úvod
OBSAH
Má to zmysel
foto: Martin Krystýnek
Vždy, keď počujem, ako sa orchester ladí, cítim zvláštne napätie. Ako študentka operného spevu som si myslela, že to časom musí prejsť, že sa to stane rutinou. Neprešlo. Dokonca to cítim aj pred skúškou, nielen pred predstavením. Po ladení nastane chvíľka ticha, potom krátky potlesk a potom sa to začne. Nikdy neviem, ako to celé dopadne, čo ten večer prinesie a aká bude konštelácia medzi nami všetkými – na javisku, v orchestrálnej jame a v hľadisku. Niekedy to ide ťažkopádnejšie, inokedy božsky ľahko. Ale vždy to má jeden cieľ: vytvoriť jedinečnú krásu umenia a odovzdať ju ďalej. Ľudia túto krásu vytvorili a ľuďom má pokorne slúžiť. Keď som ako študentka videla inscenáciu Mozartovej operu Don Giovanni v réžii Jozefa Bednárika, bola som nadšená. Ani vo sne by mi však nebolo napadlo, že raz budem súčasťou tejto réžie z roku 2001 (hoci som sa s pánom Bednárikom nikdy nestretla!). Musela tomu predchádzať drina mojich kolegov, aby som sa to potom mohla naučiť aj ja. Odovzdali mi tú energiu, aby som ju mohla potom ďalej odovzdávať ja. Stala som sa dielikom odkazu jeho diela, ktoré sa má dostať k ľuďom. A som za to nesmierne vďačná. Ale najradšej mám, keď môžem stáť pri zrode úplne nového diela, novej inscenácie. Vtedy sa všetko tvorí nanovo, od začiatku. A to čaro je nádherné. Nekonečné korepetície, kým sa mi to dielo dostane do krvi a potom ten proces, keď sa z nôt a zo slov stávajú postavy, vzťahy a činy. Niekedy sa vydarí nejaká akcia iba raz, a keď sa ju potom snažím napodobniť, už to nie je ono. Ale ona príde. Presne vtedy, keď to nečakám. No a potom je tu kapitola „trapasov“ – najmä v dielach, keď ide o drámu... To milujem, pretože v tej chvíli človek naozaj netuší, ako sa to skončí... Alebo, keď cítim, že som nemala svoj deň a nech som robila, čo sa dalo, aj tak som nebola spokojná so svojím výkonom. Stalo sa mi, že aj po dvoch mesiacoch mi niekto práve tento spevácky výkon ocenil. A vtedy sa mi uľaví a poviem si, že to má zmysel. To snaženie, cvičenie a niekedy aj trápenie... Má to zmysel a stojí to za to!
4 aktuality 6 spomienka za Leopoldom Haverlom
8 po premiére v činohre Rivers of Babylon
10 po premiére v činohre Nevina
12 po premiére v balete SLOVENSKÉ TANCE Životy svetiel
program predstavení SND marec 2016 apríl 2016 Modrý salón
16 premiéra v opere
Fidelio
17 jubileum/rozhovor sopranistka Mária Turňová
20 festival Eurokontext.sk 2016 – prehľad operných a tanečných predstavení od 20. mája do 3. júna 2016
Andrea Vizvári sólistka Opery SND
www.snd.sk
Portál Slovenského národného divadla (vychádza od septembra 2012) 96. divadelná sezóna 2015/2016 SND je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR.
marec 2016
Generálny riaditeľ SND Marián Chudovský, riaditeľ Činohry SND Roman Polák, riaditeľ Opery SND Slavomír Jakubek, riaditeľ Baletu SND Jozef Dolinský ml. Adresa redakcie: Portál SND, Pribinova 17, 819 01 Bratislava, tel.: 02/204 72 107, e-mail:
[email protected]. Redakcia: Jozef Švolík (šéfredaktor), Izabela Pažítková (tlačová tajomníčka), Zuzana Barysz (marketing), Miriam Kičiňová (činohra), Slavomír Jakubek (opera), Eva Gajdošová (balet). Inzercia: Jana Bánovská Ormandyová, tel.: 02/204 72 277. Jazyková úprava: Zuzana Konečná. Koncept časopisu: Jozef Švolík. Logo: NM Code. Layout a grafická úprava: Zuzana Ondrovičová. Tlač: Róbert Jurových – NIKARA. Náklad: 5 000 kusov. Uzávierka tohto čísla: 15. 2. 2016. Nepredajné. ISSN 1339-5122
3
aktuality
Donna Anna bude mať nápadníka z Prahy
Akcia NEDOČKAVEC iba do konca marca
V inscenácii Mozartovho Dona Giovanniho sa v stredu 23. marca predstaví ako Don Ottavio vynikajúci český tenorista Aleš Briscein. Javiskovými partnermi mu budú Aleš Jenis (Don Giovanni), Boris Prýgl (Leporello), Linda Ballová (Donna Anna), Ján Galla (Komtúr), Eva Hornyáková (Donna Elvíra), Andrea Vizvári (Zerlina) a Martin Mikuš (Masetto). Aleš Briscein začal ako absolvent Pražského konzervatória a Západočeskej univerzity v Plzni v roku 1995 vystupovať v Štátnej opere Praha, kde naštudoval viacero úloh lyrického speváckeho odboru: Tamino (Mozart, Čarovná flauta), Ferrando (Mozart, Così fan tutte), Gróf Almaviva (Rossini, Barbier zo Sevilly), Narciso (Rossini, Turek v Itálii), Jeník (Smetana, Predaná Aleš Briscein nevesta) či Alfréd (Verdi, La traviata). Ako stály hosť Opery ND Praha spieva Jeníka, Dona Ottavia či Alfréda. Účinkoval na prestížnom festivale v škótskom Edinburghu, ale aj na Pražskej jari. Zaujal na turné po Japonsku (1999), kde spieval Tamina a o rok neskôr zažiaril v úlohe Kudriáša (Janáček, Káťa Kabanová). Úspešné vystúpenia mu priniesli pozvanie účinkovať v roku 2003 s Tokijskou filharmóniou pri uvedení Janáčkovho diela Z mŕtveho domu. V tom istom roku sa predstavil v Massenetovej opere Manon v kanadskom Vancouveri a v Donizettiho Donovi Pasqualovi na Cypre. Od roku 2004 spolupracuje s Národnou operou v Paríži, spieval v Nemecku, Rakúsku, vo Švajčiarsku, v Taliansku, Anglicku, Španielsku, USA i v Japonsku. Venuje sa aj duchovnej hudbe. (ps)
Využitím prvej vlny akcie NEDOČKAVEC mali diváci SND možnosť uplatniť si zľavu 20 percent na kúpu vstupeniek hosťujúcich súborov nadchádzajúceho festivalu Eurokontext.sk 2016. Do 31. januára sa tak predalo 940 vstupeniek. Medzi najpredávanejšie predstavenia sa zaradili tituly Anna Karenina (Eifman Ballet), Krvavá svadba (Spoločnosť Antonia Gadesa) či opera Z mŕtveho domu (Opera ND Praha). Pre mimoriadny záujem akcia NEDOČKAVEC pokračuje. Tentoraz máte možnosť zakúpiť si vstupenky na predstavenia hosťujúcich súborov so zľavou 10 percent – akcia trvá do 31. marca 2016. Každý, kto si v tomto termíne zakúpi vstupenku on-line, získa od portálu www.jazykovepobyty.sk prístup on-line jazykovej školy Englishtown na mesiac zadarmo. Viac informácií: www.eurokontext.sk. O festivalových predstaveniach čítajte aj na stranách 20 – 24. (nd)
Lohengrin opäť na scéne Po prestávke sa v piatok 4. marca vracia na dosky Opery SND Wagnerov Lohengrin, predstavenie, ktoré s naším súborom pred dvoma rokmi inscenačne pripravil dirigent Friedrich Haider a režisér Andrejs Žagars. V tomto Wagnerovom diele sa špecifickým spôsobom spája mystika s reálnym životom, historickosť so súčasnosťou či politikum Lohengrin (A. Kohútková, M. Dvorský) s filozofickým nazeraním na najvážnejšie otázky existencie. Inscenačný tvar lotyšského tímu vedeného Andrejsom Žagarsom abstrahoval zo stredovekej povesti výzvy idúce nad časom a priestorom. Napriek situovaniu deja do začiatku 2. svetovej vojny (známa je Hitlerova fascinácia Wagnerom) a použitiu vojenských uniforiem ide koncepcia mimo politiky. Rovnako minimalizuje symboly mýtu (Lohengrina nepritiahne labuť, ale zoskočí padákom) a zo zmesi absurdného s reálnym gravituje k čo najľudskejšiemu a najemotívnejšiemu stvárneniu témy. (ps)
4
Hedy Lamarr vo víre tanca Balet SND uvedie v pondelok 21. marca v rámci projektu Súčasný tanec v SND premiéru tanečnej inscenácie Hedy – Sólo pre jednu ženu a dvoch mužov autorskej dvojice Dalibor Kocián a Monika Čertezni. Dielo je inšpirované rakúsko-americkou herečkou a neskôr vedkyňou Hedy Lamarr (vl. menom Hedwig Eva Maria Kiesler), považovanou vo svojej dobe za jednu z najatraktívnejších herečiek. Preslávila sa filmom Extase (1932, réžia Gustav Machatý), kde hrala Hedy – Sólo pre jednu niekoľko minút nahá, čo bol prvý prípad ženu a dvoch mužov ženskej nahoty v kinematografii. Pôsobila aj v elektrotechnike, bola spoluautorkou niekoľkých vynálezov. Predstavenie Hedy – Sólo pre jednu ženu a dvoch mužov je holdom výnimočnému talentu a fascináciou ,,idealistickým pragmatizmom“ amerického sna v duchu: ak na to máš, môžeš zrealizovať svoj sen – a pokojne môžeš byť aj žena. Predstavenie, v ktorom tancuje Nikoleta Rafaelisová, Emil Leeger a Daniel Raček, je poctou umeniu aj vede. Je o kráse, sláve, balansovaní na hrane noža, o intenzite života, o sústredení sa na prítomnú realitu, o vášni a o cene, ktorú je treba zaplatiť za dokonalosť. (eg)
Buddenbrookovci vo finále V januári sa skončila sága rozpadu rodiny „východu“ – bratov Karamazovovcov, teraz, v piatok 11. marca, uzavrú svoju divadelnú púť súrodenci zo západnej literatúry – Buddenbrookovci. Inscenácia, ktorá tematicky sledovala úpadok jednej rodiny a stratu hodnôt, neschopnosť udržať rodinnú firmu i vzájomné vzťahy, dosiahla počas dvoch sezón 26 repríz. Dramatizácia románu, autora oceneného Nobelovou cennou ThoBuddenbrookovci masa Manna, bola na slovenských javis(T. Maštalír, P. Vajdová) kách inscenovaná prvýkrát práve v Činohre SND. V réžii Romana Poláka vznikla inscenácia, ktorá spolu s Bratmi Karamazovovcami, aj v podobnej scéne, reflektovala svet zmien, svet východoeurópskeho a západoeurópskeho myslenia. (mk) foto: Anton Sládek, Vlado Holina, archív
aktuality
Dvaja hosťujúci baletní majstri Balet SND v snahe zvyšovať interpretačnú úroveň súboru pravidelne pozýva pedagógov zo zahraničia. V novom roku sme privítali dvoch výrazných predstaviteľov ruskej baletnej školy – Irinu Badaevu a Andreja Karačinceva. Rodáčka z Novgorodu, absolventka Baletnej akadémie Vaganovovej v Petrohrade, pôsobila ako primabalerína Mariinského divadla, kde stvárnila sólové postavy v baletoch: Giselle, Labutie jazero, Spiaca krásavica, Luskáčik, Don Quijote, Korzár, Márna opatrnosť, Copélia, Sylfida či Chopiniana. Andrej Karačincev Absolvovala množstvo turné po svete s ruskými a zahraničnými súbormi. V roku 1997 získala Badaeva cenu L. Mjasina za čistotu klasického tanca. Od roku 2007 pôsobí ako pedagogička na Baletnej akadémii Vaganovovej v Petrohrade. Andrej Karačincev je absolventom prestížnej baletnej školy v Perme a Baletnej akadémie Vaganovovej v Petrohrade. Pôsobil ako sólista baletu Národných opier v Sverdlovsku a vo Vilniuse. V súčasnosti je nezávislý baletný majster a tanečný pedagóg pre klasický a džezový tanec, ktorý vyučuje v renomovaných baletných školách a divadlách po celom svete. Pôsobil v Nemecku, Taliansku, Rusku, vo Francúzsku, v Belgicku, Chorvátsku, Poľsku, Srbsku, spolupracoval s významnými choreografmi – Uwem Scholzom, Johnom Neumeierom, Jiřím Kyliánom či Roberthom Northom. Jeho hodiny sa vyznačujú novým prístupmi a metódami v rámci tanečnej pedagogiky. (eg)
Blahoželáme! 3. 2. 3. 3. 16. 3. 17. 3. 23. 3. 30. 3.
ŠTEFAN HUDEC, sólista opery MÁRIA TURŇOVÁ, sólistka opery VLADIMÍR GODÁR, hudobný skladateľ LADISLAV KUPKOVIČ, hudobný skladateľ MAREK MAĎARIČ, scenárista, dramatik, minister kultúry GABRIELA ZÁHRADNÍKOVÁ, bývalá sólistka a riaditeľka baletu
75 70 60 80 50 70
Prichádza Morálka 2000+ V Činohre SND nadväzujeme na unikátny projekt Desatoro, ktoré bolo úvahou nad etickým kódexom, kľúčovým pre morálne smerovanie a uvažovanie západnej civilizácie. Bolo to desať zamyslení na existenciu, funkčnosť, prítomnosť, či polemiku s desiatimi prikázaniami v dnešnom svete. Teraz prichádza Morálka 2000+ (premiéry budú 2. a 3. apríla 2016 v Štúdiu SND), čo znamená, že tvorcovia, opäť výrazní zástupcovia mladšej režijnej generácie, sa budú zamýšľať a divadelne reflektovať naše novodobé morálne otázniky. Júlia Rázusová, Alena Lelková a Kamil Žiška budú v troch mini inscenáciách skúmať rôzne nové legislatívne normy, či požiadavky veľkých firiem a spoločnosti, ktoré otvoria práve takéto dilemy. Možnosť zmraziť svoje embryá a „odložiť“ materstvo až na čas, keď firma dovolí žene zľaviť z pracovného nasadenia, prípadne má produktívny vek – pracovný za sebou. Alebo snaha o elimináciu rizikového správania u osôb s takýmto sklonom, ktorá však eliminuje akékoľvek pocity a spomienky. Človek bude vďaka technológiám oveľa ľahšie kontrolovateľný. A to vyvoláva nové etické križovatky, kde sa treba rozhodnúť. Spoločným menovateľom bude scénografia Juraja Poliaka. Morálka 2000+ sa možno teraz zdá ako futuristická úvaha, ale všetky tri minidrámy sa zakladajú na skutočných výskumoch. (mk)
Výročia z histórie našej prvej scény 1. 3. 1941 – premiéra opery Peer Gynt nemecké-
14. 3. 1941 – premiéra hry Márie Rázusovej-
ho skladateľa Wernera Egka, dirigentom bol Josef Vincourek, režisérom inscenácie Bohuš Vilím. Deväť dní po premiére dielo osobne na jednej z repríz dirigoval autor. 3. 3. 1906 – v Lučatíne sa narodil herec Gejza Slameň. Členom Činohry SND bol od roku1952. Zomrel 15. 3. 1974 v Bratislave. 9. 3. 1956 – v Lotyšsku sa narodil svetoznámy tenorista Sergej Larin, sólistom Opery SND bol od roku 1992. Zomrel 13. 1. 2008 v Bratislave. 11. 3. 1911 – v Ľubľane sa narodil barytonista Franjo Hvastia, ktorý bol v rokoch 1940 až 1976 sólistom Opery SND. Zomrel 5. 9. 2005 v Bratislave. 13. 3. 1991 – v Bratislave zomrel tanečník, choreograf a pedagóg Jozef Zajko. V Balete SND pôsobil od roku 1944, od roku 1951 bol sólistom, v rokoch 1955 až 1957 umeleckým vedúcim a následne až do roku 1984 choreografom. Narodil sa 27. 4. 1923 v Borčanoch.
Martákovej Jánošík, v ktorej hlavný hrdina (Mikuláš Huba) zvádza vnútorný zápas medzi hlásanými náboženskými dogmami a odlišnou skutočnosťou. Ministerstvo školstva a národnej osvety po piatich predstaveniach uvádzanie hry zakázalo. Inscenácia vyprovokovala otvorené polemiky medzi klerikálnym krídlom HSĽS a krídlom orientovaným na fašistický národný socializmus nemeckého razenia a viedla k odchodu režiséra Ferdinanda Hoffmanna zo SND. 16. 3. 1921 – v Hontianskych Nemciach sa narodil herec Gustáv Valach. Členom Činohry SND bol v rokoch 1946 až 1959 a 1962 až 1992. Zomrel 27. 4. 2002 v Bratislave. 16. 3. 1901 – v českom Protivíne sa narodila sólistka opery Marta Krásová. Sólistkou Opery SND bola v rokoch 1922 až 1928, neskôr
pôsobila v ND Praha. Zomrela 20. 2. 1970 vo Vráži (okres Beroun). 16. 3. 1896 – narodil sa tanečník, sólista operety, herec a režisér Josef Křepela, zakladajúci člen SND. Zomrel 29. 4. 1969. 17. 3. 1951 – v Bratislave zomrel herec Jozef Kello, spoluzakladateľ SND. V Činohre SND pôsobil viac ako 30 rokov a stvárnil tri stovky postáv. Narodil sa 18. 10. 1889 v Bobrovci. 18. 8. 1871 – narodil sa operný sólista a režisér Josef Peršl, zomrel 6. 5. 1958. 25. 3. 1991 – v Bratislave zomrel Miloš Pietor. V rokoch 1978 až 1991 bol režisérom Činohry SND a v rokoch 1990 až 1991 riaditeľom SND. Narodil sa 3. 2. 1933 v Bratislave. 29. 3. 1921 – v Prahe sa narodila sólistka baletu Eliška Slancová. V Balete SND pôsobila dve sezóny v rokoch 1946 až 1948, potom tancoval v Brne a v ND Praha. Zomrela 30. 10. 1999 v Prahe. Jaroslav Blaho, teatrológ
ZA LEOPOLDOM HAVERLOM
* 16. február 1936, Bratislava † 5. február 2016, Bratislava
foto: Alena Klenková, Martin Črep
Takmer pred sedemdesiatimi rokmi sa stretli dvaja debutanti na javisku SND. Písal sa rok 1948, môj profesor na konzervatóriu Karol Zachar chystal pásmo slovenských piesní a obyčají Rok na dedine a do komparzu obsadil okrem mňa, elévky v jej prvej sezóne, taktiež živé chlapča, syna divadelného elektrikára, malého Leopolda Haverla. Vtedy sme stáli spolu na doskách historickej budovy SND po prvý raz. Sudičky chceli, že o dvadsať rokov neskôr, pri vôbec prvej premiére po tom, čo ťa angažovali na našu prvú scénu v Brechtovej hre Kaukazský kriedový kruh a režisér Rakovský ti zveril nádhernú, tvojmu srdcu blízku rolu Simona Chachava,
6
som mala šťastie byť pri tom. Stalo sa tak na doskách činohry v Hviezdoslavovom divadle. Ďalších, takmer päťdesiat rokov sme kráčali hereckým životom spolu. Brat, syn, manžel, priateľ aj odporca – to všetko sme, či už v divadle, alebo na obrazovke prežívali bok po boku. A potom, keď som sa chystala osláviť osemdesiatku, režisér Roman Polák nám dal príležitosť v hre S mamou stvárniť krehký a zároveň pevný vzťah – bol si môj mŕtvy, ale v spomienkach večne živý muž. Tá hra, ktorá bola vôbec prvou premiérou na doskách tohto tuná, vtedy práve otvoreného nového Národného divadla, z nás neskôr urobila manželskú dvojicu aj na cestách, keď sme s ňou prebrázdili celé Slovensko. Stále cítim teplo tvojho objatia a ľahkosť, s akou sme v záverečnom tanci krúžili po javisku. To krúženie javiskom si vymyslel takisto pri odovzdávaní ceny Joža Kronera. Štramák v smokingu s bielym šálom si vy-
zeral ako kópia elegána Jamesa Bonda na odovzdávaní Oscarov. A napokon, pritrafila som sa aj pri tvojej ostatnej premiére Stodolovej Bačovej ženy. Hrali sme ju pred pár dňami, keď sme na javisku stáli spolu poslednýkrát. Išli sme po záverečnom potlesku spolu výťahom, smiala som sa: „Tak čo, ty osemdesiatročný sopliak? Skoč mi po pivo!“ A ešte vidím, ako mi šťukáš gombík na tretie poschodie. Vidím aj tie tvoje krásne modré oči. Oči čistého, usmiateho, nikdy nenahnevaného, nanajvýš zamysleného chlapca. Bol si pohodový, nekonfliktný, kamarátsky, beťár, ktorý sa nikdy nepchal do popredia. Profík do špiku kostí, ktorý vedel diváka upútať v hocakej role. Ty si to v tej slnečnej hereckej generácii vlastne vôbec nemal ľahké. Ale dokázal si nevídané: zotrieť rozdiel medzi veľkými a malými úlohami. Vďaka, Hafi! Tvoja Marína Kráľovičová, herečka
spomienka Môj milý Hafi, prvý raz som stál s tebou na javisku v hre Fridriecha Dürrenmatta Kráľ Ján 27. júna 1970. Ja ešte ako študent VŠMU, ty už ako zrelý trid siatnik, člen Činohry Slovenského národného divadla. Nezabudnuteľná však vo mne zostala na dlhé roky premiéra Dostojevského Zločinu a trestu 1. januára 1971 na Malej scéne SND. Určite aj pod vplyvom tvojho nezmazateľne zapísaného hereckého koncertu v úlohe Raskoľnikova. Dlhé roky som potom sníval sen, ktorý sa zväčša hercovi nikdy nesplní. A môj sen, aj vďaka tebe, sa volal Raskoľnikov. V týchto hrách som prežíval svoje prvé klaňačky, svoje prvé ďakovačky divákom po boku s tebou. A potom ešte veľakrát spolu za možno dlhých (?) štyridsaťpäť rokov?
Spomeniem ešte pár, možno pre oboch radostných, stretnutí na javisku: napr. Na skle maľované, Pokus o lietanie, Verejný žalobca alebo Kým kohút nezaspieva. 23. januára 2016, teda pred necelými tromi týždňami, sme znovu spolu ďakovali divákom po predstavení Bačova žena. V tej chvíli mi ani vo sne nenapadlo, že si práve odohral svoje posledné predstavenie. Asi to chcel osud, že sme tak ako kedysi dávno po prvý raz, tak i teraz poslednýkrát ďakovali svojim divákom spolu. Piateho februára 2016 si opustil javisko na zemi. Ďakujem ti, že si bol.
Dovoľ ešte malý verš: Dnes ráno u nás zadul boľavý vietor, nieto už nádej v kolíske smrekovej, chvíľu len slzavej planéte pozhovej za nechty idúce zármutky pohrebov.
Dušan Jamrich počas príhovoru v krematóriu
Na rozlúčke sa zúčastnil aj minister kultúry Marek Maďarič
Generálny riaditeľ SND Marián Chudovský spolu s hercami
Leopold Haverl alebo Hafi, ako sme ho všetci volali, bol renesančný človek. Prvýkrát som ho videl kedysi dávno, keď som prišiel do SND v budove Pavla Országha Hviezdoslava. Foyer bolo plné ľudí, bolo pred predstavením Kráľa Leara. Zrazu medzi ľuďmi začal rozdávať marcipánové srdiečka a cukríky šašo. Zvláštna postava zo Shakespearovej hry. Bolo to niečo ako happening. Ľudia sa usmievali a Hafi šašo vtipkoval plný energie a iskier v očiach. Potom začalo predstavenie a ten šašo z foyeru bol zase plný irónie na javisku ku kráľovi Learovi. Putoval s ním po pustej krajine, a potom sa stratil v deji. Bola to inscenácia režiséra Paľa Haspru, veľmi dobrá inscenácia. A potom putoval Hafi ďalšími inscenáciami renesančného Shakespeara, či to bol Falstaf v Henrichovi IV. režiséra Miloša Pietora, alebo ďalšími komédiami. V Astorke som mal s ním skúšať Shyloka v Kupcovi benátskom. Po pár týždňoch kvôli povinnostiam v SND odišiel zo skúšobného procesu. O niekoľko rokov neskôr začal skúšať Shyloka s Milošom Pietorom
v SND. Pri tomto skúšobnom období odišiel Miloš Pietor, tam na druhú stranu. Túto postavu si Hafi nezahral, postavu plnú trpkosti, poníženia i vzdoru. Ale ten vzdor a vážnosť stvárnil Hafi v iných dramatických postavách. Teraz odišiel Hafi tiež, tam na druhú stranu, za svojimi režisérmi Budským, Hasprom, Pietorom i za svojimi hereckými kolegami. Ak renesanciou nazývame
návrat k človeku, k radosti zo života, tak Hafi bol prototypom renesančného človeka. Tak si tam na druhej strane, Hafi, podiskutuj so všetkými kolegami a priateľmi, aj so Shakespearom. Polemizujte, klebeťte, spomínajte a radujte sa z toho, že ste mohli byť na tejto strane divadelníkmi. Roman Polák režisér a riaditeľ Činohry SND
Kárajte tváre sĺz, zohrejte opustené na stene hniezdočko zamĺklej potechy, na kára vyschnutej odletia cez strechy strakatých motýľov krídelká voňavé. Zbohom buď myšlienka, zrosené svitanie zavanie sniežikom listovým spomienka stareckej, čo zabudla do vienka slniečku posledné na nebi zbohom dať. Česť tvojej pamiatke, Hafi! Dušan Tarageľ , herec
Z pietnej spomienky v SND
7
po premiére
RIVERS OF BABYLON ide na festival Nová dráma foto: Martin Geišberg
Po januárovej premiére Rivers of Babylon sme dostali dobrú správu – inscenáciu vybrala dramaturgická rada festivalu Nová dráma/New Drama do súťažného programu jeho 12. ročníka, ktorý sa 9. až 13. mája 2016 uskutoční v Bratislave. Organizátori festivalu uvádzajú, že ide o výber reflektujúci témy, ktorými žije dnešná spoločnosť. Román Petra Pišťanka Rivers of Babylon mapuje naše deväťdesiate roky a porevolučnú spoločnosť, ale režisér Diego de Brea sa pokúšal najmä o univerzálne vyznenie témy. Sám zdôrazňuje, že „hovoríme o apokalyptickom románe, o svete klamstva, kde chýba srdce, kde je všetko len hlava a kde sme otroci kapitalizmu, hovoríme o westerne východu našich čias. Kde vládne logika moci. A to, čo máme vnútri, všetky krehké a citlivé veci, uzatvárame pred svetom. I pred sebou. Aj kurič sa môže stať premiérom, aj o tom hovorí Pišťanek“. Toto je jedna z mnohých úvah režiséra nad románom. Ako po premiére zdôraznil: „Vnímal som túto prácu intenzívne, takmer ako hommage Pišťankovi. Autorovi, ktorý prekračuje slovenské hranice a ktorého román je v Slovinsku súčasťou základných diel klasickej literatúry a patrí k najpredávanejším.“ (mk)
8
Robert Roth (Ďula), František Kovár (Riaditeľ hotela) a Milan Ondrík (Rácz)
Alexander Bárta (Video-Urban) a Ľubomír Paulovič (Hurensson)
po premiére
Peter Pišťanek:
RIVERS OF BABYLON
Milan Ondrík (Rácz) a Zuzana Kocúriková (Ribana)
Ivan Vojtek (Kišš), Dominika Kavaschová (Eržika Kiššová) a Milan Ondrík (Rácz)
adaptácia a réžia: Diego de Brea dramaturgia: Miriam Kičiňová scéna: Diego de Brea kostýmy: Katarína Holková hrajú: Milan Ondrík (Rácz), Emil Horváth (Donáth), Petra Vajdová (Silvia), Monika Potokárová (Lenka), Alexander Bárta (Video-Urban), Robert Roth (Ďula), Branislav Bystriansky (Fredy Špáršvajn), Ľubomír Paulovič (Hurensson/Zdravko), František Kovár (Riaditeľ hotela), Diana Mórová (Edita), Dominika Kavaschová (Eržika Kiššová), Ivan Vojtek (Kišš), Zuzana Kocúriková (Ribana), Dušan Tarageľ (Vedúci predajne), Peter Brajerčík (Vedúci reštaurácie), Tomáš Magát (Bartaloš/Mozoň) najbližšie predstavenia: 8. marca a 21. apríla 2016 v Štúdiu novej budovy SND
20. 5. — 03. 6. 2016 Som nedočkavec Získaj vstupenky so zľavou 10 % a k tomu ako darček mesačný online kurz anglického jazyka zadarmo. Len do 31. marca!
9
KAŽDÝ MÁ SVOJ KRÍŽ,
ale nezľaknime sa lásky text: Darina Abrahámová, dramaturgička Činohry SND, foto: Braňo Konečný
Po februárovej premiére inscenácie hry nemeckej dramatičky Dey Loher Nevina, ktorú so súborom Činohry SND pripravil režisér Eduard Kudláč, sme položili hercom otázku, ktorá možno odhalí čosi nové o hre a ich postavách aj divákom, ktorí už inscenáciu videli. Ale pre tých, ktorí ju ešte nevideli, sa stane zaujímavým kľúčom k čítaniu – a azda aj k návšteve tohto nového predstavenia. Zuzana Fialová (Absolut)
Ľuboš Kostelný (Elisio)
PREDSTAVTE SI, ŽE STRETNETE V REALITE ČLOVEKA, KTORÝ ŽIJE ŽIVOT VAŠEJ POSTAVY. ČO BY STE MU/JEJ POVEDALI MEDZI ŠTYRMI OČAMI? Anna Javorková – Pani Zuckerová: – Pripomenula by som jej, že každý človek má svoj kríž a bremeno je zrazu ľahšie, ak sa nezľakneme lásky.
Emília Vášáryová – Pani Habersattová: – Mám pocit, že takéto ženy stretávam a odkazujem im: sťahovaví vtáci majú krídla, netreba sa báť...
Tomáš Maštalír – Fadoul: – Fakt neviem.
Dano Heriban – Franz: – „Hovor s ňou a hýbte sa!“ Jeden kôň utiahne 700 kg, dvaja spolu dve tony. Chápeš to, Franz?
Gabriela Dzuríková – Matka: – Asi by som sa jej neodvážila povedať: „Držím vám palce“, tak by som ju aspoň silno stisla. Daniel Fischer (Samovrah)
10
Anna Javorková (Pani Zuckerová) a Táňa Pauhofová (Rosa)
po premiére Dea Loher:
NEVINA preklad: Martina Vannayová réžia: Eduard Kudláč dramaturgia: Darina Abrahámová dramaturgická spolupráca: Lenka Garajová scéna a kostýmy: Eva Kudláčová-Rácová videoprojekcia: Lukáš Kodoň hudba: Martin Burlas najbližšie predstavenia: 8. a 29. marca, 21. apríla 2016 v Sále činohry novej budovy SND
Tomáš Maštalír (Fadoul) a Ľuboš Kostelný (Elisio)
Táňa Pauhofová – Rosa: – Dala by som jej Mon Chéri a iba by som ju hladila...
Vladimír Obšil – Helmut: – Nevšímaj si ju naďalej, ale dávaj si pozor, kde sedíš!
Jana Oľhová – Ella: – Ja ti tak rozumiem, až sa bojím...
Marián Geišberg – Vodič: – Fašizmus nie je dobrý!
Michal Režný – Samovrah 2: – Neskáč!
Dušan Jamrich – Otec: – To, čo sa vraví medzi štyrmi očami, by malo zostať medzi štyrmi ušami... Ale určite mi je toho pána veľmi, veľmi ľúto.
Daniel Fischer – Samovrah 1: – Nerob to! Jasné! Anička Rumanová – Tá, ktorá sa utopí v mori: – Škoda, že si nestretla plavčíka...
Emília Vášáryová (Pani Habersattová) a Dušan Jamrich (Otec)
Ľuboš Kostelný – Elisio: – Keď niekoho pochopíš, už ho nemôžeš mať rád...
S LABYRINTOM DO RAJA DIVADLA text: Miriam Kičiňová, lektorka dramaturgie Činohry SND, foto: Collavino V repertoári Činohry SND je od júna 2015 inscenácia Labyrinty a raje Jána Amosa v réžii Ondreja Spišáka. Je o učiteľovi národov Janovi Amosovi Komenskom (1592 – 1670) a patrí jej označenie ako divadelná, magická, nápaditá a navyše aj zábavná. Je to síce smiech cez slzy, ale v duchu Komenského – škola hrou či svet v obrazoch. Hru napísal dramaturg Daniel Majling, inak aj autor známeho komiksu o Rudovi, a vytvoril živý svet obdobia Jana Amosa Komenského, dostal sa mu do srdca. Vznikol svet, v ktorom sa biografia prepletá s dobovými udalosťami tridsaťročnej vojny, ale je to prepletanie divadelnej skratky a nápadov. Sprievodcami na tejto životnej ceste a pre diváka na divadelnej, komentátori každého pohybu a diania, sú dve postavičky. Poznáme ich z románu Jana Amosa Komenského Labyrint sveta a raj srdca. Všadebol (Milan Ondrík) a Mámil (Ondrej Kovaľ). Daniel Majling priniesol na javisko spektrum postavičiek, ktoré súvisia so životom Jána Amosa (Martin Huba). Tých menej známych
ako napríklad jeho verný priateľ Mikuláš Drabík (Marián Geišberg), ale aj známejších, ako sú jeho manželky (Gabriela Dzuríková, Moni-
Martin Huba (Ján Amos)
ka Horváthová), Friedrich Falcký (Ivan Vojtek), Kristína Poniatkowská (Anna Rakovská/Monika Potokárová), Rembrandt (Ivan Vojtek) či doktor Tulp (Jozef Vajda), Zsigmund Rákoczi (Daniel Fischer). Je to prehliadka udalostí v tej najživšej podobe. Tematizuje sa náboženský konflikt, čoho sme svedkami i dnes, hovorí sa o rozhodnutiach mocných vo vzťahu k jednotlivcovi, o udalostiach tridsaťročnej vojny i o živote a knihách jedného z najväčších našich učencov – Komenského. Málokedy sa dá o historických osobnostiach a udalostiach získať taký komplexný pohľad a pritom bez pátosu. Dvaja sprievodcovia priam rytmicky upozorňujú na to, že „dejiny sú históriou jatiek!“ Ale Komenský ukončí toto svoje putovanie krajinami a vojnami poznaním, že mier je i tak jediná cesta, ku ktorej musí ľudstvo spieť. Labyrinty a raje Jána Amosa, ktoré najbližšie hráme 17. marca a potom 14. a 15. apríla, sú dobrou, intenzívnou a hravou hodinou dejepisu. Jednoducho, Komenského sa netreba báť!
11
po premiére
SLOVENSKÉ a zároveň svetové! text: Eva Gajdošová, dramaturgička Baletu SND foto: Peter Brenkus, Bethan Smith
Také sú Slovenské tance – Životy svetiel, ktoré uviedol Balet SND 19. a 20. februára v svetovej premiére na hudbu Petra Breinera a v choreografii a réžii Natálie Horečnej. Choreografka ovenčená viacerými cenami, ktorá má na konte 32 baletov a v súčasnosti spolupracuje s prestížnymi svetovými súbormi ako napríklad Viedenský štátny balet, Balet Helsinki, Monte Carlo Balet, Dánsky kráľovský balet či Hamburský juniorský balet, predstavila svoje dielo po prvý raz v SND. Na margo spolupráce s Baletom SND Natália Horečná hovorí: „Po dvadsiatich dvoch rokoch som hovorila na skúškach po slovensky – čo bol pre mňa veľmi zvláštny, nový pocit. Čo sa týka práce, tam rozdiely neexistujú – všade mám rovnaké nároky na tanečníkov a všade sa snažím odviesť stopercentnú robotu. V SND mám rovnaký pocit zodpovednosti ako v Monte Carle, Haagu či v Hamburgu. Vaši tanečníci
12
sú vynikajúci, sú to vnímavé a jemné bytosti, s ktorými sa mi veľmi dobre spolupracuje.“ Natália je známa svojím výnimočným prístupom k tanečníkom. „Naučila som sa vnímať balet nielen ako umenie, ale ako formu odkazu. Tanečníci sú pre mňa nositelia týchto odkazov. Za najväčší prínos tohto obdobia považujem to, že som sa naučila byť absolútne úprimná voči sebe – ako človek aj ako interpret. Muse-
la som zistiť, do akej miery dokážem byť pravdivá k druhým, ale najmä k sebe, ak mám byť úprimná na javisku, najskôr musím byť vo svojom živote. Naučila som sa, že na javisku nepotrebujeme nijaké dekorácie, aby sme boli presvedčiví.“ Trinásť tancov orchestrálnej suity slovenského skladateľa a hudobníka žijúceho v New Yorku Petra Breinera má základ v slovenských
po premiére
TANEČNÍCI O PRÁCI S CHOREOGRAFKOU PETER DEDINSKÝ (Janko): – Natália Horečná priniesla obrovskú dávku pozitívnej energie, ktorá ovplyvnila celý skúšobný proces. Nediktovala nám, ako majú vyzerať jednotlivé postavy, nechala na nás, aby sme ich naplnili svojou predstavou a skúsenosťami. Chcela, aby sme si postavy vychutnávali. Ako Slovák som si naplno užíval tanec na hudbu, ktorú mám v krvi, môžem sa tu doslova vyblázniť. V predstavení mám dve svadby – a keďže som mal už aj vlastnú svadbu, nebolo ťažké vcítiť sa do mojej postavy. Natália je tvorca, ktorý vie ľudí motivovať. Každého tanečníka povzbudí, takže v predstavení zažiaria aj tanečníci, ktorí si v tomto štýle predtým neverili. Vďaka Natálii objavili nový tanečný rozmer.
ANA-SANCHIANA BESCHIA (Anička):
Peter Breiner, Natália Horečná:
SLOVENSKÉ TANCE Životy svetiel hudobné naštudovanie: Peter Breiner dirigenti: Peter Breiner, Peter Valentovič libreto, choreografia a réžia: Natália Horečná scéna: Peter Janků kostýmy: Lea Fekete svetelný dizajn: Mario Ilsanker asistent choreografa: Nikoleta Rafaelisová dramaturgia: Eva Gajdošová účinkujú: sólisti a zbor Baletu SND, orchester SND a Triango najbližšie predstavenia: 21. apríla, 29. mája, 18. septembra a 15. novembra 2016 v Sále opery a baletu novej budovy SND
ľudových piesňach, najmä z východného Slovenska. „Moja hudba bola už mnohokrát použitá ako podklad k baletom, ale toto je po prvý raz, čo spolupracujem s choreografkou od úplného začiatku,“ hovorí skladateľ a dodáva: „Slovenské tance už boli predvedené vo svojich mnohorakých podobách všelikde – na festivale Pohoda s maďarským or-
chestrom, v košickom džezovom klube, na Bratislavských hudobných slávnostiach, v newyorskom Central Parku či na slovenskej ambasáde vo Washingtone. Mnohé z ich metamorfóz si môžete pozrieť na Youtube. Všimlo si ich aj vedenie Baletu SND a prišlo s logickou myšlienkou – Slovenské tance by sa mali aj tancovať,“ uviedol Peter Breiner.
– Práca s Natáliou bol ako závan čerstvého vzduchu. Neskutočne inšpiratívna a motivujúca. Cítili sme jej blízkosť a podporu, aj to, že ju zaujímame viac ako ľudia, než ako tanečníci. Jej prístup k choreografii je komplexný, od tanečníkov vyžaduje okrem tanca herectvo, jasný charakter postavy, akoby druhú vrstvu choreografie. Herectvo a pohyb sú vnímané ako celok – čo je dynamickejšia a náročnejšia cesta k vybudovaniu postavy. Moja Anička je rýdze, čisté a nevinné dievča, úplné zlatíčko – v mnohých ohľadoch úplný opak Temnoty. Pri práci na postave mi Natália radila, aby som nemyslela na to, ako by som mala vyzerať, ale aby som „bola“ Aničkou. Je to niečo na spôsob Stanislavského metódy. Tento prístup a spôsob vizualizácie mení spôsob tancovania a robí ho viac ľudským.
CHELSEA ANDREJIC (Temnota): – Spoluprácu s Natáliou Horečnou na Slovenských tancoch som si užívala najmä vďaka obrovskej dôvere, ktorú sme ako interpreti od nej dostali. Zároveň nám dala priestor, aby sme si postavu vytvorili sami vo svojom vnútri. Moja postava sa volá Temnota a predstavuje to temné, čo máme každý z nás v sebe, alebo čo zažijeme vo svojom živote. Temnota je veľmi silná postava, ktorá sa nebojí vziať to, čo chce. Ale mám pocit, že v rámci jej osobnosti existuje určitá zraniteľnosť. Podľa mňa tma nie je jednoznačne zlá, veď bez nej by sme nepoznali svetlo. (eg, foto Bethan Smith)
13
Panta Rhei
program
program
program
program
MAREC 2016 3. 3. o 19.30 OD BALKÁNSKYCH VOJEN PO SŤAHOVANIE NÁRODOV – MIGRÁCIA
Reportér časopisu.týždeň, uznávaný a oceňovaný fotograf krízových oblastí vo svete Andrej Bán, uzavrie v Modrom salóne sériu diskusií o vojnách, krízach, revolúciách, politických a geopolitických premenách, ktoré ostatné dve desaťročia poznačili Európu, Balkán a Blízky východ. A ktoré sú, zdá sa, príčinou súčasného exodu národov. Moderuje: Andrej Bán
4. 3. o 19.30 LENI – VALERIA SCHULCZOVÁ A ROMAN OLEKŠÁK
Cenu DOSKY v kategórii Najlepší ženský herecký výkon sezóny 2013/2014 získala Zdena Studenková za postavu Leni Riefenstahlovej. Pôvodná slovenská hra Leni autorskej dvojice Valerie Schulczovej a Romana Olekšáka je o fiktívnom stretnutí dvoch skutočných ľudí. Legendárneho moderátora Johnnyho Carsona, ktorého „The Tonight Show Starring Johnny Carson“ patrila tridsať rokov k najsledovanejším talkshow Ameriky, a kontroverznej Leni Riefenstahlovej, „dvornej režisérky“ Adolfa Hitlera. Účinkujú: Zdena Studenková, Ľubomír Paulovič, Mária Kráľovičová, Peter Brajerčík a. h. Dramaturgia: Roman Olekšák a Miriam Kičiňová Réžia: Valeria Schulczová
8. 3. o 19.30 VEČER FRANCÚZSKEJ ĽÚBOSTNEJ POÉZIE
Podoby lásky v najkrajších textoch klasickej i súčasnej francúzskej poézie. Mesto slobody a jeho drobné príbehy lások, ale i rozchodov. Paríž a jeho básnici, sochári, herci, skladatelia, verklikári a ich múzy. Účinkujú: Ján Gallovič, študenti herectva, 3. ročník Koncept, scenár a réžia: Ján Gallovič
10. 3. o 19.30 KORENE – POETICKÝ VEČER S HUDBOU MARTINA GEIŠBERGA
Hudobný večer s poéziou Elisabeth Wittgruberovej v podaní Táne Pauhofovej a s hudbou Martina Geišberga. Krehký, nevšedný a emotívnymi slovami naplnený čas. Básne ako vnútorný stav mysle (ženy). Stav vzbury, poznania, splynutia, osamelosti, lásky, materstva. Žena a jej podoby bez sentimentality a pátosu. Účinkujú: Táňa Pauhofová, Martin Geišberg Hudba: Martin Geišberg a Patrik Pačes
13. 3. o 18.30 SLOVO VÁLKOVO – PETER PAVLAC
(fiktívny dialóg na hrane priepasti alebo pokus hľadať argument) Podvečer v izbe hotela Carlton na 2. poschodí 25. marca 1988. Deň, ktorý vošiel do našich dejín ako otvorený prejav odporu voči komunistickému režimu. Deň, v ktorý sa na dav modliacich ľudí, vytláčaných z ulice polievacími autami, násilne bitých a odvlečených, pozeral člen politickej komisie, minister kultúry a básnik zároveň, Miroslav Válek. Peter Pavlac vo svojom fiktívnom dialógu stavia proti sebe dvoch mužov. Básnika a neznámeho príslušníka ŠtB. Povedzme Tibora. V hre Slovo Válkovo pátrame po pohnútkach a utajených rozporoch nášho najväčšieho básnika. Účinkujú: Emil Horváth, František Kovár Réžia: Emil Horváth Dramaturgia: Miriam Kičiňová, Peter Pavlac Scéna a kostýmy: Peter Janků
15. 3. o 19.30 SMRŤ SI VÁS PRIDALA DO SVOJICH KRUHOV – DANIEL HEVIER INSCENOVANÉ ČÍTANIE
Súčasná sídlisková rodina. Tata, spauperizovaný intelektuál v strednom veku, a Mama ešte v strednejšom. Ich dospelé deti sa nečakane vracajú domov – ak možno domovom nazvať banálny nepríbeh tejto, inak súcitu a sympatií hodnej základnej bunky nerozvinutého kapitalizmu. Priemernosť, stereotypy, automatizmy sveta všedných bytostí, ktoré nestrácajú ľudský rozmer a cenu. Hevierova metóda spočíva v humore ako v esenciálnom vyjadrení existenciálnych, absurdných pocitov, situácií a komentárov. Účinkujú: Emília Vášáryová, Dušan Tarageľ, Dušan Jamrich, Richard Stanke, Dominika Kavaschová, Tomáš Vravník a. h. Réžia: Alena Lelková
19. 3. o 19.30 TICHÝ BIČ – JANA JURÁŇOVÁ
Nová hra Jany Juráňovej Tichý bič skúma osud jedného z najznámejších slovenských prozaikov 20. storočia Mila Urbana, ktorý počas vojnového slovenského štátu pôsobil ako hlavný redaktor Gardistu – tlačového orgánu Hlinkovej gardy, hlásnej trúby nacistického režimu, a pôsobil aj ako publicista. Účinkujú: Božidara Turzonovová, Ján Gallovič, Branislav Deák a. h. Dramaturgia: Darina Abrahámová Scéna a kostýmy: Juraj Poliak Réžia: Alena Lelková
23. 3. o 19.30 SLOVO VÁLKOVO – PETER PAVLAC 29. 3. o 19.30 LENI – VALERIA SCHULCZOVÁ A ROMAN OLEKŠÁK ZMENA PROGRAMU A HOSTÍ VYHRADENÁ VSTUPENKY V pokladniciach SND a on-line na www.snd.sk a www.navstevnik.sk REZERVÁCIE 02/204 72 289 |
[email protected] www.snd.sk www.facebook.com/sndcinohra
16. 3. o 19.30 INSIGHT MORÁLKA 2000+ POHĽAD DO ZÁKULISIA INSCENÁCIÍ ČINOHRY SND
Jednou z inscenácií, ktorá nadviaže určitým spôsobom na Desatoro, je Morálka 2000+. Bude sa zaoberať témami, ktoré naznačujú nové ohrozenia morálky a etiky v 21. storočí. Traja režiséri jednej generácie budú hovoriť o jednotlivých témach svojich inscenácií. Diváci môžu klásť otázky, ktoré priamo súvisia s videním inscenácie a na ktoré by bežne nezískali odpovede. Hostia: Daniel Majling, Alena Lelková, Júlia Rázusová, Kamil Žiška Moderuje: Miriam Kičiňová
GENERÁLNY PARTNER SND
HLAVNÝ PARTNER SND
MEDIÁLNY PARTNER PROJEKTU
SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO JE ŠTÁTNA PRÍSPEVKOVÁ ORGANIZÁCIA MINISTERSTVA KULTÚRY SR.
premiéra
TAJOMNÝ FIDELIO
geniálny Beethoven
Ludwig van Beethoven (1770 – 1827) Máloktorý skladateľ „vážnej“ hudby sa môže rovnať v popularite Ludwigovi van Beethovenovi. Jeho Sonátu mesačného svitu či melódie z Deviatej symfónie pozná oveľa širšie publikum ako nadšenci filharmónie, odkazy na Beethovena sú v popkultúre bežné. Beethoven ako ideál romantického umelca, ktorý bojoval za svoje umenie navzdory nepriaznivým okolnostiam, sa v európskej kultúre stal priam mýtom. Na koncertných pódiách sú jeho vrcholné klavírne sonáty, sláčikové kvartetá i symfónie overenou klasikou, ktorá zaručí úspech i návštevnosť. Na operných javiskách sa však Beethovenovo dielo často neobjavuje – a inscenácie jeho jedinej opery Fidelio nie sú nikdy overeným „kassastückom“, interpretačne jednoduchou stávkou na istotu, ktorá by rýchlo a ľahko nahradila akékoľvek zrušené predstavenie. Každé uvedenie Fidelia je ojedinelou výzvou pre disponovaných spevákov i orchester, splniť špecifické nároky tohto svojrázneho diela. Rovnako je šancou pre režiséra so silným umeleckým názorom vyjadriť sa cez inscenáciu k aktuálnym problémom spoločnosti. Najbližšie aprílová premiéra Opery SND má ambíciu oba tieto póly naplniť: po viac než desaťročí bude ďalšou spoločnou prácou dirigenta JáJuniperus 2016-02-08 (210x99) PressData.pdf 1 9. 2. 2016 12:31:17 nosa Kovácsa a režiséra Martina Bendika, ktorí INZERCIA
16
text: Peter Behýl
v SND pred časom pripravili úspešnú inscenáciu Bartókovho Hradu kniežaťa Modrofúza. V hlavných postavách sa predstavia popri domácich sólistoch aj renomovaní hostia ako Maida Hundeling, Jan Vacík či Jiří Sulženko. Obdobie vzniku opery Fidelio, prelom 18. a 19. storočia, bolo búrlivou érou revolučných zmien – udalosti vo Francúzsku sa šírili Európou a spolu s nimi i umelecké reakcie na ne. V opere boli novinkou takzvané „opery záchrany“, príbehy o odvahe a sile jednotlivcov, ktorí sa odhodlali vzoprieť voči politickému útlaku a poraziť nespravodlivosť. Beethovena zaujalo libreto J. N. Bouillyho, príbeh o odvážnej Leonore, ktorá sa vydá zachrániť svojho neprávom uväzneného manžela Florestana z područia krutého Pizarra. Prezlečená za muža sa votrie do priazne dozorcu Rocca a jeho dcéry, ktorá sa do Fidelia zaľúbi. Leonore sa podarí dostať až do podzemného väzenia k manželovi, kde obaja tesne uniknú smrti Pizarrovou rukou, keď minister v podobe akéhosi deus ex machina všetkých väzňov v mene kráľa oslobodí. Geniálny symfonik Beethoven vtlačil tomuto libretu svojskú pečať – Fidelio je príbehom o vernej láske, ódou na slobodu, univerzálnym apelom na ľudstvo, prezrádza však i veľkú svojráznosť v hudobno-dramatickom spracovaní. Beethoven sa o ope-
ru vášnivo zaujímal a operných projektov mal rozpracovaných niekoľko, okrem Fidelia napokon žiaden nedokončil – a samotný Fidelio existuje v troch rôznych verziách so štyrmi rôznymi predohrami, čo svedčí o ťažkom vzniku tohto „problémového dieťaťa“ . Na scéne SND zaznie toto dielo po vyše tridsaťročnej prestávke v autorovej finálnej verzii z roku 1814.
Ludwig van Beethoven:
FIDELIO opera v dvoch dejstvách hudobné naštudovanie: János Kovács dirigenti: János Kovács, Peter Valentovič réžia: Martin Bendik scéna: Juraj Fábry kostýmy: Marija Havran zbormajster: Pavol Procházka účinkujú: František Ďuriač, Boris Prýgl (Don Fernando), Ján Ďurčo (Don Pizarro), Maida Hundeling (Leonore), Jan Vacík (Florestan), Jozef Benci, Jiří Sulženko (Rocco), Jana Bernáthová, Mária Rychlová (Marzelline), Ľudovít Ludha, Róbert Remeselník (Jaquino) premiéry: 8. a 10. apríla 2016 v Sále opery a baletu novej budovy SND
jubileum/rozhovor
NAJKRAJŠIE ZADOSŤUČINENIE s jubilantkou Máriou Turňovou text: Pavol Smolík, dramaturg Opery SND, foto: Alena Klenková
Sopranistka Mária Turňová sa narodila 3. marca 1946 v Divíne. Absolvovala Štátne konzervatórium v Bratislave (1960 – 1966) a VŠMU (1966 – 1970), sólistické angažmán mala v Štátnom divadle Zdeňka Nejedlého Ostrava (1972 – 1980) a v Opere SND (1980 – 2006). Ako pedagogička pôsobila na Konzervatóriu v Bratislave a tiež na Cirkevnom konzervatórium v Bratislave (1991 – 1995). Z jej postáv vyberáme: Lucia, Violetta, Gilda, Norina, Adina, Constanza, Pamina, Zuzanka, Zerlina, Despina, Rosina, Nataša Rostovova (Prokofiev, Vojna a mier), Adela (Netopier), Anička (Čarostrelec), Mrs. Fordová (Nicolai, Veselé paničky z Windsoru), Manon (Massenet), Slávik (Stravinskij), Micaëla. Ako ste začínali so spevom? – Absolvovala som všetky školské besiedky. Keď som mala štrnásť, prišiel k nám do Divína jeden sochár z Prahy a počul, ako vyspevujem vysoké tóny Zvukov pralesa spolu s platňou Ymy Sumac. Povedal rodičom, že by som mala ísť na konzervatórium. Bála som sa, nepoznala som noty a nacvičenú som mala jedinú pieseň, Trnavského Ružičky, tiež podľa platne v podaní mojej budúcej pani profesorky Vlkovej-Smutnej, ku ktorej som zakrátko nastúpila na bratislavské konzervatórium. A že osud neexistuje! Viedla nás výborne.
dárneho Zdeňka Chalabalu, umelecká úroveň bola výborná.
Spievali ste aj v Lúčnici a tam ste spoznali... –... manžela Jožka som v Lúčnici len „znovuobjavila“. On pochádza z Horehronia, kde som chodievala k tete na prázdniny – a Jozef tam hrával na organe. Na prvý pohľad som sa doňho zaľúbila.
Neprekážalo susedom, že ste v byte občas aj korepetovali? – Raz som našla na kľučke zavesenú kyticu s odkazom: „Jenom zpívejte dál, nám se to strašně líbí!“.
Ako sa vám darilo neskôr na VŠMU? – Učila ma pani profesorka Hrušovská, bývalá sólistka opery, výborná koloratúra. Absolvovala som Verdiho Violettou. Po skončení VŠMU prišla Ostrava, však? – Áno. A som znovu vďačná osudu, že hoci som predtým urobila konkurz do SND, neprijali ma pre nedostatok miesta. V Ostrave som sa dostala do ideálneho kolektívu. Všetci mi pomáhali a priali mi. Šéfoval nám Jiří Pinkas, žiak legen-
Vtedy ste už mali rodinu, narodil sa vám syn Marek. – Rok som pendlovala medzi Ostravou, Divínom a Bratislavou. A stihla som vyhrať aj dve medzinárodné súťaže. Po víťazstve na Pražskej jari som dostala ponuku na angažmán do Drážďanskej opery. Nešla som, len som tam hosťovala ako Gilda. Vtedy sme totiž mali s manželom už aj dcérku Zuzku a všetci sme konečne bývali spolu v Ostrave.
Po siedmich rokoch ste sa vrátili do SND. – Bola to naša najväčšia túžba – byť opäť doma. Trvalo dva roky, kým som sa v SND presadila. Rada si spomínam na pána dirigenta Viktora Málka s výnimočným citom pre štýl, znalca Mozarta a Verdiho. Paľko Selecký, úžasný kamarát, dokázal bravúrne viesť orchester presne podľa speváka. Korepetítorka Miladka Synková mi nezištne pomáhala pri budovaní každej úlohy. Rozumela som si s režisérom Fischerom, s Marošom Chudovským, s oboma sme vedeli nájsť spoločné herecké riešenia. Keď som doskako-
vala do Lucie di Lammermoor, celú ju so mnou narežíroval nezabudnuteľný asistent réžie, Boží človek Tiborko Beňo. Z partnerov si rada spomínam na muzikálneho (a pekného) Jožka Kundláka, na Petra Oswalda, a najmä na Petra Dvorského; ten zo mňa dostal taký citový náboj, o ktorom som ani netušila. Jedno z našich spoločných predstavení Lucie v bulharskej Sofii sa skončilo šestnásťminútovým aplauzom! Čo vás na dnešnej opernej praxi hnevá? – Že niektorí páni režiséri svojvoľne posúvajú dobu i konanie postáv tak, že sa to k danej hudbe vôbec nehodí. A potom: príliš sa atomizujeme, v súboroch sa stráca ten kolektívny duch, kvôli ktorému sme tak radi pracovali a žili divadlom. Čo vás teší? – Teší ma, že mladá nastupujúca generácia interpretov je výborná zo speváckej i z hereckej stránky. Ale teší ma najmä to, že som mohla byť prostredníčkou medzi takými velikánmi, ako je Mozart, Donizetti, Verdi – a publikom. Ľudský hlas má neuveriteľné možnosti, pokiaľ ide o schopnosť vyjadriť emóciu, a žiadne iné umenie sa mu v tomto nemôže rovnať. Ak si muzikantsky a emocionálne poctivý, ak odovzdávaš samého seba, hľadisko ti to mnohonásobne vráti. A to je pre interpreta ten najúžasnejší pocit, lebo tvojmu potu, krvi a slzám sa dostane to najkrajšie zadosťučinenie.
17
festival
EUROKONTEXT.SK 2016
medzinárodný festival hudobno-dramatického divadla
Umenie v Európe sa internacionalizuje a v oblasti hudobno-dramatického divadla pribúdajú inscenačné počiny, ktoré sú spoločným dielom viacerých tvorcov z rôznych krajín. Čoraz frekventovanejšie sú nielen hosťovania súborov v partnerských divadlách, ale aj prenášanie špičkových inscenačných koncepcií na viaceré európske scény, aby sa tak prezentovali pred čo najširším spektrom publika v rozmanitých kultúrnych centrách a regiónoch. Opera a Balet SND vstupujú do európskeho priestoru s ambíciami rozvinúť sieť takýchto spoluprác a zároveň prezentovať špecifiká slovenského divadelného umenia. Chcú ponúknuť autentické kultúrne bohatstvo krajiny a organicky nadväzovať na bohatú európsku kultúrnu tradíciu. Medzinárodný divadelný festival Eurokontext.sk, ktorý sa uskutoční od 20. mája do 3. júna 2016 v Bratislave, spoločne pripravujú Opera a Balet SND. Uvedú na ňom okrem svojich najnovších inscenácií aj pestrú ponuku zahraničných hostí. www.eurokontext.sk
PROGRAM OPERNÝCH PREDSTAVENÍ Opera SND Bratislava G. Verdi: SIMON BOCCANEGRA 20. a 22. 5. 2016, nová budova SND, 19.00 h – premiéra hudobné naštudovanie: Friedrich Haider dirigenti: Friedrich Haider, Ondrej Olos réžia: Marián Chudovský zbormajster: Pavol Procházka scéna: Jaroslav Valek kostýmy: Peter Čanecký dramaturgia: Slavomír Jakubek Taliansky operný génius vedel majstrovsky spojiť strhujúcu osobnú drámu so širšími politickými či spoločenskými súvislosťami, aby sa tak mohol aktuálne vyjadriť k svetu, ktorý ho obklopoval a ku ktorému nevedel byť umelecky ľahostajný. Téma zápasu o jednotu historicky ťažko skúšaného Talianska sa stala určujúcou ideou viacerých jeho diel. V opere Simon Boccanegra ju výrazne obohatila i rozporuplná súvislosť moci a ceny za moc, ktorú si na ľudských osudoch zvyčajne vyžiada. Hudobná dráma odohrávajúca sa v bohatom Janove zapôsobí svojou poetikou temnosvitu, ktorý len
20
chvíľkovo vyjasnia svetlejšie zvukové a obsahové farby. Podobne ako v Trubadúrovi, ktorý vznikol podľa dramatickej predlohy toho istého španielskeho autora Antonia Garcíu Gutiérreza, v ňom prevláda dusná a napätím presiaknutá atmosféra a dejové peripetie nedajú ústredným protagonistom až do konca vypätej drámy ani na okamih vydýchnuť. Pôvodný tvar opery z roku 1857 Verdi v roku 1881 v spolupráci so skladateľom a libretistom Arrigom Boitom prepracoval a v tejto verzii dielo žije i na dnešných operných javiskách. Opera SND Bratislava
scéna: Marko Japelj kostýmy: Blagoj Micevski zbormajster: Pavol Procházka Vytvoriť v opernom žánri rovnocenný pendant shakespearovskej drámy sa podarilo len výnimočne. Géniovi Verdimu k jeho vlastnej spokojnosti až v posledných dvoch stareckých dielach Falstaff a Otello. Francúzski operní skladatelia však vnímali podobné výzvy vyrovnať sa literárno-dramatickým kvalitám veľkých predlôh inak. Viac než o bezprostrednú dramatickosť a vernosť či komplexnosť spracovania im išlo o štýl a ducha hudobného zobrazenia príbehu. A aby
Ch. Gounod: ROMEO A JÚLIA 24. 5. 2016, nová budova SND, 19.00 h hudobné naštudovanie: Rastislav Štúr dirigenti: Rastislav Štúr, Dušan Štefánek réžia: Diego de Brea dramaturgia: Slavomír Jakubek Romeo a Júlia
festival hudba, melódiou a formou sui generis vypovedala podstatu zobrazovaného, pričom príklon k výpravnosti divadelného predstavenia bol priam národným rysom divadelnej estetiky. Charles Gounod, jeden z najúspešnejších francúzskych autorov, to dokumentoval v oboch svojich najväčších dielach: vo Faustovi a Margaréte podľa Goetheho literárnej predlohy aj v Romeovi a Júlii podľa alžbetínskeho majstra. Melodická a harmonická krása a emocionálna intenzita sú najsilnejšími argumentmi jeho hudobného pretlmočenia shakespearovského príbehu. Na opernom javisku SND v titule debutoval režisér slovinsko-španielskeho pôvodu Diego de Brea, ktorý vo svojej inscenácii ponúka prienik do hlbších sfér hudby a jej literárno-dramatických kontextov, scénickú imaginatívnosť a vygradovaný emocionálny rozmer hereckého prejavu protagonistov príbehu. Opera SND Bratislava: W. A. Mozart: COSÌ FAN TUTTE 25. 5. 2016, historická budova SND, 19.00 h hudobné naštudovanie: Friedrich Haider dirigenti: Friedrich Haider, Ondrej Olos réžia: Marek Weiss scéna a kostýmy: Hanna Szymczak zbormajster: Ladislav Kaprinay dramaturgia: Martin Bendik Così fan tutte
nosti sú i v otázke, kto je v skutočnosti obeťou a proti komu sa dvíha prísny prst morálneho súdu. Sú to ženy, ako napovedá názov („Všetky sú také“), alebo by sa táto opera o mužskom sprisahaní voči nežnejšiemu pohlaviu mala skôr premenovať na Così fan tutti („Všetci sú takí“)? Autor do diela vložil aj ďalší rébus: sú obe dievčatá len obeťami chlapskej intrigy – alebo zámer mládencov vybadali už na samom začiatku a dobre sa bavia, hrajúc ich hru? Landestheater Graz (Rakúsko) A. L. Webber: TELL ME ON A SUNDAY 26. 5. 2016, nová budova SND, 19.00 h hudobné naštudovanie: Marcus Merkel réžia: Rainer Vierlinger scéna a kostýmy: Vibeke Andersen dramaturgia: Bernd Krispin Príbeh mladej ženy, ktorá hľadá v živote lásku i uplatnenie. Po svetovom úspechu muzikálu Evita sa Lloyd Webber rozhodol v diele Tell Me on a Sunday opäť priviesť na scénu dominantnú ženskú postavu, ba venovať jej celý večer. Ako prvá interpret ka tejto roly zaujala publikum Marti Webb, ktorá s titulnou piesňou Take that look off your face viedla rebríčky hitparád. V Grazi túto rolu študuje Sieglinde Fledhofer, ktorej mnohotvárne portréty žien v opere, operete i muzikáloch prinášajú divákom výnimočné zážitky. Opera ND Praha (Česko) D. Šostakovič:
ORANGO & ANTIFORMALISTICKÝ JARMOK
Tak ako je dodnes záhadná samotná osobnosť Wolfganga Amadea Mozarta, aj viaceré jeho diela ukrývajú v sebe zvláštne tajomstvá. Nielen také, aké dlhý čas mýtizovali okolnosti vzniku známeho Rekviem, alebo také, ktoré sa týkajú ťažko pochopiteľnej kompozičnej geniality autora. Sú to rébusy obsahové, stojace pred interpretmi i publikom ako otázka, ako rozumieť a vyložiť predovšetkým niektoré operné diela a ich ideové posolstvo. Komická opera Così fan tutte je jedným z takýchto opusov. Základná pochybnosť sa vzťahuje už na samotný žáner diela – ide skutočne o komickú operu, alebo komediálne prezentované udalosti majú v skutočnosti nanajvýš vážny zmysel a dôsledok? „Nezáväzná“ výmena snúbeníc totiž odhalí medzi mladými pármi neočakávanú a nezvratnú pravdu. A pochyb-
27. 5. 2016, nová budova SND, 17.00 h hudobné naštudovanie, dirigent: Jan Kučera réžia: Sláva Daubnerová scéna a kostýmy: Marija Havran dramaturgia: Pavol Graus svetelný dizajn: Pavel Kotlík videoart: Lukáš Kodoň zbormajster: Marek Vorlíček Opera ND Praha prináša veľmi zaujímavý fragment opery Orango, „umeleckú štúdiu“ o poľudštení opice, ktorú fenomenálny ruský skladateľ Dmitrij Šostakovič nedopísal, ale určite stojí za to si ju pozrieť a vypočuť, a potom predstavenie Anitoformalistický jarmok (titul inscenácie parafrázuje originálny názov diela Antiformalistický rajok, teda malý raj, Orango ale aj „rajónnyj kamitét“, oblastný výbor KSSZ), dielko nazerajúce za dvere straníckej schôdze, na ktorej sa vášnivo kritizuje „úpadková formalistická tvorba“ – teda taká, ktorá sa nijako nedá zlúčiť s ideami marxizmu-leninizmu.
festival Pikantné je, že samotného Šostakoviča sovietska moc neraz napádala, že je formalistom. Britký humor a hravosť diela evokujú veľkého skladateľa, ako píše túto operu z dlhej chvíle – možno práve počas nejakej nekonečnej schôdze – na kus papiera pod lavicou. Niekto si v takých chvíľach kreslí za okraj bloku kvety, psy a rôzne postavičky, NIEKTO zase komponuje!
Harlequin restor’d
Národné divadlo moravskosliezske v Ostrave (Česko)
Opera Národného divadla Brno (Česko) B. Martinů/H. Purcell:
EPOS O GILGAMEŠOVI/DIDO A AENEAS
27. 5. 2016, nová budova SND, 19.00 h hudobné naštudovanie, dirigenti: Marko Ivanovič, Václav Luks réžia: Jiří Heřman dramaturgia: Patricie Částková scéna: Dragan Stojčevski kostýmy: Alexandra Grusková svetelný dizajn: Daniel Tesař zbormajster: Pavel Koňárek Horizonty umeleckej tvorby sú rôzne. Niekto z tvorcov má ambíciu preniknúť do hĺbok ľudskej intimity, iného lákajú veľké plátna heroických činov, iný sa usiluje pohľadom plným fantázie nahliadnuť do budúcnosti – aká asi bude? Rovnako zaujímavý však môže byť aj „hĺbkový ponor do minulosti“: aká asi BOLA? Skvelý český skladateľ Bohuslav Martinů sa o čosi také pokúsil, keď sa inšpiroval Eposom o Gilgamešovi, najstaršou zachovanou písomnou pamiatkou celého ľudstva. Aký bol vládca Uruku Gilgameš – a ako sa skladateľovi podarilo nazrieť do jeho dávno strateného sveta? Najväčšou inšpiráciou pre umelcov všetkých čias je láska medzi mužom a ženou. Môže mať rôzne podoby – a pokiaľ je príbeh zaľúbených situovaný do nevšedných súvislostí, zaujme o to viac. K takým príbehom patrí aj rozprávanie o tragickej láske kráľovnej Kartága Dido k trojskému hrdinovi Aeneovi. Zložité spoločenské vzťahy bránili ich zväzku – a ich osudu dávali tragický ráz. Tento námet vychádzajúci zo štvrtej knihy Vergiliovho eposu Aeneas sa stal predlohou k viac než stovke operných spracovaní, z ktorých niektoré patria k prelomovým dielam opernej literatúry. Medzi nimi sa nepochybne nachádza práve dielo významného skladateľa anglického baroka Henryho Purcella, ktorý vďaka svojej schopnosti zachytiť v hudbe tie najjemnejšie záchvevy ľudských emócií vdýchol nešťastnej Dido nesmrteľnosť. Nel dolce, Kolínsky barokový ansámbel (Nemecko)
HARLEQUIN RESTOR’D!
28. 5. 2016, historická budova SND, 17.00 h Richard Clarke by sa iste divil, keby navštívil Eurokontext.sk 2016 a zistil by, že jeho die-
22
mohli podrobiť druhých a zneužiť ich na svoj prospech. V tomto zmysle posolstvo jedinej opery Ludwiga van Beethovena ani po dvesto rokoch neprestáva byť aktuálne.
lo Harlequin restor´d z roku 1730 opäť žije! Zaslúžili sa o to kolínski hudobníci združení v ansámbli Nel dolce, zapodievajúcom sa barokovou hudbou, ktorí originálny zápis tohto diela objavili na University of Chicago – a postarali sa o jeho revíziu. Aby mohli toto dielo určené pre hudobníkov a mímov predstaviť súčasnému divákovi, potrebovali na spoluprácu osloviť skutočného majstra pantomímy. Podarilo sa. Znovuobjavený skvost barokového hudobného divadla predstavia na festivale Eurokontext.sk spoločne s jednou z najvýraznejších osobností súčasnej svetovej pantomímy, majstrom Milanom Sládkom.
S. Prokofiev: OHNIVÝ ANJEL 29. 5. 2016, historická budova SND, 19.00 h hudobné naštudovanie: Robert Jindra dirigenti: Robert Jindra, Jan Kučera réžia: Jiří Nekvasil scéna: Petr Matásek kostýmy: Marta Roszkopfová pohybová spolupráca: Igor Vejsada zbormajster: Jurij Galatenko dramaturgia: Daniel Jäger projekcie: Zuzana Walterová V celej histórii umenia sa podchvíľou objavovali a objavujú fantazijné „parapsychologické“ vízie – ako memento o vzťahu človeka a nadprirodzeného sveta, ako obraz prchavosti pozemských istôt, či ako pálčivá otázka o našej identite. Tak prichádza na scénu aj fenomenálny Sergej Prokofiev so svojím obrazom Ohnivého anjela: symbolom pohnutých dramatických udalostí, ktoré v 16. storočí preťali pokojný život v jednom z kláštorov v nemeckom Bonne. Románu symbolistu Valerija Brjusova o rytierovi Ruprechtovi a o Renáte, dievčati posadnutom vidinou ohnivého anjela, Prokofiev vdýchol nový život. Opera ND Praha (Česko)
Opera SND Bratislava L. van Beethoven: FIDELIO 28. 5. 2016, nová budova SND, 19.00 h hudobné naštudovanie: János Kovács dirigenti: János Kovács, Peter Valentovič réžia: Martin Bendik scéna: Juraj Fábry kostýmy: Marija Havran zbormajster: Pavol Procházka Beethovenov Fidelio je klenotom opernej literatúry, unikátnym výtvorom geniálneho skladateľa. Prvá verzia opery mala premiéru v roku 1805, jej definitívna podoba uzrela svetlo sveta o deväť rokov neskôr. Príbeh odvážnej Leonory, ktorá sa púšťa do boja so zlom, aby zachránila svojho neprávom väzneného manžela, je oslavou lásky a zároveň vykreslením prudkej zrážky idealizmu s realitou. Dielo vyznieva ako plamenný politický manifest. Beethoven sa v ňom mohutnou silou svojej hudby zastáva trpiacich a utláčaných. Stavia sa proti manipulátorom a cynikom, pre ktorých je morálka či úcta k človeku len prázdnou frázou a ktorí rozširujú svoju moc, aby si
L. Janáček: Z MŔTVEHO DOMU 31. 5. 2016, nová budova SND, 19.00 h hudobné naštudovanie, dirigent: Robert Jindra réžia: Daniel Špinar scéna: Lucia Škandíková kostýmy: Iva Němcová svetelný dizajn: Martin Špetlík zbormajstri: Martin Buchta, Miriam Němcová choreografia: Radim Vizváry dramaturgia: Ondřej Hučín Z mŕtveho domu
festival V centre Janáčkovej pozornosti stoja v mnohých jeho dielach ženské hrdinky. Nenazerá na ne už pohľadom romantika, ale do partitúr vrýva ostrým perom dramatické obrazy ich duší. V opere Z mŕtveho domu však svoju pozornosť prekvapujúco obracia inam: ostré svetlo reflektora zvrtne dovnútra lágru v bývalom Rusku. Inšpirovaný Dostojevského predlohou „odomyká pred divákom väzenské cely“, aby spolu s ním nazrel do roztrieštených osudov stratených ľudských existencií. Poviete si, že dostať sa do takého prostredia je nezvyčajné, že bežnému človeku sa to nemôže stať? Dvadsiate storočie, storočie genocíd, nás presviedča skôr o opaku... Opera SND Bratislava L. Janáček: VEC MAKROPULOS 2. 6. 2016, historická budova SND, 19.00 h dirigent: Ondrej Olos réžia: Peter Konwitschny scéna a kostýmy: Helmut Brade zbormajster: Ladislav Kaprinay dramaturgia: Bettina Bartz, Vladimír Zvara Pred štyristo rokmi žil v Prahe Rudolf II., cisár, ktorý sníval o nesmrteľnosti. Jeho alchymista mu teda pripravil elixír života. Ako prvá nápoj ochutnala alchymistova šestnásťročná dcéra, ktorá na následky takmer umrela, ale nakoniec sa vystrábila a skutočne prestala starnúť. Blúdi po celej Európe a po tristo rokoch sa vracia do Prahy, aby našla recept na otcov elixír a získala novú dávku, ktorá jej život predĺži o ďalších tristo rokov... Historický „triler“ z pera Karla Čapka poslúžil Janáčkovi ako predloha jednej z jeho najzvláštnejších opier, ktorú pre SND stvárnil veľký nemecký režisér Peter Konwitschny. Čapek, Janáček a inscenátori však chceli nielen bizarnú,
kvázi kriminálnu zápletku. Na príklade Eliny Makropulos podrobujú prieskumu starý ľudský sen o pozemskej nesmrteľnosti. Keby náš život stratil prirodzené ohraničenie, nestratil by aj zmysel? To záhadné dievča možno pozná odpoveď...
Vec Makropulos
Opera Štátneho divadla Košice N. A. Rimskij-Korsakov:
MOZART A SALIERI M. Lejava:
BOHOM MILOVANÝ
3. 6. 2016, historická budova SND, 19.00 h hudobné naštudovanie: Marián Lejava réžia: Michal Spišák scéna a kostýmy: Diana Strauszová Nie je bežnou praxou, aby jeden skladateľ napísal operu o iných skladateľoch. Výnimkou potvrdzujúcou pravidlo je opera Nikolaja Rimského-Korsakova Mozart a Salieri. Príbeh dvoch autorov, ktorí zápasili o priazeň publika a z ktorých ten talentovanejší bol tŕňom v oku tomu menej talentovanému, je na ozaj zaujímavý. Košický súbor však zašiel ešte ďalej – popri uvedení Korsakovovej opery ponúkne aj dielo súčasného slovenského skladateľa Mariána Lejavu, v ktorom akoby „odpovedal“ Korsakovovi a dopĺňal jeho pohľad o nové aspekty. Lejava sa pri písaní diela opieral o dostupné pramene z Mozartovho života, čiže jeho opera Bohom milovaný je akousi sofistikovanou formou historického bádania. To si veru zaslúži pozornosť! (ps, foto Pavol Breier, Jozef Barinka, archív)
PROGRAM BALETNÝCH PREDSTAVENÍ Festivalová ponuka Baletu SND má aj tento ročník za cieľ osloviť čo najširšiu divácku obec. Žánrovo spája balet, neoklasiku, flamenco, tanečné divadlo i súčasný tanec. Program hostí otvorí legendárny súbor Antonio Gades Ballet zo Španielska, po ňom privítame v SND renomovanú Compagnie Pál Frenák s inscenáciou Birdie a program hostí uzavrieme vari najúspešnejšou inscenáciou výnimočného súboru Eifman Ballet Anna Karenina s neopakovateľným rukopisom jej tvorcu Borisa Eifmana.
španielskeho tanca po celom svete. Na pôde nadácie vznikla tanečná skupina nesúca jeho meno Antonio Gades Ballet, ktorá má výhradné právo na uvádzanie pôvodných Gadesových diel a zachovanie pôvodného štýlu, v ktorom boli jeho práce vytvorené. Krvavá svadba, suita flamenca
Antonio Gades Ballet (Španielsko)
KRVAVÁ SVADBA, SUITA FLAMENCA
21. 5. 2016, historická budova SND, 19.00 h Antonio Gades – legendárny španielsky choreograf, vytvoril krátko pred svojou smrťou nadáciu na podporu svojho umeleckého dedičstva, ako aj na šírenie
23
festival Na festivale Eurokontext.sk predstavia dve dnes už kultové diela – Krvavú svadbu a Suite Flamenca. Krvavá svadba predstavuje jedno z najvýznamnejších španielskych diel dramatického baletu a popredného diela klasického i súčasného tanca 20. storočia. Strhujúce tanečné dielo na motívy rovnomennej lyrickej tragédie Federica Garcíu Lorcu sa stalo námetom na slávny rovnomenný film Carlosa Sauru. Z pohybov a gest tanečníkov, sprevádzaných sugestívnym, elektrizujúcim rytmom gitár, sa počas svadobnej hostiny zrodí dráma vášne, žiarlivosti a smrti. Suite Flamenca patrí k dielam, ktorými Antonio Gades začal roku 1963 svoju sólovú kariéru. Po prvý raz ju uviedol Gadesov súbor, ku ktorému patrila okrem iného Cristina Hoyos, jeho tanečná partnerka počas takmer dvadsiatich rokov. Suitu tvorí rad čísel, prostredníctvom ktorých môžu diváci obdivovať estetiku flamenca – sólami, duetami a skupinovými tancami. Všetky tance vnímame z umeleckej perspektívy Antonia Gadesa. Ponúkajú jedinečnú šancu sledovať cestu flamenca ako spojenia avantgardy s klasickým umením.
bujúci sa a mimoriadne krásny portrét emócií a ľudských citov, s krištáľovo jasnou štruktúrou a vynikajúcou kvalitou tanca. Je to majstrovské dielo,“ napísal divadelný a tanečný kritik László Szabó G.
Balet SND Bratislava P. Breiner, N. Horečná:
Eifman Ballet Petrohrad (Rusko)
Compagnie Pál Frenák (Maďarsko – Francúzsko)
SLOVENSKÉ TANCE – Životy svetiel
2. a 3. 6. 2016, nová budova SND, 19.00 h Boris Eifman je divadelným mágom, ktorý pracuje s rôznymi tanečnými štýlmi. Jeho predstavenia sú nezabudnuteľnými produkciami, odkrývajúcimi nové formy a princípy tanca. Svoje divadlo nazýva „divadlom neskrývaných emócií“. O balete Anna Karenina hovorí: „Karenina je večná téma, rovnako aktuálna u Tolstého ako dnes. Oslobodil som sa od konkrétnej techniky, snažím sa však vyjadriť všetko to, čo môže vyjadriť ľudské telo. Je to veľmi jemný nástroj, možnosti tela sú unikátne a zaslúžia si, aby sa rozvíjali. Nejde len o techniku. Ponárame sa do hlbín ľudskej duše, a to sa dá vyjadriť len novým spôsobom tanca.“ (eg, foto: Peter Brenkus, archív)
BIRDIE
24. 5. 2016, historická budova SND, 19.00 h
Birdie
Choreograf a tanečník Pál Frenák pôsobí na svetovej scéne súčasného tanca dlhé desaťročia. V roku 1989 založil svoj súbor v Paríži a neskôr maďarsko-francúzsky súbor so sídlom v Budapešti a Paríži. Jeho rukopis zahŕňa rad klasických i moderných techník, ktorými vytvára jedinečný štýl. V choreografiách využíva posunkovú reč, pantomímu, súčasný cirkus, prvky módy, divadla a hudby. Aj vo svojom novom diele Birdie kombinuje jedinečnú choreografickú štruktúru s čistou, sofistikovanou scénografiou – inšpirovanou súčasnou architektúrou a dizajnom, ktorý má silný vplyv na pohyb materiálu. „Birdie je udivujúci, pohy-
24
Slovenské tance (Životy svetiel)
Balet SND Bratislava
BESS – POCTA RUDOLFOVI LABANOVI
27. 5. 2016, historická budova SND, 19.00 h V rámci festivalu Eurokontext.sk 2016 uvedieme premiéru inscenácie, inšpirovanej životom a dielom Rudolfa Labana – BESS, pocta Rudolfovi Labanovi – v choreografii a réžii Šárky Ondrišovej. Je poctou jednému z najväčší svetových reformátorov tanca na svete. Bratislavský rodák, tanečník, choreograf, pedagóg a tanečný teoretik Rudolf von Laban (1879 – 1958) je významnou reformátorskou osobnosťou tanca 20. storočia. Tanec ponímal a skúmal v jeho najširších súvislostiach, od kinetiky až po filozofiu. Je vynálezcom systému pohybového zápisu, ktorý sa po ňom nazýva labanotation.
29. 5. 2016, nová budova SND, 17.00 h Pôvodná tanečná inscenácia na hudbu slovenského skladateľa Petra Breinera v choreo grafii slovenskej choreografky s európskym renomé Natálie Horečnej. Trinásť tancov orchestrálnej suity slovenského skladateľa a hudobníka žijúceho v New Yorku Petra Breinera má základ v slovenských ľudových piesňach. Metamorfované mnohými vrstvami Breinerovho hudobného jazyka obsahujú prvky džezu, folklóru a improvizácie. Hudba, inšpirovaná šestnástimi ľudovými piesňami najmä z východoslovenského regiónu, je plná farebných kontrastov, energie, nezvyčajných inštrumentácií a humoru. Inscenovanú verziu Anna Karenina
suity uvádzame v choreografii a réžii mladej slovenskej choreografky, ktorá sa už s úspechom etablovala v Európe – Natálie Horečnej. Jej súčasná choreografia, ovplyvnená impulzmi zo sveta, obohatí slovenské tance o nový, moderný tanečný rozmer.
ANNA KARENINA
Viac vedieť. Viac zažiť. Aby ste si svoj život mohli užívať naplno nielen dnes, ale aj v budúcnosti, uzatvorte si naše nové kapitálové životné poistenie Flexi Život. Či už chcete zabezpečiť seba alebo svojich blízkych, z našej širokej ponuky doplnkových poistení si určite vyberiete. Kontaktujte našich obchodných zástupcov, alebo navštívte naše predajné miesta. Sme jednotka vďaka vám.
Infolinka 0800 122 222
Životné poistenie
FLEXI ŽIVOT
www.allianzsp.sk
ASP flexi zivot 210x148.indd 1
21.2.2013 13:2
ŽITE S NAMI PRÍBEH ELESKO
.
á olaudovan 3. etapa sk HOLí! Predaj VRC
www.zipava.sk | ���� ��� ���
�����������������������������
ch viac VYpredaný tov ako 80% by
