P R OGRAM Slovenské národné múzeum
Zväz múzeí na Slovensku
MÚZEÁ VO VOJNE Druhá svetová vojna a jej dôsledky na činnosť múzeí a ich zbierky odborná konferencia 10. – 11. november 2015 Múzeum Slovenského národného povstania Banská Bystrica 10. NOVEMBER 2015 (UTOROK) 09,30 – 10,30
PREZENTÁCIA ÚČASTNÍKOV
10,30 – 10,45
ÚVODNÝ BLOK
Podušelová Gabriela Aj múzeá by mali poznať svoje vlastné dejiny, vrátane dejín počas vojny 10,45 – 16,15
BLOK – MÚZEÁ SLOVENSKA V ČASE DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY
10,45 – 11,05 Halmová Mária Muzeálna slovenská spoločnosť a Slovenské národné múzeum v rokoch 1939 – 1945 Príspevok je venovaný činnosti Muzeálnej slovenskej spoločnosti, organizačnej a edičnej činnosti, ale hlavne otázke jej členskej základne a zmenám, ktoré v nej nastali po odstúpení časti územia a v súvislosti s odchodom predovšetkým českej inteligencie. V ďalšej časti sa príspevok zaoberá činnosťou Slovenského národného múzea v Martine, predovšetkým ochranou vlastného zbierkového fondu a fondov iných inštitúcií i súkromných fondov a osôb v danom období, osobitne po vypuknutí Slovenského národného povstania a pri oslobodzovacích bojoch. 11,05 – 11,20 Machajdíková Elena Sídlo a činnosť Slovenského národného múzea a jeho predchodcov v Bratislave počas druhej svetovej vojny Príspevok mapuje činnosť priamych predchodcov Slovenského národného múzea v Bratislave počas druhej svetovej vojny – Zemedelského múzea, Lesníckeho a loveckého múzea, Slovenského vlastivedného múzea a ich nástupcu Slovenského múzea. Priaznivý rozvoj a činnosť múzeí narušilo postupné zhoršovanie politickej a hospodárskej situácie vo svete, a najmä v Európe. Prinieslo zložité obdobie boja o prežitie, zamerané najmä na záchranu a ochranu zbierkových fondov a svojho sídla. Slovenské múzeum patrilo k najviac vojnou poškodeným múzeám na Slovensku, ktoré spôsobilo najmä bombardovanie Bratislavy v rokoch 1944.
11,20 – 11,40 Kautman Ján Prírodovedné zbierky v období druhej svetovej vojny Druhá svetová vojna bola zatiaľ najvýznamnejším negatívnym medzníkom v histórii prírodovedného múzejníctva v Bratislave. Niečo vyše desať rokov intenzívneho budovania zbierok v novej, za múzejným účelom vybudovanej budove, bolo na dlhé obdobie pozastavené. Budova aj s obsahom bola viacnásobne veľmi vážne poškodená. Najviac utrpeli predmety vo výstavných priestoroch a v depozitároch nachádzajúcich sa v zničených častiach budovy. Napriek poškodeniu, či zničeniu určitej časti zbierkového fondu najhorším dopadom druhej svetovej vojny bolo prerušenie kontinuity budovania fondu na obdobie skoro 20 rokov, spôsobené organizačnými zmenami, vyhostením odborných pracovníkov, rekonštrukciou budovy, a najmä vznikom dlhodobého vákua v budovaní zbierkového fondu. 11,40 – 12,00 Kárpáty Vojtech Košické múzeá v rokoch druhej svetovej vojny Príspevok sa venuje Hornouhorskému Rákocziho múzeu a okrajovo i Maďarskému krajinskému technickému múzeu v Košiciach v rokoch 1938 – 1945. Načrtne základné smery vo výstavnej, zbierkotvornej a vedecko-výskumnej oblasti v danom období a zhodnotí ich celkové postavenie v spoločenskom a vedeckom živote mesta, regiónu i štátu. Na niektorých príkladoch ukáže vplyv politických determinantov a národnostných presahov do života košických múzeí počas šesťročnej maďarskej okupácie Košíc. 12,00 – 12,05 Viszlay Gabriel (prezentuje V. Kárpaty) Evakuácia zbierkových predmetov múzea a pamiatok Dómu Sv. Alžbety v obci Hejce 12,05 – 12,20 Hradecký Roman: Karol Kyszeli ako kustód Mestského múzea v Banskej Bystrici počas druhej svetovej vojny 12,20 – 12,30
DISKUSIA
12,30 – 13,30
OBEDŇAJŠIA PRESTÁVKA
13,30 – 13,50 Miľanová Ľubica Mestské múzeum vo Zvolene Príspevok priblíži prvotné snahy významných predstaviteľov mesta o založenie múzea vo Zvolene, ktoré sa naplnili práve v období druhej svetovej vojny. Vznik mestského múzea poznačili politické a spoločenské udalosti vtedajšej doby, stal sa však významným medzníkom kultúrneho života mesta. 13,50 – 14,10 Bekessová Magdaléna Od spolkového múzea po prvé okresné múzeum na Slovensku Profilácia Podtatranského múzea v Poprade od založenia do roku 1945 – zbierky, prezentačné aktivity, osobnosti, dôležité udalosti, existujúce pramene.
14,10 – 14,30 Kurincová Elena Múzeum mesta Bratislavy v rokoch 1939 - 1950 Mestské múzeum bolo súčasťou Vedeckých ústavov mesta Bratislavy a plnilo funkciu múzea hlavného mesta vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945). Odborné činnosti ako akvizičná, výstavná, prezentačná, publikačná sa orientovali na novú štátnu ideológiu skôr ako na dejiny mesta. Múzeum sa spolupodieľalo na propagandistických aktivitách vyplývajúcich z pozície hlavného mesta, akými bolo odhaľovanie pamätných tabúľ, vydávanie medailí, publikácii cestovného ruchu a účasť na Slovenských veľtrhoch. V povojnových rokoch boli aktivity múzea značne utlmené, k ich oživeniu prišlo až po roku 1952. 14,30 – 14,50 Csütörtöky Jozef Činnosť Podunajského múzea v Komárne od polovice 30-tych rokov 20. storočia do konca druhej svetovej vojny Múzeum v Komárne od svojho vzniku v roku 1886 až do konca druhej svetovej vojny pôsobilo ako spolkové múzeum. V období rokov 1912 - 1945 bolo súčasťou Jókaiho osvetového a muzeálneho spolku. Tento spolok svoju činnosť zameriaval najmä na usporiadanie divadelných predstavení, koncertov a prednášok, preto múzejný odbor spolku nebol v popredí jeho záujmu. Pozitívna zmena nastala až v roku 1935, kedy bol poverený vedením múzea Viktor Szombathy. Jeho pričinením bola v roku 1936 vybudovaná nová expozícia a bola sprístupnená aj Jókaiho pamätná izba. Ďalší rozvoj múzea, tak sľubne začatý v roku1936, bol druhou svetovou vojnou (podobne ako v čase prvej svetovej vojny) v rokoch 1939 - 1945 znemožnený. V budove bola umiestnená vojenská nemocnica, múzejné zbierky boli z troch miestností spolu s obrazárňou vyprázdnené a uložené v iných priestoroch. Neskôr pri opakovaných náletoch na Komárno boli vzácne múzejné zbierky zabalené do debien a uložené v budove benediktínskeho kláštora v Komárne. 14,50 – 15,00
DISKUSIA
15,00 – 15,10
PRESTÁVKA
15,10 – 15,20 Chomová Iveta, Greschová Eva, Šimková Zuzana Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a druhá svetová vojna 15,20 – 15,30 Drahošová Viera Záhorské múzeum v Skalici a vojna 15,30 – 15,45 Babušíková Tatiana Pramene k druhej svetovej vojne vojne pod kuratelou Múzea Slovenského národného povstania s dôrazom na archívne pramene 15,45 – 16,05 Nádaská Katarína Pramene k druhej svetovej vojne v Divadelnom ústave v Bratislave Autorka sa vo svojom príspevku zameria na historické archívne pramene (rukopisy, tlače, predmety),
ktoré sa nachádzajú v zbierkach špecializovaného archívu a múzea Divadelného ústavu s možnosťou ich ďalšieho využitia a prezentácie. 16,05 – 16,15
DISKUSIA
16,15
ZÁVER PRVÉHO DŇA ROKOVANIA 11. NOVEMBER 2015 (STREDA)
08,00 – 08,30
PREZENTÁCIA ÚČASTNÍKOV
08,30 – 10,35
BLOK – LEGISLATÍVA, ODBORNÉ ČINNOSTI, ORGANIZÁCIE
08,30 – 08,45 Machajdíková Elena Kultúrne dedičstvo múzeí – reštitúcie po druhej svetovej vojne Druhá svetová vojna mala za následok obrovské straty na životoch aj na kultúrnom dedičstve. Spôsobili ho nielen priame boje, ale aj zaberanie vzácnych pamiatok útočníkmi či vývozy mimo pôvodného miesta uloženia. Do rakúskych, nemeckých, ale najmä maďarských archívov, múzeí, knižníc a galérií sa dostalo veľké množstvo slovenských kultúrnych pamiatok. Úsilie slovenských vládnych kruhov získať naspäť slovaciká z Maďarska a vrátiť ich pôvodcom trvalo niekoľko desaťročí. Na súpisoch pamiatok a na oficiálnych rokovaniach sa podieľali odborníci z rôznych vedných disciplín, medzi nimi najmä pracovníci zo slovenských múzeí. Nároky Slovenska voči Maďarsku boli zamerané na archívne, archeologické, umeleckohistorické, rukopisné a knižničné pamiatky. Medzinárodné rokovania medzi Slovenskom a Maďarskom o kultúrnom vyrovnaní doposiaľ nie sú uspokojivo doriešené. 08,45 – 09,05 Orosová Martina Poslanie Národnej kultúrnej komisie pri záchrane kultúrneho dedičstva Slovenska Pramene k dejinám Národnej kultúrnej komisie, jej vznik, činnosť a zánik, osobnosti spojené s jej fungovaním. 09,05 – 09,25 Palárik Miroslav Sväz slovenských múzeí a jeho práca na vytvorení legislatívneho rámca ochrany pamiatkového fondu na pôde múzeí Príspevok mapuje činnosť Sväzu slovenských múzeí v období druhej svetovej vojny a krátko po jej skončení. Táto múzejnícka organizácia nadviazala na činnosť zaniknutého Sväzu československých museí, ktorý v Československej republike fungoval nepretržite dvadsať rokov. Muzeálna rada, vrcholný orgán Sväzu, riešila pálčivé problémy slovenského múzejníctva, ktoré vyplývali z absencie legislatívnej úpravy v danej oblasti. Zásady prevencie pred zničením predmetov nachádzajúcich sa v zbierkových fondoch múzeí boli položené už v období pred rokom 1939, avšak v praxi neboli dostatočne aplikované. Preto gro aktivít Sväzu tvorilo organizovanie školení pre múzejných pracovníkov, vykonávanie kontrol v jednotlivých ústavoch a odstraňovanie nedostatkov. Škody, ktoré vojna zanechala na kultúrnom majetku boli obrovské a po skončení konfliktu bolo nevyhnutné zvýšiť finančné dotácie pre múzeá zo strany štátu. Proces poštátnenia múzeí „odštartoval“ v roku 1949, keď štát prevzal dve najväčšie múzeá na Slovensku: Slovenské národné múzeum v Martine a Slovenské múzeum v Bratislave. Začala sa tak nová etapa v česko-slovenskom múzejníctve.
09,25 – 09,40 Janáčková Ivana Zvozy Národnej kultúrnej komisie pre Slovensko na hrad Červený Kameň Príspevok sa venuje zložitému obdobiu, keď v 2. polovici 40. rokov a začiatkom 50. rokov 20. storočia prebiehala tzv. zvozová činnosť Národnej kultúrnej komisie pre Slovensko. Hrad Červený Kameň sa v tomto období stal jedným zo zvozových objektov, do ktorých bolo sústreďované interiérové vybavenie z bývalých šľachtických sídiel. Na hrad boli dovezené viac či menej intaktné interiérové celky, skonfiškované vo viac ako 30 bývalých šľachtických sídlach a 2 kláštoroch. Cieľom príspevku je poukázať na zložitosť doby, (ne)koordinovanosť presunov zvezených artefaktov a ich následné osudy, keďže práve tieto predmety vytvorili základ neskoršieho múzea, ktoré na hrade Červený Kameň vzniklo. 09,40 – 09,55 Jozef Tihányi Presuny a identifikácia mobiliáru kaštieľa vo Voderadoch po roku 1945 V príspevku bude prezentovaná činnosť Národnej kultúrnej komisie na príklade osudov historického mobiliáru z Keglevichovského (Zichyovského) kaštieľa vo Voderadoch a možnosti identifikácie týchto predmetov. Napriek pomerne dobre vypracovaným zvozovým zoznamom je dnes obtiažne spoľahlivo identifikovať predmety, ktoré tvorili zariadenie tohto objektu a zároveň jednu z najzaujímavejších umelecko-historických zbierok na našom území, dnes už len sčasti zachovanú a rozdelenú do zbierok viacerých inštitúcií. 09,55 – 10,15 Kmeťová Miškovičová Diana Presuny mobiliárov – zvozy do Bojníc Príspevok sa zameriava na zvozovú činnosť Krajského nitrianskeho múzea v Bojniciach ako jedného z niekoľkých centier, do ktorých bol zvážaný a umiestňovaný mobiliár pochádzajúci z rôznych hradov, kaštieľov, zámkov, kláštorov a kostolov. Zároveň okrajovo rieši tému vytvorenia múzea v historickom objekte a dopad bezprostredného nevypracovania odbornej evidencie k zbierkam na súčasnú odbornú dokumentáciu. 10,15 – 10,25 Kiczková Bernadetta Stav prameňov k zvozom do kaštieľa v Markušovciach 10,25 – 10,35
DISKUSIA
10,35 – 11,00
PRESTÁVKA
11,00 – 12,40
BLOK – HRADNÉ MÚZEÁ A ICH POVOJNOVÁ TRANSFORMÁCIA
11,00 – 11,20 Hričovcová Ingrid Kaštieľ vo Sv. Antone počas druhej svetovej vojny a bezprostredne po nej Príspevok rozoberá špecifickú situáciu s rodom Coburg a ČSR pred vojnou, vplyv druhej svetovej vojny na kaštieľ na príklade konkrétnych prameňov a jeho premenu na múzeum.
11,20 – 11,40 Takácsová Katarína – Mátéová Tímea Kaštieľ Betliar a Hrad Krásna Hôrka po odchode Andrássyovcov (konfiškácia majetkov a formovanie múzea) Príspevok mapuje fungovanie múzea rodu Andrássyovcov (návštevné knihy) a stav zachovania zbierok pred a po vypuknutí vojny (súpisy z Archívu SNM, pobočky v SNM-Múzeu Betliar). Históriu múzea výrazne ovplyvnil odchod Andrássyovcov zo svojich sídiel a skonfiškovanie ich majetku (1945). Aké boli dôvody a okolnosti, ktoré napomohli zachovať celistvosť fondu hradu a jediného kaštieľa na Slovensku, ktorý sa po roku 1945 zachoval so svojím pôvodným zariadením a zbierkami? Cieľom prezentácie je čo najzrozumiteľnejšie objasniť spleť vládnych nariadení a rozhodnutí, ktoré viedli k zachovaniu objektov pre účely múzea, ktoré dnes patrí do siete SNM. Vývin sledujeme do polovice 50. rokov 20. storočia. 11,40 – 12,00 Strakošová Ivana Kaštieľ Andrássyovcov v Humennom medzi rokmi 1939 - 1964 (vplyv vojny na rod, budovu a inventár až po premenu kaštieľa na múzeum) Kaštieľ v Humennom prežil obdobie od roku 1939 do novembra 1944 bez ujmy. Až v nasledujúcich rokoch (do roku 1948) bola budova poškodená požiarom, inventár premiestnený mimo Humenného alebo zničený. Po druhej svetovej vojne slúžil kaštieľ ako škola, vojenský sklad... Až v 60-tych rokoch 20. storočia začala jehorekonštrukcia za účelom zriadenia múzea. Andrássyovci (humenská vetva) sa strácajú v zmätku povojnovej Európy. Niektorí z nich sa dostávajú do Švédska a odtiaľ do Kanady a USA, kde žijú dodnes. 12,00 – 12,15 Hupko Daniel Ochrana rodových cenností pred prechodom frontu: pálfiovský safet na hrade Červený Kameň Príspevok spracúva osudy pálfiovského safetu – "tajnej" miestnosti na uloženie cenných predmetov, ktorý na hrade Červený Kameň vznikol v závere druhej svetovej vojny. Boli v ňom sústredené najcennejšie predmety výtvarného umenia a umeleckého remesla, rodová zbierka zbraní a knižnica, s cieľom ich ochrany pred prechodom frontu v závere vojny a rabovania obyvateľstvom tesne po nej. Hoci spätne nemožno konkretizovať predmety, ktoré Pálfiovci do safetu uložili, autor na základe dostupných archívnych prameňov rekonštruuje obsah safetu (t. j. druhové zloženie predmetov a ich sortiment), okruh osôb, ktoré doň svoje cennosti uložili i osudy safetu tesne po skončení druhej svetovej vojny. 12,15 – 12,30 Kovačik Michal Transformácia štátneho hradu Červený Kameň na múzeum po roku 1945 Možnosti a mantinely pretvárania Hradu Červený Kameň na múzeum v systéme štátnej doktríny po roku 1945, resp. 1948. 12,30 – 12,40
DISKUSIA
12,40
UKONČENIE KONFERENCIE
