Organizácia dohody o kolektívnej bezpečnosti: k stabilizácii postsovietskeho priestoru
8
Autor: Viktor KOVAĽOV Oponentka: Silvia CIBÁKOVÁ
Úvod Hrozby pre členské krajiny ODKB Možná spolupráca ODKB s NATO Vojenský potenciál ODKB Vojskové skupiny Východoeurópska (rusko-bieloruská) vojsková skupina Kaukazská (rusko-arménska) vojsková skupina Južná (Kazachstan, Kirgizsko, Rusko a Tadžikistan) vojsková skupina Mierové misie Vojenské základne Ruská vojenská letecká základňa v Kante Ruská vojenská základňa v Tadžikistane ODKB a Afganistan (boj proti pašovaniu a šíreniu narkotík) Možné rozširovanie ODKB Závery – vojensko-politická integrácia v rámci ODKB Rusko Arménsko Bielorusko Kazachstan Kirgizsko Tadžikistan Implikácie pre Slovensko
Úvod Dohoda o kolektívnej bezpečnosti (DKB) bola podpísaná 15. mája 1992 v Taškente s pôvodnou platnosťou do roku 19991, kedy bola predĺžená do roku 2003 s možnosťou automatickej prolongácie (o 5 rokov). Súhlas s predĺžením funkčnosti DKB a protokol o prolongácii podpísali len Rusko, Tadžikistan, Kirgizsko, Bielorusko, Arménsko a Kazachstan, od DKB sa rozhodli odstúpiť Azerbajdžan, Gruzínsko a Uzbekistan. Veľký význam pre rozvoj vojenskej organizácie SNŠ malo 10. zasadnutie Rady kolektívnej bezpečnosti (RKB) členských štátov, ktoré sa uskutočnilo v máji 2002. Hlavy členských štátov DKB rozhodli o transformácii DKB na plnohodnotnú medzinárodnú vojensko-politickú organizáciu (ODKB). V rámci novej organizácie začal od 1. januára 2004 fungovať Spoločný štáb ODKB, bola prehĺbená spolupráca
1Členmi
sa stali Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan, Rusko a Tadžikistan, neskôr sa pripojili aj Azerbajdžan a Gruzínsko – pozn. aut.
89
8
I. KAPITOLA – ODKB: k stabilizácii postsovietskeho priestoru
v rámci Kolektívnych síl rýchlej reakcie (KSRR) a taktiež nastal prudký rozvoj vojensko-technickej spolupráce.
Hrozby pre členské krajiny ODKB V tejto časti v žiadnom prípade nechcem rozoberať príslušné dokumenty ODKB, ktoré popisujú výzvy a hrozby pre členské krajiny organizácie (už boli neraz rozoberané), ale upriamim pozornosť na posledný dokument, ktorý sa zameriava na túto problematiku. Ide o správu „Bezpečnostné hrozby a výzvy členských štátov ODKB“, ktorá bola vypracovaná Centrom pre euroatlantickú bezpečnosť MGIMO MZV RF a zverejnená v decembri 2005. Autori dokumentu nevylučujú možnosť vypuknutia regionálnych ozbrojených konfliktov s účasťou jednej alebo niekoľkých krajín SNŠ, pričom najväčšie nebezpečenstvo predstavuje situácia: „ak dva alebo viac štátov SNŠ vystupujú ako rôzne strany konfliktu“. Experti predpokladajú, že najnebezpečnejšia situácia je stredoázijskom regióne a odvolávajú sa na problém Náhorného Karabachu, ktorý je najcitlivejšou témou vo vzájomných vzťahoch Arménska a Azerbajdžanu. Tvorcovia správy si ale myslia, že ani jednému členskému štátu ODKB nehrozí rozsiahla vojenská agresia zo strany tretích krajín či vojenských blokov. [3] Podľa všetkého informácie o správe zverejnené v médiách predstavujú niečo ako profesionálne zorganizovaný „únik informácií“, ktorý má otestovať reakciu na niekoľko neštandardných myšlienok. Aby niekto urobil záver o možných konfliktoch v postsovietskom priestore, nemusí byť práve expertom na euroatlantickú bezpečnosť. Len téza o tom, že nie je potrebné sa obávať vojenskej hrozby zo strany štátov, ktoré nie sú členmi ODKB, prezrádza, že tvorcovia dokumentu sú súčasťou štruktúr MZV RF. Táto časť správy teda neobsahuje nič zvlášť zaujímavého. Ďalej však autori dokumentu prirovnávajú hrozby súvisiace s ozbrojenými konfliktami k hrozbám vychádzajúcim z „pokusov o vojenský alebo politický prevrat v jednom alebo niekoľkých štátoch SNŠ“ a tiež z „vypuknutia občianskych nepokojov, ktoré môžu vyústiť až do občianskej vojny“ [3]. Je pravdepodobné, že práve tu sa nachádzajú hlavné tézy novej koncepcie ODKB, podľa ktorej môžu byť spoločné ozbrojené sily organizácie na90
Viktor KOVAĽOV
8
sadené na území akéhokoľvek jej členského štátu, v ktorom si vládnuci režim nevie poradiť s vnútropolitickou situáciou. Podľa všetkého v týchto prípadoch môže ODKB uskutočniť potrebné kroky „policajného charakteru“, alebo (v súlade s Chartou OSN) uskutočniť silovú „operáciu pre likvidáciu hrozby pre medzinárodný mier a bezpečnosť“ [3]. Takáto pozícia autorov dokumentu však prudko kontrastuje s predchádzajúcimi vyhláseniami vedenia ODKB. Ešte v lete 2005 generálny tajomník organizácie Nikolaj Borďuža vyhlasoval, že nie je plánované využívať koaličné sily ODKB na potláčanie vnútorných konfliktov v členských štátoch organizácie. Borďuža vyzval na využitie politického potenciálu ODKB na riešenie vnútorných problémov len prostredníctvom ústavnej cesty a nasledovne argumentoval: „Vnútropolitická kríza je záležitosťou každého štátu a nie agresiu zvonka. Fakticky sa jedná o pokračovanie politického boja. A každý štát si s tým musí dať rady sám“. [6] Je potrebné poznamenať, že počas zasadnutí ministrov obrany a ministrov zahraničných vecí krajín ODKB v Moskve koncom októbra 2005 sa objavili náznaky zmeny koncepcie vojensko-politickej spolupráce v rámci organizácie. Vtedy bola dosiahnutá dohoda o vzniku mobilných vojenských jednotiek, ktoré by v prípade potreby mohli na seba prevziať mierové funkcie. Predpokladalo sa, že tieto sily budú vysielané do konfliktných zón na základe rozhodnutia RKB v prípade požiadavky členského štátu ODKB. Správa vychádza z posledných udalostí v postsovietskom priestore, najmä z udalostí v Kirgizsku (pád Akajevovho režimu – rabovanie, pohromy, rozmach organizovaného zločinu a pod.) a Uzbekistane (udalosti v Andižane – provokácia zo strany islamských radikálov, masová podpora miestneho obyvateľstva a jedného z uzbeckých klanov, krvavé potlačenie). Snaží sa načrtnúť možné reakcie na podobné udalosti a hlavným cieľom „úniku informácie“ je pokus o preverenie reakcie medzinárodného spoločenstva.
Možná spolupráca ODKB s NATO Počas roku 2005 sa ODKB aktívne snažila o nadviazanie spolupráce s NATO, najmä v prípade Afganistanu. V decembri 2005 počas zasadnutia Rady NATO-Rusko, vysvetlil minister zahraničia RF Sergej Lavrov základné smery činnosti ODKB. Aliancia podľa 91
8
I. KAPITOLA – ODKB: k stabilizácii postsovietskeho priestoru
zvláštneho predstaviteľa generálneho tajomníka pre Kaukaz a strednú Áziu Roberta Simmonsa na toto vysvetlenie reagovala pozitívne. Simmons ale dodal, že „v súčasnosti, keď ešte činnosť ODKB nezískala viac prepracovaný charakter, je ešte priskoro hovoriť o hlbšej spolupráci medzi ODKB a NATO“. [2] Podľa všetkého bude NATO naďalej pokračovať v rozvíjaní vzťahov s všetkými členskými krajinami ODKB na individuálnom základe. Čiže môžeme konštatovať, že Rusko by chcelo vidieť v ODKB niečo ako druhé NATO, ktoré disponuje vlastnými mierovými silami a môže jednať s NATO ako rovnocenný partner. NATO však zatiaľ neplánuje uznávať ODKB ako takéhoto partnera.
Vojenský potenciál ODKB Vojskové skupiny Východoeurópska (rusko-bieloruská) vojsková skupina
2Od marca 2006 začalo Rusko do Bieloruska dodávať raketové systémy S-300PS, ktorými bude vyzbrojená 115. raketová brigáda dislokovaná v Brestskej oblasti. Bielorusko je vyzbrojené modernizovanými stíhačkami MiG-29BM a Su-27BM, ktoré využíva na monitorovanie hranice s NATO. Okrem toho bieloruskí špecialisti vyvinuli „staronovú“ zbraň, ktorá umožňuje prevádzať hĺbkový prieskum – aerostaty využívané ako alternatíva voči prieskumným lietadlám NATO „AWACS“ [4].
92
Skupinu je možné považovať za jednu z reakcií na kroky NATO pri rusko-bieloruských hraniciach. Ako je známe, z Bieloruska bola stiahnutá ruská skupina strategických jadrových síl. V budúcnosti sa ale uvažuje o dislokácii protiraketových zbraní – keďže sa jedná o zbraň obranného charakteru. A je vysoko pravdepodobné, že to tak aj bude, keďže Bielorusko a RF sa aktívne angažujú v budovaní spoločného systému protivzdušnej obrany (PVO). V západnom a severozápadnom okrsku fungujú operačno-taktické veliteľstvá vzdušných síl a síl PVO Bieloruska, z ktorých každé zahŕňa 5 delostreleckých raketových a rádiotechnických brigád a základne vzdušných síl. Podľa názoru veliteľa vzdušných síl RF Vladimíra Michajlova toto zabezpečenie spoľahlivo chráni Bielorusko a Rusko pred vzdušnými hrozbami zo západu.2 Bielorusko-ruská vojsková skupina je považovaná za jednu z najbojaschopnejších ozbrojených formácií postsovietskeho priestoru. [4]
Kaukazská (rusko-arménska) vojsková skupina Kaukazská skupina je produktom rusko-arménskej bilaterálnej spolupráce. Vznikla na základe rozhodnutia zasadania RKB z mája 2001 v Jerevane. Súčasťou vojskovej skupiny sa mali stať jednotky
Viktor KOVAĽOV
102. vojenskej základne RF na území Arménska a jednotky 5. armádneho zboru ozbrojených síl Arménska. Právny základ bilaterálnej vojensko-politickej spolupráce Ruska a Arménska tvorí veľké množstvo medzivládnych, resp. medzirezortných dohôd a zmlúv uzavretých ešte v roku 19923. Právne bol proces reštrukturalizácie ruskej vojenskej prítomnosti a štatút ruských vojenských základní na arménskom území ošetrený radou bilaterálnych dohôd v rokoch 1992 – 1995, vrátane Dohody o ruskej vojenskej základni na území Arménska podpísanej 16. marca 2006. Hlavným dokumentom vojensko-politickej spolupráce oboch krajín je ale tzv. „Veľká zmluva“ – Dohoda o priateľstve, spolupráci a vzájomnej obrane uzavretá 27. augusta 1997. Ruské vojská dislokované na území Arménska (v mestách Gumri a Jerevan a na vojenskom letisku Erebuni) tak dnes zahŕňajú: skupinu bojového riadenia ruských vojsk v Arménsku; 102. vojenskú základňu; 426. leteckú skupinu; 520. letecké veliteľstvo4.
Južná (Kazachstan, Kirgizsko, Rusko a Tadžikistan) vojsková skupina V súčasnosti existuje politické rozhodnutie o vytvorení štvorstrannej vojskovej skupiny. Spoločný štáb ODKB ukončil prácu nad projektom Dohody o spoločnej skupine vojsk (síl) stredoázijského regiónu kolektívnej bezpečnosti. Vybudovanie tejto skupiny predpokladá plán koaličného vojenského rozvoja ODKB do roku 2010. Predpokladá sa vybudovanie podobnej skupiny, ako sú východoeurópska a kaukazská. Malo by ísť o skupinu schopnú čeliť nielen útokom teroristov, ale aj „veľkému ozbrojenému konfliktu“ ohrozujúcemu krajiny ODKB. Skupina má riešiť úlohy súvisiace s lokalizáciou a zastavením možných pohraničných konfliktov na vonkajších hraniciach regiónu (región pozostáva z územia Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu a subjektov RF priliehajúcich ku kazašskej hranici), porážkou vojsk agresora a zastavením vojenskej činnosti za podmienok „výhodných“ pre členov ODKB. Skupinu bude riadiť spoločné veliteľstvo (na rozdiel od východoeurópskej skupiny, kde je velenie počas krízového obdobia v kompetencii bieloruského ministerstva obrany). Štruktúru, zloženie a početnosť skupiny a spoločného veliteľstva majú schvaľovať prezidenti Kazachstanu, Kirgizska, Ruska a Tadžikistanu5.
8 3Väčšina
zmlúv sa týkala rozdelenia vojenského majetku jednotiek bývalej Sovietskej armády dislokovaných na území Arménska a štatútu ruských ozbrojených síl na území republiky. Podľa týchto dohôd bola arménskej strane odovzdaná výzbroj a vojenská technika 164. motostreleckej divízie a 15. motostreleckej divízie, ktoré boli súčasťou 7. gardovej armády bývalého zakaukazského vojenského okruhu a 127. divízia 7. gardovej armády dislokovaná v Pomri ostala pod kontrolou RF (v roku 1995 bola transformovaná na 102. vojenskú základňu skupiny ruských vojsk v Zakaukazsku). Jednotky bývalého zakaukazského pohraničného vojenského okruhu na území Arménska sa stali súčasťou vojskovej skupiny „Arménsko“ federálnej pohraničnej služby RF [4]. Obe strany spoločne financujú skupinu ruských pohraničných vojsk, ktorá chráni arménske hranice s Iránom a Tureckom – pozn. aut. 4Vo
vojskovej skupine „Arménsko“ sú zahrnuté 4 pohraničné oddiely. Celkovo sa vo výzbroji ruských vojsk nachádza 74 ks tankov T-72, 17 ks obrnených transportérov, 129 ks bojových vozidiel pechoty, 84 delostreleckých systémov, 18 stíhačiek MiG-29, 2 jednotky systémov S-300V, 1 jednotka systému „Kub“. Početnosť predstavuje vyše 3 500 ľudí [4]. 5Ako
základ pre vybudovanie skupiny poslúžia Kolektívne sily rýchleho nasadenia (KSRN). Dnes sa jedná o 11 práporov (po tri z RF, Kazachstanu a Tadžikistanu; a dva z Kirgizska), plus letecký komponent – ruská vojenská letecká základňa v Kante (Kirgizsko) [4].
93
8
I. KAPITOLA – ODKB: k stabilizácii postsovietskeho priestoru
Mierové misie V priebehu roka 2006 by mala ODKB disponovať svojím mierovým kontingentom. Podľa vyjadrení tajomníka ODKB Nikolaja Borďužu „k januáru 2006 bol odsúhlasený na 95 % celý balík dokumentov – základných dohôd a niekoľko normatívnych aktov, ktoré umožnia vytvoriť potrebný potenciál na realizáciu mierovej činnosti nielen na území členských krajín organizácie, ale za určitých podmienok, ktorých splnenie vyžaduje OSN, aj na území celého SNŠ a v globálnom meradle“. [5]
Vojenské základne Ruská vojenská letecká základňa v Kante V súčasnosti je na ruskej základni v Kante dislokovaných 5 útočných lietadiel Su-25, dva vrtuľníky Mi-8, 4 tréningové lietadlá L-39. Okrem toho sa v budúcnosti plánuje nasadiť v Kante aj stíhačky Su-27, keďže sa jedná o zaistenie protivzdušnej obrany. Hovorí sa aj o modernizačných plánoch objektu. Údajne sa jedná o výstavbu značného počtu objektov pre personál základne. Čo sa týka výzbroje leteckej základne, tá má byť trojnásobne navýšená [4].
Ruská vojenská základňa v Tadžikistane Ruská základňa má korene v 201. motostreleckej divízii ozbrojených síl RF. V novembri 2005 oficiálne získala štatút vojenskej základne na území Tadžikistanu. V súčasnosti ruskú vojenskú základňu tvorí jedna motostrelecká divízia s príslušenstvom. Tabuľka č. 1: – Ruská vojenská základňa v Tadžikistane POČETNOSŤ PERSONÁLU 7 800
BOJOVÉ OBRNENÉ DELOSTRELECKÉ RAKETOMETY MÍNOMETY PROTIVZDUŠNÁ TANKY (KS)
128
VOZIDLÁ (KS)
SYSTÉMY (KS)
(KS)
OBRANA
314
122 mm – 66 ks
122 mm – 12 ks
(KS) 36
Riadené strely
(PM38 120 mm)
„zem-vzduch“ – 20 ks
(BMP-2, T-72 BRM-1K, BTR-80)
94
(2S1),
(BM-21),
152 mm – 54 ks (2S3)
220 mm – 12 ks (9P140)
(SA-8)
Viktor KOVAĽOV
8
V budúcnosti sa plánuje dislokácie ruskej vojenskej leteckej skupiny na tadžickom letisku Gissar 10 km od Dušanbe. Predpokladá sa, že na letisku Gissar bude dislokovaných 6 útočných lietadiel Su-25 a 12 vrtuľníkov Mi-24 a Mi-8. [4] ODKB a Afganistan (boj proti pašovaniu a šíreniu narkotík) Jednou z hlavných hrozieb pre členské štáty ODKB je vzrastajúce pašovanie a šírenie narkotík z Afganistanu, keďže práve narkobiznis ostáva jedným z hlavných zdrojov financovania medzinárodného terorizmu a nadnárodných zločineckých skupín. V súčasnosti môžeme konštatovať, že pašovanie narkotík cez rieku Pjandž na afgansko-tadžickej hranici neustále narastá. ODKB jednoznačne podporuje proces formovania globálnej protinarkotickej koalície pod patronátom BR OSN. V máji 2004 vytvorila koordinačnú radu riaditeľov kompetentných orgánov pre boj s nezákonným pohybom narkotík. Všetky štáty hraničiace s Afganistanom podpísali politickú deklaráciu o pripravenosti vybudovať tesný kruh okolo tohto štátu. Prúd narkotík tečúci „severnou trasou“ (Afganistan – stredná Ázia – Rusko – Európa) má 4 smery: Tadžikistan – Uzbekistan – Moskva – Európa; Irán – Turecko – Gruzínsko – severný Kaukaz; Kirgizsko – Kazachstan – Ural (Sibír); Turkménsko – Azerbajdžan – Povolžie (Rusko). Jedinou možnosťou, ako znížiť tok narkotík, je vybudovanie antinarkotického pásma okolo Afganistanu spoločnými antinarkotickými operáciami síl EÚ, USA, NATO a RF na území Afganistanu a krajín strednej Ázie. Keďže stále nebolo prijaté rozhodnutie o spoločných operáciách, ODKB realizuje svoje vlastné kroky. Operačno-preventívne operácie „Kanál“ sú zamerané na odhalenie a blokovanie spôsobov pašovania narkotík na „severnej trase“. Operácia „Kanál – 2005“ bola rozdelená na dve etapy (október a december) a zúčastnilo sa jej 148 000 príslušníkov špeciálnych služieb, bezpečnostných orgánov, vnútra, colných a pohraničných služieb. Pre zablokovanie nelegálnej prepravy narkotík bolo vytvorených 2 832 stacionárnych postov, 5 323 spoločných operačných skupín pracujúcich na pohraničných územiach či na železničných staniciach, na cestách a letiskách. Bolo „pokrytých“ vyše 1 300 železničných uzlov a staníc, 2 567 ciest, 190 letísk. Na úrovni pozorovateľov sa operácie zúčastnili predstavitelia kompetentných orgánov Azerbajdžanu, Iránu, Číny, Pakistanu, Uzbekistanu a Ukrajiny. 95
8
I. KAPITOLA – ODKB: k stabilizácii postsovietskeho priestoru
Následkom operácie sa podarilo z nezákonného obratu skonfiškovať vyše 11 ton narkotík, vrátane 550 kg heroínu, vyše 1 tony hašišu a vyše 117,6 tony prekurzorov. Bolo odhalených 9 352 zločinov v súvislosti s narkotikami, z ktorých 620 spáchala skupina osôb, 4 793 bolo spojených s predajom a 766 s pašovaním a prevážaním narkotík. Bolo začatých 7 567 trestných stíhaní. Bolo skonfiškovaných 1 030 ks strelných zbraní a okolo 38 000 ks streliva. [7] Môžeme konštatovať, že adaptáciu ODKB na moderné výzvy a hrozby si vyžaduje situácia na južných hraniciach členských krajín organizácie. Nízka úroveň bezpečnostných zložiek Afganistanu a neschopnosť príslušníkov ozbrojených síl USA a NATO efektívne čeliť narkobarónom veľmi negatívne vplývajú na situáciu v regióne. Kľúčovú úlohu pri stabilizácii situácie v oblasti pašovania a šírenia narkotík môže zohrať práve ODKB v spolupráci s Šanghajskou organizáciou spolupráce, ktorých efektivitu uznalo aj ministerstvo zahraničia USA v správe o otázkach globálneho terorizmu.
Možné rozširovanie ODKB Pokiaľ hovoríme o možnom rozširovaní ODKB, máme na mysli predovšetkým Uzbekistan, ktorý už členom organizácie bol, ale v roku 1999 z nej vystúpil. Plán Taškentu pripojiť sa k ODKB sa stal logickým pokračovaním pripojenia sa Uzbekistanu k Eurázijskému ekonomickému spoločenstvu. Jeho plnoprávnym členom sa stal 25. januára 2006. Technické aspekty návratu Uzbekistanu do ODKB ešte budú predmetom rokovaní s členskými štátmi organizácie. Politológovia ale hovoria, že integračný kurz Taškentu smerom k štruktúram SNŠ znamená kardinálny obrat politického vektora krajiny [1]. Potvrdzuje to aj fakt, že v decembri 2005 Uzbekistan a Rusko uzavreli strategickú dohodu, podľa ktorej budú krajiny koordinovať svoje úsilia pri budovaní regionálneho bezpečnostného systému v strednej Ázii. Kvôli stabilizácii v regióne sa diskutuje o možnosti vybudovania ruskej vojenskej základne na území Uzbekistanu. Ako vieme, v Uzbekistane bola od roku 2001 dislokovaná americká vojenská letecká základňa, ktorá mala slúžiť ako logi96
Viktor KOVAĽOV
8
stická základňa pre operáciu USA v Afganistane. Až do roku 2005 boli vzťahy medzi Taškentom a Washingtonom na veľmi dobrej úrovni. Situácia vo vzájomných vzťahoch sa zhoršila v máji 2005, keď uzbecké vojská krvavo potlačili vzburu v Andižane a zahynuli aj nevinní ľudia. Vzťahy Taškentu so Západom sa prudko zhoršili a 29. júla 2005 za podpory Moskvy a Pekingu MZV Uzbekistanu oficiálne upovedomilo Washington o potrebe stiahnutia amerických vojsk a techniky z leteckej základne Hanabad. Pre Uzbekistan by to znamenalo posilnenie medzinárodnej izolácie a preto sa Islam Karimov rozhodol pre integráciu s Ruskom, ktorá by mu mala v budúcnosti priniesť politické a ekonomické dividendy. Nie je vylúčené, že na oplátku bude Karimov musieť povoliť umiestnenie ruskej vojenskej základne na svojom území.
Závery – vojensko-politická integrácia v rámci ODKB Rusko ODKB pre Rusko predstavuje predovšetkým nástroj na riešenie úloh národnej bezpečnosti na svojich hraniciach. Pod patronátom RF sa tu de facto vytvára široký obranno-politický priestor a spoločný vojensko-technický potenciál. V širšom slova zmysle ODKB napomáha upevneniu pozícií Ruska a kolektívnych pozícií členských krajín vo svete a formovaniu podstatného eurázijského pólu bezpečnosti a stability. Rusko si to uvedomuje a preto je kľúčovým členom organizácie, ktorý nesie na sebe väčšinu finančných výdavkov.
Arménsko Arménsko s podporou RF zohráva kľúčovú úlohu v kaukazskom regióne kolektívnej bezpečnosti, keďže je jediným členským štátom ODKB v Zakaukazsku. Arménske vedenie venuje prioritnú pozornosť posilneniu spoločnej vojskovej skupiny ruských vojsk a určených arménskych jednotiek. V prípade negatívneho vývoja situácie v regióne sa nevylučuje možnosť jej posilnenia. Rozvíja sa normatívno-právna základňa spolupráce Arménska v rámci ODKB aj na bilaterálnom základe. Arménsko 97
8
I. KAPITOLA – ODKB: k stabilizácii postsovietskeho priestoru
využíva výhody režimu ODKB týkajúceho sa zľavneného nakupovania zbraní a vojenskej techniky. Pre Arménsko predstavuje ODKB jedno z najpokrokovejších integračných zoskupení v rámci SNŠ.
Bielorusko Bielorusko má v tesnom prepojení s RF zohrávať kľúčovú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti vo východoeurópskom regióne kolektívnej bezpečnosti. Jedná sa druhú krajinu organizácie, čo sa týka vojenských parametrov. Bielorusko bezprostredne hraničí s členskými krajinami NATO (Poľsko, Litva a Lotyšsko), čo v kontexte plánovanej redislokácie častí infraštruktúry NATO na východ značne znepokojuje RF i Bielorusko. V tomto kontexte obe krajiny neustále riešia otázky posilnenia spoločného bezpečnostného systému, vypracovávajú dokumenty o spoločnej hranici ich spoločného štátu, dokumenty o spoločnej ochrane vzdušnej hranice, migračných otázkach atď. Bielorusko vystupuje za aktívnejšiu zahraničnopolitickú koordináciu štátov ODKB najmä v otázkach spolupráce v medzinárodných organizáciách, ohľadom NATO, účasti členských štátov v EAPC, afganského a irackého problému. Bieloruské vedenie kladie najväčší dôraz na posilnenie vojenskej spolupráce vo východoeurópskom regióne a konkrétne na spoločnú regionálnu skupinu vojsk: predovšetkým zvýšenie bojovej pripravenosti skupiny, otázky materiálno-technického charakteru zabezpečenia vojsk, vypracovanie vojenskej doktríny spoločného štátu, vybudovanie spoločného regionálneho systému PVO Bieloruska a RF. Značnú úlohu v PVO – sledovanie vesmírneho priestoru a varovanie pred raketovým útokom zohráva rádiolokačná stanica „Volga“ na bieloruskom území. Vzhľadom na to, že je Bielorusko jednou z najviac ekonomicky rozvinutých členských krajín ODKB, spoločne s RF poskytuje za veľkých zliav vojensko-technickú podporu svojim spojencom (predovšetkým Arménsku a Tadžikistanu). Keďže bieloruská ústava neumožňuje vysielať vojenské kontingenty na územia iných štátov, je vojensko-ekonomická a vojensko-technická spolupráca jedným z hlavných druhov pomoci Bielorusov členským štátom ODKB. Podstatu tvorí vojensko-ekonomická spolupráca RF a Bieloruska. Okolo 200 ruských obranných zá98
Viktor KOVAĽOV
8
vodov udržiava vzťahy takmer so 120 organizáciami bieloruského vojensko-priemyselného komplexu.
Kazachstan Kazachstan je iniciátorom mnohých integračných procesov postsovietskeho priestoru. Ešte v roku 1994 prezident Nursultan Nazarbajev vystúpil s návrhmi ohľadom vytvorenia Eurázijskej únie, ktoré obsahovali aj tézy týkajúce sa zaistenia bezpečnosti členských krajín. Konkrétne jeho projekt zahŕňal tézy o vytvorení jednotného obranného priestoru, spoločnej ochrane hraníc, vytvorení mierových síl pre zaistenie stability a riešenie konfliktov v členských krajinách a medzi nimi. Na základe kazašskej iniciatívy boli podniknuté dôležité kroky s cieľom prehĺbenia integrácie v rámci vtedy ešte DKB: vyhlásenie vojenskopolitických vzťahov medzi členskými štátmi za prioritné oproti vojenským vzťahom s tretími štátmi; vytvorenie štábneho orgánu DKB ako samostatnej od SNŠ štruktúry; aktivizácia vojensko-technickej spolupráce a vyškolenie kádrov za zľavnených podmienok v rámci DKB; rozvíjanie spolupráce medzi regionálnymi systémami kolektívnej bezpečnosti. Čo sa týka zaistenia vlastnej bezpečnosti členských štátov, tu kazašská strana kladie dôraz na potrebu maximálneho rozšírenia vojensko-technickej spolupráce v rámci ODKB, na rozvoj mobilných síl, vysoko presných zbraní, letectva, PVO, moderných prostriedkov spravodajstva a prieskumu a pod.
Kirgizsko Kirgizsko sa v rokoch 1999 a 2000 stalo objektom útoku zo strany teroristických skupín a preto maximálne potrebovalo organizáciu ako DKB, neskôr ODKB, ktorá by mu garantovala bezpečnosť. Po vpáde militantov na územie kirgizského batkinského okresu v lete a na jeseň 1999 a 2000 poskytli v súlade s DKB RF, Kazachstan, Tadžikistan a Arménsko krajine pomoc. Kirgizsko sa v maximálnej miere angažovalo a angažuje v budovaní KSRN. V Biškeku je dislokovaná stála operačná skupina štábu KSRN. Veľmi dôležitým rozhodnutím bolo vytvorenie leteckého komponentu KSRN. Od 28. apríla 2003 je v meste Kant na území Kirgizska dislokovaná ruská letecká vojenská základňa. 99
8
I. KAPITOLA – ODKB: k stabilizácii postsovietskeho priestoru
Tadžikistan Tadžikistan zaujíma strategicky dôležité postavenie – na južnej hranici zóny zodpovednosti ODKB. Jedná sa prakticky o najviac ohrozovanú krajinu z pohľadu teroristickej a narkotickej hrozby. Toto určuje význam republiky vo všetkých hlavných sférach činnosti ODKB. Tento význam sa naplno prejavil až po dosiahnutí politického prímeria v Tadžikistane, v čom istú úlohu zohrali aj štruktúry DKB. V roku 2001 Tadžikistan spoločne s RF podporil jednotky Severnej aliancie v Afganistane, ktoré zohrali hlavnú úlohu pri porážke Talibov. Toto znamenalo podstatný vklad do zaistenia bezpečnosti južných hraníc SNŠ a DKB. Transformácia 201. motostreleckej divízie na ruskú vojenskú základňu v Tadžikistane v roku 2005 taktiež pomohla zvýšeniu úrovne vojenskej spolupráce s RF a v rámci ODKB. Zvýšenie objemu toku narkotík z Afganistanu zvýrazňuje dôležitosť úlohy spolupráce Tadžikistanu s členskými štátmi ODKB v otázkach čelenia šíreniu narkotík. Tu, tak ako aj predtým, podstatnú úlohu zohráva pohraničná spolupráca a vybavenie pohraničných postov modernou technikou.
Implikácie pre Slovensko ODKB má pre Slovenskú republiku dvojaký význam. Jednak sa jedná o neustále posilňovanie rusko-bieloruskej vojskovej skupiny vo východoeurópskom regióne ODKB. Tento región susedí priamo s členskými krajinami NATO a je logické, že kroky smerujúce ku koncentrácii ozbrojených síl pri ich hraniciach vyvolávajú znepokojenie. Na druhej strane to môžeme poprieť tvrdením, že sa jedná prevažne o výzbroj obranného charakteru. Okrem toho, pôsobenie ODKB vo východoeurópskom regióne komplikuje realizáciu cieľov zahraničnej politiky SR týkajúcich sa nastolenia „demokratického režimu“ v Bielorusku. Je však potrebné uznať, že pôsobenie organizácie v kaukazskom a stredoázijskom regióne napomáha stabilizácii, čo SR vyhovuje. Prípadná destabilizácia v obidvoch regiónoch by mohla mať na SR ekonomický dopad. Síce nie sme priamo napojení na dodávky energetických surovín z týchto regiónov, ale kríza by „napomohla“ prudkému zvýšeniu cien. 100
Viktor KOVAĽOV
8
Okrem toho je tu aj afganská otázka súvisiaca s prítomnosťou a úlohou našich vojakov, ale predovšetkým pašovaním a šírením narkotík. V tejto oblasti zdieľame rovnaké záujmy ako ktorákoľvek členská krajina ODKB. Slovensko figuruje už nielen ako tranzitná krajina pre pašovanie narkotík, ale značná časť narkotík u nás aj ostáva, čo znamená, že sa stávame cieľovou krajinou. Z toho pramení potreba aktivizácie diskusie o možnej spolupráci s ODKB pri budovaní „antinarkotického pásma“ okolo Afganistanu v rámci NATO. ZDROJE [1] Borďuža privioz Karimovu propusk v ODKB, Lenta.ru, 8. 2. 2006, http://www.lenta.ru/news/2006/02/08/karimov/, 3. 5. 2006. [2] Interfax, agentúrna správa, 22. 12. 2006. [3] Iľja Maksakov: NATO ne spešit sotrudničať s ODKB, Agentstvo nacionaľnych novostej, 14. 12. 2005, http://www.annews.ru/modules.php?name=News&file=print&sid=24152, 2. 5. 2006 [4] Interfax, agentúrna správa, 22. 12. 2006 [5] The Military Balance 2005 – 2006. [6] Nezavisimoje vojennoje obozrenie, 20. 1. 2006. [7] Rozhovor tajomníka ODKB Nikolaja Borďužu, 12. 6. 2005, http://www.centrasia.ru/newsA.php4?st=1118567940, 2. 5. 2006. [8] V rezuľtate operacii „Kanal – 2005“ iziato 11 ton narkotikov, Pravda.ru, 29. 12. 2005, http://www.pravda.ru/news/accidents/29-12-2005/72536-0, 3. 5. 2006.
101
8
102
I. KAPITOLA – ODKB: k stabilizácii postsovietskeho priestoru
