13 ROZVOJ MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV 13.1 Postavenie a funkcie malých a stredných podnikov Tak ako väčšina podnikov v trhovom hospodárstve aj malé a stredné podniky fungujú na princípoch súkromného vlastníctva, kombinácie výrobných faktorov, hospodárnosti, rentability a finančnej rovnováhy. Výsledkom ich podnikania výrobok alebo služba, pričom práve v službách majú malé a stredné podniky stále väčší priestor pre svoje uplatnenie. Malé a stredné podniky plnia predovšetkým nasledujúce úlohy: • uspokojujú záujmy jednotlivcov a domácností (v miestach a v regiónoch) • uspokojujú záujmy iných podnikov (malých, stredných i veľkých - najčastejšie na základe zmlúv) • uspokojovať záujmy štátu: a) ako regulátora ekonomických podmienok, b) ako majiteľa (v podnikoch so št. účasťou), c) ako spotrebiteľa (štátne zákazky). Funkcie malých a stredných podnikov súvisia s etapami vývoja malého a stredného podnikania vo svete. Prvá vlna jeho rozvoja najmä v 19. storočí skončila nástupom veľkých podnikov, vznikom monopolov, ktoré na určitý čas vytvorili podstatné bariéry rozvoja ekonomiky a spôsobili postupný úpadok veľkého počtu malých podnikov. Druhá vlna rozvoja malého a stredného podnikania vo svete a v Európe, najmä v 70. rokoch 20. storočia, bola poznamenaná procesom racionalizácie ako reakcie na technologickú nasýtenosť trhu a pochopením potreby štátnych zásahov do ekonomiky a presadzovaním protimonopolných opatrení. To v konečnom dôsledku vytvorilo podmienky pre štrukturálne zmeny vo veľkých podnikoch a pre rozvoj služieb. Malé a stredné podniky predstavujú stále väčší podiel na trhu, rastie aj ich podiel na hrubom domácom produkte. V SR je ich rozvoj spojený s prechodom na trhovú ekonomiku začiatkom deväťdesiatich rokoch. Malé a stredné podniky plnia v súčasnosti stále viacej úloh a funkcií. Základné funkcie malých a stredných podnikov je možné rozdeliť nasledujúcim spôsobom (Chodasová, 1993): a) ekonomické funkcie - decentralizácia hospodárskeho systému pri zachovaní trhového mechanizmu - výrobno-rastová funkcia – rozvíja súťaživosť, pružnejšie inovácie a technický rozvoj - umožňuje uspokojovanie špecifických potrieb obyvateľov (malé série, zákazky) - prispievajú k regionálnemu rozvoji,
103
b) spoločenské funkcie - tvoria veľký a rôznorodý zdroj pracovných príležitostí, rozvíjajú zamestnanosť - sú naplnením slobody a samostatnosti v spojení so zodpovednosťou za dôsledky svojej činnosti - rozvíjajú osobnú iniciatívu, umožňujú osobný rozvoj, vzdelávanie a sebarealizáciu, - svojou činnosťou sa zapájajú do ochrany a tvorby životného prostredia. c) politické funkcie - malé a stredné podniky sú objektom i cieľom politiky pri zabezpečovaní hospodárskeho rastu krajiny - umožňujú rozptýliť ekonomickú moc medzi širšie sociálne spektrum (vplyv zástupcov malých a stredných podnikov v zastupiteľských orgánoch) a tým prispievajú k stabilite demokracie a rozvoji pluralizmu.
13.2 Podstata a špecifiká malého podniku Pre charakteristiku malých a stredných podnikov neexistuje jednotný prístup. Existujú rôzne kritériá pre členenie podnikov podľa veľkosti. Najčastejšie používané kritériá (Kupkovič, 1996): a) kvantitatívne: - počet zamestnancov - veľkosť obratu vo vzťahu k počtu zamestnancov - objem majetku - veľkosť zisku apod. b) kvalitatívne:
- členitosť a organizačná štruktúra podniku - postavenie na trhu (konkurenčná pozícia) - vzťah vlastníctva a manažmentu - lokalizácia (jedno centrum, filiálky apod.).
Malý podnik býva charakterizovaný ako: • právne samostatná jednotka - priamy účastník daňových, úverových, finančných a právnych vzťahov • subjekt priamo vykonávajúci podnikateľskú činnosť s počtom zamestnancov do 24 osôb (1 - 24, ale sú aj iné kritériá) • podnik majúci jednoduchú organizačnú štruktúru • je nezávisle riadený spravidla jedným vedúcim, najčastejšie vlastníkom (centralizovaná výkonná právomoc) • podnik s vlastným kapitálom (zložitejší prístup k cudziemu kapitálu) • realizujúci podnikateľskú činnosť najčastejšie v v bezprostrednom okolí, v mieste, v regióne.
104
Podľa kritérií EÚ platných od 1.1. 2005 z r. 1996 sa za malý podnik považuje podnik s počtom zamestnancov do 49 osôb, pri čom podnik s počtom do 9 zamestnancov sa považuje za mikropodnik. Za stredný podnik je považovaný podnik s počtom zamestnancov od 50 do 249 osôb (podrobnejšie v časti 4.4 Typy podnikov). Prostredie malého a stredného podniku Základným predpokladom pre rozvoj malého a stredného podnikania je podporujúce externé prostredie, ktoré: • umožňuje rozvíjať podnikateľské aktivity • je priestorom pre podnikateľské aktivity a zdrojom príležitostí • je však zároveň prostredím neistoty a zdrojom rizík. Toto prostredie je tvorené najmä zákazníkmi, kooperujúcimi podnikmi, poskytovateľmi rizikového kapitálu, konkurenciou, regionálnymi sociálnymi, ekonomickými a kultúrnymi špecifikami, ako aj politickými podmienkami a právnym prostredím. Okrem toho globalizujúca ekonomika vytvára pre malé a stredné podniky nové príležitosti, ale aj nové ohrozenia. Vzhľadom na prostredie majú malé a stredné podniky na rozdiel od veľkých podnikov niektoré špecifiká a to vo výhodách aj nevýhodách. Najčastejšie nevýhody malých podnikov • obmedzený prístup ku kapitálu, obmedzené zdroje na výskum a marketing • vyššie výrobné náklady (často menej efektívne využívanie kapacity strojov, malá sériovosť apod.) • menšie lokálne trhy, obmedzený počet odberateľov • obmedzené možnosti presadenia sa na zahraničných trhoch • chýbajúce manažérske a ekonomické znalosti a skúsenosti • silná konkurencia • averzia k plánovaniu a tvorbe stratégie (ešte stále) • časté preťaženie jediného vedúceho. Rozhodujúce výhody malých podnikov • dynamickosť, prispôsobivosť podmienkam dopytu • úzka špecializácia – nevhodná pre veľký podnik – možnosť pre pružnú inováciu a kvalitu produkcie • bezprostredný kontakt so zákazníkom • jednoduchá organizačná štruktúra, rýchle a neskresľujúce informačné toky • centralizácia riadiacich funkcií (chýba nejednotnosť skupinových záujmov vo vedení častá vo veľkých podnikoch) • kreatívna koordinácia a kontrola (podnikateľ nie je zviazaný normami) • blízky vzťah k zamestnancom, viac neformálnej komunikácie • v rodinných firmách sa dá predpokladať aj úspora finančných prostriedkov – nižšie náklady na riadenie apod.
105
Vyššie uvedené výhody a nevýhody sú v praxi naviac rozšírené o vplyvy, ktoré tvoria určitý objektívny rámec prekážok brániacich rozvoji malého a stredného podnikania. Hlavné bariéry pre rozvoj malého a stredného podnikania Objektívne bariéry
Subjektívne bariéry
Nestabilita právneho prostredia. Nevhodná legislatíva, ktorá zvýhodňuje zabehnutý veľký podnik. Sťažený prístup k voľnému kapitálu (malé podniky nie sú pre finančné spoločnosti atraktívnym zákazníkom). Nedostačujúca štátna podpora. Prebujelá byrokracia.
Nepripravenosť, chýbajúce ekonomické a manažérske vzdelanie. Sociálne bariéry, nezvyk a neochota rozumne investovať. Psychologické bariéry, negatívny vzťah k riziku, chýbajúca potreba sebarealizácie v náročných podmienkach, chýbajúca potreba presadiť sa.
13.3 Podpora malého a stredného podnikania Rozvoj malých a stredných podnikov nie je možný bez vytvárania podmienok uľahčujúcich vznik nových firiem. Okrem hospodárskej politiky štátu a štátneho regulovania hospodárskej súťaže ide o systém rôznych podporných aktivít, zameraných na finančnú pomoc a na sprostredkovanie potrebných informácií.. Na základe skúseností z rozvoja malých a stredných podnikov v európskych štátoch boli odporučené tri typy podpory štátu na rozvoj malého a stredného podnikania (Ženeva 1987 ): • pôžičky - hradené vládou zo štátneho rozpočtu • pomoc od organizácií iných krajín a od fondov medzinárodných inštitúcií (poradenstvo, informácie, pomoc pri získavaní pôžičiek od bankových a iných subjektov rizikového kapitálu, pomoc pri spracovaní investičných projektov a pod.) • výberová kontrola na ochranu malých a stredných podnikov pred konkurenciou. V SR vznikla v r. 1991 rozhodnutím ministerstva financií Slovenská záručná banka, ktorej aktivity boli určené práve na podporu a rozvoj malého a stredného podnikania. Medzi hlavné formy činnosti súčasnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB) voči malým a stredným podnikom patria: a) preberanie záruk za úvery podniku (banke ručí vláda) b) poskytovanie priebežných financií na krytie úrokov c) poskytovanie jednorázových finančných prostriedkov. Súčasný systém podpory malého a stredného podnikania je v SR neustále aktualizovaný, aj keď ho nemožno považovať za plne vyhovujúci. Základné prvky systému podpory sú tvorené ministerstvami najmä ministerstvom hospodárstva, 106
Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou a Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP). Všeobecné formy podpory malého a stredného podnikania (MSP) • Finančná podpora – formou nenávratných dotácií, rôznych záručných programov, programu PHARE a i. • Štátne odvetvové a rozvojové programy (cestovný ruch, úspora energie apod.) • Fondy vybraných inštitúcií určené na podporu zahraničného obchodu, financovanie exportu apod. • Špecifické podporné programy (školenia, vzdelávanie, poradenstvo) • Poradenstvo pre rodinné podnikanie • Národný plán regionálneho rozvoja zameraný na rozvoj rodín v regiónoch, na vytváranie nových pracovných miest, na využitie kvalifikácie ľudí apod. • Aktivity na podporu výchovy k sebapresadeniu sa a na odstránenie subjektívnych prekážok podnikania. V súčasnom období zohráva dôležitú úlohu Národná agentúra (NARMSP), ktorá je hlavným realizátorom podpory a súčasne zabezpečuje implementáciu programov PHARE pre rozvoj MSP na Slovensku. Súčasťou NARMSP je (okrem centrály v Bratislave) 16 (v r. 2002) regionálnych poradenských centier (RPC) a podnikateľské inovačné centrum (PIC). Základnými funkciami Národnej agentúry je najmä: • poradenstvo a vzdelávanie, poskytovanie potrebných informácií a konzultácií, organizovanie školení a seminárov. • zabezpečovanie úverových programov – prijímanie žiadostí o úver, vyhodnocovanie podnikateľských plánov. • spolupráca s určenými bankami, príprava potrebných stanovísk k žiadostiam o úver. Hlavnou aktivitou NARMSP je poskytovanie podporných úverov pre podnikateľov podľa nasledujúcich úverových programov: a) podporný úverový program (PÚP) pre podniky do 250 zamestnancov, z prostriedkov štátneho rozpočtu, z programu PHARE a od spolupracujúcich bánk (Slovenská sporiteľňa, VÚB, Tatrabanka, Ľudová banka, Poštová banka a Istrobanka) b) mikropôžičkový program nebankových pôžičiek pre malé firmy do 10 zamestnancov c) kapitálové investície priamo do imania podniku od bánk d) grantové programy na transfér technológií s možnosťou získať nenávratnú dotáciu na nákup pokrokovej technológie zabezpečujúcej inovácie a zefektívnenie produkcie. (Konkrétne formy a podmienky realizácie jednotlivých programov sa môžu meniť a budú závislé aj od štádia začleňovania Slovenska do európskych hospodárskych štruktúr).
107
Banky a ďalšie organizácie poskytujúce rizikový kapitál majú pri rozvoji malého a stredného podnikaní nezastupiteľnú úlohu. Ich podiel a jeho forma závisia od momentálnej situácie na finančnom trhu, na tom, či banky majú dostatok voľných prostriedkov a či sú ochotné poskytnúť pre malý a stredný podnik výhodný úver. Okrem vyššie uvedených možných foriem podpory MSP je treba vidieť aj potrebu odstraňovať subjektívne prekážky pre rozvoj MSP, napríklad výchovou k sebapresadzovaniu sa, zameraním výučby na stredných a vysokých školách na motiváciu k podnikaniu, organizovaním dobrých špecificky zameraných kurzov apod.
13.4 Založenie a rozvoj malého a stredného podniku Rozhodovanie o založení podniku je pre jednotlivca zložitý proces, v ktorom je treba zvážiť vlastné schopnosti a skúsenosti, posúdiť ďalšie predpokladané potreby a zdroje, ako aj možnosti a spôsoby ich zabezpečenia. Najčastejšie spôsoby vzniku malého a stredného podniku a) zakladateľ - "craftsman" – využíva skúseností z robotníckych a technických
profesií, b) zakladateľ - "oportunista" - manažér vycítivší príležitosť, najčastejšie z manažérskych, ekonomických prípadne politických kruhov, s riadiacimi skúsenosťami, c) zakladateľ bez väčších skúseností, ale majúci nápad, poznajúci trh a najbližšie prostredie, d) zakladateľom malého podniku môže byť aj veľká firma.
Rozhodovanie o založení podniku Aby budúci zakladateľ dostatočne posúdil svoje možnosti, príležitosti i riziká, bolo by vhodné postupovať podľa nasledujúcich krokov: • identifikácia príležitosti, • analýza prostredia, marketingový prístup k analýze situácie na trhu, k zhodnoteniu príležitosti a k zhodnoteniu rizík, analýza vlastných možností a predpokladov • vlastná predstava - vízia, stanovenie podmienok a cieľov • variantné hľadanie spôsobov a ciest, vrátanie zaistenia potrebných zdrojov • výber najvhodnejšej varianty (forma podniku, zameranie, organizácia a pod.), posúdenie miery rizika a jej akceptovateľnosti • posúdenie jej reálnosti s ohľadom na odhad vývoja podmienok a sledovaný cieľ • realizácia, riadenie a kontrola
108
Základné fázy podnikateľského procesu sa dajú zhrnúť do štyroch skupín činností: objavenie a zhodnotenie príležitosti
spracovanie podnikateľského zámeru a plánu
obstaranie potrebných zdrojov
zaistenie efektívneho priebežného riadenia
Životný cyklus malého podniku Vývoj malého podniku prebieha v podobných etapách ako akýkoľvek iný podnik. Základné etapy vývoja predstavujú vznik, rozvoj a zánik podniku. I. etapa: rozhodovanie a príprava na založenie II. etapa: vlastný život podniku III. etapa: príprava na likvidáciu, zánik podniku. Časti jednotlivých etáp obsahujú tie isté fázy ako v prípade veľkého podniku (podrobnejšie v kapitole 4 Podnik, podnikanie). Na rozdiel od veľkého podniku však môžu byť kratšie. Hlavné špecifiká životného cyklu malého a stredného podniku: a) väčšia citlivosť na zmeny trhu (obyčajne závislosť na miestnom či regionálnom trhu) b) krátka životnosť väčšiny malých a stredných podnikov - všeobecný trend: asi polovina novovzniknutých podnikov zaniká do 5 - 6 rokov (v SR priemerne denne vznikajú tri nové podniky a dva ohlásia zánik). d) len málo malých podnikov má tendenciu dlhodobého rastu (súvisí to zrejme aj s cieľmi, napr. v rokoch 2002 – 2003 v SR bolo evidovaných 356 000 malých a stredných podnikov, z toho viac ako 40% z rôznych dôvodov nevykazovali žiadnu činnosť!!). Podnikateľský zámer a podnikateľský plán Výsledkom analýzy príležitostí a vlastnej vízie je podnikateľský zámer vyúsťujúci na záver rozhodovacieho procesu do podnikateľského plánu. Podnikateľský plán má niekoľko funkcií: • umožňuje podnikateľovi racionálne posúdiť svoje možnosti • informuje prípadného spoločníka alebo poskytovateľa rizikového kapitálu • je nástrojom pre sledovanie realizácie podnikateľského zámeru a pre prípadnú jeho korekciu. Názory na obsah podnikateľského plánu sa postupne ustaľujú. Stále viac sa uplatňuje prístup posilňujúci jeho marketingový charakter.
109
Niektorí autori odlišujú v podnikateľskom pláne dve hlavné časti (Šúbertová, 1997): 1. časť: Celkový prehľad o firme, t. j. meno, sídlo, logo, kontaktná osoba, popis predmetu podnikania, charakteristika trhu, základné informácie o manažmentu a predpokladané finančné ukazovatele. 2. časť: Podrobná analýza situácie v podniku a na trhu, predpokladané a finančne vyčíslené zámery, charakteristika rizík, personálne zabezpečenie, prípadne prílohy. Štruktúra podnikateľského plánu podľa odporúčania Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania je tvorená nasledujúcimi časťami (Strážovská, 2000): 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9.
Zhrnutie projektu (oblasť podnikania, ciele, zákazníci) Opis podniku (účel, forma, stav kapitálu, súčasná situácia) Opis produktu (výrobku, služby) Charakteristika konkurencieschopnosti na trhu Marketingové aktivity Opis výrobného procesu, výrobného cyklu Organizačná a riadiaca štruktúra Dopad činnosti na životné prostredie a príslušné opatrenia Finančný plán – na prvý rok presne, na ďalšie výhľadovo (súvaha, výkaz zisku a strát, výkaz toku hotovosti) 10. Dokumentácia o prieskume trhu, o potrebe produktu, prospekty, nájomné zmluvy, odberateľské zmluvy, výpis z obchodného registra a pod. Dobre spracovaný podnikateľský plán je okrem iného dôležitým predpokladom pre získanie úveru od NARMSP, banky alebo inej finančnej inštitúcie. Niektoré aspekty rozhodovania bánk pri poskytovaní úveru Malé a stredné podniky sú pre banky zaujímavé, lebo: - sa relatívne úspešne rozvíjajú - sú schopné pružnejšie reagovať na zmeny podmienok - pre ich rozvoj na Slovensku je ešte dostatočný priestor - ale zaujímavé sú až pri ročnej tržbe 10- 20 mil. Sk (Z tohto hľadiska banky vnímajú malý a stredný podnik podľa tržieb od 10 miliónov do max. 300 miliónov Sk). Hlavné problémy a prekážky poskytovania úveru malým a stredným podnikom: • nedobrá obchodná povesť, neschopnosť splácať záväzky, neefektívne využívanie majetku (bonita firmy) • podkapitalizovanosť podnikov, nedostatok zdrojov, nízka miera ziskov • nekvalitné podklady od podnikov, nedostatočne spracované informácie (nedostatky v ekonomickom a manažérskom vzdelaní majiteľov, firmy nemajú vlastných ekonómov a pod.) 110
• nedostatočná vymožiteľnosť práva ( banka je menej chránená ako dlžník) • nedostatočné záruky v prípade zlýhania • stále veľa podnikov finguje činnosť za účelom presunu peňazí a rozkladanie nákladov. Z toho vyplýva, že rozhodujúcimi faktormi pri posudzovaní žiadosti o úver sú najmä: • bonita firmy • kvalita podnikateľského plánu • dostatočné garancie (vlastné, štátu alebo inej inštitúcie). Donedávna bolo prakticky možné ručiť len vlastnou nehnuteľnosťou, malé podniky však spravidla nevlastnia nehnuteľnosť veľkej hodnoty. Od roku 2003 je možné ručiť aj hnuteľným majetkom (strojmi, technológiou, dopravnými prostriedkami, inventárom, zásobami a i.), pričom ostáva podniku naďalej v užívaní. Okrem toho je možné ručiť aj právami a výnosmi, ktoré sa predpokladajú v budúcnosti. Je však pravdepodobné, že banky budú predsa len uprednostňovať formu ručenia nehnuteľným majetkom. Každý podnik bude mať na trhu šancu iba vtedy, keď bude schopný uspokojovať potreby svojich zákazníkov a akceptovať ich predstavy a nároky. Malé a stredné podniky budú i naďalej v centre pozornosti hospodárskej politiky štátu. Dá sa predpokladať, že obsah, formy a prostriedky podpory rozvoja malého a stredného podnikania v Slovenskej republike budú v nasledujúcich rokoch ovplyvnené okrem iného aj ďalším rozvojom procesu začleňovania Slovenska do európskych a svetových ekonomických štruktúr.
111
