„Strácame kvalifikovaných ľudí“ Migrácia pracovných síl v rámci Európskej únie prináša so sebou aj negatíva Policy paper
Priblížme medzinárodné štúdiá požiadavkám trhu: Systém podpory doktorandov pre kvalitný výskum a jeho využitie v praxi
O projekte "Európsky sociálny fond pomáha rozvíjať zamestnanosť podporovaním zamestnateľnosti, obchodného ducha, rovnakých príležitostí a investovaním do ľudských zdrojov.“ Toto dielo vzniklo ako súčasť projektu Priblížme medzinárodné štúdiá požiadavkám trhu: Systém podpory doktorandov pre kvalitný výskum a jeho využitie v praxi financovaného Európskou úniou v rámci Európskeho sociálneho fondu. Myšlienky zachytené v tomto dokumente sú výsledkom práce jeho autora/autorov. Zverejnené názory nemusia odzrkadľovať názor Univerzity Komenského ani partnerov projektu, inštitúcií zabezpečujúcich mechanizmus riadenia a kontroly ESF a inštitúcií Európskej únie.
O autorke Mgr. Pavlína Stachová pôsobí ako interná doktorandka na Katedre ekonómie a financií Fakulty manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave.
Autorské práva Tento dokument je vlastníctvom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v celom rozsahu. Akýkoľvek spôsob reprodukcie a šírenia je možný len na základe písomného súhlasu. Pod spôsobom reprodukcie sa myslí elektronický, tlačený alebo iný spôsob šírenia originálu alebo upravenej alebo doplnenej verzie dokumentu vrátane cudzojazyčných verzií.
„Strácame kvalifikovaných ľudí“ Migrácia pracovných síl v rámci Európskej únie prináša so sebou aj negatíva Úvod Mobilita pracovných síl je v dnešnej Európskej únii (ďalej aj „Únia“, „EÚ“) trendom. Na úrovni Únie sa prijíma legislatíva smerujúca k jej uľahčovaniu. Postavenie jednotlivých členských krajín Európskej únie však nie je v súvislosti s mobilitou pracovníkov rovnocenné. Niektoré krajiny čelia vo väčšej miere prílevu pracovníkov na svoje pracovné trhy, iné krajiny sa musia vysporiadavať s odlevom pracovníkov. Slovenská republika (ďalej aj „SR“) patrí do druhej skupiny. Aktuálna situácia ukazuje, že migrácia pracovníkov sa pre SR stáva problémom. Na ľahkú váhu ju neberie ani slovenská vláda, hoci doteraz sa akosi viac sústreďovala na to, aby zostávajúce krajiny EÚ-15 – najmä susediace Rakúsko a Nemecko – otvorili svoje pracovné trhy slovenským pracovníkom. V súčasnosti však do popredia začínajú vystupovať nepriaznivé vplyvy pracovnej migrácie na slovenskú ekonomiku. Práve preto vytvorila vláda SR stratégiu návratu kvalifikovanej pracovnej sily zo zahraničia. Prvými uskutočnenými krokmi by v rámci tejto stratégie mali byť burzy práce, prostredníctvom ktorých bude vláda ponúkať voľné pracovné miesta na Slovensku. Slovenská republika nie je pri tom v politike smerujúcej k návratu svojich občanov pracujúcich v zahraničí jediná. Problémy súvisiace s migráciou pracovníkov do zahraničia a teda najmä s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily na domácom trhu práce pociťujú aj okolité krajiny, ktoré taktiež začínajú vytvárať stratégie na motivovanie svojich občanov vrátiť sa do vlasti. Prvé slovenské burzy práce by sa mali uskutočniť vo Veľkej Británii a Írsku. Zostáva však otázne či v súčasnom období hroziacej finančnej krízy je takáto stratégia vlády tá najlepšia. Čoraz častejšie sú napríklad obavy zo zvyšujúcej sa nezamestnanosti. Má teda zmysel „ťahať späť“ ešte aj ľudí zo zahraničia? Východisko Slovenská republika je už piaty rok členským štátom Európskej únie. Napriek tomu však zatiaľ nie je „plnohodnotne“ zapojená do všetkých politík Únie. Napríklad politika voľného pohybu pracovníkov je stále jednou z citlivých tém. Pôvodné členské
krajiny Európskej únie sa v tejto oblasti dohodli, po súhlase Európskej komisie, na uplatňovaní prechodných opatrení podľa modelu 2 + 3 + 2 roky. Prechodné obdobia sa týkajú ôsmich z desiatich členských krajín pristúpených do Európskej únie 1. mája 2004, ktoré sa zvyknú označovať ako „EÚ–8“
1
(Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko,
Maďarsko, Poľsko, Slovenská republika a Slovinsko) a dvoch krajín pristúpených do EÚ 1. januára 2007 (Bulharsko, Rumunsko). Podľa výsledkov Eurobarometra patrí Slovenská republika spomedzi nových členských krajín Únie - spolu s Českou republikou, Slovinskom, Maďarskom, Cyprom a Maltou - k štátom s nízkym alebo stredne vysokým záujmom občanov o migráciu. V pomere migrantov na počet obyvateľstva však možno Slovensko porovnávať so susedným Poľskom. Stojí teda za úvahu, či sa bude o migrácii slovenských pracovníkov do zahraničia hovoriť ako o „príležitosti“ alebo ako o „probléme“ pre slovenskú ekonomiku. Migrácia Slovákov za prácou do zahraničia prináša slovenskej ekonomike jednoznačne
určité
výhody.
Prispela
napríklad
k zníženiu
slovenskej
miery
nezamestnanosti, z iného uhla pohľadu teda k zvýšeniu zamestnanosti. Plusom sú pre našu krajinu aj zahraničné príjmy posielané na Slovensko. Za minulý rok dosiahli zárobky Slovákov v zahraničí historické maximum – 36,5 miliardy korún. Časť zarobených peňazí prišla na Slovensko. Od budúceho roku bude dokonca posielanie príjmov z krajín používajúcich euro spojené len s nízkym prevodným poplatkom, teda výhodnejšie ako v súčasnosti. S príjmami zo zahraničia súvisí aj zlepšovanie sociálnej situácie a zvyšovanie životnej úrovne rodín pracovníkov pracujúcich v zahraničí. Migrácia pracovníkov však prináša so sebou pre ekonomiku tej-ktorej krajiny aj nevýhody. V niektorých odvetviach, profesiách a regiónoch sa začína aj u nás objavovať nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Za zváženie jednoznačne stojí aj skutočnosť, že každoročne opúšťa Slovensko sedem až desaťtisíc absolventov vysokých škôl, čo predstavuje takmer jednu tretinu všetkých čerstvo skončených absolventov. Možno teda hovoriť o tzv. úniku mozgov („brain-drain“)? V tejto súvislosti sa javí ako rozhodujúce, ako dlho sa absolventi rozhodnú „zdržať“ v zahraničí. Slovenskí zamestnávatelia majú pozitívne skúsenosti s pracovníkmi, ktorí pracovali istý čas v zahraničí, ale vrátili sa S Cyprom a Maltou, pre ich malú rozlohu a relatívnu ekonomickú silu, neboli dohodnuté žiadne prechodné obmedzenia voľného pohybu pracovníkov. 1
späť. Odškriepiť sa však nedá skutočnosť, že migrácia absolventov za prácou do zahraničia je spojená s odkladom sobášov a pôrodov do vyššieho veku, čo zrejme bude mať nepriaznivý vplyv na vývoj slovenskej demografickej krivky. Kroky k riešeniu problému – Alternatívy riešenia Vláda SR má pri riešení problematiky pracovnej migrácie niekoľko možností. V prvom rade však musí preskúmať reálny rozsah a dôsledky existujúcej pracovnej migrácie. V tejto súvislosti netreba opomenúť ani blížiaci sa rok 2009, v ktorom počas Českého predsedníctva dôjde k prehodnoteniu uplatňovania prechodných opatrení. Úplné otvorenie pracovného trhu Únie by mohlo znamenať nárast migrácie slovenských pracovníkov. Z krátkodobého hľadiska je vhodné, aby slovenskí pracovníci naberali skúsenosti v zahraničí, najlepšie ešte počas štúdia na vysokej škole, pokiaľ by ich následne zužitkovali na slovenskom trhu práce. Ak sa však pracovní migranti rozhodnú pôsobiť na zahraničných pracovných trhoch dlhodobo, alebo dokonca natrvalo, bude to mať pre slovenskú ekonomiku vážne následky. V mnohých odvetviach sa už dnes objavuje nedostatok pracovnej sily... 1. Skutočná migrácia slovenských pracovníkov Migrácia slovenských pracovníkov do iných krajín Európskej únie sa začína javiť ako problém pre slovenskú ekonomiku. Slovenská vláda začína pripravovať opatrenia na jeho riešenie. Konkrétne reálne čísla o počte pracovných migrantov však zrejme neexistujú a preto nemožno jednoznačne hovoriť o rozsiahlosti a vážnosti tohto problému. Uskutočnené prieskumy migrácie slovenských občanov – so zameraním sa na pracovníkov – podávajú len nejasný obraz vývoja tejto problematickej otázky. Vyplýva to z viacerých skutočností: pluralita migračných kanálov (cez ktoré občania SR hľadajú a nachádzajú prácu v zahraničí – EURES, agentúry ponúkajúce prácu v zahraničí, agentúry dočasného zamestnávania, individuálne hľadanie si práce apod.), rôznorodosť a nekompatibilita metodologických prístupov (imigračné karty, osobné identifikačné čísla, povolenia na pobyt, pracovné povolenia – často krát zmena pracovného miesta vyžaduje novú registráciu v evidencii pracujúcich imigrantov; pri opustení pracovnej pozície, trhu práce, či dokonca krajiny nie je zavedená povinnosť „odregistrácie“),
periodicita štatistických údajov a ich povaha (termíny spracovania a publikovania údajov o migrujúcich pracovníkoch sú rozličné v jednotlivých členských krajinách EÚ). V tejto súvislosti je potrebné skôr, ako sa prijmú nejaké opatrenia smerujúce k povzbudeniu, či pozastaveniu ďalšej migrácie, sa dopracovať ku konkrétnejším číslam pracovnej migrácie Slovákov. Vyžaduje to efektívnejšiu evidenciu Slovákov migrujúcich za prácou, čo ale nie je jednoduché, pretože by to vyžadovalo systém, do ktorého by sa museli občania Slovenska pred emigrovaním zaregistrovať a pri návrate na Slovensko „odregistrovať“. Existujúce dostupné údaje o migrujúcich slovenských pracovníkoch je preto potrebné prezentovať „s rezervou“ a upriamiť pozornosť viac na aktuálnu situáciu na slovenskom trhu práce (nedostatkové vs. prebytkové profesie, nezamestnanosť z geografického hľadiska apod.), ako na počty Slovákov v iných krajinách EÚ. 2. Rok 2009 - úplné otvorenie pracovného trhu Európskej únie? K dnešnému dňu krajinám EÚ-8, vrátane Slovenska, otvorilo svoj pracovný trh desať štátov pôvodnej európskej pätnástky. Belgicko, Dánsko a Francúzsko sú momentálne označované ako krajiny s tzv. polootvoreným pracovným trhom (v určitých odvetviach zjednodušili procedúru vydávania pracovných povolení, vo zvyšných odvetviach sú však stále striktné pravidlá udeľovania pracovných povolení). Nemecko a Rakúsko sú posledné dve krajiny s uzatvoreným pracovným trhom (aj keď v niektorých odvetviach zavádzajú zjednodušenia). Bližšie informácie sú v tabuľke číslo 1. Tabuľka č. 1 Krajina
Belgicko
Prechodné obmedzenia voči príslušníkom krajín EÚ-8 k 1. máju 2004 a voči príslušníkom Bulharska a Rumunska k 1. januáru 2007 áno
Dánsko
áno
Francúzsko
áno
Nemecko
áno
Uplatňované opatrenia v súčasnosti
zrýchlený postup pracovných povolení v nedostatkových profesiách osobitné predpisy pri nedostatkových povolaniach zjednodušený postup pracovných povolení pre 61 povolaní november 2007 – čiastočné zjednodušenie pracovných povolení vo vybraných profesiách
Rakúsko
áno
začiatok roka 2008 – postupné sektorálne otváranie trhu práce vo vybraných profesiách
V súvislosti s ďalším otváraním pracovných trhov zohrá zrejme dôležitú úlohu Česká republika, keďže bude predsedať Európskej únii práve v čase prehodnocovania uplatňovania prechodných opatrení v rámci krajín EÚ. Česká republika sa ujme predsedníctva v prvom polroku 2009 a na toto obdobie si zvolila motto „Európa bez bariér“. Zdá sa teda, že rok 2009 bude dôležitým míľnikom z hľadiska liberalizácie pracovného trhu Únie, ale na konkrétne kroky je potrebné počkať. Iste bude veľkou výhodou pre slovenských občanov, keď budú môcť čím skôr uplatňovať slobody vnútorného trhu EÚ v plnej miere. Bude to však výhoda aj pre Slovenskú republiku a jej ekonomiku? Ak aj zvyšné krajiny otvoria voči občanom SR svoje pracovné trhy, zvýšia tým Slovákom možnosti uplatniť sa v zahraničí a veľmi pravdepodobne sa tým zvýši aj počet slovenských pracovných migrantov... 3. Študentské mobility – výhoda pre budúcich zamestnancov Súčasná Európska únia ponúka veľké možnosti pre mobilitu študentov, budúcich zamestnancov. Existujú programy (napr. Comenius, Erasmus, Jean Monnet, Leonardo da Vinci), ktoré umožňujú absolvovať študijný pobyt (1 – 2 semestre) na strednej, či vysokej škole, alebo skúsiť niekoľko mesiacov pracovať v niektorej inej krajine EÚ a tak získavať dôležité jazykové a profesionálne skúsenosti. Takéto programy prispievajú k lepšiemu rozhľadu mladých ľudí a pripravujú ich na budúce zamestnanie. Zamestnávatelia majú s ľuďmi, ktorí strávili nejaký čas v zahraničí (študijne, či pracovne) dobré skúsenosti. Otvorenie dverí do zahraničia však zároveň znamená riziko, že niektorým ľuďom sa život v inej krajine zapáči natoľko, že sa rozhodnú tam zostať natrvalo. Riziko je prítomné vždy a všade, ale nemožno v tomto konkrétnom prípade poprieť skutočnosť, že zahraničné skúsenosti sú pre absolventov vysokých škôl výhodou na trhu práce, zvyšujú ich šance na nájdenie si zodpovedajúceho, nimi akceptovateľného, zamestnania v rámci SR. Mladí ľudia potom nie sú motivovaní ísť pracovať do inej krajiny EÚ. Stojí teda za úvahu, akým spôsobom možno zvýšiť mobilitu študentov slovenských vysokých škôl. Z dostupných údajov je zrejmé, že medzinárodná mobilita študentov je stále veľmi nízka. Pozri tabuľka číslo 2.
Tabuľka č. 2 2000/01 01/02 Mobilita 505 578 študentov
02/03 –
03/04 682
04/05 979
05/06 1165
06/07 1346
07/08 2119x 1553 xx
plánovaný počet, xx údaj z priebežnej správy; finálny údaj je momentálne predmetom spracovania, ešte nie je zverejnený Zdroj: http://193.87.15.12/llp/sk/_main.cfm?obsah=m_statistiky.cfm&sw_prog=3 a Správa o účasti Slovenskej republiky na Programe celoživotného vzdelávania v roku 2007, str. 6, online - 7.12.2008 http://www.minedu.sk/data/USERDATA/EUZAL/PCV/20080625_sprava_o_ucasti_SR_na_PCZV_2007.pdf, x
Medzinárodná
mobilita
je
dôležitým
predpokladom
zvyšovania
konkurencieschopnosti a kvality slovenského vysokého školstva a teda aj efektívnej prípravy študentov na ich budúce zamestnanie. V tejto súvislosti je však dôležitá nielen medzinárodná mobilita samotných študentov, ale aj mladých vedeckých pracovníkov a pedagógov, ktorí študentom poznatky sprostredkúvajú. Ideálne by bolo keby si potrebu zvyšovania mobility osvojili samotné vysoké školy a ich študenti, a nebolo by potrebné stanovovať takéto ciele a podporovať ich z centrálnej úrovne. Keďže však medzinárodná mobilita je podporovaná v rámci slovenských vysokých škôl vo veľmi nízkej miere, javí sa ako potrebné isté nasmerovanie zo strany Ministerstva školstva. Pre väčšinu študijných odborov by totiž bolo len prospešné keby študenti strávili aspoň jeden semester na zahraničnej vysokej škole. 4. Dôraz na „ohrozené“ odvetvia Situácia na slovenskom trhu práce sa líši z hľadiska geografického aj sektorového. V niektorých odvetviach je zatiaľ na Slovensku dostatok, resp. až prebytok pracovníkov (najmä na pozície, ktoré si nevyžadujú vysoko kvalifikovanú pracovnú silu) zatiaľ čo v iných sa začína objavovať nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Je to spôsobené jednak nesprávne nastaveným systémom školstva (keď napr. odborné priemyselné školy sú na ústupe, napriek tomu, že trh práce si takto vyučených ľudí stále vyžaduje), ale taktiež aj pracovnou migráciou slovenských občanov, ktorí z rôznych pohnútok odchádzajú hľadať si prácu do iných krajín Európskej únie. Z hľadiska pracovnej migrácie sa ako ohrozený javí aj sektor zdravotníctva. Presná evidencia migrujúcich slovenských občanov so zdravotníckym vzdelaním neexistuje. Slovenská lekárska komora (SLK) eviduje len počet vydaných potvrdení
o bezúhonnosti (Certificate of Goodstanding), ktoré sú v niektorých krajinách vyžadované na zamestnanie lekára. Tieto potvrdenia však nie sú vyžadované globálne, majú platnosť len tri mesiace a na požiadanie ich SLK vydáva aj v anglickom alebo nemeckom jazyku. Od vstupu SR do EÚ bolo vydaných len 1006 takýchto potvrdení (2004 – 219, 2005 – 257, 2006 – 229, 2007 – 161, 2008 (stav k 5.12.2008) – 140; údaje poskytnuté Slovenskou lekárskou komorou – 5.12.2008). V oblasti zdravotníctva chýbajú okrem počtu lekárov aj údaje o počte zdravotných sestier pracujúcich najmä v susednom Rakúsku, či Českej republike. Z prieskumu uskutočneného Inštitútom pre výskum
práce
a rodiny
roku
2006
vyplynulo,
že
u
študentov
lekárskych
a farmaceutických odborov bol výrazne prezentovaný sklon k trvalej migrácii (takmer 80% študentov týchto odborov zvažuje po skončení štúdia migrovať do zahraničia). Odbor všeobecné lekárstvo sa dá na Slovensku študovať v Bratislave alebo v Martine v rámci Univerzity Komenského a v Košiciach na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika. V roku 2007 mala Univerzita Komenského 398 absolventov. Táto situácia je veľmi vážna a poukazuje na to, že v sektore zdravotníctva niečo nie je v poriadku. Slovenská vláda by mala uskutočniť reálne kroky na zmiernenie tohto javu, pretože absolventi, ktorí zadarmo vyštudujú na slovenskej vysokej škole, odchádzajú svoje znalosti uplatňovať do iných krajín. Slovensko tak stráca nielen finančné prostriedky vynaložené na štúdium týchto ľudí, ale aj samotných kvalifikovaných mladých ľudí. Je pravda, že finančné ohodnotenie práce v sektore zdravotníctva sa pohybuje na oveľa nižších úrovniach a pracovné podmienky sú horšie ako v iných európskych krajinách (a preto sú tieto pre slovenských lekárov lákavé). Pokiaľ vláda nemá dostatočné rozpočtové zdroje na zmiernenie týchto rozdielov a motiváciu slovenských absolventov ostať doma, bolo by potrebné sa zamyslieť ako tento problém ďalej riešiť. Za úvahu by stálo žiadanie vyplatenia študijných nákladov od odchádzajúcich lekárov (aspoň na určitý čas by sa tak získali prostriedky na zvýšenie platov lekárov pracujúcich na Slovensku), resp. zavedenie školného na lekárskych fakultách (čo by ale bola veľmi citlivá otázka vzhľadom na iné študijné odbory, pokiaľ by sa školné nezaviedlo globálne, bolo by to zrejme neakceptovateľné).
Záver – zhrnutie a odporúčania Otvorenie pracovných trhov v jednotlivých krajinách Európskej únie ponúka občanom Slovenskej republiky zaujímavé možnosti uplatnenia sa a získania nových skúseností. Pre slovenskú ekonomiku to však zároveň znamená odliv kvalifikovaných pracovných síl, ktoré by boli potrebné aj doma. Aby sa slovenský trh práce nedostal v dôsledku pracovnej migrácie do krízy je potrebné zvýšiť záujem o túto problematiku, ale aj zlepšiť informovanosť o súvisiacich otázkach, a to na všetkých úrovniach spoločenského života, teda aj na úrovni vlády. Odporúčam
venovať
problematike
medzinárodnej
mobility
slovenských
pracovníkov zvýšenú pozornosť, nakoľko pokračujúcou pracovnou migráciou slovenských občanov sa slovenská ekonomika môže dostať do vážnej krízy. Trvalá migrácia slovenských občanov nielenže spôsobuje nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v rámci SR, ale prispieva aj k poklesu demografických ukazovateľov. Pracovní migranti sú prevažne mladí, zatiaľ slobodní, ľudia, ktorých Slovenská republika potrebuje aj z hľadiska populačného vývoja. Vláda SR by mala premyslieť ďalší postup. Burzy práce navrhované v aktuálnej vládnej stratégii nemusia byť nevyhnutne tým najlepším riešením. Potrebné je v prvom rade získať reálny obraz o pracovnej migrácii slovenských občanov a o jej dôsledkoch pre slovenskú ekonomiku. Následne je potrebné prijať zodpovedajúce opatrenia týkajúce sa slovenského trhu práce. Začať treba odvetviami, ktoré sú pracovnou migráciou reálne ohrozené. V tejto súvislosti je asi nevyhnutná určitá reforma sektoru zdravotníctva,
aby
mladí
absolventi
videli
možnosť
uplatniť
sa
za
akceptovateľných podmienok aj doma a nemuseli zvažovať odchod do zahraničia. Ďalšia vec, je že pokiaľ sú mladí ľudia vo všeobecnosti so zahraničnými skúsenosťami vítaní slovenskými zamestnávateľmi, je dôležité aby zahraničné skúsenosti získavali ešte počas štúdia na vysokej škole, a aby vedeli, že ich potenciálny budúci zamestnávateľ to ocení. Dôležitá je aj informovanosť o možnostiach domáceho trhu práce, pretože pokiaľ sa niekto cíti doma nevyužitý, láka ho to hľadať šťastie v inej krajine...
Použitá literatúra Čavojec, J. Ťahajú domov ľudí z potuliek. In: SME, roč. 16, č. 259. 8.11.2008, s. 1 a 3. Divínsky, B. – Popjaková, D. Koľko Slovákov pracuje v zahraničí? (Jeden expertný odhad), 2007. [online] [cit. 10.11.2008] Dostupné z: http://www.infostat.sk/vdc/sk/pris/Divinsky_Popjakova.doc Európsky portál pre pracovnú mobilitu – EURES: http://ec.europa.eu/eures/main.jsp?&countryId=&accessing=0&content=1&restrictions =0&step=0&acro=free&lang=sk Európska komisia: Zamestnanosť a sociálne záležitosti – Voľný pohyb pracovníkov: http://ec.europa.eu/employment_social/free_movement/enlargement_en.htm#first Hodnotenie plnenia cieľov štátneho rozpočtu za rok 2007 pre oblasť školstva. Bratislava: INEKO, 2008. [online] [cit. 7.12.2008] Dostupné z: http://www.ineko.sk/?s=file_download&id=332 Štatistický úrad SR: http://www.statistics.sk Világi, Aneta, Zsolt, Gál, Bilčík, Vladimír. Analýza k voľnému pohybu pracovníkov v EÚ. Bratislava: Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, n.o., 2008. 48 s. [online] [cit. 11.11.2008] Dostupné z: http://www.sfpa.sk/sk/programy/RC_SFPA/vyskumne-programy/program_es/ Výskumná úloha č. 2118-2006, Sprístupnenie trhov práce vo vybraných krajinách EÚ a vývojové trendy na trhu práce v SR.. Riešiteľky: PhDr. Daniela Reichová (zodpovedná riešiteľka), PhDr. Eneke Hanzelová, CSc., PhDr. Zuzana Kostolná. Inštitút pre výskum práce a rodiny. Bratislava, december 2006. Výskumná úloha č. 2122-2007, Migračný potenciál obyvateľstva SR (Sprístupnenie trhov práce vo vybraných krajinách EÚ a vývojové trendy na trhu práce v SR). Riešiteľky: PhDr. Daniela Kešelová (zodpovedná riešiteľka), PhDr. Eneke Hanzelová, CSc., PhDr. Zuzana Kostolná. Inštitút pre výskum práce a rodiny. Bratislava, december 2007. Zmluva o založení Európskeho spoločenstva – konsolidované znenie (Úradný vestník C 321E z 29. decembra 2006)
