber autorov, ktorých tvorba, resp. osobnosť sa predpokladá do tematického celku zaradiť. Na rozdiel od predchádzajúcich učebných osnov sa nevymenúvajú (nepredpisujú) diela ani ukážky na interpretáciu z tohto dôvodu, aby sa na tvorbe obsahu literárneho vzdelávania a literárnej výchovy mohol podieľať čo najväčší počet činiteľov a aby sa využila ich maximálna aktivita a tvorivosť (autori učebníc, čítaniek, antológií atď., rovnako učitelia i žiaci). Výber autorov sa chápe ako základný výber, ktorý možno dopĺňať. V n i ž š í c h r o č n í k o c h (l. až 4. ročník) je obsah podobný obsahu vyššieho stupňa základnej školy, kde je obsah štruktúrovaný na ž á n r o vomatemat i c k o m princípe s chronologickým usporiadaním vybratých spisovateľov a literárnych diel (ukážok), vo v y š š í c h ročníkoch (5. až 8. ročník) je obsah podobný obsahu štvorročného gymnázia, kde je štruktúrovaný na h i s t o r i ck o m p r i n c í p e (na princípe výberu obsahu z dejín literatúry). Na spoločné mimočítankové čítanie sa v 1. - 4. ročníku odporúča prečítať v jednom ročníku 2 - 3 knihy podľa výberu žiakov a učiteľa. Prednesom 3 - 5 básní, kratších úryvkov z prózy alebo drámy majú žiaci vedieť vyjadriť pochopenie obsahu a estetickej pôsobivosti textu. Poznámka: Pre gymnázia s 8-ročným štúdiom neplatí prípis MŠV SR z decembra 1994 pod č. 6565/92-211 o rozdelení obsahu čítanky pre 8. a 9. ročník. Učitelia vyberajú z čítanky diela na čítanie podľa vlastného uváženia. l. ročník (2 hodiny týždenne, 66 hodínročne) Prehľad tematických celkov l. Príbehy zo života detí 2. Túžba ľudí po pravde a spravodlivosti v rozprávkach 3. Úvod do poézie, piesne, porekadlá a hádanky 4. Dobrodružstvo poznávania a ľudskej práce
5. Obrazy sveta v bájach a povestiach Obsah tematických celkov l. Príbehy zo života detí V rodine a v škole sa utvárajú základné vzťahy detí k ostatným ľuďom, k domovu a vlasti. Literárna postava; hlavné a vedľajšie postavy. Tematické delenie príbehu podľa hrdinov, prostredia, deja. Reč autora a reč postáv. Rozprávanie. Opis. Tajovský, Rázus, Moric, Šikula, Moravčík ... 2. Túžba ľudí po pravde a spravodlivosti v rozprávkach Boj dobra a zla, chytrosti a hlúposti v rozprávkach. Magické čísla. Reálny a fantastický svet v rozprávkach. Neurčité miesto, neurčitý čas, vymyslené postavy... Hrdinovia rozprávok - v ľudových rozprávkach, v autorských starších a moderných rozprávkach. Kladné a záporné postavy v rozprávkach. Prozaická, básnická a dramatická podoba rozprávky. Variácie, opakovanie, gradácie a kontrast v rozprávkach. Slovenské ľudové rozprávky - výber, (Rúfus, Feldek...) výber zo svetových rozprávok (Grimmovci, Němcová...) 3. Úvod do poézie, piesne, porekadlá a hádanky Poéziou vyjadruje človek vzťah k svetu, k životu a k sebe samému. Od poézie, ktorá sa spieva, k poézii, ktorá sa číta (prednáša). Ľudové a zľudovené piesne. Stavba básne. Verš a sloha v básni. Rým a jeho usporiadanie. Priame a obrazné pomenovanie. Metafora. Prirovnanie. Zobrazenie. Hádanka. Porekadlo. Ľudové piesne, zľudovené piesne, malé formy ľudovej slovesnosti (J. Kráľ, P. O. Hviezdoslav, S. Chalupka ...) 4. Dobrodružstvo poznávania a ľudskej práce Hrdinovia dobrodružných príbehov. Dobrodružstvá poznávania. Zvláštne a neobyčajné dobrodružstvá. Dejové napätia, nečakané dejové zvraty. Dejová osnova. Dobové, slangové a nárečové prvky v jazyku literárneho diela. Literatúra a jej členenie. Literárne žánre. (Verne, Defoe, Twain, Ondrejov, Zamarovský, Ferko ...) 5. Obrazy sveta v bájach a povestiach Hrdinovia bájí a povesti. Vedecký a umelecký výklad sveta. Skutočné a neskutočné v povesti. Ľudové a autorské povesti - porovnanie. Báj (mýtus) ako predstava ľudu dávnoveku o vzniku sveta, človeka, názvoch morí, rastlín... Rozprávka - báj - povesť: porovnanie; spoločné a rozdielne črty. Výber zo svetových bájí (Prometeus, Daidalos a Ikaros, Herakles), slovenských ľudových a umelých bájí. (Podjavorinská...) Priebežné využívanie aktuálnych literárnych a kultúrnych podnetov Besedy o individuálnom čítaní. Úvod do čítania v 2. ročníku. Návšteva knižnice (orientácia v knižnici, výpožičný systém...). Čítanie z časopisov pre deti, besedy o televíznych a rozhlasových programoch. Návšteva divadelného a filmového predstavenia - beseda o filme alebo hre. Sledovanie súčasného literárneho a kultúrneho života.
2. ročník (2 hodiny týždenne,66 hodín ročne) Prehľad tematických celkov l. Príbehy zo života detí a mládeže 2. Život, charaktery a vzťahy ľudí v baladách 3. Človek sa poznáva v bájkach 4. Ľudia a príroda v umeleckej literatúre 5. Film, rozhlas a televízia Obsah tematických celkov l. Príbehy zo života detí a mládeže Zásah zvláštnych udalostí do života detí. Zostavovanie dejovej osnovy. Opis a rozprávanie v umeleckej literatúre. Postavy v literárnom diele (hlavné, vedľajšie). Obrazy prostredia (miestneho, dobového, spoločenského) v literárnom diele. (Kukučín, Ondrejov, Jarunková, Glocko, Dobiáš, Kováč...) 2. Život, charaktery a vzťahy ľudí v baladách Hrdinské a tragické v živote a v literatúre. Epická a lyrickoepická poézia. Rytmus a rým v básni; funkcia rýmu a jeho rozloženie v básni. Stavba básne: verš, strofa. Obrazné pomenovania; metafora, prirovnanie. Slovenské ľudové balady; (Botto, Rázus...) výber zo svetových balád (Erben, Wolker...) 3. Človek sa poznáva v bájkach Spoločenskokritický význam bájok a humoristických rozprávaní. Priame a nepriame vyjadrenia idey v bájke. Komické postavy, situácie, deje. Veršované a prozaické formy bájok. Humor, satira, alegória. (Ezop, La Fontaine, Čapek, Krylov, Záborský...) 4. Ľudia a príroda v umeleckej literatúre Obrazy vzájomnosti človeka a prírody. Človek je pánom sveta, ale príroda nie je sluhom človeka. Povinnosťou človeka je chrániť prírodu. Človek a ekologické problémy. Zvierací hrdina. Epiteton. Poviedka. Nárečové a slangové slová v literatúre. Opisy prírodných javov a dejov. Rozprávanie podľa osnovy. (London, Hemingway, Verne, Fedosejev, Ondrejov, Hviezdoslav...) 5. Film, rozhlas a televízia Film, rozhlas a televízia vychováva a vzdeláva Druhy filmu: hraný, dokumentárny, animovaný (kreslený, bábkový). Literárny scenár, technický scenár. Film ako syntetické umenie. Filmová a adaptácia literárnej predlohy. Réžia vo filmovom a dramatickom umení. Špecifické výrazové prostriedky filmového a dramatického umenia, televízneho a rozhlasového vysielania. Priebežné využívanie aktuálnych literárnych a kultúrnych podnetov Besedy o individuálnom čítaní. Úvod do čítania v 3. ročníku.
Návšteva knižnice (orientácia v knižnici, výpožičný systém...), odučenie vyučovacej hodiny v knižnici, beseda... Čítanie z časopisov pre deti, besedy o televíznych a rozhlasových programoch. Návšteva divadelného a filmového predstavenia - beseda o filme alebo hre. Sledovanie súčasného literárneho a kultúrneho diania. 3. ročník (2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne) Prehľad tematických celkov l. Dobrodružné príbehy zo života mládeže 2. Obrazy života z dejín a/ Čítanie ukážok zo staršej slovenskej literatúry b/ Čítanie ukážok z obdobia romantizmu (l.pol. l9.stor.) c/ Čítanie ukážok z obdobia realizmu (2.pol. l9.stor. a zač. 20.stor.) 3. Čítanie ukážok zo svetovej literatúry Priebežné využívanie aktuálnych literárnych a kultúrnych podnetov Obsah tematických celkov l. Dobrodružné príbehy zo života mládeže Dobrodružstvo poznávania. Charakteristika literárnej postavy podľa konania. Dej v literárnom diele (dejové napätia, nečakané zvraty v deji...). Opis a rozprávanie v literárnom diele. Hlavná a vedľajšia literárna postava. (Verne, Zúbek, Ondrejov, Moric ...) 2. Obrazy života z dejín - zdroj poznania histórie a pochopenia súčasnosti Obrazy života v histórii literatúry - zdroj poznania minulosti a pochopenia súčasnosti. Dejiny sú rozletmi i pádmi. Literatúra v širšom spoločenskom a kultúrnom kontexte a/ Jedinečnosť roka 863 v našej histórii. Prvé slovenské literárne pamiatky. Staroslovienčina. Výber ukážok z legiend. Výber z ľudovej slovesnosti. (Čítanie ukážok z tvorby A. Bernoláka a J. Hollého.) b/ Osobitosť rokov l848/49 - odraz v literatúre Romantizmus v literatúre. Témy v romantickej literatúre. Lyrická poézia. Verš. Sloha. Rým. (Štúr, Chalupka, Sládkovič, J. Kráľ, Botto ... - čítanie ukážok.) c/ Osobitosť roku l863. Význam založenia Matice slovenskej a vzniku slovenských škôl pre život Slovákov. Realizmus v literatúre. Jazyk realistického literárneho diela. Výber tém v realistickej literatúre. Poviedka. Dráma. Rým. Rytmus. Strofa. (Hviezdoslav, Kukučín, Tajovský, Krasko ... - čítanie ukážok.) 3. Zo svetovej literatúry Poznanie klenotov svetovej literatúry - prejav osobnej i spoločenskej vyspelosti človeka a národa. Literárne druhy a literárne formy. Preklad v umeleckej literatúre a vo vedeckej literatúre. (Goethe, Puškin, Hugo, Petöfi, Sinkiewicz, Neruda, Bezruč ... - čítanie ukážok.) Priebežné využívanie aktuálnych literárnych a kultúrnych podnetov Besedy o individuálnom čítaní. Úvod do čítania vo 4. ročníku. Návštevy knižnice (orientácia v knižnici; výpožičný systém...).
Čítanie z časopisov pre deti; besedy o televíznych a rozhlasových programoch. Návšteva divadelného a filmového predstavenia - beseda o filme alebo hre. Sledovanie súčasného literárneho a kultúrneho diania. 4. ročník (2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne) Prehľad tematických celkov l. Z literatúry medzi dvoma svetovými vojnami 2. Z literatúry po druhej svetovej vojne 3. Zo svetovej literatúry 20. storočia Priebežné využívanie aktuálnych literárnych a kultúrnych podnetov Obsah tematických celkov l. Z literatúry medzi dvoma svetovými vojnami Literatúra proti hrozbe vojny. Mladí ľudia v literatúre. Idea a téma v literárnom diele. Publicistické žánre. Reportáž. (Jesenský, Jégé, Smrek, Hronský, Urban, Haľamová, Silan...) 2. Z literatúry po druhej svetovej vojne Literatúra ako prostriedok výchovy človeka. Človek vníma svet rozumom i srdcom. Literatúra ako kultúrna potreba človeka. Estetické, etické, ekologické problémy a literatúra. Človek sa hrdinom nerodí, ale sa ním stáva. Jazyk literárneho diela. Populárno-náučná literatúra. Literatúra a iné druhy umenia. Voľný verš. Jazykové prostriedky v súčasnej literárnej tvorbe. (Hečko, Tatarka, Žáry, Mňačko, Válek, Mináč, Ťažký, Rúfus, Šikula, Ballek, Moravčík, Dušek, Hevier...) 3. Zo svetovej literatúry 20. storočia Literatúra nepozná hranice. Dobrá literatúra je zdrojom duchovného bohatstva všetkých ľudí. Poviedka. Novela. Román. (Remarque, Prévert, Vysockij, Pristavkin, Exupéry, Saroyan...) Priebežné využívanie aktuálnych literárnych a kultúrnych podnetov Besedy o individuálnom čítaní. Úvod do čítania v 5. ročníku. Návšteva knižnice (orientácia v knižnici; výpožičný systém...). Čítanie z časopisov pre deti; besedy o televíznych a rozhlasových programoch. Návšteva divadelného a filmového predstavenia - beseda o filme alebo divadelnej hre. Sledovanie súčasného literárneho a kultúrneho diania. 5. ročník (2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne) Prehľad tematických celkov l. Úvod do štúdia dejín literatúry 2. Starovek; stredovek; humanizmus a renesancia; barok 3. Klasicizmus 4. Preromantizmus a romantizmus 5. Spoločnosť, literatúra, umenia - prehľad Aktuálne problémy literárneho a kultúrneho života a informatická výchova. Opakovanie a systematizácia vedomostí. Obsah tematických celkov l. Úvod do štúdia dejín literatúry Funkcia literatúry. Literárne druhy a literárne žánre.
Obsah a forma literárneho diela. Slovesné umenie a iné druhy umenia. Periodizácia v literatúre. Estetické zobrazenie, estetické vnímanie a estetické hodnotenie. 2. Starovek, stredovek, humanizmus a renesancia; barok Obsah a forma orientálnej, antickej a rímskej literatúry. Európske stredoveké literatúry. Staroslovienska literatúra a kultúra. Ľudová slovesnosť. Európska a slovenská humanistická a renesančná literatúra. Európska a slovenská baroková literatúra. Literárne druhy a literárne žánre. Epos. Dráma. Legenda. Ľudová slovesnosť a autorská literatúra. Memoárová a cestopisná literatúra. Vedecká literatúra. Starý zákon. Nový zákon. Kresťanská biblia. Homér, Sofokles, Vergilius. Staroslovienske legendy. Aligieri, Boccacio, Villon, Rabelais, Cervantes, Shakespeare, Maurus, Jakobues, Rakovský,Benedikt, Kyrmezer, Silván, Tranovský, Gavlovič, Komenský 3. Klasicizmus Európske klasicistické literatúry a slovenská klasicistická literatúra. Klasicizmus. Vedecká literatúra a umelecká literatúra - vzťahy, rozdiely. Populárno-náučná literatúra. Dráma. Veselohra. Epos. Selanka. Corneille, Moliére, Bernolák, Bajza, Fándly, Kollár, Hollý, J. Chalupka ... 4. Preromantizmus a romantizmus Nové myšlienkové hnutia. Revolučnosť myslenia prerastá do revolučných činov. Organizácia spolkového života a literatúra. Vplyv európskych preromantických a romantických literatúr na slovenskú literatúru. Vlasteneckosť a národovectvo v literatúre. Romantizmus. Téma a hrdina romantického literárneho diela. Epická a lyrická poézia. Osobná a spoločenská lyrika. Jazyk štúrovskej poézie. Rousseau, Hugo, Goethe, Schiller, Heine, Byron, Puškin, Mickiewicz, Petöfi, Kuzmány, Štúr, S.Chalupka, Sládkovič, Kráľ, Botto, Hurban, Kalinčiak... 5. Spoločnosť, literatúra, umenie - prehľad Aktuálne problémy literárneho a kultúrneho života a informatická výchova: sledovanie kultúrnych časopisov, kultúrnych rubrík novín a časopisov, návšteva filmových a divadelných predstavení, návšteva výstav, galérií, literárne exkurzie, práca so slovníkmi a encyklopédiami; zbieranie literárnych prameňov, práca v literárnych krúžkoch, dramatická činnosť, besedy so spisovateľmi a podobne. Opakovanie a systemizácia vedomostí Úvod do čítania v 6. ročníku; odporúčané čítanie a práca s knihou. Žiak si vyberie sám alebo podľa odporúčania učiteľa približne 4-6 kníh na prečítanie počas školského roka. Urobí si z nich poznámky a výpisky; vie o nich referovať a hovoriť ako o umeleckej literatúre. 6. ročník (2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne) Prehľad tematických celkov l. Od romantizmu k realizmu v slovenskej literatúre 2. Realizmus vo svetovej literatúre 3. Realizmus v slovenskej literatúre 4. Literárna moderna a/ Svetová literatúra v období moderny b/ Predvojnové umelecké avantgardy
c/ Slovenská literárna moderna 5. Spoločnosť, literatúra, umenie - prehľad Aktuálne problémy literárneho a kultúrneho života a informatická výchova Opakovanie a systemizácia vedomostí Obsah tematických celkov l. Od romantizmu k realizmu v slovenskej literatúre Slovenská literatúra porevolučných a matičných rokov. Silnejúci národný útlak; demontáž kultúrnych inštitúcií; oneskorenie vývinu slovenskej realistickej literatúry; nástup mladej generácie - nový program. Historické témy v centre pozornosti. Kubáni, Laskomerský, Záborský, Palárik ... 2. Realizmus vo svetovej literatúre Nové spoločenské pomery - nová poetika. Realizmus ako literárny smer. Jazyk realistického diela. Poviedka. Novela. Dickens, Stendhal, Balzac, Flaubert, Zola, Gogoľ, Turgenev, Dostojevskij, Tolstoj, Čechov, Neruda, Jirásek... 3. Realizmus v slovenskej literatúre Represívny charakter politického systému, striedanie umeleckých generácií, potreba formovania nového spoločensko-estetického ideálu (zborník Napred). Presúvanie pozornosti na súčasný život. Epos. Odklon od folklórne ladenej poézie k realistickej. Vznik realistickej poviedky. Novela. Spoločenský román. Prvá a druhá vlna realizmu. Vajanský, Vansová, Šoltésová, Hviezdoslav, Kukučín, Timrava, Tajovský, Čajak, Podjavorinská, Vlček, Škultéty ... 4. Literárna moderna a/ Svetová literatúra v období moderny. Zložitosť, protirečivosť a rôznorodosť tendencií v literatúrach na prelome storočí. Diskusie o "novom štýle" v umení na rozhraní l9. a 20. storočia. Symbolizmus. Dekadencia. Impresionizmus. Baudelaire, Rimbaud, Šalda, Bezruč, Šrámek... b/ Predvojnové umelecké avantgardy. Hľadanie v obsahu a vo forme. Jesenin, Appolinaire c/ Slovenská literárna moderna. Preferovanie intenzity zážitku, pocitu a nálady... Rôznorodosť v tvorivých úsiliach. Novela. Poviedka. Črta. Lyrická poézia. Krasko, Jesenský, Roy, Gall, Votruba (literárna kritika)... 5. Spoločnosť, literatúra, umenie - prehľad Aktuálne problémy literárneho a kultúrneho života a informatická výchova: sledovanie kultúrnych časopisov, kultúrnych rubrík novín a časopisov, návšteva filmových a divadelných predstavení, návšteva výstav, galérií; literárne exkurzie, práca so slovníkmi a encyklopédiami, zbieranie literárnych prameňov; práca v literárnych krúžkoch, dramatická činnosť, besedy so spisovateľmi a podobne. Opakovanie a systemizácia vedomostí. Úvod do čítania v 7. ročníku; odporúčané čítanie a práca s knihou.
Žiak si vyberie sám alebo podľa odporúčania učiteľa približne 5-7 kníh na prečítanie počas školského roka. Urobí si z nich poznámky a výpisky, vie o nich referovať a hovoriť ako o umeleckej literatúre.
7. ročník (2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne) Prehľad tematických celkov l. Svetová literatúra medzi dvoma svetovými vojnami 2. Slovenská literatúra medzi dvoma svetovými vojnami 3. Spoločnosť, literatúra, umenie - prehľad Aktuálne problémy literárneho a kultúrneho života a informatická výchova Opakovanie a systemizácia vedomostí. Obsah tematických celkov l. Svetová literatúra medzi dvoma svetovými vojnami Zložitosť obsahu i foriem vo svetovej literatúre medzi vojnami. Estetické a etické dimenzie literárneho diela. Novela. Román. Remarque, Mann, Rolland, Barbusse, Breton, Babel, Shaw, Hemingway, Dreiser, Kafka, Nezval, Wolker, Seifert, Hašek, Čapek, Vančura ... 2. Slovenská literatúra medzi dvoma svetovými vojnami Zložitý vývin slovenskej literatúry v prvých desaťročiach 20. storočia. Osobnosti prvej a druhej vlny realizmu. Hlasisti. Nové impulzy slovenskej moderny. Dve línie vo vývoji literatúry medzivojnového obdobia: sociálnofunkčná a avantgardná. a/ Poézia Realizmus. Nadrealizmus. Podstata a funkcia literárnej kritiky. Rázus, Krčméry, Lukáč, Smrek, Beniak, Novomeský, Fabry, Reisel, Žáry, Lenko, Bunčák, Brezina; Považan, Bakoš ... b/ Próza Sociálnofunkčná próza. Lyrizovaná próza. Jégé, Gašpar, Hrušovský, Hronský, Urban, Vámoš, Horváth; Clementis, Jilemnický; Ondrejov, Figuli, Švantner, Chrobák ... c/ Dráma Čihohra. Tragédia. Komédia. Tematické zameranie drámy. Dialóg a monológ. Jazyk dramatického diela. Stodola, Barč-Ivan, Zvon Katolícka moderna Literatúra spirituálneho založenia. Posolstvo kresťanskej viery. Hlbina, Dilong, Silan 3. Spoločnosť, literatúra, umenie - prehľad Aktuálne problémy literárneho a kultúrneho života a informatická výchova: sledovanie kultúrnych časopisov, kultúrnych rubrík novín a časopisov; návšteva filmových a divadelných predstavení, návšteva výstav, galérií; literárne exkurzie; práca so slovníkmi a encyklopédiami; zbieranie literárnych prameňov; práca v literárnych krúžkoch; dramatická činnosť, besedy so spisovateľmi a podobne. Opakovanie a systemizácia vedomostí. Úvod do čítania v 8. ročníku; odporúčané čítanie a práca s knihou.
Žiak si vyberie sám alebo podľa odporúčania učiteľa približne 5-7 kníh na prečítanie počas školského roka. Urobí si z nich poznámky a výpisky; vie o nich referovať a hovoriť ako o umeleckej literatúre. 8. ročník (2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne) Prehľad tematických celkov l. Svetová literatúra po roku l945 2. Slovenská literatúra po roku l945 3. Literárnokritického myslenie povojnovej doby a súčasná literárna kritika 4. Spoločnosť, literatúra, umenie - prehľad Aktuálne problémy literárneho a kultúrneho života a informatická výchova Opakovanie a systemizácia vedomostí Obsah tematických celkov l. Svetová literatúra po roku l945 Moderné prúdy vo svetovej literatúre. Rozmanitosť obsahového zamerania literatúry. Literárne druhy a druhové formy súčasnej svetovej literatúry. Steinbeck, Ajtmatov, Rasputin, Pasternak, Solženicyn, Sarte, Camus, Moravia, Mailer, Salinger, Exupéry, Prévert, Brecht, Miller, Dürrenmatt; Kainar, Hrubín, Otčenášek, Hrabal, Páral, Kundera, Škvorecký, Vaculík, Havel ... 2. Slovenská literatúra po roku l945 a/ Poézia Voľný a viazaný verš. Veršový presah. Sloha, rytmus a rým v modernej poézii. - Hľadanie obsahu, jazykového výrazu a formy (tvaru). Kostra, Hovov, Plávka, Mihálik, Lenko ... - Cesty k modernosti a nadväznosti na tradície Válek, Rúfus, Stacho, Mihalkovič, Feldek, Šimonovič, Buzássy, Kupec ... - Podoby najnovšej slovenskej poézie Stražay, Moravčík, Zambor, Štrasser, Štrpka, Laučík - Poézia ako piesňový text Peteraj, Filan, Žbirka ... b/ Próza - Obsahová a žánrová diferencovanosť slovenskej prózy Literárny žáner. Román: historický, vedecko-fantastický, spoločenský. Poviedka. Novela. Reportáž. Esej. Hečko, Tatarka, Jašík, Mináč, Bednár, Ťažký, Lazarová, Mňačko, Ferko, Šikula, Hykisch, Johanides, Blažková, Ballek, Tanská, Sloboda, Bednár, Lenčo, Jaroš, Vilikovský, Mitana, Dušek ... c/ Dramatická tvorba Ideovo-estetické a etické princípy dramatickej tvorby. Dráma a jej druhy. Jazykové prostriedky. Monológ. Dialóg. Premiéra. Repríza. Králik, Karvaš, Záhradník, Filan, Bukovčan, Solovič, Lasica a Satinský, Štepka ... 3. Spoločnosť, literatúra, umenie - prehľad Aktuálne problémy literárneho a kultúrneho života a informatická výchova: sledovanie kultúrnych časopisov, kultúrnych rubrík novín a časopisov; návšteva filmových a divadelných
predstavení, návšteva výstav, galérií; literárne exkurzie; práca so slovníkmi a encyklopédiami; zbieranie literárnych prameňov; práca v literárnych krúžkoch; dramatická činnosť, besedy so spisovateľmi a podobne. Opakovanie a systemizácia vedomostí. Odporúčané čítanie a práca s knihou. Žiak si vyberie sám alebo podľa odporúčania učiteľa približne 6-8 kníh na prečítanie počas školského roka; urobí si z nich poznámky a výpisky; vie o nich referovať a hovoriť ako o umeleckej literatúre. PROCES Učebné osnovy majú rámcový charakter, neuplatňujú dôkladnú inštruktívnosť, vylučujú príkaz. Nekladú si formálny cieľ dosiahnuť jednotnú úroveň vedomostí, zručností a návykov, ale dávajú možnosť diferencovanému prístupu, kde sa výraznejšie môžu prejaviť vynikajúci učitelia a žiaci, ale aj učitelia a žiaci priemerní. Základ obsahu literárnej výchovy a literárneho vyučovania tvoria vybrané diela zo slovenskej a svetovej literatúry (ukážky z nich) a vybrané literárnovedné poznatky, pojmy a fakty. V ukážkach zo svetovej literatúry je výrazne zastúpená česká literatúra ako slovenskej literatúre najbližšia literatúra. Pri práci s nimi si žiaci osvojujú vedomosti, zručnosti a metodické postupy, pomocou ktorých môžu prenikať do výstavby literárneho diela, odhaľovať jeho významy a zmysel. Osobitnú pozornosť si v školskej literatúre zasluhuje problém zastúpenia a osvojovania literárnych p o z n a tk o v v obsahu (výber a funkcia pri plnení cieľov). Ich miera zastúpenia je v procese vždy závislá od interpretovaného literárneho diela a od vyspelosti čitateľa. Pretože ide o žiakov, ktorí sa učia rozumieť literatúre, majú to byť predovšetkým tie pojmy, od osvojenia ktorých sa dá očakávať, že žiaci budú prostredníctvom nich lepšie rozumieť literatúre a obľúbia si ju. Vybrané literárne pojmy žiaka majú orientovať: a/ v z á k l a d n ý c h v ý z n a m o c h pojmu l i - t e r a t ú r a (v e c n á literatúra, t.j. všetka spisba; u m e l e c k á literatúra: autorská, ľudová slovesnosť ...); b/ v literárnych d r u h o c h a d r u h o v ý c h f o r m á c h umeleckej literatúry (a/ delenie literatúry na epiku, lyriku a drámu; b/ podstata epiky a epické prozaické diela - rozprávka, poviedka, povesť, román ...; c/ epické básnické diela - balada, epos ...; d/ lyrické diela - osobná, spoločenská, úvahová ..., óda, epigram, sonet ..., e/ dramatické druhové útvary - tragédia, činohra, komédia; dialóg a monológ ako reč postáv, členenie divadelnej hry ...); c/ v základných j a z y k o v ý c h p r o s t r i e d k o c h literárneho diela (vzťah spisovného jazyka k nárečiam, slovám slangovým, archaickým; metafora, personifikácia, prirovnanie, epiteton, zdrobneniny ...); d/ v z v u k o v e j s t r á n k e literárneho diela (pochopiť ako literárne dielo, hlavne básnické esteticky pôsobí aj zvukovou podobou, rytmické striedanie prízvučných a neprízvučných slabík, pochopiť funkciu rýmu a jeho zoskupovanie; vedieť, čo je verš a ako sa verše zoskupujú ...); e/ v p r e h ľ a d e d e j í n slovenskej literatúry; f/ vo vybraných biografických a bibliografických údajoch podľa krátkych medailónov a životopisov v čítankách a v učebniciach a postupne poznať aj funkciu literárnej kritiky a prehľad vývoja iných druhov umenia. Uvedené požiadavky na vedomosti z literatúry v nijakom prípade n e m o ž n o p o v a ž o v a ť z acieľ
vyučovania literatúry. Ten spočíva v získavaní žiakov pre uvedomené čítanie v procese čítania a práce s textom, v utváraní estetického názoru a vkusu, v rozvíjaní citového života žiaka, vo formovaní jeho etických noriem a predstáv, v pestovaní jeho kultúrnych návykov .... Bez osvojenia poznatkov by žiak vnímal umelecké dielo oveľa "chudobnejšie", preto sa im ako p r o s triedkunadosah o v a n i e c i e ľ a žiada venovať náležitá pozornosť v procese kontinuálneho literárneho vzdelávania. Účinnosť vyučovania je závislá predovšetkým od odbornej a metodickej pripravenosti učiteľa, od jeho riadiacich a organizačných schopností a od jeho tvorivosti. Všetky tieto faktory spolu s aktivitiou žiakov v práci spoluurčujú kvalitu dosiahnutých výchovno-vzdelávacích výsledkov. Vo vlastnom vyučovacom procese - z hľadiska efektívnosti jeho riadenia - kľúčovú úlohu zohrávajú vyučovacie m e t ó d y. V súlade s úsilím aktivizovať činnosť žiakov na hodinách a rozvíjať ich samostatnosť sa pri rozbore a výklade literárneho diela nejlepšie uplatní čítanie, analýza, heuristický rozhovor, problémové vyučovanie s jeho rôznymi modifikáciami, beseda. Tým, že sa v školskej praxi do popredia záujmu dostáva sémantická a štruktúrna výstavba literárneho diela, nadobúdajú vo vyučovaní na význame metódy a formy priamej práce s literárnym textom. Ťažisko práce s literárnym textom vo vyučovaní spočíva v jeho interpretácii, ktorá sa chápe ako relatívne komplexný rozbor a výklad literárneho textu. Na hodinách literatúry sa využívajú aj umelecké diela z o s t a t n ý c h druhov umenia. Predpokladom pochopenia literárneho diela sú predovšetkým hlboké vedomosti z m a t e r i n s k é h o j a z yk a, ktoré žiaci získavajú v rámci celého jazykového vyučovania. Špecifickosť vyučovania literatúry vyžaduje venovať zvýšenú pozornosť otázkam h o d n o t e n i a a k l as i f i k á c i e. Učiteľ hodnotí nielen žiakove vedomosti, ale najmä jeho zručnosti a schopnosti samostatne pracovať s literárnym textom, samostatne a tvorivo literárne myslieť. V súlade s uvedeným treba viesť žiakov k tomu, aby sa nezamerali len na reprodukovanie textov čítaniek a učebníc, ale aby sa pokúšali o formuláciu vlastných súdov, opretých o vlastnú čitateľskú skúsenosť i o získané poznatky. Učiteľ hodnotní tiež záujem žiakov o literatúru a ich účasť na kultúrnom živote.
Tvorbu učebných osnov koordinoval: PhDr. Ján Krpčiar, CSc.
