Pojem a charakteristika spoločnosti s ručením obmedzeným. Spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej tiež len „spoločnosť“) je právnickou osobou, ktorej právne postavenie je upravené v ustanoveniach § 105 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej iba „ObchZ“). Ide o jeden zo štyroch typov obchodných spoločností; charakterizovaná je hneď v úvodnom ust. § 105 ods. 1 ObchZ tak, že ide o spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Mohlo by sa zdať, že táto spoločnosť je okrem iného charakteristická pluralitou spoločníkov. Hoci ide o veľmi častý prípad, nemusí to tak byť vždy. Už v ods. 2 a 3 je totiž uvedené, že spoločnosť môže založiť aj len jedna osoba, a zároveň, že spoločnosť môže mať najviac 50 spoločníkov. Tieto čísla napovedajú, že spoločnosť s ručením obmedzeným je typom spoločnosti vhodnej na účely malého a stredného podnikania. Prirodzene obrat alebo dosahovaný zisk nie je vopred determinovaný a záleží len na tom, ako sa novovzniknutá spoločnosť etabluje v príslušnom segmente trhu. Toto je spravidla podmienené presadením sa oproti pomerne silnej konkurencii. Vhodnosť tohto typu spoločnosti pre malá a stredné podnikanie teda znamená niečo iné. Možno povedať, že právna úprava vzniku a fungovania spoločnosti s ručením obmedzeným je uspôsobená tak, aby pomohla akumulovať aspoň základné množstvo kapitálu potrebného pre rozbehnutie podnikateľských aktivít charakteristických práve pre malé a stredné podnikanie. Pre tie segmenty trhu, na ktorých účasť a presadenie sa sú podmienené akumuláciou veľkého množstva peňažných prostriedkov sa oveľa viac hodia alebo akciová spoločnosť, alebo iné modely, hoci aj s účasťou štátu. Vyššie spomenutý základný kapitál je však pre spoločnosť s ručením obmedzeným charakteristický vždy. Aby sme boli presní, musíme používať pojem „základné imanie“. Základným imaním zákon rozumie peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Kým napríklad verejná obchodná spoločnosť základné imanie vytvárať nemusí, spoločnosť s ručením obmedzeným ako i akciová spoločnosť to musia urobiť vždy (ust. § 58 ObchZ). Hodnota základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným musí byť aspoň 5 000,- EUR, pri akciovej spoločnosti to však musí byť už minimálne 25 000,- EUR. Osobitné zákony však ustanovujú špeciálne požiadavky. Napríklad bankou môže byť iba akciová spoločnosť, pričom na udelenie bankového povolenia sa okrem iného vyžaduje, aby peňažný vklad do základného imania banky bol najmenej 500 000 000,- Sk (vyjadrené v starej mene) a ak ide o banku vykonávajúcu hypotekárne obchody, najmenej 1 000 000 000,- Sk (ust. § 2 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov). Adekvátne uvedeným sumám sú však upravené aj iné požiadavky na vznik a fungovanie toho – ktorého typu spoločnosti, a pretože pri spoločnosti s ručením obmedzeným ide o požiadavky vôbec nie prísne, ide o pomerne populárnu právno-organizačnú formu výkonu podnikania. Pokiaľ ide o vklady jednotlivých spoločníkov, rozhodujúci je ich počet. Ak spoločnosť zakladá jediný zakladateľ, hodnota jeho vkladu musí byť aspoň 5 000,- EUR a tento vklad musí byť v celom rozsahu splatený pred zápisom spoločnosti do obchodného registra (ust. § 111 ods. 3 ObchZ). V ostatných prípadoch, teda ak je počet zakladateľov alebo spoločníkov 2 až 50, hodnota vkladu každého spoločníka musí byť aspoň 750,- EUR a súčet vkladov musí súhlasiť s hodnotou základného imania spoločnosti; pritom platí, že výška vkladu jednotlivých spoločníkov sa môže určiť rozdielne (ust. § 109 ods. 1 a 2 ObchZ). Druhý významný atribút spoločnosti s ručením obmedzeným je zrejmý hneď z jej názvu. Ide o ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti, ktoré možno ozrejmiť porovnaním s inými
formami výkonu podnikateľskej činnosti. Fyzická osoba, podnikajúca napríklad na základe živnostenského oprávnenia, zodpovedá za záväzky vzniknuté v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej činnosti celým svojim majetkom. Napríklad remeselník si na začiatku podnikania vezme úver, z ktorého bude financovať nákup náradia, strojov a zariadení, vedenie potrebnej administratívy a podobne. Ak mu podnikateľská činnosť z akéhokoľvek dôvodu neprinesie očakávaný zisk, bude povinný splatiť úver aj z vlastného „osobného“ majetku. Ak tak neurobí dobrovoľne, jeho veriteľ (t.j. banka) sa po určitom procesnom postupe bude môcť domáhať uspokojenia svojej pohľadávky aj prostredníctvom súdneho exekútora, ktorý potrebné peniaze získa napríklad predajom bytu povinného. Podobná situácia nastáva aj pri podnikaní vykonávanom v právnej forme verejnej obchodnej spoločnosti. Hoci v tomto prípade, rovnako ako pri spoločnosti s ručením obmedzeným, ide o podnikanie vykonávané prostredníctvom zriadenia právnickej osoby (obchodnej spoločnosti), ručenie spoločníkov je pri týchto dvoch právno-organizačných štruktúrach upravené veľmi odlišne. Spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne všetkým svojim majetkom (ust. § 76 ObchZ). Ak sa vrátime k príkladu s remeselníkom, v tomto prípade by si úver nebral remeselník, resp. iná s nim podnikajúca osoba, ale úver by si vzala nimi zriadená spoločnosť. Ak by ho však nesplatila, situácia osôb organizovaných vo forme verejnej obchodnej spoločnosti by bola rovnaká ako v prvom prípade. Situácia pri spoločnosti s ručením obmedzeným je upravená v ust. § 106 ObchZ. Spoločnosť tak zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojim majetkom a spoločník alebo spoločníci, ak sú viacerí, ručia za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Príklad s remeselníkom je použiteľný aj v tomto prípade. Ako bolo uvedené vyššie, spoločnosť s ručením obmedzeným môže založiť aj sám. Bude síce potrebovať aspoň 5 000,- EUR, ktoré bude musieť splatiť pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Ďalšie peniaze potrebné na výkon podnikateľskej činnosti získa vybavením úveru, ktorý si však bude brať nie on ako fyzická osoba, ale nim založená spoločnosť s ručením obmedzeným ako osoba právnická. Ak výsledkom podnikateľskej činnosti bude strata, v dôsledku ktorej nebude z čoho úver splatiť, nepríde remeselník o svoj ďalší „osobný“ majetok, ale iba o to, čo do spoločnosti vložil ako vklad. V tomto prípade teda maximálne o 5 000,- EUR hoci úver, ktorý si na podnikanie vzala spoločnosť, môže byť vo výške oveľa väčšej. Druhou stranou mince je postavenie banky vo vzťahu k návratnosti úveru. Kým v prvých dvoch prípadoch môže za účelom uspokojenia svojej pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora siahnuť aj na „osobný“ majetok remeselníka, v poslednom prípade hrozí, že pohľadávka banky zostane aspoň z časti neuspokojená. Nakoľko to nie je predmetom tohto výkladu len na okraj spomenieme, že takéto riziko eliminuje banka napríklad ručením, zriadením záložného práva a podobne, ktoré poskytujú spravidla ďalšie osoby. Založenie a vznik spoločnosti s ručením obmedzeným. Realizácia podnikateľského zámeru alebo zámerov prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným predpokladá uskutočnenie viacerých krokov. Dva z nich sú uvedené už v nadpise tejto state – ide o založenie a vznik spoločnosti. Treba upozorniť, že tieto pojmy nemožno zamieňať. Ide o dva kroky, ktoré musia nasledovať jeden po druhom a ktoré predpokladajú viacero úkonov, avšak obsahovo odlišných. V úvode práce bolo uvedené, že právne postavenie spoločnosti s ručením obmedzeným upravujú ustanovenia § 105 a nasl. ObchZ. Pri zakladaní spoločnosti si však s nimi nevystačíme. Nakoľko otázky týkajúce sa všetkých typov obchodných spoločností sú
upravené v ust. § 56 až 75a ObchZ, bude potrebné zohľadniť aj tieto ustanovenia. Okrem ObchZ má rovnaký význam i zákon č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „ZOR“), vykonávací predpis k tomuto zákonu, ktorým je vyhláška č. 25/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť taktiež v znení neskorších predpisov ako i zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Nakoľko pri zápise predmetu podnikania obchodnej spoločnosti do Obchodného registra je potrebné predložiť doklady preukazujúce oprávnenie na podnikanie v tej ktorej oblasti, je potrebné vziať do úvahy právnu úpravu vykonanú alebo zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, prípadne niektorým zo zákonov upravujúcich podnikanie v špecifických a z toho dôvodu i osobitne regulovaných oblastiach ekonomickej činnosti (napr. už spomenutý zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a pod.). Spoločnosť sa zakladá spoločenskou zmluvou podpísanou všetkými zakladateľmi, ktorých podpisy musia byť úradne osvedčené (ust. § 57 ods. 1 ObchZ). Povinné náležitosti spoločenskej zmluvy sú upravené v ust. § 110 ObchZ. Spoločenská zmluva musí obsahovať obchodné meno a sídlo spoločnosti, určenie spoločníkov, predmetu podnikania, ako aj iné údaje požadované zákonom. Z pomedzi nich treba osobitne spomenúť údaj o výške základného imania a výške vkladu každého spoločníka ako i určenie správcu vkladov podľa ust. § 60 ods. 1 ObchZ. Spoločenská zmluva môže určiť, že spoločnosť vydá stanovy, ktoré ešte podrobnejšie upravia záležitosti obsiahnuté v spoločenskej zmluve. V prípadoch, keď spoločnosť s ručením obmedzeným zakladá jediná osoba, spoločenskú zmluvu nahrádza zakladateľská listina, ktorá má však rovnaké podstatné náležitosti ako spoločenská zmluva. Ak z textu spoločenskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny nevyplýva iný dátum, spoločnosť sa považuje za založenú okamihom podpisu zmluvy alebo listiny všetkými zakladateľmi spoločnosti. Po založení spoločnosti je potrebné splatiť vklady alebo ich časť, vybaviť oprávnenia potrebné na výkon podnikateľskej činnosti, často tiež prenajať priestory, v ktorých bude sídlo budúcej spoločnosti a podobne. Niektoré z uvedených činností sa končia vydaním dokumentu, ktorý je potrebné priložiť k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Napríklad aby mohol byť zapísaný predmet podnikania, je treba vybaviť pre spoločnosť určité povolenie, licenciu, alebo inak označené oprávnenie na podnikanie v určitej oblasti. Len na jeho základe zapíše registrový súd príslušnú činnosť ako predmet podnikania. Nakoľko je spoločnosť len založená a dosiaľ nevznikla (a nemá teda ani orgány, ktoré by v jej mene konali), vyvstáva otázka, kto môže uvedené úkony v mene vznikajúcej spoločnosti vykonávať. Odpoveď možno nájsť v ust. § 60 ObchZ upravujúceho správu vkladov a v ust. § 64 ObchZ, ktorý upravuje konanie v mene spoločnosti pred jej vznikom. Po vybavení dokladov, ktoré sa prikladajú k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra, je potrebné vyplniť predpísané tlačivo, doložiť potrebný počet príloh a podaním návrhu požiadať príslušný registrový súd o vykonanie zápisu. Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra podpisujú a podávajú všetci konatelia spoločnosti (ust. § 112 ObchZ). Pravosť ich podpisov musí byť úradne osvedčená (ust. § 5 ods. 3 ZOR). S podaním návrhu na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra je spojená povinnosť
zaplatenia súdneho poplatku vo výške 331,50 EUR (položka 17 písm. a) bod 2. prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov). Spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra (ust. § 62 ods. 1 ObchZ). Týmto dňom získava spoločnosť spôsobilosť mať práva a povinnosti i spôsobilosť na právne úkony zároveň. Postavenie spoločníkov a orgánov spoločnosti s ručením obmedzeným. Okamihom vzniku spoločnosti sa z jej zakladateľov stávajú spoločníci. Práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti predstavuje tzv. obchodný podiel (ust. § 114 ods. 1 ObchZ), s ktorým je možné za podmienok ustanovených zákonom tiež nakladať. Spoločník má teda z titulu svojej účasti na spoločnosti nielen právo podieľať sa na jej zisku, ale aj celý rad iných oprávnení, ktorých realizáciou môže aktívne ovplyvňovať podnikateľské aktivity spoločnosti. Obchodný podiel je zároveň majetkovou hodnotou a vyššie uvedeným nakladaním sa rozumie napríklad prevod obchodného podielu, jeho založenie a iné. Spoločník, ktorý sa už nechce aktívne a ani inak podieľať na podnikaní spoločnosti tak môže obchodný podiel previesť za odplatu na inú osobu, ktorá sa stane namiesto neho novým spoločníkom. Spoločnosť ako právnická osoba však existuje naďalej bez toho, aby sa zmena spoločníka prejavila vo vzťahoch spoločnosti k tretím osobám. Fungovanie spoločnosti je nepredstaviteľné bez existencie jej orgánov. Týmito sú valné zhromaždenie, konatelia spoločnosti a prípadne jej dozorná rada. Valné zhromaždenie (ust. § 125 a nasl. ObchZ) je najvyšším orgánom spoločnosti a ak ide o spoločnosť s viacerými spoločníkmi, ide o kolektívny orgán, ktorého spôsob rozhodovania je upravený zákonom. Vo väčšine prípadov sa na prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia vyžaduje súhlas určitej väčšiny spoločníkov. Ide o to, že ak by zákon za každých okolností trval na prijatí rozhodnutia všetkými spoločníkmi, mohlo by to paralyzovať chod a výkon podnikateľských aktivít spoločnosti. Samozrejme prijatie rozhodnutia všetkými spoločníkmi je prípustné vždy. V mene spoločnosti, vo vzťahu k tretím osobám, konajú jej štatutárne orgány (ust. § 13 ods. 1 ObchZ). Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov (ust. § 133 a nasl. ObchZ). Údaje o konateľoch spoločnosti i spôsob, akým v mene spoločnosti konajú, sa zapisujú do obchodného registra (ust. § 2 ods. 1 písm. e) ZOR). Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ktorú do tejto funkcie ustanoví valné zhromaždenie spoločnosti. Konateľ je teda výkonným orgánom spoločnosti, čo sa prejavuje dovnútra rozhodovaním o obchodnom vedení spoločnosti, navonok napríklad uzatváraním (podpisovaním) zmlúv v jej mene. Pri výkone tejto činnosti sú konatelia povinní rešpektovať rozhodnutia valného zhromaždenia. Ak to ustanovuje spoločenská zmluva, ďalším orgánom spoločnosti je jej dozorná rada (ust. § 137 a nasl. ObchZ). Z uvedeného vyplýva, že zriadenie dozornej rady povinné nie je. Ak sa však zriaďuje, musí mať aspoň troch členov, ktorých volí valné zhromaždenie spoločnosti. Úlohou dozornej rady, ktorá je kontrolným orgánom, je okrem dohľadu nad činnosťou konateľov napríklad preskúmavanie údajov obsiahnutých v obchodných a účtovných knihách a podávanie správ valnému zhromaždeniu spoločnosti. Záver.
Možno zhrnúť, že spoločnosť s ručením obmedzeným je vďaka jej právnej úprave organizačnou štruktúrou (s právnou subjektivitou), ktorá je pomerne flexibilná v tom zmysle, že v súčasných podmienkach je možné ju nielen pomerne rýchlo a bez väčších nákladov založiť a zapísať do obchodného registra, ale jej vnútorná štruktúra a úprava spôsobu rozhodovania umožňuje pomerne rýchlo reagovať a prispôsobiť sa nielen potrebám spoločníkov, ale tiež prostredia, v ktorom spoločnosť pôsobí. Uvedené, spolu s úpravou ručenia spoločníkov za záväzky spoločnosti, vytvára z tohto typu spoločnosti možno najvhodnejšiu právno-organizačnú formu pre výkon malého a stredného podnikania v podmienkach Slovenskej republiky vôbec.
