1
POJEM VLASTNÍCTVO A VLASTNÍCKE PRÁVO
Subjektívne vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie vecné právo. Možno ho vymedziť ako objektívnym právom ustanovenú možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať ňou na základe vlastnej úvahy a rozhodovania, a to svojou mocou uznanou a chránenou zákonom, ktorá je nezávislá od súčasnej existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci. V tomto pojmovom vymedzení je zreteľne obsiahnutý prvok výlučnosti charakterizujúci právne postavenie vlastníka. Jeho podstata spočíva v schopnosti vlastníka založenej zákonom vylúčiť každého okrem seba samého z pôsobenia na vec. Už z vymedzenia pojmu subjektívne vlastnícke právo vyplýva, že vlastník je vo svojom správaní limitovaný, a to zákonom. Jeho správanie sa teda musí pohybovať „v rámci zákona“ . V ústavnoprávnej rovine je toto pojmové obmedzenie vlastníckeho práva vyjadrené formuláciou, že vlastníctvo zaväzuje (čl. 20 ods. 3 ústavy). Tým sa do nášho právneho poriadku dostala zásada sociálnej viazanosti, či tzv. sociálnej funkcie vlastníckeho práva, podľa ktorej sa vlastníctvo chápe nielen ako právo, ale aj ako povinnosť. V súlade s uvedenou právnou zásadou vlastník pri presadzovaní svojich individuálnych vlastníckych záujmov musí rešpektovať aj záujmy iných, najmä verejný záujem. Výkonom svojho vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie. Obmedzenia vlastníckeho práva vo verejnom záujme možno nájsť v mnohých normách verejného práva. Napríklad územnoplánovacie predpisy a stavebný poriadok určujú, či sa určité pozemky môžu zastavať stavbami a akým spôsobom, pričom poľnohospodárska a lesná pôda bez splnenia osobitných zákonných podmienok a postupov nemôže byť odňatá svojmu účelovému určeniu; zákonná úprava ochrany životného prostredia ukladá vlastníkom hnuteľných i nehnuteľných vecí viaceré obmedzenia; vlastníkom nehnuteľností i hnuteľných vecí ukladajú obmedzenia aj právne normy o ochrane historických a kultúrnych pamiatok a mnohé ďalšie právne predpisy. Náš právny poriadok pozná a upravuje jednotný typ vlastníckeho práva. V právnej rovine sa upustilo od členenia vlastníckeho práva podľa druhov a foriem. Vlastnícke právo všetkých subjektov je rovnocenné a rovnoprávne, čo sa najvýraznejšie prejavuje v rovnakom. obsahu vlastníckeho práva ustanovenom zákonom a v rovnakej právnej ochrane .
2
OBSAH VLASTNÍCKEHO PRÁVA Každé subjektívne vlastnícke právo charakterizuje tzv. triáda typických vlastníckych oprávnení patriacich do jeho obsahu. Ide o právo vec užívať a požívať jej plody a úžitky, právo vecou disponovať, právo vec držať ako aj o právo na ochranu proti akémukoľvek neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva. Prostredníctvom oprávnenia vec užívať a požívať sa realizuje úžitková hodnota veci. Toto oprávnenie má dve stránky. Jednak je to užívanie, t.j. prisvojovanie si podstaty a úžitkových vlastností veci, a jednak prisvojovanie si úžitkov a plodov veci. Prvý aspekt v sebe zahŕňa aj právnu možnosť meniť podstatu veci, prípadne ju podľa povahy veci aj spotrebovať a pod. Druhý aspekt sa týka len plodonosných veci , či už ide o ich prirodzené plody alebo tzv. plody civilné. Napríklad vlastník záhrady má právo prisvojovať si ovocie a iné prirodzené plody, naproti tomu vlastník peňazí ich uložením na vkladnej knižke alebo poskytnutím pôžičky ktorémukoľvek subjektu má právo brať z nich úroky. Dispozičné oprávnenie umožňuje vlastníkovi realizovať výmennú hodnotu veci. Výsledkom tejto realizácie je prevod vlastníckeho práva k veci na iného. Vlastník môže vecou disponovať bez zákonného obmedzenia. V osobitných prípadoch sa môže dispozičné oprávnenie vlastníka obmedziť buď z vôle samého vlastníka (napr. osobitnou zmluvou), alebo výnimočne aj proti jeho vôli, ak to napríklad vyplýva z výkonu exekúcie predajom hnuteľných vecí alebo nehnuteľností. Právo držby ako ďalšie parciálne oprávnenie vlastníka je imanentnou súčasťou vlastníckeho práva a vlastníkovi poskytuje právnu možnosť, aby mal vec fakticky vo svojej moci. Existencia práva držby je podmienená a nerozlučne spätá s existenciou ďalších dvoch oprávnení vlastníka, pretože je nemysliteľné, aby vlastník veci užíval a disponoval ňou bez toho, aby ju mal vo svojej moci. K čiastkovým oprávneniam vlastníka patrí aj právo na ochranu proti každému, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. VÝKON A OBMEDZENIE VLASTNÍCKEHO PRÁVA Z občianskoprávnych ustanovení, ktoré v nadväznosti na § 3 ods. 1 ukladajú vlastníkovi pri výkone jeho práva i konkrétne povinnosti, má prvoradý význam najmä úprava susedských vzťahov (§ 127) a dočasné obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 128 ods. 1. Právnymi prostriedkami obmedzujúcimi vlastnícke
3
právo sú aj záložné právo, vecné bremená a zádržné právo (pozri výklad o právach k cudzej veci). Pri posudzovaní tohto ustanovenia treba vychádzať zo skúseností, že aj pri ohľaduplnom výkone vlastníckych práv viažucich sa najmä k nehnuteľnostiam dochádza k určitým vonkajším prejavom, ktoré zasahujú do okolia. Vlastníctvo takejto veci nie je izolované od vonkajšieho sveta. Preto sa v citovanom ustanovení nezakazuje akékoľvek obťažovanie, ale iba také, ktoré buď svojou intenzitou, trvaním a pod. v daných pomeroch prekračuje primeranú mieru, alebo túto mieru síce neprekračuje, ale vážne ohrozuje výkon práv suseda. Len splnením jednej z uvedených alternatív sa môže oprávnený dovolávať ochrany podľa § 127. V tomto zmysle hranicu medzi dovoleným a nedovoleným správaním vlastníka treba v jednotlivom prípade určovať nielen so zreteľom na jeho konkrétne správanie v určitom čase a na určitom mieste, ale aj so zreteľom na všeobecné objektívne kritériá či pomery . Naproti tomu poskytnutie právnej ochrany podľa ustanovenia § 127 zrejme neprichádza do úvahy vtedy, keď vlastník bežným spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo a pritom svojím správaním neprekračuje rámec obvyklého užívania nehnuteľnosti samej alebo aj užívania hnuteľných vecí nachádzajúcich sa na nehnuteľnosti . OCHRANA VLASTNÍCKEHO PRÁVA Občianskoprávne prostriedky, ktoré má vlastník pri ochrane svojho práva k dispozícii, možno rozdeliť na všeobecné a osobitné. Osobitnými prostriedkami ochrany vlastníckeho práva sú dve vlastnícke žaloby, ktoré poznalo už rímske právo, a to žaloba na vydanie veci( rei vindicatio) a zapieracia žaloba {actio negatoria). Hmotnoprávne predpoklady týchto žalôb sú upravené v § 126 ods. 1. Obdobné právo na ochranu ako vlastník má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba (§ 126 ods. 2). Takouto osobou môže byť nielen oprávnený držiteľ, ale aj nájomca, vypožičiavateľ a pod. ŽALOBA NA VYDANIE VECI (REI VINDICATIO) Hmotnoprávnym základom reivindikačnej žaloby je skutočnosť, že určitá vec sa nachádza vo faktickej moci inej osoby než jej vlastníka, pričom táto osoba zadržiava vec bez právneho dôvodu. Prvým predpokladom podania reivindikačnej žaloby je existencia žalobcovho vlastníckeho práva k veci. Vlastnícke právo sa musí preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. To predovšetkým znamená, že žalobca musí preukázať, na základe akého právneho dôvodu nadobudol vlastnícke právo k veci. Reivindikačnou žalobou sa
4
možno s úspechom domáhať vydania veci len za predpokladu, že žalovaný zadržiava žalobcovu vec bezprávneho dôvodu, t j. neoprávnene. ZAPIERACIA ŽALOBA (ACTIO NEGATORIA) Vlastník veci sa zapieracou žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto ho neoprávnenými zásahmi vo výkone vlastníckeho práva ruší inak než neoprávneným zadržiavaním veci. Zapieracou žalobou sa vlastník bráni proti neoprávneným zásahom, ktoré už boli vykonané, ktoré trvajú, alebo ak hrozí ich opakovanie. Aktívne legitimovaný na podanie zapieracej žaloby je vlastník (spoluvlastník) veci, ktorý musí rovnako ako pri reivindikačnej žalobe preukázať existenciu vlastníckeho práva k veci. Oprávnený držiteľ, nájomca, vypožičiavateľ a pod. sa môže brániť proti zásahom, ktoré rušia výkon jeho držby či detencie, obdobou zapieracej žaloby (pozri § 130 ods. 2). Pasívne legitimovaný je ten, kto vlastníka neoprávnene ruší vo výkone jeho vlastníckeho práva, pričom činnosť rušiteľa sa posudzuje bez zreteľa na jeho zavinenie.
NADOBÚDANIE VLASTNÍCKEHO PRÁVA
K originálnemu nadobudnutiu patrí najmä vydržanie, vytvorenie novej veci, spracovanie cudzej veci, prírastok a ďalšie, K derivatívnemu spôsobu nadobudnutia patrí nadobudnutie vlastníckeho práva zmluvou a dedením.
NADOBÚDANIE VLASTNÍCKEHO PRÁVA ZMLUVOU Zmluvným nadobudnutím vlastníckeho práva je všeobecne každá na zmluve založená zmena v osobe vlastníka veci, pri ktorej nadobúdateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo od doterajšieho vlastníka. Najtypickejšími zmluvami, prostredníctvom ktorých sa nadobúda vlastnícke pravo, je kúpna zmluva, zámenná zmluva a darovacia zmluva (tzv. scudzovacie zmluvy). Vlastnícke právo k hnuteľnej veci sa na základe zmluvy nadobúda prevzatím veci ,ak v právnom predpise nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 133 ods. 1). N
5
Osobitosť zmluvného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci spočíva v tom, že zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme a musí k nej pristúpiť právna skutočnosť v podobe vkladu do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2). To znamená, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe zmluvy sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností, pričom tento vklad má konštitutívne účinky.
NADOBÚDANIE VLASTNÍCKEHO PRÁVA ROZHODNUTÍM ŠTÁTNEHO ORGÁNU
Vlastnícke právo k veci sa nadobúda dňom určeným v príslušnom rozhodnutí a ak tento deň v rozhodnutí nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia (§ 132 ods. 2).
NADOBÚDANIE VLASTNÍCKEHO PRÁVA NA ZÁKLADE INÝCH SKUTOČNOSTÍ USTANOVENÝCH ZÁKONOM
Vydržanie Nadobudnutie vlastníckeho práva k strateným, skrytým a opusteným veciam Nadobudnutie vlastníckeho práva vytvorením novej veci Nadobudnutie vlastníckeho práva prírastkom a spracovaním Nadobudnutie vlastníckeho práva príklepom licitátora Nadobudnutie vlastníckeho práva k neoprávnenej stavbe
ZÁNIK VLASTNÍCKEHO PRÁVA V prípade, keď je zánik vlastníckeho práva k určitej u jedného subjektu spojený s nadobudnutím vlastníckeho práva k tej istej veci iným subjektom, hovoríme o relatívnom zániku vlastníckeho práva. K zániku vlastníckeho práva však môže dôjsť aj tak, že vlastnícke právo k tej istej veci nenadobudne nikto, pretože
6
zanikne sama vec (vec sa skonzumuje alebo zničí). V takom prípade hovoríme o absolútnom zániku vlastníckeho práva. Významné je rozlišovanie prípadov zániku vlastníckeho práva podľa druhu právnej skutočnosti, ktorá ho spôsobuje, a to: na základe právneho úkonu zaniká vlastnícke právo scudziteľa jeho zmluvným prevodom na iného . Právnym úkonom, ktorým zaniká vlastnícke právo, je tiež opustenie (derelikcia) veci. Ide o prejavenie úmyslu vzdať sa vlastníckeho práva k veci. Udalosťou zaniká vlastnícke právo najmä: a) zánikom veci v dôsledku jej zničenia alebo skonzumovania. b) smrťou vlastníka, v dôsledku čoho vlastnícke právo zomretého prechádza na jeho dedičov (§ 460); ak dedičstvo nenadobudne žiadny dedič, vlastnícke právo prechádza na štát ako odúmrť (§ 462), c) stratou veci zaniká vlastnícke právo len po splnení určitých podmienok, d) uplynutím vydržacej doby za podmienok ustanovených zákonom pôvodný vlastník stráca vlastnícke právo k veci, ktoré nadobúda oprávnený držiteľ. K zániku vlastníckeho práva dochádza aj na základe právoplatného rozhodnutia štátneho orgánu {orgánu verejnej moci), a to na základe rozhodnutia a) súdu alebo b) iného štátneho orgánu.
PODIELOVÉ SPOLUVLASTNÍCTVO
VYMEDZENIE PODIELOVÉHO SPOLUVLASTNÍCTVA
OBSAH PODIELOVÉHO SPOLUVLASTNÍCTVA Práva a povinnosti vo vzájomnom vzťahu spoluvlastníkov týkajúce sa hospodárenia so spoločnou vecou Práva a povinnosti všetkých spoluvlastníkov vo vzťahu k tretím osobám týkajúce sa celej veci
7
Práva a povinnosti spoluvlastníka tykajúce sa možnosti nakladania so spoluvlastníckym podielom
ZÁNIK PODIELOVÉHO SPOLUVLASTNÍCTVA Zrušenie spoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov Zrušenie podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu
BEZPODIELOVE SPOLUVLASTNÍCTVO MANŽELOV
POJEM BEZPODIELOVE SPOLUVLASTNÍCTVO MANŽELOV PREDMET A ROZSAH ZÁKONNÉHO BEZPODIELOVÉHO SPOLUVLASTNÍCTVA VZNIK ZÁKONNÉHO BEZPODIELOVÉHO SPOLUVLASTNÍCTVA OBSAH ZÁKONNÉHO BEZPODIELOVÉHO SPOLUVLASTNÍCTVA ZÁNIK ZÁKONNÉHO BEZPODIELOVÉHO SPOLUVLASTNÍCTVA VYPORIADANIE BEZPODIELOVÉHO SPOLUVLASTNÍCTVA
DRŽBA A DETENCIA VECNÉ PRÁVA K CUDZEJ VECI VECNÉ BREMENA POJEM, PODSTATA A FUNKCIA VECNÝCH BREMIEN Obsah právneho vzťahu vecného bremena tvoria práva a povinnosti jeho subjektov, ktoré v zásade vyplývajú predovšetkým z právnych dôvodov, na základe ktorých vecné bremená vznikli. Zaviazaný subjekt je povinný
8
v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť, niečo konať alebo niečoho sa zdržať {§ 151n ods. 1). ZÁNIK VECNÝCH BREMIEN
ZÁLOŽNE PRÁVO
