Rozvoj Tokajskej vinohradníckej oblasti

KOŠICKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ

Rozvoj Tokajskej vinohradníckej oblasti

Názov dokumentu: Program hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja obci Tokajskej oblasti

Tokaj - Rozvojový program

1

1/2004

Tokajská vinohradnícka oblasť Historická Tokajská vinohradnícka oblasť na území Košického samosprávneho kraja sa nachádza v okrese Trebišov. V záujme zachovania prírodného, kultúrneho a historického dedičstva je chránená zákonom. Podľa zákona Zb. č.332/1996 a jeho doplnku Zb. č. 434/2002 sa nachádza na území týchto vinohradníckych obcí:

Viničky Malá Tŕňa Veľká Tŕňa Slovenské Nové Mesto Veľká Bara Černochov Čerhov Do kontextu centra pozornosti rozvojového programu mikroregiónu „ Tokajskej vinohradníckej oblasti“ sú zahrnuté tri obce z nárazníkovej zóny:

Borša Ladmovce Zemplín V roku 2000 týchto desať obcí tokajského mikroregiónu vytvorilo účelovú neziskovú organizáciu pod názvom „Združenie tokajských obcí“. Hlavným cieľom združenia je príprava a realizácia cieľov pre hospodársky a sociálny rozvoj tohoto mikroregiónu.


2

1/2004

Obsah 1.

Koncepcia programu

1.1. 1.2. 1.3. 1.4. 1.5. 1.6. 1.7. 1.8.

Zdôvodnenie Cieľ programu mikroregiónu Princípy programu rozvoja Základné dokumenty rozvoja Finančné zabezpečenie rozvoja Základné pojmy Obsah programu Vízia programu

2.

Popis a analýza potenciálu

2.1 Charakteristika územia 2.1.1 Vymedzenie územia 2.1.2 Oblasť - Rozvoj turistického ruchu 2.1.3 Oblasť - Rozvoj vinohradníctva 2.1.4 Oblasť - Zachovanie svetového kultúrneho a prírodného dedičstva 2.1.5 Oblasť - Ekonomický a sociálny rozvoj mikroregiónu 2.2 Charakteristika problémových oblastí 2.2.1 Základné údaje územia 2.2.2 Ľudské zdroje 2.2.3 Sociálna infraštruktúra 2.2.4 Ekonomika 2.2.5 Technická infraštruktúra 2.2.6 Životné prostredie 2.3 2.3.1 2.3.2 2.3.3 2.3.4 2.3.5 2.3.6 2.3.7 2.3.8 2.3.9 2.3.10

Charakteristika obcí Malá Tŕňa Veľká Tŕňa Čerhov Slovenské Nové Mesto Viničky Bara Černochov Ladmovce Borša Zemplín

2.4

Zhrnutie analýzy


3

1/2004

3.

Stratégia a ciele programu

3.1 3.2 3.3

Vymedzenie smeru stratégie Cieľové skupiny stratégie Vyber hlavných rozvojových aktivít mikroregiónu

3.4 Strategické ciele 3.4.1 Základná vízia programu 3.4.2 Relevantnosť strategických cieľov voči NDP 3.4.3 Relevantnosť strategických cieľov voči programu KSK 3.4.4 Ďalšie plánovacie dokumenty rozvoja 3.5 Štruktúra špecifických cieľov 3.6 Relevantnosti špecifických cieľov 3.6.1 Relevantnosť špecifických cieľov k vyšším cieľom

4.

Zabezpečenie stratégie a manažment

4.1 4.2

Hlavné rozvojové aktivity obcí Návrh typových projektov realizácie programu

4.3 4.3.1

Zabezpečenie stratégie Stanovenie priorít

4.3.2 4.3.3 4.3.4

Finančné zabezpečenie Etapy a postup programu Časový rámec (harmonogram) realizácie programu

4.4 4.4.1 4.4.2

Organizácia a manažment Organizácia programu Manažment programu

Záver


4

1/2004

TO Rozvoj Tokajskej vinohradníckej oblasti (Rozvojový program mikroregiónu) Predložený dokument prezentuje návrh programu mikroregiónu Tokajskej oblasti s väzbou na rozvoj Tokajského vinohradníctva a vinárstva. Obsahuje popis východzích podmienok územia mikroregiónu, špecifikuje globálne ciele pre rozvoj, ich vzťahy a spôsob zabezpečenia ich realizácie. V ďalšom cykle programovania sa vyžaduje podrobná analýza problémových oblasti cieľov vo vzťahu k spracovaniu konkrétnych projektov a ich finančnému zabezpečeniu.

1. Koncepcia programu Na základe konštatovania, že tokajská oblasť má výnimočné postavenie s ohľadom na jedinečnú univerzálnu hodnotu územia a výrobu vín zasluhuje si aj zvláštnu ochranu a zveľaďovanie tohto malého divu sveta. Pozornosť programu rozvoja oblasti na tokajské vinohradníctvo a vinárstvo je zameraná s ohľadom na jeho niekoľko storočnú históriu a využívanie špeciálnej technológie pri tvorbe vín. Toto víno sa už tradične označuje za jedinečné a unikátne. Tento prívlastok tokajskému vinohradníctvu a vinárstvu právom patrí, pretože zohľadňuje všetky poľnohospodárske, biologické, technické, technologické, historické a spoločenské kritéria pre jeho originálnosť nielen na Slovensku a v Maďarsku ale aj vo svetovom meradle. Kultúrne a prírodné dedičstvo spolu predstavujú nevyčísliteľné a nenahraditeľné vlastníctvo nielen národov v slovenskej a maďarskej republiky ale aj ľudstva ako celku. Je zrejmé, že kategória prírodného a kultúrneho dedičstva Tokajskej oblasti predstavuje kombináciu využívania prírodných zdrojov a podmienok krajiny človekom pri zabezpečovaní originálnych produktov pre výživu a zdravie človeka. Povinnosť integrovanej ochrany a zveľaďovania tohto územia ako aj uchovania klasickej technológie výroby vín predurčuje túto oblasť aby jej bola venovaná maximálna pozornosť. Z tohto aspektu je potrebné prehodnotiť koncepciu a spresňovať ciele. Podmienkou je dostatok kapitálu a kvalitné riadenie procesu rozvoja tejto oblasti. Rozvoj vinohradníctva a vinárstva však musí byť v súlade s celkovým sociálno-ekonomickým rozvojom. To znamená, že existujúce bohatstvo je potrebné zužitkovať pre rozvoj obcí a ich obyvateľov. Podmienky, ciele a oblasti sú špecifikované v tomto východzom programe. Jeho naplnenie závisí od konkrétnych projektov.


5

1/2004

1.1 Zdôvodnenie Pre spracovanie programu rozvoja mikroregiónu sú tri dôvody: a) Program (hospodárskeho a sociálneho) rozvoja je potrebné spracovať na základe legislatívneho rámca stanovený zákonom č. 503/2001 o podpore regionálneho rozvoja, ktorý stanovuje "vypracovávať, schvaľovať, riadiť a pravidelne vyhodnocovať plnenie programu rozvoja (obce/mikroregiónu)“. b) Je nevyhnutným formálnym dokumentom ako podklad pre žiadosti o podporu na rozvoj zo štrukturálnych fondov EU a iných zdrojov na základe spracovaných projektov. c) Po verejnom odsúhlasení (občanmi, zastupiteľstvom a pod.) programového dokumentu je hlavným strategickým plánovacím dokumentom obce/mikroregiónu na obdobie 5 až 12 rokov, ktorý integruje záujmy, zámery a zdroje všetkých ktorí na danom území žijú alebo vyvíjajú akúkoľvek činnosť. •

V súlade s požiadavkami EU (prístupu "zdola-hore", princípu partnerstva) je vhodné, aby sa obce združovali do mikroregiónu a koncentrovali zdroje (princíp koncentrácie).

•

Program obce/mikroregiónu je hlavným nástrojom pre činností usmerňovania a koordinácie konkrétnych projektov.

•

Dokument " Rozvoj Tokajskej vinohradníckej oblasti“ vychádza z nových pohľadov na vzťah územného plánovania a regionálnej politiky, ktoré sa v súčasnosti na konceptuálnej úrovni stále viac zbližujú a v častiach aj prelínajú. Ich spoločný kontext je obsiahnutý v pojme "Politika priestorového plánovania", ktorá predstavuje zasahovanie zmien v územnej štruktúre podľa stanovených cieľov.

•

Proces, ktorý zastrešuje všetky činnosti týkajúce sa priestoru, územia a rozvoja je zložený z územného plánovania (územie), regionálnej politiky (hospodárska politika) a sektorovej (funkčná) politiky. Súčasný stav tohto procesu na úrovni mikroregiónu je dokumentovaný v tomto materiály vo forme formulovania stratégie jej rozvoja na stanovené obdobie.


6

1/2004

1.2 Cieľ programu mikroregiónu Predložený dokument programu formuluje a dokumentuje stratégiu rozvoja mikroregiónu Tokajskej oblasti na obdobie 5 až 12 rokov. •

Hlavnou úlohou programu je vytvorenie takej rozvojovej stratégie na lokálnej úrovni, ktorá na základe princípu partnerstva v rámci cyklického a iteračného charakteru plánovacích a programovacích činnosti vedie k inicializácii predovšetkým vlastných zdrojov na základe spolupráce a integrovaniu záujmov k prospechu a dynamickému rozvoju celého územia mikroregiónu.

•

Stratégia programu rozvoja je vyjadrená globálnymi (strategickými) cieľmi, ktoré sú rozpracované do špecifických cieľov tak, aby sa program stal hlavným nástrojom pre činností usmerňovania a koordinácie konkrétnych projektov rozvoja pre zabezpečenie týchto cieľov..

•

Je spracovaný na základe legislatívneho rámca stanovený zákonom č. 503/2001 o podpore regionálneho rozvoja a zameriava sa na inštitucionálny, organizačný a informačný rámec programovacieho cyklu v súlade so spracovanými dokumentmi rozvoja mikroregiónu.

•

Po verejnom odsúhlasení tohto dokumentu je program hlavným strategickým plánovacím dokumentom a slúži tiež ako podklad pre žiadosti o podporu na jej rozvoj z fondov EU a iných zdrojov.

1.3 Princípy programu Slovenská republika formuluje svoju regionálnu politiku v rámci Národného rozvojového plánu (NDP) v súlade s pravidlami EÚ pri ktorých zohľadňuje 4 základné princípy (programovanie, partnerstvo, koncentrácia a doplnkovosť). Program rozvoja má byť základným dokumentom rozvoja mikroregiónu založenom na prístupe "zdola-hore" v súlade s citovaným zákonom a princípmi EU. Pretože v súčasnosti nie sú spracované rozvojové programové dokumenty jednotlivých obcí mikroregiónu spracovaný dokument vytvára len jeho východziu bázu, ktorú je potrebné upresňovať v ďalšom cykle programovania. Jednou z ďalších požiadaviek na program je, aby bol relevantný voči stratégii rozvoja celého regiónu formulovanej vo vyšších programových dokumentoch. V tomto prípade predložený dokument je spracovaný predovšetkým v súlade so zameraním na: • •

Národný rozvojový plán SR (NDP) a jeho operačné programy Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja KSK (Košického samosprávneho kraja), úroveň NUTS III)


7

1/2004

1.4 Základné dokumenty rozvoja Program mikroregiónu vo svojich špecifických cieľoch sleduje ciele rozvoja, ktoré sú formulované v týchto vyšších plánovacích dokumentoch: • • •

Národný rozvojový plán SR (NDP), úroveň NUTS I Operačný program, Základná infraštruktúra (OP ZI) Tri (sektorové) operačné programy (SOP), ako podpora rozvoja regiónov (OP: Priemysel a služby, Ľudské zdroje, Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka)

Národný rozvojový plán (NDP) Základná infraštruktúra (OP ZI) Sektorové operačné programy (SOP 3x) Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja VÚC Program hosp. a sociálneho rozvoja mikroregiónu Program hosp. a sociálneho rozvoja obce

1.5 Finančné zabezpečenie rozvoja na podporu regionálneho rozvoja možno použiť prostriedky: verejných zdrojov: z rozpočtu štátu, VÚC (napr. regionálny rozvojový fond), obcí a štátnych fondov súkromných zdrojov fyzických a právnických osôb úvery a príspevky medzinárodných organizácií doplnkovým zdrojom sú: prostriedky z fondov EU príjemcovia môžu byť: podnikateľské subjekty, obce a nimi založené právnické osoby, združenia obcí, neziskové, právnické osoby, ktoré predložia projekt v súlade s programami rozvoja financovanie z verejných zdrojov a fondov EU je stanovené predpismi


8

1/2004

1.6 Základné pojmy Trvalo udržateľný rozvoj Je podmienkou rozvoja, ktorý obmedzuje výnosy požiadavkou trvalého zachovania rozsahu služieb a kvality zdrojov v danom území. Pre neobnoviteľné zdroje berie v úvahu neustálu potrebu nahradzovania zdrojov. Pre obnoviteľné zdroje je to miera využívania do limitu regeneračných schopnosti. Strategický cieľ Predstavuje víziu, pohľad do budúcnosti, ktorý chceme dosiahnuť v danom území v najbližších 5 až 7 rokoch. Predstava života obyvateľov obce/mikroregiónu a životných podmienok v časovom horizonte na koniec ktorého sme schopní reálne dospieť. Vízia je ekvivalentom pojmu strategický, globálny cieľ, hlavný strategický cieľ. Priorita Všeobecne predstavuje prednosť pred niečím, prednostný význam alebo právo, dôležitosť a prvenstvo v poradí. Pre tvorbu programov je pojem možné využiť pre stanovenie poradia (ohodnotenie) dôležitosti riešenia jednotlivých problémov zo zoznamu problémov. Poradie potom určuje, ktoré preferované problémy máme riešiť v projektoch. Špecifický cieľ Odvodený zo strategického cieľa s nadväznosťou na prioritu. Špecifický cieľ má byť merateľný. Má mieru, ktorej hodnoty vyjadrujeme pomocou merateľných jednotiek (počet osôb, bytov, obyvateľov, pracovné miesta, km, m2 , Sk a pod). Ciele, ktoré chceme dosiahnuť v danom čase a danom priestore obce alebo regiónu sú stanovené hodnotami týchto mier. Opatrenie Prostriedok, ktorým po určitú dobu zabezpečujeme príslušnú prioritu. Ako súbor podmienok pre riešenie projektov a finančných podpor k jednému cieľu. V programoch predstavuje konkretizáciu cieľov priority (napr. definíciu činností, ktoré program podporuje, kritéria pre výber projektov a ich sledovanie, kritéria pre žiadateľov podpory, pravidlá financovania). Činnosť (aktivita) V rámci programov a projektov je chápaný ako vecne, časovo, finančne, organizačne alebo inak vymedzený samostatný prvok, zahrňujúci skupinu krokov alebo podrobnejších úloh vykonávaných v procese programu/projektu so svojimi hmotnými alebo nehmotným vstupmi a výstupmi (výsledkami).


9

1/2004

1.7 Obsah programu Obsah programu vychádza zo zákonom (503/2001) stanovených požiadaviek na tento typ dokumentu. Jeho základným požadovaným obsahom sú tieto časti: • • • •

analýza ekonomického a sociálneho rozvoja stratégia, hlavné smery vývoja a stanovenie cieľov priority a úlohy v rozvoji technickej a sociálnej infraštruktúry, životného prostredia, vzdelávania, kultúre a ďalších oblastiach návrh finančného a administratívneho zabezpečenia programu

Pokiaľ táto úvodná kapitola vymedzuje koncepčný rámec programu nasledujúce kapitoly dokumentu (v súlade s požadovaným obsahom programu) „Rozvoj Tokajskej vinohradníckej oblasti“ je zložený v podstate z troch hlavných blokov: a) analytická časť (popis potenciálu mikroregiónu) Zahrňuje prípravu programu vo forme popisu všeobecných charakteristík mikroregiónu z hľadiska jeho postavenia v území regiónu, jeho prírodných podmienok, štruktúry obyvateľstva a osídlenia, ekonomiky, technickej a sociálnej infraštruktúry a ďalších údajov s dôrazom na špecifiká. Popis situácie potenciálu rozvoja v relevantných oblastiach ktoré sú špecifické pre mikroregión je podrobený analýze s jej zhrnutím metódou SWOT. b) strategická časť (definovanie cieľov a priorít) Základom je stratégia rozvoja vyjadrená cieľmi s ich podrobnejšou definíciou, ich porovnávanie relevantnosti k vyšším programovým dokumentom, výber priorít rozvoja a špecifikácia opatrení alebo až úloh na ich zabezpečenie. Stratégia rozvoja je formulovaná z pohľadu špecifík (vybraných problémových oblastí mikroregiónu) a ich analýzy formou strategických cieľov, špecifických cieľov, opatrení a výberu priorít, ktoré sú porovnávané s politikou rozvoja v plánovacích dokumentoch (NDP a VÚC). c) manažment programu (riadenie realizácie cieľov). Posledný blok obsahuje manažment realizácie cieľov formou jednotlivých projektov (plán programu a spôsob jeho zabezpečenia). Preto jednou z nosných časti a zavŕšením stratégie je vyhľadávanie a príprava vhodných projektov, ktoré zabezpečujú ciele. Proces manažmentu (kontrola, monitoring, hodnotenie) je vykonávaný na základe plánu programu (finančný, časový plán, organizačné zabezpečenie), ktorý rešpektuje podmienky na realizáciu a hodnotenie úspešnosti stratégie formou realizácie jednotlivých projektov rozvoja v súlade s cyklickým a iteračným charakterom procesu strategického plánovania (nie je to jednorázový akt)


10

1/2004

1.8. Vízia programu Pre tokajskú oblasť možno víziu rozvoja definovať týmito strategickými cieľmi (podrobnejší rozbor v nasledujúcich kapitolách): 1. 2. 3. 4. 5.

Rozvoj turistického ruchu Rozvoj vinohradníctva Zachovanie kultúrneho a prírodného dedičstva Ekonomický a sociálny rozvoj mikroregiónu Rozvoj ľudských zdrojov

Rozvoj turistického ruchu Je postavený na ďalších dvoch cieľoch v spojení s marketingom rozvoja, ktorý umožní zvýšiť propagáciu atraktivity územia a zvýšiť počet domácich a zahraničných návštevníkov. Podmienkou je revitalizácia vidieka, zvýšenie kvality služieb a dobudovanie nadväzujúcej infraštruktúry. Tieto aktivity zvýšia nielen zamestnanosť obyvateľov obcí ale výnosy z týchto aktivít prispejú aj k celkovému kultúrnemu, sociálnemu a ekonomickému rozvoju tohto mikroregiónu. Rozvoj vinohradníctva Vytváranie podmienok pre využívanie prírodného bohatstva znamená zveľadiť vinohrady a príslušnú infraštruktúru v celej Tokajskej oblasti. Pre jeho využívanie budú stanovené poľnohospodárske, biologické, technické, technologické, historické a spoločenské kritéria pre zachovanie originality. Okrem obchodného prínosu z predaja značkového vína to prinesie aj rozvoj všetkých foriem turistiky a rekreačných možností za podpory výchovy novej generácie vinohradníkov. Zachovanie kultúrneho a prírodného dedičstva Slovenská republika prijala medzinárodný "Dohovor o uchovaní prírodného a kultúrneho dedičstva" a "Dohovor o biologickej diverzite" Ich ratifikáciou súčasne prijala aj zodpovednosť za plnenie úloh a záväzkov. Z nich vyplýva, že SR zabezpečí zvýšenie vedomia obyvateľstva, vykoná nevyhnutné opatrenia pre ochranu tohto prírodného a kultúrneho dedičstva, ktoré je späté s našou históriou a tradíciami a súčasne zabezpečí cieľavedomé využívania prírodných zdrojov Ekonomický a sociálny rozvoj mikroregiónu -

Je zrejmé, že rozvoj Tokajskej oblasti je založený na danostiach potenciálu územia zohľadnených v predchádzajúcich cieľoch. Úlohou programu je vytvorenie cieľov rozvoja mikroegiónu, ktoré na základe princípu partnerstva v rámci programovacích činnosti vedie k integrovaniu záujmov, zámerov a zdrojov, všetkých ktorí na tomto území žijú alebo vyvíjajú akúkoľvek činnosť.


11

1/2004

Rozvoj ľudských zdrojov Program má prispieť k aktívnej účasti občanov na riešení miestnych problémov. Pre riešenie nezamestnanosti a zámery rozvoja je nevyhnutným krokom podpora celoživotného učenia a adaptability pracovnej sily. Vzdelávanie obyvateľov prinesie posilnenie rovnosti príležitostí na trhu práce a umožní riešiť problémy mikroregiónu, ktoré zodpovedajú súčasným požiadavkám spoločnosti založenej na vedomostiach. Vízia mikroregiónu „Tokajská vinohradnícka oblasť“ (definovanými cieľmi) je základným strategickým východiskom deklarujúci: • • • • •

na akej úrovni voči vyspelým je mikroregión v súčasnosti kam by realizácia rozvojovej stratégie v danom časovom horizonte mala dospieť aké globálne ciele si pre rozvoj stanovuje na ktoré problémové okruhy je stratégia sústredená a ako ich chce dosiahnuť

Realizácia stratégie rozvoja formulovaná cieľmi je naplňovaná konkrétnymi projektmi. Ekonomický a sociálny rozvoj mikroregiónu Tokajskej oblasti je závislý od riešenia všetkých súvislosti a nadväznosti s využitím komparatívnych výhod tohoto územia. Preto v rámci týchto súvislosti musia jednotlivé projekty zabezpečovať rozvoj: -

dopravnej infraštruktúry environmentálnej infraštruktúry občianskej vybavenosti územia rozvoj ľudských zdrojov renováciu a zachovanie vidieckych oblasti cezhraničnej spolupráce s Maďarskom marketingu (rozvojový marketing)

Pri realizácii týchto cieľov majú byť uplatnené nasledujúce nástroje: • • • • • •

Zabezpečenie informovanosti obyvateľstva, podnikateľov a predstaviteľov samosprávy o možnostiach podpor spojených so vstupom SR do EU Zvyšovať dynamiku rozvoja informačnej infraštruktúry hlavne v oblasti komunikácie na báze internet aj s napojením obyvateľstva na sieť Financovanie rozvojových projektov vo vybraných obciach a u vybraných subjektov v súlade s pravidlami EU Spolupráca so štátnou správou, samosprávou a miestnymi rozvojovými agentúrami Vybudovanie pilotných pracovísk v mikroregióne (v obci alebo u podnikateľských subjektov, živnostníkov) Zabezpečenie územných plánov (mikroregiónu alebo obci) s nadväzujúcou komplexnou analýzou územia, ktorá bude tieto plány ďalej rozvíjať o prvky nepodchytené, napríklad v oblasti sociálnej, podpora rozvoja zamestnanosti, obnova kultúrnych tradícii, výchova a vzdelávanie apod.


12

1/2004

2. Popis a analýza potenciálu Je vykonaný v štruktúre, ktorá sleduje rámec obsahu podľa problémových oblastí. Obsahuje charakteristiky z hľadiska väzieb a postavenia územia v regióne, jej prírodných podmienok, štruktúry obyvateľstva, osídlenia, ekonomiky, technickej a sociálnej infraštruktúry a ďalších údajov. Bol naplňovaný na základe štatistických údajov, existujúcich plánovacích podkladov ako aj iných materiálov a konzultácií s jednotlivými predstaviteľmi mikroregiónu. Kapitola okrem vlastného popisu stavu jednotlivých charakteristík s dôrazom na špecifiká mikroregiónu stručne zhrňuje informácie, ktoré sú významné pri hľadaní využitia existujúceho potenciálu. Je to jednak pre potreby spracovania analýzy problémov, definície cieľov tak aj s následným využitím pri spracovaní a realizácii konkrétnych projektov (ich prípravy, posudzovania a hodnotenia v širších problémových súvislostiach ďalšieho rozvoja mikroregiónu). -

Táto kapitola zodpovedá na otázku „aký je stav mikroregiónu v súčasnosti, na akej úrovni je voči vyspelým a aký je jeho potenciál pre stanovenú víziu (formulovanou štyrmi strategickými cieľmi).

-

Popis sa venuje rámcovej charakteristike celého územia z hľadiska definovaných strategických cieľov. Podrobný popis jeho 10 obcí (7 + 3), vrátane ich analýzy metódou SWOT je uvedený v samostatnej kapitole.

2.1 Charakteristika územia z hľadiska cieľov


13

1/2004

2.1.1 Vymedzenie územia V širšom územnom kontexte je región vymedzený historickým názvom „Horný Zemplín“ alebo ako región „ Horné Medzibodrožie a Zemplínske vrchy“, s historickou „Tokajskou oblasťou“, jej nárazníkovou zónou a ostatnými obcami. Hranice Slovenskej tokajskej vinohradníckej a vinárskej oblasti sú zhruba na západe riečka Roňava, na juhu rieka Bodrog, na východe katastrálne hranice obcí Viničky, Černochov a Veľká Tŕňa a na severe katastrálne hranice obcí Veľká Tŕňa a Čerhov. Historická Tokajská vinohradnícka oblasť v súčasnosti administratívne patrí okresu Trebišov. V záujme zachovania prírodného, kultúrneho a historického dedičstva je chránená zákonom. Podľa zákona Zb. č.332/1996 a jeho doplnku Zb. č. 434/2002 sa nachádza na území týchto vinohradníckych obcí: -

Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Čerhov, Slovenské Nové Mesto, Viničky, Veľká Bara a Černochov.

Vinohradnícke hony nachádzajúce sa na území týchto obcí možno užívať len ako vinice. Rozlohu jednotlivých honov udávajú nasledujúce tabuľky. Vinohradnícka obec Malá Tŕňa Vinohradnícky hon

Vinohr.obec Slovenské Nové mesto

výmera (ha)

1. Teplá stráň 2. Kráľka 3. Prahnicko 4. Vlčina 5. Tajisko 6. Domik 7. Lastovičie 8. Podcestie 9. Makovisko 10. Chotár 11. Pahorok

Vinohradnícky hon

5,99 17,94 33,54 26,96 31,09 21,71 25,87 31,43 49,78 42,40 20,00

1. Kata-Čelejka

1. Čierna hora 2. Šandor 3. Fazekaš 4. Berecky 5. Keska

131,29

Vinohradnícka obec Viničky Vinohradnícky hon

výmera (ha)

1. Hriadky 2. Orešie 3. Bahniatka 4. Pipo 5. Poša 6. Zajačí skok 7. Medzivršie 8. Brdo

Vinohradnícka obec Veľká Tŕňa Vinohradnícky hon

výmera (ha)

15,00 19,00 5,00 29,00 13,00 8,00 25,00 19,00

Vinohradnícka obec Veľká Bara

výmera (ha)

Vinohradnícky hon

15,00 40,00 28,00 20,00 11,11

výmera (ha)

1. Konopisko 2. Piliš 5. Ružičky

28,00 20,04 30,08

Vinohradnícka obec Černochov Vinohradnícky hon

Vinohradnícka obec Čerhov Vinohradnícky hon 1. Čierna hora 2. Hrachovisko


1. Lada 2. Prieloh 3. Malý les 4. Ružičky II

výmera (ha) 31,00 12,00

14

výmera (ha) 21,00 24,50 22,00 35,00

1/2004

Na výrobu tokajského vína možno použiť iba hrozno vypestované v týchto registrovaných honoch. Vinohradníci sú povinný ho chrániť a zachovávať určený spôsob výsadby a ošetrovania. Najkvalitnejšie víno Tokajský výber je možno zabezpečiť dodržaním tradičnej technológie od zberu prezretého hrozna (v dobrých rokoch), deleným zberom (cibéb), nakvasovaním rmutu, lúhovaním cibéb a končiac niekoľkoročným zretím pomalou oxidáciou v menších dubových sudoch. Celý historický Tokajský región rozdeľuje rieka Roňva na dve časti. Maďarská časť tvorí 85-88% regiónu v rozlohe cca 6000 ha. Slovenskú časť, podľa súčasnej legislatívy nazvaná Tokajská vinohradnícka oblasť tvorí 12-15% regiónu v rozlohe 908 ha. Nárazníková zóna pozostáva z katastrov nasledujúcich usadlostí (od severu na východ a juh Slovenskej tokajskej vinohradníckej a vinárskej oblasti): Luhyňa, Veľaty, Hrčeľ, Kysta, Kašov, Cejkov, Zemplín, Ladmovce, Streda nad Bodrogom, Klin nad Bodrogom, Borša a územie Maďarskej republiky od katastra slovenskej obce Luhyňa vrátane katastra maďarskej obce Sátoraljaújhely. Do kontextu centra pozornosti rozvojového programu mikroregiónu „ Tokajskej vinohradníckej oblasti“ sú zahrnuté tri obce z nárazníkovej zóny: Borša, Ladmovce, Zemplín, Nasledujúce kapitoly zhrňujú celkovú charakteristiku územia z hľadiska definovaných strategických cieľov (v štyroch oblastiach). 2.1.2 Oblasť - Rozvoj turistického ruchu Výsledky doterajších analýz poukázali na skutočnosť, že v mikroregióne sú dobré podmienky pre príťažlivú turistiku takého druhu, po ktorej je momentálne veľký dopyt nielen v Európe. Rozmach aktívneho oddychu vo svete a rekreačných zvykov s osobitnými podmienkami (vzdialené od stredísk hromadnej turistiky) sú priaznivé podmienky predovšetkým v súvislosti so vstupom SR do EU. Hodnota krajiny s vinárstvom, vinohradníctvom a územné danosti poskytujú možnosti pokojného oddychu. Je to predovšetkým: • • • • • • • •

jedinečnosť vinohradníctva a výroby vína krajinná oblasť lužných lesov okolo Latorice blízkosť turistického strediska Širava blízkosť hraníc 3 štátov (Maďarsko, Poľsko, Ukrajina) archeologické nálezy s väzbou na pestovanie viniča geologické, hydrologické a mikroklimatické zvláštnosti územia rozmanitá miestna kultúra obyvateľov (národnosti, vierovyznanie) symbióza obcí a viníc v krajine (obydlie, vinice, pivnice)


15

1/2004

• • • •

pôvodná ľudová architektúra v prostredí viníc (Borša, Viničky, Zemplín) výskyt minerálnych prameňov (Malá a Veľká Tŕňa) podmienky pre environmentálnu výrobu potravín podmienky pre vodnú turistiku (Latorica, Bodrog)

Podmienkou a doplnením pre rozvojové ciele mikroregiónu v oblasti turistiky však musí byť: ¾ ¾ ¾ ¾ ¾ ¾ ¾ ¾ ¾ ¾ ¾ ¾ ¾ ¾ ¾

modernizácia infraštruktúry (dopravná, obslužná, technická) rozvoj služieb spojených s turistikou tvorba imidžu (víno, gastronómia, história, umenie, príroda) rozvoj športových a oddychových možnosti obnova remesiel, kultúrnych tradícii a folklórnych zvykov podpora enviromentálnej výroby potravín s väzbou na agroturistiku produkty pre rozvoj rodinnej turistiky (a príbuzných) periodický plán kultúrnych akcií rozvoj pešieho, cyklistického, vodného turizmu a rybolovu rozvoj organizovanej turistiky vytvorenie informačného systému pre turistiku zabezpečenie marketingu pre turistický ruch cielená výchova vzdelávanie pre turistický ruch cezhraničná spolupráca s MR celková obnova krajiny mikroregiónu

2.1.3 Oblasť - Rozvoj vinohradníctva Horný Zemplín je severnou časťou historickej Zemplínskej župy. Zahrňuje územie okolo miest: Trebišov, Humenné, Michalovce, Stropkov, Kráľovský Chlmec a Slovenské Nové Mesto (ako región Medzibodrožie). Vulkanické kopce Zemplískych vrchov v severnom Medzibodroží poskytujú optimálne podmienky pre vinohradníctvo predovšetkým ich južná časť vymedzená historickou Tokajskou oblasťou zastúpená 7 prezentovanými obcami (celková rozloha viníc týchto obcí je uvedená v tabuľke). Historická Tokajská oblasť Vinohradnícka obec

výmera (ha)

1. Malá Tŕňa 2. Veľká Tŕňa 3. Čerhov 4. Slovenské Nové Město 5. Viničky 6. Veľká Bara 7. Černochov spolu

306,71 114,11 43,00 131,29 133,00 78,16 102,50 908,77

% z celku 34 13 5 12 15 9 12 100

K týmto obciam sú pridružené už spomínané tri obce (Borša, Ladmovce, Zemplín) Vinohradníctvu, pestovaniu viniča a výrobe vína sa však venujú obyvatelia aj ďalších obcí tohto mikroregiónu. Údaj obrábaných viníc poskytuje tieto výmery:


16

1/2004

Horné Medzibodrožie a Zemplínske vrchy Vinohradnícka obec

výmera (ha)

1. Bačka 2. Bieľ 3. Boľ 4. Kráľovský Chlmec 5. Leles 6. Malé Trakany 7. Malý Horeš 8. Veľký Horeš 9. Malý Kamenec 10. Veľký Kamenec 11. Prienik 12. Somotor 13. Strážne 14. Streda nad Bodrogom 15. Svätuše 16. Svinice 17. Vojka 18. Zemplín 19. Iné spolu

168 28 121 194 21 40 238 29 27 96 28 114 95 84 54 4 49 32 73 1495

Horný Zemplín síce nepredstavuje úplne samostatnú a súvislú vinohradnícku oblasť ale leží medzi uzavretými vinicami Tokajskej oblasti a Berehovskými vinicami (Užhorod a Mukačevo) čím vytvára predpoklady integrovaného pohľadu na širšiu spoluprácu v oblasti rozvoja vinohradníctva a výroby vína v tomto regióne. Aj keď vinohradníctvo a výroba vína týchto oblasti, ktoré ostali mimo uzavretých viníc a boli menej usmerňované predsa len prírodné podmienky, skladba druhov viniča a sortimentu vín, spôsob obhospodarovania viníc a historická skúsenosť dokazuje, že sa tu vyrábajú kvalitné vína. Obyvatelia tohto regiónu a výrobcovia vín venujú veľkú pozornosť modernej technológii vo viniciach a produkcii kvalitných vín vhodných na export. Bohaté skúsenosti a odbornosť hornozemplínskych vinohradníkov ako aj rozloha viníc dávajú záruku, že aj v budúcnosti z tohto územia bude poskytované kvalitné víno pre domácich a zahraničných spotrebiteľov. Prírodný, historický, kultúrny a ľudský potenciál regiónu môže byť teda znásobený. Je podporený doterajším a budúcim výskumom Tokajskej oblasti (Výskumný ústav vinárstva a vinohradníctva, Bratislava), výchovou novej generácie vinohradníkov (Stredné odborné učilište) ako zo slovenskej tak aj maďarskej strany. Vytvorením podmienok pre rozvoj výroby a vidiecku turistiku je možno oživiť tento stagnujúci a upadajúci región v území Trebišov -Slovenské Nové Mesto- Kráľovský ChlmecČierna nad Tisou.


17

1/2004

2.1.4 Oblasť - Zachovanie svetového kultúrneho a prírodného dedičstva Jedinečnosť Tokajskej oblasti ju predurčuje, aby sa stala dominantou, ktorou môže región KSK (Košický samosprávny kraj) prispieť pri vstupe do EU. V súčasnej dobe je snaha začleniť aj slovenskú časť Tokajskej oblasti na nomináciu (spoločne s MR) do zoznamu svetového dedičstva kultúrnej a prírodnej krajiny v rámci UNESCO. V tejto súvislosti v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska (2001) a s dohodami o ochrane a využívaní kultúrneho a prírodného dedičstva s princípmi v EU je najdôležitejším dokumentom Územný plán regiónu (v súčasnosti na úrovni VÚC KSK z r.1998). Ten stanovuje zásady a regulatívy štruktúry osídlenia a funkčného využitia územia, dopravného a technického vybavenia, starostlivosť o životné prostredie, tvorby krajiny, ochrany pamiatok. verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny. Ten však vyžaduje aktualizáciu s väzbou na požadované spracovanie územných plánov jednotlivých obcí. V súčasnosti je spracovaná štúdia mikroregiónu, ktorá zahŕňa 10 obcí s rozlohou 102,6 km2 s cca 6000 obyvateľmi a v príprave je spoločný územný plán obcí Tokajskej oblasti (TO, 7 obcí). V dôsledku toho musí byť aj tento dokument rozvoja v ďalšom cykle s ním zosúladený. Druhým aspektom s ohľadom na požiadavky nominácie do UNESCO a cezhraničnú spoluprácu je koordinácia činnosti s Maďarskom, ktorý má rozpracovaný Regionálny plán župy Borsod-Abaúj-Zemplén (B.A.Z). Ten rešpektuje nadradené európske dopravné koridory (TINA) a je v súlade s Projektom rozvoja slovensko-maďarského prihraničného územia (SAŽP Bratislava). Tokajská oblasť reprezentuje špecifické črty stáročnej civilizácie a stopy jej kultúrnej histórie. Spôsob života obyvateľstva regiónu stále zohľadňuje jej tradície a postupy. Výnimočnosť postavenia Tokajskej oblasti vyžaduje predovšetkým podporu, ochranu a starostlivosť pre:

kultúrno historické dedičstvo (pamiatky a tradičné zvyky) unikátny ekosystém lužných lesov obnovu pôvodného rázu krajiny s väzbou na podporu vinohradníctva a vinárstva a riešenie infraštruktúry

a) Jedinečnosť architektonického prostredia slovenskej časti TO je charakterizované tým, že sa tu prelína vplyv rôznych kultúr a v priebehu mnohých storočí. Dominantnými stavbami sú kostoly a kaplnky Rímskokatolíckej a Reformovanej cirkvi a v neposlednom rade rodinné domy, vinárske stavby a vinné pivnice Ako príklad významných pamiatok možno uviesť:

kaplnku Sv.Jozefa, pivnice PIPO-PÓSA, železničný most cez Bodrog, Viničky snemový dom a dvojica kostolov v obci Zemplín pôvodné hlinené domy v Čerhove vinné pivnice (38) vo Veľkej Tŕni renesančný kaštieľ v Borši, rodisko Františka II Rákoczyho


18

1/2004

b) Zachovanie jedinečnosti prírodných podmienok regiónu súvisí nielen s vinohradníctvom a výrobou vína ale aj s trvalo udržateľným rozvojom územia. Pre súčasné územie Chránenej krajinnej oblasti Latorica, ktoré je zakotvené zákonom je plánované jeho rozšírenie. Pozornosť je zameraná predovšetkým na ochranu rôznych typov biotopov, rastlín a živočíchov v súlade so smernicami EU v rámci chránených území podľa NATURA 2000. V tomto prípade je potrebné skĺbiť záujmy ochrany prírody s hospodárskymi. Medzi významné patria:

lužné lesy okolo Latorice chránené nálezisko teplomilnej vegetácie vo viniciach v obci Viničky Černochovská lúka s náleziskom ponikleca ako aj geologické, hydrologické a mikroklimatické zvláštnosti územia a archeologické nálezy

c) Tokajská oblasť je výnimočným príkladom tradičného osídlenia a tisícročného využívania charakteru krajiny v prospech pestovania viniča a výroby vina, ktorý sa v podstate nezmenil. To sa odráža aj v obzvlášť rozmanitej miestnej kultúre jej obyvateľov. Je výsledkom nielen spôsobu práce ale tiež vďaka pestrosti etnického (Slováci, Maďari a iný), konfesionálneho (katolíci, pravoslávny, evanjelici) a kultúrno-historického (starousadlíci, prisťahovalci). Je teda nevyhnutnosťou nadviazať na to, čo zanechali predkovia v tomto území a čo je v súčasnosti potenciálne ohrozené zmenami v 20 a 21 storočí. Ľudová kultúra, zvyky a tradície pri práci, oberačke, na sviatkoch a pod. sú bohatým zdrojom duchovnej kultúry. Veľmi výraznou charakteristikou TO je priestorová symbióza obcí a viníc v krajine (obydlie, vinice, pivnice). Veľká a Malá Tŕňa, Černochov, Bara majú dodnes zachované stavebné usporiadanie s mnohými objektmi pôvodnej ľudovej architektúry v prostredí viníc. Hodnotné na ochranu sú napr.: historické jadro obce Černochov ulička v Borši a Viničkách urbanistický celok v Zemplíne

2.1.5 Oblasť - Ekonomický a sociálny rozvoj mikroregiónu Najväčšou prednosťou Tokajskej oblasti je dlhodobá vinohradnícka tradícia s rovnomennou oblasťou v Maďarsku. Po vstupe do EU sa vytvoria podmienky pre obojstrannú kooperáciu s Maďarskom. Je možno predpokladať, že mesto Sátoraljújhely sa stane prirodzeným centrom oblasti a spoločne so Slovenským Novým mestom a ďalšími mestami horného Zemplína vytvoria podmienky pre dynamický rozvoj regiónu. V zmysle zásad rozvoja regiónov v rámci EU môže mať slovenská a maďarská Tokajská oblasť nadštandardnú spoluprácu.


19

1/2004

a) pri podpore všetkých foriem vidieckej turistiky a rekreačných príležitosti je možno očakávať rozšírenie obchodných efektov a zamestnanosti obyvateľstva. b) Podpora výrobcov uplatňujúcich tradičnú technológiu výroby suchých tokajských vín a výberov (aszu) ako značkového vína je predpokladom nielen pre zahraničný export ale tiež zvyšuje atraktivitu územia z hľadiska turizmu. V súčasnosti medzi hlavných výrobcov uplatňujúcich tradičnú technológiu patria: Výrobcovia tokajských vín subjekt

obec

1. Galafruit s.r.o. 2. Zlatý strapec 3. J.aJ. Ostrožovič 4. SOUP Viničky 5. Tokaj vín 6. City servis s.r.o. Košice

Malá Tŕňa Viničky Veľká Tŕňa Viničky Malá Tŕňa pivnica Viničky

c) Tokajská oblasť leží na významných obchodných a turistických trasách. Medzi najdôležitejšie patria: ¾ Poľsko-Slovensko-Maďarsko (štátna cesta 1/79, železničná trať Žilina - Čierna nad Tisou, historická trať v Slovenskom Novom Meste do Miškolca a Budapešti) ¾ Možnosť splavnenia Bodrogu s nadväznosťou na Tisu a Dunaj Územím prechádza medzinárodná horská turistická pešia trasa (Eisenach-Budapešť) ¾ Využitie hrádzového systému rieky Latorice na turistiku a cykloturistiku d) Ďalšou oblasťou, ktorá by si zaslúžila pozornosť programu je využitie prírodných zdrojov liečivých prameňov. Rekonštrukcia bývalých prameňov poskytuje možnosti aj rozvoju kúpeľníctva, ktoré viaže na rozvoj turizmu, zamestnanosť a ekonomický prínos regiónu. Najvýznamnejšie zdroje sú v okolí: Veľká Tŕňa, liečivé minerálne pramene a bývalé kúpele Malá Tŕňa, liečivé pramene a bývalé kúpele na liečbu reumatických chorôb

Je zrejmé, že rozvoj turizmu s ohľadom na zachovanie prírodného a kultúrneho dedičstva v Tokajskej oblasti vyžaduje riešenie celej škály problémov infraštruktúry (služby obyvateľstvu, obchod, zdravotníctvo, školstvo, doprava apod.) a ochrany životného prostredia (údržba ciest, kanalizácia, čističky, odpad, úpravy okolia a pod.). Je preto potrebné poznamenať, že trvalo udržateľné využívanie prírodného a kultúrneho dedičstva a uspokojovanie potrieb obyvateľstva v zmysle jeho ochrany znamená integrovaný prístup všetkých zainteresovaných na rozvoji tohto regiónu. Prioritnú úlohu pritom musia zohrať jednotlivé samosprávy obci zlúčené do mikroregiónu s usmerňovacou funkciou a podporou KSK. Tento prístup musí byť zakomponovaný pri ďalšom cykle programovania rozvoja mikroregiónu. Tokaj - Rozvojový program

20

1/2004

2.2 Charakteristika problémových oblastí Popis charakteristík potenciálu mikroregiónu je zameraný na tieto hlavné oblasti: a) b) c) d) e) f)

Základné údaje územia Ľudské zdroje Sociálna infraštruktúra Ekonomika Technická infraštruktúra Životné prostredie

Stručná charakteristika je doplnená tabuľkou pre príslušnú problémovú oblasť. 2.2.1 Základné údaje územia Veľkosť Územie mikroregónu, ktoré tvorí desať obcí má rozlohu 10.263 ha (102,63 km2) a žije tu 5.996 obyvateľov, čo predstavuje hustotu 57 obyv/km2 (VÚC 112, SR 109) Najväčšou obcou je Borša (1.307 obyv.), potom Slovenské Nové Mesto (1.066 obyv.) Čerhov (677 obyv.) Ostatné majú od 350 do 550 obyvateľov, najmenšia je Černochov (236). Väzby Z hľadiska väzieb, väčšie mestá sú vzdialené Trebišov 26 km a Kráľovský Chlmec 27 km (od Slov. N. Mesta). Pre mikroregión je významná Streda nad Bodrogom, kde je koncentrácia sociálnej a komerčnej vybavenosti a pracovných príležitosti. Blízko je hranica s MR a mesto Satoraljaújhely (20.000 obyv.) a tiež Sárospaták vzdialený 12 km s 15.000 obyvateľmi. Štruktúra Územie má (okrem vinohradníctva) typický poľnohospodársky charakter (66% pôdy), má tiež dostatok lesov 21,7% a chránené územia. Má málo nerastného bohatstva (oblasť stavebníctva), priemysel je malý a len lokálny, poľnohospodárska výroba sa sústreďuje na vinárstvo. Cestné spojenie je komunikáciou I/79 Trebišov – Kráľovský Chlmec. Významná je železnica Košice – Čierna nad Tisou. V oblasti katastra Slovenského Nového Mesta sú dôležité zdroje pitnej vody. Najbližšou územnou nadradenou plánovacou dokumentáciou je ÚPD Zemplínsky región. Z obcí má len jedna obec ÚPD (Čerhov z roku 1994).

Charakteristika územia Rozloha katastra: 10.263 Poľnohospodárska pôda (ha): 6.753 Pôdny fond (ha/%)

orná (ha): 3.904

trvalé trávnaté porasty: 1.551

záhrady: 452

lesy (ha): 2.226

Vinice: 908

vodná plocha.

Ostatná plocha: 12,5% Tokaj - Rozvojový program

21

1/2004

2.2.2 Ľudské zdroje Obyvateľstvo Počet trvalo žijúcich obyvateľov (rok 2001) bol 5996. Mikroregión je charakterizovaný výrazným 25% poklesom stavu (od r.1970 do 2001). Prognózou do ďalších rokov je podobný trend. Jedine Slovenské Nové Mesto má prírastok. Slovenskej národnosti je 62%, v šiestich obciach prevažuje maďarská národnosť (celkovo 36%), v niektorých obciach prevažuje evanjelické v iných rímskokatolícke vierovyznanie (celkovo vyrovnané). Veková štruktúra je nepriaznivá cca 20% redproduktívnych a stúpajúcim trendom poproduktívnych (25 až 30%). Bývanie Väčšina obyvateľov býva v rodinných domoch (91%). Celkový počet domov je cca 2100, z toho je 281 nebývaných, len 148 bytov je v bytových domoch, prechodne obývaných (rekreačných) je 62. Obložnosť bytov je vysoká so stúpajúcim trendom. Počet novo postavených rodinných domov je pod štandardom SR. Zamestnanie Nezamestnanosť mikroregiónu je jedným z hlavných problémov a dosahuje výšku niektorých obciach aj viac jako 30%. V obciach mikroregiónu pracuje len menej ako 15% obyvateľov, väčšina odchádza mimo (Trebišov, Kráľovský Chlmec, Čierna nad Tisou alebo až Košíc), v štruktúre orientovanou na priemysel, potraviny, služby, stavebníctvo a doprava. Program musí zameraný na vytváranie pracovných miest. Vzdelanie. Kvalifikačná štruktúra je priemerná, prevažuje základné vzdelanie. Z profesného hľadiska prevažuje zameranie do poľnohospodárstva, stavebníctva a strojárstva. Podmienkou rozvoja aktivít obyvateľov je vzdelávanie, čo je potrebné zahrnúť do stratégie rozvojových oblasti mikroregiónu. V súčasnosti kvalifikačná štruktúra nevyhovuje (aktivizovať skupiny obyvateľov na rozvoj mikroregiónu)

Charakteristika ľudských zdrojov Trvalo žijúci: Obyvateľstvo (počet),%

5 996

Národnosť: Slovenská: 62%

Maďarská: 36%

Rómska:

Vierovyznanie, Rím-kat.: 450%

Evanjel.: 45%

Ostatní: 10%

Vek, predproduktívny: cez 20%

produktívny: 53%

poproduktív. 27%

Domov celkom: 1945

Neobývaných: 281

Schátralé byty:

Počet bytov celkom: 2100

Záujem o byty:

Sociálne:

Nezamestnanosť: 35%

Bývanie (počet)


22

1/2004

2.2.3 Sociálna infraštruktúra Služby. Obchodná sieť s predajňami základného sortimentu (priemyselný tovar, potraviny, mäso) zodpovedá štandardu vidieckych obcí. Nedostatočná je ponuka služieb v oblasti opráv (spotrebný tovar, autá) a služieb menšej výroby (drevovýroba, sklenárstvo), stravovacích zariadení. Chýbajúce služby obyvateľstvo využíva v mestách (Trebišov, Kráľovsky Chlmec, Streda nad Bodrogom, prípadne v MR). Pre rozvoj turistiky je nevyhnutná modernizácia súčasnej štruktúry a rozšírenie služieb. Zdravotníctvo. Hlavné zdravotnícke služby sú na poliklinike Trebišov alebo v Kráľovskom Chlmci, kam obyvatelia mikroregiónu dochádzajú. Lekáreň a ordinácia zubného lekára je v Slovenskom Novom Meste, kde je tiež Detský domov (deti do 3 rokov), ordinácie lekára sú aj v Strede nad Bodrogom. Obec nemá žiadne účelové zariadenia sociálnej starostlivosti. Cieľom programu má byť zlepšenie zdravotných a sociálnych služieb. Školstvo. Školstvo, vzdelávanie a výchova v obciach sú zastúpené materskou škôlkou, základnou školou (rôzny rozsah, jazyk maďarský, slovenský), špeciálnym odborným učilišťom (Viničky). Časť detí dochádza do základných škôl mimo región (Streda nad Bodrogom, Cejkov). V mikroregióne je málo vzdelávacích akcii. Kultúra. Všetky obce majú kultúrny dom využívaný pre spoločenské a kultúrne akcie, knižnice Všetky obce majú kostoly (aj dva) evanjelickej alebo rímskokatolíckej cirkvi, prípadne grockokatolíckej, udržiavané cintoríny a domy smútku. (Zvýšiť počet kultúrnych akcii). Ostatné. Športové zariadenia nie sú postačujúce, S výnimkou futbalových ihrísk nie sú tu zariadenia, ktoré by zlepšili kvalitu života a podporovali cestovný ruch. Aktívne sú požiarnické zbory a vodná turistika na Bodrogu (Borša).

Charakteristika sociálnej infraštruktúry Obchod, služby

Predajne: všetky (45)

Zdravotníctvo

Zdravotné stredisko/lekár: nedostatočné, dochádzka Trebišov, Kráľ. Chlmec Iné zdravotné a sociálne služby: žiadne Materská škôlka: všetky

Kultúra, školy, šport

Ostatné

Sortiment: základný sortiment, bez špeciálnych

Zákl.škola: obmedzené (6)

Stredná škola: jedna, OÚ

Kostoly: všetky obce Kultúrne domy: všade Športové kluby: málo Kultúrno-historické objekty: 18 historických, vrátane pamiatok Hotely: žiadne Reštaurácie: nedostatočná úroveň


23

Turistické zariadenia: takmer žiadne

1/2004

2.2.4 Ekonomika Podnikanie. Podnikateľská činnosť je charakterizovaná cca 500 evidovanými subjektami v oblasti stavebníctva, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, potravinárstva, vinárstva a v službách (145) s veľkým počtom malých podnikateľov v rôznom rozsahu aktivity a zamerania. Svoje miesto má predovšetkým spracovanie vína. Celkovú ekonomickú situáciu je možno charakterizovať ako úpadok. Program mikroregiónu by mal sledovať predovšetkým podporu malým podnikateľom so zameraním na využitie miestnych zdrojov a danosti územia, drobnú výrobu, spracovanie ovocia, služby a hlavne na rozvoj vinohradníctva a vinárstva (s väzbou na turistiku a agroturistiku). Priemysel Mikroregión má poľnohospodársky charakter. Priemysel nie je jeho silnou stránkou. Existujú tu výrobné subjekty využívajúce miestne zdroje surovín pre stavebníctvo (obaľovačka Cestných stavieb vo Viničkách, Vapex, ťažba vápenca v Ladmovciach, výroba prefabrikátov v Čerhove), výrobňa cestovín v Slovenskom Novom Meste (existovala tu mraziareň, sušiareň, pekáreň, výrobňa vína, sú však v úpadku). Príležitosť pre rozvoj priemyslu naďalej poskytujú miestne zdroje surovín, vrátane využitia trstiny, výrobné a remeselné služby a budúci nákladný prístav na Bodrogu. Poľnohospodárstvo Vinohradníctvo a vinárstvo je najvýraznejšou špecifickou črtou mikroregiónu, pretože prevažuje vo všetkých obciach. Rozvoj tejto oblasti závisí aj od inštitútu (združenia vinohradníckych obci a malopestovateľov), jeho manažmentu tak, aby spracovanie a zabezpečenie jeho odbytu zostalo v mikroregióne. Svojou výnimočnosťou a atraktivitou je tiež predurčené pre spolupôsobenie v oblasti turistiky a agroturistiky. Nové možnosti s touto väzbou poskytuje výroba environmentálnych (bezpečných potravín a pestovanie a spracovanie ovocia. Ostatná činnosť. Pre pohraničnú polohu územia sú nezanedbateľnými aktivity spolupráce s obcami MR. Príležitosť vytvárajú nielen obchodné činnosti, ale aj so zameraním na budúci nákladný prístav na Bodrogu a napojenie na sústavu medzinárodných cestných a železničných trati.

Ekonomická charakteristika Podnikateľské subjekty Priemysel Hospodárska činnosť

Celkový počet: evidovaných subjektov 515 živnostníci: 100

s.r.o/a.s : 345

súkromní roľníci.: 67

Výroba (druh): stavebníctvo, potravinárstvo (úpadok), vinárstvo Remeselná výroba (druh): komunálny priemysel Poľnohospodárstvo, (druh): vinohradníctvo, rastlinná, živočíšna (menej) Lesné hospodárstvo: štátne lesy (2226 ha)


24

1/2004

2.2.5 Technická infraštruktúra Doprava. Mikroregión má vhodné napojenie cestami a železnicou, čo je jeho silnou stránku pre rozvoj. Nosnou cestou je I/79 z Vranova n/Topľou – Trebišov - Čierna n/Tisou s prístupovými cestami III triedy do obcí s odbočkou do Sátoraljaújhely a s napojením na Kráľovsky Chlmec. Problémom je riešenie obchvatov mimo obce. Dôležitou pre rozvoj bude cesta Zemplínske Jastrabie – Svätá Mária s mostom cez Bodrog. Pozdĺž cesty vedie železnica č. 40 Košice – Čierna n/Tisou medzinárodného významu. Navrhovaný nový nákladný prístav (Viničky) na rieke Bodrog má možnosti napojenia na systém vodnej dopravy na Tise v kombinácii s cestnou a železničnou dopravou. Najbližšie letisko je v Košiciach, poľnohospodárske v Slovenskom Novom Meste. Voda. Vodovod je vo všetkých obciach. Vodné zdroje sú využívané tiež pre Trebišov a Satoraraljaújhely. Územie je zásobárňou podzemných vôd. V okolí obcí Borša a Viničky je výskyt termálnych vôd (teplota 37.8). V súčasnosti obce len pripravujú budovanie kanalizácie (skupinovou formou). Čistička je plánovaná v Borši. Územím mikroregiónu preteká rieka Bodrog (sútok Latorice a Ondavy nad obcou Zemplín, dĺžka 27 km) s najnižšou nadmorskou výškou v SR (96,5 m). Proti povodni je polder v Beši. Plánuje sa vodná nádrž v Ladmovciach. Siete. Plynofikáciu majú len tri obce mikroregiónu (Čerhov, Veľká a Malá Tŕňa). Ostatné obce sú v príprave realizácie plynofikácie. Dodávka elektriny do jednotlivých obcí v súčasnosti vyhovuje. Elektrické rozvody (s trafostanicami) sú vedené vzdušne. Vykurovanie je riešené zatiaľ tuhým palivom, menej elektrinou. Teplá voda je lokálna. Pre rozvoj turistického ruchu je potrebné modernizovať verejné osvetlenie. Ostatné. Komunikačné telefóne siete bude pre rozvojové zámery rozšíriť o káblovú televíziu a predovšetkým napojením všetkých obcí na internet. Medzi siete možno zahrnúť aj budovanie trás mikroregiónu pre cyklistov tak, aby podporili agroturistiku.

Charakteristika technickej infraštruktúry Doprava Voda Teplo, Plyn, Elektrina

Cesty: I/79

Spoje: autobus, železnica (č. 40)

Vranov n/T-Trebišov- Čierna n/Tisou

Košice- Čierna n/Tisou

Rieky: Bodrog

Vodovod: napojenie

Stav: vyhovujúci

Kanalizácia: nedostatočná Čistiareň: : nedostatočná

Stav: nevyhovujúci

Vykurovanie: tuhé palivo

Rozvod plynu: príprava

Teplá voda: lokálne

Rozvod tepla: nie

El. vedenie: vyhovujúce

Osvetlenie: modernizovať

Internet: zlý stav

Káblová televízia: nie

Telekomunikácie, Iné Tel. rozvod: vyhovuje


25

1/2004

2.2.6 Životné prostredie Prostredie Výhodou do budúcnosti je, že životné prostredie územia Zemplínskych vrhov nie je zasiahnuté diaľkovými emisiami, nenarušujú ho žiadne veľké lokálne zdroje znečistenia. Pozornosť si zasluhujú predovšetkým lokálne znečistenia v oblasti hluku, pôdy, vody a ovzdušia (automobilová a železničná doprava, poľnohospodárske dvory a obaľovačka Cestných stavieb, tiež nevybudovaná kanalizácia). Kvalitu životného prostredia zlepší pripravovaná plynofikácia a kanalizácia. Odpad. Tuhý odpad z obcí sa v súčasnosti odváža na skládku pri obci Luhyňa. Obce mikroregiónu majú zavedená separovaný zber domového odpadu (mal by mať však väčšiu účinnosť). V rámci koncepcie odpadového hospodárstva sa pripravuje na úrovni regiónu riadená skládka pri obci Svätuše. Ochrana. Územie napriek narušeniu si zachovalo svoj osobitý svojráz a špecifiká. Ochranu si vyžaduje prírodná rezervácia Kašvár (vápencový ostrov s teplomilnou vegetáciou), chránená krajinná oblasť Latorica (s mŕtvymi ramenami, lúkami, lužným lesom, vodná a močiarna vegetácia). V návrhu je aj ochrana priestoru mokradí (Lladmovský močiar) a priestor Molodňa – Volská lúka (Somotorský kanál). Legislatívne chránené sú nadregionálne (Tajba, Tabucka, Kašvár a pd.) a regionálne (Brezina, Kováčske lúky, Borsuk apod.) biocentrá, ktoré by mali byť ušetrené od zvýšenej návštevnosti pre zachovanie ekologickej stability. Hodnoty. Z historických objektov sú osobitne významné najmä hradisko a župná dom v Zemplíne (archeologické a kultúrno-historické), kaštieľ v Borši (rodisko (Františka II Rákoczyho) a historické vinné pivnice v Malej Tŕni a Viničkách. Pre ochranu je navrhované historické jadro Černochova a Bary. Okrem toho sú zvlášť hodnotné objekty ľudovej kultúry v prostredí viníc bez vplyvov novej zástavby, ulička v Borši a Viničkách, hlinené domy apod. Charakteristika životného prostredia Odpad Znečistenie

Odvoz: 20 km

likvidácia: skládka

Separovaný zber: áno

Divoké skládky, (počet): nie Zdroje: lokálne, tuhé palivá Ovzdušie: málo Pôda: málo

Voda: čiastočne (potoky, Bodrog) Hlučnosť. železnica

Biocentrá: Lužné lesy Latorica, Černochovská lúka, teplomilné rastliny

Chránené územia, pásma

Siete: Voda

Kultúrne hodnoty

Kultúrne pamiatky. Kaštieľ, kaplnka, kostoly, vinné pivnice


Rieka:

26

1/2004

2.3 Charakteristika obcí 2.3.1 Malá Tŕňa Patrí medzi obce s dávnou tradíciou výroby tokajského vína. Spolu s Veľkou Tŕňou existovali už v roku 1067. Obec má 766 poľnohospodárskej pôdy a v súčasnosti 450 obyvateľov a s trendom trvalého úbytku a rastom vekového priemeru obyvateľstva. V obci sú tri predajne potravín, rozličný tovar, expreso a vináreň, materská škôlka a kultúrny dom. Je tu kaštieľ s historickými pivnicami a kostol (so vzácnou maľbou). Z čias Rákoczyovcov existujú starodávne pivnice a chodby, ktoré slúžili ako úkryty počas tatárskeho vpádu. V roku 1924 vznikla v Malej Tŕni Výskumná stanica vinohradníctva a vinárstva (teraz tu sídli firma Galafruit, ktorá má tiež ovocné sady). Narodil sa tu známy sochár Július Bottka. Vinné pivnice, ktoré vlastní Galafruit s.r.o. sú kultúrnym dedičstvom SR. Charakter poľnohospodársko-vinárskej obce si zachovala dodnes. Malá Tŕňa bola vždy srdcom slovenskej časti tokajskej oblasti. Sú tu liečivé pramene a boli tu kúpele na liečbu reumatických chorôb, ktoré zanikli. Rozvoj okrem vinohradníctva a vinárstva možno smerovať tiež do ovocinárstva (s väzbou na agroturistiku vo viniciach). K tomu realizovať kanalizáciu, zriadiť miestne múzeum vinohradníctva spolu s rekonštrukciou areálu Galafruit (reštaurácia, penzión, vinné múzeum, pálenica, ubytovňa) a riešiť spracovanie ovocia zo sadov. 2.3.2 Veľká Tŕňa Spolu s Malou Tŕňou patrí medzi obce s tradíciou výroby tokajského vína (existencia sídliska zo staršej doby kamennej). Je obklopená vinohradmi. V 20. storočí bola obec prevažne slovenskou napriek silnej maďarizácii. Rozloha obce je 546 ha , počet obyvateľov 510 s trendom trvalého úbytku a rastom vekového priemeru. V obci sú 2 malé obchody (potraviny, rozličný tovar).Je tu základná škola a kultúrny dom, dva kostoly, historické vinné pivnice a pamiatka ľudovej architektúry (zvonica). I v tejto obci existujú liečivé minerálne pramene a vznikli kúpele, ktoré zanikli. V katastri obce sa nachádzajú ložiská antracitu a lignitu (nerentabilná ťažba), výskum potvrdil aj ďalšie surovinové zdroje. Aj Veľká Tŕňa si zachovala charakter poľnohospodársko-vinárskej oblasti. Z minulosti je významný aj erb obce. Pôsobia tu dva subjekty poľnohospodársky Hospodár a Galafruit (výroba vína). Obec je plynofikovaná, má vodovod, pripravuje kanalizáciu. Rozvoj obce je zameraný na vinohradníctvo a vinárstvo, dobudovanie kanalizácie a reguláciu potoka. Územie je mimoriadne vhodné na vidiecku turistiku s ohľadom na charakter krajiny (kombinácia lesného prostredia a vinohradov) s ubytovaním vo viniciach. Okrem využitia historických vinných pivníc pre agroturistiku je pre obec príležitosťou obnoviť pôvodné kúpele s liečivými prameňmi. Ich rekonštrukciu je možno zamerať na rekreačno – rehabilitačné ubytovanie s ďalšími doplnkovými službami a ponukami pre turistiku.


27

1/2004

2.3.3 Čerhov Obec patrí medzi najstaršie na východnom Slovensku. Osídlenie je zo staršej doby kamennej, laténskej a rímsko-barbarskej. Leží na odlesnenej pahorkatine 120 m/morom). Obec patrila do Zemplínskej župy. Má rozlohu 640 ha a 830 obyvateľov s dobrý, vekovým priemerom. Charakteristickým je pomalé ubúdanie gréckokatolíkov a nárast rímokatolíkov. Obec si zachováva svoj roľnícko-vinársky charakter aj v súčasnosti. Čerhov bol skupinovou cestnou dedinou, zachovali sa pôvodné hlinené domy z valkov so slamenou strechou. K dominantám obce patrí kúria z 19. stor. a kostol (s drevenou kazateľnicou). V obci je základná škola, materská škola, kultúrny dom, niekoľko obchodov, predajňa stavebného materiálu a pošta. Obcou prechádza železnica. Výroba je zastúpená (rastlinná a živočíšna) firmou Agrozoran a Galafruit (vinice) a výrobou okien. Areál Prefy je nevyužitý. Obec nemá schválenú ÚPD (problém trate a cesty). Má vodovod a plyn, v príprave je výstavba kanalizácie. Rozvoj obce je nasmerovaný na dobudovanie vodovodu, výstavbu kanalizácie športových ihrísk, rodinných domov, úpravu priestorov, využitie výrobných priestorov Prefy a preložku cesty I/79. Obec je vstupnou bránou do Tokajskej oblasti z čoho môže ťažiť s využitím historického Chotárneho mlyna s rekonštrukciou pre turistiku. Príležitosť poskytuje aj vybudovanie kúpaliska. 2.3.4 Slovenské Nové mesto Má rozlohu 1338 ha. Slovenské Nové Mesto vzniklo po rokovaniach v Trianone (1920). Hranicu s MR tvorí rieka Roňva. Počet obyvateľov sa postupne zvyšoval na dnešných 1 072 (má dobrý vekový priemer). Hlavným zamestnaním obyvateľstva je vinohradníctvo a poľnohospodárstvo. Je tu základná škola, materská škola, detský domov, kultúrny dom, nadštandardný sortiment obchodu (blízkosť hraníc), poštový úrad, pekáreň, sušiareň krmív, lekáreň, a lekárska ordinácia. Najväčší význam má v obci vinohradníctvo a výroba vína (prevádzka bývalého Tokaj š.p. spracovával hrozno zo všetkých slovenských tokajských vinohradníckych obcí). Obec má vodovod, pripravuje sa kanalizácia a plynofikácia. Významné sú vodné zdroje pre zásobovanie Trebišova a Satoraraljaújhely. Obec je dôležitá aj ako medzinárodná cestná a železničná križovatka. Rozvoj vychádza z danosti pohraničnej obce s veľkým pohybom osôb, možnosti spolupráce s MR a vhodnej dopravnej polohy. Príležitosť pre agroturistiku vytvárajú samoty (pusty) a vináreň Čelejka. Súčasná sieť služieb a ich úroveň nepostačuje. Možnosti sú aj v zakladaní malých výrobných podnikov. Po dobudovaní plynofikácie, kanalizácie, výstavby rodinných domov má byť ďalšou hlavnou prioritou výstavba a vybavenie infraštruktúry pre turistický ruch.


28

1/2004

2.3.5 Viničky Prvá zmienka z roku 1029. Má úrodnú pôdu pretkávanú mŕtvymi ramenami Bodrogu a tokajskými vinohradmi, ktoré ležia na tufových pôdach Zemplínskych vrchoch. Archeológia zaznamenala osídlenie od mladšej doby kamennej (5 až 3 tis. pred n.l.), bronzovej, ako aj staršej (7-4 stor. pred n.l.) a mladšej doby železnej (nálezy bronzových a zlatých predmetov). Obec má hodnotnú kúriu Andrássyovcov, s pivnicami, vinnými domčekmi a kaplnkou, ktorá je kultúrnou pamiatkou spolu s kostolom. Počet obyvateľov je 520 s klesajúcim trendom. I tu je hlavným zamestnaním obyvateľstva vinohradníctvo a poľnohospodárstvo a čiastočne rybárstvo. S obcou súvisí meno šľachtiteľa Mathiasza a staviteľa Gondu. V obci je základná škola, materská škola, vstup do viničiek krášlia vinohrady a areál Stredného odborného učilišťa zameraného vinohradníctvo, ovocinárstva, šľachtenie a semenárstvo. Cez rieku Bodrog je železničný most, ktorý je kultúrnou pamiatkou, ďalšou pamiatkou je vinná pivnica, ktorú vlastní City Service a.s. Obchod a služby sú nadštandardné. Výrobu zastupuje firma Agroareal (poľnohospodárstvo) a obaľovačka Cestných stavieb. Rozvoj je zameraný na plynofikáciu, kanalizáciu, opravy ciest, oživenie vinohradov, poľnohospodárstva a malých podnikateľov. Príležitosť rozvoja poskytuje plán vybudovania prístavu (na rieke Bodrog) s jeho podpornými aktivitami, využitie rákosia pre tradičnú výrobu, podpora špecializovaného odborného učilišťa, využitie kúpeľov Hatfa v ktorých vyviera železitý prameň, chránené nálezisko teplomilnej vegetácie (Borsuk), možnosti poľovníctva a rybárstva. 2.3.6 Bara Vznikla zlúčením Veľkej a Malej Bary (1960). Územie obcí bolo osídlené už v staršej dobe kamennej. Predpokladom pestovania kvalitných odrôd hrozna sa stalo vhodné podložie, ktoré sa využívali aj ako stavebný kameň. V katastri sa nachádzajú aj ložiská perlitu (bez ťažby). Rozvoj vinohradníctva nastal po tatárskom vpáde. V malej Bare je cenný kostol (z 13 stor.) a neskororenesačná kúria zo 17 stor. Kostol je aj vo Veľkej Bare. Počet obyvateľov je 336 s klesajúcim trendom, rozlohou je z najmenších v mikroregióne. V obci je 2 triedna základná škola a materská škola, predajne zmiešaného tovaru, nevyužitý rozsiahly areál bývalého družstva (vlastník Galfruit). V obci nie sú žiadne pracovné príležitosti. Rozvoj možno založiť na tom, že obec je vlastníkom viníc (v súčasnosti má spracovaný projekt na výrobu vína), ktoré poskytujú vhodné prostredie pre vidiecku turistiku. Zámerom je dobudovanie kanalizácie, plynofikácia, rozvoj vinohradníctva, úprava verejných priestorov obce a regulácia potoka. Príležitosť poskytuje obnovenie rybníka pre lokálne denné rekreačné využívanie.


29

1/2004

2.3.7 Černochov Je najmenšou obcou v mikroregióne. Nachádza v 175 nadmorskej výške na úpätí Zemplínskych vrchov s tokajskými vinicami a krásnou Černochovskou lúkou s náleziskom ponikleca. Prvý písomný záznam o obci je z roku 1298. Obec s dlhou tradíciou výroby vín vďaka izolovanej polohe si zachovala historický charakter s ľudovými prvkami regionálnej architektúry. Usporiadané objekty domov sú navrhnuté na pamiatkovú ochranu. Architektonickou dominantou v strede obce je klasicistický kostol evanjelickej cirkvi, ktorý bol postavený v roku 1793. V demografickom vývoji obec nikdy nedosiahla východiskový stav sčítania z roku 1869, ktorý bol 488 obyvateľov. Dnes žije v obci 228 obyvateľov a ich počet klesá. Na obec ťažko doľahli udalosti II svetovej vojny. Hlavným zamestnaním obyvateľstva je poľnohospodárstvo, vinohradníctvo a ovocinárstvo (hlavne pestovanie čerešní). V obci je materská škola, kultúrny dom, predajňa rozličného tovaru. Má vodovod a pripravuje plynofikáciu. V obci nie sú pracovné príležitosti Rozvoj obce je zameraný na dobudovanie kanalizácie, plynofikáciu, obnovu živočíšnej výroby, rozvoj vinohradníctva, spracovanie lesných plodín a ovocia. Príležitosť vytvára kľudné prostredie pre vidiecku turistiku. 2.3.8 Ladmovce Je nárazníkovou obcou jadra Tokajskej oblasti. Historicky obec zmenila polohu (je na druhej strane rieky). Dominantou obce je evanjelický kostol. Počet obyvateľov (348) neustále klesá. Obyvatelia sú roľníci a vinohradníci. História je spojená s ťažbou kameňa a pálením vápna. Občianska infraštruktúra je slabá. Je tu neúplná základná a materská škola, pošta, dve predajne potravín a kultúrny dom. Obec má vodovod a pripravuje plynofikáciu. V obci je firma Vapex, ktorá spracováva vápenec pre poľnohospodárske účely. Pálenie vápna sa už nevykonáva, podobne ani ťažba kameňa v kameňolome. Úpadok postihol aj veľkofarmu na ošípané. Obec je vlastníkom pasienkov a ornej pôdy. Je tu poľovnícke združenie s 200 ha revírom. Z nerastného bohatstva boli zistené zdroje mineralizovanej vody a kaolín. V katastri je národná prírodná rezervácia a Ladmovský močiar navrhovaný na ochranu. NA Bodrogu je postavený nákladný prístav. Rozvoj možno smerovať na obnovenie výroby viazanej na miestne surovinové zdroje (vápenec, kaolín, štrk, pálenie vápna len pre turistiku). Možnosti sú vo využití pasienkov na ekologickú živočíšnu výrobu (biofarma). Ovocinárstvo a vinárstvo poskytuje možnosť výroby muštov. Budúce vybudovanie vodnej nádrže umožňuje rozvoj vodných športov s väzbou na agroturistiku (poľovníctvo, rybolov, plavba po ramenách Bodrogu). Atraktívne využitie pre osobitné akcie (spoločenské, kultúrne, športové) poskytuje rozsiahly priestor bývalého kameňolomu so svojráznym a impozantným prostredím. Tokaj - Rozvojový program

30

1/2004

2.3.9 Borša Je rozlohou aj počtom obyvateľov (1300) najväčšou obcou mikroregiónu avšak trend má klesajúci charakter. Obcou prechádza železnica a preteká rieka Bodrog. Historicky najvýznamnejší je renesančný hradný kaštieľ (pôvodne vodný hrad) s prírodným parkom, lesíkom a rybníkom (ktorý vyžaduje obnovu) a je rodiskom Františka II Rákoczyho. V obci je základná a materská škola, kultúrny dom s kinosálou a tiež futbalové ihrisko. Obchodná štruktúra zodpovedá štandardu, vrátane pošty. Obec má vodovod, pripravuje kanalizáciu a plynofikáciu. Táto obec je nárazníková a nemá vinice, obyvatelia sú však vlastníkmi viníc vo Viničkách. V katastri je poľnohospodárske družstvo a typické samoty (pusty). V okolí Bodrogu sa nachádzajú lužné lesy a pôvodné lúčne priestory (Kováčske lúky, Klínsky les). Významné je zistenie geotermálnych vrtov o zdrojoch termálnej vody. Rozvoj je postavený na potenciálu územia využitia termálnej vody, historického kaštieľa a rieky Bodrog. V súčasnosti, dobudovanie kanalizácie a čističky, zriadenie ambulancii lekárov, klubov mládeže a dôchodcov, školskej telocvične a rekonštrukciu kaštieľa. Termálne pramene poskytujú možnosť vybudovať rekreačné turistické centrum (kúpaliská, šport) s väzbou na rieku Bodrog (vodné športy, prístav, lodenica) Pre agroturistiku (zóna ticha lužných lesov, rybolov), ekoturistika na lúkách, samoty (agroturistika Bešeniho, hipoturistika Tildinhov dvorec, s chovom a cvičiskom koní, parkúrom a trasami. Limity pre rozvoj obce budú stanovené pripravovanou ÚPD. 2.3.10 Zemplín Má bohaté historické tradície a špecifické prírodné prostredie. Je nárazníková obec Tokajskej oblasti. Bola sídelným mestom Zemplínskej župy. Najvýznamnehšími pamätihodnosťami nad regionálnej úrovne sú archeologické nálezisko a snemovný dom Zemplínskej župy. Na mieste pôvodného hradu sú dva kostoly, vedľa na cintoríne sú zvláštne drevené kríže a náhrobné platne. V súčasnosti má obec 400 obyvateľov, ich počet trvalo klesá. V obci je v súčasnosti materská škola, kultúrny dom s klubom mládeže a dve potravinárske predajne. Výrazná je tu sociálna bytová výstavba s cieľom výstavby bytov aj pre mladé rodiny. Obec má vodovod, pripravuje plynofikáciu a kanalizáciu. Rozvoj je zameraný na obnovenie funkcie základnej školy, zriadenia pošty, oživenie výroby, rozvoj cestovného ruchu a zlepšenie technickej infraštruktúry. Príležitosť vytvára pripravované cestné prepojenie (obec Svätá Mária – most cez Bodrog) čím sa skráti a zlepší prístupnosť obce (Kráľovský Chlmec – Trebišov), súčasne sa sprístupni spojenie brehov Bodrogu s využitím pre turistiku v okolí lužných lesoch, ďalšiu možnosť poskytne vybudovanie vodnej nádrže (Ladmovce – Zemplín) na rozvoj vodných športov s väzbou na tok Bodrogu (vybudované rekreačné zariadenia) a jeho ramennej sústavy pre ekoturistiku, hypoturistikju, vodáctvo a rybolov)


31

1/2004

2.4 Zhrnutie analýzy (SWOT, vo vzťahu k strategickým cieľom, podrobnejšie v dokumente “Štúdia rozvoja mikroregiónu, II etapa, návrh koncepcie rozvoja)

Strategický cieľ 1: Rozvoj cestovného ruchu Definovaný ako priorita mikroregiónu. Zameraný na využitie jedinečnosti Tokajskej oblasti zlepšením marketingu, prípravu infraštruktúry, výchovu a informovanosť obyvateľov a okolia pre rozvoj turistiky, agroturistiky, ekoturistiky a hipoturistiky

Silné stránky - poloha (3 hranice) a dopravné spojenie - dostatok prírodných zdrojov a pamiatok - dostatok voľnej pracovnej sily - svetová jedinečnosť Tokaja j - vhodné vodné plochy, termálne pramene - tichá a kľudná krajina lužných lesov Bodrogu

Slabé stránky - málo investícii pre rozvoj turistiky - nekvalitná príprava a výchova obyvateľstva - nedostatočná propagácia a marketing - neexistencia územných plánov - neexistuje informačný systém mikroregiónu - nedostatočná infraštruktúra pre turistiku

Príležitosti (šance) - využitie viníc a objektov pre vidiecku turistiku - zdravá invironmentálna produkcia (agrofarmy) - záujem o produkty cykloturistiky, hipoturistiky - termálne kúpaliska a vodnú turistiku - využitie cezhraničnej spolupráce - obnova pravidelných kultúrnych akcii

Riziká (hrozby) - nízka kvalita poskytovaných služieb - nízka kvalita propagácie a marketingu - nekoordinovaný postup, zlý manažment - vzájomná a zahraničná konkurencia - slabá podpora regiónu (štátna, VÚC) - nekvalitné projekty produktov turistiky

-

Strategický cieľ 2: Rozvoj vinohradníctva Zahrňuje vymedzené vinohrady Tokajskej oblasti a jej nadväzujúce vinice v obciach mikroregiónu. Je zameraný na ochranu odrôd viniča a výrobu vína tradičnou technológiou s cieľom zvýšenia jeho kvality a predaja.

Silné stránky - tisícročná tradícia pestovania viniča - tradičná technológia výroby vína - dostatok pracovnej sily - jedinečné prírodné podmienky - prísľub EU pre značku Tokajské víno

Slabé stránky - nedostatok investícii pre zveľadenie viníc - nevyužité všetky plochy, chátrajúce vinice - neupresnené výmery pozemkov - neexistencia územných plánov - bez digitalizácie územia vinohradov (mapy)

Príležitosti (šance)

Riziká (hrozby)

- zvýšenie exportu vína z regiónu - obchodný zisk z predaja vína pre rozvoj - využitie vinohradov pre turizmus - zvýšenie zamestnanosti - založenie združenia malopestovateľov

- nezáujem investorov - nedodržiavanie tradičnej technológie - nedostatočné zabezpečenie odbytu vína - zlé podmienky zo strany EU - neudelenie značky Tokajské víno


32

1/2004

Strategický cieľ 3: Zachovanie svetového kultúrneho a prírodného dedičstva Je zameraný na získanie zápisu Tokajskej vinohradníckej oblasti do svetového dedičstva UNESCO spoločne s Maďarskom a využitie tohto kultúrneho, historického a prírodného bohatstva pre udržateľný rozvoj celého mikroregiónu.

Silné stránky

Slabé stránky

- stáročná tradícia využitia krajiny - jedinečné stavebné pamiatky - unikátny ekosystém lužných lesov - veľká rozmanitosť ľudových zvykov - mikroklimatické zvláštnosti územia - archeologické nálezy

- málo investícii na obnovu pamiatok - slabé povedomie obyvateľstva - neexistencia koncepcie obnovy pamiatok - súčasná stagnácia rekonštrukcie pamiatok - slabá propagácia pamiatok a prírody - chátrajúce objekty historických pamiatok


Riziká (hrozby)

- zvýšenie atraktivity TO zápisom UNESCO - rozvoj turizmu a tradičných slávnosti - rozšírenie chránenej krajinnej oblasti - zveľadenie a ochrana pamiatok - zvýšenie záujmu o Tokajskú oblasť - zvýšenie zamestnanosti obyvateľov

- nedostatok kvalifikovaných pracovníkov - nekoordinovaný postup - nedostatočné zabezpečenie dokumentácie - problémy ochrany a využitia pre turistiku - neodstránené lokálne zdroje znečistenia - zlé projekty obnovy a ochrany

Strategický cieľ 4: Ekonomický a sociálny rozvoj mikroregiónu Zameraný na celkový rozvoj s cieľom zlepšenia životných podmienok obyvateľstva v danom mikroregióne. Zahrňuje ekonomické aktivity v súvislosti s rozvojom vinohradníctva, výroby vína, využitia svetového kultúrneho a prírodného dedičstva ako aj súvisiace riešenie nadväzujúcej infraštruktúry a služby obyvateľstvu.

Silné stránky

Slabé stránky

- bohatá spoločná história s Maďarskom - dostatok voľnej pracovnej sily - existencia kvalitných výrobcov vína - významné obchodné a turistické trasy - prísľub EU pre značku Tokajské víno - existencia vzdelávacej inštitúcie, SOUP

- ekonomický úpadok regiónu - nezáujem investorov - malá podpora malopodnikateľom - neskorá príprava koncepcie rozvoja - nie sú partnerstva podnikateľov a obcí - nedostatočná kvalifikácia pracovnej sily


Riziká (hrozby)

- zvýšenie ekonomickej sily regiónu - rozvoj služieb pre vidiecku turistiku - zvýšenie zamestnanosti - zlepšenie životného prostredia - zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva - využitie minerálnych prameňov


- neintegrovaný prístup - zlé riadenie rozvoja regiónu - nedostatok investícii - nekvalitné projekty rozvoja - slabá aktivita obcí a podnikateľov - stagnácia záujmu o mikroregión

33

1/2004

3. Stratégia a ciele programu 3.1 Vymedzenie smeru stratégie Mikroregión Tokajskej oblasti so svojím územím a obyvateľstvom v regióne VÚC vytvára priestor, ktorý má nezastupiteľný spoločenský, kultúrny, ekologický a hospodársky význam. Stratégia je založená na vedomí jeho svojbytných hodnôt predovšetkým s ohľadom na kombináciu vinohradníctva, výrobu vína, zostávajúceho charakteru vidieka s tradičným poľnohospodárstvom, lesmi a vodným hospodárstvom v okolí Bodrogu a svojimi historickými a kultúrnymi pamiatkami. Stratégia je zameraná na zdravý a komplexný vývoj v rámci trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti v celkovom kontexte regionálnej politiky VÚC, SR a EÚ. Hlavným zmyslom tvorby predloženej stratégie je vytvoriť východzie podmienky (ciele organizačné, informačné, dokumentačné a ekonomické) k podnieteniu podpory obyvateľov a samosprávy k tomu, aby sa vlastnými silami snažili o zvýšenie kvality života na základe harmonického rozvoja zdravého životného prostredia, udržovania prírodných a kultúrnych hodnôt územia a rozvoja hospodárstva. -

Formulovanie stratégie vychádza z analýzy hlavných problémov, zisťovania ich príčin a hľadaní riešenia na základe analýzy potenciálnych možnosti pre rozvoj ako aj stanovených predpokladov a podmienok reálnosti splnenia definovaných cieľov pre riešenie problémov na dané obdobie.

-

Stratégia je stanovená strategickými cieľmi na najvyššej úrovni programu (globálne ciele), ktorými sú formulované vízie. Predstavujú pohľad do budúcnosti na najbližších 5 až 7 resp. 12 rokov. V tomto prípade je možno predpokladať jeho aktuálnu platnosť na 3 roky (v súlade s programami vyššej úrovne s týmto horizontom) s jeho pravidelnou aktualizáciou v zmysle cyklického a iteračného charakteru strategické plánovania.

-

Rozvojová stratégia predstavuje nový integrovaný prístup, ktorý je v súčasnosti zameraný na problém ekonomického zaostávania území identifikovaných v Národnom rozvojovom pláne (NDP) a jeho operačných programoch. Medzi zaostávajúce regióny patrí územie VÚC a teda aj tento mikroregión.

-

Z predchádzajúceho vyplýva aj väčšia finančná podpora. Pretože podmienkou získania podpory je relevantnosť cieľov k vyšším programom je v rámci cieľov vykonaný ich výber a porovnávanie. Program rozvoja je predkladaný ako súčasť žiadosti o podporu z rozvojových fondov EÚ.

-

Pri spracovaní cieľov bol braný zreteľ na jednoduchosť a zrozumiteľnosť s ohľadom na participáciu zástupcov občanov. Definovanie cieľov je vykonané v jasnej štruktúre so strohým textovým popisom.


34

1/2004

Program rozvoja mikroregiónu vytvára spoločnú stratégiu samosprávy za účelom riešenia problémov tohto územia. Jeho spracovanie je inicializačným prvkom pretože na tejto báze je možno: • • • •

vytvárať spoločnú platformu partnerstiev a správy rozvoja mikroregiónu formulovať stratégiu rozvoja a definovať jej krátkodobé a dlhodobé ciele podmienky ich zabezpečenia formou konkrétnych projektov zabezpečiť spôsob kvalitného riadenia procesu rozvoja.

3.2 Cieľové skupiny stratégie Cieľová skupina: -

obyvatelia obcí mikroregiónu na základe výsledkov kvalitného programu a jeho realizácie formou projektov starostovia obcí mikroregiónu, ktorí majú záujem o rozvoj svojich obcí a zvýšenie kvality života obyvateľov manažéri samosprávy úradu KSK, ktorí koordinujú a inicializujú rozvojové programy regiónu a poskytujú podporu na rozvoj

Profitujúce skupiny: -

samosprávne a štátne orgány pri správe územia a ochrane prírodného a kultúrneho dedičstva mikroregiónu široká domáca a zahraničná verejnosť na základe realizovaných projektov rozvoja turistiky a využívania produkcie kvalitného tokajského vína obyvatelia a nezamestnaní, ktorí získajú príležitosť zamestnania pri zabezpečovaní jednotlivých projektov rozvoja manažéri a kľúčové osobnosti pri vytváraní partnerstiev v oblasti podnikania rozvojové agentúry a SME pri poskytovaní finančnej pomoci a následne pri rozvoji ekonomických aktivít

3.3 Vyber hlavných rozvojových aktivít mikroregiónu Je vykonaný na základe analýzy potenciálu mikroregiónu pre hodnotenie reálnosti cieľov, ktoré sú podložené návrhom typových projektov pre akčný plán realizácie týchto cieľov. Selekcia možných aktivít je vykonaná podľa jednotlivých obcí, ktoré môžu prispieť svojím podielom k spoločnému rozvoju mikroregiónu. (Výber aktivít je doplnený z návrhu koncepcie rozvoja, II etapa, marec 2003). Zoznam navrhovaných projektov (v kapitole „Návrh typových projektov“) okrem zhodnotenia reálnosti cieľov umožňuje odhadnúť finančne zabezpečenie cieľov a ich rozloženie v časovom horizonte stanovenom pre stratégiu programu.


35

1/2004

3.4 Strategické ciele Sú formulované v súlade s analýzou problémov mikroregiónu, možnosťami ich riešenia, s ohľadom na využitie potenciálu územia pre ďalší rozvoj a vo vzťahu k stratégii VÚC a NDP. Na základe zhodnotenia zhromaždených informácii, ich analýzy a stanovených predpokladov navrhujú zástupcovia mikroregiónu na obdobie 2004 až 2006 (s víziou do roku 2012) nasledujúce strategické ciele:

Strategické ciele

1. Rozvoj cestovného ruchu 2. Rozvoj vinohradníctva 3. Zachovanie kult. a prírod. dedičstva 4. Ekonomický a sociálny rozvoj

3.4.1 Základná vízia programu Pozdvihnutie významu historickej Tokajskej vinohradníckej oblasti tak, aby došlo: -

k integrálnej ochrane a využívaniu kultúrneho a prírodného dedičstva na základe vhodne vybudovanej infraštruktúry k oživeniu a dynamickému rozvoju cestovného ruchu, ekonomických aktivít a tým aj k zlepšeniu životných podmienok obyvateľstva

s väzbou na: -

rozvoj Košického samosprávneho kraja (KSK) rozvoj priľahlých oblastí k historickej časti (mikroregión Medzibodrožie) prihraničnú spoluprácu s Maďarskom (župa Borsod-Abaúj-Zemplén)

Je potrebné poznamenať, že definícia špecifických cieľov je zameraná na vytváranie podmienok k zabezpečeniu strategických cieľov. Preto pre najbližšie obdobie sa sústreďuje na tvorbu inštitucionálneho, organizačného, informačného rámca a posilnenie resp. vytváranie partnerských vzťahov. Na tomto základe možno predkladať a riešiť konkrétne projekty pre jednotlivé problémové okruhy (v oblasti infraštruktúry pre turistiku až po riešenie sociálnych otázok alebo vzdelávania)


36

1/2004

Prioritný cieľ – Rozvoj turistického ruchu Strategickým cieľom je využitie prírodných, kultúrnych a historických pamiatok, ktoré sú k dispozícii v území mikroregiónu cestou zviditeľnenia a tým zvýšenia záujmu o návštevu turistov z tuzemska a zo zahraničia. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti je len veľmi ťažko možné odhadnúť počet záujemcov o Tokajskú vinohradnícku oblasť je v prvej fáze pre inicializáciu rozvoja potrebné: a) spracovať celkovú marketingovú stratégiu b) vytvoriť systém získavania návštevníkov c) koordinovať budovanie infraštruktúry Špecifické ciele sú preto formulované v zmysle prípravy podmienok na rozvoj turistického ruchu v mikroregióne. Celé zabezpečenie musí byť vytvorené na profesionálnej úrovni, ktoré zabezpečí kvalitu. Je preto potrebné najprv: • • •

vytvoriť informačnú bázu podkladov, dokumentov, projektov, internet apod. o stave, potenciálu a možnostiach rozvoja zriadiť organizáciu pre koordináciu, koncepciu a marketing (informačné centrum, cestovnú kanceláriu), ktorá bude samostatná, ale plne zodpovedná predstavenstvu mikroregiónu. zriadiť vzdelávacie centrum, pripraviť a realizovať programy vzdelávania a rekvalifácie s väzbou na rozvojové zámery mikroregiónu

Prípravu podmienok a projektov riešiť v dvoch smeroch. • •

v počiatočnom štádiu sa zamerať sa na vybudovanie infraštruktúry (ubytovacie kapacity s komplexnými službami) s časovým posunom riešiť ubytovanie v domoch v obci a viniciach

Na druhý spôsob, ktorý je bežný v Európe je potrebné poskytovateľov pripraviť (mentalita obyvateľstva, nepripravenosť, neznalosť jazykov apod.) pretože v súčasnosti je ťažko realizovateľný. Medzi hlavné ponúkané produkty patria: • • • •

agroturistika, hipoturistika, ekoturistika, cykloturistika, pešia a vodná turistika aktivity v spojení s rybolovom, prácou na farmách, viniciach, ovocných sadoch spoznávanie kultúrnych a historických pamiatok, prírodných zvláštnosti ako aj rekreačné možnosti, ktoré poskytujú termálne pramene a rieka Bodrog

Služby a prostredie musia byť pripravené tak, aby ich návšteva nebola jednorázová. Súčasne je potrebné dosiahnuť dynamický efekt (sprostredkovanými informáciami dosiahnuť ďalšie návštevy) Cielene pokračovať v získavaní návštev podnikateľov, manažérov a predstaviteľov firiem, ktorí svojou aktivitou prispejú k hospodárskemu rozvoju mikreoregiónu. Tokaj - Rozvojový program

37

1/2004

3.4.2 Relevantnosť strategických cieľov voči NDP Hlavné ciele programu mikroregiónu Tokajskej oblasti naplňujú strategické ciele NDP (Národného rozvojového plánu SR), ktoré sú zamerané na vyrovnávanie rozdielov regiónov SR. Ciele mikroregiónu sú smerované k využitiu potenciálu a hlavne k zvýšeniu dynamiky jeho inovačnej kapacity, rozvoju ľudských zdrojov, zlepšeniu dostupnosti a dostatočnej vybavenosti územia infraštruktúrou na základe globálnych cieľov NDP, ktorými sú: 1. Tvorba efektívnych pracovných miest a zníženie nezamestnanosti 2. Podpora kontinuálneho rastu konkurencieschopnej produkcie 3. Rozvoj technickej a sociálnej infraštruktúry 4. Rozvoj výrob a služieb založených na využití domácich zdrojov 5. Ochrana a skvalitňovanie životného prostredia 6. Rozvoj vidieka a multifunkčného poľnohospodárstva. Relevantnosť hlavných cieľov programu mikroregiónu na tejto úrovni predurčuje ich konzistentnosť aj voči cieľom operačných programov NDP. Hlavné vzťahy voči operačným programom sú: a1) OP – Základná infraštruktúra v jeho troch prioritách. V rámci tretej priority č.3 - Lokálna infraštruktúra je dôležité zameranie hlavných cieľov mikroregiónu na zabezpečenie realizácie jej Opatrenie č.3.4 - Renovácia a rozvoj obcí a zachovanie dedičstva vidieka a2) v oblasti OP – Priemysel a služby sú hlavné väzby na prioritu č.2 –Rozvoj cestovného ruchu s opatreniami: Opatrenie č.2.1 - Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry CR Opatrenie č.2.2 - Podpora podnikateľských aktivít cestovného ruchu Opatrenie č.2.3 - Podpora propagácie CR a tvorby informačného systému a3) v oblasti OP – Ľudské zdroje sú to predovšetkým jeho priority: Priorita č.1 - Rozvoj aktívnej politiky trhu práce Priorita č.2 - Posilnenie rovnosti príležitostí na trhu práce a sociálnej inklúzie Priorita č.3 - Rozvoj celoživotného učenia a adaptability pracovnej sily a4) v oblasti OP - Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Priorita: Multifunkčné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka s jeho vybranými opatreniami (predovšetkým opatrenia č. 2,6 a 7) Opatrenie č.2 - Zlepšenie spracovania a predajnosti poľnohosp. produktov Opatrenie č.6 - Divezifikácia poľnohospodárskej činnosti Opatrenie č.7 – Renovácia, rozvoj obcí a zachovanie dedičstva vidieka


38

1/2004

3.4.3 Relevantnosť strategických cieľov voči programu KSK Podobne hlavné ciele programu mikroregiónu Tokajskej oblasti sú v súlade s globálnymi cieľmi programu KSK (Košického samosprávneho kraja) predovšetkým v častiach: -

Významné zvýšenie ekonomickej aktivity malého a stredného podnikania z domácich zdrojov, dôraz na znižovanie nezamestnanosti Významné posilnenie všetkých druhov spolupráce Dobudovanie infraštruktúry

Pre tieto globálne ciele sú v ďalšej časti špecifikované priority a špecifické ciele s väzbou na sektorové operačné programy a s ohľadom na východiskové podmienky mikroregiónu Tokajskej oblasti. V rámci programu rozvoja KSK je významný vzťah k: Globálnemu cieľu č. 6 – Rozvoj poľnohospodárstva a vidieka predovšetkým k samostatnému špecifickému cieľu (s dvoma opatreniami) Špecifický cieľ č. 4 – Rozvoj Tokajskej oblasti 3.4.4 Ďalšie plánovacie dokumenty rozvoja Pre širší územný rámec regiónu „ Horné Medzibodrožie a Zemplínske vrchy“, ktorý zahŕňa aj historickú „Tokajská oblasť“ bolo spracovaných už niekoľko izolovaných podkladov k rozvoju tohoto regiónu (pozri referencie). Jedným z nich je: Akčný plán (Tokajská oblasť) zameraný na Rozvoj cestovného ruchu (B.2.3), ktorý definuje rámcovú stratégiu do týchto 7 časti: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.

Vybudovanie a rozvoj marketingovej pozície regiónu Rozvoj ponuky cestovného ruchu Rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu Marketingová komunikácia informačné zabezpečenie Podpora predaja a distribúcie regiónu Sprievodné služby a alternatívne programy Rozvoj ľudských zdrojov

Ďalším rozvojovým plánom je „Štúdia rozvoja mikroregiónu „Združenie Tokajských obcí“ (návrh koncepcie rozvoja II etapa, spracovanej v rámci Programu obnovy dediny) formuluje nasledujúce oblasti: -

program tokajskej vinnej cesty zveľadenie vinohradníctva a vinárstva obnova tokajských obcí, pamiatky, tradície, tradičné remeslá rehabilitácia krajiny a rekreačné využitie (Bodrog a pribodrožie) agroturistika, chalupárska rekreácia vo vinohradoch, rehabilitačné centrum cezhraničná spolupráca s MR zriadenie prístavu na Bodrogu a priemyselnej zóny


39

1/2004

3.5 Štruktúra špecifických cieľov Strategický cieľ 1: Rozvoj cestovného ruchu Budovanie infraštruktúry a tvorba podmienok pre rozvoj vidieckej turistiky a agroturistiky Má tieto špecifické ciele a ich opatrenia:

1.1

Tvorba základných informačných zdrojov pre turistický ruch

1.1.1 1.1.2 1.1.3 1.1.4 1.1.5

spracovať integrovanú koncepciu rozvoja turistiky TO vytvoriť zoznam súčasných produktov pre cestovný ruch vytvoriť mapové podklady pre turistický ruch v území mikroregiónu vytvoriť informačný systém pre turistiku vytvoriť web stránku mikroregiónu a napojiť na internet

1.2

Spracovanie analýzy a dokumentácie rozvoja turistiky

1.2.1 1.2.2 1.2.3 1.2.4 1.2.5 1.2.6

inventarizovať a dokumentovať už existujúce vhodné produkty pre turistiku spracovať koncepciu rozvoja agroturistiky, hipoturistiky, vodnej turistiky a cykloturistiky spracovať plán obnovy remesiel, kultúrnych tradícii a folklórnych zvykov spracovať plán využitia viníc, objektov a plôch vhodných pre agroturistiku s vlastníkmi spracovať koncepciu infraštruktúry služieb, dopravy a technických sieti pre turistiku analyzovať stav tradičnej výroby bezpečných potravín pre vidiecku turistiku

1.3 Marketing rozvoja turistiky 1.3.1 1.3.2 1.3.3 1.3.4 1.3.5 1.3.6

vytvoriť marketingovú značku a slogan pre turistiku mikroregiónu vytvoriť plán marketingových aktivít pre cestovný ruch mikroregiónu dosiahnuť zaradenie produktov do ponukových katalógov doma, v zahraničí, ich medializácia napojiť propagáciu regiónu na domáce a zahraničné informačné kancelárie vytvoriť spoluprácu s vlastníkmi viníc o poskytovanie podkladov pre marketing agroturistiky vybudovať informačné tabule a značky pre významné lokality

1.4

Organizácia rozvoja turistiky

1.4.1 1.4.2 1.4.3 1.4.4 1.4.5 1.4.6

vytvoriť informačné stredisko pre cestovný ruch v regióne a spolupracovať s ostatnými spracovať koordinačný plán marketingových aktivít, jeho ukazovatele a zodpovednosť spracovať koordinačný plán spolupráce s Maďarskom v oblasti turistiky spracovať plán rekvalifikačných kurzov v cestovnom ruchu vytvoriť systém podpory a vzdelávania živnostníkov v oblasti služieb cestovného ruchu informovať obyvateľov obcí o cieľoch rozvoja turistického ruchu

Indikátory:

počet projektov pre zabezpečenie rozvoja turistiky zriadená informačná kancelária pre cestovný ruch mikroregiónu počet partnerstiev pre spoločné podnikanie v oblasti turistiky informačný systém, databáza informácii o turistike a internet stránka počet informačných materiálov pre marketing cestovného ruchu počet a trend návštevníkov v mikroregióne počet subjektov podnikajúcich v turistike (podľa oblasti)


40

1/2004

Strategický cieľ 2: Rozvoj vinohradníctva Ochrana kvality odrôd viniča a rozvoj výroby vína tradičnou technológiou. Má tieto špecifické ciele a ich opatrenia:

2.1 2.1.1 2.1.2 2.1.3 2.1.4 2.1.5

Tvorba základných informačných zdrojov o pozemkoch a vlastníkoch vytvoriť mapové podklady jednotlivých obci TO a celého územia mikroregiónu upresniť identifikácie parciel, údaje o vlastníctve, druhy pôdy spracovať digitálne mapy honov TO vytvoriť podklady o stave o možnom využití viníc spracovať koncepciu obnovy a využitia viníc a ich objektov

2.2 Spracovanie analýzy a územno-plánovacej dokumentácie 2.2.1 2.2.2 2.2.3 2.2.4 2.2.5 2.2.6

spracovať územné plány jednotlivých obcí spracovať komplexný územný plán mikroregiónu zmapovať a analyzovať nevyužité plochy honov TO dokončiť a sledovať prenájmy viníc TO štátnych a neznámych vlastníkov analyzovať stav tradičnej technológie výroby vína v regióne cyklické programovanie rozvoja TO a konkrétne projekty vinohradníctva

2.3

Posilnenie postavenia malopestovateľov hrozna na trhu

2.3.1 2.3.2 2.3.3 2.3.4 2.3.5

zriadiť združenie vinohradníckych obcí TO (vo vzťahu k malopestovateľom hrozna) spracovať návrh na legislatívnu podporu pre malopestovateľov hrozna získavať politickú podporu (lobing) pre úpravu legislatívy (výrobca vína - pestovateľ) pripraviť akcie pre komunikáciu medzi výrobcami vína a malopestovateľmi hrozna spracovať metodický pokyn pre riadenie, kontrolu kvality (genofond) pestovania a výroby vína

2.4

Organizácia rozvoja vinohradníctva

2.4.1 2.4.2 2.4.3 2.4.4 2.4.5 2.4.6 2.4.7

spracovať koordinačný plán pre rozvoj vinohradníctva a jeho ukazovatele spracovať metodický pokyn pre starostlivosť o vinice (v zmysle zákona) monitoring a udržiavanie genofondu krajových drevín a rastlín pripraviť podklady pre jednanie s EU o podmienkach predaja značky Tokajské víno poskytovať pestovateľom informácie o možnostiach dotácii pre TO informovať obyvateľov obcí o cieľoch rozvoja vinohradníctva propagovať vinohradníctvo a vinárstvo TO

Indikátory:

územné plány obcí a mikroregiónu miera digitalizácie územia % využitia plôch viníc množstvo vyrobeného vína miera a trend exportu vína počet zamestnaných vo vinohradníctve počet projektov vo vinohradníctve (návrhy, prijaté)


41

1/2004

Strategický cieľ 3: Zachovanie kultúrneho a prírodného dedičstva Zápis do dedičstva UNESCO (spoločne s MR), využitie zdrojov pre rozvoj mikroregiónu Má tieto špecifické ciele a ich opatrenia:

2.1

Tvorba základných informačných zdrojov o pamiatkach

2.1.1 2.1.2 2.1.3 2.1.4 2.1.5

vytvoriť aktualizovaný zoznam kultúrnych pamiatok spracovať súpis atraktívnych stavebných pamiatok, podľa obcí a druhu vytvoriť digitálne mapy pre chránené územie identifikovať vlastnícke vzťahy kultúrnych a prírodných pamiatok identifikovať prírodné zvláštnosti v území regiónu (archeologické, rastlinné, živočíšne, surovinové, hydrologické apod)

2.2

Spracovanie dokumentácie (UNESCO, ochrana, využívanie)

1.3.7 1.3.8 1.3.9 1.3.10 1.3.11 1.3.12

zostaviť zoznam chránených krajinných prvkov, podľa druhov spracovať koncepciu ochrany prostredia krajinnej oblasti dopracovať dokument pre nomináciu zápisu TO do UNESCO spracovať dokument na rozšírenie chránenej krajinnej oblasti "Latorica" spracovať scenár využívania chránenej oblasti TO pripraviť projektové dokumentácie k obnove a rekonštrukcii pamiatok

2.2 1.3.13 1.3.14 1.3.15 1.3.16 1.3.17

Propagácia kultúrneho a prírodného dedičstva spracovať dokument o ľudových zvykoch a slávnostiach v regióne vykonať prieskum súčasného stavu pamiatok, stavieb, nálezísk apod. špecifikovať požiadavky na ochranu, údržbu a využitie pamiatok poskytovať informácie o možnostiach dotácii vlastníkom pamiatok spracovať propagačné materiály o kultúrnom a prírodnom dedičstve pre turistiku

1.4 Organizácia ochrany a využitia kultúrneho a prírodného dedičstva 1.4.1 1.4.2 1.4.3 1.4.4 1.4.5 1.4.6 1.4.7 1.4.8

pripraviť akčný plán pre zvýšenie povedomia o kultúrnom dedičstve spracovať koordinačný plán spolupráce s Maďarskom pri ochrane prírodného dedičstva pripraviť plán štandardných akcií pre prezentáciu historických tradícií spracovať kompetenčný pokyn integrovanej ochrany Tokajskej oblasti vytvoriť plán akcií pre podporu vytvárania kultúrnych združení (spoločne s Maďarskom) spracovať plán údržby a rekonštrukcie pamiatok s väzbou na jeho využitie vyhľadávať a zabezpečovať finančné prostriedky pre obnovu pamiatok a tradícií pripraviť vzdelávacie akcie pre vlastníkov kultúrnych pamiatok a obyvateľov

Indikátory:

počet zrekonštruovaných pamiatok počet návštevníkov počet projektov v oblasti kultúrneho a prírodného dedičstva počet zamestnaných pri využívaní pamiatok a prírody počet a druhy akcií pri využívaní tradície a histórie veľkosť investícií na ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva, ochrany územia


42

1/2004

Strategický cieľ 4: Ekonomický a sociálny rozvoj mikroregiónu Zlepšovanie životných podmienok obyvateľstva v mikroregióne. Má tieto špecifické ciele a ich opatrenia:

4.1

Tvorba základných informačných zdrojov pre rozvoj mikroregiónu

4.1.1 4.1.2 4.1.3 4.1.4 4.1.5

vytvoriť databázu miestnych podnikateľov zmapovať voľné plochy a objekty pre podnikanie vytvoriť informačný systém pre podnikanie (oblasti, podmienky, dokumentácia) napojiť mikroregión na internet (s ponukou možnosti na podnikanie) inicializovať založenie spoločného odbytového združenie pre predaj značkového vína

4.2

Spracovanie programov rozvoja mikroregiónu

4.2.1 4.2.2 4.2.3 4.2.4 4.2.5 4.2.6 4.2.7

spracovať programy rozvoja jednotlivých obcí mikroregiónu spracovať postup pre cyklický a iteračný charakter programovania rozvoja mikroregiónu spracovať integrovaný plán obnovy a rozvoja infraštruktúry spracovať plán riešenia odpadového hospodárstva spracovať koncepciu pre projekty služieb obyvateľstvu (a cestovný ruch) mikroregiónu spracovať dokument komplexnej ochrany a správy TO pripraviť podklady pre projektovú dokumentáciu vybraných lokalít pre podnikanie

4.3

Prieskum a analýza rozvoja mikroregiónu

4.3.1 4.3.2 4.3.3 4.3.4 4.3.5

analýza stavu a potrieb technickej infraštruktúry s ohľadom na rozvoj turistiky analýza možnosti využitia minerálnych prameňov pre kúpeľníctvo analýza, tvorba koncepcie a stanovenie konkrétnych oblasti a podmienok podnikania prieskum potreby zveľadenia verejných priestranstiev v obciach analýza potrieb a plán zabezpečenia sociálnej a zdravotnej starostlivosti

4.4

Organizácia rozvoja regiónu

4.4.1 4.4.2 4.4.3 4.4.4 4.4.5 4.4.6 4.4.7 4.4.8 4.4.9

spracovať koordinačný plán riadenia projektov rozvoja mikroregiónu realizovať akčný plán seminárov pre pracovníkov miestnej správy a podnikateľov inicializovať a podporiť tvorbu partnerstiev podnikateľov, samosprávy a ďalších zlepšiť údržbu miestnych komunikácii a ostatnej technickej infraštruktúry pripraviť monitoring životného prostredia a služieb obyvateľov obcí vytvoriť propagačnú kanceláriu v Košiciach poskytovať výhodný nájom nehnuteľnosti pre podnikanie napojiť propagáciu regiónu na informačné kancelárie v zahraničí vytvoriť systém podpory živnostníkov v oblasti služieb cestovného ruchu

indikátory:

príjmy z vinohradníctva, turistiky a ostatnej ekonomiky počet a trend rastu počtu pracovných miest (služby, obchod, atď.) miera nezamestnanosti celkové investície do obce (podľa štruktúry: infraštruktúra, podnikanie, atď.)) počet projektov na infraštruktúru a životné prostredie počet projektov vidieckej turistiky, malovýrobcov, služieb apod. priemerné mzdy obyvateľov počet vzdelávacích akcií pre malých podnikateľov a živnostníkov stav koordinácie komplexného programu rozvoja regiónu


43

1/2004

Strategický cieľ 5: Rozvoj ľudských zdrojov Vzdelávanie a budovanie infraštruktúry pre rozvoj ľudských zdrojov Má tieto špecifické ciele a ich opatrenia:

5.1 5.1.1 5.1.2 5.1.3 5.1.4 5.1.5 5.1.6 5.1.7

5.2 5.2.1 5.2.2 5.2.3 5.2.4 5.2.5 5.2.6

5.3

Príprava vzdelávacích programov spracovať celkovú koncepciu celoživotného vzdelávania v TO spracovať program vzdelávania pre oblasť poľnohospodárskych činnosti spracovať program vzdelávania pre informatizáciu obyvateľstva (základy IT) spracovať program vzdelávania pre podnikanie spracovať program vzdelávania pre vidiecku turistiku a agroturistiku spracovať program vzdelávania pre projekty rozvoja (SR, EU) spracovať koncepciu vzdelávania na internete (e-learning)

Spracovanie analýzy a dokumentácie k realizácii vzdelávacích programov analyzovať potrebu a definovať oblasti vzdelávania (podnikatelia, obyvatelia) v TO spracovať projektovú dokumentáciu vzdelávacieho centra TO (SOUP) spracovať metodickú dokumentáciu pre jednotlivé kurzy vzdelávacích programov spracovať informačné a propagačné materiály k aktivizácii vzdelávania obyvateľov plán celoživotného vzdelávania vo vinárstve a vinohradníctve plán celoživotného vzdelávania vo včelárstve, ovocinárstve a zeleninárstve

Budovanie informačnej (internet) siete pre vzdelávanie

5.3.1 5.3.2 5.3.3 5.3.4 5.3.5 5.3.6 5.3.7

spracovať koncepciu internetovej siete pre TO spracovať projektovú dokumentáciu internet siete (HW, SW, portál TO) zabezpečiť organizačné, personálne a priestorové podmienky prevádzky siete vytvoriť príručky pre vzdelávanie obyvateľov a podnikateľov cez internet spracovať metodické a informačné materiály pre vyuku cez internet (e-learning) napojiť vyuku na vzdelávacie centra v regióne vytvoriť systém komunikácie medzi podnikateľmi, obyvateľmi samosprávou

5.4

Organizácia rozvoja vzdelávania

5.4.1 5.4.2 5.4.3 5.4.4 5.4.5 5.4.6 5.4.7

zabezpečiť projekt realizácie vzdelávacieho centra pre TO koordinovať a zabezpečiť realizáciu internet siete TO spracovať plán finančného zabezpečenia činnosti vzdelávacieho centra zabezpečiť tím školiteľov a expertov pre vzdelávacie programy spracovať výber cieľových skupín pre vzdelávanie (podnikatelia, obyvatelia) spracovať plán kurzov pre jednotlivé programy vzdelávania vytvoriť plán akcii pre informovanie obyvateľov, podnikateľov o vzdelávacom programe

Indikátory:

počet vzdelávacích programov vybudované vzdelávacie centrum vybudovaná informačná internetová sieť TO počet kurzov vzdelávania počet vyškolených účastníkov kurzov počet akcii na podporu vzdelávania počet informačných materiálov na internete


44

1/2004

3.6 Relevantnosti špecifických cieľov Definícia špecifických cieľov na úrovni mikroregiónu Tokajskej oblasti k jednotlivým cieľom (v tomto štádiu programovania) je formulovaná so zameraním na vytvorenie impulzu (inicializáciu) na rozvoj tohoto územia. Problémové (sektorové) zameranie je obsiahnuté v podkladových materiáloch (návrh koncepcie rozvoja, štúdia rozvoja mikroregiónu, II etapa, marec 2002, ktorá charakterizuje jednotlivé obce a súčasne selektuje ich problémové oblasti a hlavné rozvojové zámery) a môže byť upresnená v ďalšom cykle. Z uvedeného dôvodu je štruktúra špecifických cieľov zostavená s orientáciou na: •

prípravu, riešenie a tvorbu „inštitucionálneho, organizačného a informačného“ rámca s ohľadom na vytváranie podmienok rozvoja, predovšetkým na posilnenie a rozvoj partnerských vzťahov, ktoré sú nevyhnutným predpokladom zlaďovania spoločných záujmov jednotlivých účastníkov a ich ďalšej spolupráce pri realizácii cieľov na základe konkrétnych projektov.

Jednotná štruktúra špecifických cieľov zohľadňuje tieto východiská a podmienky v štyroch základných častiach: • • • •

Tvorba základných informačných zdrojov Spracovanie základnej dokumentácie pre rozvoj Prieskum, analýza a rozvojový marketing Inštitucionálne zabezpečenie rozvoja a jeho organizácia

Je zrejmé, že uvedené špecifické ciele a ich opatrenia vytvárajú predpoklady realizácie stratégie rozvoja, ktorá bude naplňovaná konkrétnymi projektmi na základe komparatívnych výhod tohoto územia v súlade so zabezpečovaním rozvoja v jednotlivých problémových sektoroch (doprava, životné prostredie, občianska vybavenosť územia, ľudské zdroje, renovácia vidieckych oblasti, cezhraničná spolupráca s Maďarskom, rozvojový marketing apod). S väzbou na realizáciu projektov je možno použiť aj pohľad na tieto oblasti: Turistický ruch (agroturistiku, hipoturistiku, ekoturistiku a vodnú turistiku) -

budovanie technickej infraštruktúry územia budovanie ubytovacej a stravovacej infraštruktúry cestovného ruchu budovanie cykloturistických trás (pozri štúdia) tvorba ponuky aktivít na podporu cestovného ruchu (Vínna cesta, cyklistické preteky okolo TO, kultúrne tradície) budovanie marketingovej stratégie mikroregiónu (informačné zabezpečenie, propagácia mikroregiónu, portál na Internet) podpora budovania zariadení pre cestovný (agrofarmy, kúpaliská, ihriská, jazdectvo, lodenice, zábava apod.) Tokaj - Rozvojový program

45

1/2004

Vzdelávanie (Rozvoj ľudských zdrojov) -

podpora vzdelávacím inštitúciám (Odborná škola vinohradnícka a ovocinárska, Viničky) vzdelávacie projekty v oblasti europrojektovania (pre zastupiteľstvo samosprávy, obecných poslancov, podnikateľov) vzdelávacie programy nezamestnaných (rekvalifikačné kurzy s cieľovým zameraním) školenia pre obyvateľov a podnikateľov mikroregiónu (malopestovatelia hrozna, živnostníci, študenti SOÚP) podpora informatizácie na vidieku (zavedením internet sieti do obcí)

Podpora malým a stredným podnikateľom -

projekty alternatívnych zdrojov energie (pestovanie rýchlorastúcich drevín pre biomasu, technológia spracovania, výroba) podpora služieb a obchodu s väzbou na turistiku, agroturistiku, hypoturistiku projekty využitia splavnosti rieky Bodrog a vodnú turistiku podpora projektov obnovy termálnych prameňov podpora environmentálnej výroby potravín a spracovanie ovocia ponuka voľných priestorov pre podnikateľov s využitím domácich zdrojov podpora projektov cezhraničnej spolupráce pre podnikanie

Z predloženého zoznamu opatrení vyplýva, že strategický cieľ č.4 (Ekonomický a sociálny rozvoj mikroregiónu) je závislý od mnohých faktorov. Príležitosť pre ďalší rozvoj mikroregiónu Tokajskej oblasti poskytuje predovšetkým rozvoj vinohradníctva spojený so zachovaním a využívaním kultúrneho a prírodného dedičstva tohto územia a jeho ľudských zdrojov s väzbou na turistický ruch. •

Naplňovanie formulovaných cieľov stratégie v tomto dokumente znamená vytvoriť spoločnú bázu (inštitucionálnu, organizačnú, informačnú, dokumentačnú), ktorá umožní zjednocovať ciele jednotlivých stratégii (programov rozvoja) obcí. Je zrejmé, že v rámci cyklického a iteračného charakteru programu mikroregiónu bude zjednocovaná, upresňovaná a detailizovaná až na základe programov jednotlivých obcí.

Druhou stránkou je hľadanie zdrojov (ktoré v súčasnosti nie sú dostatočné) na zabezpečenie definovaných cieľov. Slabá organizovanosť (pri realizácii akcii, nie formálna) znamená, že nie sú využívané ani súčasné možnosti poskytovaných zdrojov (napr. predvstupové fondy EU). •

Relevantnosť cieľov stratégie voči vyšším programovým dokumentom (NDP, operačným programom a programu rozvoja KSK), ktorá je obsiahnutá aj v úrovni špecifických cieľov zabezpečujúcich jednotlivé problémové oblasti (a) až f)) je predpokladom možnosti získavať zdroje zo štrukturálnych a iných fondov EU.


46

1/2004

3.6.1 Relevantnosť špecifických cieľov k vyšším cieľom Pre zjednodušenie porovnávania je možno spojiť prvé tri strategické ciele, ktoré vzájomne súvisia (Rozvoj cestovného ruchu (1), Rozvoj vinohradníctva (2) a Zachovanie kultúrneho a prírodného dedičstva (3)). Prioritou je Rozvoj cestovného ruchu. Špecifické ciele riešia tvorbu koncepcie, informačné, dokumentačné a organizačné zabezpečenie pre rozvoj turistického ruchu vo všetkých jeho formách, vrátane zabezpečenia jeho infraštruktúry. Druhá časť zahrňuje strategický cieľ č.4 – Ekonomický a sociálny rozvoj, ktorý rieši otázky zlepšenia dopravnej, informačnej, miestnej infraštruktúry, sociálnej, zdravotnej a bytovej starostlivosti, podmienky pre vzdelávanie, kultúru, šport a časť rozvoja malého a stredného podnikania. 3.6.1.1 Relevantnosť – v rámci cieľa č. 1 až 3 a) k operačným programom rozvoja: súlad s OP - Priemysel a služby, Priorita č. 1 Opatrenie č. 1.3 - Podpora rozvoju cestovného ruchu Opatrenie č. 1.4 - Podpora zahraničnej spolupráce a image SR súlad s OP - Základná infraštruktúra priorita č.3 - Lokálna infraštruktúra Opatrenie č. 2.4 - Ochrana zlepšenia a regenerácie prírodného prostredia Opatrenie č. 3.4 - Renovácia a rozvoj obcí a zachovanie dedičstva vidieka Programový doplnok OP ZI, Aktivity: Výstavba oddychových rekreačných zón, Rekonštrukcia a výstavba remeselných dvorov podporujúcich oživenie tradičných remesiel a zamestnaní, Výstavba turistických , cykloturistických a náučných trás, Rekonštrukcia a modernizácia objektov zvyšujúcich návštevnosť regiónu, Obnova kultúrnych tradícii, zvykov pre kultúrny rozvoj vidieka, Štúdie súlad s OP – Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Opatrenie č. 6 – Diverzifikácia poľnohospodárskej činnosti S cieľom zlepšiť ekonomické príležitosti a sociálne podmienky vidieckeho obyvateľstva a tým zabezpečiť ich stabilizáciu vo vidieckom priestore b) súlad k programu rozvoja KSK Globálny cieľ č.1 - Špecifický cieľ č.3 - Zachovanie osobitne chránených území, Globálny cieľ č.3 - Špecifický cieľ č.3 - Rozvoj cestovného ruchu Globálny cieľ č.5 - Významné posilnenie všetkých druhov spolupráce Špecifický cieľ č.3 -Uchovanie, posilnenie identity, zveľadenie, sprístupnenie kultúrnohistorického dedičstva rôznych národností, cirkví a kultúr Globálny cieľ č.6 - Rozvoj poľnohospodárstva a vidieka Špecifický cieľ č.1- Rozvoj vidieka a uchovanie jeho tradícii Špecifický cieľ č.4 – Rozvoj Tokajskej oblasti Tokaj - Rozvojový program

47

1/2004

3.6.1.2 Relevantnosť – v rámci cieľa č. 4 a) k operačným programom rozvoja: a1) Oblasť: riešenie dopravnej, informačnej a miestnej infraštruktúry súlad s OP - Základná infraštruktúra priorita č.1 - Dopravná infraštruktúra Opatrenie 1.2 - Modernizácia a rozvoj cestnej infraštruktúry priorita 3 - Lokálna infraštruktúra Opatrenie č. 3.4 - Renovácia a rozvoj obcí a zachovanie dedičstva vidieka Opatrenie č. 3.1 - Budovanie a rozvoj informačnej spoločnosti na regionálnej a miestnej úrovni Programový doplnok OP ZI Aktivity: Publicita, informačná kampaň, Rekonštrukcia a výstavba miestnych ciest, mostov, lávok, chodníkov, vodovodných, plynových a kanalizačných potrubí, IT systém súlad s OP - Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Priorita - Multifunkčné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a2) Oblasť: riešenie sociálnej a zdravotnej starostlivosti, zlepšenie podmienok pre vzdelávanie, kultúru a šport súlad k OP – Základná infraštruktúra priorita 3 - Lokálna infraštruktúra Opatrenie 3.1 - Budovanie a rozvoj občianskej, sociálnej, zdravotnej infraštruktúry v rámci jeho zamerania na - budovanie stredísk pre zabezpečenie chýbajúcich služieb, podporu vytvárania a modernizáciu opatrovateľských centier, starostlivosť odkázaných občanov v súlade s: Kategorizácia EK 1.6.6 - Sociálne služby (časť: 3.6 - Infraštruktúra sociálnej a zdravotnej starostlivosti), (zabezpečenie starostlivosti o rodinných príslušníkov, zdravie a bezpečnosť, rozvoj kultúry). súlad OP - Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka priorita - Multifunkčné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Opatrenie č.9 -Vzdelávanie a3) Oblasť: riešenie životného prostredia súlad s OP - Základná infraštruktúra priorita č.2 - Environmentálna štruktúra Opatrenie č. 2.3 - Odpadové hospodárstvo Opatrenie č. 2.1 - Ochrana a racionálne využívanie vôd, protipovodňové aktivity Opatrenie č. 2.4 - Ochrana zlepšenia a regenerácie prírodného prostredia Opatrenie č. 3.4 - Renovácia a rozvoj obcí a zachovanie dedičstva vidieka


48

1/2004

a4) Oblasť: Rozvoj podnikania súlad s OP - Priemysel a služby Priorita č. 1 Opatrenie č. 1.1 - Adaptácia odvetví, podnikov a vybraných služieb Opatrenie č. 1.2 - Podpora podnikania aktivita - vytváranie podmienok pre rozvoj malého a stredného podnikania (MSP) Opatrenie č. 1.3 - Podpora rozvoju cestovného ruchu súlad s OP ZI, priorita 3 - Lokálna infraštruktúra Opatrenie č. 3.2 - Budovanie a rozvoj informačnej spoločnosti na regionálnej a miestnej úrovni Opatrenie č. 3.4 - Renovácie a rozvoj obcí a zachovanie dedičstva vidieka Programový doplnok OP ZI, Aktivity: Tvorba stratégii rozvoja a tvorba partnerstiev, Príprava projektov, Príprava plánov rozvoja obcí a obnovy kultúrnych tradícii a zvykov, (posúdenie požiadaviek, priorít, spracovanie plánov, špecifikácii projektu, Publicita, informačná kampaň, Príprava, výber, hodnotenie, kontrola programov a projektov, IT systém, Technické vybavenie 3.6.1.2 Relevantnosť – v rámci cieľa č. 5 a2) súlad s OP - Ľudské zdroje Prierezovo všetky strategické ciele Priorita č.1 - Rozvoj aktívnej politiky trhu práce Priorita č.2 - Posilnenie rovnosti príležitostí na trhu práce a sociálnej inklúzie Priorita č.3 - Rozvoj celoživotného učenia a adaptability pracovnej sily b) súlad s programom KSK Globálny cieľ č.1 Špecifický cieľ č.3, Opatrenie č.2 - Obnova poškodeného životného prostredia, Špecifický cieľ - Minimalizácia tvorby odpadov, materiálové a energetické zhodnocovanie materiálov. Globálny cieľ č.2 - Výrazné zvýšenie ekonomickej aktivity SME z domácich zdrojov, nezamestnanosť Strategický cieľ č. 2 - Podpora malého a stredného podnikania. Opatrenie č.2 - Obnova poškodeného životného prostredia. Špecifický cieľ č.1, Opatrenie č.3 - Podporné mechanizmy pre budovanie priemyselných parkov. Globálny cieľ č.4 Špecifický cieľ č.1 - Rozvoj dopravnej infraštruktúry, Opatrenie č.1 a 2. Globálny cieľ č.5 Špecifický cieľ č.1 - Posilňovanie sociálneho kapitálu a inštitucionálnej spolupráce, Opatrenie č.1 až 3. Špecifický cieľ č.4 - Modernizácia s rozvoj siete sociálnych a zdravotníckych zariadení Globálny cieľ č.6, Špecifický cieľ č.1- Rozvoj vidieka a uchovanie jeho tradícii Opatrenie č.1 - Ochrana vidieckej krajiny pre aktívny oddych.


49

1/2004

4. Zabezpečenie stratégie a manažment 4.1 Hlavné rozvojové aktivity obcí Vzhľadom k tomu, že programy rozvoja jednotlivých obcí nie sú spracované je v tejto kapitole na podporu definovaných cieľov mikroregiónu vykonaný výber hlavných rozvojových aktivít jednotlivých obcí, ktoré majú predpoklady na spracovanie a realizáciu projektov. Je zrejmé, že integrovaný pohľad je možný na základe spracovania koncepcii pre cieľové aktivity a územno-plánovacej dokumentácii (ktorá k cieľom vytvára nielen možnosti ale aj limity pre rozvoj územia). Každá obec však prispieva svojim dielom (v úrovni financií aj politiky) v prospech celého mikroregiónu. Malá Tŕňa 1 2 3 4 5 6 7 8

využitie areálu historického kaštieľa vidiecka turistika s ubytovaním v obci agroturistika s ubytovaním vo viniciach napojenie na cyklotrasy mikroregiónu spracovanie ovocia revitalizácia a úpravy obce dobudovanie kanalizácie prieskum možnosti obnovy termálnych prameňov

Areál pre zriadenie miestneho múzea vinohradníctva spolu s historickými vinnými pivnicami a rekonštrukciou areálu s reštauráciou, penziónom. Možnosťou je spracovanie ovocia zo sadov, miestna pálenica, ubytovanie v obci v domoch spojených s vinicami alebo v objektoch vo viniciach. Úpravy obce zamerané verejné priestory, potok, obnovu domov a ich okolia. Veľká Tŕňa

1 2 3 4 5 6 7

využitie areálu historických pivníc vidiecka turistika s bývaním v nevyužitých domoch obnova Tŕnianských kúpeľov pre poľovníctvo alebo obnova na rekreačno-rehabilitačné centrum napojenie na cyklotrasy mikroregiónu dobudovanie kanalizácie regulácia potoka

Územie je vhodné na vidiecku turistiku s ohľadom na charakter krajiny (kombinácia lesného prostredia a vinohradov). Pre obec je príležitosťou obnoviť pôvodné kúpele s liečivými prameňmi na rekreačno – rehabilitačné ubytovanie s ďalšími doplnkovými službami a ponukami pre turistiku. Tokaj - Rozvojový program

50

1/2004

Čerhov 1 2 3 4 5 6

využitie areálu Chotárneho mlyna pre motorest vybudovanie kúpaliska a športových ihrísk dobudovanie vodovodu a kanalizácie využitie areálu bývalej Prefy pre rekreačné služby zlepšenie prostredia obce (hlinené domy, park, čakárne) vybudovanie preložky cesty I/79

Obec je vstupnou bránou do Tokajskej vinohradníckej oblasti leží, na významnej dopravnej ceste, vhodná je čerpacia stanica pohonných hmôt, motel projekty pre služby motoristom. Slovenské Nové mesto 1 2 3 4 5 6 7

rekonštrukcia stredu obce využitie majerov pre agroturistiku pilotný projekt agrofarmy (Čubáková a Bešeniho samota, Repianky) rekonštrukcia objektu Čelejka (ubytovanie, stravovanie, akcie) projekty malých výrobcov dobudovanie plynofikácie, kanalizácie a výstavba rodinných domov cezhraničná spolupráca so Satoraraljaújhely

Pohraničná obec s veľkým pohybom osôb, možnosti spolupráce s MR, vhodná dopravná poloha. Príležitosťou je vybavenie infraštruktúry pre turistický ruch, hlavne sieť služieb, možnosti sú v zakladaní malých výrobných podnikov. Viničky 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

využitie pamiatok (kaštieľ, kaplnka, záhrada, park, vinice) zriadenie informačného centra mikroregiónu vybudovanie prístavu na Bodrogu (s priemyselným parkom) využitie odborného učilišťa pre vzdelávanie podpora výroby z rákosia obnova kúpeľov Haffa využitie objektov pionierskeho tábora dobudovanie technickej infraštruktúry (plyn, kanalizácia, miestne cesty) podpora rozvoju poľovníctva a rybárstva skrášlenie centra obce

Okrem oživenia vinohradov, poľnohospodárstva a malých podnikateľov je veľkou príležitosťou vybudovanie prístavu (na rieke Bodrog) s jeho podpornými aktivitami, Dôležitou je podpora špecializovaného odborného učilišťa, úpravy historickej časti obce a ochrana teplomilnej vegetácie Tokaj - Rozvojový program

51

1/2004

Bara 1 2 3 4 5 6 7

podpora rozvoju výroby vína vidiecka turistika s ubytovaním v obci (obec vo viniciach) napojenie na cyklotrasy mikroregiónu obnova rybníka (Barský potok) pre dennú rekreáciu a chov rýb obnova vinohradníckej krajiny (úprava obce) regulácia potoka dobudovanie kanalizácie, plynofikácie

Malá obec s výrazným špecifikom vinohradníckeho prostredia. Obnovu si vyžaduje stred obce s potokom na základe architektonickej štúdie, poskytuje vhodné prostredie pre vidiecku turistiku. Černochov 1 2 3 4 5 6

zriadenie a obnova pamiatkovej zóny (obecné múzeum) obnova ľudových tradícii a regionálnej architektúry vidiecka turistika s ubytovaním v obci agroturistika s ubytovaním vo viniciach spracovanie lesných plodín a ovocia dobudovanie kanalizácie a plynofikácie

Obec je malá, ale má historické jadro s pôvodným charakterom vidieckeho osídlenia. Vybraná časť môže byť rekonštruovaná ako skanzen, vybrané objekty ako obecné múzeum. Príležitosť vytvára kľudné prostredie pre vidiecku turistiku. Ladmovce 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

využitie kameňolomu pre špecifické aktivity prieskum možnosti využitia miestnych surovín výstavba strediska vodných športov (vodná nádrž) obnova turistickej plavby na Bodrogu ochrana a využitie chránenej lokality Kašvár, Ladmovský močiar skrášlenie centra obce podpora spracovania ovocia a vína na mušty pilotný projekt biofarmy (bezpečné potraviny) podpora poľovníctvu a rybolovu podpora remeselnej výrobe

Kameňolom poskytuje príležitostné alebo pravidelné aktivity v rámci Tokajskej vinnej cesty na propagáciu celého mikroregiónu. Priestor vyžaduje rekultiváciu. Možnosti poskytuje výroba viazaná na miestne surovinové zdroje, využitie pasienkov na ekologickú živočíšnu výrobu, ovocinárstvo a vinárstvo a budúce vybudovanie vodnej nádrže, poľovníctvo a rybolov, plavba po ramenách Bodrogu. Tokaj - Rozvojový program

52

1/2004

Borša

1 2 3 4 5 6 7 8 9

obnova a využitie kaštieľa (vodný hrad, František II Rákoczy) dobudovanie plynofikácie, kanalizácie, čističky zriadenie ambulancii lekárov zriadenie klubu dôchodcov, mládeže vybudovanie školskej telocvične a futbalového ihriska vybudovanie turistického centra na termálnych prameňoch vybudovanie prístaviska a lodenice na Bodrogu ochrana a využitie lužných lesov a lúk (ekoturistika, zóna ticha) vybudovanie centra pre hipoturistiku (Tildinho dvorec)

Najväčšia obec mikroregiónu. Významný renesančný kaštieľ možno využívať ako múzeum, na kultúrno-spoločenské aktivity, ubytovanie a iné komerčné účely. V centre s liečivými prameňmi vybudovať kúpaliská, športové, stravovacie, ubytovacie zariadenia. Lodenice pre vodnú turistiku a šport, prístav pre rekreačnú plavbu a komerčné účely (sieť prístavov na Bodrogu). Pre ekoturistiku lužných lesov využiť atraktivitu najnižšieho bodu SR. Obnovu Tildinho dvorca spojiť s chovom, cvičiskom koní, parkúrom a s jazdeckými trasami viazanými na Tokajskú vinnú cestu Zemplín

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11

ochrana a využitie archeologických nálezísk (Zemplínsky hrad) ochrana a obnova pamiatkovej zóny Snemový dom Zemplínskej župy obnovenie funkcie základnej školy a zriadenie pošty podpora výstavby sociálnych bytov a bytov pre mladé rodiny dobudovanie plynofikácie a kanalizácie zlepšenie prístupnosti do obce (nové cestné prepojenie) vybudovanie areálu pre dennú rekreáciu (šport, kúpalisko) Vybudovanie špecifického priestoru pre rybolov vybudovanie strediska pre vodnú rekreáciu a vodné športy podpora malým a stredným podnikateľom Využitie lužných lesov a lúk pre ekoturistiku

Má historické tradície ako sídelné mesto Zemplínskej župy. Významné sú (nadregionálnej úrovne) archeologické nálezisko a Snemový dom Zemplínskej župy. Preto skrášlenie priestorov si vyžaduje celý stred obce. Podobne oživenie výroby je možno spojiť s rozvojom cestovného ruchu. Nové cestné spojenie skráti a zlepší prístupnosť obce, súčasne sprístupni spojenie brehov Bodrogu s využitím pre turistiku špecifické prírodné prostredie v okolí lužných lesoch, ďalšiu možnosť poskytne vybudovanie vodnej nádrže na rozvoj vodných športov s väzbou na tok Bodrogu (vybudované rekreačné zariadenia) a jeho ramennej sústavy pre ekoturistiku, hypoturistiku, vodáctvo, rybolov apod. Tokaj - Rozvojový program

53

1/2004

4.2 Návrh typových projektov realizácie programu Návrh typových projektov slúži pre ohodnotenie reálnosti cieľov s ohľadom na zdroje (čas, financie, ľudské zdroje) v častiach: ¾ ¾ ¾ ¾

ohodnotenie rozsahu ohodnotenie nákladov stanovenie časového horizontu spôsobu zabezpečenia realizácie

. Pre odhad finančného zabezpečenia cieľov sa vychádza z ohodnotenia nákladov na projekty, ktoré riešia jednotlivé opatrenia a úlohy programu. Je potrebné navrhovať také projekty, ktoré zabezpečia prílev investícii resp. dynamiku ďalšieho rozvoja. Obsah projektu určuje rozsah a spôsob zabezpečenia na základe stanoveného plánu. Projekt rozvoja Spracovanie projektu rozvoja plní tento účel a požiadavky: •

Slúži pre prípravu a realizáciu akcie zameranej na ciele programu. Je chápaný ako proces (súbor činností) od prípravy, spracovania projektovej dokumentácie až po realizáciu a vyhodnotenie (nie je to len projektová dokumentácia).

•

Spracovanie vyžaduje čas, odbornú zdatnosť, kvalitné informácie a použitie rôznych metód. Výber metód je vykonaný podľa cieľa, typu projektu a rozsahu riešenia. V častiach musí dodržať štandardne formalizovaný postup a obsah.

•

Každý projekt uchádzajúci sa o finančnú podporu (granty v SR a EU) alebo nie musí zdôvodniť účelnosť, realizovateľnosť, životaschopnosť a zúročenie investovaných finančných prostriedkov. Rieši sa v plnej súčinnosti partnerov.

•

Obsah projektu v zásade by mal by mal zodpovedať na otázky typu čo, kde, kto, ako, kedy, kto, za koľko?. Výsledná dokumentácia (rôzneho zamerania má iný obsah, použité metódy, formalizované pravidlá a štruktúru napr. projekt stavby, informačný systém, projekt vzdelávania). Vo všeobecnosti projekt obsahuje:

Identifikáciu projektu Zdôvodnenie projektu Popis a charakteristiky projektu Časový harmonogram projektu Finančný plán projektu Manažment, monitoring a hodnotenie projektu

Nasledujúci zoznam je špecifikovaný vo forme návrhu takých typových projektov pre jednotlivé špecifické ciele, ktoré zabezpečujú realizáciu stratégie mikroregiónu „Tokajskej vinohradníckej oblasti“ definovanej strategickými cieľmi.


54

1/2004

Strategický cieľ 1: Rozvoj cestovného ruchu 1.1

Tvorba základných informačných zdrojov pre turistický ruch

1.2

Spracovanie analýzy a dokumentácie rozvoja turistiky

1.3

Analýza existujúcich produktov turistiky a ich zhodnotenie Koncepcia infraštruktúry (služby, doprava atď) pre turistiku Plán kultúrnych a folklórnych akcií v mikroregióne Inventarizácia a plán využitia viníc, objektov a plôch pre turistiku Projekt obnovy verejných priestranstiev a okolia domov Koncepcia rozvoja a pilot agroturistiky a hipoturistiky (Tildinho dvorec) Projekt ubytovania v obciach a viniciach pre vidiecku turistiku Projekt cykloturistických a peších trás mikroregiónu Projekt agrofarmy (výroba bezpečných potravín, rastlinná/živočíšna) Analýza a plán obnovy remesiel (oblasti, ľudské zdroje, priestory) Koncepcia rozvoja vodnej turistiky mikroregiónu (rozvojové podmienky) Projekt vodnej siete na Bodrogu (prístaviska, lodenice, ďalší rozvoj) Plán využitia územia pre poľovníctvo a rybárstvo Projekt turistického centra termálnych prameňov (Borša) Projekt rekonštrukcie kúpeľov Haffa Projekt využitia objektov pionierskeho tábora (Viničky) Projekt využitia kameňolomu v Ladmovciachi Koncepcia, pilotné projekty športových stredísk a dennej rekreácie

Marketing rozvoja turistiky

1.4

Koncepcia rozvoja turistiky mikroregiónu Návrh produktov pre cestovný ruch mikroregiónu Projekt tvorby mapových a grafických podkladov pre turistiku Projekt informačného systému pre turistický ruch mikroregiónu Projekt prezentačnej web stránky mikroregiónu na internet

Koncepcia marketingu (vrátane médií: tlač, televízia, rozhlas, brožúry) Projekt marketingového symbolu mikroregiónu (imidž) Plán marketingových aktivít cestovného ruchu mikroregiónu (SR, zahraničie) Projekt informačného materiálu pre turistiku mikroregiónu Projekt ponukového katalógu produktov (SR a zahraničí) Projekt aktívnej propagácie produktov (kancelárie, výstavy v SR, zahraničie) Projekt aktualizácie produktov s poskytovateľmi služieb Projekt prieskumu a vyhodnocovania trendov záujmu návštevníkov Projekt informačných tabúľ a značiek cestovného ruchu Projekt vydávania novín mikroregiónu Projekt informačného mostu s obcami MR (internet, televízia, noviny)

Organizácia rozvoja turistiky

Projekt koordinácie aktivít (obsah, financie, súčinnosť) Projekt manažmentu plánu (personál, príprava projektov, termíny) Projekt informačného strediska (v mikroregióne a mimo) cestovného ruchu Projekt spolupráce s MR (štátmi EU) v cestovnom ruchu Projekt vzdelávania v cestovnom ruchu (personál, poskytovatelia služieb)


55

1/2004

Projekt podpory miestnym obyvateľov pre rozvoj turistiky Projekt periodických akcií (kultúrnych, spoločenských, športových apod.) Organizácia partnerstiev v oblasti cestovného ruchu Príprava EU projektov pre podporu cestovného ruchu

Strategický cieľ 2 – Rozvoj vinohradníctva 2.1

Tvorba základných informačných zdrojov o pozemkoch a vlastníkoch

2.2

Spracovanie analýzy a územno-plánovacej dokumentácie

2.3

Spracovanie komplexného územného plánu mikroregiónu Spracovanie územných plánov jednotlivých obcí Spracovanie koncepcie rozvoja vinohradníctva Analýza využitia vinohradníckych honov TO Projekt zhodnotenia nevyužitých plôch vinohradníckych honov Evidencia prenájmu viníc (štátnych a neznámych vlastníkov) Analýza, výber a príprava projektov na obnovu vinohradov Analýza stavu tradičnej technológie výroby vína v mikroregióne Prieskum a analýza podkladov pre marketing rozvoja vinohradníctva

Posilnenie postavenia malopestovateľov hrozna na trhu

2.4

Projekt spracovania mapových podkladov územia mikroregiónu Projekt identifikácie parciel Projekt tvorby digitálnych máp vinohradníckych honov TO Inventarizácia a evidencia stavu vinohradov Zhodnotenie stavu a koncepcia obnovy vinohradov a ich objektov

Projekt informačného systému pre malopestovateľov hrozna Projekt združenia vinohradníckych obcí (malopestovateľov hrozna) Návrh podkladov na legislatívnu podporu pre malopestovateľov hrozna Plán politického lobingu na podporu úpravy legislatívy Plán aktivít a komunikácie výrobca vína – malopestovateľ Metodický pokyn pre riadenie, kontrolu kvality pestovania a výroby vína

Organizácia rozvoja vinohradníctva

Koordinačný plán rozvoja vinohradníctva Projekt a metodický pokyn pre starostlivosť o vinice Projekt postupu (EU, podklady) predaja značky Tokajské víno Projekt vzdelávania o cieľoch rozvoja vinohradníctva Projekt poskytovania informácií o možnostiach dotácii pre pestovateľov Plán pravidelného informovania obyvateľov o cieľoch rozvoja vinohradníctva Projekt partnerstva malopestovateľov hrozna a výrobcov vína Projekt pomoci malopestovateľom hrozna Projekt Degustácie vín, Rez viniča, Výstavníctva a propagácie


56

1/2004

Strategický cieľ 3 - Zachovanie kultúrneho a prírodného dedičstva 3.1


3.2

Spracovanie dokumentácie (UNESCO, ochrana, využívanie)

3.3

Projekt využitia kultúrnych pamiatok mikroregiónu Evidencia a analýza stavu chránených krajinných prvkov (archeologické, rastlinné, živočíšne, surovinové, hydrologické apod) Koncepcia ochrany prostredia krajiny územia Tvorba dokumentu pre možnú nomináciu zápisu TO do UNESCO Projekt chránenej krajinnej oblasti "Latorica" Koncepcia využívania chránenej oblasti TO Príprava projektovej dokumentácie k obnove pamiatok

Propagácia kultúrneho a prírodného dedičstva

3.4

Evidencia a analýza stavu kultúrnych pamiatok v mikroregióne Koncepcia obnovy kultúrnych pamiatok Evidencia atraktivít a prírodných zvláštnosti v území regiónu Projekt digitálnych máp chránených území Inventarizácia významných stavieb, objektov, nálezísk apod. Projekt informačného systému o pamiatkach a chránených územiach

Dokument o ľudových zvykov a slávností v mikroregióne Projekt podpory tradičného poľnohospodárstva pre rozvoj agroturistiky Projekt obnovy kultúrnych tradícii pre atraktivitu obce Projekt marketingovej podpory vlastníkom pamiatok a malopestovateľom Projekt podpory vlastníkom pamiatok Pravidlá na ochranu, údržbu a využitie pamiatok Propagačné materiály o kultúrnom a prírodnom dedičstve pre turistiku

Organizácia ochrany a využitia kultúrneho a prírodného dedičstva

Projekt integrovanej ochrany Tokajskej oblasti Projekt podpory vytvárania kultúrnych združení Projekt vzdelávania na zvýšenie povedomia o kultúrnom dedičstve Projekt vzdelávania pre vlastníkov pamiatok Projekt spolupráce s Maďarskom (ochrana dedičstva, prírody) Projekt údržby a rekonštrukcie pamiatok s väzbou na jeho využitie Plán akcií pre prezentáciu historických objektov a tradícii Plán zabezpečovania finančných prostriedkov na obnovu pamiatok


57

1/2004

Strategický cieľ 4 - Ekonomický a sociálny rozvoj mikroregiónu 4.1

Tvorba základných informačných zdrojov pre rozvoj mikroregiónu

4.2

Projekt databázy miestnych podnikateľov Projekt využitia voľných plôch a objektov pre podnikanie Projekt spoločného odbytového združenie pre predaj značkového vína Projekt web stránky mikroregiónu s ponukou možnosti na podnikanie Evidencia dokumentácie, podkladov a informácii pre projekty mikroregiónu


Programy rozvoja jednotlivých obcí mikroregiónu Plán manažmentu pre cyklickú aktualizáciu programu rozvoja mikroregiónu

S ohľadom na budúce programy rozvoja obcí možno projekty mikroregiónu rozčleniť podľa sektorovej problematiky (podrobne je riešená na úrovni obce): a1) Oblasť dopravnej, informačnej a miestnej infraštruktúry

Koncepcia integrovanej obnovy a rozvoja technickej infraštruktúry Analýza a spracovanie koncepcie dopravného systému Plán údržby cestných komunikácii a príslušenstva Projekt rozvoja služieb (väzba na turistiku, agroturistiku) Koncepcia budovania siete prístavov na Bodrogu Projekt zavedenia internetu a káblovej televízie do obcí Projekt údržby miestnych komunikácii s cestnej siete

a2) Oblasť sociálna, zdravotná, vzdelávania, kultúry a športu

Koncepcia zlepšenia zdravotnej starostlivosti v úrovni mikroregiónu Projekt zariadenia sociálnych služieb mikroregiónu pre starých obyvateľov Koncepcia podpory sociálne odkázaných skupín a opatrovateľskej služby Projekt vzdelávania v oblasti europrojektovania Projekt spoločného vzdelávacieho centra mikroregiónu Plán kultúrnych a spoločenských akcií na úrovni mikroregiónu Plán aktivít spoločných športových akcií mikroregiónu Projekt podpory významných záujmových spolkov, klubov mikroregiónu Projekt vzdelávania nezamestnaných

a3) Oblasť životného prostredia

Koncepcia integrovaného riešenia životného prostredia mikroregiónu Projekt spoločného riešenia odpadového hospodárstva Projekt komplexnej ochrany a správy TO Projekt rehabilitácie krajiny a rekreačného využitia Projekt ochrany, údržby a využitia vodného a lesného hospodárstva Spoločný projekt alternatívnych zdrojov energie Projekt odstraňovania lokálnych zdrojov znečistenia (vplyv na mikroregión)


58

1/2004

Projekt monitoringu životného prostredia Úpravy voľných priestranstiev obce z hľadiska turistiky, agroturistiky Dobudovanie plynofikácie a kanalizácie

a4) Oblasť podnikania

4.3

Prieskum a analýza rozvoja mikroregiónu

4.4

Projekt podpory environmentálnej technológii s väzbou na agroturistiku Projekt využitia miestnych surovinových zdrojov pre mikroregión Projekt vzdelávania malých a stredných podnikateľov Koncepcia rozvojových oblasti a podmienok podnikania Projekt celoživotného vzdelávania Projekty spracovania ovocia Projekt spracovania trstiny Projekt organizovanej a rodinnej turistiky Projekt budovania ciest pre cyklistickú turistiku na hrádzach Latorice Koncepcia rozvoja výrobných služieb Projekt využitia splavnosti rieky Bodrog Projekt priemyselného parku Projekt využitia voľných výrobných priestorov pre mikroregión Príprava projektových podkladov pre lokality na podnikanie Projekt podpory malých podnikateľov pre vybrané oblasti

Analýza stavu a potrieb technickej infraštruktúry Analýza stavu školských, kultúrnych, sociálnych a zdravotníckych zariadení Analýza možnosti využitia minerálnych prameňov pre kúpeľníctvo Analýza využitia miestnych surovinových zdrojov Analýza stavu a rozvoja komunít v regiónu Analýza stavu dopravného systému Prieskum potreby zveľadenia verejných priestranstiev v obciach Analýza možnosti produkcie environmentálnych potravín Analýza možnosti využitia chátrajúcich výrobných objektov

Organizácia rozvoja regiónu

Koordinačný plán riadenia rozvoja mikroregiónu Zriadenie centra mikroregiónu (personál, priestory) Projekt odbytového združenia pre predaj značkového vína Projekt pravidelných akcií pre prezentáciu výrobkov mikroregiónu Koordinačný plán spolupráce s Maďarskom (turistika, služby, výroba) Projekt propagačnej kancelárie v Košiciach Projekt nájmu a predaja obecných nehnuteľnosti pre podnikateľov Projekt propagácie regiónu informačnými kanceláriami v zahraničí Projekt medzinárodnej spolupráce v oblasti podnikania Plán koordinácie výstavby športových stredísk z hľadiska mikroregiónu Plán koordinácie výstavby kultúrnych stredísk Plán koordinácie výstavby čerpacích staníc a parkovísk Projekt evidencie a monitoringu potrieb mikroregiónu Plán akcii pre tvorbu partnerstiev


59

1/2004

4.3 Zabezpečenie stratégie Zahrňuje spôsob zabezpečenia realizácie strategických cieľov formou plánu, ktorého základnými časťami sú: • • •

stanovenie priorít finančný plán s jeho časovým rozlíšením (harmonogramom), ktorý určuje postup jeho zabezpečovania (aktivity realizácie cieľov formou konkrétnych projektov).

Druhou podmienkou je: • •

organizácia a kvalitný manažment pre proces naplňovania plánu programu a jeho aktualizáciu (pre cyklický a iteračný charakter procesu programovania).

4.3.1 Stanovenie priorít V tomto štádiu programovacieho cyklu bol pre mikroregión „Tokajská vinohradnícka oblasť“ ako prioritný vybraný strategický cieľ č. 1 - Rozvoj turistického ruchu. Vzhľadom k tomu, že zatiaľ neexistujú rozvojové programy jednotlivých obcí (princíp zdola- nahor) podrobnejšia špecifikácia priorít na nižšej úrovni cieľov nie je definovaná.

4.3.2 Finančné zabezpečenie Pre finančný plán je možno vychádzať zo súčasných podmienok a očakávaných predpokladov získavania zdrojov na realizáciu programu. Absolútne ohodnotenie nie je možné vykonať v tomto štádiu vzhľadom k nedostatku podkladov (napr. chýbajúce programy rozvoja obce) pre ohodnotenie ceny navrhovaných typových projektov. Preto finančný plán (pozri kap. 4.3.3 a 4.3.4) je špecifikovaný požiadavkami na zdroje k zabezpečeniu cieľov v časovom horizonte programu. Východiskový odhad možno založiť na predpoklade, že najväčšie zdroje vyžadujú rozsiahle alebo komplikované projekty. Sú to predovšetkým investičné projekty: ¾ ¾ ¾ ¾ ¾ ¾ ¾ ¾ ¾ ¾

obnovy a rekonštrukcie pamiatok turistických centier s využitím termálnych prameňov rekreačných centier, zariadení pre šport a kultúru obnovy a údržby komunikácii, vybudovanie informačných sieti vodnej cesty, prístavu a lodeníc na Bodrogu priemyselného parku rekonštrukcie (výstavba) výrobných priestorov a nákup technológii rekonštrukcie a výstavba objektov služieb pre turistiku a agroturistiku obnova a rekultivácia vinohradov zveľadenie budov a verejných priestranstiev


60

1/2004

Odhad realizácie programu vychádza preto z týchto zo všeobecne očakávaných zdrojov: a) Verejné financovanie Pre túto formu je zrejme, že v rámci reformy verejnej správy a samosprávy zatiaľ nebola doriešená problematika financovania z vlastných zdrojov. Navrhovaný model pre prechod kompetencii na samosprávy predpokladá prerozdelenie štátneho rozpočtu cca 100 mld. Sk s 20% rozdelením na samosprávny kraj a 20% rozdelením na obce. (Odhad optimistického priemeru na obec cca 6 mil. Sk ročne) b) Fondy EU Sú to predovšetkým alokované zdroje na financovanie aktivít regionálneho rozvoja. V rokoch 2004 až 2006 je z týchto zdrojov EU pre SR určených 1,8 mld. EUR čo je cca 78 mld. Sk. (z toho môže byť pre zaostalý región cca 10 mld. pre VÚC a cca 15 mil. Sk pre obec na roky 2004 až 2006). Z uvedeného je zrejmé, že pri tomto "priemernom a veľmi optimistickom" rozdelení je možno získať financie pre obec z verejných zdrojov a fondov EU cca 30 mil. Sk priamo (na obdobie 2004 až 2006) a cca 6 mil. Sk ročne, sprostredkovane cez spoločne aktivity s BSK, SR (podľa zámerov sektorovej politiky SR a programu rozvoja KSK), bez limitu na centrálne účely SR Z toho vyplýva, že na financovanie stanovených špecifických cieľov a ich opatrení je potrebné získať aj ďalšie zdroje. c) Ďalšie zdroje vlastné zdroje: predajom, nájmom alebo je vložením majetku do podnikania, tiež možnou emisiou komunálnych obligácii s dlhou dobou splatnosti, apod. externé zdroje: zvýhodnené úvery domácich a zahraničných finančných inštitúcii, ďalšie grantové schémy EU a iných vyspelých krajín. súkromné zdroje: fyzické a právnické podnikateľských subjekty alebo združenia podnikateľov v spojení so združením obcí/mikroregiónu Presnejšia špecifikácia finančného rámca a alokácie finančných prostriedkov na realizáciu stratégie, jej konkrétnych opatrení a úloh bude vykonaná postupne na základe verejného schválenia predloženej stratégie rozvoja. Upresnenie finančného plánu bude riešené ako súčasť ďalšej etapy programovacieho cyklu programu.


61

1/2004

-

Je potrebné zdôrazniť, že možná výška získanej podpory EU uvedená predtým je zo štrukturálnych fondov (2004 až 2006). Tá je limitovaná vo väčšine prípadoch len kvalitou projektov. Môže byť teda podstatne vyššia ale aj nižšia.

-

Ďalším atribútom pre zvýšenie finančných prostriedkov v súčasnom období je predvstupová pomoc EU (Phare, Ispa, Sapard) ako aj budúca možnosť čerpania prostriedkov z Kohézneho fondu (pre problematiku životného prostredia).

-

Za významnú oblasť na získanie finančnej pomoci je možno považovať aj fondy EU, ktoré sú mimo uvedeného rámca (štrukturálny, kohézny, predvstupový) ako aj štátne "granty" vyspelých krajín. Tieto možnosti sú podmienené princípom združovania a partnerstva (medzinárodného) na základe kvalitného riadenia a konkrétnych európskych projektov.

Na záver je potrebné poznamenať, že obce mikroregiónu v rámci svojich kompetencii musia zabezpečovať činnosti a s nimi súvisiace náklady zo získaných verejných zdrojov a majetku. Vzhľadom súčasnému rozpočtov obce a veľkosti hmotného a nehmotného majetku je preto hľadať zdroje v prvej fáze rozvoja predovšetkým v oblasti fondov EU a v skupine ďalších zdrojov. Mikroregión tvoria obce, ktoré budú vo väčšine prípadoch realizovať projekty mikroregiónu na území svojej obce a teda veľkým podielom ich aj financovať. Preto úlohou koordinácie na úrovni mikroregiónu je, aby každá obec prispela svojím dielom k naplneniu spoločných cieľov (napr. iným projektom).

4.3.3 Etapy a postup programu Prvá časť obsahuje rámcový návrh ďalšieho postupu. Hlavné etapy a procesy sú špecifikované na základe spracovania tohto programového dokumentu. V druhej časti formou tabuľky je spracovaný odhadovaný časový harmonogram s % plnenia špecifických cieľov programu, ktorý súčasne vyjadruje aj finančný plán vo forme % čerpania zdrojov resp. ich zabezpečovania na realizáciu cieľov. Absolútne čiastky na zabezpečenie cieľov formou projektov budú stanovené v ďalšom programovacom cykle. Hlavné etapy programu E1 E2 E3 E4

Schválenie stratégie rozvoja mikroregiónu Formulovanie priorít mikroregiónu Upresnenie programu (výber projektov, zodpovednosť, čas, financie) Realizácia a monitoring programu


62

1/2004

Etapa E1 • • • • •

informovanie obyvateľstva o stratégií mikroregiónu v obciach schválenie stratégie programu rozvoja zástupcami obcí podrobné prejednanie opatrení a úloh na úrovní obcí výber priorít pre spoločnú stratégiu mikroregiónu vytvorenie organizačného centra realizácie programu

Etapa E2 • • • • •

realizácia pravidiel manažmentu programu mikroregiónu príprava partnerstiev pre ciele mikroregiónu hodnotenie typových projektov pre priority stratégie stanovenie nositeľov (a zodpovednosti) typových projektov hrubý návrh rozpočtu na príslušné obdobie vo vzťahu k programu

Etapa E3 • • • • • •

stanovenie pravidiel pre výber konkrétnych projektov získavanie, spracovanie, výber a hodnotenie projektov upresnenie vecného, časového a finančného plánu dojednávanie partnerstva na realizáciu a financovanie projektov upresnenie mier a ukazovateľov špecifických cieľov stanovenie pravidiel pre manažment a monitoring projektov programu

Etapa E4 • • • • •

sledovanie a kontrola realizácie projektov programu hodnotenie priebehu a výsledkov programu spracovanie správ k čerpaniu prostriedkov z fondov cyklická a iteračná aktualizácia opatrení a úloh cieľov programu (aktualizácia cyklu etáp E1 až E4)

Rámcový časový harmonogram postupnej realizácie cieľov je spracovaný v ďalšej tabuľke. Je to odhad formou % plnenia jednotlivých špecifických cieľov do roku 2007 vo vzťahu k cieľovému horizontu programu do roku 2012. Jednotlivé časové míľniky vyjadrujú súčasne aj finančný plán (ako % čerpania požadovaných zdrojov na realizáciu jednotlivých projektov). Konkrétne čiastky budú určené až po spracovaní ekonomického rozboru zoznamu navrhovaných projektov pre realizáciu jednotlivých opatrení a úloh v nasledujúcej etape programovacieho cyklu.


63

1/2004

4.3.4 Nositelia programu a typových projektov rozvoja mikroregiónu V roku 2000 desať obcí tokajského mikroregiónu vytvorilo účelovú neziskovú organizáciu pod názvom „Združenie tokajských obcí“. Hlavným cieľom združenia je príprava a realizácia cieľov pre hospodársky a sociálny rozvoj tohoto mikroregiónu. V tejto časti je spracovaný návrh hlavných nositeľov realizácie cieľov programu rozvoja mikroregiónu „Tokajská vinohradnícka oblasť“, stručné vymedzenie ich pôsobenia a zodpovednosti vo vzťahu k špecifikovaným typovým projektom, ktoré zabezpečujú ciele mikroregiónu. Významní a v súčasnosti známi aktéri sú stanovený menovite, ostatní vo všeobecnej rovine v rámci príslušnej skupiny. Podrobnejší rámec organizačného a riadiaceho procesu má byť špecifikovaný v etape E1 a E2. Hlavní aktéri (skupiny) a) b) c) d) e) f)

Združenie tokajských obcí (Združenie TO) Jednotlivé obce mikroregiónu (Obce) Košický samosprávny kraj (KSK) Stredné odborné poľnohospodárske učilište Viničky (SOUP) Štátne inštitúcie (kataster, ochrana prírody, ŽP a pod.) Výrobcovia vín (Galafruit s.r.o., Zlatý strapec, JaJ. Ostrožovič, SOUP Viničky, Tokaj vín, City servis s.r.o. Košice) g) Malopestovatelia hrozna h) Poľnohospodárske firmy a farmári (Farmári) i) Podnikatelia (fyzické a právnické osoby) j) Rozvojové agentúry a firmy pôsobiace v rozvoji regiónu (RRA, Apex a.s. a pod.) k) Spolky, občianske združenia a pod. Združenie tokajských obcí

Je riadiaci orgán pre program rozvoja mikroregiónu a zodpovedný za vytvorenie vhodného systému pre jeho realizáciu. Jeho úlohou je spracovanie koncepčných materiálov, získavania partnerov, zhromažďovanie údajov pre informačný systém a marketing mikroregónu, zabezpečovanie zdrojov a hlavne koordinácia aktivít jednotlivých obcí a riadenie spoločných projektov. Jednotlivé obce mikroregiónu

Sú hlavní nositelia aktivít mikroregiónu, ktoré svojím podielom prispievajú k rozvoju mikroregiónu (v rámci vlastných aj spoločných aktivít). Ich úlohou je spracovanie programov rozvoja obce (s väzbou na mikroregión), ich realizácia a participácia na spoločných projektoch mikroregiónu. Košický samosprávny kraj

Spolupracuje z hľadiska legislatívnej zodpovednosti za regionálny rozvoj KSK, poskytuje informácie a koncepčné materiály pre koordináciu rozvoja regiónu a predkladá podnety pre rozvoj v širších súvislostiach. Stredné odborné poľnohospodárske učilište Viničky

Vzhľadom k odbornému zázemiu, vhodnými priestormi školy a skúsenostiam vo vzdelávaní je predurčené pre úlohy celoživotného vzdelávania obyvateľov a odborníkov (rozvoj vinárstva a vinohradníctva a ďalších oblasti).


64

1/2004

Strategický cieľ 1: Rozvoj cestovného ruchu 1.1

Tvorba základných informačných zdrojov pre turistický ruch nositeľ

1. 2. 3. 4. 5.

1.2 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18.

1.3 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11.

1.4 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9.

Koncepcia rozvoja turistiky mikroregiónu Návrh produktov pre cestovný ruch mikroregiónu Projekt tvorby mapových a grafických podkladov pre turistiku Projekt informačného systému pre turistický ruch mikroregiónu Projekt prezentačnej web stránky mikroregiónu na internet

Združenie TO, Obce, KSK Združenie TO, Obce Združenie TO, Firmy, Obce Združenie TO, Firmy, Obce Združenie TO, Firmy

Spracovanie analýzy a dokumentácie rozvoja turistiky Analýza existujúcich produktov turistiky a ich zhodnotenie Koncepcia infraštruktúry (služby, doprava atď) pre turistiku Plán kultúrnych a folklórnych akcií v mikroregióne Inventarizácia a plán využitia viníc, objektov a plôch pre turistiku Projekt obnovy verejných priestranstiev a okolia domov Koncepcia rozvoja a pilot agroturistiky a hipoturistiky (Tildinho dvorec) Projekt ubytovania v obciach a viniciach pre vidiecku turistiku Projekt cykloturistických a peších trás mikroregiónu Projekt agrofarmy (výroba bezpečných potravín, rastlinná/živočíšna) Analýza a plán obnovy remesiel (oblasti, ľudské zdroje, priestory) Koncepcia rozvoja vodnej turistiky mikroregiónu (rozvojové podmienky) Projekt vodnej siete na Bodrogu (prístaviska, lodenice, ďalší rozvoj) Plán využitia územia pre poľovníctvo a rybárstvo Projekt turistického centra termálnych prameňov Projekt rekonštrukcie kúpeľov Haffa Projekt využitia objektov pionierskeho tábora Projekt využitia kameňolomu v Ladmovciach Koncepcia, pilotné projekty športových stredísk a dennej rekreácie

Združenie TO, Firmy, RRA Združenie To, obce, KSK Obce Obce Obce Obce, Borša, podnikatelia Obce, Združenie TO Obce Farmári, podnikatelia Obce, podnikatelia Združenie TO, Ladmovce Borša, Viničky Združenie TO, Obce Borša Viničky Viničky Ladmovce Združenie TO, Obce

Marketing rozvoja turistiky Koncepcia marketingu (vrátane médií: tlač, televízia, rozhlas, brožúry) Projekt marketingového symbolu mikroregiónu (imidž) Plán marketingových aktivít CR mikroregiónu (SR, zahraničie) Projekt informačného materiálu pre turistiku mikroregiónu Projekt ponukového katalógu produktov (SR a zahraničí) Projekt propagácie produktov (kancelárie, výstavy v SR, zahraničie) Projekt aktualizácie produktov s poskytovateľmi služieb Projekt prieskumu a vyhodnocovania trendov záujmu návštevníkov Projekt informačných tabúľ a značiek cestovného ruchu Projekt vydávania novín mikroregiónu Projekt informačného mostu s obcami MR (internet, televízia, noviny)

Združenie TO Združenie TO, Obce, firmy Združenie TO, Obce Združenie TO, Obce, firmy Združenie TO, firmy Združenie TO, podnikatelia Združenie TO, podnikatelia Združenie TO, RRA Obce, Združenie TO Združenie TO Združenie TO, firmy

Organizácia rozvoja turistiky Projekt koordinácie aktivít (obsah, financie, súčinnosť) Projekt manažmentu plánu (personál, príprava projektov, termíny) Projekt informačného strediska (v mikroregióne a mimo) CR Projekt spolupráce s MR (štátmi EU) v cestovnom ruchu Projekt vzdelávania v cestovnom ruchu (personál, poskytovatelia služieb) Projekt podpory miestnym obyvateľov pre rozvoj turistiky Projekt periodických akcií (kultúrnych, spoločenských, športových apod.) Organizácia partnerstiev v oblasti cestovného ruchu Príprava EU projektov pre podporu cestovného ruchu


65

Združenie TO Združenie TO Združenie TO Združenie TO SOUP, Združenie TO Združenie TO Obce, Združenie TO Združenie TO Združenie TO, firmy, RRA

1/2004

Strategický cieľ 2 – Rozvoj vinohradníctva 2.2 1. 2. 3. 4. 5.

2.2 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9.

2.3 1. 2. 3. 4. 5. 6.

2.4 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9.

Tvorba základných informačných zdrojov o pozemkoch a vlastníkoch nositeľ Projekt spracovania mapových podkladov územia mikroregiónu Projekt identifikácie parciel Projekt digitálnych máp vinohradníckych honov TO Inventarizácia a evidencia stavu vinohradov Zhodnotenie stavu a koncepcia obnovy vinohradov a ich objektov

Firmy pre GIS Firmy pre GIS Firmy pre GIS Výrobcovia, Malopest. Združenie TO, podnikatelia

Spracovanie analýzy a územno-plánovacej dokumentácie Spracovanie komplexného územného plánu mikroregiónu Spracovanie územných plánov jednotlivých obcí Spracovanie koncepcie rozvoja vinohradníctva Analýza využitia vinohradníckych honov TO Projekt zhodnotenia nevyužitých plôch vinohradníckych honov Evidencia prenájmu viníc (štátnych a neznámych vlastníkov) Analýza, výber a príprava projektov na obnovu vinohradov Analýza stavu tradičnej technológie výroby vína v mikroregióne Prieskum a analýza podkladov pre marketing rozvoja vinohradníctva

Firmy pre ÚPD, KSK, štátne Firmy pre ÚPD, KSK, štátne Firmy, podnikatelia, Malopest Združenie TO, Obce Združenie TO, podnikatelia Združenie TO, firmy pre GIS podnikatelia, Malopest. Združenie TO, Firmy Združenie TO, Firmy

Posilnenie postavenia malopestovateľov hrozna na trhu Projekt informačného systému pre malopestovateľov hrozna Projekt združenia vinohradníckych obcí (malopestovateľov hrozna) Návrh podkladov na legislatívnu podporu pre malopestovateľov hrozna Plán politického lobingu na podporu úpravy legislatívy Plán aktivít a komunikácie výrobca vína – malopestovateľ Metodický pokyn pre riadenie, kontrolu kvality pestovania a výroby vína

Združenie TO, Malopest. Malopest., Združenie TO Malopestovatelia. Združenie TO, Malopest. Výrobcovia, Malopest. Združenie TO, Firmy

Organizácia rozvoja vinohradníctva Koordinačný plán rozvoja vinohradníctva Projekt a metodický pokyn pre starostlivosť o vinice Projekt postupu (EU, podklady) predaja značky Tokajské víno Projekt vzdelávania o cieľoch rozvoja vinohradníctva Projekt poskytovania informácií o možnostiach dotácii pre pestovateľov Plán pravidelného informovania obyv. o cieľoch rozvoja vinohradníctva Projekt partnerstva malopestovateľov hrozna a výrobcov vína Projekt pomoci malopestovateľom hrozna Projekt Degustácie vín, Rez viniča, Výstavníctva a propagácie

Združenie TO, Obce Združenie TO, firmy, štátne Združenie TO, štátne SOUP Združenie TO, RRA Združenie TO Výrobcovia, Malopest. Združenie TO, firmy Združenie TO, Obce

Strategický cieľ 3 - Zachovanie kultúrneho a prírodného dedičstva 3.1


1. Evidencia a analýza stavu kultúrnych pamiatok v mikroregióne 2. Koncepcia obnovy kultúrnych pamiatok 3. Evidencia atraktivít a prírodných zvláštnosti v území regiónu 4. Projekt digitálnych máp chránených území 5. Inventarizácia významných stavieb, objektov, nálezísk apod. 6. Projekt informačného systému o pamiatkach a chránených územiach Tokaj - Rozvojový program

66

Obce, Firmy, štátne Firmy, štátne Združenie TO, Obce Firmy GIS Združenie TO, štátne Združenie TO, Firmy 1/2004

3.2

Spracovanie dokumentácie (UNESCO, ochrana, využívanie) nositeľ

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8.

3.5 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.

3.6 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8.

Projekt využitia kultúrnych pamiatok mikroregiónu Evidencia a analýza stavu chránených krajinných prvkov (archeologické, rastlinné, živočíšne, surovinové, hydrologické apod) Koncepcia ochrany prostredia krajiny územia Tvorba dokumentu pre možnú nomináciu zápisu TO do UNESCO Projekt chránenej krajinnej oblasti "Latorica" Koncepcia využívania chránenej oblasti TO Príprava projektovej dokumentácie k obnove pamiatok

podnikatelia, štátne, Obce Združenie TO, firmy štátne štátne, firmy štátne, Združenie TO, KSK štátne Združenie TO, štátne, Obce Združenie TO, podnikatelia

Propagácia kultúrneho a prírodného dedičstva Dokument o ľudových zvykov a slávností v mikroregióne Projekt podpory tradičného poľnohospodárstva pre rozvoj agroturistiky Projekt obnovy kultúrnych tradícii pre atraktivitu obce Projekt marketing. podpory vlastníkom pamiatok a malopestovateľom Projekt podpory vlastníkom pamiatok Pravidlá na ochranu, údržbu a využitie pamiatok Propagačné materiály o kultúrnom a prírodnom dedičstve pre turistiku

spolky Farmári, podnikatelia spolky, Združenie TO Združenie TO, firmy Združenie TO, firmy Združenie TO, štátne Združenie TO, Obce

Organizácia ochrany a využitia kultúrneho a prírodného dedičstva Projekt integrovanej ochrany Tokajskej oblasti Projekt podpory vytvárania kultúrnych združení Projekt vzdelávania na zvýšenie povedomia o kultúrnom dedičstve Projekt vzdelávania pre vlastníkov pamiatok Projekt spolupráce s Maďarskom (ochrana dedičstva, prírody) Projekt údržby a rekonštrukcie pamiatok s väzbou na jeho využitie Plán akcií pre prezentáciu historických objektov a tradícii Plán zabezpečovania finančných prostriedkov na obnovu pamiatok

Združenie TO, štátne Združenie TO, spolky Združenie TO, SOUP Združenie TO, SOUP Združenie TO Obce, podnikatelia Obce Obce, podnikatelia

Strategický cieľ 4 - Ekonomický a sociálny rozvoj mikroregiónu 4.1 1. 2. 3. 4. 5.

4.2

Tvorba základných informačných zdrojov pre rozvoj mikroregiónu Projekt databázy miestnych podnikateľov Projekt využitia voľných plôch a objektov pre podnikanie Projekt spoločného odbytového združenie pre predaj značkového vína Projekt web stránky mikroregiónu s ponukou možnosti na podnikanie Evidencia dokumentácie, podkladov, informácii pre projekty mikroreg.

Obce, Združenie TO Obce, Združenie TO Združenie TO, Výrobcovia Združenie TO, Obce, firmy Združenie TO, Obce


- Programy rozvoja jednotlivých obcí mikroregiónu - Plán manažmentu pre cyklickú aktualizáciu programu rozvoja mikroregiónu

Obce Združenie TO

S ohľadom na budúce programy rozvoja obcí možno projekty mikroregiónu rozčleniť podľa sektorovej problematiky (podrobne je riešená na úrovni obce):


67

1/2004

a1) Oblasť dopravnej, informačnej a miestnej infraštruktúry 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.

Koncepcia integrovanej obnovy a rozvoja technickej infraštruktúry Analýza a spracovanie koncepcie dopravného systému Plán údržby cestných komunikácii a príslušenstva Projekt rozvoja služieb (väzba na turistiku, agroturistiku) Koncepcia budovania siete prístavov na Bodrogu Projekt zavedenia internetu a káblovej televízie do obcí Projekt údržby miestnych komunikácii s cestnej siete

nositeľ Združenie TO, Obce Združenie TO, Obce Združenie TO, Obce Obce, podnikatelia Obce, podnikatelia Obce, firmy Obce, Združenie TO

a2) Oblasť sociálna, zdravotná, vzdelávania, kultúry a športu 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9.

Koncepcia zlepšenia zdravotnej starostlivosti v úrovni mikroregiónu Projekt zariadenia sociálnych služieb pre starých obyvateľov Koncepcia podpory sociál. odkázaných skupín a opatrovateľskej služby Projekt vzdelávania v oblasti europrojektovania Projekt spoločného vzdelávacieho centra mikroregiónu Plán kultúrnych a spoločenských akcií na úrovni mikroregiónu Plán aktivít spoločných športových akcií mikroregiónu Projekt podpory významných záujmových spolkov, klubov mikroreg, Projekt vzdelávania nezamestnaných

Združenie TO, Obce Obce Obce SOUP SOUP Obce, spolky Obce, spolky Združenie TO, spolky Združenie TO, SOUP

a3) Oblasť životného prostredia 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10.

Koncepcia integrovaného riešenia životného prostredia mikroregiónu Projekt spoločného riešenia odpadového hospodárstva Projekt komplexnej ochrany a správy TO Projekt rehabilitácie krajiny a rekreačného využitia Projekt ochrany, údržby a využitia vodného a lesného hospodárstva Spoločný projekt alternatívnych zdrojov energie Projekt odstraňovania lokálnych zdrojov znečistenia (vplyv na mikroreg. Projekt monitoringu životného prostredia Úpravy voľných priestranstiev obce z hľadiska turistiky, agroturistiky Dobudovanie plynofikácie a kanalizácie

Združenie TO, Obce Združenie TO, Obce Združenie TO, štátne Združenie TO, podnikatelia štátne, Združenie TO podnikatelia Obce Združenie TO, firmy Obce Obce

a4) Oblasť podnikania 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15.

Projekt podpory environmentálnej technológii s väzbou na agroturistiku Projekt využitia miestnych surovinových zdrojov pre mikroregión Projekt vzdelávania malých a stredných podnikateľov Koncepcia rozvojových oblasti a podmienok podnikania Projekt celoživotného vzdelávania Projekty spracovania ovocia Projekt spracovania trstiny Projekt organizovanej a rodinnej turistiky Projekt budovania ciest pre cyklistickú turistiku na hrádzach Latorice Koncepcia rozvoja výrobných služieb Projekt využitia splavnosti rieky Bodrog Projekt priemyselného parku Projekt využitia voľných výrobných priestorov pre mikroregión Príprava projektových podkladov pre lokality na podnikanie Projekt podpory malých podnikateľov pre vybrané oblasti


68

Obce, podnikatelia, Farmári podnikatelia, Obce SOUP podnikatelia, Združenie TO SOUP podnikatelia podnikatelia Združenie TO, podnikatelia Obce, Združenie TO Obce, podnikatelia podnikatelia podnikatelia, Viničky Združenie TO, podnikatelia Združenie TO, podnikatelia Združenie TO

1/2004

4.3 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9.

4.4 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14.

Prieskum a analýza rozvoja mikroregiónu Analýza stavu a potrieb technickej infraštruktúry Analýza stavu školských, kultúrnych, sociálnych a zdravot. zariadení Analýza možnosti využitia minerálnych prameňov pre kúpeľníctvo Analýza využitia miestnych surovinových zdrojov Analýza stavu a rozvoja komunít v regiónu Analýza stavu dopravného systému Prieskum potreby zveľadenia verejných priestranstiev v obciach Analýza možnosti produkcie environmentálnych potravín Analýza možnosti využitia chátrajúcich výrobných objektov

nositeľ Obce Obce Obce, podnikatelia Obce, podnikatelia spolky Obce, Združenie TO Obce Farmári Združenie TO

Organizácia rozvoja regiónu Koordinačný plán riadenia rozvoja mikroregiónu Zriadenie centra mikroregiónu (personál, priestory) Projekt odbytového združenia pre predaj značkového vína Projekt pravidelných akcií pre prezentáciu výrobkov mikroregiónu Koordinačný plán spolupráce s Maďarskom (turistika, služby, výroba) Projekt propagačnej kancelárie v Košiciach Projekt nájmu a predaja obecných nehnuteľnosti pre podnikateľov Projekt propagácie regiónu informačnými kanceláriami v zahraničí Projekt medzinárodnej spolupráce v oblasti podnikania Plán koordinácie výstavby športových stredísk z hľadiska mikroregiónu Plán koordinácie výstavby kultúrnych stredísk Plán koordinácie výstavby čerpacích staníc a parkovísk Projekt evidencie a monitoringu potrieb mikroregiónu Plán akcii pre tvorbu partnerstiev

Združenie TO Združenie TO Výrobcovia, Malopest. podnikatelia, Združenie TO Združenie TO, spolky Združenie TO, podnikatelia Združenie TO Združenie TO, podnikatelia Združenie TO, podnikatelia Združenie TO, Obce Združenie TO, Obce Združenie TO, podnikatelia Združenie TO Združenie TO

Strategický cieľ 5: Rozvoj ľudských zdrojov (s doplnením typových projektov) 5.1 1. 2. 3. 5.2 1. 2. 3.

5.3 1. 2. 3.

5.4 1. 2. 3.

Príprava vzdelávacích programov Koncepcia celoživotného vzdelávania v TO Programy vzdelávania pre jednotlivé oblasti Koncepcia vzdelávania na internete (e-learning)

SOUP SOUP SOUP, firmy

Spracovanie analýzy a dokumentácie k realizácii vzdelávacích programov Projektová dokumentácia vzdelávacieho centra TO (SOUP) Dokumentácia pre jednotlivé kurzy vzdelávacích programov Informačné a propagačné materiály k aktivizácii vzdelávania obyvateľov

Združenie TO, SOUP SOUP SOUP

Budovanie informačnej (internet) siete pre vzdelávanie Koncepcia a projekt internet siete pre TO Projekt organizácie, personálu, priestorov prevádzky siete Projekt systému komunikácie medzi partnermi

Združenie TO, firmy Združenie TO, podnikatelia Združenie TO, firmy

Organizácia rozvoja vzdelávania Projekt realizácie vzdelávacieho centra pre TO Projekt realizácie internet siete TO Plán kurzov vzdelávania (podnikatelia, obyvatelia)


SOUP, podnikatelia Združenie TO, firmy SOUP, Združenie TO

69

1/2004

4.3.5 Časový (a finančný) rámec zabezpečenia realizácie programu

1. Rozvoj cestovného ruchu

%

1.1 Tvorba základných informačných zdrojov pre TR Koncepcia, návrh produktov pre cestovný ruch Projekty máp, informačný systém, web stránka 1.2 Spracovanie analýzy a dokumentácie rozvoja turistiky Analýzy, koncepcie, plány, projekty využitia Projekty obnovy, pilotné projekty 1.3 Marketing rozvoja turistiky Koncepcia, plány, informačné zabezpečenie Propagácia produktov, informačné centrum, spolupráca 1.4 Organizácia rozvoja turistiky Plán akcii, manažment, spolupráca s MR Partnerstva, vzdelávanie, projekty CR, EU

2. Rozvoj vinohradníctva

3. Zachovanie kultúrneho a prírodného dedičstva 3.1 Tvorba informač. zdrojov o pozemkoch a vlastníkoch Evidencia, analýza stavu, koncepcia obnovy pamiatok Evidencia, digit. mapy, informač. systém o pamiatkach 3.2 Sprac. dokumentácie, UNESCO, ochrana, využívanie Projekt využitia, stav chránených krajinných prvkov Koncepcia ochrany krajiny, UNESCO, Latorica 3.3 Propagácia kultúrneho a prírodného dedičstva Propagačné dokumenty, kultúra a prírodné dedičstve Projekt obnovy tradícii, podpora vlastníkom, pravidlá 3.4 Organizácia ochrany, využitia kult. prírod. dedičstva Integrovaná ochrana TO, údržba, obnova pamiatok Vzdelávanie, kultúrne združenia, spolupráca s MR Tokaj - Rozvojový program

90 70

2007, priebežne 2006 rozvoj priebežne

70 60

2007, ďalší rozvoj 2007, priebežne

70 60

2006, ďalší rozvoj priebežne

70 60

2007, priebežne priebežne

%

2.1 Tvorba informač. zdrojov o pozemkoch a vlastníkoch Projekt máp, identifikácia parciel, analýza stavu Digitálne mapy, koncepcia obnovy vinohradov 2.2 Spracovanie analýzy, územno-plánovacej dokumentácie Územné plány mikroregión/obce, koncepcia rozvoja Prieskum, príprava a realizácia projektov obnovy 2.3 Posilnenie postavenia malopestovateľov hrozna na trhu Združenie, informačný systém, lobing Manažment riadenia pestovania a výroby vína 1.4 Organizácia rozvoja vinohradníctva Plán rozvoja, pokyny, podklady pre EU Projekt partnerstva, vzdelávania a podpory

70

poznámka

poznámka

100 60

2007, priebežne ďalší rozvoj, priebežne

70 60


70 80


70 60

2007, priebežne priebežne

%

poznámka

100 70

2007, priebežne 2006 rozvoj, priebežne

65 70


80 60

2006, ďalší rozvoj priebežne

40 70

2007, priebežne priebežne 1/2004

4. Ekonomický a sociálny rozvoj

%

poznámka

4.1 Tvorba informač. zdrojov pre rozvoj mikroregiónu Databáza podnikateľov, odbytové združenie, internet Ponuka plôch a objektov, podklady pre projekty 4.2 Spracovanie programov rozvoja Programy obci, plán manažmentu

100 90

2006, priebežne 2006 rozvoj, priebežne

100

2005, ďalší rozvoj

a1) Oblasť dopravnej, informačnej a miestnej infraštruktúry Analýza a koncepcia technickej infraštruktúry Projekt siete ciest, príslušenstva, plán údržby Projekt rozvoja služieb (turistika, agroturistika) Koncepcia budovania siete prístavov na Bodrogu Projekt zavedenia internetu, káblovej televízie

100 50 60 50 80

2007 rozvoj, priebežne 2006, rozvoj 2007, ďalší rozvoj 2006, priebežne 2006

a2) Oblasť sociálna, zdravotná, vzdelávania, kultúry a športu Koncepcia, projekt zariadenia sociálnych služieb Projekt vzdelávania, vzdelávacie centrum Plán akcii kultúrnych, spoločenských, športových Projekt podpory spolkov, klubov, nezamestnaných

70 60 80 65

2007, rozvoj 2007, priebežne priebežne priebežne

a3) Oblasť životného prostredia Koncepcia ŽP, projekt ochrany a správy TO Projekt rehabilitácie krajiny, monitoring ŽP Odstránenie lokál. zdrojov, alternat. zdroje energie Úpravy priestranstiev z hľadiska turistiky, agroturistiky

100 40 30 50

2007 rozvoj, priebežne 2006 rozvoj, priebežne 2007, ďalší rozvoj 2006, priebežne

a4) Oblasť podnikania Koncepcia podnikania, vzdelávanie, rekvalifikácia Environmentálna technológia, miestne suroviny Projekty spracovania ovocia, trstiny, výrobných služieb Projekty organizovanej turistiky, vybudovanie cyklotras Projekt splavnosti rieky Bodrog, priemyselný park Projekt voľných priestorov, projektové podklady Projekt turistického a rekreačného centra Projekty objektov agroturistiky, hypoturistiky a vodnej

100 25 30 40 20 40 30 35

2007 rozvoj, priebežne 2006, rozvoj 2007, ďalší rozvoj 2006, priebežne 2007 rozvoj, priebežne 2006, rozvoj 2007, ďalší rozvoj 2006, priebežne

90 100

2006, ďalší rozvoj 2007,priebežne

80 70 70 80 60 70

2007, priebežne 2006, priebežne 2007, rozvoj 2006, rozvoj 2005, priebežne 2006, priebežne

4.3 Prieskum a analýza rozvoja mikroregiónu Analýzy, prieskumy stavu a potrieb problémových oblasti Analýza možnosti využitia miestnych zdrojov 4.4 Organizácia rozvoja regiónu Koordinačné plány spolupráce, akcii a výstavby Plán akcií (výrobky), zriadenie centra mikroregiónu Projekt kancelárie v Košiciach, ponuka nehnuteľnosti Projekt propagácie regiónu, doma, v zahraničí Projekt partnerstiev, evidencie a monitoringu Plán akcii pre tvorbu partnerstiev


71

1/2004

4.4 Organizácia a manažment Program rozvoja je dôležitý predovšetkým tým, že zhrňuje základné informácie k stratégii vo všetkých súvislostiach rozvoja. Predkladá sa rôznym komisiám na vyššej programovacej úrovni, slúži ako koncepčný materiál pre formulovanie cieľov rôznych projektov, ako podklad pre žiadosti o finančnú podporu na realizáciu týchto projektov a tiež na upresňovanie, získavanie a koordináciu záujmov partnerov na území mikroregiónu. Realizácia programu je vykonávaná na základe projektov. Pri ich špecifikácii a výbere dochádza k združovaniu záujmov a prostriedkov. Účinnosť plnenie programu je možno zvýšiť len na základe partnerstiev. Okrem súkromnej podnikateľskej bázy sú to napríklad partneri, ktorí čerpajú zdroje aj z iných fondov EU a zo sveta. Vhodnými partnermi sú vysoké školy, výskumné a technologické inštitúcie. V rámci špecifických cieľov formulovaných v programe sa táto spolupráca priamo núka. Z uvedené vyplýva, že pri realizácii programu sa podieľajú mnohí účastníci jednotlivých projektov. K tomu je potrebné zabezpečiť vhodnú organizáciu a riadenie tohto procesu, ktorý pozostáva z plánovacích, komunikačných činnosti ako aj sledovania, hodnotenia a aktualizácie programu. 4.4.1 Organizácia programu Štruktúra organizačného zabezpečenia manažmentu programu je závislá od špecifických podmienok jednotlivých obcí a bude upresnená v ďalšom kroku programovacieho cyklu. Pre tento dokument programu je navrhovaný štandard stanovujúci princípy v tomto obsahu: Zastupiteľstvo mikroregiónu Najvyšší orgán na čele s predsedom a starostami jednotlivých obcí má politickú a riadiacu zodpovednosť za plnenie celého programu rozvoja. • • • • • • •

prijíma rozhodnutia o postupe realizácie programu ustanovuje riadiacu skupinu/osobu, ktorú poverí riadením procesu schvaľuje návrhy a projekty rozvoja dojednáva partnerské vzťahy zúčastňuje sa programovania v rámci stratégie mikroregiónu hodnotí, schvaľuje výsledky a výstupy programu zabezpečuje jeho realizáciu a rozhoduje o zmenách

Riadiaca skupina Činnosti riadiacej skupiny preberá najvyšší orgán. (Riadením procesu napr. konkrétneho projektu však môže poveriť aj inú osobu alebo inštitúciu). Hlavné činnosti manažmentu programu sú:


72

1/2004

• • • • •

organizačné a technické zabezpečenie programu kontrola (fyzická, ekonomická, kvalitatívna) monitoring a evidencia (pomocou ukazovateľov) Hodnotenie (priebežné a záverečné) spracovanie správ o stave a výsledkoch

Pracovná skupina Zloženie pracovnej skupiny musí odrážať príslušný rozsah záujmov v území. V skupine by preto mali byť reprezentanti verejného a súkromného sektoru, podnikatelia apod., zástupcovia ako z obcí tak aj partneri zúčastňujúci sa na realizácii programu. Dôležití sú predovšetkým odborne zdatní a spoločensky uznávaní so znalosťou situácie a pomerov v mikroregióne a jej programových zámerov. Súčasťou skupiny môže byť externý konzultant, ktorý je pomocníkom vo všetkých fázach programu. Hlavné činnosti tejto skupiny sú: • • • • • •

vykonávať rozbory pre zabezpečenie programu posudzovať projekty do programu prejednávať vecnú problematiku s partnermi spracovávať a preberať dokumentáciu projektov riešiť operatívne problémy pri realizácii programu spracovávať a predkladať návrhy pre aktualizáciu programu

Verejnosť Účasť verejnosti je zvlášť dôležitá pretože určuje výslednú legitimitu, vierohodnosť a záväznosť programu. Verejnosť sa v procese tvorby a realizácie programu zúčastňuje dvoma spôsobmi: • •

prostredníctvom svojich zástupcov v celom procese účasťou na prejednávaní čiastkových a celkových výsledkov programu

Konkrétne podoba účasti a formy prejednávania závisí od podmienok, ktoré si mikroregión vytvorí napr. pre tlač, rozhlas, internet, verejné prejednávanie a pod. Informovanosť a publicita je jednou z podmienok úspešnosti realizácie cieľov programu. 4.4.2 Manažment programu Organizačné zásady a pravidlá riadenia sú stanovené v etape E1. Tieto zásady musia byť stanovené tak, aby zabezpečovali celý proces plnenia programu. Obsahujú pravidlá pre procesy, ktoré sa vzájomne prekrývajú. Sú to hlavne tieto všeobecné činnosti: • • •

získavanie, sledovanie, hodnotenie a spracovanie informácii prejednávanie nadväznosti postupu realizácie projektov vytváranie technických a organizačných podmienok pre realizáciu projektov


73

1/2004

Pre špecifické riešené problémy a projekty je potrebné aby pracovná skupina spracovala aj špecifické pravidlá v súlade so stanovenými zásadami. Pritom je potrebné rešpektovať aj väzby na okolie napr.: •

stavebný dozor, životné prostredie, hygiena, veterinárna starostlivosť, ochrana prírody a krajiny, finančné úrady, okresné, mestské, krajské úrady a pod.

Pre manažment podľa organizačných zásad musia byť vymedzené základné činnosti, zodpovednosť, spôsob a forma predkladania správ, časové charakteristiky (napr. frekvencia pravidelného hodnotenia a schvaľovania zastupiteľstvom, predkladania správ pracovnými skupinami a pod.) Vlastný rámec manažmentu programu je vymedzený troma hlavnými procesmi, ktorými sú: kontrola, monitoring a hodnotenie. Kontrola Štandardne má byť vykonávaná: fyzická, ekonomická a kvalitatívna kontrola na mieste. Vo fáze schvaľovania je potrebné kontrolovať výsledky posúdenia prijateľnosti projektu, prípravu zmlúv, kontrolu v priebehu, ukončenia etapy alebo realizácie, pred platbami a pod. Kontrola má byť vykonávaná aj u dodávateľa materiálu a služieb. Z kontroly je potrebné spracovať správy čo je podkladom pre platby (fondy EU, banky). Obsahom je či realizácia rešpektuje stanovené parametre projektu, finančné prostriedky a či bol dosiahnutý cieľ programu. Monitoring Znamená sledovanie a preberanie výstupov, financovanie jednotlivých činnosti, projektov alebo etáp. Monitoring je potrebné vykonávať voči stanoveným ukazovateľom špecifických cieľov programu. Výsledky je potrebné tiež spracovať pretože sú súčasťou správ pre vyššie úrovne programov (regionálny monitorovací výbor) a administratívu fondov. Hodnotenie Je vykonávané pravidelne za účelom merania efektivity voči cieľom programu. Vykonáva sa v priebehu realizácie jednotlivých projektov a po ich ukončení. Posudzuje sa hlavne vecná stránka a vzniknuté problémy. Riešenie prioritných problémov sa posudzuje s použitím kritérií voči stanoveným ukazovateľom. Nevyhnutnou podmienkou monitoringu je organizačné a metodické zabezpečenie riešenia operatívnych problémov a z nich vyplývajúce zmenové riadenie.


74

1/2004

Záver Predložený dokument „Rozvojový program mikroregiónu“ je spracovaný na základe zadania zastupiteľstvom mikroregiónu „Tokajská vinohradnícka oblasť“. Po jeho odsúhlasení sa stane záväzným programom rozvoja mikroregiónu. Jeho ďalšou fázou je vytvorenie organizácie a manažmentu pre postupné zabezpečenie cieľov a ich opatrení na základe prípravy kvalitných projektov, získaných finančných zdrojov na ich realizáciu a spolupráce s partnermi programu. Pretože proces strategického plánovania má cyklický a iteračný charakter (nie je to jednorázový akt) budú sa niektoré skupiny činnosti (pozri hlavné etapy programu) pravidelne opakovať v súvislosti s meniacim sa prostredím a okolím mikroregiónu.


75

1/2004

Odsúhlasenie cieľov a stanovenie priorít, hodnoty: 1, 2, 3 (1 – najvyššia, 3 – najnižšia)

1. Rozvoj cestovného ruchu

priorita

poznámka

priorita

poznámka

priorita

poznámka

1.1 Tvorba základných informačných zdrojov pre TR Koncepcia, návrh produktov pre cestovný ruch Projekty máp, informačný systém, web stránka 1.2 Spracovanie analýzy a dokumentácie rozvoja turistiky Analýzy, koncepcie, plány, projekty využitia Projekty obnovy, pilotné projekty 1.3 Marketing rozvoja turistiky Koncepcia, plány, informačné zabezpečenie Propagácia produktov, informačné centrum, spolupráca 1.4 Organizácia rozvoja turistiky Plán akcii, manažment, spolupráca s MR Partnerstva, vzdelávanie, projekty CR, EU

2. Rozvoj vinohradníctva 2.1 Tvorba informač. zdrojov o pozemkoch a vlastníkoch Projekt máp, identifikácia parciel, analýza stavu Digitálne mapy, koncepcia obnovy vinohradov 2.2 Spracovanie analýzy, územno-plánovacej dokumentácie Územné plány mikroregión/obce, koncepcia rozvoja Prieskum, príprava a realizácia projektov obnovy 2.3 Posilnenie postavenia malopestovateľov hrozna na trhu Združenie, informačný systém, lobing Manažment riadenia pestovania a výroby vína 1.4 Organizácia rozvoja vinohradníctva Plán rozvoja, pokyny, podklady pre EU Projekt partnerstva, vzdelávania a podpory

3. Zachovanie kultúrneho a prírodného dedičstva 3.1 Tvorba informač. zdrojov o pozemkoch a vlastníkoch Evidencia, analýza stavu, koncepcia obnovy pamiatok Evidencia, digit. mapy, informač. systém o pamiatkach 3.2 Sprac. dokumentácie, UNESCO, ochrana, využívanie Projekt využitia, stav chránených krajinných prvkov Koncepcia ochrany krajiny, UNESCO, Latorica 3.3 Propagácia kultúrneho a prírodného dedičstva Propagačné dokumenty, kultúra a prírodné dedičstve Projekt obnovy tradícii, podpora vlastníkom, pravidlá 3.4 Organizácia ochrany, využitia kult. prírod. dedičstva Integrovaná ochrana TO, údržba, obnova pamiatok Vzdelávanie, kultúrne združenia, spolupráca s MR Tokaj - Rozvojový program

76

1/2004

4. Ekonomický a sociálny rozvoj

priorita

poznámka

4.1 Tvorba informač. zdrojov pre rozvoj mikroregiónu Databáza podnikateľov, odbytové združenie, internet Ponuka plôch a objektov, podklady pre projekty 4.2 Spracovanie programov rozvoja Programy obci, plán manažmentu a1) Oblasť dopravnej, informačnej a miestnej infraštruktúry Analýza a koncepcia technickej infraštruktúry Projekt siete ciest, príslušenstva, plán údržby Projekt rozvoja služieb (turistika, agroturistika) Koncepcia budovania siete prístavov na Bodrogu Projekt zavedenia internetu, káblovej televízie a2) Oblasť sociálna, zdravotná, vzdelávania, kultúry a športu Koncepcia, projekt zariadenia sociálnych služieb Projekt vzdelávania, vzdelávacie centrum Plán akcii kultúrnych, spoločenských, športových Projekt podpory spolkov, klubov, nezamestnaných a3) Oblasť životného prostredia Koncepcia ŽP, projekt ochrany a správy TO Projekt rehabilitácie krajiny, monitoring ŽP Odstránenie lokál. zdrojov, alternat. zdroje energie Úpravy priestranstiev z hľadiska turistiky, agroturistiky a4) Oblasť podnikania Koncepcia podnikania, vzdelávanie, rekvalifikácia Environmentálna technológia, miestne suroviny Projekty spracovania ovocia, trstiny, výrobných služieb Projekty organizovanej turistiky, vybudovanie cyklotras Projekt splavnosti rieky Bodrog, priemyselný park Projekt voľných priestorov, projektové podklady Projekt turistického a rekreačného centra Projekty objektov agroturistiky, hypoturistiky a vodnej 4.3 Prieskum a analýza rozvoja mikroregiónu Analýzy, prieskumy stavu a potrieb problémových oblasti Analýza možnosti využitia miestnych zdrojov 4.4 Organizácia rozvoja regiónu Koordinačné plány spolupráce, akcii a výstavby Plán akcií (výrobky), zriadenie centra mikroregiónu Projekt kancelárie v Košiciach, ponuka nehnuteľnosti Projekt propagácie regiónu, doma, v zahraničí Projekt partnerstiev, evidencie a monitoringu Plán akcii pre tvorbu partnerstiev


77

1/2004

5. Rozvoj ľudských zdrojov

priorita

poznámka

5.1 Príprava vzdelávacích programov Oblasť celoživotného vzdelávania CR Oblasť podnikanie, informatizácia, projekty rozvoja 3.2 Sprac. dokumentácie Projektová dokumentácia vzdelávacieho centra Dokumentácia vzdelávacích kurzov 3.3 Budovanie informačnej (internet) siete Projektová dokumentácia siete Projekt informačného zabezpečenia portálu siete 3.4 Organizácia rozvoja vzdelávania Zabezpečenie vybudovania site a vzdelávacieho centra Plán akcii pre rozvoj vzdelávania

Pre potreby Košického samosprávneho kraja, pre potreby združenia obci Tokaj a pre potreby aktivistov regionálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja v spolupráci s odborom regionálneho rozvoja KSK spracovala firma APEX a.s. Košice. Kontaktná adresa: Košický samosprávny kraj Odbor regionálneho rozvoja Tel. 055/7268 222-225 [email protected]


78

1/2004

Rozvoj Tokajskej vinohradníckej oblasti

Recommend Documents