Obsah Úvod ...................................................................................................................................... 7 1 Charakteristika malého a stredného podniku ............................................................... 9 1.1 Úlohy a funkcie malých a stredných podnikov ........................................................... 9 1.2 Porovnanie malých a veľkých podnikov ................................................................... 13 1.3 Podnikateľské prostredie ........................................................................................... 14 1.4 Postavenie malých a stredných podnikov v Slovenskej republike ............................ 19 2 Štandardné zdroje financovania malého a stredného podniku .................................. 23 2.1 Externé vlastné zdroje ............................................................................................... 24 2.2 Interné vlastné zdroje................................................................................................. 25 2.3 Cudzie zdroje financovania ....................................................................................... 34 2.3.1 Dlhodobé a strednodobé úvery .......................................................................... 35 2.3.2 Krátkodobé úvery ............................................................................................... 40 3 Alternatívne zdroje financovania .................................................................................. 45 3.1 Formy finančnej podpory .......................................................................................... 45 3.2 Rizikový kapitál ......................................................................................................... 51 3.2.1 Rizikový kapitál na Slovensku ........................................................................... 55 3.2.2 Fondy rizikového kapitálu na Slovensku ........................................................... 56 4 Financovanie konkrétneho malého a stredného podniku ........................................... 61 4.1 Charakteristika spoločnosti Printing International ECE s. r.o. .................................. 61 4.2 Finančno – ekonomická analýza Printing International ECE s.r.o. ........................... 62 4.3 Charakteristika spoločnosti Koplatec s.r.o. .............................................................. 68 4.4 Analýza pomerových finančných ukazovateľov ....................................................... 68 4.5 Výsledky a závery ..................................................................................................... 72 Záver ................................................................................................................................... 74
Úvod Ţijeme v období finančnej krízy, preto venovať sa téme financovanie malých a stredných podnikov je veľmi zaujímavé. Malých a stredných podnikateľov zasahuje v dosť veľkej miere. Pretoţe poznatky a zistenia môţu vyvolať v mnohých istú úzkosť a beznádej na druhej strane je moţné sa od nich odraziť. K tomuto názoru som dospela pri počutí istého výroku, ktorého autora ţiaľ nepoznám. Ale povedal: „ Kríza znamená príleţitosť“ Keď som sa nad touto vetou zamyslela, zistila som ţe je na tom istý kus pravdy. Je to poznatok zo ţivota, či uţ z osobného alebo pracovného. Cieľom mojej práce je analyzovať a čo najlepšie a najpresnejšie priblíţiť okolnosti financovania malých a stredných podnikov a je priam nemoţné vyhnúť sa vplyvom dopadom finančnej krízy. V prvej kapitole nahliadnem do podnikov ako takých, do ich štruktúry, podrobnejšie sa budem venovať ich funkciám a úlohám, priblíţim ich delenie. Mojou úlohou v tejto kapitole bude čo najvýstiţnejšie vysvetliť prečo je práve podnikateľské prostredie tak dôleţité. No a v neposlednom rade v tejto kapitole prezentujem poznatky z istého prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska. Práve v ňom je poukázané na dopady finančnej krízy v rámci podnikania v Slovenskej republike. Môj rozhľad sa rozšíril aj o poznanie prieskumov Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania. Aj na základe ich výsledkov uvádzam do pozornosti postavenie malých a stredných podnikov v Slovenskej republike. V záverečnej časti prvej kapitoly spresním pojem „inkubátor“ z hľadiska malých a stredných podnikov, pretoţe sú nám známe aj iné významy tohto pojmu. Druhá kapitola je určená na podrobné rozčlenenie štandardných zdrojov financovania. Pri ich základnom delení na externé, interné a cudzie zdroje bude zrejmé ţe existuje veľa moţností financovania malých a stredných podnikov. V tejto kapitole sa budem snaţiť preniknúť do problematiky štandardných zdrojov financovania čo moţno najzaujímavejším a najpútavejším spôsobom. Preto pouţijem na znázornenie mnohých vysvetľujúcich častí grafy, tabuľky a obrázky. Nemenej zaujímavo predstavím aj tretiu kapitolu mojej diplomovej práce. Je venovaná alternatívnym zdrojom financovania. Práve touto časťou uvediem do popredia formy finančnej podpory a rizikový kapitál. Krátko predstavím fondy, z ktorých získavali prostriedky malé a stredné podniky pred vstupom do Európskej únie. A keďţe je dôleţité
7
venovať sa súčasnosti a tou je doba po vstupe Slovenska do EÚ, zaujímavejšia je časť , kde sa venujem štrukturálnym fondom, Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania a operačným programom. Viac ako podrobne sa budem snaţiť prezentovať rizikový kapitál so záverečnou časťou rizikový kapitál na Slovensku, ktorou ukončím poslednú teoretickú kapitolu. Poslednú kapitolu venujem najzaujímavejšej časti práce a tou je finančno – ekonomická analýza konkrétneho malého a stredného podniku. Bude zaloţená na výpočtoch pomerových ukazovateľov finančnej analýzy. Presnejšie povedané na vyčíslení likvidity, rentability, aktivity a zadlţenosti podnikov na základe zdrojov z ich účtovnej závierky. Hlavným Cieľom diplomovej práce je čo najpresnejší výklad o problematike financovania malých a stredných podnikov a finančno – ekonomická analýza aplikovaná na konkrétne podniky so sídlom v mieste môjho bydliska.
8
1 Charakteristika malého a stredného podniku 1.1 Úlohy a funkcie malých a stredných podnikov Podniky podľa veľkosti delíme na malé stredné a veľké. Pre určenie veľkosti podniku je moţné pouţiť rôzne kritériá. V literatúre sa zauţívalo ich členenie na kvantitatívne a kvalitatívne veľkostné kritériám, pričom pre objektívne posúdenie veľkosti podniku sa odporúča ich kombinácia. Najčastejšie pouţívané kvantitatívne kritériá sú: Počet zamestnancov Obrat Majetok, či kapitál Zisk Počet zamestnancov je najčastejším, ale zároveň aj najpremenlivejším kritériom je určenie veľkosti podniku. Pre štatistické účely sa vyuţíva nasledovné triedenie podnikov: Malé podniky – od 9 do 24 zamestnancov Stredné podniky od 25 do 99 a od 100 do 499 zamestnancov Veľké podniky – od 500 do 999 a od 1000 zamestnancov a viac. Zákon č. 231/199 Z.z. o štátnej moci definuje malý a stredný podnik nasledovne: „Malý podnikateľ: Zamestnáva menej ako 50 zamestnancov Dosahuje ročný obrat najviac 7 000 000 EUR, alebo vykazuje v účtovnej závierke hospodársky výsledok najviac 5 mil. EUR Je ekonomicky nezávislý. Stredný podnikateľ: Zamestnáva menej ako 250 zamestnancov Dosahuje ročný obrat najviac 40 mil. EUR alebo vykazuje v účtovnej závierke hospodársky výsledok najviac 27 mil. EUR
9
Je ekonomicky nezávislý“1. V roku 2003 Európska komisia vydala odporučenie, ktoré obsahuje novú definíciu malých a stredných podnikov so zámerom posilniť ich konkurencieschoponosť. V členských štátoch EÚ vstúpilo do platnosti k 1.1. 2004. Novo definované hranice berú do úvahy rast cien a produktivity práce. Prahové hodnoty sú dané počtom pracovníkov, veľkosťou ročného obratu a celkovou výškou aktív. Tabuľka 1
Prahové hodnoty Mikropodnik
Počet zamestnancov Obrat Výška aktív Zdroj: autor
<9 2 mil. € 2 mil. €
Malý podnik < 50 10 mil. € 10 mil. €
Stredný podnik < 250 < 50 mil. € ≤ 43 mil. €
V definícii stále zostáva podmienka, ţe iný subjekt nesmie mať v malom a strednom podniku viac ako 25% akcií alebo hlasovacích práv. S týmto novým vymedzením majú slovenské podniky značné problémy, pretoţe napr. v porovnaní s nemeckými podnikmi rovnaký obrat dosahujú s oveľa vyšším počtom zamestnancov. Preto nemajú také moţnosti získania peňazí z európskych fondov, zatiaľ čo jeho efektívnejší konkurent túto podporu dostať môţe. Na základe tohto môţeme povedať ţe neexistuje jednoznačné vymedzenie veľkosti podniku na základe kvantitatívnych kritérií, preto sa kombinujú s kvalitatívnymi kritériami. Medzi ne patrí: Organizačná štruktúra podniku Postavenie trhu Lokalizácia podniku Vzťah vlastníctva a manaţmentu a iné.
1
Majdúchová H a Nemannová A.: Podnik a podnikanie. SPRINT, 2007, s. 203,204
10
Úloha malých a stredných podnikov Malé a stredné podniky sú v transformujúcich sa krajinách povaţované za stabilizačný faktor, ktorý prispieva k riešeniu ekonomických, politických a spoločenských problémov. Sú schopné prevziať na seba mnoţstvo úloh.
Malé a stredné podniky plnia nasledovné funkcie: Spoločenská funkcia Malé a stredné podniky dávajú kaţdému občanovi moţnosť slobodne sa rozhodnúť o tom či sa stane zamestnancom, alebo si zaloţí svoju vlastnú firmu. Dávajú týmto moţnosť budovať si svoj profesionálny ţivot či realizovať svoje osobné plány. Sú stabilizátorom demokracie tým, ţe napr. tlmia extrémy, etnické konflikty a pod. Hospodárska funkcia Malé a stredné podniky prispievajú k zachovaniu konkurencieschopnosti trhu poskytovaním slobodnej voľby pre účastníkov trhu. Stabilizujú ekonomiku štátu i regiónu, napr. tlmením tendencií k recesii alebo naopak k prehriatiu ekonomiky. Pomáhajú účelne rozdeľovať národnú ekonomickú základňu a ich prítomnosť zabezpečuje konkurenčný dozor. Dodávateľská funkcia Malé a stredné podniky sa stali dodávateľmi tovarov a sluţieb. Nielen pre konečných spotrebiteľov ale aj pre podniky vo významných odvetviach ako napr. automobilový priemysel, strojárstvo, elektrotechnika. Sú schopné veľmi rýchlo prispôsobiť sa meniacim sa poţiadavkám zákazníkov. Štrukturálna funkcia Svojou flexibilitou zniţujú regionálne rozdiely v pracovných príleţitostiach, dôchodkoch, v zásobovaní, v ponuke sluţieb a dopravy. Sú súčasťou miestnej kontroly a môţu reagovať na lokálne poţiadavky. Zamestnávateľská funkcia Pozitívna funkcia týchto podnikov pri udrţiavaní existujúcich pracovných miest a pri tvorbe pracovných príleţitostí. Tieto podniky dokázali aj absorbovať mnoţstvo pracujúcich
prepustených
z veľkých
štátnych
podnikov
v období
transformácie.
Zamestnávajú obyvateľov aj v neatraktívnych regiónoch. Absorbujú nezamestnaných v podobe drobných podnikateľov. Poskytujú tak moţnosť prekonávať neodôvodnené sociálne rozdiely. 11
Inovačná a kultúrna funkcia Inovačná funkcia je veľmi dôleţitou oblasťou aktivity malých a stredných podnikov. Inovácia je typická pre tie podniky, ktoré sú v počiatočných fázach ţivotného cyklu napr. výroba lekárskych zariadení, telekomunikácie, biotechnológia. Napomáhajú aj rast kultúrneho štandardu obyvateľov tým, ţe zaškoľujú pracovníkov v nových profesiách, rozvíjajú podnikateľské zručnosti. V posledných rokoch bol zaznamenaný prudký vzostup rastu malých podnikov. Ako príklad uvádzam: Veľká Británia – nárast firiem od roku 1980 do roku 1993 o 800 000. Asi 96% firiem má menej neţ 20 zamestnancov. Firmy s menej neţ 100 zamestnancami majú 50% pracovne aktívnych obyvateľov. Kanada – malé podniky s menej neţ 100 zamestnancami reprezentujú 99% obchodov. Európska únia – malé a stredné podniky zahŕňajú 99,9% všetkých podnikov a poskytujú zamestnanie viac ako 67 mil. ľudí čo predstavuje 72% celkovej zamestnanosti. Vzhľadom na špecifické postavenie malých a stredných podnikov sa kladie dôraz na rozvoj a podporu malých a stredných podnikov. „Je ale nutné zdôrazniť, ţe musí ísť o podporu konkurencieschopnosti a účinné zapojenie malých a stredných podnikov do kooperačných vzťahov“2. Medzi predpoklady konkurencieschopnosti patri najmä: kvalita a inovácia výrobkov technológií a sluţieb, inovácie procesného riadenia, partnerstvá s dodávateľmi aj odberateľmi, účinné marketingové aktivity, dokonalý informačný systém, dodrţiavanie štandardov kvality, ochrany ţivotného prostredia a kódexu etiky v podnikaní, uplatnenie znalostného manaţmentu učiacej sa organizácie.
2
Majdúchová H. a Neumannová A.: Podnik a podnikanie. Bratislava: SPRINT, 2007, s. 206
12
1.2 Porovnanie malých a veľkých podnikov Tabuľka 2
Porovnanie silných a slabých stránok malých podnikov
Malé podniky Silné stránky Marketing - schopnosť rýchlej reakcie s cieľom okamţitého prispôsobenia sa potrebám trhu Manažment - nezaťaţený byrokraciou, flexibilní, tvoriví, dynamickí manaţéri so schopnosťou prijímať riziko
Slabé stránky Kvalifikovaný personál - vzhľadom na niţšie a obmedzené finančné zdroje často chýbajú potrební špecialisti, pracovníci zastávajú viacero funkcií Vonkajšia komunikácia - často chýba informovanosť o nových trendoch, inováciách, poznatkoch, zámeroch konkurencie
Vnútorná komunikácia - neformálne vzťahy, moţnosť rýchlej výmeny informácií Financie - nedostatok vlastných zdrojov a a reorganizácia s cieľom prispôsobiť sa problémy pri získavaní cudzích zdrojov zmenám Zdroj : Majdúchová H., Neumannová A.: Podnik a podnikanie. Bratislava: Sprint, 2007, s. 208 K slabým stránkam malého podniku takisto začleňujeme faktory ako je rast firmy, úspory so zvyšovania výroby a vládne predpisy. Rast malej firmy je často limitovaný, manaţéri v malých firmách majú často problémy s komplikovanejšími organizačnými štruktúrami. Úspory so zvyšovania výroby - vzhľadom na malosériovú, alebo kusovú výrobu sa komplikuje zniţovanie nákladov čiţe aj sa limituje rozvoj malých firiem. Vládne predpisy spôsobujú komplikácie malým podnikom tým, ţe majú problémy orientovať sa v mnoţstve legislatívnych noriem, ťaţko presadzujú svoje záujmy napr. na parlamentnej úrovni.
13
Tabuľka 3
Porovnanie silných a slabých stránok veľkých podnikov
Veľké podniky Silné stránky
Slabé stránky Vnútorná komunikácia - zloţité Marketing - moţnosť riadenia celkovej organizačné štruktúry komplikujú tok distribúcie a servisu, silná pozícia na trhu informácií, oneskorená reakcia na existujúcich výrobkov problémy Manažment - profesionálni manaţéri, Zaťaženosť životného prostredia špecializovaní na určitý druh činnosti, veľké podniky sú najväčšími schopní orientovať sa v zloţitých znečisťovateľmi ţivotného prostredia organizačných štruktúrach Kvalifikovaný personál - veľké firmy Niţšia pruţnosť a prispôsobivosť na môţu zaplatiť špičkových odborníkov, zmenený dopyt, ktorá je daná umoţňujú osobný rast pracovníkov charakterom výroby Vonkajšia komunikácia - moţnosti Investičná náročnosť pri zakladaní získavania podrobných informácií aj s podniku a zmenách výrobného programu. finančne náročných zdrojov Financie - rôzne moţnosti získavania kapitálu, rozkladanie rizika na portfólio projektov a pod. Úspory zo zvyšovania výroby - majú moţnosť vyuţiť efekt úspor z rozsahu vzhľadom na veľkosériový aţ hromadný charakter výroby Rast - vysoká schopnosť financovať expanziu a rozširovanie výrobnej základne Vládne predpisy - moţnosť nákupu právnických sluţieb, lobovanie veľkých podnikateľských skupín Zdroj : Majdúchová H., Neumannová A.: Podnik a podnikanie. Bratislava: Sprint, 2007, s. 209
1.3 Podnikateľské prostredie Hlavným predpokladom pre priaznivý vývoj malých a stredných podnikov je vytvorenie vhodného podnikateľského prostredia a primeraných podmienok na podnikanie. Podnikateľské prostredie je dané legislatívnym, finančným a inštitucionálnym rámcom. Rozsiahly a značne neprehľadný je legislatívny rámec. Je najviac postihovaný zmenami. Napriek veľkému počtu legislatívnych opatrení sa však legislatíva upravujúca
14
pôsobenie malých a stredných podnikov vyznačuje absenciou záväzného výkladu zákonov, ich permanentnou zmenou a tieţ protirečivosťou zákonov. Legislatívne
prostredie
aj
naďalej
vyţaduje
stabilizáciu,
zjednodušenie
a sprehľadnenie. Právne prostredie pre oblasť malého a stredného podnikania v SR upravuje najmä Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci, jeho novelizácia zákonom č. 434/2001Z. z. Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ostatná novela – zákon č. 500/2001 Z .z. Zákon o ţivnostenskom podnikaní č. 455/1991 Zb. V poslednom období bol prijatý celý rad legislatívnych opatrení, ktoré zmiernili bariéry rozvoja podnikania konštatované v minulých rokoch. Finančný rámec charakterizuje skutočnosť, ţe malé a stredné podniky majú nedostatok vlastných zdrojov financovania (či uţ pri vzniku či pri rozvoji podnikania) a problémy so získaním klasického bankového úveru od komerčných bánk. Alternatívne zdroje financovania sa v našich podmienkach veľmi málo vyuţívajú. Inštitucionálny rámec predstavuje systém inštitúcií, ktoré rozmanitým spôsobom pozitívne ovplyvňovali vznik podnikateľského prostredia, čím teda v konečnom dôsledku motivovali aj vznik a rast malých a stredných podnikov. Rámec je tvorený nasledovnými inštitúciami: Orgány štátnej správy Podporné inštitúcie a fondy Ďalšie finančné inštitúcie (eximbanka, komerčné banky, zahraničné banky, ktoré sa zúčastňujú prostredníctvom úverových liniek) Fondy Komory a agentúry (Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenská ţivnostenská komora, Slovenská agentúra pre cestovný ruch) Záujmové zdruţenia (zdruţenie podnikateľov Slovenska, Slovenský ţivnostenský zväz, Slovenský zväz výrobných druţstiev) Poradenské a vzdelávacie inštitúcie (Inštitút zahraničného obchodu a vzdelávania, Ekonóm-servis).
15
Podnikateľské prostredie malých a stredných podnikov sa pravidelne monitoruje, taktieţ je jednou zo zloţiek reformy systému podpory malého a stredného podnikania na Slovensku. Podľa najaktuálnejšieho monitoringu PAS (podnikateľskej aliancie Slovenska) z 16.2. 2009 pesimizmus a opatrnosť podnikateľov v uplynulých mesiacoch výrazne narástli. „V dňoch 5. aţ 11. februára 2009 Podnikateľská aliancia Slovenska zaktualizovala výsledky prieskumu o dopadoch svetovej finančnej krízy na podnikanie v SR. Aktualizáciu PAS zrealizovala po troch mesiacoch od prvého publikovania výsledkov prieskumu o dopadoch krízy, ktorý koncom októbra spracovala PAS v spolupráci s denníkom SME a ďalšími podnikateľskými zdruţeniami. Vzhľadom na prehlbujúcu sa krízu v závere roku 2008 a pretrvávajúce pesimistické vyhliadky rastu svetového hospodárstva na začiatku roku 2009 povaţuje PAS za potrebné priniesť do verejnej diskusie aktuálne názory slovenských podnikateľov o vplyve finančnej a ekonomickej krízy na podnikanie, zamestnanosť, dostupnosť finančných zdrojov a ziskovosť podnikov. Z tohto dôvodu sa PAS začiatkom februára 2009 obrátila na všetkých 213 respondentov októbrového prieskumu so ţiadosťou o aktualizáciu ich odpovedí. Výrazný pokles dopytu je najváţnejším negatívnym dopadom finančnej a ekonomickej krízy a spôsobuje problémy 58% podnikateľov na Slovensku. Vyplýva to z aktuálnych výsledkov prieskumu o dopadoch svetovej finančnej a ekonomickej krízy na podnikanie v SR, ktorý v dňoch 5. aţ 11. februára 2009 zrealizovala Podnikateľská aliancia Slovenska. Rovnaký prieskum pripravila PAS v spolupráci s denníkom SME a ďalšími podnikateľskými zdruţeniami v októbri 2008, no vzhľadom na prehlbujúcu sa krízu a pretrvávajúce pesimistické vyhliadky rastu svetového hospodárstva sa PAS rozhodla výsledky prieskumu po troch mesiacoch aktualizovať“3.
3
http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_nazory_16022009.htm
16
Graf 1
Vplyv finančnej krízy na podnikateľov október 2008
Zdroj: www.alianciapas.sk Graf 2
Vplyv finančnej krízy na podnikateľov február 2009
Zdroj: www.alianciapas.sk Kým v októbri 2008 pociťovalo krízu 58% podnikateľov, vo februári ich bolo uţ 80% a ďalších 16% podnikateľov predpokladá, ţe finančná a ekonomická kríza ovplyvní ich podnikanie v priebehu tohto roka. Podiel optimistov, dúfajúcich, ţe kríza neovplyvní ich podnikanie, sa v priebehu troch mesiacov zníţil z 12% na 4%. Popri obmedzenom dopyte je dnes 47% podnikateľov vystavených tlaku na zniţovanie cien produkovaných výrobkov a sluţieb a 41% respondentov hovorí o
17
zhoršovaní platobnej disciplíny odberateľov. V októbri s týmito problémami zápasilo len 25%, resp. 23% podnikov. Hoci 57% podnikateľov uviedlo, ţe vníma zhoršenie dostupnosti finančných zdrojov, na nedostupnosť úverov sa sťaţovalo len 12% respondentov. Podľa Róberta Kičinu, výkonného riaditeľa PAS: "Z prieskumu nie je moţné posúdiť, aký veľký vplyv na sprístupnenie úverov malo podpísanie memoranda medzi vládou SR a Bankovou asociáciou Slovenska o garantovaných úveroch. Treba však podotknúť, ţe nedostupnosť úverov nebola váţnym problémom ani pred podpísaním predmetného memoranda, keďţe v októbri 2008 indikovalo nedostupnosť úverov len 8% podnikateľov." V snahe prispôsobiť sa zníţenému dopytu a optimalizovať objem produkcie zvaţuje 30% podnikov zníţenie počtu zamestnancov. V podnikoch, ktoré sa zapojili do prieskumu, by v podmienkach pretrvávajúcej krízy malo prísť o prácu v priemere 4,1% zamestnancov, pričom malé a stredné podniky predpokladajú zníţenie zamestnanosti v priemere o 3,3% a veľké podniky zvaţujú prepustiť v priemere 6,7% zamestnancov. V októbri 2008 uvaţovalo nad prepúšťaním 22% podnikov a o prácu malo podľa ich odhadov prísť v priemere 3,5% zamestnancov. Opatrnosť a šetrenie sa v porovnaní s októbrom výraznejšie prejavili v mzdovej oblasti, kde takmer polovica podnikateľov zníţila tempo rastu miezd, a pribliţne 30% obmedzilo zamestnanecké výhody a zníţilo odmeny zamestnancov. „Oproti októbru 2008 sa zhoršili aj odhady trţieb, zisku a investícií na tento rok. Podniky odhadujú, ţe kvôli svetovej finančnej a ekonomickej kríze dosiahnu v priemere o 14% niţšie trţby oproti pôvodne plánovanej úrovni. "Popri zhoršenom vývoji trţieb podnikatelia zároveň očakávajú v priemere o 20,3% niţší zisk oproti pôvodne plánovaným hodnotám", hovorí R. Kičina. Viac ako polovica firiem v prieskume uviedla, ţe prehodnocujú výšku nových investícií. V priemere by mali investície podnikov poklesnúť o 20,4% oproti povodne plánovaným objemom, čo je naďalej signálom toho, ţe firmy kvôli kríze úplne nerezignovali na svoje investičné projekty, ale zníţili ich objemy. Na porovnanie, v októbri 2008 odhadovali podniky pokles trţieb o 8,6%, pokles zisku o 11% a pokles investícií o 16,5% v porovnaní s plánovanými hodnotami“4.
4
http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_nazory_16022009.htm
18
1.4 Postavenie malých a stredných podnikov v Slovenskej republike Rozvoj malého a stredného podnikania je jednou z priorít ekonomického rozvoja nášho hospodárstva. Najdôleţitejším faktorom jeho rozvoja je vytváranie vhodného podnikateľského prostredia, čo predpokladá zjednodušenie a sprehľadnenie legislatívy, zníţenie administratívneho, odvodového a daňového zaťaţenia, posilnenie podpornej infraštruktúry a zlepšenie prístupu ku kapitálu. Od roku 2004, čiţe vstupom do Európskej únie sa politika podpory malého a stredného podnikania snaţí zlepšovať podnikateľské prostredie v SR s cieľom čo najviac ho priblíţiť k podnikateľskému prostrediu v únii. Podľa prieskumu, ktorý vykonala Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania v období od roku 1998 aţ po rok 2005 je zrejmé, ţe sa postupne zvyšoval počet ţivnostníkov na celkovej zamestnanosti SR. Tento trend sa opakoval vo všetkých sledovaných skupinách, teda z celkového hľadiska moţno vidieť rastúcu tendenciu podielu malých a stredných podnikov na podiel nezamestnanosti v SR. Presnejšie nám túto skutočnosť zobrazuje nasledujúci graf: Graf 3
Vývoj počtu malých a stredných podnikateľov -právnických osôb
Zdroj: Májková M.: Moţnosti financovania malých a stredných podnikov v SR. Brno: Tribun, 2008, s.22 Po vstupe Slovenska do EÚ sa konali aj hospodárske reformy. Podľa NARMSP pociťovali ţivnostníci zníţenie finančného zaťaţenia najmä v oblasti dane zo zisku, ktorá 19
sa stanovila na jednotnú úroveň 19%. Naopak zvýšenie finančného zaťaţenia pociťovalo aţ 55% podnikateľov pri odvodoch do zdravotných poisťovní a do sociálnej poisťovne. Z hľadiska administratívnej náročnosti podnikania aţ 40% podnikateľov povaţovalo za najvýraznejšie zlepšenie postup v oblasti registrácie nových podnikov. Podnikateľské prostredie sa po vstupe SR do Európskej únie zlepšilo podľa 62% podnikateľov najmä v oblasti dostupnosti úverov pre podnikateľov v bankách a podľa 24% v dostupnosti štátnej pomoci. Zhoršenie situácie pociťujú podnikatelia (44%) v oblasti korupcie a fungovania úradov štátnej správy a súdov.
Oproti veľkým podnikom majú malé a stredné isté nevýhody. Tie vyplývajú z podstaty malého a stredného podnikania a zo špecifických podmienok na podnikanie v SR. K prvej skupine nevýhod patrí najmä obmedzený prístup k finančným, resp. úverovým zdrojom, zapríčinený hlavne vysokou rizikovosťou malých a stredných podnikov, ktorá spočíva v tom, ţe sa vyznačujú vysokou mierou zadlţenosti a obmedzenou schopnosťou ručenia. Druhá skupina zahŕňa
vysoké odvodové zaťaţenie, legislatíva a nefunkčný
kapitálový trh. Nakoľko je u nás kapitálový trh nefunkčný, podniky sú odkázané na financovanie z kumulovaných vlastných zdrojov, ktoré sú však v prípade slovenských podnikov poddimenzované. Z týchto dôvodov sa nemôţu v plnej miere vyuţívať alternatívne formy financovania ako napríklad rizikový kapitál. Naopak pomoc pri rozvíjaní podnikania ponúkajú takzvané inkubátory. „Inkubátor je miesto, kde sa na limitovanom priestore koncentrujú novovytvorené podniky. Svojimi sluţbami podporuje vybrané podnikateľské zámery v rámci preferencie daného regiónu a poskytuje im starostlivosť a vhodné štartovacie podmienky v prvých rokoch existencie. Pomáha začínajúcim a rozvíjajúcim sa podnikateľom prekonávať prekáţky, aby mohli začať čo najúspešnejšie podnikať. Zvyšuje šancu preţitia novovytvoreného
malého
podniku,
zmierňuje
dopady
trhu
v začiatkoch
jeho
podnikateľských aktivít. História inkubátorov sa začala písať na konci päťdesiatych rokov v USA. V súčasnosti vo svete existuje viac ako 4 000 inkubátorov. V Európe pôsobí dnes pribliţne 1 200 podnikateľských a technologických inkubátorov, ktoré vytvárajú 30 000 nových
20
pracovných miest ročne. V USA 1 000 inkubátorov pomáha viac ako 35 000 začínajúcim podnikom, ktoré poskytli plné zamestnanie takmer 82 000 pracovníkom a generujú ročné príjmy viac ako 7 miliárd USD. V Ázii pracuje viac ako 1 150 inkubátorov s takmer 6 200 absolventmi. (zdroj: Podnikateľské inkubátory v rámci miestneho rozvoja a transferu technológií. Projekt INTEG. Úvodná prezentácia. 2005). Na Slovensku bolo v rokoch 2002 - 2008 zo zdrojov programu predvstupových fondov Phare, štátneho rozpočtu, štrukturálnych fondov a vlastných zdrojov príjemcov príspevkov vybudovaná sieť 16 inkubátorov, ktoré v rôznych regiónoch krajiny pomáhajú začínajúcim podnikateľom a poskytujú im výhody tesne pred a na začiatku ich podnikateľských aktivít“5. Hlavným cieľom a poslaním inkubátorov je pomôcť podnikateľom v ich začiatkoch, podporiť dynamický rozvoj spoločnosti v inkubátoroch a pomôcť im prekonať nájomné podmienky (nájomné za zvýhodnené ceny), ako aj získať dodatočnú podporu a špecializované sluţby. Poskytnúť pomoc od počiatku ich podnikateľskej činnosti, vrátane prípravy podnikateľského plánu, aţ po zaloţenie nezávisle fungujúcej spoločnosti a jej vstup do komerčného prostredia. Obrázok 1
Mapa inkubátorov na Slovensku
Zdroj: www.nadsme.sk
5
http://www.nadsme.sk/?article=433
21
Najbliţší inkubátor v mojom okolí je Inkubátor Malacky. Nasledujúca tabuľka informuje o kapacite a vyuţití inkubátora v tak malom meste oproti ostatným na Slovensku. Tabuľka 4
Vyuţitie Inkubátora Malacky
Kapacita inkubátora v m2 Obsadenosť inkubátora v m2 Obsadenosť v % Počet inkubovaných spoločností Počet prac. miest v inkubovaných spoločnostiach Cena za nájom m2 pre inkubované spoločnosti
2 467,7 2 206 89 41 125 49,79 €/1 500 Sk
Zdroj: www.nadsme.sk Pre porovnanie napr. vo veľkosťou skoro rovnakom meste Martin je obsadenosť vo výške 70% nájomné pre inkubované spoločnosti je vo výške 44,15€ (330 Sk), mesto Ţilina má výšku nájomného rovnakú ako v Malackách a obsadenosť 100%-nú. „Pretoţe inkubátory sú spravidla partnermi poradenských inštitúcií v oblasti podnikania a regionálneho rozvoja a mnoho spolupracujú s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania, regionálnymi rozvojovými agentúrami, regionálnymi a miestnymi profesijnými organizáciami a regionálnou
a miestnou samosprávou,
sprostredkúvajú informácie a kontakty nevyhnutné na rozvoj podnikania. Podnikatelia v inkubátoroch tak získavajú zjednodušený prístup k informáciám
a poradenstvu
o aktuálnych zmenách a stratégiách v oblasti podnikania, o existujúcich a plánovaných podporných a rozvojových programoch“6.
6
Májková M.: Možnosti financovania malých a stredných podnikov v SR.. Brno: Tribun, 2008, s.35
22
2 Štandardné zdroje financovania malého a stredného podniku Štandardné zdroje financovania delíme na externé vlastné zdroje, interné vlastné zdroje a cudzie zdroje financovania. Medzi externé vlastné zdroje patria počiatočné i dodatočné vklady vlastníkov. Majú veľký význam najmä pri zakladaní podniku alebo aj pri jeho ďalšom rozvoji. Vyznačujú sa tým, ţe nie sú spojené so ţiadnym právnym tlakom na splácanie a na ich poskytovanie nemusí podnikanie vykazovať vysokú rentabilitu. Sú determinované plánovanou veľkosťou podniku a právnou formou podnikania. Interné vlastné zdroje zahŕňajú zisk a odpisy. „Sú to zdroje, ktoré sa tvoria aj pouţívajú v samotnom podniku. Hlavnou prednosťou je, ţe zniţujú potrebu úverov, zvyšujú nezávislosť podnikateľov od kapitálových trhov, od mienky a záujmov nových spoločníkov a zmierňujú tlak na zabezpečenie likvidity, lebo nevzniká potreba splácať úvery
a úroky z nich. Zisk
predstavuje kladný výsledok hospodárenia podniku. Má rozhodujúci význam aj z kvalitatívneho hľadiska, pretoţe je významným syntetickým ukazovateľom efektívnosti podnikania. Odpisy sú peňaţným vyjadrením opotrebúvania dlhodobého hmotného a nehmotného majetku. Sú nákladom, ktorý zniţuje zisk, ale nie sú peňaţným výdavkom. Cudzie zdroje Sú zdroje plynúce do podniku od iných subjektov čiţe sa uvádzajú všetky druhy úverov a pôţičiek. Ich pouţívanie vyplýva jednak z obmedzeného objemu vlastného kapitálu, jednak z daňovej výhodnosti ich vyuţívania, pretoţe úroky ako náklad na získanie cudzieho kapitálu sú nákladovou poloţkou a zniţujú daňový základ“7.
7
Fetisovová E.: Rizikový kapitál – alternatívny zdroj financovania podnikov. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, 2007, s. 9,10
23
2.1 Externé vlastné zdroje
Vlastný kapitál v sektore malých a stredných podnikov sa tvorí podľa právnej formy podniku. Malé a stredné podniky majú najčastejšie formu podniku jednotlivca (s prípadnou účasťou tichého spoločníka), osobnej spoločnosti alebo druţstva. Veľkosť vlastníkmi sústreďovaného kapitálu nie je právne obmedzená. Podniky jednotlivca, osobné spoločnosti a druţstvá sú početne veľkou skupinou podnikov charakterizovaných relatívne nízkou sumou vlastného kapitálu pripadajúcou v priemere na podnik. Podniky tejto skupiny nezískavajú kapitál emisiou cenných papierov. Napriek ich veľkému počtu je ich podiel na celkovom kapitálovom vybavení podnikateľského sektora a na tvorbe hrubého domáceho produktu síce v jednotlivých krajinách rozdielny, no spravidla niţší ako podiel kapitálových spoločností. „Ak ide o podnik jednotlivca právne predpisy tento vklad nijako nelimitujú. Jeho výška je daná finančnou náročnosťou podnikateľského zámeru. Okrem toho treba uváţiť, ţe vzhľadom na malú kapitálovú silu a spravidla obmedzené moţnosti ručenia majú podniky jednotlivca sťaţený prístup k úverom, musia sa pri zakladaní podniku spoliehať najmä na vlastný kapitál. Jeho zdrojom bývajú úspory potenciálneho podnikateľa, resp. jeho rodiny. Kapitál sa môţe vloţiť nielen v peňaţnej hodnote, ale aj vo forme nehnuteľností, prípadne iných zloţiek majetku“8. Ak podnikateľ nemá dosť vlastných zdrojov, môţe získať tichého spoločníka. Ten vloţí istý kapitál do podniku jednotlivca, ale sám sa nezúčastňuje na riadení. Výšku a formu odmeny za viazanie jeho kapitálu upravuje zmluva. Pri osobných spoločnostiach (v.o.s. a k..s.) úprava veľkosti a spôsobu vkladu sa ponecháva na zmluve medzi spoločníkmi. V našich podmienkach sa výška základného imania v.o.s. nezapisuje do obchodného registra. V k.s. sa základné imanie tvorí zmluvne dohodnutými vkladmi komplementárov, ktorí majú obdobné postavenie ako spoločníci v.o.s. a komandistov, ktorí majú postavenie obdobné ako tichí spoločníci v podnikoch jednotlivca. Základné imanie sa zapisuje do obchodného registra. Externým zdrojom zvýšenia základného kapitálu osobných spoločností sa môţe stať buď dodatočný vklad jestvujúcich spoločníkov, alebo vklady novoprijatých spoločníkov. 8
Vlachynský K. a kol.: Podnikové financie. Bratislava: Vydavateľstvo SÚVAHA, 1999, s. 65, 66
24
V družstvách sa základné imanie tvorí z členských vkladov, ktoré môţu mať okrem peňaţnej formy aj formu vecných vkladov. Stanovy určujú aj výšku základného imania, ktoré musí byť podľa našich právnych predpisov minimálne 1659,70 € (50 000 Sk) a zapisuje sa o obchodného registra. Pre spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej len s. r. o.) Právny poriadok v jednotlivých krajinách spravidla určuje minimálne potrebnú veľkosť základného imania. Jeho výška, ako aj podiely jednotlivých spoločníkov sú zapísané do obchodného registra. Pri svojom zaloţení spoločnosť z vkladov spoločníkov vytvára rezervný fond tvoriaci spolu so základným imaním vlastné imanie Náš Obchodný zákonník stanovuje minimálnu výšku základného imania s.r.o. na 5000 € a minimálny podiel jedného spoločníka na 995,82 € (30 000 Sk). Pri vzniku musí spoločnosť vytvoriť rezervný fond najmenej vo výške 5% základného imania. Tento fond je povinná kaţdoročne dopĺňať minimálne o 5% z čistého zisku za príslušný rok. K zvýšeniu základného imania z externých zdrojov môţe – podobne ako v osobných spoločnostiach – dôjsť buď k dodatočnými vkladmi pôvodných spoločníkov, alebo prijatím ďalších spoločníkov. Zastúpenie s.r.o. v celkovom počte podnikov je v jednotlivých krajinách veľmi rozdielne. „Formu akciovej spoločnosti má len malý počet malých a stredných podnikov. Vklady vlastníkov tvoriace základné imanie sa získavajú predajom akcií spoločnosti na kapitálovom trhu. Minimálna výška základného imania musí byť 25000 €“9.
2.2 Interné vlastné zdroje Zatiaľ čo pri financovaní externých zdrojov poskytujú zdroje financovania iné subjekty, pri financovaní z interných zdrojov sa zdroje financovania vytvárajú a aj pouţívajú v samom podniku. Pochopiteľne aj tieto zdroje prichádzajú na účet podniku prostredníctvom platobného a zúčtovacieho styku vo forme trţieb od iných subjektov – odberateľov. Podstatné je, ţe tieto zdroje vznikli v dôsledku činnosti podniku.
9
Fetisovová E., Vlachynský K., Sirotka V.: Financie malých a stredných podnikov. Bratislava: IURA EDITION, 2004, s. 90
25
Financovanie podniku z interných zdrojov je vlastne pokrývanie jeho potrieb zo zdrojov získaných z finančno-hospodárskej činnosti samého podniku. Podľa toho ako podnik získava zdroje, rozlišujeme: financovanie zo zisku (samofinancovanie) financovanie z odpisov financovanie z rezerv financovanie v dôsledku uvoľnenia peňazí (racionalizáciou, zmenou majetkovej štruktúry a uplatňovaním technického pokroku).
Zisk V rámci financovania podniku z vnútorných zdrojov má najväčší význam. Pri riadení podniku sa zisk vyuţíva nielen ako zdroj financovania, ale aj ako jeden z najdôleţitejších syntetických ukazovateľov úspešnosti a efektívnosti podnikania. Je to tak preto lebo vyjadruje: mieru účelovosti vyrábanej produkcie mieru efektívnosti vynakladania ţivej a zhmotnenej práce mieru vyuţitia vloţeného kapitálu Výšku hospodárskeho výsledku v podniku moţno vyčísliť dvojakým spôsobom: 1. ako rozdiel medzi vlastným imaním podniku na konci a na začiatku sledovaného obdobia, 2. ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi podniku. Najčastejšie sa vyuţíva druhý spôsob vyčísľovania výsledku hospodárenia – rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Ak výnosy prevyšujú náklady, je výsledkom zisk, v opačnom prípade ide o stratu.
26
Vo vyspelých trhových ekonomikách sa spravidla uplatňuje tento postup výpočtu:
– – – –
čisté trţby výrobné náklady predaného tovaru hrubý výnos z podnikateľskej činnosti administratívne náklady, náklady na predaj čistý výnos z podnikateľskej činnosti platené úroky Zisk pred úhradou daní podnikové dane čistý zisk (zisk po zdanení)
V praxi podnikov sa výsledok hospodárenia vykazuje podľa základných oblastí, ktoré tvoria podnikateľskú aktivitu: Oblasť hospodárskej činnosti Oblasť finančnej činnosti Oblasť mimoriadnej činnosti Východiskom na stanovenie výsledku hospodárenia za účtovné obdobie je prevádzkový hospodársky výsledok, ako rozdiel medzi prevádzkovými výnosmi a prevádzkovými nákladmi. Výsledok hospodárenia z finančných operácií je rozdiel finančných výnosov (trţby z cenných papierov, výnosové úroky, výnosy z finančného majetku) a finančných nákladov (predané cenné papiere, nákladové úroky, poistné) Prevádzkový výsledok hospodárenia a výsledok hospodárenia z finančných operácii zníţený o daň z príjmov právnických osôb tvorí výsledok hospodárenia za bežnú činnosť. Mimoriadny výsledok hospodárenia je rozdiel mimoriadnych výnosov (výnosy z o zmien v oceňovaní majetku, náhrady za manká a škody) a mimoriadnych nákladov (manká, škody na majetku, stratové pohľadávky pri likvidácii dlţníkov). Výsledok hospodárenia za beţnú činnosť a mimoriadny výsledok hospodárenia tvoria výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, t.j. disponibilný zisk (zisk po zdanení). Výška dosiahnutého výsledku hospodárenia (zisku alebo straty) závisí od niekoľkých základných činiteľov.
27
Sú to: -
Objem realizovanej produkcie
-
Štruktúra realizovanej produkcie
-
Cena jednotky realizovanej produkcie
-
Náklady na jednotku realizovanej produkcie
Objem realizovanej produkcie závisí od objemu výroby, od zmeny stavu zásob hotových výrobkov na sklade a od momentu realizácie. V našich podmienkach sa za moment realizácie povaţuje vytavenie faktúry, resp. pri hotovostnom platení prijatie platby. Za predpokladu uznania realizácie v momente vytavenia faktúry vzniká väčší alebo menší časový rozdiel medzi účtovným vykázaním zisku a reálnym tokom peňazí. K problémom dochádza najmä pri existencii platobne neschopných podnikov, ktoré v dôsledku neuhradenia splatných faktúr prenášajú platobnú neschopnosť aj na svoje dodávateľské podniky. V súčasnosti je pre naše podniky charakteristická značná zadlţenosť a v dôsledku nej druhotná platobná neschopnosť aj dobre hospodáriacich podnikov. Ďalší problém vzniká pri rozdeľovaní zisku. Tým, ţe podnik vykáţe zisk, je povinný ho rozdeliť, t.j. odviesť daň z príjmu. To platobnú neschopnosť podniku ešte viac prehlbuje. Rastúci objem realizácie znamená aj rast zisku, avšak tento vzťah ne je priamo úmerný. Rast objemu realizácie vyvolaný rastom objemu výroby znamená, ţe fixné náklady podniku sa rozpočítavajú na väčší objem výrobkov, čo vedie k zniţovaniu nákladov na jednotku výroby a pri nezmenených cenách aj k zodpovedajúcemu rastu zisku. Preto za predpokladu, ţe sa ostatné podmienky nemenia, rastie spravidla suma zisku podniku rýchlejšie ako objem realizovanej produkcie. Moţnosť zvyšovať zisk podniku zvyšovaním objemu produkcie je podmienená schopnosťou umiestniť zodpovedajúci objem produkcie na trhu. Štruktúra realizovanej produkcie ovplyvňuje úroveň zisku preto, ţe podnik spravidla vyrába niekoľko druhov výrobkov s rozdielnymi vzťahmi medzi realizačnou cenou a nákladmi. Preto pri stabilite ostatných faktorov dosahuje podnik rozdielnu mieru a masu zisku podľa podielu jednotlivých druhov výrobkov na realizovanej produkcii. Snaha zvyšovať zisk stimuluje podniky k voľbe takej štruktúry výroby, ktorá je preň z tohto hľadiska optimálna. Pri rozhodovaní je však podnik obmedzený minimálne v dvoch smeroch: 28
-
pre voľbu štruktúry výroby sú rozhodujúce poţiadavky trhu čiţe prieskum trhu je prioritný,
-
rozhodovanie podniku o štruktúre výroby je obmedzené jeho výrobnými podmienkami.
Ceny realizovanej produkcie ovplyvňujú zisk podniku priamo úmerne, t.j. pri raste ceny rastie aj zisk. Z toho vyplýva, ţe prirodzenou snahou podniku je dosahovať čo najvyššie ceny svojich výrobkov. Pri tejto snahe však podnik naráţa na bariéry dané charakterom trhu, na ktorý vstupuje. Charakterom trhu rozumieme konkrétne vzťahy medzi ponukou a dopytom pri konkrétnom druhu tovaru. Z toho hľadiska môţeme hovoriť o trhu dokonalej konkurencie, o trhu nedokonalej konkurencie a o monopolnom trhu. V trhovej ekonomike je pre väčšinu podnikov cena vonkajším parametrom daným trhom. Podnik musí túto cenu akceptovať ako danú. S výnimkou monopolných výrobcov ju sám môţe ovplyvňovať len veľmi obmedzene. Náklady na jednotku realizovanej produkcie pôsobia na zisk nepriamo úmerne – čím niţšie, tým vyšší bude zisk. Vývoj nákladov závisí predovšetkým od mnohých technickoorganizačných faktorov a od tempa ich inovácie. Na výšku nákladov pôsobia aj cenové vplyvy prípadne aj metodické vplyvy. Na rozdiel od predchádzajúcich faktorov sú náklady takým faktorom pôsobiacim na zisk, na ktorý môţe podnik intenzívne pôsobiť. Preto sa vývoju a moţnostiam zniţovania nákladov venuje v podniku mimoriadna pozornosť. V súlade so všeobecne platnými úpravami podnik rozdeľuje vykázaný zisk v tomto poradí: 1. na úhradu daní 2. na výplatu dividend 3. na samofinancovanie podniku To znamená, že rozsah samofinancovania podniku závisí predovšetkým od daňovej a dividendovej politiky. Samofinancovaním chápeme financovanie podnikových potrieb z tej časti zisku, ktorá podniku zostane po úhrade daní a dividend.
29
Odpisy Odpisy sú peňaţným vyjadrením opotrebovania dlhodobého hmotného a nehmotného majetku,. Sú nákladom, ktorý zniţuje zisk, nie sú však peňaţným výdavkom. Účtovné odpisy, ktoré sa zahŕňajú do nákladov, stanoví podnik na základe odpisového plánu a ovplyvňujú vykazovaný výsledok hospodárenia. Daňové odpisy sú vymedzené daňovými zákonmi a pouţívajú sa na stanovenie daňového základu. Celková výška odpisov závisí od vstupnej ceny dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, od doby a metódy odpisovania. Odpisové metódy Odpisová metóda je postup, akým podnik zúčtováva vstupnú cenu hmotného a nehmotného dlhodobého majetku do nákladov. Najčastejšie odpisové metódy sú tieto: 1. metóda rovnomerného odpisovania 2. degresívne metódy zostatková kumulatívna holandská 3. progresívna metóda 1. Metóda rovnomerného odpisovania -
je charakteristické, ţe počas celej doby ţivotnosti dlhodobého hmotného a nehmotného majetku zabezpečuje sumu odpisov v rovnakej výške. Hlavnou výhodou tejto metódy odpisovania je jednoduchosť a prehľadnosť.
Priebeh rovnomerného odpisovania znázorňuje obr. 2.
30
Obrázok 2
Priebeh rovnomerného odpisovania
Zdroj: Vlachynský K. a kol.: Podnikové financie. Bratislava: Súvaha, 1999, s. 112 2. Degresívne metódy -
výška odpisov sa v priebehu doby ţivotnosti postupne zniţuje. Miera degresivity závisí od konkrétne uplatňovaného postupu odpisovania.
Priebeh krivky pri pouţití degresívnych metód odpisovania je znázornený na obr. 3. Obrázok 3
Degresívne metódy odpisovania
Zdroj: Vlachynský K. a kol.: Podnikové financie. Bratislava: Súvaha, 1999, s. 113 Tým, ţe degresívna metóda odpisovania vytvára predpoklady na rýchlejšiu tvorbu zdrojov financovania, vytvára v podniku aj lepšie predpoklady na financovanie jeho ďalšieho rozvoja. Ďalej prináša podnikom v prvých rokoch ich ţivotnosti investičného
31
majetku aj daňové úspory. V ďalších rokoch však v dôsledku zvyšovania zisku tieto úspory podnik doplatí. 3. Progresívna metóda -
vychádza z predpokladu, ţe efektívnosť vyuţívania dlhodobého hmotného a nehmotného majetku sa s plynutím času jeho vyuţívania postupne zvyšuje. Na základe toho sa aj výška odpisov, zúčtovaných do nákladov s dĺţkou doby pouţívania dlhodobého hmotného a nehmotného majetku postupne zvyšuje. V praxi sa táto metóda vyuţíva len ojedinele.
Priebeh krivky odpisovania progresívnou metódou znázorňuje obr.3 Obrázok 4
Progresívna metóda odpisovania
Zdroj: Vlachynský K. a kol.: Podnikové financie. Bratislava: Súvaha, 1999, s. 118 V súčasných
podmienkach
hospodárenia
našich
podnikov
sa
uplatňujú
modifikované odpisové metódy. Pre potreby odpisovania je celý hmotný a nehmotný dlhodobý majetok v závislosti od doby odpisovania rozdelený do 4 skupín: Tabuľka 5 Odpisová skupina
Odpisové skupiny Doba odpisovania
1
4 roky
2
6 rokov
3
12 rokov
4
20 rokov
Zdroj: www.zbierka.sk
32
Použitie odpisov Z postupného odpisovania obstarávacej ceny dlhodobého hmotného a nehmotného majetku vyplýva, ţe odpisy sú logickým zdrojom financovania obnovy, prípadne v rozsahu efektu uvoľnenia kapitálu aj rozvoja dlhodobého hmotného a nehmotného majetku. Opisy nie sú účelovo viazané na financovanie reprodukcie hmotného a nehmotného majetku podniku. Ak má podnik voľné odpisy a nepotrebuje ich pouţiť na financovanie svojho rozvoja, môţe ich pouţiť na nákup cenných papierov, t.j. pouţiť na finančné investovanie.
Ostatné interné zdroje financovania Okrem uţ uvedených zdrojov financovania môţu podniky vyuţívať aj ďalšie zdroje: zdroje z predaja majetku zdroje z realizácie technického pokroku zdroje z racionalizačných opatrení Podniky ako samostatné subjekty hospodárenia sa o štruktúre a rozsahu viazaného majetku rozhodujú celkom samostatne. Za predpokladu, ţe určité zloţky majetku nepotrebujú, podľa logiky podnikateľského myslenia by ich mali odpredať a získať tak zdroje interného financovania z titulu predaja majetku. K získavaniu peňaţných fondov – zdrojov interného financovania vedie aj technický pokrok. Ich rozsah závisí od účinnosti technického pokroku, od toho, v akom rozsahu vedie k zníţeniu potreby investičného majetku, resp. k uvoľneniu viazaného obeţného majetku. „Vklady vlastníkov a interné vlastné zdroje sú základnými zdrojmi financovania dlhodobého majetku podniku“10.
10
Fetisovová E.,Vlachynský K., Sirotka V.: Financie mlaých a stredných podnikov, Bratislava: IURA EDITION, 2004, s.100
33
2.3 Cudzie zdroje financovania Cudzie zdroje financovania malých a stredných podnikov, inak povedané úverové zdroje, získavajú podniky viacerými formami. Z hľadiska doby, na ktorú sa úver poskytuje členíme úvery na dlhodobé, strednodobé (doba splatnosti prekračujúca 1 rok) a krátkodobé úvery (doba splatnosti do 1 roka). Získavanie dlhodobých a strednodobých úverov zahŕňa: Emisiu obligácií Finančné úvery, ktoré sa poskytujú a prijímajú v peňaţnej forme medzi konkrétnym veriteľom a dlţníkom Dodávateľské úvery Osobité úverové formy, ku ktorým patria leasing, forfaiting a franchisting.
Krátkodobé úverové zdroje získavajú podniky tieţ vo viacerých formách, sú to: Obchodné úvery Stále a nestále pasíva Krátkodobé bankové úvery Emisia komerčných papierov Preddavky, ktoré podniky poţadujú od svojich odberateľov Faktoring Úver je pre podnik návratnou formou získavania cudzích externých zdrojov. Je to ekonomický vzťah medzi veriteľom a dlţníkom, ktorý vzniká pri odovzdaní konkrétnej hodnoty na dočasné pouţitie, t.r. s podmienkou návratnosti. (citácia, podnikové financie) Vznik úverového vzťahu má charakter zmluvy. Veriteľ dáva dlţníkovi k dispozícii istú hodnotu v peniazoch a stará sa o správu dlhu. Dlţník sa zaväzuje splatiť svoj dlh v dohodnutom termíne a forme, ako aj platiť príslušný úrok. „Formou úveru rozumieme súhrn znakov, ktoré charakterizujú jeho vonkajšiu existenciu. Členenie úverových foriem sa uskutočňuje podľa: Subjektu, ktorý úver poskytuje (štát, banky, iné podniky a organizácie, obyvateľstvo) Objektu, ktorý sa úveruje (budovy, stavby, stroje, zásoby, pohľadávky, a i.)
34
Formy poskytnutia a techniky úverovania (v tovare, v peniazoch, úver poskytovaný na jednoduchom alebo kontokorentnom účte a i.) Doby, na ktorú sa úver poskytuje (dlhodobé, strednodobé a krátkodobé úvery) Spôsob ručenia (zaručené konkrétnymi aktívami alebo inými spôsobmi, nezaručené) Spôsobu splácania (jednorazové, postupné, umorovanie dlhu) Teritoriálnej pôsobnosti (vnútroštátne, medzištátne úvery)“11 Základným kritériom členenia úverových foriem v trhovej ekonomike je doba, na ktorú sa úver poskytuje. Prehľad nám znázorňuje tabuľka č. 6. Tabuľka 6
Základný prehľad úverových foriem
Formy úveru Dlhodobé a strednodobé
Krátkodobé
Obligácie
Obchodný úver
Finančné úvery
Stále a nestále pasíva
Dodávateľské úvery
Bankové úvery
Zvláštne úverové formy:
Komerčné papiere
-
Leasing
Preddavky
-
Forfaiting
faktoring
-
Franchising
Zdroj: Autor
2.3.1 Dlhodobé a strednodobé úvery Za dlhodobé úvery za povaţujú finančné zdroje
získané podnikmi úverovou
formou na dobu viac ako 4 – 6 rokov. Strednodobé charakterizuje lehota splatnosti vyššia ako 1 rok no niţšia ako hranica u dlhodobých (menej ako 4 – 6 rokov).
11
Vlachynský K. a kol.: Podnikové financie, Bratislava: SÚVAHA, 1999, s. 135
35
Obligácie Sú to cenné papiere, ktoré vydáva emitent s cieľom získať dlhodobý úver. „Obligácia predstavuje dlžnícky záväzok emitenta voči majiteľovi obligácie, ktorý je v postavení veriteľa“12. Je záväzkom emitenta vyplácať drţiteľom obligácií úrokový výnos a v pevne stanovenom termíne vrátiť (umoriť) dlh. Obligácie nemajú skoro ţiadny alebo len veľmi obmedzený význam pre malé a stredné podniky.
Finančné úvery Finančné úvery sa poskytujú, prijímajú a splácajú v peňaţnej forme na základe úverovej zmluvy uzatváranej medzi veriteľom a dlţníkom. Veritelia sú spravidla obchodné banky, ale môţu to byť aj podniky, ak si navzájom poskytujú úver, alebo súkromné osoby. Komerčné úvery na získanie dlhodobého majetku sa najčastejšie poskytujú ako rozvojové, hypotekárne úvery a iné úverové formy. Rozvojové úvery sa poskytujú väčšinou na obstaranie hmotného alebo nehmotného dlhodobého majetku. Zvyčajne na investovanie buď do stavby, strojov, rekonštrukcií a modernizácie dlhodobého majetku. Podmienkou poskytnutia úveru je podrobná analýza finančnej a celkovej ekonomickej situácie ţiadateľa. Výšku úveru, spôsob ručenia, termín čerpania, úročenie, lehotu splatnosti, začiatok a postup splácania dohodne podnik s bankou v úverovej zmluve. S ohľadom na vyššiu rizikovosť malých a stredných podnikov a obmedzené moţnosti ručenia majú tieto podniky problémy so získavaním rozvojových úverov od bánk.
Hypotekárne úvery Poskytujú obchodné banky a sú určené predovšetkým na financovanie bytovej výstavby fyzických osôb. Podnikom a korporáciám sa v našich podmienkach poskytujú v malom rozsahu. Preto sú pre malé a stredné podniky prakticky nedostupné.
12
Vlachynský K. a kol.: Podnikové financie, Bratislava: SÚVAHA, 1999, s. 136
36
Iné úverové formy Devízové úvery (predovšetkým na financovanie dovozov dlhodobého majetku zo zahraničia) Úvery na otvorenie akreditívu Úvery na krátkodobé preklenutie nedostatku vlastných zdrojov podniku na úhradu dane z pridanej hodnoty dodávateľom technologických zariadení a stavebných prác. Poskytovanie bankovej záruky, ktorá môţe byť buď platobnou zárukou zabezpečujúcou splnenie platobného záväzku podniku voči tretiemu subjektu, alebo neplatobnou zárukou za splnenie iných záväzkov ako je záväzok zaplatiť.
Dodávateľské úvery Poskytujú ich dodávatelia odberateľom v tovarovej forme. Tí ich splácajú v peňaţnej forme. Spravidla ide o strednodobé úvery, ktoré získavajú podniky vo forme dodávok strojov a zariadení na úver na základe zmluvy. Leasing Pre malé a stredné podniky je veľmi častou
formou získavania dlhodobého majetku
leasing. Je to prenájom rôznych súčastí dlhodobého majetku zákazníkom, ktoré ich pouţívajú za úhradu podľa zmluvne dohodnutých podmienok. Z finančného hľadiska je to špecifická forma úverového krytia dlhodobých potrieb nájomcov. Operatívny leasing sa uzatvára spravidla na krátky čas. Vţdy na kratšie obdobie, neţ je ţivotnosť zariadenia. Uplatňuje sa najmä pri krátkodobom prenájme áut, počítačov, alebo špeciálnych zariadení. Vlastníkom majetku je po celý čas leasingová organizácia, ktorá o ňom účtuje a vykonáva odpisy. Zabezpečuje aj jeho poistenie a údrţbu. Nájomca platí leasingovej spoločnosti dohodnutú leasingovú platbu, ktorá zahŕňa pouţívaním opotrebovanú hodnotu, rizikovú a ziskovú priráţku lessora (leasingovej organizácie).
37
Po uplynutí zmluvou dohodnutej lehoty vlastníctvo prenajatého majetku neprechádza na nájomcu. Majetok sa vráti leasingovej spoločnosti, ktorá ho prenajíma ďalším záujemcom. Pri operatívnom leasingu je moţné zmluvu aj predčasne zrušiť. Finančný leasing je dlhodobý kontrakt. Lehota prenájmu zahŕňa podstatnú časť ţivotnosti prenajímaného majetku a v zásade sa končí jeho prevodom do vlastníctva nájomcu. Leasingová zmluva podrobne opisuje podmienky nájomného vzťahu. Je to najmä dátum prenechania prenajatej veci do uţívania nájomcovi, doba trvania zmluvy, dohoda o sluţbách, ktoré bude poskytovať leasingová firma nájomcovi, úprava o poistení, o zabezpečovaní údrţby a opráv, výšku akontácie, výšku a frekvenciu leasingových platieb príp. aj dohodu o bankovej záruke, ktorú si zabezpečuje nájomca. Leasingová platba sa skladá v zásade z dvoch častí: Splátka obstarávacej ceny predmetu leasingu Leasingová marţa, ktorá spravidla zahŕňa: -
náklady sluţieb, ktoré podľa zmluvy poskytuje prenajímateľ nájomcovi
-
rekapitalizáciu, čo je úrok z preddavku, ak ho musela leasingová organizácia poskytnúť dodávateľovi prenajímaného majetku ešte pred jeho dodaním
-
úrok z úveru, ktorý poskytla leasingová organizácia nájomcovi prenechaním predmetu leasingu do uţívania
-
rizikovú priráţku kryjúcu riziká prenajímateľa
Vyuţitie leasingu má pre nájomcu rôzne výhody. Napríklad nie je potrebné vynaloţiť peňaţné prostriedky na úhradu jednorazovo, zvyšuje sa konkurencieschoponosť nájomcu, nie je potrebný kapitál na finančné krytie predmetu leasingu, leasingové platby sú súčasťou nákladov nájomcu a tým zniţujú jeho zisk ako základ dane z príjmov, uzatvorenie leasingovej zmluvy je podstatne menej administratívne náročné. Nevýhody spočívajú najmä v tom, ţe nadobúdanie majetku leasingom je drahšie ako priama kúpa, zmluva obmedzuje uţívateľa a počas trvania leasingovej zmluvy odčerpávajú nájomcovi leasingové platby väčšinou dôchodku získaného vyuţívaním predmetu leasingu. Aj napriek uvedeným nevýhodám prednosti leasingu prevládajú. Pre malé a stredné podniky je leasing často jedinou schodnou cestou na získanie potrebného majetku. 38
Forfaiting Pre malé a stredné, ktoré exportujú časť svojej produkcie má určitý význam aj vyuţitie špecifického úverového zdroja, ktorým je forfaiting. Je to predaj pohľadávky exportéra voči zahraničnému kupujúcemu pred lehotou jej splatnosti. Ide pritom o pohľadávky s lehotou splatnosti spravidla vyššou ako 1 rok. Pohľadávky kupuje špecializovaná organizácia – forfaitér, ktorý pri kúpe pohľadávky uhradí exportérovi sumu pohľadávky zníţenú o svoju províziu. Táto zahŕňa úrok za čas od odkúpenia pohľadávky do lehoty jej splatnosti, rizikovú priráţku, náklady forfaitingu a ziskovú priráţku. Podmienky sú podloţené zmluvne medzi exportérom a forfaitérom. „Z úverových zdrojov financovania dlhodobého majetku sú v malých a stredných podnikoch najvýznamnejšie dodávateľské úvery a leasing. Objemovo menší význam majú finančné úvery, prípadne aj forfaiting. Získavanie zdrojov emisiou obligácií zatiaľ neprichádza do úvahy“13.
Franchising „Mekkou franchisingu sú sluţby. Na franchising úspešne fungujú reťazce v oblasti distribúcie, remesiel alebo hotelov. Franchising je vhodný práve na rozvoj malého a stredného podnikania. Franchising si nájde väčšie uplatnenie v sluţbách aj na Slovensku. Napríklad
v
kaderníckych
salónoch,
realitných
kanceláriách,
sociálnych
alebo
vzdelávacích sluţbách. Podstatou franchisingu je, ţe kaţdý z partnerov zostane nezávislý. Počas platnosti franchisingovej zmluvy síce partneri musia dodrţiavať dohodnuté pravidlá, kaţdý z nich však hospodári na svoje vlastné meno a svoj vlastný účet. Zároveň má franchisista nad sebou akýsi ochranný dáţdnik. Podporuje ho centrála, ktorá prosperuje jedine vtedy, keď je ziskový aj franchisista. Poplatok za franchising je totiţ obyčajne stanovený v percentách z dosiahnutých trţieb.
13
Fetisovová E.,Vlachynský K., Sirotka V.: Financie mlaých a stredných podnikov, Bratislava: IURA EDITION, 2004, s.108
39
Čím väčší obrat, tým sa majú všetci lepšie. REMA 1000 Slovensko, a.s. je nórska franchisingová spoločnosť. Zastrešuje na Slovensku 18 maloobchodných predajní potravín. Pre svojich franchisistov centrálne poskytuje právne sluţby, vedenie účtovníctva, mzdovú agendu, obchodnú a marketingovú politiku. Franchisista za to odvádza centrále poplatok ako percento z čistých mesačných trţieb. V jeho kompetencii je rozhodovať o zamestnancoch, ako aj o výške zásob. Sortiment a aj jeho cena sú však stanovené pre celú sieť. Z trţieb ďalej franchisista odvádza nájomné za predajňu, splátky za technické vybavenie. Má stanovené percento prevádzkových a mzdových nákladov a aj podiel, aký pripadne na jeho vlastnú odmenu. "Ten, kto dodrţiava tento model, nemôţe byť stratový," hovorí jeden z franchisistov REMY 1000. Do reťazca vstúpil v roku 1996. Uţ predtým podnikal v maloobchode niekoľko rokov. Keďţe malé obchodíky nedokáţu konkurovať cenám hypermarketov a sietí vstup do reťazca v tomto prípade je nevyhnutnosťou“14.
2.3.2 Krátkodobé úvery Finančné riadenie môţeme rozdeliť z hľadiska krátkodobého financovania, ktorého cieľom je získavanie finančných zdrojov na financovanie obeţného majetku pre riadny chod podniku, rozšírenia obeţného majetku, obnovy obeţného majetku. Obeţný majetok podniku je finančne krytý zdrojmi, ktoré má podnik k dispozícii trvalo a dlhodobo. Krátkodobé úvery sú určené na krátkodobé preklenovanie nesúladu medzi potrebou zdrojov financovania a ich disponibilnou výškou. Tieto finančné zdroje podnik získava úverovou formou s lehotou splatnosti do 1 roka. Medzi hlavné krátkodobé úvery patria: 1. Obchodný úver 2. Stále pasíva 3. Preddavky od odberateľov 4. Bankové úvery
1. Obchodný úver Je historicky najstaršia forma úveru. Na jednej strane umoţňuje prekonať prekáţky pri predaji tovaru vznikajúce tým, ţe odberateľ nemá k dispozícii peňaţné prostriedky v okamihu dodávky tovaru. Na strane druhej dodávateľovi uľahčuje realizáciu tovaru. 14
http://www.etrend.sk/ekonomika/slovensko/franchising-je-vhodnou-formou-na-rozvoj-maleho-a-strednehopodnikania/11098.html
40
Je to typicky krátkodobý úver. Termín, na ktorý sa poskytuje je daný dohodu medzi dodávateľom a odberateľom. Ide o úverový vzťah medzi nebankovými subjektmi, nakoľko obchodný úver čerpá odberateľ od dodávateľa, tak ţe za dodávky tovaru zaplatí aţ po uplynutí dohodnutej lehoty. Obchodný úver je určitým spôsobom krytý, uplatňujú sa tri spôsoby jeho ručenia: Odberateľ má u dodávateľa tzv. otvorený účet do dohodnutej výšky, to znamená, ţe jeho záväzok sa môţe v dohodnutom rámci meniť podľa momentálnych potrieb. Vzťah medzi dodávateľom a odberateľom je zaloţený na vzájomnej dôvere. Medzi dodávateľom a odberateľom existuje písomné potvrdenie dlhu formou podpísaného dlţného úpisu splatného k určitému termínu. Vystavenie zmenky odberateľom v prospech dodávateľa. Dodávateľ si pri obchodnom úvere úrok zaratúva priamo do ceny tovaru. Pri prípadnom poskytnutí skonta odberateľovi sa zniţuje cena o zarátaný úrok z obchodného úveru. „Pre
malé a stredné podniky má obchodný úver veľký význam, patrí
k najdôležitejším úverovým zdrojom v sektore podnikov“15. 2. Stále pasíva Sú automaticky vznikajúci úverový zdroj, ktorý má podnik bezúročne k dispozícii na krytie svojich potrieb v dôsledku platobného a zúčtovacieho styku. K najdôleţitejším patria záväzky voči zamestnancom a záväzky voči štátnemu rozpočtu, resp. miestnemu rozpočtu. Záväzky voči zamestnancom vznikajú ako finančný zdroj z toho dôvodu, ţe ţivá práca sa v podniku vynakladá denne, ale výplata príslušných miezd a platov sa uskutočňuje aţ dodatočne v presne určených termínoch. Súvaha zostavená k hocktorému dňu vykazuje na strane aktív nedokončené a hotové výrobky, resp. uţ pohľadávky, pričom súčasťou týchto poloţiek sú aj mzdové náklady. Zdrojom ich finančného krytia sú v pasívach súvahy záväzky voči zamestnancom za nevyplatené mzdy a platy. Záväzky voči štátnemu rozpočtu vyplývajú zo skutočnosti, ţe podnikové dane sa platia s istým oneskorením po ukončení daňového obdobia. Podnik teda po istý čas disponuje prostriedkami, ktoré z titulu daní patria štátu. 15
Fetisovová E.,Vlachynský K., Sirotka V.: Financie malých a stredných podnikov, Bratislava: IURA EDITION, 2004, s.132
41
3. preddavky od odberateľov Ide o úver, ktorý poskytuje odberateľ dodávateľovi v peniazoch predtým, ako sa uskutoční dodávka. Dodávateľ získa bezúročné prostriedky a tento úver spláca dodávkami. Podmienky a spôsob poskytnutia tohto druhu úveru sú vecou vzájomnej dohody. Dodávateľ si zabezpečí odbyt, odberateľ si zabezpečí nákup.
4. bankové úvery Medzi najdôleţitejšie krátkodobé bankové úvery patria: Kontokorentný úver Krátkodobé účelové úvery Lombardný úver Eskontný úver
Kontokorentnú úver Ide o spôsob krátkodobého financovania formou stanovenia úverového limitu na korunovom beţnom účte klienta, ktorý takto nadobúda kreditno-debetný charakter. Tento úver nemá stanovený plán čerpania ani splácania. Čerpanie sa uskutočňuje na základe platobných príkazov klienta a splácanie sa realizuje priebeţne z príjmov prichádzajúcich na beţný účet klienta.
Krátkodobý účelový úver Banky ich poskytujú podnikom na jednoduchom úverovom účte na konkrétne dohodnuté ciele. Kaţdá ţiadosť o úver sa samostatne posudzuje. Úver moţno čerpať jednorazovo, resp. postupne, rovnako tak ho moţno aj splácať. Lombardný úver Krátkodobý bankový úver, ktorý je zaručený konkrétnym obchodovateľným majetkom dlţníka (tzv. lombardom). Poskytuje sa novým podnikom alebo podnikom so zníţenou úverovou schopnosťou. V prípade ak podnik nespláca záväzky, banka môţe 42
lombard speňaţiť a z výnosu uhradiť svoju pohľadávku vrátane úrokov. Ako lombard moţno pouţiť cenné papiere, obchodné zmenky, platobné dokumenty, prípadne zásoby. Istým prvkom ručenia je aj to ţe banky neposkytujú úver do plnej výšky svojho lombardu, ale len do určitej výšky. Eskontné úvery Sú zaloţené na existencii zmenky ako cenného papiera, ktorý obsahuje bezvýhradný záväzok dlţníka uhradiť veriteľovi stanovenú peňaţnú sumu v stanovenom termíne. Je spojená s obchodným úverom. Základné druhy zmenky sú vlastná a cudzia. Vlastná zmenka (sola) Obsahuje sľub vystaviteľa, ţe zaplatí veriteľovi v určitom termíne stanovenú sumu. Vystupujú tu dva subjekty: vystaviteľ zmenky (dlţník) majiteľ zmenky(veriteľ, remitent) Cudzia zmenka (trata) Obsahuje príkaz
vystaviteľa zmenky tretej osobe, aby veriteľovi zaplatila
v určitom termíne stanovenú peňaţnú sumu. Vystupujú tu 3 subjekty: vystaviteľ (vedľahší dlţník, trasant) veriteľ (majiteľ zmenky, remitent) zmenkovník (hlavný dlţník, trasát),ktorý zmenku akceptuje, a tým sa zaväzuje, ţe ju zaplatí. Eskontný úver sa líši od lombardného úveru krytého zmenkou tým, ţe banka neberie zmenku do úschovy ako lombard, ale odkupuje ju. O úvere v tejto súvislosti hovoríme preto, ţe ak by zmenový dlţník v čase splatnosti zmenku banke neuhradil, je ďalším ručiteľom ten, kto zmenku banke predal. Revolvingový úver Revolvingový úver je termínovaný úver, ktorý môţe byť obnovovaný za rovnakých podmienok, vţdy však po ukončení jedného cyklu. Jedným cyklom rozumieme obdobie od poskytnutia úveru do jeho amortizácie. Revolvingový úver sa pouţíva na financovanie stálych potrieb pracovného kapitálu. Čerpanie peňaţných prostriedkov termínovaného úveru je prísne sledované úverovým pracovníkom. Splátky úveru sú vopred 43
dohodnuté
v
splátkovom
kalendári,
ktorý
je
uvedený
v
úverovej
zmluve.
V rámci revolvingového úveru môţe klient opakovane vyčerpať nový úver aţ do výšky stanoveného limitu. Podmienkou začatia nového cyklu (vyčerpanie nového úveru) je plné splatenie úveru predchádzajúceho cyklu a plnenie všetkých ustanovení úverovej zmluvy zo strany klienta.
44
3 Alternatívne zdroje financovania Medzi základné alternatívne zdroje financovania patria jednotlivé formy finančnej podpory a rizikový kapitál.
3.1 Formy finančnej podpory „Dobré fungovanie subjektov podnikovej sféry v podmienkach rozvíjajúceho sa trhového hospodárstva vyţaduje aj podporu zo strany štátu. Je to hlavne finančná podpora podnikov zabezpečovaná na ťarchu štátneho rozpočtu, rozpočtov územných celkov, účelových fondov vrátane zahraničnej pomoci“16. Obrázok 5
Formy finančnej podpory Formy finančnej podpory
Nepriame
Priame
dotácie
Zvýhodnené úvery
investičné neinvestičné
Poskytovanie záruk
Cenové príplatky
Úrokové výhody
exportné prémie
Daňové zvýhodnenie
Poradenstvo a poskytovanie informácií Štátne objednávky Zdroj: Fetisovová E., Vlachynský K., Sirotka V.: Financie malých a stredných podnikov. Bratislava: IURA EDITION, 2004, s. 148 16
Fetisovová E., Vlachynský K., Sirotka V.: Financie malých a stredných podnikov. Bratislava: IURA EDITION, 2004, s. 148
45
Priame formy finančnej podpory nie sú typické pre malé a stredné podniky v rozvinutých ekonomikách. „Nepriama finančná podpora a vyuţitie nepriamych nástrojov podpory podnikania spočíva v zniţovaní výdavkov podnikateľských subjektov, resp. v zniţovaní finančných rizík. Nepriama finančná podpora pre malé a stredné podniky zahŕňa: Úverové programy Záručné programy Finančnú ponuku rizikového kapitálu Daňové zvýhodnenie Poradenské a informačné sluţby“17 Do vstupu Slovenskej republiky do EÚ
boli programy, ktorých realizáciu
koordinuje NARMSP, finančnými zdrojmi týchto programov sú predovšetkým prostriedky programu PHARE. Pouţitie zdrojov poskytnutých mimo zdrojov PHARE, napríklad zdroje Slovensko – amerického podnikateľského fondu (SAEF), Európskej investičnej banky (EIB), Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), Japonskej banky pre medzinárodnú spoluprácu (JBIC, ktorá predtým niesla názov EXIM Bank of Japan) a iné zdroje. Po vstupe Slovenska do EÚ rozdeľujeme nepriamu finančnú podporu na programy, ktoré koordinuje NARMSP, Slovenská záručná a rozvojová banka (ďalej len SRZB). Pouţitie zdrojov z domáceho prostredia a z európskych fondov (štrukturálne fondy a kohézny fond). Hlavným cieľom finančných podporných programov „je pomáhať malým a stredným podnikom a tým prekonať nedostatok zdrojov. A v neposlednom rade je to podpora výroby služieb a zamestnanosti“18.
17
Fetisovová E., Vlachynský K., Sirotka V.: Financie malých a stredných podnikov. Bratislava: IURA EDITION, 2004, s. 149 18
Fetisovová E., Vlachynský K., Sirotka V.: Financie malých a stredných podnikov. Bratislava: IURA EDITION, 2004, s. 149
46
3.1.1. Získavanie prostriedkov z predvstupových a štrukturálnych fondov Poznáme tri predvstupové fondy: PHARE – najstarší fond, ktorý slúţi na skvalitnenie inštitúcií, administratívy, cieľom je podporovať nové investície v sociálnej a hospodárskej činnosti. SAPARD – podporuje investície, ktoré smerujú do verejného a súkromného sektora v poľnohospodárstve a do rozvoja vidieka. Fondy PHARE a SAPARD sú prípravou na štrukturálne fondy ISPA – je predvstupovým nástrojom pre štrukturálnu politiku, sleduje Kohézny fond pri financovaní výstavby veľkých projektov v oblasti ţivotného prostredia a dopravy. Uvedené fondy na Slovensku uţ ukončili svoju činnosť. Po vstupe do EÚ sa uţ nové projekty z týchto fondov neschvaľovali. Hlavnými finančnými nástrojmi európskej regionálnej politiky sa stali štyri štrukturálne fondy: 1. Európsky fond regionálneho rozvoja, ktorý financuje infraštruktúru, investície do tvorby pracovných príleţitostí, miestne rozvojové projekty a pomoc malým podnikom. 2. Európsky sociálny fond podporuje návrat nezamestnaných do pracovného ţivota, najmä financovaním odbornej prípravy a systémom podpory. 3. Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond podporuje rozvoj vidieka a pomoc farmárom najmä v zaostalých regiónoch. 4. Finančný nástroj na riadenie rybolovu pomáha adaptovať a modernizovať rybolovný priemysel. „Špeciálny Kohézny fond poskytuje priame finančné prostriedky na individuálne projekty zamerané na zlepšenie ţivotného prostredia a rozvoj dopravných sietí“19.
19
Fetisovová E., Vlachynský K., Sirotka V.: Financie malých a stredných podnikov. Bratislava: IURA EDITION, 2004, s. 175
47
Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP) a jej podporné programy Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania (ďalej len NARMSP) vznikla v roku 1993 spoločnou iniciatívou Európskej únie a vlády SR. NARMSP podporuje rozvoj a rast malého a stredného podnikania (ďalej len MSP) v Slovenskej republike s cieľom posilniť konkurencieschopnosť sektora v rámci spoločného trhu EU a na trhoch tretích krajín prostredníctvom 4 základných priorít: stimulácia rastu sektora, zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti, internacionalizácia - prienik na nové trhy, uľahčenie prístupu MSP ku kapitálovým zdrojom. Zakladajúci členovia vytvorili a zaregistrovali v roku 1993 nadáciu s názvom ”Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania”. V roku 1997 zmenila agentúra svoju právnu formu na záujmové zdruţenie právnických osôb, ktorého členmi sú nasledovné organizácie: Ministerstvo hospodárstva SR Združenie podnikateľov Slovenska Slovenský živnostenský zväz „Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania (ďalej len NARMSP) bola zaloţená na podporu rozvoja a rastu malého a stredného podnikania (ďalej MSP) v Slovenskej republike so zreteľom na štátnu štrukturálnu, priemyselnú, technickú, regionálnu a sociálnu politiku. NARMSP vykonáva najmä nasledovné aktivity: identifikuje a analyzuje bariéry rozvoja podnikania, formuluje návrhy na ich odstránenie, vrátane návrhov právnych predpisov a prostredníctvom MH SR ako gestora pre MSP ich predkladá vláde SR, pripravuje návrhy pre formulovanie štátnej politiky a stratégie, dôleţité pre oblasť MSP. Prostredníctvom MH SR ako gestora pre MSP ich predkladá vláde SR, 48
plní úlohy spojené s odbornou realizáciou projektov a programov zameraných na pomoc MSP v Slovenskej republike. Tieto aktivity vykonáva vo vzťahu k programom predvstupovej pomoci Európskej únie, bilaterálnym a multilaterálnym programom, ako aj programom financovaným zo štátneho rozpočtu SR. NARMSP je Implementačnou agentúrou pre predvstupový program PHARE v Slovenskej republike t.j. zodpovedá za finančné a administratívne riadenie projektov zameraných na priamu a nepriamu pomoc MSP v Slovenskej republike. Od mája 2004 sa podieľa na implementovaní projektov financovaných zo štrukturálnych fondov v rámci Sektorového operačného programu – Priemysel a sluţby (SOP PS), (v rokoch 2004 – 2006) v spolupráci s finančnými inštitúciami sa zúčastňuje na zakladaní úverových a záručných systémov pre zakladanie, stimuláciu a rozvoj MSP, podporuje rozvoj MSP prostredníctvom programov podpory MSP a finančných výpomocí (návratných a nenávratných), ktoré prideľuje podnikateľom v rámci týchto programov, zabezpečuje realizáciu podporných programov pre MSP v jednotlivých regiónoch SR, pričom spolupracuje s regionálnymi organizáciami zameranými na podporu MSP, zabezpečuje budovanie infraštruktúry pre rozvoj podnikania (inkubátory) so zameraním na podporu začínajúcich podnikateľov a inovatívne technológie, zabezpečuje napojenie na existujúce európske informačné siete a databanky v podnikateľskej oblasti, iniciuje a povzbudzuje rozvoj a aktivity obyvateľstva v oblasti MSP prostredníctvom propagačných programov pre verejnosť, vydávaním informačnej literatúry, organizovaním konferencií, seminárov a výstav“20. Nové programovacie obdobie 2007 – 2013 programovací dokument – Národný strategický rozvojový rámec, v ktorom je 11 operačných programov. 6 operačných programov pre cieľ Konvergencia, 3 operačné programy spoločné
pre
obidva
ciele
–
cieľ
Konvergencia
aj
cieľ
Regionálna
konkurencieschopnosť a zamestnanosť , t.j. pokrývajúce celú SR vrátane Bratislavského kraja. 20
http://www.nadsme.sk/?article=110
49
Rozdelenie finančných prostriedkov na roky 2007 - 2013 na jednotlivé operačné programy sa nachádza v prílohe č. 1. Pre malé a stredné podniky je hlavne významný
operačný program
konkurencieschopnosť a hospodársky rast - globálnym cieľom tohto operačného programu je zabezpečenie trvalo udrţateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti. 3.1.2 Slovenská záručná a rozvojová banka Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. (SRZB) bola zaloţená Ministerstvo financií SR v roku 1991 a pôsobila ako štátny peňaţný ústav. V roku 2002 bola podľa zákona č. 483/2001 U. z. o bankách transformovaná na akciovú spoločnosť so 100% účasťou štátu. Sídlo má v Bratislave a regionálne zastúpenie v týchto mestách : Banská Bystrica, Komárno, Košice, Nitra, Prešov, Rimavská Sobota a Ţilina. Má osobité poslanie zamerané na podporu financovania malých a stredných podnikov, ktorých definícia je legislatívne kompatibilná s Európskou úniou. Osobitosť tejto banky spočíva v poskytovaní bankových podpôr kombinovaným spôsobom: Záručné programy Príspevkové programy Úverové programy Záručné programy Komerčná banka s cieľom eliminovať riziko spojené s poskytnutím úveru a zabezpečením jeho návratnosti poţaduje od ţiadateľ o úver určitú formu záruky. Ručenie môţe pouţiť pri neschopnosti dlţníka plniť svoje záväzky voči banke. Ručenie môţe mať charakter finančný alebo nefinančný. Malé a stredné podniky majú problémy so zabezpečením úveru, preto záruka od SRZB na úver poskytovaný komerčnou bankou je pre ne významnou formou finančnej podpory.
50
Príspevkové programy V rámci nich SRZB poskytuje nenávratné finančné príspevky na úhradu časti úrokových nákladov alebo časti oprávnených nákladov, teda nákladov vynaloţených na investičnú časť projektu. „V súčasnosti
SRZB
umoţňuje
zniţovať
úrokové
zaťaţenie
podnikateľov
prostredníctvom 8 programov. Patrí k nim napríklad: Program podpory rozvoja cestovného ruchu Príspevkový program ŠTART 2000 Program podpory exportu výrobkov“21 Úverové programy Formou dlhodobých a strednodobých úverov tento spôsob podpory umoţňuje malým a stredným podnikateľom
prístup ku kapitálu. Spolupracuje sa s komerčnými
bankami, avšak pristupuje sa na podmienky toho - ktorého programu, pretoţe sú výhodnejšie ako beţné komerčné podmienky.
3.2 Rizikový kapitál Rizikový kapitál moţno definovať ako kapitál vstupujúci do malých a stredných podnikov s cieľom získať vlastnícky podiel v podniku realizujúcom perspektívny, aj keď rizikový projekt. Rizikový kapitál nie je rizikový sám o sebe, ale tým, ţe financuje projekty, ktoré majú vyšší stupeň rizika a preto získavanie prostriedkov na ich financovanie nie je ľahké. Pôvodné chápanie termínu rizikový kapitál – venture capital sa postupom času značne rozšírilo a v súčasnosti zahŕňa nielen kapitál investovaný za podobných podmienok do podnikov uţ existujúcich na financovanie ich rozvoja, takţe sa tieţ prekladá ako rizikový a rozvojový kapitál tzn. Ako investície dvoch typov. Rizikový kapitál - to sú investície do základného imania podniku, ktorý nemá za sebou ţiadnu históriu, resp. len 21
Fetisovova E., Vlachynský K., Sirotka V.: Financie malých a stredných podnikov. Bratislava: IURA EDITION, 2004, s.156
51
vzniká. Táto investícia má podniku umoţniť rozbeh a realizáciu nádejnej myšlienky. Rozvojový kapitál – jeho cieľom sú fungujúce podniky, ktoré majú nedostatok kapitálu na financovanie rýchlejšieho rastu, realizácie nových zámerov, resp. získanie nových trhov. Rizikový kapitál definujeme ako strednodobý a dlhodobý externý zdroj financovania podnikateľskej činnosti. Za externé zdroje financovania sa povaţujú všetky zdroje, ktoré do podniku prichádzajú zvonka od iných subjektov. Rizikový investičný kapitál umoţňuje podnikom: –
získanie kapitálu potrebného na úspešný rozvoj
–
zníţenie úrokového bremena,
–
participáciu na podnikateľskom riziku,
–
konzultácie v oblasti finančnej stratégie.
Poskytovanie finančných zdrojov prostredníctvom spoločností rizikového kapitálu (tzv. investorov) prebieha buď formou priamych investícií do vlastného imania podnikov, alebo formou rôznych typov doplnkových úverov, resp. ich kombináciou. Pri existujúcich spoločnostiach ide o jeho navýšenie a pri novovznikajúcich o spoločné zaloţenie firmy s peňaţným vkladom zo strany spoločnosti rizikového kapitálu. Dĺţka trvania spoluúčasti v podniku je stanovovaná individuálne v rozmedzí jedného aţ piatich rokov. Spoločnosti rizikového kapitálu môţu podnikom, v ktorých uţ majú spoluúčasť, poskytnúť prevádzkové alebo investičné úvery krátkodobého alebo strednodobého charakteru, pričom maximálna doba splatnosti úverov je päť rokov. Investori v princípe poskytujú zdroje najmä výmenou za časť vlastníckeho podielu v podniku. Vstupujú do neho nielen svojimi peniazmi, ale v niektorých prípadoch aj ako manaţéri. Odchádzajú z neho spätným predajom svojho podielu pôvodnému majiteľovi, predajom ďalšiemu investorovi alebo inému záujemcovi po uplynutí cieľovej doby investície, čo je pribliţne päť aţ sedem rokov. Na rozdiel od bánk je v prípade rizikových investícií spolupráca šitá na mieru podnikateľa v snahe čo najlepšie vyhovieť jeho individuálnym potrebám. Investor je zároveň i skutočným obchodným partnerom, ktorý podľa potreby poskytuje rady a odborné znalosti v oblasti finančného manaţmentu, pri zhodnocovaní investícií, pri získavaní zákaziek, odovzdávaním kontaktov na potenciálnych partnerov a pod. Keďţe ide o
52
investovanie väčšinou navýšením vlastného imania spoločnosti, nedochádza tak k zaťaţeniu podniku vysokými úrokovými splátkami. Naopak, peňaţné toky a kapitálová štruktúra podniku sú výrazne posilnené. Nie však každý podnik je vhodný pre umiestnenie rizikového kapitálu. Musí mať vhodnú majetkovú a vlastnícku štruktúru a najmä sľubnú perspektívu. Zaujímavé sú nielen inovatívne podniky, ktoré disponujú potenciálom významného rastu v budúcnosti, ale aj začínajúce malé a stredné podniky s unikátnou myšlienkou a nedostatkom finančných zdrojov na realizáciou svojho nápadu. Slovenské právne predpisy stále neumoţňujú beţne vyuţívať všetky nástroje rizikového
investovania.
Bariérou
vstupu
takého
kapitálu
je
aj
nedostatočná
vymáhateľnosť oprávnených nárokov, zlá kapitálová alebo vlastnícka štruktúra podnikov. Podniky často nemajú majetok, ktorý by mohli vloţiť do projektu a mnohí podnikatelia majú stále záporný postoj voči vstupu nového spoločníka alebo akcionára do spoločnosti alebo sú proti budúcemu odpredaju svojho podielu v spoločnosti novému silnejšiemu investorovi. V súčasnosti prebiehajú v rôznych krajinách sveta projekty zamerané na rizikový kapitál ako externý zdroj financovania podnikov. Pre podniky sú výhodné najmä z finančného hľadiska a manaţmentu podnikov. Mnohí potenciálni podnikatelia nemajú dostatok finančných zdrojov na začatie podnikateľskej činnosti, iní nevedia správne vynakladať finančné prostriedky efektívnym spôsobom. Skúsení manaţéri, ktorých spoločnosti rizikového kapitálu dosadzujú na manaţérske pozície, nemusia byť špičkovými odborníkmi, ale vedia si nájsť tých správnych ľudí a organizovať podnik tak, aby bol spokojný nielen majiteľ podniku, ale aj zamestnanci. Takúto moţnosť podpory malých a stredných podnikov ponúka práve financovanie a riadenie podnikov prostredníctvom spoločnosti rizikového kapitálu22. Porovnanie financovania úverom a rizikovým kapitálom Bankový úver (cudzí finančný zdroj) je aj zostane dominantným zdrojom. Rizikový kapitál treba chápať ako doplnkový finančný nástroj, pretoţe pre väčšinu potrieb obvykle 22
http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=/Main/TArticles.ascx&phContent=/Main/ArticleShow.ascx &ArtID=5816&LngID=0&CatID=79
53
existujú na financovanie vhodnejšie zdroje. Rizikový kapitál môţe pokryť napr. len 20% investície. Tabuľka 7
Porovnanie úveru, lízingu a rizikového kapitálu Úver
Výnos
dohodnutá
Leasing dohodnutá platba
sadzba
Rizikový kapitál podiel prípade
na
zisku
(v
kladného
výsledku hospodárenia) Záruky
majetkové
technológia
záruky
nútený spätný odpredaj
nie sú poţadované
dodávateľovi Výstup
splatenie úveru
splatenie dohodnutej ceny
predaj podielov
Zdroj: Fetisovová E.: Rizikový kapitál – alternatívny zdroj financovania podnikov. Bratislava: EKONÓM ,2007, s. 18 Fondy rizikového kapitálu Špecializované spoločnosti a fondy rizikového financovania sústreďujú kapitál do súkromných alebo inštitucionálnych investorov. Ten potom investujú do malého a stredného podniku. Čiţe sú finančnými sprostredkovateľmi, ale súčasne sú aj aktívnymi investormi a spoluvlastníkmi malého a stredného podniku, do ktorého kapitál vloţili. Spoločnosti rizikového kapitálu členíme podľa štruktúry ich manaţmentu, podľa formy poskytovania rizikového kapitálu na: nezávislé polozávislé závislé spoločnosti podporované vládou Nezávislé spoločnosti rizikového kapitálu spravujú fondy, ktoré získavajú svoj kapitál z viac ako jedného zdroja, obyčajne od inštitucionálnych investorov (penzijné fondy, banky, poisťovne), ale aj súkromných osôb. Závislé spoločnosti rizikového kapitálu získavajú prostriedky na investovanie od svojej materskej spoločnosti, obyčajne finančnej inštitúcie. Fond je riadený v záujme materskej
54
spoločnosti. Závislé fondy sú viac orientované na priebeţný ročný výnos, napr. na dividendy. Polozávislé spoločnosti rizikového kapitálu investujú prostriedky v záujme materskej spoločnosti, ale manaţéri sú oprávnení nezávisle investovať aj prostriedky fondu získané z iných zdrojov. Finančná inštitúcia môţe riadiť fond, najať manaţérov a potom prizvať niekoľko iných investorov. Spoločnosti podporované vládou získavajú prostriedky na investovanie alebo ich časť z vládnych zdrojov. Obyčajne sa zacieľujú na investovanie v určitom regióne alebo odvetví a sledujú určité národohospodárske ciele (podpora podnikania, rozvoj inovácií, rozvoj regiónu a pod.) Rizikový kapitál, ktorý prináša finančné zdroje na rozbeh a na ďalší rozvoj inovatívnych malých a stredných podnikov, je na Slovensku stále málo rozvinutý a nepokrýva reálne potreby podnikov.
3.2.1 Rizikový kapitál na Slovensku V oblasti, akou je Slovensko, sa rizikový kapitál rozvíja veľmi pomaly a pomerne ťaţkopádne. Pri jeho vyuţití výrazne zaostáva nielen za vyspelými európskymi štátmi, ale aj za svojimi susedmi. Medzi hlavné príčiny moţno zaradiť nielen legislatívne prekáţky, ako napríklad nízka vymoţiteľnosť práva, absencia špeciálnej legislatívy, málo rozvinutý kapitálový trh, malý slovenský trh, ale i chýbajúce podporné programy v tejto oblasti. Napriek tomu, ţe objem rizikového kapitálu plynúceho do Slovenskej Republiky je veľmi malý, je zrejmé, ţe jeho význam na ďalší rozvoj podnikov je neodmysliteľný. Medzi prvé fondy tohto typu na Slovensku môţeme určite zaradiť Slovensko – americký podnikateľský fond – SAEF, ku ktorému neskôr pribudli ďalšie. Z iniciatívy niekoľkých podnikov na Slovensku sa sformovala koncom roku 1995 slovenská asociácia rizikového kapitálu (Slovak Venture Capital and Private Equity Association, ďalej len SLOVCA). Jej zaloţenie umoţnil grand Slovensko – amerického podnikateľského fondu, ktorý je jedným zo zakladajúcich členov. Zvýšenie povedomia o prístupnosti rizikového kapitálu u podnikateľov, investičných a bankových inštitúcií,
55
hospodárskych, politických a správnych orgánov a ostatnej verejnosti na Slovensku bolo hlavným zámerom zakladajúcich podnikov SLOVCA. 5 základných cieľov SLOVCA: 1. Poskytovať informácie tým, ktorí hľadajú kapitál pre nové i existujúce podniky 2. Zastupovať názory a záujmy členov pri rokovaniach s vládou a s ňou súvisiacimi orgánmi 3. Vytvárať pre svojich členov platformu na výmenu názorov a praktických postupov 4. Podporovať a rozvíjať v danom odbore tú najlepšiu prax na najvyššej úrovni
3.2.2 Fondy rizikového kapitálu na Slovensku SAEF – Slovensko – americký podnikateľský fond Slovensko – americký podnikateľský fond (ďalej len SAEF) je investičná spoločnosť typu rizikového kapitálu private equity, ktorá investuje finančné zdroje do segmentu malých a stredných podnikov. Fond sa orientuje na rozvojové investovanie do súkromných spoločností so ţivotaschopným podnikateľským zámerom, so skúseným a dôveryhodným manaţmentom, s výrazným potenciálom ekonomického rastu a dlhodobo udrţateľnou konkurenčnou výhodou. SAEF vyhľadáva ţivotaschopné súkromné podniky, ktoré majú kompetentný dôveryhodný manaţment, rastový potenciál a kvalitný podnikateľský plán. Uprednostňuje projekty zahrňujúce slovenských partnerov a projekty s účasťou slovenského manaţmentu. Neinvestuje do projektov, kde vývoj hlavného produktu alebo sluţby nie sú dokončené a nemôţe investovať do prevádzok kasín, nočných klubov, podnikov na výrobu alkoholu, tabakových výrobkov štátnych a zbrojárskych podnikov. Do spoločnosti investuje finančné prostriedky formou navýšenia základného imania, úveru alebo kombinácie obidvoch foriem, spojené s poradenskou činnosťou s cieľom budúceho rozvoja spoločnosti, do ktorých investuje. Celý investičný proces od dátumu, keď je návrh postúpený do štádia preverovania investície, môţe trvať jeden aţ tri mesiace. Vo všeobecnosti dĺţka času od prijatia po
56
schválenie závisí od mnoţstva a rýchlosti procesu získavania poţadovaných informácií od spoločnosti a od komplexnosti investičných a finančných podkladov. Fond fondov Spoločnosť Fond fondov, s.r.o. (od 13.12.1994 do 10.4.2006 obchodný názov Seed Capital Company, s.r.o.) bola zaloţená Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania uţ v roku 1994 za účelom spravovania Fondu štartovacieho kapitálu, ktorý bol financovaný z národného programu PHARE. Finančné prostriedky fondu umoţnili vznik a rozvoj mnohých malých a stredných podnikov. V roku 1995 sa spoločnosť stala jedným zo zakladajúcich členov SLOVCA Slovenskej asociácie rizikového kapitálu a členom EVCA – európskej venture kapitálovej asociácie. Od svojho vzniku aţ do súčasnosti prešla spoločnosť významným vývojom čo do objemu spravovaných prostriedkov, veľkosti portfólia spravovaných projektov, počtu finančne podporených spoločností, ako aj počtu spravovaných fondov. Za obdobie svojej existencie spoločnosť poskytla finančné prostriedky viac neţ 140 firmám v celkovej hodnote 301 mil. Sk a investíciami vytvorila, alebo pomohla vytvoriť viac neţ 1 000 pracovných miest. V súčasnosti Fond fondov, s.r.o. zastrešuje fungovanie siedmych fondov rizikového kapitálu s rozdielnymi investičnými stratégiami. Všetky fondy boli vytvorené z verejných zdrojov, t.j. zo zdrojov PHARE a čiastočne zo zdrojov štátneho rozpočtu. Fond štartovacieho kapitálu vytvorený v roku 1995 sa neskôr, vzhľadom na výborné výsledky transformoval na revolvingový fond. Investične je fond zameraný na malé a stredné podniky na celom území Slovenskej republiky. Regionálny fond štartovacieho kapitálu bol zaloţený v roku 2003 a jeho prostriedky sú určené pre rozvoj malých a stredných podnikateľov v banskobystrickom, ţilinskom, košickom a prešovskom kraji. Rozvojový fond pre malé a stredné podnikanie, a.s. - jedná sa o prvý fond rizikového kapitálu s kontribúciou domáceho súkromného kapitálu zaloţený spoločnosťou Fond fondov v roku 2001. Jeho pôsobnosť je v rámci celého územia Slovenskej republiky. Pomerne novými sú Fond INTEG a Fond SISME, ktoré vznikli v roku 2005. Fond INTEG je určený na podporu inovatívnych projektov spoločností zaradených do technologických inkubátorov InQb STU v Bratislave a Inova Tech v Sládkovičove. 57
Financovanie
inovatívnych
firiem
z celého
územia
Slovenska
je
realizované
prostredníctvom Fondu SISME. V roku 2006 boli otvorené Fond Seed Capital, k.s. a Slovenský Rozvojový Fond, a.s.. Fond Seed Capital, k.s. má samostatnú právnu subjektivitu. Finančné prostriedky fondu sú určené na investovanie do novo zakladaných, mladých a inovatívnych malých a stredných podnikov. Geografické zameranie fondu je na celé územie Slovenskej republiky. Slovenský Rozvojový Fond, a.s. bol otvorený v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou, a.s.. Je určený pre fungujúce spoločnosti nachádzajúce sa vo fáze rozvoja z celého územia SR. Portfólio spravovaných fondov dotvára Mikroúverový fond, ktorého prostriedky sa poskytujú formou úverov podnikateľom vybraných okresov bratislavského a trnavského kraja.
Tabuľka 8 Podmienky úveru rozsah mikroúveru: 50 000 – 1 500 000,- Sk úroková miera je fixná počas celej doby trvania úverového vzťahu, aktuálna výška je odvodená od základnej úrokovej sadzby NBS navýšenej o 2% doba splatnosti mikroúveru je od 6 mesiacov do 4 rokov (na ţiadosť podnikateľa môţe byť poskytnutý odklad splátok istiny maximálne na 6 mesiacov) Zdroj: www.fondfondov.sk Najnovšia informácia zo dňa 2.2. 2009 hovorí o zníţení úrokovej sadzby pre Mikroúverový program na 4,99% p.a. Dlhodobým poslaním spoločnosti Fond fondov, s.r.o. je rozumným usmerňovaním činnosti jednotlivých fondov stimulovať rozvoj sektora malých a stredných podnikov, zhodnocovať objem finančných prostriedkov jednotlivých fondov a dosiahnuté zisky pouţívať na ďalšiu podporu malých a stredných podnikov23.
23
http://www.fondfondov.sk/article.php?node=77&key=140506181215
58
Fondy rizikového kapitálu
O investíciu sa môţu uchádzať malí a strední podnikatelia, ktorí spĺňajú kritéria znázornené v nasledovnej tabuľke č. 9. Tabuľka 9
Kritériá uchádzačov o investíciu
S počtom zamestnancov do 250, s viac ako 50% podielom vlastníctva súkromného charakteru, s ročným obratom do 50 mil. € alebo celkovou ročnou hodnotou aktív v účtovej závierke nepresahujúcou 43 mil. €, sú ekonomicky nezávislí (podiel iných subjektov ako MSP na základnom imaní a hlasovacích právach priamo či nepriamo – cez iný MSP nepresahuje 25%), registrovaní a vykonávajúci činnosť na území SR v zmysle platných zákonov ako obchodné spoločnosti, sú zaradení do inkubátora InQb-STU Bratislava, alebo InovaTech Sládkovičovo (uvedené platí len pre Fond INTEG) Zdroj: www.fondfondov.sk
Poskytnutie finančných prostriedkov Finančné prostriedky budú podnikateľovi poskytnuté jednorázovo v celej schválenej sume alebo postupne v tranţiach schválených Investičným výborom alebo dohodnutých s podnikateľom v prospech účtu podnikateľa bankovým prevodom. Prvé čerpanie finančných prostriedkov je podmienené tým, ţe podnikateľ podpíše všetky potrebné a relevantné doklady a zmluvy a splní všetky podmienky určené Investičným výborom, uvedené v oficiálnej ponuke alebo vyplývajúce z uplatňovaného spôsobu zaručenia alebo z ustanovení pouţitých zmlúv24.
24
http://www.fondfondov.sk/article.php?node=81&key=150506114332
59
Príklad vstupu rizikového kapitálu do slovenských podnikov : SAEF úspešne investoval do spoločnosti Profesia, vo firme Mäso Spiš (ţiaľ v dôsledku finančnej krízy v tomto čase ukončila svoju činnosť), v Drevárskej píle v Martine a v iných.
60
4 Financovanie konkrétneho malého a stredného podniku 4.1 Charakteristika spoločnosti Printing International ECE s. r.o. Finančno – ekonomická analýza je vypracovaná na základe zdrojov z podniku s názvom Printing International ECE (East Central Europe) s.r.o. Sídlo má vo Vysokej pri Morave. Bola zaloţená spoločenskou zmluvou zo dňa 12.6.1995 v súlade s ust. § 24, §§ 56 - 75, § 105 a nasl. Zák. č. 513/1991 Zb. Podnik z hľadiska jeho veľkosti začleňujeme medzi malé podniky, pretoţe má 10 zamestnancov. Hlavným predmetom činnosti podniku Printing je výroba, montáţ a servis náhradných dielov pre elektrické stroje a prístroje, výskum trhu v oblasti predaja tlačiarenských strojov a zariadení, poradenská činnosť v oblasti predaja tlačiarenských strojov a zariadení, návrhy tlačiarenských strojov a zariadení, sadzba a zhotovovanie tlačiarenských predlôh,
reklamná činnosť vrátane výroby reklamných predmetov.
Nasledovné obrázky priblíţia prsnejšie hlavnú činnosť firmy tlačenie na predmety tzv. tampónovou technikou: Obrázok 6
Ukáţka potláčaných predmetov
Zdroj: www.printinginternational.com Základné imanie firmy predstavuje čiastku 6638,78 € (200 000 Sk). Firma Printing International ECE s.r.o. zastupuje Východnú a centrálnu Európu jej konateľom je Ing. Jaroslav Slovák.. Materská firma sídli v Belgickom Aalteri a nesie názov Printing International NV/SA. Spoločnosť má obchodné zastúpenie v krajinách EÚ a to v Českej Republike, Poľsku a Maďarsku. Obchodným partnerom je spoločnosť TMD Friction Caransebes v Rumunsku. Hlavne spomínaných krajín sa týka export z tohto podniku.
61
Import je realizovaný predovšetkým z belgickej materskej firmy Printing International NV/SA. Dovoz materiálov, súčiastok, silikónov a ostatných potrebných záleţitostí zabezpečujú firmy zo Slovenska a to z finančne výhodnejšieho a hlavne časovo dostupnejšieho hľadiska
4.2 Finančno – ekonomická analýza Printing International ECE s.r.o. Finančno – ekonomická analýza rekapituluje a hodnotí výsledky podniku za určité obdobie. Identifikuje a kvantifikuje činitele, ktoré determinovali ich doterajší vývoj. Poskytuje nám celkový obraz riadeného objektu a odráţa najpodstatnejšie príčinné a následné väzby a je základom na vypracovanie a prijatie riadiacich rozhodnutí. Predstavuje istý súbor metód, ktoré hodnotia ekonomickú situáciu podniku pomocou súborov ukazovateľov. Pri finančnej analýze aplikovanej na konkrétny podnik sa postupuje nasledovným spôsobom: 1. vypočítajú sa pomerové ukazovatele vyjadrujúce schopnosť hradiť záväzky – ukazovatele likvidity. Úroveň vyuţitia majetku – ukazovatele aktivity Štruktúra vyuţitia finančných zdrojov – ukazovatele zadlţenosti 2. podnikové ukazovatele sa porovnávajú s priemernými ukazovateľmi za príslušný odbor podnikania. 3. Skúma sa vývoj sledovaných ukazovateľov v čase. 4. analyzujú sa vzájomné vzťahy medzi pomerovými finančnými ukazovateľmi. Hodnotenie finančnej situácie si vyţaduje dostatočné mnoţstvo spoľahlivých a presných informácií Východiskom je účtovná závierka podniku, ktorej základnými zloţkami sú súvaha, výkaz ziskov a strát a príloha (prehľad peňaţných tokov).
62
Údaje z výkazu ziskov a strát: Trţby za predaj tovaru, výrobkov a sluţieb
31 766 000
Nákladové úroky
2 000
Zisk pred zdanením
4 203 000
Zisk po zdanení
2 903 000
Údaje zo súvahy k 31.12. 2007 Aktíva Dlhodobý hmotný majetok
1 617 000
Zásoby
4 041 000
Krátkodobé pohľadávky
4 350 000
Finančné účty
9 135 000
Majetok spolu
19 143 000
Pasíva Vlastný kapitál Dlhodobé záväzky Krátkodobé záväzky Krátkodobé úvery Vlastné imanie spolu
5 211 000 14 000 13 549 000 369 000 19 143 000
63
UKAZOVATELE LIKVIDITY Likvidita je schopnosť podniku uhrádzať svoje záväzky. -
Ukazovatele likvidity vyjadrujú a kvantifikujú schopnosť podniku hradiť svoje záväzky, pričom táto schopnosť sa viaţe na dlhšie časové obdobie. Rozdeľujú sa do dvoch základných skupín a to na pomerové a rozdielové ukazovatele.
Pomerové ukazovatele: L1 – likvidita prvého stupňa
Krátkodobý finančný majetok =
9 135000
Krátkodobé záväzky celkom
13 918 000
Ukazovateľ
vypovedá
o vzťahu
=
medzi
0,66
najlikvidnejšou
časťou
majetku
a krátkodobými záväzkami celkom. Vysoký stav finančného majetku je neúčelný, preto treba voľné zdroje vloţiť do majetku, ktorý má vyšší výnos. L1 v prípade nášho podniku je v intervale 0,2 – 0,8. Na euro krátkodobých záväzkov pripadá 0,66 najlikvidnejších prostriedkov. Znamená to, ţe sa nachádza v priestore dobrých výsledkov a primeranej schopnosti hradiť záväzky. L2 – likvidita druhého stupňa Krátkodobý finančný majetok + krátkodobé pohľadávky = 13 485 000 = 0,97 Krátkodobé záväzky celkom
13 918 000
Vo výpočte likvidity 2. stupňa je činiteľ zlomku rozšírený
o krátkodobé
pohľadávky, ktoré treba podrobiť analýze ich inkasovateľnosti. To znamená, ţe len pohľadávky, ktoré budú uhradené, moţno pouţiť pri výpočte vlastnej schopnosti hradiť záväzky. V podniku Printing International ECE s.r.o. dosiahol ukazovateľ hodnotu 0,97, ktorý takmer spadá pod odporúčané hodnoty (1 – 1,5). Podnik presiahol výškou
64
krátkodobých záväzkov objem finančného majetku a krátkodobých pohľadávok z toho dôvodu, ţe uskutočňuje okrem iného aj predaj za hotové. L3 – likvidita tretieho stupňa
L2 + zásoby Krátkodobé záväzky celkom
=
17 419 000 = 1,25 13 918 000
V prípade likvidity tretieho stupňa sa nenachádza podnik v intervale 2 – 2,5. Hodnota 1,25 tohto ukazovateľa vyvolá nedôveru v celkovú platobnú schopnosť podniku.
Rozdielové ukazovatele: Čistý činný kapitál = obeţný majetok – krátkodobé záväzky 17 419 000 – 13 918 000= 3 501 000 Čistý peňažný majetok = peniaze + pohľadávky – krátkodobé záväzky 9 135 000 + 4 350 000 – (13 549 000 + 369 000) = - 433 000 Čisté peňažné prostriedky = pohotové peňaţné prostriedky – momentálne splatné záväzky Hodnota momentálne splatných záväzkov je 0. 9 135 000 – 0 = 9 135 000 UKAZOVATELE AKTIVITY - vyjadrujú a kvantifikujú efektívnosť hospodárenia podniku so svojimi aktívami. Sú zamerané na posúdenie doby obratu (koľko dní trvá jedna obrátka) a obrátkovosti (koľko obrátok je za rok) jednotlivých aktív. V tejto súvislosti prezentujeme:
65
Doba obratu zásob =
zásoby x365 = 1 435 910 000 = 45 trţby
31 766 000
Doba obratu zásob je 45 dní. Za priaznivý stav je povaţovaná doba 30 dní, ale negatívny vývoj by nastal pri výsledku nad 100 dní. Doba inkasa pohľadávok = pohľadávky x 365 = 1 587 750 000 = 50 trţby
31 766 000
Podnik inkasuje pohľadávky v priemere kaţdých 50 dní. Tak ako pri zásobách priaznivý výsledok je pri 30 dňoch. Doba úhrady záväzkov = krátkodob. záväzky voči dodáv. x 365 = 5 080 070 000 = 160 trţby
31 766 000
Záväzky je podnik schopný uhrádzať kaţdých 160 dní. Pri porovnaní s priaznivým stavom, ktorý predstavuje 30 dní, je toto číslo priam alarmujúce. Obratový cyklus peňazí = 45 + 50 – 160 = -65
UKAZOVATEĽ ZADLŽENOSTI - vyjadrujú a kvantifikujú, do akej miery sa pri financovaní potrieb podniku vyuţíva cudzí kapitál. Čiţe dlhodobé a krátkodobé záväzky, bankové úvery a výpomoci. Hlavným cieľom je určiť aké percento z celkového kapitálu pripadá na cudzie zdroje: Celková zadlženosť = záväzky x 100 = 13 932 000 x 100 = 73 majetok
%
19 040 000
Samofinancovanie = vlastné imanie x 100 = 5 211 000 x 100 = 27% majetok spolu
19 040 000
Ukazovateľ zadlţenosti vyjadruje hodnotu, ktorá nám hovorí, ţe podnik je v miere 73% krytý cudzími zdrojmi. Ak by sa rešpektovalo zlaté pravidlo financovania, tento ukazovateľ by mal mať hodnotu pribliţne 50%. Ako záverečné konštatovanie pri tomto ukazovateli uvádzam, ţe podnik je rizikovo zadlţený.
66
Ukazovateľ finančnej samostatnosti vyjadruje, ţe podnik je len na 27% krytý vlastnými zdrojmi. Pričom je zrejmé a jasné ţe tieto dva ukazovatele spolu súvisia a ich súčet musí byť 100%. UKAZOVATELE RENTABILITY - charakterizujú výslednosť podnikového úsilia, schopnosť produkovať zisk. Do úrovne týchto ukazovateľov sa premietajú všetky výsledky ukazovateľov likvidity, aktivity a zadlţenosti. Rentabilita vlastného kapitálu ROE = zisk po zdanení x 100 = 2 903 000 x 100 = vlastný kapitál
56 %
5 211 000
rentabilita aktív ROA = čistý zisk x 100 = 2 903 000 x 100 = aktíva
19 040 000
rentabilita tržieb ROS = čistý zisk = 2 903 000 x 100 = trţby
15,25%
9,13%
31 766 000
Všetky vypočítané rentability dosahujú kladné hodnoty väčšie ako 10%. Je veľmi dôleţité aby zostala zachovaná nasledujúca nerovnosť:
ROE 56%
>
ROA 15,25
>
úroková miera 4,49 %25
Vlastný kapitál podniku je veľmi dobre zhodnocovaný pretože obe nerovnosti platia.
25
http://www.derivat.sk/files/casopis%202008/Feb4_2008HotSlovinsko3Tucnik.doc
67
4.3 Charakteristika spoločnosti Koplatec s.r.o. Firma Koplatec s. r. o. má sídlo na Továrenskej ulici č. 8 vo Vysokej pri Morave. Základné imanie spoločnosti je vo výške 23 236 € (700 000 Sk). Konateľom spoločnosti je Ing. Marián Líška. S počtom zamestnancov 10 sa zaraďuje medzi malé podniky. Hlavným predmetom činnosti podniku je výroba tvárnic, lisovacích a strihacích nástrojov na spracovanie rôznych polotovarov ako sú: termoplasty termosety guma hliník a jeho zliatiny liatiny na odliatky Firma Koplatec pomocou počítačovej konštrukcie s prepojením na počítačmi riadenú výrobu získava náskok, ktorý je zárukou mimoriadne efektívnej a presnej výroby zohľadňujúcej poţiadavky zákazníka. Zhrnutím týchto faktov nám vychádza rovnica: počítačová konštrukcia + CNC obrábacia technika + digitálna technika = Náskok vďaka technike
4.4 Analýza pomerových finančných ukazovateľov Majiteľka spoločnosti Koplatec s.r.o. mi poskytla súvahu a výkaz ziskov a strát za roky 2006, 2007 aj 2008 analýza je zaujímavejšia a presnejšia. Je moţné vypočítať čo najviac ukazovateľov a presnejšie zhodnotiť financovanie podniku na základe ich hodnôt, nakoľko budú aj v istom časovom slede. Tabuľka 10 rok trţby nákladové úroky zisk pred zdanením zisk po zdanením Zdroj: autor
68
Údaje z výkazu ziskov a strát v tis. Sk 2006 13684 82 -1648 -1639
2007 12971 50 540 631
2008 11633 39 193 118
Tabuľka 11
Údaje zo súvahy k 31.12. v tis. Sk
ROK Aktíva dlhodobý nehmotný majetok dlhodobý hmotný majetok dlhodobý finančný majetok zásoby krátkodobé pohľadávky finančné účty majetok spolu Pasíva vlastný kapitál dlhodobé záväzky krátkodobé záväzky rezervy dlhodobé úvery krátkodobé úvery vlastné imanie a záväzky spolu
2006
2007
2008
66 3463 0 1340 1076 1725 7670
0 3133 0 1117 885 1653 6788
126 2996 0 1324 712 2037 7195
4737 419 2249 265 0 0 7670
5368 7 1227 186 0 0 6788
5486 1 1414 294 0 0 7195
Zdroj: autor Z grafu č. 1 vyplýva, ţe vývoj trţieb podniku postupom rokov 2006 aţ 2008 klesá. Pričom zisk v analyzovanom podniku ma kolísavú tendenciu ako znázorňuje graf č 2. Dokonca v roku 2006 označujeme túto mínusovú hodnotu ako stratu 1 639 000 Sk.
Graf 4
Vývoj trţieb v tis. Sk Vývoj tržieb 2006-2008
Graf 5
Vývoj zisku v tis. Sk 1000 500 0 -500 -1000 -1500 -2000
tržby
-1639
13684
2007
631
2007
12971
2008
118
2008
11633
2006
Zdroj: Autor
69
zisk po zdanení
2006
Zdroj: autor
Vývoj ukazovateľov likvidity za sledované obdobie znázorňuje nasledujúca tabuľka č. 3. Práve do nej som zahrnula aj rozdielové ukazovatele.
Tabuľka 12
Ukazovatele likvidity (pomerové a rozdielové ukazovatele)
Ukazovatele likvidity likvidita prvého stupňa (L1) likvidita druhého stupňa (L2) likvidita tretieho stupňa (L3) čistý činný kapitál čistý pracovný kapitál čisté peňaţné prostriedky Zdroj: autor
m.j. koeficient koeficient koeficient Sk Sk Sk
2006 0,76 1,25 1,84 1 892 000 552 000 1 725 000
2007 1,35 2,07 2,3 2 428 000 1 311 000 1 227 000
2008 1,44 1,94 2,88 2 659 000 1 335 000 2 037 000
L1 označovaná aj ako pohotová likvidita sa v sledovaných obdobiach zvyšuje v roku 2006 dosahuje hodnotu, ktorá sa nachádza v prijateľnom intervale aj keď v jeho hornej hranici 02 – 08. Znamená to ţe na 1 € krátkodobých záväzkov pripadá 0,76 najlikvidnejších prostriedkov. Hodnoty v ďalších rokoch sú však dosť vysoké a sú vysoko nad hornou hranicou intervalu. Za dôsledok vysokých hodnôt dosiahnutých v rokoch 2007 a 2008 povaţujem zvyšovanie prostriedkov na finančných účtoch
nízkym stavom
krátkodobých cudzích zdrojov. V prípade L2 nazývanej aj beţná likvidita sa dosahuje najlepší a najprijateľnejší výsledok v roku 2006. V rokoch 2007 a 2008 bol výrazne presiahnutý objem krátkodobého finančného majetku a krátkodobých pohľadávok oproti krátkodobým záväzkom. L3 (likvidita celková) dosahuje priaznivé hodnoty pretoţe sa pribliţne nachádzajú v intervale 2 – 2,5. V roku 2006 dosahoval podľa údajov z výkazu ziskov a strát podnik stratu. Preto výsledky ukazovateľov rentability v tomto roku sú záporné. V roku 2007 dosiahli hodnotu nad 10%. To znamená, ţe vlastný kapitál bol primerane zhodnotený. V roku 2008 nastáva pokles hodnôt týchto ukazovateľov, pre váţne problémy v podniku. Takisto je v tomto roku zisk produkovaný na minimálnej úrovni.
70
V tabuľke č. 4 sú prehľadne usporiadané ukazovatele aktivity za vybrané obdobie rokov 2006 – 2008: Tabuľka 13
Ukazovatele aktivity
Ukazovatele aktivity doba obratu zásob doba inkasa pohľadávok doba úhrady záväzkov
m.j. deň deň deň
obratový cyklus peňazí
deň
2006 35 28 59
2007 31 25 34
2008 42 22 44
4
22
20
Zdroj: autor Ukazovatele aktivity podniku Koplatec s.r.o. ma veľmi príjemne prekvapili, pretoţe znázorňujú veľmi ukáţkové výsledky napr. aj oproti spoločnosti Pritning. Aby som bola objektívna porovnala som výsledky z roku 2007. Firma Koplatec dosiahla dobu obratu zásob 31 dní pričom Printingu trvá jedna obrátka aktív aţ 45 dní. Avšak negatívny stav by nastal pri výsledku 100 dní. Pozitívny stav je 30 dní. Odberatelia spoločnosti Koplatec majú veľmi dobrú platobnú morálku, pretoţe uhrádzajú faktúry uţ do 30 dní. Znázorňuje to ukazovateľ doby inkasa pohľadávok. Spoločnosti Printing uhrádzajú poľa ich výsledkov do 50 dní. Čo sa týka doby splácania záväzkov, spoločnosť Koplatec mala v roku 2006 veľkú tendenciu meškať s platbami, avšak v roku 2007 sa veľmi zlepšila jej platobná morálka a v roku 2008 opäť platia záväzky neskôr ako je priaznivý stav (30 dní). Výsledok, ktorý dosiahla v roku 2007 spoločnosť Printing je negatívny, pretoţe hodnota 160 dní je pre kaţdého veriteľa neprijateľná.
Zadlženosť v analyzovanom podniku je najvyššia v roku 2006, ale aj hodnota 38 % patrí stále medzi strednú zadlţenosť. Hodnoty v rokoch 2007 a 2008 sú povaţované za nízku zadlţenosť. Podľa zlatého pravidla financovania by mal mať tento ukazovateľ hodnotu 50% Ukazovateľ samofinancovania samozrejme nadväzuje na celkovú zadlţenosť a preto má podnik svoj majetok dostatočne krytý vlastnými zdrojmi. Prehľad ponúkam v nasledujúcej tabuľke č. 14.
71
Tabuľka 14 Ukazovatele zadlženosti Celková zadlţensoť Samofinancovanie Súčet Zdroj: autor
Ukazovatele zadlţenosti 2006 38% 62% 100%
2007 21% 79% 100%
2008 24% 76% 100%
Pri porovnaní s firmou Printing je hodnota výsledkov opačná. Majetok podniku je vo väčšej miere krytý cudzími zdrojmi a hodnota 73% sa povaţuje za rizikovú.
4.5 Výsledky a závery Porovnávanie výsledkov pomerových finančných ukazovateľov dvoch podnikov je moţné len za rok 2007. Táto skutočnosť nastala z dôvodu, ţe vo vybranom podniku Printing International ECE s.r.o. ochota poskytnúť informácie a údaje z účtovníctva bola veľmi mierna. Majiteľ povaţuje tieto informácie za akúsi tajnosť v rámci podniku tak samozrejme jeho rozhodnutie som s rešpektom prijala a som vďačná aj za minimum materiálu, ktoré mi bol ochotný poskytnúť. Bolo mi umoţnené nahliadnuť a vybrať údaje pre mňa potrebné. S nimi som vypracovávala analýzu podniku Printing s.r.o. Pátranie po údajoch
do poslednej kapitoly pre mňa samozrejme neskončilo
a oslovila som viacero podnikov. Na moje sklamanie som sa stretla s veľkou neochotou a nezáujmom zo strany, či uţ majiteľa alebo účtovníčky. Firmu Koplatec s.r.o. som oslovila ako poslednú. Práve tu mám ukončenú dvojtýţdňovú prax, ktorú som absolvovala počas strednej školy. Samozrejme podľa mojich očakávaní bola majiteľka a zároveň účtovníčka veľmi ochotná a príjemná. Poskytla mi všetko čo mohla, dokonca som bola aţ prekvapená jej záujmom a nadšením pomôcť mi. Pri spomínanom hľadaní informácií som absolvovala cca 2-3 hodinové sedenie s účtovníčkami. Okrem údajov, ktoré boli jasné pre výpočet ukazovateľov, som sa venovala aj téme finančná kríza a dopad na konkrétny podnik. V prípade podniku Printing International ECE s.r.o. bola odpoveď stručná a jasná. Kríza sa ich podniku dotkla len minimálne. Prejavilo sa to na zníţenom počte objednávok a to len v minimálnom rozsahu. Podľa vyčíslenia tento rozsah predstavuje o 1-2% niţší počet objednávok. Pre podnik Printing je to len minimálna strata. Podľa reakcie vedenia tohto malého podniku aţ nebadateľná. Môţem teda zodpovedne a objektívne zhodnotiť, ţe
72
finančná situácia v tomto podniku v čase písania diplomovej práce je na veľmi prijateľnej úrovni. Podľa reakcie majiteľky podniku Koplatec s.r.o. finančná kríza sa ich určite dotkla v značnej miere. O konkrétnych číslach či stratách samozrejme nehovorila. No musela začať i s opatreniami. Prvým z nich boli personálne zmeny. Do tejto doby prepustila z pracovného pomeru zatiaľ jedného zamestnanca. No pri malom podniku s počtom zamestnancov 10 je strata jedného zamestnanca citeľná. Konštatovala, ţe nervozita medzi zamestnancami a akási neistota stúpa. Dá sa hovoriť aj o závisti či boji o to, kto nechce byť ďalší v poradí a tu nastáva uţ spomínaná príleţitosť súvisiaca s krízou. Poukazujem na pozitívum, ktoré s časti priniesla finančná kríza práve do podniku Koplatec. Ostatní zamestnanci sú opatrnejší pri svojich poţiadavkách, práca, ktorú vykonávajú je efektnejšia. Stáva sa veľmi málo, alebo vôbec ţe by majiteľka našla nejakú chybu pri kontrole kvality. Napríklad zamestnanci si nedovolia vziať noviny na pracovisko ako sa stávalo predtým, nedovolia si telefonovať počas pracovnej doby. Priestupky vykonávané na pracovisku vo väčšej miere sa stratili. Mojím konštatovaním spolu so súhlasom majiteľky je, ţe zamestnanci si váţia prácu aj plácu, ktorú za ňu dostávajú oveľa viac ako predtým ako nastala finančná kríza.
73
Záver Podniky podľa veľkosti moţno rozdeliť na malé, stredné a veľké podniky. Rozhodujúcim faktorom pri zaradení podniku do určitej kategórie je počet zamestnancov. Existuje rozdelenie podnikov na štatistické účely a definíciu nájdeme aj v zákone č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci. Malé a stredné podniky sú v transformujúcich sa krajinách povaţované za stabilizačný faktor, ktorý prispieva k riešeniu ekonomických, politických a spoločenských problémov. Sú schopné prevziať na seba mnoţstvo úloh. Plnia spoločenskú, hospodársku, dodávateľskú, štrukturálnu, zamestnávateľskú, inovačnú a kultúrnu funkciu. Hlavným predpokladom pre priaznivý vývoj malých a stredných podnikov je vytvorenie vhodného podnikateľského prostredia a primeraných podmienok na podnikanie. Podnikateľské prostredie je dané legislatívnym, finančným a inštitucionálnym rámcom. Podnikateľské prostredie malých a stredných podnikov sa pravidelne monitoruje, taktieţ je jednou zo zloţiek reformy systému podpory malého a stredného podnikania na Slovensku. Podľa najaktuálnejšieho monitoringu PAS (podnikateľskej aliancie Slovenska) z 16.2. 2009 pesimizmus a opatrnosť podnikateľov v uplynulých mesiacoch výrazne narástli. Vzhľadom na prehlbujúcu sa krízu v závere roku 2008 a pretrvávajúce pesimistické vyhliadky rastu svetového hospodárstva na začiatku roku 2009 povaţuje PAS za potrebné priniesť do verejnej diskusie aktuálne názory slovenských podnikateľov o vplyve finančnej a ekonomickej krízy na podnikanie, zamestnanosť, dostupnosť finančných zdrojov a ziskovosť podnikov. Z tohto dôvodu začiatkom februára 2009 oslovila 213 respondentov so ţiadosťou o odpovede na otázky daného prieskumu. Výsledky s prehľadným grafickým znázornením uvádzam v prvej kapitole. Štandardné zdroje financovania delíme na externé vlastné zdroje, interné vlastné zdroje a cudzie zdroje financovania. Medzi externé vlastné zdroje patria počiatočné i dodatočné vklady vlastníkov. Interné vlastné zdroje zahŕňajú zisk a odpisy. Cudzie zdroje sú zdroje plynúce do podniku od iných subjektov čiţe sa uvádzajú všetky druhy úverov a pôţičiek. Medzi základné alternatívne zdroje financovania patria jednotlivé formy finančnej podpory a rizikový kapitál. Priame formy finančnej podpory nie sú typické pre malé a stredné podniky v rozvinutých ekonomikách.
74
Nepriama finančná podpora a vyuţitie nepriamych nástrojov podpory podnikania spočíva v zniţovaní výdavkov podnikateľských subjektov, resp. v zniţovaní finančných rizík. Nepriama finančná podpora pre malé a stredné podniky zahŕňa úverové programy, záručné programy, finančnú ponuku rizikového kapitálu, daňové zvýhodnenie, poradenské a informačné sluţby. Rizikový kapitál moţno definovať ako kapitál vstupujúci do malých a stredných podnikov s cieľom získať vlastnícky podiel v podniku realizujúcom perspektívny, aj keď rizikový projekt. Rizikový kapitál nie je rizikový sám o sebe, ale tým, ţe financuje projekty, ktoré majú vyšší stupeň rizika a preto získavanie prostriedkov na ich financovanie nie je ľahké. Definujeme ho aj ako strednodobý a dlhodobý externý zdroj financovania podnikateľskej činnosti. Porovnávanie výsledkov pomerových finančných ukazovateľov dvoch podnikov je moţné len za rok 2007. Táto skutočnosť nastala z dôvodu, ţe vo vybranom podniku Printing International ECE s.r.o. ochota poskytnúť informácie a údaje z účtovníctva bola veľmi mierna. Majiteľ povaţuje tieto informácie za akúsi tajnosť v rámci podniku tak samozrejme jeho rozhodnutie som s rešpektom prijala a som vďačná aj za minimum materiálu, ktoré mi bol ochotný poskytnúť. Bolo mi umoţnené nahliadnuť a vybrať údaje pre mňa potrebné. S nimi som vypracovávala analýzu podniku Printing s.r.o. Pri hľadaní informácií som absolvovala cca 2-3 hodinové sedenie s účtovníčkami. Okrem údajov, ktoré boli jasné pre výpočet ukazovateľov, som sa venovala aj téme finančná kríza a dopad na konkrétny podnik. V prípade podniku Printing International ECE s.r.o. bola odpoveď stručná a jasná. Kríza sa ich podniku dotkla len minimálne. Prejavilo sa to na zníţenom počte objednávok a to len v minimálnom rozsahu. Podľa vyčíslenia tento rozsah predstavuje o 1-2% niţší počet objednávok. Pre podnik Printing je to len minimálna strata. Podľa reakcie vedenia tohto malého podniku aţ nebadateľná. Môţem teda zodpovedne a objektívne zhodnotiť, ţe finančná situácia v tomto podniku v čase písania diplomovej práce je na veľmi prijateľnej úrovni. Podľa reakcie majiteľky podniku Koplatec s.r.o. finančná kríza sa ich dotkla v značnej miere. O konkrétnych číslach či stratách samozrejme nehovorila. No musela začať i s opatreniami. Prvým z nich boli personálne zmeny. Do tejto doby prepustila z pracovného pomeru zatiaľ jedného zamestnanca. Pri malom podniku s počtom zamestnancov 10 je však strata jedného zamestnanca citeľná. Konštatovala, ţe nervozita 75
medzi zamestnancami a akási neistota stúpa. Dá sa hovoriť aj o závisti či boji o to, kto nechce byť ďalší v poradí a tu nastáva uţ spomínaná príleţitosť súvisiaca s krízou. Poukazujem na pozitívum, ktoré s časti priniesla finančná kríza práve do podniku Koplatec. Priestupky vykonávané na pracovisku ako napríklad telefonovanie počas pracovnej doby, čítanie novín či nedostatky pri kontrole kvality sa stratili. Mojím konštatovaním spolu so súhlasom majiteľky je, ţe zamestnanci si váţia prácu aj plácu, ktorú za ňu dostávajú oveľa viac ako predtým ako nastala finančná kríza. Písanie diplomovej práce môţem skonštatovať ako veľkú námahu a snahu o čo najlepšie a najpresnejšie vyjadrenie citu k danej téme. Konkrétne ja som si vybrala tému financovanie malých a stredných podnikov z veľmi jednoduchých dôvodov. Videla som v tomto názve nekonečné mnoţstvo moţností a nápadov a uţ veľakrát v ţivote som vsadila na prvý dojem. Určite sa mi to potvrdilo aj v prípade výberu témy diplomovej práce. Iste by mi mnohí dali za pravdu, ţe pri písaní si človek príde na mnoho neobjavených kvalít, ale samozrejme prekonáva aj prekáţky čo dodáva odvahu a príleţitosť naučiť sa s nimi popasovať. Týmto chcem povedať, ţe tieto mesiace strávené nad materiálmi, knihami, internetom predstavujú aspoň pre mňa istú etapu v ţivote, na ktorú budem dlho spomínať. Samotným prekvapením aj pre mňa je, ţe som v sebe objavila chuť venovať sa aj do budúcnosti problematikou financovania malých a stredných podnikov.
Mnou stanovený cieľ v mojej diplomovej práci bol dosiahnutý.
76
